EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 3. 2022
COM(2022) 133 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov
1.Úvod
Nevyprovokovaná ruská invázia na Ukrajinu ešte viac destabilizovala už aj tak krehké poľnohospodárske trhy. Pandémia COVID-19 a zmena klímy dostávajú poľnohospodárstvo na celom svete pod tlak. V najnovšej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa uvádza, ako sa hrozby pre potravinovú bezpečnosť a výživu spôsobené suchom, záplavami a vlnami horúčav, ako aj zvyšovaním hladiny morí už prejavujú a budú rásť v dôsledku globálneho otepľovania, ktoré postihuje najmä zraniteľné regióny 1 .
Na komoditných trhoch sa už pred inváziou prejavil výrazný nárast cien, ktorý poľnohospodárske trhy pociťovali zvyšovaním nákladov na energie a hnojivá a následným nárastom poľnohospodárskych cien. Ceny potravín v EÚ sa v porovnaní s februárom minulého roka zvýšili o 5,6 %.
Dodávky potravín momentálne v EÚ nie sú ohrozené. EÚ je vo veľkej miere sebestačná, pokiaľ ide o kľúčové poľnohospodárske výrobky a zároveň je hlavným vývozcom pšenice a jačmeňa a takisto je vo veľkej miere schopná pokryť spotrebu iných základných plodín, ako je kukurica alebo cukor. EÚ je tiež vo veľkej miere sebestačná, pokiaľ ide o produkty živočíšnej výroby vrátane mliečnych výrobkov a mäsa, pričom významnou výnimkou sú morské plody.
V dôsledku invázie na Ukrajinu a celosvetového rozmachu cien komodít sa však zvyšujú ceny na trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami a produktmi z morských plodov, čím sa odhalila zraniteľnosť nášho potravinového systému: naša závislosť od dovozu napr. energií, hnojív a krmív. Zvyšujú sa tým aj náklady výrobcov a ovplyvňuje to cenu potravín, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o kúpnu silu spotrebiteľov a príjmy výrobcov.
Narušenie obchodu vyvoláva vážne obavy v súvislosti s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou, ktoré vyplývajú z krátkodobého vplyvu vojny a dlhodobejších neistôt, ktoré ju sprevádzajú. K dramatickému nedostatku potravín dochádza v obliehaných ukrajinských mestách. Dôležité obchodné toky obilnín a olejnín z Čierneho mora sa prakticky zastavili.
Vojna na Ukrajine dramaticky zmenila očakávania trhu a ovplyvnila ceny všetkých komodít vrátane agropotravinárskych primárnych produktov. Obavy v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou sa sústreďujú najmä na celosvetový trh s pšenicou. Ceny na termínovaných trhoch s pšenicou sa od invázie zvýšili o 70 %. Celosvetová produkcia pšenice je v ohrození jednak v dôsledku šoku na strane dodávky vyplývajúceho z veľkosti podielu Ukrajiny a Ruska na trhoch s pšenicou, ako aj šoku na strane vstupných nákladov, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, dusíkaté hnojivá a kyslík. Na uspokojenie potravinových potrieb na celom svete v tejto a ďalšej sezóne by bolo potrebné nájsť náhradu vo výške až 25 miliónov ton. 2
Teraz je čas preukázať solidaritu viac ako kedykoľvek predtým. V tomto oznámení sa uvádza reakcia Komisie na výzvu Európskej rady vo vyhlásení z Versailles z 10. a 11. marca 2022, aby predstavila možnosti riešenia rastúcich cien potravín a problému celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Vychádza z posúdenia situácie (príloha 1) a stavia na svojej vízii spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu stanovenej v Európskej zelenej dohode a stratégii Z farmy na stôl. Navrhujú sa v ňom krátkodobé opatrenia na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva na Ukrajine, celosvetovej potravinovej bezpečnosti, ako aj výrobcov a spotrebiteľov v EÚ. Zároveň je výzvou na riešenie nedostatkov, ktoré odhalila rozvíjajúca sa kríza, a to spôsobmi, ktoré posilnia prechod na udržateľné, odolné a spravodlivé potravinové systémy v EÚ a na celom svete.
2.Celosvetová potravinová bezpečnosť
Hrozí, že invázia Ruska na Ukrajinu bude mať vážne dôsledky pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť, a to nielen na Ukrajine, ale aj v mnohých krajinách s nedostatkom potravín v Afrike (vrátane subsaharskej Afriky), na Blízkom východe a západnom Balkáne. Spolu s rastúcimi cenami potravín to pravdepodobne zvýši chudobu a nestabilitu v týchto krajinách.
Potravinová bezpečnosť na vojnou zničenej Ukrajine vyvoláva veľké obavy, najmä preto, že sa zdá, že Rusko sa schválne zameriava na zásoby potravín a skladovacie priestory a ničí ich. Vo výzve OSN sa odhaduje, že na Ukrajine bude postihnutých 18 miliónov ľudí vrátane 6,7 milióna osôb, ktoré budú vnútorne vysídlené. Nedostatok potravín v mestách a milióny utečencov a vysídlených osôb si vyžadujú naliehavú potravinovú pomoc Ukrajine. Humanitárni aktéri, ako napríklad Svetový potravinový program, poskytujú potravinovú pomoc a rozširujú svoje pôsobenie. EÚ mobilizuje pomoc prostredníctvom svojich mechanizmov civilnej ochrany a humanitárnych mechanizmov. Humanitárna pomoc EÚ, ktorá už teraz funguje, predstavuje 93 miliónov EUR pre Ukrajinu a Moldavsko vrátane potravinovej pomoci a podpory na základné potreby.
Úroda na Ukrajine, ktorá je nazývaná aj obilnicou Európy, bude v roku 2022 výrazne ovplyvnená vojnou a celkovými nepokojmi. Ukrajinskí poľnohospodári potrebujú na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby osivá, naftu, hnojivá a prípravky na ochranu rastlín. Komisia podporuje Ukrajinu v tom, aby vypracovala a vykonávala krátkodobú a strednodobú stratégiu potravinovej bezpečnosti s cieľom zaistiť, aby sa vstupy dostali do poľnohospodárskych podnikov tam, kde je to možné, a aby sa zachovali zariadenia na prepravu a skladovacie priestory, ktoré Ukrajine umožnia nakŕmiť svojich občanov a prípadne znovu získať svoje vývozné trhy. Komisia spolupracuje s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v teréne na západnej Ukrajine s cieľom podporiť malé poľnohospodárske podniky a zabezpečiť poľnohospodársku výrobu. Okrem toho Komisia na žiadosť ukrajinských poľnohospodárskych orgánov zabezpečí, aby sa zachoval a flexibilne uľahčil prístup na trhy EÚ, a to tak pre dovoz na ukrajinské trhy, ako aj pre vývoz z nich. Ukrajinská vláda plánuje financovať úroky z úverov pre poľnohospodárov v rámci programu v hodnote 25 miliárd hrivien (760 miliónov EUR) ako súčasť súboru nových opatrení na zmiernenie hospodárskeho otrasu vojny. A v neposlednom rade pomoc a podporu ukrajinským poľnohospodárom poskytujú aj poľnohospodárske organizácie EÚ.
Vojna má priamy vplyv na celosvetové dodávky potravín (najmä na pšenicu, kukuricu, jačmeň a slnečnicový olej) a na ceny hnojív, ako aj na ceny energií. Súčasné zvýšenie cien ešte zhoršuje už aj tak zložitú sociálno-ekonomickú situáciu v dôsledku pandémie COVID-19, sucha a iných konfliktov. V septembri 2021 trpelo akútnou potravinovou neistotou viac ako 161 miliónov ľudí v 42 krajinách. Takmer každý tretí človek na svete nemá prístup k vhodným potravinám a približne 3 miliardy ľudí si náklady na zdravú stravu nemohlo dovoliť. Hrozí, že sa tieto počty ešte zvýšia a tým sa ešte viac zníži šanca na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. Podľa prvotnej analýzy FAO sa predpokladá, že počet podvyživených ľudí sa celosvetovo zvýši o 7,6 milióna (scenár mierneho šoku) až 13,1 milióna ľudí (scenár prudkého šoku).
V prípade mnohých krajín s nízkymi príjmami a dokonca aj krajín s nižšími strednými príjmami tieto okolnosti znamenajú zvýšené náklady na dovoz (potravín) v čase, keď sa dlh zvýšil a výmenné kurzy sú pod tlakom. Krajiny, ktoré dovážajú veľkú časť svojich potravín, a najmä pšenice (významnej základnej komodity), z Ruska a Ukrajiny (napr. Afrika, Blízky východ a západný Balkán), sú už výrazne zasiahnuté a môže sa v nich zhoršiť už existujúce napätie, čo môže viesť k sociálnym nepokojom, radikalizácii a nestabilite. Krajiny závislé od dovozu hnojív v značnej časti svojej poľnohospodárskej výroby, pričom niektoré z nich sú závislé aj od dovozu pšenice, budú čeliť rastúcim nákladom, ktoré sa môžu stať neudržateľnými vzhľadom na začarovaný kruh, čo vážne ohrozuje potravinársku výrobu na najbližších pár rokov.
Humanitárne potreby a náklady sa pravdepodobne zvýšia, čím sa zintenzívni tlak na humanitárnu pomoc. Napríklad Svetový potravinový program (WFP) odhaduje, že ich prevádzkové náklady sa v porovnaní so súčasnými úrovňami zvýšia o 26,1 milióna EUR mesačne v dôsledku kombinovaného vplyvu zvýšenia cien potravín a palív. V porovnaní s úrovňami pred pandémiou predstavujú tieto dodatočné náklady 63,8 milióna EUR mesačne.
EÚ ako významný aktér v oblasti humanitárnej pomoci a rozvoja, pokiaľ ide o potravinovú a výživovú bezpečnosť, poskytuje značnú finančnú a politickú podporu. Od roku 2015 vynaložila EÚ na humanitárnu potravinovú pomoc minimálne 350 miliónov EUR ročne. Okrem toho v období 2014 – 2020 vyčlenila EÚ na rozvojovú spoluprácu viac ako 10 miliárd EUR, aby zlepšila potravinovú bezpečnosť pre najchudobnejších a najzraniteľnejších ľudí, pomohla odstrániť hlad a našla lepšie riešenie všetkých foriem podvýživy. Na medzinárodnú spoluprácu zameranú na oblasť výživy v období 2021 – 2024 prisľúbila EÚ aspoň 2,5 miliardy EUR (1,4 miliardy EUR na rozvoj a 1,1 miliardy EUR na humanitárnu pomoc). V rámci programu medzinárodnej spolupráce na roky 2021 – 2027 bude EÚ podporovať potravinové systémy v približne 70 partnerských krajinách.
Asymetrický nárast cien futurít od ruskej invázie na Ukrajinu je dôkazom toho, že obavy súvisiace s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou sa sústreďujú najmä okolo trhu s pšenicou. Z geostrategického hľadiska je zásadné, aby EÚ prispela k zaplneniu medzery vo výrobe s cieľom riešiť očakávaný celosvetový nedostatok pšenice. EÚ je nielen významným čistým vývozcom pšenice, ale aj vývozcom s najvyššími výnosmi na celom svete 3 . Od minulého leta vyviezla EÚ 19 miliónov ton pšenice, pričom ďalších 13 miliónov ton sa očakáva do konca júna. Toto číslo by sa mohlo mierne zvýšiť v reakcii na vysoké ceny podporujúce predaj na vývoz. Vyhliadky na zber úrody zimnej pšenice v EÚ v roku 2022 sú dobré, keďže plochy sa v porovnaní s minulým rokom zvýšili o 1 % a plodiny počas zimy v hlavných produkujúcich členských štátoch netrpeli nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
Komisia v krátkodobom horizonte pravidelne sleduje a analyzuje ceny potravín a potravinovú neistotu, aby sa podľa možnosti koordinovala s ostatnými globálnymi aktérmi, vrátane úrovní zásob na úrovni krajín a regiónov, a to na základe Informačného systému pre poľnohospodárske trhy (AMIS). Monitoruje potreby v prípade tých komodít, v ktorých sú celosvetové zásoby nízke, aby sa tak poskytli správne trhové signály na zvýšenie výroby udržateľnými postupmi. Humanitárna pomoc by sa mala zintenzívniť v krajinách s nedostatkom potravín, ako aj krajinách postihnutých konfliktom v severnej Afrike a na Blízkom východe, v Ázii a subsaharskej Afrike. Pomoc by mala v rámci možností spočívať na koncepcii prepojenia medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom a mala by rozširovať prácu Globálnej siete proti potravinovým krízam na vnútroštátnu a miestnu úroveň. Okrem toho bola na prvom Európskom humanitárnom fóre (21. – 23. marca 2022) sformulovaná výzva na prijatie opatrení s cieľom spolupracovať ako Tím Európa na riešení humanitárnej globálnej krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti. EÚ a jej členské štáty môžu svojimi kolektívnymi opatreniami spoločne zintenzívniť humanitárnu pomoc na pomoc a obnovu.
Cieľom programu núdzovej podpory, ktorý EÚ navrhuje v prospech Ukrajiny (330 miliónov EUR), je prispieť k zmierneniu utrpenia ukrajinského obyvateľstva spôsobeného inváziou Ruska, a to zabezpečením prístupu k základnému tovaru a službám, ako aj ochrany. Program prispeje aj k zvýšeniu odolnosti krajiny voči hybridným hrozbám tým, že posilní schopnosť vlády, hospodárskych subjektov, médií a občianskej spoločnosti odolávať vplyvu krízy a prispieť k oživeniu krajiny. Dôraz sa bude klásť aj na obnovu civilnej infraštruktúry malého rozsahu a jej strategické plánovanie, ako aj na energetickú bezpečnosť.
V prípade splnenia požiadaviek na oprávnenosť to možno doplniť makroekonomickou podporou v prípade zmierňujúcich opatrení na pomoc skupinám, ktoré sú najviac postihnuté nárastom cien (potravín), a vypracovaním mechanizmov sociálnej ochrany. EÚ môže takisto naďalej začleňovať dlhovú úľavu do širšieho politického dialógu, stratégií financovania a opatrení s cieľom podporovať zelenú obnovu. Mali by sa zaviesť mechanizmy na predvídanie ďalšieho vývoja, aby sa zabránilo budúcim otrasom ešte pred ich vznikom a ak nastanú, aby sa skôr znižoval ich vplyv, než aby sa muselo reagovať na ich dôsledky.
Okrem toho sa EÚ bude naďalej intenzívne zasadzovať, a to aj na medzinárodných fórach, za to, aby sa neobmedzoval ani nezakazoval vývoz potravín, pretože následky takýchto opatrení sú katastrofálne, ako to vo veľkej miere preukázala kríza v rokoch 2007 – 2008 v rôznych častiach sveta. Zásadný význam bude mať koordinácia WTO. V záujme zvýšenia odolnosti sa dovážajúce krajiny nabádajú, aby si zabezpečili lepšiu diverzifikáciu zdrojov dodávok potravín. Okrem toho sú pre globálnu potravinovú bezpečnosť nevyhnutné dobre fungujúce globálne dodávateľské reťazce a logistika.
V strednodobom horizonte bude EÚ naďalej podporovať krajiny pri transformácii na odolné a udržateľné poľnohospodárske a vodné potravinové systémy. To zahŕňa analytickú a politickú podporu vypracovanú v nadväznosti na samity z roku 2021 o potravinových systémoch a o výžive v záujme rastu. V tejto súvislosti EÚ zintenzívni svoju medzinárodnú výskumnú a inovačnú spoluprácu v oblasti potravín, pričom bude zohrávať vedúcu úlohu v rámci poradnej skupiny pre medzinárodný poľnohospodársky výskum (CGIAR), najmä pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie a udržateľné riadenie a ochranu prírodných zdrojov, pričom bude uplatňovať prístupy, ako sú agroekológia, starostlivosť o krajinu a agrolesníctvo, diverzifikácia obchodných tokov a výrobných systémov a znižovanie potravinových strát a plytvania potravinami. EÚ okrem toho posilní svoju medzinárodnú spoluprácu v oblasti výživy a zdravého stravovania, a to aj prostredníctvom humanitárnej pomoci, ako aj v oblasti odolných a inkluzívnych hodnotových reťazcov. Pokiaľ ide o Afriku, základným pilierom posilnenej spolupráce je akčný program Africkej únie a EÚ pre transformáciu vidieka dohodnutý v roku 2019.
EÚ je pripravená spolu s medzinárodnými organizáciami a v kontexte prebiehajúceho procesu G7 identifikovať požiadavky krajín, ktoré sú čistými dovozcami potravín, a v prípade potreby reagovať cielenou zosúladenou podporou programov, za ktoré nesú zodpovednosť jednotlivé krajiny [napríklad v súlade s vnútroštátnymi plánmi realizácie vytvorenými v rámci samitu o potravinových systémoch a plánmi Komplexného programu rozvoja afrického poľnohospodárstva (CAADP)].
EÚ aktívne mobilizuje medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene rozšírilo multilaterálne opatrenia nad rámec humanitárnej pomoci. Malo by sa nimi zabezpečiť, aby orgány OSN s mandátmi týkajúcimi sa potravinovej bezpečnosti boli schopné prijať potrebné opatrenia. Potravinová bezpečnosť je napríklad ústredným prvkom mandátu FAO. Zohráva kľúčovú úlohu pri analýze a riešení vplyvov invázie Ruska na Ukrajinu na medzinárodné potravinové systémy a pri hľadaní riešení, ako predísť ďalšiemu zhoršeniu situácie s osobitným zameraním na ochranu najzraniteľnejších osôb. EÚ sa tiež usiluje zaistiť, aby sa potravinová bezpečnosť začlenila do úsilia celého systému OSN vrátane Bezpečnostnej rady OSN a Valného zhromaždenia OSN s cieľom znovu upevniť medzinárodný mier a bezpečnosť.
Komisia navrhuje a nabáda členské štáty, aby:
·prejavili solidaritu s Ukrajinou poskytnutím potravinovej pomoci, humanitárnej pomoci a podpory jej poľnohospodárstvu a rybárstvu v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi,
·naďalej začleňovali dlhovú úľavu do širšieho politického dialógu, stratégií financovania a opatrení s cieľom podporovať zelenú obnovu,
·zabezpečili pravidelné sledovanie a analýzu cien potravín a potravinovej neistoty, ktoré by sa mali koordinovať s ostatnými globálnymi aktérmi, vrátane úrovní zásob na úrovni krajín a regiónov a sprístupňovanie zásob krajinám v núdzi,
·naďalej podporovali krajiny pri transformácii na odolné a udržateľné poľnohospodárske a vodné potravinové systémy,
·zintenzívnili humanitárnu pomoc regiónom a skupinám obyvateľstva najviac postihnutým potravinovou neistotou,
·zvážili makroekonomickú podporu rozvojových krajín s nízkym príjmom a s nedostatkom potravín, pokiaľ budú splnené požiadavky na oprávnenosť, v prípade zmierňujúcich opatrení na pomoc skupinám, ktoré sú najviac postihnuté nárastom cien (potravín),
·vystupovali, a to aj na medzinárodných fórach, proti obmedzeniam a zákazom vývozu potravín a obhajovali dobre fungujúci jednotný trh.
3.Potravinová bezpečnosť v EÚ
3.1.Dostupnosť a cenová prijateľnosť potravín
Dostupnosť potravín v EÚ momentálne nie je ohrozená, hoci cenová prijateľnosť potravín pre ľudí s nízkymi príjmami ohrozená je.
EÚ je vo veľkej miere sebestačná v prípade mnohých poľnohospodárskych výrobkov a je čistým vývozcom pšenice. EÚ je však výrazným čistým dovozcom určitých výrobkov, ktorých (rýchle) nahradenie môže byť ťažké, ako napríklad krmivové bielkoviny, slnečnicový olej alebo morské plody. Spotrebiteľom rozsiahly nedostatok nehrozí. Hoci stabilné dodávky potravín v EÚ nie sú ohrozené, tieto slabé miesta spolu s vysokými vstupnými nákladmi v potravinovom dodávateľskom reťazci spôsobujú ešte väčší nárast cien potravín. Ak sa výrazne vyššie výrobné náklady na úrovni poľnohospodárskych podnikov nebudú kompenzovať vyššími cenami, môže to mať vplyv na istotu dodávok.
Komisia v tejto súvislosti nedávno zriadila nový európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti (EFSCM) 4 , ktorého cieľom je zlepšiť koordinačné úsilie európskych a vnútroštátnych správnych orgánov, ako aj príslušných tretích krajín a súkromných zainteresovaných strán, aby sa zabezpečili dodávky potravín a potravinová bezpečnosť v čase krízy. V rámci mechanizmu, ktorý začal svoju činnosť 9. marca 2022, sa vykoná dôkladné zmapovanie rizík a slabých miest potravinového dodávateľského reťazca EÚ, po ktorom budú nasledovať odporúčania a vhodné zmierňujúce opatrenia.
Dobre fungujúci jednotný trh je základom potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti potravín EÚ, a to aj v súčasnej kríze. Naše dodávateľské reťazce sú vzájomne závislé a akékoľvek neodôvodnené obmedzenie jednotného trhu môže predstavovať neželané následky, ktoré môžu ohroziť našu dodávku bezpečných potravín. Komisia sa dôrazne stavia proti opatreniam členských štátov na ochranu domácich dodávok potravín tým, že bránia vývozu. Takéto opatrenia narúšajúce obchod sú a priori nezlučiteľné s jednotným trhom a v konečnom dôsledku budú mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť. Je dôležité, aby členské štáty koordinovali opatrenia s cieľom zlepšiť obchodné toky a dopraviť komodity a potraviny tam, kde sú najviac potrebné. Zriadením nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh sa ešte viac posilní pripravenosť a koordinačné schopnosti Únie a znížia sa riziká neodôvodnených obmedzení. Komisia a členské štáty preverujú priame zahraničné investície (PZI) v rámci nariadenia (EÚ) 2019/452, podľa ktorého môžu zvážiť potenciálny účinok PZI na dodávky kritických vstupov, ako aj potravinovú bezpečnosť. Nové prípady budú predmetom hĺbkového posúdenia vzhľadom na ich možný vplyv na dodávky a ceny potravín.
Osobitná pozornosť by sa mala venovať najzraniteľnejším osobám vrátane utečencov z Ukrajiny, ako aj ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí sú už teraz postihnutí vysokými cenami energií a stále znášajú následky sociálno-ekonomického otrasu spôsobeného pandémiou COVID-19. Štúdie ukázali, že po náraste cien potravín v roku 2008 domácnosti v priemere nakupovali menej ovocia a zeleniny a prešli na lacnejšie potraviny, ktoré sú zvyčajne vysokokalorické a majú nízky obsah živín (t. j. nedostatok vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú pre zdravie nevyhnutné).
V kontexte rastúcich cien potravín sú opatrenia sociálnej politiky dôležité na ochranu najzraniteľnejších občanov pred potravinovou neistotou a aby si každý mohol dovoliť dostatočné množstvo zdravých a výživných potravín, najmä zraniteľné skupiny, ako sú rodiny s deťmi, starší ľudia a osoby s nízkymi príjmami. Tieto opatrenia musia byť zakotvené v integrovanom prístupe zameranom na riešenie základných príčin chudoby a sociálneho vylúčenia. Európska záruka pre deti okrem toho poskytuje členským štátom usmernenia na zaručenie účinného prístupu k dostatočnej a zdravej výžive pre deti v núdzi vrátane aspoň jedného bezplatného zdravého jedla každý školský deň.
Členské štáty môžu čerpať z fondov EÚ, ako je Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), z ktorého sa podporujú opatrenia krajín EÚ zamerané na poskytovanie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám, pričom potravinová pomoc sa poskytuje viac ako 15 miliónom ľudí. Členské štáty môžu doplniť svoje zdroje mobilizáciou Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) a môžu čo najlepším spôsobom využiť dodatočnú flexibilitu svojich programov FEAD, ktorú umožňujú Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE) vďaka nedávnemu návrhu Komisie.
Na zmiernenie vplyvu vysokých cien potravín na najzraniteľnejšie osoby môžu členské štáty zaviesť znížené sadzby dane z pridanej hodnoty a nabádať hospodárske subjekty, aby znížili cenu pre spotrebiteľov. Rada sa v decembri 2021 dohodla na reforme sadzieb DPH na úrovni EÚ, ktorá členským štátom umožňuje ďalej znižovať svoje sadzby až na 0 % na určitý tovar a služby, ktoré predstavujú základné potreby, najmä potraviny. Členské štáty už môžu využiť túto možnosť, ako aj prevody jednorazovej sumy domácnostiam ako efektívne a účinné riešenie cenovej dostupnosti.
3.2.Stabilizácia poľnohospodárskych trhov EÚ a podpora výrobcov
Trhová dynamika ovplyvňuje rozhodnutia výrobcov. S cieľom zmierniť tlak vysokých cien by sa krátkodobými úpravami mohol znížiť dopyt po palivách a krmivách a zvýšiť ponuka tým, že sa podporí väčšia miera výsadby jarnej pšenice. Poľnohospodári čoraz častejšie zavádzajú udržateľné postupy, ktoré si zaslúžia ďalšiu podporu.
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a spoločná rybárska politika (SRP) stanovujú celý rad opatrení vrátane záchrannej siete pre ceny a možnosti prijať výnimočné opatrenia. Tieto možno zaviesť na zabezpečenie stabilných trhov a na riešenie výnimočných okolností. Cielená podpora pre výrobcov, ktorí čelia zvýšeniu vstupných nákladov, je potrebná, ale nemala by oslabovať dlhodobé ciele odolnejšieho a udržateľnejšieho potravinového systému.
Komisia pozorne monitoruje súčasnú situáciu pomocou nástrojov na získavanie informácií o trhu vyvinutých od roku 2008 5 . V záujme lepšieho monitorovania úrovní zásob v tomto kontexte vysokých cien a vnímanej neistoty, pokiaľ ide o dodávky, Komisia navrhne členským štátom, aby oznamovali mesačné údaje o súkromných zásobách základných komodít v prípade potravín a krmív, čím by poskytli včasný a presný obraz o ich dostupnosti.
Vzhľadom na súčasnú výnimočnú situáciu Komisia navrhla balík podpory vo výške 500 miliónov EUR vrátane využitia rezervy na krízové situácie na pomoc výrobcom najviac postihnutým závažnými následkami vojny na Ukrajine. Na tomto základe by členské štáty mohli poľnohospodárom poskytovať finančnú podporu s cieľom prispieť k celosvetovej potravinovej bezpečnosti alebo riešiť narušenie trhu v dôsledku zvýšených vstupných nákladov alebo obchodných obmedzení. Prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov využívajúcich udržateľné postupy a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa opatrenia zameriavali na sektory a poľnohospodárov, ktorí sú najviac postihnutí krízou. S cieľom riešiť možné výzvy v oblasti peňažných tokov na jeseň tohto roku Komisia umožní členským štátom vyplácať poľnohospodárom od 16. októbra 2022 vyššie úrovne preddavkov na priame platby a opatrenia na rozvoj vidieka týkajúce sa plochy a zvierat.
Reakcia EÚ na dodávky je obmedzená dostupnosťou úrodnej pôdy. Na rozšírenie výrobnej kapacity EÚ dnes Komisia prijala vykonávací akt s cieľom výnimočne a dočasne povoliť členským štátom výnimku z určitých ekologizačných záväzkov. Konkrétne môžu v roku 2022 dovoliť pestovanie akýchkoľvek plodín na potravinárske a krmovinárske účely na pôde ležiacej úhorom, ktorá je súčasťou oblastí ekologického záujmu, pričom sa zachová plná miera ekologizačnej platby. Táto dočasná flexibilita tento rok umožní poľnohospodárom prispôsobiť a rozšíriť ich plány pestovania plodín.
Komisia podporuje členské štáty pri využívaní možností na znižovanie podielu primiešavania biopalív, ktoré by mohli viesť k zníženiu plochy poľnohospodárskej pôdy EÚ využívanej na pestovanie surovín na výrobu biopaliva, čím by sa zmiernil tlak na trhy s komoditami v prípade potravín a krmív.
Pokiaľ ide o prevádzkovateľov odvetvia rybárstva, Komisia zvažuje aktiváciu krízového mechanizmu ENRAF 6 , ktorý je navrhnutý pre mimoriadne udalosti spôsobujúce vážne narušenie trhov. Umožňuje členským štátom poskytnúť náhradu hospodárskym subjektom za ich ušlý príjem a hospodárske straty, ako aj uznaným organizáciám výrobcov a združeniam, ktoré skladujú produkty rybolovu 7 .
S cieľom umožniť členským štátom napraviť vážnu poruchu fungovania hospodárstva vyplývajúce z vojny na Ukrajine Komisia prijala 23. marca 2022 nový samostatný dočasný krízový rámec. Tento rámec umožňuje poskytnúť podporu podnikom, ktoré sú priamo alebo nepriamo zasiahnuté krízou, vrátane poľnohospodárov a rybárov, vo forme podpory likvidity a pomoci na zvýšené náklady za plyn a elektrickú energiu. Tento rámec umožňuje poskytnúť pomoc vrátane priamych grantov výrobcom postihnutým krízou (napríklad výrobcom, ktorých postihlo výrazné zvýšenie vstupných nákladov, najmä krmív a hnojív), ako aj pomoc energeticky náročným podnikom (ako sú výrobcovia hnojív a spracovateľský priemysel).
V krátkodobom horizonte vyvoláva obavy aj dostupnosť krmiva. Chovatelia hospodárskych zvierat a akvakultúrni chovatelia už hľadajú alternatívne zdroje ponuky, ktoré by nahradili dodávky, o ktoré prišli v dôsledku vojny. Niektoré členské štáty sa rozhodli využiť existujúcu flexibilitu v právnych predpisoch EÚ 8 pre dovoz v riadne odôvodnených, výnimočných a dočasných prípadoch, ktoré neohrozujú bezpečnosť potravín a zdravie spotrebiteľov. Komisia takéto vnútroštátne opatrenia monitoruje. Na podporu trhu s bravčovým mäsom sa vzhľadom na osobitné ťažkosti v tomto odvetví zavádzajú opatrenia týkajúce sa trhovej bezpečnostnej siete.
Vysoké ceny hnojív podporujú efektívnejšie využívanie a stimulujú inovácie pri používaní udržateľnejších alternatív prispievajúcich k cieľu stratégie Z farmy na stôl, ktorým je zníženie strát živín o 50 % do roku 2030. V ekologickom poľnohospodárstve sa napríklad používajú obmedzené množstvá minerálnych hnojív, a preto je menej vystavené zvyšovaniu cien. Z krátkodobého hľadiska však náklady na minerálne hnojivá a ich dostupnosť musia byť aj naďalej prioritou až do prechodu na používanie udržateľných typov hnojív alebo metód hnojenia. Odvetvie hnojív v EÚ musí mať prístup k potrebnému dovozu vrátane plynu na výrobu hnojív v rámci samotnej EÚ. Ceny hnojív a dodávky pre poľnohospodárov sa budú monitorovať, aby sa zabezpečilo, že v EÚ nedôjde k ohrozeniu vyhliadok na zber úrody.
4.Zabezpečenie odolnosti potravinového systému
4.1.Udržateľné potravinové systémy
Hoci sú krátkodobé núdzové podporné opatrenia dôležité, nenahrádzajú význam preorientovania potravinárskeho sektora v dlhodobom horizonte na udržateľnosť a odolnosť.
Potravinová udržateľnosť má pre potravinovú bezpečnosť zásadný význam. Ak sa nezrealizuje prechod stanovený v stratégii Z farmy na stôl a stratégii biodiverzity, potravinová bezpečnosť bude v strednodobom a dlhodobom horizonte vážne ohrozená, čo bude mať nezvratný vplyv na celom svete. Pri vykonávaní týchto stratégií chce Komisia zabezpečiť, aby v EÚ nebola ohrozená celková produktivita poľnohospodárstva a získavanie rýb a morských plodov.
Komisia si plne uvedomuje vzájomné vzťahy medzi naším zdravím, ekosystémami, dodávateľskými reťazcami, modelmi spotreby a možnosťami našej planéty a v stratégii Z farmy na stôl stanovila svoju víziu spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu. V tejto stratégii Komisia zdôraznila význam odolnosti potravinového systému EÚ, zabezpečenia prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupných potravín pre občanov za každých okolností a spravodlivého a demokratického prechodu na udržateľné potravinové systémy v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv.
Súčasná kríza odhaľuje závislosť potravinového systému EÚ od dovážaných vstupov, ako sú fosílne palivá, hnojivá, krmivá a suroviny, čo potvrdzuje potrebu zásadného preorientovania poľnohospodárstva EÚ a potravinových systémov EÚ na udržateľnosť v súlade so Zelenou dohodou a s reformovanou SPP, pričom nápomocné budú aj opatrenia navrhnuté v dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti 9 .
Zlepšené a znížené využívanie vstupov (živín, pesticídov) a ekologické poľnohospodárstvo (ktoré menej závisí od takýchto vstupov) sú piliermi prechodu na udržateľné poľnohospodárstvo. Ukončenie nehospodárneho odhadzovania úlovkov na mori a boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu dovedú populácie rýb na udržateľnú úroveň. Súčasná kríza poukazuje aj na náklady spojené s nečinnosťou vrátane naliehavosti riešenia výziev z hľadiska poľnohospodárskej produktivity a environmentálnych vplyvov nepriamej zmeny využívania pôdy, a to aj v tretích krajinách.
Inovácia prostredníctvom výskumu, poznatkov, technológií, agroekológie a prijímania najlepších postupov môže zmierniť tlak na vstupné náklady bez toho, aby bola ohrozená výrobná kapacita, čo povedie k dlhodobému pokroku v produktivite v záujme dosiahnutia zelenej transformácie. Čo je dôležitejšie, pomôže dosiahnuť zásadnú zmenu v spoločnosti znížením plytvania potravinami, podporou väčšej konzumácie rastlinnej stravy a budovaním partnerstiev s tretími krajinami v záujme rozvoja udržateľných potravinových systémov. Lepšie informácie o udržateľnosti našich potravín umožnia spotrebiteľom rozhodnúť sa v prospech udržateľnosti. Boj proti potravinovým stratám a plytvaniu potravinami znižuje tlak na obmedzené prírodné zdroje a prináša úspory a prerozdelenie nadbytočných potravín pomáha ľuďom v núdzi.
Treba uprednostniť opatrenia, ktoré zvyšujú výnosy udržateľným spôsobom vďaka technologickým agroekologickým inováciám. Komisia navrhne nové pravidlá na uľahčenie uvádzania prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich biologické účinné látky na trh. Takisto posudzuje možnosti nových pravidiel pre nové genomické techniky, ktoré majú potenciál vytvárať odrody rastlín, ktoré sú menej citlivé na meniace sa teploty a klimatické hrozby, odolnejšie voči škodcom rastlín a efektívnejšie pri používaní hnojív. V záujme ochrany úrodnosti pôdy je misiou programu Horizont Európa „Dohoda o pôde pre Európu“ vytvoriť 100 živých laboratórií a tzv. majákov, ktoré budú stáť v čele prechodu k zdravým pôdam.
Súčasná dramatická kríza potvrdzuje, že musíme urýchliť prechod potravinového systému smerom k udržateľnosti, aby sme sa lepšie pripravili na budúce krízy. V nadväznosti na samit OSN z roku 2021 o potravinových systémoch sa Komisia zapojí do ôsmich koalícií 10 , ktorých cieľom je transformácia, odolnosť a udržateľný rast produktivity potravinového systému.
Úloha strategických plánov SPP na obdobie 2023 – 2027 bude pri podpore prechodu na udržateľné poľnohospodárske postupy a odolné výrobné systémy kľúčová, najmä kombináciou politického rámca viac orientovaného na výsledky a účinnejšieho súboru politických nástrojov a mechanizmov. Na to sa sústredia pripomienky Komisie k návrhom plánov členských štátov.
Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spravodlivejšie rozdelenie podpory príjmov s cieľom posilniť najmä odolnosť malých a stredných poľnohospodárskych podnikov ohrozených volatilitou trhov, ktorá môže ohroziť kontinuitu. Komisia tiež nabáda členské štáty, aby na financovanie nástrojov na riadenie rizík, na pomoc poľnohospodárom vyrovnať sa so stratami výnosov a príjmov a na podporu rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov a iných druhov diverzifikácie príjmov poľnohospodárskych podnikov viac využívali fond pre rozvoj vidieka. Rovnako víta plány na uľahčenie prístupu poľnohospodárov k úverom, aby mohli investovať do udržateľných výrobných metód vrátane napríklad výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
V tejto súvislosti Komisia takisto očakáva, že členské štáty vymedzia a zavedú nový mechanizmus podmienenosti spôsobom, ktorý maximalizuje ciele v oblasti klímy a životného prostredia a zároveň minimalizuje jeho potenciálny krátkodobý vplyv na výrobnú kapacitu. Napríklad vyčlenenie minimálneho podielu ornej pôdy na účely biodiverzity by malo slúžiť skôr na zachovanie a vytvorenie neproduktívnych prvkov, ako sú krajinné prvky (napr. remízky a stromy), než aby sa pôda nechávala ležať úhorom (čo by obmedzilo výrobný potenciál EÚ).
Členské štáty sa naliehavo vyzývajú, aby zrevidovali svoje strategické plány SPP s cieľom podporiť poľnohospodárov pri prijímaní postupov, ktoré optimalizujú efektívnosť hnojív, a tým znižujú ich používanie. To možno dosiahnuť najmä precíznym poľnohospodárstvom, ale dôležitú úlohu zohráva aj ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia a efektívnejšie využívanie prostredníctvom poradenstva a odbornej prípravy v oblasti hospodárenia so živinami. Členské štáty by mali v tejto súvislosti v plnej miere využívať možnosti svojho strategického plánu SPP, ako aj optimalizovať a obmedzovať využívanie iných vstupov, ako sú antibiotiká a pesticídy, a zapojiť sa do uhlíkového poľnohospodárstva.
4.2.Zvyšovanie odolnosti znižovaním závislosti od fosílnych palív a dovážaných vstupov
Odolnosť potravinárskeho sektora EÚ si vyžaduje diverzifikované zdroje dovozu a odbytiská prostredníctvom ambicióznej a spoľahlivej obchodnej politiky na multilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom obchodných dohôd. Vojna na Ukrajine a reakcia trhov odhalili potrebu riešiť závislosť európskeho poľnohospodárstva a rybárstva od energetiky a energeticky náročného dovozu.
Obzvlášť dôležitým cieľom je znížiť závislosť od minerálnych hnojív vyrábaných z fosílnych palív. Dusíkaté hnojivá sa vyrábajú hlavne pomocou zemného plynu (ako zdroja energie aj ako reagujúcej zložky). Investície do obehového biohospodárstva prispievajú k nahrádzaniu výrobkov, materiálov a energie na báze fosílnych palív, čím pomáhajú dekarbonizovať hospodárstvo 11 . Výroba minerálnych hnojív čistou technológiou predstavuje významnú inováciu. Komisia podporuje prechod na zelený amoniak 12 , napr. v prípade výrobcov hnojív, zavádzaním čistého vodíka, ako sa uvádza vo vodíkovej stratégii Komisie 13 a s podporou Aliancie pre čistý vodík a investíciami vo výške 800 miliónov EUR.
Fosfát a uhličitan draselný sú kľúčovými živinami na zabezpečenie dobrých výnosov vysokokvalitných plodín pestovaných na ornej pôde. Existuje akútna závislosť od dovozu oboch látok, keďže väčšina zásob je v tretích krajinách vrátane Ruska, Číny, Maroka a Bieloruska. Vývoz uhličitanu draselného z Ruska a Bieloruska predstavuje 40 % svetového obchodu. V dôsledku nedávno prijatých sankcií bude musieť EÚ nahradiť podiel dovozu z týchto dvoch krajín (60 % v prípade uhličitanu draselného a 35 % v prípade fosfátov) inými zdrojmi. Už platná dohoda o voľnom obchode môže uľahčiť získavanie týchto vstupov z iných krajín. Komisia bude pozorne monitorovať situáciu s cieľom predvídať možný nedostatok a prijať v prípade potreby dočasné nápravné opatrenia na uľahčenie takéhoto zaisťovania zdrojov.
Únia bude prostredníctvom programu Horizont Európa ďalej investovať do výskumu a inovácií s cieľom nahradiť používanie syntetických hnojív a urýchliť v EÚ prechod na udržateľné, obehové potravinové systémy efektívne využívajúce zdroje. V rámci jedného z pracovných programov Horizontu Európa sa na roky 2021 – 2022 vyčlení na odvetvia obehového hospodárstva a biohospodárstva značný rozpočet vo výške 268,5 milióna EUR. Okrem toho sa na európske partnerstvo pre obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály vyčlení až 1 miliarda EUR na obdobie siedmich rokov, pričom sa posilní postavenie prvovýrobcov. Podporí sa tým sľubná cesta definovaná v stratégii pre biohospodárstvo, ako napr. zvýšenie udržateľného využívania biomasy, zhodnocovanie cenných živín (vrátane fosfátov 14 a živín z maštaľného hnoja) a výroba biologických alternatív (vrátane využívania vedľajších produktov, rezíduí a tokov odpadu) s cieľom uzavrieť kolobeh živín a zároveň chrániť kvalitu vody, ovzdušia a pôdy. Uľahčí sa prístup výrobkov z obehového hospodárstva na vnútorný trh. 15 Komisia bude naďalej zvažovať ďalšie bezpečné regulačné kroky, aby umožnila širšie možnosti využívania zhodnotených živín z maštaľného hnoja. Komisia spolu s členskými štátmi navyše vyvinie akčný plán integrovaného hospodárenia so živinami v snahe riešiť problém znečistenia živinami pri zdroji a zvýšiť udržateľnosť sektora chovu hospodárskych zvierat.
Využívanie energie v poľnohospodárstve a pri získavaní morských plodov v priemyselných krajinách už klesá v dôsledku zvýšenia efektívnosti 16 . Ďalšie prínosy sú možné vďaka väčšej efektívnosti využívania dusíka, zhodnocovaniu biomasy a obmedzeniu plytvania potravinami. Cielený výskum a inovácie sa zamerajú na ďalšie zlepšenie efektívnosti aplikácie hnojív na úrovni poľnohospodárskych podnikov, okrem iného zavedením techník precízneho poľnohospodárstva. Financovanie z prostriedkov EÚ navyše podporuje výskum udržateľných systémov potravinárskej výroby vrátane zmiešaného poľnohospodárstva, agroekológie alebo ekologického poľnohospodárstva. Strukoviny, ktoré viažu dusík a využívajú menej dusíkatých hnojív, zohrávajú v týchto výrobných systémoch významnú úlohu a bude im venovaná osobitná pozornosť. Zníženie spotreby motorovej nafty v traktoroch by sa mohlo dosiahnuť inováciami, ktorých cieľom bude obmedziť používanie prípravkov na ochranu rastlín a mechanické odstraňovanie buriny.
Udržateľné hospodárenie s populáciami rýb v kombinácii s energeticky účinnejšími rybárskymi plavidlami takisto prispeje k zníženiu využívania fosílnych palív na získavanie morských plodov.
Urýchlenie výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je ďalšou prioritou, ku ktorej prispievajú strategické plány SPP, ENRAF 17 , ako aj financovanie z nástroja NextGenerationEU. Výroba elektrickej energie v poľnohospodárskych podnikoch z veternej a slnečnej energie alebo z bioplynu nielen posilní odolnosť týchto konkrétnych poľnohospodárskych podnikov, ale prispeje aj k bezpečnosti a udržateľnosti európskych dodávok energie. V tejto kríze sa musíme vyhnúť zvýšeniu využívania potravinárskych plodín a krmovín ako surovín na výrobu biopalív. Komisia vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do bioplynu z poľnohospodárskych podnikov alebo družstiev získaného z udržateľných zdrojov biomasy, najmä poľnohospodárskeho a akvakultúrneho odpadu a rezíduí, čím by sa vytváranie ekonomickej hodnoty ukotvilo vo vidieckom hospodárstve.
Zníženie závislosti od dovozu krmív je súčasťou širšej transformácie potravinového systému EÚ vrátane prechodu na výraznejšie rastlinnú stravu a zabezpečenia odolnejšieho a autonómnejšieho potravinového systému. Európska rada vo svojom vyhlásení z Versailles vyzvala k zvyšovaniu produkcie rastlinných bielkovín v EÚ.
Najmenej 19 členských štátov plánuje vo svojich strategických plánoch SPP na roky 2023 – 2027 využiť možnosti poskytovania „viazanej podpory“ na bielkovinové plodiny. Komisia vyzýva členské štáty, aby ako súčasť udržateľných poľnohospodárskych systémov založených na diverzifikovaných zdrojoch krmiva využívali aj iné možnosti podpory produkcie rastlinných bielkovín vrátane špecializovaných odvetvových intervencií. Komisia bude vo svojom súhrnnom posúdení strategických plánov SPP členských štátov 18 venovať osobitnú pozornosť bielkovinovým plodinám a zároveň preskúma politiku vymedzenú v jej správe z roku 2018 o rozvoji rastlinných bielkovín v EÚ 19 .
Komisia:
Členské štáty sa vyzývajú, aby:
·podporí prostredníctvom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) opatrenia krajín EÚ s cieľom poskytovať potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc najodkázanejším osobám,
·poskytne podporný balík vo výške 500 miliónov EUR na podporu najviac postihnutých poľnohospodárov,
·zavedie opatrenia trhovej bezpečnostnej siete na podporu konkrétnych trhov a neskôr v tomto roku umožní zvýšenie úrovní preddavkov na priame platby,
·uplatní nový samostatný dočasný krízový rámec (TCF) pre štátnu pomoc,
·členským štátom povolí v roku 2022 výnimku z určitých ekologizačných záväzkov s cieľom poskytnúť na pestovanie dodatočnú poľnohospodársku pôdu.
·využívali nové strategické plány SPP na uprednostnenie investícií, ktoré znižujú závislosť od plynu, paliva a vstupov, akými sú pesticídy a hnojivá, napr.:
oinvestície do udržateľnej výroby bioplynu, čím by sa znížila závislosť od ruského plynu,
oinvestície do precízneho poľnohospodárstva, čím by sa znížila závislosť od syntetických a minerálnych hnojív, ako aj chemických pesticídov,
opodpora uhlíkového poľnohospodárstva, znižovanie emisií skleníkových plynov a poskytovanie lepších príjmov poľnohospodárom,
opodpora agroekologických postupov, čím by sa znížila závislosť od chemických vstupov a zabezpečila trvalá potravinová bezpečnosť,
·zabezpečili účinnosť a pokrytie systémov sociálnej ochrany a prístup k základným službám pre osoby v núdzi.
5.Záverečné poznámky
Nevyprovokovaná vojna na európskom kontinente opäť spôsobila potravinovú neistotu na Ukrajine, ktorá má jedny z najúrodnejších pôd v Európe.
Európska rada vo svojom vyhlásení z Versailles vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na čo najrýchlejšie predstavenie možností riešenia rastúcich cien potravín a problému celosvetovej potravinovej bezpečnosti. V tomto oznámení sa načrtávajú okamžité a prebiehajúce opatrenia na podporu potravinovej bezpečnosti pre občanov Ukrajiny, ako aj na podporu potravinovej bezpečnosti v krajinách s nedostatkom potravín. Zaoberá sa cenovou dostupnosťou potravín v EÚ a osobitnými krátkodobými výzvami pre výrobcov, ktorí čelia vysokým vstupným nákladom. Pripomína sa v ňom záväzok Komisie vyplývajúci zo Zelenej dohody a stratégie Z farmy na stôl a stanovujú sa strednodobé opatrenia na podporu prechodu na udržateľný potravinový systém.
Komisia vyzýva členské štáty, aby sa aktívne angažovali a urýchlene vykonali potrebné opatrenia na riešenie naliehavých obáv a dlhodobej zraniteľnosti. Členské štáty sú schopné zaviesť mnohé z týchto opatrení bez ďalšieho regulačného rámca na úrovni EÚ. Komisia osobitne naliehavo vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje plány SPP s cieľom zabezpečiť odolnosť potravinového systému.
Komisia zároveň posilní svoje úsilie a zintenzívni spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a inými kľúčovými aktérmi, aby včas a účinne riešila dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu pre globálnu potravinovú bezpečnosť.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 3. 2022
COM(2022) 133 final
PRÍLOHY
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov
Príloha 1
globálna potravinová bezpečnosť a agropotravinový reťazec EÚ
Súčasná situácia v EÚ
EÚ je v prípade kľúčových potravinových výrobkov vo veľkej miere sebestačná. Je jedným z hlavných vývozcov pšenice a jačmeňa a vo veľkej miere je schopná pokryť svoju spotrebu ďalších základných plodín, ako je kukurica alebo cukor. EÚ je tiež vo veľkej miere sebestačná v prípade živočíšnych produktov, mliečnych, ako aj mäsových výrobkov (okrem ovčieho a kozieho mäsa a morských plodov), morských plodov, ovocia a zeleniny (broskýň, nektáriniek, jabĺk, rajčiakov, pomarančov).
V prípade niektorých špecifických výrobkov je však EÚ výrazným čistým dovozcom. V niektorých prípadoch je dovážané výrobky ťažké nahradiť, či už z hľadiska objemu, zdrojov dovozu, kvality alebo nákladov. Ide o tropické výrobky (tropické ovocie, kávu, kakao), rybie produkty, krmivá a rôzne doplnkové látky, ako sú vitamíny a aminokyseliny, ktoré sú kľúčové pre výrobu krmív alebo potravín. Obzvlášť v rokoch 2021 – 2022 pochádzalo z krajín mimo EÚ 22 % krmivových bielkovín, pričom tento pomer dosahuje v prípade kŕmneho šrotu z olejnatých semien 1 (najmä sóje) 75 %.
Vplyv globálneho náhleho nárastu cien komodít
Súčasný všeobecný náhly nárast cien komodít sa do istej miery podobá nárastu cien potravinových komodít v roku 2008 z hľadiska jeho všeobecne vysokej úrovne, paralelného pohybu a vysokej volatility cien všetkých komodít. Podobne ako predtým, aj teraz je rast vstupných cien poľnohospodárskych výrobkov násobkom rastu cien potravín a opäť poukazuje na problém, ktorému čelia výrobcovia v podobe prekážok a oneskorení pri prenose cien v potravinovom reťazci, pričom stále vedie k významnému rastu cien potravín.
Graf 1. Výkyvy cien komodít
Medzi týmito dvomi situáciami však existuje niekoľko veľkých rozdielov. Relatívne úrovne zásob hlavných poľnohospodárskych komodít sú dnes vyššie. Hoci sa zásoby hlavných základných komodít počas posledných štyroch rokov mierne znížili, pomery zásob k spotrebe sa vôbec nepribližujú k úrovni, ktorá predchádzala prudkému nárastu cien v rokoch 2008 – 2010, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že Ukrajina a Rusko nebudú v tomto hospodárskom roku trhy zásobovať v plnej miere.
Regulácia a transparentnosť komoditných trhov sa od oznámenia o cenách potravín v Európe z roku 2008 2 , ktoré bolo prijaté v nadväznosti na náhly nárast cien potravín v rokoch 2007 – 2008, výrazne zvýšila. V tom čase Komisia odporučila podporiť konkurencieschopnosť potravinového dodávateľského reťazca, dôrazne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa, preskúmať a v prípade potreby zlepšiť reguláciu fungovania potravinového dodávateľského reťazca, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov a odrádzať od špekulácií na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami a derivátmi. Všetky tieto odporúčania sa premietli do legislatívnych a politických opatrení (pozri prílohu 2), ktoré poskytujú pevný východiskový bod na prekonanie súčasnej búrky.
Vplyv vysokých cien energie na poľnohospodárstvo a rybárstvo EÚ
Okrem priameho vystavenia náhlemu nárastu cien energií je potravinársky sektor vystavený inflačným účinkom skupiny výrobkov a služieb. Potravinársky sektor je hlavným spotrebiteľom hnojív a fytosanitárnych výrobkov, ale aj strojov a potravinových obalových materiálov, pričom má naň vplyv náhly nárast nákladov na dopravu.
Mimoriadne závažný je vplyv rastúcich nákladov na hnojivá. Hnojivá predstavujú 18 % vstupných nákladov poľnohospodárskych podnikov, ktoré pestujú plodiny na ornej pôde (priemer za roky 2017 – 2019). Zemný plyn je hlavným určujúcim faktorom ceny dusíkatých hnojív. Predstavuje 60 – 80 % variabilných vstupných nákladov na ich výrobu. Vysoké veľkoobchodné ceny zemného plynu sa premietajú do vysokých cien hnojív (pokiaľ ide o dusíkaté hnojivá ako močovina, ceny dosiahli vrchol na podobnej úrovni, ako bola zaznamenaná počas finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008). Niektorí výrobcovia hnojív v EÚ dočasne zastavili svoju výrobu, pretože náklady na energie boli privysoké. Ceny minerálnych hnojív (s fosfátmi a ešte viac s draslíkom) sú menej naviazané na ceny energií, hoci sú takisto pod tlakom v dôsledku podielu Ruska a Bieloruska na svetovej výrobe.
Hoci EÚ dováža hnojivá z Ruska v hodnote troch miliárd EUR, závislosť od dovozu dusíkatých hnojív je obmedzená, pričom viac ako 90 % spotreby EÚ poskytuje domáci priemysel EÚ. Toto odvetvie je však vo veľkej miere závislé od plynu ruského pôvodu.
Rast ceny lodného paliva takisto výrazne zasiahol odvetvie rybárstva. Cena lodného paliva je v súčasnosti najvyššia za posledné dve desaťročia; v porovnaní s priemernou cenou v roku 2021 sa zvýšila o 100 %. Na tejto úrovni cien paliva sa väčšina segmentov flotily EÚ nachádza pod úrovňou svojej rentability a nepokrýva svoje prevádzkové náklady. Rast nákladov na elektrickú energiu je hlavnou obavou odvetvia akvakultúry (čerpanie vody a jej cirkulácia) a spracovateľského odvetvia (výrobné linky a zariadenia na skladovanie/mrazenie).
Situácia v oblasti príjmov poľnohospodárskych podnikov
Dobrá úroveň produkcie a dobré ceny v poľnohospodárstve EÚ viedli k zlepšeniu príjmov poľnohospodárskych podnikov EÚ na pracovníka v roku 2021 v porovnaní s priemerom v rokoch 2017 – 2019. Veľmi výrazný rast vstupných nákladov vytvára tlak na marže, osobitne v prípade hospodárskych zvierat, najmä bravčového mäsa, a výrobcov v oblasti akvakultúry, ktorí už teraz čelia oveľa vyšším nákladom na krmivo. Očakáva sa preto, že priemerný príjem poľnohospodárskych podnikov na pracovníka v rokoch 2022 a 2023 klesne, čím sa stratia zisky nadobudnuté v rokoch 2020 a 2021, pričom k výraznejšiemu poklesu dôjde v prípade chovateľov hospodárskych zvierat.
Zvyšujúce sa náklady na logistiku a ďalšie vstupy
Výrobcovia potravín, obchodníci a maloobchodníci čelia zvýšeným nákladom na dopravu a logistiku (preprava voľne loženého tovaru, kontajnerová alebo letecká preprava). Dôsledky pandémie COVID-19 a silné oživenie hospodárstva, ktoré nasledovalo, spôsobili preťaženie kapacít námornej nákladnej dopravy. V dôsledku ďalšieho narušenia v oblasti Čierneho mora bude námorná nákladná doprava pod vyšším tlakom. Rast nákladov zaznamenávajú aj ďalšie vstupy: týka sa to napríklad nákladov na balenie (drevené nádoby + 37 %, papier a buničina + 26 %, plasty + 13 %) 3 . Objavujú sa aj informácie, že úlohu zohráva nedostatok pracovnej sily a ťažkosti s náborom pracovníkov v potravinárskom priemysle EÚ (+ 62 % voľných pracovných miest vo výrobe).
Rastúce ceny potravín v EÚ
V neposlednom rade sa od leta 2021 zvyšujú spotrebiteľské ceny potravín, pričom tento rast dosiahol vo februári 2022 v medziročnom porovnaní úroveň 5,6 %, čo je najvyššia miera od začiatku pandémie COVID-19. Potraviny sú dôležitou zložkou celkovej miery inflácie (HICP 4 ) s priemerným podielom v EÚ27 na úrovni 16 %, ku ktorému možno pridať ďalších 6 % na reštauračné stravovanie. Na porovnanie, náklady na energie v prípade bývania a dopravy predstavujú v priemernom koši výdavkov domácností 10 %.
Dosah na členské štáty sa rôzni v závislosti od ich príslušnej vnútroštátnej hospodárskej situácie, od štruktúry ich potravinových dodávateľských reťazcov a od vnútroštátnych modelov dopytu spotrebiteľov.
Graf 2: Inflácia cien potravín podľa členských štátov
Zdroj: Eurostat (vybrané členské štáty).
Ukrajina, Rusko a globálna potravinová bezpečnosť
Ruská invázia na Ukrajinu len prispela k už aj tak napätým komoditným trhom (s energiami) a inflačným tlakom 5 . Okrem toho má vplyv na globálnu potravinovú bezpečnosť: Ukrajina a Rusko sú hlavnými aktérmi na svetovom trhu s obilninami a olejnatými semenami. Podiel Ukrajiny na svetovom trhu s pšenicou je 10 %, na trhu s jačmeňom 13 %, na trhu s kukuricou 15 %, pričom Ukrajina je najdôležitejším aktérom na trhu so slnečnicovým olejom (viac ako 50 % svetového obchodu). Pokiaľ ide o Rusko, jeho podiely sú takéto: 24 % (pšenica), 14 % (jačmeň) a 23 % (slnečnicový olej). Rusko je takisto významným vývozcom rýb s bielym mäsom, najmä tresky aljašskej určenej pre spracovateľský priemysel (16 % dodávok).
Severná Afrika a Blízky východ dovážajú viac ako 50 % obilnín, ktoré potrebujú, z Ukrajiny a Ruska. Východoafrické krajiny dovážajú 72 % svojich obilnín z Ruska a 18 % z Ukrajiny. Ukrajina je tiež dôležitým dodávateľom (kŕmnej) kukurice do Európskej únie a Číny.
Ukrajina je pre EÚ štvrtým najväčším dodávateľom potravín a kľúčovým zdrojom obilnín (52 % dovozu kukurice do EÚ, 19 % pšenice letnej), rastlinných olejov (23 % dovozu do EÚ) a olejnatých semien (22 % dovozu do EÚ, najmä 72 % dovozu repky olejnej do EÚ). Rusko vyváža do EÚ v menšom rozsahu.
Vzhľadom na podiel Ukrajiny na medzinárodnom obchode má narušenie poľnohospodárskej výroby a logistiky na Ukrajine spolu s rastom nákladov na dopravu a poistenie veľký vplyv na svetové trhy, a tým aj na ceny obilnín. Od začiatku konfliktu už bol zaznamenaný prudký nárast svetových cien obilnín, ktoré sú vyššie ako ceny v rokoch 2007 – 2008. Táto situácia ohrozuje nielen dodávky potravín pre ukrajinské obyvateľstvo, ale aj potravinovú bezpečnosť tých krajín mimo EÚ, ktoré sú závislé od dovozu komodít z Ukrajiny.
Potenciál poľnohospodárskej výroby Ukrajiny je výrazne ovplyvnený inváziou Ruska do tejto krajiny. Popri stratách na ľudských životoch, ničení a nebezpečenstvách vojny dochádza aj k nedostatku pracovnej sily na prácu na farmách a poliach, a to aj v susedných členských štátoch. Základné vstupy sú obmedzené a ich získanie je zložité alebo nemožné. Na Ukrajine bude rozhodujúca schopnosť zasiať jarné plodiny a zozbierať jarné aj zimné plodiny v roku 2022, pričom vplyv vojny bude pravdepodobne trvať niekoľko rokov, v neposlednom rade aj v dôsledku vojnových škôd na infraštruktúre a logistických zariadeniach. Hoci vojna nezasiahla výrobu v Rusku, pretrváva neistota, pokiaľ ide o jeho schopnosť exportu vo veľkom množstve cez Čierne more.
Potravinová bezpečnosť v globálnom kontexte
Potravinová bezpečnosť naďalej vyvoláva čoraz väčšie obavy po celom svete. Organizácia Spojených národov zdôraznila, že zmena klímy a strata biodiverzity predstavujú hlavnú globálnu hrozbu pre potravinovú bezpečnosť 6 . Organizácia FAO uvádza, že 811 miliónov ľudí naďalej trpí chronickou podvýživou a kombinácia rôznych príčin brzdí dosahovanie cieľa udržateľného rozvoja č. 2 „Žiadny hlad“. Očakáva sa, že bez účinných zmierňujúcich a adaptačných opatrení zmena klímy situáciu len zhorší. Rastúce ceny potravín majú okamžitý vplyv na občanov v rozvojových, ako aj najmenej rozvinutých krajinách závislých od nákupu potravín. Index cien potravín FAO, ktorý sleduje mesačné zmeny medzinárodných cien komodít, naznačuje čoraz zložitejšiu situáciu: vo februári 2022 dosiahol v priemere 140,7 bodu, čo je historicky najvyšší bod, ktorý je 3,1 bodu nad predchádzajúcim najvyšším bodom z februára 2011.
Zatiaľ čo hlavní nákupcovia ukrajinskej a ruskej pšenice údajne majú zásoby na niekoľko mesiacov, rast cien sa už prejavuje v krajinách, ktoré sa nachádzajú v neistej situácii, ako je Sýria a Libanon, ako aj v Alžírsku.
V roku 2021 dosiahla celosvetová potravinová neistota bezprecedentné úrovne, keď viac ako 161 miliónov ľudí potrebovalo naliehavú potravinovú pomoc a takmer 0,6 milióna ľudí čelilo podmienkam podobným hladomoru. Táto situácia sa môže ešte viac zhoršiť, ak ceny potravín budú ďalej rásť.
Príloha 2
Opatrenia nadväzujúce na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o cenách potravín v Európe z roku 2008 [KOM(2008) 0821 v konečnom znení]
|
Odporúčania uvedené v oznámení z roku 2008 |
Nadväzujúce opatrenie |
|
Podporiť konkurencieschopnosť potravinového dodávateľského reťazca |
Postupné reformy SPP (2008, 2013, 2021). Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca (2010 – 2019). Dohody o voľnom obchode (napr. s Japonskom, Vietnamom, so Singapurom, s Kanadou, Mexikom, so štátmi SADC-DHP), ktorých výsledkom je otvorenie trhu a zníženie necolných prekážok vývozu potravín. Dohľad nad trhom a zriadenie osobitnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu. Program InvestEU: podpora agropotravinárskych MSP prostredníctvom siete EEN a prístup k finančným nástrojom. Partnerstvo EÚ pre zručnosti v agropotravinárskom priemysle. Kódex správania EÚ týkajúci sa zodpovedných potravinárskych podnikov a marketingových postupov. |
|
Zabezpečiť dôrazné a jednotné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov na dodávateľských trhoch potravín zo strany Európskej komisie a národných orgánov pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľov |
Komisia zasiahla a sankcionovala obmedzenia paralelného obchodu v mnohých prípadoch na trhoch s potravinami. Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zastavili viacero vnútroštátnych protekcionistických iniciatív týkajúcich sa potravinových výrobkov. Komisia povolila niektoré fúzie v oblasti poľnohospodárskych vstupov (napr. výrobkov na ochranu plodín) a niektorých potravinových a nápojových výrobkov (napr. mliečnych výrobkov, piva), na ktoré sa vzťahujú nápravné opatrenia chrániace cenovú súťaž a možnosti výberu a inovácie. Komplexná štúdia Komisie o koncentrácii moderného maloobchodného sektora a o tom, ako sa v rokoch 2004 – 2012 vyvíjali možnosti výberu a inovácie sprístupnené spotrebiteľom v obchodoch I . |
|
Revidovať na vnútroštátnej úrovni, prípadne na úrovni EÚ, nariadenia, ktoré sa identifikovali ako potenciálne problematické pre fungovanie potravinového dodávateľského reťazca |
Správa osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy „Improving market outcomes – enhancing the position of farmers in the supply chain“ (Zlepšenie výsledkov trhu posilnením postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci) (2016) II . Objasnenie ustanovení o hospodárskej súťaži v nariadení o spoločnej organizácii trhov III , 2018, 2021. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Zjednodušenie predpisov o bezpečnosti potravín vrátane kontroly vhodnosti nariadenia o všeobecnom potravinovom práve. |
|
Poskytovať lepšie informácie spotrebiteľom, verejným orgánom a trhovým subjektom prostredníctvom zavedenia neustáleho európskeho monitoringu cien potravín a dodávateľského reťazca |
Zriadenie šiestich stredísk na monitorovanie poľnohospodárskeho trhu IV a dátového portálu AGRIFOOD. Uverejňovanie pravidelných krátkodobých výhľadových správ V . Vytvorenie nástroja Eurostatu na monitorovanie cien potravín VI Zlepšené ustanovenia z hľadiska transparentnosti trhu s poľnohospodárskymi výrobkami [nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1746; zmeny spoločnej organizácie trhov z roku 20211]. Zriadenie medzinárodného informačného systému pre poľnohospodárske trhy (AMIS – pozri oddiel 3): údaje Eurostatu o cenách potravín. |
|
Preveriť opatrenia na odrádzanie od špekulácie, ktorá poškodzuje komerčné subjekty na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, ktorou sa posilňuje ochrana investorov a zlepšuje fungovanie finančných trhov, čím sa zvýši ich efektívnosť, odolnosť a transparentnosť. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/338 sa mení smernica 2014/65/EÚ s cieľom pomôcť pri obnove po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov sa vzťahuje na širokú škálu mimoburzových derivátov vrátane určitých komoditných derivátov, čím sa zvyšuje transparentnosť komoditných derivátov, ktoré sú predmetom mimoburzového obchodovania. |
https://ec.europa.eu/competition/sectors/agriculture/retail_study_report_en.pdf.
https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/food-farming-fisheries/farming/documents/amtf-report-improving-markets-outcomes_en.pdf.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.