1.

V dobe, keď sa znova na mnohých miestach uvažuje o izolácii a zavedení nových bariér, poskytuje uplatnenie colných právnych predpisov, nad rámec ich technickej povahy, možnosť pripomenúť si hodnoty a ciele voľného obchodu Svetovej obchodnej organizácie a Európskej únie. Tieto hodnoty a ciele spočívajú vo vytvorení spravodlivého, jednotného a neutrálneho colného systému, ktorý bude spĺňať rovnako požiadavky svetového obchodu, hospodárskych subjektov a vnútroštátneho hospodárstva.

2.

V tomto systéme má určenie colnej hodnoty a s tým súvisiace procesné záruky rozhodujúci význam. Aj ten najspravodlivejší colný systém by totiž stratil akýkoľvek význam, ak by proces určovania colnej hodnoty, na ktorom je založený, neprebehol správne a spravodlivo.

3.

V prejednávanom prípade vznikajú v tejto súvislosti rôzne otázky. Ide o situáciu, keď bol tovar počas vonkajšieho tranzitu na colnom území Únie odňatý spod colného dohľadu. Režim vonkajší tranzit umožňuje prepravu predávaných tovarov z tretej krajiny do inej tretej krajiny, medzi dvomi miestami nachádzajúcimi sa na colnom území Únie bez toho, aby sa na tieto tovary uplatnilo dovozné clo. Ak sa však tovary nedodajú do miesta určenia, vychádza sa z predpokladu, že boli odňaté spod colného dohľadu, a teda spod kontroly colných orgánov ( 2 ) a tým dovezené na colné územie Únie, pričom v tejto súvislosti vznikne colný dlh.

4.

V tejto súvislosti sa Súdnemu dvoru predkladá žiadosť o odpoveď na otázku, ako sa má v takýchto situáciách určiť výška colnej hodnoty dotknutých tovarov, ktoré neboli pôvodne určené na vývoz na colné územie Únie, ale na vývoz do tretej krajiny.

5.

Vnútroštátny súd tiež žiada Súdny dvor o výklad rozsahu zisťovacej povinnosti a povinnosti odôvodnenia colných orgánov členského štátu v súvislosti s metódou, ktorá sa uplatní pri určovaní colnej hodnoty.

6.

Článok VII ods. 2 písm. a) a b) Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „GATT“) ( 3 ) stanovuje:

7.

Podľa preambuly dohody o uplatňovaní článku VII GATT (ďalej len „GATT – dohoda o colnej hodnote“) ( 4 ) sa v prvom rade prevodná hodnota definovaná v článku 1 tejto dohody považuje za základ určenia colnej hodnoty. Okrem toho preambula spresňuje, že v prípade, ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa článku 1, má sa určiť na základe prevodnej hodnoty rovnakého alebo obdobného tovaru. Ak ani tento postup nie je možný, upravuje táto dohoda ďalšie spôsoby zistenia colnej hodnoty.

8.

Článok 1 ods. 1 GATT – dohody o colnej hodnote stanovuje:

„1.   Colnou hodnotou dovážaného tovaru bude prevodná hodnota, t. j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorý bol predaný na vývoz do krajiny dovozu…“.

9.

Článok 2 ods. 1 písm. a) GATT ‑ dohody o colnej hodnote stanovuje:

10.

Článok 3 ods. 1 písm. a) GATT – dohody o colnej hodnote znie:

11.

Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) GATT – dohody o colnej hodnote sa

„colná hodnota dovážaného tovaru… zakladá na vypočítanej hodnote. Vypočítaná hodnota bude pozostávať zo súčtu:

…

12.

Článok 7 ods. 1 a 2 písm. e) a g) GATT – dohody o colnej hodnote stanovuje:

„1.   Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6, určí sa s použitím primeraných prostriedkov, ktoré sú v súlade s princípmi a všeobecnými ustanoveniami tejto dohody a článku VII GATT 1994, a na základe údajov, ktoré sú k dispozícii v krajine dovozu.

2.   Colná hodnota sa podľa ustanovení tohto článku nebude zakladať na:

…

…

13.

Podľa článku 4 bodu 13 Colného kódexu Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex [EÚ]“ alebo „CK“) ( 5 ) sa za colný dohľad v zmysle Colného kódexu považuje „všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu“.

14.

Podľa článku 37 ods. 1 a 2 CK „tovar prepravený na colné územie spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územia spoločenstva” a „môže byť podrobený colným kontrolám“. Ak sa nejedná o tovar Spoločenstva, „podlieha colnému dohľadu… do okamihu … jeho spätného vývozu….”

15.

Článok 6 ods. 1 a 3 CK stanovuje:

„1.   Ak osoba požaduje, aby colné orgány vydali rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, musí im poskytnúť všetky informácie a podklady, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia.“

…

3.   Rozhodnutia colných orgánov vydané v písomnej forme, ktorými boli žiadosti zamietnuté alebo ktoré sú v neprospech osôb, musia obsahovať odôvodnenie. Taktiež musia obsahovať poučenie o možnosti podania odvolania podľa článku 243.“

16.

