1

V zmysle rozhodnutia C(2015) 7135 final týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 – Optické diskové mechaniky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o kartelových dohodách týkajúcich sa verejných súťaží na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové počítače, ktoré uskutočnili dvaja výrobcovia počítačov, je žalobkyňa, Quanta Storage, Inc., významným hráčom v oblasti informačných pamäťových zariadení a pôsobí v oblasti výskumu a vývoja, koncepcie, výroby a dodávok optických diskových mechaník (ďalej len „ODM“). Táto spoločnosť bola založená vo februári 1999. Ide o akciovú spoločnosť kótovanú na burze cenných papierov v Taipei na Taiwane (Čínska republika) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 23).

2

Dotknuté porušenie sa týka ODM používaných v osobných počítačoch (stolových a prenosných počítačoch) (ďalej len „PC“) vyrábaných spoločnosťami Dell a Hewlett Packard (ďalej len „HP“). ODM sa tiež používajú v mnohých ďalších zariadeniach určených pre spotrebiteľov, ako sú prehrávače kompaktných diskov (ďalej len „CD“) alebo digitálnych optických diskov (ďalej len „DVD“), herné konzoly a ďalšie periférne elektronické zariadenia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 28).

3

ODM používané v PC sa líšia podľa ich veľkosti, mechanizmu pre zavedenie média (štrbina alebo zásuvka) a druhu diskov, ktoré môžu čítať alebo na ktoré môžu zapisovať. ODM možno rozdeliť do dvoch skupín: mechaniky polovysoké („half‑height“, ďalej len „HH“) pre stolové počítače a tenké pre prenosné počítače. Podskupina tenkých mechaník zahŕňa mechaniky rôznych rozmerov. Existujú rôzne druhy mechaník HH a tenkých mechaník v závislosti od ich technickej funkcie (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 29).

4

Dell a HP sú dvaja hlavní výrobcovia originálnych výrobkov na svetovom trhu s PC. Dell a HP využívajú štandardný postup verejnej súťaže na celosvetovej úrovni, ktorý zahŕňa najmä štvrťročné rokovania o cenách na svetovej úrovni a objemoch celkových nákupov s malým počtom vopred vybratých dodávateľov ODM. Vo všeobecnosti platí, že regionálne otázky nezohrávali žiadnu úlohu pri iných verejných súťažiach na ODM, než boli súťaže súvisiace s očakávaným dopytom pre regióny ovplyvňujúce celkové objemy nákupov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 32).

5

Postupy verejnej súťaže zahŕňali žiadosti o cenové ponuky, žiadosti o elektronické cenové ponuky, online rokovania, elektronické aukcie a dvojstranné rokovania (offline). Po skončení verejných súťaží zákazníci pridelili objemy zúčastneným dodávateľom ODM (všetkým alebo aspoň väčšine z nich, okrem prípadov, keď sa uplatňoval mechanizmus vylúčenia) podľa cien, ktoré ponúkli. Napríklad víťazná ponuka získala 35 až 45 % podiel z celkovej zákazky v dotknutom štvrťroku, druhá najlepšia ponuka 25 až 30 %, tretia 20 %, atď. Tieto štandardné postupy verejnej súťaže používali oddelenia zákazníkov poverené verejnými súťažami v snahe uskutočniť účinnú verejnú súťaž za konkurenčné ceny. Na tieto účely používali všetky možné postupy na stimuláciu cenovej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 33).

6

Pokiaľ ide o Dell, táto spoločnosť uskutočňovala verejné súťaže predovšetkým prostredníctvom online rokovania. Toto rokovanie mohlo mať stanovené trvanie alebo sa skončiť po stanovenom období, napríklad 10 minúť po poslednej ponuke, pokiaľ dodávateľ ODM už nedal novú ponuku. V určitých prípadoch online rokovanie môže trvať niekoľko hodín, ak bola verejná súťaž živšia alebo ak trvanie online rokovania bolo predĺžené s cieľom motivovať dodávateľov ODM, aby pokračovali v predkladaní ponúk. Naopak aj v prípade, keď bola doba trvania online rokovania neurčitá a závisela od konečnej ponuky, Dell mohla v určitom okamihu oznámiť skončenie online rokovania. Dell sa mohla rozhodnúť, že zmení postup „výlučne na základe poradia“ na postup „na slepo“. Dell mohla zrušiť online rokovanie, pokiaľ verejná súťaž a jej výsledok boli považované za nedostačujúce, a nahradiť ju dvojstrannými rokovaniami. Na postup online rokovania dohliadali oddelenia nákupov na celosvetovej úrovni poverené týmito transakciami v rámci spoločnosti Dell (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 37).

