EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 4. 2022

COM(2022) 650 final

2022/0134(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom (prepracované znenie)

{SEC(2022) 200 final} - {SWD(2022) 650 final} - {SWD(2022) 651 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.    KONTEXT NÁVRHU

•    Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je súčasťou balíka opatrení, ktorý bol navrhnutý v nadväznosti na oznámenie Komisie o Novom pakte o migrácii a azyle 1 prijaté 23. septembra 2020, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zamerať sa na hlavné nedostatky politiky EÚ v oblasti legálnej migrácie v záujme splnenia celkového cieľa získať zručnosti a prilákať talenty, ktoré EÚ potrebuje. Jedným z opatrení tohto balíka v oblasti zručností a talentov, ktoré sa v pakte oznámilo, je prepracovanie smernice 2003/109/ES o osobách s dlhodobým pobytom s cieľom vytvoriť skutočné postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, a to najmä posilnením práva osôb s dlhodobým pobytom presťahovať sa do iných členských štátov a pracovať v nich. Balík takisto obsahuje prepracované znenie smernice 2011/98/EÚ o jednotnom povolení 2 a sprievodné oznámenie, v ktorom sa stanovuje nový prístup smerom k ambicióznej a udržateľnej politike EÚ v oblasti legálnej migrácie, k prilákaniu talentov na naše trhy práce a k vytvoreniu bezpečných kanálov s cieľom dostať sa do Európy 3 .

Prevažná väčšina migrantov prichádza do Európy a zdržiava sa v nej oprávnene. Celkový počet štátnych príslušníkov tretích krajín oprávnene sa zdržiavajúcich v EÚ je 23 miliónov, čo predstavuje 5,1 % obyvateľstva EÚ 4 . Z toho viac ako 10 miliónov 5 štátnych príslušníkov tretích krajín má povolenie na dlhodobý alebo trvalý pobyt. Ide o cieľovú skupinu, na ktorú sa má vzťahovať smernica 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom 6 (ďalej len „smernica“).

V smernici sa stanovujú podmienky, za ktorých štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa zdržiavali oprávnene a nepretržite v členskom štáte aspoň päť rokov, môžu získať „postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ“. Toto postavenie prináša mnohé výhody: je trvalé, priznávajú sa ním práva na rovnaké zaobchádzanie v mnohých oblastiach (vrátane plného prístupu k zamestnaneckej a samostatne zárobkovej činnosti) a zabezpečuje sa ním posilnená ochrana proti vyhosteniu. Hoci sa tieto výhody môžu poskytovať aj na základe postavenia osoby s trvalým pobytom upraveného vnútroštátnym právom (smernica umožňuje tieto paralelné vnútroštátne systémy), postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ navyše poskytuje možnosť presťahovať sa do iných členských štátoch a zdržiavať sa v nich na základe troch komplexných dôvodov: vykonávania hospodárskej činnosti (zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti); štúdií a odbornej prípravy; iných účelov. Toto právo na mobilitu v rámci EÚ sa však nepriznáva automaticky, ale vzťahuje sa naň niekoľko podmienok.

V hodnotení smernice v rámci kontroly vhodnosti v oblasti legálnej migrácie 7 , ktoré bolo dokončené v roku 2019, a v správach o jej vykonávaní 8 sa identifikovalo niekoľko nedostatkov, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov, a takisto sa identifikovali praktické otázky vyplývajúce z uplatňovania smernice členskými štátmi.

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť účinnejší, súdržnejší a spravodlivejší systém na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Tento systém by mal byť kľúčovým nástrojom na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v EÚ oprávnene a dlhodobo usadili.

Cieľom návrhu je uľahčiť získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, a to najmä: tým, že sa štátnym príslušníkom tretích krajín umožní kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch s cieľom splniť požiadavku týkajúcu sa dĺžky pobytu a objasnením skutočnosti, že všetky obdobia oprávneného pobytu by sa mali v plnej miere započítať, a to vrátane období pobytu ako študentov, osôb, ktorým sa poskytla dočasná ochrana, alebo období pobytu pôvodne založených na dôvodoch dočasnej povahy. Obdobia oprávneného pobytu na základe krátkodobého víza sa nepovažujú za obdobia pobytu a nemali by sa započítať.

Cieľom návrhu je takisto posilniť práva osôb s dlhodobým pobytom a ich rodinných príslušníkov. To zahŕňa právo presťahovať sa do iných členských štátov a pracovať v nich, ktoré by malo byť úzko zosúladené s právom, ktoré majú občania EÚ. To, že sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú už osobami s dlhodobým pobytom v EÚ v jednom členskom štáte, umožní zmeniť zamestnanie a presťahovať sa do iného členského štátu za prácou, môže pomôcť zlepšiť účinnosť trhu práce v celej EÚ, riešiť nedostatok zručností a kompenzovať regionálne rozdiely. Môže to takisto zlepšiť celkovú atraktívnosť EÚ pre zahraničné talenty.

Návrhom sa okrem toho zavádza mechanizmus na zabezpečenie rovnakých podmienok pre povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ a pre vnútroštátne povolenia na trvalý pobyt, pokiaľ ide o postupy, práva na rovnaké zaobchádzanie a prístup k informáciám, aby štátni príslušníci tretích krajín mali skutočnú možnosť vybrať si medzi týmito dvoma povoleniami. Uľahčuje aj cirkulujúcu migráciu tým, že osobám s dlhodobým pobytom uľahčuje návrat do svojej krajiny pôvodu bez toho, aby prišli o svoje práva, čo je prínosom pre krajiny pôvodu, ako aj pre krajiny pobytu.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. mája 2021 o nových spôsoboch legálnej migrácie pracovnej sily 9 privítal revíziu smernice plánovanú Komisiou a uviedol, že to „predstavuje príležitosť na posilnenie mobility a zjednodušenie a harmonizáciu postupov“. Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2021 s odporúčaniami Komisii o politike a práve v oblasti legálnej migrácie 10 požiadal Komisiu, aby zmenila smernicu s cieľom poskytnúť osobám s dlhodobým pobytom v EÚ účinné právo na mobilitu v rámci EÚ a znížiť počet rokov požadovaných na získanie trvalého pobytu v EÚ z piatich rokov na tri roky.

Od nadobudnutia účinnosti smernice v roku 2003 prijala Komisia značný počet sťažností (najmä od žiadateľov alebo držiteľov postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ), pričom niektoré z nich mali za následok konania o nesplnení povinnosti, a mnohé otázky boli takisto predmetom rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie. Cieľom tohto prepracovaného znenia je takisto riešiť hlavné nedostatky vyplývajúce z konaní o nesplnení povinnosti a kodifikovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je v súlade s Novým paktom Komisie o migrácii a azyle 11 prijatým 23. septembra 2020, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zamerať sa na hlavné nedostatky politiky EÚ v oblasti legálnej migrácie v záujme splnenia celkového cieľa získať zručnosti a prilákať talenty, ktoré EÚ potrebuje.

Tento návrh dopĺňa iné nástroje EÚ prijaté v oblasti legálnej migrácie a azylu, a to najmä tie smernice, v ktorých sa upravujú pobytové statusy, ktoré môžu viesť k dlhodobému pobytu: smernica o modrej karte 2009/50/ES o vysokokvalifikovaných pracovníkoch 12 , smernica 2011/98/EÚ o jednotnom povolení 13 , smernica (EÚ) 2016/801 o študentoch a výskumných pracovníkoch 14 , smernica 2003/86/ES o zlúčení rodiny 15 (ďalej len „smernice o legálnej migrácii“), smernica 2008/115/ES 16 o návrate a smernica 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany 17 .

Tento návrh je v súlade s akčným plánom pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 18 , ktorý poskytuje spoločný politický rámec na pomoc členským štátom pri ďalšom rozvoji a posilňovaní ich vnútroštátnych integračných politík pre štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane osôb s dlhodobým pobytom v EÚ.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšiu generáciu 19 , ktoré sa ním aj podporujú. V oznámení sa stanovuje, že Únia sa postupne vydáva na cestu k obnove, smerom k zelenšiemu, digitálnemu a odolnejšiemu hospodárstvu a spoločnosti, pričom sa potreba zlepšiť a prispôsobiť zručnosti, znalosti a kompetencie stáva ešte dôležitejšou. Opatrenia na zlepšenie integrácie a mobility štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, v rámci EÚ je potrebné vnímať v tomto širšom kontexte.

Je takisto v súlade s Európskym programom v oblasti zručností 20 , v ktorom sa požaduje strategickejší prístup k legálnej migrácii, ktorý bude zameraný na to, ako lepšie získať a udržať talenty, a najmä na potrebu lepšieho zosúladenia ponúkaných a požadovaných zručností, jednoznačných postupov a uznávania kompetencií štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce EÚ.

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 79 ods. 2 ZFEÚ, ktorým sa Európsky parlament a Rada splnomocňujú konať v súlade s riadnym legislatívnym postupom a prijímať opatrenia, pokiaľ ide o: a) podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi a b) vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch.

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Uplatňuje sa zásada subsidiarity, pretože ide o oblasť spoločnej právomoci 21 . Potreba spoločného rámca EÚ pre legálnu migráciu súvisí so zrušením kontrol na vnútorných hraniciach v rámci EÚ a s vytvorením schengenského priestoru. V tejto súvislosti majú migračné politiky a rozhodnutia jedného členského štátu vplyv na ostatné členské štáty, preto sa súbor spoločných pravidiel EÚ týkajúcich sa podmienok a postupov, pokiaľ ide o vstup štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov a ich pobyt v nich, a vymedzenie ich práv po prijatí považujú za potrebné 22 .

Z kontroly vhodnosti vyplynulo, že smernice o legálnej migrácii vrátane smernice o osobách s dlhodobým pobytom mali niekoľko pozitívnych účinkov, ktoré by členské štáty nedokázali dosiahnuť samostatne, akými sú určitý stupeň harmonizácie podmienok, postupov a práv, čo prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch; zjednodušené správne konania; zlepšenie právnej istoty a predvídateľnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín, zamestnávateľov a správne orgány; lepšie uznávanie práv štátnych príslušníkov tretích krajín (konkrétne práva na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi v mnohých dôležitých oblastiach, akými sú pracovné podmienky, prístup k vzdelávaniu a dávkam sociálneho zabezpečenia a procesné práva); zlepšenie mobility v rámci EÚ.

Cieľom prepracovaného znenia smernice o osobách s dlhodobým pobytom je ďalšia harmonizácia a zjednodušenie. Zlepšené práva by boli prínosom najmä pre štátnych príslušníkov tretích krajín a uľahčený prístup k postaveniu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by zaistil bezpečný a stabilný pobytový status pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí by inak nespĺňali podmienky na získanie občianstva. Okrem toho sa efektívne pravidlá týkajúce sa mobility v rámci EÚ môžu stanoviť len na úrovni EÚ, keďže žiadnou vnútroštátnou migračnou politikou sa nikdy nezjednodušili žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín s pobytom v inom členskom štáte. Okrem toho sa výsada členských štátov určovať počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín na ich územie s cieľom hľadať si prácu týka len štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú z krajín mimo EÚ, a nevzťahuje sa na ich mobilitu v rámci EÚ. Pravidlá EÚ majú preto významný vplyv na efektívnu mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín vo všetkých členských štátoch.

•    Proporcionalita

Zmeny smernice o osobách s dlhodobým pobytom zavedené týmto návrhom sú obmedzené a cielené, pričom sú zamerané na účinné riešenie kľúčových nedostatkov zistených pri vykonávaní a hodnotení smernice. Podľa posúdenia    vplyvu sa navrhované zmeny obmedzujú na tie aspekty, ktoré členské štáty nemôžu uspokojivo zohľadniť samostatne a administratívna záťaž pre zainteresované strany by nebola neprimeraná vo vzťahu k cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť, a to aj preto, že týmito opatreniami by sa len aktualizovali alebo doplnili už existujúce postupy. Najmä požadované úpravy správnych konaní zo strany členských štátov sa považujú za primerané vzhľadom na očakávané zlepšenie situácie štátnych príslušníkov tretích krajín, viac príležitostí pre zamestnávateľov a zjednodušenia pre vnútroštátne správne orgány.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tento návrh neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie stanovených cieľov.

•    Výber nástroja

Cieľom tohto návrhu je stanoviť cielené zmeny smernice, ktoré sú zamerané na riešenie medzier, nezrovnalostí a nedostatkov zistených pri vykonávaní a hodnotení smernice. Keďže týmto návrhom sa má prepracovať smernica o osobách s dlhodobým pobytom, rovnaký právny nástroj je najvhodnejší.

3.    VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V prvej správe o vykonávaní v roku 2011 sa posúdil súlad vnútroštátnych právnych predpisov s ustanoveniami smernice a poukázalo sa na všeobecný nedostatok informácií medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín o postavení osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a o právach, ktoré sú s ním spojené, ako aj na mnohé nedostatky v transpozícii smernice. V druhej správe o vykonávaní zv roku 2019 sa uvádza, že situácia sa zlepšila, ale niektoré nevyriešené otázky naďalej oslabujú úplné dosiahnutie hlavných cieľov stanovených v smernici.

Kontrola vhodnosti v oblasti legálnej migrácie v roku 2019 poskytuje hĺbkové hodnotenie celkového rámca EÚ pre legálnu migráciu s cieľom posúdiť, či je stále vhodný na daný účel. Najmä pokiaľ ide o smernicu o osobách s dlhodobým pobytom, z kontroly vhodnosti vyplynulo, že existuje niekoľko nezrovnalostí s inými neskôr prijatými smernicami EÚ o legálnej migrácii, a to predovšetkým v súvislosti s právami priznanými osobám s dlhodobým pobytom a ich rodinným príslušníkom, ako aj o mobilite v rámci EÚ. Takisto sa pri nej zistila nedostatočná koordinácia a súdržnosť medzi postavením osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a paralelnými vnútroštátnymi systémami udeľovania povolení na trvalý pobyt a častejšie využívanie vnútroštátnych systémov v porovnaní so systémom EÚ.

Problémy identifikované v návrhu boli na základe správ o vykonávaní a kontroly vhodnosti zoskupené do šiestich hlavných oblastí: i) postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ sa dostatočne nevyžíva; ii) podmienky na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ sú ťažko splniteľné; iii) osoby s dlhodobým pobytom čelia mnohým prekážkam pri uplatňovaní práv na mobilitu v rámci EÚ; iv) v prípade práv osôb s dlhodobým pobytom a ich rodinných príslušníkov chýba jasnosť a konzistentnosť; v) možnosti cirkulujúcej migrácie pre osoby s dlhodobým pobytom sú obmedzené; vi) existuje riziko zneužitia postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ na základe systémov udeľovania povolení na pobyt investorom, podľa ktorých vydávanie povolení na pobyt nepodlieha požiadavke na nepretržitú fyzickú prítomnosť v členskom štáte alebo podlieha len požiadavke na prítomnosť investora v členskom štáte na obmedzený čas.

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súvislosti s kontrolou vhodnosti v oblasti legálnej migrácie sa uskutočnila rozsiahla konzultácia vrátane verejnej konzultácie 23 . V období od 23. septembra do 30. decembra 2020 sa prostredníctvom portálu Komisie Vyjadrite svoj názor uskutočnila ďalšia verejná online konzultácia o budúcnosti legálnej migrácie 24 . V prvej polovici roka 2021 sa uskutočnili cielené konzultácie, v rámci ktorých sa položili ďalšie technické otázky týkajúce sa revízie smernice. Niektoré z týchto konzultácií uskutočnila Komisia nezávisle a niektoré v rámci štúdie zadanej externému dodávateľovi. V rámci tohto posúdenia vplyvu sa vykonali aj ad hoc prieskumy určené členom Európskej migračnej siete.

Odpovede na uvedené dve verejné konzultácie prišli od občanov EÚ, organizácií a štátnych príslušníkov tretích krajín (s pobytom v EÚ alebo mimo nej), záujmových združení a organizácií, mimovládnych organizácií, akademických/výskumných inštitúcií, odborových organizácií, ministerstiev a subjektov verejného sektora. Na cielených konzultáciách sa zúčastnili príslušné orgány v členských štátoch, záujmové združenia a organizácie, mimovládne organizácie, akademická obec, príslušníci právnického povolania, think-tanky a subjekty verejného sektora.

Konzultačný proces vo všeobecnosti ukázal, že migranti, ktorí už majú pobyt v EÚ alebo zvažujú presťahovanie sa do nej, sú negatívne ovplyvnení nedostatkami súčasnej smernice, čo vedie k administratívnej záťaži, zdĺhavým čakacím lehotám, neistote a nejasnostiam, pokiaľ ide o platné pravidlá a výsledky. To môže odradiť migrantov od toho, aby požiadali o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Obmedzenia týkajúce sa súboru práv súvisiacich s postavením osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, najmä pokiaľ ide o zlúčenie rodiny a mobilitu v rámci EÚ, môžu narúšať to, aká atraktívna sa javí EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín, a obmedziť ich integráciu do hostiteľských spoločností. Nepriamo to ovplyvňuje aj krajiny pôvodu, keďže nedostatočná integrácia ich štátnych príslušníkov v hostiteľských krajinách môže viesť k nižšej úrovni prevodov remitencií.

Všetky hlavné problémy zistené v rámci konzultácií sa zohľadnili a riešili v návrhu.

•    Získavanie a využívanie expertízy

Posúdenie vplyvu revízie smernice bolo podporené štúdiou, ktorú vypracoval externý dodávateľ 25 . Okrem toho sa o revízii smernice konzultovalo s viacerými expertnými skupinami: s expertnou skupinou pre názory migrantov v oblasti migrácie, azylu a integrácie 2. marca 2021, s európskou sieťou verejných služieb zamestnanosti 10. marca 2021, s neformálnou expertnou skupinou Komisie pre ekonomickú migráciu 14. apríla 2021 a so sieťou odborníkov EÚ pre legálnu migráciu 29. apríla 2021. S Európskou migračnou sieťou sa konzultovalo aj v rámci ad hoc prieskumu 26 .

•    Posúdenia vplyvu

V posúdení vplyvu, ktoré sa vykonalo pri príprave návrhu, sa hodnotili štyri možnosti politiky, v ktorých sa uvádza rozsah čoraz ambicióznejších politických opatrení:

Možnosť 1: opatrenia na zlepšenie účinnosti smernice. Táto možnosť politiky zahŕňala nelegislatívne opatrenia zamerané na zlepšenie vykonávania smernice a podporu postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ bez akejkoľvek legislatívnej zmeny.

Možnosť 2: cielená revízia smernice. Táto možnosť politiky zahŕňala niekoľko cielených zmien smernice zameraných na vytvorenie efektívnejšieho, súdržnejšieho a spravodlivejšieho systému na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, najmä zabezpečením rovnakých podmienok, aké platia v súvislosti s paralelnými vnútroštátnymi statusmi a na zlepšenie práv osôb s dlhodobým pobytom a ich rodinných príslušníkov vrátane lepšieho práva na mobilitu v rámci EÚ.

Možnosť 3: širšia legislatívna revízia smernice. Táto možnosť politiky zahŕňala cielené zmeny ako v možnosti 2 a zároveň poskytovala zjednodušenia, pokiaľ ide o podmienky na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Najmä pri tejto možnosti by členské štáty mohli skrátiť požadované obdobie pobytu v prípade žiadosti o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ z piatich rokov na tri roky (bez toho, aby sa občania Únie a ich rodinní príslušníci, ktorí využívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom EÚ, ocitli v nevýhodnejšej situácii ako štátni príslušníci tretích krajín) a kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch. Takisto by sa objasnili podmienky týkajúce sa hospodárskych zdrojov a integrácie.

Možnosť 4: významná legislatívna revízia smernice, ktorou sa vytvára jednotné postavenie osoby s trvalým pobytom v EÚ. V tejto možnosti sa stanovuje plne harmonizované postavenie osoby s trvalým pobytom v EÚ vrátane zrušenia paralelných vnútroštátnych systémov, skrátené obdobie pobytu potrebné na získanie postavenia (ktoré majú uplatňovať všetky členské štáty) a automaticky priznané právo presťahovať sa do druhého členského štátu a zdržiavať sa v ňom vrátane podobných podmienok, aké platia pre občanov EÚ, ktorí si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb.

Na základe posúdenia sociálnych a hospodárskych vplyvov, účinnosti a efektívnosti je uprednostňovanou možnosťou politiky možnosť 3 – širšia legislatívna revízia smernice. Uprednostňovaná možnosť obsahuje veľký súbor politických opatrení, ktorými by sa riešila väčšina nedostatkov zistených v smernici.

Očakáva sa, že uprednostňovaná možnosť bude mať veľmi pozitívny sociálny a hospodársky vplyv. Hospodárske vplyvy sú založené na očakávaní, že viac štátnych príslušníkov tretích krajín by malo prístup k postaveniu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ so súvisiacimi právami a že by sa vyšší podiel štátnych príslušníkov tretích krajín presťahoval do druhého členského štátu. To by následne viedlo k celkovo vyšším daňovým príjmom, zvýšenej produktivite a spotrebe a k posilneniu hospodárskeho rastu. Okrem toho sa v dôsledku vyšších miezd očakáva aj zvýšenie remitencií ako podielu príjmov osôb s dlhodobým pobytom.

Uprednostňovaná možnosť politiky by bola navyše plne v súlade s cieľmi politiky stanovenými v Novom pakte Komisie o migrácii a azyle. Zároveň by sa tým zabezpečil ďalší súlad s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Usudzuje sa, že v rámci uprednostňovanej možnosti sa našla aj správna rovnováha medzi rôznymi očakávaniami zainteresovaných strán, a preto je z politického hľadiska najrealistickejšia. V tejto súvislosti sa v posúdení vplyvu zdôraznili osobitné rozdiely v názoroch na pridanú hodnotu skrátenia požadovaného obdobia pobytu na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ z piatich rokov na tri roky. Keďže v tejto fáze nie je možné jednoznačne určiť, do akej miery by takéto zníženie účinne prispelo k posilneniu integračného procesu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa chcú dlhodobo usadiť v EÚ, týmto návrhom sa nemení požadované obdobie pobytu, ktoré je naďalej päť rokov.

Predovšetkým je zrejmé, že štátni príslušníci tretích krajín stále čelia rôznym výzvam v jednotlivých členských štátoch v rámci svojho integračného procesu v závislosti od spôsobu ich príchodu, úrovne zručností, jazykových znalostí a pôvodu, ale aj v závislosti od úrovne podporných opatrení zavedených členskými štátmi 27 . Z tohto dôvodu v súčasnosti neexistujú rovnaké podmienky vo všetkých členských štátoch EÚ, pokiaľ ide o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, čo by si vyžadovalo harmonizovaný prístup ku skráteniu požadovaného obdobia pobytu na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Hoci sa v posúdení vplyvu zvažovalo umožniť členským štátom skrátiť obdobie pobytu na tri roky na základe dobrovoľného prístupu, Komisia túto možnosť zamietla, aby sa zabránilo fragmentácii pri vykonávaní smernice, ktorá by mohla vzniknúť.

EÚ a jej členské štáty vykonávajú s podporou rámca zriadeného na úrovni EÚ prostredníctvom akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 mnohé opatrenia na uľahčenie a urýchlenie integrácie a začleňovania štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom Komisia monitoruje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti 28 . Na základe tohto monitorovania a dôkladného posúdenia vplyvu, aký majú práva spojené s povoleniami na pobyt na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch, Komisia preskúma otázku požadovaného obdobia pobytu na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ s cieľom ďalej prispieť k úvahám o možnom skrátení hranice päť rokov. Toto posúdenie sa predloží v prvej správe o uplatňovaní prepracovaného znenia smernice, ktorá sa má prijať do dvoch rokov od skončenia lehoty na transpozíciu.

Hoci sa v návrhu ako všeobecné pravidlo zachováva požadované obdobie pobytu v trvaní piatich rokov, zavádzajú sa v ňom dve dôležité zmeny, ktoré by priniesli európsku pridanú hodnotu tým, že by sa výrazne uľahčilo získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v prípadoch mobility medzi členskými štátmi. Po prvé Komisia navrhuje umožniť kumuláciu období pobytu v rôznych členských štátoch, aby sa dosiahla hranica päť rokov. Po druhé osoby, ktoré už získali postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v jednom členskom štáte, by mali na získanie postavenia v druhom členskom štáte potrebovať len tri roky.

Stanovisko výboru pre kontrolu regulácie

Posúdenie vplyvu bolo 22. septembra 2021 predložené výboru pre kontrolu regulácie a zasadnutie sa konalo 20. októbra 2021. Výbor vydal 25. októbra 2021 kladné stanovisko s výhradami. Výbor poukázal na niekoľko prvkov v posúdení vplyvu, ktoré by sa mali riešiť. Výbor konkrétne požiadal o ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto iniciatívy a jej harmonizovanie s iniciatívou, ktorou sa reviduje smernica o jednotnom povolení. Výbor okrem toho požadoval, aby sa lepšie uviedli hlavné rozdiely v politických rozhodnutiach týkajúcich sa výberu medzi jednotlivými možnosťami a aby sa lepšie analyzovalo, či k navrhovaným opatreniam existujú možné alternatívne prístupy. Výbor takisto požiadal o objasnenie toho, ako dobrovoľné opatrenia členských štátov ovplyvnia účinnosť smernice. Výbor napokon požiadal o dodatočnú analýzu a dôkazy týkajúce sa možných vplyvov zrušenia testu trhu práce pri presťahovaní sa do druhého členského štátu.

Tieto a ďalšie podrobnejšie pripomienky výboru sa riešili v konečnej verzii posúdenia vplyvu, v ktorej sa predovšetkým jasnejšie opisuje vymedzenie problému a ciele iniciatívy a ako by rôzne možnosti politiky riešili tieto problémy a ciele. Pripomienky výboru boli zohľadnené aj v navrhovanej smernici.

•    Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Táto iniciatíva bola zaradená do prílohy II k pracovnému programu Komisie na rok 2021 29 , preto je súčasťou Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT).

Uvedené sumy sú priemernou hodnotou všetkých priemerných ročných úspor nákladov v rámci opatrení zahrnutých do uprednostňovanej možnosti

•    Základné práva

Táto iniciatíva je v súlade s Chartou základných práv a posilňujú sa ňou niektoré práva, ktoré sú v nej zakotvené. Prispieva k posilňovaniu osobitných základných práv, najmä pokiaľ ide o: nediskrimináciu (článok 21), rodinu a pracovný život (článok 33) a sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc (článok 34).

4.    VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie.

5.    INÉ PRVKY

•    Plány vykonávania a dojednania týkajúce sa monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia skontroluje správnu a účinnú transpozíciu prepracovanej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov všetkých zúčastnených členských štátov. Počas fázy vykonávania bude Komisia organizovať pravidelné stretnutia kontaktných výborov so všetkými členskými štátmi. Komisia bude pravidelne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí vykonávanie, fungovanie a vplyv smernice o právnom postavení osôb s dlhodobým pobytom.

Uplatňovanie smernice sa bude monitorovať vzhľadom na hlavné operačné ciele s využitím súboru relevantných a merateľných ukazovateľov založených na ľahko dostupných, akceptovaných a spoľahlivých zdrojoch údajov. V revidovanej smernici sa oznamovanie viacerých druhov informácií stalo povinným na účely zlepšenia ich včasného poskytovania a spoľahlivosti. Oficiálne európske a vnútroštátne štatistiky uverejnené Eurostatom a príslušnými národnými štatistickými orgánmi by sa mali v čo najväčšej miere využívať na monitorovanie počtu vydaných povolení na dlhodobý pobyt v EÚ (aj vo vzťahu k vnútroštátnym povoleniam na dlhodobý pobyt) a podľa možnosti na monitorovanie počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vykonávajú mobilitu v rámci EÚ a cirkulujúcu migráciu. Okrem toho sa Komisia bude naďalej usilovať o podporu existujúcich agentúr a sietí EÚ, akými sú Agentúra pre základné práva a Európska migračná sieť. Komisia bude takisto naďalej využívať existujúce expertné skupiny, ktoré prispeli k posúdeniu vplyvu.

•    Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh obsahuje väčší počet právnych povinností v porovnaní s existujúcou smernicou, budú potrebné vysvetľujúce dokumenty vrátane tabuľky zhody medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a smernicou, ktoré budú pripojené k oznámeniu o transpozičných opatreniach, aby bolo možné jasne identifikovať transpozičné opatrenia, ktoré členské štáty doplnili do existujúcich právnych predpisov.

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

KAPITOLA I – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Články 1 – 3

V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy, vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti návrhu. Hlavná zmena v návrhu prepracovaného znenia sa týka rozsahu pôsobnosti smernice, keďže vylúčenie týkajúce sa prípadov, keď bolo „povolenie na pobyt formálne obmedzené“, sa odstránilo, pretože jeho výklad viedol k právnej neistote pri transpozícii a vykonávaní členskými štátmi.

KAPITOLA II    – POSTAVENIE OSOBY S DLHODOBÝM POBYTOM V ČLENSKOM ŠTÁTE

Článok 4

V tomto článku sa stanovujú pravidlá týkajúce sa výpočtu požadovaného obdobia pobytu v prípade žiadosti o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. V návrhu prepracovaného znenia sa zavádza dôležitá zmena, ktorej cieľom je umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch za predpokladu, že naakumulovali dva roky oprávneného a nepretržitého pobytu na území členského štátu, v ktorom podávajú žiadosť. Týmto novým ustanovením sa podporí mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci EÚ, ktorí sa budú môcť spoľahnúť na svoj pobyt v rôznych členských štátoch a získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v kratšom čase.

V návrhu sa jasne uvádza, že akékoľvek obdobie pobytu osoby ako držiteľa dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt vydaného podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva by sa malo pri získavaní postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v plnej miere započítať, a to vrátane období pobytu osoby v pozícii alebo na základe postavenia, ktoré je v súčasnosti vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice, akými sú pobyt na účely štúdia alebo odbornej prípravy, pobyt osoby, ktorej sa poskytla vnútroštátna alebo dočasná ochrana, alebo pobyt pôvodne založený dôvodoch výlučne dočasnej povahy. Toto ustanovenie sa má vzťahovať na tie prípady, keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal predtým pobyt v pozícii alebo na základe postavenia, ktoré je vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice (napr. ako študent), má následne pobyt v pozícii alebo na základe postavenia, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti smernice (napr. ako pracovník). V týchto prípadoch bude možné v plnej miere započítať obdobia pobytu osoby, napr. ako študenta, do uplynutia päťročného obdobia za predpokladu, že celkový pobyt je oprávnený a nepretržitý.

Pobyt musí byť oprávnený a nepretržitý. S cieľom zabrániť riziku neoprávneného získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa požiadavka na oprávnený a nepretržitý pobyt riadne monitorovala pre všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín. Toto riziko je obzvlášť relevantné v prípade tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akejkoľvek investície v členskom štáte, keďže udelenie týchto povolení na pobyt nepodlieha vždy požiadavke na nepretržitú fyzickú prítomnosť v členskom štáte alebo podlieha len požiadavke na prítomnosť investorov v členskom štáte na obmedzený čas.

S cieľom predísť tomuto riziku by členské štáty mali posilniť kontroly zamerané na požiadavku na pobyt, najmä pokiaľ ide o žiadosti o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ podané štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú a/alebo boli držiteľmi povolenia na pobyt priznaného na základe investície, a to v prípadoch, keď vydávanie takýchto povolení nepodliehalo požiadavke na nepretržitú fyzickú prítomnosť v dotknutom členskom štáte alebo podliehalo požiadavke na prítomnosť investora v dotknutom členskom štáte na obmedzený čas. Návrh obsahuje aj ustanovenie, ktoré členským štátom neumožňuje zohľadniť obdobia pobytu osoby ako držiteľa povolenia na pobyt priznaného na základe akejkoľvek investície v inom členskom štáte na účely kumulácie období pobytu v rôznych členských štátoch. Toto ustanovenie sa zavádza s cieľom obmedziť atraktívnosť takýchto systémov a rieši sa ním skutočnosť, že nie všetky členské štáty upravili túto kategóriu povolení na pobyt 30 .

Článok 5

V tomto článku sa stanovujú podmienky na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Žiadatelia musia preukázať, že majú primerané zdroje a nemocenské poistenie, aby sa nestali záťažou pre členský štát, a môže sa od nich vyžadovať splnenie podmienok integrácie. Návrhom sa zavádzajú dodatočné ustanovenia zamerané na ich objasnenie a obmedzenie diskrečnej právomoci členských štátov prostredníctvom kodifikácie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Pokiaľ ide o podmienku zdrojov, členské štáty môžu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Chakroun, C-578/08 a X/Belgische Staat, C-302/18) stanoviť určitú sumu ako referenčnú sumu, ale nesmú určiť sumu minimálneho príjmu, pod ktorú budú všetky žiadosti o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ zamietnuté bez ohľadu na konkrétne posúdenie situácie každého žiadateľa. Pri posudzovaní vlastníctva stabilných a pravidelných zdrojov môžu členské štáty brať do úvahy faktory, ako sú príspevky do dôchodkového systému a plnenie daňových povinností. Pojem „zdroje“ sa netýka len „vlastných zdrojov“ žiadateľa o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ale môže sa vzťahovať aj na zdroje, ktoré tomuto žiadateľovi poskytla tretia osoba za predpokladu, že sa vzhľadom na individuálne okolnosti dotknutého žiadateľa považujú za stabilné, pravidelné a dostatočné.

Členské štáty by mali mať možnosť požadovať od žiadateľov o priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, aby spĺňali podmienky integrácie, a to napríklad uložením požiadavky, aby zložili občiansku integračnú skúšku alebo jazykovú skúšku. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (P a S, C-579/13) by však prostriedky na vykonávanie tejto požiadavky nemali ohroziť cieľ podpory integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä vzhľadom na úroveň znalostí požadovanú na zloženie občianskej integračnej skúšky, prístup ku kurzom a materiálom, ktoré sú potrebné na prípravu na túto skúšku, výšku zápisného požadovaného od štátnych príslušníkov tretích krajín za účasť na uvedenej skúške alebo zohľadnenie individuálnych okolností, akými sú vek, negramotnosť alebo úroveň vzdelania.

Článok 6

V tomto článku sa stanovuje, že členské štáty môžu odmietnuť priznať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES.

Článok 7

V tomto článku sa stanovujú správne konania na získanie postavenia podobné tým, ktoré sú už stanovené v smernici 2003/109/ES. V návrhu prepracovaného znenia sa zavádza ustanovenie, ktorým sa podrobnejšie upravujú situácie, keď sú predložené dokumenty alebo informácie poskytnuté na podporu žiadosti nedostatočné alebo neúplné, podobne ako sa už stanovuje v iných novších smerniciach EÚ o legálnej migrácii.

Článok 8

V tomto článku sa stanovujú pravidlá týkajúce sa vydávania povolenia na pobyt osvedčujúceho postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. V návrhu prepracovaného znenia sa premenuje povolenie na „povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ“.

Článok 9

V tomto článku sa stanovujú povinné a nepovinné dôvody na odňatie a stratu postavenia, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES. V návrhu prepracovaného znenia sa rozširuje možnosť neprítomnosti osôb s dlhodobým pobytom v EÚ na území Únie bez toho, aby stratili svoje postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, a to zo súčasných 12 mesiacov na 24 mesiacov. Cieľom tejto zmeny je podporovať cirkulujúcu migráciu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, najmä umožniť im investovať vo svojich krajinách pôvodu a podeliť sa o vedomosti a zručnosti nadobudnuté v Únii, ako aj dočasne sa vrátiť do svojich krajín z osobných a rodinných dôvodov.

V prípade dlhšej neprítomnosti by členské štáty mali zaviesť zjednodušený postup opätovného získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. S cieľom zlepšiť právnu istotu a podporiť cirkulujúcu migráciu sa v návrhu prepracovaného znenia upravujú hlavné podmienky takéhoto postupu, ktoré sa podľa smernice 2003/109/ES upravujú vnútroštátnym právom. Podľa návrhu sa členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú vyžadovať splnenie podmienok týkajúcich sa trvania pobytu, zdrojov a nemocenského poistenia. Členské štáty by v žiadnom prípade nemali od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o opätovné získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, vyžadovať, aby spĺňali podmienky integrácie.

Napokon sa návrhom mení znenie tohto článku s cieľom zabezpečiť súlad so smernicou 2008/115/ES o návrate.

Článok 10

V tomto článku sa stanovujú procesné záruky týkajúce sa odmietnutia, odňatia alebo straty postavenia, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES.

Článok 11

V tomto článku sa zavádza nové ustanovenie v súlade s najnovšími smernicami EÚ o legálnej migrácii a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (Komisia/Holandsko, C-508/10), podľa ktorých môžu členské štáty vyberať poplatky za posúdenie žiadostí a že výška takýchto poplatkov by nemala mať ani za cieľ, ani za účinok vytvorenie prekážky nadobudnutia postavenia osoby s dlhodobým pobytom priznaného smernicou, čím sa narušuje cieľ ako aj zmysel tejto smernice.

Článok 12

V tomto článku sa stanovujú práva na rovnaké zaobchádzanie s osobami s dlhodobým pobytom v EÚ podobné tým, ktoré sú už stanovené v smernici 2003/109/ES. V návrhu prepracovaného znenia sa zavádzajú tri hlavné zmeny zamerané na posilnenie práv a zlepšenie integračného procesu pre osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

Po prvé sa objasňuje, že osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by mali mať rovnaké právo ako štátni príslušníci, pokiaľ ide o získanie súkromného bývania. Právo na získanie súkromného bývania je obzvlášť dôležité vzhľadom na hlavný cieľ tejto smernice, ktorým je integrácia osôb s dlhodobým pobytom v EÚ do hostiteľskej spoločnosti. Možnosť mať vlastné bývanie je prvkom, ktorý môže prispieť k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa rozhodli usadiť v členskom štáte EÚ.

Po druhé sa v tomto článku zosúlaďuje vymedzenie sociálneho zabezpečenia a práva na prenos dôchodkov a rodinných dávok s ustanoveniami najnovších smerníc o legálnej migrácii. Odkazuje sa najmä na nariadenie (ES) 883/2004, pokiaľ ide o vymedzenie sociálneho zabezpečenia (odsek 1 písmeno d); osoby s dlhodobým pobytom v EÚ alebo ich pozostalí, ktorí sa sťahujú do tretej krajiny, by mali poberať zákonné dôchodky za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov, ak sa títo štátni príslušníci presťahujú do tretej krajiny, a to v súlade s inými smernicami o legálnej migrácii (odsek 6).

Návrhom sa napokon rozširuje rovnaký prístup osôb s dlhodobým pobytom v EÚ k sociálnej ochrane a sociálnej pomoci tým, že sa odstraňuje možnosť obmedzenia tohto prístupu k „základnej podpore“ členskými štátmi.

Článok 13

V tomto článku sa stanovujú pravidlá, ktorými sa zaručuje posilnená ochrana pred rozhodnutiami o ukončení oprávneného pobytu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ. Znenie tohto článku sa musí zmeniť vzhľadom na skutočnosť, že od prijatia smernice 2008/115 existujú spoločné pravidlá týkajúce sa noriem a postupov členských štátov na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Posilnená ochrana spočíva v obmedzení možnosti ukončiť oprávnený pobyt osôb s dlhodobým pobytom v EÚ len vtedy, ak predstavujú skutočnú a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť. Okrem toho sa stanovuje, že rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ by sa nemali zakladať na hospodárskych úvahách.

Článok 14

V tomto článku sa stanovuje, že členské štáty sú oprávnené vydávať vnútroštátne povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou súbežne s povolením na dlhodobý pobyt v EÚ. V návrhu prepracovaného znenia sa však zavádzajú nové ustanovenia zamerané na zabezpečenie rovnakých podmienok pre povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ a pre vnútroštátne povolenia na trvalý pobyt, aby štátni príslušníci tretích krajín mali skutočnú možnosť vybrať si medzi týmito dvoma povoleniami. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby: požiadavky na integráciu a zdroje na získanie postavenia v EÚ neboli prísnejšie ako požiadavky na získanie vnútroštátneho postavenia (článok 5 odsek 3); žiadatelia o povolenia EÚ platili za spracovanie svojej žiadosti poplatky v rovnakej výške ako žiadatelia o vnútroštátne povolenia (článok 11); v prípade držiteľov postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ neplatila nižšia úroveň procesných záruk a práv ako v prípade držiteľov vnútroštátnych povolení na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou (článok 10 odsek 3, článok 12 odsek 8, článok 15 odsek 6); členské štáty by mali zabezpečiť rovnakú úroveň informačných, propagačných a reklamných činností týkajúcich sa povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ ako v prípade vnútroštátnych povolení na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou (článok 27); držitelia vnútroštátnych povolení s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou, ktorí žiadajú o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ, využívali zjednodušený postup (článok 7 odsek 4).

Článok 15

V tomto článku sa zavádzajú nové ustanovenia na uľahčenie zlúčenia rodiny pre osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa odchyľujú od všeobecných pravidiel stanovených v smernici 2003/86/ES. V členských štátoch by sa predovšetkým nemali uplatňovať podmienky integrácie na účely zlúčenia rodiny, keďže osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodiny sa považujú za začlenené do hostiteľskej spoločnosti, a nemala by sa v nich uplatňovať žiadna lehota, pokiaľ ide o prístup rodinných príslušníkov na trh práce.

Okrem toho sa v tomto článku stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v prípade detí osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa narodili alebo boli osvojené na území členského štátu, ktorý vydal povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ, čo v súčasnosti nie je upravené žiadnym právnym nástrojom EÚ. Keďže rodinný život by sa mal rešpektovať a jeho ochrana je základným prvkom integrácie osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, ich deti, ktoré sa narodili alebo boli osvojené na území členského štátu EÚ, ktorý vydal povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ, by mali automaticky získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v tomto členskom štáte bez toho, aby sa na ne vzťahovala požiadavka na predchádzajúci pobyt.

KAPITOLA III     – POBYT V ĎALŠÍCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Články 16 – 18

V týchto článkoch sa stanovujú hlavné pravidlá a podmienky pre osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinných príslušníkov na účely výkonu mobility v rámci EÚ. Cieľom tohto návrhu prepracovaného znenia je uľahčiť mobilitu v rámci EÚ odstránením viacerých prekážok, ktoré jej doteraz bránili. Konkrétne druhý členský štát by už nemal byť oprávnený vykonávať kontrolu situácie na trhu práce pri skúmaní žiadostí podaných osobami s dlhodobým pobytom v EÚ o vykonávanie hospodárskej činnosti vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a akékoľvek už existujúce kvóty pre osoby s dlhodobým pobytom v EÚ s pobytom v iných členských štátoch by sa mali zrušiť. Osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by okrem toho mali mať právo podať žiadosť ešte počas pobytu v prvom členskom štáte a začať pracovať alebo študovať najneskôr 30 dní po podaní žiadosti. Napokon, ak osoby s dlhodobým pobytom v EÚ žiadajú o pobyt v druhom členskom štáte s cieľom vykonávať regulované povolanie, ich odborná kvalifikácia by sa mala uznávať rovnakým spôsobom ako kvalifikácia občanov Únie, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb v súlade so smernicou 2005/36/ES a s inými platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Články 19 – 20

V týchto článkoch sa stanovuje, že druhý členský štát môže zamietnuť žiadosti o pobyt z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES. V článku 20 sa prostredníctvom odkazu na Kódex schengenských hraníc zosúlaďuje vymedzenie pojmu ohrozenie verejného zdravia s ustanoveniami najnovších smerníc o legálnej migrácii.

Článok 21

V tomto článku sa stanovujú správne konania na získanie práva na pobyt v druhom členskom štáte podobné tým, ktoré sú už stanovené v smernici 2003/109/ES. V návrhu prepracovaného znenia sa zavádza kratšia lehota (90 dní + 30 dní vo výnimočných prípadoch) v súlade s najnovšími smernicami o legálnej migrácii a umožňuje sa ním rodinným príslušníkom kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch na získanie samostatného povolenia na pobyt odchylne od smernice 2003/86/ES.

Články 22 – 23

V týchto článkoch sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zmien povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ pre osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, a procesných záruk súvisiacich s mobilitou, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES zmenenej smernicou 2011/51/EÚ.

Článok 24

V tomto článku sa stanovuje, že keď osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci získajú právo na pobyt v druhom členskom štáte, malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako ako so štátnymi príslušníkmi druhého členského štátu v tých istých oblastiach a za rovnakých podmienok uvedených v článku 12 návrhu. Touto smernicou sa zlepšuje prístup na trh práce druhého členského štátu pre osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinných príslušníkov s pobytom v druhom členskom štáte tým, že členským štátom zaniká možnosť obmedziť takýto prístup v prvých 12 mesiacoch. S cieľom zabezpečiť, aby kritériá pobytu v druhom členskom štáte boli stále splnené, by mal však druhý členský štát mať možnosť požadovať, aby osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci oznamovali príslušným orgánom každú zmenu zamestnávateľa alebo hospodárskej činnosti.

Článok 25

V tomto článku sa stanovujú pravidlá týkajúce sa odňatia pobytového statusu v druhom členskom štáte a povinnosti readmisie v prvom členskom štáte, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES, a to s viacerými zmenami zameranými na zabezpečenie súladu so smernicou 2008/115/ES o návrate, v ktorej sa stanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Článok 26

V tomto článku sa stanovuje, že osobám s dlhodobým pobytom v EÚ s pobytom v druhom členskom štáte by sa mala poskytnúť možnosť získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v druhom členskom štáte za rovnakých podmienok, aké sa vyžadujú na jeho získanie v prvom členskom štáte. S cieľom urýchliť integráciu v druhom členskom štáte v prípade osôb, ktoré sa už integrovali v inom členskom štáte EÚ, sa v návrhu prepracovaného znenia stanovuje, že požadované obdobie pobytu v druhom členskom štáte by malo byť tri roky. Na účely získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v druhom členskom štáte by nemalo byť možné kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch.

Druhý členský štát by však mal mať možnosť rozhodnúť, či pred uplynutím piatich rokov oprávneného a nepretržitého pobytu na svojom území poskytne sociálnu pomoc alebo pomoc na pokrytie životných nákladov počas štúdia vrátane odbornej prípravy pozostávajúcu zo štipendií alebo študentských pôžičiek iným osobám s dlhodobým pobytom v EÚ, ako sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo ich rodinní príslušníci, pričom treba zohľadniť, že občanom Únie, ktorí si uplatnili právo na voľný pohyb na inom základe ako pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby v súlade so smernicou 2004/38/ES alebo s článkom 21 ZFEÚ, alebo ich rodinným príslušníkom možno takéto dávky zamietnuť aj pred získaním práva na trvalý pobyt po piatich rokoch oprávneného a nepretržitého pobytu.

Druhý členský štát sa môže rozhodnúť poskytnúť takúto pomoc osobám s dlhodobým pobytom v EÚ pred uplynutím oprávneného a nepretržitého pobytu za predpokladu, že zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s občanmi Únie, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb v súlade so smernicou 2004/38/ES alebo s článkom 21 ZFEÚ (okrem pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb alebo osôb, ktoré si zachovávajú takéto postavenie), ich rodinnými príslušníkmi, ako aj so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb, ktoré je rovnocenné s právom občanov Únie, a s ich rodinnými príslušníkmi, a to na základe dohody medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej.

Napokon pred uplynutím piatich rokov oprávneného a nepretržitého pobytu v tomto členskom štáte, ak osoba s dlhodobým pobytom v EÚ prestala vykonávať zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť a nemá dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov a na komplexné nemocenské poistenie, aby sa nestala neprimeranou záťažou pre systém sociálnej pomoci druhého členského štátu, sa jej oprávnený pobyt môže z uvedeného dôvodu ukončiť, pričom treba zohľadniť, že občania Únie, ktorí si uplatnili právo na voľný pohyb, a ich rodinní príslušníci môžu byť v takejto situácii pred získaním práva na trvalý pobyt po piatich rokoch oprávneného a nepretržitého pobytu vyhostení.

KAPITOLA IV – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Týmto novým článkom sa pre členské štáty zavádza povinnosť uľahčiť žiadateľom prístup k informáciám o získaní postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a s ním súvisiacich práv v súlade s najnovšími smernicami o legálnej migrácii.

Články 28 – 33

V týchto článkoch sa stanovujú pravidlá podávania správ, kontaktné miesta, transpozícia, nadobudnutie účinnosti a adresáti, ako sa už stanovuje v smernici 2003/109/ES. V článku 31 sa stanovuje, že po uplynutí lehoty na transpozíciu prepracovanej smernice sa smernica 2003/109/ES zrušuje.

2022/0134 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoréí sú osobami s dlhodobým pobytom (prepracované znenie)

⌦ EURÓPSKY PARLAMENT A ⌫ RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o ⌦ fungovaní Európskej únie ⌫ založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok ⌦ 79 ods. 2 ⌫ ⌦ písm. a) a b) ⌫ 63 ods. 3 a 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

⇩ nový

(1)Smernica Rady 2003/109/ES 31 bola podstatným spôsobom zmenená 32 . Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti mala uvedená smernica prepracovať.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 1 (prispôsobené)

s cieľom postupného vytvárania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva umožňuje prijatie opatrení, zameraných na zabezpečenie voľného pohybu osôb, v spojení s ďalšími opatreniam, vzťahujúcimi sa na kontroly na vonkajších hraniciach, azyl a migráciu a prijatie opatrení, vzťahujúcich sa azyl, migráciu a zaručenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín;

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 2 (prispôsobené)

Európska Rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 vyhlásila, že právne postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín by malo byť priblížené k právnemu postaveniu štátnych príslušníkov členských štátov a že osobe, ktorá sa určitú stanovenú dobu oprávnene zdržiava v členskom štáte a ktorá je držiteľom povolenia na dlhodobý pobyt, by mali byť priznané v členskom štáte jednotné práva, ktoré sa čo najviac približujú právam občanov Európskej únie;

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(2)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva predovšetkým ⌦ Európsky dohovor ⌫ Európska dohoda o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta základných práv Európskej únie.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

(3)Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín ⌦ , ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom v EÚ, ⌫ s povolením na dlhodobý pobyt v členských štátoch je kľúčovým prvkom v rozvíjaní ekonomickej a sociálnej súdržnosti, základného cieľa spoločenstva ⌦ Únie ⌫, uvedeného v zmluve.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 5

(4)Členské štáty by mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženstva alebo viery viery alebo presvedčenia, politických alebo iných názorov, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

🡻 2011/51/EÚ odôvodnenia 2 a 4 (prispôsobené)

(5)Možnosť získať po určitom čase v členskom štáte právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ je významným prvkom pre úplnú integráciu osôb, ktoré v členskom štáte svojho pobytu požívajú medzinárodnú ochranu ⌦ ktorým sa v členskom štáte pobytu poskytla medzinárodná ochrana ⌫. Osoby ⌦ , ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana ⌫ požívajúce medzinárodnú ochranu by preto mali mať možnosť získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, za rovnakých podmienok ako ostatní štátni príslušníci tretích krajín.

⇩ nový

(6)Štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí požívajú práva na voľný pohyb v súlade s právom EÚ, by sa mal umožniť prístup k právnemu postaveniu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ podľa rovnakých pravidiel ako akýmkoľvek iným štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Právami, ktoré takíto štátni príslušníci tretích krajín získajú po priznaní právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, by nemali byť dotknuté práva, ktoré môžu požívať podľa smernice 2004/38/ES 33 . Všetky ustanovenia v tejto smernici týkajúce sa osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb, by sa mali uplatňovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné s právami občanov Únie na základe dohôd medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej alebo medzi Úniou a tretími krajinami.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(7)Hlavným kritériom na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ by mala byť dĺžka pobytu na území členského štátu. Pobyt by mal byť oprávnený a zároveň nepretržitý, aby sa preukázalo, že osoba sa v krajine usadila. Vypracujú sa ustanovenia s určitým druhom flexibility, takže by sa brali do úvahy stupňom flexibility, aby sa mohli zohľadniť okolnosti, za ktorých by osoba mohla dočasne opustiť územie.

⇩ nový

(8)V snahe zabrániť riziku zneužívania pri získavaní právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa požiadavka oprávneného a nepretržitého pobytu riadne monitorovala pri všetkých kategóriách štátnych príslušníkov tretích krajín. Toto riziko je osobitne relevantné pri štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v členskom štáte, keďže vydávanie týchto povolení na pobyt nepodlieha vždy požiadavke nepretržitej fyzickej prítomnosti v členskom štáte, resp. podlieha len požiadavke prítomnosti investorov v členskom štáte na obmedzený čas. V snahe zabrániť tomuto riziku by členské štáty mali posilniť proces overovania požiadavky oprávneného a nepretržitého pobytu s osobitným dôrazom na žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investície, ako sú prevody kapitálu, nákup alebo prenájom nehnuteľností, investície do štátnych dlhopisov, investície do podnikateľských subjektov, poskytnutie daru alebo dotovanie verejnoprospešnej činnosti a príspevky do štátneho rozpočtu.

(9)Obdobie pobytu, ktoré sa vyžaduje na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, by malo byť ukončené v tom istom členskom štáte, v ktorom sa predkladá žiadosť. Avšak s cieľom podporiť mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci EÚ by členské štáty mali štátnym príslušníkom tretích krajín umožniť kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch. S cieľom obmedziť atraktívnosť systémov udeľovania povolení na pobyt investorom a vzhľadom na to, že nie všetky členské štáty upravujú túto kategóriu povolení na pobyt, by členské štáty nemali na účely kumulácie období zohľadňovať obdobia pobytu strávené ako držiteľ povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v inom členskom štáte.

(10)Každé obdobie pobytu, ktoré strávil držiteľ dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt udeleného, resp. vydaného podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, by sa malo započítať na účely získania právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ vrátane období pobytu na základe právneho postavenia, ktoré je vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice, ako je pobyt na účely štúdia alebo odbornej prípravy, pobyt ako osoba, ktorej sa poskytla vnútroštátna alebo dočasná ochrana alebo pobyt pôvodne založený výlučne na dočasných dôvodoch. Ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal právny dôvod na pobyt, ktorý mu umožní priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, tieto obdobia by sa mali v plnej miere zohľadniť pri výpočte obdobia vyžadovaného na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ za predpokladu, že celkový pobyt bol oprávnený a nepretržitý.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 7 (prispôsobené)

⇨ nový

(11)K získaniu právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ sú štátni príslušníci tretích krajín povinní dokázať ⌦ by mali štátni príslušníci tretích krajín preukázať ⌫, že majú postačujúce zdroje a zdravotné poistenie, aby sa nestali pre členský štát bremenom. ⇨ Členské štáty môžu určiť istú sumu ako referenčnú sumu, nesmú však stanoviť hranicu minimálneho príjmu, pod ktorú budú všetky žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ zamietnuté bez toho, aby sa zohľadnilo skutočné posúdenie situácie každého žiadateľa. ⇦ Členské štáty, pPri posudzovaní vlastníctva stabilných a pravidelných zdrojov, môžu ⌦ členské štáty ⌫ brať do úvahy faktory, ako sú príspevky do dôchodkového systému a plnenie daňových povinností. ⇨ Pojem „zdroje“ by sa nemal vzťahovať len na „vlastné zdroje“ žiadateľa o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ale môže sa vzťahovať aj na zdroje, ktoré žiadateľovi poskytla tretia strana za predpokladu, že sa vzhľadom na individuálne okolnosti dotknutého žiadateľa považujú za stabilné, pravidelné a dostatočné. ⇦

⇩ nový

(12)Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať od žiadateľov o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, aby spĺňali integračné podmienky, napríklad aby zložili skúšku občianskej integrácie alebo jazykovú skúšku. Prostriedky na vykonanie tejto požiadavky by však nemali ohroziť cieľ, ktorým je podpora integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä vzhľadom na úroveň vedomostí, ktorá sa vyžaduje na zloženie skúšky občianskej integrácie, dostupnosť kurzov a materiálov potrebných na prípravu na takúto skúšku, výšku poplatkov, ktoré sa na štátnych príslušníkov tretích krajín vzťahujú ako registračné poplatky za účasť na takejto skúške, alebo vzhľadom na osobitné individuálne okolnosti, ako je vek, negramotnosť alebo úroveň vzdelania.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 8 (prispôsobené)

(13)Okrem toho, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí si prajú získať a udržať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, nesmú ⌦ by nemali ⌫ predstavovať hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu. Verejným poriadkom sa môže rozumieť ⌦ Pojem verejný poriadok sa môže vzťahovať na ⌫ odsúdenie za spáchanie závažného trestného činu.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(14)Ekonomické hľadisko by nemalo byť dôvodom na zamietnutie priznania právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ a nepovažuje sa ⌦ nemalo by sa považovať ⌫ za zásah do príslušných podmienok.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(15)Vypracuje sa súhrn pravidiel postupov na posudzovanie žiadosti ⌦í ⌫o povolenie na dlhodobý pobyt. ⌦ priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ ⌫. Tieto postupy by mali byť efektívne a kontrolovateľné ⌦ zvládnuteľné ⌫, s ohľadom na bežnú pracovnú záťaž správy ⌦ správnych orgánov ⌫ členských štátov, mali by byť aj transparentné a spravodlivé, aby sa tým, ktorých sa to týka, ponúkla primeraná právna istota. Nemali by sa vytvárať prostriedky pre ⌦ predstavovať prostriedky na ⌫ bránenie výkonu práva na pobyt.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(16)Uznanie ⌦ Získanie ⌫ právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ by malo byť potvrdené vydaním povolenia na pobyt, ⌦ povolením na dlhodobý pobyt v EÚ, ⌫ ktoré umožňuje tým, ktorých sa to týka, ľahko a ihneď preukázať ich právne postavenie. Takéto povolenia na pobyt by takisto mali spĺňať technické normy na vysokej úrovni, predovšetkým čo sa týka ochrany proti falšovaniu a pozmeňovaniu, s cieľom vyhnúť sa zneužívaniu v členskom štáte, v ktorom je povolenie udelené ⌦ právne postavenie získané ⌫ a v členských štátoch, v ktorých sa vykonáva právo na pobyt.

⇩ nový

(17)S cieľom podporiť cirkulujúcu migráciu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, najmä v snahe umožniť im investovať vo svojich krajinách pôvodu a podeliť sa o znalosti a zručnosti získané v Únii, ako aj dočasne sa vrátiť do svojich krajín pôvodu z dôvodu osobnej a rodinnej situácie, by sa osobám s dlhodobým pobytom v EÚ mala umožniť neprítomnosť na území Únie až 24 po sebe nasledujúcich mesiacov bez toho, aby stratili svoje právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Pre prípad dlhšej neprítomnosti by členské štáty mali zaviesť zjednodušený postup opätovného získania právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

(18)K vytvoreniu skutočného nástroja na pre integráciu osôb s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ do spoločnosti v ktorej žijú, ⌦ by sa s osobami ⌫ osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ by mali požívať rovnoprávnosť v prístupe spolu ⌦ malo zaobchádzať rovnako ako ⌫ s občanmi členského štátu v širokom rozsahu v ekonomickej a sociálnej oblasti ⌦ v celej škále ekonomických a sociálnych oblastí ⌫ , za ⌦ príslušných ⌫ podmienok ustanovených touto smernicou.

🡻 2011/51/EÚ odôvodnenie 7 (prispôsobené)

(19)Rovnakým zaobchádzaním s osobami požívajúcimi medzinárodnú ochranu ⌦ , ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, ⌫ v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, by nemali byť dotknuté práva a výhody vyplývajúce zo smernice ⌦ Európskeho parlamentu a Rady ⌫ 2011/95/EÚ 34 a z Dohovoru z 28. júla 1951 o postavení utečencov zmeneného a doplneného protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 13 (prispôsobené)

so zreteľom na sociálnu pomoc, sa možnosť obmedzenia výhod pre osoby s dlhodobým pobytom na základné výhody sa chápe v tom zmysle, že táto koncepcia pokrýva najmenej podporu v rozsahu minimálneho príjmu, pomoc v prípadoch ochorenia, tehotenstva, rodičovskej pomoci a dlhodobej starostlivosti. Spôsoby udeľovania týchto výhod upravuje vnútroštátne právo;

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 14 (prispôsobené)

členský štát je povinný umožniť prístup maloletým osobám k systému vzdelávania za podobných podmienok, aké sa vzťahujú na ich štátnych príslušníkov;

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

pojem študijných grantov v oblasti odbornej prípravy nezahŕňa opatrenia, ktoré sú financované v rámci sociálnej pomoci. Naviac, prístup k študijným grantom môže závisieť od skutočnosti, že osoba, ktorá žiada o takýto grant, samotná spĺňa podmienky na získanie povolenia na dlhodobý pobyt. Pri udeľovaní študijných grantov môžu členské štáty brať do úvahy skutočnosť, že občania únie môžu získať rovnakú výhodu v krajine pôvodu;

⇩ nový

(20)Odborná kvalifikácia získaná štátnym príslušníkom tretej krajiny v inom členskom štáte by sa mala uznávať rovnako ako odborná kvalifikácia občanov Únie. Kvalifikácia získaná v tretej krajine by sa mala zohľadniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 35 . Touto smernicou by nemali byť dotknuté podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve pre výkon regulovaných povolaní.

(21)V tejto smernici by sa mali zohľadniť spoločné normy a postupy členských štátov na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín zavedené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES 36 .

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 16 (prispôsobené)

(22)Osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ požívajú ⌦ by mali požívať ⌫ zvýšenú ochranu proti vyhosteniu ⌦ rozhodnutiam o ukončení ich oprávneného pobytu ⌫. Táto ochrana sa zakladá na kritériách určených rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. K zaručeniu ochrany proti vyhosteniu č Členské štáty poskytujú ⌦ by mali poskytovať ⌫ účinné opravné prostriedky. ⌦ proti takýmto rozhodnutiam. ⌫

⇩ nový

(23)Rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ by nemali byť založené na ekonomických dôvodoch.

🡻 2011/51/EÚ odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(24)Pokiaľ chce členský štát na základe ⌦ dôvodu uvedeného v ⌫ tejto smernici vyhostiť ⌦ ukončiť oprávnený pobyt ⌫ osobu, ktorá požíva medzinárodnú ochranu a ⌦ osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana a ktorá ⌫ získala v tomto členskom štáte právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ, ⌫ ⌦ a túto osobu vyhostiť alebo vrátiť ⌫, mala by táto osoba požívať ochranu pred vyhostením alebo vrátením zaručenú podľa smernice 2011/95/EÚ a podľa článku 33 Ženevského dohovoru. Na tento účel v situácii, keď osoba požíva medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte ako je ten, v ktorom sa v súčasnosti zdržiava ako osoba s dlhodobým pobytom, je potrebné ustanoviť, že pokiaľ vyhostenie alebo vrátenie nepovoľuje smernica 2011/95/EÚ, dotknutú osobu je možné vyhostiť ⌦ od dotknutej osoby možno vyžadovať, aby odišla ⌫ len do členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, a že tento členský štát je povinný túto osobu prijať ⌦ späť ⌫. Rovnaké záruky by sa mali vzťahovať na osobu, ktorá požíva medzinárodnú ochranu ⌦ ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana ⌫ a ktorá sa v druhom členskom štáte zdržiava, hoci tam ešte nezískala právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫.

🡻 2011/51/EÚ odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(25)Ak je vyhostenie ⌦ vyhostenie alebo vrátenie ⌫ osoby, ktorá požíva medzinárodnú ochranu, ⌦ ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, ⌫ mimo územia Únie povolené podľa smernice 2011/95/EÚ, členské štáty by mali byť povinné zaručiť, aby sa z relevantných zdrojov získali všetky informácie, a to aj, v prípade potreby, od členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, a aby sa tieto informácie riadne posúdili s cieľom zaručiť, aby rozhodnutie o vyhostení ⌦ vyhostení alebo vrátení ⌫ osoby, ktorá požíva medzinárodnú ochranu ⌦ dotknutej osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, ⌫ bolo v súlade s článkom 4 a článkom 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

⇩ nový

(26)V snahe podporiť lepšiu integráciu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ by sa mali zaviesť pravidlá upravujúce priaznivé podmienky na zlúčenie rodiny a prístup manželov k práci. Preto by sa mali stanoviť osobitné výnimky zo smernice Rady 2003/86/ES. Zlúčenie rodiny by nemalo podliehať podmienkam týkajúcim sa integrácie, keďže osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodiny sa považujú za integrované do hostiteľskej spoločnosti.

(27)Keďže by sa mal rešpektovať rodinný život a keďže jeho ochrana je základným prvkom integrácie osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, deti osôb s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa narodili alebo boli osvojené na území členského štátu EÚ, ktorý týmto osobám vydal povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ, by mali v dotknutom členskom štáte automaticky získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ, najmä bez toho, aby podliehali požiadavke predchádzajúceho pobytu.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 17 (prispôsobené)

⇨ nový

(28)Zosúladenie podmienok na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ podporuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. ⇨ Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ .⇦ Určité členské štáty vydávajú povolenia s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou za podmienok, ktoré sú priaznivejšie ako podmienky ustanovené touto smernicou. Možnosť uplatnenia priaznivejších vnútroštátnych ustanovení zmluva nevylučuje. Na účely tejto smernice sa však zabezpečí, že povolenia vydané za priaznivejších podmienok nezakladajú ⇨ Takéto vnútroštátne povolenia na pobyt by nemali zakladať ⇦ právo na pobyt v iných členských štátoch.

⇩ nový

(29)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v prípade povolení na dlhodobý pobyt v EÚ a vnútroštátnych povolení na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou uplatňovali rovnaké podmienky, pokiaľ ide o procesné práva a práva na rovnaké zaobchádzanie, postupy a prístup k informáciám. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby úroveň procesných záruk a práv udelených osobám s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinným príslušníkom nebola nižšia ako úroveň procesných záruk a práv, ktoré požívajú držitelia vnútroštátnych povolení na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa od žiadateľov o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ nevyžadovala úhrada vyššieho poplatku za spracovanie ich žiadosti ako v prípade žiadateľov o vnútroštátne povolenia na pobyt. Členské štáty by sa napokon mali v rovnakej miere angažovať v informačných, propagačných a reklamných činnostiach súvisiacich s povolením na dlhodobý pobyt v EÚ ako v prípade vnútroštátnych povolení na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou, napríklad pokiaľ ide o informácie na vnútroštátnych webových sídlach o legálnej migrácii a informačné kampane a programy odbornej prípravy poskytovanej príslušným migračným orgánom.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

⇨ nový

(30)⇨ Pobyt osôb s dlhodobým pobytom v EÚ v iných členských štátoch by sa mal uľahčiť. ⇦Vytváranie podmienok, s ohľadom na ktoré štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí majú dlhodobý pobyt, získajú ⌦ za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom v EÚ, získať ⌫ právo na pobyt v inom členskom štáte, by malo prispieť k efektívnej realizácii vnútorného trhu ako oblasti, v ktorej je zaručený voľný pohyb osôb. Takisto by mohlo vytvárať hlavný faktor mobility, predovšetkým na trhu zamestnanosti únie; ⇨ Pracovná a geografická mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už sú osobami s dlhodobým pobytom v EÚ v jednom členskom štáte, by sa mala považovať za dôležitý nástroj, ktorý prispieva k zvýšeniu efektívnosti trhu práce v celej Únii a ktorý umožňuje riešiť problém nedostatku zručností a vyrovnávať regionálne rozdiely .⇦ 

🡻 2011/51/EÚ odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(31)Vzhľadom na to, že osoby požívajúce medzinárodnú ochranu ⌦ , ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana ⌫ majú právo zdržiavať sa v inom členskom štáte než v tom, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, je potrebné zabezpečiť, aby tieto iné členské štáty mali informácie týkajúce sa ochrany dotknutej osoby a mohli tak plniť svoje povinnosti súvisiace so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement).

🡻 2011/51/EÚ odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(32)Presun zodpovednosti za ochranu osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu ⌦ , ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, ⌫ nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 19

(33)Malo by sa upraviť, že právo na pobyt v inom členskom štáte sa môže vykonávať s cieľom práce osôb ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, štúdia, alebo dokonca na usadenie sa bez vykonávania akejkoľvek formy hospodárskej aktivity.

⇩ nový

(34)V snahe uľahčiť v rámci EÚ mobilitu osôb s dlhodobým pobytom v EÚ na účely výkonu hospodárskej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba by sa pri posudzovaní žiadostí o pobyt v druhom členskom štáte nemala vykonávať kontrola situácie na trhu práce.

(35)Hneď, ako osoba s dlhodobým pobytom v EÚ predloží úplnú žiadosť o pobyt v druhom členskom štáte v lehote stanovenej v tejto smernici, uvedený členský štát by mal mať možnosť umožniť osobe s dlhodobým pobytom v EÚ, aby začala pracovať alebo študovať. Osoby s dlhodobým pobytom v EÚ by mali byť oprávnené začať pracovať alebo študovať najneskôr 30 dní po predložení žiadosti o pobyt v druhom členskom štáte.

(36)Ak majú osoby s dlhodobým pobytom v EÚ v úmysle požiadať o pobyt v druhom členskom štáte s cieľom vykonávať regulované povolanie, ich odborná kvalifikácia by sa mala uznávať rovnako ako odborná kvalifikácia občanov Únie vykonávajúcich právo na voľný pohyb v súlade so smernicou 2005/36/ES a iným uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

⇨ nový

(37)Rodinní príslušníci by mali mať možnosť usadiť sa v ⇨ druhom ⇦ inom členskom štáte spolu s osobou s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, aby sa zachovala jednota rodiny a aby nedošlo k bráneniu výkonu práva na pobyt osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫. S ohľadom na rodinných príslušníkov, ktorí môžu sprevádzať alebo sa pripojiť k osobám s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, sú členské štáty povinné ⌦ by mali členské štáty ⌫ venovať osobitnú pozornosť situácii detí zdravotne postihnutých osôb ⌦ dospelých detí so zdravotným postihnutím ⌫ a prvostupňovým príbuzným v priamej dedičnej línii, ktorí sú na nich závislí.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

(38)Členský štát, v ktorom osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ mieni vykonávať svoje právo na pobyt, by mal byť schopný preveriť, či dotknutá osoba spĺňa podmienky na zdržiavanie sa na jeho území. Takisto by mal byť schopný preveriť, či dotyčná dotknutá osoba nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok, bezpečnosť štátu a verejné zdravie.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 22 (prispôsobené)

(39)Aby sa právo na pobyt nestalo bezvýznamným, ⌦ V snahe vyhnúť sa tomu, aby bolo právo na pobyt pozbavené svojho účinku, ⌫ osoby ⌦ s osobami ⌫ s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ požívajú v druhom členskom štáte rovnaký prístup ⌦ by sa malo v druhom členskom štáte zaobchádzať rovnako ⌫ za podmienok upravených touto smernicou, aký požívajú ⌦ ako sa s nimi zaobchádza ⌫ v členskom štáte, v ktorom získali povolenie ⌦ právne postavenie ⌫. Poskytnutie výhod v rámci sociálnej pomoci nemá dopad vplyv na možnosť členských štátov zrušiť povolenie na pobyt, ak dotyčná dotknutá osoba naďalej nespĺňa ⌦ už nespĺňa ⌫ požiadavky uvedené v tejto smernici.

⇩ nový

(40)S cieľom zabezpečiť, aby boli kritériá na pobyt v druhom členskom štáte naďalej splnené, druhý členský štát by mal mať možnosť vyžadovať, aby osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci oznámili príslušným orgánom každú zmenu zamestnávateľa alebo hospodárskej činnosti. Proces oznamovania by nemal pozastaviť výkon práva dotknutých osôb vykonávať hospodársku činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba a nemala by sa vykonávať kontrola situácie na trhu práce.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 23 (prispôsobené)

⇨ nový

(41)Štátnym príslušníkom tretích krajín sa poskytne ⌦ by sa mala poskytnúť ⌫ možnosť získania získať právne postaveniea osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v členskom štáte, kam sa presťahovali a rozhodli sa usadiť, za porovnateľných ⇨ rovnakých ⇦ podmienok ako sú tie, ktoré sa požadujú na jeho získanie v prvom členskom štáte. ⇨ Vyžadované obdobie pobytu v druhom členskom štáte by však malo byť tri roky a nemalo by byť možné kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch. V uvedenom prípade by sa malo ponechať na druhom členskom štáte, aby rozhodol, či poskytne sociálnu pomoc alebo príspevok na živobytie počas štúdia vrátane odborného vzdelávania iným osobám s dlhodobým pobytom v EÚ, ako sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, alebo ich rodinným príslušníkom, pred ukončením päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu na jeho území, berúc pritom na vedomie, že občanom Únie, ktorí vykonávali práva na voľný pohyb v inom postavení, ako je postavenie pracovníka alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v súlade so smernicou 2004/38/ES alebo článkom 21 ZFEÚ, alebo ich rodinným príslušníkom, možno takéto príspevky pred uplynutím päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu takisto aj zamietnuť. Druhý členský štát môže rozhodnúť, že poskytne takúto pomoc osobám s dlhodobým pobytom v EÚ pred uplynutím päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu za predpokladu, že zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s inými občanmi Únie, ktorí vykonávajú práva na voľný pohyb v súlade so smernicou 2004/38/ES alebo článkom 21 ZFEÚ, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo osoby, ktoré si zachovávajú takého postavenie, s ich rodinnými príslušníkmi, ako aj so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie na základe dohody medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej, a s ich rodinnými príslušníkmi. Navyše ak pred ukončením päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu v dotknutom členskom štáte osoba s dlhodobým pobytom v EÚ ukončila svoje zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť a nemá dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov ani komplexné krytie zdravotného poistenia, aby sa nestala neprimeranou záťažou pre systém sociálnej pomoci druhého členského štátu, jej oprávnený pobyt sa môže z uvedeného dôvodu ukončiť, berúc na vedomie, že občania Únie, ktorí vykonávali práva na voľný pohyb, a ich rodinní príslušníci môžu byť v takejto situácii vyhostení. ⇦

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 24 (prispôsobené)

(42)Ciele navrhovaného opatrenia ⌦ tejto smernice ⌫, predovšetkým určenie podmienok na priznanie a odňatie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, ako aj k takémuto postaveniu sa vzťahujúcich práv a podmienok na vykonávanie práva na pobyt u osôb s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v inom členskom štáte, nemožno dostatočným spôsobom dosiahnuť členskými štátmi a pretože sa môžu lepšie dosiahnuť z dôvodu rozsahu a účinkov činnosti spoločenstvom ⌦ Úniou ⌫, môže spoločenstvo ⌦ Únia ⌫ prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovené v článku 5 zmluvy ⌦ Zmluvy o Európskej únii ⌫. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovené v článku 5, táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

⇨ nový

(43)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu ⌦ č. 21 ⌫ o postavení Spojeného kráľovstva a Írska ⌦ s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ⌫ , ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii ⌦ (ZEÚ) ⌫ a k Zmluve o fungovaní Európskej únie ⌦ (ZFEÚ) ⌫, a bez toho, aby bol dotknutý článok ⇨ boli dotknuté články 3 a ⇦ 4 uvedeného protokolu, ⇨ sa Írsko nezúčastňuje ⇦ tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ⇨ je ⇦ ňou viazané a ani sa na ne nevzťahuje ⌦ nepodlieha jej uplatňovaniu ⌫.

[ALEBO]

[V súlade s článkom ⇨ 4a ⇦ 1 a 2 Protokolu ⌦ č. 21 ⌫ o postavení Spojeného kráľovstva a Írska ⌦ s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ⌫ , ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii ⌦ (ZEÚ) ⌫ a k Zmluve o fungovaní Európskej únie ⌦ (ZFEÚ) ⌫, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané a ani sa na ne nevzťahuje ⇨ Írsko [listom z …,] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. ⇦]

🡻 2003/109/ES odôvodnenie 26 (prispôsobené)

(44)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu ⌦ č. 22 ⌫ o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o ⌦ fungovaní Európskej únie ⌫ založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané a ani sa na neho nevzťahuje ⌦ nepodlieha jej uplatňovaniu ⌫ ,.

⇩ nový

(45)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(46)Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B,

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I    

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica upravuje:

a)podmienky na priznanie a odňatie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, ktorýé udeľuje členský štát s ohľadom na štátnych príslušníkov tretích krajín, oprávnene ⇨ a nepretržite ⇦ sa zdržiavajúcich na jeho území, ako aj k tomu sa vzťahujúce práva a

b)podmienky na ⇨ vstup a ⇦ pobyt ⇨ a práva štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v písmene a) a ich rodinných príslušníkov ⇦ v členských štátoch, iných ako je ⇨ ten štát, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú toto postavenie členský štát, ktorý prvý priznal právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ ⇦.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a)„štátny príslušník tretej krajiny“ znamená akúkoľvek osobu je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Úúnie v zmysle článku 17 ⌦ 20 ⌫ ods. 1 zmluvy;

b)„osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫“ znamená akéhokoľvek štátneho príslušníka je akýkoľvek štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, ako je ustanovené v článkoch 4 až 7;

c)„prvý členský štát“ znamená je členský štát, ktorý po prvýkrát priznal právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny;

d)„druhý členský štát“ znamená je akýkoľvek členský štát, iný ako ten, ktorý po prvýkrát priznal právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a v ktorom táto osoba s dlhodobým pobytom vykonáva svoje právo na pobyt;

e)„rodinní príslušníci“ znamená štátnych príslušníkov sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí pobývajú ⌦ sa zdržiavajú ⌫ v predmetnom členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny 37 ;

🡻 2011/51/EÚ článok 1 ods. 1

f)„medzinárodná ochrana“ znamená medzinárodnú ochranu je medzinárodná ochrana v zmysle článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany 38 ;

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

g)„povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ⌦ na dlhodobý pobyt v EÚ ⌫“ znamená je povolenie na pobyt vydané dotknutým členským štátom po získaní právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.    Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.

2.    Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín ktorí:

a)sa zdržiavajú s cieľom štúdií na účely štúdia alebo odbornej prípravy;

b)sú oprávnení sa zdržiavať v členskom štáte na základe dočasnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom právnom postavení;

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 2 písm. a)

c)sú oprávnení zdržiavať sa v členskom štáte na základe inej formy ochrany než medzinárodnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom právnom postavení;

d)požiadali o medzinárodnú ochranu a o ich žiadosti sa zatiaľ s konečnou platnosťou nerozhodlo;

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

e)sa zdržiavajú len dočasne ako „au pair“ alebo sezónny pracovník, alebo ako pracovník vyslaný poskytovateľom služieb s cieľom cezhraničného poskytovania služieb, alebo ako cezhraniční poskytovatelia služieb, alebo v prípadoch, v ktorých bolo ich povolenie na pobyt formálne obmedzené;

f)požívajú právne postavenie podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961, Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963, Dohovoru z roku 1969 o osobitných misiách alebo Viedenského dohovoru o zastupovaní štátov v ich vzťahoch s medzinárodnými organizáciami všeobecného charakteru ⌦ zastúpení štátov v ich stykoch s medzinárodnými organizáciami univerzálneho charakteru ⌫ z roku 1975.

3.    Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia:

a)bilaterálnych a multilaterálnych dohôd medzi spoločenstvom ⌦ Úniou ⌫ alebo medzi spoločenstvom a jeho ⌦ Úniou a jej ⌫ členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej;

b)bilaterálnych dohôd už uzatvorených medzi členským štátom a treťou krajinou pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 2 písm. b)

c)Európskeho dohovoru o usadení z 13. decembra 1955, Európskej sociálnej charty z 18. októbra 1961, revidovanej Európskej sociálnej charty z 3. mája 1987, Európskeho dohovoru o právnom postavení migrujúcich pracovníkov z 24. novembra 1977, odseku 11 prílohy k Dohovoru o postavení utečencov z 28. júla 1951 v znení zmien a doplnení vykonaných protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 a Európskej dohody o prevode zodpovednosti za utečencov zo 16. októbra 1980.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

KAPITOLA II    

PRÁVNE POSTAVENIE OSOBY S DLHODOBÝM POBYTOM V ČLENSKOM ŠTÁTE

Článok 4

Doba ⌦ Dĺžka ⌫ pobytu

1.    ⇨ Bez ohľadu na odsek 3 tohto článku ⇦ Ččlenské štáty priznajú právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú oprávnene a nepretržite na ich území päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.

⇩ nový

2.    Členské štáty zavedú vhodné kontrolné mechanizmy na zabezpečenie riadneho monitorovania požiadavky oprávneného a nepretržitého pobytu s osobitným dôrazom na žiadosti predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú a/alebo boli držiteľmi povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v členskom štáte.

3.    Členské štáty umožnia štátnym príslušníkom tretích krajín kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch na účely splnenia požiadavky týkajúcej sa dĺžky pobytu za predpokladu, že bezprostredne pred predložením žiadosti o právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ mali na území členského štátu, v ktorom je táto žiadosť predložená, dva roky oprávneného a nepretržitého pobytu. Členské štáty na účely kumulácie období pobytu v rôznych členských štátoch nezohľadnia obdobia pobytu strávené ako držiteľ povolenia na pobyt udeleného na základe akéhokoľvek druhu investície v inom členskom štáte.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 3 písm. a) (prispôsobené)

1a4.    Členské štáty neudelia právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ na základe medzinárodnej ochrany v prípade zrušenia, ukončenia alebo odmietnutia obnoviť medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 14 ods. 3 a alebo článkom 19 ods. 3 smernice 2011/95/EÚ 2004/83/ES.

⇩ nový

5. Každé obdobie pobytu strávené ako držiteľ dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt udeleného, resp. vydaného podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a), b), c) a e), sa zohľadní na účely výpočtu obdobia uvedeného v odseku 1, ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal právny dôvod na pobyt, ktorý mu umožní priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.

🡻 2003/109/ES

2. Obdobia pobytu z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. e) a f) sa neberú do úvahy na účely započítania obdobia uvedeného v ods. 1

So zreteľom na prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a), ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny získal povolenie na pobyt, ktorý mu umožňuje priznanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom, pri výpočte obdobia uvedeného v ods. 1 sa vezme do úvahy len polovičná dĺžka obdobia pobytu na účely štúdia alebo odbornej prípravy.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 3 písm. b) (prispôsobené)

Pokiaľ ide o osoby, ktoré požívajú medzinárodnú ochranu ⌦ ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana ⌫ , pri výpočte dĺžky obdobia uvedeného v odseku 1 sa berie do úvahy aspoň polovica obdobia medzi dátumom podania žiadosti o medzinárodnú ochranu, na základe ktorej sa medzinárodná ochrana poskytla, a dátumom udelenia vydania povolenia na pobyt uvedeného v článku 24 smernice 2004/83/ES 2011/95/EÚ, alebo celé toto obdobie, ak presahuje 18 mesiacov.

🡻 2003/109/ES

36.    Obdobia neprítomnosti na území príslušného členského štátu nesmú prerušiť obdobie, ktoré je uvedené v ods.odseku 1 a musia sa brať vezmú sa do úvahy pri výpočte, ak sú kratšie ako šesť po sebe idúcich mesiacov a nepresiahnu spolu 10 mesiacov počas obdobia uvedeného v ods. odseku 1.

V určitých prípadoch alebo za výnimočných okolností prechodného charakteru a v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty môžu akceptovať, že dlhšie obdobie neprítomnosti, ako je obdobie uvedené v prvom pododseku, nepreruší obdobie uvedené v ods. odseku 1. V takýchto prípadoch členské štáty nevezmú do úvahy rozhodujúce príslušné obdobie neprítomnosti do započítania obdobia uvedeného v ods. odseku 1.

Odlišne od druhého pododseku môžu členské štáty vziať do úvahy pri výpočte celkového obdobia uvedeného v ods. odseku 1, obdobia neprítomnosti, ktoré sa vzťahujú na vyslanie z pracovných dôvodov, vrátane poskytovania cezhraničných služieb.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 5

Podmienky na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫

1.    Členské štáty si vyžiadajú od štátnych príslušníkov tretích krajín dôkazy o tom, že oni sami a na nich závislí rodinní príslušníci majú:

a)stabilné a pravidelné zdroje, ⇨ tiež poskytnuté treťou stranou, ⇦ ktoré sú postačujúce pre nich a ich rodinných príslušníkov, bez zaťaženia systému ⌦ bez toho, aby využívali systém ⌫ sociálnej pomoci dotknutého členského štátu. Členské štáty vyhodnotia tieto zdroje s odvolaním sa ohľadom na ich povahu a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy výšku minimálneho platu minimálnej mzdy a dôchodku pred podaním žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom;

b)zdravotné poistenie s ohľadom na všetky riziká bežne pokryté v prípade vlastných štátnych príslušníkov v príslušnom členskom štáte.

⇩ nový

2.Na účely odseku 1 písm. a) členské štáty vyhodnotia stabilné a pravidelné zdroje s ohľadom na ich povahu a pravidelnosť, pričom môžu vziať do úvahy výšku minimálnej mzdy a dôchodku pred podaním žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom. Členské štáty môžu určiť istú sumu ako referenčnú sumu, nesmú však stanoviť hranicu minimálneho príjmu, pod ktorú budú všetky žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ zamietnuté bez toho, aby sa zohľadnilo skutočné posúdenie situácie každého žiadateľa.

🡻 2003/109/ES

32.    Členské štáty môžu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, aby vyhoveli integračným podmienkam v súlade s vnútroštátnym právom.

⇩ nový

4.    Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, od žiadateľov o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ nevyžadujú, aby spĺňali prísnejšie podmienky týkajúce sa zdrojov a integrácie, ako sú podmienky, ktoré boli uložené žiadateľom o takéto vnútroštátne povolenia na pobyt.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

Článok 6

Verejný poriadok a bezpečnosť štátu

1.    Členské štáty môžu odmietnuť zamietnuť priznať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu.

Pri prijímaní príslušného rozhodnutia členský štát posúdi závažnosť alebo druh trestného činu proti verejnému poriadku, alebo bezpečnosti štátu, alebo nebezpečenstvo, ktoré hrozí od príslušnej osoby, pričom sa primerane zohľadňuje dĺžka pobytu a existencia spojenia s krajinou pôvodu.

2.    Zamietnutie uvedené v ods. odseku 1 nesmie byť založené na ekonomických dôvodoch.

Článok 7

Získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫

1.    K získaniu Na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦v EÚ ⌫, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny musí podať ⌦ podá ⌫ žiadosť na príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa zdržiava. K žiadosti musia byť priložené písomné dôkazy podľa vnútroštátneho práva, že spĺňa podmienky ustanovené v článkoch 4 a 5, ako aj na základe vyžiadania platný cestovný doklad alebo jeho overená kópia, ak sa vyžadujú.

Dôkazy, uvedené v prvom pododseku môžu taktiež zahŕňať dokumenty, ktoré sa týkajú zodpovedajúceho ubytovania.

2.    Príslušné vnútroštátne orgány musia čo najskôr žiadateľovi písomne oznámiať rozhodnutie a v každom prípade najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu podania ⌦ úplnej ⌫ žiadosti. Každé takéto rozhodnutie sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s úradným postupom ⌦ oznamovania ⌫ podľa ⌦ príslušných ⌫ vnútroštátnych právnych predpisov.

Za výnimočných okolností spojených so zložitosťou prešetrovania žiadosti, sa môže lehota uvedená v prvom pododseku, predĺžiť.

⇩ nový

Ak neboli na podporu žiadosti predložené primerané alebo úplné doklady alebo poskytnuté primerané a úplné informácie, príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré ďalšie doklady alebo informácie sa vyžadujú a stanovia primeranú lehotu na ich predloženie, resp. poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v prvom pododseku sa pozastaví, pokým nie sú orgánom doručené ďalšie požadované doklady alebo informácie. Ak sa ďalšie požadované doklady alebo informácie v uvedenej lehote neposkytnú, žiadosť sa môže zamietnuť.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

Naviac, pPríslušná osoba je informovaná o svojich právach a povinnostiach podľa tejto smernice.

Akékoľvek dôsledky, vyplývajúce z neprijatia žiadneho rozhodnutia do konca lehoty stanovenej v tomto ustanovení, sa musia určiť ⌦ určia ⌫ podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu.

3.    Ak sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 4 a 5 a osoba nepredstavuje hrozbu v zmysle článku 6, príslušný členský štát prizná dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫.

⇩ nový

4.    Ak sa žiadosť o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ týka štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom vnútroštátneho povolenia na pobyt vydaného tým istým členským štátom v súlade s článkom 14, dotknutý členský štát od žiadateľa nevyžaduje, aby preukázal splnenie podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 a 2, ak sa súlad s uvedenými podmienkami už overil v súvislosti so žiadosťou o vnútroštátne povolenie na pobyt.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

Článok 8

Povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ⌦ dlhodobý pobyt v EÚ ⌫

1.    Právne Ppostavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ je trvalé s výhradou článku 9.

2.    Členské štáty vydajú povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ⌦ dlhodobý pobyt v EÚ ⌫ osobám s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫. Povolenie je platné najmenej na dobu piatich rokov päť rokov a obnovuje sa automaticky po uplynutí platnosti a ak sa to vyžaduje, na základe žiadosti ⌦ , ak sa vyžaduje ⌫.

3.    Povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ⌦ dlhodobý pobyt v EÚ ⌫ môže byť vydané vo forme nálepky alebo osobitného dokumentu. Musí byť vydané sa vydáva v súlade s pravidlami a štandardným vzorom, uvedenými v nariadení Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov 39 . Pod názvom „druh povolenia“, členské štáty uvedú „osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ – ES“.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 4 (prispôsobené)

4.    Ak členský štát vydá povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému poskytol medzinárodnú ochranu, uvedie v tomto povolení na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ v časti „Poznámky“ túto poznámku: „Medzinárodná ochrana poskytnutá v [názov členského štátu] [dátum]“.

5.    Ak druhý členský štát vydáva povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý ⌦ už ⌫ má povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ vydané iným členským štátom obsahujúce poznámku uvedenú v odseku 4, uvedie tento druhý členský štát rovnakú poznámku v povolení na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ ⌦ , ktoré vydáva ⌫ .

Druhý členský štát pred zapísaním poznámky uvedenej v odseku 4 požiada členský štát uvedený v tejto poznámke o informáciu, či osoba osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ stále požíva medzinárodnú ochranu ⌦ sa stále poskytuje medzinárodná ochrana ⌫. Členský štát uvedený v poznámke odpovie najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o informáciu. Ak bola medzinárodná ochrana odňatá rozhodnutím s konečnou platnosťou, druhý členský štát túto poznámku nezapíše.

6.    Ak sa zodpovednosť za medzinárodnú ochranu osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnym právom presunula na druhý členský štát po vydaní povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ uvedeného v odseku 5, tento druhý členský štát najneskôr do troch mesiacov po tomto presune zodpovedajúcim spôsobom zmení poznámku uvedenú v odseku 4.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 9

Odňatie alebo strata právneho postavenia

1.    Osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ už nie sú naďalej oprávnené ponechať si právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v týchto prípadoch:

a)zistenie podvodného získania postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫;

b)prijatie opatrenia na vyhostenie ⌦ rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu ⌫ za podmienok ustanovených v článku 13 12;

c)v prípade neprítomnosti na území spoločenstva ⌦ Únie ⌫ za obdobie počas obdobia dvanástich ⇨ 24 ⇦ po sebe nasledujúcich mesiacov.

2.    Odlišne od ods. odseku 1 písm. c), môžu členské štáty ustanoviť, že neprítomnosť ⌦ z osobitných alebo výnimočných dôvodov ⌫presahujúca dvanásť ⇨ 24 ⇦ po sebe nasledujúcich mesiacov alebo kvôli osobitným alebo výnimočným dôvodom nemá za následok odňatie alebo stratu právneho postavenia.

3.    Členské štáty môžu stanoviť, že osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ už nie je naďalej oprávnená ponechať si právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v prípadoch, ak predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, pri zvážení závažnosti trestných činov, ktoré spáchala, ale takáto hrozba nie je dôvodom na vyhostenie ⌦ ukončenie jej oprávneného pobytu ⌫ v zmysle článku 13 12.

43a.    Členské štáty môžu odňať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v prípade zrušenia, ukončenia alebo odmietnutia obnoviť medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 14 ods. 3 a alebo článkom 19 ods. 3 smernice 2004/83/ES 2011/95/EÚ, ak bolo toto právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom získané na základe medzinárodnej ochrany.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

54.    Osoba s dlhodobým pobytom, ktorá sa zdržiava v inom členskom štáte v súlade s kapitolou III, už nie je naďalej oprávnená ponechať si právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ , ktorýé získala v prvom členskom štáte, ak je takéto právne postavenie priznané v inom členskom štáte podľa článku 26 23.

V každom prípade po šiestich rokoch neprítomnosti na území členského štátu, ktorý priznal právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, príslušná osoba už nie je naďalej oprávnená ponechať si právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v uvedenom členskom štáte.

Odlišne od druhého pododseku, dotknutý členský štát môže ustanoviť, že na základe osobitných dôvodov si osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ môže ponechať ponechá svoje právne postavenie v uvedenom členskom štáte v prípade neprítomnosti, za obdobie presahujúce počas obdobia presahujúceho šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

⇩ nový

Dotknuté členské štáty si môžu vymieňať informácie na účely overenia straty alebo odňatia právneho postavenia v súlade s prípadmi uvedenými v tomto odseku.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

65.    So zreteľom na prípady uvedené v ods. odseku 1 písm. c) a v ods. odseku 4, členské štáty, ktoré priznali právne postavenie, zabezpečia jednoduchší postup na opätovné získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom⌦ v EÚ ⌫.

Uvedený postup sa uplatní najmä v prípadoch osôb, ktoré sa zdržiavajú v druhom členskom štáte z dôvodu štúdia.

Podmienky a postup pre opätovné získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom upravuje vnútroštátne právo.

⇩ nový

V uvedených prípadoch sa členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú vyžadovať splnenie podmienok stanovených v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1.

Členské štáty nevyžadujú, aby štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o opätovné získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, spĺňali integračné podmienky.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

76.    Uplynutie platnosti povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ⌦ dlhodobý pobyt v EÚ ⌫ nesmie v žiadnom prípade mať za následok odňatie alebo stratu právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom⌦ v EÚ ⌫.

87.    Ak odňatie alebo strata právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ nemá za následok odsun ⌦ukončenie oprávneného pobytu ⌫, členský štát umožní ⌦ povolí ⌫ dotknutej osobe zostať na jeho území, ak spĺňa podmienky ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo ak nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

Článok 10

Procesné záruky

1.    Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o ⌦ priznanie právneho ⌫ postaveniea osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ alebo odňatieí tohto právneho postavenia musí byť odôvodnené. Každé takéto rozhodnutie sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s úradným postupom ⌦ oznamovania ⌫ podľa ⌦ príslušných ⌫ vnútroštátnych právnych predpisov. Oznámenie obsahuje poučenie o ⌦ dostupných ⌫ opravných prostriedkoch a lehotách na ich uplatnenie.

2.    Ak je odmietnutá zamietnutá žiadosť o ⌦ priznanie právneho ⌫ postaveniea osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ , alebo je toto právne postavenie odňaté, alebo došlo k jeho strate, alebo nie je obnovené povolenie na pobyt, dotknutá osoba má právo na opravný prostriedok v dotknutom členskom štáte.

⇩ nový

3.    Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, poskytnú držiteľom povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ a žiadateľom o takéto povolenie rovnaké procesné záruky ako sú tie, ktoré sú stanovené v ich vnútroštátnych systémoch, ak sú procesné záruky podľa takýchto vnútroštátnych systémov priaznivejšie ako záruky stanovené v tomto článku ods. 1 a 2 a v článku 7 ods. 2.

Článok 11

Poplatky

Členské štáty môžu vyžadovať úhradu poplatkov za vybavovanie žiadostí v súlade s touto smernicou. Výška poplatkov uložených členským štátom za spracovanie žiadostí nesmie byť neprimeraná ani nadmerná.

Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, od žiadateľov o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ nevyžadujú, aby uhrádzali vyššie poplatky, ako sú poplatky, ktoré boli uložené žiadateľom o vnútroštátne povolenia na pobyt.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1211

Rovnaké zaobchádzanie

1.    Osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k:

a)prístupu k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ takéto činnosti nezahŕňajú, hoci aj na prechodnú dobu, vykonávanie verejnej moci, a k podmienkam zamestnávania a pracovným podmienkam, vrátane podmienok, ktoré sa týkajú prepustenia a odmeňovania;

b)všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, vrátane študijných grantov, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

c)uznávaníiu profesionálnych diplomov, osvedčení a iných kvalifikácií, v súlade s vnútroštátnym právom;

d)⇨ častiam ⇦ sociálnemu zabezpečeniu sociálneho zabezpečenia ⇨ uvedeným v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 40 , a k⇦ sociálnej pomoci a sociálnej ochraney, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve;

e)daňovým výhodám;

f)prístupu k tovaru a službám a poskytovaniu tovaruov a služieb dostupných pre verejnosť ⇨ vrátane prístupu k súkromnému bývaniu ⇦ a k postupom pre na získanie ⇨ nájomného ⇦ ubytovania bývania;

g)slobode združovania a zapájania sa a členstva v organizácii, zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnancov ⌦ zamestnávateľov ⌫, alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane podpory priznaných ⌦ výhod poskytovaných ⌫ takýmito organizáciami, bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a bezpečnosti štátu;

h)k voľnému slobodnému prístupu na celé územie príslušného členského štátu, vrátane ⌦ v rámci ⌫ obmedzení určených vnútroštátnymi právnymi predpismi z dôvodov bezpečnosti.

2.    S ohľadom na ustanovenia ods. odseku 1, písm. b), d), e), f) a g), dotknutý členský štát môže obmedziť rovnaké zaobchádzanie v prípadoch ⌦ na prípady ⌫ , keď bydlisko ⌦ registrované ⌫ alebo obvyklé miesto pobytu osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫alebo jeho rodinných príslušníkov, na ktorých žiadal/a podporu, sa nachádza na území príslušného členského štátu.

3.    Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi v týchto prípadoch:

a)členské štáty môžu zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti v prípadoch, keď v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi spoločenstva ⌦ Únie ⌫, sú tieto činnosti vyhradené pre štátnych príslušníkov, občanov EÚ alebo občanov EHP;

b)členské štáty môžu požadovať dôkaz o zodpovedajúcej jazykovej znalosti pre prístup ku všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu. Prístup na univerzitu môže byť predmetom splnenia osobitných predpokladov na vzdelanie.

4. Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 6

44 a.    Pokiaľ ide o členský štát, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, odsekmi 3 a 4 nie je dotknutá smernica 2004/83/ES 2011/95/EÚ.

⇩ nový

5.    Osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa presťahujú do tretej krajiny, alebo ich pozostalí, ktorí sa zdržiavajú v niektorej tretej krajine a ktorí si odvodzujú svoje práva od osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, poberajú v súvislosti so starobným vekom, invaliditou a úmrtím zákonné dôchodky na základe predchádzajúceho zamestnania osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, na ktoré vznikol nárok v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, a to za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov, keď sa takíto štátni príslušníci presťahujú do tretej krajiny.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

56.    Členské štáty môžu rozhodnúť o umožnení poberania ďalšej podpory v oblastiach uvedených v ods. odseku 1

Členské štáty môžu taktiež rozhodnúť o rovnakom zaobchádzaní v oblastiach, ⌦ na ktoré sa nevzťahuje ⌫ ktoré nie sú uvedené v ods. odsek 1

⇩ nový

7.    Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, priznajú držiteľom povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ tie isté práva na rovnaké zaobchádzanie ako sú práva, ktoré sú priznané držiteľom vnútroštátnych povolení na pobyt, ak sú takéto práva na rovnaké zaobchádzanie priaznivejšie ako práva stanovené v tomto článku.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

Článok 1312

Ochrana proti vyhosteniu ⌦ rozhodnutiam o ukončení oprávneného pobytu ⌫.

1.    Členské štáty môžu rozhodnúť o vyhostení ⌦ ukončení oprávneného pobytu ⌫ osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, len ak predstavuje skutočnú a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

2.    Rozhodnutie uvedené v ods. odseku 1 nesmie byť založené na ekonomických dôvodoch.

3.    Pred prijatím rozhodnutia o vyhostení ⌦ ukončení oprávneného pobytu ⌫ osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ , členský štát zohľadní tieto faktory:

a)dĺžku pobytu na jeho území;

b)vek príslušnej osoby;

c)dôsledky pre príslušnú osobu a rodinných príslušníkov;

d)spojenie s krajinou pôvodu, alebo stratu spojenia s krajinou pôvodu.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 7 písm. a) (prispôsobené)

3a4.    Ak sa členský štát rozhodne vyhostiť ⌦ ukončiť oprávnený pobyt ⌫ osobuy s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ , ktorej povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4, požiada členský štát uvedený v poznámke, aby potvrdil, či daná osoba v tomto členskom štáte stále požíva medzinárodnú ochranu ⌦ sa danej osobe v dotknutom členskom štáte stále poskytuje medzinárodná ochrana ⌫. Členský štát uvedený v poznámke odpovie najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o informáciu.

3b5.    Ak osobea s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ stále požíva medzinárodnú ochranu ⌦ sa stále poskytuje medzinárodná ochrana ⌫ v členskom štáte uvedenom v poznámke, vyhostí sa ⌦ vyžaduje sa, aby táto osoba s súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2008/115/ES odišla ⌫ do tohto uvedeného členského štátu, ktorý ju a členov jej rodiny ⌦ jej rodinných príslušníkov ⌫ bezodkladne prijme späť bez formalít, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo a zásada celistvosti rodiny.

3c6.    Odchylne od odseku 3b 5, členský štát, ktorý prijal rozhodnutie o vyhostení ⌦ ukončení oprávneného pobytu ⌫, má v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami naďalej právo odsunúť ⌦ vyhostiť alebo vrátiť⌫ osobu s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ do inej krajiny ako členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, ak táto osoba spĺňa podmienky uvedené v článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES 2011/95/EÚ.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

47.    V prípade prijatia rozhodnutia o vyhostení ⌦ ukončení oprávneného pobytu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ ⌫ sa osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ poskytnú účinné opravné prostriedky v dotknutom členskom štáte.

58.    Osobám s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ bez dostatočných zdrojov musí byť poskytnutá právna pomoc za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na štátnych príslušníkov štátu, v ktorom sa zdržiavajú.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 7 písm. b)

69.    Týmto článkom nie je dotknutý článok 21 ods. 1 smernice 2004/83/ES 2011/95/EÚ.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1413

Priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia ⌦ Vnútroštátne povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou ⌫

⇨ Touto smernicou nie je dotknuté právo ⇦ Členské štáty členských štátov môžu vydávať povolenia na pobyt s trvalou alebo neobmedzenou platnosťou ⇨ iné ako povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydávané v súlade s touto smernicou ⇦ za podmienok, ktoré sú priaznivejšie ako tie, ktoré sú ustanovené touto smernicou. Takéto povolenia na pobyt nezakladajú právo na pobyt v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v kapitole podľa kapitoly III tejto smernice.

⇩ nový

Článok 15
Rodinní príslušníci 

1.    Deti osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ktoré sa narodili alebo boli osvojené na území členského štátu, ktorý tejto osobe vydal povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ, automaticky získajú právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ bez toho, aby podliehali podmienkam stanoveným v článkoch 4 a 5. Osoba s dlhodobým pobytom v EÚ podá na príslušné orgány členského štátu, v ktorom má pobyt, žiadosť o získanie povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ pre svoje dieťa.

2.    Odchylne od článku 4 ods. 1 tretieho pododseku a článku 7 ods. 2 prvého pododseku smernice 2003/86/ES sa integračné podmienky a opatrenia v nich uvedené môžu uplatniť iba vtedy, ak bolo dotknutým osobám udelené právo na zlúčenie rodiny.

3.    Ak sú splnené podmienky na zlúčenie rodiny, rozhodnutie sa odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2003/86/ES prijme a oznámi čo najskôr, najneskôr však do 90 dní odo dňa predloženia žiadosti o zlúčenie rodiny. Článok 7 ods. 2 a článok 10 tejto smernice sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom.

4.    Odchylne od článku 14 ods. 2 smernice 2003/86/ES členské štáty nepreskúmajú situáciu na svojom trhu práce.

5.    Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, priznajú rodinným príslušníkom osôb s dlhodobým pobytom v EÚ rovnaké práva, ako sú práva, ktoré sú priznané rodinným príslušníkom držiteľov takýchto vnútroštátnych povolení na pobyt, ak sú takéto práva priaznivejšie ako práva stanovené v odsekoch 1 až 4 tomto článku.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

KAPITOLA III    

POBYT V ĎALŠÍCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 1614

Zásady

1.    Osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ získa právo na pobyt na území ⇨ druhého ⇦ iného členského štátu, ako je ten, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom na obdobie presahujúce tri mesiace za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v tejto kapitole.

2.    Osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ sa môže zdržiavať v druhom členskom štáte z týchto dôvodov:

a)vykonávanie hospodárskej činnosti vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti;

b)štúdií, alebo odborného vzdelávania;

c)iné účely.

3.    V prípadoch vykonávania hospodárskej činnosti v forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti podľa ods. 2 písm. a), môžu členské štáty preskúmať situáciu na trhu práce a uplatniť svoje vnútroštátne postupy s ohľadom na požiadavky, prípadne obsadenie voľného miesta alebo na vykonávanie takýchto činností.

Z dôvodov politiky pracovného trhu môže členský štát uprednostniť občanov únie pred štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ak tak ustanovujú právne predpisy spoločenstva, ako aj pred štátnymi príslušnikmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú a poberajú podporu v nezamestnanosti v dotknutom členskom štáte.

4.    Odlišne od ustanovení ods. 1, môžu členské štáty obmedziť celkový počet osôb, oprávnených na udelenie práva na pobyt za predpokladu, že takéto obmedzenia sú už ustanovené v platných právnych predpisoch na prijatie štátnych príslušníkov tretích krajín v čase prijatia tejto smernice.

53.    Táto kapitola sa netýka pobytu osôb s dlhodobým pobytom na území členských štátov:

a)ako zamestnancov, vyslaných poskytovateľom služieb na účely cezhraničného poskytovania služieb;

b)ako poskytovateľov cezhraničných služieb.

Členské štáty môžu rozhodnúť, v súlade s vnútroštátnym právom, o podmienkach, za ktorých sa môžu osoby s dlhodobým pobytom, ktorí si želajú presťahovať sa do druhého členského štátu s cieľom vykonáťvania hospodárskej činnosti hospodársku činnosť ako sezónni pracovníci, sa môžu zdržiavať v tomto členskom štáte. Cezhraniční pracovníci môžu taktiež podliehať osobitným ustanoveniam vnútroštátneho práva.

64.    Táto kapitola sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté príslušné právne predpisy spoločenstva ⌦ Únie ⌫, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia so zreteľom na štátnych príslušníkov tretej krajiny tretích krajín.

Článok 1715

Podmienky naPobyt v druhom členskom štáte

1.    Osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ je povinná ⌦ požiada ⌫ čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov po vstupe na územie druhého členského štátu požiadať príslušné orgány tohto členského štátu o povolenie na pobyt.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Členské štáty môžu prijať ⇨ akceptujú ⇦, že aby osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ predložila žiadosť o povolenie na pobyt príslušným orgánom druhého členského štátu, a to ešte počas pobytu na území prvého členského štátu.

2.    Členské štáty môžu od dotknutých osôb požadovať predloženie dôkazov o tom, že majú:

a)stabilné a pravidelné finančné zdroje, ⇨ tiež poskytnuté treťou stranou, ⇦ ktoré sú postačujúce pre nich samých a členov ich rodín ich rodinných príslušníkov bez toho, aby boli odkázaní na ⌦ využívali ⌫ sociálnu pomoc príslušného členského štátu. Pre každú z kategórií, uvedených v článku 14 16 ods. 2, členské štáty vyhodnotia tieto zdroje s ohľadom na ich povahu charakter a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy výšku minimálnych miezd a dôchodkov;

b)zdravotné poistenie, pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte, bežne pokryté v prípade ich vlastných štátnych príslušníkov v dotknutom členskom štáte.

3.    Členské štáty môžu požadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, aby vyhoveli integračným opatreniam v súlade s vnútroštátnym právom.

Táto podmienka sa nevzťahuje na prípady, ak sa vyžaduje od dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, aby vyhovel integračným podmienkam na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 2

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, od dotknutej osoby sa môže požadovať účasť na jazykových kurzoch.

4.    K žiadosti sa priloží písomné potvrdenie podľa vnútroštátneho práva, že príslušná osoba spĺňa príslušné podmienky, ako aj povolenie na dlhodobý pobyt a platný cestovný doklad alebo ich overené kópie.

Dôkazy, uvedené v prvom pododseku môžu taktiež zahŕňať dokumenty, ktoré sa týkajú zodpovedajúceho ubytovania.

Predovšetkým:

a)v prípade vykonávania hospodárskej činnosti môže druhý členský štát požadovať od príslušnej osoby predloženie dôkazu:

i)o tom, že ak sú v zamestnaneckom pomere, že majú pracovnú zmluvu, vyhlásenie od zamestnávateľa, že sú prijatí, alebo návrh pracovnej zmluvy, za podmienok určených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty určia, ktoré z uvedených foriem dôkazov, požadujú;

ii)o tom, že ak sú samostatne zárobkovo činní, že majú dostatočné finančné prostriedky ⌦ potrebné ⌫ v súlade s vnútroštátnym právom na vykonávanie hospodárskej činnosti v takom rozsahu, s uvedením potrebných dokumentov a povolení;

b)v prípade štúdia alebo odborného vzdelávania, môže druhý členský štát požadovať od príslušnej osoby poskytnutie dôkazu o prijatí na akreditované zariadenie s cieľom štúdiaí alebo odborného vzdelávania.

⇩ nový

Pokiaľ ide o výkon hospodárskej činnosti v rámci regulovaného povolania, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES, na účely požiadania o povolenie na pobyt v druhom členskom štáte sa s osobami s dlhodobým pobytom v EÚ zaobchádza rovnako ako s občanmi Únie, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií, v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

5.    Osobe s dlhodobým pobytom v EÚ sa umožní, aby v druhom členskom štáte začala pracovať alebo študovať najneskôr 30 dní po dátume predloženia úplnej žiadosti.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1816

⌦ Pobyt v druhom členskom štáte pre ⌫ rodinných príslušníkov Rodinní príslušníci

1.    Ak osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ vykonáva svoje právo na pobyt v druhom členskom štáte a rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, sú rodinní príslušníci, ktorí spĺňajú podmienky uvedenéí v článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES oprávnení doprevádzať alebo sa pripojiť k osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫.

2.    Ak osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ vykonáva svoje právo na pobyt v druhom členskom štáte a rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, môžu byť rodinní príslušníci, iní ako tí, ktorí sú uvedení v článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES, oprávnení doprevádzať alebo sa pripojiť k osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫.

3.    S ohľadom na predloženie žiadosti o povolenie na pobyt sa uplatňujú ustanovenia článku 15 17 ods. 1.

4.    Druhý členský štát môže požadovať od príslušných rodinných príslušníkov spolu s ich žiadosťou o povolenie na pobyt predloženie:

a)povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ES ⌦ dlhodobý pobyt v EÚ ⌫ alebo povolenia na pobyt a platného cestovného dokladu, alebo ich overené kópie overených kópií;

b)dôkazu o tom, že sa zdržiavajú ako rodinní príslušníci osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v prvom členskom štáte;

c)dôkazu o tom, že majú stabilné a pravidelné finančné zdroje, ⇨ tiež poskytnuté treťou stranou, ⇦ ktoré sú pre nich dostatočné bez toho, aby boli odkázaní na ⌦ využívali ⌫ sociálnu pomoc príslušného členského štátu alebo že osoba s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ má pre nich takéto zdroje a poistenie, ako aj zdravotné poistenie, pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte. Členské štáty vyhodnotia tieto zdroje s ohľadom na ich charakter povahu a pravidelnosť a môžue vziať do úvahy výšku minimálnych príjmov miezd a dôchodkov.

5.    Smernica 2003/86/ES sa uplatňuje, aj keď rodina ešte nebola založená vytvorená v prvom členskom štáte.

Článok 1917

Verejný poriadok a bezpečnosť štátu

1.    Členské štáty môžu odmietnuť žiadosti o povolenie na pobyt osôb s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ alebo členov ich rodín ich rodinných príslušníkov, ak dotknutá osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu.

Pri prijímaní príslušného rozhodnutia členský štát zváži závažnosť alebo druh trestného činu proti verejnému poriadku alebo bezpečnosti štátu, spáchaného osobou s dlhodobým pobytom, alebo jeho rodinného príslušníkaým príslušníkom (rodinných príslušníkovrodinnými príslušníkmi), alebo nebezpečenstva, ktoré hrozí od dotknutej osoby.

2.    Rozhodnutie uvedené v ods. odseku 1 nesmie byť založené na ekonomickom základeekonomických dôvodoch.

Článok 2018

Verejné zdravie

1.    Členské štáty môžu odmietnuť žiadosti o povolenie na pobyt osôb s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, alebo ich rodín rodinných príslušníkov, ak ⌦ dotknuté ⌫ osoby predstavujú hrozbu pre verejné zdravie ohrozenie verejného zdravia ⇨ , ako je vymedzené v článku 2 bod 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 41  ⇦.

2.    Jediné choroby, kvôli ktorým môže byť odmietnuté povolenie vstupu alebo právo na pobyt na území druhého členského štátu, sú choroby určené príslušnými opatreniami Svetovej zdravotníckej organizácie a také ďalšie infekčné alebo nákazlivé parazitárne ochorenia, ktoré sú predmetom ochranných ustanovení vo vzťahu k štátnym príslušníkom hostiteľskej krajiny. Členské štáty nesmú zavádzať nové obmedzujúce ustanovenia alebo postupy.

3.    Ochorenia, získané po vydaní prvého povolenia na pobyt v druhom členskom štáte, nie sú dôvodom na odmietnutiu obnoviť povolenie alebo k vyhosteniu z krajiny.

4.    Členský štát môže vyžadovať zdravotné vyšetrenie osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby sa potvrdilo, že tieto netrpia žiadnou chorobou podľa ods. 2. Takéto zdravotné vyšetrenia, ktoré môžu byť bezplatné, sa nevykonávajú systematicky.

Článok 2119

Skúmanie žiadostí a vydávanie povolení na pobyt

1.    Príslušné vnútroštátne orgány ⇨ prijmú rozhodnutie o žiadosti a písomne ho oznámia žiadateľovi čo najskôr, najneskôr však do 90 dní  ⇦ spracujú žiadosti do štyroch mesiacov od dátumu ich podania ⌦ žiadostí ⌫.

Ak k žiadosti nie sú pripojené písomné dôkazy, uvedené v článkoch 15 17 a 16 18 alebo vo výnimočných prípadoch spojené s ťažkosťami ⌦ spojených so zložitosťou ⌫ preskúmavania žiadostí, môže byť lehota uvedená v prvom pododseku predĺžená na dobu nepresahujúcu tri mesiace ⇨ 30 dní ⇦. V takých prípadoch príslušné vnútroštátne orgány informujú o tejto skutočnosti žiadateľa.

2.    V prípade splnenia podmienok ustanovených v článkoch 14, 16, 15 17 a 16, 18, za predpokladu dodržania ustanovení vzťahujúcich sa na verejný poriadok, bezpečnosť štátu a verejné zdravie v článkoch 17 19 a 18 20, druhý členský štát vydá osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ obnoviteľné povolenie na pobytu. Toto povolenie na pobyt musí byť ⌦ je ⌫ na základe podania žiadosti v prípade požiadavky ⌦ , ak sa vyžaduje ⌫, obnoviteľné po uplynutí platnosti. Druhý členský štát informuje prvý členský štát o svojom rozhodnutí.

3.    Druhý členský štát je povinný ⌦ vydá ⌫ rodinným príslušníkom osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ vydať obnoviteľné povolenia na pobyt, platné počas rovnakej dobyrovnakého obdobia, ako povolenie vydané osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ .

⇩ nový

4.    Odchylne od článku 15 ods. 1 smernice 2003/86/ES možno na účely výpočtu dĺžky pobytu vyžadovaného na získanie samostatného povolenia na pobyt kumulovať pobyt v rôznych členských štátoch. Členské štáty môžu vyžadovať, aby predloženiu žiadosti o samostatné povolenie na pobyt predchádzali dva roky oprávneného a nepretržitého pobytu na území členského štátu, v ktorom je žiadosť o samostatné povolenie na pobyt predložená.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 8 (prispôsobené)

Článok 2219a

Zmeny povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ

1.    Ak povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4 a ak sa zodpovednosť za medzinárodnú ochranu osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnym právom presunie na druhý členský štát pred tým, než tento členský štát vydá povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ uvedené v článku 8 ods. 5, tento druhý členský štát požiada členský štát, ktorý povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ vydal, aby poznámku zodpovedajúcim spôsobom zmenil.

2.    Ak sa osobe s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ poskytne medzinárodná ochrana v druhom členskom štáte pred tým, než tento členský štát vydal povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ uvedené v článku 8 ods. 5, tento druhý členský štát požiada členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom- ⌦ dlhodobý pobyt v⌫ EÚ, aby ho zmenil s cieľom zápisu poznámky uvedenej v článku 8 ods. 4.

3.    Na základe žiadosti uvedenej v odsekoch 1 a 2 vydá členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom- ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ, zmenené povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – ⌦ dlhodobý pobyt v ⌫ EÚ najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti druhého členského štátu.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2320

Procesné záruky

1.    Každé rozhodnutie o odmietnutí zamietnutí žiadosti o povolenie na pobyt musí byť odôvodnené. Dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa oznámi v súlade s úradným postupom pri oznamovaní oznamovania podľa príslušných vnútroštátnych predpisov. Oznámenie obsahuje poučenie o ⌦ dostupných ⌫ opravných prostriedkoch a lehotách na ich uplatnenie.

Akékoľvek dôsledky následky , vyplývajúce z neprijatia takéhoto rozhodnutia v lehote uvedenej v článku 19 21 ods. 1, sa upravia vo vnútroštátnych právnych predpisoch príslušného členského štátu.

2.    Pri odmietnutí zamietnutí žiadosti o povolenie na pobyt alebo ak povolenie nie je obnovené, alebo je odňaté, dotknutá osoba má právo na opravný prostriedok v dotknutom členskom štáte.

Článok 2421

Rovnaké zZaobchádzanie v druhom členskom štáte

1.    Čo najskôr po získaní povolenia na pobyt, ustanoveného v článku 19 21 v druhom členskom štáte, osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ ⇨ a ich rodinní príslušníci ⇦ majú ⌦ v uvedenom členskom štáte ⌫ nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach a za podmienok uvedených v článku 11 12.

2.    Osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ ⇨ a ich rodinní príslušníci ⇦ majú prístup na trh práce v súlade s ustanoveniami ods. odsekom 1.

Členské štáty môžu ustanoviť, že osoby uvedené v článku 14 ods. 2 písm. a) majú obmedzený prístup k činnostiam s ohľadom na zamestnanie, ktoré sa odlišujú od tých, na ktoré dostali povolenie na pobyt na základe podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov.

⇩ nový

Členské štáty môžu stanoviť, že osoby s dlhodobým pobytom v EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, oznámia príslušným orgánom každú zmenu zamestnávateľa alebo hospodárskej činnosti. Takáto požiadavka nemá vplyv na právo dotknutej osoby prijať a vykonávať novú činnosť.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Členské štáty môžu rozhodnúť, v súlade s vnútroštátnym právom, o podmienkach, za ktorých môžu osoby uvedené v článku 14 16 ods. 2 písm. b) alebo c) ⇨ a ich rodinní príslušníci ⇦ mať prístup k zamestnaniu, alebo samostatnej zárobkovej činnosti.

3.    Členovia rodiny osoby s dlhodobým pobytom požívajú po získaní povolenia na pobyt, ustanoveného podľa článku 19 v druhom členskom štáte, v tomto členskom štáte rovnaké práva, ktoré sú uvedené v článku 14 smernice 2003/86/ES.

Článok 2522

Odňatie povolenia na pobyt a povinnosť readmisie ⌦ prijať osobu späť ⌫

1.    Kým štátny príslušník tretej krajiny nezískal právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫, môže druhý členský štát rozhodnúť o odmietnutí zamietnutí obnovenia alebo o odňatí povolenia na pobyt a môže uložiť dotknutej osobe a jej rodinným príslušníkom, v súlade s postupmi ustanovenými vnútroštátnym právom, vrátane postupov týkajúcich sa odsunu, opustiť jeho územie v týchto prípadoch:

   a)    na základe verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu, ako je vymedzené ⌦ sa uvádza ⌫ v článku 17 19;

   b)    keď sa ďalej neplnia už nie sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 14 16, 15 17 a 16 18;

c)keď sa štátny príslušník tretej krajiny nezdržiava oprávnene v príslušnom členskom štáte.

2.    Ak druhý členský štát príjme jedno z opatrení uvedených v ods. odseku 1, ⇨ požiada dotknutú osobu a jej rodinných príslušníkov, aby odišli na územie prvého členského štátu v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2008/115/ES .⇦ pPrvý členský štát je povinný bezodkladne prijať ⌦ prijme ⌫ späť bez formálnych postupov osobu s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ a jej rodinných príslušníkov. Druhý členský štát oznámi ⌦ informuje ⌫ prvému členskému štátu prvý členský štát ⇨ o uplatnení postupu uvedeného v článku 6 ods. 2 smernice 2008/115/ES ⇦ svoje rozhodnutie.

3.    Kým štátny príslušník tretej krajiny nezískal postavenie osoby s dlhodobým pobytom a bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť readmisie uvedená v ods. 2, druhý členský štát môže prijať rozhodnutie o odsune štátneho príslušníka tretej krajiny z územia únie, v súlade a so zárukami ustanovenými v článku 12 zo závažných dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu.

V takýchto prípadoch, pri prijímaní uvedeného rozhodnutia, je druhý členský štát povinný sa poradiť s prvým členským štátom.

Ak druhý členský štát prijme rozhodnutie o odsune dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný prijať primerané opatrenia na jeho účinné vykonanie. V takýchto prípadoch poskytne druhý členský štát prvému členskému štátu príslušné informácie s ohľadom na vykonanie rozhodnutia o odsune.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 9 (prispôsobené)

⇨ nový

33 a.    Ak nebola ⌦ medzitým ⌫ medzinárodná ochrana odňatá alebo ak osoba nepatrí do jednej z kategórií uvedených v článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES 2011/95/EÚ, odsek 3 tohto článku sa nevzťahuje na ⇨ druhý členský štát nevyhostí ani nevráti ⇦ štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ ⌦ povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ ⌫ vydané prvým členským štátom obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4 tejto smernice.

Týmto odsekom nie je dotknutý článok 21 ods. 1 smernice 2004/83/ES 2011/95/EÚ.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

4.    Rozhodnutia o odsune nesmú byť spojené s trvalým zákazom pobytu v prípadoch uvedených v ods. 1 písm. b) a c).

45.    Povinnosť vykonať readmisiu ⌦ prijať osobu späť ⌫ uvedenáú v ods. odseku 2 sa uplatňuje bez toho, aby to malo dopad na tým bola dotknutá možnosť osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ a jej rodinných príslušníkov presťahovať sa do tretieho členského štátu.

Článok 2623

Získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v druhom členskom štáte

1.    Po predložení žiadosti druhý členský štát prizná osobám s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ právne ⌫ postavenie, ktoré je ustanovené v článku 7 za predpokladu dodržania ustanovení článkov 3, 4, 5 a 6. Druhý členský štát oznámi svoje rozhodnutie prvému členskému štátu.

⇩ nový

2.    Odchylne od článku 4 ods. 1 a 3 druhý členský štát prizná právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí po získaní práva na pobyt v súlade s touto kapitolou sa oprávnene a nepretržite zdržiavali na jeho území tri roky bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti.

3.    Druhý členský štát nie je povinný priznať nárok na sociálnu pomoc alebo príspevok na živobytie počas štúdia vrátane odborného vzdelávania pozostávajúci zo študentských štipendií alebo študentských pôžičiek iným osobám s dlhodobým pobytom v EÚ, ako sú pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, a ich rodinným príslušníkom, pred ukončením päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu na jeho území.

Druhý členský štát môže rozhodnúť, že prizná nárok na takúto pomoc osobám s dlhodobým pobytom v EÚ pred ukončením päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu za predpokladu, že zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s inými občanmi Únie, ktorí vykonávajú práva na voľný pohyb v súlade so smernicou 2004/38/ES alebo článkom 21 ZFEÚ, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo osoby, ktoré si zachovávajú takého postavenie, s ich rodinnými príslušníkmi, ako aj s inými štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo osoby, ktoré si zachovávajú takého postavenie, na základe dohody medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej, a s ich rodinnými príslušníkmi.

4.    Odchylne od článku 13 ods. 2 a výlučne pred ukončením päťročného obdobia oprávneného a nepretržitého pobytu na jeho území môže druhý členský štát prijať rozhodnutie o ukončení oprávneného pobytu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ, ktorá ukončila svoje zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť, pokiaľ táto osoba nemá dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov ani komplexné krytie zdravotného poistenia, aby sa nestala neprimeranou záťažou pre jeho systém sociálnej pomoci.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

25.    Postup stanovený v článku 7 sa vzťahuje na predloženie a preskúmanie žiadostí o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom ⌦ v EÚ ⌫ v druhom členskom štáte. Ččlánok 8 sa vzťahuje na vydávanie povolenia k pobytu na pobyt. Pri odmietnutí zamietnutí žiadosti sa uplatňujú procesné záruky podľa článku 10.

KAPITOLA IV    

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

⇩ nový

Článok 27
Prístup k informáciám 

1.    Členské štáty zabezpečia, aby boli pre žiadateľov o povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ ľahko dostupné informácie týkajúce sa:

a)všetkých písomných dôkazov potrebných k žiadosti;

b)podmienok na získanie právneho postavenia a podmienok pobytu, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov vrátane ich práv a povinností a procesných záruk.

2.    Ak členské štáty vydávajú vnútroštátne povolenia na pobyt v súlade s článkom 14, zabezpečia rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ, aký sa poskytuje v súvislosti s takýmito vnútroštátnymi povoleniami na pobyt.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

Článok 2824

Správa a revízna doložka

Pravidelne a po prvýkrát najneskôr do 23. januára 2011 ⌦ [dva roky po uplynutí lehoty na transpozíciu] ⌫, Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhne také ⌦ akékoľvek ⌫ zmeny a doplnenia, ktoré môžu byť ⌦ , ktoré sa považujú za ⌫ potrebné. Tieto návrhy na zmeny a doplnenia sa ⌦ v prípade potreby ⌫ vykonajú na základe priorít vo vzťahu k článkom ⌦ prednostne v súvislosti s článkami ⌫ 4, 5, 9, 11 12 a kapitoloue III.

⇩ nový

V uvedenej správe Komisia osobitne posúdi vplyv vyžadovaného obdobia pobytu stanoveného v článku 4 ods. 1 na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane možných prínosov skrátenia tohto obdobia, pričom okrem iného zohľadní rôzne faktory relevantné z hľadiska integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch.

🡻 2011/51/EÚ článok 1 bod 10

⇨ nový

Článok 2925

Kontaktné body

Členské štáty určia kontaktné body, ktoré budú zodpovedné za prijímanie a odovzdávanie informácií a dokumentácie uvedených v článkoch 8, ⇨ 9, ⇦ 1213, 1921, 19a22, 22 25 a 23 26.

🡻 2003/109/ES (prispôsobené)

⇨ nový

Členské štáty zabezpečia zodpovedajúcu spoluprácu a výmenu informácií a dokumentácieu podľa prvého odseku.

Článok 3026

Transpozícia

1.    Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s ⌦ článkom 1 písm. b), článkom 4 ods. 1 až 3 a ods. 5, článkom 5 ods. 2 a 4, článkom 7 ods. 1, 2 a 4, článkom 8 ods. 3, článkom 9 ods. 1 písm. c), ods. 2, 5 a 6, článkom 10 ods. 3, článkom 11, článkom 12 ods. 1 písm. d) a f), ods. 2, 5 a 7, článkom 13, článkom 14, článkom 15, článkom 16 ods. 1, článkom 17 ods. 1, 2, 4 a 5, článkom 18 ods. 1, článkom 20, článkom 21 ods. 1 a 4, článkom 24, článkom 25 ods. 1, 2 a 3, článkom 26 ods. 2 až 4, článkom 27, článkom 28 a článkom 29 ⌫ touto smernicou najneskôr do 23. januára 2006 ⇨ […] ⇦. Bezodkladne o tom informujú Komisiui ⌦ oznámia znenie týchto opatrení ⌫.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich uverejnení odkaz na túto smernicu. ⌦ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. ⌫ Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. ⌦ Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. ⌫

⌦ 2.    Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. ⌫

⌦ Článok 31 ⌫

⌦ Zrušenie ⌫

⌦ Smernica 2003/109/ES zmenená smernicou uvedenou v prílohe I, časti A sa zrušuje s účinnosťou od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 30 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva uvedených v prílohe I, časti B. ⌫

⌦ Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II. ⌫

Článok 3227

Nadobudnutie účinnosti ⌦ a uplatňovanie ⌫

Táto smernica nadobúda účinnosť ⌦ dvadsiatym ⌫ dňom ⌦ po ⌫ jej uverejneniaí v Úradnom vestníku Európskej únie.

⌦ Článok 1 písm. a), článok 3, článok 4 ods. 4 a 6, článok 5 ods. 1 a 2, článok 6, článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 2 a 4 až 6, článok 9 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 až 4, 7 a 8, článok 10 ods. 1 a 2, článok 12 ods. 1 písm. a) až c) a e) až h), ods. 3, 5 a 7, článok 13 ods. 1 a 3 až 9, článok 16 ods. 2 až 4, článok 17 ods. 2 a 3, článok 18 ods. 2 až 5, článok 19, článok 20, článok 21 ods. 2 a 3, článok 22, článok 23, článok 25 ods. 3 a 4 a článok 26 ods. 1 a 3 sa uplatňujú od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 30 ods. 1 prvom pododseku....]. ⌫

Článok 3328

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom v súlade so ⌦ Zmluvami ⌫ Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli

(1)     COM(2020) 609 final .

(2)    COM/2022/655.

(3)    COM/2022/657.

(4)     https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Migration_and_migrant_population_statistics#Migrant_population:_23_million_non-EU_citizens_living_in_the_EU_on_1_January_2020 .

(5)     http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=migr_reslong&lang=en .

(6)    Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).

(7)     https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/policies/legal-migration/fitness-check_en#:~:text .

(8)     KOM(2011) 0585 , prvá správa o vykonávaní, a  COM(2019) 161 , druhá správa o vykonávaní.

(9)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 o nových spôsoboch legálnej migrácie pracovnej sily [2020/2010(INI)] .

(10)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 s odporúčaniami Komisii o politike a práve v oblasti legálnej migrácie [2020/2255(INL)] .

(11)     COM(2020) 609 final .

(12)    Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17), revidovaná smernicou (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. L 382, 28.10.2021, s. 1 – 38).

(13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1 – 9). Prepracované znenie smernice o jednotnom povolení je takisto súčasťou balíka opatrení v oblasti zručností a talentov.

(14)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(15)    Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(18)    COM(2020) 758 final.

(19)    COM(2020) 456 final.

(20)    COM(2020) 274 final.

(21)    Žiadnym opatrením navrhovaným v oblasti legálnej migrácie však „nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby“ (článok 79 ods. 5 ZFEÚ).

(22)    Pozri kontrolu vhodnosti, strana 3.

(23)     https://ec.europa.eu/home-affairs/system/files/2019-03/201903_legal-migration-check-annex-3aii-icf_201806.pdf .

(24)     https://ec.europa.eu/home-affairs/content/public-consultation-future-eu-legal-migration_en .

(25)    ICF, Study in support of the Impact assessments on the revision of Directive 2003/109/EC and Directive 2011/98/EU (Štúdia na podporu posúdení vplyvu revízie smernice 2003/109/ES a smernice 2011/98/EÚ).

(26)    EMS, Ad hoc prieskum na podporu štúdie posúdenia vplyvu revízie smernice o jednotnom povolení, 2021.36.

(27)    Pozri akčný plán Európskej komisie pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027.

(28)    Preskúmanie akčného plánu Komisie v polovici trvania sa uskutoční na konci roka 2024.

(29)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2021_commission_work_programme_annexes_en.pdf .

(30)    Správa Komisie o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii, COM(2019) 12 final.

(31)    Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004. s. 44).

(32)    Pozri prílohu I, časť A.

(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77). 

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(35)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(37)    Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. ES L 251, 3.10.2003, s. 12).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(39)    Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 4. 2022

COM(2022) 650 final

PRÍLOHY

k

návrhu

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoréí sú osobami s dlhodobým pobytom (prepracované znenie)

{SEC(2022) 200 final} - {SWD(2022) 650 final} - {SWD(2022) 651 final}

🡹 

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica so zoznamom jej zmien 
(v zmysle článku 31)

Časť B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva 
(v zmysle článku 31)

_____________

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

_________