Článok 12 CK znie:

„1.   Colné úrady vydajú záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväznú informáciu o pôvode tovaru na písomnú žiadosť ….

2.   Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o pôvode sú pre colné úrady záväzné len vo vzťahu k držiteľovi týchto informácií, čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia alebo určenia pôvodu tovaru.

… [doba platnosti, podmienky, neplatnosť]“.

17.

Článok 14 CK stanovuje:

„Na účely uplatnenia colných predpisov musí každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru, poskytnúť na žiadosť colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje bez ohľadu na použitý nosič informácií a všetku potrebnú súčinnosť.“

18.

Článok 29 ods. 1 CK znie:

„1.   Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky že:

19.

Článok 30 CK stanovuje:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade, ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku.

2.   Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

….“

20.

Článok 31 CK znie:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článkov 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:

2.   Colná hodnota podľa odseku 1 sa nemôže zakladať na:

21.

Podľa článku 91 ods. 1 písm. a) CK:

„1.   Colný režim vonkajší tranzit umožňuje prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia spoločenstva:

22.

Článok 92 ods. 1 CK stanovuje:

„1.   Colný režim vonkajšieho tranzitu sa končí a povinnosti držiteľa sú splnené, ak je tovar prepustený do určitého colného režimu a požadované dokumenty sú predložené colnému úradu určenia v súlade s ustanoveniami príslušného colného režimu.“

23.

Článok 94 CK znie:

„1.   Dlžník poskytne záruku s cieľom zabezpečiť zaplatenie akéhokoľvek colného dlhu alebo iných poplatkov, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s tovarom.

2.   Záruka bude buď:

…

4.   Osobám, ktoré k spokojnosti colných úradov preukážu, že spĺňajú vyšší štandard spoľahlivosti, sa môže povoliť použitie združenej záruky v zníženej výške alebo záruka odpustiť ….

…“

24.

Článok 95 ods. 1 CK stanovuje:

„1.   S výnimkou prípadov, ktoré budú určené v prípade potreby v súlade s postupom výboru, sa žiadna záruka neskladá v prípade: [Výnimky]“

25.

Článok 96 ods. 1 CK znie:

„1   Hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu spoločenstva. Je zodpovedný za:

26.

Článok 192 ods. 1 CK znie:

„1.   Ak colné predpisy ustanovujú za povinnosť, aby bola zložená colná zábezpeka a s výnimkou zvláštnych ustanovení prijatých pre tranzit v súlade s postupom výboru, colné úrady stanovia výšku takejto zábezpeky na úrovni rovnajúcej sa:

…“

27.

Článok 203 CK znie:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

…

3.   Dlžníkmi sú:

…

28.

Článok 220 ods. 2 písm. b) CK stanovuje:

„2.   S výnimkou prípadov… sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:

…

…“

29.

Článok 147 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 ( 6 ) znie takto:

„1.   Na účely článku 29 Colného kódexu, skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primerané označenie, že bol predaný na účely vývozu do colného územia spoločenstva. V prípade následných predajov pred určením colnej hodnoty je takýmto dôkazom iba posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru na colné územie spoločenstva alebo predaj, ktorý sa uskutočnil na colnom území spoločenstva pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.

Ak sa deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie spoločenstva, musí sa ku spokojnosti colných orgánov preukázať, že tento predaj tovaru sa uskutočnil na účel vývozu na toto colné územie.

…“

30.

Článok 151 nariadenia č. 2454/93 je vykonávacím predpisom k článku 30 ods. 2 písm. b) CK a odsek 3 tohto ustanovenia stanovuje:

„3.   Ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.“

31.

Dňa 2. júna 2011 podala SIA LS Customs Services (ďalej len „LSCS“) na lotyšský colný orgán Rīgas brīvostas MKP ako hlavný zodpovedný colné vyhlásenie o preprave tovaru (detských bicyklov a ich častí) v rámci režimu vonkajšieho tranzitu z Čínskej ľudovej republiky do Ruskej federácie cez územie Európskej únie. V tranzitnom colnom vyhlásení bol ako prijímajúci orgán uvedený colný úrad Terehovas MKP.

32.

Keďže dotknuté tovary neboli tomuto orgánu predložené, LSCS nemala k dispozícii dôkaz o ukončení tranzitného režimu. Lotyšské daňové orgány preto vychádzali z predpokladu, že sa tranzitný režim neukončil a účastník tohto konania si nesplnil svoje povinnosti. Tovar bol teda odňatý spod colného dohľadu a LSCS vznikol colný dlh. Lotyšské daňové orgány následne LSCS uložili pôvodným rozhodnutím z 12. septembra 2011 a konečným rozhodnutím z 8. novembra 2011 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) povinnosť zaplatiť clo, antidumpingové clo a daň z pridanej hodnoty za dotknuté tovary.

33.