7

Pokiaľ ide o HP, ako hlavné postupy verejnej súťaže používala žiadosti o predloženie ponuky a elektronické žiadosti o predloženie ponuky. Oba postupy sa uskutočňovali online prostredníctvom tej istej platformy. Na jednej strane, pokiaľ ide o žiadosti o predloženie ponuky, boli štvrťročné. Predstavovali kombináciu online rokovaní a offline dvojstranných rokovaní rozdelených na určité časové obdobie, zvyčajne na dva týždne. Dodávatelia ODM boli vyzvaní na účasť v jednom kole otvorenej verejnej súťaže v stanovenom období, aby predložili svoju ponuku prostredníctvom online platformy alebo e‑mailom. Po skončení prvého kola aukcie, sa HP spojila s každým z účastníkov a začala rokovania na základe ponuky dodávateľa ODM s cieľom získať najlepšiu ponuku každého dodávateľa bez zverejnenia totožnosti alebo ponuky predloženej inými dodávateľmi ODM. Na druhej strane, pokiaľ ide o elektronické žiadosti o cenové ponuky, boli obvykle organizované vo forme obrátenej verejnej súťaže. Uchádzači sa totiž pripojili na online platformu v konkrétnu hodinu a dražba sa začala na cene pevne stanovenej spoločnosťou HP. Uchádzači, ktorí podávali postupne znižované ponuky, boli informovaní o svojom umiestnení v poradí vždy, keď sa predložila nová ponuka. Na konci stanoveného času dodávateľ ODM, ktorý predložil najnižšiu ponuku, vyhral dražbu a ostatní dodávatelia boli zaradení ako druhý a tretí podľa ich ponúk (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia 41 až 44).

8

Dňa 14. januára 2009 Komisia prijala žiadosť o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 298, 2006, s. 17; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), ktorú podala spoločnosť Philips. Dňa 29. januára a 2. marca 2009 bola táto žiadosť doplnená s cieľom zahrnúť do nej popri spoločnosti Philips, spoločnosť Lite‑On a ich spoločný podnik Lite‑On Digital Solutions Corporation (ďalej len „PLDS“) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 54).

9

Dňa 29. júna 2009 Komisia zaslala žiadosť o informácie spoločnostiam pôsobiacim v oblasti ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 55).

10

Dňa 30. júna 2009 Komisia priznala podmienečné oslobodenie od pokút spoločnostiam Philips, Lite‑On a PLDS (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 56).

11

Dňa 18. júla 2012 Komisia zaslala oznámenie o výhradách 13 dodávateľom ODM, vrátane žalobkyne (ďalej len „oznámenie o výhradách“). Uviedla, že tieto spoločnosti porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa ODM v období od 5. februára 2004 do 29. júna 2009, ktorý spočíval v koordinovaní ich správania v súvislosti s verejnými súťažami, ktoré organizovali dvaja výrobcovia počítačov, spoločnosti Dell a HP.

12

Dňa 26. októbra 2012 v odpovedi na oznámenie o výhradách žalobkyňa predložila svoje písomné pripomienky.

13

Dňa 23. novembra 2012 Dell odpovedala na žiadosť o informácie, ktorú jej zaslala Komisia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 61).

14

Ústne vypočutie sa konalo 29. a 30. novembra 2012 a zúčastnili sa na ňom všetci adresáti oznámenia o výhradách (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 60).

15

Dňa 14. decembra 2012 Komisia požiadala všetkých adresátov oznámenia o výhradách, aby predložili relevantné dokumenty prijaté od spoločností Dell a HP. Tieto subjekty odpovedali na tieto žiadosti a každý z nich mal prístup k odpovediam poskytnutým ostatnými dodávateľmi ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 62).

