EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 6. 2026

COM(2026) 530 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Stratégia EÚ pre odolné a prosperujúce pobrežné komunity vhodné pre život

1.Úvod

Od rybárskych komunít po pobrežné mestá – každodenný život 95 miliónov ľudí žijúcich na 70 000 km pobrežia EÚ a v pobrežných oblastiach EÚ je úzko spätý s oceánom.

Geografické danosti a identita pobrežných oblastí EÚ ponúkajú jedinečné príležitosti. Tam, kde sa stretáva pevnina s morom, majú pobrežné komunity významné environmentálne, sociálne a kultúrne predpoklady a nevyužitý potenciál na rozvoj udržateľného modrého hospodárstva. Slúžia ako testovacie prostredie pre modré inovácie a nové udržateľné obchodné modely, sú správcami pobrežného a morského prostredia, posilňujú konkurencieschopnosť EÚ, obnovujú morské a pobrežné ekosystémy a chránia svoje bohaté námorné kultúrne dedičstvo a identitu. Zohrávajú hlavnú úlohu ako miestne centrá námorného obchodu, cestovného ruchu a výroby potravín i čistej energie.

Pobrežné komunity v EÚ sú zároveň v prvej línii, pokiaľ ide o pociťovanie zmeny klímy, stratu morskej a pobrežnej biodiverzity a znečisťovanie morí. Nerovnováha v cestovnom ruchu, nedostatok cenovo dostupného bývania, sezónnosť hospodárskej činnosti (napríklad v cestovnom ruchu či rybárstve) a obmedzené pracovné príležitosti, ako aj environmentálne riziká a narastajúce hybridné hrozby predstavujú ďalšie výzvy. Pobrežné oblasti sú vzhľadom na svoju geografickú polohu takisto vystavené bezpečnostným hrozbám a v súčasnom napätom geopolitickom prostredí majú strategický význam z hľadiska bezpečnosti a obrany. Ak sa tieto tlaky nebudú riešiť, hrozí, že narušia živobytie, bezpečnosť a prosperitu pobrežných komunít, čo bude mať širšie dôsledky pre odolnosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť EÚ. Pobrežné komunity EÚ sú veľmi rozmanité – od malých rybárskych osád až po veľké priemyselné prístavné mestá – a vyznačujú sa odlišnými geografickými, environmentálnymi, riadiacimi, kultúrnymi a demografickými podmienkami. Univerzálny prístup nie je uskutočniteľný ani účinný. Stratégie rozvoja preto musia byť prispôsobené konkrétnym podmienkam, navrhnuté a vykonávané na miestnej úrovni tak, aby zohľadňovali osobitné potreby, výzvy a príležitosti.

V súlade s cieľmi Európskeho oceánskeho paktu 1 sa po prvýkrát navrhuje stratégia EÚ, ktorá spája výzvy a príležitosti pobrežných komunít do jedného uceleného rámca. Konkrétnymi výzvami, ktorým čelia ostrovné územia a najvzdialenejšie regióny, sa zaoberá stratégia EÚ pre ostrovy 2 a budúca stratégia EÚ pre najvzdialenejšie regióny.

2.Prístup EÚ k pobrežným komunitám

Keďže mnohé politiky a fondy EÚ majú vplyv na pobrežné oblasti, ucelený prístup k ich rozvoju a vykonávaniu môže maximalizovať synergie medzi politikami v oblasti námornej dopravy, klímy, súdržnosti, sociálnej politiky, výskumu a inovácií, energetiky a životného prostredia. Opatrenia EÚ budú v súlade so zásadou subsidiarity dopĺňať úsilie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a nie ho nahrádzať.

Táto stratégia, ktorej základom sú pobrežné komunity, poskytuje jasný smer a podporuje členské štáty a zainteresované strany pri plánovaní, programovaní a vykonávaní – a to tak v krátkodobom, ako aj v dlhodobom horizonte.

Prístup EÚ k pobrežným komunitám musí vychádzať z potrieb a obáv ľudí žijúcich na pobreží. Na základe konzultácie so zainteresovanými stranami 3 a analýzy rizík a príležitostí pre pobrežné komunity sa v rámci prístupu EÚ stanovujú tri strategické ciele pre európske pobrežné komunity:

I)Prosperita. Investovať do rozmanitého a udržateľného modrého hospodárstva a zabezpečiť, aby z neho mali prospech miestne komunity, a to s podporou inovácií a nových udržateľných obchodných modelov.

II)Odolnosť. Neustále sa adaptovať na rastúce riziká vyplývajúce zo zmeny klímy a ďalšie environmentálne, hospodárske, sociálne a bezpečnostné riziká a zároveň prispievať k dekarbonizácii, udržateľným postupom a znižovaniu emisií skleníkových plynov v rámci všetkých pobrežných a námorných činností.

III)Obývateľnosť. Vytvárať živé, inkluzívne a atraktívne miesta, kde môžu žiť, pracovať a tráviť voľný čas ľudia všetkých generácií a kde sa môže rozvíjať námorná kultúra, dedičstvo a miestna identita.

2.1.Prosperujúce pobrežné komunity

1.Posilňovanie a diverzifikácia tradičných odvetví modrého hospodárstva

Modré hospodárstvo EÚ priamo vytvára hrubú pridanú hodnotu vo výške približne 263 miliárd EUR ročne. Hoci je naďalej podfinancované, investičné príležitosti v rôznych odvetviach modrého hospodárstva naberajú na intenzite. 4 Poznatky o morskom prostredí, modré inovácie a technológie už teraz vytvárajú nové obchodné modely a príležitosti. Rýchly pokrok v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori, digitálnych riešení a pozorovania oceánov môže priniesť miestne pracovné príležitosti, zručnosti a investície pre pobrežné komunity. Pobrežné komunity môžu slúžiť ako centrá modrého hospodárstva, kde inovácie podporujú konkurencieschopnosť, čím sa posilňuje celková hospodárska výkonnosť EÚ a zároveň sa zabezpečuje udržateľné využívanie prírodného kapitálu oceánov. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu (S3) zameriavajú investície na silné stránky regiónov a podporujú tak spoluprácu v rámci miestnych a regionálnych ekosystémov v oblasti modrej inovácie, čím prispievajú k rastu podnikania a vytváraniu pracovných miest v pobrežných komunitách. S cieľom lepšie prepojiť a rozšíriť inovácie v kľúčových ekosystémoch, ako sú modré biotechnológie, modré biohospodárstvo a inteligentná obehová akvakultúra, bude Komisia naďalej podporovať tematickú platformu S3 pre udržateľné modré hospodárstvo 5 .

Priemyselná základňa modrého hospodárstva – vrátane námorného priemyslu, lodnej dopravy a prístavov – naďalej predstavuje hlavný pilier inovačnej kapacity, konkurencieschopnosti a strategickej autonómie EÚ. V Stratégii EÚ pre prístavy a európskej stratégii pre námorný priemysel 6 sa stanovujú smery, ktoré vedú k novým podnikateľským príležitostiam a inováciám v súvislosti napríklad s ekologickou lodnou dopravou, energiou z obnoviteľných zdrojov na mori a logistikou. Tým sa vytvoria kvalitné pracovné miesta na miestnej úrovni prostredníctvom prístavov ako centier inovácií a priemyselných klastrov a zároveň sa zabezpečí infraštruktúra a prepojenie potrebné pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť celej EÚ.

Odvetvia rybolovu a akvakultúry vrátane širšieho hodnotového reťazca tvoria základ mnohých pobrežných hospodárstiev. Tieto povolania s dlhou tradíciou sú hlboko zakorenené v kultúrnom dedičstve EÚ a majú zásadný význam pre zásobovanie EÚ potravinami. Neustály pokrok v oblasti riadenia udržateľného rybárstva v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) je kľúčový pre dlhodobú životaschopnosť tohto odvetvia, miestne pracovné príležitosti, spravodlivé príjmy, potravinovú bezpečnosť a generačnú obnovu (prilákanie mladších ľudí do odvetvia, aby mohlo fungovať aj v budúcnosti).

Z nedávneho hodnotenia nariadenia o SRP 7 vyplýva, že dosiahnutý pokrok nie je dostatočný: obnova populácií rýb prebieha naďalej príliš pomaly a hospodárske prínosy sú príliš nízke, a to okrem iného aj z dôvodu nových výziev, medzi ktoré patria geopolitický vývoj, zmena klímy a vysoké ceny energií. Potenciál udržateľnej akvakultúry sa stále nevyužíva v plnej miere. Hodnotenie SRP bude podkladom pre prípadné reformy tejto politiky a bude slúžiť ako základ pre víziu Komisie pre rybolov a akvakultúru do roku 2040 – 15-ročný strategický rámec, ktorý bude usmerňovať tvorbu politík v nadchádzajúcich desaťročiach s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť týchto odvetví. V súvislosti s touto víziou bude Komisia klásť osobitný dôraz na odolnosť, udržateľnosť a prosperitu pobrežných komunít.

Pobrežný cestovný ruch, najväčší zamestnávateľ v rámci modrého hospodárstva, poskytuje priame pracovné miesta miliónom ľudí v EÚ 8 . Nadmerný cestovný ruch však môže zvýšiť náchylnosť k sezónnosti, preľudneniu, preťaženiu zdrojov a infraštruktúry, ako aj k problémom s bývaním. Nadchádzajúca stratégia EÚ pre udržateľný cestovný ruch, ktorú pripravuje Komisia, si kladie za cieľ podporovať vyváženejšie, odolnejšie a konkurencieschopnejšie modely cestovného ruchu, ktoré prinesú prospech miestnym komunitám aj cestovateľom.

2.Príležitosti pre inováciu, poznatky o morskom prostredí a nové obchodné modely

Poznatky o morskom prostredí, modré inovácie a technológie sú hnacou silou nových obchodných modelov, ktoré prinášajú prínosy na miestnej úrovni aj v rámci celej EÚ, pričom pokrok v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori, digitálnych riešení a pozorovania oceánov môže viesť k vytváraniu miestnych pracovných príležitostí a investíciám. Ako sa uvádza v predošlom texte, pobrežné komunity môžu rovnako slúžiť ako strediská modrého hospodárstva.

Budúci rast modrého hospodárstva bude závisieť od urýchlenia digitalizácie, využívania údajov o oceánoch a lepších poznatkov o morskom a oceánskom prostredí. Inovačné obchodné modely, ako napríklad prediktívna údržba zariadení na mori, ako aj aplikácie s dvojitým využitím, si vyžadujú výkonnejšie systémy na spracovanie údajov a monitorovanie. Iniciatíva OceanEye 9 posilní monitorovanie a pozorovanie oceánov na európskej aj celosvetovej úrovni a pre pobrežné komunity vytvorí nové príležitosti. Zlepší to naše poznatky o pobrežných vodách a posilní našu schopnosť posudzovať klimatické riziká, odhaľovať hrozby pre námornú bezpečnosť a vytvárať príležitosti pre modré hospodárstvo EÚ. Iniciatíva OceanEye, v synergii s iniciatívou Destinácia Zem 10 , bude poskytovať údaje a nástroje na úrovni pobrežných oblastí, čím podporí miestne inovácie v oblasti oceánskych technológií a dátových služieb. Bude tiež investovať do posilňovania emocionálnej väzby medzi občanmi a morom a do premeny pozorovania oceánov na občiansky a kultúrny nástroj.

Obmedzené pracovné príležitosti a sezónnosť hospodárskej činnosti (napr. v cestovnom ruchu, rybárstve) brzdia prosperitu v niektorých pobrežných oblastiach. Inovácie a nové obchodné modely (napr. rybárska turistika, rybolov podporovaný miestnymi komunitami, rozvoj miestnych hodnotových reťazcov, budovanie značky regiónu a nízkotrofická akvakultúra) môžu prispieť k hospodárskej diverzifikácii. Obnoviteľné morské zdroje môžu vytvárať pracovné miesta a podporovať miestny rast v rámci modrého biohospodárstva. Pripravovaná iniciatíva EÚ pre inovácie v oblasti modrého biohospodárstva (BlueBIP) posilní regionálnu spoluprácu a synergie medzi akvakultúrou, rybolovom, poľnohospodárstvom, výskumom, miestnymi orgánmi a odvetviami založenými na biotechnológiách s cieľom rozvíjať praktické hodnotové reťazce, ako sú hnojivá na báze rias, premena vedľajších produktov rybolovu a akvakultúry na krmivo alebo biomateriály, recyklácia živín medzi pobrežnými a poľnohospodárskymi oblasťami a nízkouhlíkové produkty z udržateľnej akvakultúry. Tieto opatrenia môžu podporiť hospodársku diverzifikáciu, odolnosť a ciele obehového hospodárstva, čím sa posilní prepojenie medzi pobrežnými a vnútrozemskými regiónmi a zainteresovanými stranami.

Prírodné kredity a kredity za modrý uhlík môžu slúžiť ako mechanizmy na odmeňovanie činností zameraných na obnovu a zvrátenie straty morskej biodiverzity a zároveň zvyšovať sekvestráciu uhlíka. Aby bolo v budúcnosti možné vydávať kredity za modrý uhlík a obchodovať s nimi, Komisia bude v rámci nariadenia o odstraňovaní uhlíka a uhlíkovom pôdohospodárstve (CRCF) z roku 2024 podporovať vypracovanie metodiky certifikácie ekosystémov modrého uhlíka (pre prílivové močiare a porasty morských tráv). Návrh delegovaného aktu týkajúceho sa tejto metodiky sa plánuje do roku 2028. Komisia okrem toho v rámci Plánu pre prírodné kredity 11 buduje prostredníctvom svojich výskumných, inovačných a pilotných iniciatív rastúce portfólio projektov zameraných na testovanie rôznych možností, ktoré sú podporované programami Horizont Európa, LIFE, Green Assist a ďalšími nástrojmi EÚ.

Komisia skúma možnosti spolupráce s členskými štátmi v rámci dôkladného spoločného monitorovacieho procesu, ktorý môže podporiť podávanie správ a overovanie inventúr emisií uhlíka podľa nariadenia o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) 12 , ako aj plnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia o obnove prírody. Mobilizácia súkromných finančných prostriedkov na obnovu, monitorovanie a riadenie týchto ekosystémov môže tieto snahy posilniť.

Spôsoby využitia morského priestoru (napr. ochrana a obnova prírody, energetika, rybolov, akvakultúra, lodná doprava a cestovný ruch) sú úzko prepojené s rozvojom pobrežných komunít. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu o priestor je nevyhnutné efektívne plánovanie a potrebná modernizácia smernice o námornom priestorovom plánovaní. Smernica o námornom priestorovom plánovaní poskytuje konzistentný, transparentný rámec založený na dôkazoch, avšak pretrvávajú viaceré výzvy, medzi ktoré patria rastúce dôsledky zmeny klímy, znečistenie morí a tlaky na životné prostredie vyplývajúce z intenzívnejšieho využívania pobrežných a námorných oblastí, zo silnejšej interakcie medzi pevninou a morom a z potreby zlepšiť správu oceánov 13 . Budúci európsky oceánsky akt, ktorý sa očakáva do konca roka 2026, má za cieľ modernizovať smernicu o námornom priestorovom plánovaní v súlade s prioritami oceánskeho aktu. Projekt podporí aktívne zapojenie pobrežných komunít do riešenia výziev spojených s adaptáciou na zmenu klímy, so zosúlaďovaním rôznych námorných činností, s udržateľným využívaním prírodného kapitálu oceánov a posilňovaním cezhraničnej spolupráce.

Stratégia EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori 14 podporuje dekarbonizáciu a energetickú bezpečnosť a ponúka pobrežným komunitám príležitosti v oblasti vyspelej výroby, modernizácie prístavov, investícií do dodávateľského reťazca a služieb údržby, a to najmä v oblasti veternej energie na mori a čoraz viac aj v oblasti energie z vĺn a prílivovej energie. Pre EÚ to znamená posilnenie energetickej bezpečnosti a urýchlenie postupného odklonu od fosílnych palív. Súčasne však môže súťaž o priestor na pobreží a na mori spolu so zložitými pravidlami priestorového plánovania spomaliť povoľovanie nových projektov v oblasti energetiky a viesť k napätiu v súvislosti s inými spôsobmi využívania pôdy a mora, ako je rybárstvo a ochrana prírody. Európska komisia s cieľom riešiť tieto výzvy vyzýva členské štáty, aby posilnili integrované námorné priestorové plánovanie a zefektívnili povoľovanie, pričom by mali zabezpečiť miestnu pridanú hodnotu a podporu verejnosti prostredníctvom zapojenia pobrežných komunít do iniciatív pre miestny rozvoj vedený komunitami. S finančnou podporou vo výške takmer 1 miliardy EUR na obdobie 2021 – 2027 v rámci Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) a s doplnkovými prostriedkami z fondov politiky súdržnosti EÚ už iniciatívy pre miestny rozvoj vedený komunitami prinášajú priamy prospech miestnym komunitám 15 prostredníctvom účastníckeho prístupu smerom zdola nahor, najmä v oblasti diverzifikácie príjmov. Okrem iniciatív pre miestny rozvoj vedený komunitami môže prístup orientovaný na miestne potreby (vrátane iniciatívy LEADER a iniciatívy inteligentných dedín) riešiť osobitné výzvy ostrovných a pobrežných oblastí. V budúcnosti by sa malo v používaní týchto účastníckych nástrojov pokračovať a mali by sa lepšie začleniť do multisektorovejšieho prístupu k iniciatívam pre miestny rozvoj vedený komunitami, a to aj prostredníctvom budúcej iniciatívy BlueBIP.

Generačná obnova je nevyhnutná na to, aby pobrežné komunity zostali plné života a konkurencieschopné. Starnutie obyvateľstva a odchod mladých ľudí oslabujú miestne trhy práce, podnikanie a kľúčové námorné odvetvia, ako je rybolov, akvakultúra alebo inovačný modrý priemysel. Vytváranie kvalitných pracovných miest, jasných kariérnych postupov a ponúk s vysokými kvalifikačnými požiadavkami, ako aj znižovanie administratívnej záťaže sú kľúčom k prilákaniu a udržaniu mladých ľudí a k podpore inovácií. Komisia v roku 2027 predloží modrú stratégiu generačnej obnovy s cieľom vzbudiť záujem mladých odborníkov o modrú kariéru a podporiť dlhodobú udržateľnosť a inováciu. V odvetví energie z obnoviteľných zdrojov na mori sa do roku 2030 prostredníctvom partnerstva v rámci Paktu o zručnostiach vyškolí 124-tisíc ľudí v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na mori.

A napokon investície do digitálnej pripojiteľnosti a dopravnej prepojenosti predstavujú hlavné faktory pre hospodársky rast a prístup k službám v pobrežných regiónoch. Členské štáty a regióny môžu využiť finančné prostriedky z politiky súdržnosti na zlepšenie fyzického prepojenia aj digitálnej pripojiteľnosti. V rokoch 2021 – 2027 bola v rámci politiky súdržnosti pridelená suma 40 miliárd EUR na podporu cieľov EÚ v oblasti digitálnej transformácie, a to najmä s cieľom prekonať digitálnu priepasť a posilniť pripojiteľnosť. Tento jav je najvýraznejší v menej rozvinutých a odľahlých pobrežných regiónoch a územiach, najmä na ostrovoch, čo sa zohľadňuje v stratégii EÚ pre ostrovy. Komisia vyzýva členské štáty, aby počas zvyšnej časti súčasného programového obdobia (roky 2026 a 2027) využili existujúce možnosti v rámci Nástroja na prepájanie Európy a aby sa pripravili na vykonávanie projektov podľa nového viacročného finančného rámca.

Hlavné opatrenia – Komisia:

§bude v rámci vízie pre rybolov a akvakultúru do roku 2040 klásť osobitný dôraz na odolnosť, udržateľnosť a prosperitu pobrežných komunít,

§bude v rámci iniciatívy OceanEye pomáhať zainteresovaným stranám v pobrežných oblastiach, aby čo najlepšie využívali údaje o oceánoch na posilnenie svojej odolnosti a podporu rastu,

§bude podporovať priemysel pri zavádzaní riešení s dvojakým použitím a pri vypracúvaní celoeurópskych noriem interoperability pre plavidlá a technológie s dvojakým použitím, pričom bude vychádzať z formátov iniciatívy OceanEye,

§bude v súvislosti s revíziou rámca pre námorné priestorové plánovanie v medziach európskeho oceánskeho aktu venovať osobitnú pozornosť potrebám pobrežných komunít,

§bude podporovať vypracovanie metodiky certifikácie ako ďalšieho kroku smerom ku kreditom za modrý uhlík,

§bude podporovať vytváranie klastrov a hodnotových reťazcov v oblasti modrého hospodárstva v pobrežných komunitách prostredníctvom prístupu miestneho rozvoja vedeného komunitami, a to v rámci budúcej iniciatívy EÚ pre inovácie v oblasti modrého biohospodárstva.

2.2.Odolné pobrežné komunity

Dôsledky zmeny klímy, ako je stúpanie hladiny morí a teplôt, erózia pobrežia, záplavy, búrkové prílivy, prenikanie slanej vody a degradácia ekosystémov, čoraz viac ovplyvňujú pobrežie EÚ. Ohrozujú zdravie a bezpečnosť ľudí, infraštruktúru, zásobovanie vodou a potravinami, hodnotu majetku a rizikové prémie, miestne hospodárstva a životné prostredie. Prvé európske posúdenie klimatických rizík 16 zaradilo pobrežné oblasti medzi tie, ktoré sú najviac vystavené klimatickým rizikám. Tieto vplyvy zároveň vystavujú pamiatky kultúrneho a svetového dedičstva čoraz väčšiemu riziku.

Bez opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy by sa ročné škody spôsobené záplavami v pobrežných oblastiach EÚ mohli do konca storočia prudko zvýšiť zo súčasných 1,25 miliardy EUR na 93 až 961 miliárd EUR, čo by postihlo 1,5 až 3 milióny ľudí 17 . Každá miliarda EUR investovaná do adaptácie by však mohla znížiť potenciálne škody spôsobené povodňami o 14 miliárd EUR 18 . Odolnosť pobrežných oblastí je kľúčovým prvkom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 19 . Prostredníctvom misií EÚ „Adaptácia na zmenu klímy“ a „Obnoviť naše oceány a vody“ 20 pomáha Komisia komunitám posúdiť klimatické riziká, vypracovať adaptačné stratégie a zaviesť riešenia. Misie v rámci synergickej spolupráce presadzujú spoločne navrhnuté systémové prístupy, pričom osobitnú pozornosť venujú riešeniam blízkym prírode, ktoré posilňujú odolnosť pobrežných oblastí proti vplyvom zmeny klímy, ako sú povodne, erózia a stúpanie morskej hladiny. Európska komisia spustí do konca roka 2026 v rámci misie „Adaptácia na zmenu klímy“ tri nové hlavné projekty, na ktoré EÚ vyčlení približne 30 miliónov EUR. Predstavia integrované adaptačné riešenia v pobrežných oblastiach s najväčším klimatickým ohrozením, kde si viaceré a navzájom sa znásobujúce klimatické riziká vyžadujú koordinované opatrenia.

Financovanie z prostriedkov EÚ vrátane prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 výrazne podporuje opatrenia v oblasti klímy vo všetkých členských štátoch a regiónoch. Na národnej, regionálnej a miestnej úrovni však naďalej pretrvávajú významné nerovnosti v oblasti investícií a politík. Komisia spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) preskúma možnosť vypracovania celoeurópskeho prehľadu existujúcich investičných projektov a potenciálnych nových investičných príležitostí v oblasti adaptácie pobrežných oblastí vrátane ich nákladov a prínosov s ohľadom na budúcu zmenu klímy. Komisia bude navyše využívať technickú poradenskú podporu EIB (napr. JASPERS 21 a ďalšie príslušné poradenské mandáty) na poskytovanie podpory pri budovaní kapacít s cieľom pripraviť investičné stratégie a projekty pre pobrežné komunity. Tieto projekty môžu byť následne financované kombináciou grantov EÚ a úverových nástrojov EIB konkrétne určených pre malé a stredné samosprávy pri vykonávaní projektov zameraných na posilňovanie odolnosti proti zmene klímy. Súčasne bude Komisia podporovať spoluprácu a strategické partnerstvá medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi pobrežných komunít s využitím existujúcich nástrojov, ako je Európska mestská iniciatíva, komunity Regio Peer2Peer a JASPERS.

S cieľom posilniť odolnosť pobrežných komunít stanovila Komisia niekoľko priorít na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a na regionálnej úrovni: i) zlepšenie informovanosti a povedomia o rizikách v pobrežných oblastiach s podporou iniciatívy OceanEye22 a súvisiaceho vznikajúceho nástroja digitálne dvojča oceánu;22 ii) lepšie zmapovanie investičných potrieb; iii) posilnenie investičného plánovania a správy vecí verejných a vyjasnenie zodpovednosti za riziká na všetkých úrovniach správy vecí verejných; iv) podpora budovania kapacít na vykonávanie projektov zameraných na posilňovanie odolnosti; v) mobilizácia investícií na adaptáciu na zmenu klímy a na zmierňovanie jej dôsledkov. Tieto snahy budú vychádzať z existujúcich aj nových nástrojov, medzi ktoré patrí Climate-ADAPT, EMODnet a digitálne dvojča oceánu. Posledný uvedený nástroj, vyvinutý v spolupráci s iniciatívou Destinácia Zem, bude poskytovať informácie o stave oceánov a pobrežia takmer v reálnom čase. Tým sa posilní schopnosť orgánov predvídať nebezpečenstvo a reagovať naň, mapovať riziká a lepšie zacieliť preventívne opatrenia na ochranu ľudí, infraštruktúry, ekosystémov a miestnych podnikov.

Aj riešenia blízke prírode môžu byť obzvlášť účinné, keďže prinášajú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a zároveň posilňujú odolnosť pobrežných oblastí. Komisia v roku 2026 navrhne európsky rámec pre odolnosť proti zmene klímy s cieľom začleniť budúce klimatické riziká do politík EÚ, investičných rozhodnutí a riadenia rizík. Orgány sa preto vyzývajú, aby do správy pobrežných oblastí a priestorového plánovania zahrnuli otázky týkajúce sa stúpania hladiny mora a klimatických rizík. Iniciatívy ako Nový európsky Bauhaus budú tiež podporovať pobrežné mestá prostredníctvom inovačných a opakovateľných riešení v oblasti odolnosti, zatiaľ čo pripravovaný európsky oceánsky akt má za cieľ posilniť začlenenie otázky zmeny klímy do námorného priestorového plánovania.

Spoločné riadenie, do ktorého sú zapojené miestne zainteresované strany, najmä rybári, pri vymedzovaní a správe chránených oblastí, môže prispieť k lepším výsledkom v oblasti ochrany prírody a k dlhodobej životaschopnosti týchto opatrení. Spojením vedeckých poznatkov s miestnymi znalosťami je možné zvýšiť mieru dodržiavania predpisov, zmierniť konflikty a podporiť adaptáciu na zmenu klímy. Môže to tiež priniesť miestne prínosy v podobe pracovných miest v oblasti obnovy, monitorovania a zodpovedného hospodárenia, ako aj príjmov z obnovy prírody a kreditov za modrý uhlík. Komisia podporuje iniciatívy pre miestny rozvoj vedený komunitami v pobrežných a rybárskych oblastiach (FLAG/LAG) s cieľom podporovať projekty v oblasti zodpovedného hospodárenia s morským prostredím, jeho obnovy a projektov blízkych prírode. Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby zabezpečili aktívne zapojenie pobrežných komunít do rozhodovania o chránených morských oblastiach.

Pobrežné komunity majú tiež kľúčový význam pre bezpečnosť a odolnosť Európy. Mnohé z nich sa nachádzajú pozdĺž vonkajších námorných hraníc EÚ a čelia rastúcim bezpečnostným tlakom vrátane hybridných hrozieb, sabotáže a rizík spojených s prebiehajúcimi konfliktmi, ako sú napríklad drony a plávajúce námorné míny. Tieto hrozby môžu narúšať rybárstvo, námornú dopravu a ďalšie hospodárske činnosti a zároveň oslabujú hraničný dozor a uľahčujú cezhraničnú trestnú činnosť. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj ochrane a odolnosti kľúčovej pobrežnej a námornej infraštruktúry vrátane prístavov, energetickej infraštruktúry na mori a podmorských káblov. Zainteresované strany v pobrežných oblastiach vrátane rybárov, prístavných orgánov a miestnych subjektov pôsobiacich v námornom sektore môžu prispieť k informovanosti o námornej situácii prostredníctvom dobrovoľného ohlasovania nezvyčajných alebo podozrivých činností na mori v súlade s vnútroštátnymi rámcami.

Okrem toho je posilnenie bezpečnosti a obrany v pobrežných oblastiach nevyhnutné na zabezpečenie ochrany kritickej infraštruktúry, posilnenie kapacít v oblasti dohľadu a zlepšenie schopností rýchlej reakcie v námornej oblasti. V tejto súvislosti môžu pokročilé digitálne riešenia, ako je projekt Destinácia Zem a jeho digitálne dvojčatá s vysokým rozlíšením zamerané na adaptáciu na zmenu klímy a extrémne poveternostné javy, pomáhať orgánom a pobrežným komunitám prostredníctvom lepšieho prehľadu o situácii, predpovedania rizík, systémov včasného varovania a simulácie komplexných hypotetických scenárov týkajúcich sa klímy a bezpečnosti.

Komisia s cieľom posilniť pripravenosť a pokryť väčší počet komunít rozšíri iniciatívu CoastWAVE 22 tak, že do nej začlení hodnotenie nebezpečenstva na miestnej úrovni a prispôsobené systémy varovania s cieľom zabezpečiť, aby sa výstrahy dostali k pobrežným komunitám. Tieto snahy sú v súlade so stratégiou námornej bezpečnosti Európskej únie, Stratégiou EÚ pre prístavy, s Európskou stratégiou únie pripravenosti a budúcou Európskou bezpečnostnou stratégiou, čím odpovedajú na potrebu posilniť odolnosť a povedomie o rizikách v pobrežných oblastiach. V súlade s týmito stratégiami by orgány mali zvýšiť informovanosť o rizikách v blízkosti prístavných oblastí, aby mohli obyvatelia v prípade incidentov efektívne reagovať.

Ako správcovia oceánov zohrávajú pobrežné komunity kľúčovú úlohu pri ochrane morských zdrojov a ekosystémov a zároveň prispievajú k podpore živobytia, potravinovej bezpečnosti a udržateľných činností v rámci modrého hospodárstva. Pobrežné komunity sú ústredným prvkom prístupu „od zdroja do mora“ a sú nevyhnutné pre ochranu a obnovu pobrežného a morského prostredia vrátane mimoriadne bohatej biodiverzity najvzdialenejších regiónov.

Prístavy sú kľúčovými pobrežnými centrami pre obehové hospodárstvo a boj proti znečisteniu. V rámci stratégie pre prístavy bude Komisia túto úlohu podporovať zjednodušením technických kritérií, zefektívnením povoľovania a vydávaním usmernení pre členské štáty.

Napriek značnému úsiliu v oblasti ochrany a obnovy a pokroku dosiahnutému v oblasti riadenia udržateľného rybolovu sú pobrežné a morské ekosystémy naďalej vystavené silnému tlaku spôsobenému znečistením, eutrofizáciou, nadmerným rybolovom, eróziou a zmenou klímy. Približne 80 % chránených morských a suchozemských biotopov v Európe je v zhoršenom alebo zlom stave a v zhoršenom ekologickom stave sa nachádza 62 % riek, jazier a pobrežných lokalít 23 . To má negatívne dôsledky na verejné zdravie a znižuje bezpečnosť a príťažlivosť pobrežných oblastí. Oslabuje to tiež základný pilier udržateľnosti odvetví modrého hospodárstva, ako je rybolov a akvakultúra. Aj naďalej zostáva nevyhnutné účinnejšie vykonávanie a presadzovanie environmentálnych právnych predpisov EÚ, a to popri cielených opatreniach na obnovu v rámci nariadenia o obnove prírody 24 . Do septembra 2026 by mali členské štáty predložiť národné plány obnovy prírody, čo bude predstavovať kľúčový míľnik na ceste ku koordinovanejšej ochrane pobrežných a morských ekosystémov. Cieľom plánovanej revízie rámcovej smernice o morskej stratégii v medziach pripravovaného európskeho oceánskeho aktu je posilniť ochranu životného prostredia, zjednodušiť ustanovenia a zvýšiť súlad so súborom právnych predpisov EÚ.

EÚ prostredníctvom misií „Obnoviť naše oceány a vody“20 a „Dohoda o pôde pre Európu“ 25 v rámci programu Horizont Európa už teraz podporuje pobrežné komunity, a to vývojom a testovaním inovačných riešení v oblasti obnovy, manažmentu pobrežnej zóny vrátane zadržiavania vody a znečistenia živinami, ako aj postupov regeneratívneho modrého hospodárstva. Stratégia pre výskum a inovácie v oblasti oceánov a vody prispeje k rozšíreniu prístupu „od zdroja do mora“ prostredníctvom inovácií v oblasti hospodárenia s vodami a zvyšovania efektívnosti využívania vody. Fondy EÚ – ako napríklad fondy v rámci politiky súdržnosti, ENRAF a LIFE – už teraz podporujú investície do biodiverzity, odolnosti proti zmene klímy, udržateľného hospodárenia s vodami a obehového hospodárstva v pobrežných oblastiach.

Hlavné opatrenia – Komisia:

§bude podporovať štruktúrované partnerstvá v spoločnom riadení (vrátane rybárov) v chránených oblastiach a bude pomáhať členským štátom a miestnym orgánom pri začleňovaní zainteresovaných strán do plánovania, monitorovania a pravidelného prehodnocovania plánov,

§spolu s EIB preskúma možnosť vypracovania prehľadu investícií na úrovni EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy v pobrežných oblastiach a využitia technickej poradenskej podpory EIB na poskytovanie pomoci pri budovaní kapacít,

§podporí spoluprácu a strategické partnerstvá medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi pobrežných komunít,

§rozšíri iniciatívu CoastWAVE s cieľom zaviesť hodnotenie nebezpečenstva na miestnej úrovni a prispôsobené systémy varovania vo väčšom počte komunít.

2.3.Obývateľné pobrežné komunity

Prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zručnostiam, digitálnej pripojiteľnosti, dopravnej prepojenosti a cenovo dostupnému bývaniu je kľúčový pre zachovanie príťažlivosti a obývateľnosti pobrežných komunít, najmä pre mladých ľudí. Tieto služby zohrávajú hlavnú úlohu aj pri zabezpečení účinného uplatňovania práva zostať 26 . Jednotlivé pobrežné komunity v EÚ však čelia veľmi odlišným hospodárskym podmienkam a územným výzvam, najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach.

Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ 27 poskytuje komplexný rámec EÚ na riešenie týchto výziev vrátane osobitných potrieb vidieckych pobrežných oblastí, ktoré čelia geografickým obmedzeniam, nedostatočnej prístupnosti a úbytku obyvateľstva. Toto úsilie bude ďalej podporovať vôbec prvá stratégia EÚ v oblasti boja proti chudobe, prijatá 6. mája 2026, ako aj pripravovaný akčný plán EÚ pre vidiek, ktorý má byť prijatý ešte v tomto roku.

Cenová dostupnosť bývania je v určitých štvrtiach pod mimoriadnym tlakom, najmä vo veľkých mestách, ale aj v ostatných turisticky atraktívnych lokalitách 28 . Rastúci dopyt spôsobený prílevom turistov, krátkodobými prenájmami, rekreačnými nehnuteľnosťami, prázdnymi obydliami, investičným dopytom alebo inými formami neprimárneho využívania bývania čoraz viac zvyšuje riziko núteného presunu miestneho obyvateľstva a obmedzuje prístup k bývaniu pre pracovníkov v kritických povolaniach. Rozšírenie ponuky sociálneho bývania môže byť pre pobrežné obce dôležitou možnosťou politiky. Pripravovaná celoeurópska investičná platforma pre cenovo dostupné a udržateľné bývanie bude zameraná na mobilizáciu finančných prostriedkov na sociálne a cenovo dostupné bývanie. Ako bolo oznámené v Európskom pláne pre cenovo dostupné bývanie, Komisia zároveň navrhne akt o cenovo dostupnom bývaní, ktorý má pomôcť verejným orgánom identifikovať oblasti s nedostatočnou dostupnosťou bývania a pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity im umožniť prijať primerané opatrenia na zabezpečenie cenovej dostupnosti bývania. Nariadenie o krátkodobom prenájme ubytovania 29 , ktoré sa uplatňuje od 20. mája 2026, navyše prinesie väčšiu transparentnosť a pomôže verejným orgánom regulovať trh primeraným spôsobom tým, že sa bude vyžadovať povinná registrácia hostiteľov a výmena údajov o skutočných transakciách medzi digitálnymi platformami a vnútroštátnymi orgánmi. Súčasný VFR už podporuje snahy o riešenie nedostatku cenovo dostupného a kvalitného bývania sumou najmenej 43 miliárd EUR 30 prostredníctvom fondov politiky súdržnosti, InvestEU, LIFE, Programu pre jednotný trh a programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom nástroja NextGenerationEU, pričom strednodobé preskúmanie politiky súdržnosti umožnilo prerozdelenie ďalších 3,3 miliardy EUR v rámci EFRR na podporu priority cenovo dostupného a sociálneho bývania. V budúcnosti sa zo Sociálno-klimatického fondu budú financovať investície do energetickej hospodárnosti, obnovy budov a čistého vykurovania a chladenia. Komisia vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do bývania a súvisiacich služieb v pobrežných komunitách, ktoré čelia nedostatku bývania, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny.

Pobrežie EÚ je tiež domovom bohatého námorného dedičstva vrátane morských lokalít zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO 31 , miestnych tradícií, kulinárskej kultúry, zvykov a remesiel, ktoré pomáhajú zachovávať identitu miestnych komunít, ako aj medzigeneračných hodnôt. Činnosti ako drobný a remeselný rybolov, akvakultúra, stavba lodí a námorná plavba sú kľúčovou súčasťou sociálnej a kultúrnej štruktúry. Ich jedinečný prínos k miestnej identite by mal byť uznaný na všetkých úrovniach správy vecí verejných.

Iniciatívy, ako je koalícia EU4Ocean zameraná na poznatky o oceánoch, budú naďalej zvyšovať povedomie o kultúrnom, sociálnom a hospodárskom význame oceánov, zdôrazňovať námorné dedičstvo pobrežných komunít a zároveň podporovať odovzdávanie vedomostí medzi generáciami a zodpovedné hospodárenie s oceánmi. Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (NEB) a Nový európsky Bauhaus pre oceány, pobrežné a ostrovné komunity ponúkajú tiež možnosti pre projekty v pobrežných oblastiach, ktoré spájajú udržateľnosť, dizajn, kultúru a odolnosť proti zmene klímy.

Komisia vyzýva členské štáty a miestne komunity, aby naďalej podporovali iniciatívy zamerané na modré a námorné dedičstvo prostredníctvom iniciatív pre miestny rozvoj vedený komunitami a ich iniciatív FLAG a ďalších programov a iniciatív na miestnej a vnútroštátnej úrovni.

Hlavné opatrenia – Komisia:

§navrhne akt o cenovo dostupnom bývaní s cieľom pomôcť verejným orgánom identifikovať problémové oblasti v oblasti bývania a pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity im umožniť prijať opatrenia na ochranu a podporu cenovej dostupnosti bývania v týchto oblastiach,

§prostredníctvom iniciatívy Nový európsky Bauhaus (NEB) a spustenia laboratória Nového európskeho Bauhausu pre oceány, pobrežné a ostrovné komunity ponúkne príležitosti pre pobrežné projekty, ktoré spájajú udržateľnosť, dizajn, kultúru a odolnosť proti zmene klímy.

3. Vykonávanie stratégie

3.1.Financovanie

Prístup k financovaniu modrého hospodárstva sa postupne zlepšuje. EÚ prostredníctvom platformy BlueInvest podporuje startupy a malé a stredné podniky pri vývoji a rozširovaní inovačných technológií a služieb v oblasti oceánov, a to aj v pobrežných oblastiach, tým, že im poskytuje poradenstvo, sprostredkúva kontakty s investormi a poskytuje podporu pri získavaní finančných prostriedkov. Investičný nástroj pre modré hospodárstvo – podporovaný fondmi ENRAF a InvestEU a realizovaný Európskym investičným fondom (EIF) – má za cieľ do roku 2028 zmobilizovať kapitálové investície vo výške až 1 miliardy EUR. Okrem toho kľúčovú úlohu zohráva aj Európska investičná banka (EIB), ktorá do projektov v oblasti modrého hospodárstva a ochrany pobrežia investuje v priemere približne 2,6 miliardy EUR ročne.

Intenzívnejšia spolupráca a synergie s národnými podpornými bankami a ďalšími multilaterálnymi finančnými inštitúciami môžu pomôcť podnikom a komunitám v pobrežných oblastiach získať prístup k financovaniu, technickým poradenským službám a podpore pri budovaní kapacít. Nariadenie EÚ o taxonómii tiež pomáha smerovať investície do činností, ktoré prispievajú k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov 32 . Legislatívne programy 33 budú navyše zohrávať ústrednú úlohu pri uvoľňovaní súkromného kapitálu. Znížením nákladov na dlhodobé kapitálové investície a uznaním účinku záruk EÚ alebo vnútroštátnych záruk na zníženie rizika v kapitálových požiadavkách môžu tieto legislatívne programy podporiť investície.

Politika súdržnosti EÚ, spoločná poľnohospodárska politika a námorné politiky naďalej podporujú udržateľný rozvoj v pobrežných regiónoch, pričom ich dopĺňajú iniciatívy zamerané na budovanie kapacít, ako sú TAIEX-REGIO Peer2Peer 34 a FAMENET pre miestne akčné skupiny.

S ohľadom na budúcnosť ponúka navrhovaný viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034 členským štátom a regiónom nové príležitosti na posilnenie pobrežných komunít. Členské štáty sa vyzývajú, aby zosúladili svoje plány národného a regionálneho partnerstva s cieľmi tejto stratégie a v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi podporili miestne orientované riešenia prispôsobené miestnym potrebám. Navrhovaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF) 35 by mohol tiež podporovať investície a inovácie v odvetviach udržateľného modrého hospodárstva.

Komisia v rámci partnerstva pre udržateľné modré hospodárstvo 36 programu Horizont Európa poskytne do roku 2027 finančné prostriedky vo výške viac ako 450 miliónov EUR na vyše 43 projektov v oblasti výskumu a inovácií, ktoré podporujú klimaticky neutrálne, udržateľné a konkurencieschopné modré hospodárstvo vrátane osobitnej podpory pre odolné pobrežné komunity a podniky. Do konca roka 2026 sa miestne a pobrežné komunity zapoja aj do výzvy na predkladanie žiadostí o technickú podporu, ktorá pomôže pripraviť transformačné programy v rámci misie „Obnoviť naše vody a oceány“ 37 , aby projekty a investície zodpovedali miestnym potrebám.

3.2.Správa vecí verejných

Účinná podpora pre pobrežné komunity závisí od silného prístupu založeného na viacúrovňovej správe vecí verejných a úzkej spolupráci medzi miestnymi, regionálnymi, národnými orgánmi a orgánmi EÚ. Zmysluplné zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do tvorby a vykonávania politík je nevyhnutné na to, aby sa zohľadnili miestne potreby a prispelo sa k dosiahnutiu priorít EÚ.

EÚ vytvorila štruktúry územnej spolupráce a platformy pre dialóg, ktoré spájajú pobrežné komunity s regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi, prístavmi, priemyslom, akademickou obcou a občianskou spoločnosťou. Príkladom sú stratégie EÚ pre morské oblasti a makroregionálne stratégie EÚ. Tieto rámce pomáhajú premietnuť priority EÚ do „miestne orientovaných riešení“, ktoré posilňujú environmentálnu udržateľnosť, hospodársku diverzifikáciu a regionálne hodnotové reťazce.

Do roku 2027 budú Komisia a členské štáty z oblasti Atlantického oceánu pracovať na aktualizácii námornej stratégie pre Atlantický oceán vrátane možného vytvorenia nového makroregionálneho rámca pre tento región. Komisia spolu s Úniou pre Stredozemie a partnermi z východného Stredozemia zároveň vypracuje novú stratégiu pre morské oblasti s cieľom podporiť udržateľné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v regióne.

Iniciatívy ako Európsky námorný deň vrátane každoročnej kampane miestnych podujatí „Európsky námorný deň v mojej krajine“ pomáhajú prepojiť miestne komunity s príležitosťami a politikou EÚ. Sieť modrých miest Európskeho námorného dňa prispeje k posilneniu spolupráce medzi európskymi pobrežnými a prístavnými mestami s cieľom podporovať udržateľnú námornú politiku, inovácie a zdravé morské prostredie.

Zároveň však pretrvávajú značné nezrovnalosti v zbere sociálno-ekonomických a environmentálnych údajov o pobrežných komunitách na miestnej úrovni. S využitím existujúcich harmonizovaných štatistických definícií, klasifikácií a rámcov pre zber údajov sa Eurostat spolu s ďalšími útvarmi Komisie bude snažiť tieto nerovnosti odstrániť, aby pomohol miestnym orgánom a zainteresovaným stranám lepšie smerovať opatrenia, stanovovať priority investícií a posilňovať odolnosť.

Hlavné opatrenie – Komisia:

§v spolupráci s členskými štátmi z oblasti Atlantického oceánu aktualizuje námornú stratégiu pre Atlantický oceán 38 , pričom zváži aj nový makroregionálny rámec pre Atlantický oceán, a spolu s Úniou pre Stredozemie a partnermi z východného Stredozemia predloží novú stratégiu pre morskú oblasť východného Stredozemia s cieľom podporiť udržateľné a konkurencieschopné modré hospodárstvo.

4.Závery

Pobrežné komunity EÚ zohrávajú hlavnú úlohu pre hospodársku prosperitu EÚ, jej odolnosť proti zmene klímy a kultúrne dedičstvo. V stratégii Komisie pre prosperujúce, odolné a obývateľné pobrežné komunity sa stanovujú kľúčové príležitosti na posilnenie týchto oblastí a podporu ich dlhodobého rozvoja. V stratégii sa do centra pozornosti kladú ľudia a poskytuje sa ucelený rámec na lepšie prepojenie príslušných politík EÚ. Stratégia takisto vytvára synergie s existujúcimi iniciatívami, najmä so stratégiou EÚ pre ostrovy a stratégiou EÚ pre najvzdialenejšie regióny.

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zosúladiť budúce politiky a finančné nástroje s osobitnými potrebami pobrežných komunít a zabezpečiť ich efektívne vykonávanie. Spolu s predsedníctvom Rady usporiada Komisia 26. júna 2026 konferenciu na vysokej úrovni venovanú ostrovným a pobrežným komunitám, ktorej cieľom bude naštartovať vykonávanie oboch stratégií.

Celkový pokrok sa bude transparentne a pravidelne posudzovať prostredníctvom informačného panela oceánskeho paktu a správy o stave oceánskeho paktu.

(1)

COM(2025) 281 final.

(2)

COM(2026) 520 final.

(3)

Vrátane výzvy na predloženie dôkazov , seminárov a zasadnutia na podujatí Dni oceánov, ako aj špecializovanej štúdie .

(4)

Údaje za rok 2023 zo správy o modrom hospodárstve z roku 2025 a z dokumentu The next wave of blue growth – Investor report 2026 (Ďalšia vlna modrého rastu – správa pre investorov za rok 2026) .

(5)

Inforegio – Sustainable Blue Economy (Udržateľné modré hospodárstvo) .

(6)

COM(2026) 112 a COM(2026) 111.

(7)

SWD(2026) 120 final.

(8)

Sektor pobrežného cestovného ruchu zamestnával viac ako 2,7 milióna ľudí a vytvoril hrubú pridanú hodnotu vo výške 93 miliárd EUR ( stredisko EÚ pre monitorovanie modrého hospodárstva ). Údaje z roku 2023.

(9)

OceanEye: zlepšenie pozorovania a ochrany oceánov – Európska komisia .

(10)

Destinácia Zem .

(11)

COM(2025) 374 final.

(12)

Nariadenie (EÚ) 2018/841.

(13)

COM(2026) 174 final. Druhá správa, v ktorej sa opisuje pokrok dosiahnutý pri vykonávaní smernice 2014/89/EÚ.

(14)

COM(2020) 741 final.

(15)

CLLD in fisheries and coastal communities : Achievements and Lessons (Iniciatívy pre miestny rozvoj vedený komunitami v rybárskych a pobrežných komunitách: úspechy a skúsenosti). FAMENET, 2025.

(16)

Európske posúdenie klimatických rizík – Európska environmentálna agentúra .

(17)

JRC PESETA IV – Úloha 6 .

(18)

Správa UNEP o medzerách v oblasti adaptácie z roku 2023 .

(19)

COM(2021) 82 final, v ktorom je adaptácia na miestnej úrovni označená za jednu z troch prierezových priorít.

(20)

Misia EÚ „Adaptácia na zmenu klímy“ a misia EÚ „Obnoviť naše oceány a vody“ .