Čo sa týka colnej hodnoty tohto tovaru, zastávali lotyšské daňové orgány názor, že článok 29 CK sa neuplatní, pretože dotknuté tovary neboli predané na účely vývozu do colného územia Spoločenstva, ale na vývoz do Ruskej federácie. Lotyšské daňové orgány preto pri určovaní colnej hodnoty tovaru nevychádzali z jeho prevodnej hodnoty. Okrem toho sa daňové orgány domnievali, že nemali k dispozícii potrebné informácie pre určenie colnej hodnoty na základe metód upravených v článku 30 CK. Colnú hodnotu preto stanovili na základe článku 31 CK, pričom vychádzali z údajov dostupných v Únii.

34.

Na základe žaloby LSCS zrušil Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko) svojím rozsudkom z 23. augusta 2012 sporné rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia. Administratīvā apgabaltiesa (Regionálny správny súd, Lotyšsko) potvrdil tento rozsudok 10. júna 2014, pretože ani pôvodné rozhodnutie lotyšského daňového orgánu, ani sporné rozhodnutie neobsahovalo informácie, na základe ktorých sa určila colná hodnota dotknutých tovarov. Okrem toho tiež chýbalo odôvodnenie, prečo nebolo možné zistiť údaje, ktoré by umožnili uplatnenie inej metódy určenia colnej hodnoty ako metódy upravenej v článku 31 CK. Lotyšské daňové orgány teda LSCS neumožnili uplatniť v správnom a súdnom konaní jej práva.

35.

Lotyšské daňové orgány podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko).

36.

Najvyšší súd sa domnieva, že rozhodnutie v právnom spore vo veci samej závisí od výkladu práva Únie, a preto Súdnemu dvoru uznesením z 21. januára 2016 predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

37.

V konaní pred Súdnym dvorom predložili písomné pripomienky lotyšská vláda a Európska komisia.

38.

Päť prejudiciálnych otázok lotyšského Augstākā tiesa (Najvyšší súd) sa týka dvoch aspektov povinností colnej správy členských štátov: na jednej strane ide o určenie colnej hodnoty tovaru, najmä o podmienky uplatnenia metódy založenej na prevodnej hodnote (pozri nižšie v bode A). Na druhej strane vzniká otázka týkajúca sa povinnosti colnej správy zistiť a odôvodniť rozhodnutie o určení colnej hodnoty (pozri nižšie v bode B).

39.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či sa má metóda prevodnej hodnoty upravená v článku 29 CK uplatniť na účely stanovenia colnej hodnoty aj v tom prípade, ak tovary neboli pôvodne určené na vývoz do Únie, ale na vývoz do tretej krajiny, ale počas režimu vonkajšieho tranzitu boli tieto tovary odňaté spod colného dohľadu na colnom území Únie.

40.

Na účely odpovede na túto otázku je najskôr potrebné objasniť, do akej miery si uplatnenie metódy prevodnej hodnoty vyžaduje, aby prevodná hodnota zodpovedala cene vývozu na colné územie Únie (pozri v bode 1). Napokon treba preskúmať, či je relevantné, že colný dlh vznikne v dôsledku odňatia dotknutých tovarov spod colného dohľadu počas vonkajšieho tranzitu. V tejto súvislosti je potrebné sa vysporiadať s argumentáciou LSCS, v zmysle ktorej je stanovenie zábezpeky, ktorá sa má poskytnúť v rámci vonkajšieho tranzitu, základom pre neskoršie určenie colnej hodnoty (pozri ďalej v bode 2).

41.

Možno metódu prevodnej hodnoty upravenú v článku 29 CK uplatniť na účely určenia colnej hodnoty aj v tom prípade, ak sa za prevodnú hodnotu nepovažuje cena na účely vývozu na colné územie Únie, ale cena na účely vývozu na územie tretieho štátu?

42.

Takémuto záveru odporuje jednak znenie článku 29 CK, v zmysle ktorého je „prevodnou hodnotou … cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie [Únie] ( 7 )“ ( 8 ). Podľa Súdneho dvora musí byť teda v okamihu predaja zrejmé, že tovary sa na colné územie Únie dovážajú z tretej krajiny. ( 9 ) Táto zásada je upravená aj v článku 147 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 2454/93, ktorý stanovuje, že ak sa v prípade následných predajov deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, musí sa preukázať, že príslušná transakcia sa uskutočnila na účel vývozu na colné územie Únie.

43.

Na druhej strane jednak zo systematiky, a jednak zo zmyslu a účelu ustanovení o určení colnej hodnoty upravených v článkoch 29 až 31 vyplýva, že na účely výpočtu colnej hodnoty sa môže použiť iba cena na účely vývozu na colné územie Únie.

44.

