—

Billerud Karlsborg AB a Billerud Skärblacka AB, v zastúpení: E. Wernberg a O. Gentele, advokater,

—

Naturvårdsverket, v zastúpení R. Janson a U. Gunnesby, advokater,

—

helénska vláda, v zastúpení V. Kyriazopoulos a M. Vergou, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení J. Enegren, K. Mifsud‑Bonnici a E. White, splnomocnení zástupcovia,

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Billerud Karlsborg AB a Billerud Skärblacka AB (ďalej len „spoločnosti Billerud“) a Naturvårdsverket (švédsky úrad pre kontrolu prírody) vo veci pokuty, ktorú im uložil tento úrad za to, že včas neodovzdali kvóty ekvivalentu oxidu uhličitého rovnajúce sa ich skutočným emisiám v roku 2006.

3

Odôvodnenia 5 až 7 tejto smernice stanovujú:

4

Článok 4 smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia…“

5

V zmysle článku 6 ods. 2 smernice:

„Povolenia na emisie skleníkových plynov obsahujú:

…

6

Článok 10 smernice 2003/87 stanovuje zásadu, podľa ktorej sa musí zadarmo prideliť najmenej 95 % kvót v období od 1. januára 2005 do 1. januára 2008, a najmenej 90 % kvót v období od 1. januára 2008 do 1. januára 2013.

7

Článok 11 ods. 4 smernice stanovuje:

„Príslušný orgán vydá proporčný podiel celkového množstva kvót každý rok… do 28. februára…“

8

Článok 12 uvedenej smernice týkajúci sa prenosu, odovzdania a zrušenia kvót vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do 30. apríla každého roku odovzdal prevádzkovateľ každého zariadenia množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku… aby tieto boli následne zrušené.“

9

Okrem zverejnenia mien prevádzkovateľov, ktorí nesplnili svoju povinnosť, v odseku 2 článku 16 smernice 2003/87 sa nesplnenie tejto povinnosti sankcionuje uložením pokuty stanovenej v odsekoch 3 a 4 toho istého článku, podľa ktorých:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ, ktorý neodovzdá dostatočné kvóty do 30. apríla každého roku na pokrytie emisií za predchádzajúci rok, bol povinný uhradiť pokutu za prekročenie emisií. Pokuta za prekročenie emisií je 100 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledovný kalendárny rok.

4.   Počas trojročného obdobia začínajúceho 1. januára 2005 uplatňujú členské štáty nižšie pokuty za prekročenie emisií vo výške 40 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ neodovzdal kvóty. …“

10

Okrem toho podľa článku 16 ods. 1 smernice 2003/87:

„Členské štáty ustanovia pravidlá pre pokuty uplatniteľné na porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania takýchto pravidiel. Prijaté pokuty musia byť účinné, proporčné a odrádzajúce. …“

11

Článok 19 uvedenej smernice upravuje registre Spoločenstva takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia vytvorenie a udržiavanie registra, aby sa zaistil[a] presná evidencia vydávania, držania, prenosu a zrušenia kvót. …

…

3.   Na vykonávanie tejto smernice prijme Komisia nariadenie… pre štandardizovaný a zabezpečený systém registrov vo forme štandardizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú bežné prvky dát na vyhľadávanie vydania, držania, prenosu a zrušenia kvót a aby sa poskytol verejnosti vhodný prístup a udržala dôvernosť a aby sa zabezpečilo, že sa neuskutočnia žiadne prenosy v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu.“

12

Nariadenie Komisie (ES) č. 2216/2004 z 21. decembra 2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87/ES a s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 386, s. 1) vo svojom článku 52 s názvom „Vzdanie sa [Odovzdanie – neoficiálny preklad] emisných kvót“ stanovuje:

„Prevádzkovateľ sa vzdá [odovzdá – neoficiálny preklad] emisn[é] kvót[y] pre zariadenie tým, že požiada, alebo ak to vyžaduje legislatíva členského štátu, sa má za to, že požiadal správcu registra, aby:

…“

13

Vyššie uvedené ustanovenia práva Únie boli prebraté zákonom č. 1199 z roku 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a nariadením č. 8 z roku 2004 o registroch kvót.

