DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Navrhovaná zmena smernice 2013/36/EÚ („smernica o kapitálových požiadavkách“ alebo „CRD“) je súčasťou legislatívneho balíka, ktorý zahŕňa aj zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013 („nariadenie o kapitálových požiadavkách“ alebo „CRR“) 1 .

V reakcii na veľkú finančnú krízu v rokoch 2008 – 2009 (VFK) Únia zaviedla zásadné reformy prudenciálneho rámca uplatniteľného na banky s cieľom zvýšiť ich odolnosť, a pomôcť tak zabrániť opakovaniu podobnej krízy. Uvedené reformy boli do veľkej miery založené na medzinárodných štandardoch, ktoré po roku 2010 prijal Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) 2 . Štandardy sú spoločne známe ako štandardy Bazilej III, reformy Bazilej III alebo rámec Bazilej III 3 .

Význam globálnych štandardov, ktoré vypracúva výbor BCBS, sa zvyšuje vzhľadom na čoraz globálnejší a prepojenejší charakter bankového sektora. Hoci globalizovaný bankový sektor uľahčuje medzinárodný obchod a investície, vytvára aj komplexnejšie finančné riziká. Bez jednotných globálnych štandardov by sa banky mohli rozhodnúť, že svoje činnosti začnú vykonávať v jurisdikcii s najmiernejšími režimami regulácie a dohľadu. To by mohlo viesť k regulačným pretekom ku dnu s cieľom prilákať bankové podniky a zároveň by to mohlo zvýšiť riziko celosvetovej finančnej nestability. Medzinárodná koordinácia v oblasti globálnych štandardov do veľkej miery obmedzuje tento druh rizikovej súťaže a je kľúčom k zachovaniu finančnej stability v globalizovanom svete. Globálne štandardy okrem toho zjednodušujú život medzinárodne pôsobiacich bánk – medzi ktorými je značný počet bánk z EÚ – pretože zaručujú, aby sa veľmi podobné pravidlá uplatňovali v najdôležitejších finančných centrách sveta.

EÚ bola kľúčovým navrhovateľom medzinárodnej spolupráce v oblasti bankovej regulácie. Prvý súbor reforiem prijatých po kríze, ktoré sú súčasťou rámca Bazilej III, sa zaviedol v dvoch krokoch:

·v júni 2013 prijatím nariadenia CRR 4 a smernice CRD IV 5 ;

·v máji 2019 prijatím nariadenia (EÚ) 2019/876 6 , známeho aj ako nariadenie CRR II, a smernice (EÚ) 2019/878, známej aj ako smernica CRD V 7 .

Doteraz realizované reformy sa zameriavajú na zvýšenie kvality a kvantity regulatórneho kapitálu, ktorý musia banky držať na pokrytie prípadných strát. Ich cieľom ďalej bolo zníženie nadmerného využívania finančnej páky bánk, zvýšenie odolnosti bánk voči krátkodobým šokom likvidity, zníženie ich závislosti od krátkodobého financovania a rizika koncentrácie a riešenie problémov bánk, ktoré sú priveľké na vyhlásenie úpadku 8 .

V dôsledku toho sa podľa nových pravidiel posilnili kritériá prípustného regulatórneho kapitálu, zvýšili minimálne kapitálové požiadavky a zaviedli nové požiadavky na riziko úpravy ocenenia pohľadávok 9 (CVA) a na expozície voči centrálnym protistranám 10 . Okrem toho boli zavedené viaceré nové prudenciálne opatrenia: požiadavka na minimálny ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ krátkodobej likvidity (známy ako ukazovateľ krytia likvidity), ukazovateľ dlhodobejšieho stabilného financovania (známy ako pomer čistého stabilného financovania), limity veľkej majetkovej angažovanosti 11 a makroprudenciálne kapitálové vankúše 12 .

Vďaka tomuto prvému súboru reforiem realizovaných v Únii 13 sa bankový sektor EÚ stal výrazne odolnejším voči hospodárskym otrasom a do krízy COVID-19 vstúpil na výrazne stabilnejšom základe v porovnaní so stavom na začiatku veľkej finančnej krízy.