Z týchto ustanovení a predpisov GATT – kódexu colnej hodnoty, na ktorých sú založené, tiež vyplýva, že prevodná hodnota sa má v čo najväčšom rozsahu použiť na účely stanovenia colnej hodnoty. ( 10 ) Tento záver potvrdzuje okrem ustanovení GATT – kódexu colnej hodnoty, aj tá skutočnosť, že alternatívne metódy určovania colnej hodnoty sa uplatnia len v tom prípade, ak colnú hodnotu nemožno určiť na základe prevodnej hodnoty ( 11 ). V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že z dôvodu prednostného postavenia metódy prevodnej hodnoty sa podmienky pre uplatnenie tejto metódy nesmú vykladať reštriktívne. ( 12 )

45.

Z citovaných ustanovení a ustanovení článku VII GATT, z ktorého vychádzajú, však tiež vyplýva, že colná hodnota musí zodpovedať „skutočne zaplatenej“ cene dovezených tovarov. Prevodnú hodnotu teda možno na účely určenia colnej hodnoty použiť len v rozsahu, v akom sa možno domnievať, že odráža skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňuje všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu. ( 13 )

46.

O takúto situáciu nejde v prípade ceny, ktorá nebola stanovená resp. dohodnutá na účely vývozu tovaru na colné územie Únie, ale na účely vývozu tovaru do tretej krajiny. Cena tovaru v určitej colnej zóne vyplýva z trhovej situácie v tejto zóne ( 14 ) a predstavuje teda prvok, ktorý ovplyvňuje hospodársku hodnotu tovaru: ak detský bicykel, tak ako v prejednávanej veci, v prípade vývozu z Číny do Ruska stojí 3,90 eura, neznamená to, že v prípade vývozu na územie Únie by sa predával za rovnakú cenu.

47.

Aj teoretická „obvyklá cena“ v zmysle Bruselského colného dohovoru, ktorý bol až do prijatia metódy prevodnej hodnoty podkladom pre stanovenie „skutočnej ceny“ podľa článku VII GATT, ( 15 ) predstavovala cenu dovezeného tovaru v mieste prepustenia na príslušné colné územie. V žiadnom prípade teda nešlo o cenu za zahraničné tovary vyvážané do iných cieľových krajín. ( 16 ) Súčasný systém zachováva povinnosť uplatniť zásadu „obvyklej“ alebo „správnej“ hodnoty tovaru v rozsahu, v akom sa pri výpočte colnej hodnoty spravidla, ale len za stanovených podmienok, použije prevodná hodnota dovezeného tovaru.

48.

Ak tieto podmienky nie sú splnené, musí sa colná hodnota určiť na základe prevodnej hodnoty rovnakého alebo podobného tovaru alebo na základe rôznych iných metód. Príslušné ustanovenia v tejto súvislosti potvrdzujú ústredné postavenie požiadavky predaja na účely vývozu na súčasné colné územie, pre určenie colnej hodnoty: musí ísť o rovnaký resp. podobný tovar predávaný na vývoz do rovnakej krajiny dovozu (GATT – dohoda o colnej hodnote) ( 17 ) resp. na vývoz do Únie (Colný kódex Únie) ( 18 ). Obdobne colná hodnota, ktorá sa v prípade neexistencie takýchto referenčných hodnôt určí na základe iných metód, nemôže vyplývať z vývoznej ceny tovarov do inej krajiny než do krajiny dovozu (GATT – dohoda o colnej hodnote) ( 19 ) resp. do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia Únie (Colný kódex Únie). ( 20 )

49.

Bolo by teda v rozpore s cieľom právnej úpravy Únie v oblasti určenia colnej hodnoty, ak by sa predajná cena vývozu do tretej krajiny stanovila na základe prevodnej ceny v zmysle článku 29 CK. Touto právnou úpravou sa má totiž vytvoriť spravodlivý, jednotný a nestranný systém, ktorý vylučuje uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. ( 21 ) Tento cieľ by nebolo možné zabezpečiť, ak by sa pri určovaní colnej hodnoty tovaru na colnom území Únie uplatnila cena za vývoz do tretej krajiny. Keďže sa ceny v závislosti od colnej zóny líšia, môže byť určenie colnej hodnoty jednotné, spravodlivé a nestranné len vtedy, ak sa v súvislosti s dovozom do príslušnej zóny uplatní cena za vývoz do takejto zóny.

50.

V opačnom prípade by došlo najmä k rozdielnemu zaobchádzaniu a narušeniu neutrality hospodárskej súťaže medzi osobou, ktorá tovar dováža do Únie na základe predaja určeného na vývoz na jej územie, a osobou, ktorá dovezie tovary na územie Únie na základe vývozu do tretej krajiny, napríklad odňatím tovaru spod colného dohľadu (úmyselného, alebo tak ako v tomto prípade predpokladaného, v dôsledku zavinenia tretej osoby). Takýto postup by navyše vytvoril priestor pre zneužívanie, ak by prevodná hodnota v prípade vývozu do tretej krajiny, tak ako v tomto prípade, bola podstatne nižšia ako podobná hodnota v prípade vývozu do Únie.

51.

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že pre uplatnenie metódy prevodnej hodnoty nie je podstatné, akým spôsobom dôjde k vzniku dlhu na dovoznom cle (navrhnutím prepustenia do voľného obehu alebo tým, že sa tovar počas tranzitu odníme spod colného dohľadu). Naopak, rozhodujúca je skôr skutočnosť, či dovezené tovary boli predané na účely vývozu na colné územie Únie.