14

§ 1 kapitoly 6 zákona č. 1199 z roku 2004 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti konania vo veci samej stanovuje:

„Prevádzkovateľ odovzdá úradu poverenému správou registra najneskôr do 30. apríla za každé zariadenie množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám tohto zariadenia vypusteným počas predchádzajúceho kalendárneho roka.“

15

§ 6 kapitoly 8 toho istého zákona stanovuje:

„Prevádzkovateľ, ktorý neodovzdal dostatočné množstvo kvót na pokrytie svojich emisií podľa § 1 kapitoly 6, je povinný zaplatiť štátu pokutu za prekročenie emisií. Pokiaľ ide o obdobie rokov 2005 až 2007, výška tejto pokuty je 40 eur za každú tonu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ neodovzdal kvóty. Pokiaľ ide o neskoršie obdobie, táto suma je 100 eur. Protihodnota vo švédskych korunách sa stanoví na základe výmenného kurzu eura k 1. máju kalendárneho roku, v ktorom sa má uskutočniť odovzdanie.“

16

§ 7 kapitoly 8 stanovuje:

„Zaplatenie pokuty za prekročenie emisií podľa § 6 nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti uvedenej v § 1 kapitoly 6 odovzdať úradu poverenému správou registra množstvo kvót zodpovedajúce tomuto prekročeniu emisií pri odovzdávaní kvót za nasledovný kalendárny rok.“

17

K 30. aprílu 2007 spoločnosti Billerud, ktoré boli založené podľa švédskeho práva a majú povolenie emitovať oxid uhličitý, neodovzdali kvóty zodpovedajúce ich emisiám za rok 2006, teda 10828 a 42433 ton.

18

V dôsledku toho im Naturvårdsverket uložil pokutu vo výške 3959366 SEK a 15516051 SEK, teda 433120 EUR a 1697320 EUR, stanovenú zákonom č. 1199 z roku 2004, ktorým bola prebratá smernica 2003/87.

19

Spoločnosti Billerud na účely spochybnenia tejto sankcie pred vnútroštátnym súdom tvrdili, že k 30. aprílu 2007 mali na svojich účtoch vo švédskom registri emisných kvót dostatočné množstvo kvót na pokrytie všetkých ich emisií za rok 2006. Tvrdili, že táto okolnosť preukazuje, že nemali v úmysle vyhnúť sa svojim povinnostiam, a že neodovzdanie kvót načas, ktoré sa im vytýka, je možné pripísať internému administratívnemu zlyhaniu. Súd prvého stupňa s touto argumentáciou nesúhlasil.

20

Spoločnosti Billerud podali odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87 vykladať v tom zmysle, že dovoľuje určitú toleranciu pri ukladaní pokút za prekročenie emisií voči prevádzkovateľom, ktorí, hoci neodovzdali svoje kvóty ekvivalentu oxidu uhličitého za uplynulý rok do 30. apríla prebiehajúceho roka, mali k tomuto dátumu k dispozícii dostatočné množstvo kvót.

22

Táto otázka smeruje k tomu, či je pojem „prekročenie emisií“ podliehajúce pokute potrebné chápať tak, že sa vzťahuje na nadmerné znečisťovanie ako také, pričom v takom prípade by pokutu museli zaplatiť len prevádzkovatelia, ktorí k 30. aprílu každého roka nemali dostatočné množstvo kvót, alebo naopak, či označuje samotné neodovzdanie kvót zodpovedajúcich emisiám za uplynulý rok najneskôr do 30. apríla, a to bez ohľadu na dôvod neodovzdania alebo množstvo kvót, ktoré skutočne vlastnia dotknutí prevádzkovatelia.

23

Prvá táto alternatíva, ktorú obhajujú spoločnosti Billerud, vychádza z doslovného výkladu pojmu „prekročenie emisií“ uvedeného v článku 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87, podľa ktorého skutočná držba dostatočného množstva kvót k 30. aprílu prebiehajúceho roka postačujúceho na pokrytie emisií uplynulého roka preukazuje neexistenciu konkrétnej škody na životnom prostredí, ktorá jediná môže odôvodniť sankcie práva Únie na základe zásady znečisťovateľ platí zakotvenej v článku 191 ods. 2 ZFEÚ.

24

Túto argumentáciu však nemožno prijať.

25

Zo samotného znenia smernice 2003/87 totiž vyplýva, že povinnosť odovzdať na účely zrušenia kvóty zodpovedajúce emisiám uplynulého roka do 30. apríla prebiehajúceho roka je osobitne prísna. Obligatórne sa uvádza v povolení na emisie skleníkových plynov podľa článku 6 ods. 2 písm. e) tejto smernice, je jednoznačne formulovaná v článku 12 ods. 3 uvedenej smernice, pričom je jedinou povinnosťou, vo vzťahu ku ktorej samotná smernica 2003/87 zavádza konkrétnu sankciu, zatiaľ čo sankcia za každé iné správanie v rozpore s jej ustanoveniami sa na základe článku 16 tejto smernice ponecháva na rozhodnutie členských štátov. Hlavná pozícia, ktorú uvedená smernica priznáva postupu odovzdávania kvót, vyplýva aj z toho, že uloženie pokuty nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti odovzdať zodpovedajúce kvóty pri odovzdávaní kvót za nasledujúci rok. Jediná pružnosť, ktorú smernica 2003/87 stanovuje vo vzťahu k tejto pokute, sa týka jej výšky, ktorá je v období skúšania systému, teda v rokoch 2005 až 2007 znížená zo 100 eur na 40 eur.

26

Ďalej treba pripomenúť, že aj keď konečným cieľom systému obchodovania s kvótami je ochrana životného prostredia znížením emisií skleníkových plynov, tento systém sám osebe emisie neznižuje, ale podporuje a zvýhodňuje vyhľadávanie najnižších nákladov, aby sa dosiahlo zníženie uvedených emisií na stanovenú hranicu. Konečná výhoda pre životné prostredie závisí od prísnosti, s akou je určené celkové množstvo pridelených kvót, čo predstavuje celkový limit emisií povolených uvedeným systémom (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 31).

27

Všeobecná štruktúra smernice tak spočíva v presnej evidencii vydávania, držania, prenosu a zrušenia kvót, pričom jej rámec stanovuje článok 19 tejto smernice, ktorý nariaďuje zavedenie systému štandardizovaných registrov prostredníctvom samostatného nariadenia Komisie. Táto presná evidencia je obsiahnutá v samotnom cieli uvedenej smernice, teda vytvorenie systému obchodovania s kvótami na emisie skleníkového plynu v Spoločenstve, ktorý smeruje k zníženiu emisií týchto skleníkových plynov do atmosféry na úroveň, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému a ktorého konečným cieľom je ochrana životného prostredia (pozri rozsudok Arcelor Atlantique et Lorraine a i., už citovaný, bod 29). Ako tvrdí Komisia, normotvorca Únie tým, že sám zaviedol vopred definovanú pokutu, mal v úmysle chrániť systém obchodovania s kvótami pred narušením hospodárskej súťaže v dôsledku manipulácie trhu.

28

V tejto súvislosti nie je možné prijať tvrdenie spoločností Billerud, podľa ktorého im nie je možné vytýkať správanie nadmerne poškodzujúce životné prostredie. Cieľom a následkom článku 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87 je totiž sankcionovať nie „znečisťovateľa“ vo všeobecnosti, ale prevádzkovateľov, ktorých množstvo emisií za uplynulý rok k 30. aprílu prebiehajúceho roka presahuje množstvo kvót nachádzajúce sa v časti tabuľky „odovzdané kvóty“, určené pre ich zariadenia tento rok v ústrednom registri členského štátu, do ktorého patria podľa článku 52 nariadenia č. 2216/2004. Pojem „prekročenie emisií“ je teda potrebné chápať v tomto zmysle a nie ako prekročenie emisií ako také.

29

Takýto výklad podporuje jednak to, že na základe článku 11 ods. 4 smernice časť celkového množstva kvót prebiehajúceho roka sa vydá prevádzkovateľom najneskôr 28. februára tohto roka, teda dva mesiace pred dátumom, keď sú prevádzkovatelia povinní odovzdať svoje kvóty za predchádzajúci rok, a jednak to, že kvóty pridelené na rok 2006, boli, ako stanovuje článok 10 smernice, pridelené takmer zadarmo.

