Vec C‑390/15

Konanie začaté na návrh Rzecznik Praw Obywatelskich (RPO)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Trybunał Konstytucyjny)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Daň z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Bod 6 prílohy III – Platnosť – Konanie – Zmena návrhu smernice Rady na základe stanoviska Parlamentu – Neexistencia ďalšej konzultácie s Parlamentom – Článok 98 ods. 2 – Platnosť – Vylúčenie uplatňovania zníženej sadzby DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou – Zásada rovnakého zaobchádzania – Porovnanie dvoch situácií – Dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou a na akomkoľvek type fyzického nosiča“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 7. marca 2017

1. Akty inštitúcií–Postup vypracovania–Riadne konzultácie s Parlamentom–Povinná opätovná konzultácia v prípade podstatnej zmeny pôvodného návrhu–Rozsah povinnosti

   (Článok 113 ZFEÚ; smernica Rady 2006/112, zmenená a doplnená smernicou 2009/47, príloha III, bod 6)

2. Harmonizácia daňových predpisov–Spoločný systém dane z pridanej hodnoty–Možnosť členských štátov uplatniť zníženú sadzbu na určité dodávky tovaru a poskytovanie služieb–Uplatnenie zníženej sadzby na dodávky digitálnych alebo elektronických kníh–Vylúčenie uplatnenia zníženej sadzby na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou–Prípustnosť

   [Charta základných práv Európskej únie, článok 20; smernica Rady 2006/112, zmenená a doplnená smernicou 2009/47, článok 98 ods. 2 a príloha III bod 6)

1.  Povinnosť konzultácie s Parlamentom počas legislatívneho postupu v prípadoch stanovených zmluvou, znamená, že konzultácia s Parlamentom sa musí uskutočniť vždy, keď sa schválené konečné znenie ako celok vo svojej podstate odchyľuje od znenia, ktoré už Parlament prekonzultoval, okrem prípadu, že zmeny zodpovedajú vôli vyslovenej Parlamentom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C‑280/93, EU:T:1994:367, bod 38 a citovanú judikatúru).

   Z porovnania znenia návrhu smernice so znením bodu 6 prílohy III zmenenej smernice 2006/112 vyplýva, že tento bod sa od návrhu odlišuje v tom, že medzi jednotlivými druhmi nosičov, na ktoré sa má uplatniť znížená sadzba DPH, neuvádza „audioknihy, CD, CD ROMy“ vymenované v uvedenom návrhu, ani neuvádza výslovne knihy, „ktoré prevažne reprodukujú ten istý informačný obsah ako tlačené knihy“, ale odkazuje na dodanie kníh „na všetkých fyzických nosičoch“.

   Z týchto rozdielov však nemožno odvodiť, či sa znenie bodu 6 prílohy III zmenenej smernice 2006/112 líši vo svojej podstate od znenia v návrhu smernice.

   Vzhľadom na to, že tento návrh sa takisto týka kníh dodaných na „akýchkoľvek podobných nosičoch“, teda nosičoch podobných tlačeným knihám, audioknihám, CD a CD ROMom, výpočet uvedený v tomto návrhu nemožno považovať za taxatívny, ale len za výpočet, ktorý má ilustrovať, že ide o všetky možné typy fyzických nosičov, čo napokon zodpovedá tomu, čo Rada prijala v bode 6 prílohy III zmenenej smernice 2006/112.

   V dôsledku toho treba konštatovať, ako to urobil aj Súdny dvor v bode 53 rozsudku z 5. marca 2015, Komisia/Luxembursko (C‑502/13, EU:C:2015:143), že znenie bodu 6 prílohy III zmenenej smernice 2006/112 je len redakčným zjednodušením znenia návrhu Komisie, ktorého podstata bola celkovo zachovaná.

   Z uvedeného vyplýva, že bod 6 prílohy III zmenenej smernice 2006/112 nie je neplatný z toho dôvodu, že v rámci legislatívneho postupu, ktorý viedol k jeho prijatiu, boli porušené podstatné formálne náležitosti.

   (pozri body 26, 30 – 32, 34, 36)

2.  Po preskúmaní prejudiciálnych otázok nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť bodu 6 prílohy III smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2009/47/ES z 5. mája 2009, alebo článku 98 ods. 2 tejto smernice v spojení s bodom 6 jej prílohy III.

   Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 51, a zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, bod 35).

   Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prvky, ktoré charakterizujú rozdielne situácie, a prípadne aj ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ dotknutých ustanovení, pričom treba zohľadniť aj zásady a ciele dotknutej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 26 a citovanú judikatúru).

   Vzhľadom na cieľ sledovaný článkom 98 ods. 2 zmenenej smernice 2006/112 v spojení s bodom 6 jej prílohy III treba preto konštatovať, že dodávky digitálnych kníh na akomkoľvek type fyzického nosiča a dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou predstavujú porovnateľné situácie.

   V dôsledku toho v rozsahu, v akom článok 98 ods. 2 zmenenej smernice 2006/112 v spojení s bodom 6 jej prílohy III má za následok vylúčenie uplatňovania zníženej sadzby DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou, zatiaľ čo povoľuje takéto uplatnenie na dodávky digitálnych kníh na akomkoľvek type fyzického nosiča, treba na tieto ustanovenia nazerať tak, že zavádzajú rozdielne zaobchádzanie s dvoma situáciami, ktoré sú z hľadiska cieľa sledovaného normotvorcom Únie porovnateľné.

   Pokiaľ sa konštatuje rozdielne zaobchádzanie s dvoma porovnateľnými situáciami, zásada rovnosti zaobchádzania nie je porušená, pokiaľ je tento rozdiel náležite odôvodnený (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 46).

   Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je to tak v prípade, ak je rozdielne zaobchádzanie v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným opatrením, ktoré takýto rozdiel zavádza a je tomuto cieľ primerané (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2013, Schaible, C‑101/12, EU:C:2013:661, bod 77, a z 22. mája 2014, Glatzel, C‑356/12, EU:C:2014:350, bod 43).

   V tejto súvislosti sa má za to, že normotvorca Únie má pri prijímaní opatrení fiškálnej povahy urobiť rozhodnutie politickej, ekonomickej a sociálnej povahy a hierarchicky usporiadať protichodné záujmy, ako aj vykonať komplexné posúdenie. V tomto rámci mu preto treba priznať širokú mieru voľnej úvahy, takže súdne preskúmanie dodržania podmienok uvedených v predchádzajúcom bode sa musí obmedziť len na zjavne nesprávne posúdenie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 123, a zo 17. októbra 2013, Billerud Karlsborg a Billerud Skärblacka, C‑203/12, EU:C:2013:664, bod 35].

   Ako Rada a Komisia vysvetlili v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora a na pojednávaní, vylúčenie uplatňovania zníženej sadzby DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou vyplývajúce z článku 98 ods. 2 zmenenej smernice 2006/112 sa musí chápať ako súčasť osobitného režimu DPH pre elektronický obchod. Z vysvetlenia, ktoré predložili tieto inštitúcie, totiž vyplýva, že sa považovalo za nevyhnutné podriadiť elektronicky poskytované služby jasným, jednoduchým a jednotným pravidlám, aby sa sadzba DPH pre tieto služby dala s istotou určiť, a aby sa zdaniteľným osobám a vnútroštátnym orgánom zjednodušila administratíva spojená s touto daňou.

   Zásada právnej istoty, na ktorej spočíva tento cieľ, totiž vyžaduje, aby právna úprava Únie umožnila dotknutým osobám jednoznačne spoznať rozsah svojich práv a povinností tak, aby boli schopné podľa toho konať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑582/08, EU:C:2010:429, bod 49 a citovanú judikatúru).

   Súdny dvor okrem toho už uznal legitimitu cieľa pre normotvorcu, aby stanovil pravidlá, ktoré hospodárske subjekty ľahko uplatňujú a príslušné vnútroštátne orgány ľahko kontrolujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2015, Sopora, C‑512/13, EU:C:2015:108, bod 33).

   V tejto súvislosti pripustenie možnosti členských štátov uplatňovať zníženú sadzbu DPH na dodávky digitálnych kníh elektronickou cestou, ako je to pri dodávkach digitálnych kníh na akomkoľvek type fyzického nosiča, by znamenalo narušenie celkovej súdržnosti opatrenia, ktoré chcel normotvorca Únie dosiahnuť a ktoré spočíva vo vylúčení všetkých elektronických služieb z možnosti uplatňovať zníženú sadzbu DPH.

   Za týchto podmienok sa musí rozdielne zaobchádzanie s dodávkami digitálnych kníh elektronickou cestou na jednej strane a dodávkami kníh na akomkoľvek type fyzického nosiča na strane druhej vyplývajúce z článku 98 ods. 2 zmenenej smernice 2006/112 v spojení s bodom 6 jej prílohy III považovať za náležite odôvodnené.

   (pozri body 41, 42, 49, 51 – 54, 57, 59, 60, 66, 70, 72 a výrok)