—

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, N. Vitorino a M. Rebelo, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Havas a L. Grønfeldt, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 181a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994 (Ú. v. ES L 346, 1994, s. 1; Mim. vyd. 02/005, s. 326) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou EURO 2004. Hungary Kft. a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Nyugat‑dunántúli Regionális Vám‑ és Pénzügyőri Főigazgatósága (Generálne riaditeľstvo pre colnú a daňovú kontrolu regiónu Západné Zadunajsko, ktoré je súčasťou Národnej daňovej a colnej správy, Maďarsko, ďalej len „regionálny colný orgán“) vo veci žaloby o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa opravuje colná hodnota ňou dovezených tovarov a ktorým sa jej dodatočne vymeriava clo a daň z pridanej hodnoty (DPH).

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/016, s. 4), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 (Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 179) (ďalej len „colný kódex“), vo svojom článku 29 ods.1 stanovuje:

„Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky, že:

4

Článok 30 ods. 1 a 2 tohto kódexu stanovuje:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d)…

2.   Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

…

…“

5

Článok 78 colného kódexu znie takto:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Túto kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

6

Článok 151 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Pri uplatňovaní článku 30 (2) b) colného kódexu (prevodná hodnota rovnakého [podobného – neoficiálny preklad] tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

…

5.   Na účely tohto článku prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota predtým určená podľa článku 29 kódexu, ktorá je upravená podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.“

7

V zmysle článku 178 ods. 4 uvedeného nariadenia:

„Predloženie vyhlásenia požadovaného v odseku 1 colnému úradu je rovnocenné s prevzatím zodpovednosti osobou uvedenou v odseku 2, bez dosahu na možné uplatňovanie penalizačných ustanovení v súvislosti s:

8

Článok 181a vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 kódexu.

2.   Ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe.“

9

Vykonávacie nariadenie obsahuje prílohu 23 s názvom „Vysvetľujúce poznámky k colnej hodnote“. Bod 1 poznámok k tejto prílohe týkajúcich sa článku 30 ods. 2 písm. a) a b) colného kódexu stanovuje:

„Colné úrady pri uplatňovaní týchto ustanovení vezmú do úvahy, ak je potrebné, predaj rovnakého alebo podobného druhu tovarov, podľa možnosti na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako hodnotený tovar. Ak sa takýto predaj nepodarí zistiť, použije sa predaj rovnakého alebo podobného tovaru za jednej z týchto troch podmienok:

…“

10

Dňa 4. marca 2014 predložila žalobkyňa EURO 2004. Hungary, obchodná spoločnosť so sídlom v Maďarsku, colné vyhlásenie v elektronickom formáte na Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Zala Megyei Vám‑ és Pénzügyőri Igazgatósága (Colné a daňové riaditeľstvo Zalianskej župy, ktoré je súčasťou Národnej daňovej a colnej správy, ďalej len „župný colný orgán“) a tým začala prostredníctvom svojho zástupcu pre colné záležitosti konanie o prepustení rôznych tovarov s pôvodom v Číne s hrubou hmotnosťou 13000 kg do voľného obehu. Po čiastkovej fyzickej kontrole tovaru tento orgán povolil jeho prepustenie do voľného obehu a potom nariadil následnú kontrolu colného vyhlásenia na základe článku 78 colného kódexu.

11

Uvedený orgán rozhodnutím z 12. júna 2014 ukončil následnú kontrolu uvedeného vyhlásenia, zamietol colnú hodnotu 2589926 HUF (približne 8288 eur) uvedenú v colnom vyhlásení a stanovil konečnú colnú hodnotu dovezeného tovaru na 3023938 HUF (približne 9676 eur). V dôsledku tejto opravy uložil uvedený orgán spoločnosti EURO 2004. Hungary povinnosť zaplatiť clo v sume 12970 HUF (približne 41 eur) a DPH v sume 47784 HUF (približne 153 eur).

12

Z odôvodnenia rozhodnutia z 12. júna 2014 vyplýva, že colná hodnota tovaru v colnom vyhlásení bola vypočítaná na základe prevodovej hodnoty v súlade s článkom 29 colného kódexu, že na tovar sa nevzťahovali obmedzenia a podmienky uvedené v článku 29 ods. 1 písm. a) až c) colného kódexu a že prepojenie uvádzané v článku 29 ods. 1 písm. d) uvedeného kódexu medzi účastníkmi transakcie neexistovalo.

13

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že župný colný orgán porovnal jemu predloženú obchodnú faktúru s účtovnými knihami a záznamami dovozcu, ako aj s predloženým bankovým potvrdením a zistil, že suma uvedená v týchto dokladoch sa zhoduje s obsahom colného vyhlásenia. Keďže sa však tento orgán domnieval, že colná hodnota kilogramu čistej hmotnosti dovezeného tovaru zodpovedá cene fakturovanej výnimočne nízko vo vzťahu k štatistickým priemerným dostupným hodnotám pre porovnateľné tovary, spochybnil správnosť colnej hodnoty tovaru „bavlnené chňapky“, s čistou hmotnosťou 150 kg a „tkané utierky z mikrovlákien“ s čistou hmotnosťou 24 kg.

14

Uvedený orgán vyzval spoločnosť EURO 2004. Hungary, aby preukázala správnosť colnej hodnoty dotknutého tovaru, zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, však vyplýva, že žalobkyňa nepredložila žiadne nové dôkazy a len vyhlásila, že svojmu čínskemu zmluvnému partnerovi zaplatila cenu uvedenú na faktúre.

15

Župný colný orgán, ktorý mal stále pochybnosti o správnosti uvedenej hodnoty, na základe štatistických údajov preskúmal, za akú jednotkovú cenu boli maďarským dovozcom predávané uvedené kategórie výrokov a vypočítal colnú hodnotu na základe „prevodovej hodnoty podobného tovaru“ v zmysle článku 30 ods. 2 písm. b) colného kódexu.

16

Regionálny colný orgán rozhodnutím na základe správneho odvolania spoločnosti EURO 2004. Hungary potvrdil rozhodnutie župného colného orgánu z 12. júna 2014, pretože sa domnieval, že toto naposledy uvedené rozhodnutie bolo prijaté správne v súlade s postupom upraveným v článku 181a vykonávacieho nariadenia, že pochybnosti colného orgánu o dôvodnosti deklarovanej hodnoty boli opodstatnené a výpočet colnej hodnoty bol vykonaný na základe aktualizovaných štatistických údajov.

17

Spoločnosť EURO 2004. Hungary podala na vnútroštátny súd žalobu proti rozhodnutiu regionálneho colného orgánu. Podľa tejto spoločnosti župný colný orgán zamietol deklarovanú colnú hodnotu tovaru len preto, lebo sa jej výlučne vďaka jej dobrým obchodným vzťahom podarilo nakúpiť tovar za nižšiu cenu, čo však nemôže slúžiť ako odôvodnenie spochybnenia uvedenej colnej hodnoty.

18

Regionálny colný orgán trval na svojich argumentoch, na ktorých založil svoje rozhodnutie a tvrdí, že spoločnosť EURO 2004. Hungary neposkytla vysvetlenia týkajúce sa dôvodu, pre ktorý bola cena tovaru neprimerane nízka v porovnaní s podobnými štatistickými hodnotami.

19

Vnútroštátny súd sa domnieva, že výklad článku 181a vykonávacieho nariadenia je potrebný pre zodpovedanie otázky, či môže colný orgán na základe tohto ustanovenia pri určení colnej hodnoty dovezeného tovaru neuplatniť metódu založenú na jeho prevodnej hodnote.

20

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že na účely určenia colnej hodnoty dovezených tovarov predstavuje zohľadnenie prevodnej hodnoty tovaru prvý spôsob, uplatniteľný ako všeobecné pravidlo. Pokiaľ nie je možné spochybniť ani pravosť dokumentov vyhotovených ako dôkaz prevodnej hodnoty dovezených tovarov, ani skutočný predmet transakcie, a ak neexistuje žiadny iný konkrétny dôvod pre nezohľadnenie prevodnej hodnoty týchto tovarov, sú colné orgány povinné akceptovať ako colnú hodnotu uvedených tovarov preukázanú prevodnú hodnotu, keďže táto prax umožní vylúčiť používanie svojvoľných colných hodnôt, čím umožní colnému systému fungovať neutrálnym spôsobom. Vnútroštátny súd sa domnieva, že tento výklad vyplýva z bodov 52 až 60 rozsudku z 28. februára 2008, Carboni e derivati (C‑263/06, EU:C:2008:128), avšak s výhradou, že tento rozsudok bol vydaný za skutkových okolností podstatne odlišných od skutkových okolností vo veci samej a že sa v ňom nepreskúmal možný základ pochybností uvedených v článku 181a vykonávacieho nariadenia.

21

Za týchto podmienok Zalaegerszegi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Zalaegerszeg, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 181a vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, ak sa konštatuje, že uvádzaná prevodná hodnota je v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobného tovaru neprimerane nízka, a teda nereálna, sa colná hodnota určí v súlade s ,prevodnou hodnotou podobného tovaru‘ napriek tomu, že colný orgán nepoprie ani inak nespochybní pravosť faktúry alebo potvrdenia o prevode, ktoré boli predložené na preukázanie ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom dovozca nepredloží doplňujúce dôkazy na preukázanie prevodnej hodnoty?“

22

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 181a vykonávacieho nariadenia má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej praxi colných orgánov, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá spočíva v určení colnej hodnoty dovezeného tovaru na základe prevodnej hodnoty podobných tovarov, metódou upravenou v článku 30 colného kódexu, ak je deklarovaná prevodná hodnota neprimerane nízka v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov, a to napriek skutočnosti, že colné orgány nepopreli a ani inak nespochybnili pravosť faktúry a potvrdenia o prevode, ktoré boli predložené na účely preukázania ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom však dovozca v odpovedi na žiadosť colného orgánu v tomto zmysle nepredložil iné dôkazy alebo informácie na preukázanie správnosti deklarovanej prevodovej hodnoty tohto tovaru.

23

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je cieľom právnej úpravy Európskej únie týkajúcej sa určenia colnej hodnoty vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt (rozsudok z 15. júla 2010, Gaston Schul, C‑354/09, EU:C:2010:439, bod 27 a citovaná judikatúra).

24

Najmä, ako vyplýva z bodu 38 rozsudku z 12. decembra 2013, Christodoulou a i. (C‑116/12, EU:C:2013:825), v zmysle článku 29 colného kódexu je colnou hodnotou dovážaného tovaru jeho prevodná hodnota, teda cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovary, ktoré sú predávané na vývoz na colné územie Únie, avšak s výhradou úprav podľa článkov 32 a 33 tohto kódexu.

25

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že aj keď cena, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za tovar, tvorí vo všeobecnosti základ pre výpočet colnej hodnoty, táto cena je údajom, ktorý prípadne podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo určeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 39, ako aj citovanú judikatúru).

26

Prevodná hodnota totiž musí odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 40, ako aj citovaná judikatúra).

27

Ak však colnú hodnotu nemožno určiť na základe článku 29 colného kódexu prevodnou hodnotou dovážaného tovaru, určenie colnej hodnoty sa uskutoční podľa ustanovení článku 30 tohto kódexu postupným uplatňovaním metód stanovených v bodoch a) až d) odseku 2 tohto naposledy uvedeného článku (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 41).

28

V prípade, ak nie je možné určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru ani na základe článku 30 colného kódexu, určenie colnej hodnoty sa uskutočňuje podľa ustanovení článku 31 tohto kódexu (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 42).

29

V dôsledku toho tak zo znenia článkov 29 až 31 uvedeného kódexu, ako aj z poradia, v akom sa majú uplatňovať kritériá určenia colnej hodnoty podľa týchto článkov, vyplýva, že medzi týmito ustanoveniami existuje vzťah subsidiarity. Totiž iba vtedy, ak uplatnením daného ustanovenia nemožno určiť colnú hodnotu, sa treba odvolať na ustanovenie, ktoré v stanovenom poradí nasleduje bezprostredne po ňom (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 43).

30

Keďže podľa článku 29 colného kódexu sa v súvislosti s určením colnej hodnoty uprednostňuje prevodná hodnota, táto metóda určenia colnej hodnoty by mala byť najvhodnejšia a najčastejšie používaná (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 44).

31

Pokiaľ ide, na jednej strane, o otázku, akú právomoc majú colné orgány, ak colné vyhlásenie, ktoré im bolo predložené, vyvoláva pochybnosti, článok 181a vykonávacieho nariadenia stanovuje, že ak colné orgány môžu odôvodnene pochybovať, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť, nemusia nevyhnutne určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty. V prípade, že pochybnosti pretrvávajú aj po prípadnom požiadaní o predloženie všetkých doplňujúcich informácií a dokumentov a po tom, ako dotknutá osoba dostala primeranú príležitosť na vyjadrenie svojho stanoviska v súvislosti s dôvodmi uvedených pochybností, môžu deklarovanú cenu zamietnuť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 52).

32

Na druhej strane, Súdny dvor už uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu, ktorá musí nahradiť prevodnú hodnotu, článok 181a vykonávacieho nariadenia sa obmedzuje na stanovenie, že colné orgány „nemusia určovať colnú hodnotu… pomocou metódy prevodnej hodnoty“, no nespresňuje, akou inou hodnotou sa má v takomto prípade prevodná hodnota nahradiť (rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 55).

33

V tejto súvislosti, v súlade s článkami 30 a 31 colného kódexu, ak nemôže byť colná hodnota dovezeného tovaru určená uplatnením článku 29 tohto kódexu, musí byť v prvom rade určená uplatnením uvedeného článku 30 kódexu a v druhom rade uplatnením uvedeného článku 31 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 56).

34

Pokiaľ ide najmä o uplatnenie toho istého článku 30, z bodu 1 poznámok k článku 30 ods. 2 písm. a) a b) colného kódexu nachádzajúcich sa v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že colné orgány pri uplatňovaní týchto ustanovení vezmú do úvahy, ak je potrebné, predaj rovnakého alebo podobného druhu tovarov, podľa možnosti na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako hodnotený tovar.

35

Z toho vyplýva, že colné orgány môžu na účely určenia colnej hodnoty odmietnuť deklarovanú cenu dovezeného tovaru a uplatniť druhotné metódy určenia colnej hodnoty dovezeného tovaru, upravené v článkoch 30 a 31 colného kódexu, a najmä kúpnu cenu podobného tovaru, ak trvajú ich pochybnosti o jeho prevodnej hodnote aj potom, čo požiadali o poskytnutie všetkých informácií alebo všetkých dodatočných dokumentov, a potom, čo bola dotknutej osobe poskytnutá primeraná príležitosť uviesť jej stanovisko, pokiaľ ide o dôvody, na ktorých sa tieto pochybnosti zakladajú.

36

Je však v právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má jediný priamu vedomosť o spore, ktorý mu bol predložený, aby určil, či pochybnosti colného orgánu v konaní vo veci samej boli dôvodné na účely uplatnenia uvedených sekundárnych metód a či tento orgán poskytol dotknutej osobe primeranú príležitosť uviesť jej stanovisko, pokiaľ ide o dôvody, na ktorých sa tieto pochybnosti zakladajú.