52.

Ako v tejto veci správne uvádza Komisia, s cieľom zistiť, či ide o takýto prípad, nemožno uplatniť domnienku podľa článku 147 ods. 1 nariadenia č. 2454/93: v zmysle tohto ustanovenia sa skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu v Únii, považuje za primerané označenie, že bol predaný na účely vývozu do colného územia Únie. V prejednávanej veci však neboli tovary navrhnuté na prepustenie do voľného obehu, ale na prepustenie do režimu tranzitu.

53.

Ako ďalej poznamenáva Komisia, z uvedeného nevyplýva, že v prípade, ak sa nenavrhne prepustenie do voľného obehu, sa automaticky uplatní domnienka, v zmysle ktorej tovary neboli predané na účely vývozu na colné územie Únie. Naopak, prináleží colnej správe resp. vnútroštátnemu súdu, aby na základe okolností a dostupných dokumentov v jednotlivom prípade posúdil, či boli tovary predané na účely vývozu na colné územie Únie. V tejto súvislosti je rozhodujúce, či bol predaj, ktorý má byť základom pre stanovenie prevodnej hodnoty, určený pre colné územie Únie. Podľa informácií predložených LSCS a vnútroštátnym súdom sa nezdá, že by v prejednávanej veci šlo o takýto prípad.

54.

Najmä LSCS nespochybňuje, že dotknuté tovary neboli predané na účely vývozu na colné územie Únie. Okrem toho nespochybňuje, že vznikol colný dlh a ona sa stala hlavným zodpovedným colným dlžníkom. Zastáva však názor, že colný dlh nemôže presiahnuť výšku zábezpeky, ktorú poskytla v momente prepustenia tovarov do režimu vonkajšieho tranzitu. Keďže výška tejto zábezpeky sa stanovila na základe prevodnej hodnoty predaja tovarov z Číny do Ruska, musí sa aj celková colná hodnota stanoviť na základe metódy prevodnej hodnoty.

55.

Túto argumentáciu nemožno prijať.

56.

Je síce pravda, že zábezpekou, ktorú hlavný zodpovedný poskytne v okamihu prepustenia tovarov do režimu vonkajšieho tranzitu, sa má zabezpečiť prípadný colný dlh. Výška zábezpeky sa má preto určiť na základe presnej alebo odhadovanej najvyššej možnej výšky zabezpečovaného colného dlhu. ( 22 ) V zmysle informácií predložených LSCS sa v prejednávanej veci zjavne vyššie uvedený postup neuplatnil: lotyšské colné orgány, ktoré colnú hodnotu na účely stanovenia výšky poskytovanej záruky určili na základe metódy prevodnej hodnoty, nepostupovali v súlade s požiadavkou, v zmysle ktorej má zábezpeka v čo najvyššej možnej výške zodpovedať colnému dlhu. Totiž práve v dôsledku chýbajúceho objasnenia uplatnenia článku 29 CK by orgány v prípade, o aký ide v tejto veci, nemohli bez akýchkoľvek pochybností vychádzať z predpokladu, že prípadný colný dlh nepresiahne hodnotu určenú na základe takéhoto postupu.

57.

Okrem toho sa hlavný zodpovedný v situácii, o akú ide v tejto veci, nemôže domáhať ochrany legitímnej dôvery v to, že výška colného dlhu zodpovedá sume zábezpeky, ktorá sa poskytla v okamihu prepustenia tovarov do režimu vonkajšieho tranzitu.

58.

Je pravda, že zásada ochrany legitímnej dôvery, ako už viackrát konštatoval Súdny dvor, patrí medzi základné zásady Únie. ( 23 ) Úspešne sa však na túto zásadu môže odvolávať iba ten, komu boli poskytnuté konkrétne, nepodmienené a zhodujúce sa ubezpečenia z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, ( 24 ) a u koho vzbudil vnútroštátny orgán opodstatnené očakávania. ( 25 )

59.

O takýto prípad v tomto konaní nejde.

60.

Z príslušných ustanovení Colného kódexu totiž vyplýva, že stanovenie výšky zábezpeky, ktorú má hlavný zodpovedný poskytnúť v súvislosti s prepustením tovarov do režimu tranzitu, nemožno v žiadnom prípade považovať za výpočet skutočného daňového dlhu.

61.

V súvislosti s určením výšky predmetnej zábezpeky totiž nikde nie je ustanovené, že ide o záväznú informáciu colných orgánov. Podľa článku 12 CK je takáto záväzná povaha výslovne upravená v prípade iných informácií. Vzhľadom na dôslednosť právnej úpravy Colného kódexu teda možno predpokladať, že ak by normotvorca mal v úmysle prijať záväznosť stanovenej výšky zábezpeky poskytnutej na účely tranzitu pre neskorší výpočet colného dlhu, výslovne by takúto požiadavku upravil.

62.

Rovnaké úvahy sa uplatnia aj v prípade explicitných ustanovení Colného kódexu, v zmysle ktorých colným úradom vo všeobecnosti (okrem prípadných úvah týkajúcich sa ochrany legitímnej dôvery) prináleží dodatočne posúdiť colné vyhlásenie a stanoviť novú výšku colného dlhu. ( 26 ) Aj v tejto súvislosti treba vychádzať z predpokladu, že v prípade, ak by normotvorca mal v úmysle prijať záväznosť stanovenej zábezpeky v rámci tranzitu pre určenie výšky colného dlhu, museli by sa v Colnom kódexe upraviť aj podmienky dodatočnej opravy, čo sa však nestalo.

63.

Okrem toho záväznej povahe stanovenej výšky zábezpeky pre neskorší výpočet colného dlhu odporuje aj to, že zloženie takejto zábezpeky možno za určitých podmienok odpustiť alebo ju znížiť ( 27 ) bez toho, aby sa upravili účinky takéhoto opatrenia na neskoršie určenie výšky colného dlhu. Tento záver sa uplatňuje, aj pokiaľ ide o možnosť použiť pri stanovení výšky zábezpeky paušálne sumy, ak nie sú k dispozícii informácie potrebné pre výpočet prípadného colného dlhu. ( 28 ) Napokon v prípade, ak by stanovenie výšky zábezpeky bolo základom pre určenie výšky budúceho colného dlhu, nebolo by možné odlíšiť príslušné situácie od prípadov, keď sa nemá poskytnúť žiadna zábezpeka. ( 29 )

64.

LSCS sa preto nemohla domnievať, že relevantné ustanovenia Colného kódexu lotyšským správnym orgánom umožňovali poskytnúť jej v súvislosti s prípadným colným dlhom konkrétnu a nepodmienenú záruku formou uznania výšky zábezpeky. O takýto prípad ide najmä preto, že LSCS sa musí ako osoba uskutočňujúca vonkajší tranzit, v prípade neexistencie opačných informácií, považovať za skúsenú osobu v oblasti výberu cla, ktorá pozná ustanovenia colného práva. Nemôže sa preto odvolávať na tú skutočnosť, že uvedené orgány u nej vzbudili opodstatnené očakávania v tom zmysle, že colný dlh nepresiahne výšku zábezpeky, ktorú bola povinná poskytnúť na účely tranzitu.

65.

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedať takto: článok 29 ods. 1 CK sa má vykladať v tom zmysle, že metóda určenia colnej hodnoty upravená v tomto článku sa uplatní len v tom prípade, ak prevodná hodnota dotknutých tovarov zodpovedá vývoznej cene na colné územie Únie. Pritom nie je podstatné, či colný dlh vznikne odňatím tovarov spod colného dohľadu počas vonkajšieho tranzitu.

66.

V rámci svojej tretej otázky žiada vnútroštátny súd Súdny dvor o výklad týkajúci sa povinností colnej správy vyplývajúcich z uplatnenia metódy určenia colnej hodnoty upravenej v článku 30 ods. 2 písm. a) CK. V zmysle tejto metódy sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru predávaného na vývoz do Únie, v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či colný orgán môže upustiť od uplatnenia danej metódy, ak nemá dostatok potrebných informácií, alebo či je povinný získať informácie od výrobcu tovaru.

67.

Predovšetkým treba konštatovať, že v súčasnosti ani Colný kódex a ani nariadenie č. 2454/93 neupravujú povinnosť colnej správy žiadať o informácie potrebné na účely uplatnenia metódy upravenej v článku 30 ods. 2 písm. a) CK (alebo aj inej metódy) od výrobcu dotknutých tovarov. Výlučne v rámci pôsobnosti článku 30 ods. 2 písm. d) CK (metóda „vypočítanej hodnoty“ na základe ceny a hodnoty materiálu, zisku atď.) sa uvádza, že colná správa môže preskúmať údaje výrobcu dotknutých tovarov so súhlasom tohto výrobcu a orgánov príslušnej tretej krajiny v tejto krajine. ( 30 )

68.

Colná správa však má pri určovaní colnej hodnoty nevyhnutne určité zisťovacie povinnosti. Zo systematického zaradenia článkov 29 až 31 CK totiž vyplýva, že rôzne prípustné metódy určenia colnej hodnoty sú navzájom vo vzťahu subsidiarity. ( 31 ) To znamená, že colná správa musí v každom jednotlivom prípade s príslušnou mierou starostlivosti preskúmať, či sú splnené požiadavky pre uplatnenie danej metódy a až následne prejsť na ďalšiu metódu. V tejto súvislosti poskytuje Colný kódex colným úradom členských štátov (s určitými obmedzeniami) ( 32 ) právo požadovať informácie od osôb, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na postupoch v rámci obchodu s tovarmi. ( 33 )

69.

Povinnosť colných orgánov starostlivo preskúmať požiadavky pre uplatnenie príslušných metód určenia colnej hodnoty je tiež v súlade s myšlienkou normotvorcu Únie o subsidiarite týchto metód. Keďže normotvorca úradom neponechal voľný výber metódy, musia sa najskôr pokúsiť o uplatnenie skorších metód, a až následne uplatniť nasledujúcu metódu.

70.

S povinnosťou colných orgánov preskúmať a postupovať s odbornou starostlivosťou sa však spája aj určitá miera spolupráce a informačné povinnosti osôb zúčastnených na obchode s tovarom. V tejto súvislosti najmä článok 6 ods. 1 CK stanovuje, že osoba, ktorá požaduje, aby colné orgány vydali rozhodnutie, im musí poskytnúť všetky informácie a podklady, ktoré tieto orgány potrebujú na vydanie rozhodnutia. Práve v tom prípade, ak chce hospodársky subjekt, tak ako v prejednávanej veci, využiť metódu určenia colnej hodnoty, ktorá je pre neho výhodnejšia, nezdá sa, že by bolo neprimerané od neho požadovať, aby v rámci svojich možností prispel k predloženiu informácií, ktoré sú potrebné pre uplatnenie tejto metódy.

71.

Jednotlivé ustanovenia Colného kódexu a príslušné vykonávacie ustanovenia vo všeobecnosti potvrdzujú, že zisťovacia povinnosť colnej správy sa v zásade vykonáva v spolupráci s dotknutými hospodárskymi subjektmi. Napríklad je stanovené, že v prípade, ak colné orgány nemôžu uznať prevodnú hodnotu bez ďalšieho zisťovania, umožnia kupujúcemu zadovážiť podrobnejšie informácie. ( 34 )

72.

S ohľadom na tento vzťah spolupráce vyznieva argumentácia Komisie v prejednávanej veci presvedčivo. V tomto ohľade je colná správa povinná najskôr využiť všetky informácie a databázy, ktoré má k dispozícii, a umožniť dotknutému hospodárskemu subjektu predložiť potrebné informácie, a až následne môže upustiť od uplatnenia článku 30 ods. 2 písm. a) CK. ( 35 ) Povinnosť dodatočného zisťovania u výrobcu dotknutých tovarov však naopak treba odmietnuť, pretože by sa spájala s nadmerným úsilím a spravidla by zasahovala do obchodného tajomstva iba nepriamo zúčastnených podnikov.

73.

Nie je však jasné, prečo by sa takéto riešenie, ktoré navrhuje Komisia, malo obmedzovať len na skutkové okolnosti, o aké ide v tomto konaní, keď boli tovary počas tranzitu odňaté spod colného dohľadu. Nie je totiž jasné, prečo by mal byť v takejto situácii oslabený vzťah subsidiarity medzi rôznymi metódami určenia colnej hodnoty a potreba dôsledne preskúmať uplatniteľnosť každej z metód vo vzájomnom poradí.

74.

V zmysle vyššie uvedených konštatovaní preto navrhujem na tretiu prejudiciálnu otázku odpovedať takto: colný orgán nie je povinný získať od výrobcu dotknutých tovarov informácie, ktoré sú potrebné pre uplatnenie článku 30 ods. 2 písm. a) CK. Orgán však musí najskôr využiť všetky informácie a databázy, ktoré má k dispozícii, a umožniť dotknutému hospodárskemu subjektu predložiť potrebné informácie pre uplatnenie uvedeného ustanovenia a až následne môže upustiť od jeho uplatnenia.

75.

Druhá, štvrtá a piata prejudiciálna otázka, ktoré treba posúdiť spoločne, sa v zásade týkajú povinností odôvodnenia colnej správy v súvislosti s vybranou metódou určenia colnej hodnoty. Vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti snaží zistiť, či je colná správa povinná odôvodniť:

76.

Odpoveď na tieto otázky vyplýva už z článku 6 ods. 3 CK. Podľa tohto ustanovenia musia rozhodnutia colných orgánov vydané v písomnej forme, ktoré sú v neprospech osôb, obsahovať odôvodnenie.

77.

Okrem toho majú vnútroštátne orgány v oblasti uplatňovania práva Únie všeobecnú povinnosť odôvodnenia. Je pravda, že článok 41 Charty základných práv Únie nemá v prípade uplatňovania práva Únie členským štátom priamy účinok. ( 36 ) Právo na riadnu správu vecí verejných, ktoré toto ustanovenie zabezpečuje, však odráža všeobecnú zásadu práva Únie, a teda požiadavky vyplývajúce z tohto práva sa musia zohľadniť pri uplatňovaní práva Únie členským štátom. ( 37 )

78.

Okrem toho primerané odôvodnenie je nevyhnutné aj pre zachovanie práva na účinnú právnu ochranu, ktorá vyplýva zo zásady efektivity. Iba táto zásada jednotlivcovi umožní sa na základe všetkých okolností rozhodnúť, či je vhodné podať súdnu žalobu. Dostatočné odôvodnenie je zároveň potrebné, aby sa vnútroštátnym súdom umožnilo preskúmať rozhodnutie orgánu, ktorým odmietol priznať právo vyplývajúce z práva Únie. ( 38 )

79.

V súlade s týmito požiadavkami, ako aj vzhľadom na už spomínaný vzťah subsidiarity medzi metódami určenia colnej hodnoty upravenými v Colnom kódexe je predovšetkým zjavné, že colný orgán musí vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodniť, prečo sa použije vybraná metóda určenia colnej hodnoty a nie niektorá z predchádzajúcich metód. Ak teda colná správa použije metódu upravenú v článku 31 CK, musí odôvodniť, prečo neboli splnené požiadavky pre použitie metód upravených v článkoch 29 a 30 CK.

80.

Po druhé zo vzťahu subsidiarity medzi postupne uvádzanými metódami určenia colnej hodnoty tiež vyplýva, že sa nemusí odôvodniť, prečo sa nepoužila niektorá z neskorších metód. Vzhľadom na to, že článok 151 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 je vykonávacím ustanovením k článku 30 ods. 2 písm. b) CK, v prípade, ak colná správa určí colnú hodnotu na základe článku 151 ods. 3 nariadenia č. 2454/93, nie je povinná odôvodniť, prečo sa neuplatnili metódy upravené v článku 30 ods. 2 písm. c) a d) CK.

81.

Po tretie povinnosť odôvodnenia colnej správy si vyžaduje, aby sa v rozhodnutí uviedol spôsob výpočtu konečnej colnej hodnoty. Preto v prípade, ak sa táto hodnota určí podľa článku 31 CK, je potrebné uviesť, ktoré informácie boli v Únii k dispozícii a použili sa na účely výpočtu colnej hodnoty.

82.

Dostatočné odôvodnenie sa napokon musí nevyhnutne uviesť už v rozhodnutí o určení colnej hodnoty. Povinnosť odôvodnenia musí totiž slúžiť aj na účely dokumentácie postupu úradu pri skúmaní uplatniteľnosti jednotlivých metód určenia colnej hodnoty. Týmto postupom sa má zabezpečiť, že sa starostlivo preskúma splnenie podmienok pre uplatnenie každej z metód. Bez potrebných údajov by bolo v praxi nepochybne veľmi ťažké zistiť, či sa takéto posúdenie uskutočnilo alebo či je odôvodnené iba rozhodnutie prijaté dodatočne na základe iných dôvodov. ( 39 ) Pre colnú správu, ktorá postupovala v súlade s článkami 29 až 31 CK a starostlivo preskúmala podmienky uplatnenia jednotlivých metód, by teda malo byť jednoduché v konečnom rozhodnutí odôvodniť, prečo sa použila vybraná metóda určenia colnej hodnoty namiesto niektorej z predchádzajúcich metód.

83.

Takáto sebakontrola správnych orgánov je možná len v obmedzenom rozsahu, ak sa dostatočné odôvodnenie uvedie až dodatočne na základe žiadosti dotknutej osoby. ( 40 ) Tento záver platí o to viac v prípade doplnenia odôvodnenia v súdnom konaní. Takéto konanie totiž vo všeobecnosti dotknutej osobe neumožňuje, aby sa po zvážení všetkých okolností rozhodla, či je účelné podať súdnu žalobu.

84.

Otázku povinnosti odôvodnenia colných orgánov členských štátov však treba odlíšiť od otázky právnych následkov nedostatočného odôvodnenia vo vnútroštátnom práve, a teda od otázky, či možno nedostatok odôvodnenia napraviť v priebehu súdneho konania. Táto otázka nie je v Colnom kódexe upravená a právo Únie celkovo neobsahuje všeobecnú právnu úpravu dôsledkov pochybenia v prípade nedostatočného odôvodnenia.

85.

Prináleží preto členským štátom, aby v rámci svojej procesnej autonómie upravili dôsledky porušenia povinnosti odôvodnenia colnými orgánmi a stanovili, či a v akom rozsahu je možné takéto porušenie napraviť počas súdneho konania. V tejto súvislosti však musia členské štáty prihliadať na zásady ekvivalencie a efektivity. ( 41 )

86.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem na druhú, štvrtú a piatu prejudiciálnu otázku odpovedať takto: z článku 6 ods. 3 CK, ako aj zo všeobecnej povinnosti odôvodnenia colnej správy a vzťahu subsidiarity medzi jednotlivými metódami určenia colnej hodnoty vyplýva, že colná správa je povinná vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodniť, prečo použila konkrétnu metódu určenia colnej hodnoty, a nie inú metódu, ktorá má pred ňou prednosť. Colná správa je tiež povinná vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodniť, ako a na základe akých informácií sa vypočítala konečná colná hodnota. Otázka, či a v akom rozsahu možno chýbajúce odôvodnenie napraviť v súdnom konaní, je otázkou vnútroštátneho práva a jej úprava prináleží členským štátom, ktoré sú povinné zohľadniť zásady ekvivalencie a efektivity.

87.

Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) odpovedal takto: