EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli17. 10. 2023
COM(2023) 661 final
2023/0378(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o viacročné programy prieskumov, oznámenia týkajúce sa výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov, dočasné výnimky zo zákazov dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek a stanovenie postupov na ich udeľovanie, dočasné požiadavky na dovoz vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov, stanovenie postupov na zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, obsah rastlinolekárskych osvedčení, používanie rastlinných pasov a pokiaľ ide o určité požiadavky na podávanie správ v súvislosti s vymedzenými oblasťami a prieskumami na zisťovanie výskytu škodcov
DỔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Právne predpisy o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín alebo o rastlinných produktoch v Únii existujú už od 70. rokov 20. storočia. Tieto právne predpisy boli veľmi dôležité z hľadiska ochrany poľnohospodárstva, krajiny a životného prostredia v Únii. Prvé hodnotenie a revízia rastlinolekárskej politiky sa uskutočnili v rokoch 2008 až 2016, výsledkom čoho bolo prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa zrušila a nahradila smernica Rady 2000/29/ES. Toto nariadenie je v súčasnosti základným právnym rámcom politiky Únie v oblasti zdravia rastlín.
V článku 50 a článku 79 ods. 6 nariadenia sa stanovuje, že Komisia do konca roka 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o presadzovaní a účinnosti opatrení týkajúcich sa dovozu, ako aj správu, v ktorej predstaví skúsenosti získané z rozšírenia systému rastlinných pasov na všetky rastliny na výsadbu (ďalej len „správy predložené v súlade s článkom 50 a článkom 79 ods. 6“).
Komisia predložila tieto správy 10. decembra 2021.
V správe o opatreniach týkajúcich sa dovozu sa dospelo k záveru, že v súvislosti s týmito opatreniami týkajúcimi sa dovozu, ako aj so zavedením kontrol zdravia rastlín v rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 možno usúdiť, že prostredníctvom transparentných prístupov založených na vyhodnotení rizika prispeli k dosiahnutiu cieľov na posilnenie rastlinolekárskej ochrany v Únii a zintenzívnenie proaktívnych opatrení voči škodcom v súlade s pravidlami Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín.
V správe o rozšírení systému rastlinných pasov na všetky rastliny na výsadbu sa konštatuje, že rozšírenie prispelo k dosiahnutiu cieľov nariadenia. Rozšírenie konkrétnejšie prispelo k vyššej účinnosti ochrany voči karanténnym škodcom, lepšej pripravenosti na identifikáciu nových škodcov rastlín, ktorí vzbudzujú obavy Únie, lepšiemu porozumeniu a informovanosti zainteresovaných strán v súvislosti s dôležitosťou zdravia rastlín a vyššej pravdepodobnosti identifikácie škodcov.
V správach sa určujú oblasti na ďalšiu diskusiu s cieľom posilniť účinnosť a praktické vykonávanie pravidiel týkajúcich sa zdravia rastlín, ale aj úradných kontrol. Tieto diskusie sa uskutočnili v roku 2022 s hlavnými rastlinolekárskymi inšpektormi členských štátov, ako aj so združeniami v Únii zaoberajúcimi sa zdravím rastlín. V rámci týchto diskusií sa dospelo k záveru, že systém si vyžaduje určité zlepšenia, ktoré možno zrealizovať len prostredníctvom zmeny nariadenia. Tieto zlepšenia sa týkajú potreby i) vyhlásení v rastlinolekárskom osvedčení v prípade regulovaných nekaranténnych škodcov, ii) podávania správ o nedodržiavaní súladu s pravidlami týkajúcimi sa regulovaných nekaranténnych škodcov v elektronickom oznamovacom systéme (systém riadenia informácií pre úradné kontroly – IMSOC), iii) procesných pravidiel podávania a preskúmania žiadostí krajín mimo EÚ o dočasné výnimky zo zákazov dovozu, iv) postupov na identifikáciu a zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín a v) racionalizácie povinnosti pripájať rastlinný pas k určitým rastlinám.
Ďalšie zlepšenia sa určili na základe prvkov vyplývajúcich zo skúseností, ktoré Komisia nadobudla v priebehu prvých piatich rokov uplatňovania nariadenia, pokiaľ ide o i) opatrenia voči škodcom, ktorí spĺňajú podmienky označenia ako karanténni škodcovia, ale ktorí ešte neboli úplne vyhodnotení, ii) potrebu samostatných aktov na prijímanie dočasných výnimiek zo zákazov dovozu, ako aj z osobitných dovozných požiadaviek, iii) potrebu stanovenia dočasných dovozných požiadaviek, pokiaľ ide o uvedenie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov do Únie, ktoré sa odstránili zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, ale pre ktoré nebolo v plnej miere vyhodnotené rastlinolekárske riziko, iv) stanovenie požiadaviek na rovnocennosť tretích krajín a v) alternatívne úradné osvedčenia.
Okrem toho sa dospelo k záveru, niektoré prvky podávania správ spadajú do rozsahu záväzku Komisie racionalizovať povinnosti podávania správ členských štátov a profesionálnych prevádzkovateľov na základe jej oznámenia Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030.
Racionalizácia povinností podávania správ
Pokiaľ ide o racionalizáciu povinností podávania správ, Komisia prijala horizontálnu iniciatívu. Vo svojom oznámení Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 zdôraznila význam regulačného systému, ktorým sa zaisťuje dosiahnutie cieľov pri vynaložení minimálnych nákladov. Preto sa zaviazala, že sa opäť pokúsi racionalizovať a zjednodušiť požiadavky na podávanie správ s konečným cieľom znížiť takéto zaťaženie o 25 % bez toho, aby to malo negatívny vplyv na súvisiace ciele v príslušných oblastiach politiky.
Jej celkovými cieľmi sú:
a)zvýšiť právnu istotu a zrozumiteľnosť pre príslušné orgány a profesionálnych prevádzkovateľov, a to v Únii, ako aj v tretích krajinách;
b)zvýšiť transparentnosť, pružnosť a jednotnosť regulačných postupov Únie;
c)prispieť prostredníctvom digitalizácie k racionalizácii povinností podávania správ a súvisiacich administratívnych úloh.
Požiadavky na podávanie správ zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní správneho presadzovania a riadneho monitorovania právnych predpisov. Náklady na ne sú vo všeobecnosti do veľkej miery kompenzované ich prínosmi, najmä pokiaľ ide o monitorovanie a zabezpečovanie súladu s kľúčovými opatreniami v príslušných oblastiach politiky. Požiadavky na podávanie správ však môžu predstavovať aj neprimerané zaťaženie pre zainteresované strany, najmä pokiaľ ide o MSP a mikropodniky. Ich hromadenie v čase môže viesť k plneniu nadbytočných, duplicitných alebo zastaraných povinností, neefektívnej frekvencie a načasovania alebo neprimeraných metód zberu údajov.
Cieľom návrhu je preto aj racionalizácia povinností podávania správ prostredníctvom kombinácie opatrení:
–vypustenie správ, ktoré už nie sú potrebné,
–digitalizácia prenosu informácií,
–zníženie frekvencie požiadaviek na podávanie správ.
Požiadavky na podávanie správ sa týkajú orgánov verejnej moci a v určitých prípadoch nepriamo profesionálnych prevádzkovateľov. V zmysle navrhovaných zmien sa vypúšťajú určité povinnosti podávania správ, zatiaľ čo iné povinnosti sa digitalizujú alebo sa požadujú so zníženou frekvenciou.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Návrhom sa zavádzajú zmeny, ktoré sa týkajú vykonávania ustanovení tvoriacich politiku Únie v oblasti zdravia rastlín. Nemení sa nimi samotná politika Únie v oblasti zdravia rastlín. Navrhované zmeny sú preto do veľkej miery v súlade s existujúcou politikou Únie v oblasti zdravia rastlín, pričom ich cieľom je prispieť k zlepšeniu jej uplatňovania.
Návrhy o povinnostiach podávania správ sú súčasťou prvého balíka iniciatív Komisie na racionalizáciu požiadaviek na podávanie správ. Ide o jeden z krokov nepretržitého procesu, v rámci ktorého sa komplexne skúmajú existujúce požiadavky na podávanie správ s cieľom posúdiť, či sú naďalej relevantné, a zefektívniť ich.
Návrh bude mať výlučne pozitívny účinok na dosahovanie cieľov v tejto oblasti politiky, keďže sa ním zvýši transparentnosť a zníži administratívne zaťaženie príslušných orgánov, profesionálnych prevádzkovateľov a Komisie.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Súlad nariadenia s ostatnými politikami Únie týkajúcimi sa poľnohospodárstva a životného prostredia, ako sú politiky v oblasti biodiverzity a zmeny klímy, sa zabezpečuje jeho existujúcimi ustanoveniami a ich vykonávaním. Keďže navrhovanými technickými zmenami sa nemení politické smerovanie nariadenia, súlad s týmito politikami zostáva nezmenený.
Komisia zabezpečuje, že jej právne predpisy spĺňajú svoj účel a sú zacielené na potreby zainteresovaných strán. Minimalizujú administratívne zaťaženie pri súbežnom dosahovaní svojich cieľov v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT). Navrhované zmeny sa týkajú racionalizácie povinností podávania správ, a to znížením komplexnosti zaťaženia v súvislosti s podávaním správ vyplývajúceho z právneho rámca Únie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrhom sa mení technické vykonávanie pravidiel potrebných na dosahovanie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to v odvetví výroby a uvádzania rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na trh v Únii.
V tejto súvislosti sa zvolil článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý poskytuje právny základ na prijatie ustanovení potrebných na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Podľa článku 4 ods. 2 písm. d) ZFEÚ sa spoločné právomoci Únie a členských štátov uplatňujú v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov.
Od prijatia smernice 2000/29/ES, ako aj podľa tohto nariadenia sa na úrovni Únie vo veľkom rozsahu regulujú všetky oblasti zdravia rastlín. Tieto pravidlá sa osvedčili ako hlavný prvok prispievajúci k ochrane územia Únie pred škodcami a chorobami. Podobne možno ciele navrhovaných zmien lepšie dosiahnuť výlučne reguláciou daných záležitostí na úrovni Únie.
Pokiaľ ide o povinnosti podávania správ, dané požiadavky už boli stanovené v práve Únie. Podobne ich racionalizácia by sa mala zrealizovať na úrovni Únie.
•Proporcionalita
Navrhované opatrenia sa v záujme účinnosti a efektívnosti obmedzujú na akcie, ktoré je potrebné prijať na úrovni Únie. Na dosiahnutie účinnosti a efektívnosti týchto opatrení sa za najvhodnejšiu považuje zmena nariadenia, a to vzhľadom na to, že kľúčovým prvkom návrhu je posilniť vykonávanie harmonizovaných opatrení v členských štátoch. Jednotné požiadavky v celom nariadení predstavujú jediný spôsob, ako zabezpečiť vysokú úroveň kvality pre subjekty uplatňujúce nariadenie, fungovanie vnútorného trhu a rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov, ako aj udržateľné poľnohospodárstvo a potravinársku výrobu.
Racionalizáciou požiadaviek na podávanie správ sa zjednodušuje právny rámec zavedením minimálnych zmien existujúcich požiadaviek, ktoré neovplyvňujú podstatu širšieho cieľa politiky. Návrh sa preto obmedzuje na tie zmeny, ktoré sú potrebné na zabezpečenie efektívneho podávania správ bez zmeny akýchkoľvek zásadných prvkov príslušného právneho predpisu.
•Výber nástroja
Návrh má formu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Iné prostriedky by neboli vhodné, keďže návrhom sa menia základné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, na ktorých zmenu prostredníctvom vykonávacích aktov Komisia nie je splnomocnená.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex-post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Správy predložené v súlade s článkom 50 a článkom 79 ods. 6 nariadenia sa podporili konzultáciami so zainteresovanými stranami, ktorých súčasťou bolo v prípade potreby zhromažďovanie dostupných údajov o dovoze.
Pokiaľ ide o povinnosti podávania správ, neuplatňuje sa hodnotenie ex-post ani kontrola vhodnosti.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V rámci vypracovania správ predložených v súlade s článkom 50 a článkom 79 nariadenia sa uskutočnila rozsiahla konzultácia zameraná na všetky zainteresované strany. V prvej fáze bola expertná skupina pre zdravie rastlín, ktorú tvoria príslušné orgány členských štátov pre zdravie rastlín a pre certifikáciu rastlinného a lesného množiteľského materiálu, Európsky parlament a príslušné profesijné združenia na úrovni Únie, pozvaná na účasť na procese vypracovania účelných dotazníkov. Celkovo sa v súvislosti s dovoznými postupmi, so zákazmi dovozu, s rastlinolekárskymi osvedčeniami pre dovoz, úradnými kontrolami a rastlinnými pasmi vypracovalo päť podrobných dotazníkov obsahujúcich celkovo 234 otázok, ktoré sa týkali hlavných zmien zavedených nariadením.
Príslušné orgány Únie a profesijné združenia na úrovni Únie sa osobitnou výzvou pozvali na účasť na konzultačnom procese, pričom tieto príslušné orgány a profesijné združenia na úrovni Únie prostredníctvom odkazu s otvoreným prístupom informovali vnútroštátne združenia a jednotlivých prevádzkovateľov v Únii o možnosti účasti na tejto konzultácii. Z dôvodu vysoko technickej povahy zmien sa len niekoľko otázok adresovalo verejnosti, ktorá bola oslovená prostredníctvom sociálnych médií.
Celkovo bolo doručených 563 odpovedí, ktorých podrobná analýza bola uvedená v piatich technických správach, ktoré vypracovalo GR SANTE a Spoločné výskumné centrum Komisie.
Pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace s dovozom, stanoviská členských štátov boli pozitívne v prípade ustanovení a návrhov, ktorými sa objasňujú kontroly zdravia rastlín a ktorými sa ďalej zvyšuje ochrana Únie voči škodcom. Združenia na úrovni Únie a členských štátov skonštatovali, že určité ustanovenia, ako sú dočasné zákazy vysoko rizikových rastlín, spôsobili ťažkosti v rámci už zavedeného obchodu, a preto požadovali väčšiu právnu zrozumiteľnosť a transparentnosť. Združenia požadovali väčšiu právnu zrozumiteľnosť a transparentnosť aj v prípade iných postupov, ktoré môžu pozitívne prispievať k obchodu, ako sú výnimky z trvalých zákazov. Uvedená problematika sa rieši týmto návrhom. Pokiaľ ide o rastlinné pasy, zainteresované strany sa domnievali, že ich pripájanie ku každej obchodnej jednotke predstavuje dodatočné administratívne zaťaženie a súvisiace náklady, ktoré prevažujú nad ich očakávanými dodatočnými prínosmi. Aj táto problematika je predmetom tohto návrhu.
•Získavanie a využívanie expertízy
Okrem navrhovaných zmien vyplývajúcich zo správ predložených v súlade s článkom 50 a článkom 79 ods. 6 nariadenia sú súčasťou návrhu aj zmeny vyplývajúce zo skúseností, ktoré Komisia nadobudla počas prvých piatich rokov uplatňovania nariadenia. Hoci sa v súvislosti s týmito návrhmi neuskutočnila konzultácia so zainteresovanými stranami, konkrétne navrhované zmeny sa týkajú postupov, ktoré sa považovali pri ich vykonávaní za problematické, pričom ich cieľom je poskytnúť príslušným orgánom, prevádzkovateľom a tretím krajinám právnu zrozumiteľnosť a istotu.
Pokiaľ ide o povinnosti podávania správ, tieto návrhy sa identifikovali na základe procesu vnútorného preskúmania existujúcich povinností podávania správ a sú založené na skúsenostiach získaných pri uplatňovaní súvisiacich právnych predpisov. Keďže ide o krok v procese nepretržitého posudzovania požiadaviek na podávanie správ vyplývajúcich z právnych predpisov Únie, kontrola takéhoto zaťaženia a jeho vplyvu na zainteresované strany bude pokračovať.
•Posúdenie vplyvu
Podľa analýzy vykonanej Komisiou nemajú navrhované zmeny významný hospodársky, environmentálny ani sociálny vplyv. Komisia sa preto rozhodla nevykonať posúdenie vplyvu cielených technických zmien, ktoré sú súčasťou návrhu.
Návrh je čiastočne výsledkom správ predložených Komisiou Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkami 50 a 79 nariadenia (EÚ) 2016/2031. Zároveň vychádza zo skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2016/2031. V rámci vypracovania správ sa uskutočnila rozsiahla konzultácia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Po predložení týchto správ Európskemu parlamentu a Rade 10. decembra 2021 sa identifikovali oblasti, ktoré si vyžadovali ďalšiu diskusiu. V roku 2022 sa preto uskutočnili diskusie s hlavnými rastlinolekárskymi inšpektormi a združeniami v EÚ zaoberajúcimi sa zdravím rastlín a rastlinným a lesným množiteľským materiálom, ktoré viedli k záveru, že sú potrebné určité zlepšenia, ktoré možno dosiahnuť len zmenou nariadenia. Pokiaľ ide o povinnosti podávania správ, navrhované zmeny sa týkajú obmedzených a cielených zmien právnych predpisov s cieľom racionalizovať požiadavky na podávanie správ. Vychádzajú zo skúseností získaných pri vykonávaní príslušných právnych predpisov. Tieto zmeny nemajú významný vplyv na danú politiku, len zabezpečujú efektívnejšie a účinnejšie vykonávanie. Vzhľadom na ich cielenú povahu a chýbajúce relevantné možnosti politiky nie je potrebné vykonať posúdenie vplyvu.
Celkovo sa predpokladá, že akýkoľvek vplyv navrhovaných zmien bude v prípade príslušných orgánov aj profesionálnych prevádzkovateľov minimálny a pozitívny. Zníži sa nimi administratívne zaťaženie, zvýši sa právna zrozumiteľnosť a uľahčí sa obchod s príslušnými komoditami.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
V návrhu sa zavádzajú cielené ustanovenia, ktorými sa zlepšuje už fungujúci systém prostredníctvom jednoduchšieho, zrozumiteľnejšieho a menej zaťažujúceho regulačného režimu pre prevádzkovateľov a príslušné orgány v EÚ, ako aj prostredníctvom zvýšenia transparentnosti pre tretie krajiny.
Pokiaľ ide o povinnosti podávania správ, cieľom tohto návrhu je zjednodušenie právnych predpisov a zníženie zaťaženia zainteresovaných strán, najmä správnych orgánov. Jeho cieľom je minimalizovať náklady na dodržiavanie predpisov znížením administratívneho a pracovného zaťaženia vnútroštátnych orgánov, a to odstránením určitých povinností podávania správ. Pokiaľ ide o zrušenie povinnosti každoročného oznamovania umiestnení vymedzených oblastí, tieto informácie možno získať v rámci informačného systému Komisie (EUROPHYT) na podávanie oznámení o prienikoch škodcov.
Cieľom tohto návrhu je okrem toho racionalizácia povinnosti podávania správ, pokiaľ ide o viacročné programy prieskumov, a to predĺžením súčasnej frekvencie vykonávania týchto prieskumov z piatich až siedmich rokov na desať rokov. Vnútroštátnym orgánom sa tým poskytne dodatočný čas na uskutočnenie príslušných prieskumov. Cieľom návrhu je okrem toho digitalizácia určitých povinností podávania správ, a to so zreteľom na informačné systémy, ktoré sa vyvinuli a ktoré sú v súčasnosti zavedené na účely nariadenia (EÚ) 2017/625, ako aj na systém IT pre prieskumy v oblasti zdravia rastlín. Takouto digitalizáciou by sa uplatňovanie príslušných ustanovení o podávaní správ lepšie prispôsobilo digitálnemu prostrediu.
•Základné práva
Navrhované zmeny nemajú žiaden vplyv na základné práva chránené Chartou základných práv Európskej únie.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá vplyv na rozpočet.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Racionalizuje sa spôsob podávania správ. Nezavádzajú sa žiadne zmeny týkajúce sa plánov vykonávania a povinností monitorovania. Tretím krajinám sa poskytne prechodné obdobie šesť mesiacov, pokiaľ ide o povinnosť uvádzať v dodatkovom vyhlásení rastlinolekárskeho osvedčenia opatrenia, ktoré uplatnili v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa regulovaných nekaranténnych škodcov.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
i)Objasnenie v súvislosti s opatreniami proti škodcom, ktorí dočasne spĺňajú podmienky označenia ako karanténni škodcovia, ktorí však ešte neboli úplne vyhodnotení.
V článku 30 nariadenia sa Komisia splnomocňuje prostredníctvom vykonávacích aktov prijímať dočasné opatrenia týkajúce sa rizík spojených so škodcami, ktorí ešte neboli úplne vyhodnotení a ktorí ešte nie sú regulovaní ako karanténni škodcovia Únie. Umožňuje sa ním zaobchádzať s týmito škodcami rovnako ako so škodcami zapísanými do zoznamu karanténnych škodcov Únie. V danom ustanovení sa jasne neuvádza, či sa tieto opatrenia vzťahujú aj na osobitné dovozné požiadavky na rastliny a iné komodity.
Návrhom sa preto z dôvodov lepšej zrozumiteľnosti mení článok 30 ods. 1 nariadenia s cieľom spresniť, že dočasné opatrenia, ktoré sa majú prijať, sa môžu vzťahovať na vnútorné premiestňovanie rastlín a iných komodít v rámci Únie aj na ich dovoz do Únie.
ii)Zmena požiadaviek týkajúcich sa vyhlásení v rastlinolekárskom osvedčení v prípade regulovaných nekaranténnych škodcov.
Podľa článku 71 ods. 1 nariadenia tretie krajiny musia osvedčiť neprítomnosť karanténnych škodcov Únie a neprítomnosť regulovaných nekaranténnych škodcov (alebo dodržiavanie ich príslušnej prípustnej úrovne) na príslušných rastlinách a komoditách. Túto povinnosť splnia štandardným vyhlásením v rastlinolekárskom osvedčení o súlade zásielky s pravidlami dovozu týkajúcimi sa karanténnych škodcov, ako aj regulovaných nekaranténnych škodcov.
V súlade s medzinárodnou normou pre rastlinolekárske opatrenia (ISPM) č. 12 musí tretia krajina podľa článku 71 ods. 2 nariadenia v prípade viacerých možností v rámci uplatniteľných osobitných dovozných požiadaviek v rastlinolekárskom osvedčení uviesť, ktorú možnosť uplatnila s cieľom zamedziť výskytu karanténnych škodcov. Toto ustanovenie sa však vzťahuje len na karanténnych škodcov, a nie na regulovaných nekaranténnych škodcov.
Návrhom sa preto mení článok 71 ods. 2 nariadenia, aby tretie krajiny v rastlinolekárskom osvedčení uvádzali, akým spôsobom zabezpečili dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov vtedy, ak sú v právnych predpisoch Únie k dispozícii rôzne možnosti. Táto zmena by zároveň bola v súlade aj s príslušnou medzinárodnou normou.
iii)Podávanie správ o nedodržiavaní pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov v elektronickom oznamovacom systéme (systém riadenia informácií pre úradné kontroly – IMSOC).
V nariadení je zavedená povinnosť podávať správy o nedodržiavaní pravidiel týkajúcich sa karanténnych škodcov Únie v systéme IMSOC (napr. o výskyte karanténnych škodcov Únie na dovezených rastlinách). Táto povinnosť nie je v nariadení stanovená pre pravidlá týkajúce sa regulovaných nekaranténnych škodcov.
Absencia tejto požiadavky v prípade regulovaných nekaranténnych škodcov viedla k neharmonizovaným a nedigitalizovaným prístupom jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o spôsoby podávania správ Únii a tretej krajine o nedodržiavaní pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov.
Návrhom sa preto menia články 37 a 104 nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci Únie harmonizovaným spôsobom podávali správy o nedodržiavaní pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov a o následných opatreniach. Okrem toho sa tým zabezpečí súlad s príslušnými pravidlami týkajúcimi sa karanténnych škodcov a celkovo sa tak zvýši úroveň rastlinolekárskej ochrany v EÚ.
iv)Zavedenie splnomocnenia Komisie prijímať prostredníctvom nezávislých aktov dočasné výnimky zo zákazu dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek a dočasné osobitné dovozné požiadavky na komodity, ktoré boli vypustené zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ale pre ktoré nebolo úplne vyhodnotené riziko spojené so škodcami.
V článku 40 nariadenia o zákazoch dovozu rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov z tretích krajín sa stanovuje povinnosť Komisie vytvoriť zoznam obsahujúci tieto zákazy. Tieto zákazy sa týkajú jedného alebo viacerých špecifických karanténnych škodcov, nemajú dátum uplynutia platnosti a zvyčajne platia pre všetky alebo mnohé tretie krajiny.
Podľa sanitárnych a rastlinolekárskych pravidiel by sa však tretej krajine malo umožniť požiadať o výnimku z týchto zákazov dovozu, ak sa domnieva, že má zavedený systém, ktorý by mohol zaručovať úroveň rastlinolekárskej ochrany požadovanú Úniou. V takýchto prípadoch existuje potreba udeliť dočasné výnimky z príslušných zákazov.
Podobne ako v prípade výnimky zo zákazov dovozu existujú prípady, v ktorých vzniká potreba udeliť dočasné výnimky z osobitných a rovnocenných požiadaviek opísaných v zozname uvedenom v článku 41 ods. 2. Tretia krajina môže napríklad požiadať, aby Únia akceptovala alternatívne opatrenia, ktoré považuje za účinné na zníženie rizika zavlečenia škodcov do Únie s rastlinami, rastlinnými produktmi alebo inými predmetmi na prijateľnú úroveň. V návrhu sa zavádza možnosť prijať výnimku z osobitných požiadaviek v článku 41 ods. 2 na základe predbežného vyhodnotenia.
Takéto dočasné výnimky sa zvyčajne vzťahujú na jednu tretiu krajinu alebo jej časť. Mali byť sa udeliť len vtedy, ak sú splnené veľmi podrobné osobitné dovozné požiadavky. Tieto požiadavky by sa mohli vzťahovať na všetky štádiá od výroby po vývoz do Únie, ako sú výrobné metódy, ošetrenia a iné metódy na zmiernenie rizika výskytu relevantných škodcov, ako aj na vizuálne prehliadky, odber vzoriek, testovanie a iné rastlinolekárske opatrenia na dosiahnutie úrovne ochrany požadovanej Úniou. Tieto výnimky by sa mali stanovovať v samostatných aktoch na prechodné obdobie s cieľom umožniť úplné vyhodnotenie účinnosti opatrení a v prípade potreby flexibilnú úpravu podmienok alebo samotnej výnimky. Dočasný štatút výnimky možno zrušiť po stanovení a audite dočasných opatrení a po sprístupnení úplného vyhodnotenia. Pokiaľ ide o komodity, ktoré sú predmetom výnimiek zo zákazov dovozu, príslušná komodita z dotknutej tretej krajiny sa v uvedenom okamihu v dôsledku toho zaradí do zoznamu osobitných dovozných požiadaviek prijatom podľa článku 41 ods. 2 nariadenia. Rovnako, ak sa v období uplatňovania dočasnej výnimky ukáže, že riziko sa neznížilo na prijateľnú úroveň, daná výnimka sa okamžite zruší a príslušná komodita z dotknutej tretej krajiny sa presunie do zoznamu zakázaných komodít podľa článku 40 nariadenia.
Popri výnimkách zo zákazov dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek zo skúseností pri odstraňovaní komodít zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov vyplýva, že existujú prípady, v ktorých sa napriek vyhodnoteniu celkového rizika komodity nevyhodnotili určití identifikovaní škodcovia. Vzniká preto potreba prijímať dočasné osobitné dovozné požiadavky s cieľom umožniť úplné vyhodnotenie rizík spojených s týmito škodcami. Po plnom úplnom vyhodnotení daného rizika sa príslušná komodita z dotknutej tretej krajiny zaradí do zoznamu prijatého podľa článku 41 ods. 2 nariadenia alebo sa jej udelí rovnocennosť.
Na zvýšenie zrozumiteľnosti a transparentnosti postupu na udeľovanie dočasných výnimiek zo zákazov dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek, ako aj postupu na ukladanie osobitných dovozných požiadaviek a dočasných osobitných dovozných požiadaviek na komodity, ktoré boli vypustené zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, ako aj na rastlinné produkty a iné predmety, pre ktoré nebolo úplne vyhodnotené riziko spojené so škodcami, sa návrhom v nariadení zavádza nový článok 42a, v ktorom sa stanovuje samostatné splnomocnenie Komisie prijímať nezávislé vykonávacie akty, ktorými sa upravujú tieto dočasné výnimky zo stanovených zákazov alebo z osobitných dovozných požiadaviek.
v)Zavedenie splnomocnenia Komisie prijímať procesné pravidlá podávania a preskúmania žiadostí tretích krajín o dočasné výnimky zo zákazov dovozu alebo z dovozných požiadaviek.
V článku 40 nariadenia sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa zákazov dovozu určitých rastlín konkrétneho pôvodu, zatiaľ čo sa článkom 41 zavádzajú pravidlá týkajúce sa požiadaviek na dovoz a premiestňovanie určitých rastlín konkrétneho pôvodu. Ako sa vysvetľuje vo vzťahu k predchádzajúcej navrhovanej zmene, Komisia na základe žiadosti tretej krajiny v určitých prípadoch udeľuje tretím krajinám dočasné výnimky z uvedených zákazov, a to s cieľom umožniť dovoz niektorých ich rastlín alebo iných komodít, alebo dočasné výnimky z požiadaviek na dovoz a premiestňovanie v záujme umožnenia dovozu a ďalšieho premiestňovania v rámci Únie (niektorých ich rastlín alebo iných komodít).
Neexistujú však žiadne normalizované postupy na posudzovanie týchto žiadostí tretích krajín. Postup udeľovania výnimky po prijatí žiadosti tretej krajiny o takúto dočasnú výnimku je v súčasnosti založený na ad hoc žiadosti o informácie a ad hoc rozhodnutí zapojiť alebo nezapojiť do daného posúdenia Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Normalizovaným postupom by sa stanovili pravidlá týkajúce sa rozhodovacieho procesu a následne aj zvýšila transparentnosť, ktorá je v súčasnosti nedostatočná.
Návrhom sa preto v novom článku 42a nariadenia zavádza splnomocnenie Komisie prijímať pravidlá normalizovaného postupu podávania a preskúmavania žiadostí o udelenie dočasných výnimiek zo zákazov dovozu alebo z dovozných požiadaviek. Tieto pravidlá by mohli zahŕňať pokyny týkajúce sa podávania príslušných spisov a prvkov vyhodnotenia.
vi)Zavedenie splnomocnenia prijímať delegovaným aktom postupy na identifikáciu a zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín.
Podľa článku 42 nariadenia by malo byť dočasné zapísanie rastlín do zoznamu vysoko rizikových rastlín založené na predbežnom vyhodnotení. Neuvádzajú sa však žiadne ďalšie podrobnosti o spôsobe, akým sa má toto vyhodnotenie vykonať. Dodnes sa vykonal len jeden zápis viacerých rastlín do zoznamu vysoko rizikových rastlín, a to vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/2019. Na procese zostavenia zoznamu vysoko rizikových rastlín sa zúčastnili odborníci členských štátov prostredníctvom predloženia návrhov, ktoré sa dôkladne vyhodnotili, pričom v rámci tohto vyhodnotenia sa zohľadnili vedecké a technické dôkazy.
Postup však viaceré subjekty označili za nedostatočne transparentný, najmä so zreteľom na skutočnosť, že tento postup viedol k predbežnému zákazu už existujúceho obchodu.
Z dôvodov transparentnosti by sa preto mal opísať tento postup a prvky potrebné na vyhodnotenie. Návrhom sa v tejto súvislosti mení článok 42 nariadenia zavedením splnomocnenia Komisie prijať delegovaný akt, v ktorom sa opíše postup na identifikáciu a zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín a konkrétne prvky potrebné na vykonanie vyhodnotenia.
vii)Objasnenie právneho základu stanovenia požiadaviek na rovnocennosť tretích krajín, aby sa netýkali len požiadaviek na vnútorné premiestňovanie, ale aj existujúcich dovozných požiadaviek, a to v súlade s príslušnou medzinárodnou normou.
Komisia je v súlade s článkom 44 nariadenia splnomocnená stanoviť prostredníctvom vykonávacích aktov rovnocenné požiadavky na systémy tretích krajín, keď takéto krajiny zabezpečujú úroveň rastlinolekárskej ochrany, ktorá je rovnocenná s osobitnými požiadavkami uplatniteľnými na premiestňovanie rastlín a iného tovaru v rámci územia Únie. Rastlinolekársky systém tretej krajiny v takýchto prípadoch vyhodnotí Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), na základe čoho Únia rozhodne o tom, či príslušné požiadavky považuje alebo nepovažuje za rovnocenné.
Možnosť stanoviť rovnocenné požiadavky na systémy tretích krajín len vtedy, ak sú zavedené požiadavky na vnútorné premiestňovanie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov, je reštriktívna, keďže nepokrýva prípady, v ktorých takéto požiadavky na premiestňovanie v rámci Únie neexistujú, pretože výskyt príslušného škodcu na území Únie nie je známy, ale sú zavedené osobitné dovozné požiadavky. Z tohto dôvodu a na základe navrhovanej zmeny sa bude od dotknutých tretích krajín požadovať, aby zabezpečili úroveň rastlinolekárskej ochrany, ktorá je rovnocenná nielen s požiadavkami na vnútorné premiestňovanie príslušných rastlín a komodít, ale aj s osobitnými požiadavkami na dovoz uvedených rastlín a iných komodít z iných tretích krajín, ak sú zavedené takéto osobitné dovozné požiadavky.
Návrhom sa preto mení článok 44 ods. 1 nariadenia s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti týchto požiadaviek.
viii)Zavedenie splnomocnenia Komisie racionalizovať povinnosť pripájať rastlinný pas k určitým rastlinám.
V článku 88 nariadenia sa stanovuje povinnosť pripájať rastlinný pas k všetkým príslušným rastlinám, rastlinným produktom alebo iným predmetom bez umožnenia výnimiek. V niektorých prípadoch, ako sú polená dreva alebo trávna mačina (trávnik), je však povaha určitých komodít alebo rýchlosť obchodovania s nimi medzi profesionálnymi prevádzkovateľmi taká, že súlad s touto povinnosťou sa považuje za nepraktický, ak nie nemožný.
Návrhom sa preto mení článok 88 nariadenia zavedením splnomocnenia Komisie vytvoriť zoznam určitých komodít, ktoré sa majú oslobodiť od povinnosti pripájať k nim rastlinný pas, ako aj stanoviť postupy uplatňovania takejto výnimky.
ix)Zosúladenie možnosti akceptovať alternatívne úradné osvedčenia vydané tretími krajinami so súčasným stavom na medzinárodnej úrovni.
Komisia je na základe článku 99 nariadenia splnomocnená prijímať delegované akty stanovujúce, ktoré prvky vyžadované na základe uplatniteľných medzinárodných noriem majú obsahovať úradné osvedčenia vydané tretími krajinami pre špecifické dovážané rastliny, rastlinné produkty a iné predmety okrem dreveného obalového materiálu. V prípade takýchto osvedčení však zatiaľ neexistujú žiadne medzinárodné normy. Dôvodom je to, že takéto úradné osvedčenia sa zvyčajne vzťahujú na veľmi špecifické druhy komodít a krajiny pôvodu, pričom medzinárodné normy sú spravidla všeobecnejšieho charakteru. Táto obmedzená možnosť akceptovať úradné osvedčenia len vtedy, ak boli vypracované v súlade s príslušnými medzinárodnými normami, má vplyv aj na vykonávacie rozhodnutia Komisie, ktoré sú účinné už dlhé roky.
Návrhom sa preto mení článok 99 nariadenia s cieľom rozšíriť požiadavku týkajúcu sa „uplatniteľných medzinárodných noriem“ zahrnutím ďalších kritérií predstavujúcich alternatívu k existencii medzinárodných noriem, ako aj splnomocniť Komisiu na prijímanie delegovaných aktov, ktorými sa stanovujú prvky týchto osvedčení bez potreby prijatia medzinárodných noriem.
x)Racionalizácia povinností podávania správ.
Návrhom sa menia príslušné články nariadenia týkajúce sa týchto povinností podávania správ:
a)zrušenie každoročného oznamovania počtu a umiestnenia stanovených vymedzených oblastí, daných škodcov a príslušných opatrení prijatých v predchádzajúcom kalendárnom roku (článok 18);
b)racionalizácia podávania správ znížením frekvencie a predĺžením trvania viacročných programov prieskumov (t. j. obdobia, v ktorom musia členské štáty uskutočniť prieskum všetkých karanténnych škodcov) z piatich až siedmich rokov na desať rokov (článok 23);
c)digitalizácia týchto opatrení týkajúcich sa podávania správ:
i)ad hoc oznamovanie vymedzených oblastí (článok 18);
ii)každoročné podávanie správ o výsledkoch prieskumov na zistenie výskytu karanténnych škodcov (článok 22);
iii)podávanie správ o viacročných programoch prieskumov (článok 23);
iv)každoročné podávanie správ o výsledkoch prieskumov na zistenie výskytu prioritných škodcov (článok 24);
v)každoročné podávanie správ o výsledkoch prieskumov na zistenie výskytu karanténnych škodcov chránenej zóny (článok 34).
Súčasťou tejto iniciatívy je aj zavedenie elektronického systému na podávanie správ (článok 103).
xi)Príslušné zmeny iných aktov Únie a záverečné ustanovenia.
Neuplatňuje sa.
2023/0378 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o viacročné programy prieskumov, oznámenia týkajúce sa výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov, dočasné výnimky zo zákazov dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek a stanovenie postupov na ich udeľovanie, dočasné požiadavky na dovoz vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov, stanovenie postupov na zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, obsah rastlinolekárskych osvedčení, používanie rastlinných pasov a pokiaľ ide o určité požiadavky na podávanie správ v súvislosti s vymedzenými oblasťami a prieskumami na zisťovanie výskytu škodcov
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Požiadavky na podávanie správ zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho monitorovania a správneho presadzovania právnych predpisov. Je však dôležité zefektívniť uvedené požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali účel, na ktorý boli určené, ako aj znížiť administratívne zaťaženie.
(2)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa ochranných opatrení proti škodcom rastlín. Súčasťou týchto pravidiel sú klasifikácia a zostavovanie zoznamov regulovaných škodcov, požiadavky týkajúce sa uvedenia určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie a ich premiestňovania v rámci neho, prieskumy, oznámenia o prienikoch škodcov, opatrenia na ich eradikáciu v prípade zistenia ich výskytu na území Únie a certifikácia.
(3)Súčasťou nariadenia (EÚ) 2016/2031 je okrem toho viacero požiadaviek na podávanie správ, pokiaľ ide o určenie vymedzených oblastí a prieskumy na zisťovanie výskytu karanténnych škodcov Únie, prioritných škodcov a karanténnych škodcov chránených zón, ktoré by sa mali zjednodušiť v súlade s oznámením Komisie „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“.
(4)Členské štáty majú v súlade s článkom 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 Komisii a ostatným členským štátom 30. apríla každého roka oznámiť počet stanovených vymedzených oblastí a ich umiestnenie, daných škodcov a príslušné opatrenia prijaté v tejto súvislosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.
(5)Zo skúseností počas uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/2031 vyplýva, že na účely koordinácie rastlinolekárskej politiky na úrovni Únie je účinnejšie oznamovať vymedzené oblasti bezprostredne po ich stanovení. Okamžité oznámenie vymedzených oblastí zo strany členského štátu iným členským štátom, Komisii a profesionálnym prevádzkovateľom má prínos pre informovanosť o výskyte a šírení daného škodcu a následné opatrenia, ktoré sa majú prijať. V článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa preto mala stanoviť povinnosť členských štátov oznámiť Komisii a iným členským štátom vymedzené oblasti hneď po ich stanovení, a to spolu s danými škodcami a príslušnými prijatými opatreniami. Touto povinnosťou sa nevytvára žiadne nové administratívne zaťaženie, keďže oznámenie vymedzených oblastí predstavuje existujúcu povinnosť stanovenú v bode 7.1 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/1715 a v súčasnosti ju uplatňujú všetky členské štáty. Stanovením tejto povinnosti v článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa ďalej zvýši zrozumiteľnosť v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa vymedzených oblastí, zatiaľ čo príslušná povinnosť vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/1715 by sa mala vypustiť s cieľom predísť prelínaniu príslušných ustanovení.
(6)Okrem toho, ako vyplýva zo skúseností získaných pri uplatňovaní článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031, povinnosť členských štátov do 30. apríla každého roka oznámiť Komisii a ostatným členským štátom počet stanovených vymedzených oblastí a ich umiestnenie, daných škodcov a príslušné opatrenia prijaté v predchádzajúcom kalendárnom roku len zvyšuje administratívne zaťaženie a nemá žiaden praktický úžitok v súvislosti s povinnosťou okamžitého oznámenia vymedzených oblastí. Mala by sa preto z uvedeného článku vypustiť.
(7)Členské štáty majú v súlade s článkom 22 ods. 3, článkom 24 ods. 2 a článkom 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 podajú Komisii a ostatným členským štátom do 30. apríla každého roka správu o výsledkoch prieskumov, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku na zisťovanie výskytu určitých škodcov na území Únie. Podľa poradia uvedených článkov ide o karanténnych škodcov Únie, škodcov, ktorí sú predmetom opatrení prijatých podľa článkov 29 a 30 nariadenia (EÚ) 2016/2031, prioritných škodcov a karanténnych škodcov chránenej zóny. Okrem toho majú členské štáty v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 na požiadanie oznámiť Komisii a ostatným členským štátom vytvorenie svojich viacročných programov prieskumov.
(8)Viacročné programy prieskumov sa majú podľa článku 23 ods. 1 tretieho pododseku vytvoriť na obdobie piatich až siedmich rokov. Ako vyplýva zo skúseností získaných od dátumu uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/2031, členské štáty potrebujú na riadny návrh a vypracovanie týchto programov viac času. Z toho dôvodu, ako aj na zníženie administratívneho zaťaženia príslušných orgánov by sa toto obdobie malo predĺžiť na desať rokov. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti by sa malo upresniť, že tieto programy sa majú opätovne vytvoriť aj pre nasledujúce obdobia desiatich rokov a že prvé obdobie uplynie 14. decembra 2029, konkrétne desať rokov od dátumu uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/2031.
(9)V článku 30 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje, že ak Komisia dospeje k záveru, že sú splnené kritériá v súvislosti so škodcami, ktorí nie sú zapísaní v zozname karanténnych škodcov Únie, ktorý sa stanovuje v oddiele 3 pododdiele 2 prílohy I k tomu nariadeniu, ihneď prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenia na určité časové obdobie, pokiaľ ide o riziká, ktoré títo škodcovia predstavujú.
(10)V priebehu vykonávania tohto ustanovenia niektoré členské štáty vyjadrili svoje pochybnosti týkajúce sa presného rozsahu pôsobnosti pojmu „opatrenia“, a najmä v súvislosti s tým, či sa vzťahuje na opatrenia prijaté v súvislosti s dovozom alebo vnútorným premiestňovaním tovaru s cieľom zabrániť preniknutiu príslušného škodcu do Únie a jeho šíreniu na jej území. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a úplnosti by sa preto článok 30 ods. 1 mal zmeniť tak, aby sa v ňom výslovne uviedlo, že uvedené opatrenia môžu zahŕňať zákaz výskytu príslušného škodcu na území Únie a požiadavky týkajúce sa uvedenia rastlín, rastlinných výrobkov a iných predmetov na územie Únie a ich premiestňovania v rámci neho.
(11)V článku 41 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje, že v prípade, že rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety boli uvedené na územie Únie alebo sa v rámci územia Únie premiestňujú v rozpore s odsekom 1 uvedeného článku, členské štáty majú prijať potrebné opatrenia, ako sa uvádza v právnom predpise Únie o úradných kontrolách, a prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému uvedeného v článku 103 uvedeného nariadenia to oznámiť Komisii a ostatným členským štátom. Uvedeným článkom sa stanovuje požiadavka na zabránenie výskytu karanténnych škodcov Únie na uvedených rastlinách, rastlinných produktoch alebo iných predmetoch.
(12)V článku 37 nariadenia (EÚ) 2016/2031, ktorý sa týka opatrení na zabránenie výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov na rastlinách na výsadbu, však neexistuje požiadavka na oznámenie porušenia príslušných pravidiel.
Článok 37 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa mal preto zmeniť ustanovením, že v prípade nedodržiavania požiadaviek týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov členské štáty prijmú potrebné opatrenia uvedené v nariadení (EÚ) 2017/625 a prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému podľa článku 103 nariadenia (EÚ) 2016/2031 to oznámia Komisii a ostatným členským štátom.
(13)Do článku 104 nariadenia (EÚ) 2016/2031, ktorý sa týka oznámení v prípade výskytu škodcov, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť aj odkaz na článok 37 ods. 1.
(14)V niektorých prípadoch je vhodné uvedenie určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie z určitých tretích krajín, a to prostredníctvom výnimky z príslušného zákazu stanoveného podľa článku 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 alebo osobitných a rovnocenných požiadaviek stanovených vykonávacím aktom, ktorý sa prijal v súlade s článkom 41 ods. 2. Zoznamy príslušných rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov sú v súčasnosti uvedené v prílohách VI a VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/2072. Ide o prípady, keď tretia krajina požiadala o takúto dočasnú výnimku a predložila písomné záruky, že opatrenia, ktoré uplatňuje na svojom území, sú účinné na zmiernenie príslušných rizík spojených s týmito rastlinami, rastlinnými produktmi alebo inými predmetmi, pričom z predbežného vyhodnotenia rizika vyplýva, že riziká pre územie Únie možno znížiť na prijateľnú úroveň uplatňovaním určitých dočasných opatrení stanovených v oddiele 1 bodoch 2 a 3 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2016/2031.
(15)Komisia by mala byť na účely zrozumiteľnosti a transparentnosti splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú takéto výnimky. Z dôvodov úplnosti by sa v týchto aktoch mali stanoviť aj dočasné opatrenia, ktoré sú potrebné na zníženie príslušného rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň a ktoré poskytujú dostatok času na úplné vyhodnotenie všetkých rizík spojených so škodcami, ktoré ešte neboli plne vyhodnotené vo vzťahu ku konkrétnym rastlinám, k rastlinným produktom alebo iným predmetom. Po dokončení príslušného vyhodnotenia sa tým umožní v súlade so zásadami oddielu 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2016/2031 zachovanie týchto rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov v zozname komodít alebo ich vypustenie zo zoznamu komodít v súlade s článkom 40 ods. 3 a článkom 41 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/2031.
(16)Podľa článku 42 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa rastlina, rastlinný produkt alebo iný predmet má vypustiť zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ak sa na základe vyhodnotenia rizika dospeje k záveru, že ich uvedenie na územie Únie podlieha zákazu, osobitným požiadavkám alebo nepodlieha žiadnym požiadavkám. Zo skúseností pri uplatňovaní tohto článku však vyplýva, že v niektorých prípadoch by sa na uvedenie týchto komodít na územie Únie mohli vzťahovať osobitné opatrenia na zníženie príslušného rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň, zatiaľ čo v prípade niektorých škodcov, ktorých sú hostiteľmi, sa ešte nevykonalo úplné vyhodnotenie. Z tohto dôvodu by mala byť Komisia splnomocnená prijať vykonávací akt na vypustenie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov prijatého podľa článku 42 ods. 3, ak predstavujú rastlinolekárske riziko, ktoré ešte nebolo úplne vyhodnotené, a ak sa v súvislosti s nimi ešte neprijal vykonávací akt v zmysle článku 42 ods. 4. V týchto aktoch sa na zníženie akéhokoľvek rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň stanovujú dočasné opatrenia týkajúce sa uvedenia týchto rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie.
(17)Aby sa zabezpečil primeraný prístup a čo najrýchlejšie dokončenie príslušných vyhodnotení rizika, obdobie uplatňovania všetkých týchto vykonávacích aktov by malo byť také, aby primerane umožňovalo úplné vyhodnotenie rastlinolekárskych rizík a opatrení uplatňovaných dotknutými tretími krajinami, pričom by nemalo presiahnuť päť rokov.
(18)Komisia by okrem toho mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa nariadenie (EÚ) 2016/2031 dopĺňa o prvky týkajúce sa postupu, ktorý je potrebné dodržiavať pri udeľovaní dočasných výnimiek z článku 40 ods. 2 a článku 41 ods. 2. Je to potrebné, keďže zo skúseností nadobudnutých od prijatia nariadenia (EÚ) 2016/2031 vyplýva, že normalizovaný postup v súvislosti s udeľovaním takýchto dočasných výnimiek je nevyhnutný na zabezpečenie transparentnosti a konzistentnosti pre dotknuté členské štáty, tretie krajiny a profesionálnych prevádzkovateľov.
(19)Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa toto nariadenie dopĺňa stanovením postupov, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov. Tento postup by mal zahŕňať všetky tieto prvky: príprava, obsah a predkladanie príslušných spisov dotknutými tretími krajinami; opatrenia, ktoré sa majú prijať po získaní týchto spisov; postupy týkajúce sa realizácie príslušných vyhodnotení rizika; zaobchádzanie so spismi v súvislosti s dôvernosťou a ochranou údajov. Je to potrebné, keďže zo skúseností vyplýva, že stanoveným postupom v súvislosti so zostavovaním zoznamov vysoko rizikových rastlín by sa mohla zaručiť transparentnosť a konzistentnosť pre dotknuté členské štáty, tretie krajiny a profesionálnych prevádzkovateľov.
(20)V súlade s článkom 44 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/2031 má Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov na žiadosť konkrétnej tretej krajiny stanoviť rovnocenné požiadavky, ak dotknutá tretia krajina prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých opatrení, ktoré sú stanovené v rámci jej úradných kontrol, zabezpečí úroveň rastlinolekárskej ochrany, ktorá je rovnocenná s osobitnými požiadavkami, pokiaľ ide o premiestňovanie dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na území Únie.
(21)Zo skúseností pri vykonávaní tohto ustanovenia vyplýva, že stanovenie požiadaviek rovnocenných len s osobitnými požiadavkami v súvislosti s premiestňovaním rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v rámci územia Únie nie je primerané ani možné v prípade, keď takého požiadavky na premiestňovanie neexistujú. V praxi ide o častý prípad vtedy, ak sa pravidlá Únie vzťahujú na škodcov, ktorí sa vyskytujú len v tretích krajinách a nie na území Únie, a ak sa prijali len požiadavky na uvedenie komodít na územie Únie.
(22)Z tohto dôvodu by mala byť požadovaná úroveň rastlinolekárskej ochrany príslušnej tretej krajiny takisto rovnocenná s uplatniteľnými osobitnými požiadavkami týkajúcimi sa uvedenia dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie zo všetkých alebo z určitých tretích krajín.
(23)V súlade s článkom 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa má v rastlinolekárskom osvedčení v časti s názvom „Dodatkové vyhlásenie“ uviesť, ktorá osobitná požiadavka je splnená, keď sa podľa príslušného vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 28 ods. 1 a 2, článku 30 ods. 1 a 3, článku 37 ods. 2, článku 41 ods. 2 a 3 a článku 54 ods. 2 a 3 stanovuje niekoľko možností pre takéto požiadavky. Uviesť sa musí aj plné znenie príslušnej požiadavky.
(24)Z vykonávania nariadenia (EÚ) 2016/2031 v praxi vyplýva, že v rastlinolekárskych osvedčeniach by sa mal uvádzať aj odkaz na požiadavky prijaté podľa článku 37 ods. 4 nariadenia, konkrétne opatrenia na zabránenie výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov na príslušných rastlinách na výsadbu, ako sa uvádza v článku 36 písm. f) toho nariadenia, v prípade, ak sa v príslušné ustanovenie obsahuje viacero rôznych možností pre takéto požiadavky. Je to v súlade s prístupom týkajúcim sa karanténnych škodcov Únie, keďže článok 71 ods. 2 uvedeného nariadenia obsahuje odkaz na vykonávací akt prijatý podľa článku 41 ods. 2 a 3. Zároveň sa tým prinesie väčšia zrozumiteľnosť a istota pre príslušné orgány, profesionálnych prevádzkovateľov a tretie krajiny, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov a príslušné rastliny na výsadbu.
(25)Z tohto dôvodu by mal byť súčasťou článku 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 odkaz na vykonávacie akty prijaté podľa článku 37 ods. 4. Okrem toho by sa mal odstrániť odkaz na článok 37 ods. 2, keďže nie je relevantný pre obsah dodatkového vyhlásenia rastlinolekárskeho osvedčenia.
(26)V súlade s článkom 88 nariadenia (EÚ) 2016/2031 majú dotknutí profesionálni prevádzkovatelia pripojiť rastlinné pasy k obchodnej jednotke dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pred ich premiestnením v rámci územia Únie v súlade s článkom 79 alebo pred ich uvedením do chránenej zóny alebo premiestnením v rámci nej v súlade s článkom 80 nariadenia (EÚ) 2016/2031. Ak sú takéto rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety premiestňované v balení, vo zväzku alebo v nádobe, rastlinný pas sa má pripojiť na takéto balenie, zväzok alebo nádobu.
(27)Z obchodných praktík na základe nariadenia (EÚ) 2016/2031 vyplýva, že v niektorých prípadoch nie je pripájanie rastlinných pasov k obchodným jednotkám konkrétnych rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov uskutočniteľné z dôvodu ich veľkosti, tvaru alebo iných osobitných vlastností, alebo z dôvodu rýchlosti ich presunu medzi jednotlivými profesionálnymi prevádzkovateľmi. Namiesto toho by sa malo umožniť premiestňovanie obchodných jednotiek týchto rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov v rámci územia Únie s rastlinným pasom, ktorý ich sprevádza inak ako fyzickým pripájaním. Požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/2031 na vydávanie rastlinných pasov príslušných rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov sa majú uplatňovať naďalej.
(28)Komisia by preto mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt umožňujúci premiestňovanie určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov bez pripojenia rastlinného pasu k ich obchodným jednotkám, a to z dôvodu ich veľkosti, tvaru, rýchlosti obchodovania s nimi alebo iných osobitných vlastností, v dôsledku ktorých je takéto pripojenie neuskutočniteľné. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť postupy zabezpečujúce, aby sa rastlinný pas aj napriek tomu, že nie je pripojený, naďalej využíval a aby odkazoval na príslušné rastliny, rastlinné produkty a iné predmety s cieľom zabezpečiť, že rastlinný pas je prostredníctvom osobitnej značky, čipu, databázy alebo iných vhodných prvkov vždy prepojený so svojou príslušnou komoditou.
(29)V súlade s článkom 99 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa uvedené nariadenie dopĺňa tým, že sa v nich stanoví, ktoré prvky vyžadované na základe uplatniteľných medzinárodných noriem majú byť uvedené v úradných osvedčeniach určených pre rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety okrem dreveného obalového materiálu. Od prijatia nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa neprijali žiadne takéto medzinárodné normy, pričom v súčasnosti žiadna medzinárodná organizácia nevykonáva prípravné práce na vypracovanie takýchto noriem. V dôsledku toho nie je bez takýchto medzinárodných noriem možné podľa článku 99 nariadenia (EÚ) 2016/2031 prijať delegovaný akt, v ktorom sa stanovia prvky nevyhnutné pre príslušné úradné osvedčenia. Bez takéhoto delegovaného aktu sa nemôže uskutočniť uvedenie na územie Únie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov s týmito úradnými osvedčeniami ako alternatívami k rastlinolekárskym osvedčeniam.
(30)V súlade s určitými vykonávacími aktmi prijatými podľa smernice Rady 77/93/EHS a smernice Rady 2000/29/ES sa okrem toho rastliny, rastlinné produkty a iné predmety naďalej uvádzajú na územie Únie so sprievodnými úradnými osvedčeniami inými než rastlinolekárske osvedčenia vydanými vo viacerých tretích krajinách. Týmito aktmi sú najmä rozhodnutia Komisie 93/365/EHS, 93/422/EHS a 93/423/EHS, ako aj vykonávacie rozhodnutie 2013/780/EÚ. Uvedené rozhodnutia sa prijali, keďže neexistovali žiadne príslušné medzinárodné normy.
(31)Zo skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2016/2031 a z uvedených rozhodnutí, ktoré sú stále účinné, vyplýva, že uvedené úradné osvedčenia poskytujú primerané záruky rastlinolekárskej ochrany územia Únie, a to napriek skutočnosti, že nikdy neexistovali príslušné medzinárodné normy. Z tohto dôvodu a na zabezpečenie toho, aby sa ďalej používali úradné osvedčenia podľa nariadenia (EÚ) 2016/2031, by sa mala z článku 99 ods. 1 vypustiť podmienka, že prvky uvedeného delegovaného aktu sa vyžadujú na základe uplatniteľných medzinárodných noriem.
(32)Komisia má v súlade s článkom 103 nariadenia (EÚ) 2016/2031 zaviesť elektronický systém na podávanie oznámení členskými štátmi. S cieľom zabezpečiť, aby sa takýto elektronický systém mohol uplatňovať aj na podávanie správ, ako sú správy o prieskumoch na zisťovanie karanténnych škodcov Únie, prioritných škodcov a karanténnych škodcov chránených zón, by sa prvá veta uvedeného článku mala zmeniť tak, aby zahŕňala aj podávanie správ členskými štátmi. Je to nevyhnutné na racionalizáciu systému podávania správ a posilnenie procesu digitalizácie rastlinolekárskych opatrení.
(33)Nariadenie (EÚ) 2016/2031 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(34)Aby sa tretím krajinám a ich profesionálnym prevádzkovateľom umožnilo prijímať nové pravidlá týkajúce sa vydávania rastlinolekárskych osvedčení v súvislosti s dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov, zmena článku 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa mala uplatňovať od … [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia],
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/2031
Nariadenie (EÚ) 2016/2031 sa mení takto:
1.V článku 18 ods. 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom vymedzené oblasti ihneď po ich stanovení, a to spolu s danými škodcami a príslušnými prijatými opatreniami. Tieto oznámenia sa vykonávajú prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému, ktorý je uvedený v článku 103.“
2.V článku 22 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Do 30. apríla každého roku členské štáty podajú Komisii a ostatným členským štátom správu o výsledkoch prieskumov uvedených v odseku 1, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Uvedené správy obsahujú informácie o tom, kde sa prieskumy vykonali, o ich načasovaní, o škodcoch, rastlinách a rastlinných produktoch alebo iných predmetoch, ktorých sa týkali, o počte kontrol a odobratých vzoriek, ako aj zistenia v súvislosti s každým daným škodcom. Tieto správy sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103, ktorý na tento účel zaviedla Komisia.“
3.Článok 23 sa mení takto:
a)V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Viacročné programy prieskumov sa vytvoria na obdobie desiatich rokov a predlžujú sa a podľa potreby sa aktualizujú na ďalšie po sebe nasledujúce obdobia desiatich rokov. Prvé obdobie uplynie 14. decembra 2029.“;
b)Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2.Členské štáty na požiadanie oznámia Komisii a ostatným členským štátom svoje viacročné programy prieskumov. Tieto oznámenia sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103.“
4.V článku 24 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2.Do 30. apríla každého roku členské štáty podajú Komisii a ostatným členským štátom správu o výsledkoch prieskumov uvedených v odseku 1, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tieto správy sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103.“
5.V článku 30 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„V náležitom prípade sa prostredníctvom týchto opatrení vykonáva osobitne v súvislosti s každým daným škodcom jedno alebo viaceré z ustanovení uvedených v článku 28 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až g). Môžu zahŕňať zákaz týkajúci sa výskytu daného škodcu na území Únie a/alebo požiadavky týkajúce sa uvedenia rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie a ich premiestňovania v rámci neho.“
6.V článku 34 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2.Do 30. apríla každého roku členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom výsledky prieskumov uvedených v odseku 1, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tieto oznámenia sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103.“
7.V článku 37 sa dopĺňa tento odsek:
„10.V prípade, že rastliny na výsadbu boli uvedené na územie Únie alebo sa v rámci územia Únie premiestňujú v rozpore s odsekom 1, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ako sa uvádza v článku 66 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/625, a prostredníctvom elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103 oznámia toto porušenie a uvedené opatrenia Komisii a ostatným členským štátom.
Členské štáty tieto opatrenia zároveň oznámia aj tretej krajine, z ktorej boli rastliny na výsadbu uvedené na územie Únie.“
8.V článku 42 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:
„Komisia je splnomocnená prijať v súlade článkom 105 delegovaný akt, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie stanovením postupu na zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov.
V rámci tohto postupu sa musia stanoviť všetky tieto prvky:
a)príprava príslušných dôkazov pre vyhodnotenie vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov;
b)opatrenia, ktoré sa majú prijať po získaní týchto dôkazov;
c)postupy príslušného vyhodnotenia;
d)zaobchádzanie so spismi v súvislosti s dôvernosťou a ochranou údajov.“
9.Za článok 42 sa vkladá tento článok 42a:
„Článok 42a
Dočasné výnimky zo zákazov stanovených v článkoch 40 a 42 a z požiadaviek uvedených v článku 41
1.Odchylne od článku 40 ods. 1 a článku 41 ods. 1 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijať dočasné výnimky zo zákazu stanoveného v článku 40 ods. 1 a z osobitných a rovnocenných požiadaviek uvedených v článku 41 ods. 2, pokiaľ ide o uvedenie špecifických rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie, ktoré majú pôvod v jednej alebo vo viacerých tretích krajinách a ktoré predstavujú rastlinolekárske riziko, ktoré ešte nebolo úplne vyhodnotené.
Týmito vykonávacími aktmi:
a)sa stanovia dočasné opatrenia týkajúce sa uvedenia týchto rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie, a to v súlade so zásadami uvedenými v oddiele 2 prílohy II, a
b)zmenia sa príslušné časti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 40 ods. 2 a článku 41 ods. 2, a to vložením odkazu na výnimku týkajúcu sa dotknutej rastliny, rastlinného produktu alebo iného predmetu.
2.Dočasné výnimky uvedené v odseku 1 sa môžu prijať len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)dotknutá tretia krajina podala Komisii žiadosť obsahujúcu úradné písomné záruky o tom, že sa na jej území pred podaním žiadosti a v čase jej podania uplatňujú opatrenia, ktoré sú potrebné na riešenie príslušného rastlinolekárskeho rizika, a
b)predbežným vyhodnotením sa preukázalo, že tieto rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety predstavujú riziko, ktoré možno znížiť na prijateľnú úroveň uplatnením jedného alebo viacerých opatrení v súvislosti s daným rastlinolekárskym rizikom.
3.Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 105, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o postup, ktorý sa má dodržiavať na účely udeľovania dočasných výnimiek uvedených v odseku 1. V tomto delegovanom akte sa stanovia tieto prvky postupu:
a)príprava, obsah a predloženie príslušnej žiadosti a spisov dotknutými tretími krajinami;
b)opatrenia, ktoré sa majú prijať po doručení týchto žiadostí a spisov;
c)zaobchádzanie so žiadosťami a spismi v súvislosti s dôvernosťou a ochranou údajov.
4.Odchylne od článku 42 ods. 2 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijať dočasné výnimky z aktov uvedených v článku 42 ods. 3, ak sú splnené obe tieto podmienky:
a)príslušné rastlinolekárske riziko vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov ešte nebolo úplne vyhodnotené;
b)pokiaľ ide o dotknuté rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety, ešte sa neprijal žiaden vykonávací akt podľa článku 42 ods. 4.
Uvedenými vykonávacími aktmi sa stanovia dočasné opatrenia, ktoré sú potrebné na zníženie príslušného rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň a ktoré sa týkajú uvedenia týchto rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov do Únie.
5.Vo vykonávacích aktoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 sa stanoví každoročné podávanie správ dotknutej tretej krajiny v súvislosti s uplatňovaním príslušných dočasných opatrení. Ak príslušná správa vedie k záveru, že príslušné riziko sa oznámenými opatreniami náležite nerieši, akt, ktorým sa tieto opatrenia stanovujú, sa podľa potreby hneď zruší alebo zmení.
6.Obdobie uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 je také, aby sa primerane umožnilo úplné vyhodnotenie všetkých rastlinolekárskych rizík a opatrení dotknutej tretej krajiny, pričom nesmie byť dlhšie ako päť rokov.
7.Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 2.“
10.V článku 44 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a)dotknutá tretia krajina prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých opatrení, ktoré sú stanovené v rámci jej úradných kontrol, zabezpečí úroveň rastlinolekárskej ochrany, ktorá je rovnocenná s osobitnými požiadavkami, pokiaľ ide o uvedenie dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov z iných tretích krajín na územie Únie a/alebo ich premiestňovanie v rámci neho;“.
11.V článku 71 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2.V rastlinolekárskom osvedčení sa v časti s názvom „Dodatkové vyhlásenie“ uvedie, ktorá osobitná požiadavka je splnená, keď sa podľa príslušného vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 28 ods. 1 a 2, článku 30 ods. 1 a 3, článku 37 ods. 4, článku 41 ods. 2 a 3 a článku 54 ods. 2 a 3 umožňuje niekoľko rôznych možností pre takéto požiadavky. Uvedie sa aj plné znenie danej požiadavky.“
12.V článku 88 sa dopĺňajú tieto odseky:
„Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 105, ktorým sa toto nariadenie dopĺňa tým, že sa v ňom:
a)určia rastliny, rastlinné produkty a iné predmety, ktoré možno odchylne od prvého odseku premiestňovať v rámci Únie s rastlinným pasom, ktorý ich sprevádza inak ako fyzickým pripojením, a to z dôvodov ich veľkosti, tvaru alebo rýchlosti obchodovania s nimi, v dôsledku ktorých je takéto pripojenie nemožné alebo mimoriadne ťažké, a
b)stanovia pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby daný rastlinný pas napriek tomu, že nie je pripojený, naďalej odkazoval na príslušné rastliny, rastlinné produkty a iné predmety prostredníctvom osobitnej značky, čipu a/alebo databázy.“
13.V článku 99 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 105, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie tým, že sa v ňom stanovia prvky, ktoré budú obsiahnuté v úradných osvedčeniach určených pre rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety okrem dreveného obalového materiálu, ako forma dôkazu o vykonaní opatrení prijatých v súlade s článkom 28 ods. 1 alebo 2, článkom 30 ods. 1 alebo 3, článkom 41 ods. 2 alebo 3, článkom 44 alebo s článkom 54 ods. 2 alebo 3.“
14.V článku 103 sa prvá veta nahrádza takto:
„Komisia zavedie elektronický systém na podávanie oznámení a správ členskými štátmi.“
15.V článku 104 prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto:
„Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa podávania oznámení uvedených v článku 9 ods. 1 a 2, článku 11, článku 17 ods. 3, článku 18 ods. 6, článku 19 ods. 2, článku 28 ods. 7, článku 29 ods. 3 prvom pododseku, článku 30 ods. 8, článku 33 ods. 1, článku 37 ods. 10, článku 40 ods. 4, článku 41 ods. 4, článku 46 ods. 4, článku 49 ods. 6, článku 53 ods. 4, článku 54 ods. 4, článku 62 ods. 1, článku 77 ods. 2 a v článku 95 ods. 5.“
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 1 bod 11 sa uplatňuje od … [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predsedníčka
predseda/predsedníčka