16

Dňa 13. marca 2015 Komisia zaslala žalobkyni niektoré dokumenty prijaté od spoločností Dell a HP a vyzvala ju, aby predložila svoje pripomienky, čo žalobkyňa urobila listom z 27. marca 2015.

17

Dňa 9. júna 2015 žalobkyňa napísala úradníkovi Komisie poverenému vypočutím, aby potvrdil, že Komisia požiadala spoločnosti Dell a HP o dôkazy preukazujúce, že tieto podniky poskytli svojim dodávateľom informácie o ich konkurentoch. V odpovedi z 23. júna úradník poverený vypočutím uviedol, že Komisia uvedeným podnikom nezaslala takúto žiadosť.

18

Dňa 3. júna 2015 Komisia zaslala žalobkyni opis skutkového stavu, v ktorom vysvetlila, ako má v úmysle použiť tieto dokumenty.

19

Dňa 21. októbra 2015 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.

20

Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že účastníci kartelu koordinovali svoje súťažné správanie prinajmenšom od 23. júna 2004 do 25. novembra 2008. Spresnila, že táto koordinácia sa uskutočňovala prostredníctvom siete paralelných dvojstranných kontaktov. Uviedla, že účastníci kartelu sa usilovali prispôsobiť svoje objemy na trh a zabezpečiť, že ceny zostanú na vyšších úrovniach, ako by boli v prípade neexistencie týchto dvojstranných kontaktov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 67).

21

Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, že koordinácia medzi účastníkmi kartelu sa týkala zákazníckych účtov spoločností Dell a HP, dvoch najväčších výrobcov originálnych výrobkov na svetovom trhu s PC. Podľa Komisie okrem dvojstranných rokovaní so svojimi dodávateľmi ODM, Dell a HP uplatňovali štandardizované postupy verejnej súťaže, ktoré sa konali minimálne každý štvrťrok. Zdôraznila, že členovia kartelu používali sieť dvojstranných kontaktov na manipuláciu týchto verejných súťaží, čím obchádzali snahu ich zákazníkov stimulovať cenovú hospodársku súťaž (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 68).

22

Podľa Komisie pravidelná výmena informácií okrem iného umožnila členom kartelu nadobudnúť veľmi podrobné znalosti o zámeroch ich konkurentov ešte predtým, než sa zapojili do verejnej súťaže, čo im umožnilo predvídať ich súťažnú stratégiu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 69).

23

Komisia ďalej uviedla, že členovia kartelu si v pravidelných intervaloch vymieňali informácie o cenách týkajúce sa konkrétnych zákazníckych účtov, ako aj informácie nesúvisiace s cenou, ako je súčasná výrobná kapacita a kapacita dodávok, stav zásob, situácia s ohľadom na kvalifikáciu, okamih uvedenia nových výrobkov alebo zlepšení. Navyše uviedla, že dodávatelia ODM monitorovali konečné výsledky skončených verejných súťaží, konkrétne poradie, dosiahnutú cenu a objem (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 70).

24

Komisia tiež uviedla, že majúc na pamäti, že musia svoje kontakty udržiavať v tajnosti pred svojimi zákazníkmi, dodávatelia používali pre vzájomný kontakt také prostriedky, ktoré považovali za dostatočne vhodné na dosiahnutie želaných výsledkov. Ďalej presnila, že snaha uskutočniť úvodné stretnutie na účely organizácie pravidelných viacstranných stretnutí medzi dodávateľmi ODM v roku 2003 nebola úspešná potom, čo bol o nej informovaný jeden zo zákazníkov. Podľa Komisie namiesto toho dochádzalo k dvojstranným kontaktom, najmä vo forme telefonických hovorov a niekedy aj elektronických správ, aj na súkromné adresy elektronickej pošty (hotmail) a prostredníctvom služieb okamžitých správ alebo na stretnutiach predovšetkým na úrovni manažérov zákazníckych účtov na svetovej úrovni (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 71).

25

Komisia konštatovala, že účastníci kartelu pravidelne udržovali kontakt a že ku kontaktom, najmä telefonickým, dochádzalo častejšie v čase konania verejných súťaží, v priebehu ktorých dochádzalo k viacerým hovorom denne medzi niektorými dvojicami účastníkov kartelu. Spresnila, že vo všeobecnosti kontakty medzi niektorými dvojicami účastníkov kartelu boli výrazne vyššie než medzi inými (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 72).

26

Pokiaľ ide o výpočet sumy pokuty uloženej žalobkyni, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút“).

27

Na účely stanovenia základnej sumy pokuty sa Komisia najskôr domnievala, že vzhľadom na výrazné rozdiely v dĺžke trvania účasti dodávateľov a s cieľom lepšie odzrkadliť skutočný vplyv kartelu bolo vhodné použiť ročný priemer vypočítaný na základe skutočnej hodnoty predajov dosiahnutých podnikmi za celé kalendárne mesiace ich jednotlivej účasti na porušení (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 527).

28

Komisia takto vysvetlila, že hodnota predaja sa vypočítala na základe predaja ODM určených pre prenosné a stolové počítače a vyfakturovaných spoločnostiam HP a Dell nachádzajúcim sa v EHP. Komisia spresnila, že pokiaľ ide o žalobkyňu, zohľadnený ročný predaj zahŕňal aj predaje ODM spoločnosti Sony Optiarc určené pre prenosné a stolové počítače HP a Dell (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 528 a 529).

29

Komisia sa okrem toho domnievala, že vzhľadom na to, že protisúťažné správanie voči spoločnosti HP začalo neskôr, a s cieľom zohľadniť vývoj kartelu, by sa relevantná hodnota predaja mala vypočítať samostatne pre HP a Dell a mali by sa uplatniť dva násobné koeficienty v závislosti od dĺžky trvania kartelu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 530).

30

Komisia ďalej rozhodla, že vzhľadom na to, že dohody o cenovej koordinácii patria už na základe svojej povahy medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že šlo o kartel s pôsobnosťou minimálne na území EHP, percentuálny podiel uplatnený z dôvodu závažnosti v tomto prípade predstavoval 16 % pre všetkých adresátov napadnutého rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 544).

31

Napokon Komisia uviedla, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, sa rozhodla pripočítať dodatočnú sumu pokuty na účely odstrašenia vo výške 16 % (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 554 a 555).

32

Výrok napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa týka žalobkyne, znie takto:

„Článok 1

Tieto podniky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili v uvedených obdobiach na jedinom a pokračujúcom porušovaní, zloženom z viacerých samostatných porušení v odvetví optických diskových mechaník s pôsobnosťou na celom území EHP, ktoré spočívalo dohodách o koordinácii cien:

…

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:

…

33

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. decembra 2015 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

34

Komisia podala svoje vyjadrenie k žalobe 29. apríla 2016.

35

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

36

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 2. mája 2018.

37

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

38

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

39

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu, povinnosti odôvodnenia a práva na riadnu správu vecí verejných, druhý na zjavne nesprávnom právnom posúdení a porušení povinnosti odôvodnenia vzhľadom na nesúlad medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a odôvodnením Komisie, pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia týkajúceho sa spoločnosti HP, tretí na neexistencii dôkazov a nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o účasť žalobkyne na jedinom a pokračujúcom porušení, štvrtý na nedostatku právomoci Komisie na uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a piaty žalobný dôvod založený na nesprávnom vecnom a právnom posúdení pri výpočte výšky pokuty a na porušení povinnosti odôvodnenia.

40

Najprv treba preskúmať štvrtý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Komisie na uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, a potom ďalšie žalobné dôvody v poradí, v akom boli predložené.

[omissis]

270

Vo svojom vyjadrení k žalobe Komisia vysvetľuje, že pri výpočte sumy pokuty, ktorá sa má uložiť žalobkyni, sa rozhodla vylúčiť všetky predaje spoločnostiam Dell a HP, ktoré sa týkali ODM integrovaných do serverov. Na účely tohto odpočtu Komisia vychádzala z odhadov poskytnutých žalobkyňou, podľa ktorých minimálne 10 % ňou predaných ODM bolo spoločnosťou Dell integrovaných do serverov. Ihneď po prijatí napadnutého rozhodnutia však spoločnosť Dell poskytla Komisii presné údaje, podľa ktorých bolo takto integrovaných menej než 1 % ODM. Napokon bola pokuta uložená žalobkyni v napadnutom rozhodnutí o 40000 eur nižšia než pokuta, ktorá jej mala byť uložená na základe správneho objemu predaja. S cieľom uložiť žalobkyni primeranú sankciu za jej porušenie a zabezpečiť rovnosť zaobchádzania medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia Komisia teda navrhuje, aby Všeobecný súd využil svoju neobmedzenú právomoc a stanovil sumu pokuty uloženej žalobkyni na 7186000 eur.

271

Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie.

272

Treba pripomenúť, že Všeobecný súd má v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva článok 261 ZFEÚ a článok 31 nariadenia č. 1/2003, právomoc posúdiť primeranosť výšky pokút. V rámci svojej neobmedzenej právomoci totiž môže súd Únie napadnuté rozhodnutie nielen zrušiť, ako to stanovuje článok 264 ZFEÚ, ale môže aj zmeniť sankciu uloženú týmto rozhodnutím (pozri rozsudok z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff‑Technik/Komisia, T‑69/04, EU:T:2008:415, bod 242 a citovanú judikatúru).

273

Ako zdôrazňuje Komisia, súd Únie má teda právomoc, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff‑Technik/Komisia, T‑69/04, EU:T:2008:415, bod 243 a citovanú judikatúru).

274

Za týchto okolností, hoci je výkon neobmedzenej právomoci najčastejšie požadovaný žalobcami v snahe dosiahnuť zníženie pokuty, nič nebráni tomu, aby Komisia takisto mohla nastoliť na súde Únie otázku výšky pokuty a navrhovať jej zvýšenie (pozri rozsudok z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff‑Technik/Komisia, T‑69/04, EU:T:2008:415, bod 244).

275

Všeobecnému súdu tak prináleží, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dňu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, či bola žalobkyni uložená pokuta, ktorá správne odráža závažnosť predmetného porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, EU:T:2012:478, bod 117 a citovanú judikatúru).

276

Napokon, ako to pripomína Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, výšku pokuty nie je možné zachovať, ak je výsledkom zohľadnenia vecne nesprávnej skutkovej okolnosti (pozri rozsudok zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, T‑217/06, EU:T:2011:251, bod 274 a citovanú judikatúru).

277

V prejednávanej veci žalobkyňa predložila Komisii svoj odhad najmä emailom z 28. septembra 2015. Dell zas poskytla svoj odhad emailom z 21. októbra 2015, to znamená v deň, keď Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.

278

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa všeobecných pravidiel dokazovania vierohodnosť, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok z 12. decembra 2014, Eni/Komisia, T‑558/08, EU:T:2014:1080, bod 39 a citovaná judikatúra).

279

Najskôr je potrebné konštatovať, že tak odhad predložený žalobkyňou, ako aj odhad spoločnosti Dell boli poskytnuté jednoduchým emailom, v odpovedi na emaily Komisie, ktoré neobsahovali ani podpis alebo mená osôb zodpovedných za tieto odhady.

280

Ďalej treba uviesť, že hoci Dell na podporu svojho záveru, podľa ktorého bolo do jej serverov integrovaných menej ako 1 % ODM, vo svojom emaile spresňovala, že tento percentuálny podiel predstavoval 0,4 % na základe príjmov, 0,5 % na základe nákladov a 0,7 % na základe množstva, neposkytla žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o metódu výpočtu, ktorá jej umožnila dospieť k uvedenému percentuálnemu podielu.

281

Čo sa týka emailu žalobkyne, uvádza sa v ňom iba to, že minimálne 10 % jej ODM bolo integrovaných spoločnosťou Dell do serverov, avšak neuvádzali sa nijaké vysvetlenia, pokiaľ ide o použitú metódu výpočtu.

282

V dôsledku toho, hoci odhad spoločnosti Dell sa môže zdať lepšie podložený, nie je však dostatočne spoľahlivý na to, aby bolo možné s istotou preukázať, že pôvodný odhad predložený žalobkyňou predstavoval vecne nesprávnu skutkovú okolnosť v zmysle rozsudku zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia (T‑217/06, EU:T:2011:251, bod 274). V prípade pochybností je preto potrebné rozhodnúť v prospech žalobkyne.

283

Preto je namieste zamietnuť návrh Komisie na zvýšenie sumy pokuty.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto: