EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 4. 2023

COM(2023) 240 final

2023/0138(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Komisia vo svojom oznámení z 9. novembra 2022 predložila svoje usmernenia týkajúce sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ 7 zamerané na zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby a podporu udržateľného a inkluzívneho rastu vo všetkých členských štátoch. V usmerneniach sa predpokladala silnejšia zodpovednosť členských štátov, zjednodušenie rámca a prechod k väčšiemu strednodobému zameraniu spolu so silnejším a dôslednejším presadzovaním. V týchto usmerneniach sa zohľadnili aj pripomienky, ktoré vzišli z verejnej konzultácie spustenej v októbri 2021, v rámci ktorej sa vyzvali ostatné inštitúcie EÚ a všetky kľúčové zainteresované strany, aby sa zapojili do diskusie o tejto téme 8 . 

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

Vzhľadom na rozsah zmien potrebných na vykonávanie usmernení Komisie z 9. novembra 2022 týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, sa návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade má nahradiť nariadenie (ES) č. 1466/97.

Cieľom týchto troch právnych predpisov je zriadiť reformovaný rámec, ktorý sa opiera o strednodobú orientáciu a zodpovednosť členských štátov, pričom sa zameriava na dôveryhodné a výrazné znižovanie vysokých úrovní dlhu a podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. V rámci reformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí sa tak zachovávajú základné ciele Paktu stability a rastu, ktorými sú rozpočtová disciplína a podpora rastu, a jeho zakladajúce ustanovenia v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

Keďže sa reformovaný rámec zameriava na zdravé a udržateľné verejné financie, ako aj na podporu rastu, spĺňa zároveň aj hlavné ciele rozpočtovej dohody, ktorá tvorí hlavu III Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii 9 . Okrem toho ostatné prvky navrhovaného právneho predpisu zachovávajú podstatu rozpočtovej dohody. V tomto nariadení sa pri strednodobej orientácii založenej na problémoch s dlhom jednotlivých krajín čiastočne zohľadňuje požiadavka rozpočtovej dohody na približovanie ku strednodobým pozíciám, ktoré sa majú navrhnúť pri zohľadnení problémov súvisiacich s verejným dlhom jednotlivých krajín [článok 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii]. Hoci sa v rozpočtovej dohode zdôrazňuje štrukturálne saldo, na účely celkového hodnotenia súladu sa v nej vyžaduje aj analýza výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení [článok 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii] a táto analýza sa podporuje v tomto nariadení. Rozpočtová dohoda umožňuje dočasné odchýlky od strednodobého cieľa alebo postupu úprav vedúcich k tomuto cieľu len za výnimočných okolností [článok 3 ods. 1 písm. c) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii], ako sa predpokladá v tomto nariadení. V rozpočtovej dohode sa stanovuje, že v prípade, že je spozorované významné odchýlenie sa od strednodobého cieľa alebo postupu úprav vedúcich k tomuto cieľu, musia sa vykonať opatrenia s cieľom odstrániť odchýlky v stanovenej lehote [článok 3 ods. 1 písm. e) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii]. V rovnakom duchu si reformovaný rámec vyžaduje odstrániť odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou. Okrem toho v prípadoch, v ktorých odchýlky spôsobia deficit presahujúci 3 % HDP, členský štát by mohol podliehať postupu pri nadmernom deficite. V prípade členského štátu s dlhom presahujúcim 60 % HDP by sa postup pri nadmernom deficite posilnil: zameral by sa na odklony od trajektórie vývoja čistých výdavkov, pričom by nahradil súčasnú referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu (tzv. pravidlo jednej dvadsatiny), ktorá predstavovala príliš náročné fiškálne úsilie. Rozpočtová dohoda prideľuje národným nezávislým fiškálnym inštitúciám úlohu monitorovania dodržiavania jej pravidiel. Ustanovenia o tejto úlohe a nezávislosti týchto monitorovacích inštitúcií, ktoré mali byť podrobne uvedené v spoločných zásadách navrhnutých Komisiou 10 v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, sú teraz v plnej miere začlenené do návrhu, ktorým sa mení smernica 2011/85/EÚ. V rozpočtovej dohode sa stanovuje, že Komisia a Rada zohrávajú úlohu v procese presadzovania (článok 5 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii), ako sa uvádza v návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1467/97.

Spoločné črty rozpočtovej dohody a reformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí vyplývajú aj zo zavádzania rozpočtovej dohody do vnútroštátnych právnych poriadkov. Väčšina zmluvných strán Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii transponovala ustanovenia uvedenej zmluvy do vnútroštátnych právnych predpisov, čím sa vytvorilo priame prepojenie s príslušnými právnymi predpismi EÚ 11 . Vzťahuje sa to aj na strednodobý cieľ a postup približovania, ako aj na hodnotenie značnej odchýlky alebo ustanovení vyžadujúcich dodržiavanie odporúčaní prijatých Radou [všetky vychádzajú z nariadenia (ES) č. 1466/97].

Vzhľadom na tieto spoločné črty možno navrhovaný reformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí považovať za rámec, ktorým sa začleňuje obsah fiškálnych ustanovení Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do právneho rámca EÚ podľa článku 16 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Spätné posúdenia rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ boli uverejnené vo februári 2020 15 a v októbri 2021 16 .

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

·online konzultácie s cieľom zhromaždiť názory zainteresovaných strán, občianskej spoločnosti a občanov. Súhrnná správa o výsledku tejto konzultácie bola uverejnená v marci 2022,

·hĺbkových tematických diskusií s členskými štátmi, ktoré sa uskutočnili v rámci Rady (ECOFIN), Euroskupiny, Hospodárskeho a finančného výboru a Výboru pre hospodársku politiku.

Po prijatí oznámenia z 9. novembra 2022 Komisia poskytla členským štátom ďalšie podklady o vplyve navrhovanej reformy a uskutočnili sa ďalšie diskusie s členskými štátmi v rámci Rady a s Európskym parlamentom a ich výsledky sa zohľadnili v tomto návrhu:

·Európsky parlament 15. marca 2023 prijal výročné správy o európskom semestri, ktoré sa zameriavali aj na reformu rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ a na budúcnosť európskeho semestra.

·Rada (ECOFIN) 14. marca 2023 prijala závery o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktoré 23. a 24. marca 2023 schválila Európska rada.

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Prílohy I až VII k navrhovanému nariadeniu obsahujú tieto prvky: kritériá na stanovenie strednodobej technickej trajektórie pre členské štáty s verejným dlhom vyšším ako 60 % HDP alebo s deficitom verejných financií presahujúcim 3 %HDP; informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať vo svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch; informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať vo svojich výročných správach o pokroku; fungovanie kontrolného účtu; metodiku posudzovania hodnovernosti Komisiou; zoznam spoločných priorít Únie a rámec posudzovania pre súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

2023/0138 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (poznámka pod čiarou),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Koordinácia hospodárskych politík členských štátov v Únii, ako sa stanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zahŕňa dodržiavanie hlavných zásad, ktorými sú stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a udržateľná platobná bilancia.

(2)Pakt stability a rastu, ktorý pôvodne pozostával z nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 19 , nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 20 a uznesenia Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu 21 , je založený na cieli zdravých a udržateľných verejných financií ako prostriedku na posilnenie podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu podporeného finančnou stabilitou, čím sa podporuje dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného a inkluzívneho rastu a zamestnanosti.

(3)Rámec fiškálneho riadenia, ktorý je predmetom úpravy tohto nariadenia, je súčasťou európskeho semestra, ktorý zahŕňa aj koordináciu všeobecnejších hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov a dohľad nad nimi v súlade s článkami 121 a 148 ZFEÚ.

(4)Zapojenie sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a iných príslušných zainteresovaných strán do európskeho semestra má pre zabezpečenie zodpovednosti a transparentnej a inkluzívnej tvorby politík zásadný význam.

(5)Rámec správy hospodárskych záležitostí Únie by sa mal prispôsobiť tak, aby lepšie zohľadňoval čoraz väčšiu rôznorodosť fiškálnych pozícií, problémy súvisiace s verejným dlhom a iné zraniteľné miesta v členských štátoch. Dôrazná reakcia na pandémiu COVID-19 v príslušných oblastiach politiky sa ukázala ako vysoko účinná pri zmierňovaní hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených krízou, ale kríza mala za následok značné zvýšenie dlhového pomeru verejného aj súkromného sektora. Zdôraznil sa tým význam postupného a udržateľného znižovania dlhového pomeru, ktoré zároveň podporuje rast, na obozretnú úroveň a riešenia makroekonomických nerovnováh, pričom náležitú pozornosť treba venovať aj cieľom v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Zároveň by sa mal upraviť rámec správy hospodárskych záležitostí Únie tak, aby pomohol riešiť strednodobé a dlhodobé výzvy, ktorým Únia čelí, vrátane dosiahnutia spravodlivej digitálnej a zelenej transformácie vrátane právneho predpisu v oblasti klímy 22 , zaistenia energetickej bezpečnosti, otvorenej strategickej autonómie, riešenia demografických zmien, posilňovania sociálnej a hospodárskej odolnosti a implementácie Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu. To všetko si v nadchádzajúcich rokoch vyžaduje reformy a udržateľnú vysokú úroveň investícií.

(6)Stredobodom rámca správy hospodárskych záležitostí Únie by mala byť udržateľnosť dlhovej služby a udržateľný a inkluzívny rast, a preto by sa malo rozlišovať medzi členskými štátmi tak, že sa zohľadnia ich problémy súvisiace s verejným dlhom a jednotlivé krajiny budú môcť sledovať rozličné fiškálne trajektórie.

(7)Postup mnohostranného dohľadu stanovený v článku 121 ods. 2, 3 a 4 a článku 148 ods. 4 ZFEÚ by mal v súlade s podrobnejšími pravidlami monitorovať celú škálu vývoja v oblasti hospodárstva a zamestnanosti v každom z členských štátov a v Únii. To zahŕňa zisťovanie makroekonomických nerovnováh a prevenciu a nápravu nadmerných nerovnováh, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 23 a (EÚ) č. 1176/2011 24 . Pri monitorovaní takéhoto vývoja v oblasti hospodárstva a zamestnanosti by členské štáty mali predkladať informácie vo forme strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov.

(8)Mali by sa teda stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa obsahu, predkladania, posudzovania a monitorovania národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov s cieľom podporiť udržateľnosť dlhovej služby a udržateľný a inkluzívny rast v členských štátoch a zabrániť vzniku nadmerných deficitov verejných financií prostredníctvom strednodobého plánovania.

(9)Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány by mali spájať fiškálne a štrukturálne reformy a investičné záväzky každého členského štátu, pričom by mali predstavovať základný kameň rámca správy hospodárskych záležitostí Únie. Každý členský štát by mal predložiť strednodobý plán, v ktorom sa stanoví jeho fiškálna trajektória spolu s prioritnými záväzkami v oblasti verejných investícií a reforiem, ktorými sa spoločne zabezpečí udržateľné a postupné znižovanie dlhu a udržateľný a inkluzívny rast, pričom sa zabráni procyklickej fiškálnej politike, ako aj širšie reformné a investičné záväzky vrátane záväzkov týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti a vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 25 by sa mali náležite zohľadňovať záväzky prijaté v národných plánoch obnovy a odolnosti.

(10)Fondy politiky súdržnosti sú synchronizované aj s procesom európskeho semestra. Pri vypracúvaní národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by sa mali náležite zohľadňovať aj investície a reformy politiky súdržnosti predstavujúce dlhodobú investičnú politiku rozpočtu EÚ. Každý členský štát by mal takisto vysvetliť, ako sa v jeho národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne zabezpečí súlad s výdavkami na programy EÚ plne krytými príjmami z fondov EÚ a príslušným vnútroštátnym spolufinancovaním.

(11)Predloženiu národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu by mal predchádzať technický dialóg s Komisiou, ktorého cieľom je zabezpečiť súlad s ustanoveniami tohto nariadenia. Na základe odporúčania Komisie by Rada mala stanoviť trajektóriu vývoja čistých výdavkov a v prípade potreby schváliť reformné a investičné záväzky vrátane tých, ktoré sa prijali v súvislosti s prípadným predĺžením obdobia.

(12)V snahe zjednodušiť fiškálny rámec Únie a zvýšiť transparentnosť by jediný operačný ukazovateľ ukotvený v udržateľnosti dlhovej služby mal slúžiť ako základ pre stanovenie fiškálneho postupu a uskutočňovanie ročného fiškálneho dohľadu pre každý členský štát. Tento jediný operačný ukazovateľ by mal byť založený na čistých primárnych výdavkoch financovaných z vnútroštátnych zdrojov, t. j. výdavkoch bez diskrečných príjmových opatrení a očistených od úrokových výdavkov, výdavkov na cyklickú nezamestnanosť a výdavkov na programy Únie plne kryté z fondov Únie. V tomto ukazovateli sa zohľadňuje makroekonomická stabilizácia, keďže nie je ovplyvnený pôsobením automatických stabilizátorov vrátane fluktuácií príjmov a výdavkov mimo priamej kontroly vlády.

(13)V snahe poskytnúť členským štátom usmernenia pri vypracúvaní ich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by Komisia mala predložiť technickú trajektóriu založenú na minimálnej fiškálnej úprave, ktorou sa hodnoverne zníži vývoj dlhu členského štátu alebo sa dlh udrží na obozretnej úrovni. Malo by sa ňou takisto zabezpečiť, aby pomer verejného dlhu k HDP na konci plánovacieho horizontu klesol pod jeho úroveň v roku predchádzajúcom začiatku technickej trajektórie. Udržateľnosť tohto znižovania dlhu by mala vyplývať z primeraných fiškálnych politík.

(14)Technická trajektória, ktorú predkladá Komisia, by mala takisto zabezpečiť, aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a udržal sa pod ňou.

(15)S cieľom posúdiť, či sú ku koncu štvorročného vykonávacieho obdobia národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu potrebné ďalšie úpravy, by Komisia mala prehodnotiť situáciu a predložiť novú technickú trajektóriu, ak je verejný dlh členského štátu stále nad referenčnou hodnotou 60 % HDP alebo ak je jeho deficit verejných financií vyšší než referenčná hodnota 3 % HDP.

(16)V každom národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne by sa malo uviesť jeho postavenie v kontexte vnútroštátnych postupov, najmä to, či bol plán predložený národnému parlamentu a či parlament plán schválil. V národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne by sa malo takisto uviesť, či mal národný parlament príležitosť prediskutovať odporúčanie Rady týkajúce sa predchádzajúceho plánu a prípadne akékoľvek iné odporúčanie alebo rozhodnutie Rady alebo akékoľvek varovanie Komisie.

(17)Keď členské štáty vo svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch používajú predpoklady, ktoré sa líšia od štandardného strednodobého rámca Komisie pre prognózu dlhu, mali by tieto rozdiely transparentne vysvetliť a riadne odôvodniť na základe spoľahlivých ekonomických argumentov.

(18)Keďže členským štátom by mohli na konci strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu vzniknúť dodatočné náklady, napríklad náklady na starnutie obyvateľstva alebo nepriaznivý diferenciál medzi úrokmi a rastom, mali by zabezpečiť, aby celkové saldo na konci obdobia úprav postačovalo na zabezpečenie trvalého udržania deficitu pod referenčnou hodnotou 3 % HDP.

(19)V záujme umožnenia riadnej interakcie medzi spoločným rámcom Únie a vnútroštátnymi rozpočtovými rámcami by Komisia mala pri svojom posudzovaní vychádzať len z vývoja čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Ak sa to vyžaduje v príslušných vnútroštátnych rozpočtových rámcoch, členské štáty by mali dokázať stanoviť svoje vnútroštátne rozpočtové ciele na základe iného ukazovateľa, napríklad štrukturálneho salda.

(20)V posúdení národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Komisiou by sa mala preskúmať najmä hodnovernosť makroekonomických a fiškálnych predpokladov, pokiaľ sa odchyľujú od predpokladov, z ktorých vychádza technická trajektória. Konkrétne by prognózy dlhu pri nezmenených politikách, ktoré sa majú zahrnúť do plánu, mali byť konzistentné a porovnateľné s prognózami Komisie.

(21)V snahe zabezpečiť realizáciu strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by Komisia a Rada mali na základe výročných správ o pokroku predkladaných členskými štátmi a v súlade s ustanoveniami článkov 121 a 148 ZFEÚ monitorovať reformné a investičné záväzky prijaté ako súčasť týchto plánov v rámci európskeho semestra. Na tento účel by sa mali zapojiť do dialógu o európskom semestri s Európskym parlamentom.

(22)V záujme zabezpečenia pozvoľnejšieho znižovania dlhu možno obdobie úprav predĺžiť najviac o tri roky, ak je strednodobý fiškálno-štrukturálny plán členského štátu podporený súborom overiteľných a časovo ohraničených reforiem a investícií, ktoré spolu posilňujú rast, podporujú fiškálnu udržateľnosť, riešia spoločné priority Únie, riešia príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované dotknutému členskému štátu v rámci európskeho semestra a venujú sa investičným prioritám jednotlivých krajín bez toho, aby viedli k škrtom v iných verejných investíciách financovaných z vnútroštátnych zdrojov počas obdobia úprav, aby sa zabezpečil makroekonomický vplyv investícií a zabránilo sa vytláčaniu iných investičných priorít.

(23)So zreteľom na zabezpečenie spravodlivého a transparentného procesu by sa reformné a investičné záväzky mali posudzovať na základe spoločného rámca Únie. Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti možno v prípade potreby pri posudzovaní žiadosti o predĺženie obdobia úprav zohľadniť záväzky uvedené v národných plánoch obnovy a odolnosti. Súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav, by mal byť úmerný závažnosti problémov súvisiacich s verejným dlhom preukázaných v najnovšej aktualizácii monitora udržateľnosti dlhovej služby a výziev súvisiacich so strednodobým rastom v členskom štáte. V prípade členských štátov, v ktorých sú problémy súvisiace s verejným dlhom spojené s významnými výzvami v oblasti strednodobého rastu, sa očakáva, že súbor reforiem a investícií sa bude zaoberať aj prekážkami strednodobého rastu.

(24)Súbor reformných a investičných záväzkov predložený v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mal byť zosúladený so spoločnými prioritami Únie. Takýto súbor reformných a investičných záväzkov by mal byť takisto v súlade s uskutočňovaním národných stratégií, ktoré predložil dotknutý členský štát na účel riešenia príslušných priorít Únie. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť politík by sa v relevantných prípadoch mali počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti uvádzať krížové odkazy na plány obnovy a odolnosti.

(25)Ak sa v stanovenej lehote nesplní súbor overiteľných a časovo ohraničených reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre pozvoľnejšiu trajektóriu vývoja čistých výdavkov, Rada môže na základe odporúčania Komisie odporučiť, aby sa úprava zrýchlila, a to skrátením predĺženia trajektórie vývoja čistých výdavkov.

(26)Komisia by na účely podloženia opatrení na presadzovanie práva, najmä správy podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, mala zriadiť kontrolný účet pre každý členský štát, aby bolo možné sledovať ročné odchýlky čistých výdavkov zistených v danom členskom štáte od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, pričom tieto odchýlky sa v priebehu času budú sčítavať.

(27)Nezávislé fiškálne inštitúcie preukázali svoju schopnosť podporovať fiškálnu disciplínu a posilňovať dôveryhodnosť verejných financií členských štátov. V záujme posilnenia zodpovednosti členských štátov by sa úloha nezávislých fiškálnych inštitúcií, ktoré sú tradične poverené monitorovaním dodržiavania vnútroštátnych rámcov, mala rozšíriť na rámec správy hospodárskych záležitostí Únie.

(28)Komisia by pri poskytovaní stanoviska k návrhom rozpočtových plánov predkladaným podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 26 mala posúdiť, či sú návrhy rozpočtových plánov v súlade s trajektóriou vývoja čistých výdavkov podľa tohto nariadenia.

(29)Osobitná pozornosť by sa mala venovať významným rizikám súvisiacim s odklonmi rozpočtových pozícií od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou. Preto je vhodné doplniť postup mnohostranného dohľadu stanovený v článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ systémom včasného varovania, prostredníctvom ktorého Komisia na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ včas upozorní členský štát na nutnosť urobiť nápravné rozpočtové opatrenie na zabránenie vzniku nadmerného deficitu verejných financií. V situácii pretrvávajúceho rozpočtového sklzu by Rada mala posilniť svoje odporučenie a zverejniť ho.

(30)V prípade veľkých otrasov v celej eurozóne alebo Únii treba mať všeobecnú únikovú doložku, ktorá poskytuje možnosť čeliť prudkému hospodárskemu poklesu v celej eurozóne alebo Únii tým, že umožňuje odchýlku od trajektórie vývoja čistých výdavkov za predpokladu, že to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť.

(31)Mala by existovať aj úniková doložka pre jednotlivé krajiny, ktorá by umožňovala odchýlku od trajektórie vývoja čistých výdavkov za predpokladu, že to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť, v prípade výnimočných okolností, ako sú nepredvídateľné vonkajšie udalosti mimo kontroly členského štátu, ktorým sa nedalo zabrániť a ktoré si vyžadujú proticyklické fiškálne opatrenia, a majú výrazný vplyv na verejné financie daného členského štátu. Za takýto výrazný vplyv by mal považovať otras, ktorého celková veľkosť presahuje „normálny“ rozsah, napr. náklady v dôsledku prírodných katastrof by sa mali zohľadniť v rozpočtovom plánovaní v rámci určitého rozsahu. Aktivácia a rozšírenie všeobecnej únikovej doložky a únikových doložiek pre jednotlivé krajiny je predmetom odporúčania Rady.

(32)Toto nariadenie je spolu so smernicou Rady [XXX, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ] a nariadením Rady [XXX, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1467/97] súčasťou jedného balíka. Spoločne vytvárajú reformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí Únie, ktorým sa do práva Únie začleňuje podstata hlavy III „Rozpočtová dohoda“ Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii 27 v súlade s jej článkom 16. Vychádzajúc zo skúseností s vykonávaním Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii členskými štátmi sa v navrhovanom legislatívnom balíku zachováva strednodobá orientácia rozpočtovej dohody ako nástroj na dosiahnutie rozpočtovej disciplíny a podporu rastu. Tento balík zahŕňa posilnený rozmer zameraný na jednotlivé krajiny a má za cieľ posilnenie zodpovednosti členských štátov, a to aj prostredníctvom výraznejšej úlohy nezávislých fiškálnych inštitúcií, čo vychádza najmä zo spoločných zásad rozpočtovej dohody, ktoré navrhla Komisia 28 v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Analýza výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení na účely celkového posúdenia súladu požadovaného v rozpočtovej dohode je stanovená v tomto nariadení. Tak ako v rozpočtovej dohode, dočasné odchýlky od strednodobého plánu sú v tomto nariadení povolené len za výnimočných okolností. Podobne ako pri rozpočtovej dohode by sa v prípade značných odchýlok od strednodobého plánu mali zaviesť opatrenia na nápravu odchýlok počas vymedzeného obdobia. Týmto balíkom sa posilňuje fiškálny dohľad a postupy presadzovania pravidiel so zámerom plniť záväzok podporovať zdravé a udržateľné verejné financie a udržateľný a inkluzívny rast. V reforme rámca správy hospodárskych záležitostí sa teda zachovávajú základné ciele rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti dlhovej služby stanovené v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

(33)V záujme zabezpečenia účinného vykonávania a primeraného monitorovania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať vo svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch, informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať vo svojich výročných správach o pokroku, fungovanie kontrolného účtu, metodiku posudzovania hodnovernosti Komisiou, vypracovanie zoznamu spoločných priorít Únie a rámec posudzovania súboru reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravnej fázy práce uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 29 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(34)Mnohostranný dohľad by mal byť založený na vysokokvalitných a nezávislých štatistikách vypracovaných v súlade so zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 30 ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie účinnej koordinácie hospodárskych politík členských štátov, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti rastu a zamestnanosti.

Stanovujú sa v ňom podrobné pravidlá týkajúce sa obsahu, predkladania, posudzovania a monitorovania národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov v rámci mnohostranného rozpočtového dohľadu vykonávaného Radou a Komisiou s cieľom podporiť udržateľnosť dlhovej služby a udržateľný a inkluzívny rast v členských štátoch, a zabrániť vzniku nadmerných deficitov verejných financií prostredníctvom strednodobého plánovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„odporúčanie pre jednotlivé krajiny“ je ročné usmernenie Rady pre členský štát týkajúce sa hospodárskej, rozpočtovej, štrukturálnej politiky a politík zamestnanosti v súlade s článkami 121 a 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

2.„čisté výdavky“ sú výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov, diskrečných príjmových opatrení a iných rozpočtových premenných mimo kontroly vlády, ako sú stanovené v písmene a) prílohy II;

3.„technická trajektória“ je trajektória čistých výdavkov predkladaná Komisiou s cieľom poskytnúť usmernenia pri vypracúvaní národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov tým členským štátom, ktorých verejný dlh presahuje referenčnú hodnotu 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo ktorých deficit verejných financií sa nachádza nad referenčnou hodnotou 3 % HDP;

4.„trajektória vývoja čistých výdavkov“ je viacročná trajektória čistých výdavkov členského štátu stanovená Radou;

5.„národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán“ je dokument obsahujúci fiškálne, reformné a investičné záväzky členského štátu;

6.„výročná správa o pokroku“ je dokument členského štátu, v ktorom sa podáva správa o vykonávaní trajektórie vývoja čistých výdavkov a reforiem a investičných záväzkov zahrnutých v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne;

7.„obdobie úprav“ je obdobie, počas ktorého prebieha fiškálna úprava členského štátu a ktoré zahŕňa minimálne štvorročné obdobie úprav národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a jeho prípadné predĺženie;

8.„kontrolný účet“ je záznam kumulovaných odchýlok skutočných čistých výdavkov v členskom štáte od trajektórie vývoja čistých výdavkov;

9.„štrukturálne saldo“ je cyklicky upravené saldo verejných financií bez dočasných opatrení;

10.„štrukturálne primárne saldo“ je cyklicky upravené saldo verejných financií bez dočasných opatrení a bez úrokových výdavkov.

KAPITOLA II

EURÓPSKY SEMESTER

Článok 3

Európsky semester

V záujme zabezpečenia užšej koordinácie hospodárskych politík a nepretržitej konvergencie hospodárskej a sociálnej výkonnosti členských štátov Rada a Komisia vykonávajú v rámci európskeho semestra mnohostranný dohľad v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v ZFEÚ. Mnohostranný dohľad vychádza z vysokokvalitných a nezávislých štatistík vypracovaných v súlade so zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009.

Súčasťou európskeho semestra je:

a)formulovanie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčania o hospodárskej politike eurozóny a dohľad nad ich vykonávaním;

b)formulovanie usmernení pre politiky zamestnanosti, ktoré majú členské štáty zohľadniť v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, a súvisiacich odporúčaní pre jednotlivé krajiny a dohľad nad ich vykonávaním;

c)predkladanie, posudzovanie a schvaľovanie strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov členských štátov, ako aj ich monitorovanie prostredníctvom výročných správ o pokroku;

d)dohľad s cieľom predchádzať makroekonomickým nerovnováham a naprávať ich podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011;

e)iné postupy mnohostranného dohľadu stanovené Európskym parlamentom a Radou podľa článku 121 ods. 6 ZFEÚ.

Článok 4

Vykonávanie európskeho semestra

1.V prípade potreby v nadväznosti na posúdenie strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov, výročných správ o pokroku a sociálno-ekonomickej situácie dotknutých členských štátov podľa tohto nariadenia Rada na základe odporúčaní Komisie adresuje týmto členským štátom odporúčania, pričom v plnej miere využije právne nástroje stanovené v článkoch 121 a 148 ZFEÚ a súvisiacich sekundárnych právnych predpisoch.

2.Členské štáty náležite zohľadnia všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov, usmernenia pre politiky zamestnanosti a odporúčania uvedené v článku 3 druhom odseku písm. a) a b) pred tým, ako prijmú kľúčové rozhodnutia týkajúce sa rozvoja svojich hospodárskych politík, politík zamestnanosti a rozpočtových politík. Dosiahnutý pokrok monitoruje Komisia.

3.Ak členský štát nekoná podľa usmernení, ktoré mu boli doručené, môže to viesť k:

a)ďalším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny;

b)varovaniu zo strany Komisie alebo odporúčaniu Rady podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ;

c)opatreniam podľa tohto nariadenia, nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 31 alebo nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

KAPITOLA III

TECHNICKÁ TRAJEKTÓRIA

Článok 5

Technická trajektória

Komisia pre každý členský štát, ktorý má verejný dlh nad referenčnou hodnotou 60 % HDP alebo deficit verejných financií nad referenčnou hodnotou 3 % HDP, predloží v správe Hospodárskemu a finančnému výboru technickú trajektóriu čistých výdavkov pokrývajúcu minimálne štvorročné obdobie úprav národného strednodobého fiškálne-štrukturálneho plánu a jeho prípadné predĺženie o najviac tri roky podľa článku 13. Komisia uvedenú správu zverejňuje.

Článok 6

Požiadavky na technickú trajektóriu

Technickou trajektóriou sa zabezpečuje, aby:

a) pomer dlhu k HDP hodnoverne klesal alebo sa zachoval na obozretnej úrovni;

b) sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa pod ňou; 

c) úsilie v oblasti fiškálnych úprav počas obdobia uskutočňovania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu bolo aspoň úmerné celkovému úsiliu počas celého obdobia úprav;

d) pomer dlhu k HDP na konci plánovacieho horizontu bol nižší než pomer dlhu k HDP v roku predchádzajúcom začiatku technickej trajektórie; a

e) rast vnútroštátnych čistých výdavkov zostal v priemere pod úrovňou strednodobého rastu potenciálneho HDP, spravidla počas celého časového horizontu plánu.

Technické trajektórie sa pre každý členský štát diferencujú. Kritériá na stanovenie technických trajektórií sú stanovené v prílohe I.

Článok 7

Predchádzajúce usmernenia Komisie

1.Komisia uverejní do [1. marca] roku [xxxx], v ktorom musia členské štáty prvýkrát predložiť svoje strednodobé fiškálno-štrukturálne plány alebo prípadne do troch týždňov od žiadosti členského štátu o predloženie nového plánu:

(a)základný strednodobý rámec pre prognózu verejného dlhu a jeho výsledky;

(b)svoju makroekonomickú prognózu a predpoklady;

(c)technickú trajektóriu (ak sa vyžaduje podľa článku 5) a zodpovedajúce štrukturálne primárne saldo.

2.Komisia poskytuje v prípade členských štátov, ktoré majú deficit verejných financií pod referenčnou hodnotou 3 % HDP a verejný dlh pod referenčnou hodnotou 60 % HDP, technické informácie týkajúce sa štrukturálneho primárneho salda potrebné na zabezpečenie toho, aby sa celkový deficit udržal pod referenčnou hodnotou 3 % HDP bez akýchkoľvek dodatočných opatrení v príslušných oblastiach politiky počas desaťročného obdobia po ukončení národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu.

3.Komisia aktualizuje technické trajektórie a kvantitatívne usmernenia aspoň raz za štyri roky dostatočne skoro na predloženie ďalšieho cyklu strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov.

Článok 8

Posúdenie hodnovernosti

Komisia s cieľom posúdiť hodnovernosť toho, že plánovaný pomer dlhu k HDP dotknutého členského štátu klesá alebo sa zachováva na obozretnej úrovni, používa metodiku uvedenú v prílohe V. Komisia zverejňuje svoju analýzu hodnovernosti a údaje, z ktorých táto analýza vychádza.

KAPITOLA IV

NÁRODNÉ STREDNODOBÉ FIŠKÁLNO-ŠTRUKTURÁLNE PLÁNY

Článok 9

Predkladanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov

Každý členský štát predloží Rade a Komisii do konca apríla po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Dotknutý členský štát a Komisia sa môžu v prípade potreby dohodnúť na predĺžení tejto lehoty o primerané obdobie.

Členský štát svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán zverejňuje.

Článok 10

Technický dialóg

Pred tým, než dotknutý členský štát predloží svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, vedie s Komisiou technický dialóg s cieľom zabezpečiť, aby bol národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán v súlade s článkami 11, 12 a 14.

Článok 11

Obsah národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu

1.Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán obsahuje informácie uvedené v prílohe II. Uvádza sa v ňom najmä trajektória čistých výdavkov pokrývajúca obdobie najmenej štyroch rokov, ako aj východiskové makroekonomické predpoklady a plánované fiškálno-štrukturálne opatrenia s cieľom preukázať súlad s požiadavkami článku 12.

V národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne sa opisujú aj opatrenia dotknutého členského štátu na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny vrátane tých odporúčaní, ktoré sú relevantné pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe, a prípadne varovaní zo strany Komisie alebo odporúčaní Rady prijatých podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ.

2.Ak národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán zahŕňa vyššiu trajektóriu čistých výdavkov, než je trajektória uvedená v technickej trajektórii vydanej Komisiou podľa článku 5, členský štát vo svojom pláne uvedie spoľahlivé a overiteľné hospodárske argumenty vysvetľujúce tento rozdiel.

Článok 12

Požiadavky

V národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne sa:

(a)zabezpečuje fiškálna úprava potrebná na to, aby verejný dlh najneskôr do konca obdobia úprav hodnoverne klesal alebo aby zostal na obozretnej úrovni, a na to, aby sa deficit verejných financií v strednodobom horizonte znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa pod ňou;

(b)vysvetľuje, ako sa ním zabezpečí realizácia investícií a reforiem reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v rámci európskeho semestra, v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, prípadne ako sa ním budú naprávať zistené makroekonomické nerovnováhy v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a ako sa ním budú riešiť spoločné priority Únie uvedené v prílohe VI k tomuto nariadeniu vrátane Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a digitálneho desaťročia, pričom bude v súlade s aktualizovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi a národnými plánmi pre digitálne desaťročie; 

(c)prípadne vysvetľuje, ako sa ním zabezpečí realizácia príslušného súboru reforiem a investícií uvedených v článku 13, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav členského štátu najviac o tri roky;

(d)vysvetľuje, ako sa ním zabezpečí dodržiavanie plánu obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu počas obdobia dostupnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s nariadením (EÚ) 2021/241.

Článok 13

Podmienky predĺženia obdobia úprav

1.Ak sa členský štát zaviaže uskutočniť príslušný súbor reforiem a investícií v súlade s kritériami stanovenými v odseku 2, obdobie úprav sa môže predĺžiť najviac o tri roky.

2.Súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, musí byť úmerný závažnosti problémov v oblasti verejného dlhu a strednodobého rastu v dotknutom členskom štáte.

Súbor reformných# a investičných záväzkov musí ako taký spĺňať tieto kritériá:

i)posilňuje rast;

ii)podporuje fiškálnu udržateľnosť;

iii)rieši spoločné priority Únie uvedené v prílohe VI;

iv)rieši príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované dotknutému členskému štátu vrátane prípadných odporúčaní prijatých v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe;

v)zabezpečuje, aby celková úroveň verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov počas trvania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu bola vyššia než strednodobá úroveň pred obdobím tohto plánu.

3.Každý z reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, musí byť dostatočne podrobný, prednostne uskutočňovaný, časovo ohraničený a overiteľný.

4.Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s nariadením (EÚ) 2021/241 možno na účely predĺženia obdobia úprav zohľadniť záväzky zahrnuté v schválenom pláne obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu.

5.Posúdenie toho, či súbor reformných a investičných záväzkov spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 a či každý z reformných a investičných záväzkov spĺňa podmienky uvedené v odseku 3, sa vykonáva v súlade s rámcom pre posudzovanie stanoveným v prílohe VII.

Článok 14

Revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán

1.Členský štát môže požiadať o možnosť predloženia revidovaného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Komisii pred koncom svojho obdobia úprav, ak existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia uskutočneniu pôvodného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu, alebo ak o predloženie nového národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu požiada nová vláda.

2.Komisia pred predložením revidovaného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu predloží v správe Hospodárskemu a finančnému výboru novú technickú trajektóriu.

3.S prihliadnutím na predchádzajúcu úpravu dotknutého členského štátu alebo skutočnosť, že sa žiadna úprava nevykonala, nová technická trajektória nesmie umožňovať odkladanie úsilia v oblasti fiškálnych úprav a nesmie viesť k nižšiemu úsiliu v oblasti fiškálnych úprav.

4.Keď sa predkladá revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, uplatňuje sa článok 12 a články 15 až 19.

5.Komisia v prípade potreby posudzuje najmä to, či sa má v rámci revidovaného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu aj naďalej uplatňovať akékoľvek predĺženie obdobia úpravy, pričom zohľadní vykonávanie súboru reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie v rámci pôvodného plánu, a zmeny z hľadiska problémov súvisiacich s verejným dlhom v rámci revidovaného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu.

Článok 15

Posudzovanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Komisiou

1.Komisia posúdi každý národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán do dvoch mesiacov od jeho predloženia. Ak je to potrebné, dotknutý členský štát a Komisia sa môžu dohodnúť na predĺžení obdobia na posúdenie o primerané obdobie.

2.    Komisia pri posudzovaní národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu v prípade všetkých členských štátov preskúma:

a) či sa národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom zabezpečuje, aby verejný dlh najneskôr do konca obdobia úprav hodnoverne klesal alebo zostal na obozretnej úrovni;

b) či sa deficit verejných financií udržiava pod referenčnou hodnotou 3 % HDP počas celého trvania plánu alebo, ak je deficit nad touto referenčnou hodnotou v čase predloženia národného strednodobého fiškálne-štrukturálneho plánu, či sa deficit verejných financií rýchlo vráti pod referenčnú hodnotu 3 % HDP najneskôr do konca obdobia úpravy;

c) či sa deficit verejných financií udržiava pod referenčnou hodnotou 3 % HDP, ak sa počas desaťročného obdobia neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia;

d) či je úsilie v oblasti fiškálnych úprav počas obdobia trvania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu aspoň úmerné celkovému úsiliu počas celého obdobia úprav;

e) či je fiškálna úprava v rokoch, v ktorých sa očakáva deficit dotknutého členského štátu nad referenčnou hodnotou 3 % HDP a tento deficit nie je blízko referenčnej hodnoty a jeho prekročenie nie je dočasné, v súlade s referenčnou hodnotou uvedenou v článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku zmeneného nariadením [X]; a

f) či je pomer dlhu k HDP na konci plánovacieho horizontu nižší než pomer dlhu k HDP v roku predchádzajúcom začiatku technickej trajektórie.

3.    Komisia okrem toho v prípade dotknutého členského štátu preskúma:

a) či súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, spĺňa podmienky stanovené v článku 13;

b) či ostatné reformné a investičné záväzky uvedené v pláne spĺňajú požiadavky stanovené v článku 12 písm. b).

Článok 16

Schvaľovanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Radou

Rada na základe odporúčania Komisie prijme odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v prípade potreby schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav zahrnutého v jeho národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne, spravidla do štyroch týždňov od prijatia odporúčania Komisiou.

Ak národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán slúži ako plán nápravných opatrení požadovaný pri náprave nadmerných makroekonomických nerovnováh, ako sa ustanovuje v článku 30, Rada v tomto odporúčaní schváli aj reformy a investície potrebné na nápravu týchto nerovnováh.

Článok 17

Odporúčanie Rady týkajúce sa revidovaného národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu

Ak sa Rada domnieva, že plán nespĺňa požiadavky stanovené v článku 15 ods. 2 a ods. 3 písm. a), na odporúčanie Komisie odporučí, aby dotknutý členský štát predložil revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán.

Článok 18

Odporúčanie Rady v prípade nesplnenia povinnosti členským štátom

Rada na základe odporúčania Komisie dotknutému členskému štátu odporučí, aby trajektóriou vývoja čistých výdavkov členského štátu bola technická trajektória vydaná Komisiou, ak:

a)dotknutý členský štát nepredloží revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán do jedného mesiaca od odporúčania Rady;

b)Rada usúdi, že revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán nespĺňa požiadavky stanovené v článku 15 ods. 2 a 3 písm. a);

c)členský štát nepredloží nový národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán na konci obdobia, na ktoré sa vzťahoval predchádzajúci národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán.

Článok 19

Neuspokojivé plnenie povinností, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, členským štátom

Ak sa členskému štátu umožní predĺženie obdobia úprav, ale nepodarí sa mu uspokojivo splniť svoj súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie uvedené v článku 13 ods. 1, Rada môže na základe odporúčania Komisie odporučiť revidovanú trajektóriu vývoja čistých výdavkov s kratším obdobím úprav.

KAPITOLA V 

REALIZÁCIA NÁRODNÝCH STREDNODOBÝCH FIŠKÁLNO-ŠTRUKTURÁLNYCH PLÁNOV

Článok 20

Správa o pokroku

1.Každý členský štát predkladá Komisii výročnú správu o pokroku pri realizácii svojho národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu, a to najneskôr do 15. apríla každého roka.

2.Výročná správa o pokroku uvedená v odseku 1 obsahuje najmä informácie o pokroku pri realizácii trajektórie vývoja čistých výdavkov, uskutočňovaní všeobecných reformných a investičných záväzkov v kontexte európskeho semestra a prípadne pri uskutočňovaní súboru reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav.

3.Výročná správa o pokroku uvedená v odseku 1 obsahuje aj informácie uvedené v prílohe III.

4.Každý členský štát svoju výročnú správu o pokroku zverejňuje.

   Článok 21

Monitorovanie Komisiou

Komisia monitoruje realizáciu národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu, a najmä trajektórie vývoja čistých výdavkov.

Komisia zriadi kontrolný účet, ktorý bude fungovať v súlade s prílohou IV, a bude sledovať kumulatívne odchýlky skutočných čistých výdavkov od trajektórie vývoja čistých výdavkov smerom nahor aj nadol.

Článok 22

Úloha nezávislých fiškálnych inštitúcií

Každá národná nezávislá fiškálna inštitúcia uvedená v článku 8 smernice Rady [...] 32 [o vnútroštátnych rozpočtových rámcoch] poskytuje posúdenie súladu údajov o výsledkoch rozpočtového hospodárenia uvedených v správe o pokroku uvedenej v článku 20 s trajektóriou vývoja čistých výdavkov. Každá národná nezávislá fiškálna inštitúcia v prípade potreby analyzuje aj faktory, ktoré podmieňujú odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov.

Článok 23

Varovanie Komisie a odporúčanie Rady týkajúce sa opatrení v príslušných oblastiach politiky

1.V prípade značného rizika odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov alebo rizika prekročenia referenčnej hodnoty deficitu verejných financií 3 % HDP môže Komisia adresovať dotknutému členskému štátu varovanie v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ.

2.Na základe odporúčania Komisie Rada do jedného mesiaca od varovania Komisie uvedeného v odseku 1 prijme odporúčanie pre dotknutý členský štát, pokiaľ ide o potrebné opatrenia v príslušných oblastiach politiky v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ.

Článok 24

Prudký hospodársky pokles v celej eurozóne alebo Únii

Rada môže na základe odporúčania Komisie prijať odporúčanie, ktorým sa členským štátom umožní odchýliť sa od svojej trajektórie vývoja čistých výdavkov v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v celej eurozóne alebo Únii, ak to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Rada stanovuje trvanie takéhoto odchýlenia.

Pokiaľ prudký hospodársky pokles v celej eurozóne alebo Únii pretrváva, Komisia naďalej monitoruje udržateľnosť dlhovej služby a zabezpečuje koordináciu politík a konzistentnú skladbu politík, v ktorej sa zohľadňuje dimenzia eurozóny a Únie.

Rada môže na základe odporúčania Komisie predĺžiť obdobie, počas ktorého sa členské štáty môžu odchyľovať od trajektórií vývoja čistých výdavkov, ak prudký hospodársky pokles v celej eurozóne alebo Únii pretrváva. Predĺženie sa môže udeliť viac než raz. Každé predĺženie však môže trvať najviac jeden ďalší rok.

Článok 25

Výnimočné okolnosti mimo kontroly členského štátu s výrazným vplyvom na verejné financie dotknutého členského štátu

Rada môže na základe odporúčania Komisie prijať odporúčanie, ktorým sa členskému štátu umožní odchýliť sa od svojej trajektórie vývoja čistých výdavkov v prípade výnimočných okolností mimo kontroly členského štátu s výrazným vplyvom na verejné financie dotknutého členského štátu, ak to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Rada stanovuje trvanie takéhoto odchýlenia.

Rada môže na základe odporúčania Komisie predĺžiť obdobie, počas ktorého sa členský štát môže odchyľovať od trajektórie vývoja čistých výdavkov, ak výnimočné okolnosti pretrvávajú. Predĺženie sa môže udeliť viac než raz. Každé predĺženie však môže mať trvanie najviac jeden ďalší rok.

KAPITOLA VI

HOSPODÁRSKY DIALÓG

Článok 26

Dialóg v rámci európskeho semestra

Európsky parlament musí byť náležite zapojený do európskeho semestra s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť za prijímané rozhodnutia a vzťah k nim, najmä prostredníctvom hospodárskeho dialógu. V prípade potreby sa v rámci európskeho semestra konzultuje s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby sú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými opatreniami v rámci európskeho semestra zapojené v súvislosti s hlavnými otázkami v príslušných oblastiach politiky relevantné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

V záujme posilnenia dialógu medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti môže Európsky parlament vyzvať predsedu Rady, Komisiu a prípadne predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby vystúpili v Parlamente a diskutovali o usmerneniach pre členské štáty, ktoré v príslušných oblastiach politiky vydala Komisia, záveroch Európskej rady a o výsledkoch mnohostranného dohľadu vykonávaného na základe tohto nariadenia.

V súlade s článkom 121 ZFEÚ predseda Rady a Komisia, a prípadne predseda Euroskupiny, každoročne podávajú Európskemu parlamentu a Európskej rade správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu.

Článok 27

Pravidlo „splň alebo vysvetli“

Od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne objasní svoju pozíciu.

Článok 28

Dialóg s členským štátom

Ak Rada adresuje členskému štátu odporúčanie podľa článku 23 ods. 2 v prípade značného rizika odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov, Európsky parlament môže tomuto členskému štátu ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

Článok 29

Pravidelné informovanie Európskeho parlamentu

1.Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o uplatňovaní tohto nariadenia.

2.Rada a Komisia zahrňujú do svojej správy pre Európsky parlament výsledky mnohostranného dohľadu vykonávaného podľa tohto nariadenia.

KAPITOLA VII

INTERAKCIA S NARIADENÍM (EÚ) č. 1176/2011

Článok 30

Interakcia s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe

1. Ak členský štát nesplní reformné a investičné záväzky uvedené vo svojom národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne s cieľom riešiť odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú relevantné pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe stanovený nariadením (EÚ) č. 1176/2011, a ak Komisia usúdi, že dotknutý členský štát je postihnutý nadmernými nerovnováhami v súlade s článkom 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, uplatňuje sa postup stanovený v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

2. V takom prípade členský štát, pre ktorý sa začal postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, predloží revidovaný plán v súlade s článkom 14 tohto nariadenia. Revidovaný plán sa riadi odporúčaním Rady prijatým v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Predloženie revidovaného plánu podlieha schváleniu Radou v súlade s článkami 16 až 19 tohto nariadenia. Revidovaný plán sa posudzuje v súlade s článkom 15 tohto nariadenia.

3. Ak členský štát predloží revidovaný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán podľa odseku 2, tento revidovaný plán slúži ako plán nápravných opatrení požadovaný podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a stanovujú sa v ňom konkrétne opatrenia v príslušných oblastiach politiky, ktoré dotknutý členský štát realizoval alebo plánuje realizovať, a obsahuje harmonogram týchto opatrení.

V takom prípade Rada v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 na základe posúdenia Komisie posúdi revidovaný plán do dvoch mesiacov od jeho predloženia. Monitorovanie a posudzovanie realizácie revidovaného plánu sa uskutočňuje v súlade s článkom 21 tohto nariadenia a článkami 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

KAPITOLA VIII

INTERAKCIA S NARIADENÍM (EÚ) č. 472/2013

Článok 31

Interakcia s postupom sprísneného dohľadu

Členský štát podliehajúci sprísnenému dohľadu podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 33 zohľadňuje pri prijímaní opatrení zameraných na riešenie zdrojov alebo potenciálnych zdrojov ťažkostí podľa článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia všetky odporúčania, ktoré mu boli adresované podľa článku 23 tohto nariadenia.

Ak sa na členský štát vzťahuje program makroekonomických úprav a jeho zmeny v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013, nevyžaduje sa, aby predložil strednodobý fiškálno-štrukturálny plán podľa článku 9 tohto nariadenia ani výročnú správu o pokroku podľa článku 20 tohto nariadenia.

KAPITOLA IX

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI

Článok 32

Zmena príloh

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 33 s cieľom meniť prílohy II až VII, aby ich mohla prispôsobovať tak, aby sa náležite zohľadnil ďalší vývoj alebo potreby, pokiaľ ide o informácie v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne (príloha II) alebo vo výročných správach o pokroku (príloha III), pokiaľ ide o fungovanie kontrolného účtu (príloha IV), metodiku posudzovania hodnovernosti (príloha V), spoločné priority Únie (príloha VI) alebo rámec posudzovania (príloha VII).

Článok 33

Vykonávanie delegovania právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 32 sa udeľuje od XXX na dobu neurčitú.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 32 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 32 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

KAPITOLA X

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Dialóg s členskými štátmi

Komisia zabezpečuje stály dialóg s členskými štátmi v súlade s cieľmi uvedenými v tomto nariadení. Na tento účel Komisia najmä vykonáva misie, aby posúdila sociálno-ekonomickú situáciu v danom členskom štáte a identifikovala akékoľvek riziká alebo ťažkosti spojené s plnením cieľov tohto nariadenia.

Článok 35

Misie hĺbkového dohľadu

1.Komisia môže na účely monitorovania na mieste vykonávať misie hĺbkového dohľadu v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú odporúčania vydané podľa článku 23.

2.Ak je dotknutý členský štát členským štátom, ktorého menou je euro, alebo členským štátom, ktorý je zapojený do ERM2, Komisia môže, ak to považuje za vhodné, pozvať zástupcov Európskej centrálnej banky, aby sa zúčastnili na misiách dohľadu.

Článok 36

Správa

1.Komisia predloží do [31. decembra 2030] a potom každých päť rokov Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia spolu s prípadným návrhom na jeho zmenu. Komisia uvedenú správu zverejňuje.

2.V správe uvedenej v odseku 1 sa preskúmava:

a)účinnosť tohto nariadenia, a najmä to, či sa ustanovenia upravujúce rozhodovanie ukázali ako dostatočne efektívne pri zabezpečovaní znižovania pomerov dlhu k HDP alebo ich udržiavaní na obozretnej úrovni v súlade s príslušnými odporúčaniami Rady;

b)pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a udržateľnej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov.

3.Správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 37

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1466/97

Nariadenie (ES) č. 1466/97 sa zrušuje.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)     Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1 .

(2)     Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6 .

(3)    Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii ( Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12 ).

(5)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku ( Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33 ).

(6)    Oznámenie Komisie COM(2020) 55 final z 5. februára 2020 s názvom Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí – Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, 1174/2011, 1175/2011, 1176/2011, 1177/2011, 472/2013 a 473/2013 a o vhodnosti smernice Rady 2011/85/EÚ.

(7)    Oznámenie Komisie COM(2022) 583 final z 9. novembra 2022 o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ.

(8)    Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2022) 104 final z 28. marca 2022 s názvom Online verejná konzultácia o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ – Zhrnutie odpovedí – Záverečná správa.

(9)    S cieľom posilniť rozpočtovú disciplínu počas celého hospodárskeho cyklu 25 členských štátov 2. marca 2012 ratifikovalo medzivládnu Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. V článku 2 ods. 1 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa pripomína, že „zmluvné strany túto zmluvu uplatňujú a vykladajú v súlade so zmluvami, na ktorých je založená Európska únia, najmä článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a v súlade s právom Európskej únie vrátane procesného práva, ak sa vyžaduje prijatie sekundárnych právnych predpisov“. V článku 2 ods. 2 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa pripomína, že táto zmluva „sa uplatňuje do tej miery, pokiaľ je v súlade so zmluvami, na ktorých je založená Európska únia, a s právom Európskej únie. Nezasahuje do právomoci Únie konať v oblasti hospodárskej únie.“ Hlava III Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii s názvom Rozpočtová dohoda je záväzná pre členské štáty, ktorých menou je euro, a dobrovoľná pre ostatné členské štáty (článok 1 ods. 2 a článok 14 ods. 5 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii). V článku 16 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa stanovuje, že „najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa na základe hodnotenia skúseností získaných s jej vykonávaním podniknú v súlade so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie potrebné kroky s cieľom začleniť obsah tejto zmluvy do právneho rámca Európskej únie“.

(10)    Pozri oznámenie COM(2012) 342 final z 20. júna 2012 s názvom Spoločné zásady pre vnútroštátne fiškálne korekčné mechanizmy.

(11)     https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2017-02/c20171201_en.pdf .

(12)

   Dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie zásad právneho štátu, najmä nezávislé, kvalitné a efektívne justičné systémy, fungujúce a účinné daňové systémy, ako aj účinné rámce pre platobnú neschopnosť a spoľahlivé rámce boja proti korupcii a podvodom predstavujú v tejto súvislosti rozhodujúce činitele.

(13)    Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(14)    Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(15)    Oznámenie Komisie COM(2020) 55 final z 5. februára 2020 s názvom Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí – Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, 1174/2011, 1175/2011, 1176/2011, 1177/2011, 472/2013 a 473/2013 a o vhodnosti smernice Rady 2011/85/EÚ.

(16)    Oznámenie Komisie COM(2021) 662 final z 19. októbra 2021 s názvom Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí.

(17)    COM(2022) 583 final.

(18)    Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1937 z 21. októbra 2015, ktorým sa zriaďuje nezávislá Európska fiškálna rada s poradnou funkciou (Ú. v. EÚ L 282, 28.10.2015, s. 37).

(19)    Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(20)    Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).

(21)    Uznesenie Európskej rady o Pakte stability a rastu (Amsterdam) zo 17. júna 1997 (Ú. v. ES C 236, 2.8.1997, s. 1).

(22)    V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa stanovuje cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality v celej Únii do roku 2050 a vyžaduje sa v ňom, aby inštitúcie Únie a členské štáty dosiahli pokrok v posilňovaní adaptívnej kapacity, čo si vyžaduje značné verejné investície na zníženie negatívnych sociálno-ekonomických vplyvov zmeny klímy na EÚ a jej členské štáty vrátane negatívnych vplyvov na rast a fiškálnu udržateľnosť.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11).

(27)    Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii z 2. marca 2012.

(28)    Oznámenie Komisie COM(2012) 342 final z 20. júna 2012 „Spoločné zásady pre vnútroštátne fiškálne korekčné mechanizmy“.

(29)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(31)    Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6).

(32)    Smernica Rady [...] z [...] [ktorou sa mení smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov] (Ú. v. EÚ ...,..., s....).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 4. 2023

COM(2023) 240 final

PRÍLOHY

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97

PRÍLOHA I 

Kritériá na stanovenie technickej trajektórie pre členské štáty, ktoré majú verejný dlh nad referenčnou hodnotou 60 % HDP alebo deficit verejných financií nad referenčnou hodnotou 3 % HDP

V prípade členských štátov, ktoré majú verejný dlh nad referenčnou hodnotou 60 % HDP alebo deficit verejných financií nad referenčnou hodnotou 3 % HDP, technická trajektória zabezpečuje, aby:

a)sa najneskôr do konca obdobia úprav desaťročná trajektória dlhu hodnoverne znižovala alebo aby zostala na obozretnej úrovni, ak sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia;

b)sa deficit verejných financií znížil a udržal pod referenčnou hodnotou 3 % HDP, ak sa počas tohto desaťročného obdobia neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia;

c)v rokoch, v ktorých sa očakáva deficit dotknutého členského štátu nad referenčnou hodnotou 3 % HDP a tento deficit nie je blízko referenčnej hodnoty, pričom prekročenie nie je dočasné, technická trajektória bola v súlade aj s referenčnou hodnotou uvedenou v článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku zmeneného nariadením [X];

d)sa úsilie v oblasti úprav neodkladalo na posledné roky obdobia úprav, to znamená, aby úsilie v oblasti fiškálnych úprav počas obdobia trvania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu bolo aspoň úmerné celkovému úsiliu počas celého obdobia úprav;

e)pomer verejného dlhu k HDP na konci plánovacieho horizontu bol nižší než pomer verejného dlhu k HDP v roku predchádzajúcom začiatku technickej trajektórie a

f)aby rast vnútroštátnych čistých výdavkov zostal v priemere pod úrovňou strednodobého rastu potenciálneho HDP, a to spravidla počas celého časového horizontu plánu.

PRÍLOHA II

Informácie, ktoré sa majú poskytovať v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán musí obsahovať tieto informácie:

a)Národnú trajektóriu vývoja čistých výdavkov uvedenú v článku 11. Ostatné rozpočtové premenné mimo kontroly vlády, ktoré sú súčasťou vymedzenia čistých výdavkov uvedeného v článku 2, pozostávajú z výdavkov na programy Únie plne krytých príjmami z fondov Únie a cyklických prvkov výdavkov na dávky v nezamestnanosti.

b)Plánovaný vývoj rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike.

c)Plánovaný vývoj pomeru verejného dlhu k HDP.

d)Informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva a podmienených záväzkoch s prípadným veľkým vplyvom na štátne rozpočty vrátane štátnych záruk, nesplácaných úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejných subjektov vrátane ich rozsahu, potenciálnych výdavkov a záväzkov vyplývajúcich zo súdnych prípadov a v rámci možností aj informácie o podmienených záväzkoch súvisiacich s katastrofami a klímou.

e)Hlavné predpoklady očakávaného hospodárskeho vývoja a hlavných ekonomických premenných, ktoré sú relevantné pre zabezpečovanie súladu s konvergenciou verejného dlhu smerom k obozretnej úrovni a udržanie deficitu verejných financií pod referenčnou hodnotou 3 % HDP.

f)V prípade, že členský štát použije predpoklady uvedené v písmene e), ktoré sa líšia od predpokladov Komisie počas obdobia úprav národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a nasledujúceho desaťročného obdobia, ak sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia, náležité vysvetlenia a odôvodnenia založené na spoľahlivých ekonomických argumentoch týkajúcich sa týchto rozdielov.

g)Analýzu znázorňujúcu, aký vplyv by mali zmeny hlavných hospodárskych predpokladov na rozpočtovú a dlhovú pozíciu členského štátu.

h)V prípade potreby riadne podložené dôvody (s relevantnými spoľahlivými a overiteľnými ekonomickými argumentmi) na odchýlenie sa od technickej trajektórie predloženej Komisiou.

i)Reformné a investičné priority v reakcii na hlavné výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, pričom sa zohľadní súčasný stav plnenia týchto odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

j)Celkové verejné investičné výdavky, ako aj výdavky na reformy a verejné investície zamerané na riešenie spoločných priorít Únie uvedených v prílohe VI.

k)V prípade potreby informácie o súbore konkrétnych, časovo ohraničených a overiteľných reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav podľa článku 13, harmonogram ich vykonávania, ako aj spoľahlivé ekonomické argumenty dokazujúce, že tento súbor reformných a investičných záväzkov spĺňa kritériá podľa článku 13, pričom sa zohľadňujú kritériá posudzovania uvedené v prílohe VII.

l)Čo najrozsiahlejšiu kvantifikáciu očakávaných vplyvov reforiem a investícií uvedených v písmene k) na fiškálnu udržateľnosť, rast a zamestnanosť, v prípade potreby v súlade so spoločne dohodnutými metodikami.

m)Ak je to možné, vplyv reformných a investičných záväzkov uvedených v písmene k) na rozpočet v strednodobom horizonte a na strednodobý potenciálny rast.

n)V prípade potreby reformy a investície na nápravu zistených makroekonomických nerovnováh v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe.

o)Plánovanú celkovú úroveň verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov na obdobie národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu.

p)V prípade členských štátov s nízkym verejným dlhom, ale s veľkými implicitnými záväzkami v dôsledku starnutia obyvateľstva, by sa v trajektórii vnútroštátnych čistých výdavkov a reformách národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov mali náležite zohľadniť výzvy spojené s dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou verejných financií.

q)Informácie o konzultáciách so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a inými príslušnými zainteresovanými stranami na účely prípravy plánu.

PRÍLOHA III

Informácie, ktoré majú poskytovať členské štáty vo výročných správach o pokroku

Členské štáty vo svojej výročnej správe o pokroku predkladajú tieto informácie:

a)Porovnanie plánovaných čistých výdavkov na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a čistých výdavkov na základe údajov o výsledkoch rozpočtového hospodárenia.

b)Porovnanie od začiatku národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu medzi prognózami hlavných ekonomických premenných predložených v uvedenom pláne a výslednými údajmi pre tieto premenné, ako aj dôsledky pre dodržiavanie trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a dôsledky na plánovanú trajektóriu vývoja pomeru verejného dlhu k HDP uvedenú v danom pláne.

c)Analýzu vykonávania diskrečných príjmových opatrení v predchádzajúcom roku.

d)Pokrok a plánované plnenie záväzkov týkajúcich sa reforiem a investícií uvedených v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne na nasledujúci rok na základe informácií, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s prílohou II písmenami i) a j), ako aj prípadne písmenami k) a n).

e)Informácie za nasledujúci rok o tom, ako členský štát plánuje plniť odporúčania pre jednotlivé krajiny z predchádzajúceho roka, prípadne vrátane odporúčania o hospodárskej politike eurozóny.

f)Počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti informácie o pokroku pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti s cieľom splniť požiadavky na polročné podávanie správ v kontexte európskeho semestra, ako sa stanovuje v článku 27 nariadenia (EÚ) 2021/241.

g)Informácie o vývoji podmienených záväzkov stanovených v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne a uvedených v prílohe II písm. d), ako aj prípadných implicitných záväzkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, a informácie o podmienených záväzkoch a implicitných záväzkoch za nasledujúci rok.

h)Hlavné predpoklady týkajúce sa očakávaného hospodárskeho vývoja a hlavných ekonomických premenných na nasledujúce roky obdobia úprav vrátane pomeru verejného dlhu k HDP.

i)Prognózy pri nezmenených politikách na nasledujúce roky obdobia úprav týkajúce sa verejných výdavkov a príjmov a ich hlavných zložiek vrátane výdavkov na verejné investície.

j)Plánované verejné výdavky a príjmy ako percentuálny podiel HDP a ich hlavné zložky na nasledujúce roky obdobia úprav, berúc do úvahy trajektóriu vývoja čistých výdavkov stanovenú Radou.

k)Opis a kvantifikáciu výdavkových a príjmových opatrení, ktoré sa majú vykonať na preklenutie rozdielu medzi prognózami výdavkov a príjmov uvedenými v písmene i) pri nezmenených politikách a plánovanými výdavkami a príjmami uvedenými v písmene j).

l)V prípade potreby analýzu vývoja makroekonomických nerovnováh zistených v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a vplyvu vykonávania príslušných reforiem a investícií, ktoré boli oznámené v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne v súlade s prílohou II písm. n), na tieto nerovnováhy.

m)Informácie o vykonávaní varovania zo strany Komisie alebo odporúčania Rady podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ.

n)Informácie o vývoji na trhu práce a v oblasti zručností a sociálnej politiky, ako aj o vykonávaní prijatých opatrení v príslušných oblastiach politík, ktoré podporujú vzostupnú sociálnu konvergenciu medzi členskými štátmi smerom k lepším pracovným a životným podmienkam v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv a usmerneniami politík zamestnanosti podľa článku 148 ZFEÚ. To zahŕňa očakávaný vplyv opatrení vo vzťahu k pokroku pri dosahovaní národných cieľov v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030.

o)Posúdenie nezávislými fiškálnymi inštitúciami uvedené v článku 22.

PRÍLOHA IV

Fungovanie kontrolného účtu

Na kontrolnom účte pre každý členský štát uvedenom v článku 21 sa zaznamenáva záporný zostatok, ak skutočné čisté výdavky v členskom štáte v danom roku prekročia trajektóriu vývoja čistých výdavkov stanovenú Radou.

Na kontrolnom účte sa zaznamenáva kladný zostatok, ak sú skutočné čisté výdavky v členskom štáte v danom roku pod úrovňou trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenou Radou.

Kumulovaný zostatok kontrolného účtu v danom období je súčtom ročných záporných a kladných zostatkov zaznamenaných počas tohto obdobia.

PRÍLOHA V

Metodika posudzovania hodnovernosti Komisiou

Metodika posudzovania hodnovernosti podľa článku 8 je založená na týchto podmienkach:

·pomer verejného dlhu k HDP by mal klesať alebo zostať na obozretnej úrovni na základe deterministických scenárov v medziach strednodobého rámca Komisie pre prognózu verejného dlhu opísaných v monitore udržateľnosti dlhovej služby za rok 2022,

·riziko, že pomer verejného dlhu k HDP sa počas piatich rokov nasledujúcich po období úprav národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu nebude znižovať, je dostatočne nízke. Riziko sa posudzuje pomocou stochastickej analýzy Komisie.

PRÍLOHA VI

Spoločné priority Únie

Spoločnými prioritami Únie uvedenými v článku 12 písm. b) sú:

a)Európska zelená dohoda 1 vrátane prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050 2 a premietnutia na národnú úroveň prostredníctvom národných energetických a klimatických plánov;

b)Európsky pilier sociálnych práv 3 vrátane súvisiacich cieľov v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030;

c)politický program digitálne desaťročie do roku 2030 4 zohľadnený na národnej úrovni prostredníctvom národných strategických plánov digitálneho desaťročia;

d) Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti 5 .

PRÍLOHA VII

Rámec posudzovania pre súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav

1.Rozsah pôsobnosti

Účelom tohto rámca posudzovania je slúžiť:

–Komisii ako základ posúdenia toho, či súbor reformných a investičných záväzkov zahrnutých do národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov, ktoré tvoria základ pre predĺženie ich obdobia úprav, spĺňa kritériá stanovené v článku 13 ods. 2. Tento rámec posudzovania teda predstavuje základ pre uplatňovanie kritérií posudzovania uvedených v článku 13 ods. 2 s cieľom zabezpečiť spravodlivý a transparentný proces,

–ako základ na posúdenie toho, či každý z týchto reformných a investičných záväzkov spĺňa podmienky stanovené v článku 13 ods. 3. Tento rámec posudzovania teda predstavuje aj základ pre uplatňovanie podmienok uvedených v článku 13 ods. 3 s rovnakým účelom.

2.Kritériá posudzovania

Súbor reformných a investičných záväzkov zahrnutých v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, musí byť v súlade s článkom 13 ods. 2 úmerný závažnosti problémov súvisiacich s verejným dlhom preukázaných v najnovšej aktualizácii monitora udržateľnosti dlhovej služby a výziev súvisiacich so strednodobým rastom v členskom štáte. V prípade členských štátov, v ktorých sú problémy súvisiace s verejným dlhom spojené s významnými výzvami v oblasti strednodobého rastu, sa očakáva, že súbor reforiem a investícií sa bude zaoberať aj prekážkami strednodobého rastu.

Súbor reformných a investičných záväzkov musí ako taký spĺňať tieto kritériá:

2.1.Súbor reformných a investičných záväzkov posilňuje rast

–Očakáva sa, že súbor reformných a investičných záväzkov bude na základe dôveryhodných, dobre zdokumentovaných a obozretných predpokladov udržateľným spôsobom predstavovať významný impulz pre rastový potenciál hospodárstva dotknutého členského štátu.

2.2.Súbor reformných a investičných záväzkov podporuje fiškálnu udržateľnosť

–Očakáva sa, že súbor reformných a investičných záväzkov so sebou prinesie v strednodobom horizonte významné štrukturálne zlepšenie verejných financií, a to štrukturálnym znižovaním verejných výdavkov alebo zvyšovaním verejných príjmov dotknutého členského štátu.

2.3.Súbor reformných a investičných záväzkov rieši priority Únie uvedené v prílohe VI

–Súbor reformných a investičných záväzkov významne prispieva aspoň k jednej z priorít Únie uvedených v prílohe VI

2.4. Súbor reformných a investičných záväzkov ako celok rieši príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vrátane prípadných odporúčaní vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe

–Očakáva sa, že súbor príslušných reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, bude ako celok riešiť výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vrátane prípadných odporúčaní vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadní rozsah výziev špecifických pre danú krajinu a záväzky prijaté v rámci plánov obnovy a odolnosti.

2.5. Súbor reformných a investičných záväzkov zabezpečuje, aby celková úroveň verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov počas trvania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu bola vyššia než strednodobá úroveň pred obdobím tohto plánu

–Či je plánovaná úroveň verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov počas trvania plánu vyššia než strednodobá úroveň pred obdobím tohto plánu.

Okrem toho by každý z reformných a investičných záväzkov členských štátov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, mal byť dostatočne podrobný, prednostne uskutočňovaný, časovo ohraničený a overiteľný.

–opis reformných a investičných záväzkov je jasný a stanovujú sa v ňom podrobné prvky každej reformy a investície, ktoré Komisii umožňujú posúdiť kritériá uvedené v bodoch 2.1 až 2.5, a to aj pokiaľ ide o ich vykonávanie a monitorovanie,

–reformy sa uskutočňujú v rámci obdobia trvania plánu,

–investície sa uskutočňujú najneskôr do konca obdobia úprav,

–národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán obsahuje jasné a realistické, relevantné a spoľahlivé ukazovatele, ktoré umožňujú overiť pokrok pri účinnom vykonávaní reformných a investičných záväzkov.

(1)    Oznámenie Komisie COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22).

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy).

(3)    (2017/C 428/09) Medziinštitucionálne vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).

(4)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).

(5)    Rada Európskej únie, COPS 130.