30

Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť uložená smernicou sa musí chápať nie ako jednoduchá povinnosť držby kvót pokrývajúcich emisie roka uplynutého k 30. aprílu prebiehajúceho roka, ale ako povinnosť odovzdať uvedené kvóty najneskôr do 30. apríla, aby sa zrušili v registri Spoločenstva určenom na zabezpečenie presnej evidencie kvót.

31

Aj pri absencii špecifického ustanovenia je uznanie prípadu vyššej moci možné, ak má vonkajší dôvod uvádzaný právnymi subjektmi taký nezadržateľný a nevyhnutný dosah, že spôsobuje objektívnu nemožnosť dotknutých osôb dodržiavať svoje povinnosti (pozri najmä rozsudok z 18. marca 1980, Ferriera Valsabbia a i./Komisia, 154/78, 205/78, 206/78, 226/78 až 228/78, 263/78, 264/78, 31/79, 39/79, 83/79 a 85/79, Zb. s. 907, bod 140). Prináleží následne vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či spoločnosti Billerud napriek všetkej starostlivosti, ktorú mohli vynaložiť, aby dodržali stanovené lehoty, boli konfrontované s okolnosťami, ktoré boli neobvyklé a nepredvídateľné (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Eurofit, C‑99/12, bod 31) a presahovali rámec obyčajného interného zlyhania.

32

Preto treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby prevádzkovateľ, ktorý najneskôr 30. apríla prebiehajúceho roka neodovzdal kvóty ekvivalentu oxidu uhličitého zodpovedajúce jeho emisiám za uplynulý rok, aj keď mal k tomuto dátumu k dispozícii dostatočné množstvo kvót, unikol uloženiu pokuty za prekročenie emisií, ktoré toto ustanovenie upravuje.

33

Vnútroštátny súd sa vo svojej druhej otázke v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže zmeniť v ňom stanovenú sumu v mene zásady proporcionality.

34

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá tvorí súčasť všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby prostriedky, ktoré zavádza ustanovenie práva Únie, boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je na ich dosiahnutie nevyhnutné (pozri rozsudok z 8. júna 2010, Vodafone a i., C-58/08, Zb. s. I-4999, bod 51).

35

Čo sa týka súdneho preskúmania týchto podmienok, normotvorcovi Únie treba priznať širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje, aby vykonal komplexné hodnotenie. Súdny dvor takto v rámci súdneho preskúmania výkonu takejto právomoci nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie normotvorcu Únie. Nanajvýš môže jeho normatívnu voľbu preskúmať, pokiaľ sa ukáže zjavne nesprávna alebo pokiaľ sú ťažkosti, ktoré z nej vyplývajú pre určité hospodárske subjekty, neúmerné výhodám, ktoré inak prináša (pozri najmä rozsudky z 12. novembra 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, C-84/94, Zb. s. I-5755, bod 58; z 13. mája 1997, Nemecko/Parlament a Rada, C-233/94, Zb. s. I-2405, bod 56; zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 48).

36

Treba konštatovať, že zriadenie systému na evidenciu a obchodovanie s emisnými kvótami ekvivalentu oxidu uhličitého na úrovni Únie predstavuje normatívnu voľbu odrážajúcu politické smerovanie v kontexte naliehavosti čeliť vážnym obavám o životné prostredie, ktoré vyplýva z návrhov Rady Európskej únie z 8. marca 2001, na ktoré odkazuje odôvodnenie 1 smernice 2003/87. Táto normatívna voľba je navyše založená na veľmi zložitých ekonomických a technických úvahách, uvedených v Zelenej knihe KOM(2000) 87 z 8. marca 2000, o ktorých sa vo veľkej miere diskutuje. S cieľom prispieť k realizácii záväzkov Európskej únie a jej členských štátov na základe Kjótskeho protokolu teda normotvorca Únie musel posúdiť a zvážiť budúce a neisté účinky svojho zásahu (pozri analogicky rozsudok Nemecko/Parlament a Rada, už citovaný, bod 55).

37

Rozhodnutie týkajúce sa proporcionality aktu Únie nemôže závisieť od retrospektívnych posúdení jeho stupňa účinnosti. Keďže je úlohou normotvorcu Únie posúdiť budúce účinky prijímanej právnej úpravy, hoci tieto účinky sa nedajú presne predvídať, jeho posúdenie možno kritizovať, iba ak je zjavne nesprávne z hľadiska skutočností, ktoré mu boli známe v čase prijatia predmetnej právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 84, ako aj citovanú judikatúru).

38

Po preskúmaní na základe zásad pripomenutých v bodoch 34 až 37 vyššie nemožno pokutu za prekročenie emisií stanovenú smernicou 2003/87 považovať za pokutu, ktorá by z dôvodu nemožnosti vnútroštátneho súdu zmeniť jej sumu bola v rozpore so zásadou proporcionality.

39

Na jednej strane povinnosť odovzdania stanovená v článku 12 ods. 3 smernice 2003/87 a paušálna pokuta, ktorá túto povinnosť sankcionuje v článku 16 ods. 3 a 4 tejto smernice, a to bez iného zmiernenia ako prechodné zníženie pokuty, sa totiž zdali byť nevyhnutnými pre normotvorcu Únie pri sledovaní legitímneho cieľa zriadiť výkonný systém obchodovania s kvótami ekvivalentu oxidu uhličitého, aby sa predišlo tomu, že by niektorí prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia na trhu mali pokušenie obísť alebo zmanipulovať systém prostredníctvom špekulácií s cenou, množstvami, lehotami alebo komplexnými finančnými produktmi, ktoré vznikajú na každom trhu. Ako vyplýva najmä z bodu 17 dôvodovej správy k návrhu smernice KOM(2001) 581 z 23. októbra 2001, predloženému Komisiou, relatívne vysoká úroveň pokuty je odôvodnená potrebou, aby sa prípadmi nesplnenia povinnosti odovzdať dostatočný počet kvót zaobchádzalo striktne a koherentne v celej Únii. Táto potreba sa javila navyše ako osobitne naliehavá v rámci fázy zavádzania nového systému na úrovni Únie.

40

Okrem toho zo smernice vyplýva, že prevádzkovatelia majú k dispozícii lehotu štyri mesiace, aby zabezpečili odovzdanie kvót zodpovedajúcich uplynulému roku, čo predstavuje primeranú lehotu na to, aby splnili svoju povinnosť vrátenia. Zo zvyšku dôvodovej správy smernice vyplýva, že Rada predĺžila lehotu pôvodne stanovenú podnikom, pretože návrh Komisie uvádzal konečný dátum 31. marca. Na druhej strane konečný dátum 30. apríla je neskorší ako dátum, do ktorého sú členské štáty povinné prideliť prevádzkovateľom časť ich kvót na prebiehajúci rok, a to 28. februára, pričom treba pripomenúť, že uvedené kvóty sa vo výške 95 % udeľovali počas obdobia od roku 2005 do roku 2008 zadarmo. Nakoniec, ako sa uvádza v bodoch 22 a 27 tohto rozsudku, vzhľadom na logiku presnej evidencie kvót na úrovni Únie, ktorá podmieňuje riadne fungovanie systému zavedeného smernicou, sa nezdá, že by pokuta 40 eur za tonu ekvivalentu oxidu uhličitého neodovzdaného do 30. apríla (hodnota zodpovedajúca dvojnásobku odhadovanej ceny tejto tony na budúcom trhu s kvótami) spôsobovala ťažkosti neúmerné výhodám, ktoré inak prináša s cieľom, aby Únia dodržala svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu.

41

Navyše je vhodné, aby členské štáty zriadili mechanizmy na varovanie, upomenutie a predčasné odovzdanie umožňujúce prevádzkovateľom konajúcim v dobrej viere, aby boli v plnom rozsahu informovaní o svojej povinnosti odovzdať kvóty a nevzniklo im riziko, že dostanú pokutu. Ako to vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, niektoré vnútroštátne právne úpravy stanovujú takéto preventívne opatrenia a zverili príslušným orgánom povinnosť sprevádzať prevádzkovateľov pri úkonoch v rámci systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov.

42

Preto treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 3 a 4 smernice 2003/87 sa má vykladať v tom zmysle, že výšku paušálnej pokuty stanovenej v tomto ustanovení vnútroštátny súd nemôže zmeniť v mene zásady proporcionality.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol: