1

Svojím odvolaním pán Akhras navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. februára 2015, Akhras/Rada (T‑579/11, EU:T:2015:97, ďalej len „napadnutý rozsudok“), keďže Všeobecný súd zamietol jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu:

a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú pána Akhrasa (ďalej len spoločne „sporné akty“).

2

Dňa 9. mája 2011 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2011/273/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, s. 11). Ako vyplýva z odôvodnenia 2 tohto rozhodnutia, „Únia ostro odsúdila násilné potlačenie pokojných protestov aj s použitím ostrej munície na rôznych miestach Sýrie, v dôsledku čoho viacero demonštrantov zahynulo, niekoľko osôb sa zranilo a bolo bezdôvodne zadržaných“. Odôvodnenie 3 uvedeného rozhodnutia znie:

„Vzhľadom na závažnosť situácie by sa mali prijať reštriktívne opatrenia voči [Sýrskej arabskej republike] a osobám zodpovedným za násilný zásah voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii.“

3

Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2011/273 stanovovali prijatie reštriktívnych opatrení voči osobám, ktoré sú zodpovedné za násilný zásah voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, a s nimi spriazneným osobám, ako sa uvádzajú v prílohe tohto rozhodnutia.

4

Nariadenie Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, s. 1) bolo prijaté na základe článku 215 ZFEÚ a rozhodnutia 2011/273. Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval, že sa zmrazujú „všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe II, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou“. Podľa článku 5 ods. 1 tohto nariadenia táto príloha pozostávala zo zoznamu osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada identifikovala ako osoby a subjekty zodpovedné za násilné represálie proti civilnému obyvateľstvu v Sýrii, a ako osoby, subjekty a orgány, ktoré sú s nimi spojené.

5

V odôvodnení 2 rozhodnutia Rady 2011/522/SZBP z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 228, s. 16), Rada pripomenula, že Európska únia dôrazne odsúdila brutalitu, ktorú Bashar Al‑Assad a jeho režim používa voči svojmu vlastnému národu a výsledkom ktorej je zabitie alebo zranenie mnohých sýrskych občanov. Keďže však sýrsky režim na výzvy zo strany Únie, ako aj širokého medzinárodného spoločenstva nereagoval, Únia sa rozhodla prijať proti nemu nové reštriktívne opatrenia. Odôvodnenie 4 rozhodnutia 2011/522 znie:

„Obmedzenia vstupu a zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov by sa malo uplatňovať na ďalšie osoby a subjekty, ktoré profitujú z režimu alebo ho podporujú, najmä osoby a subjekty, ktoré tento režim financujú alebo mu poskytujú logistickú podporu, konkrétne bezpečnostný aparát, alebo ktoré maria úsilie o pokojný prechod k demokracii v Sýrii.“

6

Článok 3 ods. 1 rozhodnutia 2011/273, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2011/522, sa týka tiež „os[ôb], ktoré profitujú z režimu alebo ho podporujú“. Rovnako článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2011/273, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2011/522, stanovoval zmrazenie finančných prostriedkov, ktoré patria „osobám a subjektom, ktoré profitujú z režimu alebo ho podporujú, a osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe“.

7

Rozhodnutím 2011/522 bolo meno pána Akhrasa zapísané na zoznam uvedený v prílohe rozhodnutia 2011/273. Dôvody jeho zapísania na tento zoznam sú:

„Zakladateľ skupiny Akhras Group (komodity, obchod, spracovanie a logistika), Homs. Ekonomicky podporuje sýrsky režim.“

8

Nariadením Rady (EÚ) č. 878/2011 z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 228, s. 1), boli zmenené tiež všeobecné kritériá pre zápis stanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia č. 442/2011, a to s cieľom zamerať sa na osoby a subjekty, ktoré majú prospech z režimu alebo ho podporujú, alebo na osoby a subjekty s nimi spojené. Meno pána Akhrasa bolo na základe posledného uvedeného nariadenia doplnené do prílohy II nariadenia č. 442/2011. Dôvody uvedené pre jeho zapísanie na zoznam nachádzajúci sa v tejto prílohe sú zhodné s dôvodmi uvedenými v prílohe rozhodnutia 2011/522.

9

Rozhodnutie Rady 2011/628/SZBP z 23. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 247, s. 17), a nariadenie Rady (EÚ) č. 1011/2011 z 13. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 269, s. 18), ponechali meno pána Akhrasa na zozname osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a uviedli údaje týkajúce sa dátumu a miesta jeho narodenia.

10

Rozhodnutím Rady 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 319, s. 56), bolo zrušené a nahradené rozhodnutie 2011/273 a boli zavedené nové dodatočné opatrenia. Článok 18 ods. 1 rozhodnutia 2011/782 stanovoval, že členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabránenie vstupu na svoje územie, ako aj prechodu cezeň, osobám, ktoré sú zodpovedné za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám, ktoré profitujú z režimu alebo ho podporujú, a s nimi spriazneným osobám, ktoré sa uvádzajú v prílohe I uvedeného rozhodnutia. Článok 19 ods. 1 tohto rozhodnutia stanovoval, že „zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám zodpovedným za násilný zásah voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám a subjektom, ktoré profitujú z režimu alebo ho podporujú, a osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohách I a II, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb a subjektov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou“. Podrobnosti tohto zmrazenia boli vymedzené v článku 19 ods. 2 až 7 rozhodnutia 2011/782. Podľa článku 21 ods. 1 tohto rozhodnutia Rada vytvára tieto zoznamy.

11

Uvedeným rozhodnutím bolo meno pána Akhrasa ponechané na zozname osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, bez toho, aby boli zmenené dôvody jeho zapísania na tento zoznam.

12

Nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, s. 1), zrušilo nariadenie č. 442/2011 a vo svojom článku 15 ods. 1 písm. a) stanovuje, že sa najmä zmrazujú finančné prostriedky osôb a subjektov, ktorým režim poskytuje výhody a ktoré tento režim podporujú, ako aj osôb a subjektov s nimi spojených.

13

Nariadením č. 36/2012 bolo meno pána Akhrasa ponechané na zozname osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, bez toho, aby boli zmenené dôvody jeho zapísania na tento zoznam.

14

Vykonávacím rozhodnutím 2012/172 bolo meno pána Akhrasa ponechané na zozname uvedenom v prílohe rozhodnutia 2011/782. Okrem toho boli zapísané údaje týkajúce sa jeho čísla pasu, pričom jeho dátum narodenia bol opravený. Dôvody jeho zapísania na tento zozname boli zmenené takto:

„Prominentný podnikateľ, ktorý profituje z režimu a podporuje ho. Zakladateľ spoločnosti Akhras Group (komodity, obchod, spracovanie a logistika) a bývalý predseda obchodnej komory v Homse. Blízke obchodné vzťahy s rodinou prezidenta Al‑Assada. Člen rady Federácie sýrskych obchodných komôr. Poskytol priemyselné a obytné priestory pre improvizované zadržiavacie tábory, ako aj logistickú podporu pre režim (autobusy a nakladače tankov).“

15

Vykonávacím nariadením č. 266/2012 bolo meno pána Akhrasa ponechané na zozname uvedenom v prílohe II nariadenia č. 36/2012. Údaje, ktoré sa ho týkajú, a dôvody uvedené pre jeho zapísanie na zoznam nachádzajúci sa v tejto prílohe sú zhodné s dôvodmi uvedenými v prílohe vykonávacieho rozhodnutia 2012/172.

16

Rozhodnutie 2011/782 bolo zrušené a nahradené rozhodnutím 2012/739. Toto rozhodnutie ponechalo meno pána Akhrasa na zozname osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pričom pokiaľ ide o odvolateľa, prebralo údaje a dôvody uvedené v prílohe vykonávacieho rozhodnutia 2012/172.

17

Vykonávacie rozhodnutie 2013/185 v súvislosti so zoznamom nachádzajúcim sa v prílohe I rozhodnutia 2012/739, ako aj vykonávacie nariadenie č. 363/2013, pokiaľ ide o zoznam nachádzajúci sa v prílohe II nariadenia č. 36/2012, ponechali meno pána Akhrasa na zozname osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pričom pokiaľ ide o odvolateľa, prebrali údaje a dôvody uvedené v prílohe vykonávacieho rozhodnutia 2012/172.

18

Rozhodnutím 2013/255 prijala Rada nové reštriktívne opatrenia voči Sýrii. Meno pána Akhrasa sa nachádza tiež v prílohe I tohto rozhodnutia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 14 tohto rozsudku.

19

Vykonávacím rozhodnutím 2014/730 bolo meno pána Akhrasa ponechané na zozname nachádzajúcom sa v rozhodnutí 2013/255, pričom dôvody jeho zapísania na tento zoznam boli zmenené takto:

„Prominentný podnikateľ, ktorý profituje z režimu a podporuje ho. Zakladateľ spoločnosti Akhras Group (komodity, obchod, spracovanie a logistika) a bývalý predseda obchodnej komory v Homse. Blízke obchodné vzťahy s rodinou prezidenta Al‑Assada. Člen rady Federácie sýrskych obchodných komôr. Poskytol režimu logistickú podporu (autobusy a nakladače tankov).“

20

Vykonávacím nariadením č. 1105/2014 bolo meno pána Akhrasa ponechané na zozname uvedenom v prílohe II nariadenia č. 36/2012. Údaje, ktoré sa ho týkajú, a dôvody uvedené pre jeho zapísanie na zoznam nachádzajúci sa v tejto prílohe sú zhodné s dôvodmi uvedenými v prílohe vykonávacieho rozhodnutia 2014/730.

21

Návrh podaný pánom Akhrasom, ktorý bol rozšírení o neskoršie návrhy, smeroval k zrušeniu rozhodnutí 2011/522, 2011/628 a 2011/782, nariadení č. 878/2011, 1011/2011 a 36/2012, ako aj sporných aktov.

22

Pán Akhras takisto navrhol, aby Všeobecný súd konštatoval, že niektoré ustanovenia rozhodnutí 2011/273 a 2013/255, ako aj nariadenia č. 442/2011 nie sú voči nemu uplatniteľné.

23

Na podporu svojej žaloby pán Akhras uviedol tri žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení, porušení niektorých základných práv, ako aj porušení podstatných formálnych náležitostí a práva na obhajobu.

24

Všeobecný súd čiastočne vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu pána Akhrasa a z dôvodu nedostatku odôvodnenia zrušil rozhodnutia 2011/522, 2011/628 a 2011/782, ako aj nariadenia č. 878/2011, 1011/2011 a 36/2012 v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu.

25

Všeobecný súd v zostávajúcej časti žalobu pána Akhrasa zamietol. Navyše Všeobecný súd rozhodol, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy prvostupňového konania, a uložil žalobcovi povinnosť znášať trovy súvisiace s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý predtým uznesením zamietol.

26

Pán Akhras navrhuje, aby Súdny dvor:

27

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

28

Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

29

Rada, ktorá uvádza, že správne chápe zámerom odvolateľa, pokiaľ ide o obsah odvolania, sa domnieva, že odvolateľ mal vo svojich odvolacích návrhoch jasne uviesť časť rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorá sa nachádza vo výrokovej časti a ktorej zrušenie navrhuje. Vzhľadom na neexistenciu takejto zmienky podanie odvolania nespĺňalo požiadavky podľa článku 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

30

Podľa článku 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v odvolaní možno navrhnúť, aby bolo čiastočne alebo úplne zrušené rozhodnutie Všeobecného súdu, ktoré sa nachádza vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

31

V prejednávanej veci z bodov 1 a 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol jednak zrušiť rozhodnutia 2011/522, 2011/628 a 2011/782, ako aj nariadenia č. 878/2011, 1011/2011 a 36/2012 v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú odvolateľa, a jednak v zostávajúcej časti zamietnuť žalobu podanú pánom Akhrasom.

32

Z toho vyplýva, že odvolanie podané proti napadnutému rozsudku sa môže obmedziť iba na vyvrátenie aspoň jedného z týchto dvoch aspektov rozhodnutia Všeobecného súdu tým, že sa v ňom spochybní zrušenie niektorých aktov, o ktorom rozhodol Všeobecný súd, alebo to, že žaloba podaná pánom Akhrasom bola v zostávajúcej časti zamietnutá (pozri analogicky uznesenie Cytochroma Development/ÚHVT, C‑490/13 P, EU:C:2014:2122, bod 32). Naproti tomu odvolanie, ktoré smeruje iba k nahradeniu odôvodnenia, ktoré vykonal Všeobecný súd na podporu tohto rozhodnutia, bez toho, aby smerovalo k jeho úplnému alebo čiastočnému zrušeniu, by podľa článku 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora malo byť posúdené ako neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudky Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, body 44 a 45, ako aj Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, body 33 a 34).

33

V tejto súvislosti treba nepochybne uviesť, že odvolacie návrhy, ktoré podal pán Akhras, sa týkajú nie výslovne časti výroku napadnutého rozsudku, ale skôr niektorých bodov odôvodnenia, ktoré Všeobecný súd uplatnil na odôvodnenie tohto výroku.

34

Z argumentácie uvedenej v odvolaní, z bodov napadnutého rozsudku uvedených v odvolacích návrhoch a zo skutočnosti, že tieto návrhy smerujú tiež k zrušeniu sporných aktov, však jasne vyplýva, že odvolanie smeruje, ako sa zhodli Rada a Komisia, nie k nahradeniu dôvodov, ale k zrušeniu napadnutého rozsudku, keďže ním bola zamietnutá žaloba pána Akhrasa v rozsahu, v akom smerovala k zrušeniu sporných aktov.

35

Za týchto podmienok treba konštatovať, že odvolanie smeruje k čiastočnému zrušeniu takého rozhodnutia Všeobecného súdu, aké sa nachádza vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a že formálne nedostatky týkajúce sa znenia odvolacích návrhov nebránia Súdnemu dvoru, aby vykonal svoje preskúmanie zákonnosti (pozri analogicky rozsudok ISD Polska a i./Komisia, C‑369/09 P, EU:C:2011:175, bod 67, ako aj uznesenie Fercal/ÚHVT, C‑324/13 P, EU:C:2014:60, bod 37).

36

Z uvedeného vyplýva, že žaloba je prípustná.

37

Pán Akhras uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody založené jednak na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s pripustením možnosti Rady uplatniť na riaditeľov popredných podnikov v Sýrii domnienku o podporovaní sýrskeho režimu a jednak na skreslení dôkazov predložených v prvostupňovom konaní.

38

Svojím prvým odvolacím dôvodom pán Akhras tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uznal, že Rada uplatnila domnienku, ktorej použitie Súdny dvor vylúčil v rozsudkoch Anbouba/Rada (C‑630/13 P, EU:C:2015:247) a Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248). Z týchto rozsudkov vyplýva, že Rada mala práve naopak predložiť súdu Únie súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočnej väzby medzi osobou, proti ktorej smeruje opatrenie, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky, a sýrskym režimom.

39

Rada sa však na takýto súbor nepriamych dôkazov neodvolala.

40

Pán Akhras totiž spresňuje, že aj keď priznal, že bol významným podnikateľom, že v minulosti bol predsedom obchodnej a priemyselnej komory mesta Homs a že bol členom rady Federácie sýrskych obchodných komôr, poprel tvrdenia Rady. Okrem toho Rada nepredložila nijaký dôkaz na podporu týchto tvrdení. Za týchto podmienok mal Všeobecný súd prihliadnuť ku skutočnosti, že Rada predložila viaceré závažné a spochybnené tvrdenia, ktoré sa nesnažila ani len podložiť.

41

Odvolateľ tiež tvrdí, že existovali rozhodujúce dôkazy preukazujúce, že nepodporoval sýrsky režim a že nemal z neho prospech. Vzhľadom na tieto dôkazy mal Všeobecný súd s prihliadnutím na skutočnosti uvedené Radou v ich celkovej súvislosti usúdiť, že funkcie, ktoré pán Akhras vykonával v rámci siete sýrskych podnikateľov, nemali byť posúdené ako funkcie preukazujúce podporu tohto režimu.

42

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené. Uvádza tiež, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa predloženými dôkazmi zaoberal izolovane, že neprihliadol k dôležitým dôkazom a že mu uložil neprimerané a nezákonné dôkazné bremeno.

43

Pán Akhras sa najmä domnieva, že preukázal, že bol majiteľom opozičného denníka, ktorý bol autoritatívne sýrskym režimom zatvorený, a to bez toho, aby Rada poskytla dôkaz o opaku. Všeobecný súd tým, že v bode 129 napadnutého rozsudku rozhodol, že skutočnosti, ktoré odvolateľ v tejto veci uviedol, neboli preukázané, skreslil dôkazy, ktoré predstavovali správa Ministerstva zahraničných vecí USA, svedectvo odvolateľa a týždenné aktuality arabskej siete ľudských práv.

44

Tvrdenia Všeobecného súdu, podľa ktorých pán Akhras nepreukázal, v čom zatvorenie jeho denníka ovplyvnilo prosperovanie jeho obchodu a umožnilo mu určitú mieru slobodného názoru vo vzťahu k sýrskemu režimu, boli tiež výsledkom skreslenia skutočností uvedených v spisovom materiáli. Okrem toho vzhľadom na riziká vyplývajúce z kritiky tohto režimu, bolo neprimerané požadovať od odvolateľa, aby poskytol viac dôkazov o jeho opozičnom vystupovaní voči uvedenému režimu.

45

Navyše tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého bol obeťou okamžitého skončenia nájomnej zmluvy podpísanej s prístavom v Tartouse (Sýria), bolo preskúmané izolovane v bode 130 napadnutého rozsudku, hoci malo byť posúdené v súvislosti so zatvorením denníka, ktorý vlastnil.

