EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 10. 2023
COM(2023) 650 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o stave energetickej únie za rok 2023
(podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy)
{SWD(2023) 646 final}
Úvod a hlavné body
Minulý rok, hneď ako sa svet začal zotavovať z hospodárskej krízy spôsobenej globálnou pandémiou, Európska únia (EÚ) čelila jednej z najväčších výziev od svojho založenia pre vojnu besniacu na našom kontinente a najhoršiu celosvetovú energetickú krízu za posledné desaťročia. Ukrajina bola vystavená neodôvodnenému a nevyprovokovanému vojenskému útoku a dodávky energie boli zneužité na vojnové účely Ruskom s úmyslom narušiť dodávky fosílnych palív do Európy, a tým poškodiť naše hospodárstvo.
Bolo potrebné prijať opatrenia na úsporu energie, diverzifikáciu našich dodávok energie a urýchlenie prechodu na čistú energiu, a tým na čo najskoršie zníženie závislosti od dovozu ruských fosílnych palív. EÚ a jej 27 členských štátov podnikli tvrdé, rázne a jednotné kroky. Komisia navrhla plán REPowerEU, ktorý v priebehu roka sprevádzalo viacero núdzových legislatívnych opatrení prijatých veľkou rýchlosťou. Spoločne ako EÚ sa nám podarilo zabrániť narušeniu dodávok energie, úspešne sme zmiernili tlak na trhy s energiou a zvýšili sme dodávky čistej energie z obnoviteľných zdrojov. V máji 2023 EÚ po prvýkrát v dejinách vyrobila viac elektriny z veternej a zo slnečnej energie ako z fosílnych palív.
Stručne povedané, EÚ sa úspešne podarilo zabrániť najhoršej energetickej kríze. Zároveň sme krízu využili na posilnenie nášho zámeru urýchliť prechod na čistú energiu, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Európska zelená dohoda, ktorá je „odpoveďou v skúške dejín“ EÚ, je teraz nielen naliehavo dôležitou politikou v oblasti klímy a európskou stratégiou rastu, ale aj nevyhnutnosťou z hľadiska energetickej bezpečnosti a autonómie EÚ. Európska zelená dohoda sa skutočne stala ústredným prvkom našej celkovej hospodárskej stratégie a kľúčovým faktorom rastu a konkurencieschopnosti.
Najhoršie účinky krízy sú teraz možno za nami, no ešte sa netreba tešiť. Trhy s energiou sú naďalej zraniteľné, dotácie na fosílne palivá sa počas krízy zvýšili, inflácia je stále vysoká, treba chrániť našu kritickú infraštruktúru, a to aj pred sabotážami, a vplyv krízy poukazuje na riziká závislosti od nespoľahlivých zdrojov. Z dlhodobého hľadiska musí EÚ naďalej zabezpečovať cenovo dostupnú, spoľahlivú a prístupnú energiu pre domácnosti a posilňovať priemyselnú a hospodársku konkurencieschopnosť svojho priemyslu a hospodárstva, aby zostala kľúčovým globálnym aktérom. Energetická kríza a narušenia dodávateľských reťazcov za posledné dva roky svedčia o význame rozšírenia výrobnej kapacity emisne neutrálneho priemyslu EÚ a posilnenia jeho konkurencieschopnosti. V akte o emisne neutrálnom priemysle Komisia navrhla dôležité reformy na zvýšenie výrobnej kapacity v rámci EÚ, ktoré majú byť doplnené opatreniami na lepšiu ochranu nášho priemyslu pred narušeniami trhu tretími krajinami. Silný európsky priemysel čistých technológií má zásadný význam pre budúcnosť EÚ.
Výročná správa o stave energetickej únie spolu s jej sprievodnými správami je dôležitým nástrojom na zhodnotenie pokroku EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie a prechodu na čistú energiu v súlade s cieľmi v oblasti energetiky a klímy. Tohtoročná správa sa zaoberá tým, ako EÚ reagovala na bezprecedentné krízy a výzvy počas súčasného mandátu Komisie, a rozoberajú sa v nej zostávajúce výzvy.
Štruktúra správy pozostáva z troch častí. V prvej časti sa opisuje, ako vysoké ambície v oblasti klímy a životného prostredia v rámci Európskej zelenej dohody poskytli základ pre stratégiu reakcie EÚ na krízu a stratégiu pre rast a konkurencieschopnosť. V druhej časti sa analyzuje súčasný stav implementácie energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch na základe posúdenia správ členských štátov o pokroku v súvislosti s ich národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP) vykonaného Komisiou. Posledná časť poukazuje na budúce výzvy pre energetický systém a energetickú politiku EÚ.
Spolu s touto správou sa uverejňuje súbor sprievodných správ, ako je uvedené ďalej. Tieto správy poskytujú podrobnejšie posúdenie pokroku iniciatív energetickej únie v rámci jej piatich rozmerov a prechodu na čistú energiu.
̶Posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov energetickej únie a opatrení v oblasti klímy
̶Správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2023
̶Správa o udržateľnosti bioenergie podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999
̶Správa o obnove vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov a budov s takmer nulovou energetickou spotrebou podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999
̶Správa o vykonávaní smernice EÚ/2019/944 o elektrine
̶Správa o dotáciách na energiu v Európe za rok 2023
̶Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy
̶Správa o fungovaní trhu s uhlíkom v roku 2022
̶Správa o kvalite benzínu a motorovej nafty, ktoré sa používajú v cestnej doprave
̶Správa o vykonávaní smernice 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého
|
Stav energetickej únie – kľúčové úspechy v roku 2023
̶EÚ rýchlo odklonila svoj dovoz energie z Ruska, čo v konečnom dôsledku zaručilo jej energetickú bezpečnosť. Energetická platforma EÚ prispela k cieľom EÚ týkajúcim sa diverzifikácie pomocou mechanizmu agregácie dopytu. Do októbra 2023 sa úspešne zrealizovali tri kolá verejného obstarávania s agregovaným dopytom 44,75 miliardy m³ a s objemom ponúk 52 mld. m³.
̶Celkový dovoz ruského plynu v porovnaní s ročným objemom 155 mld. m³ pred krízou klesol v roku 2022 na približne 80 mld. m³ a v roku 2023 sa odhaduje na 40 – 45 mld. m³.
̶V snahe kompenzovať znížený dovoz z Ruska EÚ rozšírila svoj dovoz zemného plynu a LNG z Nórska a USA. Hoci sa dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) zvýšil, celkový podiel ruského plynu (LNG a potrubný zemný plyn) na celkovom dovoze plynu do EÚ klesol zo 45 % až 50 % v predkrízových rokoch na 15 % a podiel ruského potrubného plynu na menej ako 10 % od januára 2023.
̶EÚ takisto rozšírila celosvetové úsilie s cieľom motivovať k vyššiemu znižovaniu emisií metánu ako prvku opatrení v oblasti klímy, ako aj podpory energetickej bezpečnosti. Preskúmaním tzv. schém Vy zbierate/my nakupujeme sa zvyšuje dostupnosť dodávok plynu pre EÚ a pre svetový trh.
̶EÚ a jej energeticky náročné priemyselné odvetvia znížili svoj dopyt po energii v porovnaní s úrovňami spred krízy COVID-19, a to aj vďaka úsporám viac ako 18 % plynu v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi. EÚ zároveň naplnila svoje zásobníky plynu až na 95 % pred zimou 2022 – 2023 a predišla prerušeniam dodávok energie. EÚ takisto dosiahla svoj cieľ týkajúci sa naplnenia zásobníkov plynu na 90 % 18. augusta, viac ako dva mesiace pred konečným termínom 1. novembra 2023.
̶EÚ urýchlila inštaláciu výkonu energie z obnoviteľných zdrojov a vyrábala čoraz väčšie množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2022 bolo 39 % elektriny vyrobených z obnoviteľných zdrojov a v máji 2023 veterná a slnečná energia prvýkrát prevýšila celkovú výrobu elektriny z fosílnych palívRok 2022 bol rekordným rokom pre nový inštalovaný výkon slnečnej fotovoltiky (41 GW), čo je o 60 % viac ako v roku 2021 (26 GW). Podobné výsledky sa dosiahli aj v prípade výkonu veternej energie na pevnine a na mori (o 45 % viac inštalovaného výkonu ako v roku 2021), a to aj vďaka zrýchleným procesom udeľovania povolení.
̶EÚ sa dohodla na zvýšených cieľoch v oblasti prechodu na čistú energiu v súlade s plánom REPowerEU a Európskou zelenou dohodou. Spoluzákonodarcovia sa dohodli na cieli 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ do roku 2030 s ambíciou dosiahnuť 45 % a na cieli znížiť konečnú spotrebu energie na úrovni EÚ o 11,7 % do roku 2030 v porovnaní s prognózami referenčného scenára z roku 2020.
̶Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 32,5 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 67 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami.
̶V marci 2023 Komisia navrhla cielenú reformu koncepcie trhu s elektrinou a nariadenia o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou. Cieľom navrhovaných ustanovení je dosiahnuť, aby bol priemysel EÚ čistý a konkurencieschopnejší, pričom zahŕňajú štrukturálne opatrenia na posilnenie postavenia a ochranu spotrebiteľov a na zníženie dominantného vplyvu plynu na cenu elektriny. Navrhovaná reforma podporí konkurencieschopné trhy a transparentné stanovovanie cien s cieľom pripraviť energetický systém EÚ na dekarbonizované hospodárstvo.
̶Popri týchto intervenciách boli zavedené podporné opatrenia s cieľom poskytnúť domácnostiam a podnikom úľavu od vysokých cien energií. Úspešne sa nimi zmiernili vplyvy energetickej krízy na životné náklady. Treba vyzdvihnúť, že hoci sa počet osôb postihnutých energetickou chudobou v celej EÚ zvýšil o 10,7 milióna, tento nárast by bol bez politických intervencií ešte výraznejší.
̶Komisia podporila členské štáty pri optimalizácii využívania našej plynárenskej infraštruktúry. V posledných mesiacoch dosiahla EÚ pozoruhodný pokrok v diverzifikácii svojich dodávok energie a posilňovaní existujúcej infraštruktúry zemného plynu prostredníctvom plynovodov, napr. baltského plynovodu, prepojovacieho vedenia Poľsko – Slovensko, prepojovacieho vedenia Grécko – Bulharsko, umožnenia spätného toku medzi Francúzskom a Nemeckom, a terminálov LNG, napr. v Nemecku, Taliansku a vo Fínsku.
̶Krátko po invázii Ruska na Ukrajinu EÚ 16. marca 2022 zosynchronizovala Ukrajinu a Moldavsko s európskou kontinentálnou sieťou, čo predstavovalo historický míľnik. Komerčné výmeny elektriny sa začali v lete 2022. Pobaltské štáty sa dohodli, že synchronizáciu svojich sietí s európskou kontinentálnou sieťou urýchlia do februára 2025.
̶V januári 2023 sa členské štáty dohodli na nezáväzných cieľoch pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori do roku 2050 s priebežnými cieľmi na roky 2030 a 2040 v každej z piatich morských oblastí EÚ. Nové ciele do roku 2030 sú takmer dvakrát vyššie ako cieľ na úrovni 61 GW stanovený v stratégii Komisie z roku 2020. Z toho plynie celková ambícia inštalovaného výkonu vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov na mori približne 111 GW do konca tohto desaťročia, čo sa do polovice storočia v súlade so stratégiou EÚ pre obnoviteľné zdroje energie na mori zvýši na približne 317 GW.
̶V máji 2023 Komisia vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra týkajúce sa zelenej transformácie pre všetky členské štáty so zameraním najmä na obnoviteľné zdroje energie, energetickú infraštruktúru a energetickú efektívnosť.
̶Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti riadne prebieha. Zo 705 míľnikov a cieľov, ktoré boli dosiaľ uspokojivo splnené, 261 splnených míľnikov a cieľov prispieva k cieľu v oblasti klímy. Od 1. marca 2022 sa najväčší pokrok dosiahol v oblastiach politiky, ako je energetická efektívnosť, udržateľná mobilita, energia z obnoviteľných zdrojov a siete. Celkový odhadovaný klimatický príspevok 27 národných plánov obnovy a odolnosti dosahuje 254 miliárd EUR, čo predstavuje 50 % celkových pridelených prostriedkov.
̶Vo februári 2023 EÚ prijala zmenené nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorým sa poskytujú dodatočné finančné prostriedky (k dispozícii až 166 miliárd EUR) na investície a reformy, ktorými sa dosiahnu ciele plánu REPowerEU.
̶Treba poznamenať, že z vôbec prvého posúdenia pokroku členských štátov pri vykonávaní svojich plánov NEKP predložených v roku 2019, ktoré sa uskutočnilo v roku 2023, vyplýva, že na dosiahnutie zvýšených cieľov EÚ do roku 2030 a na udržanie pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050 sú stále potrebné značné ambície a implementačné úsilie.
|
1. EURÓPSKA ZELENÁ DOHODA AKO STRATÉGIA RASTU A REAKCIA NA KRÍZU: NA CESTE KU KLIMATICKEJ NEUTRALITE
1.1.
Európska zelená dohoda a energetická únia: zhodnotenie situácie a napredovanie po následkoch kríz
Už od prvých dní európskej integrácie zohrávala energetika kľúčovú úlohu. V roku 1952 Európske spoločenstvo uhlia a ocele, predchodca EÚ, vytvorilo jednotný trh s uhlím a oceľou, na ktorom sa v tom čase združoval hlavný zdroj energie. O niekoľko rokov neskôr bol Rímskou zmluvou (1957) založený Euratom s cieľom vytvoriť spoločný trh pre rozvoj mierového využívania jadrovej energie. V 90. rokoch 20. storočia sa do európskeho programu dostala energia z obnoviteľných zdrojov s prvými orientačnými cieľmi. Lisabonskou zmluvou (2007) bola do zmlúv o EÚ zakotvená energetická politika ako spoločná právomoc členských štátov a EÚ. Odvtedy sa jej význam neustále zvyšuje, čo sa prejavuje aj v súčasnom programe Komisie.
Graf 1: Časová os od začiatku pôsobenia súčasnej Komisie
Krátko po nástupe do funkcie predsedníčka von der Leyenová oznámila Európsku zelenú dohodu ako zastrešujúcu politickú prioritu. Komisia sa zaviazala riešiť výzvy v oblasti energetiky, klímy a životného prostredia a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou. V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa stanovuje, že hospodárstvo EÚ by malo do roku 2030 znížiť svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990, pričom sa od EÚ vyžaduje, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou. To si vyžaduje transformáciu EÚ na spoločnosť, ktorá chráni svoj prírodný kapitál, s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje a založeným na čistej energii. V záujme dosiahnutia tohto cieľa zohráva zásadnú úlohu transformácia energetického systému, keďže na výrobu a využívanie energie pripadá viac ako 75 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Energetická únia podporuje prechod na čistú energiu, pričom spája všetky aspekty energetickej politiky v rámci súdržného a integrovaného prístupu. Energetická únia je založená na piatich rozmeroch: 1. bezpečnosť, solidarita a dôvera; 2. plne integrovaný vnútorný trh s energiou; 3. energetická efektívnosť; 4. opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácia hospodárstva a 5. výskum, inovácia a konkurencieschopnosť. Všetky rozmery sú zásadné pre Európsku zelenú dohodu a pre deklarovanú ambíciu EÚ zaujať vedúce postavenie na celom svete v otázke zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia tým, že bude dôveryhodným príkladom v oblasti energetickej transformácie.
Len štyri mesiace po zložení novej Komisie vypuknutie pandémie COVID-19 znamenalo zlom v plánovanej práci a Komisia prešla do režimu krízového riadenia. Rozsiahle obmedzenia pohybu spôsobili vážnu hospodársku krízu. Komisia prijala strategické rozhodnutie urýchliť transformáciu hospodárstva a spoločnosti a využiť Európsku zelenú dohodu ako stratégiu oživenia a rastu.
Komisia navrhla nástroj obnovy NextGenerationEU, prostredníctvom ktorého získava finančné prostriedky požičiavaním si na kapitálových trhoch v mene EÚ ako celku v nebývalom rozsahu. To jej umožňuje ponúknuť atraktívnejšie podmienky, ktoré sa prenášajú na príjemcov jej programov financovania. Znamená to, že EÚ dokáže poskytovať úvery členským štátom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s úverovým ratingom a veľkosťou EÚ ako emitenta. V rámci tohto nástroja sa EÚ stala najväčším emitentom zelených dlhopisov na svete. Prinajmenšom 37 % Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zameriava na reformy a investície do zelených technológií a kapacít vrátane udržateľnej mobility, energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, adaptácie na zmenu klímy, obehového hospodárstva a biodiverzity. To umožnilo rozsiahle investície do prechodu na čistú energiu a zároveň zmiernilo následky hospodárskej krízy.
Komisia pri plánovaní obnovy po kríze a nasmerovávaní ďalších investícií do cieľov Európskej zelenej dohody zaviedla viacero legislatívnych opatrení v snahe napredovať pri prechode na čistú energiu a dosahovaní jej zvýšeného cieľa v oblasti klímy do roku 2030. V júli a decembri 2021 Komisia navrhla balík Fit for 55, t. j. súbor návrhov na revíziu a aktualizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky, klímy a biodiverzity. Zahŕňal okrem iného návrhy týkajúce sa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, smernice o energetickej efektívnosti, smernice o zdaňovaní energie, smernice o energetickej hospodárnosti budov, balíka pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom, nariadenia o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, Sociálno-klimatického fondu a niekoľko ďalších návrhov zameraných na posilnenie zásady „znečisťovateľ platí“, aspektov biodiverzity a zvýšenia prirodzených záchytov uhlíka. Rokovania o týchto dôležitých spisoch rýchlo napredovali a z veľkej časti už boli ukončené v roku 2023. Spoluzákonodarcovia schválili vyšší cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a vyšší cieľ v oblasti energetickej efektívnosti. Práve prebiehajú rokovania o právnych predpisoch týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov a trhu s vodíkom a dekarbonizovaným plynom, pričom spoluzákonodarcovia majú za cieľ dosiahnuť dohodu do konca roka 2023. Zároveň prebiehajú rokovania aj o smernici o zdaňovaní energie a očakáva sa, že sa dokončia do roku 2024.
Vo februári 2022 sa začala neodôvodnená a nevyprovokovaná útočná vojna Ruska proti Ukrajine. Spolu s predchádzajúcou ruskou manipuláciou dodávok paliva a cien ako prostriedkom nátlaku na Európu to prispelo k vážnej kríze cien energií, ktorá sa začala prejavovať už na jeseň 2021. Ceny energií dosiahli vrchol v auguste 2022 na úrovni 294 EUR/MWh v prípade plynu a 474 EUR/MWh v prípade elektriny, v dôsledku čoho sa výrazne zvýšili životné náklady, znížila sa svetová konkurencieschopnosť spoločností EÚ a obmedzila sa výroba v energeticky náročných priemyselných odvetviach. EÚ a jej členské štáty zostali opäť jednotné a dohodli sa na postupnom rušení závislosti EÚ od ruských fosílnych palív do roku 2027. Členské štáty zaviedli rôzne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, najmä prostredníctvom priamej podpory koncovým spotrebiteľom. Okrem toho členské štáty nabádali k úsporám energie a zasahovali na veľkoobchodných, ako aj maloobchodných trhoch s energiou.
Komisia viedla reakciu EÚ na energetickú krízu a v máji 2022 prijala plán REPowerEU vrátane stratégie vonkajšej energetickej angažovanosti. Cieľom bolo šetriť energiou a riešiť vysoké ceny energií, diverzifikovať dodávky energie a ešte viac urýchliť prechod na čistú energiu a v konečnom dôsledku skoncovať so závislosťou od dovozu ruských fosílnych palív najneskôr do roku 2027.
Plán REPowerEU takisto rozšíril možnosti financovania v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý sa stal hlavným nástrojom na nasmerovanie finančných prostriedkov EÚ na podporu cieľov plánu REPowerEU. Po prijatí nariadenia o pláne REPowerEU sa od členských štátov očakávalo, že v rámci svojich aktualizovaných plánov obnovy a odolnosti predložia osobitné nové kapitoly, v ktorých načrtnú reformy a investície na zvýšenie odolnosti, bezpečnosti a udržateľnosti energetického systému EÚ. Členské štáty doteraz v rámci existujúcich plánov vyčlenili 50 % svojich pridelených prostriedkov, t. j. spolu 252 miliárd EUR, na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľu v oblasti klímy, a tak podporujú ciele plánu REPowerEU a energetickú nezávislosť.
Okrem plánu REPowerEU a nariadenia o skladovaní plynu, ktoré bolo prvým právnym predpisom navrhnutým v reakcii na krízu v marci 2022, Komisia v priebehu roka 2022 navrhla a Rada v rekordnom čase prijala niekoľko núdzových legislatívnych iniciatív v zmysle článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) s cieľom zmierniť účinky energetickej krízy v priemysle a domácnostiach. Patrili medzi ne nariadenie o znižovaní dopytu po plyne, nariadenie o riešení vysokých cien energií, nariadenie o solidarite, trhový korekčný mechanizmus a nariadenie o povoľovaní. Tieto iniciatívy pomohli zaistiť bezpečnosť dodávok plynu znížením dopytu po plyne o 18 % a po elektrine (v čase špičky), ako aj urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov. Ich cieľom bolo aj presmerovanie nadmerných ziskov výrobcov v energetike na spotrebiteľov a priemysel, zníženie nadmerného zvyšovania cien a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi tak, aby jeden z nich zakročil v prípade, že iný by bol ohrozený nedostatkom dodávok plynu. Členské štáty sa rozhodli združovať svoj dopyt po plyne prostredníctvom novej energetickej platformy EÚ a podniknúť prvé kroky smerom k spoločnému nákupu prostredníctvom mechanizmu agregácie dopytu AggregateEU. Účinnosť nariadenia o znižovaní dopytu po plyne bola medzitým predĺžená. Ďalšie opatrenia prijaté v zmysle článku 122 ZFEÚ sa osvedčili z hľadiska ich užitočnosti v dlhodobejšej perspektíve a už boli alebo v budúcnosti by mohli byť zahrnuté do trvalých právnych predpisov.
EÚ zároveň podporila energetický systém Ukrajiny poskytnutím 4 969 generátorov elektrickej energie a 2 507 transformátorov prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, zriadením fondu na podporu energetiky na Ukrajine pri sekretariáte Energetického spoločenstva so súčasnými prísľubmi darcov na úrovni 218 miliónov EUR, darovaním 5 700 solárnych panelov a stabilizáciou ukrajinskej a moldavskej elektrizačnej sústavy ich synchronizáciou s európskou kontinentálnou sieťou. EÚ takisto poskytla Ukrajine viac ako 54,8 milióna EUR v podobe materiálnej pomoci a pomoci súvisiacej s jadrovou bezpečnosťou. Komisia spolu s Energetickým spoločenstvom podporuje Ukrajinu, Moldavsko a západný Balkán pri ich nepretržitom zosúlaďovaní s acquis EÚ, čo je dôležitý krok v príprave na budúce pristúpenie k EÚ. Prostredníctvom medzinárodných koordinačných mechanizmov, ako je koordinačná skupina G7+, EÚ koordinuje svoju činnosť s globálnymi aktérmi pri reakcii na cielenú kampaň Ruska zameranú na zničenie energetickej infraštruktúry Ukrajiny.
Ďalším zásadným krokom na podporu strategickej autonómie bola príprava na budúcnosť zaistením bezpečných dodávok emisne neutrálnych technológií a kritických surovín v záujme dvojakej transformácie. Aktuálny geopolitický kontext takisto zintenzívnil hospodársku súťaž v emisne neutrálnom priemysle, pričom celosvetový trh s kľúčovými emisne neutrálnymi technológiami vyrábanými vo veľkom sa pri súčasnom vývoji strojnásobí do roku 2030 s ročnou hodnotou približne 600 miliárd EUR. Okrem toho niekoľko krajín mimo EÚ zaviedlo iniciatívy na podporu rozvoja domácich hodnotových reťazcov technológií čistej energie. Kombinácia priameho a nepriameho účinku vysokých cien energií a hospodárskych a geopolitických otrasov viedla k zvýšeniu výrobných a inštalačných nákladov v prípade projektov veternej energie a v menšom rozsahu slnečnej energie. Pri pohľade na hodnotové reťazce čistej energie je EÚ vo veľkej miere odkázaná na krajiny mimo EÚ, pokiaľ ide o prístup k materiálom a výrobkom, ktoré sa využívajú pri zavádzaní technológií čistej energie, pričom od Číny je závislá minimálne v jednej fáze hodnotových reťazcov. Konkrétne v prípade odvetvia slnečnej energie boli v roku 2022 takmer všetky panely predané v EÚ dovezené a približne 90 % pochádzalo z Číny. Za posledných päť rokov sa na čínske výrobky vynaložilo 18,5 miliardy EUR, t. j. 91 % všetkých výdavkov na dovoz fotovoltiky.
V Priemyselnom pláne Zelenej dohody prijatom vo februári 2023 boli načrtnuté plány na zabezpečenie vedúceho postavenia priemyslu EÚ v oblasti emisne neutrálnych technológií a prechod od čistého dovozu k väčšiemu spoliehaniu sa na silnú domácu výrobnú základňu prostredníctvom zrýchleného prístupu k financovaniu, posilnením zručností a podporou obchodu s cieľom zvýšiť našu konkurencieschopnosť v oblasti čistých technológií. Následné legislatívne návrhy, t. j. akt o emisne neutrálnom priemysle a akt o kritických surovinách, boli predložené na účely zjednodušenia regulačného rámca, čo má zásadný význam pre prilákanie investícií, zníženie odkázanosti EÚ na vysoko koncentrovaný dovoz a rozšírenie prístupov obehového hospodárstva, pokiaľ ide o dodávky strategických surovín. O oboch aktoch v súčasnosti rokujú spoluzákonodarcovia s úmyslom dosiahnuť dohodu do decembra 2023. V súvislosti s tým správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie z roku 2023, ktorá je sprievodným dokumentom k tejto správe, poskytuje prehľad o hlavných motivačných faktoroch, príležitostiach a výzvach pre EÚ, pokiaľ ide o posilnenie jej konkurencieschopnosti v emisne neutrálnom priemysle a konkrétnejšie v oblasti strategických emisne neutrálnych technológií. Ďalšie opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ v odvetví čistých technológií zahŕňajú európsky balík predpisov v oblasti veternej energie, akčný plán pre siete, sériu dialógov o prechode na čistú energiu s priemyslom a revidovaný strategický plán pre energetické technológie. Účelom všetkých týchto opatrení je posilniť konkurencieschopnosť EÚ v odvetví čistej energie, pričom ich doplní osobitná správa Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti.
EÚ zároveň zvyšuje svoje úsilie v súvislosti s prechodom na obehové hospodárstvo, v rámci ktorého by sa celosvetová ťažba a využívanie materiálov mohli znížiť o tretinu vďaka lepšiemu navrhovaniu, trvácnosti, opätovnému používaniu a recyklácii výrobkov, čím sa zároveň znížia vplyvy na životné prostredie. Akt o kritických surovinách bude motivovať k recyklácii kritických surovín s cieľom uspokojiť 15 % dopytu po druhotných surovinách v EÚ. Posilní sa tým bezpečnosť dodávok kritických surovín v Európe bez toho, aby sa vytvorili závislosti inde.
EÚ pokračuje v práci na posilnení postavenia spotrebiteľov energie a zabezpečuje, aby mali prospech zo zavádzania nízkonákladovej energie z obnoviteľných zdrojov v celom energetickom systéme EÚ. V marci 2023 Komisia navrhla cielenú reformu koncepcie trhu s elektrinou a nariadenia o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou s cieľom dosiahnuť čistejší a konkurencieschopnejší priemysel EÚ a zahrnúť štrukturálne opatrenia na posilnenie postavenia a ochranu spotrebiteľov pri súčasnom znížení dominantného vplyvu plynu na cenu elektriny. Navrhovaná reforma podporí konkurencieschopné trhy a transparentné stanovovanie cien. Spotrebitelia a priemysel v EÚ budú lepšie chránení pred manipuláciou s trhom a jeho zneužívaním vďaka posilnenej úlohe Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). Zámerom spoluzákonodarcov je uzavrieť rokovania do konca roka 2023.
Cenová dostupnosť energie je hlavným cieľom energetickej únie a zohráva zásadnú úlohu v Európskej zelenej dohode a opatreniach reakcie na krízu. Na zaistenie toho, aby sa pri prechode na čistú energiu nezabudlo na žiadnu osobu, žiadne odvetvie ani región, tento politický rámec zostáva dôležitejší ako kedykoľvek predtým.
Už pred energetickou krízou Komisia navrhla niekoľko opatrení na zabezpečenie účasti všetkých na zelenej transformácii, pričom jednou dôležitou iniciatívou je Mechanizmus spravodlivej transformácie. Spolu s iniciatívou pre transformujúce sa uhoľné regióny Komisia naďalej poskytuje podporu regiónom, ktoré sú najviac dotknuté prechodom ku klimatickej neutralite. Do konca októbra 2023 predložilo 27 členských štátov 70 plánov spravodlivej transformácie územia, v ktorých podrobne opisujú trajektóriu svojej transformácie do roku 2030 v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP). Platforma pre spravodlivú transformáciu poskytuje individualizovanú pomoc zameranú na potreby a budovanie kapacít pre uhoľné regióny a regióny s vysokou uhlíkovou náročnosťou a podporuje vykonávanie Fondu na spravodlivú transformáciu.
Cieľom Sociálno-klimatického fondu je predchádzať negatívnym vplyvom, ktoré môžu vyplynúť z nového systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorým sa nástroj stanovovania cien uhlíka rozširuje na emisie z budov, cestnej dopravy a zo spaľovania paliva v priemyselných odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje existujúci systém obchodovania s emisiami. Sociálno-klimatický fond prijatý v apríli 2023 poskytne členským štátom v období 2026 – 2032 odhadovaných 86,7 miliardy EUR na podporu zraniteľných domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy tým, že im pomôže investovať do energetickej hospodárnosti budov, dekarbonizovať vykurovanie a chladenie budov, prejsť na čistejšiu energiu a poskytnúť lepší prístup k emisne neutrálnej a nízkoemisnej mobilite a doprave. Členské štáty budú mať takisto možnosť vynaložiť časť zdrojov na dočasnú priamu podporu príjmu.
Aktualizácia smernice o energetickej efektívnosti takisto kladie väčší dôraz na zmiernenie energetickej chudoby a posilnenie postavenia spotrebiteľov. Nové ustanovenia zahŕňajú vôbec prvé vymedzenie pojmu „energetická chudoba“ na úrovni EÚ a od členských štátov sa v nich vyžaduje, aby pri vykonávaní opatrení energetickej efektívnosti uprednostňovali ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných spotrebiteľov, domácnosti s nízkymi príjmami a v relevantných prípadoch ľudí žijúcich v sociálnom bývaní.
Počas energetickej krízy mnohé domácnosti neboli schopné platiť účty za energiu. Z hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok z roku 2023 vyplýva, že v roku 2022 malo 16 % spotrebiteľov v Európe ťažkosti so zaplatením svojich účtov za energiu a 71 % z nich zmenilo návyky v snahe šetriť energiou. Energetická chudoba meraná neschopnosťou primerane vyhrievať domov v roku 2022 postihla 9,3 % obyvateľstva EÚ, čo malo vplyv na približne 40 miliónov ľudí v porovnaní s približne 30 miliónmi v roku 2021. Z výsledkov modelovania vyplýva, že v dôsledku zmien cien energií medzi augustom 2021 a januárom 2023 (v porovnaní s predchádzajúcimi 18 mesiacmi) by sa energetická chudoba v celej EÚ bez politických intervencií výrazne zvýšila. Ako súčasť núdzových legislatívnych iniciatív v roku 2022 na ochranu spotrebiteľov pred vysokými cenami energií Komisia navrhla aj nariadenie o solidarite, ktorým sa riešením dopytu zmiernil vplyv na cenu plynu, a trhový korekčný mechanizmus, ktorým sa obmedzili ceny na trhoch EÚ s plynom.
V októbri 2022 Komisia navrhla opatrenia na podporu cenovo dostupnej energie, ktoré členským štátom umožnili využiť nevyčerpané finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti pridelené na roky 2014 – 2020 s cieľom poskytnúť priamu podporu zraniteľným rodinám a malým a stredným podnikom. Členské štáty zaviedli schémy na ochranu spotrebiteľov a podnikov na základe upravených pravidiel štátnej pomoci (dočasný krízový a transformačný rámec) a iné opatrenia sociálnej politiky. V roku 2022 sa celková suma vyplatených dotácií na energiu odhaduje vo výške 93 miliárd EUR v prípade domácností a 53 miliárd EUR v prípade priemyslu. Celkové dotácie na energiu v roku 2022 sa odhadujú na 390 miliárd EUR.
Komisia takisto zverejnila odporúčanie týkajúce sa energetickej chudoby a sprostredkovala spoločné vyhlásenie o posilnenej ochrane spotrebiteľa medzi kľúčovými zainteresovanými stranami v odvetví energetiky. Napokon Komisia formálne zriadila koordinačnú skupinu pre energetickú chudobu, v ktorej si členské štáty môžu vymieňať osvedčené postupy a riešenia s cieľom pomôcť najzraniteľnejším osobám v spoločnosti so zvládaním tejto krízy.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu malo zvýšenie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov pozitívne vplyvy na spotrebiteľov, pretože veľkoobchodné ceny elektriny by bez dodatočného inštalovaného výkonu boli o 8 % vyššie na všetkých európskych trhoch. Odhaduje sa, že vďaka dodatočnému inštalovanému výkonu fotovoltickej a veternej energie spotrebitelia v EÚ ušetrili v období 2021 až 2023 približne 100 miliárd EUR. Vysoké ceny energií zároveň zvýšili záujem spotrebiteľov o systémy kolektívnej vlastnej spotreby. Členské štáty pokročili pri vykonávaní legislatívnych ustanovení týkajúcich sa energetických spoločenstiev a Komisia navrhla ďalšie rozšírenie posilnenia postavenia spotrebiteľov.
Graf 2: Rozčlenenie opatrení zameraných na cenovú dostupnosť. Zdroj: ACER – analýza núdzových energetických opatrení na vysokej úrovni, 20. marca 2023 [
odkaz
]
Rázne a jednotné kroky EÚ sprevádzané priaznivými podmienkami (napr. mierna zima, nižší dopyt po energii v Ázii) pomohli znížiť vplyvy energetickej krízy. Po tom, ako ceny energií dosiahli vrchol v auguste 2022, ceny zemného plynu klesli medzi januárom a júnom 2023 na priemernú hodnotu 44 EUR/MWh a ceny elektriny na priemernú hodnotu 107 EUR/MWh. EÚ v reakcii na ruskú agresiu zaviedla reštriktívne opatrenia voči Rusku zahŕňajúce úplný zákaz dovozu čierneho uhlia a zákaz dovozu ropy prepravovanej po mori. EÚ postupne úplne ukončila dovoz ruského čierneho uhlia, znížila svoju závislosť od ruskej ropy približne o 90 % a dovoz ruského plynu klesol od marca 2021 do marca 2023 o 75 %. Kolektívne EÚ znížila svoju energetickú závislosť od Ruska a predišla narušeniam dodávok energie. Napriek tomu musí EÚ zostať ostražitá a naďalej znižovať energetické závislosti, keďže stále existuje riziko narušenia dodávok energie a následné prudké stúpanie cien.
1.2. Energetický systém EÚ pred zimou 2023 – 2024: stav energetickej bezpečnosti v EÚ a jej členských štátoch
Pred zimou 2023 – 2024 je EÚ dobre pripravená zaistiť energetickú bezpečnosť vďaka dostupnosti rôznych zdrojov energie, naplneným zásobníkom plynu, zníženému dopytu po energii a čoraz väčšej diverzifikácii dodávateľov energie.
Pretrvávajú však riziká, ako je potenciálne úplné zastavenie dovozu cez plynovody a útoky na kritickú infraštruktúru. Energetický systém a bezpečnosť dodávok energie môžu ovplyvniť aj častejšie extrémne výkyvy počasia. Vyvážený prístup a solidarita medzi členskými štátmi budú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v rámci kolektívnej odolnosti EÚ.
Opatrenia prijaté v roku 2022 výrazne zmiernili tlak na trhy s energiou a ceny plynu. Ceny plynu sú však stále vyššie ako v období 2015 – 2019, keď sa priemerné ceny plynu pohybovali od 15 do 20 EUR za MWh. Ceny sú naďalej nestále a reagujú na akékoľvek narušenie na svetovom trhu, o čom svedčí nedávny nárast cien plynu v dôsledku krízy na Blízkom východe a dočasného uzavretia poľa na ťažbu plynu v Izraeli, ako aj úniku zisteného na plynovode spájajúcom Fínsko s Estónskom v pobaltskom regióne. EÚ musí zostať ostražitá, keďže kumulatívny vplyv týchto javov v kombinácii s neistotou na trhu by mohol mať dosah na európske a svetové trhy s energiou.
Dodávky energie pri zníženom dovoze z Ruska
Roky 2022 a 2023 patrili medzi najnáročnejšie pre energetický systém EÚ, tej sa však podarilo udržať a dokonca zvýšiť bezpečnosť svojich dodávok energie. Rýchle a úspešné vykonávanie plánu REPowerEU pomohlo výrazne znížiť podiel ruského plynu na dovoze do EÚ a zároveň zabezpečiť dostatok plynu na obdobia vysokého dopytu a stlačiť ceny energie nadol z historických maxím.
Graf 3: Zloženie dovozu zemného plynu (potrubného a LNG) v období 2021 – 2023; zdroj: tím hlavného ekonóma ENER, na základe údajov JRC, ENTSO-G, Refinitiv
Pokiaľ ide o zemný plyn, bezpečnosť dodávok sa za posledný rok výrazne zlepšila a EÚ je na dobrej ceste k splneniu cieľa REPowerEU, ktorým je nezávislosť od ruských fosílnych palív do roku 2027. V roku 2022 celkový dovoz ruského plynu (LNG a potrubného zemného plynu) klesol na 80 mld. m³ (24 % dovozu do EÚ) v porovnaní s ročným dovozom pred krízou na úrovni 155 mld. m³ (45 %). Dovoz LNG z Ruska sa síce od roku 2021 zvýšil, predstavuje však veľmi malý podiel na celkovom dovoze plynu. V roku 2023 celkový dovoz klesá ešte viac, pričom sa predpokladá, že dosiahne približne 40 – 45 mld. m³. V júni 2023 prišlo cez ruské plynovody len 8 % dovezeného plynu v porovnaní s viac ako 50 % pred útočnou vojnou. Vďaka významnému úsiliu o diverzifikáciu a zníženiu dopytu bola EÚ schopná kompenzovať všetky chýbajúce objemy z Ruska. Novou politikou skladovania sa nielenže zaistila energetická bezpečnosť na zimu 2022 – 2023, ale aj pohodlnejšia situácia na nasledujúcu zimu.
Graf 4: Podiel ruského potrubného plynu na celkovom dovoze zemného plynu do EÚ; zdroj: tím hlavného ekonóma ENER, na základe údajov JRC, ENTSO-G, Refinitiv
Nariadenie o skladovaní plynu prijaté v júni 2022 prispelo k historicky najvyššej úrovni naplnenia na 95 % v novembri 2022, čím sa prekročil cieľ naplnenia na 80 %. EÚ dosiahla na konci vykurovacej sezóny 2022 – 2023 úroveň naplnenia zásobníkov viac ako 56 % a jej cieľ naplnenia zásobníkov plynu na 90 % bol dosiahnutý 18. augusta 2023, viac ako dva mesiace pred konečným novembrovým termínom.
Dovoz ruskej ropy do EÚ sa od marca 2022 znížil o 90 % bez výrazných vplyvov na hospodárstvo EÚ. Členské štáty v súlade s právnymi predpismi EÚ udržiavajú núdzové zásoby ropy. Sankcie EÚ a cenový
Graf 5: Nové prírastky veternej a slnečnej energie v roku 2022 – odhady na rok 2023; zdroj: tím hlavného ekonóma ENER, na základe údajov Eurostatu, WindEurope, Solar Power Europe
strop G7 na ropu dovážanú z Ruska nemali vplyv na bezpečnosť dodávok ropy do EÚ a zároveň mali zamýšľaný účinok na obmedzenie ruských príjmov z ropy. EÚ vo svojom 11. balíku sankcií zaviedla nástroje proti obchádzaniu s cieľom zabrániť dovozu ropných produktov vyrobených v iných krajinách z ruskej ropy alebo produktov s neznámym pôvodom. Komisia pozorne monitoruje trhy s ropou spolu s expertmi z členských štátov v koordinačnej skupine pre ropu, pričom ďalšie obmedzenia dodávok zo strany OPEC a Ruska by mohli zvýšiť napätie na trhu. Hoci členské štáty disponujú núdzovými zásobami ropy na vysokej úrovni, najmä motorovej nafty, treba uznať, že kumulatívny vplyv nedávnych udalostí by mohol potenciálne ovplyvniť bezpečnosť dodávok EÚ a svetové trhy s energiou.
EÚ čeliac energetickej kríze zintenzívnila a urýchlila inštaláciu technológií energie z obnoviteľných zdrojov, čo posilnilo dodávky energie v EÚ a zásadným spôsobom prispieva k dlhodobému odstráneniu dovozu ruských fosílnych palív. Na základe plánu REPowerEU prijala EÚ nariadenie o povoľovaní, ktorým sa zjednodušili a urýchlili postupy udeľovania povolení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie zameraním sa na konkrétne technológie a projekty s najvyšším potenciálom rýchleho zavedenia, ako je solárna fotovoltika na umelých konštrukciách a tepelné čerpadlá, ako aj repowering. V roku 2022 bol nainštalovaný nový výkon energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 57 GW, a to najmä slnečná fotovoltika a veterné turbíny. V oboch odvetviach je to približne o 50 % viac ako v roku 2021. To pomohlo viac ako len vyvážiť nízku výrobu pomocou vodnej energie v roku 2022 (12 % celkovej výroby elektriny), ktorá sa však v roku 2023 vrátila na priemernú úroveň v dôsledku väčšieho množstva zrážok a vyšších hladín nádrží. V odvetví vykurovania z obnoviteľných zdrojov sa využívanie tepelných čerpadiel v porovnaní s rokom 2021 zvýšilo o 39 %. Trh slnečnej tepelnej energie sa zvýšil takmer o 12 %. Výroba elektriny z tuhých biopalív bola stabilná a predstavovala približne 3 % celkovej výroby elektriny (2,9 % v roku 2020 a 3,1 % v roku 2021). Skombinovaním energie na výrobu elektriny a tepla zostáva hlavným obnoviteľným zdrojom energie v EÚ bioenergia (približne 60 %). Celkovo sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v priebehu rokov 2022 a 2023 výrazne zvýšil a EÚ sa dohodla na urýchlení zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom 42,5 % v energetickom mixe EÚ do roku 2030 a s ambíciou dosiahnuť 45 %.
Graf 6: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na dodávkach elektriny v roku 2022; zdroj: tím hlavného ekonóma ENER, na základe údajov inštitútu Fraunhofer, ENTSO-E
Energetická transformácia pomáha aj pri riešení znečistenia ovzdušia a znižovaní súvisiacich predčasných úmrtí a vplyvov na ekosystémy. Podľa tretej správy o výhľade pre čisté ovzdušie zrýchlené zavádzanie veternej a slnečnej energie vďaka plánu REPowerEU prinesie dlhodobé prínosy pre čisté ovzdušie.
Jadrová energia naďalej prispieva k bezpečnosti dodávok elektrickej energie. V roku 2023 bolo pomocou nej vyrobených 24 %celkovej elektriny v EÚ (23 % v roku 2022; 26 % v roku 2021). Jadrové elektrárne v EÚ starnú, pričom vznikajú nové pokročilé jadrové technológie, ako sú malé modulárne reaktory, ktoré si vyžadujú značné investície do tohto odvetvia. Vzhľadom na to Komisia prijala opatrenia na zlepšenie investičného prostredia v záujme dlhodobej prevádzky a nových kapacít. V tejto situácii musia členské štáty, ktoré majú vo svojom energetickom mixe zahrnutú jadrovú energiu, prijať včasné rozhodnutia týkajúce sa investícií do dlhodobej prevádzky existujúcich jadrových elektrární a vykonať príslušné zlepšenia bezpečnosti a efektívnosti.
Komisia a Zásobovacia agentúra Euratomu v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami v dotknutých členských štátoch a s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi takisto zvýšili svoje úsilie o podporu pokračujúcej diverzifikácie dodávok jadrového paliva a služieb jadrového palivového cyklu s cieľom prejsť na spoľahlivejších neruských dodávateľov. Zámerom je zmierniť riziká v niektorých členských štátoch súvisiace so závislosťou od ruských dodávok jadrového paliva a služieb palivového cyklu, ako aj náhradných dielov a údržby, a to zabezpečením dostupnosti paliva a alternatívnych jadrových dodávok.
Dopyt po energii
Komisia v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti navrhla niekoľko opatrení na úsporu energie a zníženie jej spotreby. V máji 2022 Komisia vo svojom oznámení Šetrenie energiou v EÚ načrtla možné opatrenia pre členské štáty na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti v budovách, priemysle a doprave. Tieto kroky doplnila iniciatíva Energy Saving Sprint (Preteky v šetrení energiou), ktorú spustila Komisia, strany Dohovoru primátorov a starostov EÚ a Európsky výbor regiónov, a to s cieľom podporiť mestá pri prijímaní okamžitých opatrení v rovnakom smere.
V roku 2022 sa Rada dohodla na dobrovoľnom cieli zníženia dopytu po plyne o 15 % (t. j. 45 mld. m³) do jari 2023, ktorý bol prekročený, pričom dopyt po plyne klesol o 18 % (t. j. 53 mld. m³) vo všetkých odvetviach. Vychádzajúc z týchto skúseností bol dobrovoľný cieľ predĺžený do marca 2024 a odhaduje sa, že sa vďaka nemu ušetrí približne 60 mld. m³ plynu. V októbri 2022 Rada zaviedla výnimočné časovo obmedzené opatrenia na zníženie dopytu po elektrine a na prerozdelenie mimoriadne vysokých príjmov odvetvia energetiky koncovým odberateľom. V príslušnom nariadení sa stanovil cieľ znížiť celkový dopyt po elektrine o 10 % a aspoň o 5 % v čase špičky. Zatiaľ čo zníženie dopytu v čase špičky bolo splnené, zníženie celkovej spotreby elektriny o 10 % bolo pre členské štáty výzvou.
Graf 7: Zníženie dopytu po zemnom plyne (august 2022 – august 2023 v porovnaní s päťročným priemerom); zdroj: Eurostat
EÚ podnikla značné kroky na posilnenie právnych predpisov v záujme zvýšenia energetickej efektívnosti. Očakáva sa, že aktualizáciou smernice o energetickej efektívnosti EÚ zníži konečnú spotrebu energie na úrovni EÚ o 11,7 % do roku 2030 v porovnaní s prognózami referenčného scenára z roku 2020. Okrem toho boli prijaté nové pravidlá týkajúce sa spotreby elektrických spotrebičov v pohotovostnom režime a bola sprístupnená databáza Európsky register výrobkov s energetickým označením, ktorá je novým nástrojom pre širokú verejnosť a verejných obstarávateľov na identifikáciu účinných výrobkov.
Diverzifikácia zdrojov energie
V dôsledku plánu REPowerEU a úsilia EÚ o postupné ukončenie závislosti od ruských fosílnych palív EÚ výrazne diverzifikovala svoje dodávky energie. V apríli 2022 Komisia s poverením od Európskej rady vytvorila energetickú platformu EÚ s cieľom združovať dopyt EÚ po plyne a koordinovať dobrovoľný spoločný nákup v snahe uzatvoriť priaznivé zmluvy s neruskými medzinárodnými dodávateľmi. Energetická platforma EÚ bola otvorená aj Gruzínsku, Moldavsku, Ukrajine a krajinám západného Balkánu, pričom Ukrajina, Moldavsko a Srbsko sa k nej pripojili.
Platforma AggregateEU na agregáciu dopytu bola spustená 25. apríla 2023 a doteraz sa uskutočnili tri úspešné kolá verejného obstarávania v máji, júni/júli a septembri/októbri 2023. Výsledkom týchto troch kôl bol celkový agregovaný dopyt na úrovni 44,75 mld. m³, doručené ponuky na 52 mld. m³ a celkovo 34,78 mld. m³ čiastočného alebo úplného zosúladenia ponúk s dopytom. Dopyt, ktorý vyjadrili kupujúci z EÚ len v prvých dvoch výzvach, predstavoval dvojnásobok povinného cieľa 13,5 mld. m³ stanoveného v nariadení Rady (EÚ) 2022/2576. K energetickej platforme EÚ sa pripojilo približne 170 spoločností a agregované objemy naznačujú, že ide o účinný nástroj na využitie politickej a trhovej váhy EÚ. V kontexte medziinštitucionálnych rokovaní o navrhovanom balíku pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom spoluzákonodarcovia diskutujú o možnostiach predĺženia pôsobenia platformy AggregateEU v prípade nákupu plynu po roku 2024 a rozšírenia tohto mechanizmu na iné výrobky, ako je čistý vodík a iné obnoviteľné plyny.
Komisia podporila členské štáty pri riešení úzkych miest plynárenskej infraštruktúry identifikovaných v rámci plánu REPowerEU a pri realizácii projektov spoločného záujmu uvedených v piatom zozname Únie vybraných v súlade s pôvodným nariadením o transeurópskej energetickej infraštruktúre. Mnohé sú finančne kryté Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) a fondmi politiky súdržnosti. Len v rámci NPE boli v rokoch 2021 a 2022 udelené granty vo výške 1,64 miliardy EUR na projekty spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry. Projekty spoločného záujmu dokončené v posledných mesiacoch ukončili závislosť všetkých členských štátov od jediného dodávateľa energie a EÚ dosiahla pozoruhodný pokrok v diverzifikácii svojich dodávok energie a optimalizácii existujúcej infraštruktúry zemného plynu prostredníctvom plynovodov, napr. baltského plynovodu, prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko, prepojovacieho plynovodu Grécko – Bulharsko, umožnenia spätného toku medzi Francúzskom a Nemeckom, a terminálov LNG, napr. v Nemecku, Grécku, Taliansku a vo Fínsku. V záujme energetickej bezpečnosti členských štátov a regiónov bude EÚ naďalej podporovať kritické projekty, ktoré nie sú ekonomicky životaschopné bez finančnej alebo regulačnej pomoci EÚ, napríklad prostredníctvom NPE, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zrýchlením udeľovania povolení a v relevantných prípadoch výnimkami.
Komisia navyše pracovala na posilnení vzťahov s medzinárodnými partnermi a na diverzifikácii dovozu plynu a LNG smerom k spoľahlivejším neruským dodávateľom. EÚ s cieľom kompenzovať znížený dovoz z Ruska rozšírila svoj dovoz zemného plynu a LNG z Nórska a USA. Dovoz LNG z USA s objemom 49,3 mld. m³ sa v roku 2022 viac ako zdvojnásobil (2021: 18,9 mld. m³). Dovoz potrubného plynu z Nórska sa zvýšil zo 79,26 mld. m³ v roku 2021 na 86,69 mld. m³ v roku 2022, čím sa podiel Nórska na celkovom dovoze plynovodmi do EÚ zvýšil z 30 % na 40 %. Komisia vedie pravidelný dialóg s Nigériou, najväčším výrobcom LNG v Afrike. V júli 2023 boli podpísané nové memorandá o porozumení týkajúce sa spolupráce v oblasti energetickej transformácie s Uruguajom a Argentínou. V júli 2022 EÚ a Azerbajdžan prijali nové memorandum o porozumení týkajúce sa strategického partnerstva v oblasti energetiky a EÚ zvýšila dodávky plynu z tejto krajiny o 40 %. Obe strany sa dohodli na zdvojnásobení dodávok plynu do EÚ do roku 2027 prostredníctvom južného koridoru zemného plynu a na posilnení spolupráce v oblasti čistej energie, energetickej efektívnosti, prenosu elektriny a emisií metánu.
V stredozemskom regióne Komisia pokračovala v spolupráci s Egyptom, Izraelom a fórom pre plyn vo východnom Stredozemí na vykonávaní trojstranného memoranda o porozumení, ktoré pomohlo zvýšiť dodávky LNG z Egypta do EÚ z 1,1 mld. m³ v roku 2021 na 4,2 mld. m³ v roku 2022. Komisia bude naďalej monitorovať situáciu na Blízkom východe a jej potenciálny vplyv na svetové trhy s energiou. EÚ zároveň pokračovala v dialógu s Alžírskom i Egyptom v súvislosti s úsilím o zníženie emisií metánu, a to aj uplatňovaním prístupu „Vy zbierate/my nakupujeme“, na základe ktorého by spoločnosti mohli zbierať a predávať konvertovaný plyn, ktorý by sa inak odplyňoval alebo spaľoval. EÚ pokračovala v dialógu s Alžírskom s cieľom ďalej rozvíjať svoje strategické partnerstvo v oblasti energetiky. Alžírsko je hlavným stredozemským dodávateľom zemného plynu do EÚ a v budúcnosti by sa mohlo stať dodávateľom nízkouhlíkovej energie z obnoviteľných zdrojov. Celkový dovoz energie z Alžírska sa v roku 2022 mierne znížil na 40,35 mld. m³ (2021: 44,1 mld. m³). Potrubný dovoz do Španielska klesol, kým dovoz do Talianska sa zvýšil.
EÚ má v úmysle zvýšiť dodávky čistého vodíka ako súčasť diverzifikovaného a dekarbonizovaného energetického systému nezávislého od dovozu energie z Ruska. Navrhovaným balíkom pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom sa vymedzí štruktúra trhu s vodíkom a zabezpečí sa jednoduchší prístup na trh v prípade obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov. Európska vodíková banka pomôže prekonať počiatočné investičné výzvy pre čistý vodík tým, že pokryje rozdiely v nákladoch medzi čistým vodíkom a fosílnymi palivami. Agregácia dopytu po vodíku by mohla umožniť zosúladenie medzi budúcimi výrobcami a odberateľmi vodíka a pomohla by využiť politickú a trhovú váhu EÚ voči medzinárodným výrobcom vodíka, čo by viedlo k dostupnejším cenám. EÚ sa snaží nadviazať partnerstvá s krajinami v oblasti Stredozemného mora, v regióne Severného mora, s krajinami Perzského zálivu, so Saudskou Arábiou a s Ukrajinou na účely možného dovozu čistého vodíka. EÚ už v roku 2022 na konferencii COP 27 v Šarm aš-Šajchu uzavrela partnerstvo s Egyptom s cieľom uľahčiť využívanie investícií do čistého vodíka a obchod s ním.
2.
ZHODNOTENIE POKROKU ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PRI PLNENÍ AMBÍCIE V OBLASTI ENERGETIKY A KLÍMY DO ROKU 2030
Do 15. marca 2023 mali členské štáty po prvýkrát integrovaným spôsobom podať správu o svojom pokroku pri vykonávaní svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP) z roku 2020 vzťahujúcich sa na obdobie 2021 – 2030. Tieto správy sa týkali pokroku pri dosahovaní ich cieľov, zámerov a príspevkov v piatich rozmeroch energetickej únie vrátane emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania, ako aj vykonávania alebo zmeny politík a opatrení členských štátov a ich financovania.
Okrem toho členské štáty museli podať správy o pokroku pri plnení svojich cieľov v oblasti adaptácie, o vplyve svojich politík a opatrení na kvalitu ovzdušia a emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a o krokoch prijatých na vytvorenie viacúrovňového dialógu o energetike a klíme. Komisia na základe ich správ posúdila pokrok členských štátov pri vykonávaní ich prvých NEKP. Toto posúdenie má zásadný význam pre zhodnotenie situácie, v ktorej sa EÚ nachádza pri plnení svojich ambícií v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Úplné posúdenie je uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto správe. V správe o pokroku opatrení v oblasti klímy je navyše uvedené posúdenie politického pokroku v oblasti klímy v zmysle nariadenia o riadení a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy prvýkrát so zahrnutím kolektívneho pokroku dosiahnutého členskými štátmi pri plnení cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Integrovaná povaha podávania správ predstavuje výrazné zníženie administratívnej záťaže tak na strane Komisie, ako aj členských štátov v porovnaní s viacerými povinnosťami podávania správ a posudzovania podľa acquis v oblasti energetiky a klímy pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o riadení. Toto integrované podávanie správ umožnilo komplexnejšie posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Skutočnosť, že podávanie správ prebiehalo prostredníctvom elektronickej platformy, významne prispela k zjednodušeniu procesu podávania správ a zvýšeniu porovnateľnosti údajov, čím sa uľahčilo následné preskúmanie a posúdenie.
Členské štáty v súčasnosti takisto aktualizujú svoje NEKP, pričom vychádzajú z dosiaľ dosiahnutého pokroku. Po novom musia zohľadniť nové legislatívne a politické prostredie (balík Fit for 55, zmenenú geopolitickú situáciu od pôvodných NEKP; a reakciu EÚ v rámci plánu REPowerEU) s cieľom zabezpečiť, aby kolektívne dosiahli zvýšené ambície prostredníctvom politík, ktoré sú založené na dôveryhodnom a spoľahlivom plánovaní členských štátov.
2.1. Pokrok pri plnení cieľov, zámerov a príspevkov EÚ a členských štátov do roku 2030
|
RÁMČEK – „Teraz sa musíme zamerať na čo najskoršie prijatie pravidiel a prejsť na ich vykonávanie“ (Ursula von der Leyenová, stav Únie, 2023)
ØČisté emisie skleníkových plynov v EÚ sa v roku 2022 znížili približne o 3 %, pričom pokračoval celkový klesajúci trend za posledných 30 rokov. EÚ a jej členské štáty však musia výrazne zintenzívniť úsilie v súvislosti s vykonávaním s cieľom napredovať na ceste pri plnení cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
ØPodiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie dosiahol v roku 2021 úroveň 21,8 %. S priemerným ročným nárastom o 0,67 percentuálneho bodu od roku 2010 si dosiahnutie nového cieľa EÚ do roku 2030 na úrovni 42,5 % (a ešte viac v prípade ambiciózneho cieľa 45 %) bude v nasledujúcich rokoch vyžadovať oveľa rýchlejší rast.
ØV roku 2021 zostala primárna energetická spotreba v EÚ (1 311 Mtoe) nižšia ako v roku 2019. Ak by tento trend pokračoval v nasledujúcich rokoch, mohlo by to znamenať, že v uvedenom dvojročnom období došlo k štrukturálnym zlepšeniam.
ØHoci členské štáty vynaložili značné úsilie na zvýšenie cezhraničnej kapacity, splnenie cieľov v oblasti prepojenosti do roku 2030 si vyžaduje ďalšie úsilie, a to najmä pokiaľ ide o včasnú realizáciu plánovaných cezhraničných projektov medzi členskými štátmi.
|
Po výraznom opätovnom náraste emisií skleníkových plynov v roku 2021 v nadväznosti na bezprecedentný pokles v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 sa očakáva, že emisie v EÚ v roku 2022 budú znovu v súlade s 30-ročným klesajúcim trendom dosiahnutým pred pandémiou. Podľa predbežných údajov sa celkové domáce emisie skleníkových plynov v EÚ [t. j. bez využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a medzinárodnej leteckej dopravy] v roku 2022 znížili o 2,4 % v porovnaní s rokom 2021, pričom HDP EÚ vzrástol o 3,5 %. Znamená to zníženie emisií skleníkových plynov o 30,4 % v porovnaní s východiskovým rokom 1990 (alebo o 29 % v prípade zahrnutia medzinárodnej leteckej dopravy). Očakáva sa aj mierne zvýšenie nahlásených čistých odstránených emisií skleníkových plynov z odvetvia LULUCF. V dôsledku toho budú čisté emisie skleníkových plynov za rok 2022 (t. j. so zahrnutím LULUCF) podľa očakávaní o 32,5 % nižšie ako úroveň z roku 1990 (alebo 31,1 %, ak je zahrnutá medzinárodná letecká doprava).
Najnovšie prognózy emisií skleníkových plynov, ktoré predložili členské štáty, však poukazujú na značné nedostatky v porovnaní s kolektívnymi cieľmi EÚ v oblasti klímy, a to aj pri zohľadnení dodatočných opatrení. Aby EÚ ďalej napredovala pri plnení cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia emisií do roku 2030 a dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, musí výrazne zrýchliť tempo zmien a zvýšiť zameranie na oblasti, v ktorých sú požadované zníženia emisií značné (napr. budovy, doprava), v ktorých bol pokrok v poslednom čase príliš pomalý (t. j. poľnohospodárstvo) alebo v ktorých sa zníženia v posledných rokoch dokonca vyvíjali nesprávnym smerom (t. j. LULUCF).
Pokiaľ ide o zmenu klímy a položenie základov pre účinnú a informovanú adaptáciu na zmenu klímy v kontexte zvýšeného výskytu a intenzity extrémnych výkyvov počasia, členské štáty považovali vlny horúčav, suchá, silnejšie búrky a zvýšené množstvo zrážok za nebezpečenstvá ohrozujúce energetickú úniu. Príklady zraniteľností a rizík citované v rámci všetkých rozmerov energetickej únie zahŕňajú zraniteľnosť v rámci energetického systému (napr. vodná energia voči nedostatku vody a suchám, jadrová energia voči rastúcim teplotám chladiacej vody v dôsledku vĺn horúčav, zníženie dostupnosti a kvality biomasy, narušenia sietí).
V záujme riešenia týchto rizík si členské štáty stanovili všeobecné vnútroštátne, ako aj odvetvové ciele adaptácie v prepojených odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, budovy, lesné hospodárstvo, energetika, infraštruktúra a doprava. Ciele adaptácie spomenulo 20 členských štátov, pričom väčšina plne zodpovedá zisteným rizikám (14 úplne, 6 čiastočne). Rámce na monitorovanie a hodnotenie cieľov adaptácie sú buď čerstvé, alebo sa práve vypracúvajú v členských štátoch, pričom fungujú v rámci národných adaptačných stratégií alebo plánov a len zriedka sa v nich berie zreteľ na synergie s rozmermi energetickej únie, ako vyplýva z NEKP. Dvanásť členských štátov oznámilo jasný pokrok pri vykonávaní adaptačných opatrení v prípade každého cieľa adaptácie.
V roku 2021 dosiahla EÚ podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni 21,8 %, čo predstavuje mierne zníženie v porovnaní s rokom 2020 (22 %). Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov sa síce v absolútnom vyjadrení zvýšila približne o 5 % v porovnaní s rokom 2020, a to na 220 804 Mtoe v porovnaní s 209 595 Mtoe v predchádzajúcom roku, celková spotreba energie však rástla rýchlejšie vzhľadom na oživenie hospodárskej činnosti v reakcii na zrušenie obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Podiely energie z obnoviteľných zdrojov vo viacerých členských štátoch navyše klesli z dôvodu oneskorení pri vykonávaní pravidiel smernice o energii z obnoviteľných zdrojov týkajúcich sa kritérií udržateľnosti v prípade bioenergie.
Ak pokrok zasadíme do kontextu trajektórie do roku 2030, podiel 21,8 % z roku 2021 je mierne pod cieľovou hodnotou záväzného predbežne plánovaného podielu 22,2 % na rok 2022vychádzajúc zo súčasného cieľa na rok 2030 na úrovni 32 %. Na základe aktualizovaného cieľa 42,5 % by to však bolo o viac ako 2 percentuálne body pod plánovanou hodnotou (míľnik by bol na úrovni 24,05 %).
Celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa od roku 2010 zvyšuje ročne v priemere o 0,67 percentuálneho bodu. Dosiahnutie nového cieľa EÚ do roku 2030 na úrovni 42,5 % (a ešte viac v prípade ambiciózneho cieľa 45 %) si bude v nasledujúcich rokoch vyžadovať oveľa rýchlejší rast. Pokrok bol zvlášť výrazný v odvetví elektrickej energie, pričom podiel obnoviteľných zdrojov energie sa zvýšil z 21,3 % v roku 2010 na 37,6 % v roku 2021. Pokrok v oblasti vykurovania a chladenia (zo 17 % na 22,9 %) a dopravy (z 5,5 % na 9,1 %) bol miernejší.
Podiely energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2021 sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, čo je odrazom rôznych východiskových pozícií, ako aj vnútroštátnych cieľov stanovených za každý členský štát v pôvodnej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a národných príspevkov stanovených v národných energetických a klimatických plánoch. Najvyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2021 dosiahlo Švédsko (62,6 %), za ktorým nasledovalo Fínsko (43,1 %) a Lotyšsko (42,1 %). S úrovňami nepresahujúcimi 13 % mali najnižšie podiely energie z obnoviteľných zdrojov Belgicko, Írsko, Luxembursko, Malta a Holandsko. Niekoľko členských štátov zaznamenalo značný prepad tohto podielu, a to najmä Bulharsko s poklesom o 6,3 percentuálneho bodu a Írsko s poklesom o 3,7 percentuálneho bodu (oba hlavne v dôsledku zníženia množstva bioenergie). V iných krajinách, napr. Estónsku (so zvýšením takmer o 8 percentuálnych bodov, čiastočne v dôsledku štatistických prenosov), došlo k veľkému nárastu.
Vzhľadom na vnútroštátne zavádzanie, ako aj aktuálne nahlásené štatistické prenosy mali podiel v roku 2021 nižší ako ich záväzný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov z roku 2020 v zmysle pôvodnej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie tieto členské štáty: Francúzsko (o 3,7 percentuálneho bodu nižší ako cieľ z roku 2020), Írsko (3,5 percentuálneho bodu), Holandsko (1 percentuálny bod) a Rumunsko (0,6 percentuálneho bodu). V dôsledku toho budú musieť tieto členské štáty do jedného roka prijať dodatočné opatrenia, aby v nasledujúcom roku odstránili tento rozdiel.
EÚ splnila cieľové hodnoty energetickej efektívnosti na rok 2020 stanovené v smernici o energetickej efektívnosti, a to z hľadiska primárnej i konečnej spotreby energie. Tieto hodnoty sú však značne ovplyvnené krízou COVID-19 a opatreniami na obmedzenie pohybu, ktorými sa obmedzila celková aktivita, v dôsledku čoho klesol dopyt po energii.
V roku 2021 dosiahla primárna energetická spotreba v EÚ 1 311 Mtoe, čo je približne o 6 % viac ako v roku 2020. Príčinou je s najväčšou pravdepodobnosťou obnova po kríze COVID-19, hoci primárna energetická spotreba zostala nižšia ako v roku 2019. To zatiaľ neodráža kolektívne úsilie EÚ o zníženie dopytu po energii v nadväznosti na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine. Ak bude v nasledujúcich rokoch pokračovať klesajúci trend, znamenalo by to, že došlo k štrukturálnym zlepšeniam.
Absolútna konečná energetická spotreba v roku 2021 klesla v 18 členských štátoch v porovnaní s rokom 2005, kým v ôsmich členských štátoch vzrástla, pričom v troch z týchto prípadov (Litva, Malta a Poľsko) sa zvýšila o viac ako 20 %. V roku 2021 zaznamenali všetky členské štáty nárast celkovej konečnej energetickej spotreby v porovnaní s rokom 2020. Vo všeobecnosti, ak zasadíme pokrok do kontextu trajektórie do roku 2030, hodnoty primárnej a konečnej energetickej spotreby stále nie sú v súlade s cieľmi do roku 2030.
Nahlásené nové ročné úspory energie v rámci povinnosti úspor energie v článku 7 smernice o energetickej efektívnosti predstavujú 10 384 ktoe/rok. Ekvivalentné množstvo nových ročných úspor zodpovedajúce cieľu 0,8 %/rok je 7 309 ktoe/rok spolu za 25 členských štátov, ktoré podali správu. Nahlásené úspory sú tak o 42,1 % vyššie ako požadované úspory.
Pri malom počte členských štátov, ktoré nahlásili údaje, možno pozorovať určitý pokrok pri dosahovaní cieľov týkajúcich sa obnovy budov do roku 2030 stanovených vo vnútroštátnych dlhodobých stratégiách obnovy. Počet nových a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré sa koncom roka 2020 stali štandardom pre nové budovy v členských štátoch, sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšil v priemere o 80 %. Členské štáty takisto poskytli širokú škálu míľnikov a ukazovateľov pokroku stanovených na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú zamerané na zlepšenie fondu budov a zníženie jeho spotreby energie. Snahy pri sledovaní vývoja fondu budov treba zintenzívniť. Návrh na aktualizáciu smernice o energetickej hospodárnosti budov obsahuje v tejto súvislosti prínosné ustanovenia, napr. plány obnovy budov a vnútroštátne databázy energetickej hospodárnosti budov na každoročné poskytovanie údajov monitorovaciemu stredisku EÚ pre budovy.
Celkovo stanovila vnútroštátne ciele a cieľové hodnoty týkajúce sa energetickej bezpečnosti v NEKP z roku 2019 väčšina členských štátov. Tieto ciele majú rôzne podoby a siahajú napríklad od výstavby a využívania zariadení na uskladňovanie energie až po výstavbu terminálov LNG alebo zníženie závislosti od dovozu energie. Týmito záväzkami sa posilňuje energetická bezpečnosť EÚ.
Komisia nebola schopná posúdiť pokrok EÚ pri plnení cieľov diverzifikácie, a teda zaistení energetickej bezpečnosti, keďže akúkoľvek súvisiacu cieľovú hodnotu alebo cieľ si stanovilo len sedem členských štátov. Takmer všetky krajiny, ktoré si stanovili takéto ciele diverzifikácie, však zaznamenali určitý pokrok.
To isté platí v prípade zníženia závislosti od dovozu energie z krajín mimo EÚ, keďže si v tejto oblasti stanovilo kvantifikovateľné cieľové hodnoty a ciele len šesť členských štátov. Spomedzi krajín, ktoré si stanovili osobitné cieľové hodnoty týkajúce sa závislosti od dovozu, niektoré nahlásili, že nedošlo k žiadnemu významnému pokroku (napr. Grécko) alebo dokonca zaznamenali zhoršenie situácie (napr. Chorvátsko, Poľsko). Určitý pokrok zaznamenalo len Bulharsko, Taliansko a Estónsko. Závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív bola počas deviatich rokov pred vykazovacím obdobím do veľkej miery stabilná, pričom v roku 2021 sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšila len o jeden percentuálny bod. Tento ukazovateľ nezahŕňa dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu, keďže údaje sú k dispozícii len do roku 2021. V dôsledku odklonu členských štátov od dovozu fosílnych palív z Ruska sa situácia pravdepodobne výrazne zmenila.
Pokrok do roku 2021 pri plnení cieľa rozvoja schopnosti zvládať obmedzené alebo prerušené dodávky určitého zdroja energie sa zdal pozitívny, pričom väčšina krajín dosiahla významný pokrok v súvislosti s odolnosťou ich plynárenských sietí a elektrizačných sústav.
Členské štáty vynaložili značné úsilie na zvýšenie cezhraničnej kapacity. Dokončenie rôznych projektov spoločného záujmu by malo ešte viac zlepšiť úrovne prepojenosti. Napriek tomu sedem členských štátov (IE, EL, ES, FR, IT, CY, RO) nedosahuje cieľ týkajúci sa prepojenia na rok 2030, pričom štyri z nich (IE, ES, IT, CY) navyše zostali pod úrovňou tohto cieľa na rok 2020. V záujme splnenia cieľov do roku 2030 je potrebné ďalšie úsilie, a to najmä pokiaľ ide o včasnú realizáciu plánovaných cezhraničných projektov.
Vnútroštátne ciele v oblasti flexibility energetického systému si nestanovili všetky členské štáty. V prípade tých, ktoré tak urobili, sa vnútroštátne ciele líšia z hľadiska prispôsobivosti a merateľnosti. Švédsko stanovilo šesť vnútroštátnych cieľov týkajúcich sa riešení flexibility zameraných na identifikáciu a odstránenie prekážok a podporu flexibility, ako je riadenie odberu a uskladňovanie. Grécko zaviedlo jasné rámce týkajúce sa zapojenia a fungovania riadenia odberu, čím dosiahlo pokrok pri motivovaní k riadeniu odberu na trhoch s energiou.
Pokiaľ ide o výskum, inovácie a konkurencieschopnosť, 20 členských štátov nahlásilo opatrenia na vykonávanie cieľov a politík v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie. Väčšina členských štátov nahlásila komplexné programy financovania výskumu, ktoré podporujú vývoj technológií zahrnutých do rozsahu pôsobnosti pracovných skupín pre vykonávanie uvedeného plánu. Pokiaľ ide o verejné výdavky na výskum a inovácie, 19 členských štátov poskytlo informácie o kvantifikovateľných vnútroštátnych cieľoch a päť nahlásilo informácie na základe cieľovej hodnoty. Z 13 členských štátov, ktoré nahlásili údaje za oba roky 2020 a 2021, 12 zaznamenalo nárast investícií do výskumu a inovácií (AT, CZ, DE, ES, FR, LT, MT, NL, AT, PT, FI, SE) a len jeden mierny pokles (EL).
Celková výška dotácií na energiu v EÚ sa do roku 2021 zvýšila na 216 miliárd EUR. Ako priamy dôsledok energetickej krízy dosiahla táto suma v roku 2022 výšku 390 miliárd EUR. Členské štáty vytvorili 230 dočasných nástrojov na poskytovanie dotácií v reakcii na krízu cien energií v celkovej odhadovanej hodnote 195 miliárd EUR. Značná časť týchto dočasných nástrojov bola zameraná na domácnosti, ktoré získali podporu vo výške 93 miliárd EUR. Podpora odvetvia cestnej dopravy dosiahla hodnotu 31 miliárd EUR, zatiaľ čo medziodvetvové dotácie boli na úrovni 75 miliárd EUR. Očakáva sa, že mnohé z týchto opatrení, ktoré členské štáty prijali na ochranu domácností, ako aj komerčných a priemyselných spotrebiteľov, sa postupne zrušia v roku 2023 alebo po tom, ako sa ceny energií vrátia na stabilné úrovne.
Kríza viedla k dočasnému prudkému nárastu dotácií na fosílne palivá (predovšetkým zemný plyn a cestné palivá), ktoré v roku 2022 dosiahli sumu 123 miliárd EUR. Napriek tomu, že ročné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie každý rok stúpa, dotácie vyplatené na energiu z obnoviteľných zdrojov klesli z 88 miliárd EUR v roku 2020 na 86 miliárd EUR v roku 2021 a na 87 miliárd EUR v roku 2022. Príčinou sú najmä trhovo orientované dotačné nástroje, ako sú výkupné prémie a rozdielové zmluvy. V časoch vysokých trhových cien sa úhrady prenášali z výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov na vlády.
Dlhodobo klesajúci trend dotácií na fosílne palivá narušila kríza. Približne polovica dotácií na fosílne palivá (58 miliárd EUR) bude v roku 2024 zastavená alebo ide o krátkodobé dotácie. V prípade zvyšných dotácií približne 1 % (1,7 miliardy EUR) je dátum konca stanovený v strednodobom horizonte (2025 – 2030). Pri zvyšných 52 % (64 miliárd EUR) týchto dotácií na fosílne palivá buď ešte nebol stanovený dátum konca, alebo je stanovený po roku 2030.
Členské štáty využívajú rôzne prístupy k riešeniu energetickej chudoby, a to na základe buď kvantitatívnych cieľov, alebo kvalitatívnejších posúdení. Zatiaľ čo niektoré krajiny dosiahli pokrok, iné čelia problémom pri poskytovaní jasných posúdení pokroku. Energetická chudoba je jednoznačne zohľadnená v právnych predpisoch EÚ – členské štáty nesú zodpovednosť za posudzovanie počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe na svojom príslušnom území a za vykonávanie kombinácie štrukturálnych a sociálnych politík v prípade značného výskytu.
Podiel domácností, ktoré nie sú schopné primerane vyhrievať svoje domovy, sa v roku 2021 vo väčšine členských štátov znížil. Výrazný nárast v rokoch 2019 až 2021 nahlásilo len Španielsko. Ovplyvnené sú však všetky členské štáty, pričom možno pozorovať značné geografické rozdiely s hodnotami pohybujúcimi sa od 1,4 % vo Fínsku po 22,5 % v Bulharsku. Treba poznamenať, že tieto nahlásené hodnoty zatiaľ neodrážajú zvýšený počet domácností, ktoré neboli schopné primerane vyhrievať svoje domovy v roku 2022 v dôsledku prudkého nárastu cien energií (pozri oddiel 1.1). Členské štáty zároveň počas minulej zimy zaviedli značný počet núdzových opatrení, ktoré prispeli k obmedzeniu vplyvu energetickej krízy na najzraniteľnejšie domácnosti.
2.2. Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľov, zámerov a príspevkov EÚ a členských štátov do roku 2030
Zásadný pokrok pri plnení ambícií do roku 2030 sa dosahuje vďaka tomu, že členské štáty zabezpečujú vhodné a dôveryhodné politiky a opatrenia, ako aj potrebné financovanie na podporu svojich cieľov, zámerov a príspevkov, ako sa stanovuje v ich NEKP a v právnych predpisoch dohodnutých na úrovni EÚ. V roku 2023 sa táto správa prvýkrát integrovaným spôsobom vzťahuje na všetkých päť rozmerov energetickej únie. Celkový počet nahlásených individuálnych politík a opatrení sa zvýšil z 2 052 v roku 2021 na 3 039 v roku 2023. V priemere pripadá na jeden členský štát 113 individuálnych politík a opatrení, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2021 o 48 %. Okrem toho došlo k veľkému nárastu nových politík a opatrení, čo môže byť spôsobené potrebou členských štátov vykonávať nové politiky a opatrenia na splnenie svojich cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.
Štrukturálne porovnanie dostupného a potrebného financovania na dosiahnutie cieľov, zámerov a príspevkov, ktoré členské štáty stanovili vo svojich NEKP, nemožno uskutočniť. Údaje sú často neúplné alebo nekonzistentné, čo znemožňuje štruktúrované porovnanie. V ďalšom cykle podávania správ bude preto dôležité zvýšiť dostupnosť, konzistentnosť a porovnateľnosť nahlasovaných informácií.
Na úrovni EÚ bola v roku 2023 uverejnená prvá výzva na predkladanie návrhov v rámci mechanizmu EÚ na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Výzva je založená na dobrovoľnej účasti Luxemburska ako prispievajúcej krajiny, ktorá do mechanizmu prispieva sumou 40 miliónov EUR, kým Fínsko je hostiteľskou krajinou, v ktorej sa vybudujú solárne fotovoltické projekty na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým výkonom až 400 MW. Počas nasledujúcich 15 rokov sa Luxembursko a Fínsko podelia o štatistické výhody elektriny vyrábanej v rámci podporovaných projektov. Komisia v súčasnosti organizuje ďalšiu výzvu na predkladanie návrhov v roku 2024.
V roku 2023 bol prostredníctvom dvoch úspešných výziev realizovaný NPE pre energetiku a jeho segment týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov a cezhraničných projektov. Poskytla sa v rámci nich podpora na veterný park na mori ELWIND vybudovaný Estónskom a Lotyšskom, projekt hodnotového reťazca vodíka CICERONE vypracovaný Španielskom, Talianskom, Holandskom a Nemeckom, veterný park na mori SLOWP vybudovaný Estónskom a Luxemburskom a na cezhraničný veterný park na pevnine ULP-RES. V rokoch 2021 a 2022 boli na projekty spoločného záujmu v oblasti kritickej infraštruktúry udelené granty z NPE v celkovej výške 1,64 miliardy EUR.
Pokiaľ ide o účinky a náklady politík a opatrení, 18 členských štátov nahlásilo kvantitatívne ex ante úspory skleníkových plynov. Tieto úspory spolu dosahujú 407 Mt ekvivalentu CO₂ v roku 2025, 703 Mt v roku 2030, 577 Mt v roku 2035 a 537 Mt v roku 2040. Nahlásené úspory sa zdajú neúplné vzhľadom na to, že pokles po roku 2030 nie je v súlade s očakávaniami zvyšovania úspor v priebehu času.
Členské štáty nahlásili budúce vplyvy emisií látok znečisťujúcich ovzdušie vyplývajúce z vykonávania politík a opatrení stanovených v ich NEKP len v obmedzenom a rozličnom rozsahu. Hoci dva členské štáty nahlásili vplyvy v prípade (takmer všetkých svojich) politík a opatrení, väčšina z nich pokrýva (omnoho) menší podiel politík a opatrení a šesť členských štátov nenahlásilo vplyvy na kvalitu ovzdušia a emisie do ovzdušia v prípade žiadnych politík a opatrení. Väčšina nahlasujúcich členských štátov nahlásila zníženie v prípade jednotlivých znečisťujúcich látok (NOx, NH3, PM2,5, SO2, NMVOC) v dôsledku vykonávania politík a opatrení, pričom vplyvy sú zreteľné pri niektorých znečisťujúcich látkach (napr. SO2) viac ako pri iných (napr. NH3, PM2,5).
2.3. Regionálna spolupráca
Intenzívnejšia regionálna spolupráca môže posilniť vplyv a súdržnosť energetickej únie v jej piatich rozmeroch. Väčšina členských štátov podala správu o svojom pokroku pri vykonávaní regionálnej spolupráce, pričom väčšina z nich nahlásila určitý pokrok aspoň v jednej zo svojich iniciatív alebo projektov regionálnej spolupráce. Nahlásené projekty alebo iniciatívy regionálnej spolupráce sa zameriavajú na všetkých päť rozmerov, hoci väčšina sa sústreďuje na energetickú bezpečnosť, vnútorný trh s energiou a dekarbonizáciu, a menší počet projektov alebo iniciatív sa týka energetickej efektívnosti alebo výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti.
Regionálna spolupráca v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa rýchlo rozvíja, a to najmä v odvetví energie na mori. Na základe spolupráce v rámci platformy Energetická spolupráca v Severnom mori (NSEC) a plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP) podpísali krajiny v okolí Severného a Baltského mora niekoľko vyhlásení a memoránd o porozumení s cieľom spoločne rozvíjať potenciál týchto dvoch morských oblastí z hľadiska energie na mori. Európski ministri pre energetiku sa navyše od januára 2022 stretli viac ako 20-krát na zasadnutiach rôznych formátov (napr. na neformálnych, mimoriadnych zasadnutiach a zasadnutiach Rady TTE).
Niekoľko členských štátov nahlásilo pokrok v oblasti regionálnej spolupráce prostredníctvom regionálnych fór, ako je päťstranné energetické fórum a NSEC, prostredníctvom stratégií, ako je stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora, a prostredníctvom spolupráce v kontexte technických energetických projektov vykonávaných prostredníctvom Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu, programu Interreg a Nástroja na prepájanie Európy.
2.4. Viacúrovňový dialóg
Viacúrovňový dialóg je základným nástrojom na získanie podpory celej spoločnosti, pokiaľ ide o potrebu energetickej transformácie a dosiahnutie ambícií v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Väčšina členských štátov nahlásila činnosti súvisiace s nadväzovaním vnútroštátnych viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky, pričom spomenuli vytvorenie rôznych fór, platforiem a výborov na zapojenie sa do dialógov. Zúčastnili sa na nich miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľská komunita, investori, iné relevantné zainteresované strany a široká verejnosť.
Úroveň vyspelosti, sofistikovanosti a štruktúry týchto dialógov sa však líši v značnej miere v závislosti od jednotlivých členských štátov. Niektoré členské štáty uvádzajú štruktúry alebo metódy, ktoré sú zavedené už niekoľko rokov, a to dokonca aj pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o riadení, kým iné členské štáty spomínajú procesy, ktoré sú zavedené od roku 2022 alebo ktoré sa práve tvoria.
Viacerým členským štátom sa úspešne podarilo opísať svoj proces z istej perspektívy, pričom poukázali na pravidelnosť a stálosť svojich iniciatív, kvalifikovali a kvantifikovali svoje činnosti, výsledky a dosiahnuté vplyvy, zatiaľ čo iné členské štáty namiesto toho uviedli zoznam svojich konzultácií a podujatí bez vysvetlenia celkového prístupu alebo toho, ako sú ich iniciatívy vzájomne prepojené. Niekoľko členských štátov sa intenzívne zameriavalo na zapojenie miestnych orgánov, ktoré sa však neuplatňuje vo výraznej miere.
Mnohé členské štáty obmedzujú rozsah svojich viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky na proces vypracovania NEKP, hoci ambíciou nariadenia o riadení je komplexnejší rámec, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby nadviazali viacúrovňový dialóg vzťahujúci sa na rôzne scenáre energetických a klimatických politík, a to aj z dlhodobého hľadiska, a aby preskúmali dosiahnutý pokrok.
3.
ZÁVER, VÝHĽAD a ZOSTÁVAJÚCE VÝZVY
Energetická kríza, ktorá postihla EÚ, svedčí o význame pripravenosti a odolnosti. Zároveň sa ukázalo, že koordinácia na úrovni EÚ a spoločné opatrenia medzi EÚ a členskými štátmi sú účinné, výsledkom čoho je väčšia jednota medzi členskými štátmi a väčší geopolitický vplyv a váha EÚ. Odolnosť, ako aj zosúlaďovanie opatrení členských štátov a EÚ zostanú v budúcnosti zásadné v záujme zaistenia energetickej bezpečnosti, posilnenia energetickej nezávislosti EÚ a dokončenia prechodu na čistú energiu. Nedávny vývoj takisto zdôraznil, že energetická bezpečnosť má zásadný význam pre hospodársku bezpečnosť EÚ, keďže väčšina hospodárskych odvetví závisí od stabilných dodávok energie a dodávateľských reťazcov.
Komisia bude naďalej úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou s cieľom dosiahnuť pred skončením súčasného mandátu Komisie spravodlivé, vyvážené, no napriek tomu ambiciózne dohody o nedokončených iniciatívach Európskej zelenej dohody. EÚ by to umožnilo vybudovať pevný legislatívny základ a zamerať sa na jeho vykonávanie s cieľom riešiť výzvy spojené s nadobudnutím statusu prvého klimaticky neutrálneho kontinentu. Členské štáty zároveň budú musieť do 30. júna 2024, po tom, ako Komisia posúdi ich návrhy a vydá k nim odporúčania, dokončiť svoje aktualizované národné energetické a klimatické plány (NEKP). Podrobným stanovením toho, ako bude každý členský štát realizovať kľúčovú úlohu vykonávania Európskej zelenej dohody do roku 2030, budú tieto plány stredobodom stratégie EÚ a členských štátov na dosiahnutie pokročilých cieľov a ambícií energetickej únie.
EÚ sa podarilo úspešne prekonať nedávne ťažkosti, no stále zostáva niekoľko veľkých výziev. Tie sa budú musieť riešiť v krátkodobom až strednodobom horizonte v záujme posilnenia odolnosti a suverenity EÚ v oblasti energetiky, podpory konkurencieschopnosti jej priemyslu, zaistenia udržateľných pracovných miest a zabezpečenia toho, aby sa klimatická neutralita stala realitou pre budúce generácie. Ďalej je uvedených niekoľko oblastí, ktorými sa treba zaoberať.
1.Modernizovaná štruktúra riadenia a politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy po roku 2030
Vďaka návrhom Fit for 55 a plánu REPowerEU je EÚ v súčasnosti takmer plne vybavená legislatívnymi a nelegislatívnymi nástrojmi na dosiahnutie prechodu na čistú energiu prostredníctvom bezpečnej, cenovo dostupnej a konkurencieschopnej energie. Vzhľadom na pripravované preskúmanie nariadenia o riadení v roku 2024 bude možno potrebné prehodnotiť štruktúru riadenia a politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu mala koordinácia a opatrenia v oblasti energetiky na úrovni EÚ zásadný význam pre úspešné zmiernenie vplyvu energetickej krízy. Strategická koordinácia energetickej politiky na úrovni EÚ je dôležitá na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energie vrátane postupného ukončenia dovozu ruských fosílnych palív do roku 2027 a budovania strategickej energetickej autonómie. Preskúmanie rámca riadenia opatrení v oblasti energetiky a klímy musí odrážať zmeny, ktoré priniesol balík Fit for 55, a posilniť schopnosť EÚ plniť svoje ciele. Išlo by o zásadný krok v záujme toho, aby EÚ išla príkladom a presvedčila medzinárodných partnerov, aby takisto realizovali prechod na čistú energiu, a to počnúc globálnymi cieľmi v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov v rámci príprav na konferenciu COP 28 na konci roka.
Okrem toho nastal čas zamyslieť sa nad cieľom v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2040. Tento cieľ by mal predstavovať dôveryhodné a merateľné kroky k dosiahnutiu dlhodobého cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Stanovením cieľa v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2040 sa zlepší dlhodobá predvídateľnosť pre investorov a zároveň sa umožní nákladovo efektívna energetická transformácia, čím sa zvýši konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a upevní sa jej pozícia ako globálneho lídra pri prechode na čistú energiu. Cestu ku klimatickej neutralite, bezpečnosť dodávok ani cenovú dostupnosť nemožno považovať za samozrejmosť. Riadenie v oblasti klímy a energetiky v budúcnosti preto musí EÚ a členským štátom umožniť riešenie zostávajúcich výziev a zabezpečiť, aby Únia bola aj naďalej konkurencieschopným globálnym aktérom.
2.Výrazné posilnenie konkurencieschopnosti a vedúceho postavenia priemyslu EÚ
Konkurencieschopnosť EÚ je dôležitou zárukou technologickej suverenity EÚ a nezávislosti jej energetického systému. Súčasná Komisia považuje podporovanie a posilňovanie konkurencieschopnosti EÚ za strategicky významné. Svedčí o tom požiadavka predsedníčky Komisie adresovaná Mariovi Draghimu, aby vypracoval osobitnú správu o budúcnosti konkurencieschopnosti Európy. Konkurencieschopné európske podniky a silná výrobná základňa pre čisté technológie sú nevyhnutne dôležité na dosiahnutie energetických cieľov EÚ. Inflácia je stále vysoká. To má dosah na prechod na čistú energiu, a najmä na investície do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, ktoré si vyžadujú veľké množstvo kapitálu. Ceny zemného plynu sa síce po kríze stabilizovali, stále sa však pohybujú na dvojnásobnej úrovni v porovnaní s úrovňami spred krízy a v EÚ pretrvávajú vyššie ceny energie ako v iných regiónoch na svete. Pri prechode na čistú energiu sa bude musieť zaistiť zabezpečený, lacný, bezpečný a stabilný prístup k elektrickej energii. Vysoké ceny energií vytvárajú konkurenčnú nevýhodu nielen pre výrobné odvetvie EÚ, ale aj pre globálne preteky v oblasti čistých technológií.
V súlade s prijatým zákonom o znížení inflácie USA investujú verejné finančné prostriedky na stimuláciu environmentálne udržateľnej spotreby, výroby a investícií, a to najmä pomocou cielených daňových úľav (v celkovej výške 500 miliárd USD, z čoho 60 % je zameraných na odvetvie energetiky). Čína medzitým stojí v popredí podpory čistých technológií prostredníctvom hospodárstva zameraného na investície. Čína vyrába veľmi veľké množstvá dotovaných solárnych fotovoltických panelov a dodávkami uspokojuje silný dopyt na trhu EÚ.
Prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemysle v rámci Priemyselného plánu Zelenej dohody má Komisia za cieľ posilniť konkurencieschopnosť EÚ a jej domácu výrobnú kapacitu, pokiaľ ide o emisne neutrálne technológie. Aby EÚ zostala konkurencieschopná, musí poskytnutím vhodného právneho rámca vybudovať kapacity, ktoré čo najefektívnejšie využívajú všetky relevantné technológie. Komisia predkladá európsky balík predpisov v oblasti veternej energie s cieľom riešiť osobitné výzvy v odvetví veternej energie. Kľúčové prvky uvedeného balíka budú zahŕňať opatrenia týkajúce sa ďalšieho urýchlenia udeľovania povolení, zlepšenia systémov aukcií v celej EÚ, zručností, prístupu k financiám a stabilných dodávateľských reťazcov. Okrem toho by EÚ mohla v rámci dvojstranných obchodných dohôd alebo prostredníctvom partnerstiev v oblasti emisne neutrálneho priemyslu nadviazať partnerstvá s vybranými krajinami mimo EÚ, ktoré majú primerané priemyselné kapacity a nižšie výrobné náklady.
Cieľom regulačného a finančného rámca EÚ je zmazať rozdiely medzi výskumom a inováciami a uvádzaním na trh v odvetviach nových čistých technológií alebo čistých technológií v počiatočných fázach. Komisia bude naďalej podporovať výskum a inovácie v úzkej spolupráci v rámci partnerstva s priemyslom v záujme urýchlenia vývoja čistých technológií a posilnenia výrobnej základne EÚ. Konkrétne by cielené pravidlá zeleného verejného obstarávania mohli pomôcť mobilizovať viac súkromných investícií na podporu startupov a rozširujúcich sa podnikov so sídlom v EÚ. Podnikateľské prostredie pre malé a stredné podniky sa zlepší kontrolou každého nového právneho predpisu z hľadiska jeho vplyvu na konkurencieschopnosť a legislatívnym návrhom zameraným na obmedzenie povinností podávania správ na úrovni EÚ o 25 %. Začatie dialógov o prechode na čistú energiu s priemyslom takisto podporuje vytvorenie obchodného modelu pre dekarbonizáciu priemyslu (napr. oceľ, batérie). EÚ zároveň zintenzívni ochranu svojho priemyslu pred narušeniami trhu tretími krajinami. Prvým krokom je začatie antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa elektrických vozidiel pochádzajúcich z Číny. Inteligentné a inovatívne technológie už teraz zohrávajú zásadnú úlohu pri analýze a optimalizácii energetických systémov. V tejto súvislosti a na účely výskumu a inovácií sa očakáva, že úloha umelej inteligencie sa rozšíri. Komisia pracuje na minimálnych globálnych normách bezpečného a etického používania umelej inteligencie. Budúcnosť odvetvia čistých technológií sa musí písať v Európe.
3.Zabezpečenie spoľahlivých dodávok kritických surovín
Spoľahlivý prístup k určitým surovinám vzbudzuje v rámci EÚ čoraz väčšie obavy. Takýto prístup bude zásadný v záujme prechodu na čistú energiu a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ. Väčšina zelených technológií si vyžaduje značné množstvo kovov a nerastov, ako je meď, lítium a kobalt. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu môže byť s rastúcim dopytom čoraz viac obmedzená ponuka určitých surovín. Zatiaľ čo prognóza dopytu po kritických surovinách v EÚ naznačuje prudké zvýšenie, tento dopyt vo veľkej miere závisí od dovozu z malého počtu často kvázi monopolných krajín mimo EÚ (napr. EÚ získava 98 % svojich dodávok prvkov vzácnych zemín a 93 % horčíka z Číny). Nedávna kríza poukázala na riziká a dôsledky prílišnej závislosti od jednej inej krajiny, pričom Čína už zaviedla obmedzenia vývozu gália a germánia, ktoré sú nevyhnutné na výrobu polovodičov a solárnych panelov. Cieľom návrhu aktu o kritických surovinách predloženého Komisiou je zaistiť prístup k bezpečným a udržateľným dodávkam týchto materiálov. Bezpečnosť dodávok kritických surovín v EÚ môže zlepšiť aj pokrok smerom k obehovému využívaniu materiálov. Zdá sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia zamerané na diverzifikáciu prístupu k surovinám. Komisia okrem toho oznámila, že vytvorí nový klub pre kritické suroviny pre všetky podobne zmýšľajúce krajiny, ktoré sú ochotné posilniť globálne dodávateľské reťazce, posilniť Svetovú obchodnú organizáciu a viac presadzovať predpisy s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám.
4.Zabezpečenie potrebných investícií do prechodu na čistú energiu
V záujme dosiahnutia ambicióznych cieľov do roku 2030 sa investície do prechodu na čistú energiu budú musieť značne zvýšiť, pričom sa očakáva, že verejné zdroje budú obmedzené. Komisia vo svojej správe o strategickom výhľade za rok 2023 odhadla, že na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU sú potrebné dodatočné ročné investície vo výške 620 miliárd EUR. Hoci európske finančné inštitúcie ako Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj budú zohrávať kľúčovú úlohu, väčšina investícií bude musieť pochádzať zo súkromného sektora. EÚ musí vytvoriť atraktívne investičné prostredie a mobilizovať súkromné financovanie. Na tento účel EÚ pracuje na zavedení spoľahlivého rámca udržateľného financovania s cieľom nasmerovať viac súkromného kapitálu na zelenú a udržateľnú transformáciu, a to aj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Dôležitým faktorom umožňujúcim nevyhnutné investície je dlhodobá predvídateľnosť politík. Zjednodušeným a menej byrokratickým prístupom k podpore EÚ (najmä v prípade úverov a záruk za úvery) by sa zlepšila atraktívnosť jednotného trhu pre zelené investície a podporila by sa mobilizácia súkromných investícií prostredníctvom rozpočtu EÚ.
5.Poskytnutie dostupných cien energií a zabezpečenie silnej ochrany a posilnenia postavenia spotrebiteľov
Skutočná energetická únia musí v prospech všetkých zabezpečiť dostupné ceny energií, a to už v krátkodobom horizonte. Spotrebitelia a spoločnosť zohrali dôležitú úlohu pri zvládaní vplyvu energetickej krízy znižovaním svojej potreby energie, a to napriek tomu, že sa tým zhoršili finančné ťažkosti mnohých ľudí. Táto kríza ich však mohla oslabiť a ceny zemného plynu a elektriny sú aktuálne stále dvojnásobne vyššie ako ceny pred krízou. Prechodom na elektrifikovanejší, dekarbonizovanejší a decentralizovanejší energetický systém sa spotrebiteľ skutočne ujme kormidla pri riadení opatrení v oblasti dekarbonizácie, a to vďaka vzniku inovatívnych modelov posilnenia postavenia spotrebiteľov, ktoré vychádzajú z kolektívnej vlastnej spotreby a zo spoločného využívania energie.
Týmito schémami sa zabezpečujú výhody pre spotrebiteľov spočívajúce v miernych cenách elektriny, ktoré vyplývajú z energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej mimo danej lokality. V záujme spravodlivej transformácie je dôležité, aby takéto schémy boli prístupné nízkopríjmovým domácnostiam a aby boli spotrebitelia dostatočne informovaní a mali k dispozícii silný súbor práv, právnu ochranu a podporné opatrenia tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Ďalšie zavádzanie inteligentných meradiel v domácnostiach bude mať zásadný význam pre posilnenie postavenia spotrebiteľov a podporu inteligentnejších modelov spotreby energie a úspor energie. V pohraničných regiónoch môže miestna cezhraničná spolupráca v odvetví energetiky prispieť k riešeniu problému menšieho počtu ľudí, ktorí tam žijú, a to tým, že prispeje k hospodárskemu oživeniu týchto oblastí. EÚ bude musieť naďalej zohrávať kritickú úlohu pri podpore širokej verejnosti, aby zostala hnacou silou zelenej energetickej transformácie a zabezpečila spravodlivú transformáciu. Popri tom je naďalej kľúčové uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti.
6.Zlepšenie trhov s energiou, energetické siete a ďalšia integrácia energetického systému
Energetický systém EÚ budúcnosti bude musieť byť integrovaný a zvládať čoraz väčšiu mieru decentralizácie. Energetické siete sa musia urýchlene posilniť, pričom budú nevyhnutné úpravy trhu s energiou. Čistý, efektívny a integrovaný energetický systém si bude vyžadovať značné investície do prenosových a distribučných sústav s cieľom zabezpečiť prepojenia, prispôsobiť sa decentralizovanej výrobe a reakcii na strane spotreby a umožniť prienik vysokého podielu lacnej energie z obnoviteľných zdrojov. V pripravovanom akčnom pláne pre siete sa v tejto súvislosti navrhnú dôležité kroky. Rozšíri sa úloha umelej inteligencie pri riadení a optimalizácii budúceho energetického systému EÚ. Z čoraz digitalizovanejšieho energetického systému vyplýva vyššie riziko kybernetických útokov, čo si vyžaduje vhodné opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Trhy s energiou budú musieť vysielať vhodné investičné signály, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a potrebné zavádzanie sietí. Trhy budú musieť nielen pojať viac účastníkov pôsobiacich na miestnej úrovni, ale zároveň vytvoriť podmienky na rozvoj rozsiahlych a komplexných hybridných projektov energie z obnoviteľných zdrojov, v niektorých prípadoch ďaleko na mori. Ako prvý krok bude dôležité, aby všetky členské štáty vykonávali balík opatrení v oblasti čistej energie.
Digitalizácia, flexibilita a reakcia na strane spotreby budú zohrávať ústrednú úlohu v dobre fungujúcom čistom a decentralizovanom energetickom systéme. EÚ prijala komplexný legislatívny rámec na riešenie týchto výziev. Komisia čeliac energetickej kríze okrem toho predložila štrukturálnu reformu koncepcie trhu s elektrinou. Zníži sa ňou vplyv fosílnych palív na ceny energií a podnieti sa zavádzanie čistejších a flexibilnejších riešení. Napriek tomu pretrvávajú značné prekážky využívania vhodných obchodných modelov a technických riešení, ako sú inteligentné siete. Ďalšia integrácia maloobchodných trhov si môže vyžadovať preskúmanie inovatívnych nástrojov a stimulov na urýchlenie spravodlivého prechodu na čistú energiu. Na tento účel bude EÚ spolupracovať so všetkými účastníkmi trhu v snahe uľahčiť aktívnu účasť a využiť plný potenciál integrovaných trhov EÚ s energiou. Zároveň sa energetický systém musí prispôsobiť dramatickým zmenám súvisiacim s klímou.
7.Riešenie nedostatku zručností a pracovnej sily v odvetví energetiky
Nedostatok zručností a pracovnej sily predstavuje prekážku pri realizácii prechodu na čistú energiu a pre konkurencieschopnosť EÚ. Podľa odhadov si dosiahnutie našich cieľov plánu REPowerEU bude vyžadovať vytvorenie viac ako 3,5 milióna pracovných miest do roku 2030, čo znamená viac ako strojnásobenie existujúcej pracovnej sily s odhadovaným počtom 1,5 milióna pracovníkov. Ide o pracovné miesta v samotnom odvetví čistej energie, ale aj vo výrobe, výstavbe, v doprave a službách spojených s posilnenou výrobou a zavádzaním týchto technológií. Predpokladom toho je dostupnosť zručností a schopnosť pracovníkov prejsť do týchto nových odvetví. Takmer 30 % podnikov z EÚ zapojených do výroby elektrických zariadení zaznamenalo v roku 2022 nedostatok pracovnej sily. Očakáva sa, že tento trend sa zintenzívni, pričom sa týka aj odvetvia jadrovej energie. V tejto súvislosti musí byť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia pracovníkov prioritou EÚ pri súčasnom zabezpečení rodovo vyváženého, spravodlivého a inkluzívneho pracovného prostredia. Treba zlepšiť prístup na trh práce, a to najmä pre ženy, mladých ľudí a migrantov, a pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu dobrých pracovných podmienok. Zaistenie toho, aby sa prechod na čistú energiu premietol do dobrých pracovných príležitostí pre občanov EÚ, je takisto zásadné v záujme jeho spoločenskej akceptácie v súlade s politickým cieľom na nikoho nezabudnúť.
8.Preskúmanie vplyvu nedostatku vody na energetické systémy
Treba venovať viac pozornosti súvislostiam medzi energetickým systémom a dostupnosťou sladkej vody. Dôvodom je skutočnosť, že voda je kriticky dôležitá pre energetický systém EÚ a extrémne výkyvy počasia sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Voda sa používa takmer pri všetkých druhoch výroby energie v EÚ a nedostatok vody už ovplyvnil výrobu energie v EÚ, napr. vodné elektrárne a konvenčné tepelné elektrárne, chladenie jadrových reaktorov alebo prepravu palív vodnými cestami. Na konferencii OSN o vode 2023 sa zdôraznil význam integrovaného prístupu ku krízam v oblasti vody, energetiky, potravín a ekosystémov.
9.Stanovenie pevného harmonogramu na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá
Počas energetickej krízy sa napriek dlhodobému klesajúcemu trendu zvýšili dotácie na fosílne palivá. Keďže viac ako 50 % (64 miliárd EUR) dotácií na fosílne palivá zatiaľ nemá dátum ukončenia, bude dôležité stanoviť harmonogram na postupné zrušenie týchto dotácií v súlade s cieľmi v oblasti dekarbonizácie stanovenými v Európskej zelenej dohode a pláne REPowerEU.
Záver
EÚ pôsobí v čoraz zložitejšom medzinárodnom prostredí, pričom rôzni medzinárodní aktéri preberajú nové, často konfrontačnejšie úlohy. Medzinárodné trhy s energiou prechádzajú zásadnou zmenou orientácie počas toho, ako sa svet prispôsobuje obmedzeniu tokov medzi Ruskom a Európou, a zostávajú zraniteľné. Jedným z príkladov sú aj celosvetové preteky v oblasti čistých technológií. Tieto nové geopolitické skutočnosti medzinárodnej konkurencie treba zohľadniť pri navrhovaní budúcej energetickej politiky, ktorá bude tvoriť základ hospodárskej prosperity a bezpečnosti. EÚ bude aj naďalej presadzovať otvorený a spravodlivý obchod, a to aj napriek praktikám niektorých krajín mimo EÚ. Začatie antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa elektrických vozidiel pochádzajúcich z Číny je príkladom, ako môže EÚ podniknúť kroky v záujme spravodlivej obrany svojho hospodárstva pred rizikami narušenia trhu.
Zároveň je v strategickom záujme EÚ posilniť medzinárodné partnerstvá, a to aj s kandidátskymi krajinami, keďže sa tým zvýši bezpečnosť a vplyv EÚ. Prístup EÚ založený na rovnocennom partnerstve v rámci medzinárodnej spolupráce má naďalej zásadný význam, keďže čoraz viac krajín hľadá čo najvýhodnejšie partnerstvá.
Solidarita medzi členskými štátmi a spojenectvá s podobne zmýšľajúcimi krajinami, napr. s členmi G7, bude zásadná. EÚ a jej členské štáty musia s cieľom zvýšiť svoj vplyv konať jednotne a koordinovane, a to tak doma, ako aj na medzinárodných fórach. Predsedníčka Komisie to zhrnula takto: „ak budeme jednotní vnútri, žiadny vonkajší vplyv nás nerozdelí“.
EÚ doteraz dosiahla pokrok v súvislosti s autonómiou, bezpečnosťou a ochranou v oblasti energetiky a je pripravená na spravodlivý a cenovo dostupný globálny prechod na čistú energiu. Medzitým inflačné trendy a dôsledky klimatickej krízy ešte viac komplikujú budúci kontext. Konečné aktualizácie NEKP členských štátov, ktoré sa očakávajú v roku 2024, budú dôležitým míľnikom pri riešení zistených výziev a reakcii na zmenené okolnosti od prijatia prvých plánov v roku 2019. EÚ teraz musí pokračovať v napredovaní v začatom procese, predvídať a riešiť budúce výzvy a urýchliť vykonávanie širokej škály politických iniciatív spustených v rámci Európskej zelenej dohody. V politikách a investíciách sa už musí zohľadňovať perspektíva po roku 2030.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 10. 2023
COM(2023) 650 final
Správa o udržateľnosti bioenergie v Únii
PRÍLOHA
k
správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Správa o stave energetickej únie za rok 2023
(podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy)
{SWD(2023) 646 final}
Úvod
V článku 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999 (ďalej len „nariadenie o riadení“) sa stanovuje, že do 31. októbra každého roka musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o stave energetickej únie, ktorá musí zahŕňať od roku 2023 každé dva roky správu o udržateľnosti bioenergie v Únii s informáciami uvedenými v prílohe X k uvedenému nariadeniu. Touto správou sa plní uvedená povinnosť podať správu a bola vypracovaná na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku (NEKSP) uvedených v článku 17 nariadenia o riadení.
Bioenergia vyrobená z poľnohospodárskych, lesných a organických odpadových surovín je aj naďalej hlavným zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ, pričom v roku 2021 predstavovala približne 59 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. V prípade bioenergie predstavujú primárne tuhé biopalivá najväčší podiel vo výške 70,3 %. Kvapalné biopalivá tvoria 12,9 %, bioplyn/biometán 10,1 % a podiel energie z obnoviteľného komunálneho odpadu 6,6 %.
Hrubá spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ podľa druhu (2021, v % a Mtoe)
Súčasná a predpovedaná udržateľná dostupnosť biomasy a dopytu po nej
Dvadsaťšesť členských štátov oznámilo svoje údaje o dodávkach biomasy. V EÚ je drevná biomasa hlavnou surovinou nahlásenou v prípade výroby tuhej biomasy (v grafe je označená ako „lesná biomasa“), pričom predstavuje 66 % celkovej výroby a za ňou nasleduje biomasa z organického odpadu (26 %) a poľnohospodárska biomasa (8 %). Nemecko vykazuje významnú výrobu biomasy z organického odpadu (137 675 000 m3). Vykazuje aj výrobu najväčšieho podielu lesnej biomasy (66 658 000 m3) v EÚ, po ňom nasleduje Švédsko (65 102 000 m3). Španielsko uvádza najväčšie objemy poľnohospodárskej biomasy (20 844 000 m3).
Primárne dodávky tuhej biomasy v 1 000 m3 na výrobu energie, domáca výroba v roku 2021 zoskupená podľa pôvodu suroviny
Lesná biomasa bola najväčšou nahlásenou kategóriou vo všetkých členských štátoch (262 858 000 m3). Nemecko uviedlo 12 % celkových nahlásených primárnych dodávok tuhej biomasy z lesov, za ním nasledovali Španielsko a Poľsko (obe uviedli 11 %) a Švédsko a Francúzsko (obe uviedli 10 %). Druhou najväčšou nahlásenou kategóriou dodávok tuhej biomasy bol komunálny odpad (171 023 000 m3 – 24 % celkových dodávok). Nemecko uviedlo 74 % celkového obnoviteľného komunálneho odpadu, za ním nasledovalo Švédsko (8 %), Belgicko (6 %), Španielsko a Holandsko (obe uviedli 4 % celkového odpadu), Taliansko (2 %) a Rakúsko a Portugalsko (obe nahlásili 1 % celkového odpadu). Treťou najväčšou nahlásenou kategóriou dodávok primárnej tuhej biomasy boli vedľajšie produkty drevospracujúceho priemyslu (144 821 000 m3 – 20 % celkových dodávok). Švédsko uviedlo 22 % celkových nahlásených vedľajších produktov drevospracujúceho priemyslu, za ním nasledovalo Fínsko (20 %), Rakúsko (11 %), Nemecko (10 %), Francúzsko (6 %), Poľsko (5 %), Estónsko (4 %) a Lotyšsko (4 %).
Medzi rôznymi druhmi domácej výroby tuhej biomasy bol najväčší nárast v období od roku 2008 zaznamenaný v prípade používania drevených peliet (413 %), po ktorých nasledoval živočíšny odpad (351,9 %), obnoviteľná časť priemyselného odpadu (58,6 %), palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty (29,5 %) a čierny výluh (25 %). Ostatný rastlinný materiál a odpad boli jediným druhom tuhej biomasy, ktorý v porovnaní s rokom 2008 poklesol o 8,8 %. Celkove sa dodávky primárnej tuhej biomasy v EÚ zvýšili z 3 336 811 TJ v roku 2008 na 4 454 768 TJ v roku 2021, čo predstavuje celkový nárast o 33,5 %.
Celková výroba tuhej biomasy v EÚ27
Graf Celková výroba tuhej biomasy v EÚ27 v predchádzajúcom texte sa týka kategórií používaných v energetických bilanciách Eurostatu. Na účely integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku sú v časti 1 písm. m) prílohy IX k nariadeniu o riadení stanovené rôzne kategórie, ktoré majú širšie využitie ako energetické účely. V roku 2021, pokiaľ ide o jednotlivé členské štáty, bolo Nemecko najväčším výrobcom tuhej biomasy v EÚ (767 891 TJ), po ňom nasledovalo Francúzsko (530 659 TJ), Švédsko (460 620 TJ), Poľsko (377 690 TJ) a Fínsko (352 535 TJ). Nasleduje Rakúsko s 250 710 TJ, Estónsko so 104 208 TJ a Grécko s 33 317 TJ. V Nemecku podľa nahlásených údajov pochádzal najväčší podiel tuhej biomasy z obnoviteľného komunálneho odpadu (125 984 000 m3). Ostatné členské štáty uvádzajú najmä tuhú biomasu z lesného hospodárstva, pričom často nerozlišujú medzi energetickým a materiálovým využitím. Členské štáty spoločne uviedli, že guľatina je najväčšou kategóriou tuhej biomasy z lesného hospodárstva (215 440 000 m3), po ktorej nasleduje palivové drevo (176 304 000 m3) a obnoviteľný komunálny odpad (171 023 m3).
Domáca výroba bioplynu nahlásená v rokoch 2020 (ľavý stĺpec) a 2021 (pravý stĺpec) podľa členských štátov. Stĺpce odchýlky ukazujú rozdiel v porovnaní s hodnotami uvedenými v energetických bilanciách Eurostatu. Zdroj: Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku a [NRG_BAL_C]
Členské štáty v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku nahlásili svoju domácu výrobu bioplynu v rokoch 2020 a 2021. V roku 2020 bolo podľa nahlásených údajov najväčším výrobcom bioplynu Nemecko s 52,8 % na celkovom vyrobenom množstve (7 765 ktoe), za ním nasledovalo Taliansko s 13,7 % (2 018 ktoe), Francúzsko 7,4 % (1 090 ktoe) Česko (4,1 %, 595 ktoe) a Dánsko (3,4 %, 505 ktoe). V roku 2021 zostalo najväčším výrobcom Nemecko s podielom 50,4 % na celkovej výrobe (7 518 ktoe), za ním nasledovali Taliansko (13,9 %, 2 078 ktoe), Francúzsko 9,4 % (1 404 ktoe) a Dánsko (4,2 %, 625 ktoe), ktoré vo výrobe bioplynu predstihlo Česko (4,0 %, 591 ktoe). Belgicko, Fínsko, Maďarsko a Švédsko neuviedli žiadnu výrobu bioplynu ani v roku 2020, ani v roku 2021, zatiaľ čo Estónsko, Rumunsko a Slovinsko nahlásili výrobu bioplynu iba v roku 2021. Česko, Grécko, Poľsko a Lotyšsko oznámili pokles výroby bioplynu o 18,5 % od roku 2020 do roku 2021. Domáca výroba bioplynu vykázaná v EÚ spoločne v roku 2021 dosiahla 14 929 ktoe, čo predstavuje nárast o 1,7 % v porovnaní so 14 687 ktoe v roku 2020.
Dvadsaťjeden členských štátov informovalo v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku o vývoji dodávok bioenergie a o tom, či to má vplyv na celkové a odvetvové trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2021 do roku 2030. Osem členských štátov uviedlo, že v tejto oblasti neexistovali žiadne významné vplyvy a aktualizácie, o ktorých by bolo potrebné informovať. Zo zostávajúcich trinástich členských štátov Maďarsko a Lotyšsko zdôraznili vplyvy súvisiace s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Švédsko zdôraznilo, že ceny vzrástli v dôsledku energetickej krízy. Niektoré členské štáty (Estónsko, Slovensko) uviedli, že využívanie biomasy na výrobu energie ovplyvňujú zmeny v právnych predpisoch. Iné (Taliansko, Slovinsko) informovali o očakávanom náraste využívania biomasy na výrobu energie v období do roku 2030.
Dopyt po biomase podľa odvetví
Tuhá biomasa sa využíva v v odvetví priemyslu, bytových domov a energetiky. V roku 2021 sa v priemysle spotrebovalo 21,1 Mtoe tuhej biomasy, v domácnostiach 45,1 Mtoe a v energetike 33,0 Mtoe. Nemecko, Francúzsko a Švédsko boli najväčšími spotrebiteľmi tuhej biomasy. Využívanie tuhej biomasy v týchto odvetviach sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšilo o 13,4 %.
Konečná spotreba tuhej biomasy v priemysle, domácnostiach a energetike v roku 2021 podľa členských štátov EÚ
Odvetvie dopravy
V roku 2021 predstavovala konečná spotreba biopalív v odvetví dopravy v EÚ celkove 16,5 Mtoe a v porovnaní s rokom 2013 sa zvýšila o 39 %. V absolútnom vyjadrení súvisí tento nárast so zvýšenými dodávkami bionafty, ale v relatívnom vyjadrení zostáva podiel bionafty na celkovej spotrebe biopalív v odvetví dopravy celkom stabilný, a to približne na úrovni 80 % vrátane roka 2021. Bionafta sa využíva vo všetkých dvadsiatich siedmich členských štátoch. Bioetanol bol druhým najpoužívanejším druhom paliva a predstavoval 18 %, ale využíva sa vo všetkých členských štátoch okrem Cypru a Malty.
Spotreba biometánu a iných kvapalných biopalív predstavuje spolu menej ako 1 % celkového množstva biopalív spotrebovaných v odvetví dopravy. Šesť členských štátov v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku informovalo o využívaní bioplynov v odvetví dopravy. Švédsko predstavuje 67,4 % celkovej spotreby bioplynov v EÚ v doprave.
V roku 2020 predstavovala primárna výroba kvapalných biopalív 15,64 Mtoe, čo po pripočítaní čistého dovozu predstavuje 17,82 Mtoe celkových dodávok energie. V roku 2021 sa primárna výroba kvapalných biopalív zvýšila o 3 %, resp. na 15,96 Mtoe, pričom čistý dovoz vzrástol o 7 % alebo na 19,06 Mtoe. Podobné zvýšenie sa dosiahne, keď sa použije súbor multiplikátorov pre biopalivá podľa prílohy IX smernice o energii z obnoviteľných zdrojov: celkový menovateľ RES-T s multiplikátormi bol 242,33 Mtoe (2020) a 263,80 Mtoe (2021). Napriek tomu, a to vzhľadom na návrat k normálnej mobilite v roku 2021, po bezpečnostných opatreniach súvisiacich s pandémiou v roku 2020, celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (RES-T) klesol od roku 2020 do roku 2021 z 10,25 % na 9,09 %. Inými slovami, nárast výroby biopalív spolu s ostatnými obnoviteľnými zdrojmi energie bol od roku 2020 do roku 2021 nižší ako nárast celkovej spotreby paliva v doprave. Najväčší pokles podielov RES-T sa zaznamenal v prípade Maďarska (–5,41 %), hoci množstvo energie z obnoviteľnej zdrojov v doprave uvedenej na trh vzrástlo zo 4,4 Mtoe v roku 2020 na 5 Mtoe v roku 2021.
Celkove možno v odvetví dopravy pozorovať neustále rastúci posun smerom k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov. V rámci celkovej spotreby sa časom podstatne zvýšilo využívanie pokročilých biopalív a iných biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, ako aj podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2021 mali takéto biopalivá najvyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, čo predstavovalo 4,2 % (s multiplikátormi). Pokročilé biopalivá a iné biopalivá vyrábané zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici o energii z obnoviteľných zdrojov sa väčšinou vyrábajú z odpadov a zvyškov, a preto nemajú negatívny vplyv na využívanie pôdy, s ktorým sa spájajú biopalivá na báze potravinárskych a krmovinárskych plodín. Z hľadiska dodanej energie z obnoviteľných zdrojov (bez multiplikátorov) však mali biopalivá vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín naďalej najvyšší podiel zo všetkých nosičov energie z obnoviteľných zdrojov (3,9 % celkovej spotreby energie v doprave).
Najväčšiu spotrebu biopalív vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín zaznamenalo Francúzsko a Nemecko (2 562 ktoe a 2 122 ktoe v roku 2021), čo môže súvisieť s veľkosťou krajiny a počtom obyvateľov. V Španielsku možno pozorovať klesajúci trend: biopalivá vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín predstavovali v roku 2018 1 737 ktoe, ale v roku 2021 klesli na 693 ktoe. Vo Fínsku sa medzi rokmi 2020 a 2021 zaznamenal veľký pokles biopalív vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín (z 303 ktoe na 65 ktoe). Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa rizika nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC) v prípade biopalív, údaje štrnástich členských štátov boli neúplné. Nemecko uviedlo, že 42 % biopalív pochádzajúcich z potravín a krmovín sa vyrobilo zo surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Podobne sa informovalo, že v Španielsku a Taliansku sa má vyše 50 % biopalív pochádzajúcich z potravín a krmovín vyrábať zo surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov sa započítavanie biopalív s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy postupne ukončí najneskôr do roku 2030. Niekoľko členských krajín už prijalo opatrenia na postupné vyradenie takýchto palív.
Odvetvie vykurovania a chladenia
V roku 2021 sa palivá z biomasy a biokvapaliny použili v EÚ na výrobu 17,3 Mtoe hrubého tepla. Tuhá biomasa predstavuje 76,0 % celkovej spotreby paliva z biomasy na vykurovanie v EÚ, nasleduje obnoviteľný komunálny odpad s podielom 18,1 % a bioplyny s podielom 5,0 %. Najväčším spotrebiteľom tuhej biomasy na vykurovacie účely je Švédsko, ktoré využíva 20,8 % celkovej spotreby EÚ, nasleduje Fínsko (15,8 %) a Dánsko (13,1 %). Pokiaľ ide o bioplyn, v odvetví vykurovania ho využívajú najmä Nemecko a Taliansko.
Graf 27: Konečná spotreba energie v prípade palív z biomasy použitých pri výrobe tepla v roku 2021 podľa členských štátov
Odvetvie elektriny
V roku 2021 sa 45,6 Mtoe palív z biomasy a biokvapalín použilo na výrobu 14,6 Mtoe hrubej elektriny, čo predstavovalo 15 % celkového mixu hrubej elektriny z obnoviteľných zdrojov a 6 % celkovej hrubej elektriny. 74 % hrubej elektriny z biomasy sa vyrobilo v zariadeniach kombinovanej výroby elektriny a tepla. Najpoužívanejším druhom je tuhá biomasa (54,8 %), za ňou nasledujú bioplyny (31,1 %). Obnoviteľný komunálny odpad predstavuje 11,6 %, zatiaľ čo biokvapaliny tvoria 2,6 %. Nemecko je najväčším spotrebiteľom palív z biomasy na účely výroby elektriny (27,7 % celkovej spotreby palív z biomasy a 57,0 % spotreby bioplynu). Pokiaľ ide o spotrebu tuhej biomasy na výrobu elektriny, významnými spotrebiteľmi sú Fínsko (13,7 %) a Švédsko (12,0 %). Belgicko, Taliansko a Slovinsko spotrebujú spolu na účely výroby elektriny len 1,1 ktoe bionafty. Spotreba palív z biomasy a biokvapalín na výrobu elektriny od roku 2012 do roku 2021 neustále rástla, a to najmä v dôsledku nárastu využívania tuhej biomasy o 28,7 % v porovnaní s rokom 2012.
Celkovo možno vo všetkých troch odvetviach pozorovať stúpajúci trend spotreby biomasy.
Výhľad
Členské štáty vo všeobecnosti poskytli obmedzené informácie o plánovaných dodávkach primárnej biomasy podľa suroviny a pôvodu. Z dvadsaťjeden členských štátov, ktoré poskytli informácie, osem neuviedlo žiadne podstatné vplyvy ani aktualizácie, ktoré by bolo potrebné doplniť. Päť členských štátov vyjadrilo znepokojenie nad uspokojovaním dopytu domácimi dodávkami biomasy do rôznych odvetví, a to vzhľadom na fyzické obmedzenia (obmedzený potenciál, stav zdravia lesov, obmedzená infraštruktúra na väčší príjem bioenergie) a zákonné obmedzenia týkajúce sa využívania biomasy. Päť členských štátov uvádza stabilitu dopytu po biomase, Slovinsko informuje o zvýšení dodávok drevnej biomasy, zatiaľ čo Holandsko zavádza strop pre drevnú biomasu na vykurovanie. Francúzsko oznamuje aktualizácie trajektórií a Španielsko vyzdvihuje pozitívne celkové účinky bez poskytnutia podrobností. Predložené odhadované trajektórie odvetvového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie do roku 2030 v odvetviach elektriny, vykurovania a chladenia a dopravy, ako aj technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie nie sú dostatočne vykryštalizované na to, aby poskytli komplexný pohľad na dopyt po bioenergii, rozčlenený na teplo, elektrinu a dopravu a na dodávky biomasy podľa suroviny a pôvodu (rozlišujúc medzi domácou výrobou a dovozom).
Dovoz biomasy
Dvadsaťštyri členských štátov informovalo v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku o dovoze tuhej biomasy. Španielsko, Rumunsko a Luxembursko nenahlásili žiadny dovoz tuhej biomasy. Treba poznamenať, že žiadny členský štát neinformoval o dovoze poľnohospodárskej biomasy a pňov. Dovoz tuhej biomasy predstavuje 19 % celkovej primárnej tuhej biomasy na energetické/bioenergetické účely. Najväčšou nahlásenou dovážanou surovinou je čierny výluh (677 404 000 m3). Druhou najväčšou nahlásenou kategóriou bola lesná biomasa a najviac dovážanou surovinou v tejto kategórii boli drevené pelety (21 926 000 m3), za ktorými nasledovala guľatina, štiepky, piliny a iné častice z dreva.
Suroviny na výrobu lesnej biomasy využívanej na výrobu energie, nahlásené ako dovezené do EÚ
Pokiaľ ide o dovoz drevených peliet do EÚ, Holandsko je najväčším dovozcom (takmer 30 % celkového dovozu drevených peliet do EÚ), nasledované Dánskom (26 %), . Dovoz drevnej štiepky v roku 2021 predstavoval 8 % celkových dodávok drevnej štiepky na účely spotreby energie. Francúzsko doviezlo tretinu (33,2 %) celkového objemu dovozu drevnej štiepky; za ním nasledovala Litva s 22 %, Lotyšsko s takmer 10 % a Taliansko s takmer 9 %. Celkove sa od roku 2019 zaznamenal nárast dovozu drevených peliet o 27 %, zatiaľ čo dovoz drevnej štiepky sa od roku 2019 do roku 2020 znížil o 10 %. Pomocou obchodných bilancií Eurostatu možno vysledovať zemepisný pôvod drevných peliet (do roku 2021) a drevnej štiepky (len do roku 2020). V oboch kategóriách bolo najväčším vývozcom do EÚ Rusko, v prípade drevných peliet nasledovali Spojené štáty a Bielorusko a v prípade drevnej štiepky Bielorusko (ktoré predstavuje spolu s Ruskom 82 % celkového dovozu drevnej štiepky), Nórsko (8 %), Brazília (5 %), Uruguaj (4 %) a Ukrajina (2 %). Zainteresované strany po nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine vyjadrili obavy z možných dôsledkov, ktoré by to mohlo mať na ceny dovozu drevených peliet a štiepok.
Dovoz organického odpadu v roku 2021 predstavoval 1 % celkových dodávok organického odpadu na účely spotreby energie. Iba štyri členské štáty informovali o dovoze biomasy z organického odpadu. Švédsko je najväčším dovozcom organického odpadu a obnoviteľného komunálneho odpadu. Holandsko a Belgicko sú jediné členské štáty, ktoré nahlásili dovoz odpadových kalov, 56 000 m3 a 4 000 m3.
Celkove v roku 2021 EÚ doviezla suroviny na výrobu biopalív v objeme 8 194 ktoe. Bioetanol sa vyrába najmä zo surovín s pôvodom v EÚ (v percentuálnom podiele približne 78 %), zatiaľ čo len približne polovica bionafty (43 %) sa vyrába zo surovín s pôvodom v EÚ (nasledujúci graf). Keď sa pozrieme na dovoz biopalív, suroviny na výrobu biopalív sa dovážajú najmä z Indonézie a Malajzie, v hodnote17 % celkového dovozu surovín na výrobu bionafty. Zostávajúcich 41 % surovín na výrobu bionafty je rozložených na vyše deväť krajín po celom svete.
Zemepisný pôvod surovín na výrobu bionafty (vľavo) a bioetanolu (vpravo) za EÚ v roku 2021
Opatrenia oznámené členskými štátmi na podporu bioenergie a dodržiavania kritérií udržateľnosti a kritérií úspory skleníkových plynov stanovených v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov
Smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov (RED II) sa podporuje bioenergia, pokiaľ je udržateľná a certifikovaná ako taká. Smernicu vrátane prísnejších kritérií udržateľnosti v článku 29 bolo potrebné transponovať do júna 2021. V súčasnosti prebiehajú kontroly transpozície. Väčšina členských štátov aspoň čiastočne transponovala článok 29 a aktualizovala svoje existujúce právne predpisy tak, aby zahŕňali prísnejšie pravidlá zahrnuté do prepracovanej smernice. Niektoré členské štáty zaviedli okrem primárnej a sekundárnej legislatívy aj niektoré usmernenia alebo usmernenia v zákonoch o ochrane životného prostredia či ochrane prírody. Členské štáty v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku jasne neinformovali o opatreniach týkajúcich sa kritérií udržateľnosti. Členské štáty sa však zmienili o opatreniach týkajúcich sa transpozície smernice (a teda vrátane zavedenia kritérií udržateľnosti). Dva členské štáty spomenuli udržateľnú certifikáciu: Španielsko informovalo o opatrení týkajúcom sa plynu z obnoviteľných zdrojov certifikovaného udržateľným spôsobom, zatiaľ čo Taliansko informovalo o dvoch opatreniach, z ktorých jedno sa týkalo zavedenia vnútroštátneho systému certifikácie udržateľnosti biopalív a druhé sa týkalo aktualizácie systému certifikácie.
Len niektoré členské štáty informovali o opatreniach týkajúcich sa podpory udržateľnosti lesnej biomasy na výrobu energie a len Španielsko oznámilo dve opatrenia týkajúce sa udržateľného obhospodarovania lesov a udržiavania a zlepšovania lesných rezervácií. Žiadny členský štát neinformoval o problémoch týkajúcich sa dostupnosti lesnej biomasy.
Pokiaľ ide o kritériá LULUCF, členské štáty poskytli vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku len obmedzené informácie. Treba poznamenať, že všetky členské štáty EÚ sú signatármi Parížskej dohody a predložili vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC)
; trinásť
z osemnástich členských štátov, ktoré v tomto oddiele uviedli informácie, jasne informovali, že zaviedli právne predpisy na vnútroštátnej alebo nižšej ako vnútroštátnej úrovni, aby zabezpečili, že emisie neprekročia ich odstraňovanie.
Komisia na zníženie závislosti EÚ od dovážaných fosílnych palív navrhla v pláne REPowerEU
urýchliť výrobu biometánu vyrábaného udržateľným spôsobom (najmä z organického odpadu, lesného a poľnohospodárskeho odpadu, aby sa predišlo vplyvu zmeny využívania pôdy). Cieľ 35 miliárd m3 ročnej udržateľnej výroby biometánu do roku 2030 bol navrhnutý s cieľom znížiť dovoz zemného plynu z Ruska a urýchliť prechod EÚ na čistú energiu. V integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku dvadsiatich štyroch členských štátov, ktoré už nahlásili opatrenia, dvadsaťjeden členských štátov uviedlo opatrenia týkajúce sa podpory bioplynu a biometánu
a približne jedna tretina členských štátov, ktoré podali správu, uviedla opatrenia na podporu biometánu v odvetví dopravy, najmä ako povinnosť zmiešavania. Ostatné členské štáty oznámili aspoň jedno opatrenie podporujúce alebo regulujúce vtláčanie plynu z obnoviteľných zdrojov, konkrétne bioplynu/biometánu, do siete zemného plynu
. Švédsko v rokoch 2020 a 2021 neuvádza ani využívanie biometánu v doprave, ani výrobu bioplynu, hoci ide o jeden z najvyspelejších trhov s biometánom v EÚ a má najväčší podiel na využívaní bioplynov v doprave. Podobne Belgicko, Fínsko a Maďarsko neuviedli v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku žiadnu výrobu bioplynu ani v roku 2020, ani v roku 2021.
Niektoré členské štáty sa vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku zmienili o mandátoch na zmiešavanie a kvótach na podporu pokročilých biopalív. V niektorých prípadoch (Dánsko, Francúzsko, Malta, Španielsko, Taliansko) tieto opatrenia už nadobudli účinnosť, zatiaľ čo v iných prípadoch, ako sú Slovinsko a Chorvátsko, sa majú opatrenia na zvýšenie podielu pokročilých biopalív v odvetví dopravy zaviesť čoskoro. Španielsko informovalo o rôznych opatreniach, ktoré podporujú výrobu pokročilých biopalív na používanie nielen v cestnej, ale aj v leteckej a námornej doprave, ale regulačný rámec týchto opatrení sa stále vypracúva.
V integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku sa od členských štátov vyžadovalo, aby informovali o zmenách cien komodít a využívania pôdy vo svojej krajine, ktoré súvisia so zvýšeným využívaním biomasy. Pokiaľ ide o ceny komodít, členské štáty uviedli, že hoci sa ceny komodít mohli za posledné roky zvýšiť, nesúvisí to so zvýšeným využívaním biomasy na výrobu energie. Španielsko uviedlo, že podiel surovín používaných na bioenergetické účely je malý v porovnaní s celkovým množstvom vyrobených surovín. Cyprus a Estónsko uvádzajú, že v ich krajinách sa poľnohospodárske suroviny nepoužívajú na výrobu energie, a preto neexistuje žiadna súvislosť medzi využívaním biomasy na výrobu energie a kolísaním cien komodít.
Pokiaľ ide o využívanie pôdy, štrnásť členských štátov nahlásilo príslušné údaje
, z ktorých päť členských štátov poskytlo aj kvantitatívne údaje. Fínsko, Litva a Slovensko neuviedli žiadnu zmenu využívania pôdy. Dánsko, Lotyšsko a Taliansko informovali o zvýšení výmery pôdy súvisiacom s výrobou bioenergie. Dánsko oznámilo zvýšenie pestovania kukurice ako vedľajšej suroviny na výrobu bioplynu z 2 390 ha v roku 2012 na súčasných 17 433 ha v rokoch 2020/2021, hoci výroba bioplynu je závislá predovšetkým od odpadu a zvyškov. Taliansko bez ďalších podrobností informovalo o zmene využívania pôdy. Lotyšsko uviedlo v prípade obilnín v roku 2021 nárast o 3,0 % v porovnaní s rokom 2020, ale treba poznamenať, že zmena je zanedbateľná v porovnaní so zvyšnou ornou pôdou. Poľsko oznámilo ročný nárast o 4 % alebo odhadovaných 797 000 ha pôdy na podporu bioenergie v roku 2021. Luxembursko bolo jediným členským štátom, ktorý v prípade energetických plodín uviedol pokles využívania pôdy o 0,6 percentuálneho bodu od roku 2018 do roku 2022. Prevládajúcou energetickou plodinou je kukurica na výrobu bioplynu (67 % v roku 2022). Cyprus, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Španielsko a Švédsko uviedli, že na bioenergiu sa nevyužíva žiadne alebo žiadne významné množstvo pôdy.
Technologický rozvoj a využívanie biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001
Príloha IX k smernici o energii z obnoviteľných zdrojov obsahuje zoznam surovín, ktoré možno použiť na výrobu bioplynu pre dopravu, pokročilé biopalivá a biopalivá. Pokročilé biopalivá sa vyrábajú zo surovín uvedených v časti A prílohy IX k smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo v časti B sa uvádzajú suroviny na výrobu biopalív a bioplynu pre dopravu (spolu označované v tejto časti ako „biopalivá podľa prílohy IX“), ktorých príspevok k minimálnemu podielu stanovenému v článku 25 ods. 1 prvom pododseku je obmedzený a možno ho považovať za dvojnásobok ich energetického obsahu. Väčšina členských štátov v integrovaných národných a energetických správach o pokroku neuviedla množstvá na použitie a výrobu podľa prílohy IX, zatiaľ čo jednotky a roky, za ktoré sa poskytli údaje, sa v jednotlivých členských štátoch líšia. V tejto analýze sa používajú údaje uvedené v nástroji SHARES.
V nasledujúcom grafe je znázornená spotreba biopalív podľa prílohy IX za roky 2017 – 2021. Pri používaní biopalív podľa prílohy IX je zaznamenaný celkový nárast z 2 317 ktoe v roku 2017 na 5 474 ktoe v roku 2021. Spotreba biopalív vyrobených z použitého kuchynského oleja [použitý kuchynský olej, časť B písm. a) prílohy IX] je najvyššia zo všetkých surovín uvedených v prílohe IX. Pokiaľ ide o suroviny v časti A prílohy IX, najvyššia je spotreba biopalív získaných zo surovín uvedených v písmene d) pomerná časť biomasy v rámci priemyselného odpadu nevhodného na použitie v potravinovom alebo krmovinovom reťazci a v písmene g) odpadové vody zo spracovania palmového oleja a trsy prázdnych palmových plodov. Na rozdiel od toho sa biopalivá z nasledujúcich surovín časti A prílohy IX nepoužívajú vôbec, prípadne sa používajú v množstve menšom ako 1 ktoe v celej EÚ vo všetkých posudzovaných rokoch: a) riasy, ak sa pestujú na pevnine v nádržiach alebo vo fotobioreaktoroch; l) škrupiny orechov; m) plevy; n) odzrnené kukuričné klasy a q) ďalšie lignocelulózové materiály okrem piliarskych a dyhárenských výrezov.
Trend dopytu po biopalivách podľa prílohy IX za EÚ27 od roku 2017 do roku 2021
Taliansko je najväčším spotrebiteľom biopalív podľa prílohy IX a spolu so Španielskom najväčším používateľom biopalív podľa časti A prílohy IX. Taliansko je aj najväčším spotrebiteľom biopalív podľa časti B prílohy IX, po ktorom nasleduje Nemecko, Španielsko, Holandsko a Švédsko. Iné členské štáty (Rumunsko a Lotyšsko) nespotrebovali žiadne suroviny uvedené v prílohe IX, zatiaľ čo Rakúsko spotrebovalo len malé množstvo (< 1 ktoe).
Rozdelenie spotreby biopalív podľa prílohy IX podľa surovín za každý členský štát v roku 2021
Desať členských štátov informovalo o technologickom rozvoji a zavádzaní biopalív podľa prílohy IX, ale s fragmentovanými a nekonzistentnými údajmi. Podľa dostupných informácií existuje najmenej 12 investícií súvisiacich s výrobou hydrogénovaných rastlinných olejov s ročnou kapacitou v rozsahu od 24 do 1 300 kt ročne v piatich členských štátoch. Najväčšie jednotlivé kapacity sú zaznamenané vo Švédsku: v Lysekile a Göteborgu, každá s výrobnou kapacitou 1 300 kt hydrogénovaných rastlinných olejov. Druhou najviac zastúpenou technológiou je výroba bioetanolu so šiestimi investíciami s kapacitou 25 – 50 kt ročne v šiestich členských štátoch. Výroba biometanolu na piatich miestach (kapacita 5,25 – 450 kt ročne) bola oznámená v troch členských štátoch. Ďalšie investície sú Fischer–Tropsch (Francúzsko), biometán, BioLPG, Naptha (všetky v Holandsku) alebo neznáme/rôzne (Fínsko).
Dostupné výsledky vedeckého výskumu týkajúceho sa nepriamej zmeny využívania pôdy
Komisia monitoruje situáciu súvisiacu s biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC) a bude naďalej pravidelne aktualizovať údaje vychádzajúce z najnovších vedeckých dôkazov. Komisia v tejto súvislosti začala dve štúdie a v súčasnosti prebieha posúdenie. Výsledky štúdie sa využijú na podporu Komisie, aby v prípade potreby aktualizovala aj kritériá uplatňované na identifikovanie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.
Ďalšie usmernenie týkajúce sa zavedenia certifikácie palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy bolo zaradené do kapitoly V vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/996 o pravidlách certifikácie pre dobrovoľné schémy. V článkoch 24 – 27 sú vysvetlené osobitné požiadavky na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy a sú zahrnuté pravidlá na preukazovanie prínosnosti a podrobné pokyny na splnenie požiadaviek na výrobu na nevyužívanej alebo opustenej pôde a na určenie dodatočnej biomasy v prípade opatrení na zvýšenie výnosov. Cieľom týchto technických pravidiel je zabezpečiť harmonizovaný a spoľahlivý prístup vo všetkých certifikačných orgánoch. Komisia môže ďalej vypracovať usmernenie vychádzajúce z výsledkov pilotného testovania metodiky, ktoré sa nedávno dokončilo ako súčasť štúdií uvedených v predchádzajúcom texte, ktoré Komisia zadala.
Dobrovoľné a vnútroštátne certifikačné schémy podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov
Dobrovoľné schémy a vnútroštátne certifikačné schémy krajín EÚ pomáhajú zabezpečiť, aby sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ako aj čistý vodík a jeho deriváty (palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu) a fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrábali udržateľným spôsobom na základe overenia, že spĺňajú kritériá udržateľnosti EÚ, ako aj príslušné metodiky pre palivá z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu a fosílne palivá vyrobené z odpadu.
Ako takými sa schémami kontroluje, že:
·výroba surovín používaných na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa neuskutočňuje na pôde s vysokou biodiverzitou a že na účely výroby takýchto surovín nebola premenená pôda s vysokým množstvom uhlíka,
·elektrina používaná na výrobu čistého vodíka je obnoviteľného pôvodu a
·výroba obnoviteľných palív a plynov vedie k adekvátnym úsporám emisií skleníkových plynov.
V niekoľkých schémach sa zohľadňujú aj ďalšie aspekty udržateľnosti, akými sú pôda, voda, ochrana ovzdušia a sociálne kritériá. Externý audítor v rámci postupu certifikácie overuje celý výrobný reťazec od pôvodu suroviny a energie až po výrobcu paliva alebo obchodníka s palivom.
Hoci sú tieto schémy prevádzkované súkromne, Európska komisia môže uznať, že sú v súlade s pravidlami obsiahnutými v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov. Postup uznávania sa vykonáva v súlade s článkom 30 ods. 4 a 6 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.
Na to, aby bola schéma uznaná Komisiou, musí spĺňať kritériá, napr.:
·výrobcovia surovín spĺňajú kritériá udržateľnosti a kritériá na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu stanovené v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov a jej vykonávacích právnych predpisoch,
·informácie o vlastnostiach udržateľnosti možno vysledovať po pôvod suroviny,
·všetky informácie sú riadne doložené,
·v spoločnostiach sa pred tým, ako sa zapoja do schémy, vykoná audit, pričom sa pravidelne vykonávajú audity dohľadu alebo audity na opätovnú certifikáciu, a
·audítori majú tak všeobecné, ako aj špecifické audítorské zručnosti potrebné v súvislosti s kritériami schémy.
Rozhodnutie o uznaní dobrovoľnej schémy má spravidla zákonné obdobie platnosti päť rokov.
Komisia doteraz formálne uznala 15 dobrovoľných a vnútroštátnych certifikačných schém
. Vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/996 sa zaviedli nové a sprísnené pravidlá v oblasti certifikácie bioenergie. Komisia začala formálny postup opätovného posúdenia všetkých uznaných schém, aby sa zabezpečilo, že sú stále vhodné na účely potvrdenia, že hospodárske subjekty dodržiavajú súlad s kritériami udržateľnosti smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. Tento postup by mal trvať do konca roka 2023. Súbežne s tým sa začali nové postupy posúdenia schém, ktoré chcú certifikovať palivá z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu na základe novoprijatých metodík posudzovania ich udržateľnosti.
Komisia plánuje začať do konca roku 2023 komplexnú štúdiu o výkonnosti certifikačného systému podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. Prvé výsledky tejto štúdie možno očakávať koncom roka 2024.
Aktualizácia databázy Únie uvedenej v článku 28 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001
Komisia podľa článku 28 ods. 2 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov zabezpečí zriadenie databázy Únie „umožňujúcej sledovanie kvapalných a plynných palív v doprave“. V rozsahu pôsobnosti sú „biopalivá, palivá z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu a fosílne palivá vyrobené z odpadu v odvetví dopravy“. Treba poznamenať, že tuhé palivá z biomasy sú vylúčené a rozsah pôsobnosti databázy Únie sa v súčasnosti vzťahuje len na odvetvie dopravy. Komisia je v procese uvedenia databázy do prevádzky, ktorá zabezpečí vysledovateľnosť palív z obnoviteľných zdrojov energie a ďalej posilní transparentnosť. Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2022/996 sa stanovujú osobitné pravidlá na zabezpečenie toho, aby sa súlad biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s pravidlami smernice o energii z obnoviteľných zdrojov overoval efektívnym a harmonizovaným spôsobom a aby sa predchádzalo podvodom.
Podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby do databázy vložili informácie vrátane charakteristík týkajúcich sa udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov palív z obnoviteľných zdrojov energie používaných v doprave a uvedených na trh. Databáza Únie sa vzťahuje na celý dodávateľský reťazec, počnúc prvým bodom zhromažďovania poľnohospodárskych alebo lesných surovín alebo zberným miestom odpadov a zvyškov až po miesto spotreby. Pre body zhromažďovania a zberné miesta to znamená, že v databáze Únie sa budú musieť doložiť aj miesta pôvodu a všetky dodávky z týchto miest pôvodu sa budú musieť v databáze Únie registrovať. Podobne sa budú musieť zaznamenávať všetky závislé sklady a závislé zberné miesta, na ktoré sa vzťahuje skupinová certifikácia, aby bolo možné príslušný materiál spätne vysledovať na každé miesto, kde bol uložený.
Počas roka 2022 sa vykonalo prvé pilotné testovanie databázy Únie prostredníctvom približne 20 hospodárskych subjektov. Po tomto postupe sa databáza Únie formálne spustila 16. januára 2023 s cieľom zapojiť všetky príslušné hospodárske subjekty, dobrovoľné medzinárodné a vnútroštátne schémy overovania a členské štáty EÚ. K databáze Únie sa môžu pripojiť aj vnútroštátne databázy členských štátov. Nadviazanie spolupráce prebieha po etapách a zahŕňa registráciu všetkých relevantných informácií o používateľovi. Hospodárske subjekty musia poskytnúť informácie o certifikovanom mieste, ako aj aktívny certifikát zhody. Vyžaduje sa aj identifikátor vnútroštátneho obchodného registra, aby sa zabezpečilo, že tretie strany budú môcť jednoznačne identifikovať každý hospodársky subjekt. Komisia na podporu tohto postupu spustila v marci 2023 online stránku Wiki. Poskytuje základné informácie o databáze Únie, príslušné školiace materiály a odpovede na často kladené otázky.
K 1. septembru 2023 sa s podporou dobrovoľných schém zaregistrovalo približne 8 000 hospodárskych subjektov z odhadovaného celkového počtu približne 12 000. Členské štáty začali postup aj na svojej strane, a to identifikáciou inštitucionálnych používateľov systému a nadviazaním spolupráce s nimi. Predpokladá sa, že počiatočná registrácia zásob surovín a palív sa začne, keď sa zapojí aspoň 80 % hospodárskych subjektov. Zaregistrované zásoby by sa mali zhodovať s údajom čistej materiálovej bilancie posledného obdobia materiálovej bilancie. Po tomto čase budú môcť hospodárske subjekty v databáze Únie registrovať a spravovať transakcie prichádzajúcich a odchádzajúcich materiálov. Transakcie bude potrebné zaregistrovať do 72 hodín od dátumu obchodu/dátumu odoslania a sprievodné certifikáty udržateľnosti sa musia aktualizovať pred koncom obdobia hmotnostnej bilancie.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 10. 2023
COM(2023) 650 final
Správa o obnove vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov a o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
PRÍLOHA
k
správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Správa o stave energetickej únie za rok 2023
(podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy)
{SWD(2023) 646 final}
1.Úvod a súvislosti
Sektor budov zohráva kľúčovú úlohu v dlhodobej stratégii znižovania emisií skleníkových plynov pre Európsku úniu (ďalej len „EÚ“), ako aj pri dosahovaní ďalších cieľov Európskej zelenej dohody, ako je nulové znečistenie alebo efektívne využívanie zdrojov. Hlavné cesty k dekarbonizovanému fondu budov v EÚ sú navrhnuté v rámci smernice o energetickej hospodárnosti budov 2010/31/EÚ a sú zamerané na stanovenie nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, podporu budov s vysokou energetickou hospodárnosťou a vývoj dlhodobých stratégií obnovy s cieľom mobilizovať investície do energetickej efektívnosti v odvetví budov.
Od roku 2021 musia byť všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie. Široké vymedzenie pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie je uvedené v smernici o energetickej hospodárnosti budov, v ktorej sa spája energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom rámca nákladovej optimálnosti. Ukazovatele týkajúce sa budovy s takmer nulovou spotrebou energie sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia a zohľadňujú sa v nich vnútroštátne, regionálne alebo miestne podmienky. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (ďalej len „JRC“) posúdilo stav vymedzení pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie v členských štátoch a najnovšie aktualizácie týkajúce sa tohto pojmu, jeho vykonávanie, ako aj spoločné črty a hlavné rozdiely medzi existujúcimi vymedzeniami pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie.
S cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť existujúcich budov sa v smernici o energetickej hospodárnosti budov vyžaduje, aby členské štáty vypracovali dlhodobé stratégie obnovy na účely obnovy národného fondu bytových a nebytových budov. Stratégie musia obsahovať plány s orientačnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050, merateľné ukazovatele, očakávané úspory energie a širšie prínosy energetickej obnovy. Stratégie musia zahŕňať aj stabilnú zložku financovania. JRC posúdilo súlad dlhodobých stratégií obnovy s požiadavkami smernice o energetickej hospodárnosti budov.
V rámci integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku (NEKSP)
majú členské štáty okrem iného za úlohu každé dva roky aktualizovať ciele, míľniky a ukazovatele pokroku dlhodobej stratégie obnovy národného fondu bytových a nebytových budov. V informáciách, ktoré sa majú predkladať v rámci integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku, sú takisto zahrnuté aktualizácie týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie. Napriek tomu, že všetky členské štáty predložili údaje a informácie podľa integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku
, zdá sa, že úplnosť nahlásených údajov je vo väčšine tém a ukazovateľov týkajúcich sa budov v priemere obmedzená.
Táto správa, počnúc posudzovaním údajov pochádzajúcich z prvej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku, ktoré vykonalo JRC, a iných dostupných zdrojov, spĺňa povinnosť Komisie zavedenú článkom 35 nariadenia o riadení 2018/1999 predložiť Európskemu parlamentu a Rade, ako súčasť správy o stave energetickej únie, tieto prvky:
–každé dva roky správu o pokroku týkajúcu sa obnovy národného fondu obytných a nebytových budov, verejných aj súkromných, v súlade s plánmi stanovenými v dlhodobých stratégiách obnovy, ktoré každý členský štát stanoví v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ.
–každé štyri roky správu o celkovom pokroku členských štátov vo zvyšovaní počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie v súlade s článkom 9 ods. 5 smernice 2010/31/EÚ.
Nakoniec správa poskytuje aktuálne informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní pracovného plánu pre ekodizajn a energetické označovanie na roky 2022 – 2024, pri ktorom sa Komisia vyzýva, aby každoročne informovala Európsky parlament a Radu.
2.Hlavné zistenia o prvkoch integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku týkajúce sa budov
Podávanie integrovaných národných a energetických správ o pokroku v roku 2023 predstavovalo prvú iniciatívu svojho druhu na sledovanie vykonávania a pokroku národných dlhodobých stratégií obnovy z roku 2020 vrátane série ukazovateľov a míľnikov, ktoré majú členské štáty nahlasovať (väčšinou nepovinné), a v ktorých sa opisuje stav a vývoj fondu budov EÚ. Hlavné ukazovatele a údaje týkajúce sa budov, ktoré mali členské štáty nahlásiť, sa týkajú spotreby energie, emisií skleníkových plynov, miery obnovy a počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie.
Zdá sa, že úplnosť nahlásených údajov je v priemere obmedzená pri väčšine tém a ukazovateľoch týkajúcich sa budov, s výnimkou nahlásenia jediného povinného poľa, ktoré sa týka príspevku budov k celkovému cieľu Únie v oblasti energetickej efektívnosti. Z tohto dôvodu je ťažké posúdiť, najmä na agregovanej úrovni:
–pokrok členských štátov pri dosahovaní ich cieľov a
–trajektóriu fondu budov EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, a to aj vzhľadom na zvýšenú priebežnú ambíciu stanovenú v balíku Fit for 55.
Táto situácia zdôrazňuje potrebu zlepšiť sledovanie vykonávania a pokroku dlhodobých stratégií obnovy z roku 2020, ako sa napríklad navrhuje v prepracovanom návrhu smernice o energetickej hospodárnosti budov
.
Ďalším prvkom zložitosti je rozmanitosť vymedzení pojmov, pokiaľ ide o niektoré ukazovatele (napr. budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, miera obnovy) a/alebo referenčné roky. Uvedené sa zistilo už počas posudzovania dlhodobých stratégií obnovy z roku 2020.
Z nahlásených údajov podľa integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku možno vyvodiť tieto predbežné zistenia:
–Spotreba energie: úroveň vykazovania je vo všeobecnosti nízka, najmä pokiaľ ide o primárnu energiu. Vo všeobecnosti sa spotreba energie vo fonde budov v rokoch 2020 až 2021 zvýšila vo väčšine z trinástich členských štátov, ktoré v tejto oblasti podávajú správy (s niekoľkými výnimkami v niektorých krajinách, v závislosti od konkrétneho sektora). To môže byť prejavom toho, že rok 2021 bol príliš skoro na meranie hmatateľných vplyvov vykonávania dlhodobých stratégií obnovy.
–Emisie skleníkových plynov: údaje o emisiách z budov sú takisto relatívne neúplné a rozptýlené. Emisie skleníkových plynov sa v rokoch 2020 až 2021 v priemere zvyšujú (v prípade jedenástich členských štátov, ktoré nahlásili nejaké údaje). Okrem toho niekoľko krajín zaznamenáva určitý pokrok smerom k svojim cieľom zníženia emisií CO2 do roku 2030.
–Obnova: údaje o počte budov, štvorcových metroch alebo mierach obnovy sú veľmi neúplné a rozptýlené po členských štátoch, a to aj napriek tomu, že obnova je dôležitá pre dekarbonizáciu fondu budov. Dostatočné údaje o obnove nahlásilo len osem členských štátov a z nich vyplýva určitý pokrok smerom k cieľom v oblasti obnovy budov na rok 2030, ktoré boli stanovené v národných dlhodobých stratégiách obnovy: nahlásený pokrok sa v niektorých členských štátoch nezdá dostatočný na dosiahnutie cieľov, v iných je však uspokojivý.
–Príspevok ku globálnym cieľom v oblasti energetickej efektívnosti: toto je jediný povinný prvok integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku vo vzťahu k budovám, a preto predstavuje najvyššiu úroveň podávania správ (takmer 100 % členských štátov, ktoré podali správu). Táto požiadavka je otvorená pre opisné a/alebo kvantitatívne informácie a z odpovedí vyplývajú rôzne interpretácie zo strany členských štátov. Okrem toho v niektorých prípadoch odpovede neposkytujú odkazy na konkrétne míľniky alebo ciele, čo ponecháva priestor na vylepšenia.
–Míľniky a ukazovatele: Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku poskytujú členským štátom možnosť stanoviť si konkrétne míľniky a ciele na účely aktualizácie svojich ambícií v oblasti dlhodobých stratégií obnovy z roku 2020. Mnohé členské štáty využili túto možnosť a stanovili si ciele týkajúce sa buď zlepšenia fondu budov, spotreby energie alebo emisií skleníkových plynov. Väčšina cieľov je stanovená na rok 2030. Muselo by sa to posúdiť v súvislosti s návrhom aktualizácie národných energetických a klimatických plánov takisto na rok 2023.
Vo vzťahu k budovám s takmer nulovou spotrebou energie:
–Všetky krajiny majú od júna 2023 zavedené vymedzenie pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie pre nové budovy, čím sa transponuje smernica o energetickej hospodárnosti budov. Väčšina členských štátov má aj konkrétne vymedzenie pojmu obnova zameraná na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.
–Na základe vnútroštátnych vymedzení pojmov bola odhadnutá úroveň energetickej hospodárnosti budovy s takmer nulovou spotrebou energie vyjadrená v dopyte po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov [kWh/(m2 za rok)] v členských štátoch a spriemerovaná na úrovni EÚ. Priemerný dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov pre nové rodinné domy sa pohybuje od 15 kWh/(m2 za rok) do 95 kWh/(m2 za rok) s priemerom na úrovni EÚ 52 kWh/(m2 za rok).
–Vo väčšine prípadov sú požiadavky týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie na nové budovy prísnejšie ako požiadavky na obnovu zameranú na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V priemere je dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov pri budove s takmer nulovou spotrebou energie v prípade nových budov asi o 30 % nižší ako pri obnovených budovách. Niekoľko členských štátov má rovnaké požiadavky na nové a obnovené budovy s takmer nulovou spotrebou energie.
–Pokrok smerom k budovám s takmer nulovou spotrebou energie uvádza šestnásť krajín so všeobecne nízkou úrovňou úplnosti v rámci členenia informácií. V prípade dvanástich členských štátov je možné porovnať údaje za rok 2021 a 2022: v šiestich z nich sa celkový počet budov s takmer nulovou spotrebou energie v posudzovanom období viac ako zdvojnásobil
. Celkový počet budov s takmer nulovou spotrebou energie, získaný agregovaním údajov krajín, ktoré nahlásili za oba roky, sa od roku 2021 do roku 2022 zvýšil o 12 %.
Okrem vyššie uvedených hlavných zistení sa v rámci prvého praktického integrovaného národného a energetického podávania správ o pokroku zdôraznila potreba zlepšiť sledovanie vývoja fondu budov v členských štátoch, ako aj zefektívnenie a harmonizáciu ukazovateľov a vymedzení pojmov. V tomto ohľade sa v návrhu revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov
stanovuje, že dlhodobé stratégie obnovy by sa mali rozvinúť do národných plánov obnovy budov, ktoré poskytujú plán na dosiahnutie vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050. Predpokladá sa, že tieto budú lepšie rámcovať a ďalej harmonizovať plánovanie a podávanie správ v záujme zaistenia porovnateľnosti a vyššej úrovne agregácie. Revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov poskytne najmä spoločný vzor pre plány obnovy budov s jasnejším vymedzením povinných a dobrovoľných ukazovateľov. Uľahčila by sa tak prezentácia informácií. Okrem toho sa posilňuje rámec monitorovania, a to zavedením posudzovania plánov obnovy budov zo strany Komisie a vydávaním odporúčaní ako súčasť procesu národných energetických a klimatických plánov. Pokrok vo vykonávaní plánov obnovy budov sa bude stále nahlasovať ako súčasť dvojročnej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy podľa nariadenia o riadení, ktoré by bolo potrebné ďalej posilniť a zosúladiť s vývojom plánov obnovy budov.
Cieľom veľkého prepracovania a aktualizovania monitorovacieho strediska pre budovy v roku 2023
je poskytnúť dodatočný príspevok v tomto smere, napríklad pre harmonizáciu ukazovateľov a sledovanie pokroku vo fonde budov. Okrem toho sa v návrhu revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov zavádzajú ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť zriadiť národné databázy energetickej hospodárnosti budov a každoročne prenášať svoje údaje do monitorovacieho strediska pre budovy.
3.Posúdenie dlhodobých stratégií obnovy na rok 2020
Národné dlhodobé stratégie obnovy predstavujú kľúčové nástroje politiky a plánovania, ktoré majú do roku 2050 podporiť transformáciu na vysoko efektívny a dekarbonizovaný fond budov. Nadobudnutie účinnosti zmenenej smernice o energetickej hospodárnosti budov v roku 2018
znamenalo prenesenie ustanovení o dlhodobých stratégiách obnovy, predtým v článku 4 smernice o energetickej hospodárnosti, do nového článku 2a zmenenej smernice o energetickej hospodárnosti budov. Ustanovenia boli takisto posilnené niekoľkými dodatočnými požiadavkami. V posúdení predložených dlhodobých stratégií obnovy z roku 2020 bolo naznačené celkové zvýšenie úrovne kvality podávania správ, a to aj napriek tomu, že sa zistil určitý priestor na zlepšenie.
Členské štáty poskytli primerane podrobný opis svojho fondu budov, pričom všetky stratégie boli pre túto konkrétnu položku vyhodnotené ako plne vyhovujúce. V rámci zlepšení zistených medzi dlhodobou stratégiou obnovy a predchádzajúcimi stratégiami (v rámci smernice o energetickej hospodárnosti budov) sa zdôrazňuje potreba a význam jednotnejšieho prístupu, ktorým by sa mali kombinovať harmonizované vzory a posilnené usmernenia. Zo skúseností s cieľovými správami z roku 2020, v ktorých všetky krajiny EÚ okrem dvoch použili štandardný vzor spolu s predložením prostredníctvom elektronickej platformy, vyplynulo, že je možné posunúť sa k riešeniam výhodným pre obe strany, pri ktorých sa zníži záťaž členských štátov v súvislosti s podávaním správ a zároveň sa posilní porovnateľnosť a štruktúrovaný prístup, ktorý pomáha pri stanovovaní účinnejších politických opatrení. Veľká väčšina stratégií na rok 2020 obsahuje dobrý prehľad politík zameraných na všetky verejné budovy a poskytuje dlhodobú víziu smerom k cieľu do roku 2050 dekarbonizovať fond budov s konkrétnymi priebežnými míľnikmi fondu budov. Väčšina dlhodobých stratégií obnovy obsahuje míľniky pre roky 2030 a 2050, ale nie vždy pre rok 2040.
Ako sa uvádza v oznámení o vlne obnovy, riešenie energetickej chudoby a budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou je jednou z oblastí, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť. Zdá sa, že členské štáty uznali význam zmierňovania energetickej chudoby a podpory domácností postihnutých energetickou chudobou. Vo všeobecnosti sa navrhované činnosti a opatrenia javia ako primerané. Všetky dlhodobé stratégie obnovy z roku 2020 okrem jednej obsahujú konkrétne opatrenia na riešenie energetickej chudoby. Pokiaľ ide o budovy s najhoršou energetickou výkonnosťou, väčšina krajín ich identifikovala pomocou kombinácie rôznych prístupov (napr. trieda energetickej účinnosti, vek, spotreba). V rámci integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku z roku 2023 uviedlo 20 členských štátov, že aspoň jedno z ich politických opatrení alebo skupina opatrení buď prispieva k iným cieľom (napr. programy obnovy budov), alebo sa plne venuje zmierňovaniu energetickej chudoby (spolu 42). Osobitnú časť o energetickej chudobe, podávaní správ o opatreniach, ukazovateľoch a vymedzeniach pojmov možno nájsť v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Assessment of progress towards the objectives of the Energy Union and Climate Action (Posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov energetickej únie a opatrení v oblasti klímy), ktorý je sprievodným dokumentom k správe o stave energetickej únie za rok 2023.
Všetky dlhodobé stratégie obnovy z roku 2020 obsahujú osobitnú časť o očakávaných úsporách energie a širších prínosoch, ako sú tie, ktoré súvisia so zdravím, s kvalitou vzduchu v interiéri a pozitívnymi hospodárskymi vplyvmi. V polovici prípadov však členské štáty tieto potenciálne prínosy nevyčíslili.
Od silných dlhodobých stratégií obnovy sa očakáva, že urýchlia nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov, ktorých miera obnovy je v súčasnosti nízka, a zabezpečia zvýšenie počtu hĺbkových obnov. Na záver však možno poznamenať, že úroveň ambícií dlhodobých stratégií obnovy nie je vždy v súlade s cieľmi v oblasti dekarbonizácie do roku 2050
.
3.1.Ciele úspor energie
Indikatívne ciele spotreby energie v rámci fondu budov EÚ na roky 2030, 2040 a 2050 a úspory energie v porovnaní s referenčným rokom (nahlásené členskými štátmi v plánoch dlhodobých stratégií obnovy) sú uvedené v tabuľke 1. Z dôvodov konzistentnosti boli všetky merné jednotky prevedené na ktoe (kilotony ropného ekvivalentu).
Tabuľka 1. Ciele spotreby energie a úspor energie uvedené v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2022)
|
Členský štát
|
Referencia
|
Odhadované ciele spotreby energie a úspor energie
|
|
|
rok
|
KES/PES (ktoe)
|
2030
|
2040
|
2050
|
|
|
|
|
spotreba (ktoe)
|
úspora
(%)
|
spotreba (ktoe)
|
úspora
(%)
|
spotreba (ktoe)
|
úspora
(%)
|
|
AT
|
2017
|
9 235
|
9 235
|
0 %
|
9 235
|
0 %
|
9 235
|
0 %
|
|
BE – Br
|
2015
|
1 230
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
BE – Flámsko
|
2020
|
3 353
|
2 580
|
–23 %
|
1 806
|
–46 %
|
946
|
–72 %
|
|
BE – Valónsko
|
2017
|
3 543
|
2 416
|
–32 %
|
1 591
|
–55 %
|
1 479
|
–58 %
|
|
BG
|
2020
|
neuvádza sa
|
–251
|
–
|
–560
|
–
|
–630
|
–
|
|
CY
|
2020
|
580
|
640
|
+10 %
|
650
|
+12 %
|
640
|
+10 %
|
|
CZ
|
2020
|
8 909
|
8 240
|
–8 %
|
7 548
|
–15 %
|
6 903
|
–23 %
|
|
DE
|
2018
|
78 819
|
47 807
|
–39 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
DK
|
2020
|
4 247
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
EE
|
2020
|
1 006
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
413
|
–59 %
|
|
EL
|
2015
|
6 010
|
5 530
|
–8 %
|
4 566
|
–24 %
|
3 964
|
–34 %
|
|
ES
|
2020
|
26 163
|
22 426
|
–14 %
|
18 562
|
–29 %
|
16 572
|
–37 %
|
|
FI
|
2020
|
6 096
|
4 772
|
–22 %
|
3 878
|
–36 %
|
3 130
|
–49 %
|
|
FR
|
2015
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–22 %
|
neuvádza sa
|
–29 %
|
neuvádza sa
|
–41 %
|
|
HR
|
2017
|
3 177
|
3 250
|
+2 %
|
2 940
|
–7 %
|
2 513
|
–21 %
|
|
HU
|
2018
|
5 828
|
4 681
|
–20 %
|
559
|
–40 %
|
373
|
–60 %
|
|
IE
|
2018
|
4 215
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
IT
|
2020
|
47 700
|
42 000
|
–12 %
|
neuvádza sa
|
–
|
24 000
|
–50 %
|
|
LT
|
2020
|
3 510
|
2 989
|
–15 %
|
2 226
|
–37 %
|
1 390
|
–60 %
|
|
LU
|
2020
|
902
|
673
|
–34 %
|
553
|
–39 %
|
453
|
–50 %
|
|
LV
|
2018
|
1 910
|
1 480
|
–23 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
MT
|
2018
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–18 %
|
neuvádza sa
|
–20 %
|
neuvádza sa
|
–25 %
|
|
NL
|
2020
|
13 925
|
12 062
|
–13 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
PL
|
2018
|
27 000
|
26 000
|
–4 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
PT
|
2018
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–11 %
|
neuvádza sa
|
–27 %
|
neuvádza sa
|
–34 %
|
|
RO
|
2017
|
9 520
|
8 690
|
–9 %
|
6 200
|
–35 %
|
3 380
|
–65 %
|
|
SE
|
2020
|
4 346
|
4 043
|
–7 %
|
3 914
|
–10 %
|
3 848
|
–11 %
|
|
SI
|
2020
|
1 531
|
1 268
|
–17 %
|
1 186
|
–22 %
|
1 190
|
–22 %
|
|
SK
|
2016
|
4 067
|
3 431
|
–16 %
|
2 889
|
–29 %
|
2 433
|
–40 %
|
Poznámky: KES – konečná energetická spotreba, PES – primárna energetická spotreba; Belgicko – Flámsko: míľniky len pre bytové budovy; Nemecko: míľnik pre primárnu energetickú spotrebu; Dánsko: indikatívne míľniky sa určia v súvislosti s akčným plánom v oblasti klímy; Grécko: priemerné hodnoty zníženia na roky 2040 a 2050; Fínsko: hodnoty predstavujúce hrubý dopyt po vykurovaní; Maďarsko: míľnik pre bytové budovy (3 917 ktoe) a verejné budovy (764 ktoe) na rok 2030; míľniky len pre verejné budovy na roky 2040 a 2050; Írsko: ciele národného energetického a klimatického plánu: úspory primárnej energetickej spotreby v bytovom sektore: 2020: 8,44 TWh; 2030: 23,7 TWh; Taliansko: vlastný výpočet pre míľnik do roku 2030 na základe miery ročných úspor; Litva: míľniky pre primárnu energetickú spotrebu; Lotyšsko: míľnik do roku 2030 z národného energetického a klimatického plánu; Malta: míľniky len pre bytové budovy; Portugalsko: míľniky pre primárnu energetickú spotrebu; Švédsko: míľniky týkajúce sa nakúpeného tepla a elektriny pre bytové domy, školy, úrady
3.2.Ciele v oblasti emisií skleníkových plynov
Ciele v oblasti emisií skleníkových plynov na roky 2030, 2040 a 2050, ktoré členské štáty nahlásili v dlhodobých stratégiách obnovy na rok 2020, sú zhrnuté v tabuľke 2. Z dôvodu konzistentnosti boli všetky merné jednotky prevedené na Mt ekvivalentu CO2 (milión ton ekvivalentu CO2). Väčšina krajín poskytla absolútne hodnoty emisií CO2 alebo ekvivalentu CO2v budovách na roky 2030, 2040 a 2050 vrátane referenčnej hodnoty emisií použitej na odhad percentuálnych úspor. Referenčný rok sa pohybuje medzi rokmi 1990 a 2020, pričom rok 2020 používa väčšina krajín ako referenčný rok. Nie všetky krajiny poskytli všetky míľniky v oblasti emisií.
Tabuľka 2. Ciele v oblasti emisií skleníkových plynov a úspor pre budovy uvedené v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2022)
|
Členský štát
|
Referencia
|
Odhadované ciele v oblasti emisií skleníkových plynov a úspor
|
|
|
rok
|
hodnota
Mt ekvivalentu CO2
|
2030
|
2040
|
2050
|
|
|
|
|
emisie
(Mt ekvivalentu CO2)
|
úspora
(%)
|
emisie
(Mt ekvivalentu CO2)
|
úspora
(%)
|
emisie
(Mt ekvivalentu CO2)
|
úspora
(%)
|
|
AT
|
2020
|
8,15
|
5,55
|
–31 %
|
3,94
|
–52 %
|
2,57
|
–68 %
|
|
BE – Br
|
2020
|
4,20
|
2,80
|
–33 %
|
1,80
|
–57 %
|
0,90
|
–79 %
|
|
BE –
Flámsko
|
2018
|
12,20
|
9,40
|
–23 %
|
5,90
|
%–52
|
2,30
|
–81 %
|
|
BE – Valónsko
|
2018
|
7,60
|
3,90
|
–49 %
|
1,90
|
–75 %
|
1,00
|
–87 %
|
|
BG
|
2020
|
neuvádza sa
|
–1,31
|
–
|
–2,89
|
–
|
–3,27
|
–
|
|
CY
|
2020
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–24 %
|
–
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–
|
|
CZ
|
neuvádza sa
|
44,57
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
26,74
|
42 %
|
|
DE
|
2020
|
118
|
70
|
–41 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
DK
|
1990
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–70 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
EE
|
2020
|
4,43
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
0,48
|
–89 %
|
|
EL
|
2015
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–50 %
|
neuvádza sa
|
–70 %
|
neuvádza sa
|
–100 %
|
|
ES
|
2020
|
28,42
|
18,56
|
–35 %
|
6,58
|
–77 %
|
0,21
|
–99 %
|
|
FI
|
2020
|
7,81
|
2,87
|
–63 %
|
1,47
|
–81 %
|
0,65
|
–92 %
|
|
FR
|
2018
|
82,00
|
45,00
|
–55 %
|
25,00
|
70 %
|
5,00
|
–94 %
|
|
HR
|
2020
|
2,17
|
2,01
|
–7 %
|
1,74
|
–20 %
|
1,26
|
–42 %
|
|
HU
|
2018 – 2020
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–19 %
|
neuvádza sa
|
–60 %
|
neuvádza sa
|
–90 %
|
|
IE
|
2019
|
13,50
|
7,43
|
–45 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
IT
|
2020
|
61,10
|
43,60
|
–29 %
|
neuvádza sa
|
–
|
0,60
|
–99 %
|
|
LT
|
2020
|
5,29
|
4,00
|
–24 %
|
2,11
|
–60 %
|
0,02
|
–100 %
|
|
LU
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–62 %
|
neuvádza sa
|
–96 %
|
neuvádza sa
|
–
|
|
LV
|
2017
|
2,77
|
2,55
|
–8 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
MT
|
2018
|
0,71
|
0,44
|
–38 %
|
0,27
|
–61 %
|
0,17
|
–76 %
|
|
NL
|
2020
|
23,10
|
15,30
|
–34 %
|
8,40
|
–64 %
|
1,50
|
–94 %
|
|
PL
|
2019
|
52,00
|
35,00
|
–33 %
|
neuvádza sa
|
–
|
neuvádza sa
|
–
|
|
PT
|
2018
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–15 %
|
neuvádza sa
|
–47 %
|
neuvádza sa
|
–77 %
|
|
RO
|
2020
|
9,84
|
7,50
|
–24 %
|
4,90
|
–50 %
|
1,90
|
–81 %
|
|
SE
|
2018
|
0,89
|
0,01
|
–99 %
|
0,00
|
–100 %
|
0,00
|
–100 %
|
|
SI
|
2020
|
2,68
|
1,45
|
–46 %
|
0,94
|
–65 %
|
0,76
|
–72 %
|
|
SK
|
2016
|
8,54
|
5,50
|
–36 %
|
3,40
|
–60 %
|
1,80
|
–79 %
|
Poznámky: Taliansko: Míľnik na rok 2050 zodpovedá nebytovým budovám (bytové budovy sú uhlíkovo neutrálne); Luxembursko: míľniky len pre bytové budovy; Lotyšsko: Míľnik na rok 2030 zodpovedá nebytovým budovám (bytové budovy sú uhlíkovo neutrálne); Švédsko: priame emisie skleníkových plynov sú nízke, pretože hlavným zdrojom vykurovania je tepelná energia a elektrina; fosílne palivá úplne vyradené do roku 2045
Vo všeobecnosti sa zdá, že cielené znižovanie emisií skleníkových plynov je v celej EÚ ambiciózne. Cieľ Grécka, Litvy, Španielska a Talianska je dosiahnuť úplnú dekarbonizáciu fondu budov do roku 2050, zatiaľ čo Švédsko chce dosiahnuť tento cieľ do roku 2045. Cieľom regiónu Flámsko je dosiahnuť nulové emisie vo verejných budovách do roku 2050. Fínsko, Francúzsko, Holandsko a Maďarsko sa takisto zameriavajú na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov (viac ako 90 % do roku 2050 v porovnaní s referenčnými rokmi).
3.3.Ciele v oblasti obnovy
V tabuľke 3 sa zhŕňajú ciele v oblasti obnovy fondu budov na roky 2030, 2040 a 2050, ako ich členské štáty nahlásili v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020.
Tabuľka 3. Dokončená a plánovaná energetická obnova budov nahlásená v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2022)
|
ČŠ
|
Dokončená obnova
|
Plánovaná obnova
|
|
|
2020
|
2030
|
2040
|
2050
|
|
AT
|
1,5 % ročne
|
1,5 % ročne
|
1,5 % ročne
|
1,5 % ročne
|
|
BE – Br
|
menej ako 1 % ročne
|
|
100 % verejných budov energeticky neutrálnych
|
80 % kumulatívne pre bytové domy
|
|
BE–Flámsko
|
3,5 % kumulatívne pre obytné jednotky (105 000)
|
3 % ročne – bytové domy
32 % kumulatívne pre obytné jednotky (973 500)
|
3 % ročne – bytové domy
64 % kumulatívne pre obytné jednotky
(1 923 500)
|
3 % ročne – bytové domy
96,5 % kumulatívne pre obytné jednotky
(2 873 500)
|
|
BE – Valónsko
|
|
12 % kumulatívne pre bytové domy (194 571 budov)
kumulatívne pre podlahové plochy nebytových domov 63 400 000 m2
|
51 % kumulatívne pre bytové domy (830 158 budov)
kumulatívne pre podlahové plochy nebytových domov 114 000 000 m2
|
99 % kumulatívne pre bytové domy (1 605 485 budov, 25 % hĺbkovo obnovených)
kumulatívne pre podlahové plochy nebytových domov 114 000 000 m2
|
|
BG
|
|
8 % kumulatívne pre podlahové plochy (22 203 509 m2)
|
26 % kumulatívne pre podlahové plochy (71 774 177 m2)
|
46 % kumulatívne pre podlahové plochy (127 597 192 m2)
|
|
CY
|
1 % kumulatívne pre budovy
|
1 % ročne
10 % kumulatívne (43 000)
|
1 % ročne
|
1 % ročne
|
|
CZ
|
45 % kumulatívne pre budovy, a to s ľahkou obnovou viac ako 25 %
|
1,4 % ročne – samostatné rodinné domy, 0,79 % ročne – viacrodinné domy, 2 % ročne – verejné budovy
55 % kumulatívne
|
1,4 % ročne – samostatné rodinné domy, 0,79 % ročne – viacrodinné domy, 2 % ročne – verejné budovy
60 % kumulatívne
|
1,4 % ročne – samostatné rodinné domy, 0,79 % ročne – viacrodinné domy, 2 % ročne – verejné budovy
70 % kumulatívne
|
|
DE
|
|
1,3 % až 2 % ročne – samostatné rodinné domy a 1,5 % až 2 % ročne – viacrodinné domy na roky 2020 – 2030
|
|
|
|
DK
|
80 % obnovených budov (55 % – 60 % povrchová, 20 % – 25 % stredná, 5 % hĺbková)
|
|
|
|
|
EE
|
kumulatívne pre podlahové plochy 500 000 m2
|
22 % kumulatívne
(11 880 000 m2)
|
64 % kumulatívne
(34 560 000 m2)
|
100 % kumulatívne (54 000 000 m2/141 000 budov)
|
|
EL
|
|
23 % bytové domy;
9 % nebytové domy
|
36 – 42 % bytové domy;
14 – 16 % nebytové domy
|
45 – 49 % bytové domy;
19 – 20 % nebytové domy
|
|
ES
|
kumulatívne pre obytné jednotky 56 017
|
kumulatívne pre obytné jednotky 1 256 017 (300 000 obytných jednotiek/rok)
|
kumulatívne pre obytné jednotky 4 756 017
|
kumulatívne pre obytné jednotky 7 156 017
|
|
FI
|
29 % kumulatívne pre budovy
|
54 % kumulatívne
|
98 % kumulatívne
|
100 % kumulatívne
|
|
FR
|
|
1,5 – 3 % ročne za roky 2020 – 2050
|
|
|
|
HR
|
0,7 % ročne
5 % kumulatívne pre budovy
|
2 % ročne
|
3,5 % ročne (4 % ročne v prípade budov s kultúrnou hodnotou)
60 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
4 % ročne
100 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
HU
|
1 % ročne
|
3 % ročne – bytové domy; 5 % ročne – verejné budovy
20 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
3 % ročne – bytové domy; 5 % ročne – verejné budovy
60 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
3 % ročne – bytové domy; 5 % ročne – verejné budovy
90 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
IE
|
|
kumulatívne pre obytné jednotky 500 000
100 % – verejné budovy
33 % – komerčné budovy
|
kumulatívne pre obytné jednotky 1 000 000
66 % – komerčné budovy
|
kumulatívne pre obytné jednotky 1 500 000
100 % – komerčné budovy
|
|
IT
|
0,86 % ročne
|
1,9 % bytové domy;
2,8 % nebytové domy
|
2,7 % ročne – bytové domy; 2,6 % ročne – nebytové domy
|
2,7 % ročne – bytové domy; 2,6 % ročne – nebytové domy
|
|
LT
|
8 % kumulatívne pre budovy
(58 774 jednotiek)
|
17 % kumulatívne
(99 281 jednotiek)
|
43 % kumulatívne
(225 421 jednotiek)
|
74 % kumulatívne
(436 008 jednotiek)
|
|
LU
|
10 % – 14 % kumulatívne pre bytové domy
|
3 % ročne – bytové domy
(4 500 obytných jednotiek/rok)
|
3 % ročne – bytové domy
(4 500 obytných jednotiek/rok)
|
3 % ročne – bytové domy
(4 500 obytných jednotiek/rok)
|
|
LV
|
3 % ročne
kumulatívne pre verejné budovy 678 460 m2
|
8 100 jednotiek – viacrodinné domy (30 %) a 7 500 jednotiek – samostatné rodinné domy;
verejné budovy (2020 – 2030) 500 000 m2
|
60 % kumulatívne pre viacrodinné domy 16 200 jednotiek
3 % ročne – verejné budovy
|
všetky budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
MT
|
0,5 % ročne (0,7 % ročne v roku 2025)
|
5 % – 6 % ročne – bytové domy (0,6 % hĺbková obnova) od roku 2025
|
5 % – 6 % ročne – bytové domy (0,6 % hĺbková obnova)
|
5 % – 6 % ročne – bytové domy (0,6 % hĺbková obnova)
|
|
NL
|
|
1 500 000 obytných jednotiek
|
|
|
|
PL
|
|
3,6 % ročne (236 000/rok) 2 360 000 kumulatívne
|
4,1 % ročne (507 000/rok) 5 070 000 kumulatívne
|
3,7 % ročne (751 000/rok) 7 510 000 kumulatívne
|
|
PT
|
|
69 % kumulatívne pre budovy (363 680 501 m2)
|
99 % kumulatívne pre budovy (635 637 685 m2)
|
100 % kumulatívne pre budovy (747 953 071 m2)
|
|
RO
|
0,5 % ročne, 6 % kumulatívne pre podlahové plochy (32 352 000 m2)
|
0,5 % do 3,39 % ročne v roku 2030,
19 % kumulatívne pre podlahové plochy
|
3,79 % ročne
57 % kumulatívne pre podlahové plochy
|
4,33 % ročne
100 % kumulatívne pre podlahové plochy
|
|
SE
|
2,5 % – 5 % ročne v rokoch 2016 – 2019
10 % ročne po roku 2019
|
|
|
|
|
SI
|
kumulatívne pre verejné budovy 1 795 000 m2
|
kumulatívne 29 733 000 m2
|
kumulatívne pre samostatné rodinné domy 28 850 600 m2;kumulatívne pre viacrodinné domy 12 778 700 m2
|
kumulatívne pre samostatné rodinné domy 32 549 000 m2 (74 %); kumulatívne pre viacrodinné domy 13 924 700 m2 (91 %)
|
|
SK
|
|
100 % kumulatívne pre viacrodinné domy
|
100 % kumulatívne pre samostatné rodinné domy
|
|
Poznámky: Rakúsko: 1,5 % ročná miera obnovy použitá na odhad cieľov v oblasti úspory energie a emisií; v stratégii sa však spomína legislatívny program na roky 2020 – 2024, v ktorom je okrem iného priestor na zvýšenie miery obnovy na 3 %; Belgicko – Flámsko: 1,1 % ročná miera hĺbkovej obnovy bytových budov v rokoch 2025 až 2050; Cyprus: 1 % ročná miera obnovy zohľadnená v realistických scenároch použitých na odhadované úspory energie a emisií skleníkových plynov. Na úplnú dekarbonizáciu fondu budov do roku 2050 by sa miera obnovy mala strojnásobiť; Česko: ročné miery obnovy a kumulatívnej obnovy na základe optimálneho scenára vývoja fondu budov do roku 2050; Grécko: iba míľnik v oblasti obalovej konštrukcie budovy; míľniky pre obnovu energetického systému uvedené v dlhodobej stratégii obnovy; Fínsko: priemerný míľnik medzi typmi budov v triede energetickej účinnosti C alebo vyššej; do roku 2050 zostane len 70 % fínskeho fondu budov, pretože prázdne budovy budú odstránené; Írsko: obnova na triedu energetickej účinnosti B2 alebo nákladovo optimálny ekvivalent alebo uhlíkový ekvivalent; Litva: Ukazovateľ na rok 2020 zahŕňa všetky nové a obnovené budovy v triede energetickej účinnosti B alebo vyššej. Ciele zahŕňajú budovy, ktoré sa majú obnoviť od roku 2021; Poľsko: V rokoch 2021 až 2050 sa odhaduje 4,7 milióna prípadov hĺbkovej energetickej obnovy; Švédsko: každých 10 rokov by mal byť podiel budov v triede energetickej účinnosti A – C vyšší ako v predchádzajúcom referenčnom roku a podiel budov v triede energetickej hospodárnosti E – F by mal byť nižší ako v predchádzajúcom referenčnom roku; Slovinsko: sú uvedené aj míľniky pre podiel obnovených nebytových budov podľa typu budovy a obnovy (čiastočnej alebo komplexnej); Slovensko: podiely hĺbkovej obnovy a obnovy zameranej na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie sa zvýšia z 5 % (2020) na 50 % (2050) a povrchová obnova sa zníži z 50 % (2020) na 10 % (2050).
Ako bolo uvedené, ukazovatele cieľov v oblasti obnovy nie sú v rámci EÚ harmonizované. Značný podiel krajín/regiónov (14) uviedol absolútne hodnoty počtu obnovených budov/obydlí alebo obnovenej podlahovej plochy (v štvorcových metroch), zatiaľ čo trinásť krajín/regiónov vyjadrilo ciele v oblasti obnovy z hľadiska ročnej miery obnovy. Okrem toho tri krajiny poskytli iba kumulatívny podiel obnovených budov.
Väčšina krajín/regiónov (19) zahrnula bytové aj nebytové budovy. Niektoré krajiny/regióny sa však zameriavali len na bytový sektor (Malta, Flámsko, Holandsko, Nemecko, Španielsko, Luxembursko, Slovensko) alebo na konkrétne segmenty v rámci nebytového sektora, ako sú komerčné budovy (Írsko) alebo verejné budovy (Česko, Maďarsko, Lotyšsko).
Ročná miera obnovy plánovaná na nasledujúce desaťročia sa líši len od 1 % do 6 %. Napriek tomu sa väčšina krajín zameriava na zvýšenie ročnej miery obnovy v priemere z 1,5 % na 3 %
.
Rôzne prístupy pri stanovovaní cieľov v oblasti obnovy sťažujú porovnanie ambícií týkajúcich sa obnovy v rámci EÚ a odhadnutie celkového cieľa v oblasti obnovy. Ambície týkajúce sa obnovy v rámci EÚ len na základe informácií uvedených v tabuľke 3 sa však značne líšia: cieľom niektorých krajín je obnoviť celý fond budov do roku 2050, kým iné krajiny plánujú do roku 2050 obnoviť menej ako polovicu svojho fondu budov. Vplyv energetickej obnovy takisto silne závisí od hĺbky obnovy, ktorá vo väčšine prípadov nie je jasná.
4.Pokrok v dlhodobých stratégiách obnovy budov z integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku z roku 2023
Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku zahŕňajú konkrétne vykazovacie tabuľky pre míľniky a ukazovatele pokroku členských štátov v rámci dlhodobej stratégie obnovy národného fondu bytových a nebytových budov (tabuľky 2 – 5, príloha IV k vykonávaciemu nariadeniu 2022/2299).
V rámci tejto časti sa vychádza z integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku, integrácií a aktualizácií odoslaných pred 12. septembrom 2023. K tomuto dátumu dvadsaťšesť členských štátov predložilo úplnú integrovanú národnú energetickú a klimatickú správu o pokroku (t. j. integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku vrátane všetkých tokov údajov)
a v prípade jedného členského štátu (Rumunsko) sa čaká na tok údajov 2. Proces predkladania bol v niektorých prípadoch roztrieštený a nejednotný, pričom členské štáty podľa potreby zverejňovali rôzne toky údajov, integrácie a špecifikácie.
Údaje zozbierané v tejto oblasti sú v súlade so vzorom integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku zoskupené do 11 ukazovateľov, ktoré sú usporiadané do siedmich hlavných tém. V tabuľke 4 sú zhrnuté témy a ukazovatele, pričom sa poskytuje prehľad o úplnosti nahlásených údajov v každej z nich.
Tabuľka 4. Úplnosť integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku v oblasti dlhodobých stratégií obnovy (zdroj: vypracovalo JRC na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku z roku 2023)
|
Téma
|
Ukazovateľ
|
Povinnosť
|
Všetky
|
Ukončené
|
Ukazovateľ v %
|
Téma v %
|
|
Fond budov
|
Počet budov
|
Mia
|
486
|
195
|
40,1 %
|
39,1 %
|
|
|
Podlahová plocha
|
Mia
|
486
|
185
|
38,1 %
|
|
|
Spotreba energie
|
Spotreba primárnej energie
|
Mia
|
486
|
102
|
21,0 %
|
23,6 %
|
|
|
Konečná energetická spotreba
|
Mia
|
486
|
127
|
26,1 %
|
|
|
Emisie
|
Priame emisie skleníkových plynov
|
Mia
|
486
|
100
|
20,6 %
|
19,4 %
|
|
|
Celkové emisie skleníkových plynov
|
Mia
|
486
|
89
|
18,3 %
|
|
|
Obnova
|
Obnovy
|
Mia
|
3 564
|
115
|
3,2 %
|
3,2 %
|
|
Míľniky
|
Ukazovatele míľnikov
|
Mia
|
216
|
136
|
63,0 %
|
63,0 %
|
|
Príspevok k cieľom EÚ
|
Príspevok k cieľom Únie
|
M
|
27
|
25
|
92,6 %
|
92,6 %
|
|
Budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
Počet budov s takmer nulovou spotrebou energie
|
Mia
|
162
|
55
|
34,0 %
|
32,7 %
|
|
|
Podlahová plocha budov s takmer nulovou spotrebou energie
|
Mia
|
162
|
51
|
31,5 %
|
|
Poznámky: Mia = povinné, ak sú k dispozícii; M = povinné.
Aj keď s niektorými dôležitými rozdielmi v čiastkových ukazovateľoch (napr. bytový verzus nebytový fond budov alebo záznamy z roku 2020 úplnejšie ako záznamy z roku 2021), v priemere sa úplnosť údajov javí ako problém pri väčšine tém a ukazovateľov. Jedinou témou, o ktorej takmer všetky členské štáty informovali, je príspevok k cieľu Únie, ktorý je zároveň jediným povinným poľom. Všetky zostávajúce polia označené ako „povinné, ak sú k dispozícii“, vykazujú vo všeobecnosti nízku úplnosť (v niektorých prípadoch pod 3 %) a dosahujú maximum v ukazovateľoch míľnikov s takmer 63 % záznamov. Údaje o fonde budov sú nahlásené s úplnosťou takmer 40 %, v prípade budov s takmer nulovou spotrebou energie je to o niečo viac ako 30 % a obnova je vo všeobecnosti slabo pokrytá, pričom sa uvádza len 3,2 % záznamov.
4.1.Fond budov
Bytové domy
Členské štáty oznámili údaje o fonde budov s rôznym stupňom úplnosti: údaje o bytových budovách sú najúplnejšie, pričom údaje o počte budov za rok 2020 uvádza 20 členských štátov a za rok 2021 ich uvádza 17 členských štátov. Pokiaľ ide o podlahovú plochu, dvadsaťjeden členských štátov nahlásilo informácie za rok 2020 a dvanásť za rok 2021. Celkovo len dve z krajín, ktoré predložili svoje integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku, neuviedli žiadne údaje o svojom bytovom fonde budov.
Tabuľka 5. Fond bytových budov (zdroj: predložené integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku z roku 2023, JRC, 2023)
Poznámky: n.a. = neuvádza sa; n.v. = neoverené; Najhoršia energetická hospodárnosť (%) a zmena 2020 – 2021 sú vypočítané hodnoty (ktoré členské štáty nenahlásili vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku); Riadok EÚ (vypočítaný) označuje súčet nahlásených údajov alebo priemer vypočítaného %.
Počet budov sa v sledovaných rokoch výrazne nezmenil, pričom najvyšší nárast zaznamenala Malta (4,8 %). V priemere vzrástol fond budov o 1 %, pričom počet budov v sektore s najhoršou energetickou hospodárnosťou klesol o takmer 1 %. V tomto druhom segmente sa však objavili vyššie variácie: v rozmedzí od +9,6 % (Švédsko) do –9,4 % (Fínsko). Údaje o podlahovej ploche dopĺňajú počet budov vo väčšine krajín, ktoré nahlásili informácie o bytových budovách, s výnimkou Rakúska a Slovinska (nahlásená len podlahová plocha) a Španielska a Lotyšska (iba počet budov s rastom v % v rokoch 2020 – 2021 o 0,3 %, resp. 0,4 %). Aj pokiaľ ide o podlahovú plochu, takmer všetky členské štáty zaznamenali malý nárast svojho fondu budov (v priemere 3 %) s výnimkou Bulharska, kde nárast presiahol 18 % za jeden rok.
Polia týkajúce sa budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou sa v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku vo všeobecnosti vyznačujú nižšou úplnosťou. V prípade bytových budov nahlásilo počet budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou za rok 2020 deväť krajín, a iba šesť za rok 2021 (údaje týkajúce sa podlahovej plochy sú nižšie). Budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou predstavujú v priemere 33 % – 43 % nahláseného fondu budov z hľadiska podlahovej plochy, pričom medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely: Najvyššie podiely majú Taliansko a Litva (74 % a 62 % v roku 2020), zatiaľ čo vo Fínsku (6 %) a Švédsku (5 %) je podiel marginálny.
Členské štáty používajú na vymedzenie svojho fondu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou rôzne prístupy: triedu energetickej účinnosti, vek, spotrebu energie, ako vyplynulo z analýzy posledných dlhodobých stratégií obnovy budov. Pokiaľ ide o triedu energetickej hospodárnosti (ktorú si vybralo sedem krajín plus regióny Flámsko a Valónsko v Belgicku), prahová hodnota energetického štítku sa pohybovala od energetického štítku G (v prípade Nemecka) po energetický štítok C (v prípade Chorvátska pre pobrežné oblasti). Je náročné porovnávať štítky používané v EÚ, keďže metodické prístupy sa v jednotlivých krajinách značne líšia. Dôležité odchýlky sa pozorujú aj v prípadoch, keď najhoršia energetická hospodárnosť súvisí s vekom budovy: v prípade Estónska a Rumunska bola prahová hodnota stanovená na rok 2000, zatiaľ čo v prípade Švédska sa za budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou považovali budovy postavené v rokoch 1945 – 1975. Šesť krajín stanovilo najhoršiu energetickú hospodárnosť podľa primárnej alebo konečnej energetickej spotreby v kWh/m2, zatiaľ čo v ďalších dvanástich krajinách (vrátane regiónu Brusel) neboli zistené žiadne informácie.
Heterogenita v ich stanovovaní určuje širokú škálu podielov, ktoré predstavujú segment národného fondu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou: pri pohľade na celkový počet bytových budov je to v priemere 28 – 43 % (rozdiel závisí od roku a posudzovaných krajín), ale pohybuje sa od 5 – 6 % vo Fínsku a Švédsku po viac ako 90 % na Cypre. Tam, kde je to možné porovnať, zostali tieto podiely v posledných dvoch rokoch takmer stabilné.
Nebytové budovy
Ako bolo uvedené v predchádzajúcich správach a štúdiách, dostupnosť údajov o nebytových budovách je vo všeobecnosti nižšia ako v prípade bytových budov. V skutočnosti len osemnásť krajín nahlásilo vo svojich národných energetických a klimatických správach o pokroku nejaké informácie o nebytovom fonde budov (štrnásť členských štátov nahlásilo informácie, pokiaľ ide o počet budov, a štrnásť, pokiaľ ide o podlahovú plochu). Chýbajúce hodnoty sú časté, ako je vidieť v ďalšej tabuľke.
Tabuľka 6. Fond nebytových budov – podlahová plocha (zdroj: predložené národné energetické a klimatické správy o pokroku z roku 2023, JRC, 2023)
Poznámky: n.a. = neuvádza sa; Najhoršia energetická hospodárnosť (%) a zmena 2020 – 2021 sú vypočítané hodnoty (ktoré členské štáty nenahlásili vo svojich národných energetických a klimatických správach o pokroku); Riadok EÚ (vypočítaný) označuje súčet nahlásených údajov alebo priemer vypočítaného %.
Verejné budovy
Pokiaľ ide o verejné budovy, členské štáty mali nižšiu dostupnosť údajov ako pri nebytových budovách, pričom určité informácie v tejto oblasti nahlásilo dvanásť krajín. Pokiaľ ide o verejné budovy, podiely sú v prípade budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a zmeny 2020 – 2021 zosúladené s podielmi uvedenými v prípade nebytových budov (za členské štáty, ktoré nahlásili obe informácie). Grécko zaznamenalo nárast podielu sektora s najhoršou energetickou hospodárnosťou, čo sa týka počtu budov aj podlahovej plochy, kým Chorvátsko vykázalo výrazný pokles.
Tabuľka 7. Fond verejných budov – podlahová plocha (zdroj: predložené národné energetické a klimatické správy o pokroku z roku 2023, JRC, 2023)
Poznámky: n.a. = neuvádza sa; Najhoršia energetická hospodárnosť (%) a zmena 2020 – 2021 sú vypočítané hodnoty (ktoré členské štáty nenahlásili vo svojich národných energetických a klimatických správach o pokroku); Riadok EÚ (vypočítaný) označuje súčet nahlásených údajov alebo priemer vypočítaného %.
4.2.Spotreba energie
Primárna a konečná energetická spotreba
Miera nahlasovania spotreby energie v sektore budov je vo všeobecnosti nízka, iba dvanásť krajín nahlásilo informácie v tejto oblasti pre primárnu energiu, pričom v príslušných tabuľkách chýba veľa údajov. Iba dve krajiny nahlásili úplné sektorové členenie (bytové, nebytové a verejné budovy) vrátane podielu, ktorý sa pripisuje budovám s najhoršou energetickou hospodárnosťou.
Vo všetkých členských štátoch, ktoré majú k dispozícii údaje za oba roky, je celkovým trendom mierny nárast primárnej energetickej spotreby od roku 2020 do roku 2021. Členské štáty vykazujú veľmi odlišné situácie: najvyšší nárast sa pozoruje vo Fínsku, a to 12 % v bytovom sektore a 19 % v nebytovom sektore. Pri pohľade na celkový fond budov sa primárna energetická spotreba znížila v bytovom sektore v Írsku, Luxembursku a Nemecku. Ak vezmeme do úvahy budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, primárna energetická spotreba sa znížila vo Švédsku, v Chorvátsku a Litve, ale aj v Rumunsku (len v prípade verejných budov) a vo Fínsku (len v prípade bytových budov). Výrazne sa zvýšilo (26 %) v prípade nebytových budov vo Fínsku.
Údaje o konečnej energii (tabuľka 8) sú relatívne úplnejšie (takmer 60 % členských štátov nahlásilo údaje aspoň o celkovej konečnej energetickej spotrebe v bytovom sektore v roku 2020), vysoký počet chýbajúcich údajov však obmedzuje možnosť vyvodzovať všeobecné závery na úrovni EÚ. Aj pokiaľ ide o konečnú energiu, krátkodobý vývoj naznačuje všeobecný nárast s niekoľkými výnimkami, ako je bytový sektor v Grécku a Írsku a vo väčšine prípadov budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou (ktoré možno spájať s činnosťami obnovy).
Tabuľka 8. Konečná energetická spotreba v budove – zmena 2020 – 2021 (zdroj: predložené národné energetické a klimatické správy o pokroku z roku 2023, JRC, 2023)
|
Členský štát
|
Zmena 2020 – 2021
|
|
|
Bytové budovy
|
Nebytové budovy
|
Verejné budovy
|
|
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
|
BE
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
BG
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
CZ
|
10 %
|
neuvádza sa
|
–1 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
DK
|
6 %
|
neuvádza sa
|
15 %
|
neuvádza sa
|
13 %
|
neuvádza sa
|
|
DE
|
1 %
|
neuvádza sa
|
4 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
EE
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
EL
|
–1 %
|
neuvádza sa
|
7 %
|
neuvádza sa
|
2 %
|
neuvádza sa
|
|
IE
|
–4 %
|
neuvádza sa
|
3 %
|
neuvádza sa
|
–1 %
|
neuvádza sa
|
|
ES
|
1 %
|
neuvádza sa
|
7 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
FR
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
HR
|
1 %
|
–2 %
|
5 %
|
–9 %
|
5 %
|
–9 %
|
|
IT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
CY
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
LV
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
LT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
LU
|
–3 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
HU
|
7 %
|
7 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
2 %
|
neuvádza sa
|
|
MT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
NL
|
2 %
|
neuvádza sa
|
–2 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
AT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
PL
|
5 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
PT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
RO
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
SI
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
SK
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
FI
|
10 %
|
2 %
|
19 %
|
27 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
SE
|
10 %
|
–7 %
|
9 %
|
–10 %
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
EÚ
|
3 %
|
0 %
|
7 %
|
2 %
|
4 %
|
–9 %
|
4.2.1.Monitorovanie pokroku v spotrebe energie
V tabuľke 9 sú zhrnuté ciele a míľniky v spotrebe energie v budovách, ako ich nahlásilo šestnásť krajín vo svojich dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020 a v rámci národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku z roku 2023. V tabuľke sa uvádza pokrok v konečnej energetickej spotrebe, no v prípade Nemecka, Litvy a Portugalska predstavujú hodnoty primárnu energetickú spotrebu, keďže tieto krajiny vyjadrili svoje ciele a míľniky v dlhodobých stratégiách obnovy v primárnej energetickej spotrebe (ako je uvedené aj v tabuľke 1). Pokrok smerom k národným cieľom monitorovala väčšina krajín z hľadiska ročnej konečnej energetickej spotreby. Niekoľko krajín nahlásilo ďalšie ukazovatele súvisiace s energiou, najčastejšie špecifickú spotrebu energie.
Konkrétne sa v tabuľke zľava doprava uvádza:
–referenčné roky a hodnoty, ktoré použili krajiny na stanovenie cieľov na rok 2030,
–konečná energetická spotreba (alebo úspory energie v prípade Bulharska), ktorú nahlásili členské štáty za rok 2020 (trinásť krajín) a 2021 (jedenásť krajín),
–ciele na rok 2030 stanovené v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020,
–ciele na rok 2030 uvedené v národných energetických a klimatických správach o pokroku.
Tabuľka 9. Súhrn cieľov a míľnikov pre spotrebu energie v budovách nahlásených v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020, v rámci národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku z roku 2023 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2023)
|
Členský štát
|
Míľniky
|
Ciele
|
|
|
DSO
|
NEKSP
|
2030
|
|
|
Referenčný
rok
|
Hodnota (ktoe)
|
2020
(ktoe)
|
2021
(ktoe)
|
DSO
(ktoe alebo %)
|
NEKSP
(ktoe alebo %)
|
|
Bulharsko
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–175
|
–25
|
–215
|
–215
|
|
Chorvátsko
|
2017
|
3 173
|
2 959
|
3 013
|
3 251
|
neuvádza sa
|
|
Cyprus
|
2020
|
580
|
602
|
neuvádza sa
|
640
|
640
|
|
Česko
|
2020
|
8 909
|
10 226
|
10 914
|
8 240
|
neuvádza sa
|
|
Dánsko
|
2018
|
4 248
|
4 862
|
5 264
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
Fínsko
|
2020
|
6 096
|
5 586
|
6 240
|
4 772
|
3 130
(cieľ na rok 2050)
|
|
Francúzsko
|
2020
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
40 %
|
–40 %
|
|
Nemecko
|
2020
|
78 819
|
69 526
|
69 595
|
47 800
|
47 800
|
|
Grécko
|
2015
|
6 014
|
5 790
|
5 894
|
5 530
|
5 530
|
|
Maďarsko
|
2018
|
5 830
|
6 735
|
7 188
|
4 681
|
neuvádza sa
|
|
Írsko
|
2018
|
4 256
|
5 464
|
3 587
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
Litva
|
2020
|
3 510
|
3 510
|
3 522
|
2 989
|
2 989
|
|
Luxembursko
|
2020
|
554
|
446
|
433
|
396
|
396
|
|
Holandsko
|
2020
|
13 925
|
15 788
|
15 890
|
12 062
|
neuvádza sa
|
|
Poľsko
|
2018
|
27 000
|
21 201
|
22 146
|
menej ako 26 000
|
menej ako 26 000
|
|
Portugalsko
|
2017
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
–11 %
|
–11 %
|
|
Slovinsko
|
2020
|
1 531
|
1 699
|
neuvádza sa
|
1 268
|
–22 %
|
|
Španielsko
|
2020
|
26 165
|
24 170
|
24 667
|
22 426
|
22 425
|
|
Švédsko
|
2020
|
4 346
|
6 234
|
6 826
|
4 043
|
neuvádza sa
|
Poznámky: Bulharsko: úspory konečnej energie, neuvádza sa žiadna referenčná hodnota; Fínsko: hrubý dopyt po vykurovaní, cieľ v národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku do roku 2050; Francúzsko: ciele v dlhodobej stratégii obnovy/národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku zahŕňajú iba sektor služieb; Nemecko, Litva a Portugalsko: spotreba primárnej energie; Luxembursko: hodnoty len pre bytové domy; Poľsko: Hodnoty v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku zahŕňajú iba bytové domy, teda nie sú porovnateľné s cieľmi v dlhodobých stratégiách obnovy; Slovinsko: ciele v dlhodobej stratégii obnovy a integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku: vážený priemer hodnôt špecifických pre daný sektor; Švédsko: referenčná hodnota dlhodobej stratégie obnovy a cieľ do roku 2030 zahŕňajú spotrebu energie bytovými domami, školami a kanceláriami, takže nie sú priamo porovnateľné s hodnotami nahlásenými v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku.
Treba uviesť, že hoci referenčným rokom je rok 2020 pre viac ako polovicu cieľov v dlhodobých stratégiách obnovy, tieto hodnoty sa s najväčšou pravdepodobnosťou mierne líšia od hodnôt uvedených v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku z roku 2023 pre rok 2020, pretože v dlhodobých stratégiách obnovy to boli len odhady. Celkovo dvanásť krajín (Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko) uviedlo vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku ciele pre konečnú alebo primárnu energetickú spotrebu. Všetky sú v súlade s cieľmi uvedenými v ich dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020. Zdá sa, že medzi rokmi 2020 a 2023 žiadna z týchto krajín neprehodnotila svoje ambície na zníženie koncovej energie na základe údajov z integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku z roku 2023 v porovnaní s dlhodobými stratégiami obnovy z roku 2020.
Na posúdenie pokroku členských štátov pri dosahovaní ich indikatívnych cieľov je v grafe 1 znázornená cieľová hodnota na rok 2030 stanovená v dlhodobých stratégiách obnovy normalizovaná s ohľadom na spotrebu energie v rokoch 2021, 2020 a v referenčnom roku pre dlhodobú stratégiu obnovy. Čím je tento percentuálny podiel nižší, tým je krajina ďalej od cieľa na rok 2030. Hodnoty vyššie ako 100 % naznačujú, že cieľ na rok 2030 zodpovedá vyššej spotrebe energie, ako je spotreba v konkrétnom posudzovanom roku (referenčný rok 2020 alebo 2021).
Spomedzi všetkých krajín zaznamenali Chorvátsko a Cyprus v rokoch 2020 a 2021 nižšiu spotrebu energie v budovách, ako je cieľ na rok 2030. Obe krajiny si však stanovili ciele spotreby energie vyššie, ako sú referenčné hodnoty v dlhodobých stratégiách obnovy (Chorvátsko +2 %, Cyprus +10 %; pozri tabuľku 1).
Vo viacerých krajinách (Česko, Holandsko, Maďarsko a Slovinsko) bola spotreba energie v budovách v roku 2020 vyššia ako referenčná hodnota v dlhodobých stratégiách obnovy, čo naznačuje miernu odchýlku od cieľa. Tento trend je v roku 2021 ešte výraznejší, pričom popri týchto krajinách zaznamenali zvýšenú spotrebu energie v porovnaní s referenčným rokom pre dlhodobú stratégiu obnovy aj Fínsko a Litva.
Naopak, Grécko, Luxembursko, Nemecko a Španielsko vykazujú v porovnaní s referenčným rokom pre dlhodobú stratégiu obnovy pokrok pri dosahovaní cieľa v oblasti spotreby energie v dlhodobých stratégiách obnovy v rokoch 2020 aj 2021.
Graf 1. Znázornenie národného pokroku smerom k cieľom v oblasti spotreby energie v budovách na rok 2030. Ukazovatele pokroku sú uvedené ako pomer cieľových hodnôt na rok 2030 k hodnotám za každý anotovaný rok (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2023)
4.3.Emisie skleníkových plynov
Údaje o emisiách skleníkových plynov v budovách sú v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku do veľkej miery neúplné a rozptýlené.
Údaje o celkových emisiách skleníkových plynov nahlásilo len desať členských štátov. V prípade deviatich z nich možno porovnať rok 2020 s rokom 2021 a iba v troch prípadoch (Chorvátsko, Litva, Fínsko) sa uvádza množstvo pripadajúce na budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Sedem členských štátov uviedlo množstvo priamych emisií skleníkových plynov.
Extrapoláciou členských štátov, ktoré podali správu za oba roky, sa celkové emisie skleníkových plynov zvýšili, túto zmenu však vyvolal nárast emisií z nebytových sektorov Španielska a Grécka. Emisie klesli v bytovom a verejnom sektore: túto zmenu možno pripísať najmä výraznému poklesu v Dánsku a Írsku (obytný sektor) a Írsku, Chorvátsku a Litve (verejné budovy).
Z údajov vyplýva všeobecné zníženie emisií, ktoré možno pripísať budovám s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou však naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu s významným vplyvom na emisie skleníkových plynov (v priemere väčší ako pri spotrebe energie), pretože predstavujú 35 – 36 % v bytovom, 40 – 42 % v nebytovom a 49 – 51 % vo verejnom sektore.
V bytovom sektore z ôsmich členských štátov, ktoré nahlásili údaje za roky 2020 a 2021, z údajov vyplýva celkovo stabilný trend emisií skleníkových plynov medzi týmito dvoma rokmi (–0,1 %).
4.3.1.Monitorovanie pokroku emisií skleníkových plynov
V tabuľke 10 sú zhrnuté ciele a míľniky v oblasti emisií skleníkových plynov, ako ich nahlásilo štrnásť krajín vo svojich dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020 a v rámci integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku z roku 2023. Pokrok smerom k národným cieľom sa monitoruje v tonách ekvivalentu CO2, pričom zahŕňa buď priame emisie (z používania fosílnych palív v budovách), alebo celkové emisie (vrátane nepriamych emisií z elektriny a tepla používaných v budovách). Priame aj celkové emisie nahlásilo len málo krajín (Španielsko, Fínsko a Luxembursko).
Konkrétne sa v tabuľke zľava doprava uvádza:
–referenčné roky a hodnoty, ktoré použili krajiny na stanovenie cieľov na rok 2030,
–typ nahlásených emisií (buď priamych, alebo celkových),
–emisie skleníkových plynov (alebo úspory emisií v prípade Bulharska), ktoré členské štáty nahlásili za rok 2020 (dvanásť krajín) a 2021 (trinásť krajín),
–ciele na rok 2030 stanovené v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020,
–ciele na rok 2030 uvedené v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku z roku 2023.
Tabuľka 10. Súhrn cieľov a míľnikov v oblasti emisií skleníkových plynov (Mt ekvivalentu CO2) v budovách nahlásených v dlhodobých stratégiách obnovy z roku 2020 a v rámci integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku z roku 2023 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2023)
|
Členský štát
|
Míľniky
|
Ciele
|
|
|
DSO
|
Typ emisií
|
NEKSP
|
2030
|
|
|
Referenčný
rok
|
Hodnota (Mt ekvivalentu CO2)
|
|
2020
(Mt ekvivalentu CO2)
|
2021
(Mt ekvivalentu CO2)
|
DSO
(Mt ekvivalentu CO2 alebo %)
|
NEKSP
(Mt ekvivalentu CO2 alebo %)
|
|
Rakúsko
|
2020
|
8,15
|
Priame
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
5,60
|
5,60
|
|
Bulharsko
|
2020
|
neuvádza sa
|
Spolu
|
neuvádza sa
|
– 0,13
|
– 1,31
|
– 1,31
|
|
Dánsko
|
1990
|
6,75
|
Spolu
|
1,68
|
1,52
|
2,03
|
neuvádza sa
|
|
Nemecko
|
2020
|
118,00
|
Priame
|
122,40
|
117,00
|
70
|
neuvádza sa
|
|
Grécko
|
2015
|
6,09
|
Spolu
|
neuvádza sa
|
5,44
|
3,05
|
neuvádza sa
|
|
Španielsko
|
2020
|
28,42
|
Priame
|
25,18
|
26,71
|
18,56
|
23,9 (2025)
|
|
Fínsko
|
2020
|
7,81
|
Spolu
|
6,94
|
7,81
|
2,87
|
0,65 (2050)
|
|
Chorvátsko
|
2020
|
2,17
|
Priame/spolu
|
7,21
|
7,36
|
2,01
|
neuvádza sa
|
|
Maďarsko
|
2018 – 2020
|
10,79
|
Priame
|
11,90
|
12,80
|
8,69
|
–18 – 20 %
|
|
Írsko
|
2019
|
13,50
|
Spolu
|
8,89
|
8,41
|
7,43
|
neuvádza sa
|
|
Litva
|
2020
|
5,29
|
Spolu
|
5,29
|
5,30
|
4,00
|
4,00
|
|
Luxembursko
|
2020
|
1,04
|
Priame
|
1,04
|
1,05
|
0,40
|
neuvádza sa
|
|
Malta
|
2018
|
0,71
|
Spolu
|
2,58
|
2,69
|
0,44
|
neuvádza sa
|
|
Holandsko
|
2020
|
23,10
|
Priame
|
23,30
|
23,40
|
15,30
|
neuvádza sa
|
|
Poľsko
|
2019
|
52,00
|
Priame
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
35,00
|
35,00
|
|
Švédsko
|
2018
|
0,89
|
Priame
|
0,59
|
0,56
|
0,01
|
0,01
|
|
Slovinsko
|
2020
|
2,68
|
Priame
|
2,78
|
neuvádza sa
|
1,45
|
–45 – 57 %
|
Poznámky: Bulharsko: úspory emisií skleníkových plynov; Dánsko, Grécko, Luxembursko: referenčné hodnoty v dlhodobých stratégiách obnovy sú získané z
Európskej environmentálnej agentúry
(EEA);Španielsko: cieľ v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku do roku 2025 (uvedený aj v dlhodobej stratégii obnovy z roku 2020); Fínsko cieľ v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku do roku 2050 (uvedený aj v dlhodobej stratégii obnovy z roku 2020); Chorvátsko Priame emisie v dlhodobej stratégii obnovy, celkové emisie v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku, porovnanie nie je možné; Maďarsko 18 % zníženie vo verejných budovách, 20 % zníženie v bytových budovách (nahlásené aj v dlhodobej stratégii obnovy); referenčná hodnota v dlhodobej stratégii obnovy je priemer emisií skleníkových plynov podľa agentúry EEA za roky 2018 – 2020; Malta: relevantné rozdiely medzi hodnotami v dlhodobej stratégii obnovy a integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku, porovnanie môže byť zavádzajúce z dôvodu možnej nekonzistentnosti alebo chýb v nahlasovaní.
Deväť krajín nahlásilo ciele v oblasti emisií skleníkových plynov v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku a všetky sú v súlade s dlhodobými stratégiami obnovy z roku 2020, takže žiadna krajina nerevidovala ambície z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov od roku 2020 do roku 2023.
Možno konštatovať, že viaceré krajiny zaznamenávajú v roku 2020 pokrok smerom k cieľu na rok 2030 (Dánsko, Španielsko, Fínsko, Írsko, Rumunsko a Švédsko), ako aj v roku 2021 (Nemecko, Dánsko, Grécko, Španielsko, Fínsko, Írsko a Švédsko) v porovnaní s referenčným rokom pre dlhodobú stratégiu obnovy. Na opačnej strane sa Maďarsko a Slovinsko javia ako mierne zaostávajúce, zatiaľ čo Litva, Holandsko a Luxembursko vykazujú stabilný trend.
4.4.Obnova budov
Napriek ústrednej úlohe obnovy v politikách v oblasti energetiky a klímy a skutočnosti, že niektoré členské štáty si stanovili míľniky obnovy, údaje o miere obnovy v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku sú veľmi neúplné, pričom v tejto oblasti nahlásilo údaje len osem členských štátov. Okrem toho sú údaje rozptýlené medzi krajinami, rokmi, hĺbkou obnovy (povrchová/stredná/hĺbková), využitím budovy (bytová/nebytová/verejná) a jednotkovou mierou (jednotky budovy/podlahová plocha). Tým sa značne sťažuje úplný prehľad, porovnávanie a vyvodzovanie všeobecných záverov na úrovni EÚ.
V nasledujúcich tabuľkách sú údaje dostupné v súbore údajov zozbieraných za každý členský štát, ktorý predložil informácie o počte budov obnovených v rokoch 2020 a 2021.
Tabuľka 11. Obnova fondu budov: počet budov obnovených v roku 2020 (zdroj: Integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku, JRC, 2023)
|
ČŠ
|
Typ obnovy
|
Počet budov
|
|
|
|
Bytové budovy
|
Nebytové budovy
|
Verejné
|
|
|
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
|
EE
|
CELKOVÁ
|
235
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
13
|
neuvádza sa
|
|
IE
|
CELKOVÁ
|
16 694
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
HR
|
CELKOVÁ
|
3 192
|
2 685
|
195
|
103
|
122
|
103
|
|
LT
|
POVRCHOVÁ
|
405
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
STREDNÁ
|
752
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
25
|
neuvádza sa
|
|
LU
|
POVRCHOVÁ
|
5 060
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
STREDNÁ
|
1 603
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
HĹBKOVÁ
|
267
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
CELKOVÁ
|
6 930
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
Tabuľka 12. Obnova fondu budov: počet budov obnovených v roku 2021 (zdroj: Integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku, JRC, 2023)
|
ČŠ
|
Typ obnovy
|
Počet budov
|
|
|
|
Bytové budovy
|
Nebytové budovy
|
Verejné
|
|
|
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
Spolu
|
S najhoršou energetickou hospodárnosťou
|
|
BG
|
CELKOVÁ
|
13
|
13
|
147
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
CZ
|
POVRCHOVÁ
|
4 901
|
neuvádza sa
|
567
|
567
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
STREDNÁ
|
3 446
|
neuvádza sa
|
726
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
HĹBKOVÁ
|
3 094
|
neuvádza sa
|
571
|
571
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
CELKOVÁ
|
11 441
|
neuvádza sa
|
1 864
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
EE
|
CELKOVÁ
|
306
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
9
|
neuvádza sa
|
|
IE
|
CELKOVÁ
|
14 331
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
HR
|
POVRCHOVÁ
|
3 101
|
2 594
|
92
|
neuvádza sa
|
19
|
neuvádza sa
|
|
|
STREDNÁ
|
91
|
91
|
103
|
103
|
103
|
103
|
|
|
CELKOVÁ
|
3 192
|
2 685
|
195
|
103
|
122
|
103
|
|
LT
|
POVRCHOVÁ
|
405
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
STREDNÁ
|
752
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
25
|
neuvádza sa
|
|
LU
|
POVRCHOVÁ
|
2 979
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
STREDNÁ
|
944
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
|
HĹBKOVÁ
|
157
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
5
|
neuvádza sa
|
|
|
CELKOVÁ
|
4 080
|
85 263
|
0
|
0
|
5
|
neuvádza sa
|
|
HU
|
HĹBKOVÁ
|
478
|
neuvádza sa
|
110
|
neuvádza sa
|
174
|
neuvádza sa
|
Osem členských štátov oznámilo údaje o počte obnovených budov v roku 2021, ale iba päť krajín uviedlo porovnateľné údaje za rok 2020, aspoň pokiaľ ide o bytový sektor. V rámci porovnania sa poukázalo na zníženie počtu obnovených budov v Luxembursku a Írsku a na nárast v Estónsku. Rovnaký počet obnovených budov hlási na roky 2020 a 2021 Chorvátsko a Litva. Dve krajiny (Taliansko a Rakúsko) nahlásili údaje len z hľadiska podlahovej plochy. Podľa toho, čo bolo nahlásené, v oboch členských štátoch sa obnovená plocha pre bytový sektor v roku 2021 zvýšila v porovnaní s rokom 2020, a to najmä v Taliansku, kde sa takmer zdvojnásobila.
Jediné údaje nahlásené o mierach obnovy sú z Írska, Litvy, Luxemburska a Maďarska.
Írsko vykázalo mieru obnovy 0,83 % pre bytový sektor v roku 2021 (0,93 % v roku 2020).
Litva uviedla za rok 2020 tieto miery: 0,8 % miera povrchovej obnovy (bytové domy); 0,52 % stredná miera obnovy (bytové domy) a 0,21 % stredná miera obnovy (verejné budovy). Okrem toho nahlásila 0,16 % (miera ekvivalentu hĺbkovej obnovy pre bytové budovy a 0,08 % miera ekvivalentu hĺbkovej obnovy vo verejnom sektore). Miery boli v roku 2021 veľmi podobné: jediná zmena bola v miere ekvivalentu hĺbkovej obnovy, t. j. 0,37 % pre bytové domy a 0,05 % pre verejný sektor.
Maďarsko nahlásilo údaje za rok 2021: 0,02 % miera obnovy v bytovom sektore a 0,73 % miera obnovy vo verejnom sektore.
Luxembursko uviedlo v roku 2021 nízke miery obnovy v bytovom sektore (0,011 % pre hĺbkovú, 0,064 % pre strednú a 0,18 % pre povrchovú obnovu, o niečo menej ako v roku 2020). Vyššie hodnoty sú v roku 2021 hlásené pre nebytové budovy (1,37 % stredná obnova) a verejné budovy (hĺbková obnova 0,8 %).
Ďalšie informácie o obnovách možno získať v ukazovateľoch míľnikov. Napríklad Taliansko ako pokrok smerom k svojim cieľom uviedlo na roky 2020 a 2021 virtuálnu mieru (ekvivalentu hĺbkovej) obnovy 2,4 % (2020) a 3,1 % (2021).
4.4.1.Monitorovanie pokroku pri obnove budov
Táto časť poskytuje prehľad o pokroku členských štátov pri dosahovaní cieľa na rok 2030 stanoveného pre obnovu budov v dlhodobých stratégiách obnovy na rok 2020 pomocou ukazovateľov pokroku uvedených v integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku z roku 2023. Ďalej je uvedený súhrn míľnikov a cieľov výlučne pre obnovu budov.
Tabuľka 13. Súhrn míľnikov a cieľov pre obnovu budov nahlásených v dlhodobých stratégiách obnovy na rok 2020 a integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku z roku 2023 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2023)
|
ČŠ
|
Míľniky
|
Ciele
|
|
|
DSO
|
NEKSP
|
2030
|
|
|
Referenčný scenár na rok 2020
|
2020
|
2021
|
DSO
|
NEKSP
|
|
AT
|
1,5 % ročne
|
3 414 000 m2
|
3 887 000 m2
|
1,5 % ročne
|
neuvádza sa
|
|
BG
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
61 672 m2
|
22 203 509 m2 (8 %)
|
22 203 509 m2
|
|
HR
|
0,7 % ročne
5,0 % kumulatívne
|
3 509 jednotiek
|
3 406 jednotiek
|
2,0 % ročne
30 838 830 m2 (18 %)
|
neuvádza sa
|
|
CZ
|
45 % kumulatívne
(269 768 577 m2)
|
neuvádza sa
|
12 245 115 m2
(13 305 jednotiek)
|
55 % kumulatívne
(329 715 928 m2)
|
neuvádza sa
|
|
EE
|
kumulatívne 500 000 m2
|
401 470 m2
(248 jednotiek)
|
374 499 m2
(315 jednotiek)
|
11 880 000 m2
|
54 000 000 m2 do roku 2050
|
|
EL
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
23 % kumulatívne pre bytové domy; 9 % kumulatívne pre nebytové domy
|
kumulatívne 12 – 15 %
|
|
HU
|
1,0 % ročne
|
neuvádza sa
|
347 353 m2
(762 jednotiek)
|
3 % ročne – bytové domy
5 % ročne – verejné budovy
20 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
20 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
IE
|
neuvádza sa
|
2 283 237 m2
(16 694 jednotiek)
|
2 032 831 m2
(14 331 jednotiek)
|
kumulatívne pre obytné jednotky 500 000
100 % – verejné budovy
33 % – komerčné budovy
|
kumulatívne pre obytné jednotky 500 000
100 % – verejné budovy
33 % – komerčné budovy
|
|
IT
|
0,86 % ročne
|
8 559 693 m2
2,4 % ročne – bytové domy.
0,4 % ročne – nebytové domy.
|
16 754 527 m2
3,1 % ročne – bytové domy.
0,3 % ročne – nebytové domy.
|
1,9 % ročne – bytové domy; 2,8 % ročne – nebytové domy
|
1,9 % – bytové domy
2,8 % – nebytové domy
kumulatívne pre verejné budovy 3 200 000 m2
|
|
LV
|
3,0 % ročne kumulatívne pre verejné budovy (678 460 m2)
|
verejné budovy 96 739 m2
|
verejné budovy 63 769 m2
|
8 100 jednotiek – viacrodinné domy (30 %) a 7 500 jednotiek – samostatné rodinné domy
500 000 m2 – verejné budovy
|
500 000 m2 – verejné budovy
|
|
LT
|
kumulatívne (58 774 jednotiek) 29 471 000 m2
|
kumulatívne (58 774 jednotiek) 29 471 000 m2
|
kumulatívne 30 204 000 m2
(59 551 jednotiek)
|
17 % kumulatívne
(49 782 000 m²; 99 281 jednotiek)
|
17 % kumulatívne
(49 782 000 m²; 99 281 jednotiek)
|
|
LU
|
10 % – 14 % kumulatívne pre bytové domy
|
85 093 m2
(6 930 jednotiek)
|
85 263 m2
(4 080 jednotiek)
|
3 % ročne – bytové domy
(4 500 jednotiek/rok)
|
3 % ročne – bytové domy
|
|
MT
|
0,5 % ročne (0,7 % ročne v roku 2025)
|
79 jednotiek hĺbková obnova
329 jednotiek pomocou balíka o EE
|
65 jednotiek hĺbková obnova.
654 jednotiek pomocou balíka o EE
|
5 – 6 % ročne – bytové domy
8 950 jednotiek hĺbková obnova
42 600 jednotiek pomocou balíka o EE
|
400 – 450 ročne hĺbková obnova do roku 2024, 1 800 jednotiek ročne pomocou balíka o EE do roku 2023
|
|
NL
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
1 500 000 obytných jednotiek
|
1,5 milióna obytných jednotiek obývaných vlastníkom a 1 milión prenajímaných obytných jednotiek;
15 % nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou s označením G až C do roku 2027; 15 % nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou s označením F až C do roku 2030
|
|
PL
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
3,6 % ročne (236 000/rok)
kumulatívne 2 360 000
|
kumulatívne 2 400 000 jednotiek
(500 000 hĺbková obnova)
|
|
PT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
69 % kumulatívne pre budovy (363 680 501 m2
|
363 680 501 m2
|
|
SI
|
kumulatívne pre verejné budovy 1 795 000 m2
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
29 733 000 m2 (kumulatívne pre bytové domy 23 333 000 m2)
|
kumulatívne pre bytové domy 23 279 000 m2
|
Poznámky: Rakúsko, Bulharsko, Malta: Hodnoty v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku len pre bytové domy; Česko: vlastný výpočet podlahovej plochy obnovy do roku 2020 na základe dlhodobej stratégie obnovy z roku 2020; Írsko: Hodnoty v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku len pre bytové domy; Taliansko: Absolútne hodnoty v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku (podlahová plocha) len pre bytové domy. Miera obnovy sa vypočíta ako podiel obnovenej podlahovej plochy v danom roku z celkovej podlahovej plochy existujúcich budov v roku 2020.
Pri porovnaní dlhodobej stratégie obnovy z roku 2020 s cieľmi obnovy budov v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku z roku 2023 sa zdá, že svoje ambície prehodnotilo len Holandsko, a to zahrnutím ďalších cieľov, ako je postupné vyraďovanie nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou (neuvádza však žiadne ukazovatele pokroku). Naopak grécke ciele sa nezdajú byť zosúladené; cieľ v dlhodobej stratégii obnovy sa však týka iba modernizácie obalovej konštrukcie, zatiaľ čo cieľ v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku sa týka širšej modernizácie energetickej efektívnosti.
V záujme poskytnutia lepšieho prehľadu o tom, ako krajiny napredujú k cieľu obnovy budov na rok 2030, sú v grafe 2 uvedené hodnoty v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku z rokov 2020 a 2021 normalizované s ohľadom na cieľ v dlhodobej stratégii obnovy na rok 2030. V dôsledku nezrovnalostí v nahlasovaní pozorovaných v tabuľke 13 bola takáto analýza možná len pre päť krajín (v grafe ďalej sú zahrnuté dva ukazovatele pre Maltu). Z dôvodu porovnateľnosti sa v grafe považuje za východiskový scenár rok 2020, zatiaľ čo výsledky pred týmto rokom sa neberú do úvahy.
Graf 2. Znázornenie národného pokroku smerom k cieľom na rok 2030 v oblasti obnovy budov. Ukazovatele pokroku sú uvedené ako pomer hodnôt pre každý anotovaný rok k cieľu na rok 2030 (zdroj: vypracovalo JRC na základe správ členských štátov, 2023)
Česko, Estónsko a Litva monitorujú obnovenú podlahovú plochu vo všetkých kategóriách budov, kým Lotyšsko sa zameriava na obnovenú podlahovú plochu verejných budov. Malta zaznamenáva počet budov, ktoré prechádzajú hĺbkovou obnovou, ako aj budov obnovených pomocou balíka o energetickej efektívnosti, ktorý bol predtým vymedzený v dlhodobej stratégii obnovy.
Možno konštatovať, že všetky krajiny, ktoré o tom podali správu, vykazujú určitý pokrok smerom k cieľu na rok 2030 (čím vyšší percentuálny podiel, tým bližšie k dosiahnutiu cieľa). Lotyšsko a Česko zaznamenali najvyšší pokrok; Lotyšsko sa však zameriava iba na obnovu verejných budov, pri ktorých je miera obnovy aspoň 3 %, ako sa vyžaduje v článku 5 smernice o energetickej hospodárnosti budov (článok 6 revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov 2023/1791). Česko už oznámilo 45 % obnovenej podlahovej plochy do roku 2020 a stanovilo si cieľ na úrovni 55 % do roku 2030, ale asi 30 % z toho predstavuje povrchovú obnovu, zatiaľ čo hĺbková obnova len 5 % v roku 2030. Naopak najnižší pokrok zaznamenala Malta. V období 2021 – 2030 plánuje vykonať hĺbkovú obnovu 8 950 budov a v tom istom období obnovu, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, 42 600 budov. Ciele Malty sa zdajú byť veľmi ambiciózne, ak sa vezme do úvahy, že do roku 2022 sa dosiahne len približne 1,5 %, zatiaľ čo orientačná odhadovaná hodnota v dlhodobej stratégii obnovy predstavovala približne 15 % do roku 2022.
4.5.Ukazovatele míľnikov
Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku sa vyznačujú dobrou úrovňou úplnosti, pokiaľ ide o širokú škálu konkrétnych míľnikov a ukazovateľov, ktoré stanovili členské štáty. Je ťažké zhrnúť všetky záznamy. Tabuľka 14 poskytuje prehľad dostupných informácií: v jedenástich prípadoch sú ciele a pokrok jasne uvedené a vyčíslené, zatiaľ čo v zostávajúcich krajinách niektoré chýbajúce hodnoty týkajúce sa buď cieľa, alebo pokroku spôsobujú, že nahlasovanie je len čiastočne úplné. Veľká väčšina členských štátov uvádza ciele na rok 2030. V niektorých prípadoch si stanovujú aj priebežné ciele alebo ciele orientované na budúcnosť (2040, 2050). Tri členské štáty (Estónsko, Slovensko, Fínsko) nahlásili len ciele na rok 2050.
Tabuľka 14. Prehľad míľnikov a cieľových ukazovateľov (zdroj: predložené integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku z roku 2023, JRC, 2023)
|
Členský štát
|
Počet ukazovateľov míľnikov
|
Vyčíslenie cieľov
|
Vyčíslenie pokroku
|
Cieľový rok
|
|
BE
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
BG
|
3
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
CZ
|
1
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
DK
|
4
|
áno
|
áno
|
Viacero rokov (2030; 2040; 2050)
|
|
DE
|
1
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
EE
|
1
|
áno
|
Nie
|
2050
|
|
EL
|
2
|
áno
|
čiastočne
|
2030
|
|
IE
|
8
|
čiastočne
|
nie
|
2030
|
|
ES
|
8
|
čiastočne
|
áno
|
Viacero rokov (2030; 2025)
|
|
FR
|
1
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
HR
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
IT
|
3
|
áno
|
čiastočne
|
2030
|
|
CY
|
3
|
áno
|
čiastočne
|
Viacero rokov (2030; 2040)
|
|
LV
|
1
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
LT
|
13
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
LU
|
3
|
áno
|
áno
|
Viacero rokov (2030; 2040)
|
|
HU
|
5
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
MT
|
3
|
áno
|
áno
|
Viacero rokov (2030; 2024; 2023)
|
|
NL
|
6
|
áno
|
Nie
|
Viacero rokov (2030; 2027; 2023)
|
|
AT
|
15
|
áno
|
Nie
|
Viacero rokov (2030; 2040; 2050)
|
|
PL
|
6
|
áno
|
áno
|
Viacero rokov (2030; 2040)
|
|
PT
|
6
|
áno
|
áno
|
Viacero rokov (2030; 2040; 2050)
|
|
RO
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
SI
|
19
|
áno
|
áno
|
2030
|
|
SK
|
1
|
áno
|
Nie
|
2050
|
|
FI
|
2
|
áno
|
čiastočne
|
2050
|
|
SE
|
66
|
čiastočne
|
áno
|
2030
|
Míľniky a ciele možno zoskupiť do troch hlavných kategórií:
–Zlepšenie fondu budov: 36 % nahlásených míľnikov súvisí so zlepšením fondu budov, ktoré sa uvádza najčastejšie. Šestnásť členských štátov nahlásilo aspoň jeden cieľ alebo míľnik v rámci tohto cieľa s rôznymi prístupmi a ukazovateľmi: od uvedenia miery obnovy (napr. Grécko, Litva, Luxembursko, Taliansko) cez cieľovú podlahovú plochu/počet budov, ktoré sa majú obnoviť (napr. Bulharsko, Holandsko, Lotyšsko, Litva), až po konkrétne zvýšenie podielu budov s takmer nulovou spotrebou energie (napr. Maďarsko, Slovinsko), zvýšenie podielu budov vo vysokých triedach energetickej účinnosti (napr. Litva, Švédsko) a postupné vyraďovanie budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou (napr. Holandsko, Litva). Jedna krajina (Írsko) si stanovila špecifický cieľ pre sociálne bývanie, zatiaľ čo niektoré krajiny uviedli špecifické ciele obnovy štátnych budov alebo budov ústredných orgánov štátnej správy (napr. Taliansko, Holandsko). Spomedzi členských štátov, ktoré uviedli mieru obnovy: Grécko nahlásilo svoju cieľovú mieru obnovy na úrovni 12 – 15 % bez ďalších špecifikácií a Litva uviedla, že miera obnovy na úrovni 17 % sa má dosiahnuť do roku 2030 s ďalšími cieľmi vyjadrenými z hľadiska počtu budov a podlahovej plochy, ktoré sa majú obnoviť. Taliansko si stanovilo cieľ 1,9 % ročne ako priemernú mieru hĺbkovej obnovy (virtuálnej alebo ekvivalentu hĺbkovej) v bytovom sektore v porovnaní s celkovým počtom m2 existujúceho bytového fondu v roku 2020. Luxembursko uviedlo ročnú mieru obnovy obalovej konštrukcie budovy 3 % z celkového počtu bytových jednotiek postavených pred rokom 1991.
–Zníženie spotreby energie: Osemnásť členských štátov uviedlo aspoň jeden cieľ alebo míľnik súvisiaci so znížením spotreby energie.
–Zníženie emisií skleníkových plynov: Desať členských štátov nahlásilo aspoň jeden cieľ alebo míľnik súvisiaci so znížením emisií CO2 alebo skleníkových plynov. Tento cieľ predstavuje 10 % z celkového počtu nahlásených cieľov a míľnikov a väčšinou sa tu spája so znižovaním spotreby energie z neobnoviteľných zdrojov. Niektoré krajiny sa v medzisektorových politikách a opatreniach nahlásených v rámci integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku, ako aj v menšom počte prípadov v sektore budov zaoberajú aspektmi efektívnosti zdrojov a obehovosti, ale zdá sa, že nemajú zavedený systém míľnikov a ukazovateľov, ktoré by konkrétne zohľadnili pokrok v tejto oblasti.
Medzi ďalšie uvedené ciele patria technické systémy (napr. Írsko, Švédsko), inštalácia fotovoltických panelov (napr. Malta); informácie, poradenstvo, energetické audity pre MSP a občanov (napr. Maďarsko).
4.6.Príspevok k cieľu Únie
Povinnosti týkajúce sa integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku si vyžadujú, aby členské štáty opísali, ako pokrok smerom k míľnikom v rámci dlhodobej stratégie obnovy prispel k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou 2012/27/EÚ. Táto požiadavka je otvorená pre opisné a/alebo kvantitatívne informácie a z odpovedí vyplývajú rôzne interpretácie zo strany členských štátov, a keďže toto je povinný prvok, miera nahlasovania v tejto oblasti sa blíži k 100 % predložených integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku. V niektorých prípadoch však v odpovediach chýbali odkazy na konkrétne míľniky alebo ciele, čo ponecháva priestor na vylepšenia a dodatočné špecifikácie.
V hodnotení Komisie päť členských štátov neposkytlo uspokojivú úroveň rozpracovania a podrobností. Deväť členských štátov nahlásilo významné informácie, ktoré však nie sú úplne v súlade s touto požiadavkou: vo väčšine prípadov uvádzajú svoj pokrok smerom k národným míľnikom a cieľom bez toho, aby spomenuli ciele EÚ. Jedenásť členských štátov odpovedalo na žiadosť kvalitatívne alebo kvantitatívne, aj keď v niektorých prípadoch by na poskytnutie uceleného obrazu o prínose pokroku mohlo byť prínosné uviesť viac podrobností a odkazov na ukazovatele.
5.Budovy s takmer nulovou spotrebou energie
5.1.Úroveň energetickej hospodárnosti budovy s takmer nulovou spotrebou energie
V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa vyžadujú budovy s takmer nulovou spotrebou energie ako cieľ týkajúci sa nových budov v členských štátoch od konca roku 2020. V tejto správe sa posudzuje pokrok pri realizácii budov s takmer nulovou spotrebou energie z hľadiska zavedených vymedzení pojmov a využívania v členských štátoch.
Od júna 2023 majú všetky krajiny zavedené vymedzenie pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie pre nové budovy, pričom len niekoľko krajín nemá osobitné vymedzenie pojmu obnova zameraná na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Krajiny bez vymedzenia pojmu obnova zameraná na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie nahlásili buď vymedzenie pojmu významná obnova, požiadavky na stavebné komponenty, ktoré prechádzajú obnovou (napr. hodnota U), alebo vymedzenie pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie pre nové budovy. Najbežnejším prístupom je energetická bilancia za rok na úrovni budovy vrátane energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, v blízkosti a mimo neho, pričom ako ukazovateľ sa používa dopyt po primárnej energii na vykurovanie, chladenie, vetranie, teplú vodu pre domácnosť, zabudované osvetlenie a pomocná energia.
Potreba energie z obnoviteľných zdrojov je vyčíslená v takmer 70 % vymedzení pojmov budova s takmer nulovou spotrebou energie pre nové budovy [uvádzané buď ako %, alebo absolútna hodnota v kWh/(m2 za rok)] a vo viac ako 40 % pre existujúce budovy, ktoré prechádzajú obnovou zameranou na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Minimálny podiel bytových domov pre nové budovy sa pohybuje v rozsahu od 20 % do 60 %. Medzi častejšie využívanými technológiami energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch sa uvádza slnečná tepelná energia, fotovoltická energia, energia z biomasy a veterná energia.
Pri mnohých vymedzeniach pojmov sa vychádza z porovnania s národnými referenčnými budovami alebo zo vzorca zahŕňajúceho dodatočné ukazovatele, a nie z pevne stanoveného energetického ukazovateľa. Okrem toho má niekoľko krajín rôzne hodnoty výkonnosti v závislosti od typu budovy, geometrie (vykurovaná/chladená podlahová plocha), klimatickej zóny a iných parametrov. Ako také boli na odvodenie porovnateľných hodnôt energetickej hospodárnosti budovy s takmer nulovou spotrebou energie potrebné odhady a predpoklady
. Dôraz sa kladie na maximálny povolený dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov, ktorý je ohraničený väčšinou vymedzení pojmov. Keď sa členské štáty odvolávajú na celkovú primárnu energiu, podiel energie z neobnoviteľných zdrojov sa vypočítal s ohľadom na požiadavky na energiu z obnoviteľných zdrojov
.
Na základe vnútroštátnych vymedzení pojmov bola odhadnutá úroveň energetickej hospodárnosti budovy s takmer nulovou spotrebou energie vyjadrená v dopyte po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov [kWh/(m2 za rok)] v členských štátoch a spriemerovaná na úrovni EÚ. Priemerný dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov v prípade nových rodinných domov sa pohybuje od 15 kWh/(m2 za rok) do 95 kWh/(m2 za rok) s priemerom na úrovni EÚ 52 kWh/(m2 za rok) (graf 3). V prípade nových kancelárií sa odhadovaná úroveň energetickej hospodárnosti pohybuje v rozsahu od 20 do 220 kWh/(m2 za rok) s priemerom EÚ 76 kWh/(m2 za rok) (graf 4).
Graf 3. Energetická hospodárnosť budovy s takmer nulovou spotrebou energie v prípade nových bytových budov (samostatných rodinných domov) vyjadrená ako dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov kWh/(m2 za rok), (zdroj: Odhad JRC na základe správ členských štátov, 2023)
Graf 4. Energetická hospodárnosť budovy s takmer nulovou spotrebou energie v prípade nových nebytových budov (kancelárie) vyjadrená ako dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov kWh/(m2 za rok), (zdroj: Odhad JRC na základe správ členských štátov, 2023)
V prípade existujúcich budov, ktoré prechádzajú obnovou na úroveň budovy s takmer nulovou spotrebou energie, sa priemerný dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov pohybuje v rozsahu od 35 kWh/(m2 za rok) do 125 kWh/(m2 za rok) s priemerom na úrovni EÚ 70 kWh/(m2 za rok) pre rodinné domy (graf 5), zatiaľ čo pre kancelárie sa pohybuje v rozsahu od 30 do 270 kWh/(m2 za rok) s priemerom EÚ 100 kWh/(m2 za rok) (graf 6).
Graf 5. Energetická hospodárnosť budovy s takmer nulovou spotrebou energie v prípade obnovených bytových budov (samostatných rodinných domov) vyjadrená ako dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov kWh/(m2 za rok), (zdroj: Odhad JRC na základe správ členských štátov, 2023)
Graf 6. Energetická hospodárnosť budovy s takmer nulovou spotrebou energie v prípade obnovených nebytových budov (kancelárií) vyjadrená ako dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov kWh/(m2 za rok), (zdroj: Odhad JRC na základe správ členských štátov, 2023)
Vo väčšine prípadov sú požiadavky týkajúce sa budovy s takmer nulovou spotrebou energie na nové budovy prísnejšie ako požiadavky na obnovu zameranú na transformáciu na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V priemere je dopyt po primárnej energii z neobnoviteľných zdrojov pri budove s takmer nulovou spotrebou energie v prípade nových budov, asi o 30 % nižší ako pri obnovených budovách. Možno to vysvetliť aj tým, že požiadavky na energiu z obnoviteľných zdrojov sú pri nových budovách v porovnaní s existujúcimi budovami bežnejšie a prísnejšie.
Čo sa týka obalovej konštrukcie, požiadavky na tepelnú priepustnosť (hodnota U, vyjadrená vo W/m2K) pre nové aj existujúce budovy s takmer nulovou spotrebou energie sú uvedené v približne 80 – 85 % súčasných vymedzení pojmov budova s takmer nulovou spotrebou energie. Hodnoty sa pohybujú v rozsahu od 0,09 do 0,49 W/m2K pre strechy a od 0,13 do 1,57 W/m2K pre steny.
Medzi najbežnejšie technológie budov s takmer nulovou spotrebou energie patria pasívne riešenia (napr. slnečná clona, prirodzené vetranie a osvetlenie, nočné chladenie), ako aj aktívne riešenia (napr. mechanické vetranie s rekuperáciou tepla, tepelné čerpadlá v kombinácii s efektívnym osvetlením, spotrebiče a obalová konštrukcia). Niekoľko členských štátov stanovilo aj špecifikácie chladiacich systémov a osvetlenia.
5.2.Využívanie budov s takmer nulovou spotrebou energie
V dostupnej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku z roku 2023 uvádza pokrok smerom k cieľu budov s takmer nulovou spotrebou energie 15 krajín so všeobecne nízkou úrovňou úplnosti v rámci členenia informácií.
Pokiaľ ide o počet budov, informácie o budovách s takmer nulovou spotrebou energie nahlásilo šestnásť krajín, ale iba v prípade dvanástich z nich je možné porovnať údaje za roky 2021 a 2022. V týchto prípadoch, s jedinou výnimkou Rumunska a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie v Maďarsku, sa počet nových a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie od roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 výrazne zvýšil. V šiestich krajinách sa celkový počet budov s takmer nulovou spotrebou energie v posudzovanom období viac ako zdvojnásobil. Pri súhrne členských štátov, ktoré nahlásili údaje za oba roky, sa celkový počet budov s takmer nulovou spotrebou energie zvýšil o 12 %.
Tabuľka 15. Nové a obnovené budovy s takmer nulovou spotrebou energie – Počet budov (zdroj: Integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku (NEKSP) z roku 2023, zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie, JRC, 2023)
|
|
2022
|
2021
|
Roky (ak sú iné ako 2021, 2022)
|
|
|
|
Spolu
|
Nové
|
Obnovené
|
Spolu
|
Nové
|
Obnovené
|
Spolu
|
Nové
|
Obnovené
|
Rok
|
Zdroj
|
|
AT
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
56 604
|
neuvádza
sa
|
2021 – 2022
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
BE –
Valónsko
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
9 300 jednotiek budovy
|
7 000 jednotiek budovy***
|
Tabuľky týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie pre január 2023 (nové bytové domy), január 2022 (nové nebytové domy), doteraz (obnovené)
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
BE – FL
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
413 000
|
3 000 000 ***
|
Od roku 2006 (nové), od roku 2015 (obnovené)
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
CZ
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
1 297
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
797 222
|
neuvádza
sa
|
Od roku 2020
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie, NEKSP
|
|
CY
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
19 227
|
16 798
|
2 479
|
neuvádza
sa
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
DK
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
69 381
|
17 307
|
neuvádza
sa
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
EE
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
3 052
|
4 000
|
2020 – 2023 (nové), neuvádza sa (obnovené)
|
dlhodobá stratégia obnovy z roku 2020, register budov
|
|
EL
|
18 614
|
1 281
|
17 333
|
12 721
|
493
|
12 228
|
|
|
NEKSP
|
|
HR
|
3 346
|
3 048
|
298
|
1 361
|
1 193
|
168
|
|
|
NEKSP
|
|
FR
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
|
|
DE
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
125 313
|
neuvádza sa
|
|
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
IE
|
20 305
|
19 898
|
407
|
9 133
|
8 773
|
360
|
neuvádza sa
|
64 534***
|
27 281***
|
Do 1. štvrťroku 2023 (nové), doteraz (obnovené)
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie, NEKSP
|
|
IT
|
10 830
|
8 863
|
1 967
|
7 307
|
6 603
|
704
|
|
|
NEKSP
|
|
LT
|
186
|
183
|
3
|
81
|
79
|
2
|
|
|
NEKSP
|
|
LU
|
7 630
|
7 630
|
neuvádza
sa
|
3 680
|
3 680
|
neuvádza
sa
|
|
|
NEKSP
|
|
HU
|
12 212
|
11 436
|
1 083
|
7 258
|
6 491
|
1 284
|
|
|
NEKSP
|
|
MT
|
4 747
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
4 615
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
32 077
|
neuvádza
sa
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie, NEKSP
|
|
NL
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
146 500 jednotiek budovy
|
4 800***
|
január 2023 (nové), 2015 – 2020 (obnovené)
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie
|
|
PT
|
553
|
535
|
18
|
11
|
11
|
0
|
|
|
NEKSP
|
|
RO
|
50 565
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
58 728
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
|
|
NEKSP
|
|
SI
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
165
|
156
|
9
|
|
|
NEKSP
|
|
SK
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
21 940
|
3 390
|
Stav: apríl 2023
|
zber údajov o budovách s takmer nulovou spotrebou energie, Inforeg
|
|
FI
|
171 452*
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
163 843
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
neuvádza sa
|
50 053
|
28 000**
|
2. 3. 2023 (nové), neuvádza sa (obnovené)
|
NEKSP,
energiatodistusrekisteri.fi
|
|
SE
|
25 007
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
21 770
|
neuvádza sa
|
neuvádza
sa
|
|
|
NEKSP
|
* Údaje, ktoré nahlásili niektoré krajiny v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku, môžu naznačovať celkové kumulatívne hodnoty, a nielen tie, ktoré boli vytvorené (postavené alebo obnovené) v členskom štáte v danom roku. Tieto informácie nie sú uvedené v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku
** Odhad založený na odvetví energetických certifikátov
***Len na bytové domy.
Pätnásť členských štátov nahlásilo pokrok v prípade budov s takmer nulovou spotrebou energie z hľadiska podlahových plôch, pričom podrobnosti sú uvedené v tabuľke 16. Z nahlásených údajov, meraných aj z hľadiska podlahovej plochy, vyplýva celkový nárast využívania budov s takmer nulovou spotrebou energie za posledné dva roky. Rovnako ako v iných častiach týkajúcich sa integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku však nedostatok a rozptýlenosť dostupných údajov len ťažko umožňuje vyvodiť všeobecné závery.
Tabuľka 16. Nové a obnovené budovy s takmer nulovou spotrebou energie – podlahová plocha (m2) (zdroj: integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku, JRC, 2023)
|
ČŠ
|
2022
|
2021
|
|
|
Spolu
|
Nové
|
Obnovené
|
Spolu
|
Nové
|
Obnovené
|
|
DE
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
32 622 000,0
|
neuvádza sa
|
|
EL
|
3 153 786,0
|
552 438,0
|
2 601 348,4
|
2 358 141,0
|
236 198,0
|
2 121 942,0
|
|
IE
|
3 323 271,0
|
3 135 115,0
|
188 156,0
|
1 693 395,0
|
1 636 632,0
|
56 763,0
|
|
FR
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
52 821 414
|
neuvádza sa
|
|
HR
|
1 782 998,5
|
1 608 124,7
|
174 873,7
|
781 875,2
|
671 734,5
|
110 140,8
|
|
IT
|
1 309 068,0
|
990 388,0
|
318 680,0
|
1 046 771,0
|
823 754,0
|
223 017,0
|
|
LT
|
334 650,0
|
331 831,0
|
2 818,0
|
773 593,0
|
201 378,0
|
2 623,0
|
|
LU
|
920046,0
|
920046,0
|
0
|
1919019,0
|
1919019,0
|
0
|
|
HU
|
4 422 995,0
|
3 937 395,0
|
562 101,0
|
3 143 370,0
|
2 778 994,0
|
487 395,0
|
|
MT
|
620 515,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
645 116,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
PT
|
129 983,0
|
118 306,0
|
11 677,0
|
1 700,0
|
1 700,0
|
0
|
|
RO
|
15 233 996,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
15 396 972,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
SI
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
61 837,0
|
60 067,0
|
1 770,0
|
|
FI
|
49 694 834,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
46 798 291,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
|
SE
|
18 570 000,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
16 100 000,0
|
neuvádza sa
|
neuvádza sa
|
Poznámky: Údaje, ktoré nahlásili niektoré krajiny v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku, môžu naznačovať celkové kumulatívne hodnoty, a nielen tie, ktoré boli vytvorené (postavené alebo obnovené) v členskom štáte v danom roku. Tieto informácie nie sú uvedené v integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku. Tučným písmom sa uvádzajú vypočítané hodnoty.
V súvislosti s informáciami o budovách s takmer nulovou spotrebou energie nahlásenými v návrhoch národných energetických a klimatických plánoch predložených do júla 2023 niektoré krajiny nahlásili špecifické opatrenia pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Typ nástroja týchto opatrení je vo väčšine prípadov regulačný/ekonomický (Cyprus, Estónsko, Španielsko, Fínsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko), po ktorom nasleduje informačný/vzdelávací (Španielsko, Chorvátsko, Portugalsko) a plánovací (Litva).
V prepracovanom návrhu smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zavádza nové vymedzenie pojmu budovy s nulovými emisiami, ktoré sa stane novým štandardom pre budovy novej výstavby alebo prechádzajúce hĺbkovou obnovou a povedie k vízii dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050. V rámci koncepcie budov s nulovými emisiami sa budú riešiť aj aspekty obehovosti a efektívnosti zdrojov, napr. prostredníctvom výpočtu potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu. Od roku 2030 sa to stane povinným ukazovateľom, ktorý sa vypočíta a zverejní v energetických certifikátoch pre všetky nové budovy.
6.Pokrok dosiahnutý pri vykonávaní pracovného plánu pre ekodizajn a energetické označovanie na roky 2022 – 2024
Pokiaľ ide o využívanie energeticky účinnejších a udržateľnejších spotrebičov a výrobkov, dosiahol sa pokrok pri vykonávaní pracovného plánu pre ekodizajn a energetické označovanie na roky 2022 – 2024
, ktorý bol prijatý 30. marca 2022.
Boli dokončené nové pravidlá pre spotrebu elektrických spotrebičov v pohotovostnom režime, pre smartfóny/tablety, pre sušičky bielizne a pre lokálne ohrievače priestoru a do konca roka 2024 bude dokončených alebo spustených niekoľko ďalších preskúmaní. Dokončuje sa kódex správania pre energeticky inteligentné spotrebiče s cieľom mobilizovať potenciál flexibility spotrebičov prostredníctvom interoperabilných riešení.
Súčasne sa podnikli nové opatrenia na uľahčenie dodržiavania predpisov a dohľadu nad trhom a spolu s plánom REPowerEU sa spustil verejný prístup do databázy Európskeho registra výrobkov s energetickým označením (ďalej len „databáza EPREL“)
, čo občanom a verejným obstarávateľom poskytuje prelomový nový nástroj na hľadanie výrobkov s vysokou energetickou účinnosťou medzi všetkými dostupnými výrobkami na jednotnom trhu EÚ. Pripravuje sa nový webový portál umožňujúci jednoduchší prístup k cieleným informáciám o týchto politikách pre občanov, odvetvie a orgány a jeho spustenie sa očakáva začiatkom roka 2024.
Prehľad o stave a priebehu jednotlivých položiek pracovného plánu je uvedený v tabuľke 17.
Tabuľka 17. Prehľad o stave a priebehu jednotlivých položiek pracovného plánu pre ekodizajn a energetické označovanie
|
Skupina výrobkov
|
Druh opatrenia
|
Príslušné akty/právne predpisy
|
Konečná lehota na hodnotenia, preskúmania a/alebo zmenu stupnice
|
Stav/ďalšie kroky
|
|
|
ED
|
EL
|
VA
|
|
|
|
|
Vykurovanie a chladenie
|
|
Tepelné zdroje na vykurovanie priestoru, kombinované tepelné zdroje
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 813/2013
smernica Rady 92/42/EHS
|
26. 9. 2018
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Uverejnenie na účely spätnej väzby 2024 – 1. štvrťrok
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) č. 811/2013
.
|
16. 9. 2018
2. 8. 2025
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Uverejnenie na účely spätnej väzby 2024 – 1. štvrťrok
|
|
Ohrievače vody/zásobníky teplej vody + solárne zariadenia
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 814/2013
.
|
26. 9. 2018
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Uverejnenie na účely spätnej väzby 2024 – 1. štvrťrok
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) č. 812/2013
|
26. 9. 2018
2. 8. 2025
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Uverejnenie na účely spätnej väzby 2024 – 1. štvrťrok
|
|
Lokálne ohrievače priestoru
(označenie v rovnakom nariadení)
Lokálne ohrievače priestoru na tuhé palivo
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1188
.
|
1. 1. 2018
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1186
|
2. 8. 2023
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1185
|
1. 1. 2024
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Klimatizátory (vrátane tepelného čerpadla vzduch-vzduch)
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 206/2012
|
30. 3. 2017
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Uverejnenie na účely spätnej väzby 2024 – 1. štvrťrok
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) č. 626/2011
|
26. 7. 2016
2. 8. 2023
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Uverejnenie na účely spätnej väzby 2024 – 1. štvrťrok
|
|
Kotly na tuhé palivo
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1189
|
1. 1. 2022
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1187
|
1. 1. 2022
|
Má sa začať,
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Výrobky na ohrievanie vzduchu, chladiace výrobky
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2016/2281
|
1. 1. 2022
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Ostatné skupiny výrobkov s energetickými štítkami, v prípade ktorých sa musí zmeniť stupnica
|
|
Vetracie jednotky (označovanie len pre bytové domy)
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 1253/2014
|
1. 1. 2020
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) č. 1254/2014
|
1. 1. 2020
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Bubnové sušičky
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 932/2012
|
2. 11. 2017
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Prijaté – pred uverejnením v úradnom vestníku sa čaká na lehotu na vznesenie námietok
Odkaz na register transparentnosti
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) č. 392/2012
|
29. 5. 2017
2. 8. 2023
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
Zaslané na kontrolu pred prijatím a uverejnením v úradnom vestníku
Odkaz na regulačný výbor
|
|
Vysávače
|
X
|
*
|
|
nariadenie (EÚ) č. 666/2013
|
2. 8. 2018
|
Plánované:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
*(nové EL:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
)
|
|
Zariadenia na varenie pre domácnosť: rúry na pečenie, odsávače pre domácnosť, varné dosky (Pozn.: bez štítku v prípade varných dosiek)
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 66/2014
|
20. 2. 2021
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) č. 65/2014
|
2. 8. 2023
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Iné preskúmania priorít
|
|
Horizontálna: Spotreba v pohotovostnom režime/režime vypnutia
|
X
|
|
|
nariadenie (ES) č. 1275/2008
|
7. 1. 2016
|
Prijaté a uverejnené v
Ú. v. EÚ
|
|
Vodné čerpadlá
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 547/2012
|
15. 7. 2016
|
Plánované:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
|
|
Priemyselné ventilátory
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 327/2011
|
26. 4. 2015
|
PAN
|
|
Obehové čerpadlá
|
X
|
|
|
nariadenie (ES) č. 641/2009
|
1. 1. 2017
|
|
|
Externé zdroje napájania
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/1782
|
14. 11. 2022
|
Plánované:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
|
|
Počítače
|
X
|
*
|
|
nariadenie (EÚ) č. 617/2013
|
17. 1. 2017
|
Plánované:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
*(nové EL:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
)
|
|
Jednoduché set-top boxy
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 107/2009
|
25. 2. 2014
|
Zrušené
|
|
Pneumatiky
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2020/740
|
1. 6. 2025
|
Má sa začať
|
|
Iné preskúmania
|
|
Servery a dátové úložiská
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/424
|
31. 3. 2022
|
Má sa začať
|
|
Horizontálna: Rámcové právne predpisy v oblasti energetického označovania
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2017/1369
|
2. 8. 2025
|
Má sa začať
|
|
Zariadenia na zváranie
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/1784
|
14. 11. 2024
|
Má sa začať
|
|
Výkonové transformátory
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) č. 548/2014
.
|
1. 7. 2023
|
Má sa začať
|
|
Elektrické motory + pohony s premenlivými otáčkami
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/1781
|
14. 11. 2023
|
Má sa začať
|
|
Profesionálne chladiace zariadenia
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1095
|
25. 5. 2020
|
Plánované:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/109
4
|
25. 5. 2020
|
Plánované:
odkaz na informácie na portáli Vyjadrite svoj názor
|
|
Televízory/elektronické displeje
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2021
|
25. 12. 2022
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2013
|
25. 12. 2022
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Svetelné zdroje a (len v prípade ekodizajnu) samostatné ovládacie zariadenia
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2020
|
25. 12. 2024
|
Má sa začať
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2015
|
25. 12. 2024
|
Má sa začať
|
|
Umývačky riadu pre domácnosť
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2022
|
25. 12. 2025
|
Má sa začať
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2017
|
25. 12. 2025
|
Má sa začať
|
|
Práčky a práčky so sušičkou pre domácnosť
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2023
|
25. 12. 2025
|
Má sa začať
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2014
|
25. 12. 2025
|
Má sa začať
|
|
Chladiace spotrebiče (vrátane chladničiek a mrazničiek pre domácnosť)
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2019
|
25. 12. 2025
|
Má sa začať
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2016
|
1. 1. 2021
25. 12. 2025
|
Má sa začať
|
|
Chladiace spotrebiče s funkciou predaja
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2024
|
25. 12. 2023
|
Má sa začať
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2019/2018
|
25. 12. 2023
|
Má sa začať
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2015/1187
|
1. 1. 2022
2. 8. 2025
|
Má sa začať
|
|
Zobrazovacie zariadenia
|
|
|
X
|
COM(2013) 23
|
neuvádza sa
|
Konzultačné fórum Q4
|
|
Herné konzoly
|
|
|
X
|
COM(2015) 178
|
neuvádza sa
|
Konzultačné fórum Q4
|
|
Novoregulované produkty
|
|
Smartfóny, mobilné telefóny iné ako smartfóny, bezšnúrové telefóny a počítače typu Slate
|
X
|
|
|
nariadenie (EÚ) 2023/1670
.
|
neuvádza sa
|
Prijaté a uverejnené v Ú. v. EÚ
|
|
|
|
X
|
|
nariadenie (EÚ) 2023/1669
|
neuvádza sa
|
Prijaté a uverejnené v Ú. v. EÚ
|
|
fotovoltické panely
|
X
|
|
|
|
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
|
|
X
|
|
|
|
Plánované:
odkaz na portál Vyjadrite svoj názor
|
|
Nízkoteplotné zdroje pre vodné vykurovacie systémy
|
|
X
|
|
|
neuvádza sa
|
Má sa začať
|
|
Nabíjacie boxy pre EV
|
X
|
X
|
|
|
neuvádza sa
|
Má sa začať
|
|
Profesionálne práčovne
|
X
|
X
|
|
|
neuvádza sa
|
Má sa začať
|
|
Profesionálne umývačky riadu
|
X
|
X
|
|
|
neuvádza sa
|
Má sa začať
|
|
Horizontálne činnosti
|
|
Kľúčové opatrenia týkajúce sa databázy EPREL (právny základ:
Nariadenie (EÚ) 2017/1369 o energetickom označovaní
). Prebieha
|
|
Kľúčové opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom (právny základ:
Nariadenie (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom
). Prebieha
|
|
Pokrok v oblasti noriem (právny základ: smernica o ekodizajne a nariadenie o energetickom označovaní a
nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii
). Prebieha.
|
|
Spolu: 33 konkrétnych skupín produktov, okrem výrobkov v pohotovostnom režime, vrátane spustených nových výrobkov
|
31
|
17
|
2
|
54
|
38
|
|
DODATOK A
Tabuľka A1. Súhrn vymedzení pojmov pre dlhodobé stratégie obnovy, ktoré sa používajú na stanovenie „budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou“
|
Druh ukazovateľa
|
Častosť
|
Krajiny/regióny, ktoré použili tento ukazovateľ
|
Vymedzenie pojmov*
|
|
Trieda energetickej účinnosti
|
9
|
BE (Flámsko, Valónsko), BG, DE, FR, HR, LT, SE, SI
|
Budovy s triedou energetickej hospodárnosti: C alebo nižšou (HR – pobrežná), D alebo nižšou (HR – kontinentálna, LT), E alebo nižšou (BG), F alebo nižšou (BE, FR, SE, SI), G (DE)
|
|
Vek
|
7
|
AT, EE, IT, RO, SE, SK, SI
|
Budovy postavené pred rokmi: 1976 (IT), 1980 (AT, SI), 1983 (SK), 2000 (EE, RO); Budovy postavené medzi rokmi: 1945 – 1975 (SE)
|
|
Energetická spotreba
|
6
|
BG, DE, HU, LV, MT, RO
|
Budovy s ročnou spotrebou viac ako: 76 kWh/m2 (MT – dodaná energia), 200 kWh/m2 (DE, LV), 262 kWh/m2 (MT – primárna energia), 300 kWh/m2 (HU, R0), 340 kWh/m2 (BG)
|
|
Bez vymedzenia
|
12
|
BE – BCR, CZ, DK, EL, ES, FI, IE, LU, NL, PL, PT
|
–
|
* V niektorých krajinách je vymedzenie založené na kombinácii týchto ukazovateľov.
Tabuľka A2. Vymedzenie pojmu bytová budova s najhoršou energetickou hospodárnosťou a súvisiaci podiel fondu budov, ako sa uvádza v dlhodobých stratégiách obnovy (krajiny bez vymedzenia pojmu nie sú zahrnuté v tabuľke)
|
|
Vymedzenie pojmov
|
|
BE
|
Trieda energetickej účinnosti F alebo nižšia
|
|
BG
|
Trieda energetickej účinnosti E, F, G
|
|
DE
|
Trieda energetickej účinnosti G alebo H (> 200 kWh/m²)
|
|
EE
|
Postavené pred rokom 2000
|
|
FR
|
Budovy postavené pred rokom 1974 (ALEBO budova triedy F alebo G)
|
|
HR
|
Budovy v triede energetickej účinnosti D alebo nižšej pre kontinentálne Chorvátsko a triede C alebo nižšej pre pobrežné Chorvátsko (triedy energetickej účinnosti stanovené na základe potreby vykurovania)
|
|
IT
|
Budovy postavené pred rokom 1976
|
|
LV
|
Budovy so spotrebou, ktorá za posledné tri kalendárne roky presahuje 200 kWh/m2 ročne alebo 150 kWh/m2 ročne, kde sa teplo využíva výlučne na vykurovanie bytov.
|
|
LT
|
Budova v triede energetickej účinnosti D alebo nižšej
|
|
LU
|
i) podmienečne obnoviteľné budovy (budovy chránené ako historické pamiatky alebo chránené skupiny budov); ii) budovy, ktoré nie sú chránené ako historické pamiatky alebo chránené skupiny budov a ktoré majú najvyššiu priemernú spotrebu energie; iii) nedostatočne obývané budovy a iv) sociálne bývanie.
|
|
HU
|
Budovy so spotrebou viac ako 300 kWh/m2 za rok
|
|
MT
|
Budovy, ktoré spotrebujú viac ako 76 kWh/m2 ročne dodanej energie (262 kWh/m2 primárnej energie)
|
|
AT
|
Región Štajersko: všetky budovy postavené pred rokom 1980 sú označené ako budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou (v roku 1883 bolo zavedené prvé nariadenie v oblasti energetiky)
|
|
PT
|
Stratégiou do roku 2030 je najprv riešiť budovy pred rokom 1990. 65 % bytových budov pred rokom 1990 prejde „určitou obnovou“, aby sa zlepšil komfort podľa ich potrieb. Portugalsko vo svojej dlhodobej stratégii obnovy určilo, že vzhľadom na vlastnosti fondu budov sa má celý fond obnoviť do roku 2050, pretože dovtedy bude potrebné obnoviť aj súčasné energeticky hospodárne budovy.
|
|
RO
|
Budovy postavené pred rokom 2000 s konečnou energetickou spotrebou nad 300 kWh/m²/rok a so spotrebou energie na vykurovanie nad 200 kWh/m²/rok a dobre napojené na dopravné a komunikačné systémy a základné verejné služby (zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálna ochrana), aby sa predišlo investíciám do budov, ktoré budú s väčšou pravdepodobnosťou opustené
|
|
SI
|
Budovy v triede energetickej účinnosti F a G
|
|
SK
|
Budovy postavené pred rokom 1983
|
|
FI
|
Budovy v triede energetickej účinnosti F a G
|
|
SE
|
Trieda energetickej účinnosti a F a G, zvyčajne staršie nájomné bývanie postavené v rokoch 1945 až 1975
|