37

Na účely poskytnutia účinnej odpovede vnútroštátnemu súdu je potrebné doplniť nasledujúce pripomienky týkajúce sa dôkazov, ktorými disponuje Súdny dvor, pokiaľ ide o konanie vo veci samej.

38

V tejto súvislosti, po prvé, pokiaľ ide najmä o dôvodnosť predmetných pochybností, je potrebné uviesť, že zo spisu, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru, vyplýva, že v konaní vo veci samej sa dotknutý colný orgán domnieval, že deklarovaná prevodná hodnota dovážaného tovaru bola výnimočne nízka v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien zistených pri dovoze podobného tovaru. Ako zdôrazňuje Európska komisia, pokiaľ ide o určité výrobky dotknuté vo veci samej, zdá sa, že deklarovaná cena bola o viac než 50 % nižšia než štatisticky určená priemerná cena.

39

Za týchto okolností je potrebné domnievať sa, že taký rozdiel ceny, ako bol zistený, sa javí dostatočný na odôvodnenie pochybností colného orgánu a zamietnutie deklarovanej colnej hodnoty predmetného tovaru.

40

Okrem toho je nesporné, že v konaní vo veci samej sa pochybnosti, ktoré viedli uvedený orgán k uplatneniu článku 181a vykonávacieho nariadenia, netýkali pravosti obchodnej faktúry, ale správnosti colnej hodnoty dovezeného tovaru.

41

Je potrebné pripomenúť, že na účely uplatnenia článku 181a vykonávacieho nariadenia nie je pravosť dokumentov preukazujúcich prevodnú hodnotu dovážaných tovarov určujúcim kritériom, ale predstavuje jedno z viacerých kritérií, ktoré musia colné orgány zohľadniť. Tieto orgány môžu mať pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty dovážaného tovaru napriek pravosti týchto dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 64).

42

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či colný orgán dotknutý vo veci samej poskytol dotknutej osobe primeranú príležitosť na vyjadrenie jej stanoviska, pokiaľ ide o dôvody týchto pochybností, z dôkazov v spise predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že župný colný orgán vyzval spoločnosť EURO 2004. Hungary, aby preukázala správnosť colnej hodnoty dovezeného tovaru. Za týchto okolností je potrebné dospieť k názoru, že tento orgán poskytol uvedenej spoločnosti primeranú príležitosť na vyjadrenie jej stanoviska, pokiaľ ide o dôvody uvedených pochybností.

43

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však vyplýva, že v odpovedi adresovanej colným orgánom táto spoločnosť nepredložila nové dôkazy a vyhlásila, že zaplatila svojmu zmluvnému partnerovi hodnotu uvedenú na faktúre.

44

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že je potrebné na položenú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 181a vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej praxi colných orgánov, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá spočíva v určení colnej hodnoty dovezeného tovaru na základe prevodnej hodnoty podobných tovarov metódou upravenou v článku 30 colného kódexu, ak je deklarovaná prevodná hodnota neprimerane nízka v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov, a to napriek skutočnosti, že colné orgány nepopreli a ani inak nespochybnili pravosť faktúry a potvrdenia o prevode, ktoré boli predložené na účely preukázania ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom však dovozca v odpovedi na žiadosť colného orgánu v tomto zmysle nepredložil iné dôkazy alebo informácie na preukázanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 181a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej praxi colných orgánov, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá spočíva v určení colnej hodnoty dovezeného tovaru na základe prevodnej hodnoty podobných tovarov metódou upravenou v článku 30 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996, ak je deklarovaná prevodná hodnota neprimerane nízka v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov, a to napriek skutočnosti, že colné orgány nepopreli a ani inak nespochybnili pravosť faktúry a potvrdenia o prevode, ktoré boli predložené na účely preukázania ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom však dovozca v odpovedi na žiadosť colného orgánu v tomto zmysle nepredložil iné dôkazy alebo informácie na preukázanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty.