EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 4. 2025

COM(2025) 181 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2024

{SWD(2025) 102 final}

Obsah

1.    Úvod    

2.    Modernizácia a zjednodušenie pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom prispieť ku konkurencieschopnosti EÚ, k jej zelenej a digitálnej transformácii a k posilneniu jednotného trhu    

2.1. Hodnotenie a revízia antitrustových pravidiel a pravidiel týkajúcich sa fúzií    

2.2. Hodnotenie a revízia pravidiel štátnej pomoci a súvisiacich usmernení    

2.3. Politika štátnej pomoci ako kľúč k odolnosti v čase krízy    

Dočasný krízový a transformačný rámec na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo    

Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti    

3. Účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže prispelo k zelenej a digitálnej transformácii v EÚ a k posilneniu jednotného trhu    

3.1. Zachovanie spravodlivosti a súťažeschopnosti trhov a posilnenie jednotného trhu    

Presadzovanie antitrustových pravidiel    

Kontrola fúzií    

Kontrola štátnej pomoci    

3.2. Podpora zelenej transformácie    

Presadzovanie antitrustových pravidiel    

Kontrola fúzií    

Kontrola štátnej pomoci    

3.3. Podporovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí    

Sektor finančných služieb    

Zdaňovanie    

4. Účinné presadzovanie aktu o digitálnych trhoch a nariadenia o zahraničných subvenciách    

4.1. Riešenie výziev a dynamiky digitálnych trhov presadzovaním aktu o digitálnych trhoch    

4.2. Ochrana jednotného trhu pred zahraničnými subvenciami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, prostredníctvom presadzovania nariadenia o zahraničných subvenciách    

5. Vplyv politiky hospodárskej súťaže a jej presadzovania    

5.1. Prínosy vyplývajúce z presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže pre spotrebiteľov a občanov    

5.2. Ochrana hospodárskej súťaže v meniacom sa svete    

5.3. Vplyv politiky štátnej pomoci na jednotný trh    

6. Komunikácia a osveta na podporu politiky hospodárskej súťaže    

7. Vzťahy s inými inštitúciami EÚ    

8. Politika hospodárskej súťaže v európskom a globálnom kontexte    

8.1. Podpora európskej kultúry hospodárskej súťaže prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž    

8.2. Pomoc členským štátom pri reformách prostredníctvom Nástroja technickej podpory    

8.3. Medzinárodné vzťahy    

1.Úvod

Od samého začiatku európskeho projektu zohráva politika hospodárskej súťaže zásadnú úlohu pri formovaní jednotného trhu. Politika hospodárskej súťaže umožňuje spoločnostiam všetkých veľkostí konkurovať a rásť v EÚ na základe svojich kvalít, pričom zároveň podporuje inovácie a rast a prispieva k celkovej konkurencieschopnosti a odolnosti hospodárstva EÚ.

Politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže spolu s účinným presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže udržiava ceny dole, zvyšuje kvalitu výrobkov a urýchľujú inovácie, čím vo všeobecnosti zvyšuje blahobyt spotrebiteľov a podnikov. Cieľom politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže je zachovávať otvorenosť a súťažeschopnosť trhov, a to najmä odstraňovaním a sankcionovaním praktík, ktoré narúšajú súťažné konanie, a umožňovaním len tej štátnej pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž najmenej.

V roku 2024 uverejnili Enrico Letta 1 a Mario Draghi 2 dve správy. Správa pána Lettu obsahuje odporúčania, ako zlepšiť jednotný trh, a správa pána Draghiho zahŕňa návrhy, ako zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ. V oboch správach sa zdôrazňuje, že najlepším prostriedkom EÚ na zabezpečenie konkurencieschopnej, čistej a digitálnej budúcnosti je jednotný trh a že účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže je hlavným zdrojom rastu produktivity a konkurencieschopnosti v EÚ. Základným znakom dobre fungujúcich trhov je účinná hospodárska súťaž.

V tejto súvislosti Európska komisia (ďalej len „Komisia“) a jej Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž v roku 2024 pokračovali v rozvíjaní politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže v záujme dosiahnutia cieľov zeleného, digitálneho a odolného európskeho hospodárstva, ako aj v záujme aktívneho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže. Základným znakom dobre fungujúcich trhov je účinná hospodárska súťaž. Politika hospodárskej súťaže však neexistuje vo vákuu. Medzi odvetvovými predpismi a presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže existuje súčinnosť, pričom sa vzájomne posilňujú.

Správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2024 predkladá Komisia Európskemu parlamentu, Rade Európskej únie, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskemu výboru regiónov. V správe sa opisujú kľúčové aspekty vývoja politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a jej presadzovania v roku 2024. Komplexnejší opis vývoja politiky, opatrení na presadzovanie pravidiel a významnej judikatúry sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je pripojený k správe.

2.Modernizácia a zjednodušenie pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom prispieť ku konkurencieschopnosti EÚ, k jej zelenej a digitálnej transformácii a k posilneniu jednotného trhu

V roku 2024 sa vyvinulo značné úsilie na zabezpečenie toho, aby všetky nástroje presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže (kontrola fúzií, antitrust a kontrola štátnej pomoci) boli naďalej vhodné na účely ochrany spravodlivej hospodárskej súťaže a boli v súlade s cieľmi zeleného, digitálneho a odolného hospodárstva EÚ.

2.1. Hodnotenie a revízia antitrustových pravidiel a pravidiel týkajúcich sa fúzií

Komisia prijala vo februári 2024 revidované oznámenie o definícii trhu, v ktorom aktualizovala spôsob definície trhov s cieľom zohľadniť novú situáciu na trhu a vývoj rozhodovacej praxe a judikatúry 3 . Definícia trhu si vyžaduje vymedzenie hraníc hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami pri posudzovaní fúzií a väčšiny antitrustových prípadov. Oznámením o definícii trhu sa zvyšuje transparentnosť a právna istota pre podniky, uľahčuje sa dodržiavanie predpisov a prispieva sa k efektívnejšiemu presadzovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Revidované oznámenie o definícii trhu predstavuje aktualizované a prístupnejšie usmernenie. Opisujú sa v ňom všeobecné zásady a zdôrazňuje sa význam necenových parametrov pre definíciu trhu, ako sú inovácie, kvalita, spoľahlivé dodávky a udržateľnosť. Okrem toho oznámenie o definícii trhu obsahuje usmernenie týkajúce sa pojmov definície trhu za osobitných okolností, napríklad na digitálnych trhoch, v odvetviach s vysokou mierou inovácie a na trhoch, ktoré prechádzajú štrukturálnymi zmenami. Oznámenie o definícii trhu zahŕňa aj kvantitatívne techniky používané pri definovaní trhov a výpočte trhových podielov.

Hodnotenie procesného rámca antitrustovej politiky bolo dokončené v roku 2024. Nariadením (ES) č. 1/2003 4 a jeho vykonávacím aktom, nariadením (ES) č. 773/2004 5 , sa stanovuje procesný rámec zameraný na zabezpečenie účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ. Po rozsiahlom zhromažďovaní dôkazov, verejnej konzultácii a prieskume Komisia v septembri 2024 uverejnila pracovný dokument útvarov Komisie 6 , v ktorom predstavila výsledky hodnotenia. Počas celého procesu hodnotenia útvary Komisie spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže členských štátov. Zamestnanci Komisie dospeli k záveru, že v prípade hodnotených nariadení sa vo všeobecnosti dosiahli dobré výsledky pri plnení ich cieľa, ktorým je účinné a jednotné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, a to prostredníctvom zmien, ktoré nariadenia priniesli do právomocí Komisie v oblasti presadzovania pravidiel, ako aj splnomocnením vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže na presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V hodnotení sa takisto identifikovali oblasti, ktorým sa treba podrobnejšie venovať s cieľom zabezpečiť, aby presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže držalo krok s digitalizáciou, a zaistiť súdržné a rýchle presadzovanie antitrustových pravidiel.

Vylučovacie formy zneužívania dominantného postavenia poškodzujú podniky aj spotrebiteľov. Vedú k vyšším cenám, menšej miere inovácií a nižšej kvalite tovaru a služieb. Komisia v roku 2024 pokračovala v príprave nových usmernení k vylučovacím formám zneužívania dominantného postavenia. Účelom tejto činnosti je systematizovať judikatúru týkajúcu sa správania zameraného na vylúčenie konkurentov z trhu podľa článku 102 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť právnu istotu a predvídateľnosť a poskytnúť spoločnostiam prevádzkové usmernenia. Usmernenia majú takisto podporiť funkčný prístup založený na účinkoch, ktorý je v súlade s ekonomickým myslením a prispieva k účinnému presadzovaniu článku 102 ZFEÚ. Komisia v auguste 2024 uverejnila návrh usmernení k vylučovacím formám zneužívania dominantného postavenia na pripomienkovanie 7 . Európska sieť pre hospodársku súťaž (ESHS) následne schválila návrh usmernení v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo vydané v septembri 2024 8 .

V januári 2024 Komisia začala vykonávať hodnotenie nariadenia o skupinovej výnimke v sektore motorových vozidiel. Cieľom tohto hodnotenia je posúdiť, do akej miery je uvedené nariadenie stále vhodné na daný účel. Komisia v apríli 2023 predĺžila platnosť nariadenia o skupinovej výnimke v sektore motorových vozidiel o päť rokov do 31. mája 2028 9 . Vďaka tomuto obmedzenému predĺženiu Komisia získala viac času na posúdenie nových trendov, ako sú trendy vyplývajúce z rozšíreného používania digitálnych prvkov v nových vozidlách. Komisia takisto aktualizovala doplňujúce usmernenia pre daný sektor 10 s rovnakým obdobím platnosti.

Dokončilo sa hodnotenie pravidiel týkajúcich sa dohôd o transfere technológií. Nariadením o skupinovej výnimke pre transfer technológií 11 sa určité kategórie dohôd a postupov vynímajú z uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Platnosť súčasného nariadenia o skupinovej výnimke pre transfer technológií uplynie 30. apríla 2026, pričom nariadenie bolo podrobené hodnoteniu (vrátane sprievodných usmernení) 12 s cieľom posúdiť, ako pravidlá fungujú v praxi, a pomôcť rozhodnúť, či by Komisia mala nechať platnosť nariadenia uplynúť, predĺžiť ju alebo vypracovať revidované nariadenie a súvisiace usmernenia. Výsledky hodnotenia boli uverejnené v novembri 2024 13 . Z hodnotenia vyplynulo, že nariadenie o skupinovej výnimke pre transfer technológií a usmernenia týkajúce sa dohôd o transfere technológií boli vo veľkej miere úspešné pri zabezpečovaní účinného, efektívneho a jednotného uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na dohody o transfere technológií a že ich ciele sú naďalej relevantné. Z hodnotenia takisto vyplynulo, že nariadenie o skupinovej výnimke pre transfer technológií a sprievodné usmernenia by sa mohli zlepšiť a zjednodušiť, aby sa zvýšila právna istota a zohľadnil najnovší vývoj na trhu. Komisia zreviduje rámec pre transfer technológií s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti mali jasné, jednoduché a aktuálne pravidlá týkajúce sa dohôd o udelení licencie na technológie podporujúce hospodársku súťaž, čím sa uľahčí šírenie technológií a podporí sa počiatočný výskum, vývoj a inovácie.

V novembri 2024 Komisia uverejnila hodnotiacu štúdiu ex post, ktorú si nechalo vypracovať GR pre hospodársku súťaž a ktorá sa týkala tzv. nadobudnutí na účel likvidácie konkurencie vo farmaceutickom sektore 14 . Na účely danej štúdie boli nadobudnutia na účel likvidácie konkurencie vymedzené ako nadobudnutia inovačných farmaceutických výrobkov v štádiu prípravy, ktorých cieľom alebo účinkom je ukončenie jedného z prekrývajúcich sa projektov v oblasti výskumu a vývoja. Existuje značné riziko, že v dôsledku takýchto nadobudnutí na účel likvidácie konkurencie sa obmedzí hospodárska súťaž v oblasti inovácií, ktorá je súčasťou transakcie a v konečnom dôsledku celého trhu. V štúdii sa hodnotili nielen dohody o fúziách a nadobudnutiach, ale aj iné typy transakcií vrátane licenčných dohôd a dohôd o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja 15 . Podľa štúdie sa v rokoch 2014 až 2018 v priemere 48 transakcií ročne týkalo nadobudnutia úzko sa prekrývajúcich projektov v oblasti výskumu a vývoja na úrovni klinického skúšania. V prípade značného počtu z nich bol jeden z projektov v oblasti výskumu a vývoja strán následne zrušený. Bez prístupu k interným dokumentom sa v rámci štúdie nepodarilo identifikovať konkrétne príklady dohôd, v prípade ktorých sa potvrdilo („dokázalo“), že ide o nadobudnutia na účel likvidácie konkurencie, ale zistilo sa, že 18 transakcií ročne si „zaslúži ďalšie preskúmanie“, čo znamená, že neexistoval jasne identifikovateľný technický alebo bezpečnostný dôvod vysvetľujúci predmetné ukončenie. V štúdii sa hodnotilo doterajšie presadzovanie pravidiel Komisiou, ktoré sa týkalo potenciálnych nadobudnutí na účel likvidácie konkurencie, a právny rámec, ktorým sa Komisia v tejto súvislosti riadi. Zistilo sa, že Komisia správne posúdila teórie ujmy v piatich prípadoch fúzií, ktoré zahŕňali nadobudnutia na účel likvidácie konkurencie 16 . Štúdia okrem toho obsahovala odporúčania na zlepšenie návrhu nápravných opatrení. A napokon, v štúdii sa analyzovala vhodnosť nástrojov na kontrolu fúzií a nástrojov antitrustovej kontroly používaných na riešenie nadobudnutí na účel likvidácie konkurencie v prípadoch, keď Komisia nemá právomoc 17 .

2.2. Hodnotenie a revízia pravidiel štátnej pomoci a súvisiacich usmernení

V máji 2024 Komisia zmenila usmernenia o regionálnej štátnej pomoci 18 . Možnosť členských štátov poskytovať pomoc podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci je dôležitým nástrojom na podporu investícií v menej zvýhodnených regiónoch Európy a na posilnenie sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Zmenou usmernení o regionálnej štátnej pomoci 19 sa členským štátom umožnilo zmeniť svoje mapy regionálnej pomoci tak, aby poskytovali vyššie sumy regionálnej pomoci na investičné projekty, na ktoré sa vzťahuje Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) 20 , a to až o 10 percentuálnych bodov v regiónoch oprávnených na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (tzv. oblasti „a“) a o 5 percentuálnych bodov v regiónoch oprávnených na pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (tzv. oblasti „c“). Cieľom platformy STEP je podporovať vývoj a výrobu kritických technológií relevantných pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre strategickú suverenitu EÚ.

Rizikové financovanie zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní hospodárstva, najmä v prípade startupov, MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. V januári 2024 Komisia poskytla členským štátom praktické usmernenie o tom, ako posudzovať existenciu pomoci v prípade opatrení rizikového financovania pri zvažovaní toho, či verejné opatrenia na uľahčenie prístupu spoločností k financovaniu predstavujú štátnu pomoc 21 .

Dňa 1. januára 2024 nadobudli účinnosť dve revidované nariadenia o pomoci de minimis. Tretie nariadenie o pomoci de minimis bolo prijaté v decembri 2024.

Revidované všeobecné nariadenie o pomoci de minimis 22 sa bude uplatňovať do 31. decembra 2030. Vynímajú sa ním malé sumy pomoci spod kontroly EÚ zameranej na štátnu pomoc, pretože sa považujú za pomoc, ktorá nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí jej narušením. Strop na účely uplatňovania výnimky sa zvýšil z 200 000 EUR na 300 000 EUR na jednu spoločnosť za obdobie troch rokov. Členské štáty budú povinné zaznamenať pomoc de minimis v centrálnom registri zriadenom na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ. Táto povinnosť sa bude uplatňovať od 1. januára 2026.

Revidované nariadenie o pomoci de minimis v súvislosti s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu 23 takisto nadobudlo účinnosť 1. januára 2024. Strop na účely uplatňovania výnimky v prípade pomoci de minimis v súvislosti s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sa zvýšil z 500 000 EUR na 750 000 EUR na jednu spoločnosť za obdobie troch rokov. Tak ako v prípade všeobecného nariadenia o pomoci de minimis, členské štáty budú povinné zaznamenať pomoc de minimis v súvislosti s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v centrálnom registri zriadenom na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ. Táto povinnosť sa bude uplatňovať od 1. januára 2026.

V decembri 2024 Komisia prijala zmenu nariadenia o pomoci de minimis v sektore poľnohospodárstva 24 . Členské štáty môžu vďaka zmeneným pravidlám vo väčšej miere podporovať poľnohospodárov jednoduchým, rýchlym, priamym a efektívnym spôsobom. Hlavné zmeny zavedené touto úpravou sú: 1. zvýšenie maximálneho stropu pomoci de minimis na podnik za tri roky z 25 000 EUR na 50 000 EUR; 2. zvýšenie „vnútroštátnej hornej hranice“ (maximálnej výšky kumulatívnej pomoci de minimis povolenej na členský štát) z 1,5 % na 2 % hodnoty poľnohospodárskeho výstupu dotknutého členského štátu; 3. vypustenie „sektorovej hornej hranice“ (horný limit opatrení na členský štát so zameraním len na jeden trh s výrobkami); 4. zavedenie povinného centrálneho registra pomoci de minimis na vnútroštátnej alebo európskej úrovni a 5. predĺženie platnosti revidovaného nariadenia do 31. decembra 2032.

Vďaka zvýšeniu stropu pomoci de minimis a centrálnemu registru pomoci de minimis v uvedených troch nariadeniach sa výrazne zjednodušujú platné pravidlá. Zvýšenie stropov umožňuje členským štátom poskytovať väčšiu podporu rýchlejšie a jednoduchšie a vďaka centrálnym registrom majú zainteresované strany menej povinností v súvislosti s podávaním správ.

Okrem toho Komisia v júni 2024 uverejnila na účely konzultácie návrh nových pravidiel pre pozemnú a multimodálnu dopravu, usmernenia pre pozemnú a multimodálnu dopravu a nariadenie o skupinovej výnimke v doprave. Cieľom nariadenia o skupinovej výnimke v doprave je oslobodiť určité kategórie pomoci v odvetví železničnej, vnútrozemskej vodnej a multimodálnej dopravy od predchádzajúcej notifikácie. Dané nariadenie doplní usmernenia pre pozemnú a multimodálnu dopravu, ktorými sa nahradia súčasné usmernenia pre železničné podniky 25 , a stanovia sa v ňom podmienky na posúdenie zlučiteľnosti pomoci pre udržateľnú pozemnú dopravu, na ktorú sa skupinová výnimka nevzťahuje, s jednotným trhom. Tieto dva súbory pravidiel budú tvoriť komplexný a aktuálny súbor pravidiel pomoci pre udržateľnú pozemnú dopravu. Proces revízie týchto dvoch nástrojov prebieha.

2.3. Politika štátnej pomoci ako kľúč k odolnosti v čase krízy     

Pravidlami štátnej pomoci sa zabezpečuje, aby sa pomoc zameriavala na zlyhania trhu, predchádzalo sa nadmernej kompenzácii, vytláčaniu súkromného financovania a iným druhom narušenia hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. V posledných rokoch politika štátnej pomoci pomohla hospodárstvu EÚ vyrovnať sa s po sebe nasledujúcimi krízami a vyjsť z nich s posilnenou odolnosťou.

Dočasný krízový a transformačný rámec na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo

Komisia v roku 2024 pokračovala v uplatňovaní dočasného krízového a transformačného rámca 26 na podporu hospodárstva EÚ v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a na ďalšiu podporu odvetví kľúčových z hľadiska prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Možnosť urýchliť zavádzanie schém výroby energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie a dekarbonizácie priemyselných výrobných procesov (oddiely 2.5 a 2.6 dočasného krízového a transformačného rámca) a prijať opatrenia na ďalšie urýchlenie investícií podporujúcich prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo (oddiel 2.8) zostáva v platnosti do konca roku 2025. Oddiely umožňujúce členským štátom poskytovať obmedzené sumy pomoci (oddiel 2.1 dočasného krízového a transformačného rámca) a pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie (oddiel 2.4 dočasného krízového a transformačného rámca) boli uplatniteľné do 30. júna 2024. Komisia 2. mája 2024 po konzultácii s členskými štátmi zmenila dočasný krízový a transformačný rámec vzhľadom na osobitnú situáciu podnikov pôsobiacich v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov, ako aj v odvetví rybolovu a akvakultúry. Komisia prijala obmedzené predĺženie ustanovení, ktoré členským štátom umožňujú naďalej poskytovať obmedzené sumy pomoci (oddiel 2.1 dočasného krízového a transformačného rámca) do 31. decembra 2024 pre podniky v uvedených odvetviach 27 .

Komisia v roku 2024 prijala 127 rozhodnutí (z toho 55 pozmeňujúcich rozhodnutí) podľa dočasného krízového a transformačného rámca alebo na základe súvisiacich zásad, čím schválila 77 vnútroštátnych opatrení oznámených 24 členskými štátmi. Celkový rozpočet, ktorý členské štáty oznámili Komisii v rámci týchto opatrení štátnej pomoci, predstavoval 68,03 miliardy EUR.

Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

V roku 2024 Komisia pokračovala vo vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti prijatých v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 28 , ktorý je ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU 29 . Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti popri politike súdržnosti a navyše k nej podporuje súdržnosť medzi členskými štátmi zmierňovaním sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 a podporovaním zelenej a digitálnej transformácie. Väčšina opatrení financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nepredstavuje štátnu pomoc. Z tých, ktoré sa považujú za štátnu pomoc, by väčšinu mohli vykonávať priamo členské štáty, a to buď na základe nariadenia o skupinovej výnimke 30 , alebo na základe nariadenia o pomoci de minimis 31 . Niektoré opatrenia štátnej pomoci financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti však musia byť oznámené Komisii na účely predbežného schválenia. V priebehu roka 2024 Komisia prijala najmenej 40 rozhodnutí o štátnej pomoci povoľujúcich opatrenia financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Niektoré z týchto rozhodnutí sa týkali dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, pretože v niektorých prípadoch sa na spolufinancovanie takýchto projektov použili finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

3. Účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže prispelo k zelenej a digitálnej transformácii v EÚ a k posilneniu jednotného trhu

Presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže prispieva k odstraňovaniu prekážok vstupu na jednotný trh a prekážok expanzie na ňom. V trhovom hospodárstve neexistuje konkurencieschopnosť bez účinnej hospodárskej súťaže. Pravidlá hospodárskej súťaže vedú vďaka lepšiemu fungovaniu trhov a zachovávaniu trhovej disciplíny k väčším inováciám, investíciám a diverzifikovanejším dodávateľským reťazcom. Prispieva to k digitálnej a zelenej transformácii, ako aj k hospodárskej odolnosti hospodárstva EÚ a podporuje to priemyselnú politiku EÚ.

3.1. Zachovanie spravodlivosti a súťažeschopnosti trhov a posilnenie jednotného trhu

Presadzovanie antitrustových pravidiel

Pokiaľ ide o antitrustové pravidlá, Komisia v roku 2024 pokračovala v niekoľkých prípadoch na digitálnych trhoch proti veľkým digitálnym spoločnostiam, čím zabezpečila, aby tieto spoločnosti nezneužívali svoju trhovú silu. Digitálne trhy majú osobitné črty a vzhľadom na prevládajúce obchodné modely a obvyklú dynamiku trhu predstavujú konkrétne výzvy. Spoločnosti môžu napríklad získavať údaje alebo technológie s cieľom zvýšiť prekážky vstupu na trh alebo využívať údaje konkurentov vo svoj vlastný prospech (napr. platformy s dvojakou úlohou, a to s úlohou sprostredkovateľa a zároveň konkurenta).

V marci 2024 Komisia uložila spoločnosti Apple pokutu vo výške vyše 1,8 miliardy EUR za zneužívanie dominantného postavenia na trhu s distribúciou aplikácií na streamovanie hudby, ktoré používajú používatelia zariadení iPhone a iPad (ďalej spoločne len „používatelia iOS“) prostredníctvom jej obchodu App Store 32 . Komisia konkrétne zistila, že spoločnosť Apple uplatňovala obmedzenia na vývojárov aplikácií, ktoré im bránili informovať používateľov iOS o alternatívnych a lacnejších službách predplatného hudby dostupných mimo aplikácie (ustanovenia o zákaze usmerňovania).

V novembri 2024 Komisia uložila spoločnosti Meta pokutu vo výške 797,72 milióna EUR za zneužívanie dominantného postavenia 33 . Hlavným produktom spoločnosti Meta je jej osobná sociálna sieť Facebook. Facebook okrem toho ponúka „Facebook Marketplace“, online inzertnú službu, v rámci ktorej môžu používatelia nakupovať a predávať tovar. Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Meta porušila antitrustové pravidlá EÚ tým, že prepojila službu Facebook Marketplace so svojou osobnou sociálnou sieťou Facebook. Keďže všetci používatelia Facebooku majú prístup k službe Facebook Marketplace a sú jej vystavení bez ohľadu na to, či si to želajú alebo nie, službe Facebook Marketplace to poskytuje značné výhody, ktorým sa konkurenti nemôžu vyrovnať. Okrem toho Facebook jednostranne ukladá nespravodlivé obchodné podmienky iným inzerentom na platformách spoločnosti Meta, najmä na Facebooku a Instagrame. To umožňuje spoločnosti Meta používať údaje súvisiace s reklamou, ktoré generujú iní inzerenti, výlučne v prospech služby Facebook Marketplace.

V júni 2024 Komisia informovala spoločnosť Microsoft o svojom predbežnom stanovisku, že spoločnosť porušila článok 102 ZFEÚ tým, že viazala svoj produkt na komunikáciu a spoluprácu Teams so svojimi populárnymi aplikáciami na zvýšenie produktivity, ktoré sú súčasťou jej balíkov Office 365 a Microsoft 365 pre podniky 34 .

Okrem vyšetrovaní trhového správania veľkých digitálnych spoločností Komisia zakročila proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž v mnohých ďalších odvetviach, napríklad v odvetví mobilných telefónov a odevov.

V novembri 2024 Komisia začala formálne vyšetrovanie v súvislosti s tým, či spoločnosť Corning, významný výrobca nerozbitného skla pre ručné elektronické zariadenia, mohla zneužívať svoje dominantné postavenie na celosvetovom trhu s takýmito zariadeniami 35 . Komisia vyšetruje, či spoločnosť Corning uzavrela protisúťažné dohody o výhradnom zásobovaní s výrobcami mobilných telefónov a so spoločnosťami, ktoré na tento účel spracúvajú surové sklo. Komisia sa obáva, že dohody, ktoré spoločnosť Corning uzavrela s výrobcami mobilných telefónov a so spracovateľmi surového skla, mohli vylúčiť konkurentov z veľkých segmentov trhu, čím sa obmedzil výber pre zákazníkov, zvýšili ceny a potlačili inovácie na úkor spotrebiteľov.

V novembri 2024 Komisia uložila módnemu domu Pierre Cardin a jeho najväčšiemu nadobúdateľovi licencie Ahlers pokutu vo výške 5,7 milióna EUR za porušovanie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže 36 . Komisia konštatovala, že spoločnosti Pierre Cardin a Ahlers porušili článok 101 ZFEÚ tým, že obmedzili pasívny predaj výrobkov s licenciou Pierre Cardin v rámci Únie a obmedzili zákazníkov, ktorým sa takéto výrobky mohli predávať. Správanie spoločností Pierre Cardin a Ahlers viedlo k nezákonnej fragmentácii jednotného trhu, pretože bránilo spotrebiteľom vo vyhľadávaní lepšej ponuky a vo využívaní väčšieho výberu.

Komisia v roku 2024 pokračovala vo vyšetrovaniach v odvetví potravinárstva, ktoré má zásadný význam pre občanov EÚ. Zvyšovanie cien potravín, urýchľované infláciou, významne prispieva k zvyšovaniu životných nákladov v EÚ.

V máji 2024 Komisia uložila spoločnosti Mondelez pokutu vo výške 337,5 milióna EUR za to, že bránila cezhraničnému obchodu s čokoládou, so sušienkami a s kávovými výrobkami 37 . Spoločnosť Mondelez uzavrela 22 dohôd v rozpore s článkom 101 ZFEÚ a zneužila svoje dominantné postavenie v rozpore s článkom 102 ZFEÚ.

V januári 2024 Komisia prijala oznámenie o námietkach týkajúce sa údajného nórskeho kartelu chovateľov lososa 38 . Nórsko predstavuje viac ako polovicu celosvetovej produkcie chovaného lososa atlantického a jeho hlavnými zákazníkmi sú spoločnosti z EÚ. Komisia má podozrenie, že nórski chovatelia lososa mohli porušiť antitrustové pravidlá EÚ tým, že skoordinovali svoje konanie s cieľom narušiť hospodársku súťaž na trhu EÚ so spotovým predajom nórskeho chovaného lososa atlantického.

Komisia ďalej pokračovala v úsilí o zachovanie cenovej dostupnosti farmaceutických výrobkov pre všetkých. Presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže Komisiou, ktoré prispelo k zachovaniu a rozšíreniu výberu liečby a stimulovaniu inovácií vedúcich k vývoju nových a lepších liekov, prinieslo prospech vnútroštátnym systémom zdravotnej starostlivosti, lekárňam, pacientom a v konečnom dôsledku spotrebiteľom vo všeobecnosti.

Komisia v tejto súvislosti v júli 2024 prijala právne záväzky, ktoré ponúkla spoločnosť Vifor s cieľom riešiť údajné znevažovanie jej najbližšieho konkurenta v oblasti intravenóznej liečby železom v EÚ, lieku Monofer od spoločnosti Pharmacosmos 39 . Spoločnosť Vifor sa zaviazala uskutočniť komplexnú a viackanálovú komunikačnú kampaň s cieľom napraviť a odstrániť účinky potenciálne zavádzajúcich správ, ktoré sa predtým šírili v súvislosti s bezpečnosťou lieku Monofer. Spoločnosť Vifor sa takisto zaviazala, že sa počas desiatich rokov nebude zapájať do externej propagačnej a lekárskej komunikácie znevažujúcej bezpečnosť lieku Monofer.

V októbri 2024 Komisia uložila globálnej farmaceutickej spoločnosti Teva pokutu vo výške 462,6 milióna EUR za zneužívanie dominantného postavenia tým, že oddaľovala hospodársku súťaž proti lieku Copaxone (glatiramer acetát), úspešnému lieku spoločnosti na liečbu sklerózy multiplex 40 . Spoločnosť Teva vlastnila základný patent na glatiramer acetát do roku 2015. Komisia zistila, že spoločnosť Teva umelo rozšírila patentovú ochranu glatiramer acetátu vytvorením siete sekundárnych patentov týkajúcich sa výrobného procesu a dávkovacej schémy a ich následným presadzovaním voči konkurentom, čo viedlo k zdĺhavým súdnym sporom a bránilo vstupu konkurenčných liekov na trh. Okrem toho spoločnosť Teva systematicky šírila zavádzajúce informácie o bezpečnosti a účinnosti konkurenčného výrobku, ako aj o jeho terapeutickej rovnocennosti s liekom Copaxone, a to s cieľom zabrániť vstupu konkurenčného výrobku na trh a jeho využívaniu. Teva zneužila svoje dominantné postavenie na trhoch s glatiramer acetátom v Belgicku, Česku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a Španielsku. Závažné účinky protisúťažného správania spoločnosti Teva potvrdzuje skutočnosť, že po vstupe konkurenčného výrobku na trh klesli katalógové ceny glatiramer acetátu až o 80 %.

Zdroj: Európska komisia

Nariadením č. 1/2003 sa Komisia oprávňuje vykonávať neohlásené inšpekcie v priestoroch spoločností podozrivých z porušovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V roku 2024 Komisia vykonala neohlásené inšpekcie vo viacerých odvetviach, napríklad v odvetví pneumatík (v dvoch prípadoch) 41 , výstavby dátových centier 42 a finančných služieb 43 . V júni 2024 Komisia uložila spoločnostiam International Flavors & Fragrances Inc. a International Flavors & Fragrances IFF France SAS pokutu vo výške 15,9 milióna EUR za marenie vyšetrovania Komisie vymazaním údajov z mobilného telefónu počas inšpekcie 44 .

Súdny dvor a Všeobecný súd vyniesli v roku 2024 niekoľko dôležitých rozsudkov týkajúcich sa činností Komisie v oblasti presadzovania antitrustových pravidiel, čím potvrdili niektoré z najzásadnejších rozhodnutí, ktoré Komisia v posledných rokoch prijala:

Kontrola fúzií

Komisia v roku 2024 pokračovala v presadzovaní pravidiel kontroly fúzií na ochranu podnikov a spotrebiteľov pred zvyšovaním cien, ale aj pred zhoršením ďalších dôležitých parametrov hospodárskej súťaže, ako je kvalita, výber a inovácie, v mnohých významných oblastiach hospodárstva EÚ. Kontrolou fúzií sa zabraňuje vzniku nadmernej trhovej sily, uzavretiu trhu a vylúčeniu účastníkov trhu, čím sa podporujú priority Komisie.

V roku 2024 boli činnosti Komisie v oblasti kontroly fúzií naďalej na vysokej úrovni. Komisia prijala 398 rozhodnutí o fúziách v rôznych odvetviach v porovnaní s počtom 333 v roku 2023. Prevažná väčšina koncentrácií (351) bola schválená na základe zjednodušeného postupu. Komisia zasiahla 48 v prípade desiatich navrhovaných nadobudnutí, z ktorých osem bolo podmienečne schválených. V roku 2024 nebola zakázaná žiadna fúzia, ale strany upustili od dvoch oznámených fúzií a vo fáze II ich stiahli 49 . Prípady, ktoré viedli k rozhodnutiu o schválení pod podmienkou prijatia určitých záväzkov, sú zhrnuté v ďalšom texte, počnúc tromi prípadmi ukončenými po hĺbkovom vyšetrovaní.

Vo februári 2024 Komisia podmienečne schválila navrhované nadobudnutie spoločnosti Asiana Airlines spoločnosťou Korean Air 50 . Komisia sa obávala, že transakcia by poškodila hospodársku súťaž na trhoch so službami leteckej nákladnej dopravy medzi EÚ a Južnou Kóreou a so službami osobnej leteckej dopravy na štyroch trasách medzi Soulom a určitými miestami určenia v EÚ. S cieľom zohľadniť obavy Komisie v súvislosti s hospodárskou súťažou spoločnosť Korean Air ponúkla, že odpredá činnosť spoločnosti Asiana v oblasti globálnej nákladnej dopravy a poskytne konkurenčnej leteckej spoločnosti T'Way potrebné aktíva, ktoré jej umožnia začať letovú prevádzku na štyroch prekrývajúcich sa trasách.

V júli 2024 Komisia podmienečne schválila navrhované nadobudnutie spoločnej kontroly nad spoločnosťou ITA spoločnosťou Lufthansa a talianskym ministerstvom hospodárstva a financií 51 . S cieľom zohľadniť obavy Komisie v súvislosti s hospodárskou súťažou spoločnosť Lufthansa a ministerstvo hospodárstva a financií navrhli i) sprístupniť jednej alebo dvom konkurenčným leteckým spoločnostiam potrebné aktíva, ktoré im umožnia začať priame lety medzi Rímom alebo Milánom a určitými letiskami v strednej Európe, ako aj zabezpečiť, aby jedna z týchto leteckých spoločností mala prístup k domácej sieti spoločnosti ITA a ponúkala nepriame spojenia medzi určitými letiskami v strednej Európe a určitými talianskymi mestami inými ako Rím a Miláno; ii) uzavrieť dohody s konkurentmi na účely zlepšenia ich konkurencieschopnosti na dotknutých diaľkových trasách, napríklad prostredníctvom dohôd o prepojení trás alebo výmeny prevádzkových intervalov, a iii) previesť prevádzkové intervaly na vzlet z letiska Linate (Miláno) a pristátie na tomto letisku príjemcom nápravných opatrení na trasách na krátke vzdialenosti spájajúcich Taliansko s krajinami v strednej Európe.

Vo februári 2024 Komisia podmienečne schválila navrhované vytvorenie spoločného podniku v Španielsku medzi spoločnosťami Orange a MásMóvil 52 . Spoločnosti ponúkli, že odpredajú mobilné frekvenčné spektrum v držbe spoločnosti MásMóvil konkurenčnej spoločnosti Digi v troch pásmach frekvenčného spektra (dve pásma strednej frekvencie a jedno pásmo vysokej frekvencie). To pomôže spoločnosti Digi vybudovať si vlastnú sieť a zabezpečiť silné konkurenčné tlaky na spoločný podnik. Okrem toho spoločnosti uzavrú dobrovoľnú dohodu o vnútroštátnom roamingu. Spoločnosť Digi sa potom môže rozhodnúť, či chce uvedenú dohodu využívať alebo nie.

Zdroj: Európska komisia

Päť prípadov bolo ukončených po prvotnom vyšetrovaní, v ktorom Komisia podmienila svoje rozhodnutie o schválení záväzkami oznamujúcich strán. Vo februári 2024 Komisia podmienečne schválila navrhované nadobudnutie spoločnosti Bolloré Logistics spoločnosťou CMA CGM 53 . Obe spoločnosti zohrávajú významnú úlohu v globálnom odvetví logistiky a dopravy. Strany ponúkli, že odpredajú všetky činnosti spoločnosti Bolloré Logistics na Guadeloupe, Martiniku, Svätom Martine a vo Francúzskej Guyane, ako aj viaceré aktíva v metropolitnom Francúzsku súvisiace s odpredávanými činnosťami. Tieto nápravné opatrenia boli navrhnuté s cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže predovšetkým v súvislosti s trhom v oblasti logistiky vo francúzskych zámorských územiach a v metropolitnom Francúzsku.

V júni 2024 po prvej fáze vyšetrovania Komisia podmienečne schválila navrhované nadobudnutie európskeho obchodu spoločnosti Viatris v oblasti liekov bez lekárskeho predpisu spoločnosťou Cooper 54 . S cieľom zohľadniť obavy Komisie v súvislosti s hospodárskou súťažou sa strany zaviazali odpredať práva, vlastnícke práva a podiely týkajúce sa detského laxatívneho lieku Bebegel, ako aj výrobku na odstraňovanie ušného mazu Otowaxol. Komisia dospela k záveru, že odpredajmi sa v plnej miere zohľadňujú obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže tým, že sa vytvárajú príležitosti pre nových konkurentov, aby vstúpili na trhy s týmito výrobkami a expandovali na nich ako životaschopní konkurenti.

V auguste 2024 Komisia podmienečne schválila nadobudnutie spoločnosti Viterra spoločnosťou Bunge 55 . Obe spoločnosti sú globálnymi agropodnikmi pôsobiacimi v celom poľnohospodárskom hodnotovom reťazci, od prvotnej produkcie plodín až po následnú dodávku potravín, krmív a palív. Z vyšetrovania vykonaného Komisiou vyplynulo, že spoločnosti Bunge a Viterra majú značnú trhovú silu voči poľnohospodárom v hornej časti dodávateľského reťazca, ako aj voči zákazníkom v celom hodnotovom reťazci repky olejnej a slnečnicových semien v strednej Európe. Schválenie Komisiou je podmienené odpredajom aktív a zamestnancov spoločnosti Viterra v Maďarsku a Poľsku, ktorí sa zaoberajú produkciou, spracovaním a rafináciou.

V októbri 2024 Komisia podmienečne schválila nadobudnutie spoločnosti Courir spoločnosťou JD Sports 56 . Obe spoločnosti sú maloobchodnými predajcami viacerých značiek športového tovaru, konkrétne maloobchodnými predajcami voľnočasovej športovej obuvi a oblečenia v niekoľkých krajinách EHP. Komisia zistila, že fúzia by viedla k vysokým spoločným trhovým podielom na viacerých miestnych trhoch vo Francúzsku a v Portugalsku, čo by malo za následok oslabenie hospodárskej súťaže, vyššie ceny a menší výber pre spotrebiteľov na týchto miestnych trhoch. Komisia podmienila svoj súhlas odpredajom všetkých predajní spoločnosti Courir v Portugalsku a niekoľkých predajní na určitých miestnych trhoch vo Francúzsku spoločnosti Snipes, priamemu konkurentovi strán.

V októbri 2024 Komisia podmienečne schválila nadobudnutie spoločnosti EQOS spoločnosťou Eiffage 57 . Spoločnosť EQOS so sídlom v Nemecku a spoločnosť Eiffage so sídlom vo Francúzsku pôsobia v oblasti inštalácie a údržby trolejových vedení a nadzemných trolejových vedení pre diaľkové železničné trate, a to aj v Belgicku. Komisia konštatovala, že fúzia by viedla k vyšším cenám, nižšej kvalite a menšej miere inovácií, a to na úkor riadenia železničnej infraštruktúry v Belgicku a v konečnom dôsledku na úkor spotrebiteľov. Dané rozhodnutie je podmienené odpredajom spoločnosti EQOS Belgium. Tým sa umožní nezávislému aktérovi pôsobiť ako nový zdroj konkurenčného tlaku na trhu. V decembri 2024 Komisia schválila spoločnosť Stadsbader, belgickú spoločnosť pôsobiacu v odvetví železničnej infraštruktúry, ako nadobúdateľa spoločnosti EQOS Belgium. 

Kontrola štátnej pomoci

Investície do digitálnej infraštruktúry, technológií a služieb sú kľúčovými faktormi hospodárskeho rastu, a to nielen v digitálnom sektore, ale v celom hospodárstve. Takéto investície sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politiky stanovených v politickom programe Digitálne desaťročie 63 . Štátna podpora rizikových investícií v digitálnej oblasti môže byť potrebná na riešenie zlyhaní trhu (teda vtedy, keď by závislosť od súkromných iniciatív mala za následok len také úrovne investícií, ktoré sú zo spoločenského hľadiska príliš nízke).

V apríli 2024 Komisia schválila plány Slovenska na kompenzáciu prevádzkovateľa siete pozemskej digitálnej televízie (DTT) Towercom za jeho priame náklady vynaložené na uvoľnenie pásma 700 MHz 64 . Towercom dostane náhradu vo výške 11,7 milióna EUR. Vyplýva to z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení pásma 700 MHz v prospech mobilnej komunikácie do júna 2020 65 a umožnení primeranej náhrady prevádzkovateľom DTT v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

V máji 2024 Komisia schválila talianske opatrenie štátnej pomoci vo výške 2 miliárd EUR na podporu spoločnosti STMicroelectronics pri výstavbe a prevádzke závodu na výrobu integrovaných čipov pre energetické zariadenia z karbidu kremíka v Catanii na Sicílii 66 . Projekt vychádza z technológií, ktoré boli a budú vyvinuté ako súčasť dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu na podporu výskumu a inovácií v oblasti mikroelektroniky 67 . Opatrením sa posilní bezpečnosť dodávok v EÚ, jej odolnosť a technologická suverenita v oblasti polovodičových technológií, a to v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení o európskom akte o čipoch 68 .

V niektorých prípadoch Komisia dospela k záveru, že opatrenia podpory neboli v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci.

Napríklad v roku 2024 Komisia posúdila plán reštrukturalizácie, ktorý Rumunsko realizovalo v prípade spoločnosti Blue Air. Rumunská letecká spoločnosť Blue Air mala od roku 2019 finančné problémy. V roku 2020 Rumunsko poskytlo verejnú záruku na náhradu škody, ktorá leteckej spoločnosti vznikla priamo v dôsledku koronavírusu, a verejnú záruku na úver na záchranu. Verejná podpora pre podniky v ťažkostiach musí byť podložená životaschopnými plánmi na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti príjemcu pomoci. Komisia vo februári 2024 dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie realizovaný v prípade spoločnosti Blue Air nebol v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci 69 .

V júni 2024 Komisia dospela k záveru, že plán Maďarska podporiť výstavbu nového závodu na výrobu automobilových komponentov v regióne Észak Magyarország nie je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci 70 . Regionálna pomoc musí motivovať spoločnosť k vykonávaniu dodatočnej činnosti v znevýhodnenej oblasti, pričom táto požiadavka nebola v danom prípade splnená. Komisia dospela k záveru, že Maďarsko nepreukázalo, že pomoc bola pre umiestnenie investície príjemcu v Maďarsku rozhodujúca.

V apríli 2024 Komisia dospela k záveru, že investičná podpora, ktorú Česko poskytlo určitým veľkým českým poľnohospodárskym spoločnostiam v rokoch 2017 a 2018, nebola v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci 71 . Česko musí nezlučiteľnú štátnu pomoc vymôcť. Pomoc vychádzala z predchádzajúceho nariadenia o skupinovej výnimke v poľnohospodárstve 72 , podľa ktorého sa pomoc môže poskytnúť len MSP. České orgány nesprávne označili niektorých príjemcov za MSP, hoci v skutočnosti išlo o veľké podniky.

Jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti sú inovácie. Pravidlá štátnej pomoci umožňujú členským štátom podporovať vývoj najmodernejších technológií prostredníctvom verejného financovania. Na tento účel slúžia dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Umožňujú členským štátom združovať štátne zdroje v strategických odvetviach a technológiách spoločného záujmu EÚ, najmä v odvetviach, v ktorých samotné trhy neprinášajú želaný výsledok.

Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi v rámci Spoločného európskeho fóra pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (JEF-IPCEI) s cieľom zlepšiť a urýchliť proces navrhovania a posudzovania nových dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu 73 . 

Zdroj: Európska komisia

3.2. Podpora zelenej transformácie

Politika hospodárskej súťaže prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, ako je dekarbonizácia hospodárstva EÚ a prechod odvetvia dopravy z fosílnych palív na alternatívne palivá. Presadzovanie práva hospodárskej súťaže prispieva  Európskej zelenej dohode 75 tým, že zachováva efektivitu, spravodlivé podmienky a inovačnú schopnosť trhov.

Presadzovanie antitrustových pravidiel

Komisia v roku 2024 pokračovala v boji proti protisúťažnému správaniu na trhu, ktoré bráni zelenej transformácii. Zásadný význam má prechod z cestnej dopravy na druhy dopravy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Uhlíkovú stopu znižuje najmä železničná doprava. Tento prechod nemožno dosiahnuť bez účinných konkurencieschopných a atraktívnych služieb železničnej dopravy.

V októbri 2024 bola etablovaným prevádzkovateľom českej a rakúskej železničnej dopravy, spoločnostiam České dráhy a Österreichische Bundesbahnen (ďalej len „ÖBB“), uložená pokuta vo výške 48,7 milióna EUR za porušenie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže 76 . České dráhy a ÖBB poskytujú služby železničnej osobnej dopravy v Česku a Rakúsku. Spoločnosti České dráhy a ÖBB sa dohodli, že zabránia novému účastníkovi na trhu, spoločnosti RegioJet, nadobudnúť od ÖBB použité vozne, na ktoré sa spoločnosť RegioJet v rámci konkurencie do veľkej miery spoliehala. S cieľom vylúčiť spoločnosť RegioJet z trhu si České dráhy a ÖBB vymieňali dôverné informácie o postupoch predaja, ponukách a miere záujmu ostatných uchádzačov, čím zmanipulovali predaj koľajových vozidiel tak, aby namiesto spoločnosti RegioJet mohla použité vozne kúpiť spoločnosť České dráhy.

V januári 2024 Komisia prijala právne záväzky spoločnosti Renfe, čím umožnila hospodársku súťaž v oblasti online predaja vlakových lístkov v Španielsku 77 . Komisia dospela k záveru, že záväzky ponúknuté spoločnosťou Renfe zohľadňujú jej predbežné obavy, že spoločnosť Renfe mohla porušiť článok 102 ZFEÚ tým, že odmietla platformám tretích strán na predaj cestovných lístkov poskytnúť prístup k úplnému obsahu a údajom v reálnom čase. Záväzky spoločnosti Renfe umožňujú hospodársku súťaž v oblasti online predaja vlakových lístkov v Španielsku, prispievajú k cenovo dostupnejším železničným službám a podporujú spôsoby dopravy šetrné k životnému prostrediu. 

Kontrola fúzií

Komisia v roku 2024 vyšetrila a preskúmala niekoľko fúzií a nadobudnutí týkajúcich sa zelených technológií a úsilia o zabezpečenie udržateľnosti v odvetviach, ako je energia z obnoviteľných zdrojov 78 , nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá 79 a biopalivá 80 .

V auguste 2024 Komisia schválila vytvorenie dvoch spoločných podnikov tromi spoločnosťami so sídlom vo Francúzsku, a to spoločnosťami Eramet, Suez RV France a TFIN 81 . Tieto tri materské spoločnosti pôsobia v oblasti ťažby a zhodnocovania kovov, v oblasti služieb hospodárenia s vodami a nakladania s odpadom a v oblasti riešení uzavretého recyklačného cyklu v každej fáze životnosti vozidla. Transakcia sa týkala najmä recyklácie lítiovo-iónových batérií z elektrických vozidiel a zvyškov z ich výroby.

V októbri 2024 Komisia bezpodmienečne schválila navrhované nadobudnutie gréckej spoločnosti Terna, ktorá sa zaoberá energiou z obnoviteľných zdrojov a je kótovaná na aténskej burze cenných papierov, spoločnosťou Masdar zo Spojených arabských emirátov 82 . Masdar je spoločnosť pôsobiaca v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľnosti, ktorá rozvíja riešenia týkajúce sa energetiky, vody, rozvoja miest a čistých technológií na celom svete.

Kontrola štátnej pomoci

Na podporu ekologizácie hospodárstva EÚ bude potrebné mobilizovať značné finančné prostriedky, a to najmä zo súkromných zdrojov, ale v prípade potreby ich možno stimulovať a/alebo doplniť verejnými finančnými prostriedkami. Existujúce pravidlá kontroly štátnej pomoci ponúkajú členským štátom viacero možností financovania iniciatív, ktoré prispievajú k dekarbonizácii a ekologizácii hospodárstva.

Komisia v roku 2024 schválila 51 opatrení štátnej pomoci 83 zameraných na urýchlenie zelenej transformácie v rôznych odvetviach. Medzi tieto opatrenia patrí značná podpora projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, úsilia o dekarbonizáciu priemyslu a iniciatív za čistú mobilitu. Schválené opatrenia štátnej pomoci napríklad podporili rozšírenie energie z obnoviteľných zdrojov, ako je veterná a slnečná energia, zavedenie nízkouhlíkových technológií v priemyselnej výrobe a rozvoj udržateľných dopravných riešení vrátane infraštruktúry elektrických vozidiel a mobility na vodíkový pohon. Tieto iniciatívy nielenže prispievajú ku klimatickej neutralite, ale podporujú aj hospodársku odolnosť a konkurencieschopnosť v rámci EÚ.

V novembri 2024 Komisia rozhodla, že nemecké opatrenie štátnej pomoci vo výške 1,9 miliardy EUR na podporu spoločnosti DB Cargo 84 je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci posudzovanými podľa usmernení EÚ o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu 85 . DB Cargo je najväčším prevádzkovateľom železničnej nákladnej dopravy v EÚ z hľadiska veľkosti a obratu a je dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve štátom vlastneného podniku Deutsche Bahn. Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci Komisia zohľadnila prvoradý význam železničnej nákladnej dopravy ako udržateľnej alternatívy cestnej dopravy s nižšími emisiami a jej úlohu ako nevyhnutného riešenia ekologickej transformácie logistických okruhov. 

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu môžu byť navrhnuté tak, aby stimulovali inovácie v oblasti čistých technológií a zvyšovali energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov. Na tento účel Komisia schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu Hy2Infra.

Zdroj: Európska komisia

Zdroj: Európska komisia

Komisia vo februári 2024 schválila opatrenie nemeckej štátnej pomoci vo výške 1,3 miliardy EUR 88 podľa Usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky 89 . Týmto opatrením, čiastočne financovaným prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, sa podporuje spoločnosť ArcelorMittal pri dekarbonizácii časti jej procesov výroby ocele. Schéma štátnej pomoci prispieva k plneniu cieľov stanovených vo vodíkovej stratégii EÚ, v Európskej zelenej dohode a v Priemyselnom pláne Zelenej dohody. Okrem toho sa týmto opatrením znižuje závislosť od ruských fosílnych palív a urýchli sa ním zelená transformácia v súlade s plánom REPowerEU.

V súlade s Usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky Komisia v júni 2024 schválila aj švédske opatrenie v hodnote 265 miliónov EUR, ktoré je čiastočne financované prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Opatrením sa podporí spoločnosť H2GS AB pri zriaďovaní rozsiahlej ekologickej oceliarne 90 . Komisia okrem toho v októbri 2024 schválila švédske opatrenie vo výške 128 miliónov EUR na podporu spoločnosti SSAB pri dekarbonizácii jej výroby ocele. Cieľom tohto opatrenia je urýchliť prechod spoločnosti SSAB na elektrifikovanú výrobu ocele v jej oceliarňach vo Švédsku a prispieť k ekologizácii hodnotového reťazca v oceliarstve 91 . Toto opatrenie štátnej pomoci je v súlade s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

V apríli 2024 Komisia v súlade s usmerneniami o regionálnej štátnej pomoci schválila slovenské opatrenie štátnej pomoci, ktoré prispeje k vytvoreniu pracovných miest, regionálnemu rozvoju a Európskej zelenej dohode. Štátna pomoc predstavovala 267 miliónov EUR 92 . Investičnou pomocou sa podporí zriadenie nového závodu na výrobu elektrických osobných vozidiel vo Valalikoch na východnom Slovensku.

V apríli 2024 Komisia schválila v súlade s rámcom pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie 93 francúzske opatrenie štátnej pomoci s rozpočtom 300 miliónov EUR 94 . Podporuje sa ním dcérska spoločnosť Nuward spoločnosti Electricité de France pri výskume a vývoji malých modulárnych jadrových reaktorov.

V júli 2024 Komisia schválila v súlade s dočasným krízovým a transformačným rámcom francúzsku schému štátnej pomoci, v rámci ktorej sa počas 20 rokov bude podporovať zavádzanie veternej energie na mori, a prispievať tak k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Rozpočet schémy je 10,82 miliardy EUR 95 .

V roku 2024 Komisia schválila v súlade s dočasným krízovým a transformačným rámcom investičnú pomoc vo výške 902 miliónov EUR pre spoločnosť Northvolt na výstavbu závodu na výrobu batérií pre elektrické vozidlá 96 . Bez pomoci by spoločnosť investovala v Spojených štátoch, a nie v EÚ.

V máji 2024 Komisia schválila v súlade s Usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky českú schému v hodnote 3,2 miliardy EUR 97 , ktorou sa podporí výroba elektriny v nových a modernizovaných vysoko účinných zariadeniach kombinovanej výroby elektriny a tepla. Schéma prispeje k vykonávaniu národného energetického a klimatického plánu Česka, Európskej zelenej dohody a cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

3.3. Podporovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí

Sektor finančných služieb

Komisia v roku 2022 dospela k predbežnému zisteniu, že spoločnosť Apple obmedzila hospodársku súťaž tým, že zneužila svoje dominantné postavenie na trhu s mobilnými peňaženkami 98 používanými v zariadeniach so systémom iOS, a to obmedzením prístupu k tejto funkcii v zariadeniach iPhone v prípade platieb v obchodoch (bezkontaktné platby), čím vyhradila prístup k službe Apple Pay 99 . Komisia v júli 2024 konštatovala, že záväzky ponúknuté spoločnosťou Apple zohľadňujú jej predbežné obavy a sú právne záväzné. Spoločnosť Apple sa zaviazala, že konkurentom sprístupní bezkontaktnú technológiu v zariadeniach iPhone (alebo komunikáciu na krátku vzdialenosť) 100 , vďaka čomu budú mať používatelia zariadení iPhone na výber zo širšej škály bezpečných a inovačných mobilných peňaženiek 101 .

Zdroj: Európska komisia

Komisia v roku 2024 preskúmala niekoľko fúzií v sektore finančných služieb. Napríklad v marci 2024 Komisia schválila vytvorenie spoločného podniku spoločností Worldline a Crédit Agricole so sídlom vo Francúzsku 102 . Spoločný podnik sa zameriava na trh v oblasti poskytovania služieb prijímania a akceptácie 103 francúzskym a zahraničným obchodníkom vo Francúzsku. V júni 2024 Komisia schválila nadobudnutie výlučnej kontroly nad bankou Alpha Bank Romania bankou UniCredit 104 . Transakcia sa týkala rôznych bankových a finančných služieb v Rumunsku, ako je retailové a podnikové bankovníctvo a služby finančného trhu.

V roku 2024 Komisia schválila predĺženie a opätovné zavedenie určitých existujúcich schém štátnej pomoci, ktoré členským štátom umožňujú poskytovať pomoc na reštrukturalizáciu alebo riadny odchod finančných spoločností v ťažkostiach z trhu. Napríklad v septembri 2024 Komisia povolila opätovné zavedenie poľskej schémy likvidácie úverových družstiev, ktorá sa uplatňuje od roku 2014 105 . Komisia okrem toho v apríli a decembri 2024 schválila cyperské opätovné zavedenie a zmenu schémy riadenia úverov poskytnutých v rámci štátnych plánov bývania (schéma OIKIA), v rámci ktorých sa poskytujú granty vo forme čiastočného odpísania dlhu dlžníkom, ktorí majú ťažkosti so splácaním úverov v rámci štátneho plánu bývania 106 . V decembri 2024 Komisia súhlasila s ďalším predĺžením schémy ochrany aktív Hercules v Grécku. Schéma Hercules pomáha bankám pri sekuritizácii a odstraňovaní nesplácaných úverov z ich súvah 107 .

Zdaňovanie

Vo februári 2024 Komisia ukončila vyšetrovanie štátnej pomoci týkajúce sa dánskeho 108 a švédskeho 109 verejného financovania pevného železničného a cestného spojenia Øresund. Komisia dospela k záveru, že ani záruka poskytnutá Dánskom a Švédskom, ani výstavba nepredstavujú novú štátnu pomoc. Časť daňovej podpory, ktorú poskytlo a zaviedlo Dánsko, sa však považovala za novú štátnu pomoc, ktorá bola neprimeraná, a teda nezlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci. Dánsko muselo nezlučiteľnú pomoc vymôcť.

V júni 2024 Komisia prijala dve rozhodnutia týkajúce sa Nemecka 110 . Komisia dospela k záveru, že osobitný daňový režim Nemecka pre prevádzkovateľov verejných kasín nie je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Nemecko preto muselo nezlučiteľnú štátnu pomoc vymôcť a daňové režimy zrušiť.

4. Účinné presadzovanie aktu o digitálnych trhoch a nariadenia o zahraničných subvenciách

4.1. Riešenie výziev a dynamiky digitálnych trhov presadzovaním aktu o digitálnych trhoch

Akt o digitálnych trhoch 113 je regulačným nástrojom jednotného trhu, ktorého cieľom je zvýšiť súťažeschopnosť digitálneho sektora v EÚ a skoncovať s nekalými praktikami spoločností, ktoré pôsobia ako strážcovia prístupu v ekonomike online platforiem. Spoločnosti oficiálne označené ako strážcovia prístupu musia dodržiavať súbor povinností stanovených v akte o digitálnych trhoch 114 .

Prvých šesť určených strážcov prístupu 115 predložilo svoje správy o plnení povinností podľa aktu o digitálnych trhoch v marci 2024 116 . Neskôr v tom istom mesiaci Komisia začala formálne vyšetrovania týkajúce sa nesplnenia povinností proti spoločnostiam Alphabet, Apple a Meta. Tieto vyšetrovania sa týkali: pravidiel spoločností Alphabet a Apple týkajúcich sa usmerňovania v ich príslušných obchodoch s aplikáciami (t. j. Google Play; App Store); sebauprednostňovania spoločnosti Alphabet vo vyhľadávači Google Search; povinností spoločnosti Apple týkajúcich sa možnosti výberu používateľa vrátane obrazovky s možnosťou výberu webového prehliadača, odinštalovania a predvolených nastavení; a reklamného modelu „platba alebo súhlas“ spoločnosti Meta. Komisia mala podozrenie, že opatrenia na zabezpečenie splnenia povinností, ktoré títo strážcovia prístupu zaviedli, neboli dostatočne účinné a neposkytovali spoločnostiam pôsobiacim v EÚ, ako ani občanom EÚ širokú škálu možností, ktoré sa stanovujú v akte o digitálnych trhoch.

V prípade základných platformových služieb Komisia vykonala päť hĺbkových prieskumov trhu po tom, ako príslušné spoločnosti namietali proti domnelému postaveniu strážcov prístupu, pričom dôkladne preskúmala širokú škálu názorov účastníkov trhu, ako aj strážcov prístupu. Na základe uvedeného Komisia po prvé vo februári 2024 rozhodla, že napriek dosiahnutiu prahových hodnôt sa niektoré základné platformové služby spoločnosti Microsoft, konkrétne internetový vyhľadávač spoločnosti Microsoft Bing, webový prehliadač Edge a online reklamná služba Microsoft Advertising, a služba zasielania správ iMessage spoločnosti Apple nepovažujú za služby strážcu prístupu. Po druhé, okrem rozhodnutia o neoznačení služieb X Ads a TikTok Ads za základné platformové služby v máji 2024 Komisia v októbri 2024 uzavrela svoj piaty prieskum trhu rozhodnutím, že online služba sociálnej siete X by sa nemala označovať za základnú platformovú službu, keďže podľa aktu o digitálnych trhoch nepredstavuje dôležitú bránu prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom 117 . Komisia prijala v roku 2024 celkovo šesť rozhodnutí týkajúcich sa neoznačenia.

Komisia v júni 2024 informovala spoločnosť Apple o svojom predbežnom stanovisku, že jej pravidlá týkajúce sa usmerňovania v rámci obchodu App Store sú v rozpore s aktom o digitálnych trhoch, pretože bránia vývojárom aplikácií voľne usmerňovať spotrebiteľov k alternatívnym kanálom s ponukami a obsahom. Okrem toho Komisia v tom istom mesiaci začala nové konanie o nesplnení povinností proti spoločnosti Apple, pokiaľ ide o jej zmluvné požiadavky na vývojárov aplikácií a obchody s aplikáciami tretích strán vrátane nového „poplatku za základnú technológiu“ spoločnosti Apple.

Komisia v júli 2024 informovala spoločnosť Meta o svojich predbežných zisteniach, že jej reklamný model „platba alebo súhlas“ nie je v súlade s aktom o digitálnych trhoch, a začala konanie o nesplnení povinnosti. Podľa predbežného názoru Komisie táto binárna voľba núti používateľov, aby súhlasili s kombináciou svojich osobných údajov, a neposkytuje im rovnocennú verziu sociálnych sietí spoločnosti Meta s menším počtom personalizovaných reklám.

Okrem toho Komisia v apríli 2024 označila spoločnosť Apple za strážcu prístupu, pokiaľ ide o jej operačný systém iPadOS, ktorý sa používa v tabletoch tejto spoločnosti (zariadeniach iPad), čím sa všetkým spoločnostiam pôsobiacim v EÚ otvorili možnosti stanovené v akte o digitálnych trhoch. V máji 2024 Komisia označila spoločnosť Booking za strážcu prístupu podľa aktu o digitálnych trhoch v súvislosti s jej online sprostredkovateľskou službou Booking.com. Na zabezpečenie úplného súladu tejto služby s povinnosťami vyplývajúcimi z aktu o digitálnych trhoch mala šesť mesiacov, t. j. do 14. novembra 2024. Spoločnosť Booking uverejnila 13. novembra 2024 správu o plnení povinností, v ktorej podrobne uviedla opatrenia, ktoré prijala na to, aby dodržiavala súlad s aktom o digitálnych trhoch 118 .

V septembri 2024 Komisia začala dve konania týkajúce sa špecifikácie 119 s cieľom pomôcť spoločnosti Apple pri plnení jej povinností vyplývajúcich z aktu o digitálnych trhoch, a to poskytovať vývojárom a podnikom tretích strán bezplatnú a účinnú interoperabilitu s hardvérovými a so softvérovými prvkami kontrolovanými operačnými systémami iOS a iPadOS spoločnosti Apple, označenými podľa aktu o digitálnych trhoch. Komisia 18. decembra 2024 zaslala spoločnosti Apple predbežné zistenia v oboch konaniach týkajúcich sa špecifikácie. V týchto predbežných zisteniach boli navrhnuté opatrenia, ktoré zohľadňujú podnety spoločnosti Apple a tretích strán, aby spoločnosť Apple zabezpečila interoperabilitu pripojených zariadení so zariadeniami iPhone a aby sa interoperabilita v prípade tretích strán stala predvídateľnejšou a transparentnejšou, ako sa to vyžaduje v akte o digitálnych trhoch.

V júli 2024 vydal Všeobecný súd rozsudok týkajúci sa námietky spoločnosti Bytedance proti jej označeniu za strážcu prístupu podľa aktu o digitálnych trhoch. Všeobecný súd odvolanie zamietol.

V akte o digitálnych trhoch sa vyzýva na úzku spoluprácu medzi Komisiou ako jediným orgánom presadzovania aktu, vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a ostatnými zainteresovanými stranami. Na tento účel bola vytvorená skupina na vysokej úrovni 120 . Hlavnými cieľmi skupiny na vysokej úrovni je podporovať jednotné a účinné vykonávanie aktu o digitálnych trhoch a iných odvetvových nariadení uplatniteľných na strážcov prístupu. Skupina na vysokej úrovni sa v roku 2024 stretla osemkrát.

Viac informácií o tom, ako Komisia presadzuje akt o digitálnych trhoch, možno nájsť vo výročnej správe o akte o digitálnych trhoch.

4.2. Ochrana jednotného trhu pred zahraničnými subvenciami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, prostredníctvom presadzovania nariadenia o zahraničných subvenciách

Komisia v roku 2024 dôsledne presadzovala nariadenie o zahraničných subvenciách 121 s cieľom chrániť jednotný trh pred subvenciami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a ktoré poskytujú krajiny mimo EÚ spoločnostiam pôsobiacim na jednotnom trhu. Nariadenie o zahraničných subvenciách poskytuje rámec na riešenie narušenia jednotného trhu spôsobeného zahraničnými subvenciami s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky. K takýmto narušeniam môže dôjsť v súvislosti s každou hospodárskou činnosťou, a najmä v rámci koncentrácií a postupov verejného obstarávania. Nariadením o zahraničných subvenciách sa zároveň zabezpečuje, aby jednotný trh EÚ zostal otvorený pre obchod a investície z tretích krajín 122 .

Komisii bolo v roku 2024 doručených 102 oznámení o koncentrácii podľa nariadenia o zahraničných subvenciách. Komisia v roku 2024 začala predbežné preskúmanie v oblasti zariadení bezpečnostnej ochrany pre letiská a prístavy. V rámci tohto vyšetrovania Komisia vykonala neohlásené inšpekcie podľa nariadenia o zahraničných subvenciách v holandských a poľských priestoroch čínskej spoločnosti Nuctech, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom zariadení bezpečnostnej ochrany v EÚ. Komisia mala informácie, ktoré naznačovali, že kontrolovaná spoločnosť získala zahraničné subvencie, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž na jednotnom trhu 123 . Okrem toho Komisia začala predbežné preskúmanie v oblasti veternej energie.

Spomedzi 102 oznámení o koncentrácii prijatých podľa nariadenia o zahraničných subvenciách Komisia začala jedno hĺbkové vyšetrovanie, ktoré sa týkalo nadobudnutia výlučnej kontroly nad spoločnosťou PPF Telecom Group B.V. (ďalej len „PPF“), s výnimkou jej českej obchodnej zložky, spoločnosťou Emirates Telecommunications Group Company PJSC (ďalej len „e&“) 124 . Komisia túto transakciu podmienečne schválila v septembri 2024, a to pod podmienkou úplného splnenia záväzkov, ktoré strany ponúkli. Spoločnosť e& je telekomunikačný operátor so sídlom v Spojených arabských emirátoch, kontrolovaný štátnym investičným fondom Emirates Investment Authority (ďalej len „EIA“). Spoločnosť PPF so sídlom v Holandsku je telekomunikačný operátor, ktorý pôsobí v Česku, Bulharsku, Maďarsku, Srbsku a na Slovensku. Komisia zistila, že spoločnosť e& a štátny investičný fond EIA dostávali od Spojených arabských emirátov zahraničné subvencie, a to najmä vo forme neobmedzenej štátnej záruky pre spoločnosť e&, ako aj vo forme grantov, pôžičiek a iných dlhových nástrojov. Podľa nariadenia o zahraničných subvenciách sa neobmedzené štátne záruky považujú za subvencie, ktoré ƒ„s najväčšou pravdepodobnosťou narušia vnútorný trh“. Pomocou týchto subvencií mohol zlúčený subjekt realizovať investície, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na jednotnom trhu. S cieľom zohľadniť obavy Komisie sa spoločnosť e& a štátny investičný fond EIA zaviazali, že stanovy spoločnosti e& sa nebudú odchyľovať od bežného konkurzného práva Spojených arabských emirátov, a neobmedzená štátna záruka sa tak zruší. Okrem toho mal štátny investičný fond EIA a spoločnosť e& zákaz poskytovať spoločnosti PPF akékoľvek financovanie pre činnosti zlúčeného subjektu na jednotnom trhu. Strany sa zaviazali, že ďalšie transakcie medzi spoločnosťami sa uskutočnia za trhových podmienok, a zaviazali sa informovať Komisiu o budúcich nadobudnutiach, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti podľa nariadenia o zahraničných subvenciách.

5. Vplyv politiky hospodárskej súťaže a jej presadzovania

5.1. Prínosy vyplývajúce z presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže pre spotrebiteľov a občanov

Presadzovanie antitrustových pravidiel a pravidiel fúzií zo strany Komisie má pre občanov priame prínosy. GR pre hospodársku súťaž meria ich vplyv viacerými spôsobmi. Dôležitým opatrením sú priame úspory zákazníkov, t. j. priame účinky na ceny v prospech zákazníkov po tom, ako Komisia zasiahla v prípadoch fúzií a antitrustových prípadoch (vrátane kartelov a jednostranného správania). Na základe metódy, ktorú prijala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 125 , GR pre hospodársku súťaž odhaduje, že v rokoch 2012 až 2023 priame úspory zákazníkov dosiahnuté presadzovaním antitrustových pravidiel a pravidiel fúzií zo strany Komisie predstavovali od 12 miliárd EUR do 21 miliárd EUR ročne 126 .

Úspory zákazníkov (prostredné hodnoty – t. j. stred každého rozsahu) za roky 2013 – 2023

Zdroj: Európska komisia

Komisia nie je jediným orgánom presadzovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Do tohto procesu sa vo veľkej miere zapájajú aj vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže. V roku 2024 začalo GR pre hospodársku súťaž merať a odhadovať priame dodatočné úspory zákazníkov, ktoré vznikli v dôsledku presadzovania pravidiel vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže EÚ. V období 2020 – 2022 možno celkové priame úspory zákazníkov prostredníctvom všetkých 13 zúčastnených vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže odhadnúť na sumu v rozsahu od 7 miliárd EUR do 11 miliárd EUR ročne. Ak sa spoja všetky úspory zákazníkov, t. j. úspory vytvorené Komisiou a zúčastnenými vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, v období 2020 – 2022 dosahujú sumu v rozsahu od 23 miliárd EUR do 38 miliárd EUR. Tieto výpočty poskytujú predbežný prehľad o rozsahu priamych úspor dosiahnutých presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže zo strany Komisie a 13 zúčastnených vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže 127 .

Významné sú aj nepriame odrádzajúce účinky presadzovania pravidiel a ich pozitívne účinky na inovácie a kvalitu. Nepriame účinky sa odhadujú ťažšie než tie priame, pravdepodobne sú však významnejšie než priame úspory zákazníkov. Komisia koncom roka 2023 zadala vypracovanie prieskumnej štúdie o odrádzajúcich účinkoch presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom lepšie pochopiť, ako ich spoločnosti zohľadňujú pri svojich obchodných rozhodnutiach. Projekt pokračoval v roku 2024 a bude dokončený v prvej polovici roku 2025.

5.2. Ochrana hospodárskej súťaže v meniacom sa svete

GR pre hospodársku súťaž uverejnilo v júni 2024 hodnotiacu správu s názvom Protecting competition in a changing world – Evidence on the evolution of competition in the EU during the past 25 years (Ochrana hospodárskej súťaže v meniacom sa svete – Dôkazy o vývoji hospodárskej súťaže v EÚ za posledných 25 rokov) 128 . V roku 2024 sa uskutočnila aj súvisiaca konferencia a odborný seminár. Správa útvarov Komisie vychádza z príspevkov OECD, poznatkov konzorcia výskumných pracovníkov a z výskumu, ktorý vykonalo samotné GR pre hospodársku súťaž. Cieľom správy bolo preskúmať, ako a prečo sa podmienky hospodárskej súťaže v EÚ za posledných 20 – 25 rokov vyvíjali, a určiť, ako a prečo je účinná hospodárska súťaž dôležitá pre širšie hospodárske výsledky (ako sú ceny, produktivita, konkurencieschopnosť a rast).

Z výskumu uvedeného v prvej časti tejto správy vyplýva, že v priemere a v širokej škále odvetví v EÚ sa za posledných 25 rokov i) zvýšila koncentrácia na úrovni odvetví aj trhu; ii) zvýšili sa obchodné prirážky a zisky najmä na vrchných priečkach rebríčka ich rozdelenia; iii) zvýšila sa priepasť medzi vedúcimi predstaviteľmi odvetví a nasledovateľmi, pokiaľ ide o obchodné prirážky, zisky a produktivitu, a iv) znížila sa dynamika podnikania meraná ukazovateľmi, ako je volatilita podielu na trhu medzi vedúcimi spoločnosťami alebo miera vstupu na trh a odchodu z neho. Zdá sa, že významnou hnacou silou vývoja pozorovaného za posledných 25 rokov je skutočnosť, že v mnohých odvetviach môžu veľké podniky s prvenstvom využívať väčšinu výhod (dynamika „víťaz berie väčšinu“), a to najmä v dôsledku dlhodobých štrukturálnych hospodárskych zmien: i) zvýšenia podielu investícií do proprietárnych IT riešení a údajov alebo iných nehmotných aktív (napríklad výskum a vývoj, patenty a značky); ii) globalizácie a iii) nárastu činností v oblasti fúzií a nadobudnutí, hoci v prípade nadobudnutí pravdepodobne v obmedzenejšom rozsahu. K týmto trendom mohli prispieť aj regulačné prekážky vstupu na trh a odchodu z neho.

Hoci sa trendy a kombinácia prispievajúcich faktorov v jednotlivých odvetviach líšia, v priemere sa zdá, že intenzita hospodárskej súťaže je slabšia a trhová sila podnikov na vrchných priečkach rozdelenia obchodnej prirážky a zisku je výraznejšia ako v minulosti.

Ďalší výskum uvedený v druhej časti správy potvrdzuje a dopĺňa predchádzajúci výskum, že účinná (alebo slabá) hospodárska súťaž môže mať výrazné pozitívne (alebo negatívne) účinky nielen na ceny, a teda na kúpnu silu spotrebiteľov, ale aj na produktivitu a konkurencieschopnosť podnikov v EÚ, a teda na celkový hospodársky rast 129 . Tieto výsledky potvrdzuje štúdia analyzujúca vzťah medzi cenou a koncentráciou na trhu v šiestich odvetviach, v ktorých sa ceny medzi členskými štátmi výrazne líšia, prieskum vyvážajúcich podnikov so sídlom v EÚ o relevantnosti účinnej domácej hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu EÚ a štúdia o makroekonomických účinkoch účinnej hospodárskej súťaže.

5.3. Vplyv politiky štátnej pomoci na jednotný trh

Na ochranu spravodlivosti a riadneho fungovania jednotného trhu sa v ZFEÚ zakazuje štátna pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Kontrolou štátnej pomoci sa zabezpečuje, aby sa hospodárska súťaž medzi spoločnosťami uskutočňovala na základe kvality a aby sa nezakladala na úrovni štátnej podpory poskytnutej jednotlivým podnikom. Týmto spôsobom je možné vyhnúť sa pretekom v poskytovaní subvencií v prospech spoločností podporovaných členskými štátmi s „najhlbšími vreckami“. V určitých situáciách však môže byť na zabezpečenie fungovania a spravodlivosti hospodárstva potrebný zásah štátu. Z tohto dôvodu sa v ZFEÚ poskytuje členským štátom možnosť poskytnúť štátnu pomoc na podporu určitých jasne vymedzených cieľov politiky. Štátnu pomoc možno poskytnúť za predpokladu, že je nevyhnutná, primeraná a vhodná na dosiahnutie stanovených cieľov a bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Výsledkom účinnej kontroly štátnej pomoci je štátna podpora, ktorá je lepšie cielená, legitímna, účinná a predchádza nadmernej kompenzácii. Kontrola štátnej pomoci tak pomáha maximalizovať užitočnosť obmedzených verejných zdrojov.

Na monitorovanie vplyvu štátnej pomoci Komisia pravidelne zhromažďuje údaje, ktorými sa meria, ako členské štáty vykonávajú svoje opatrenia štátnej pomoci. Údaje sa zhromažďujú niekoľkými spôsobmi, ktoré zahŕňajú predovšetkým:

i) hodnotiacu tabuľku štátnej pomoci zverejňovanú každý rok, ktorá vychádza z údajov zostavených členskými štátmi 130 o skutočných výdavkoch (t. j. vyplatených sumách) v rámci každého schváleného opatrenia pomoci vrátane prvkov pomoci, t. j. výhody poskytnutej prostredníctvom pomoci 131 . Najnovšie údaje z hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci sa vzťahujú na rok 2023;

ii) pravidelné prieskumy, v ktorých sa zhromažďujú informácie o verejnej pomoci poskytnutej a vyplatenej členskými štátmi počas nedávnych kríz (pandémia ochorenia COVID-19 a útočná vojna Ruska proti Ukrajine). Tieto prieskumy sa uskutočňovali výnimočne s cieľom zachytiť vplyv veľmi vysokých súm pomoci schválených v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a na podporu hospodárskych odvetví, ktoré sú kľúčové pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Na tento účel Komisia zhromaždila informácie o štátnej pomoci, ktorá bola skutočne poskytnutá v súlade so schválenými krízovými opatreniami, t. j. o finančných prostriedkoch, na ktoré spoločnosti získali právny nárok počas obdobia, na ktoré sa vzťahoval každý prieskum. Najnovší prieskum sa týka podpory poskytnutej do konca júna 2024.

Vyplácanie štátnej pomoci súvisiacej a nesúvisiacej s krízou v roku 2023

Číselné údaje uvedené ďalej v texte sa týkajú výlučne vyplácania v rámci opatrení podpory, ktoré sa považujú za štátnu pomoc. Členské štáty mohli poskytnúť značnú podporu svojim hospodárstvam a domácnostiam inými prostriedkami, ktoré sa nepovažujú za štátnu pomoc.

Podľa najnovších výročných správ, ktoré členské štáty predložili (za rok 2023), vyplatili na podporu opatrení nesúvisiacich aj súvisiacich s krízou sumu 186,77 miliardy EUR (čo zodpovedá 1,09 % HDP EÚ).

Celkové výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne znížili. V nominálnom vyjadrení sa výdavky v roku 2023 znížili takmer o polovicu v porovnaní s rokmi 2020 a 2021 (t. j. v čase vrcholu krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19). Po úprave o infláciu (v porovnaní s ročnou mierou inflácie v roku 2022) sa celkové výdavky na štátnu pomoc znížili približne o 23 %.

Graf 1: Celkové výdavky na štátnu pomoc, prvky pomoci vyjadrené ako percentuálny podiel na HDP, rozdelené na opatrenia štátnej pomoci súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19, opatrenia štátnej pomoci súvisiace s TC(T)F 132 a opatrenia štátnej pomoci nesúvisiace s krízou

Z týchto dôvodov je zníženie výdavkov pozorované v rokoch 2022 a 2023 v súlade s výrazným znížením pomoci súvisiacej s krízovými opatreniami 133 :

i) výdavky na opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 predstavovali v roku 2023 sumu 10,55 miliardy EUR, čo zodpovedá približne 0,06 % HDP EÚ a menej ako 6 % celkových výdavkov na štátnu pomoc. V porovnaní s výdavkami na opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 v roku 2022, ktoré v cenách z roku 2023 predstavovali 77,70 miliardy EUR, to predstavuje zníženie o 86 %. Tento pokles sa očakával vzhľadom na postupné zrušenie dočasného rámca pre ochorenie COVID-19, ktorý sa prestal uplatňovať koncom decembra 2023;

ii) výdavky vykázané na krízové opatrenia vychádzali prevažne z dočasného krízového (a transformačného) rámca vrátane jeho oddielov na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Opatrenia štátnej pomoci, ktoré boli schválené v súlade s dočasným krízovým a transformačným rámcom alebo boli schválené na základe jeho zásad, sa v roku 2023 znížili na 39,45 miliardy EUR. To predstavuje približne 0,23 % celkového HDP EÚ a 21 % celkových výdavkov na štátnu pomoc v roku 2023. V porovnaní s výdavkami v roku 2022 vo výške 45,59 miliardy EUR v stálych cenách sa celkové výdavky na pomoc v roku 2023 znížili o 13 %.

V roku 2023 sa štátna pomoc na ciele nesúvisiace s krízou zvýšila na približne 136,78 miliardy EUR, čo predstavuje 14 % nárast v porovnaní s výdavkami v roku 2022 vo výške 119,98 miliardy EUR (v stálych cenách). V nominálnom vyjadrení sa celková suma vyplatená na pomoc nesúvisiacu s krízou v porovnaní s rokom 2022 zvýšila v 19 členských štátoch 134 . Zdá sa, že nárast štátnej pomoci nesúvisiacej s krízou bol spôsobený najmä zvýšeným vyplácaním pomoci na ochranu životného prostredia (vrátane úspor energie). Tento druh pomoci sa zvýšil približne zo 45,99 miliardy EUR v roku 2022 na 55,32 miliardy EUR v roku 2023. Podobne sa zvýšili aj výdavky na štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie z 11,99 miliardy EUR v roku 2022 na 15,95 miliardy EUR v roku 2023. Štátna pomoc nesúvisiaca s krízou vyplatená na rozvoj odvetvia sa zvýšila z 9,37 miliardy EUR v roku 2022 na 13,02 miliardy EUR v roku 2023. A napokon štátna pomoc určená pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu sa takmer zdvojnásobila z 1,25 miliardy EUR v roku 2022 na 2,22 miliardy EUR v roku 2023.

Napriek zvýšeniu zostáva výška pomoci nesúvisiacej s krízou za rok 2023 výrazne pod úrovňou výdavkov na opatrenia nesúvisiace s krízou vypočítaných na vrchole pandémie ochorenia COVID-19. V stálych cenách tieto výdavky dosiahli 157,46 miliardy EUR v roku 2020 a 157,23 miliardy EUR v roku 2021. Okrem toho výdavky na pomoc nesúvisiacu s krízou v roku 2023 zostávajú nižšie ako výdavky pred krízou, ktoré v stálych cenách v roku 2019 predstavovali 153,34 miliardy EUR a v roku 2018 dosiahli 145,43 miliardy EUR.

Graf 2: Výdavky na štátnu pomoc s výnimkou krízovej pomoci v rokoch 2018 až 2023, prvky pomoci vyjadrené v miliardách EUR v stálych cenách, rozdelené podľa cieľa pomoci

Pokiaľ ide o rozdelenie výdavkov na štátnu pomoc súvisiacu a nesúvisiacu s krízou medzi členské štáty ako podiel na vnútroštátnom HDP, vo výdavkoch je značný rozptyl 135 . Na záver možno konštatovať, že hoci existujú významné rozdiely medzi nominálnymi sumami pomoci vyplatenými členskými štátmi, situácia je z hľadiska relatívnych výdavkov na štátnu pomoc v porovnaní s HDP diferencovanejšia.

A napokon, uvedené údaje sa týkajú výlučne vyplácania v rámci opatrení podpory, ktoré sa považujú za štátnu pomoc. Členské štáty mohli poskytnúť značnú podporu svojim hospodárstvam a domácnostiam prostredníctvom iných opatrení nesúvisiacich so štátnou pomocou.

Graf 3: Celkové výdavky na štátnu pomoc podľa členských štátov v roku 2023, prvky pomoci v miliardách EUR, rozdelenie na opatrenia štátnej pomoci nesúvisiace s krízou, štátnu pomoc súvisiacu s pandémiou ochorenia COVID-19 a štátnu pomoc súvisiacu s dočasným krízovým (a transformačným) rámcom.

Graf 4: Celkové výdavky na štátnu pomoc podľa členských štátov vyjadrené v % vnútroštátneho HDP v roku 2023, rozdelenie na opatrenia štátnej pomoci nesúvisiace s krízou, štátnu pomoc súvisiacu s pandémiou ochorenia COVID-19 a štátnu pomoc súvisiacu s dočasným krízovým (a transformačným) rámcom.

Štátna pomoc na podporu priemyselných inovácií a vedúceho postavenia v oblasti technológií

Hoci štát môže zohrávať dôležitú úlohu pri úsilí o zvýšenie konkurencieschopnosti v hospodárstve, mnohé druhy podpory nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pravidlá štátnej pomoci však členským štátom ponúkajú viaceré možnosti na podporu dobre fungujúceho a spravodlivého hospodárstva, ako aj na riešenie zlyhaní trhu. Cieľom tzv. transformačných oddielov dočasného krízového a transformačného rámca je podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Členské štáty môžu do 31. decembra 2025 poskytovať pomoc na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo 136 .

V roku 2023 predstavovala celková suma pomoci pre priemysel 137 , vrátane podpory na základe usmernení o štátnej pomoci, 126,97 miliardy EUR, čo zodpovedá približne 0,74 % HDP EÚ. Z celkovej sumy pomoci pre priemysel bola počas posledných desiatich rokov pomoc na ochranu životného prostredia (vrátane úspor energie) hlavným cieľom politiky. V roku 2023 dosiahla 55,32 miliardy EUR, čo predstavuje 44 % celkovej pomoci pre priemysel, teda približne 0,32 % celkového HDP EÚ. Štátna pomoc vyplatená v prospech dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v roku 2023 predstavovala 2,22 miliardy EUR. Investičná pomoc vyplatená v súlade s usmerneniami o regionálnej pomoci na podporu výroby batérií, komponentov batérií, solárnych panelov a elektrických vozidiel predstavovala v roku 2023 sumu 138 miliónov EUR. 

Po roku 2023 začalo podľa najnovších údajov zozbieraných do konca júna 2024 prostredníctvom prieskumu pomoci poskytnutej v súlade s dočasným krízovým a transformačným rámcom 138 11 členských štátov 139 vykonávať opatrenia podľa transformačných oddielov rámca: na opatrenia schválené podľa oddielov 2.5, 2.6 a 2.8 dočasného krízového a transformačného rámca bolo poskytnutých približne 2,38 miliardy EUR 140 .

Ak sa zameriame výlučne na pomoc poskytnutú na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo jednotlivými členskými štátmi, vypočítanú ako percentuálny podiel vnútroštátneho HDP, najväčším poskytovateľom pomoci bolo Portugalsko, po ktorom nasledovalo Slovensko.

Graf 5: Štátna pomoc na transformáciu poskytnutá v rokoch 2023 a 2024 (do 30. júna 2024) v rámci opatrení podľa dočasného krízového a transformačného rámca (v absolútnych hodnotách a vyjadrená ako percentuálny podiel vnútroštátneho HDP)

6. Komunikácia a osveta na podporu politiky hospodárskej súťaže

S cieľom zvýšiť účinnosť politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa Komisia v roku 2024 naďalej venovala podpore politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a činnostiam osvety na viacerých úrovniach, a to najmä účasťou výkonnej podpredsedníčky zodpovednej za hospodársku súťaž na podujatiach a tlačových konferenciách. Vyšší riadiaci pracovníci GR pre hospodársku súťaž sa s podporou zastúpení Komisie zúčastnili aj na osvetových činnostiach v členských štátoch. Tieto činnosti dopĺňajú iniciatívy GR pre hospodársku súťaž týkajúce sa externej komunikácie, ako sú tlačové správy, prehľady o politikách, informačné bulletiny a sociálne médiá.

V roku 2024 Komisia pokračovala v sérii putovných diskusií s názvom The Markets for People. Piata a posledná diskusia s názvom This is why we need competition sa konala v dánskom Aarhuse v máji 2024. Okrem toho GR pre hospodársku súťaž pokračovalo v sérii webových vysielaní diskusií s názvom Let‘s Talk Competition. Vo webových vysielaniach odborníci diskutovali o kľúčových zmenách v politike a presadzovaní práva v oblasti politiky hospodárskej súťaže 141 .

Významné komunikačné úsilie sa vyvinulo aj pri príležitosti uverejnenia správy zamestnancov GR pre hospodársku súťaž s názvom Protecting competition in a changing world. Evidence on the evolution of competition in the EU during the past 25 years (Ochraňovanie hospodárskej súťaže v meniacom sa svete. Dôkazy o vývoji hospodárskej súťaže v EÚ za posledných 25 rokov), pričom 27. júna 2024 sa uskutočnila úvodná konferencia 142 a 15. októbra 2024 odborný seminár. 143  

7. Vzťahy s inými inštitúciami EÚ

Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov sú kľúčovými partnermi Komisie v pokračujúcich dialógoch o politike hospodárskej súťaže. Výkonná podpredsedníčka Vestagerová sa v Európskom parlamente v roku 2024 zúčastnila na viacerých výmenách názorov či štruktúrovaných dialógoch, a to aj s Výborom pre hospodárske a menové veci, Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Podvýborom pre daňové otázky a Výborom pre kontrolu rozpočtu. Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová sa zúčastnila aj na diskusiách plenárnych zasadnutí o politike hospodárskej súťaže.

V roku 2024 sa výkonná podpredsedníčka Vestagerová v Rade zúčastnila na výmene názorov a diskusiách o otázkach politiky hospodárskej súťaže, ako aj o konkurencieschopnosti, zelenej transformácii a nástrojoch štátnej pomoci v kontexte útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.

Komisia takisto priamo spolupracovala s inými orgánmi EÚ. Zamestnanci GR pre hospodársku súťaž sa napríklad zúčastňovali na stretnutiach, ktoré zvolal spravodajca poverený vypracovaním stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2023, prijatej v októbri 2024 144 . Na týchto stretnutiach redakčnej skupiny a sekcie zodpovednej za politiku hospodárskej súťaže (jednotný trh, výrobu a spotrebu) GR pre hospodársku súťaž poskytovalo poradenstvo a odpovedalo na faktické otázky.

8. Politika hospodárskej súťaže v európskom a globálnom kontexte

8.1. Podpora európskej kultúry hospodárskej súťaže prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž

Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže v rámci svojich vnútroštátnych právomocí, zatiaľ čo Komisia sa zameriava na prípady s rozmerom jednotného trhu. Medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a Komisiou sa uskutočňuje mnohostranná spolupráca, najmä v oblasti antitrustu, prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) 145 . Cieľom je zabezpečiť, aby sa antitrustové pravidlá EÚ uplatňovali účinným a konzistentným spôsobom v celej EÚ, najmä pri vyšetrovaniach správania, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž a ktoré by mohlo ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi EÚ. Spoločné presadzovanie antitrustových pravidiel prostredníctvom rámca siete ESHS posilňuje význam a dôveryhodnosť politiky hospodárskej súťaže v celej EÚ. 

V roku 2024 Komisia naďalej zabezpečovala účinné a konzistentné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ v celej EÚ. Po prvé, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže informujú Komisiu o akýchkoľvek nových vyšetrovaniach vo fáze prvého úradného vyšetrovacieho opatrenia. Po druhé, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pred prijatím určitých druhov rozhodnutí vedú konzultácie s Komisiou. V roku 2024 sa v rámci siete začalo 191 nových vyšetrovaní a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže Komisii podali 66 predpokladaných rozhodnutí. Členovia siete ESHS sa stretávajú často na zasadnutiach, na ktorých sa diskutuje o prípadoch, politických otázkach a záležitostiach strategického významu. V roku 2024 sa uskutočnilo 37 zasadnutí siete ESHS. Združovanie dátových vedcov v rámci siete ESHS podporuje pracovná skupina pre digitálne vyšetrovania a umelú inteligenciu. Združené zdroje sa používajú na spoluprácu na projektoch spoločného záujmu pre príslušné vnútroštátne orgány, napríklad na odhaľovanie kolúzie pri predkladaní ponúk pomocou analýzy veľkých súborov údajov.

8.2. Pomoc členským štátom pri reformách prostredníctvom Nástroja technickej podpory

Nástroj technickej podpory je nástroj Komisie na pomoc členským štátom pri navrhovaní a vykonávaní reforiem 146 . Podpora si nevyžaduje spolufinancovanie zo strany členských štátov. Podpora môže mať formu strategického a právneho poradenstva, štúdií, odbornej prípravy a návštev expertov na mieste. Môže sa týkať ktorejkoľvek fázy procesu reforiem. Nástroj technickej podpory riadi pracovná skupina Komisie pre reformy a investície (SG REFORM). V rámci Nástroja technickej pomoci sa každoročne určujú hlavné projekty technickej podpory, ktoré sa týkajú spoločných potrieb členských štátov a sú v súlade s kľúčovými prioritami EÚ.

GR pre hospodársku súťaž podporilo v rámci cyklu 2024 tieto projekty:

Boj proti kolúzii vo verejnom obstarávaní – zlepšenie dodržiavania predpisov a hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania 147 : Cieľom tohto projektu, ktorý navrhla a zorganizovala OECD, je pomôcť Rakúsku, Bulharsku, Chorvátsku, Cypru, Grécku a Rumunsku zlepšiť predchádzanie kolúzii vo verejnom obstarávaní a jej odhaľovanie prostredníctvom série seminárov. Okrem toho sa v rámci projektu podporuje budovanie kapacít, osvedčené postupy a spolupráca medzi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a verejnými obstarávateľmi a inými verejnými orgánmi.

Štúdia o trhu hospodárskej súťaže – digitálny sektor 148 : Cieľom tohto projektu je identifikovať možné problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch v Poľsku, Lotyšsku a Litve a vhodnosť súčasných vnútroštátnych legislatívnych rámcov a legislatívnych rámcov EÚ na účinné riešenie týchto problémov.

8.3. Medzinárodné vzťahy

Multilaterálne vzťahy

V roku 2024 pokračovala Komisia v účasti na medzinárodných fórach, ktoré sa venujú hospodárskej súťaži, ako je Výbor OECD pre hospodársku súťaž, Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž (ICN) a Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD).

Komisia ako jeden zo spolupredsedov pracovnej skupiny ICN pre fúzie prispela k práci na odporúčaných postupoch analýzy fúzií, najmä vedením práce na revízii kapitol o jednostranných a koordinovaných účinkoch horizontálnych fúzií. Okrem toho Komisia spoluorganizovala seminár siete ICN o fúziách, ktorý sa konal na Taiwane v novembri 2024.

Komisia sa zúčastnila na niekoľkých diskusiách za okrúhlym stolom OECD a prispela k vypracovaniu revidovaného odporúčania OECD o fúziách, ktoré je usmerňujúcim dokumentom týkajúcim sa procesných aspektov kontroly fúzií. Napokon sa Komisia zúčastnila na práci na revidovanej verzii dokumentu OECD, ktorý sa týka podstatných aspektov kontroly fúzií.

Dvojstranné vzťahy

V roku 2024 Komisia pokračovala v rokovaniach o uzavretí dohôd o spravodlivom obchode s Indiou, Indonéziou, Filipínami, Thajskom a krajinami ESA5 149 .

V apríli 2024 Komisia a orgány USA na ochranu hospodárskej súťaže usporiadali štvrté zasadnutie na vysokej úrovni v rámci spoločného dialógu o politike hospodárskej súťaže v oblasti technológií 150 s cieľom pokračovať v spolupráci pri zabezpečovaní a podporovaní spravodlivej hospodárskej súťaže v digitálnom hospodárstve. Dialóg sa zameriaval na vyvíjajúce sa obchodné stratégie veľkých technologických spoločností vrátane nedávnych investícií a partnerstiev medzi hlavnými poskytovateľmi cloudových služieb a poskytovateľmi umelej inteligencie, ako aj na ich dôsledky pre presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže.

V roku 2024 Komisia pokračovala vo svojom úsilí zameranom na dvojstrannú spoluprácu so Spojeným kráľovstvom, ako sa stanovuje v Dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom 151 , ako aj v dohode o vystúpení 152 . V októbri Komisia a Spojené kráľovstvo ukončili technické rokovania o dohode o spolupráci v oblasti hospodárskej súťaže 153 . Budúca dohoda by bola „doplňujúcou dohodou“ k Dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, v ktorej sa predpokladá možnosť uzavrieť samostatnú dohodu o spolupráci v oblasti hospodárskej súťaže. Dohoda by umožnila nielen Komisii, ale aj vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže presadzujúcim právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže spolupracovať s orgánom Spojeného kráľovstva na ochranu hospodárskej súťaže.

V roku 2024 Komisia začala aj rokovania so Švajčiarskom o ôsmich otázkach týkajúcich sa dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Švajčiarskom. Jednou z riešených otázok je štátna pomoc.

Komisia v roku 2024 pokračovala v spolupráci v oblasti politiky hospodárskej súťaže s kórejskou komisiou pre spravodlivý obchod a s japonskou komisiou pre spravodlivý obchod. Komisia takisto pokračovala v rokovaniach s Kanadou s cieľom zabezpečiť, aby ustanovenia o ochrane údajov v dohode o spolupráci v oblasti hospodárskej súťaže medzi EÚ a Kanadou boli v súlade s normami uvedenými v stanovisku Súdneho dvora k dohode o osobných záznamoch o cestujúcich medzi EÚ a Kanadou z roku 2014 154 . Okrem toho Komisia v roku 2024 nadviazala spoluprácu s niekoľkými africkými vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi zameranú na prehĺbenie spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže 155 .

Pokiaľ ide o politiku rozširovania EÚ, hlavným cieľom Komisie v oblasti hospodárskej súťaže je pomáhať kandidátskym krajinám 156 a potenciálnym kandidátskym krajinám 157 pri vytváraní, udržiavaní a rozvíjaní legislatívnych rámcov a podporovať dobre fungujúce a prevádzkovo nezávislé orgány na ochranu hospodárskej súťaže a orgány pre štátnu pomoc a pomáhať im dosahovať spoľahlivé výsledky v oblasti presadzovania pravidiel. Komisia pracuje aj na zavedení podporných nástrojov pre Ukrajinu a Moldavsko s cieľom pomôcť pri právnej, administratívnej, ale aj hospodárskej integrácii týchto krajín do jednotného trhu EÚ.

(1)

   Much More than a Market – Speed, Security, Solidarity – Empowering the Single Market to deliver a sustainable future and prosperity for all EU Citizens (Oveľa viac než len trh – Rýchlosť, bezpečnosť, solidarita – Posilnenie postavenia jednotného trhu s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a prosperitu pre všetkých občanov EÚ), Enrico Letta, 10. 4. 2024.

(2)

   The future of European competitiveness – A competitiveness strategy for Europe (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti – Stratégia konkurencieschopnosti pre Európu), Mario Draghi, 9. 9. 2024.

(3)

   Oznámenie Komisie – Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C, C/2024/1645, 22.2.2024, s. 1).

(4)

   Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L, 4.1.2003, s. 1).

(5)

   Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18).

(6)

   Pracovný dokument útvarov Komisie – Hodnotenie nariadení č. 1/2003 a č. 773/2004 [SWD(2024) 217 final], 5. 9. 2024.

(7)

   Oznámenie Komisie – Guidelines on the application of Article 102 of the Treaty on the Functioning of the European Union to abusive exclusionary conduct by dominant undertakings (Usmernenia o uplatňovaní článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov s cieľom vylúčiť konkurentov z trhu).

(8)

   Spoločné vyhlásenie Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) k iniciatíve Európskej komisie zameranej na prijatie usmernení týkajúcich sa zneužívania dominantného postavenia podnikov s cieľom vylúčiť konkurentov z trhu z 2. septembra 2024.

(9)

   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. mája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (Ú. v. EÚ L 129, 28.5.2010, s. 52), zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2023/822 zo 17. apríla 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 461/2010, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (Ú. v. EÚ L 102I, 17.4.2023, s. 1).

(10)

   Oznámenie Komisie: Doplňujúce usmernenia o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii náhradných dielov pre motorové vozidlá (Ú. v. EÚ C 138, 28.5.2010, s. 16), zmenené oznámením Komisie – Zmeny oznámenia Komisie – Doplňujúce usmernenia o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii náhradných dielov pre motorové vozidlá 2023/C 133 I/01 (Ú. v. EÚ C 133I, 17.4.2023, s. 1).

(11)

   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií (Ú. v. EÚ L 93, 28.3.2014, s. 17).

(12)

   Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií (Ú. v. EÚ C 89, 28.3.2014, s. 3).

(13)

   Pracovný dokument útvarov Komisie – Hodnotenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií [SWD(2024) 269 final], 22. 11. 2024.

(14)

   Bez prístupu k interným dokumentom autori nemohli potvrdiť („dokázať“) konkrétne príklady nadobudnutí na účel likvidácie konkurencie. Rádovo sú zistenia v štúdii porovnateľné s tým, čo zistili iní výskumní pracovníci používajúci iné metódy a súbory údajov.

(15)

   Buccirossi, P., Marrazzo, A. a kol. (2024), Ex-post evaluation: EU competition enforcement and acquisitions of innovative competitors in the pharma sector leading to the discontinuation of overlapping drug research and development projects (Hodnotenie ex post: presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ a nadobudnutia inovačných konkurentov vo farmaceutickom sektore vedúce k zastaveniu prekrývajúcich sa projektov v oblasti výskumu a vývoja), záverečná správa vypracovaná spoločnosťou Lear pre Európsku komisiu, november 2024. Pozri https://competition-policy.ec.europa.eu/publications/ex-post-economic-evaluations_sk . Podrobnejší opis výsledku pozri v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie, oddiel 7.4.

(16)

   Týchto päť prípadov bolo vybraných na účely danej štúdie a nepredstavuje to celkový počet prípadov zahŕňajúcich potenciálne nadobudnutia na účel likvidácie konkurencie.

(17)

   Pokiaľ ide o nadobudnutia na účel likvidácie konkurencie, pozri aj zhrnutie rozsudku Súdneho dvora vo veci Illumina/Grail v oddiele 3.1.

(18)

   Oznámenie Komisie – Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 153, 29.4.2021, s. 1).

(19)

   Oznámenie Komisie, ktorým sa dopĺňajú usmernenia o regionálnej štátnej pomoci, pokiaľ ide o Platformu strategických technológií pre Európu.

(20)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795, ktorým sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) a mení sa smernica 2003/87/ES a nariadenia (EÚ) 2021/1058, (EÚ) 2021/1056, (EÚ) 2021/1057, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) 2021/1060, (EÚ) 2021/523, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697 a (EÚ) 2021/241, 29. 2. 2024.

(21)

   Practical guidance for Member States: The Market Economy Operator Test for Risk Finance Measures (Praktické usmernenie pre členské štáty: kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v prípade opatrení rizikového financovania), 26. 1. 2024.

(22)

   Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2831 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L, 2023/2831, 15.12.2023).

(23)

   Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2832 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L, 2023/2832, 15.12.2023).

(24)

   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 9).

(25)

   Oznámenie Komisie – Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci železničným podnikom (Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008, s. 13 – 31).

(26)

   Oznámenie Komisie, Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (Ú. v. EÚ C 101, 17.3.2023, s. 3).

(27)

   Oznámenie Komisie – Druhá zmena dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (Ú. v. EÚ C, C/2024/3113, 2.5.2024).

(28)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_22_3131 a https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/index.html?lang=sk .

(29)

    https://next-generation-eu.europa.eu/index_sk .

(30)

   Najmä nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1), naposledy zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2021/1237 (Ú. v. EÚ L 270, 29.7.2021, s. 1).

(31)

   Najmä nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2831 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L, 2023/2831, 15.12.2023, s. 1).

(32)

   Vec AT.40437 – Apple – Praktiky obchodu s aplikáciami App Store (streamovanie hudby).

(33)

   Vec AT.40684 – Facebook Marketplace.

(34)

   Vec AT.40721 – Microsoft Teams a vec AT.40873 – Microsoft Teams II.

(35)

   Vec AT.40728 – Corning.

(36)

   Vec AT.40642 – Pierre Cardin/Ahlers.

(37)

   Vec AT.40632 – Obmedzenia obchodu spoločnosťou Mondelez.

(38)

   Vec AT.40606 – Chovaný losos atlantický.

(39)

   Vec AT.40577 – Vifor – intravenózne lieky obsahujúce železo.

(40)

   Vec AT.40588 – TEVA – Copaxone.

(41)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_561 a  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_3365 .

(42)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_5926 .

(43)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_4832 .

(44)

   Vec AT.40882 – IFF – Vymazanie údajov.

(45)

   Rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 2024 vo veci T-671/19, Qualcomm/Komisia.

(46)

   Rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2024 vo veci C-48/22 P, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), ECLI:EU:C:2024:726.

(47)

   Rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 2024 vo veci T-334/19, Google a Alphabet/Komisia (Google AdSense for Search), ECLI:EU:T:2024:634.

(48)

   Medzi zásahy v prípadoch fúzií patria rozhodnutia o zákaze, fúzie schválené pod podmienkou vykonania nápravných opatrení, ako aj stiahnutia vo fáze II.

(49)

   Vec M.10920 – Amazon/iRobot a vec M.11109 – IAG/AIR EUROPA.

(50)

   Vec M.10149 – Korean Airlines/Asiana Airlines.

(51)

   Vec M.11071 – Deutsche Lufthansa/MEF/ITA.

(52)

   Vec M.10896 – Orange/MásMóvil/JV.

(53)

   Vec M.11143 – Bolloré Logistics/CMA CGM.

(54)

   Vec M.11383 – Viatris/Cooper.

(55)

   Vec M.11204 – Bunge/Viterra.

(56)

   Vec M.11159 – JD Sports/Groupe Courir.

(57)

   Vec M.11577 – Eiffage/Eqos.

(58)

   Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2024 v spojených veciach C-611/22 P a C-625/22, Illumina a Grail/Komisia, ECLI:EU:C:2024:677.

(59)

   V marci 2021 sa francúzsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže pokúsil postúpiť Komisii navrhované nadobudnutie spoločnosti GRAIL spoločnosťou Illumina podľa článku 22 nariadenia o fúziách. Komisia 19. apríla 2022 prijala postúpenie podľa článku 22. K žiadosti o postúpenie sa následne pripojili vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže v Holandsku, Belgicku, Grécku, na Islande a v Nórsku. 

(60)

   Vec M.10188 – Illumina/GRAIL.

(61)

   Konkrétne: i) rozhodnutie prijaté 22. júla 2021 o začatí druhej fázy vyšetrovania navrhovaného nadobudnutia spoločnosti GRAIL spoločnosťou Illumina (M.10188); ii) rozhodnutie prijaté 6. septembra 2022, ktorým sa zakazuje nadobudnutie spoločnosti GRAIL spoločnosťou Illumina (M.10188); iii) dve rozhodnutia týkajúce sa predbežných opatrení prijaté 29. októbra 2021 (M.10493) a 28. októbra 2022 (M.10938); iv) rozhodnutie prijaté 12. októbra 2023, ktorým sa nariaďujú nápravné opatrenia vyžadujúce od spoločnosti Illumina, aby zrušila nadobudnutie spoločnosti GRAIL (M.10939), a v) rozhodnutie prijaté 12. júla 2023, ktorým sa spoločnostiam Illumina a GRAIL ukladajú pokuty za vykonanie fúzie pred jej schválením Komisiou (M.10483). 

(62)

   Vyhlásenie výkonnej podpredsedníčky Vestagerovej z 3. septembra 2024,       https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/statement_24_4525 .

(63)

   Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030.

(64)

   Vec SA.55953 – Slovensko – Náhrada nákladov spoločnosti Towercom, ktoré jej vznikli v dôsledku uvoľnenia pásma 700 MHz.

(65)

   Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii (L 138/131).

(66)

   Vec SA.107594 – Taliansko – Catania Campus – STMicroelectronics S.r.l.

(67)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_18_6862 a  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_23_3087 .

(68)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1).

(69)

   Vec SA.62829 – Rumunsko – Blue Air.

(70)

   Vec SA.63470 – Maďarsko – LIP – Regionálna investičná pomoc pre spoločnosť Rubin NewCo 2021 Kft.

(71)

   Veci SA.50787 a SA.50837 – Česko – Pomoc na reštrukturalizáciu sadov a na výstavbu kvapkového zavlažovania v sadoch, na chmeľových poliach, vo vinohradoch a v škôlkach.

(72)

   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014, s. 1 – 75).

(73)

   Pozri: https://competition-policy.ec.europa.eu/state-aid/ipcei/joint-european-forum-ipcei_sk .

(74)

   Veci SA.105088 – Belgicko; SA.104974 – Francúzsko; SA.105126 – Maďarsko; SA.105085 – Taliansko; SA.105097 – Slovensko; SA.105098 – Španielsko, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia (IPCEI-Med4Cure).

(75)

   Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final/2].

(76)

   Vec AT.40401 – Použité železničné koľajové vozidlá.

(77)

   Vec AT.40735 – Renfe – Online distribúcia cestovných lístkov na železničnú dopravu v Španielsku.

(78)

   Vec M.11632 – Alten/Worldgrid.

(79)

   Vec M.11745 – Die Schweizerische Post/Fenaco/PowerUp JV.

(80)

   Vec M.11639 – Enilive/LG Chem/JV.

(81)

   Vec M.11371 – Eramet/Suez RV/TFIN/JV.

(82)

   Vec M.11634 – Masdar/Terna.

(83)

   Tento údaj nezahŕňa pomoc poskytnutú v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.

(84)

   Vec SA.50952 – Nemecko – Údajné opatrenia štátnej pomoci v prospech DB Cargo.

(85)

   Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach

(Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1 – 28).

(86)

   Veci SA.102821 – Francúzsko; SA.102825 – Nemecko; SA.102815 – Taliansko; SA.102807 – Holandsko; SA.102810 – Poľsko; SA.103494 – Portugalsko; SA.102811 – Slovensko, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíkovej infraštruktúry (IPCEI Hy2Infra).

(87)

   Veci SA.104442 – Estónsko; SA.104668 – Francúzsko; SA.104676 – Nemecko; SA.104453 – Taliansko; SA.104440 – Holandsko; SA.104434 – Slovensko; SA.104435 – Španielsko, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíka v mobilite a doprave (IPCEI Hy2Move).

(88)

   Vec SA.104898 – Nemecko – Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – ArcelorMittal (Bremen & Eisenhuttenstadt).

(89)

   Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 (Ú. v. EÚ C 80, 18.2.2022, s. 1 – 89).

(90)

   Vec SA.110031 – Švédsko – Zriadenie veľkokapacitného závodu na výrobu ekologickej ocele vo Švédsku.

(91)

   Vec SA.109640 – Švédsko – Podpora spoločnosti SSAB Luleå pri prechode na uhlíkovo neutrálnu výrobu dosiek.

(92)

   Vec SA.103740 – Slovensko – Regionálna štátna pomoc pre spoločnosť Volvo Car Slovakia s. r. o.

(93)

   Oznámenie Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ C 414, 28.10.2022, s. 1 – 38).

(94)

   Vec SA.106964 – Francúzsko – Soutien à la phase APD du projet Nuward.

(95)

   Vec SA.109161 – Francúzsko – TCTF FR Régime de soutien à Deux parcs éoliens en mer posés, l'un en Sud Atlantique et l'autre au large de la Normandie dans la zone Centre Manche 2.

(96)

   Vec SA.107936 – Nemecko – TCTF – Pomoc pre spoločnosť Northvolt Germany GmbH.

(97)

   Vec SA.108368 – Česko – Podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou tepla a elektriny.

(98)

   Mobilná peňaženka je digitálny spôsob ukladania kreditných, debetných, identifikačných a darčekových kariet, ktorý umožňuje nakupovať pomocou mobilného inteligentného zariadenia namiesto fyzickej karty.

(99)

   Vec AT.40452 – Apple – Mobilné platby.

(100)

   Komunikácia na krátku vzdialenosť je súbor komunikačných protokolov, ktorý umožňuje komunikáciu medzi dvoma elektronickými zariadeniami na vzdialenosť 4 cm.

(101)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_3706 .

(102)

   Vec M.11120 – Worldine/Crédit Agricole/JV.

(103)

   Prijímanie je súbor služieb, ktoré umožňujú obchodníkom akceptovať platobné karty (napríklad keď zákazník priloží kartu k platobnému terminálu a terminál platbu schváli – služby, ktoré umožňujú toto schválenie, sú služby prijímania). Akceptácia je služba, ktorá umožňuje obchodníkovi optimalizovať svoje pripojenie k viacerým prijímajúcim bankám (subjektom poskytujúcim služby prijímania). Týka sa to najmä veľkých obchodníkov (ako sú supermarkety), ktorým sa každý deň uhrádzajú stovky/tisícky platieb a ktorí bývajú zvyčajne pripojení k viacerým prijímajúcim bankám, aby tieto platby optimalizovali.

(104)

   Vec M.11546 – Unicredit/Alpha Bank Romania.

(105)

   Vec SA.114922 – Poľsko – Opätovné zavedenie schémy riadnej likvidácie úverových družstiev.

(106)

   Vec SA.112704 – Cyprus – Schéma riadenia úverov poskytovaných v rámci štátnych plánov bývania (schéma OIKIA) a vec SA.116563 – Cyprus – Zmena schémy riadenia úverov poskytovaných v rámci štátnych plánov bývania (schéma OIKIA).

(107)

   Vec SA.116229 – Grécko – Predĺženie a zmena opätovne zavedenej schémy Hercules.

(108)

   Vec SA.52162 – Dánsko – Štátna pomoc v prospech konzorcia Øresund Bridge.

(109)

   Vec SA.52617 – Švédsko – Štátna pomoc v prospech konzorcia Øresund Bridge.

(110)

   Veci SA.44944 a SA.53552 – Nemecko – Daňové zaobchádzanie s prevádzkovateľmi verejných kasín v Nemecku.

(111)

   Rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2024 vo veci C-465/20 P, Komisia/Írsko a i.

(112)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/speech_24_4624 .

(113)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(114)

   Napríklad spoločnosti označené podľa aktu o digitálnych trhoch ako strážcovia prístupu pre jednu alebo viaceré základné platformové služby musia umožňovať tretím stranám spolupracovať so službami strážcu prístupu v určitých konkrétnych situáciách; umožňovať komerčným používateľom prístup k údajom, ktoré generujú pri prevádzke platformy; poskytovať inzerentom platformy nástroje a informácie potrebné na overenie reklám na platforme strážcu prístupu; umožňovať komerčným používateľom propagovať ich ponuky a uzatvárať zmluvy so zákazníkmi mimo platformy strážcu prístupu. Označeným strážcom prístupu sa napríklad zakazuje zvýhodňovať vlastné produkty a služby pri určovaní poradia oproti podobným produktom a službám ponúkaným tretími stranami; už teda nemôžu brániť spotrebiteľom nadväzovať kontakty s podnikmi mimo svojich platforiem; nemôžu brániť používateľom v odinštalovaní akéhokoľvek predinštalovaného softvéru alebo aplikácií alebo sledovať koncových používateľov mimo základnej platformovej služby na účely cielených reklamných služieb bez ich súhlasu.

(115)

   V septembri 2023 Komisia označila šesť strážcov prístupu podľa aktu o digitálnych trhoch – spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft v súvislosti s 22 základnými platformovými službami poskytovanými týmito strážcami prístupu.

(116)

   Verejné verzie týchto správ boli uverejnené. Pozri: https://digital-markets-act-cases.ec.europa.eu/reports/compliance-reports .

(117)

   Verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude uverejnená na webovom sídle Komisie venovanom aktu o digitálnych trhoch.

(118)

   Pozri: https://digital-markets-act-cases.ec.europa.eu/reports/compliance-reports .

(119)

   Podľa článku 8 ods. 2 aktu o digitálnych trhoch môže Komisia z vlastnej iniciatívy prijať rozhodnutie, v ktorom určí opatrenia, ktoré musí strážca prístupu zaviesť na zabezpečenie účinného dodržiavania zásadných povinností vyplývajúcich z aktu o digitálnych trhoch, ako je povinnosť interoperability podľa článku 6 ods. 7 uvedeného aktu.

(120)

   Skupinu na vysokej úrovni tvorí 30 nominovaných zástupcov Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) a  Európskeho výboru pre ochranu údajov , Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS), siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (sieť CPC) a  skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA).

(121)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 zo 14. decembra 2022 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh (Ú. v. EÚ L 330, 23.12.2022, s. 1). Za presadzovanie pravidiel podľa nariadenia o zahraničných subvenciách týkajúcich sa koncentrácií a za začatie postupov z vlastného podnetu mimo postupov verejného obstarávania je zodpovedné GR pre hospodársku súťaž, zatiaľ čo za presadzovanie nariadenia o zahraničných subvenciách vo verejnom obstarávaní je zodpovedné GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP.

(122)

   Nariadením o zahraničných subvenciách sa odstraňuje medzera v regulácii na jednotnom trhu, kde subvencie poskytované členskými štátmi podliehajú dôkladnej kontrole podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, zatiaľ čo subvencie poskytované vládami krajín mimo EÚ sa do veľkej miery nekontrolujú. Podľa nariadenia o zahraničných subvenciách musia spoločnosti oznámiť finančné príspevky prijaté od verejných orgánov mimo EÚ za posledné tri roky pred vykonaním koncentrácie (t. j. fúzie, nadobudnutia alebo vytvorenia spoločného podniku) alebo zadaním zákazky vo verejnom obstarávaní v EÚ, ktoré presahujú stanovené finančné limity vymedzujúce oznamovaciu povinnosť. Nariadením o zahraničných subvenciách sa Komisii umožňuje vykonávať preskúmania z vlastného podnetu, ak z informácií vyplýva možnosť, že existuje zahraničná subvencia, ktorá narúša jednotný trh.

(123)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/mex_24_2247 .

(124)

   Vec FS.100011 – Emirates Telecommunications Group/PPF Telecommunication Group.

(125)

   The OECD Guide for helping competition authorities assess the expected impact of their activities (Príručka OECD na pomoc orgánom na ochranu hospodárskej súťaže pri posudzovaní očakávaného vplyvu ich činností), OECD, 15. 4. 2014.

(126)

   Suma 12 miliárd EUR je priemerom dolných hraníc za roky 2012 – 2023 a suma 21 miliárd EUR je priemerom horných hraníc za rovnaké obdobie.

(127)

   Odhadovaný rozsah nezahŕňa všetky vnútroštátne orgány EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, preto je potrebné túto sumu považovať za hrubý odhad. Okrem toho treba poznamenať, že toto počiatočné meranie sa vzťahovalo na tri roky, počas ktorých bolo presadzovanie pravdepodobne ovplyvnené pandémiou ochorenia COVID-19.

(128)

   Pozri: https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/c03374f1-3833-11ef-b441-01aa75ed71a1 .

(129)

   Zhrnutie výsledkov pozri v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie, oddiel 7.3.

(130)

   Údaje obsiahnuté v hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci vychádzajú z ročných správ členských štátov v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004. Za poskytnuté údaje nesú stále zodpovednosť členské štáty.

(131)

    Prvok pomoci závisí od formy pomoci. V prípade grantov výhoda prenesená na príjemcu za normálnych okolností zodpovedá rozpočtovým výdavkom. Pokiaľ ide o ďalšie nástroje pomoci, výhoda poskytnutá príjemcovi a náklady, ktoré vznikli vláde, sa môžu líšiť. Napríklad v prípade záruk sa príjemca vyhne riziku spojenému so zárukou, keďže ho znáša štát. Skutočnosť, že riziko znáša štát, by sa za normálnych okolností mala kompenzovať primeraným poplatkom. V prípade, keď sa štát zriekne celého takého poplatku alebo jeho časti, ide o prvok pomoci.

(132)

   TC(T)F znamená dočasný krízový (a transformačný) rámec.

(133)

   Zatiaľ čo v roku 2022 predstavovala pomoc súvisiaca s pandémiou ochorenia COVID-19 približne 0,45 % HDP EÚ, v roku 2023 sa znížila na 0,06 % HDP EÚ. Aj výdavky na pomoc v reakcii na narušenie hospodárstva vyvolané ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine sa znížili z 0,27 % HDP EÚ v roku 2022 na 0,23 % HDP EÚ v roku 2023.

(134)

   Malta (+0,91 percentuálneho bodu), Chorvátsko (+0,47 percentuálneho bodu), Grécko (+0,33 percentuálneho bodu), Poľsko (+0,32 percentuálneho bodu), Litva (+0,27 percentuálneho bodu), Slovinsko (+0,22 percentuálneho bodu), Luxembursko (+0,21 percentuálneho bodu), Nemecko (+0,19 percentuálneho bodu), Lotyšsko (+0,16 percentuálneho bodu), Taliansko (+0,13 percentuálneho bodu), Dánsko (+0,12 percentuálneho bodu), Španielsko, Slovensko a Rakúsko (+0,09 percentuálneho bodu), Fínsko (+0,08 percentuálneho bodu), Írsko (+0,07 percentuálneho bodu), Francúzsko a Cyprus (+0,04 percentuálneho bodu) a Estónsko (+0,02 percentuálneho bodu). Zatiaľ čo v Holandsku zostala úroveň pomoci nesúvisiacej s krízou stabilná, v ďalších siedmich členských štátoch sa znížila: Portugalsko (–0,44 percentuálneho bodu), Česko (–0,23 percentuálneho bodu) a Bulharsko (–0,11 percentuálneho bodu), Švédsko (–0,09 percentuálneho bodu), Belgicko (–0,07 percentuálneho bodu), Bulharsko (–0,04 percentuálneho bodu) a Rumunsko (–0,02 percentuálneho bodu).

(135)

   Najviac v pomere k svojmu HDP v roku 2023 vynaložilo Maďarsko (približne 2,91 %). Druhým najväčším poskytovateľom pomoci v pomere k HDP bolo Chorvátsko (približne 1,86 %). Členské štáty s najmenšími výdavkami v roku 2023 zahŕňajú Írsko, Cyprus a Bulharsko, ktoré vynaložili 0,39 % až 0,51 % svojho vnútroštátneho HDP. Viac informácií možno nájsť v hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci uverejnenej na webovej stránke Komisie: https://competition-policy.ec.europa.eu/state-aid/scoreboard_sk.

(136)

   Pomoc sa môže poskytnúť i) na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania a tepla z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s plánom REPowerEU (opatrenia podľa oddielu 2.5) a ii) na dekarbonizáciu priemyselných výrobných procesov (opatrenia podľa oddielu 2.6). Členské štáty môžu takisto poskytovať pomoc na urýchlenie investícií do odvetví, ktoré majú zásadný význam z hľadiska prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Tým sa umožní poskytovanie investičnej podpory na výrobu strategických zariadení, ako sú batérie, solárne panely, veterné turbíny, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry a technológie zachytávania, využívania a ukladania uhlíka, ako aj na výrobu kľúčových zložiek a výrobu a recykláciu súvisiacich kritických surovín (opatrenia podľa oddielu 2.8).

(137)

   Pomoc pre priemysel sú výdavky na štátnu pomoc, vyjadrené ako prvok pomoci, v roku 2023 vykázané vo výročných správach, s výnimkou štátnej pomoci s týmito cieľmi politiky: „Kultúra“, „Zachovanie dedičstva“ a „Náhrada škôd spôsobených prírodnými katastrofami“. Z analýzy je vyňatá aj krízová pomoc, t. j. výdavky na štátnu pomoc poskytnuté v rámci krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a výdavky na štátnu pomoc v reakcii na útočnú vojna Ruska proti Ukrajine.

(138)

   Podrobnejšie informácie o pomoci poskytnutej od marca 2022 do júna 2024 v súlade s dočasným krízovým a (transformačným) rámcom možno nájsť v publikácii Competition State aid brief: Stručný prehľad o politike hospodárskej súťaže – Európska komisia .

(139)

   Portugalsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Francúzsko, Rakúsko a Dánsko.

(140)

   Z tejto sumy 2,38 miliardy EUR bolo 150 miliónov EUR poskytnutých podľa oddielu 2.5 dočasného krízového a transformačného rámca – Pomoc na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania a tepla z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s plánom REPowerEU; 240 miliónov EUR podľa oddielu 2.6 – Pomoc na dekarbonizáciu priemyselných výrobných procesov prostredníctvom elektrifikácie a/alebo používaním obnoviteľného vodíka a vodíka vyrábaného pomocou elektriny pri splnení určitých podmienok a na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a 1,99 miliardy EUR podľa oddielu 2.8 – Pomoc na zrýchlené investície v odvetviach, ktoré sú strategické pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

(141)

   Pozri: https://competition-policy.ec.europa.eu/about/reaching-out/lets-talk-competition_sk .

(142)

   Pozri: https://competition-policy.ec.europa.eu/about/reaching-out/protecting-competition-changing-world_sk .

(143)

   Pozri: https://competition-policy.ec.europa.eu/about/reaching-out/protecting-competition-changing-world-public-workshop_sk .

(144)

   Európsky hospodársky a sociálny výbor – Stanovisko k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2023, 21. 10. 2024 [COM(2024) 115 final], https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/report-competition-policy-2023 .

(145)

   Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov na ochranu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 43 a Ú. v. EÚ C 374, 13.10.2016, s. 1).

(146)

   https://commission.europa.eu/funding-tenders/find-funding/eu-funding-programmes/technical-support-instrument/technical-support-instrument-tsi_sk.

(147)

      https://www.oecd.org/en/about/projects/fighting-bid-rigging-in-public-procurement-in-austria-bulgaria-croatia-cyprus-greece-and-romania.html .

(148)

   https://www.oecd.org/en/about/projects/oecd-competition-market-study-digital-sector-in-poland-latvia-and-lithuania.html.

(149)

   Päť krajín východnej a južnej Afriky: Komory, Madagaskar, Maurícius, Seychely a Zimbabwe.

(150)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_1952 .

(151)

   Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (Ú. v. EÚ L 444, 31.12.2020, s. 14).

(152)

   Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ C 384I, 12.11.2019, s. 1 – 177).

(153)

   Pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_5468 .

(154)

   Stanovisko Súdneho dvora (veľká komora) z 26. júla 2017, stanovisko 1/15, Návrh dohody medzi Kanadou a EÚ – Prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich z EÚ do Kanady, EU:C:2016:656.

(155)

   Pozri: https://africa.competitioncooperation.eu/ .

(156)

   Krajiny, ktorým Európska rada udelila štatút kandidátskej krajiny na základe odporúčania Európskej komisie: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina.

(157)

   Potenciálny kandidát na členstvo v EÚ: Kosovo.