46

Všeobecný súd skreslil tiež dôkazy odvolateľa, keď v bodoch 131 a 132 napadnutého rozsudku usúdil, že odvolateľ nepreukázal existenciu názorových stretov s osobami, ktoré režim politicky zvýhodňoval. Všeobecný súd opomenul najmä skutočnosť, že pán Akhras jasne uviedol, že bol proti svojej vôli vylúčený z predsedníctva obchodnej komory mesta Homs. Mal tiež zohľadniť skutočnosť, že nijaký z vtedajších členov tejto obchodnej komory nebol zapísaný na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a bez nijakého dôkazu nemal tvrdiť, že zapísanie na tento zoznam mohlo byť odôvodnené iba určitou blízkosťou k tomuto režimu. Všeobecný súd napokon v tejto súvislosti preniesol na odvolateľa neprimerané a nezákonné dôkazné bremeno.

47

Vzhľadom na tieto skutočnosti prístup Všeobecného súdu skutočne spočíval v prijatí záveru, že to, že podnikateľ je úspešný, predstavuje dostatočný dôvod na zapísanie na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a že dôkazy o opaku by mali byť posudzované izolovane, pretože boli podozrivé alebo nedostatočné. Súdny dvor presne tento prístup odsúdil v rozsudkoch Anbouba/Rada (C‑630/13 P, EU:C:2015:247) a Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248).

48

Rada a Komisia tvrdia, že Súdny dvor musí zamietnuť oba odvolacie dôvody, ktoré pán Akhras uviedol na podporu svojho odvolania.

49

Svojimi dvoma odvolacími dôvodmi, ktoré treba skúmať spoločne, pán Akhras v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena v oblasti reštriktívnych opatrení, keď vo vzťahu k odvolateľovi uznal existenciu domnienky podpory sýrskeho režimu, a že toto nesprávne právne posúdenie musí viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd nemohol bez toho, aby skreslil dôkazy predložené odvolateľom a preniesol na odvolateľa neprimerané a nezákonné dôkazné bremeno, usúdiť, že zapísanie odvolateľa na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sa zakladalo na súbore dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.

50

V tejto súvislosti je potrebné preskúmať po prvé všeobecné kritériá pre zapísanie na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, po druhé odôvodnenie zapísania pána Akhrasa na tieto zoznamy a po tretie dôkaz o dôvodnosti tohto zapísania (pozri v tomto zmysle rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 41; Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 40, a Ipatau/Rada, C‑535/14 P, EU:C:2015:407, bod 39).

51

Po prvé, pokiaľ ide o všeobecné pravidlá, na základe ktorých sa v prejednávanej veci rozhodlo o uplatnení reštriktívnych opatrení a na ktorých vymedzenie má Rada širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 120; Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 42, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 41), treba konštatovať, že článok 18 ods. 1 a článok 19 ods. 1 rozhodnutia 2011/782 sa týkali najmä osôb a subjektov, ktoré profitujú zo sýrskeho režimu alebo ho podporujú, ako aj osôb a subjektov, ktoré sú s nimi spriaznené, zatiaľ čo článok 15 ods. 1 nariadenia č. 36/2012 sa týka najmä osôb a subjektov, ktoré majú prospech z tohto režimu alebo ho podporujú, ako aj osôb a subjektov s nimi spojených.

52

Ani rozhodnutie 2011/782 ani nariadenie č. 36/2012 neobsahujú definíciu pojmov „prospech“ zo sýrskeho režimu, „podpora“ tohto režimu, ani definíciu pojmu „spojenie“ s osobami a subjektmi, ktoré majú prospech z režimu alebo ho podporujú. Neobsahujú ani spresnenia týkajúce sa spôsobov preukázania týchto skutočností (pozri analogicky rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 43, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, point 42).

53

Treba preto konštatovať, že ani rozhodnutie 2011/782 ani nariadenie č. 36/2012 nezavádzajú domnienku podpory sýrskeho režimu voči osobám riadiacim hlavné sýrske podniky (pozri analogicky rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 44, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, point 43).

54

Napriek absencii takejto explicitnej domnienky v týchto aktoch Všeobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku konštatoval, že rozhodnutie 2011/782, na ktoré odkazuje nariadenie č. 36/2012, potvrdilo rozšírenie reštriktívnych opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia 2011/522 na popredných sýrskych podnikateľov z dôvodu, že Rada sa domnievala, že popredných sýrskych podnikateľov možno považovať za „osoby spojené“ so sýrskym režimom, pretože obchodná činnosť ich podnikov by nemohla prosperovať bez výhod, ktoré im tento režim poskytuje, a istej podpory, ktorú mu za to poskytujú. Všeobecný súd z toho vyvodil, že týmto postupom mala Rada v úmysle uplatniť voči riaditeľom popredných podnikov v Sýrii domnienku o podporovaní uvedeného režimu.

55

V dôsledku toho, hoci Všeobecný súd odkázal na uplatnenie domnienky Radou, je potrebné overiť, či vzhľadom na preskúmanie, ktoré vykonal v súvislosti so zákonnosťou posúdenia, na ktorom Rada založila svoje rozhodnutie o zapísaní pána Akhrasa na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sa Všeobecný súd skutočne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktorého následkom by malo byť zrušenie napadnutého rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 45, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, point 44).

56

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. V prejednávanej veci to znamená, že je potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa opierajú sporné akty, s cieľom overiť, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie týchto aktov, podložené (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119; Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 46, ako aj Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 45).

57

V prejednávanej veci v rámci posúdenia závažnosti problematiky, ktorá je súčasťou posúdenia primeranosti predmetných reštriktívnych opatrení, možno zohľadniť kontext, do ktorého patria tieto opatrenia, skutočnosť, že bolo naliehavé prijať také opatrenia, ktorých účelom je vytvoriť tlak na sýrsky režim s cieľom zastaviť násilné zásahy proti civilnému obyvateľstvu, a ťažkosti získať konkrétnejšie dôkazy v štáte s autoritatívnym režimom, ktorý je v stave občianskej vojny (pozri analogicky rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 47, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 46).

58

Po druhé, pokiaľ ide o dôvody zapísania pána Akhrasa na zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, na základe rozhodnutia 2012/172 a vykonávacieho nariadenia č. 266/2012, tie sa týkajú skutočnosti, že je významným podnikateľom profitujúcim zo sýrskeho režimu a podporujúcim tento režim, že je zakladateľom skupiny Akhras, že je bývalým predsedom obchodnej a priemyselnej komory mesta Homs, že udržiava úzke obchodné vzťahy s rodinou prezidenta Assada, že je členom rady Federácie sýrskych obchodných komôr a že poskytol priemyselné a obytné priestory pre improvizované zadržiavacie tábory, ako aj logistickú podporu pre režim. Rozhodnutím 2014/730 a vykonávacím nariadením č. 1105/2014 Rada zmenila tieto dôvody odstránením tvrdenia týkajúceho sa poskytnutia priemyselných a obytných priestorov pre improvizované zadržiavacie tábory.

59

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 127 napadnutého rozsudku zdôraznil, že „ako Rada správne uviedla, žalobca je významný podnikateľ, ktorý patrí v Sýrii k vládnucej ekonomickej triede. Postavenie podnikateľa a jeho riadiace pozície v rámci takých sietí sýrskych podnikateľov, akými sú obchodné komory, ako aj jeho úloha spočívajúca v zastupovaní sýrskych podnikateľov, predstavujú nevyvrátiteľnú skutočnosť, ktorú odvolateľ vôbec nespochybnil“.

60

Po tretie, pokiaľ ide o preskúmanie dôvodnosti zapísania pána Akhrasa na zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, treba toto preskúmanie vykonať v rámci posúdenia toho, či situácia dotknutej osoby je dostatočným dôkazom o tom, že ekonomicky podporovala sýrsky režim alebo z neho profitovala. Takéto posúdenie treba vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria (pozri v tomto zmysle rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 51, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 50).

61

Rada vzhľadom na ťažkosti predložiť dôkazy z dôvodu vojnového stavu v Sýrii svoje dôkazné bremeno unesie, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi osobou, proti ktorej je namierené opatrenie, ktorým sa zmrazujú jej finančné prostriedky, a sýrskym režimom (pozri v tomto zmysle rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 53, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 52).

62

Vzhľadom na kontext, do ktorého zapadajú dôkazy, na ktoré sa odvoláva Rada, bol Všeobecný súd oprávnený domnievať sa, že postavenie pána Akhrasa v hospodárskom živote Sýrie a jeho predchádzajúce a súčasné významné funkcie v rámci obchodnej a priemyselnej komory mesta Homs, ako aj rady Federácie sýrskych obchodných komôr predstavujú súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré umožňujú prijať záver, že pán Akhras poskytoval sýrskemu režimu hospodársku podporu alebo mal z neho prospech (pozri analogicky rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 52, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 51).

63

Tento záver nemožno spochybniť okolnosťou, že viaceré z ďalších tvrdení, ktoré uviedla Rada vo vykonávacom rozhodnutí 2012/172, vykonávacom nariadení č. 266/2012 a ďalších aktoch, boli spochybnené a nijakým spôsobom neboli preukázané.

64

Na jednej strane z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že zapísanie osoby na taký zoznam, ako sú zoznamy vytvorené na základe sporných aktov, možno odôvodniť, ak bol jeden z uvedených dôvodov, ktorý bol posúdený ako dostatočný na podporu tohto zapísania, podložený (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119), a na druhej strane z rozhodnutia 2011/782, nariadenia č. 36/2012 a zo sporných aktov vyplýva, že skutočnosť, že osoba poskytuje hospodársku podporu sýrskemu režimu alebo má z neho prospech, je dostatočná na odôvodnenie jej zapísania na zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

65

Naproti tomu nemožno vylúčiť, že iné dostatočne konkrétne a presné dôkazy, než sú uvedené v bode 62 tohto rozsudku, by mohli spochybniť existenciu hospodárskej podpory, ktorú pán Akhras poskytol tomuto režimu, alebo prospechu, ktorý z tohto režimu mal.

66

Na účely určenia, či Všeobecný súd z právneho hľadiska dostatočne preskúmal existenciu dostatočne silného skutkového základu na podporu zapísania pána Akhrasa na zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, je preto potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam odvolateľa, podľa ktorých Všeobecný súd porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a skreslil niektoré dôkazy v rámci preskúmania jednotlivých tvrdení pána Akhrasa smerujúcich k preukázaniu, že sýrsky režim skutočne bránil jeho činnostiam a že voči tomuto režimu namietal (pozri analogicky rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, body 54 a 55, ako aj Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, body 53 a 54).

67

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora len Všeobecný súd má právomoc konštatovať a zisťovať skutkový stav a v zásade skúmať dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie teda nepredstavuje s výhradou skreslenia týchto skutočností právnu otázku predloženú na preskúmanie Súdnym dvorom (rozsudok InnoLux/Komisia, C‑231/14 P, EU:C:2015:451, bod 59 a citovaná judikatúra).

68

O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby sa poukázalo na nové dôkazy. Toto skreslenie skutkového stavu však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok Taliansko/Komisia, C‑280/14 P, EU:C:2015:792, bod 52 citovaná judikatúra).

69

Po prvé v tomto kontexte treba uviesť, že konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 129 napadnutého rozsudku, podľa ktorého odvolateľ nepreukázal, že by denník, ktorého bol vlastníkom, mohol byť považovaný za opozičný denník, nemožno považovať za zakladajúce sa na skreslení dôkazov.

70

Ako uviedol pán Akhras, tak zo správy Ministerstva zahraničných vecí USA, ako aj z dokumentov pochádzajúcich od arabskej siete ľudských práv, ktoré boli predložené v rámci prvostupňového konania, vyplýva, že viaceré z čísel dotknutého denníka boli zabavené sýrskymi orgánmi.

71

Treba však konštatovať, že tieto dokumenty nespresňujú, či toto opatrenie bolo prijaté v dôsledku opozície, ktorú tento denník vyjadril voči režimu. Konkrétne uvedená správa uvádza iba príležitostné kritiky politík a hospodárskych výsledkov vlády, pričom opisuje uvedený denník ako patriaci medzi takmer nezávislé periodiká, ktorých vlastníkmi sú osoby s väzbami na sýrsku vládu.

72

Za týchto podmienok výklad navrhovaný odvolateľom nie je jediný, ktorý by bolo možné uplatniť na tieto dokumenty, keďže vyhlásenia odvolateľa nachádzajúce sa v jeho osvedčení priloženom k prvostupňovej žalobe nie sú schopné vyvrátiť toto konštatovanie. V dôsledku toho nemožno usúdiť, že by Všeobecný súd zjavne prekročil hranice primeraného posúdenia uvedených dokumentov alebo že by ich vyložil v zjavnom rozpore s ich znením.

73

V tomto kontexte tvrdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého za predpokladu, ak by dotknutý denník len málo podporoval režim, jeho zatvorenie zdá sa nemalo nijaký vplyv na obchodné záležitosti pána Akhrasa, pričom naznačuje, že pán Akhras si mohol voči režimu dovoliť uplatňovať voľnejší tón, treba považovať za nadbytočné.

74

V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné určiť, či toto tvrdenie je v rozpore s pravidlami týkajúcimi sa vykonávania dôkazov, je v tejto súvislosti potrebné konštatovať, že tvrdenia smerujúce proti uvedenému tvrdeniu sú v každom prípade neúčinné.

75

Po druhé, pokiaľ ide o konštatovanie Všeobecného súdu v bode 130 napadnutého rozsudku, ktoré sa týka skončenia zmluvy, ktorú odvolateľ podpísal s prístavom v Tartouse, nemožno Všeobecnému súdu užitočne vytýkať, že nepreskúmal tvrdenia odvolateľa uvedené v tejto súvislosti vo vzťahu k zatvoreniu denníka, ktorého bol vlastníkom, keďže jednak z bodov 69 až 74 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd právom usúdil, že nebolo preukázané, že by tento denník vyjadroval odpor voči sýrskemu režimu, a jednak k tomuto skončeniu zmluvy došlo osem rokov pred zatvorením uvedeného denníka.

76

Po tretie, pokiaľ ide o funkcie vykonávané odvolateľom v rámci siete sýrskych podnikov, treba nepochybne uviesť, že zo žaloby podanej na prvom stupni a z osvedčenia, ktoré bolo k nej priložené, zjavne vyplýva, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 131 napadnutého rozsudku, pán Akhras tvrdil, že k jeho vylúčeniu z predsedníctva obchodnej a priemyselnej komory mesta Homs došlo proti jeho vôli, pričom voči nemu namietal.

77

Toto pochybenie tak nemôže spochybniť záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd. Na účely posúdenia váhy tvrdenia pána Akhrasa, podľa ktorého nebolo členstvo v predsedníctve obchodnej komory mesta Homs obnovené proti jeho vôli, sa Všeobecný súd totiž odvolal na funkciu člena rady Federácie sýrskych obchodných komôr, ktorú pán Akhras naďalej vykonával a v prípade ktorej Všeobecný súd konštatoval, že sa dala vysvetliť iba určitým blízkym vzťahom k sýrskemu režimu.

78

Pokiaľ ide o výhrady, ktoré pán Akhras uviedol voči tomuto poslednému uvedenému konštatovaniu, treba uviesť, že tieto výhrady spochybňujú skutkové posúdenia, ktoré patria do výlučnej právomoci Všeobecného súdu a ktoré teda Súdny dvor nemôže preskúmať v rámci odvolania.

79

Po štvrté, pokiaľ ide o metódu, ktorú všeobecne uplatnil Všeobecný súd na účely preskúmania jednotlivých tvrdení odvolateľa a dôkazov predložených na podporu týchto tvrdení, okolnosť, že Všeobecný súd preskúmal postupne tieto jednotlivé tvrdenia a dôkazy nemohla sama osebe znamenať, že porušil požiadavku preskúmať dôkazy nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria.

80

Táto požiadavka totiž Všeobecnému súdu nebráni, aby preskúmal individuálne existenciu jednotlivých tvrdení odvolateľa, ak sa v rámci preskúmania každého z nich a celkového posúdenia ako súboru nepriamych dôkazov zohľadní kontext, ktorý vytvára osobitná situácia v Sýrii.

81

Napokon metódu uplatnenú Všeobecným súdom nemožno považovať za takú, ktorou sa odvolateľovi ukladá nezákonné a neprimerané dôkazné bremeno, keďže táto metóda nevylučuje možnosť, aby odvolateľ preukázal, že jeho zapísanie na zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, nespočíva na dostatočne silnom skutkovom základe, napríklad vyvrátením tvrdení Rady týkajúcich sa jeho postavenia v rámci sýrskeho hospodárskeho života alebo poukázaním na dostatočne konkrétne a presné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že nepodporoval sýrsky režim a nemal z neho prospech.

82

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal dôvodnosť zapísania pána Akhrasa na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, na základe súboru nepriamych dôkazov týkajúcich sa jeho situácie a funkcií v kontexte sýrskeho režimu, ktoré dotknutá osoba nevyvrátila. V dôsledku toho odkaz na domnienku podpory uvedeného režimu v napadnutom rozsudku nemôže ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozsudku, keďže z konštatovaní Všeobecného súdu vyplýva, že Všeobecný súd z právneho hľadiska dostatočne preskúmal existenciu dostatočne silného skutkového základu pre zapísanie pána Akhrasa na predmetné zoznamy (pozri analogicky rozsudky Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 55, a Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 54).

83

Takýmto postupom Všeobecný súd dodržal zásady vyplývajúce z judikatúry pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku, ktoré sa týkajú preskúmania zákonnosti dôvodov, na ktorých sú založené také akty, akými sú sporné akty.

84

V dôsledku toho, keďže prvý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku a druhý odvolací dôvod je sčasti neprípustný, sčasti nedôvodný a sčasti neúčinný, musia byť oba odvolacie dôvody, ktoré predložil pán Akhras, zamietnuté.

85

Z toho vyplýva, že odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

86

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

87

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

88

Keďže Rada navrhla, aby pánovi Akhrasovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a pán Akhras nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Radou.

89

V súlade s článkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: