EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 6. 2025

COM(2025) 200 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Európsky semester 2025 – jarný balík

1.ÚVOD

Hoci sa očakáva, že hospodárstvo EÚ bude v nadchádzajúcich rokoch rásť, nestála situácia v oblasti obchodu a bezpečnosti brzdí rast. Európske hospodárstvo by malo v nadchádzajúcich rokoch mierne rásť, a teda poskytnúť priaznivé prostredie pre podniky na investovanie a tvorbu pracovných miest. Nestabilná medzinárodná situácia v oblasti obchodu a bezpečnosti však zaťažuje obchodnú výkonnosť EÚ a hospodársky rast.

Kľúčom k oživeniu hospodárstva EÚ a podpore udržateľnej prosperity sú politiky na posilnenie konkurencieschopnosti. V Kompase konkurencieschopnosti pre EÚ 1 sa stanovujú priority a opatrenia, ktorými sa bude Komisia riadiť v nasledujúcich piatich rokoch, a konkurencieschopnosť sa v ňom stanovuje ako hlavný cieľ. Poskytuje rámec na zvýšenie konkurencieschopnosti odstránením rozdielov v inováciách, dekarbonizáciou nášho hospodárstva, znížením nadmernej závislosti a zvýšením bezpečnosti, ktoré chce dosiahnuť aj budovaním obranných kapacít. To by malo zvýšiť rastový potenciál EÚ vo všetkých členských štátoch a regiónoch a zároveň podporiť pokrok EÚ pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja OSN. Okrem toho, aby sa podporila konkurencieschopnosť vo všetkých odvetviach, v Kompase konkurencieschopnosti sa stanovujú horizontálne prostriedky: i) zjednodušenie regulačného prostredia, zníženie administratívnej záťaže a uprednostnenie rýchlosti a flexibility; ii) odstránenie prekážok jednotného trhu, aby sa naplno využívali výhody z rozsahu, ktoré ponúka; iii) financovanie prostredníctvom únie úspor a investícií a rozpočtu EÚ s novým zameraním; iv) podpora zručností a kvalitných pracovných miest a zároveň zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a v) lepšia koordinácia politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. V rámci európskeho semestra sa prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny zohľadňujú tieto nové priority a členským štátom sa poskytujú usmernenia týkajúce sa prioritných reforiem a investícií.

Rozpočtovými nástrojmi EÚ, ako sú napríklad politika súdržnosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, sa naďalej podporujú spoločné ciele EÚ prostredníctvom vnútroštátnych investícií a reforiem. S vyplatenými viac ako 300 miliardami EUR sa Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti podporuje vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a štrukturálne reformy v kľúčových oblastiach politiky konkurencieschopnosti. Príkladom je podpora ponúkaná členským štátom na riešenie potrieb v oblasti výskumu a inovácií (55 miliárd EUR z vyčlenených prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti), a to aj zlepšením riadenia a uvoľnením potrebných investícií. Členské štáty mobilizujú viac ako 525 miliárd EUR 2 v rámci programov politiky súdržnosti na podporu regionálnej konkurencieschopnosti a rastu. Program dekarbonizácie EÚ je podporovaný viac ako 42 % vyčlenených finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (276 miliárd EUR) a takmer 130 miliárd EUR 3 sa mobilizuje v rámci politiky súdržnosti na dosiahnutie cieľa „Zelenšia Európa“. V oblasti zamestnanosti sa reformy v plánoch obnovy a odolnosti (RPR) zameriavajú na štrukturálne výzvy na trhoch práce členských štátov. Reformy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prispievajú k podpore kvalitnej zamestnanosti, rozvoja zručností a inklúzie. Približne 68 miliárd EUR 4 z fondov politiky súdržnosti sa investuje do opatrení podporujúcich napríklad odbornú prípravu a poradenstvo v oblasti zručností a investície do systémov formálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy.

EÚ premieňa svoje strategické priority na skutočné opatrenia na únijnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Už minulý rok bola spustená Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), v rámci ktorej sa združujú finančné prostriedky z 11 programov EÚ na podporu konkurencieschopnosti EÚ v oblasti strategických technológií vo všetkých členských štátoch. Európska komisia ďalej predložila návrh 5 na strednodobé preskúmanie politiky súdržnosti s cieľom maximalizovať príspevok politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 k súčasným a novým politickým prioritám EÚ, posilniť podporu konkurencieschopnosti a dekarbonizácie, obrany, cenovo dostupného bývania a prístupu k vode, udržateľného hospodárenia s vodami a energetickej transformácie v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj návrh na pridanie obrany ako štvrtého strategického odvetvia v rámci platformy STEP. Kľúčovú podpornú úlohu bude zohrávať Nástroj technickej podpory, pričom jeho jediná hlavná iniciatíva na rok 2026 sa zameria na poskytovanie podpory členským štátom pri vykonávaní reforiem uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Od budúceho roka bude Sociálno-klimatický fond poskytovať na základe národných plánov finančné prostriedky na riešenie energetickej a dopravnej chudoby. Ako sa uvádza v dokumente Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu 6 , s budúcim rozpočtom EÚ sa spája potreba úzko spolupracovať s členskými štátmi a ich regiónmi s cieľom vykonať kľúčové reformy a investície. K dosiahnutiu tohto cieľa prispeje európsky semester ako ústredný mechanizmus koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, a to tým, že sa v jeho rámci určia potreby, ktoré by členské štáty mali riešiť v záujme prekonania kľúčových hospodárskych a sociálnych výziev. Doplní ho nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý sa zavedie v nadväznosti na Kompas konkurencieschopnosti s cieľom zosúladiť priemyselné a výskumné politiky a investície na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v rámci projektov spoločného európskeho záujmu alebo pridanej hodnoty EÚ.

Posledné desaťročia odhalili nedostatočné investície a neefektívne vynakladanie prostriedkov na obranné kapacity Európy. Vzhľadom na súčasný geopolitický kontext a existenčnú výzvu, ktorej Európa čelí v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, musí Európa zvýšiť svoje obranné kapacity a vybudovať silnú priemyselnú základňu. S cieľom poskytnúť členským štátom dodatočný rozpočtový priestor na zvýšenie ich výdavkov na obranu v rámci fiškálnych pravidiel EÚ Komisia navrhuje odporúčania Rady na aktiváciu národnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu (pozri rámček 1). Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali inovácie, výskum a vývoj v oblasti obrany, a to aj využívaním finančnej podpory z Európskeho obranného fondu, programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany, nástroja SAFE na financovanie projektov spoločného obstarávania a dobrovoľných príspevkov z iných fondov EÚ v rámci zdieľaného riadenia. K úsiliu členských štátov zvýšiť svoje obranné priemyselné kapacity a posilniť svoju technologickú základňu by mohlo ďalej prispieť spoločné obstarávanie. Počítajúc s flexibilitou, ktorá sa uvoľňuje národnými únikovými doložkami, by investície do obrany mohli podľa prognóz postupného zvyšovania dosiahnuť v nasledujúcich štyroch rokoch celkovo aspoň 800 miliárd EUR 7 .

2.PRÍSTUP K ODPORÚČANIAM PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY NA ROK 2025

Správy o jednotlivých krajinách za rok 2025 poskytujú dôkladnú analýzu vývoja hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych záležitostí v členských štátoch v súlade s rámcom Kompasu konkurencieschopnosti. V týchto správach sa pre každý členský štát zdôrazňujú kľúčové výzvy, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť a prosperitu. Ponúka sa v nich aj aktualizované posúdenie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní predchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, čerpaní finančných prostriedkov EÚ, plnení cieľov udržateľného rozvoja a dodržiavaní reformovaných fiškálnych pravidiel. V tomto posúdení sa po prvýkrát zohľadňujú výročné správy o pokroku, ktoré členské štáty predkladajú v súvislosti s vykonávaním svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov ako súčasť nového rámca správy hospodárskych záležitostí.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2025 obsahujú komplexné a koherentné politické usmernenia. Keďže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa končí v roku 2026, v cykle európskeho semestra 2025 sa prejde na komplexnejší súbor odporúčaní pre jednotlivé krajiny, čím sa postupne ukončí prístup zavedený počas predchádzajúcich fáz vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V rámci cyklu na rok 2025 ako takého sa poskytujú usmernenia v prípade reformných a investičných priorít v každom členskom štáte na základe širšej analýzy s cieľom identifikovať príslušné štrukturálne výzvy.

V európskom semestri sa odzrkadľuje úsilie Komisie o zjednodušenie. Kriticky preskúmala zostávajúci objem odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2024, pričom zohľadnila, či tvoria súčasť plánov obnovy a odolnosti a sú stále relevantné. Na základe toho a s prihliadnutím na nové výzvy poskytujú odporúčania pre jednotlivé členské štáty na rok 2025 každému členskému štátu konsolidovaný súbor odporúčaní, ktoré ďalšie politické opatrenia potrebuje prijať. To prispeje k zvýšeniu transparentnosti a zjednoduší podávanie výročných správ o pokroku pri vykonávaní odporúčaní členskými štátmi a Komisiou, ako aj jeho posudzovanie.

Rýchle čerpanie finančných prostriedkov EÚ a maximalizácia ich vplyvu zostávajú vysokou prioritou. Keďže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vstupuje do svojej záverečnej fázy a do konečného termínu v auguste 2026 zostáva už len rok a pol, účinné vykonávanie reforiem a investícií zo strany členských štátov je čoraz naliehavejšie. V záujme urýchlenia pokroku boli odporúčania týkajúce sa vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispôsobené tak, aby zodpovedali rozsahu a naliehavosti požadovaných opatrení. Členské štáty, ktorých plán obnovy a odolnosti predstavuje menej ako 3 % HDP, sa vyzývajú, aby dokončili vykonávanie v pôvodne plánovanom termíne do augusta 2026. Spomedzi krajín, ktorých plán obnovy a odolnosti predstavuje viac ako 3 % HDP, sa dôrazne vyzývajú tie, ktoré ešte nedosiahli viac ako 85 % míľnikov a cieľov, aby zintenzívnili svoje úsilie o vykonanie príslušných opatrení. Ostatné krajiny, ktoré vykazujú 85 % až 50 % nesplnených míľnikov a cieľov, by takisto mali zvýšiť tempo. Na zabezpečenie trvalej podpory konkurencieschopnosti a rastu je kľúčové aj využívanie možností, ktoré poskytuje platforma STEP. Návrhy Komisie vytvárajú v politike súdržnosti ďalšie možnosti na urýchlenie vykonávania a podporu strategických prioritných oblastí v rámci strednodobého preskúmania programov politiky súdržnosti v roku 2025, a teda môžu ďalej zvýšiť investície do kľúčových oblastí pre Úniu, jej členské štáty a regióny. Okrem toho by sa vytvorením alebo navýšením zložiek Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov mohlo zmobilizovať až 240 miliárd EUR dodatočných investícií.

Tento jarný balík obsahuje: ·správy o jednotlivých krajinách, v ktorých sa identifikujú hlavné výzvy členských štátov v oblasti konkurencieschopnosti, ·odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa politických opatrení na riešenie potrieb reforiem a investícií, ·správu, v ktorej sa skúmajú dôvody prekročenia referenčnej hodnoty deficitu vo výške 3 % HDP v prípade štyroch členských štátov (Španielsko, Lotyšsko, Rakúsko, Fínsko), ·návrhy odporúčaní Rady o aktivácii národnej únikovej doložky, ·odporúčanie na odporúčanie Rady o strednodobom pláne pre Litvu, ·stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Belgicka, ·odporúčanie na odporúčanie Rady o opatreniach prijatých Rumunskom v rámci postupu pri nadmernom deficite, ·správy o dohľade po ukončení programu pre päť členských štátov (Grécko, Španielsko, Portugalsko, Cyprus a Írsko) a ·návrh na predĺženie platnosti usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov.

3.HLAVNÉ BUDÚCE VÝZVY V OBLASTI KONKURENCIESCHOPNOSTI

3.1 Makroekonomický vývoj

Napriek veľkej neistote v súvislosti s medzinárodným vývojom sa očakáva, že hospodárstvo EÚ bude naďalej rásť, aj keď miernym tempom. Pozoruhodne silná, aj keď klesajúca výkonnosť trhu práce v posledných rokoch spolu so znižovaním infláciou viedli k obnove reálnych miezd. To by malo podporiť rast dopytu, ktorému napomáha aj zjednodušenie podmienok financovania. Nestabilná situácia v oblasti obchodu a bezpečnosti však zvyšuje prekážky pre hospodársky rast. Očakáva sa mierne zvýšenie rastu reálneho HDP z 1,0 % v roku 2024 na 1,1 % v roku 2025 a ďalej na 1,5 % v roku 2026, čo naznačuje stabilnú a konzistentnú expanziu miernym tempom, ktorá poskytuje priaznivé prostredie pre podniky a investorov. Obchodná výkonnosť EÚ však čelí značnému riziku narušenia. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe Komisia identifikovala zraniteľnosť v súvislosti s makroekonomickými nerovnováhami alebo nadmernými nerovnováhami v siedmich členských štátoch. V rámčeku 2 sú zhrnuté zistenia týkajúce sa makroekonomických nerovnováh v členských štátoch.

Finančné trhy a sprostredkovatelia EÚ preukázali odolnosť voči hospodárskym a geopolitickým výzvam. Vysoké zisky, zdravá úroveň kapitálu a značné vankúše likvidity celkovo podporujú schopnosť bánk EÚ poskytovať stabilné financovanie hospodárstva a dobre odolávať budúcim rizikám. Kvalita aktív bánk sa blíži k historickému maximu, ale rastúca platobná neschopnosť podnikov a zraniteľnosť v oblasti komerčných nehnuteľností naznačujú potrebu pozornejšieho sledovania úverového rizika. Okrem toho sa do popredia dostáva operačné riziko bánk a iných inštitúcií finančného sektora s rastúcim výskytom kybernetických incidentov.

Vo fiškálnom výhľade sa poukazuje na mierny nárast deficitu verejných financií a pomeru dlhu k HDP po výraznom znížení po roku 2021. V eurozóne sa pomer deficitu verejných financií k HDP znížil z 3,5 % v roku 2023 na 3,1 % v roku 2024 a v EÚ z 3,5 % na 3,2 %. Podľa prognózy Komisie z jari 2025 sa predpokladá, že v roku 2025 sa deficit mierne zvýši na 3,2 % HDP v eurozóne a na 3,3 % v EÚ. Očakáva sa, že v 11 členských štátoch bude deficit vyšší ako 3 % HDP. Pokles pomeru hrubého verejného dlhu k HDP sa zastavil: v rokoch 2023 až 2024 sa pomer stabilizoval na úrovni 88,9 % HDP v eurozóne a v EÚ sa mierne zvýšil na 82,2 %. Predpokladá sa, že v roku 2025 sa v eurozóne aj v EÚ zvýši o jeden percentuálny bod. V rámčeku 1 sa uvádza prehľad hlavných zistení týkajúcich sa fiškálneho dohľadu v rámci reformovaného Paktu stability a rastu.

Rámček 1: Fiškálny dohľad v rámci reformovaného Paktu stability a rastu Jarným balíkom európskeho semestra 2025 sa skončil prvý ročný cyklus makroekonomického dohľadu v reformovanom rámci správy hospodárskych záležitostí. Po nadobudnutí účinnosti nového rámca v apríli 2024 predložili všetky členské štáty okrem Nemecka svoje prvé strednodobé plány. Pokrok dosiahnutý pri vykonávaní týchto strednodobých plánov sa hodnotí vo výročných správach o pokroku, ktoré členské štáty predkladajú koncom apríla 8 . Spolu s prognózou Komisie z jari 2025 a údajmi o výsledkoch za rok 2024 poskytujú kľúčové vstupy na posúdenie toho, či členské štáty dodržiavajú maximálny rast čistých výdavkov. Komisia vo svojich posúdeniach zohľadnila flexibilitu, ktorú príslušným členským štátom poskytne národná úniková doložka za predpokladu jej včasného schválenia Radou 9 . V prípade Nemecka zatiaľ nie je možné vykonať úplné posúdenie dodržiavania maximálneho rastu, keďže strednodobý plán chýba. Komisia očakáva, že Nemecko predloží svoj plán do konca júla 2025. Koordinovaná aktivácia národnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu je súčasťou balíka týkajúceho sa plánu ReArm Europe/Pripravenosť 2030, ktorý bol predstavený v marci 2025, a dokazuje flexibilitu rámca schopného prispôsobiť sa neočakávanému vývoju. Národná úniková doložka umožňuje členským štátom prekročiť maximálne miery rastu čistých výdavkov odporúčané Radou, a to v rámci určitých limitov súvisiacich s nárastom ich výdavkov na obranu. V nadväznosti na žiadosti 16 členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko) Komisia dnes prijala odporúčania Rade na aktiváciu národnej únikovej doložky, ktoré teraz čakajú na prijatie Radou. V prípade ôsmich členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, Komisia posúdila opatrenia prijaté v reakcii na odporúčania Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Na základe tohto posúdenia sa postupy v prípade Talianska, Slovenska, Maďarska, Poľska, Francúzska a Malty pozastavujú, pričom posledné dva členské štáty boli vyzvané, aby boli pripravené prijať ďalšie opatrenia vzhľadom na to, že Komisia predpovedá malú odchýlku od odporúčaného rastu čistých výdavkov. V prípade Belgicka Komisia odporučila po predložení jeho strednodobého plánu, ktorý čaká na prijatie Radou, novú nápravnú trajektóriu. Predpokladá sa, že čistý rast výdavkov v Belgicku v roku 2025 bude nad stropom uvedeným v tomto odporúčaní, ale v rámci flexibility, ktorú poskytuje národná úniková doložka. V prípade Rumunska rast čistých výdavkov výrazne prekračuje strop stanovený v rámci nápravnej trajektórie, pričom je zrejmé, že včasná náprava nadmerného deficitu do roku 2030 je ohrozená. Komisia preto odporúča Rade, aby prijala rozhodnutie, ktorým sa nestanovuje žiadne účinné opatrenie. V záujme zachovania fiškálnej a makroekonomickej stability a zabezpečenia ďalšieho plného prístupu k finančným príspevkom EÚ by Rumunsko malo urýchlene prijať opatrenia na splnenie požiadaviek postupu pri nadmernom deficite. Komisia posúdila pokrok pri vykonávaní strednodobých plánov ostatných 18 členských štátov. Predpokladá sa, že 12 členských štátov(Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko) dodrží odporúčaný maximálny rast čistých výdavkov, pričom v relevantných prípadoch sa zohľadní flexibilita, ktorú poskytuje národná úniková doložka na základe súčasných prognóz výdavkov na obranu. Pokiaľ ide o Litvu, Komisia dnes odporučila Rade schváliť jej strednodobý plán. Portugalsko a Španielsko vo všeobecnosti dodržiavajú maximálny rast čistých výdavkov. V prípade Španielska sa predpokladá, že rast čistých výdavkov v roku 2025 prekročí strop odporúčaný Radou, ale neprekročí prahové hodnoty 0,3 % HDP (ročne) a 0,6 % HDP (kumulatívne). V prípade Portugalska je pri zohľadnení flexibility, ktorú poskytuje národná úniková doložka pre výdavky na obranu, plánovaná kumulovaná odchýlka pod hranicou 0,6 % HDP. V prípade Írska, Cypru, Luxemburska a HolandskaKomisia vidí riziko odchýlky od odporúčanej trajektórie vývoja čistých výdavkov, keďže sa predpokladá, že miera rastu v roku 2025 bude nad stropom odporúčaným Radou a odchýlky prekročia prahové hodnoty pre ročné alebo kumulované odchýlky. Po tomto predbežnom posúdení, ktoré vychádza z prognózy Komisie z jari 2025, bude nasledovať ďalšie posúdenie na jeseň a konečné posúdenie sa uskutoční na jar 2026 na základe údajov o výsledkoch za rok 2025. Pri posudzovaní vykonávania strednodobých plánov sa zohľadňuje aj súbor investícií a reforiem, ktoré sú základom predĺženia príslušných období fiškálnych úprav. To sa týka Španielska, Francúzska, Talianska, Fínska, Belgicka a Rumunska. Podrobné posúdenie stavu vykonávania týchto záväzkov je k dispozícii v prílohe 1 k príslušným správam o jednotlivých krajinách. V prípade Rumunska sa doterajšia reakcia na odporúčanie Rady z 21. januára 2025 považuje za nedostatočnú. Komisia posúdila dodržiavanie kritéria deficitu v prípade štyroch členských štátov, čo je podkladom pre prípadné rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu. V prípade Rakúska, Fínska a Španielska je posúdenie založené na deficite verejných financií v roku 2024 nad referenčnou hodnotou deficitu 3 % HDP. V prípade Lotyšska sa posúdenie zakladá na plánovanom deficite v roku 2025, ktorý prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP. Na základe analýzy uvedenej v správe v prípade Fínska, Lotyšska a Španielska nie je dôvod na začatie postupu pri nadmernom deficite. Pokiaľ ide o Rakúsko, Komisia s prihliadnutím na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru k jej správe zváži, či navrhne začatie postupu pri nadmernom deficite tým, že navrhne Rade prijať rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, ktorým sa stanoví existencia nadmerného deficitu. V prílohe 5 sú podrobne opísané aspekty špecifické pre jednotlivé krajiny.

Rámček 2: Makroekonomické nerovnováhy v členských štátoch Komisia posúdila existenciu makroekonomických nerovnováh v 10 členských štátoch, ktoré boli na hĺbkové preskúmanie vybrané v správe o mechanizme varovania 2025. V deviatich z týchto členských štátov boli zistené nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy v predchádzajúcom cykle dohľadu v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) a Estónsko bolo vyhodnotené ako krajina, v ktorej sa prejavujú riziká novovznikajúcich nerovnováh. V súlade s novým prístupom, ktorý sa uplatnil v roku 2024, bolo hĺbkové preskúmanie za rok 2025 predložené členským štátom pred zverejnením jarného balíka, aby sa vo výboroch Rady umožnili hlbšie multilaterálne diskusie, a až po nich sa dospelo k záverom o zistení nerovnováh a následne sa sformulovali odporúčania pre jednotlivé krajiny 10 . Klasifikácia nerovnováh vychádza z troch kritérií: i) závažnosť nerovnováh; ii) vývoj nerovnováh a vyhliadok a iii) politická reakcia. Na tom vidno orientáciu PMN na budúcnosť, ktorá sa uvádza v preskúmaní správy hospodárskych záležitostí a odvtedy sa uplatňuje. V rámci prístupu zameraného na budúcnosť sa zachovávajú tieto tri kritériá, väčší dôraz sa však kladie na vývoj základných nerovnováh a prijatie a vykonávanie politických opatrení vnútroštátnymi orgánmi v záujme prekonania týchto nerovnováh alebo rizík, ktoré predstavujú. Klasifikácie sa uskutočňujú v čase neistoty globálneho obchodného prostredia. V rozhodnutiach o klasifikácii v rámci PMN sa zohľadňujú prognózy Komisie z jari 2025, ktoré vychádzajú z technických predpokladov založených na obvyklom predpoklade nezmenenej politiky, keďže výsledok dvojstranných rokovaní s obchodnými partnermi nemožno predvídať. Zohľadňuje sa v nich aj značná neistota súvisiaca s globálnym obchodným a geopolitickým prostredím a jeho hospodárskymi dôsledkami. Komisia prijala v rámci PMN niekoľko rozhodnutí. Veľmi inflačné prostredie posledných rokov sa rozplynulo a úrokové sadzby sa znižujú. Napriek celkovému poklesu inflácie sa v niektorých prípadoch stále vyskytujú silné tlaky na náklady, ktoré naďalej tlačia na nákladovú konkurencieschopnosť, a to najmä v niektorých členských štátoch. Ceny nehnuteľností na bývanie začali opäť výraznejšie rásť. Znižovanie zadlženosti, ktoré bolo v posledných rokoch uľahčené silným rastom nominálneho HDP, je čoraz ťažšie. Vo väčšine členských štátov, ktoré podliehajú hĺbkovému preskúmaniu, zraniteľnosti ustupujú, čo v niektorých prípadoch vedie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe k zisteniu neexistencie nerovnováh. Vo väčšine ostatných analyzovaných členských štátoch je vývoj vo všeobecnosti priaznivý, ale relevantné výzvy pretrvávajú. Konkrétne: •V Estónsku nedochádza k nerovnováham. Hoci v posledných rokoch sa v prostredí dlhotrvajúcej recesie vyskytovala zraniteľnosť súvisiaca so zhoršujúcou sa cenovou a nákladovou konkurencieschopnosťou a ceny nehnuteľností na bývanie výrazne vzrástli, zdá sa, že celková zraniteľnosť je v súčasnosti obmedzená. •Nemecko už neeviduje nerovnováhy, keďže zraniteľnosť súvisiaca s veľkým prebytkom bežného účtu, ktorý mal cezhraničný význam, sa v priebehu rokov znížila, pričom v oblasti danej politiky bol nedávno oznámený významný pokrok. •Na Cypre už nedochádza k nerovnováham, keďže zraniteľnosť súvisiaca s vonkajším a súkromným dlhom ustupuje, čiastočne v dôsledku silného hospodárskeho rastu, pričom znižovanie verejného dlhu je ďalej podporované pokračujúcimi rozpočtovými prebytkami. Cyprus dosiahol významný pokrok pri vykonávaní opatrení, ktorými sa rieši jeho zraniteľnosť, ale deficit bežného účtu zostáva značný. •V Grécku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, na Slovensku a vo Švédsku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy, keďže ich zraniteľnosť zostáva celkovo relevantná. •V Rumunsku sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy; zraniteľnosť sa zvýšila, keď sa v roku 2024 zvýšil dvojitý deficit fiškálneho a bežného účtu platobnej bilancie Rumunska a zhoršila sa nákladová konkurencieschopnosť. V dodatku 4 sú podrobne uvedené konkrétne aspekty 10 dotknutých členských štátov.

Zlepšenie efektívnosti a kvality verejných financií, a to aj vyváženým daňovým mixom, pomôže členským štátom financovať politické priority. Vysoká úroveň verejného dlhu vo viacerých členských štátoch v nestabilnom hospodárskom prostredí zdôrazňuje význam zabezpečenia kvality verejných výdavkov. Politické opatrenia v tejto súvislosti zahŕňajú najmä preskúmanie a zlepšenie dlhodobej efektívnosti verejných výdavkov a zlepšenie rámca na riadenie verejných investícií. Okrem toho, zníženie daňových medzier, a to aj obmedzením daňových výdavkov, najmä tých najmenej nákladovo efektívnych, a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov zo strany daňových poplatníkov sú kľúčové na vybudovanie stabilnejších príjmov spravodlivým spôsobom. To by sa malo doplniť pokračujúcou modernizáciou a digitalizáciou daňových správ, ako aj účinnými nástrojmi na boj proti stratégiám agresívneho daňového plánovania a posilnenou výmenou informácií. Zlepšenie kvality verejných financií, a to aj cestou daňovej reformy, môže okrem zvýšenia efektívnosti prispieť aj k iným politickým cieľom, napríklad znížením daňového zaťaženia práce s cieľom zvýšiť zamestnanosť. Daňové stimuly zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri dekarbonizácii. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa viaceré členské štáty vyzývajú, aby zlepšili daňový mix na podporu udržateľnej konkurencieschopnosti zredukovaním prekážok pre súkromné investície, ako aj urýchlením investícií do dekarbonizácie a infraštruktúry čistej energie vrátane ďalšieho urýchlenia procesov vydávania povolení, aby sa podporilo dosahovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

3.2 Preklenutie rozdielov v inováciách

Preklenutie rozdielov v inováciách si vyžaduje väčšie investície, dostatok talentov, intenzívnejšiu spoluprácu medzi vedou a podnikmi, prijatie a šírenie technológií a lepšiu koordináciu politík. Roztrieštené verejné investície a nedostatočný výskum a vývoj v súkromnom sektore obmedzujú inovačný potenciál EÚ. Základnými aspektmi pri dosahovaní pokroku sú intenzívnejšia spolupráca medzi výskumnými pracovníkmi a podnikmi, koherentné inovačné politiky na všetkých úrovniach riadenia a riešenie nedostatku talentov v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM). Rýchle zavedenie digitálnej infraštruktúry a vykonávanie národných strategických plánov digitálneho desaťročia budú kľúčom k dosiahnutiu cieľov digitálneho desaťročia, ktoré sú nevyhnutné na umožnenie inovácií, produktivity a inkluzívnej digitálnej transformácie. Okrem toho musia byť jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie, aby sa vedecké objavy a nové technológie dostali z laboratórií na trh a aby sa startupy mohli rozširovať a plne využívať potenciál jednotného trhu vrátane vesmírneho sektora.

Komisia stavia výskum a inovácie do centra nášho hospodárstva. Vďaka iniciatíve Vyberte si Európu sa „supergranty“ pre výskumných pracovníkov v rámci Európskej rady pre výskum posilnia balíkom 500 miliónov EUR, zdvojnásobí sa podpora na presťahovanie a v období rokov 2025 až 2027 sa zvýši podpora cez akcie Marie Skłodowskej-Curie. Okrem toho bol nedávno zverejnený Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, zameraný na podporu umelej inteligencie a vytváranie gigafabrík umelej inteligencie v celej Európe, a prijatá Stratégia EÚ pre startupy a scaleupy, ktorá má zlepšiť rámcové podmienky na zakladanie a rozširovanie inovačných podnikov v Európe. Výskum a inovácie (VaI) v členských štátoch sa už podporujú Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a politikou súdržnosti, a to tým, že z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa na VaI vyčlenilo viac ako 55 miliárd EUR, zatiaľ čo 113,6 miliárd 11 EUR z politiky súdržnosti je určených na cieľ „Inteligentnejšia Európa“, ktorý zahŕňa podporu výskumu a inovácií, digitálnej infraštruktúry a zručností pre inovácie. V popredí technologických iniciatív Európskej komisie je program Digitálna Európa, pričom na obdobie 2025 – 2027 je v príslušných oblastiach politiky vyčlenených 1,3 miliardy EUR. Plány obnovy a odolnosti zahŕňajú aj viac ako 70 reforiem zameraných na konsolidáciu inštitúcií, podporu kariéry výskumníkov, uľahčenie prístupu k financovaniu, posilnenie spolupráce a zlepšenie koordinácie riadenia. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa členské štáty vyzývajú, aby zintenzívnili úsilie o odstránenie inovačnej medzery zvýšením verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja, zvýšením účinnosti podpory výskumu a vývoja a znížením fragmentácie ekosystémov. Cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP 12 . V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa takisto zdôrazňuje potreba premeniť vedecké objavy na obchodné príležitosti posilnením spolupráce medzi vedou a podnikmi a podporou komercializácie výsledkov výskumu. Veľký dôraz sa kladie na zlepšenie prístupu k financovaniu pre startupy a inovačné spoločnosti s cieľom podporiť dynamický a prosperujúci ekosystém výskumu a inovácií. Okrem toho sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vyzývajú niektoré členské štáty, aby odstránili investičnú medzeru v oblasti pripojiteľnosti a zefektívnili reguláciu zavádzania digitálnej infraštruktúry, ktorá je kľúčová na zvýšenie produktivity a posilnenie konkurencieschopnosti.

3.3 Spoločný plán v oblasti dekarbonizácie, konkurencieschopnosti a bezpečnosti

Treba zabezpečiť cenovo dostupnú energetickú transformáciu pre európskych spotrebiteľov a priemysel. Hoci ceny elektriny a plynu v porovnaní s maximálnymi hodnotami v roku 2022 celkovo klesli, maloobchodné ceny elektriny a plynu pre priemysel sú v EÚ naďalej výrazne vyššie ako v USA (elektrina 2 až 2,5-násobok a plyn 3 až 5 násobok cien v USA 13 ). Na základe príslušných reforiem a investícií podnikajú členské štáty v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti kroky smerom k plne integrovanému trhu s energiou, ktorý je podporovaný prepojenou a digitalizovanou sieťou a silnejším regulačným rámcom. Kapitoly REPowerEU v programoch plánov obnovy a odolnosti a politiky súdržnosti poskytujú významnú palebnú silu na dekarbonizáciu energetického systému, ktorá je poháňaná výrazným zvýšením investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a infraštruktúry čistej energie, čím sa zabezpečí rýchle naštartovanie elektrifikácie, ktorej ústredným bodom je energetická efektívnosť. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa požaduje pokračovanie dekarbonizácie energetického systému a v prípade viacerých členských štátov sa v nich uvádzajú odporúčania na prijatie konkrétnych krokov k postupnému zrušeniu dotácií na fosílne palivá, ktoré neriešia energetickú chudobu ani skutočné obavy o energetickú bezpečnosť cielene, bránia elektrifikácii a nie sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť priemyslu. Akčný plán EÚ pre cenovo dostupnú energiu chce podporiť úsilie členských štátov znížením cien energie a ďalším znižovaním dovozu fosílnych palív, čím sa do roku 2030 dosiahnu ročné úspory vo výške až 130 miliárd EUR. Na tento účel treba dobudovať energetickú úniu, ďalej je potrebná elektrifikácia, energetická efektívnosť, urýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a čistej energie, zlepšenie kapacity sústavy vrátane cezhraničných spojovacích vedení a efektívne využívanie tých súčasných, infraštruktúra inteligentných sústav a väčšia flexibilita energetického systému.

Dôraz by sa mal naďalej klásť na znižovanie nadmernej závislosti a posilňovanie energetickej bezpečnosti. Členské štáty dosiahli značný pokrok pri vykonávaní plánu REPowerEU s cieľom ukončiť dovoz ruskej energie, a to aj prostredníctvom jemu venovaných kapitol v plánoch obnovy a odolnosti. Tento dovoz napriek tomu stále predstavuje významnú časť energetického mixu EÚ. Komisia v tejto súvislosti prijala v máji 2025 plán REPowerEU na ukončenie dovozu ruskej energie s cieľom zabezpečiť úplnú energetickú nezávislosť EÚ od Ruska 14 , pričom cieľom je postupne ukončiť všetok dovoz ruskej energie do konca roka 2027. Príslušný legislatívny návrh bude prijatý v júni. Preto treba pokračovať v opatreniach na vnútroštátnej úrovni s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť vo všetkých odvetviach a urýchliť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň diverzifikovať dovoz energie smerom k spoľahlivejším partnerom. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa členské štáty takisto vyzývajú, aby ďalej posilňovali svoju infraštruktúru čistej energie vrátane prepojení a uskladňovania energie s cieľom umožniť zvýšenie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a čistej elektriny a zabezpečiť odolnosť a bezpečnosť dodávok elektriny.

Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a podpora obehového využívania materiálov prispievajú k dekarbonizácii, zlepšujú konkurencieschopnosť a posilňujú hospodársku bezpečnosť. S cieľomzabezpečiť stabilné a cenovo dostupné dodávky a posilniť kapacity EÚ v oblasti ťažby, spracovania a recyklácie materiálov, ktoré sú rozhodujúce v prípade prechodu na čistú energiu, bol oznámený prvý zoznam strategických projektov podľa aktu o kritických surovinách. Komisia okrem toho v roku 2026 prijme akt o obehovom hospodárstve, v ktorom sa budú riešiť pretrvávajúce nedostatky v ponuke druhotných surovín, obehových výrobkov a služieb a v dopyte po nich. Na vnútroštátnej úrovni sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 členské štáty vyzývajú, aby zlepšili podmienky prechodu na obehové hospodárstvo zlepšením prevencie vzniku odpadu, podporou efektívneho využívania zdrojov, zvýšením verejných a súkromných investícií a podporou riešení na zlepšenie životnosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti a recyklovateľnosti výrobkov.

EÚ a jej členské štáty musia pokročiť v prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo a zároveň zabezpečiť, aby ich priemysel zostal konkurencieschopný. Rýchle vykonávanie aktu o emisne neutrálnom priemysle je kľúčové na zvýšenie európskych výrobných kapacít pre čisté nulové technológie a ich kľúčové komponenty, čím sa odstránia prekážky brániace rozšíreniu výroby v Európe. Komisia okrem toho vo februári predstavila Dohodu o čistom priemysle s cieľom podporiť a urýchliť prechod európskeho priemyslu, uvoľniť investície a podporiť spoločnosti so zameraním na energeticky náročné priemyselné odvetvia a odvetvie čistých technológií. Komisia okrem toho predstavila akčné plány pre automobilový priemysel a oceliarsky a kovospracujúci priemysel s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť a podporiť dekarbonizáciu. V rámci jarného balíka európskeho semester 2025 sa zdôrazňuje, že členské štáty by mali podporovať vytváranie vedúcich trhov a zaviesť plány a politiky pre infraštruktúru s nulovými emisiami, najmä posilnenie energetickej infraštruktúry, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a vodíka. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa takisto uvádza naliehavá potreba transformovať a dekarbonizovať priemyselnú výrobu a dopravu. Hoci je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho 55 % cieľa v oblasti klímy do roku 2030 15 , na splnenie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 je naďalej rovnako dôležité rýchle a stabilné vykonávanie národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

Adaptácia na zmenu klímy, a to aj udržateľným hospodárením s vodami, zostáva pre EÚ naliehavou prioritou, pretože má zásadný význam pre ochranu zdrojov a zvýšenie prosperity a bezpečnosti. Členské štáty naďalej čelia výzvam súvisiacim so znečistením vody, jej neefektívnym využívaním, nedostatočným riadením hospodárenia s vodami a neprimeranou cenovou politikou, ako aj s ľudskými a hospodárskymi nákladmi spôsobenými suchom a povodňami. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2025 preto zahŕňajú politické opatrenia pre viaceré členské štáty na posilnenie správy vodných zdrojov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a realizáciu významných investícií. Stratégia pre odolnosť v oblasti vody ďalej poskytuje konzistentný rámec na zabezpečenie udržateľného manažmentu vody a na riešenie výziev súvisiacich s nedostatkom a kvalitou vody. V nedávno navrhovanom strednodobom preskúmaní politiky súdržnosti sa posilnil cieľ týkajúci sa podpory bezpečnej dostupnosti vody, udržateľného manažmentu vody a odolnosti vodných zdrojov a zvýšenia miery predbežného financovania a spolufinancovania. Pripravovaný európsky plán adaptácie na zmenu klímy pomôže členským štátom pripraviť sa a naplánovať reakciu na vplyv klímy na kritickú infraštruktúru, strategické odvetvia a súvisiace investície.

3.4 Zjednodušenie regulačného prostredia

Zjednodušenie regulácie, zníženie záťaže a zabezpečenie účinného vykonávania predpisov sú nevyhnutné na uľahčenie podnikania a podporu prosperity v EÚ. Zložitosť právnych predpisov zostáva hlavnou prekážkou dlhodobých investícií v Európe, pričom dve tretiny európskych spoločností ju považujú za hlavnú prekážku 16 . Rôznorodosť a dĺžka administratívnych postupov v Európe sú prekážkou pre investície. Úsilie o zjednodušenie je potrebné tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Komisia realizuje bezprecedentný program zjednodušenia a vykonávania 17 , pričom jej cieľom je znížiť administratívne náklady do roku 2028 aspoň o 25 % a v prípade MSP aspoň o 35 %. To sa rovná dosiahnutiu úspor administratívnych nákladov vo výške najmenej 37,5 miliardy EUR do konca funkčného obdobia súčasnej Komisie. Komisia doteraz prijala štyri rozsiahle návrhy na zjednodušenie v oblasti podávania správ o udržateľnosti, investícií, spoločnej poľnohospodárskej politiky, malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a digitalizácie pravidiel týkajúcich sa výrobkov. Nalieha na spoluzákonodarcov, aby urýchlene dosiahli dohodu o týchto návrhoch, a bude naďalej pracovať na dosiahnutí svojich cieľov v oblasti zjednodušenia podrobovaním acquis EÚ záťažovým testom s cieľom identifikovať prekrývanie alebo nezrovnalosti, ktoré by sa mohli riešiť v návrhoch na zjednodušenie.

Členské štáty majú takisto povinnosť prispieť k zjednodušeniu legislatívnymi a administratívnymi reformami. Nové konzultačné nástroje, ako sú dialógy o vykonávaní a reálne kontroly, pomáhajú identifikovať prekážky a navrhnúť spôsoby, ako zlepšiť vykonávanie existujúceho regulačného rámca. Komisia takisto zlepší kvalitu nových právnych predpisov tým, že zabezpečí, aby sa každým novým návrhom podporoval rast a konkurencieschopnosť, a to obnovením kontroly vhodnosti z hľadiska MSP a konkurencieschopnosti. Spoločnosti vnímajú jednoduchosť dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov a administratívnych požiadaviek v jednotlivých členských štátoch rôzne. Viac ako 45 % občanov si myslí, že verejná správa v ich krajine je zložitá, zaťažujúca a pomalá. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich regulačný rámec podporoval rast. Pri vykonávaní právnych predpisov EÚ by sa mali vyhýbať zbytočnej záťaži, zabezpečiť rýchle vykonávanie návrhov na zjednodušenie, podporiť digitalizáciu a uľahčiť vydávanie povolení, certifikáciu a bezproblémovú výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy na všetkých úrovniach.

V súlade s tým sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 členské štáty vyzývajú, aby zjednodušili administratívne postupy a regulačné rámce vo všetkých odvetviach znížením zložitosti a byrokracie a zlepšením regulačných nástrojov. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa členské štáty vyzývajú, aby zefektívnili procesy udeľovania povolení a licencií – skrátili lehoty na odvolanie, digitalizovali žiadosti a objasnili pravidlá využívania pôdy a pripojenia k sieti – s cieľom urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, výstavbu nehnuteľností na bývanie a budovanie infraštruktúry. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa členské štáty takisto vyzývajú, aby zvýšili kvalitu tvorby právnych predpisov prostredníctvom dôkladných konzultácií so zainteresovanými stranami, nezávislého dohľadu a hodnotení založených na dôkazoch s cieľom zvýšiť právnu istotu a konkurencieschopnosť.

3.5 Čo najlepšie využitie jednotného európskeho trhu

Aby sa naplno rozvinul potenciál jednotného trhu, musia sa odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré bránia cezhraničnému podnikaniu a investíciám. Jednotný trh síce podporuje rast a prosperitu, ale stále nie je dostatočne integrovaný. Malé a stredné podniky, startupy a scaleupy čelia prekážkam, ako sú zložitá administratíva, reštriktívne predpisy, oneskorené platby a obmedzený prístup k financovaniu. Nedostatočná digitálna, energetická a dopravná infraštruktúra oslabuje konkurencieschopnosť, zatiaľ čo nedostatočná koordinovaná integrácia služieb obmedzuje ich potenciál – obchod so službami tvorí len 7,6 % HDP 18 . Vzhľadom na rozsah sektora ponúka hlbšia integrácia veľké príležitosti. Na odstránenie týchto prekážok Európska komisia predložila stratégiu jednotného trhu, v ktorej stanovila súbor opatrení v oblasti konkurencieschopnosti na uľahčenie cezhraničného obchodu a hladkého fungovania jednotného európskeho trhu. Včasná a postupná integrácia kandidátskych krajín EÚ do častí jednotného trhu ho ešte viac posilní. Systémom jednotných patentov, ktorýmá zefektívniť inovácie na celom jednotnom trhu, sa znižuje právna fragmentácia, znižujú sa náklady na patentovanie a uľahčuje sa cezhraničný obchod. Zaregistrovaných už bolo viac ako 50 000 jednotných patentov. Viaceré členské štáty v rámci vykonávania plánov obnovy a odolnosti nedávno prijali reformy na posilnenie jednotného trhu liberalizáciou trhov so službami, zjednodušením regulačného rámca pre celý rad povolaní, modernizáciou a profesionalizáciou verejného obstarávania a podporou obchodu a investícií. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa zameriavajú na posilnenie jednotného trhu. Členské štáty sa v nich vyzývajú, aby znížili regulačné prekážky, posilnili hospodársku súťaž a zlepšili verejné obstarávanie. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa takisto vyzýva na strategickejšie priemyselné plánovanie s cieľom riešiť územné rozdiely a podporovať infraštruktúru, inovácie a hodnotové reťazce. Právny štát zohráva vo fungovaní hospodárstva EÚ dôležitú úlohu, pretože sa ním zabezpečuje ochrana práv, trestanie korupcie a presadzovanie zmlúv. Rešpektovanie zásad právneho štátu, a to najmä nezávislé, kvalitné a efektívne justičné systémy, právna istota a rovnosť pred zákonom patria medzi kľúčové faktory, ktoré určujú podnikateľské prostredie podporujúce investície a inovácie, v ktorom spoločnosti využívajú voľný pohyb a predvídateľné podmienky podnikania V odporúčaniach sa v relevantných prípadoch, ak to nie je obsiahnuté v plánoch obnovy a odolnosti, a na doplnenie správy o právnom štáte členské štáty vyzývajú, aby zvýšili účinnosť súdnych systémov a posilnili boj proti korupcii.

Rámček 3: Prekážky brániace investíciám Investíciám v európskych krajinách bráni celý rad štrukturálnych prekážok na súkromnej aj verejnej úrovni. V rámci jarného balíka európskeho semestra 2025 sa identifikujú hlavné faktory, ktoré bránia investíciám v členských štátoch. Zložitosť právnych predpisov a administratívna záťaž predstavujú jednu z hlavných prekážok investícií, pričom viaceré členské štáty majú nekonzistentné alebo rýchlo sa meniace právne rámce, byrokratickú neefektívnosť a slabú koordináciu medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Táto nepredvídateľnosť odrádza od dlhodobých investícií najmä malé a stredné podniky. Ďalšou významnou výzvou je rozsiahly nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý postihuje viac ako 75 % podnikov. Tento nedostatok sa prejavuje najmä v oblasti techniky, IKT a vedy, čo obmedzuje inovácie a rast produktivity. Vysoké náklady na energiu sú takisto vážnou prekážkou pre investície, pretože ovplyvňujú prevádzkové marže a konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví. Okrem toho je prístup k financovaniu v niekoľkých členských štátoch naďalej obmedzený v dôsledku nedostatočne rozvinutých kapitálových trhov a veľkej závislosti od bankových úverov, pričom firmy majú problém zabezpečiť rizikový kapitál alebo alternatívne financovanie. Verejné investície takisto trpia nedostatočnou koordináciou na rôznych úrovniach verejnej správy, ako aj nedostatočným plánovaním a hodnotením projektov. Viacerým členským štátom chýbajú štandardizované metodiky na posudzovanie, výber a preskúmanie investičných projektov, čo vedie k neefektívnosti a nevyužitiu príležitostí. Napokon geopolitická neistota a nedostatočné plánovanie infraštruktúry tieto problémy ešte zhoršujú, čo vedie k oneskoreniu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, modernizácie dopravy a rozširovaniu infraštruktúry. Tieto prekážky spoločne vytvárajú roztrieštené investičné prostredie, ktoré brzdí konkurencieschopnosť EÚ.

3.6 Financovanie konkurencieschopnosti a únia úspor a investícií

Vytvorenie únie úspor a investícií 19 má zlepšiť spôsob, akým finančný systém EÚ podporuje vytváranie bohatstva občanov a investície do strategických priorít stanovených v Kompase konkurencieschopnosti. Za posledné desaťročie súkromný sektor v EÚ dosahoval priemerné čisté úspory vo výške 8,0 % HDP. Len približne štvrtina týchto úspor bola určená na financovanie domácich súkromných investícií, keďže kapitálové trhy EÚ sú podľa medzinárodných štandardov stále pomerne málo rozvinuté a celkovo len málo prispievajú k externému financovaniu podnikov. Únia úspor a investícií, ktorá vychádza z pokroku, ktorý sa už dosiahol v rámci akčných plánov únie kapitálových trhov, sa zameriava na prehĺbenie integrácie a zdieľania rizík na kapitálových trhoch. Jej cieľom je aj ďalší rozvoj bankovej únie. V súlade s budovaním únie úspor a investícií sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 uvádzajú cielené opatrenia na vnútroštátnej úrovni na zlepšenie prístupu k financiám. Súbor navrhovaných politických opatrení zahŕňa: i) podporu účasti retailových a inštitucionálnych investorov na kapitálových trhoch; ii) zvýšenie možností nebankového financovania pre podniky EÚ vrátane inovatívnych startupov a scaleupov, a najmä pre malé a stredné podniky (MSP); iii) rozvoj miestnych trhov súkromného a rizikového kapitálu a v prípade potreby zvýšenie konkurencie na finančných trhoch a iv) zlepšenie celkovej finančnej gramotnosti.

3.7 Podpora zručností a kvalitných pracovných miest a súčasné zabezpečenie sociálnej spravodlivosti

Trh práce EÚ bol v čase zvýšenej neistoty veľmi odolný, ale na podporu účasti na trhu práce a zvýšenie produktivity práce v Európe sú potrebné ďalšie politické opatrenia. Trh práce v EÚ je naďalej silný, s historicky najnižšou nezamestnanosťou a rekordnou zamestnanosťou. EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu hlavného cieľa Európskeho piliera sociálnych práv, ktorým je 78 % miera zamestnanosti do roku 2030. Prejavujú sa tak politiky a reformy, ktoré mnohé členské štáty prijali v priebehu viac ako desaťročia. Nedostatok pracovnej sily v minulom roku mierne klesol, ale vo väčšine členských štátov zostáva nad úrovňou spred pandémie a predpokladá sa, že sa bude zvyšovať, čo bráni podnikom investovať a inovovať. Nedostatok pracovnej sily, ktorý sa v jednotlivých regiónoch a odvetviach značne líši a ktorý zhoršujú aj demografické trendy a nízka ponuka cenovo dostupného bývania, pretrváva v stavebníctve, zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti, technológiách, strojárstve, informačných a komunikačných technológiách a doprave, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť a rast.

Na podporu inkluzívnych trhov práce je potrebné spoločné úsilie na úrovni EÚ a členských štátov. Národné plány obnovy a odolnosti a programy politiky súdržnosti obsahujú mnoho relevantných opatrení zameraných na segmentáciu trhu práce, zlepšenie účinnosti verejných služieb zamestnanosti, podporu mobility pracovnej sily a poskytovanie cielenej podpory špecifickým skupinám. Napriek tomu treba vyvinúť ďalšie úsilie. Účasť žien a nedostatočne zastúpených skupín na trhu práce (ako sú starší pracovníci, mládež, nízkokvalifikovaní pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím, Rómovia a osoby s migračným pôvodom) je kľúčová aj vzhľadom na znižujúci sa počet obyvateľov v produktívnom veku, ako sa zdôrazňuje v stratégiách Únie rovnosti 20 . V odporúčaniach v jarnom balíku sa členské štáty vyzývajú, aby okrem zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zaviedli účinnejšie aktívne politiky trhu práce a dobre navrhnuté daňové systémy a systémy dávok so správnymi pracovnými stimulmi. Na odstránenie prekážok brániacich účasti na trhu práce a na prilákanie ľudí do kľúčových odvetví treba podporiť prístup ku kvalitnému a cenovo dostupnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ako aj k sociálnej a dlhodobej starostlivosti, zabezpečiť primerané úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšiť pracovné podmienky 21 . Vývoj miezd si vyžaduje dôkladné monitorovanie a musí sa nájsť rovnováha medzi zabezpečením produktivity a konkurencieschopnosti na jednej strane a riešením životných nákladov na strane druhej. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie pritom zohrávajú kľúčovú úlohu. Okrem toho je naďalej dôležitá mobilita pracovníkov v rámci EÚ, pričom aj na uspokojenie potrieb trhu práce v EÚ bude čoraz potrebnejšia podpora legálnej migrácie z krajín mimo EÚ. Kľúčovú úlohu pri usmerňovaní opatrení na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni bude zohrávať pripravovaný plán Komisie pre kvalitné pracovné miesta.

Posilnenie ľudského kapitálu je kľúčom ku konkurencieschopnej, prosperujúcej a inkluzívnej Európe. Okrem politík na prilákanie a udržanie talentov sa v odporúčaniach jarného balíka členské štáty vyzývajú, aby zvýšili úroveň zručností európskeho obyvateľstva a inkluzívnosť vzdelávacích systémov. V celej EÚ došlo v posledných rokoch k prudkému poklesu úrovne základných zručností, vrátane poklesu podielu žiakov s najlepšími zručnosťami 22 . Približne polovica ľudí v EÚ stále nemá základné digitálne zručnosti a účasť na vzdelávaní dospelých je stále výrazne nižšia ako hlavný cieľ piliera EÚ, ktorým je 60 % do roku 2030. V súvislosti s nedostatkom požadovaných zručností a pracovnej sily 23 treba vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie investícií do celoživotného vzdelávania, uľahčenie udržiavania a uznávania zručností a sprístupnenie vzdelávacích príležitostí skupinám, ktorým sa nedostáva dostatočnej starostlivosti. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch a regiónoch musia lepšie reagovať na meniace sa trhy práce. Politické opatrenia musia zahŕňať aj zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania a zvýšenie kvality a inkluzívnosti vyučovania. Do roku 2035 bude viac ako polovica nových pracovných miest vo vysokokvalifikovaných profesiách 24 , ale súčasná ponuka zručností v oblasti STEM nestačí pokryť rastúci dopyt. Oblasť STEM sa musí stať strategickou prioritou v politike vzdelávania a zručností na všetkých úrovniach. Na úrovni EÚ na budovanie zručností, pravidelné zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, ako aj na mobilitu zručností a pracovníkov zameriava iniciatíva Únie zručností 25 . V Akčnom pláne pre základné zručnosti sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali žiakov s nedostatočnými výsledkami. Významné úsilie na riešenie nedostatku zručností sa vyvíja aj s pomocou politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom všetky členské štáty vykonávajú opatrenia podporované z prostriedkov EÚ v oblasti zručností, vzdelávania dospelých, vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ a členské štáty by takisto mali pokračovať v spolupráci na rozšírení využívania mikrocertifikátov a vytvoriť pilotný projekt záruky získania zručností pre pracovníkov v odvetviach, ktoré prechádzajú reštrukturalizáciou alebo sú ohrozené nezamestnanosťou.

Jedinečné európske sociálne trhové hospodárstvo sa výrazne opiera o odolnosť a spravodlivosť. Európsky pilier sociálnych práv má naďalej zásadný význam pre formovanie silnejšej a inkluzívnejšej Európy. Členské štáty zahrnuli do svojich plánov obnovy a odolnosti príslušné reformy a investície, pričom sa zamerali najmä na posilnenie sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení, začlenenie zraniteľných skupín, modernizáciu systémov sociálnych dávok a digitalizáciu zdravotnej starostlivosti. Hoci podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v poslednom čase mierne klesol, je dôležité riešiť stále vysokú mieru chudoby zraniteľných skupín a detí, ako aj výrazné regionálne rozdiely. Na dosiahnutie hlavného cieľa piliera EÚ, ktorým je zníženie chudoby alebo sociálneho vylúčenia do roku 2030 aspoň o 15 miliónov ľudí vrátane najmenej 5 miliónov detí, bude potrebné intenzívne úsilie. V súvislosti s demografickými výzvami, výzvami na trhu práce a sociálnymi výzvami sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2025 zdôrazňuje potreba zaviesť primeranú a účinnú sociálnu ochranu, začlenenie a dôchodkové systémy a podporiť prístup k cenovo dostupnému bývaniu a sociálnym službám. Dôležité je takisto zabezpečiť nediskrimináciu, podporovať rodovú rovnosť a zlepšiť uplatňovanie hľadiska rovnosti. Vzhľadom na rastúci dopyt po zdravotnej a dlhodobej starostlivosti musia členské štáty vybudovať odolné systémy zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, a to aj prechodom na model preventívnej a primárnej zdravotnej starostlivosti. Riziko núdzových zdravotných situácií sa zvyšuje, preto je nevyhnutné, aby EÚ ďalej posilňovala a upevňovala svoje kapacity v oblasti pripravenosti a reakcie na ohrozenie zdravia 26 . V záujme dobudovania európskej zdravotníckej únie EÚ vyvíja aj iniciatívy, ako je napríklad akt o kritických liekoch, ktorého cieľom je zlepšiť zásobovanie kritickými liekmi a ich výrobu. Spravodlivá a inkluzívna EÚ si takisto vyžaduje, aby sa výhody zelenej a digitálnej transformácie rozdelili medzi celú spoločnosť. Znamená to podporovať regióny a komunity, ktoré sú týmito zmenami neúmerne ovplyvnené. Fondom na spravodlivú transformáciu sa podporuje spravodlivejší prechod a Sociálno-klimatický fond poskytne účelové finančné prostriedky na podporu tých najviac zasiahnutých. Komisia predloží nový akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bude doplnený stratégiou EÚ v oblasti boja proti chudobe.

Rámček 4 Analýza vzostupnej sociálnej konvergencie v súlade s rámcom sociálnej konvergencie Komisia posúdila, nakoľko existujú v 10 členských štátoch výzvy pre vzostupnú sociálnu konvergenciu, a to v súlade s rámcom sociálnej konvergencie (SCF), ktorý zahŕňa v jednotlivých krajinách dvojstupňovú analýzu rizík a výziev pre vzostupnú sociálnu konvergenciu 27 . V prvej fáze analýzy predstavenej v spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2025 28 sa analyzujú politiky v oblasti trhu práce, zručností a sociálne politiky všetkých členských štátov. V tejto fáze sa určilo celkom 10 členských štátov (Bulharsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Rumunsko, Španielsko a Taliansko) ako štáty, ktoré vykazujú potenciálne riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu. Druhá fáza analýzy týchto 10 krajín bola uverejnená 11. apríla 2025 29 . Zamerali sa v nej na oblasti politiky, ktoré boli v prvej fáze identifikované na základe hlavných ukazovateľov sociálneho prehľadu ako oblasti vykazujúce potenciálne riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu. Táto druhá fáza analýzy sa opierala o široký súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych dôkazov a o kľúčové faktory, ktoré vyvolávajú výzvy pre vzostupnú sociálnu konvergenciu. Podrobnejšie sa v nej skúmajú trendy vývoja a zohľadňujú sa v nej relevantné politické reakcie, ktoré prijali alebo plánujú členské štáty. Celkovo sa v druhej fáze analýzy zistili výzvy pre vzostupnú sociálnu konvergenciu v troch členských štátoch (Grécko, Rumunsko a Taliansko) 30 . Analýza vzostupnej sociálnej konvergencie poukazuje na horizontálne výzvy vo všetkých troch oblastiach politiky. Analýza poukazuje na ďalšie opatrenia na podporu získavania zručností s cieľom položiť základy pre rozvoj zručností a riešiť nedostatok požadovaných zručností a pracovnej sily. Hoci trhy práce zostávajú celkovo silné, v analýze sa zdôrazňuje potreba účinnejšieho začlenenia všetkých skupín obyvateľstva do trhu práce. Zároveň treba venovať veľkú pozornosť príjmovej nerovnosti a rizikám chudoby alebo sociálneho vylúčenia, a to aj v súvislosti s demografickými výzvami, pričom treba zachovať primerané a udržateľné systémy sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Zistenia analýzy sociálnej konvergencie sa zohľadňujú v správach o jednotlivých krajinách a slúžili ako zdroj informácií pre európsky semester 2025. Táto analýza sa použila ako podklad pre hodnotenia mnohostranného dohľadu v príslušných výboroch Rady.

Rámček 5 Bývanie v Európe – politické výzvy Vývoj na trhu s bývaním má významné hospodárske a sociálne dôsledky. Bývanie sa významne podieľa na hospodárstve EÚ, pričom v roku 2024 odvetvie stavebníctva predstavovalo približne 5 % HDP. Náklady na bývanie takisto spotrebujú veľkú časť príjmov domácností, takmer 20 % v roku 2024 a ešte viac v prípade zraniteľných skupín, a ich výška výrazne ovplyvňuje rozpočty domácností a životnú úroveň. Vývoj na trhu s bývaním a hypotékami má silný vplyv na hospodárske cykly a finančnú stabilitu. Vysoké ceny a nájomné môžu mať negatívny vplyv na pracovnú a bytovú mobilitu v rámci krajín aj medzi nimi a ovplyvňujú aj schopnosť osôb so zdravotným postihnutím žiť nezávisle. To potom môže brániť efektívnemu prerozdeľovaniu pracovnej sily, prispievať k jej nedostatku a obmedzovať celkovú produktivitu. Európa trpí veľkým rozdielom medzi silným dopytom po bývaní a nedostatočnou ponukou, čo vedie k vysokým cenám. V rokoch 2019 až 2024 sa počet vydaných povolení na výstavbu nových bytových budov znížil o 14 %. Ceny nehnuteľností zároveň vzrástli o 27 %. Odhaduje sa, že ceny nehnuteľností sú nadhodnotené približne v dvoch tretinách európskych krajín. Na trhoch s bývaním je napätie najmä v hlavných mestách, na póloch rastu a v turistických oblastiach. Okrem toho sa znižuje dostupnosť sociálneho bývania, zatiaľ čo bezdomovcov pribúda. Na zabezpečenie dostupnejšieho bývania sú potrebné reformy a investície. Politika bývania zostáva v prvom rade v kompetencii členských štátov, regiónov a miest, ale je potrebný rozhodný prístup na všetkých úrovniach. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa podporujú významné investície (približne 20 miliárd EUR) do tejto oblasti a do reforiem v oblasti všeobecnej a cenovej dostupnosti bývania. Komisia v strednodobom preskúmaní politiky súdržnosti navrhla zdvojnásobiť prostriedky vyčlenené na bývanie, aby dosiahli aspoň 15 miliárd EUR. Súčasťou tohto jarného balíka sú osobitné odporúčania týkajúce sa riešenia dostupnosti vo viacerých krajinách, kde je situácia obzvlášť akútna. Na zabezpečenie dostatočnej a primeranej ponuky bývania by sa politiky mali zamerať na dlhodobé štrukturálne prekážky, ako sú nedostatočné investície, dane, územné politiky a nedostatok pracovnej sily vo výstavbe, a mali by sa nimi zefektívniť pravidlá a predpisy. Zvýšenie ponuky cenovo dostupného bývania a sociálneho bývania je potrebné na uspokojenie potrieb bývania zraniteľných skupín, ako aj domácností s nízkymi a strednými príjmami, ktoré nemajú prístup k bývaniu za trhových podmienok. Cieľom európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie, ktorý je naplánovaný na rok 2026, bude ponúknuť operatívne odporúčania na podporu investícií, politických reforiem a najlepších postupov.

4.ZÁVER

V záujme podpory dlhodobej prosperity a odolnosti EÚ zosúlaďuje svoju správu hospodárskych záležitostí s obnoveným dôrazom na konkurencieschopnosť. V Kompase konkurencieschopnosti sa definujú priority Komisie na nasledujúcich päť rokov a stanovuje sa jasný plán posilniť hospodársku odolnosť EÚ a jej postavenie vo svete. Európsky semester je kľúčovým mechanizmom na realizáciu týchto priorít. Podporuje členské štáty v zosúlaďovaní vnútroštátnych reforiem a investícií so spoločnými cieľmi EÚ, aby sa konzistentne vykonávali na všetkých úrovniach riadenia.

Komisia vyzýva Európsku radu, aby schválila odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2025, a Radu EÚ, aby tieto odporúčania prijala. Zároveň vyzýva všetky členské štáty, aby odporúčania uplatnili v plnej miere, včas a v úzkom dialógu so sociálnymi partnermi, s organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými stranami.

DODATOK 1 – PREHĽAD TEMATICKÝCH OBLASTÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ ODPORÚČANIA PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY

 

DODATOK 2 – POKROK VO VYKONÁVANÍ ODPORÚČANÍ PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY

V rámci európskeho semestra 2025 sa hodnotia politické opatrenia členských štátov prijaté v snahe riešiť štrukturálne výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých od roku 2019. V posúdení vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa zohľadňujú politické opatrenia, ktoré členské štáty doteraz prijali ( 31 ), pričom sa berú do úvahy opatrenia prijaté v rámci vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj záväzky prijaté v plánoch obnovy a odolnosti a strednodobých fiškálnych štrukturálnych plánoch v závislosti od stupňa ich vykonávania. V posúdení sa zohľadňuje súčasné štádium vykonávania, ale nie úroveň pokroku, ktorú by bolo možné dosiahnuť za predpokladu úplného splnenia plánov ( 32 ). Posúdenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa zameriava na odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 až 2023 (viacročné posúdenie) a na posúdenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2024 (ročné posúdenie).

Graf 1: Súčasná miera plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2023	Graf 2: Plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2024: ročné posúdenie v každom nasledujúcom roku v porovnaní so súčasnou mierou plnenia
Poznámka: Viacročné posúdenie v grafe 1 sa zameriava na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2023 od ich prvého prijatia až po uverejnenie tohto oznámenia. Treba poznamenať, že odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2021 sa týkajú len fiškálnej politiky a pre posúdenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2025 sa už nepovažujú za relevantné. Ročné posúdenie v grafe 2 znázorňuje pokrok zaznamenaný počas prvého roka po prijatí odporúčaní pre jednotlivé krajiny, kým viacročné posúdenie ukazuje súčasné posúdenie minulých odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Z viacročného hľadiska bol v prípade 72 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2023 dosiahnutý aspoň určitý pokrok (pozri graf 1). V minuloročnom posúdení sa v prípade 68 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2023 dosiahol aspoň určitý pokrok. Pokrok bol obzvlášť výrazný v prípade odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2022, kde sa v 75 % dosiahol aspoň určitý pokrok v porovnaní so 70 % v roku 2024. Z toho vyplýva, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ako nástroj založený na výkonnosti naďalej zlepšuje vykonávanie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a bude v tom pokračovať aj s ďalšími reformami a investíciami uvedenými v plánoch obnovy a odolnosti. Vykonávanie reforiem sa však medzi jednotlivými oblasťami politík výrazne líši. V posledných rokoch členské štáty stále dosahujú najväčší pokrok v odporúčaniach týkajúcich sa prístupu k financiám a finančným službám, po ktorých nasleduje fungovanie trhu práce, rozpočtový rámec a fiškálna správa a podnikateľské prostredie. Na druhej strane sa obzvlášť pomaly dosahuje pokrok v oblasti bývania, environmentálnej politiky, verejnej správy, daňovej politiky a nediskriminácie a rovnosti príležitostí.

Významný bol aj pokrok dosiahnutý pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých v roku 2024. Členské štáty dosiahli aspoň „určitý pokrok“ v prípade 51 % odporúčaní, ktoré im boli adresované v októbri 2024 (graf 2). To predstavuje mierny pokles v porovnaní s medziročným pokrokom dosiahnutým v roku 2024 v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v júli 2023. Ak sa vezme do úvahy, v ktorých oblastiach politiky boli v roku 2024 vydané odporúčania pre značný počet členských štátov, celkovo najväčší pokrok bol dosiahnutý v súvislosti s rozpočtovým rámcom a riadením, za ktorými nasleduje prístup k financovaniu, fungovanie trhu práce a zručnosti, odborné vzdelávanie a odborná príprava. Naopak, menší pokrok sa dosiahol pri plnení odporúčaní týkajúcich sa verejnej správy, environmentálnej politiky, dôchodkových systémov a výskumu a inovácií.

Výsledky posúdenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2025 spolu s výsledkami z minulých rokov budú k dispozícii na webovom sídle Komisie.

DODATOK 3 – POKROK PRI PLNENÍ CIEĽOV UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA V CELEJ EÚ

 
Poznámka: Na obrázku je znázornené tempo, akým EÚ za posledných päť rokov dostupných údajov dosahovala pokrok pri každom zo 17 cieľov. Metóda posudzovania ukazovateľov a ich agregácie na úrovni cieľov, ako aj podrobnejšie analýzy sú k dispozícii na webovom sídle Eurostatu: Prehľad – Ukazovatele udržateľného rozvoja – Eurostat (europa.eu) .

Ako EÚ pokročila v plnení cieľov udržateľného rozvoja?

Významný pokrok sa dosiahol pri plnení zámerov a cieľov týkajúcich sa znižovania nerovností (cieľ udržateľného rozvoja 10), dôstojnej práce a hospodárskeho rastu (cieľ udržateľného rozvoja 8) a kvalitného vzdelávania (cieľ udržateľného rozvoja 4). EÚ dosiahla pokrok aj pri plnení väčšiny ostatných cieľov udržateľného rozvoja, ale pomalším tempom. V skupine cieľov s miernym pokrokom dosiahla EÚ najlepšie výsledky v oblasti rodovej rovnosti (cieľ udržateľného rozvoja 5), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ udržateľného rozvoja 12), priemyslu, inovácií a infraštruktúry (cieľ udržateľného rozvoja 9) a žiadneho hladu (cieľ udržateľného rozvoja 2). Naopak, posúdenie nepreukázalo žiadny významný pokrok v prípade života pod vodnou hladinou (cieľ udržateľného rozvoja 14), a to v dôsledku pomalého rozširovania chránených morských oblastí, ako aj zhoršujúceho sa stavu oceánov. Odklon od cieľov udržateľného rozvoja bol zaznamenaný v prípade čistej vody a hygieny (cieľ udržateľného rozvoja 6) a života na zemi (cieľ udržateľného rozvoja 15). Pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja 6 nepriaznivo ovplyvňuje nedostatok vody, zatiaľ čo na vývoj v rámci cieľa udržateľného rozvoja 15 má negatívny vplyv degradácia pôdy a strata biodiverzity.

DODATOK 4 – ZISTENIA Z HĹBKOVÝCH PRESKÚMANÍ MAKROEKONOMICKÝCH NEROVNOVÁH V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy sa zistili v 7 z 10 členských štátov, v prípade ktorých sa uskutočnilo hĺbkové preskúmanie. Analýza hĺbkového preskúmania sa zameriava na závažnosť zraniteľností, ich nedávny a budúci vývoj a súvisiace politické reakcie. Tento rok boli hĺbkové preskúmania opäť predstavené ešte pred jarným balíkom európskeho semestra s cieľom umožniť dôkladnejšie mnohostranné diskusie s členskými štátmi skôr, ako sa dospeje k záverom o zisteniach nerovnováh a následne sformulujú odporúčania pre jednotlivé krajiny 33 .

V uplynulom roku hospodársky vývoj zmiernil závažnosť niektorých dlhodobo‑pretrvávajúcich zraniteľností, ktoré sú základom nerovnováh vo viacerých krajinách. Viacerékrajiny zaznamenali v roku 2024 mierne posilnenie hospodárskeho rastu, hoci v niektorých iných došlo k stagnácii alebo dokonca k recesii. Zamestnanosť sa zvýšila a nezamestnanosť zostala na historicky najnižšej úrovni alebo blízko nej. Inflácia a nákladové tlaky ustúpili ešte viac a nad očakávania rýchlo (donedávna). Podmienky financovania sa po výraznom sprísnení v predchádzajúcich dvoch rokoch v priebehu roka 2024 uvoľnili. Vyhliadky na rok 2025 predpokladajú pokračovanie podobného tempa rastu ako v roku 2024 pre EÚ a eurozónu ako celok s výraznými rizikami poklesu a potenciálnym zrýchlením v roku 2026.

Neistota sa výrazne zvýšila v súvislosti s meniacim sa geopolitickým a obchodným kontextom, čo zvyšuje riziká spojené s nerovnováhou. Hospodárstva, ktoré sú viac vystavené obchodu, sú po niekoľkých rokoch spomalenia obchodu, najmä v oblasti výrobných tovarov, viac ohrozené v prípade dlhotrvajúceho oslabenia alebo dokonca útlmu svetového obchodu. V strednodobom horizonte sa počíta s fiškálnou expanziou, predovšetkým na podporu vyšších výdavkov na obranu, hoci podrobné plány neboli vo všetkých prípadoch načrtnuté. Vplyv všetkých týchto vývojových trendov je ťažké predpovedať, keďže prostredie je pomerne nestabilné a výsledky nejasné. Vyžadujú si neustále pozorné monitorovanie rizík, pričom dôležitá je v tomto ohľade perspektíva do budúcnosti.

V nasledujúcich odsekoch sa uvádzajú najdôležitejšie zraniteľnosti a vyhliadky v tomto momente, a to najmä v 10 členských štátoch, ktoré sú predmetom hĺbkového preskúmania v tomto roku.

Inflácia je už za svojím vrcholom, ale inflačné diferenciály zostávajú v niektorých prípadoch značné. V roku 2024 a začiatkom roka 2025 pokračovalo spomaľovanie inflácie v celej EÚ, ale niektoré členské štáty naďalej zaznamenávali zreteľne vyššiu než priemernú infláciu, a to v rámci eurozóny aj mimo nej. V dôsledku toho sa výrazné kumulované rozdiely v inflácii zväčšili, a to aj v niektorých prípadoch, keď bolo hospodárske oživenie obmedzené. Jednotkové náklady práce sa v roku 2024 spomalili, ale rast jednotkových nákladov práce zostal v niekoľkých prípadoch výrazný, a to v kontexte napätých trhov práce a nízkeho rastu produktivity.

Očakáva sa, že cenové a nákladové tlaky sa v najbližšom období ďalej zmiernia, ale rozdiely budú pravdepodobne pokračovať. Výrazný pokles cien energií a ďalších komodít spolu s posilnením eura a väčšiny ostatných mien EÚ by mal prispieť k zníženiu inflácie. Slabý dopyt môže ďalej obmedziť cenové tlaky vo viacerých krajinách. Očakáva sa, že rast jednotkových nákladov práce sa bude ďalej zmierňovať so spomaľujúcim sa rastom miezd, keďže sa vrátili straty kúpnej sily spôsobené infláciou z predchádzajúcich rokov. Nedávne zvýšenie nepriamych daní podporuje v niektorých prípadoch vysokú infláciu. Tieto účinky sú však dočasné a nepredpokladá sa, že by mali negatívny vplyv na konkurencieschopnosť vývozu. Očakáva savšak, že kumulované a inflačné diferenciály zaznamenané v niektorých krajinách sa môžu naďalej zvyšovať. Dlhotrvajúce rozdiely vo vývoji nákladov a cien môžu byť rizikové pre vonkajšie pozície a niektoré krajiny, ktoré zaznamenávajú väčšie straty konkurencieschopnosti, majú krehkejšie zahraničné účty. Rozdiely v inflácii môžu zároveň ovplyvniť účinnosť menovej politiky, najmä v rámci menovej únie. Preto je naďalej dôležité, aby sa domáci dopyt dostal na udržateľnejšiu úroveň a aby sa v niektorých krajinách zlepšilo fungovanie trhu.

Naďalej pretrvávajú niektoré veľké deficity a prebytky bežného účtu, ktoré zodpovedajú dynamike domáceho dopytu. V roku 2024 sa bežný účet vo všeobecnosti ďalej zvyšoval, k čomu prispeli ďalšie zisky v oblasti obchodovania vrátane ďalšieho poklesu cien energií. V EÚ sa pozorovali rôzne reakcie na dynamiku domáceho dopytu. Niektoré krajiny vykazujú veľké deficity bežného účtu s obmedzenými zlepšeniami, ktoré sú často súbežné so silným domácim dopytom. V niekoľkých ďalších prípadoch sa celkové údaje zlepšili v čase slabého rastu HDP, čo môže zakrývať slabšie zahraničné účty v pozadí. V niektorých prípadoch sú deficity horšie ako pred pandémiou a slabšie, než by naznačovali základné parametre týchto hospodárstiev. V niektorých z týchto krajín predstavujú veľké deficity verejných financií veľkú časť vonkajších úverových potrieb hospodárstva. Výrazné prebytky bežného účtu platobnej bilancie sa zároveň napriek slabému svetovému obchodu príliš nezmenili, zatiaľ čo domáci dopyt v niektorých z týchto krajín stagnoval.

Predpokladá sa, že zmeny salda bežného účtu budú obmedzené, ale neistota je vysoká. Zhodnotenie eura a ostatných mien EÚ by malo zlacniť dovoz, zatiaľ čo ceny energií a niektorých ďalších komodít by mali klesnúť a ďalej pomôcť bežným účtom. Naopak, očakáva sa, že globálny obchod sa bude ďalej tlmiť a v krátkodobom horizonte sa neočakávajú žiadne významné zmeny v dynamike domáceho dopytu, takže sa očakáva, že väčšina vysokých deficitov bežného účtu sa bude znižovať len mierne a dlhodobé veľké prebytky bežného účtu sa zmenia len okrajovo. Neistota je v súvislosti s meniacim sa kontextom obchodu mimoriadne vysoká. Členské štáty s veľkými prebytkami môžu byť potenciálne viac ovplyvnené obmedzením obchodu. Ich dovoz by však mal klesnúť spolu s nižším vývozom, keďže to môže ovplyvniť aj domáci dopyt. Krajiny hlboko integrované do globálnych hodnotových reťazcov budú pravdepodobne viac postihnuté. Zároveň môže byť pre veľkých dlžníkov ťažšie vymaniť sa z dlhu vyšším vývozom a financovať značné potreby zahraničných pôžičiek.

Zápornejšie čisté medzinárodné investičné pozície sa ďalej zlepšovali, k čomu prispel rast nominálneho HDP, ale účinky menovateľa stagnujú. Väčšina negatívnejších pozícií sa v roku 2024 opäť zlepšila v dôsledku výrazného rastu nominálneho HDP a napriek výrazným deficitom bežných účtov. Očakáva sa však, že viaceré pomery záporných čistých medzinárodných investičných pozícií k HDP budú v tomto a budúcom roku stagnovať alebo sa zlepšia oveľa menej, čo bude odrážať nižší nominálny rast HDP popri pretrvávajúcej veľkej potrebe zahraničných pôžičiek. V niektorých prípadoch sa môže mierne záporná čistá medzinárodná investičná pozícia zhoršiť, ak je deficit bežného účtu veľmi výrazný. Veľké kladné pozície sa pravdepodobne budú ďalej zvyšovať s pokračovaním veľkých bežných prebytkov.

Po dvoch rokoch tlmeného alebo záporného rastu nabrali ceny nehnuteľností na bývanie v roku 2024 dynamiku v dôsledku rastúcich príjmov a uvoľnených podmienok financovania. Ceny nehnuteľností na bývanie v priebehu roka 2024 takmer všade vzrástli. Tak tomu bolo aj v niektorých krajinách, kde sa ceny nehnuteľností na bývanie zdali byť dlhé roky nadhodnotené, čím sa po určitých korekciách v posledných rokoch zvýšilo riziko ich opätovného nadhodnotenia. Dopyt po bývaní podporovali rastúce príjmy domácností, ktoré v niektorých prípadoch rástli viac ako ceny nehnuteľností na bývanie, a nižšie úrokové sadzby. Zároveň vo viacerých krajinách naďalej klesala výstavba nových domov, čo ešte viac zvyšovalo cenové tlaky.

Očakáva sa, že ceny nehnuteľností na bývanie budú naďalej rásť v dôsledku dlhodobých štrukturálnych vplyvov. Uvoľnenie finančných podmienok pre domácnosti spolu s pokračujúcim rastom príjmov domácností by malo naďalej priaznivo ovplyvňovať požičiavanie si na kúpu bývania a podporovať dopyt po bývaní. Daňová politika podporujúca dopyt a nefunkčné trhy s nájmami sa príliš nezmenili a v rôznych krajinách posilňujú vlastníctvo bývania financovaného na dlh. Súčasne sa stále nepodarilo odstrániť prekážky v ponuke bývania, pričom slabá ponuka z posledných rokov a pokles počtu stavebných povolení naznačujú, že nedostatok nehnuteľností na bývanie bude pretrvávať a bude vytvárať tlak na rast cien nehnuteľností na bývanie.

Znižovanie zadlženosti domácností a nefinančných spoločností pokračovalo, ale spomalilo sa, keďže účinky menovateľa sa oslabili v dôsledku nižšej inflácie a pôžičky sa zvýšili. V roku 2024 dosiahol vo viacerých krajinách dlh domácností a podnikov v pomere k HDP najnižšiu úroveň za posledné roky. Tieto poklesy pomeru dlhu k HDP však boli často menej výrazné ako v predchádzajúcich rokoch, keďže nižšia inflácia spôsobila tlmenejšie účinky menovateľa. Okrem toho sa mierne zvýšili toky pôžičiek, najmä domácností, v kontexte postupného zmierňovania podmienok financovania a zvyšovania príjmov.

Pomer verejného dlhu sa vo viacerých prípadoch naďalej znižoval, ale v niektorých krajinách sa v poslednom čase opäť zvýšil. V niektorých krajinách sa znížil pomer vysokého verejného dlhu, v iných sa zvýšil a prekročil hodnoty spred pandémie. Účinky menovateľa sa oslabili pri menej priaznivých diferenciáloch medzi rastom a úrokovými sadzbami. V niektorých krajinách boli zaznamenané výrazné deficity, zatiaľ čo iné krajiny vykazovali vyrovnané fiškálne pozície alebo dokonca prebytky. Existuje niekoľko krajín s nízkym alebo miernym zadlžením, ktoré v dôsledku vysokých deficitov zaznamenávajú rastúci pomer dlhu k HDP. Podmienky zadlžovania vlád sa zlepšili alebo boli stabilné, pričom väčšina spreadov v rámci eurozóny sa v minulom roku znížila, ale dlhodobé úrokové sadzby sa v roku 2025 zvýšili. V niektorých členských štátoch mimo eurozóny sa v roku 2024 a začiatkom roka 2025 zvýšili spready štátnych dlhopisov; keďže pôžičky v cudzích menách sú v niektorých z týchto prípadov významné, s volatilitou výmenných kurzov by boli spojené riziká.

Očakáva sa, že znižovanie zadlženosti v súkromnom aj štátnom sektore sa v budúcnosti spomalí alebo zvráti. Očakáva sa, že pôžičky súkromného sektora sa budú naďalej zvyšovať vďaka jednoduchším podmienkam financovania, čo spomalí alebo dokonca zastaví znižovanie zadlženosti. Ak sa nebudú účinne vykonávať politické opatrenia, fiškálne deficity zostanú v niektorých prípadoch značné, čo zvýši mieru verejného dlhu. Nedávno boli načrtnuté niektoré fiškálne expanzie vrátane výdavkov na obranu, ale podrobnosti neboli vždy zverejnené a neboli zohľadnené v prognózach.

Bankový sektor sa ďalej posilňoval. Banky naďalej dobre znášali slabú dynamiku posledných rokov. V roku 2024 sa kapitálové ukazovatele vo všeobecnosti opäť zvýšili alebo zostali na vysokej úrovni, pričom ziskovosť zostala vysoká. Nesplácané úvery ďalej klesali alebo sa stabilizovali tam, kde boli predtým výraznejšie; v krajinách, kde sú mierne, sa stabilizovali alebo mierne zvýšili. V niekoľkých krajinách však nesplácané úvery vo veľkom rozsahu zostávajú v držbe správcov mimo bankového sektora. Expozícia voči komerčným nehnuteľnostiam naďalej vyvoláva obavy v niektorých prípadoch, keď má tento sektor významný podiel na dlhu podnikov. Veľké expozície bánk voči štátnemu dlhu ich domovskej krajiny sa v niektorých prípadoch znížili, hoci zostali významné, ale vo väčšine ostatných prípadov sa ešte zvýšili. Do budúcnosti môže nedávne uvoľnenie podmienok financovania ukončiť zvyšovanie úrokových marží. Hoci to môže obmedziť ziskovosť, objemy úverov sa môžu mierne zvýšiť.

Tabuľka 1: KLASIFIKÁCIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA POSTUPU PRI MAKROEKONOMICKEJ NEROVNOVÁHE

	Výsledky v roku 2024	Výsledky v roku 2025
Žiadne nerovnováhy	ES, FR, PT	CY, DE, EE
Nerovnováhy	CY, DE, EL, HU, IT, NL, SE, SK	EL, HU, IT, NL, SE, SK
Nadmerné nerovnováhy	RO	RO
Pozn.: bez hĺbkového preskúmania	AT, BE, BG, CZ, DK, EE, FI, HR, IE, LT, LU, LV, MT, PL, SI	AT, BE, BG, CZ, DK, ES, FI, FR, HR, IE, LT, LU, LV, MT, PL, PT, SI

Poznámka: Členské štáty, ktorých klasifikácia sa medzi rokmi 2024 a 2025 zmenila, sú v oboch stĺpcoch zvýraznené tučným písmom.

Členské štáty, v ktorých sa nevyskytujú nerovnováhy

V prípade Estónska sa nezistili nerovnováhy. V posledných rokoch sa v prostredí dlhotrvajúcej recesie vyskytovala zraniteľnosť súvisiaca so zhoršujúcou sa cenovou a nákladovou konkurencieschopnosťou a ceny nehnuteľností na bývanie výrazne vzrástli, ale zdá sa, že celková zraniteľnosť je v súčasnosti obmedzená. Mzdy a ceny už niekoľko rokov výrazne rastú a jadrová inflácia zostala začiatkom roka 2025 výrazne nad priemerom eurozóny, čo bolo spôsobené rastom miezd, najmä vo verejnom sektore. Tieto cenové a nákladové tlaky zhoršujú konkurencieschopnosť hospodárstva. Zatiaľ čo strata lacných energií a ďalších vstupov po ruskej útočnej vojne proti Ukrajine bola spúšťačom trvalého rastu cien v roku 2022, inflačné tlaky sú v súčasnosti prevažne domáce. Silný domáci dopyt a napätý trh práce umožnili rýchly rast miezd v čase slabej produktivity. Mzdy vo verejnom sektore, najmä učiteľov a zdravotníckeho personálu, sa v posledných rokoch zvýšili a dohnali tak relatívne nízke úrovne z minulosti. Vysokú infláciu možno čiastočne pripísať zvýšeniu nepriamych daní. Estónsky vývoz v posledných dvoch rokoch stratil niektoré podiely na trhu. Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v poslednom čase znížil v dôsledku recesie na domácom trhu; čistá medzinárodná investičná pozícia je len mierne záporná a riziká pre vonkajšiu udržateľnosť sa zdajú byť obmedzené. Ceny nehnuteľností na bývanie v posledných rokoch výrazne vzrástli a odhaduje sa, že sú nadhodnotené, ale riziko pre finančnú stabilitu spojené s hypotekárnymi úvermi zostáva nízke. K tejto situácii prispeli niektoré politické opatrenia z minulosti, najmä tým, že podporili domáci dopyt, keď už bolo najhoršie obdobie pandemickej krízy za nami. Medzi ne patrilo aj uvoľnenie prostriedkov z druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, ktoré zvýšilo ceny vrátane cien nehnuteľností. V posledných rokoch sa zvyšovanie platov vo verejnej správe a minimálnych miezd zhodovalo s recesiou a viedlo k vyššiemu celkovému rastu miezd v celom hospodárstve. Opatrenia na zlepšenie produktivity práce a podnikateľského prostredia zostávajú obmedzené. Vláda nedávno oznámila niekoľko politických opatrení na zníženie daní a výdavkov na rok 2026, ktoré by mohli znížiť inflačné tlaky a zmierniť niektoré tlaky na náklady práce.

Nemecko prestalo vykazovať nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca s veľkým prebytkom bežného účtu, ktorý mal cezhraničný význam, sa v priebehu rokov znížila, pričom bol nedávno oznámený významný pokrok v oblasti politiky. Prebytok bežného účtu platobnej bilancie sa v posledných rokoch dostal pod 6 % HDP, keď v roku 2022 dosiahol svoje minimum v dôsledku mimoriadne vysokých cien energií. Zníženie bežného účtu platobnej bilancie je do veľkej miery odrazom nepriaznivého vonkajšieho prostredia, zatiaľ čo celková základná zraniteľnosť v podobe výrazného rozdielu medzi úsporami a investíciami sa v zásade nezmenila. Investičné potreby sa v priebehu rokov zvyšovali, najmä v súvislosti s verejnými investíciami na regionálnej úrovni a investíciami podnikov, zatiaľ čo skutočné investície v posledných rokoch v reálnych hodnotách klesli. V kombinácii s ďalšími štrukturálnymi výzvami priniesli nízke verejné a súkromné investície jeden z najnižších príspevkov k potenciálnemu rastu HDP v EÚ. Reálne mzdy dosiahli svoju predpandemickú úroveň v priebehu roka 2024 po miernom zvýšení nominálnych miezd. Začiatkom marca 2025, po parlamentných voľbách, však boli prijaté významné politické oznámenia vrátane revízie ústavného rozpočtového rámca. Tento balík politických opatrení predstavuje významný krok a jasnú akceleráciu oproti nedávnym modelom, ktoré v prípade vykonania povedú k výrazne vyšším výdavkom na obranu a investíciám do infraštruktúry.

Cyprus prestal vykazovať nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca s vonkajším a súkromným dlhom ustupuje, čiastočne v dôsledku silného hospodárskeho rastu a znižovanie verejného dlhu je ďalej podporované pokračujúcimi rozpočtovými prebytkami; deficit bežného účtu zostáva značný. Cyprus dosiahol významný pokrok pri vykonávaní opatrení, ktorými sa rieši jeho zraniteľnosť. Podiel dlhu domácností a nefinančných podnikov na HDP klesá, a to najmä vďaka silným účinkom menovateľa v dôsledku vysokého rastu nominálneho HDP. Veľký podiel podnikového dlhu majú účelové subjekty, ktorých veritelia sa nachádzajú mimo Cypru, a ktoré predstavujú obmedzené riziká pre hospodárstvo. Okrem toho sa objem nesplácaných úverov v držbe bánk výrazne znižuje v dôsledku predaja, odpisov a splácania. Znižujú sa aj nesplácané úvery v držbe spoločností, ktoré získavajú úvery, čo vedie k ďalšiemu znižovaniu zadlženosti. Verejný dlh sa rýchlo znižuje a predpokladá sa, že Cyprus si udrží rozpočtové prebytky. Napriek poklesu v roku 2024 zostáva deficit bežného účtu platobnej bilancie zvýšený a očakáva sa, že sa zlepší len mierne; záporná čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva značná, ale je výrazne nadhodnotená v dôsledku prítomnosti účelových subjektov bez významných priamych väzieb na domácu ekonomiku. Cyprus dosahuje politický pokrok pri riešení svojich zraniteľných miest. Predovšetkým rámec pre exekúcie začal plne fungovať v roku 2024 a očakáva sa, že právne predpisy zamerané na uľahčenie riešenia nesplácaných úverov zmiernia zadlženie domácností a zvýšia ich úspory.

Členské štáty, v ktorých sa vyskytujú nerovnováhy

V Grécku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca s vysokým verejným a zahraničným dlhom, nesplácanými úvermi a nezamestnanosťou naďalej klesá, zatiaľ čo deficit bežného účtu zostáva vysoký. Pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2024 opäť výrazne znížil, ale napriek trvalému znižovaniu zostáva najvyšší v EÚ. Rozpočtové prebytky spolu s rastom HDP majú zabezpečiť ďalšie znižovanie dlhu. Deficit bežného účtu sa v roku 2024 mierne zvýšil, výrazne nad úroveň spred pandémie, a očakáva sa, že v tomto a budúcom roku zostane na vysokej úrovni. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa v roku 2024 ďalej zlepšila, hoci zostáva najnegatívnejšou v EÚ, a neočakáva sa, že sa ďalej výrazne zlepší z dôvodu vysokých deficitov bežného účtu a slabnúcich účinkov menovateľa. Situácia na trhu práce sa naďalej zlepšuje; nezamestnanosť klesá, ale stále je vysoká. Stav nesplácaných úverov v súvahách bánk sa v roku 2024 ďalej znižoval, ale riešenie nesplácaných úverov v držbe správcov zostalo pomalé a naďalej zaťažovalo súvahy podnikov a domácností. Grécko dosiahlo výrazný politický pokrok pri riešení svojich zraniteľných miest. V roku 2024 boli prijaté opatrenia na zlepšenie výberu daní a ďalšiu podporu vymáhania starších nesplácaných úverov. Pokrok sa dosiahol aj v oblasti súdnictva. Udržanie tempa reforiem v rámci plánu obnovy a odolnosti a po jeho skončení je naďalej kľúčové na riešenie štrukturálnych nedostatkov hospodárstva a zvyšovanie produktivity je kľúčové na zlepšenie vyhliadok dlhodobého rastu, čo by uľahčilo odstraňovanie nerovnováh.

Taliansko naďalej zaznamenáva nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca s vysokým verejným dlhom a slabým rastom produktivity, ktoré majú cezhraničný význam, pretrváva. V roku 2024 sa pomer dlhu verejnej správy dostal nad úroveň spred pandémie a zvýšil sa, čím sa obrátil trend poklesu pozorovaný v období po roku 2020, aj keď sa deficit znížil, keďže nominálny HDP sa výrazne spomalil a úpravy stavov zvyšujúce dlh sa stali výraznými v dôsledku oneskoreného vplyvu daňových úľav na obnovu bytového fondu z predchádzajúcich rokov na hotovostné pôžičky. Ukazovatele trhu práce sa naďalej zlepšovali. Talianske banky výrazne posilnili kvalitu svojich aktív a ziskovosť; ich expozícia voči štátnemu riziku a stav úverov so štátnou zárukou sa trochu znížili, ale zostávajú významné. Niektoré politiky už riešili zistené slabé miesta, ale kľúčové zostáva pokračujúce a účinné vykonávanie reforiem a investícií, najmä tých, ktoré sú uvedené v pláne obnovy a odolnosti a strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne, spolu s obozretnou fiškálnou pozíciou. Úplné vykonanie opatrení v strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne Talianska je kľúčové na zabezpečenie toho, aby sa vysoký pomer verejného dlhu v strednodobom horizonte ďalej nezvyšoval. Na podporu fiškálnej udržateľnosti sa zaviedlo niekoľko politík, ako napríklad posilnenie ročného preskúmania výdavkov, trvalé zníženie daňového zaťaženia a revízia daňových výdavkov. Reformy viedli aj k významnému pokroku v rámci konkurzného konania a na trhu nesplácaných úverov. Opatreniami v pláne obnovy a odolnosti sa podporuje rast produktivity a pomáha sa ďalej využívať pracovný potenciál Talianska, čo uľahčí znižovanie verejného dlhu. Účinné vykonávanie týchto opatrení je nevyhnutné.

V Maďarsku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca predovšetkým s konkurencieschopnosťou a potrebami financovania zo strany vlády zostáva aktuálna. Rýchly rast miezd v posledných rokoch ohrozil nákladovú konkurencieschopnosť a pretrvávajú inflačné tlaky, ktoré sú silnejšie ako vo zvyšku EÚ, pričom hospodárske oživenie je pomalé a vystavené rizikám poklesu. Zahraničný účet zaznamenal v roku 2024 prebytok, ale politiky zvyšujúce domáci dopyt predstavujú riziká pre vonkajšiu udržateľnosť. Deficit verejných financií sa v roku 2024 znížil v dôsledku nižších investícií a poklesu výdavkov na dotácie do energetiky, ale zostáva vysoký a podľa prognóz sa v tomto ani v budúcom roku výrazne nezlepší. Pomer verejného dlhu neklesá a náklady na obsluhu dlhu a hrubé finančné potreby zostávajú vysoké. Prepojenie bánk so štátom sa prehĺbilo v dôsledku daňových stimulov pre domáce banky na nákup štátneho dlhu. Ceny nehnuteľností na bývanie sa v roku 2024 výrazne zrýchlili v dôsledku silného dopytu, ku ktorému prispeli aj vládne opatrenia na podporu dopytu. Dosiahol sa len obmedzený pokrok v príslušných oblastiach politiky. Maďarsko bude musieť zaviesť trvalé fiškálne opatrenia a menej sa spoliehať na dočasné dane z neočakávaných ziskov alebo škrty v investíciách. Menová politika bola prísna, ale jej účinnosť bola oslabená vládnymi intervenciami: pretrvávajú nedostatočne cielené dotácie a pôžičky domácnostiam a podnikom a kontrola úverových sadzieb obmedzuje účinnosť menovej politiky. Dotácie na bývanie a preferenčné úverové schémy zároveň naďalej deformujú trh s bývaním a zvyšujú tlak na ceny nehnuteľností.

V Holandsku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca s vysokým súkromným dlhom v kontexte nadhodnoteného trhu s nehnuteľnosťami na bývanie a veľkým prebytkom bežného účtu zostáva aktuálna napriek určitým zlepšeniam vrátane väčšej dynamiky domáceho dopytu; táto zraniteľnosť má cezhraničný význam. Prebytok bežného účtu patrí k najväčším v eurozóne a očakáva sa, že zostane vysoký. Z hľadiska úspor a investícií prispievajú k prebytku všetky odvetvia hospodárstva. Prebytok podnikového sektora je do značnej miery spôsobený aktivitami nefinančných spoločností v zahraničí a príspevkom nerozdeleného zisku nadnárodných spoločností. Napriek tomu, že rast spotreby a investícií bol kľúčovým faktorom oživenia po pandémii, Holandsko zaostáva za eurozónou, pokiaľ ide o úroveň podnikových a verejných investícií. Dlh domácností zostáva medzi najvyššími v EÚ, ale výrazne sa znížila v dôsledku účinkov menovateľa, zatiaľ čo zadlženosť domácností sa v roku 2024 výrazne obnovila. Ceny nehnuteľností na bývanie sa v minulom roku zvyšovali a očakáva sa, že budú výrazne rásť aj v roku 2025, keďže významné štrukturálne problémy nie sú vyriešené. Dosiahol sa len obmedzený pokrok v príslušných oblastiach politiky. Boli prijaté niektoré opatrenia, ktoré by mohli znížiť prebytok bežného účtu, ale neočakáva sa, že ich celkový vplyv bude významný. Boli prijaté určité opatrenia na podporu ponuky bývania, ale len obmedzené opatrenia na zníženie motivácie domácností požičiavať si. Nedávne zavedenie limitov nájomného predstavuje riziko pre rozvoj súkromných a sociálnych nájomných trhov.

Na Slovensku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy. Napriek určitému zlepšeniu pretrváva zraniteľnosť súvisiaca s nákladovou konkurencieschopnosťou, vonkajšou rovnováhou a trhom s bývaním, zatiaľ čo zlepšenie v oblasti zadlženosti domácností sa zdá byť výraznejšie a politické opatrenia boli obmedzené. Rast inflácie a jednotkových nákladov práce sa výrazne znížil, ale rozdiely, vrátane jadrovej inflácie, v porovnaní so zvyškom eurozóny a EÚ pretrvávajú. Po výraznom zlepšení v roku 2023 v dôsledku nižších cien energií sa deficit bežného účtu platobnej bilancie v roku 2024 mierne zhoršil v dôsledku pomalého vývozu a rastúceho dovozu pri opätovnom oživení domáceho dopytu. Očakáva sa, že deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v tomto roku ešte zvýši. Zároveň sa neznižuje vysoký deficit verejných financií. Okrem toho sa ceny nehnuteľností na bývanie v priebehu roka 2024 opäť zrýchlili, zatiaľ čo pokles bytovej výstavby zhoršuje už aj tak obmedzenú ponuku bývania. Po niekoľkých rokoch výrazného rastu zadlženosti domácností vyššie úrokové sadzby v posledných dvoch rokoch spomalili dopyt po hypotékach a miera zadlženosti domácností sa v posledných rokoch znížila. Keďže sa však finančné podmienky v priebehu roka 2024 a začiatkom roka 2025 uvoľnili, Poskytovanie pôžičiek domácnostiam sa v poslednom období oživilo a ďalej ho podporoval rastúci reálny disponibilný príjem v kontexte napätej situácie na trhu práce. Účinok menovateľa sa stáva menej významným, takže miera zadlženosti domácností sa môže v najbližšom období stabilizovať alebo klesať menej ako predtým, pričom v kontexte zdravého bankového sektora zostane stále pod priemerom EÚ. Dosiahol sa len obmedzený pokrok v príslušných oblastiach politiky. S cieľom obmedziť infláciu boli predĺžené podporné opatrenia v oblasti energetiky pre domácnosti. Napriek tomu sa toto necielené opatrenie stalo jednou z príčin vysokého deficitu verejných financií a bežného účtu. Prijímanie opatrení na zlepšenie produktivity práce a podnikateľského prostredia je naďalej obmedzené. V apríli tohto roku nadobudla účinnosť novela stavebného zákona, ktorej cieľom je zefektívniť stavebné konania.

Vo Švédsku sa naďalej vyskytujú nerovnováhy. Zraniteľnosť súvisiaca s trhom nehnuteľností a vysokým súkromným dlhom zostáva napriek určitému zmierneniu v poslednom období naďalej aktuálna a zistená zraniteľnosť pretrváva aj bez prijatia ráznych opatrení. Napriek určitému zmierneniu zostávajú hodnoty dlhu domácností a podnikov v pomere k HDP jedny z najvyšších v EÚ, zatiaľ čo ceny nehnuteľností na bývanie sa v nominálnom vyjadrení nezmenili, ale sú naďalej nadhodnotené. Sprísnené finančné podmienky viedli aj k poklesu bytovej výstavby a vytvorili ďalší tlak na výdavky domácností a podnikov, pričom finančný sektor je naďalej veľmi exponovaný voči sektoru nehnuteľností vrátane komerčných nehnuteľností. Dosiahol sa len obmedzený pokrok v príslušných oblastiach politiky. Nastavenie politiky naďalej uprednostňuje obstarávanie bývania financované na dlh, zatiaľ čo ponuka bývania je stále nedostatočná. Zdanenie naďalej motivuje k vlastníctvu nehnuteľností financovaných na dlh prostredníctvom výraznej daňovej odpočítateľnosti splátok hypotekárnych úrokov. Opatrenia, ktoré by v budúcnosti zvýšili ponuku bývania, by pomohli zmierniť rast cien nehnuteľností, ale nenahradia reformy zamerané na hlavné faktory zadlženosti domácností. Trh s nájomným bývaním sa ešte nereformoval. Táto zraniteľnosť sa môže zhoršiť, ak by sa v dôsledku uvoľnenia makroprudenciálnych opatrení, o ktorom sa zrejme uvažuje, popri priaznivejších podmienkach financovania opäť zvýšil objem obstarávania bývania financovaného na dlh a nadhodnotenie cien nehnuteľností.

Členské štáty, v ktorých sa vyskytujú nadmerné nerovnováhy

V Rumunsku sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy. Zraniteľnosť sa zvýšila, keď sa v roku 2024 zvýšil dvojitý deficit fiškálneho a bežného účtu platobnej bilancie Rumunska a zhoršila sa nákladová konkurencieschopnosť. Vysoký deficit verejných financií sa v roku 2024 zvýšil. Pokračujúci rast deficitu verejných financií, najmä zvyšovanie miezd a dôchodkov vo verejnom sektore, zvýšil súkromnú spotrebu a už aj tak vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Jednotkové náklady práce sa v roku 2024 ďalej zrýchlili po už veľmi vysokých mierach rastu v predchádzajúcich rokoch, čo narušilo nákladovú konkurencieschopnosť. Zdravý mix vonkajšieho financovania založený na značných čistých priamych zahraničných investíciách a finančných prostriedkoch EÚ, ktorý obmedzoval nárast vonkajšieho dlhu, sa v roku 2024 oslabil. V rokoch 2025 a 2026 sa očakáva len marginálne zníženie deficitu verejných financií a deficitu bežného účtu. Rast jednotkových nákladov práce a inflácia by sa mali spomaliť, ale zostať vysoké. V roku 2024 bol pokrok v politike minimálny a riziká makroekonomickej stability sa zvýšili. Koncom minulého roka sa zvýšila politická neistota, čím sa krajina stala zraniteľnou voči zmenám nálad investorov a vyšším nákladom na pôžičky. Prepojenie medzi bankami a štátom je najväčšie v EÚ a v roku 2024 sa ešte zvýšilo. Významný balík fiškálnej konsolidácie prijatý na konci roka 2024 vrátane zmrazenia dôchodkov a miezd vo verejnej správe je potrebné doplniť ďalšími opatreniami na zabezpečenie úplného súladu so strednodobými cieľmi fiškálno-štrukturálneho plánu. Začiatkom roka 2025 bola prijatá reforma stanovenia minimálnej mzdy. Vykonávanie strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a daňovej reformy v roku 2025 by mohla výrazne znížiť fiškálnu zraniteľnosť. Okrem toho sú potrebné štrukturálne reformy, najmä tie, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti, na posilnenie konkurencieschopnosti, exportnej výkonnosti a prilákanie ďalších finančných prostriedkov EÚ. Pravdepodobne sú však potrebné ďalšie opatrenia. Celkovo je pravdepodobné, že bez rozhodných opatrení v oblasti fiškálnych aj štrukturálnych reforiem zostanú fiškálny a vonkajší deficit príliš vysoké, čím bude Rumunsko výrazne vystavené zmenám nálad investorov a vonkajším šokom.

DODATOK 5 – FIŠKÁLNY DOHĽAD V RÁMCI REFORMOVANÉHO PAKTU STABILITY A RASTU

Jarný balík európskeho semestra 2025 predstavuje ukončenie prvého úplného ročného cyklu makroekonomického dohľadu v rámci reformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí. Po nadobudnutí účinnosti v apríli 2024 dosiahol nový rámec na jeseň 2024 dôležitý míľnik, keď väčšina členských štátov predložila svoje prvé strednodobé plány, po ktorých nasledovalo posúdenie Komisiou v novembri a decembri a schválenie Radou v januári. Vo výročných správach o pokroku, ktoré členské štáty predkladajú koncom apríla, sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri vykonávaní strednodobých plánov 34 . Spolu s prognózou Komisie z jari 2025 a údajmi o výsledkoch za rok 2024 poskytujú kľúčové vstupy na posúdenie toho, či členské štáty dodržiavajú maximálny rast čistých výdavkov odporúčaný Radou. V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, obsahuje tento rámček a príloha 1 k správe o krajine hodnotenie účinných opatrení na nápravu ich nadmerného deficitu.

V prípade 22 členských štátov Komisia posúdila súlad rastu čistých výdavkov v roku 2025 (a v rokoch 2024 a 2025 spolu) s maximálnym rastom čistých výdavkov odporúčaným Radou. V prípade Belgicka, Bulharska a Litvy je posúdenie súladu založené na pláne čistých výdavkov predloženom v ich strednodobom pláne, ktorý Komisia kladne posúdila ako súlad s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 a za predpokladu, že ho Rada včas schváli. V prípade Rakúska sa hodnotenie uskutočňuje na základe čistého vývoja výdavkov predloženého v jeho strednodobom pláne, kým ho Komisia neposúdi a Rada neschváli. V prípade Nemecka nie je možné v súčasnosti vykonať úplné posúdenie dodržiavania predpisov, keďže neexistuje strednodobý plán. Komisia očakáva, že Nemecko predloží svoj plán do konca júla 2025.

V nadväznosti na závery Európskej rady o európskej obrane zo 6. marca 2025 35 Komisia vyzvala všetky členské štáty 36 , aby využili flexibilitu, ktorú poskytuje národná úniková doložka Paktu stability a rastu, s cieľom uľahčiť prechod na vyššie úrovne výdavkov na obranu. V nadväznosti na žiadosti 16 členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko) Komisia dnes prijala odporúčania Rade na aktiváciu národnej únikovej doložky 37 . Flexibilita v rámci národnej únikovej doložky umožňuje odchýlky od odporúčaného maximálneho rastu čistých výdavkov až do výšky 1,5 % HDP v období rokov 2025 až 2028 38 ; kým ju Rada neaktivuje, flexibilita poskytovaná v rámci národnej únikovej doložky je už riadne zohľadnená v tomto posúdení 39 . Odchýlky nad rámec tejto sumy sa zohľadňujú pri posudzovaní súladu s pravidlami Paktu stability a rastu, keďže odporúčania na aktiváciu národnej únikovej doložky nemenia definície deficitu verejných financií, dlhu a čistých výdavkov, ktoré sa majú zostavovať a vykazovať.

Posúdenie účinných opatrení v prípade členských štátov v rámci postupu pri nadmernom deficite

V ôsmich členských štátoch sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite: Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Pri posudzovaní účinných opatrení sa skúma, či čistý rast výdavkov v roku 2025 podľa prognózy Komisie z jari 2025 dodržiava stropy odporúčané Radou 40 . Odchýlky od týchto stropov sa uvádzajú v ročnom vyjadrení (t. j. na rok 2025) a v kumulovanom vyjadrení (t. j. na roky 2024 a 2025 spolu) 41 . V posúdení sa už zohľadňuje flexibilita, ktorú poskytuje vnútroštátna úniková doložka pre tie členské štáty, v ktorých Komisia dnes odporúča Rade, aby ju aktivovala, za predpokladu, že ju Rada včas schváli.

Na základe tohto posúdenia sa v prípade šiestich členských štátov(Taliansko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Francúzsko a Malta) postup pri nadmernom deficite pozastavuje s výhradou aktivácie národnej únikovej doložky Radou. Posúdenie je nasledovné:

·V prípade Talianska a Slovenskasa predpokladá, že čisté výdavky v roku 2025 porastú v rámci stropu stanoveného nápravnou trajektóriou.

·V prípade Maďarska a Poľskasa predpokladá, že rast čistých výdavkov v roku 2025 prekročí strop stanovený nápravnou trajektóriou. Odchýlky, ktoré Komisia predpokladá pre tieto členské štáty, sú však v rámci flexibility, ktorú poskytuje národná úniková doložka založená na súčasných prognózach výdavkov na obranu.

·V prípade Francúzska a Maltysa predpokladá, že rast čistých výdavkov bude v roku 2025 pre Francúzsko a v rokoch 2024 – 2025 pre Maltu vyšší ako strop stanovený nápravnou trajektóriou. Odchýlky neprekračujú 0,3 % (ročne), resp. 0,6 % (kumulatívne) HDP, po prekročení ktorých by existoval silný predpoklad, že nie je možné prijať účinné opatrenia. Tieto členské štáty sa vyzývajú, aby boli pripravené prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s nápravnou trajektóriou.

V prípade Belgickasa predpokladá, že čistý rast výdavkov v roku 2025 prekročí strop, ktorý má byť stanovený nápravnou trajektóriou odporúčanou Komisiou 42 . Predpokladaná odchýlka je však v rámci flexibility, ktorú poskytuje národná úniková doložka založená na súčasných prognózach výdavkov na obranu.

Ďalšie posúdenie sa uskutoční na jeseň a potom na jar 2026, keď budú k dispozícii údaje o výsledkoch za rok 2025.

V Rumunsku sa predpokladá rast čistých výdavkov nad stropom stanoveným v rámci nápravnej trajektórie. Konkrétne sa predpokladaná odchýlka v rokoch 2024 a 2025 spolu odhaduje na 1,7 % HDP. To znamená, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, pričom neexistujú žiadne zmierňujúce relevantné faktory. Vysoký rast čistých výdavkov vedie k pretrvávajúcim vysokým deficitom verejných financií (9,3 % v roku 2024 a na základe prognózy Komisie z jari 2025 8,6 % HDP v roku 2025) a k nárastu pomeru dlhu k HDP o viac ako desať bodov od roku 2021. Včasné odstránenie nadmerného deficitu do roku 2030 je ohrozené jasnými rizikami. Komisia preto odporúča Rade, aby dnes prijala rozhodnutie, ktorým sa nestanovuje žiadne účinné opatrenie. To povedie k prijatiu revidovaného odporúčania podľa článku 126 ods. 7. Komisia vyzýva Rumunsko, aby urýchlene prijalo opatrenia na splnenie požiadaviek postupu pri nadmernom deficite.

Posúdenie vykonávania strednodobých plánov ostatnými členskými štátmi

·Na základe prognóz rastu čistých výdavkov v roku 2025 uvedených v prognóze Komisie z jari 2025 sa predpokladá, že 12 členských štátov dodrží odporúčaný maximálny rast čistých výdavkov 43 , s výhradou aktivácie národnej únikovej doložky na základe súčasných prognóz výdavkov na obranu.

oV prípade Česka, Estónska, Lotyšska, Slovinska, Fínska a Švédskasa predpokladá, že čisté výdavky v roku 2025 porastú v rámci stropu odporúčaného Radou.

oV prípade Rakúskasa predpokladá, že rast čistých výdavkov v roku 2025 sa bude pohybovať v rámci stropu stanoveného v jeho strednodobom pláne (ktorý sa v súčasnosti posudzuje).

oV prípade Bulharska, Dánska, Grécka, Chorvátska a Litvysa predpokladá, že čistý rast výdavkov bude vyšší ako strop odporúčaný Radou (alebo čistý rast výdavkov v príslušnom strednodobom pláne). Odchýlky, ktoré sa pre tieto členské štáty predpokladajú, sú však v rámci flexibility národnej únikovej doložky založenej na súčasných prognózach výdavkov na obranu.

·V dvoch členských štátoch sa predpokladá, že rast čistých výdavkov v roku 2025 prekročí strop odporúčaný Radou na základe prognózy Komisie z jari 2025, preto sa predpokladá, že tieto členské štáty budú vo všeobecnosti spĺňať aj odporúčaný maximálny rast čistých výdavkov alebo podmienky národnej únikovej doložky na základe súčasných prognóz výdavkov na obranu.

oV prípade Portugalska sa predpokladá, že čistý rast výdavkov v roku 2025 prekročí strop odporúčaný Radou. Predpokladaná kumulovaná odchýlka je pod prahovou hodnotou 0,6 % HDP 44 .

oV prípade Španielska sa predpokladá, že čistý rast výdavkov v roku 2025 bude vyšší ako strop odporúčaný Radou (v ročnom vyjadrení), ale odchýlka nepresiahne hranicu 0,3 % HDP.

·V štyroch členských štátoch(Írsko, Cyprus, Luxembursko a Holandsko) sa predpokladá, že rast čistých výdavkov v roku 2025 prekročí strop odporúčaný Radou a odchýlky prekročia prahové hodnoty pre ročné (Írsko, Cyprus, Luxembursko) a kumulované (Holandsko) odchýlky. V prípade týchto členských štátov Komisia vidí riziko odchýlky od odporúčaných maximálnych mier rastu.

Vyššie uvedené údaje predstavujú predbežné posúdenie súladu na základe prognózy Komisie z jari 2025. Ďalšie posúdenie sa uskutoční na jeseň. Následne sa na jar 2026 bude posudzovať dodržiavanie odporúčaných maximálnych mier rastu čistých výdavkov na základe údajov o výsledkoch za rok 2025 a odchýlky od odporúčaní sa zaznamenajú v kontrolných účtoch.

Pri posudzovaní vykonávania strednodobých plánov sa musí zohľadniť aj súbor investícií a reforiem, ktoré sú základom predĺženia príslušných období fiškálnych úprav. Týka sa to Španielska, Francúzska, Talianska, Fínska, Belgicka a Rumunska. Podrobné posúdenie stavu vykonávania týchto záväzkov je k dispozícii v prílohe 1 k príslušným správam o jednotlivých krajinách. V prípade Rumunska sa doterajšia reakcia na odporúčanie Rady z 21. januára 2025 považuje za nedostatočnú.

Posúdenie dodržiavania kritérií deficitu a dlhu

Komisia ako súčasť balíka európskeho semestra prijala správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ pre štyri členské štáty. Sú to Rakúsko, Fínsko, Lotyšsko a Španielsko. Cieľom tejto správy je posúdiť plnenie kritéria deficitu, na základe ktorého sa môže rozhodnúť, či v týchto členských štátoch existuje nadmerný deficit. V prípade Rakúska, Fínska a Španielska sa správa zakladá na deficite verejných financií nad referenčnou hodnotou deficitu 3 % HDP v roku 2024. Lotyšsko sa v správe uvádza, pretože jeho plánovaný deficit v roku 2025 prevyšuje referenčnú hodnotu na úrovni 3 % HDP. Na základe analýzy uvedenej v správe nie je dôvod na začatie postupu pri nadmernom deficite v prípade Fínska, Lotyšska a Španielska. Pokiaľ ide o Rakúsko, Komisia s prihliadnutím na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru k jeho správe zváži, či navrhne začatie postupu pri nadmernom deficite tým, že navrhne Rade prijať rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, ktorým sa stanoví existencia nadmerného deficitu.

Zdroj: Výpočty Komisie vychádzajú z prognózy Komisie z jari 2025.

Poznámky: Táto tabuľka je základom posúdenia súladu členských štátov, o ktorom sa hovorí v tomto rámčeku. V stĺpcoch A a B kladná odchýlka znamená, že čisté výdavky plánované na rok 2025 v prognóze Komisie z jari 2025 prekračujú maximálne miery rastu čistých výdavkov, ktoré stanovila Rada vo svojom odporúčaní, ktorým schválila strednodobý plán (Česko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko) alebo vo svojom odporúčaní s cieľom odstrániť nadmerný deficit (Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Rumunsko). V prípade Belgicka, Bulharska, Litvy a Rakúska kladná odchýlka znamená, že predpokladané čisté výdavky prekračujú maximálne miery rastu čistých výdavkov zahrnuté v strednodobom pláne (v prípade Belgicka, Bulharska a Litvy bol plán kladne posúdený Komisiou a čaká sa na schválenie Radou; v prípade Rakúska, Komisia plán ešte stále posudzuje). V prípade Nemecka nie je možné vykonať žiadne kvantitatívne hodnotenie, keďže neexistuje strednodobý plán. V stĺpci C sa uvádza, či členské štáty doteraz požiadali o aktiváciu národnej únikovej doložky. V stĺpci D sa uvádza predpokladaná kumulatívna odchýlka po zohľadnení flexibility, ktorú poskytuje národná úniková doložka v prípade výdavkov na obranu členským štátom, ktoré požiadali o aktiváciu národnej únikovej doložky.

Zdroj: prognóza Komisie z jari 2025.

(1)

  Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ , COM(2025) 30 final.

(2)

Vrátane spolufinancovania členských štátov.

(3)

Vrátane spolufinancovania členských štátov.

(4)

Tento údaj sa vzťahuje na programové obdobie 2021 – 2027 a zahŕňa vnútroštátne spolufinancovanie.

(5)

  Modernizovaná politika súdržnosti: strednodobé preskúmanie; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v kontexte strednodobého preskúmania.

(6)

  Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu [COM(2025) 46 final].

(7)

  Biela kniha pre európsku obranu – Pripravenosť 2030 .

(8)

Rumunsko zatiaľ nepredložilo výročnú správu o pokroku.

(9)

Odchýlku spôsobenú vyššími výdavkami na obranu, ktoré by boli povolené, ak Rada v súlade s odporúčaniami Komisie aktivuje národnú únikovú doložku, Komisia v skutočnosti zohľadnila pri posudzovaní dodržiavania trajektórie čistých výdavkov stanovenej v rámci preventívnej časti [nariadenie (EÚ) 2024/1263] a pri posudzovaní účinných opatrení týkajúcich sa dodržiavania nápravnej trajektórie stanovenej v rámci nápravnej časti [nariadenie (ES) 1467/97].

(10)

SWD(2025) 68 až 71 a SWD(2025) 122 až 127.

(11)

So spolufinancovaním členských štátov.

(12)

  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16179-2024-INIT/sk/pdf .

(13)

Výpočty Európskej komisie (oddelenie hlavného ekonóma GR ENER) sú založené na údajoch o cenách z Eurostatu a amerického Úradu pre energetické informácie (Energy Information Administration – EIA).

(14)

COM(2025) 440 final/2.

(15)

COM(2025) 274.

(16)

  Investičný prieskum EIB na rok 2024 – prehľad Európskej únie .

(17)

  Zjednodušenie a vykonávanie – Európska komisia .

(18)

Priemerný podiel vývozu a dovozu služieb na HDP.

(19)

COM(2025) 124 final.

(20)

Stratégie Únie rovnosti podporujú rovnaké príležitosti na trhu práce a vo vzdelávaní pre ženy a znevýhodnené skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom vrátane Rómov.

(21)

Na opatrenia na riešenie demografických výziev a ich vplyvu na konkurenčnú výhodu Európy sa poukazuje aj v  súbore demografických nástrojov .

(22)

Európska komisia (2024). Dvojitá výzva, ktorou je spravodlivosť a excelentnosť v oblasti základných zručností v EÚ .

(23)

Eurobarometer 529, 2023.

(24)

Odhad v rámci projektu Cedefop „Prognóza zručností“ Prognóza zručností | Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)

(25)

  Únia zručností – Európska komisia .

(26)

Vzhľadom na vývoj klimatických, geopolitických a bezpečnostných výziev, stratégia únie pripravenosti zahŕňa politické opatrenia, ktoré budú podporovať a dopĺňať členské štáty v úsilí o pripravenosť

(27)

Pozri nariadenie (EÚ) 2024/1263, článok 3 a príslušné odôvodnenie.

(28)

  Spoločná správa o zamestnanosti na rok 2025, prijatá Radou EPSCO 10. marca 2025 .

(29)

  SWD(2025) 95 – Druhá fáza analýzy krajín v oblasti sociálnej konvergencie v súlade s rámcom sociálnej konvergencie (SCF) , 2025.

(30)

V roku 2024 boli identifikované tieto členské štáty: Bulharsko, Rumunsko a Taliansko.

(31)

Vrátane politických opatrení uvedených v databáze odporúčaní pre jednotlivé krajiny, vo výročných správach o pokroku, ako aj v správach o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (polročné podávanie správ o pokroku pri realizovaní míľnikov a cieľov a vyplývajúce z posudzovania žiadostí o platbu).

(32)

Členské štáty boli v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti požiadané, aby sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti účinne zaoberali všetkými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny alebo významným súborom relevantných odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V uvedenom posúdení odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa zohľadňuje stupeň vykonávania opatrení zahrnutých v plánoch obnovy a odolnosti a opatrení vykonaných mimo plánov obnovy a odolnosti, ktorý sa dosiahol v čase posudzovania. Opatrenia uvedené v prílohách k prijatým vykonávacím rozhodnutiam Rady o schválení posúdenia plánov obnovy a odolnosti, ktoré ešte nie sú prijaté ani vykonané, ale považujú sa za dôveryhodne oznámené v súlade s metodikou posudzovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, zaručujú „obmedzený pokrok“. Výsledkom týchto opatrení po ich vykonaní môže byť „určitý/výrazný pokrok“ alebo „úplné vykonanie“, a to v závislosti od ich relevantnosti pre riešenie výziev, ktoré sú predmetom odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Rovnaký prístup sa uplatňuje na reformy a investície zahrnuté v strednodobých fiškálnych štrukturálnych plánoch.

(33)

Desať hĺbkových preskúmaní bolo členským štátom poskytnutých v dvoch dávkach: prvá v marci (pre Cyprus, Nemecko, Grécko, Holandsko) a druhá v apríli (pre Estónsko, Maďarsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko, Švédsko); všetky boli zverejnené v máji: Hĺbkové preskúmania – Európska komisia (europa.eu) .

(34)

Rumunsko zatiaľ nepredložilo výročnú správu o pokroku.

(35)

Závery Európskej rady o európskej obrane zo 6. marca 2025, https://www.consilium.europa.eu/media/tzkadtec/20250306-european-council-conclusions-en.pdf .

(36)

Oznámenie Komisie o prispôsobení zvýšených výdavkov na obranu v rámci Paktu stability a rastu, C(2025) 2000 final.

(37)

Rada a Komisia dostali aj žiadosť Nemecka o aktiváciu národnej únikovej doložky. Keďže Nemecko ešte nepredložilo svoj strednodobý plán, Komisia posúdi žiadosť spolu s posúdením strednodobého plánu po jeho prijatí.

(38)

Okrem toho sa pri určovaní flexibility, ktorú možno poskytnúť počas aktivácie národnej únikovej doložky, nebude brať do úvahy záruka udržateľnosti dlhu a záruka odolnosti voči deficitu. Tým sa zabezpečí, aby sa podmienka udržateľnosti vnútroštátnej únikovej doložky uplatňovala rovnako na všetky členské štáty.

(39)

V praxi sa odchýlka v prípade vyšších výdavkov na obranu, ktorá by bola povolená v prípade aktivácie národnej únikovej doložky Radou, v súlade s odporúčaniami Komisie zohľadnila Komisiou pri posudzovaní dodržiavania trajektórie čistých výdavkov stanovenej v rámci preventívnej časti [nariadenie (EÚ) 2024/1263] a pri posudzovaní účinných opatrení týkajúcich sa dodržiavania nápravnej trajektórie stanovenej v rámci nápravnej časti [nariadenie (ES) 1467/97].

(40)

 V prípade Belgicka je posúdenie súladu založené na pláne čistých výdavkov predloženom v ich strednodobom pláne, ktorý Komisia kladne posúdila ako súlad s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 a za predpokladu, že ho Rada včas schváli.

(41)

Pre členské štáty, ktoré predložili svoj strednodobý plán v tomto roku (Bulharsko, Belgicko, Litva a Rakúsko), je základným rokom pre plán a/alebo príslušné odporúčanie rok 2024 (keďže v súčasnosti sú k dispozícii údaje o výsledku hospodárenia) a obdobie fiškálnej úpravy sa začína v roku 2025. Výsledkom je, že ročná a kumulovaná odchýlka poskytujú rovnaký výsledok.

(42)

Komisia 21. mája vydala revidované odporúčanie pre odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií v Belgicku. Posúdenie súladu pre Belgicko sa uvádza na základe tejto revidovanej nápravnej trajektórie, ktorá zodpovedá záväzku pre mieru rastu čistých výdavkov v strednodobom pláne Belgicka. Komisia ju 21. mája 2025 posúdila kladne a v najbližších týždňoch ho má schváliť Rada. Vzhľadom na revíziu by bolo posúdenie na základe existujúceho odporúčania Rady zastarané.

(43)

V prípade Bulharska a Litvy je posúdenie súladu založené na pláne čistých výdavkov predloženom v ich strednodobom pláne, ktorý Komisia kladne posúdila ako súlad s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 a za predpokladu, že ho Rada včas schváli. V prípade Rakúska sa hodnotenie uskutočňuje na základe čistého vývoja výdavkov predloženého v jeho strednodobom pláne, kým ho Komisia neposúdi a Rada neschváli.

(44)

Napriek tejto odchýlke sa v prognóze Komisie z jari 2025 uvádza, že celkové saldo verejných financií zostáva prebytkové.