EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 7. 2021
SWD(2021) 701 final
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE
Správa o právnom štáte 2021
Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu v Rakúsku
Sprievodný dokument
K OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o právnom štáte 2021
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii
{COM(2021) 700 final} - {SWD(2021) 702 final} - {SWD(2021) 703 final} - {SWD(2021) 704 final} - {SWD(2021) 705 final} - {SWD(2021) 706 final} - {SWD(2021) 707 final} - {SWD(2021) 708 final} - {SWD(2021) 709 final} - {SWD(2021) 710 final} - {SWD(2021) 711 final} - {SWD(2021) 712 final} - {SWD(2021) 713 final} - {SWD(2021) 714 final} - {SWD(2021) 715 final} - {SWD(2021) 716 final} - {SWD(2021) 717 final} - {SWD(2021) 718 final} - {SWD(2021) 719 final} - {SWD(2021) 720 final} - {SWD(2021) 721 final} - {SWD(2021) 722 final} - {SWD(2021) 723 final} - {SWD(2021) 724 final} - {SWD(2021) 725 final} - {SWD(2021) 726 final} - {SWD(2021) 727 final}
Zhrnutie
Rakúsky justičný systém sa naďalej vyznačuje veľmi vysokou úrovňou vnímanej nezávislosti a v súčasnosti prebiehajú diskusie o oznámenej reforme spočívajúcej v zriadení nezávislej prokuratúry. Je dôležité, aby sa pri tejto reforme prihliadlo na európske normy, ktorými sa zabezpečuje nezávislosť prokuratúry. Dosiaľ bolo rozhodnuté o zmenách, ktorými sa zmiernia oznamovacie povinnosti prokurátorov. Prijali sa aj ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú systémov riadenia dodržiavania predpisov na súdoch a prokuratúrach a povinnosti poskytovať personálnym senátom spätnú väzbu k návrhom na vymenovanie sudcov. Určité obavy pretrvávajú v súvislosti s normami pre nábor na správne súdy, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie podpredsedov a predsedov súdov. Rakúsko vyvíja úsilie na ďalšie zlepšenie digitalizácie justície. Justičný systém naďalej funguje efektívne a vykazuje zlepšenia v správnych konaniach.
V súčasnosti prebieha vykonávanie národnej protikorupčnej stratégie, boli však oznámené určité oneskorenia v dôsledku pandémie COVID-19. Po nedávnych politických škandáloch sa zintenzívnilo vyšetrovanie politickej korupcie na vysokých miestach. O prokurátoroch, ktorí pracujú na týchto veciach, sa však politici vyjadrujú negatívne. Oznamovacie povinnosti špecializovaných útvarov prokuratúry sú zaťažujúce a majú za následok oneskorenia, čo negatívne vplýva na účinnosť vyšetrovania korupcie, nedávne zmeny však majú za cieľ toto oznamovacie bremeno zmierniť. Zaviedli sa nové opatrenia na predchádzanie korupcii štátnych zamestnancov a osôb s najvyššími výkonnými funkciami, ale opatrenia na účinné riešenie rizík pre bezúhonnosť poslancov sú naďalej obmedzené, keďže poslanci stále nemajú povinnosť informovať o majetku, záujmoch, dlhoch a záväzkoch. Hoci existuje právny rámec o lobizme, jeho rozsah a informácie, ktoré sú verejne dostupné, sú naďalej obmedzené. Obavy vzbudzuje aj kontrola financovania politických strán.
Právny rámec a priaznivé prostredie pre médiá zostávajú silné a mediálne orgány naďalej vykonávajú svoju funkciu nezávisle. Zistili sa riziká pre pluralitu médií súvisiace s nedostatkom komplexného a vymožiteľného právneho rámca na prístup k dokumentom a verejným informáciám. Na riešenie tohto problému vláda navrhla nový zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Médiá naďalej dostávajú značné množstvo štátnej reklamy, pretrvávajú však obavy o spravodlivosť a transparentnosť jej prideľovania, možný politický vplyv tohto procesu a nedostatočný záujem o problematiku plurality médií. Špecializovaná verejná finančná podpora mediálneho sektora počas pandémie COVID-19 sa vo všeobecnosti považovala za účinnú, vyjadrili sa však pochybnosti o jej objektívnom rozdelení. Hoci sa prijali určité opatrenia na zlepšenie ochrany novinárov počas demonštrácií, ich bezpečnosť je ohrozená čoraz viac, a to najmä v dôsledku online obťažovania a zastrašovania.
Pokiaľ ide o systém bŕzd a protiváh, prijímajú sa opatrenia na zlepšenie účasti zainteresovaných strán a občanov na tvorbe politík. Vzhľadom na pandémiu COVID-19 bola výkonná moc od jesene 2020 poverená konať podľa vyhlášok vychádzajúcich z osobitných právnych predpisov, ktoré podliehali intenzívnejšej parlamentnej kontrole. Dôležitú úlohu pri skúmaní týchto opatrení zohrával ústavný súd, ktorý viacero z nich zrušil, pretože neboli dostatočne podložené. Úrad ombudsmana, ktorý takisto vzhľadom na pandémiu COVID-19 zohrával aktívnu úlohu, sa pripravuje na opätovnú akreditáciu ako národná inštitúcia pre ľudské práva. Vláda vyvíja úsilie na prehĺbenie dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti, a to najmä tým, že s nimi konzultuje podporu prideľovanú občianskej spoločnosti počas pandémie COVID-19.
I.Justičný systém
Rakúsky justičný systém tvoria dve samostatné zložky. Všeobecné súdy zahŕňajú 115 okresných súdov, 20 krajských súdov, štyri vyššie krajské súdy a najvyšší súd. Od roku 2014 má Rakúsko aj samostatný systém správnych súdov s jedenástimi správnymi súdmi prvého stupňa (deväť krajských správnych súdov, jeden spolkový správny súd a finančný súd) a najvyšším správnym súdom. Ústavný súd zabezpečuje ústavné preskúmanie spolkových a krajských zákonov. Sudcov vymenúva výkonná moc na základe nezáväzných návrhov personálnych senátov zložených zo sudcov alebo plenárnych zhromaždení súdu, ktoré zostavia zoznam s tromi kandidátmi na každé miesto zoradenými podľa poradia. Prokuratúra je súdny orgán s hierarchickou štruktúrou podliehajúci ministrovi spravodlivosti, ktorý môže vydávať všeobecné pokyny aj pokyny v jednotlivých prípadoch. Rakúsko sa zúčastňuje na Európskej prokuratúre. Právnici sú registrovaní v jednej z deviatich miestnych advokátskych komôr, ktoré sú verejnoprávnymi spoločnosťami a autonómnymi samosprávnymi orgánmi zastrešenými spolkovým združením advokátov.
Nezávislosť
Stabilne pretrváva veľmi vysoká úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva, pričom medzi podnikmi sa zlepšila. Nezávislosť súdov a sudcov vníma v roku 2021 ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú“ 83 % širokej verejnosti a 78 % podnikov. Celkovo vykazuje úroveň vnímanej nezávislosti medzi širokou verejnosťou a podnikmi za posledných päť rokov stabilný nárast. Výnimkou je rok 2021, v ktorom došlo k miernemu poklesu zo strany širokej verejnosti.
Pripravuje sa reforma, na základe ktorej sa vytvorí nezávislá spolková prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom. Po oznámení z 24. februára 2021 o zriadení spolkovej prokuratúry, na čele ktorej bude stáť nezávislý generálny prokurátor, zriadilo ministerstvo spravodlivosti pracovnú skupinu pozostávajúcu zo zainteresovaných strán z radov sudcov a odborníkov, ktorá od mája 2021 zasadá raz mesačne a zameriava sa na skúmanie rôznych ústavných a právnych otázok v súvislosti s reformou. Skupina by mala predložiť výsledky svojej práce v prvej polovici roka 2022, nebola však poverená vypracovaním konkrétneho návrhu právneho textu. Po reforme prokuratúry volajú zainteresované strany dlhodobo, keďže sa kritizuje systém oznamovacích povinností (pozri ďalej) a právo ministra spravodlivosti vydávať prokurátorom pokyny v konkrétnych veciach, a to aj pokyny nezačať trestné stíhanie. Zainteresované strany zdôraznili potrebu zaviesť v rámci plánovanej reformy hmatateľné štrukturálne záruky na zabezpečenie nezávislosti nového generálneho prokurátora v praxi pred akýmkoľvek politickým vplyvom zo strany výkonnej alebo zákonodarnej moci. Reformu je dôležité vypracovať na základe konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a prihliadnuť pri nej na európske normy v oblasti nezávislosti prokuratúry.
Zavádzajú sa opatrenia na obmedzenie oznamovacích povinností prokurátorov voči výkonnej moci. V súlade so zámerom programového vyhlásenia vlády, ktorý bol zaznamenaný už v Správe o právnom štáte 2020, vláda prijala opatrenia na obmedzenie oznamovacích povinností prokuratúry, ktoré prokuratúra a zainteresované strany v súčasnosti považujú za zaťažujúce a neprimerané (pozri aj oddiel II). Prvým opatrením je zrušenie dekrétu Viedenskej vyššej prokuratúry o oznamovacích povinnostiach jej podriadených prokuratúr (ktoré boli povinné oznamovať významné procedurálne postupy tri dni pred ich vykonaním), ku ktorému došlo v marci 2021 na žiadosť ministerstva spravodlivosti (pozri aj oddiel II). Okrem toho ministerstvo spravodlivosti 12. júna 2021 vydalo revíziu dekrétu o oznamovacích povinnostiach, v ktorej sa tieto povinnosti užšie vymedzujú len na určité okolnosti, ako napríklad na zrušenie povinností podávať informačné správy, ak je obeťou trestného činu osoba vo verejnom záujme. Zainteresované strany však uviedli, že v prípade ústrednej prokuratúry pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii sa tým zaťaženie nemusí dostatočne zmierniť, keďže táto prokuratúra sa prevažne zaoberá vecami vo verejnom záujme, na ktoré sa budú tieto povinnosti uplatňovať aj naďalej. V roku 2020 vydal minister spravodlivosti 22 pokynov v jednotlivých veciach a 8 pokynov do mája 2021, pričom všetky boli v súlade so stanoviskom nezávislej Rady pre pokyny. Ďalšia správa o pokynoch by mala byť parlamentu predložená v lete 2021.
Zaviedla sa povinnosť poskytovať personálnym senátom spätnú väzbu v prípade odchýlok od odporúčaní na vymenovanie sudcov. Zmeny zákona o sudcoch a prokurátoroch nadobudli účinnosť v decembri 2020, čím sa kodifikovala povinnosť ministra spravodlivosti poskytovať písomnú spätnú väzbu personálnym senátom, ktoré pozostávajú najmä zo sudcov volených sudcami kolegami, ak sa pri vymenúvaní sudcov nepostupovalo podľa ich odporúčaní. Personálnym senátom sa v ňom umožňuje predložiť písomnú reakciu do dvoch týždňov. Analogický proces sa zaviedol aj pre prokurátorov. Reaguje sa tým na prvky odporúčania skupiny GRECO týkajúce sa posilnenia účasti personálnych senátov na postupoch vymenúvania. Skupina GRECO uviedla, že personálne senáty sa stále nezúčastňujú na výbere justičných čakateľov a neexistuje súdne preskúmanie postupu vymenúvania. Personálne senáty (prípadne iné orgány zastupujúce súdnu moc) sa nezúčastňujú ani na výbere predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, čo najvyšší súd kritizuje.
Určité obavy pretrvávajú v súvislosti s náborom na správne súdy, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie predsedov a podpredsedov súdov. Vymenúvanie podpredsedov a predsedov krajských správnych súdov vo všeobecnosti zostáva výsadou výkonnej moci, a to bez dôslednej účasti súdnictva, ako sa to už uvádza v Správe o právnom štáte 2020. V marci 2021 skupina GRECO zopakovala svoje odporúčania týkajúce sa intenzívnejšieho zapájania personálnych senátov do vymenúvania sudcov, a to aj podpredsedov a predsedov správnych súdov. Zainteresované strany naďalej zdôrazňujú, že nedostatočne dôsledná účasť súdnictva na týchto vymenovaniach vzbudzuje v kombinácii so širokými právomocami a povinnosťami predsedov súdov obavy o dodržiavanie európskych noriem. Vláda a Konferencia predsedov správnych súdov objasnili, že vo viacerých spolkových krajinách sa na základe zákona alebo praxe zriaďujú osobitné výbory na vypracúvanie návrhov na vymenovanie sudcov, ich súčasťou však nemusia byť sudcovia (ich väčšina). Vyzýva sa aj na harmonizovanie požiadaviek na nábor sudcov správnych súdov, ktoré sa pre každý krajský správny súd upravujú osobitne. Podľa odporúčaní Rady Európy by mal mať nezávislý a príslušný orgán zložený z podstatnej časti zo sudcov právomoc vydávať v prípade, ak o výbere sudcov rozhoduje výkonná moc, odporúčania alebo stanoviská, ktorými by sa mala výkonná moc v praxi riadiť.
Prijímajú sa opatrenia na zlepšenie rámca bezúhonnosti sudcov a prokurátorov. Po prijatí usmernení o dodržiavaní predpisov pre všetkých justičných zamestnancov v roku 2019 súdy a prokuratúry v súčasnosti zavádzajú komplexný systém riadenia dodržiavania predpisov, súčasťou ktorého bude zriadenie funkcie krajských pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi, ktorí budú fungovať ako jednotné kontaktné miesta pre problémy s dodržiavaním predpisov, na ktoré upozornia justiční zamestnanci. Bol zavedený program elektronického učenia sa v oblasti dodržiavania predpisov, ktorý je zameraný na problémy súvisiace s konfliktmi záujmov. Absolvovalo ho už viac ako 1 400 zamestnancov. Skupina GRECO privítala zavedenie usmernení o dodržiavaní predpisov a zriadenie funkcie krajských pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi, zdôraznila však, že je potrebné objasniť dôverné poradenstvo poskytované sudcom a prokurátorom v etických otázkach. Zainteresované strany okrem toho uvádzajú, že usmernenia o dodržiavaní predpisov zaviedla výkonná, nie súdna moc a že etický kódex pre sudcov správnych súdov nebol vypracovaný. Skupina GRECO ďalej uvádza, že v Rakúsku dosiaľ nebol zavedený žiadny systém pravidelných hodnotení.
Kvalita
Pre súdy a prokuratúry boli vyčlenené dodatočné zdroje, v prípade Spolkového finančného súdu však pretrvávajú problémy. Po vyčlenení ďalších miest v roku 2020 bol rozpočet pre justíciu v roku 2021 znovu navýšený, pričom obsahoval aj dodatočné finančné prostriedky na riešenie vplyvu pandémie COVID-19. Nábor na väčšinu ďalších vytvorených miest sa už skončil. Rakúsko vynakladá na svoj justičný systém približne 0,28 % HDP. Hoci sa týmto navýšeným rozpočtom reaguje na obavy zainteresovaných strán a obavy vyplývajúce zo štúdie ministerstva spravodlivosti týkajúce sa predchádzajúcich rozpočtových škrtov v justičnom systéme, v audite, ktorý vydal Dvor audítorov v januári 2021, sa potvrdzuje, že problémy Spolkového finančného súdu so zdrojmi pretrvávajú, a to najmä pokiaľ ide o veľmi nízky počet zamestnancov v porovnaní s ostatnými súdmi (na úrovni približne len 0,25 miesta pre zamestnanca súdu na jedného sudcu) a množstvo neobsadených pozícií sudcov. Táto situácia viedla aj k veľkému počtu nevybavených prípadov. Dvor audítorov vydal Spolkovému finančnému súdu a ministerstvu financií viacero odporúčaní, ku ktorým patrilo aj zníženie administratívneho zaťaženia sudcov, aby bolo možné dosiahnuť pokrok pri znižovaní počtu nevybavených prípadov a pri skracovaní času spracovania vecí.
Vykonávajú sa zmeny s cieľom znížiť súdne poplatky v špecifických oblastiach. Ako sa uvádza v Správe o právnom štáte 2020, vysoké súdne poplatky v Rakúsku považujú zainteresované strany za možný problém v oblasti prístupu k spravodlivosti. Zavedených bolo viacero opatrení, ktorými sa znižujú súdne poplatky v špecifických oblastiach, a to aj v oblasti súkromného trestného stíhania. Hoci sa v rámci globálnej reformy exekučných konaní prijatej v apríli 2021 súdne poplatky zvýšili, v prípade niektorých procedurálnych postupov, pri ktorých sa vyžaduje poplatok, sa znížili. Pripravuje sa aj viacero ďalších špecifických opatrení súvisiacich so súdnymi poplatkami, napr. v občianskych súdnych konaniach, v tejto fáze sa však nepredpokladá žiadne všeobecné hodnotenie systému súdnych poplatkov. V roku 2020 príjmy zo súdnych poplatkov v dôsledku pandémie COVID-19 klesli a ich úprava o infláciu sa dočasne odložila do mája 2021, čím sa znížila príslušná časť rozpočtu na súdnictvo, ktorá však napriek tomu zostáva vysoká. Zainteresované strany poukazujú najmä na nedostatočné stanovenie maximálnej výšky súdnych poplatkov v konaniach s vysokou hodnotou a na automatickú úpravu o infláciu ako na možné prekážky pri prístupe k spravodlivosti.
Vypracovali sa ponuky na počiatočnú odbornú prípravu sudcov správnych súdov. Od roku 2020 ponúka Rakúska akadémia pre sudcov správnych súdov program odbornej prípravy novovymenovaných sudcov správnych súdov, ktorý obsahuje moduly týkajúce sa riadenia konaní, profesijnej etiky, právnych predpisov o službe sudcov a digitálnej justície. Zatiaľ čo sudcovia a prokurátori všeobecných súdov absolvujú komplexnú štvorročnú odbornú prípravu pred výkonom služby, sudcovia správnych súdov sa prijímajú až po predchádzajúcej, aspoň päťročnej, odbornej právnej praxi. Počiatočná odborná príprava novovymenovaných sudcov správnych súdov sa nevyžaduje zo zákona, čo zainteresované strany kritizujú. Ďalej sa odporúča zaviesť ročný program ďalšej odbornej prípravy všetkých sudcov a prokurátorov, ktorý by sa týkal najmä prvkov súvisiacich s bezúhonnosťou.
Prebiehajú snahy o ďalší rozvoj digitalizácie justície. Celková úroveň digitalizácie justície je vysoká, v plnej miere sú zavedené procesné pravidlá na používanie digitálnych nástrojov v občianskoprávnych, trestných a správnych konaniach a na všeobecné používanie digitálnych nástrojov a nástrojov elektronickej komunikácie na súdoch a prokuratúrach. Digitálne riešenia na začatie a sledovanie konaní sú do veľkej miery k dispozícii v občianskoprávnych, správnych a trestných konaniach. Ako sa už uvádza v Správe o právnom štáte 2020, Rakúsko naďalej dosahuje pokrok pri vykonávaní projektu Justícia 3.0, ktorého cieľom je do roku 2025 plne prejsť na elektronické spisy. K júnu 2021 sú už plne digitalizované konania na 56 súdoch, deviatich prokuratúrach, ako aj na najvyššom súde a generálnej prokuratúre. Ďalším predpokladaným čiastkovým cieľom je dosiahnuť do polovice roka 2022 výhradné používanie digitálnych spisov na všetkých prokuratúrach a do polovice roka 2023 vo všetkých nových občianskoprávnych konaniach. Nová platforma JustizOnline spustená v novembri 2020 predstavuje konsolidované miesto, z ktorého môžu občania využívať služby, napríklad podávať elektronické žiadosti alebo nahliadať do spisov, pričom táto platforma poskytuje používateľom podporu pomocou nástroja chatbot. Vláda zavádza aj nový komplexný digitálny systém podávania správ o výkonnosti na získavanie údajov o výkonnosti súdov a prokuratúr, ktoré sa budú zverejňovať na platforme JustizOnline. V súvislosti s pandémiou COVID-19 boli prijaté procesné opatrenia, ktorými sa umožňuje používať na základe semaforového systému videokonferencie v občianskoprávnych aj trestných konaniach.
Efektívnosť
Justičný systém naďalej funguje efektívne a vykazuje zlepšenia v správnych konaniach. Priemerný čas vyriešenia obchodných sporových konaní je naďalej na nízkej úrovni (137 dní v roku 2019 v porovnaní so 138 dňami v roku 2018), pričom miera vyriešenia vecí je na úrovni 100,4 % a nízky počet prebiehajúcich konaní svedčí o tom, že justičný systém zvláda svoju záťaž v tomto smere efektívne. V prípade správnych konaní z ukazovateľov efektívnosti vyplývajú ďalšie zlepšenia, a to najmä pokiaľ ide o mieru vyriešenia vecí (na úrovni 110,7 % v roku 2019 v porovnaní s 89,7 % v roku 2018) a počet prebiehajúcich konaní, ktorý sa síce znížil, ale celkovo zostáva vysoký (na úrovni 0,8 veci na 100 obyvateľov v roku 2019 v porovnaní s 0,9 v roku 2018). Priemerný čas vyriešenia správnych konaní (440 dní) je však naďalej relatívne dlhý.
II.Protikorupčný rámec
V súčasnosti prebieha vykonávanie národnej protikorupčnej stratégie a činností predpokladaných v akčnom pláne na roky 2019 – 2020. Medzi orgány zapojené do boja proti korupcii patrí spolkové ministerstvo spravodlivosti, ústredná prokuratúra pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii (Wirtschafts- und Korruptionsstaatsanwaltschaft – WKStA), spolkové ministerstvo vnútra a jeho Spolkový úrad pre prevenciu korupcie a boj proti korupcii (BAK) a Služba trestného spravodajstva (BK). Úlohou Dvora audítorov je vykonávať audity a podávať správy o finančnom riadení na vnútroštátnej a miestnej úrovni, a to aj o protikorupčných aspektoch, ako aj monitorovať financovanie politických strán. Právny rámec zahŕňa príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku a osobitné právne predpisy o korupcii. Zaoberá sa aj vecami, ktoré sa týkajú zahraničných verejných činiteľov.
Odborníci aj výkonní riaditelia podnikov vnímajú úroveň korupcie vo verejnom sektore aj naďalej ako pomerne nízku. V roku 2020 získalo Rakúsko v Indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International 76 bodov zo 100 a je na 5. mieste v Európskej únii a na 15. mieste vo svete. Toto vnímanie ostalo za posledných päť rokov pomerne stabilné
.
V súčasnosti prebieha vykonávanie národnej protikorupčnej stratégie, zaznamenali sa však určité oneskorenia v dôsledku pandémie COVID-19. Národná protikorupčná stratégia bola prijatá v roku 2018 a dopĺňa ju akčný plán prijatý 16. januára 2019 na roky 2019 – 2020. Hlavným cieľom stratégie a akčného plánu na roky 2019 – 2020 je zvýšiť a zabezpečiť bezúhonnosť a transparentnosť v správe, politike a podnikaní. Koordinačný orgán na boj proti korupcii sa rozhodol predĺžiť cyklus vykonávania a revízie stratégie a jej akčného plánu. Zatiaľ čo činnosti na rok 2019 už boli oznámené ako dokončené, činnosti plánované na rok 2020 sa oneskorujú, keďže väčšina z nich spočíva v konferenciách, stretnutiach a odbornej príprave, ktoré sa nemohli v dôsledku pandémie COVID-19 uskutočniť. Namiesto toho sa začali uskutočňovať niektoré nové činnosti, ako napríklad individuálne e-mailové alebo telefonické poradenstvo o dodržiavaní právnych predpisov a bezúhonnosti poskytované členmi Siete úradníkov pre bezúhonnosť (NIO). Okrem toho táto sieť v roku 2020 zaznamenala 60 % nárast počtu žiadostí verejných činiteľov o členstvo.
Zintenzívnilo sa vyšetrovanie korupcie na vysokých miestach a politici sa začali negatívne vyjadrovať o jednotlivých prokurátoroch. Prevažnú väčšinu všetkých rozsiahlych vyšetrovaní vykonáva v Rakúsku ústredná prokuratúra pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii. Po nedávnych škandáloch vysokopostavených politikov tento orgán zintenzívnil vyšetrovanie politickej korupcie na vysokých miestach. O prokurátoroch, ktorí mali na starosti najsledovanejšie veci, sa začali zástupcovia vlády negatívne vyjadrovať
, čo kritizoval spolkový prezident
a sudcovské združenia, ktoré uviedli, že takéto verejné vyjadrenia poškodzujú vnímanie nezávislosti súdnictva medzi verejnosťou
. Spolkový úrad pre prevenciu korupcie a boj proti korupcii, ktorý vedie policajné vyšetrovanie a spolupracuje s ústrednou prokuratúrou pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii, v roku 2020 zaznamenal 32 nových prípadov údajnej korupcie. Podľa legislatívneho návrhu predloženého na verejnú konzultáciu v marci 2021 sa už nebude povoľovať prehľadávanie na mieste v priestoroch subjektov verejného sektora a ústredná prokuratúra pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii bude musieť podať žiadosť o administratívnu pomoc namiesto žiadosti o poskytnutie dokumentov a dôkazov. Prokuratúra a zainteresované strany vyjadrili znepokojenie nad negatívnym vplyvom tohto ustanovenia na možnosť získania dôkazov, pretože to môže ovplyvniť efektívnosť vyšetrovania korupcie. Po preskúmaní a analyzovaní všetkých odpovedí vyplývajúcich z verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami a zo zasadnutia odborníkov spomedzi týchto strán bol predložený revidovaný vládny návrh zákona.
Zaťažujúce oznamovacie povinnosti prokurátorov majú za následok oneskorenia a negatívne vplývajú na efektívnosť vyšetrovania korupcie. Prokurátori ústrednej prokuratúry pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii (WKStA) musia na základe sprísnenej povinnosti zavedenej v roku 2019 tri pracovné dni pred začatím procedurálnych postupov oznámiť svoje konanie Viedenskej vyššej prokuratúre. WKStA uviedla, že tieto dodatočné oznamovacie povinnosti sú zaťažujúce a môžu viesť k oneskoreniu vyšetrovania, keďže na približne 40 % jej konaní sa vzťahujú zložité oznamovacie povinnosti. V posledných rokoch sa značne zvyšuje počet oznámení (z 1 100 v roku 2017 na 1 957 v roku 2018 a 2 299 v roku 2019). Na riešenie týchto problémov prijalo ministerstvo spravodlivosti v marci 2021 nový dekrét, ktorým sa čiastočne uvoľňujú oznamovacie povinnosti a objasňuje, že prokuratúry nemusia oznamovať dôležité procedurálne postupy pred začatím ich vykonávania. Zodpovedajúce zmeny zákona o prokuratúre sú plánované na rok 2021 (pozri aj oddiel I). Revízia dekrétu o oznamovacích povinnostiach bola nedávno vydaná.
Chystajú sa reformy v oblasti pravidiel financovania politických strán vrátane úlohy Dvora audítorov. Ako sa uvádza v Správe o právnom štáte 2020, Rakúsky dvor audítorov má obmedzené právomoci v oblasti vykonávania auditov a jeho jedinou vyšetrovacou právomocou je overovanie presnosti účtov politických strán. V nedávnej správe Dvor audítorov kritizoval režimy subvencií pre vzdelávacie orgány politických strán zastúpené v parlamente a odporúčal, aby mu boli udelené plné práva v oblasti auditu a sankcionovania. Hoci sa vláda vo svojom programe na roky 2020 – 2024 zaviazala uskutočniť reformy na posilnenie kontroly financovania politických strán, zatiaľ neprijala v tomto smere žiadne konkrétne opatrenia. Podľa zainteresovaných strán a Dvora audítorov by malo byť súčasťou reforiem udelenie dodatočných právomocí v oblasti kontroly a vyšetrovania Dvoru audítorov, ktorý zodpovedá za monitorovanie financovania strán, väčšia transparentnosť a zodpovednosť v procese oznamovania, ako aj revízia systému sankcionovania.
Opatrenia na účinné riešenie rizík pre bezúhonnosť poslancov sú naďalej obmedzené. Poslanci nemajú povinnosť verejne priznávať svoj majetok, záujmy, dlhy, záväzky ani žiadne iné hospodárske záujmy vrátane investícií do spoločností. Okrem toho neexistujú ani žiadne mechanizmy monitorovania a sankcionovania na kontrolu presnosti priznaní, ktoré boli zverejnené dobrovoľne. Poslanci takisto môžu vykonávať prácu mimo parlamentu alebo zastávať riadiace funkcie či funkcie v správnych radách spoločností. Skupina štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO) zdôraznila, že v Rakúsku je u poslancov, sudcov a prokurátorov nízka úroveň plnenia odporúčaní týkajúcich sa predchádzania korupcii.
Zaviedli sa nové opatrenia zamerané na predchádzanie korupcii štátnych zamestnancov a osôb v najvyšších výkonných funkciách. Dňa 18. novembra 2020 prijala Rada ministrov nový kódex správania týkajúci sa predchádzania korupcii v štátnej službe. Tento kódex obsahuje pokyny pre štátnych zamestnancov a riadiacich pracovníkov týkajúce sa správania v prípade pokusu o úplatok, prijímania darov a pozvánok, oznamovania protispoločenskej činnosti a lobizmu, ako aj príklady regulárneho a neregulárneho správania. Okrem toho sa v ňom uvádzajú informácie o povinnostiach oznamovania vedľajšieho pracovného pomeru a spolkových činností a vysvetľuje ochrana údajov a povinnosti týkajúce sa dôvernosti. Na prijímanie disciplinárnych rozhodnutí a rozhodovanie o pozastavení výkonu funkcie spolkových štátnych zamestnancov má právomoc nový spolkový disciplinárny úrad, ktorý svoju činnosť oficiálne začal 1. októbra 2020, resp. v niektorých prípadoch spoločná disciplinárna komisia zriadená pri správe parlamentu. K disciplinárnym opatreniam podľa disciplinárneho poriadku platného pre spolkových štátnych zamestnancov patria pokarhania, pokuty v menšej alebo vo väčšej výške a prepustenie. V prípade spolkových štátnych zamestnancov v zmluvnom pomere má v oblasti vydávania disciplinárnych opatrení v podobe pokarhania, vypovedania pracovnej zmluvy alebo prepustenia právomoc personálny orgán. V oblasti pravidiel uplatňujúcich sa po skončení výkonu verejnej funkcie na členov vlády bol 22. februára 2021 predložený ministerský návrh, ktorého cieľom je zaviesť pre členov vlády trojročné obdobie, počas ktorého sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, a teda nesmú sa stať členmi ani náhradníkmi ústavného súdu.
Skúmajú sa právne predpisy o lobizme. Ako sa uvádza v Správe o právnom štáte 2020, hoci je zavedený právny rámec o lobizme, jeho rozsah pôsobnosti a informácie zverejňované v registri lobistov sú obmedzené. Dvor audítorov odporúča hodnotenie zákona o lobizme s cieľom preskúmať možnosť komplexnejšieho zváženia medzinárodných noriem o lobizme vrátane zavedenia legislatívnej stopy. Spolkové ministerstvo spravodlivosti zriadilo na jeseň 2020 pracovnú skupinu na preskúmanie možných zlepšení právneho rámca.
Čoraz častejšie sa využíva nástroj pre oznamovateľov. Rakúsko zaviedlo nástroj pre oznamovateľov v roku 2013 v rámci činnosti ústrednej prokuratúry pre boj proti hospodárskym trestným činom a korupcii. Z údajov k 31. decembru 2020 vyplýva, že v systéme bolo oznámených viac ako 10 945 možných trestných činov. Len veľmi malá časť z nich bola oznámená neopodstatnene (do 5 %). Približne 40 % správ bolo postúpených ďalším príslušným orgánom, najmä finančným, na vykonanie nadväzujúcich činností.
Pandémia COVID-19 ovplyvnila činnosti predchádzania korupcii a zvýšila riziká korupcie v určitých odvetviach. Činnosti uvedené v národnej protikorupčnej stratégii bolo možné vykonať len čiastočne. Činnosti Spolkového úradu pre prevenciu korupcie a boj proti korupcii vykonávané prostredníctvom jeho Siete úradníkov pre bezúhonnosť nebolo možné napríklad v plnej miere vykonať, keďže všetky tradičné formy odbornej prípravy v triedach museli byť pozastavené. Prenos vedomostí na Sieť úradníkov pre bezúhonnosť sa však uskutočnil alternatívne (prostredníctvom webového sídla siete NIO, e-mailov, dvojstranných kontaktov s členmi siete NIO atď.). Dvor audítorov začal vykonávať verejné audity v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré boli zamerané na kľúčové oblasti rizík vrátane štruktúry a finančného rozsahu opatrení pomoci. Prokuratúry označili za oblasť osobitného rizika obstarávanie zdravotníckeho vybavenia a materiálu. Zainteresované strany poukázali na to, že veľký objem prostriedkov sa mohol vynaložiť na postupy krízového verejného obstarávania za obmedzených požiadaviek na transparentnosť.
III.Pluralita a sloboda médií
Sloboda prejavu a povinnosť poskytnúť prístup k informáciám, ktorá prislúcha štátnym orgánom, sú zakotvené v ústave. Sekundárne právne predpisy zaručujú právo novinárov na ochranu dôvernosti svojho zdroja a upravujú povinnosť orgánov poskytovať informácie verejnosti. Na základe zákona o Rakúskom komunikačnom úrade boli v roku 2001 zriadené regulačné úrady pre audiovizuálne mediálne služby, Rakúsky komunikačný úrad (KommAustria) a Rakúsky regulačný orgán pre vysielanie a telekomunikácie (RTR). Zákon o Rakúskom komunikačnom úrade bol nedávno zmenený tak, aby sa doň transponovala smernica o audiovizuálnych mediálnych službách.
Orgány na reguláciu médií naďalej fungujú nezávisle a s primeranými zdrojmi. Regulačné úrady pre audiovizuálne mediálne služby, Rakúsky komunikačný úrad a Rakúsky regulačný orgán pre vysielanie a telekomunikácie sú plne nezávislé od vlády. Zmeny zákona o Rakúskom komunikačnom úrade s cieľom transponovať smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách nadobudli účinnosť 1. januára 2021. Zaviedli sa nimi okrem iného nové úlohy úradu KommAustria, a to najmä v oblasti mediálnej gramotnosti a prístupnosti. Nové zdroje priznané úradu sa považovali za dostatočné na vykonávanie nových úloh. V Monitorovaní plurality médií 2021 sa potvrdzuje veľmi nízke riziko, pokiaľ ide o nezávislosť a účinnosť rakúskych orgánov pre médiá.
Zavedené sú osobitné pravidlá transparentnosti vlastníctva médií, určenie konečného vlastníctva však v praxi nemusí byť vždy jednoduché. V rakúskom zákone o médiách sú uvedené podrobné ustanovenia, v ktorých sa vyžaduje zverejnenie vlastníctva v sektore spravodajských médií. Z posúdenia v rámci Monitorovania plurality médií 2021 však vyplýva stredné riziko ukazovateľa transparentnosti vlastníctva médií, pričom sa uvádza, že štruktúry konečného vlastníctva nie sú vo všeobecnosti dostupné, čo je čiastočne dôsledkom použitej právnej formulácie, ktorú možno vykladať ako obmedzenie požiadaviek na zverejňovanie informácií na 100 % účasť v médiách. Zainteresované strany upozornili aj na problémy s transparentnosťou zložitých vlastníckych štruktúr mediálnych skupín. Koncentrácia spravodajských médií v Rakúsku sa považuje za vysokú, a to najmä v dôsledku vysokej koncentrácie v rôznych podsektoroch médií.
Médiám sa prideľuje značné množstvo štátnej reklamy aj napriek pretrvávajúcim obavám týkajúcim sa transparentnosti a spravodlivosti prideľovania. Prideľovanie štátnej reklamy upravuje spolkový ústavný zákon o spolupráci s médiami a financovaní médií, ako aj zákon o transparentnosti pri spolupráci s médiami a ich financovaní. Boli vyjadrené obavy o vysoký objem prostriedkov (223 mil. EUR), ktoré Rakúsko vynaložilo na štátnu reklamu, pričom tento objem sa podľa všetkého naďalej zvyšuje. Reklama sa prideľuje na základe kritérií vychádzajúcich z údajov o dosahu a náklade médií za minulý rok. V zákone o transparentnosti médií z roku 2012 sa stanovuje, že vláda, verejné orgány a štátom vlastnené spoločnosti zverejňujú svoju spoluprácu s médiami vlastnenými konkrétnym vlastníkom v prípade, že suma presiahne 5 000 EUR za štvrťrok. Podľa zistení zo správy Dvora audítorov sa minimálne tretina zmlúv o štátnej reklame z dôvodu tejto prahovej hodnoty nezverejňuje. Z reakcií zainteresovaných strán vyplynuli obavy, ktoré sa potvrdili aj v štúdii, týkajúce sa transparentnosti a spravodlivosti tohto prideľovania reklamy, pričom poukázali na zásadný rozdiel medzi oficiálnymi subvenciami a rozdeľovaním prostriedkov na štátnu reklamu, ako aj na riziko, že tieto prostriedky sa využívajú na politické ovplyvňovanie médií. Naďalej panujú obavy týkajúce sa záruk redakčnej nezávislosti a zároveň aj zainteresované strany poukázali na to, že kritériá prideľovania vychádzajú z dosahu a nákladu médií, pričom sa nedostatočne zohľadňuje pluralita médií. Z posúdenia v rámci Monitorovania plurality médií 2021 však vyplýva stredné riziko, pokiaľ ide o štátnu reguláciu zdrojov a podporu mediálneho sektora.
Verejná finančná podpora určená pre mediálny sektor sa považovala za účinnú pri kompenzovaní zníženia príjmov v dôsledku pandémie, pretrvávajú však pochybnosti o jej spravodlivom rozdelení. V roku 2020 dosiahli pravidelné štátne subvencie pre médiá výšku približne 49 mil. EUR a mimoriadne subvencie v dôsledku pandémie COVID-19 dosiahli výšku približne 35 mil. EUR. Pravidlá pre distribúciu priamych a nepriamych subvencií sa ako také javia byť transparentné. Podľa Monitorovania plurality médií za rok 2021 však bulvárne noviny s vysokým nákladom podľa všetkého naďalej čerpajú neprimerane vysokú časť z vládnych subvencií, a to vrátane osobitných subvencií pridelených mediálnemu sektoru v dôsledku pandémie COVID-19.
Vláda navrhla reformu právnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám. Ako sa už uvádza v Správe o právnom štáte 2020, hoci je povinnosť poskytovať informácie zakotvená v ústave a uvedená v spolkovom práve a krajských právnych predpisoch, v Rakúsku neexistuje všeobecné právo na prístup k dokumentom. Okrem toho pri prístupe k informáciám v praxi existujú obmedzenia prístupu k informáciám v dôsledku povinnosti mlčanlivosti, ktorá je zakotvená v ústave, šesťmesačné lehoty pre verejné orgány na formálne zamietnutie žiadostí (po ich neformálnom zamietnutí do ôsmich týždňov), ako aj zdĺhavé súdne konania. Vo februári 2021 vláda navrhla zákon o slobodnom prístupe k informáciám v rámci širšieho balíka právnych predpisov týkajúcich sa transparentnosti, ktorým by sa mal reformovať systém a zabezpečiť ústavné právo na informácie všetkým občanom. Návrh bol zverejnený na účely verejnej konzultácie do apríla 2021. Hoci zainteresované strany z oblasti médií a občianskej spoločnosti uznávajú určité zlepšenia v zabezpečovaní kratších lehôt na prístup k dokumentom, poukázali aj na nedostatky v navrhovaných právnych predpisoch, konkrétne na neexistenciu orgánu dohľadu a na aspekty týkajúce sa praktického presadzovania právnych predpisov.
Rakúsko prijalo opatrenia na zlepšenie ochrany novinárov počas demonštrácií, stále však čelia online vyhrážaniu sa a obťažovaniu. V rakúskych právnych predpisoch neexistujú osobitné ustanovenia, ktoré by sa týkali bezpečnosti novinárov. Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov od októbra 2020 vytvorila jedno nové varovanie týkajúce sa útokov na novinárov počas demonštrácií. Z posúdenia v rámci Monitorovania plurality médií 2021 vyplýva nízke riziko ukazovateľa novinárskeho povolania, noriem a ochrany. Ako sa však uvádza v Monitorovaní plurality médií 2021 a ako uvádzajú aj zainteresované strany, hoci všeobecné normy novinárskeho povolania sú naďalej dobré, bezpečnosť novinárov je čoraz viac ohrozená, a to najmä online obťažovaním a zastrašovaním. Zainteresované strany poukázali na čoraz častejšie využívanie právnych hrozieb voči novinárom, pri ktorých žaloby údajne namierené na zastrašovanie novinárov predstavujú problém predovšetkým pre novinárov na voľnej nohe. Sťažnosti na útoky na novinárov počas „protikoronových“ demonštrácií viedli k vytvoreniu osobitných policajných síl na ochranu novinárov počas protestov.
IV.Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh
Rakúsko je spolková republika s dvojkomorovým parlamentom, ktorý sa skladá z Národnej rady (Nationalrat) a Spolkovej rady (Bundesrat). Legislatívne návrhy môže predkladať vláda a poslanci oboch komôr parlamentu alebo sa môžu predložiť prostredníctvom občianskej iniciatívy. Ústavný súd vykonáva posúdenie ex post právnych predpisov z hľadiska ústavnosti, čo je v konkrétnych prípadoch možné aj vo forme abstraktného posúdenia právneho predpisu na základe odvolaní spolkovej alebo krajskej vlády alebo tretiny poslancov ktorejkoľvek z komôr parlamentu. K presadzovaniu základných práv v rôznych oblastiach prispieva viacero rôznych ombudsmanov.
Prijímajú sa opatrenia na zlepšenie účasti občanov a zainteresovaných strán na tvorbe politík. V decembri 2020 predložilo ministerstvo pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport zelenú knihu o účasti verejnosti v digitálnom veku, ktorá bola vypracovaná na základe participatívneho procesu s účasťou odborníkov z rôznych odvetví a občianskej spoločnosti a v ktorej sa stanovuje komplexný prístup a nové normy integračnej účasti verejnosti, čiže občanov aj zainteresovaných strán, na procesoch tvorby politiky v digitálnom kontexte. Ide o prvú fázu projektu, v ktorom sa predpokladá vypracovanie novej príručky o účasti verejnosti v digitálnom veku, ako aj zriadenie osobitného webového sídla do roku 2023. Pokiaľ ide o konzultácie so zainteresovanými stranami o legislatívnych návrhoch, v dohode všetkých politických strán v Národnej rade prijatej 26. marca 2021 sa predpokladá, že všetky legislatívne iniciatívy vrátane tých, ktoré predložili poslanci parlamentu a Spolkovej rady, budú podliehať verejnej konzultácii, ak sa uskutoční diskusia o návrhu v parlamente. Stále je však potrebné stanoviť všeobecný právny rámec verejných konzultácií so stanovenými lehotami pred rokovaním o návrhu v parlamente, čo podľa zainteresovaných strán znamená, že v praxi môžu byť lehoty na konzultácie kratšie, ako sa odporúča. Na súčasnú neexistenciu komplexných právnych predpisov o prístupe k informáciám (pozri oddiel III) zainteresované strany poukazujú aj ako na prekážku transparentnosti legislatívneho procesu.
Rámec na prijímanie opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa niekoľkokrát zmenil, v dôsledku čoho sa od jesene 2020 posilňovala úloha parlamentu. Opatrenia týkajúce sa pandémie COVID-19 sa prijímajú na základe vyhradeného zákona o opatreniach v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorý bol prijatý v marci 2020 a následne niekoľkokrát zmenený, a to všeobecnosti v skrátenom konaní. V tomto zákone sa ministerstvu zdravotníctva udeľuje právomoc prijímať vyhlášky týkajúce sa pandémie COVID-19. V septembri 2020 boli zavedené zmeny na posilnenie parlamentnej kontroly nad vyhláškami, a to s požiadavkou, aby sa reštriktívnejšie vyhlášky dávali pred nadobudnutím účinnosti overiť hlavnému výboru Národnej rady, pričom tieto vyhlášky musia byť časovo obmedzené. Takisto sa zaviedla povinnosť konzultovať vyhlášky s novozriadenou „koronovou komisiou“ (zloženou zo zástupcov ministerstiev, spolkových krajín a odborníkov na verejné zdravie). Parlament vo všeobecnosti naďalej fungoval podľa bežných postupov bez špeciálnych protipandemických opatrení, často však prijímal legislatívne návrhy predkladané poslancami v zrýchlenom konaní, aby sa dalo vynechať konzultačný postup.
Ústavný súd zohráva dôležitú úlohu v rámci systému bŕzd a protiváh, ako aj pri preverovaní opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19. Po viacerých dôležitých rozsudkoch z júla 2020 pokračoval ústavný súd v rozhodovaní o opatreniach v súvislosti s pandémiou COVID-19, pričom viaceré vládne vyhlášky vyhlásil za nezákonné. Konkrétne ústavný súd vo viacerých prípadoch rozhodol, že odôvodnenie nevyhnutnosti opatrení príslušné ministerstvo dostatočne nezdokumentovalo. Vláda v reakcii na túto judikatúru pridala písomné odôvodnenia priamo do vyhlášok, a to vrátane vedeckého základu a právneho odôvodnenia. Ústavný súd zohrával dôležitú úlohu aj pri presadzovaní práva vyšetrovacích výborov parlamentu na prístup k dokumentom. V máji 2021 požiadal spolkového prezidenta o vydanie pokynu, ktorým sa nariaďuje poskytnutie informácií v prípade, že zodpovedný minister neposkytne vyšetrovaciemu výboru príslušné informácie ani na základe rozsudku ústavného súdu.
Rada ombudsmanov, ktorá sa pripravuje na opätovnú akreditáciu, zohrávala dôležitú úlohu v súvislosti s pandémiou COVID-19. Rada ombudsmanov pôsobí ako národná inštitúcia pre ľudské práva (NHRI) a v roku 2011 naposledy opätovne získala akreditačný status B od Globálnej aliancie národných inštitúcií pre ľudské práva (GANHRI). V súčasnosti plánuje na jeseň 2021 alebo jar 2022 požiadať o opätovnú akreditáciu s cieľom získať akreditačný status A vzhľadom na množstvo posilnení mandátu od poslednej akreditácie. Rada ombudsmanov zohrávala aktívnu úlohu v súvislosti s pandémiou COVID-19 a dodatočnú tretiu časť svojej výročnej správy vydanej 12. mája 2021 venovala vplyvu pandémie COVID-19 na dobrú správu a ľudské práva. V správe sa zdôrazňuje najmä to, že viaceré opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 boli prijaté vo veľmi krátkom čase, takže im chýba predvídateľnosť a kritériá, a to najmä, pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa obmedzujú základné práva.
Vláda vyvíja úsilie na prehĺbenie dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti, a to najmä tým, že ich zapája do prípravy podporných opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 pre občiansku spoločnosť. Vláda prijala viacero opatrení na zlepšenie účasti občianskej spoločnosti, ku ktorým patrí najmä vytvorenie fondu podpory neziskových organizácií vo výške 700 mil. EUR na pomoc odvetviu pri zvládaní vplyvu pandémie COVID-19. Tento fond bol zriadený po konzultácii s dotknutými organizáciami, ktoré tento proces považujú za príklad budúcej spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou. Priestor občianskej spoločnosti v Rakúsku sa už znovu považuje za otvorený. Zainteresované strany však kritizovali návrh protiteroristických právnych predpisov predložený parlamentu v máji 2021, keďže môže mať vplyv na slobodu združovania. Organizácie občianskej spoločnosti okrem toho naďalej považujú pravidlá oslobodenia od dane platné pre dary za problematické pre niektoré subjekty občianskej spoločnosti. Vláda sa zaviazala zriadiť osobitnú pracovnú skupinu na preskúmanie daňového rámca pre neziskové organizácie, hoci tento proces sa v dôsledku pandémie COVID-19 zastavil.
Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*
* Zoznam príspevkov prijatých v rámci konzultácií k Správe o právnom štáte 2021 sa nachádza na adrese:
https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law/rule-law-mechanism/2021-rule-law-report-targeted-stakeholder-consultation
.
CCJE (2013), Magna Charta pre sudcov.
CEPEJ (2021), Štúdia o fungovaní systémov súdnictva v členských štátoch EÚ.
Der Standard (2020), Verejný sektor dostal 58 miliónov na Krone, Österreich/Oe24, Heute (Öffentliche Hand warb 2020 um 58 Millionen in "Krone", "Österreich"/"Oe24", "Heute") (https://www.derstandard.de/story/2000125181965/oeffentliche-hand-inserierte-2020um-58-millionen-in-krone-oesterreichoe24-heute).
Der Standard (2021), List spolkového kancelára prokuratúre WKStA, (
https://images.derstandard.at/2021/02/21/Schreiben-des-Bundeskanzlers-als-PDF-Datei.pdf
).
Der Standard (2021), Predseda združenia sudcov Matejka: Útoky na sudcov často prekračujú hranice (Richterpräsidentin Matejka- Angriffe of Justiz sehr often grenzüberschreitened) (
https://www.derstandard.at/story/2000126684223/richterpraesidentin-matejka-angriffe-auf-justiz-sehr-oft-grenzueberschreitend
).
Der Standard (2021), Sudcovia sú rozhorčení útokmi kancelára na prokurátorov vyšetrujúcich korupciu (Empörung in der Justiz über Angriffe des Kanzlers auf Korruptionsankläger) (
https://www.derstandard.at/story/2000124214218/empoerung-in-der-justiz-ueber-angriffe-des-kanzlers-auf-korruptionsanklaeger
).
Dokustelle Austria (2021), Príspevok Dokustelle Austria k Správe o právnom štáte 2021.
Dvor audítorov (2015), Sonderaufgaben des RH nach den Medientransparenzgesetzen, (
https://www.rechnungshof.gv.at/rh/home/home_1/Sonderaufgaben_nach_Medientransparenzgesetz.pdf
).
Dvor audítorov (2019), správa o akadémiách politických strán (Bildungseinrichtungen der politischen Parteien –) (
https://www.rechnungshof.gv.at/rh/home/home/All_Teil_Parteienakademien.pdf
).
Dvor audítorov (2021), Spolkový finančný súd (Bundesfinanzgericht) (
https://www.rechnungshof.gv.at/rh/home/home/Bund_2021_1_Bundesfinanzgericht.pdf
).
Európska komisia (2019), bleskový prieskum Eurobarometra 482: postoj podnikov ku korupcii v EÚ.
Európska komisia (2020), osobitný prieskum Eurobarometra 502: korupcia.
Európska komisia (2020), Správa o právnom štáte 2020, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu v Rakúsku.
Európska komisia (2021), Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2021.
Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2021), Príspevok k Správe o právnom štáte 2021.
Forum Informationsfreiheit (2021), Príspevok organizácie Forum Informationsfreiheit k Správe o právnom štáte 2021.
GRECO (2020), štvrté kolo hodnotení – predbežná správa o plnení odporúčaní Rakúskom týkajúca sa predchádzania korupcii, pokiaľ ide o poslancov, sudcov a prokurátorov.
IGO (2020), vyhlásenie (
https://buendnis-gemeinnuetzigkeit.at/wp-content/uploads/2020/08/PA-2020-07-02-final.pdf
).
Kaltenbrunner, A. (2020), Scheinbar transparent: Analyse der Medienkooperationen der österreichischen Bundesministerien mit österreichischen Tageszeitungen 2018/2019 (
http://www.mhw.at/cgi-bin/file.pl?id=529
).
Kurier (2020), „Deficity“ prokurátorov vyšetrujúcich korupciu – Kurz volá po okrúhlom stole ("Defizite" bei Korruptionsbekämpfern: Kurz ruft zu Rundem Tisch.) (
https://kurier.at/politik/inland/defizite-bei-korruptionsbekaempfern-kurz-ruft-zu-rundem-tisch/400746720
).
Ministerstvo pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport, Účasť verejnosti (Öffentlichkeitsbeteiligung) (
https://www.oeffentlicherdienst.gv.at/verwaltungsinnovation/oeffentlichkeitsbeteiligung/index.html
).
Ministerstvo pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport, Zelená kniha o účasti v digitálnom veku (Grünbuch: Partizipation im digitalen Zeitalter), (
https://www.oeffentlicherdienst.gv.at/ verwaltungsinnovation/oeffentlichkeitsbeteiligung/201103_Partizipation_Gruenbuch_A4_BF.pdf?7vj62a
).
Ministerstvo vnútra, Polícia zriaďuje funkciu úradníka pre styk s médiami, (Nehammer: Polizei implementiert "Medienkontaktbeamte" bei Demos), (
https://www.bmi.gv.at/news.aspx?id= 4E46696F4950636869674D3D
).
Najvyšší súd (2021), Príspevok rakúskeho najvyššieho súdu k Správe o právnom štáte 2021.
Nationalrat (2021), Nationalrat beschließt umfassende Reform des Exekutionsrechts (
https://www.parlament.gv.at/PAKT/PR/JAHR_2021/PK0480/index.shtml
).
OHCHR (2021), dotazník o vplyve pandémie COVID-19 na výkon spravodlivosti a slobodný a nezávislý výkon právnického povolania.
Press Club Concordia, Concordia-Stellungnahme zu 210 Millionen Medialeistungen (
https://concordia.at/concordia-stellungnahme-zu-210-millionen-medialeistungen/
).
Press Club Concordia, Media Policy Positions, Stellungnahmen & Positionen, (
https://concordia.at/stellungnahmen-und-positionen/
).
Rada Európy: Benátska komisia (2010), Správa o európskych normách, pokiaľ ide o nezávislosť systému súdnictva: časť II – Prokuratúra, CDL-AD(2010)040-e.
Rada Európy: Výbor ministrov (2000), Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec(2000)19 členským štátom o úlohe prokuratúry v systéme trestnej justície.
Rada Európy: Výbor ministrov (2010), Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec(2010)12 členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť.
Rakúska advokátska komora (2021), Príspevok Rakúskeho združenia advokátov k Správe o právnom štáte 2021.
Rakúska akadémia pre sudcov správnych súdov (2020), Vstupná fáza pre novovymenovaných sudcov (
https://www.jku.at/fileadmin/gruppen/326/Einstiegsphase_2020_A4_FIN_2.pdf
).
Rakúska vláda (2018), Národná protikorupčná stratégia, (
https://www.bak.gv.at/301/praevention_edukation/anti_korruptionsstrategie/files/NAKS_Web.pdf
).
Rakúska vláda (2020), Príspevok Rakúska k Správe o právnom štáte 2021.
Rakúska vláda (2021), Príspevok Rakúska k Správe o právnom štáte 2021.
Rakúska vláda, program vlády na roky 2020 – 2024, (
https://www.bundeskanzleramt.gv.at/en/federal-chancellery/the-austrian-federal-government/government-documents.html
).
Rakúska vláda, tlačová správa z 13. apríla 2021, Konstruktiver Austausch zu Amtshilfe und Korruptionsermittlung (
https://www.bmj.gv.at/ministerium/presse/pressmitteilungen-2021/Konstruktiver-Austausch-zu-Amtshilfe-und-Korruptionsermittlung.html
).
Rakúsky parlament, Bericht des Rechnungshofes betreffend Lobbying- und Interessenvertretungs-Register – Reihe BUND 2019/45 (III-65 d.B.) (
https://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXVII/III/III_00065/index.shtml
).
Rakúsky parlament, Justizministerin Zadić kündigt Evaluierung des Lobbying-Gesetzes an, č. 997, 6. októbra 2020, (
https://www.parlament.gv.at/PAKT/PR/JAHR_2020/PK0997/index.shtml
).
Rakúsky spolkový prezident (2021), vyhlásenie pri príležitosti oznámenia ústavného súdu (Stellungnahme anlässlich einer Mitteilung des VfGH) (
https://www.bundespraesident.at/aktuelles/detail/stellungnahme-anlaesslich-einer-mitteilung-des-vfgh
).
Rozsudok SDEÚ z 20. apríla 2021, vec C‑896/19, Repubblika, ECLI:EU:C:2021:311.
Stanovisko CCJE č. 19 (2016) k úlohe predsedov súdov.
Stanovisko CCJE č. 4 (2003) k vhodnej počiatočnej a ďalšej odbornej príprave sudcov na vnútroštátnej aj európskej úrovni.
Transparency International (2021), Index vnímania korupcie 2020 (
https://www.transparency.org/en/cpi/2020/index/nzl#
).
UNDOC (2014), Správa o poslednej návšteve Rakúska
https://www.unodc.org/ documents/treaties/ UNCAC/ CountryVisitFinalReports/2014_08_26_Austria_Final_Country_Report.pdf
).
Ústavný súd (2021), Unterlagen BKA U-Ausschuss - Der Österreichische Verfassungsgerichtshof, (
https://www.vfgh.gv.at/medien/Unterlagen_Ibiza_U-Ausschuss.php
).
Ústavný súd (2021), VfGH beantragt beim Bundespräsidenten Exekution einer Entscheidung betreffend Dateien des BMF. (
https://www.vfgh.gv.at/medien/Exekution_BMF.php
).
Združenie prokurátorov (2021), Generálny prokurátor iba v prípade deľby moci (
https://staatsanwaelte.at/generalstaatsanwalt-nur-unter-einhaltung-der-gewaltentrennung/
).
Združenie prokurátorov (2021), Generálny prokurátor – požiadavky na nezávislého najvyššieho predstaviteľa inštitúcie (
https://staatsanwaelte.at/wp-content/uploads/2021/02/Positionspapier-Generalstaatsanwalt.pdf
).
Združenie sudcov a únia sudcov a prokurátorov, Zdroje právneho štátu.
Združenie sudcov správnych súdov (2021), Príspevok rakúskeho Združenia sudcov správnych súdov k Správe o právnom štáte 2021.
Združenie sudcov správnych súdov, Program pre správnu justíciu na rok 2022.
Príloha II: Návšteva Rakúska
Útvary Komisie absolvovali v apríli 2021 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:
·Združenie sudcov správnych súdov
·Združenie sudcov
·Združenie prokurátorov
·Advokátska komora
·Ústavný súd
·Rada pre pokyny (Weisungsrat)
·Dvor audítorov
·Spolkový úrad pre prevenciu korupcie a boj proti korupcii
·Úrad spolkového kancelára
·Forum Informationsfreiheit
·Interessensvertretung Gemeinnütziger Organisationen
·Orgán pre médiá
·Ministerstvo spravodlivosti
·Rada ombudsmanov
·Správa parlamentu
·Press Club Concordia
·Tlačová rada
·Viedenská vyššia prokuratúra
·Špecializovaná prokuratúra pre boj proti korupcii a hospodárskym trestným činom
·Najvyšší správny súd
·Najvyšší súd
* Komisia v rámci viacerých horizontálnych stretnutí takisto komunikovala s týmito organizáciami:
·Amnesty International
·Centrum pre reprodukčné práva
·CIVICUS
·Únia občianskych slobôd pre Európu
·Civil Society Europe
·Konferencia európskych cirkví
·EuroCommerce
·Európske centrum pre neziskové právo
·Európske centrum pre slobodu tlače a médií
·Európske občianske fórum
·Európska federácia novinárov
·European Partnership for Democracy
·Európske fórum mládeže
·Front Line Defenders
·Human Rights House Foundation
·Human Rights Watch
·ILGA-Europe
·Medzinárodná komisia právnikov
·Medzinárodná federácia pre ľudské práva
·International Planned Parenthood Federation European Network (IPPF EN)
·Medzinárodný tlačový inštitút
·Netherlands Helsinki Committee
·Open Society European Policy Institute
·Philanthropy Advocacy
·Protection International
·Reportéri bez hraníc
·Transparency International EU