Orgány dohľadu a zákonodarcovia navyše na začiatku krízy COVID-19 prijali dočasné uľahčujúce opatrenia. Komisia vo svojom výkladovom oznámení z 28. apríla 2020 14 o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov EÚ určených na podporu podnikov a domácností počas pandémie COVID-19 potvrdila flexibilitu zakotvenú v prudenciálnych a účtovných pravidlách, ako zdôraznili európske orgány dohľadu a medzinárodné orgány. Na tomto základe spoluzákonodarcovia v júni 2020 prijali cielené dočasné zmeny konkrétnych aspektov prudenciálneho rámca – takzvaný balík rýchlych riešení nariadenia CRR 15 . Tento balík spolu s ráznymi opatreniami v oblasti menovej a fiškálnej politiky 16 pomohol bankám pokračovať počas pandémie v poskytovaní úverov domácnostiam a spoločnostiam. To na druhej strane pomohlo zmierniť hospodársky šok 17 , ktorý spôsobila pandémia.

Hoci sa celková úroveň kapitálu v bankovom systéme EÚ v súčasnosti považuje v priemere za uspokojivú, niektoré problémy, ktoré boli identifikované ako následky veľkej finančnej krízy, sa ešte neriešili. Z analýz vykonaných orgánom EBA a ECB vyplýva, že kapitálové požiadavky vypočítané bankami z EÚ s použitím interných modelov sa vyznačujú značnou úrovňou rozdielov, ktorá nebola opodstatnená rozdielmi v podkladových rizikách, a ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú spoľahlivosť a porovnateľnosť ich kapitálových ukazovateľov. Okrem toho nedostatočná citlivosť na riziko v kapitálových požiadavkách vypočítaných s použitím štandardizovaných prístupov má za následok nedostatočné alebo neprimerane vysoké kapitálové požiadavky týkajúce sa niektorých finančných produktov alebo činností (a teda konkrétnych obchodných modelov, ktoré sú na nich primárne založené). V decembri 2017 sa výbor BCBS dohodol na konečnom súbore reforiem 18 medzinárodných štandardov na riešenie týchto problémov. V marci 2018 uvítali tieto reformy ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 a opakovane potvrdili svoj prísľub ich úplného, včasného a dôsledného vykonávania. V roku 2019 Komisia oznámila svoj zámer predložiť legislatívny návrh na vykonávanie týchto reforiem v prudenciálnom rámci EÚ. 19

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa prípravné práce na tomto návrhu oneskorili. Toto oneskorenie odzrkadľovalo rozhodnutie výboru BCBS z 26. marca 2020 odložiť už dohodnuté lehoty vykonávania konečných prvkov reformy Bazilej III o jeden rok. 20

So zreteľom na uvedené skutočnosti má súčasná legislatívna iniciatíva dva všeobecné ciele: prispieť k finančnej stabilite a prispieť k stabilnému financovaniu hospodárstva v kontexte obnovy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Tieto všeobecné ciele možno rozdeliť do štyroch špecifickejších cieľov:

1.posilniť rámec pre kapitál založený na riziku bez výrazného zvýšenia celkových kapitálových požiadaviek;

2.zvýšiť zameranie na riziká ESG v prudenciálnom rámci;

3.ďalej harmonizovať právomoci v oblasti dohľadu a nástroje dohľadu a

4.znížiť administratívne náklady bánk súvisiace so zverejňovaním informácií a zlepšiť prístup k prudenciálnym údajom bánk.

1.Posilniť rámec pre kapitál založený na riziku

Dočasne zhoršené hospodárske podmienky nezmenili potrebu uskutočniť túto štrukturálnu reformu. Dokončenie tejto reformy je potrebné, aby sa vyriešili pretrvávajúce problémy, ďalej posilnilo finančné zdravie bánk v EÚ, čo im umožní lepšie podporovať hospodársky rast a odolávať potenciálnym budúcim krízam, a uľahčila porovnateľnosť úrovní kapitálu medzi bankami. Zavádzanie konečných prvkov Bazilej III je potrebné aj na to, aby sa inštitúciám poskytla potrebná regulačná istota, čím sa dokončí desať rokov trvajúca reforma prudenciálneho rámca.

Dokončenie reformy je napokon v súlade s prísľubom EÚ v oblasti medzinárodnej regulačnej spolupráce a konkrétnymi opatreniami, ktoré niektorí z jej partnerov oznámili alebo už prijali na včasné a svedomité vykonávanie reformy.

2.Zvýšiť zameranie na riziká ESG v prudenciálnom rámci

Ďalšia rovnako dôležitá potreba reformy vyplýva z aktuálneho úsilia Komisie v oblasti prechodu na udržateľné hospodárstvo. V oznámení Komisie o Európskej zelenej dohode 21 a v oznámení Komisie o plnení cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 („Fit for 55“) 22 sa jasne stanovuje prísľub Komisie pretransformovať hospodárstvo EÚ na udržateľné hospodárstvo a zároveň sa zaoberať aj nevyhnutnými dôsledkami zmeny klímy. Komisia takisto oznámila stratégiu udržateľného financovania 23 , ktorá nadväzuje na predchádzajúce iniciatívy a správy, ako napríklad akčný plán o financovaní udržateľného rastu 24 a správy technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie 25 , ale posilňuje úsilie Komisie v tejto oblasti o ich zosúladenie s ambicióznymi cieľmi Európskej zelenej dohody.

Prechod k cieľom Komisie v oblasti udržateľnosti si vyžaduje nebývalé finančné úsilie o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, o obnovu prírodného kapitálu a posilnenie odolnosti a širšieho sociálneho kapitálu. Verejné financie bez ďalšej pomoci postačovať nebudú. Súkromné investície v rámci prechodu na udržateľné, uhlíkovo neutrálne, obehové a spravodlivé hospodárstvo sa musia zvýšiť, aby zodpovedali odhadovanému množstvu zdrojov, ktoré treba vynaložiť na dosiahnutie týchto cieľov. Cieľom stratégie Komisie pre ekologické financovanie je postaviť ekologické a udržateľné financovanie do centra finančného systému. Bankové sprostredkovanie bude preto zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň je pravdepodobné, že tento prechod bude pre banky predstavovať riziká, ktoré budú musieť náležite riadiť s cieľom zabezpečiť minimalizáciu rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu. A práve tu je potrebná prudenciálna regulácia, ktorá môže v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu. Táto skutočnosť bola uznaná v stratégii EÚ, v ktorej sa zdôraznila potreba lepšieho začlenenia environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia do prudenciálneho rámca EÚ. Samotné súčasné právne požiadavky nestačia na to, aby poskytli stimuly na systematické a konzistentné riadenie rizík ESG zo strany bánk.

3.Ďalej harmonizovať právomoci a nástroje v oblasti dohľadu

Ďalšou oblasťou záujmu je riadne presadzovanie prudenciálnych pravidiel. Orgány dohľadu musia mať na tento účel k dispozícii potrebné nástroje a právomoci (napríklad právomoci udeľovať povolenia bankám a povoľovať ich činnosti, posudzovať vhodnosť ich vedenia alebo ich sankcionovať v prípade porušenia pravidiel). Hoci právne predpisy EÚ zabezpečujú minimálnu úroveň harmonizácie, súbor nástrojov a postupov v oblasti dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch značne líši. Toto roztrieštené regulačné prostredie v súvislosti s vymedzením určitých právomocí a nástrojov, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii, a s ich uplatňovaním v jednotlivých členských štátoch oslabuje rovnaké podmienky na jednotnom trhu a vyvoláva pochybnosti o správnom a obozretnom riadení bánk EÚ a dohľade nad nimi. Obzvlášť naliehavý je tento problém v kontexte bankovej únie. Rozdiely medzi 21 rôznymi právnymi systémami bránia jednotnému mechanizmu dohľadu účinne a efektívne vykonávať svoje funkcie v oblasti dohľadu. Cezhraničné bankové skupiny si okrem toho musia poradiť s viacerými nesúrodými postupmi týkajúcimi sa toho istého prudenciálneho problému, čím sa neprimerane zvyšujú ich administratívne náklady.

4.Znížiť administratívne náklady bánk súvisiace so zverejňovaním informácií a zlepšiť prístup k prudenciálnym údajom bánk

Tento návrh je potrebný aj na ďalšie zvyšovanie trhovej disciplíny. Ide o ďalší dôležitý nástroj pre investorov, aby si mohli plniť úlohu monitorovať správanie bánk. Na tento účel musia mať prístup k potrebným informáciám. Súčasné ťažkosti súvisiace s prístupom k prudenciálnym informáciám oberajú účastníkov trhu o potrebné informácie o prudenciálnej situácii bánk. To v konečnom dôsledku znižuje účinnosť prudenciálneho rámca pre banky a potenciálne vyvoláva pochybnosti o odolnosti bankového sektora, najmä počas období stresu. Z tohto dôvodu je zámerom návrhu centralizovať zverejňovanie prudenciálnych informácií s cieľom zlepšiť prístup k prudenciálnym údajom a porovnateľnosť v rámci odvetvia. Centralizácia zverejňovania informácií do jednotného prístupového bodu zriadeného orgánom EBA je zameraná aj na zníženie administratívnej záťaže inštitúcií, najmä tých malých a jednoduchých.

Ďalší medziodvetvový cieľ, ktorým sa vytvára spoľahlivý rámec EÚ pre skupiny z tretích krajín, ktoré poskytujú bankové služby v EÚ, nadobudol po brexite nový rozmer. Zakladanie pobočiek z tretích krajín v zásade podlieha len vnútroštátnym právnym predpisom a smernicou CRD je harmonizované vo veľmi obmedzenom rozsahu. Z nedávnej správy orgánu EBA 26 adresovanej inštitúciám vyplýva, že súčasné nejednotné regulačné prostredie na jednej strane ponúka pobočkám z tretích krajín významné príležitosti na regulačnú arbitráž pri vykonávaní ich bankových činností a na druhej strane má za následok nedostatočný dohľad a zvýšené riziká pre finančnú stabilitu pre EÚ.

Orgánom dohľadu často chýbajú informácie a právomoci, ktoré potrebujú na správne riešenie týchto rizík. Neexistencia spoločných prudenciálnych požiadaviek, požiadaviek týkajúcich sa správy a riadenia a podrobných požiadaviek týkajúcich sa vykazovania na účely dohľadu, ako aj nedostatočná výmena informácií medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad rôznymi subjektmi/činnosťami skupiny z tretích krajín vytvárajú slabé miesta. EÚ je jedinou významnou jurisdikciou, v ktorej orgán konsolidovaného dohľadu nemá úplný prehľad o činnostiach skupín z tretích krajín, ktoré fungujú prostredníctvom dcérskych spoločností aj pobočiek. Tieto nedostatky nielenže vytvárajú riziká pre finančnú stabilitu a integritu trhu EÚ, ale ovplyvňujú aj rovnaké podmienky medzi skupinami z tretích krajín pôsobiacimi v rôznych členských štátoch, ako aj voči bankám so sídlom v EÚ.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Niekoľko prvkov návrhov smernice CRD a nariadenia CRR nadväzuje na prácu vykonanú na medzinárodnej úrovni alebo orgánom EBA, zatiaľ čo ďalšie úpravy prudenciálneho rámca sa stali nevyhnutnými v dôsledku praktických skúseností získaných po vnútroštátnej transpozícii a uplatňovaní smernice CRD, a to aj v kontexte jednotného mechanizmu dohľadu.

Návrhom sa zavádzajú zmeny existujúcich právnych predpisov a zabezpečuje sa ich úplný súlad s existujúcimi ustanoveniami politiky v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad bankami. Cieľom revízie nariadenia CRR a smernice CRD je dokončiť vykonávanie reformy Bazilej III v EÚ zavedením opatrení, ktoré sú potrebné na ďalšie posilnenie odolnosti bankového sektora.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Uplynulo takmer desať rokov, odkedy sa hlavy štátov a predsedovia vlád európskych štátov dohodli na vytvorení bankovej únie; dva piliere bankovej únie – jednotný dohľad a riešenie krízových situácií – sú zavedené a spočívajú na pevnom základe jednotného súboru pravidiel pre všetky inštitúcie EÚ.

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby sa jednotný súbor pravidiel nepretržite uplatňoval na všetky inštitúcie v EÚ, či už v rámci bankovej únie alebo mimo nej. Uvedené celkové ciele tejto iniciatívy sú v plnej miere konzistentné a koherentné so základnými cieľmi EÚ, ktorými sú podpora finančnej stability, zníženie pravdepodobnosti a rozsahu podpory daňových poplatníkov v prípade riešenia krízy v inštitúcii, ako aj prínos k harmonickému a udržateľnému financovaniu hospodárskej činnosti, ktoré vedie k vysokej úrovni konkurencieschopnosti a ochrany spotrebiteľa.

A uznaním rizík ESG a začlenením prvkov súvisiacich s rizikami ESG do prudenciálneho rámca táto iniciatíva napokon dopĺňa širšiu stratégiu EÚ v oblasti udržateľnejšieho a odolnejšieho finančného systému.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V návrhu sa zvažujú opatrenia na začatie bankovej činnosti v Únii, jej vykonávanie a dohľad nad ňou s cieľom zabezpečiť stabilitu vnútorného trhu. Bankovníctvo, ktoré je jednou zo základných zložiek finančného systému Únie, v súčasnosti poskytuje najväčšiu časť financovania na vnútornom trhu. Únia má jasný mandát konať v oblasti vnútorného trhu a vhodný právny základ tvoria príslušné články zmluvy, 27 na ktorých sa zakladajú právomoci Únie v tejto oblasti.

Navrhované zmeny vychádzajú z rovnakého právneho základu ako právne predpisy, ktoré sa menia, t. j. z článku 114 ZFEÚ v prípade návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie CRR, a z článku 53 ods. 1 ZFEÚ v prípade návrhu smernice, ktorou sa mení smernica CRD.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Právny základ patrí do oblasti vnútorného trhu, ktorá sa považuje za spoločnú právomoc v zmysle vymedzenia v článku 4 ZFEÚ. Väčšinu zvažovaných opatrení predstavujú aktualizácie a zmeny existujúceho práva Únie a ako také sa týkajú oblastí, v ktorých Únia už vykonávala svoje právomoci a nemá v úmysle od týchto existujúcich právomocí upustiť. Cieľom niekoľkých opatrení (najmä tých, ktorými sa mení smernica CRD) je zavedenie dodatočného stupňa harmonizácie v záujme konzistentného dosiahnutia cieľov vymedzených v uvedenej smernici.

Vzhľadom na to, že ciele sledované navrhovanými opatreniami sú zamerané na doplnenie už existujúcich právnych predpisov EÚ, možno ich najlepšie dosiahnuť skôr na úrovni EÚ než rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami. Vnútroštátne opatrenia zamerané napríklad na vykonávanie pravidiel, ktoré majú neodmysliteľné prvky medzinárodnej stopy (napríklad globálny štandard ako Bazilej III alebo lepšie riešenie rizík ESG), v uplatniteľných právnych predpisoch nebudú také účinné pri zabezpečovaní finančnej stability ako pravidlá EÚ. Pokiaľ ide o opatrenia dohľadu, zverejňovanie informácií a pobočky z tretích krajín, ak sa zabezpečenie iniciatívy ponechá len na vnútroštátnu úroveň, výsledkom môže byť nižšia transparentnosť a vyššie náklady na arbitráž, čo môže viesť k prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže a ovplyvneniu kapitálových tokov. Navyše prijímanie vnútroštátnych opatrení by bolo právne náročné, keďže nariadením CRR sa už upravujú záležitosti bánk vrátane rizikových váh, podávania správ, zverejňovania informácií a ďalších požiadaviek súvisiacich s nariadením CRR.

Zmena nariadenia CRR a smernice CRD sa tak považuje za najlepšiu možnosť. Dosiahne sa ňou náležitá rovnováha medzi harmonizáciou pravidiel a zachovaním vnútroštátnej flexibility v nevyhnutných prípadoch bez toho, aby sa tým narúšal jednotný súbor pravidiel. Zmenami sa tak podporí jednotné uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek, zbližovanie postupov dohľadu a zabezpečia sa rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu s bankovými službami. Toto má mimoriadny význam pre bankový sektor, v rámci ktorého veľa úverových inštitúcií pôsobí naprieč vnútorným trhom EÚ. Na zabezpečenie účinného dohľadu nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe je nevyhnutná úplná spolupráca a dôvera v rámci jednotného mechanizmu dohľadu a v rámci kolégií orgánov dohľadu a príslušných orgánov mimo jednotného mechanizmu dohľadu. Tieto ciele by sa vnútroštátnymi pravidlami nedosiahli.

•Proporcionalita

Neoddeliteľnou súčasťou posúdenia vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu, je otázka proporcionality. Navrhované zmeny v rôznych oblastiach regulácie sa jednotlivo posudzovali z hľadiska cieľa proporcionality. Okrem toho sa v niekoľkých oblastiach posudzovala nedostatočná proporcionalita existujúcich pravidiel a analyzovali sa konkrétne možnosti zamerané na zníženie administratívnej záťaže a nákladov na dodržiavanie predpisov pre menšie inštitúcie.

Napríklad zmeny, ktorými sa zavádzajú požiadavky pre banky týkajúce sa ex ante oznamovania udalostí s prudenciálnym významom, podliehajú prahovým hodnotám významnosti, pod ktorými sa udalosti nemusia oznamovať. Pobočky, ktoré sa považujú za malé a menej rizikové (pobočky z tretích krajín triedy 2), podľa nového rámca pre pobočky z tretích krajín podliehajú porovnateľne menej prísnym prudenciálnym požiadavkám a požiadavkám na podávanie správ. A nové požiadavky na posúdenie odbornosti a vhodnosti ex ante boli napokon kalibrované tak, aby sa zameriavali iba na veľké finančné inštitúcie.

•Výber nástroja

Navrhuje sa vykonanie opatrení zmenou nariadenia CRR prostredníctvom nariadenia a zmenou smernice CRD prostredníctvom smernice. Navrhované opatrenia v skutočnosti odkazujú na už existujúce ustanovenia zabudované do týchto právnych nástrojov (t. j. rámec na výpočet kapitálových požiadaviek založených na rizikách, právomoci a nástroje sprístupnené orgánom dohľadu v celej Únii) alebo ich ďalej rozvíjajú.

Niektoré z navrhovaných zmien smernice CRD, ktoré majú vplyv na sankčné právomoci, by členským štátom ponechali určitý stupeň flexibility na zachovanie odlišných pravidiel vo fáze ich transpozície do vnútroštátneho práva.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia podnikla niekoľko krokov a uskutočnila rôzne iniciatívy s cieľom posúdiť, či sú súčasný prudenciálny rámec EÚ v oblasti bankovníctva a vykonávanie zostávajúcich medzinárodných štandardov primerané na to, aby prispeli k zabezpečeniu stability bankového systému EÚ a jeho odolnosti voči hospodárskym otrasom a k tomu, aby zostal udržateľným zdrojom stabilného financovania hospodárstva EÚ.

Komisia zhromaždila názory zainteresovaných strán na konkrétne témy v oblastiach kreditného rizika, operačného rizika, trhového rizika, rizika úpravy ocenenia pohľadávok (CVA), transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, ako aj vo vzťahu k spodnej hranici pre výstupné hodnoty. Komisia okrem týchto prvkov súvisiacich s vykonávaním reformy Bazilej III viedla konzultácie aj o niektorých ďalších témach s cieľom zabezpečiť konvergentné a konzistentné postupy dohľadu v celej Únii a znížiť administratívnu záťaž inštitúcií.

Verejnej konzultácii, ktorá prebiehala od októbra 2019 do začiatku januára 2020 28 , predchádzala prvá prieskumná konzultácia uskutočnená na jar 2018 29 , ktorej cieľom bolo získať prvé názory cieľovej skupiny zainteresovaných strán na medzinárodnú dohodu. Výsledky týchto dvoch konzultácií sa premietli do prípravy legislatívnej iniciatívy, ktorá tvorí prílohu k posúdeniu vplyvu.

Všetky uvedené iniciatívy poskytli jasný dôkaz o potrebe aktualizovať a doplniť súčasné pravidlá s cieľom i) ďalej znižovať riziká v bankovom sektore a ii) posilniť schopnosť inštitúcií zabezpečovať primerané financovanie pre hospodárstvo.

Príloha 2 k posúdeniu vplyvu obsahuje zhrnutie konzultácií.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia využila odborné znalosti orgánu EBA, ktorý vypracoval analýzu vplyvu týkajúcu sa dokončenia reformy Bazilej III 30 . Útvary Komisie okrem toho zvážili makroekonomickú analýzu ECB. Táto analýza je uvedená v posúdení vplyvu a aktualizuje sa ňou predchádzajúca makroekonomická analýza uverejnená v decembri 2019.

•Posúdenie vplyvu 31

V posúdení vplyvu sa zvážilo množstvo politických možností v rámci štyroch kľúčových politických rozmerov, ako aj východisková situácia, v rámci ktorej by sa neprijalo žiadne opatrenie Únie. Ako vyplýva zo simulačnej analýzy a makroekonomického modelovania vypracovaného v posúdení vplyvu, očakáva sa, že vykonanie uprednostňovaných možností a zohľadnenie všetkých opatrení v návrhu povedie k váženému priemernému zvýšeniu minimálnych kapitálových požiadaviek bánk v EÚ zo +6,4 % na +8,4 % v dlhodobom horizonte (do roku 2030), po predpokladanom prechodnom období. V strednodobom horizonte (v roku 2025) sa očakáva zvýšenie v rozpätí od +0,7 % do +2,7 %.

Podľa odhadov, ktoré poskytol orgán EBA, by tento vplyv mohol viesť k tomu, že malý počet veľkých bánk v EÚ (10 z 99 bánk v testovanej vzorke) bude musieť kolektívne získať dodatočné kapitálové prostriedky (menej ako 27 miliárd EUR pre 10 bánk), ak majú splniť nové minimálne kapitálové požiadavky v rámci uprednostňovanej možnosti. Na uvedenie tejto sumy do kontextu, 99 bánk vo vzorke (predstavujúcich 75 % bankových aktív EÚ) malo na konci roka 2019 v držbe celkovú sumu regulatórneho kapitálu v hodnote 1 414 mld. EUR a v roku 2019 dosiahlo kombinovaný zisk 99,8 mld. EUR.

Zatiaľ čo bankám by vznikli jednorazové administratívne a prevádzkové náklady na vykonanie zmien pravidiel, očakáva sa, že vďaka zjednodušeniam vyplývajúcim z niekoľkých uprednostňovaných možností (napríklad odstránenie prístupov interných modelov) by sa v porovnaní so súčasnosťou znížili opakujúce sa náklady.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Táto iniciatíva je zameraná na to, aby sa v EÚ dokončilo vykonávanie medzinárodných prudenciálnych noriem pre banky, na ktorých sa dohodol výbor BCBS v rokoch 2017 až 2020. Zavŕšilo by sa ňou vykonanie reformy Bazilej III v EÚ, ktorú začal realizovať Bazilejský výbor pre bankový dohľad v nadväznosti na veľkú finančnú krízu. Táto reforma bola sama osebe komplexným preskúmaním prudenciálneho rámca, ktorý existoval pred veľkou finančnou krízou a počas nej, konkrétne rámca Bazilej II (v EÚ bol tento rámec zavedený smernicou 2006/48/ES, t. j. pôvodnou smernicou CRD). Komisia využila výsledky komplexného preskúmania prudenciálneho rámca, ktoré uskutočnil výbor BCBS, spolu s príspevkami, ktoré poskytli EBA, ECB a ďalšie zainteresované strany, ako podklad pre svoju činnosť spojenú s vykonávaním. Keďže sa ešte nevykonali konečné reformy Bazilej III v EÚ, neuskutočnila sa ešte kontrola vhodnosti ani program REFIT.

•Základné práva

EÚ sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv a je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach. V tomto kontexte je nepravdepodobné, že tieto práva, ktoré sú zakotvené v hlavných dohovoroch OSN o ľudských právach, v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o EÚ, a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP), budú návrhom priamo dotknuté.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Očakáva sa, že navrhované zmeny začnú nadobúdať účinnosť najskôr v roku 2023. Zmeny sú úzko prepojené s ďalšími ustanoveniami nariadenia CRR a smernice CRD, ktoré sú už účinné a ktoré sa monitorujú od roku 2014 a, pokiaľ ide o opatrenia zavedené balíkom opatrení na zníženie rizika, od roku 2019.

Výbor BCBS a orgán EBA budú pokračovať v zhromažďovaní údajov potrebných na monitorovanie kľúčových ukazovateľov (ukazovateľov kapitálu, ukazovateľa finančnej páky, opatrení na podporu likvidity). To umožní vykonať v budúcnosti hodnotenie vplyvu nových nástrojov politiky. Pravidelný postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) a stresové testovanie takisto pomôžu pri monitorovaní vplyvu nových navrhovaných opatrení na dotknuté inštitúcie a pri posudzovaní vhodnosti úrovne flexibility a proporcionality poskytovanej s cieľom zohľadniť špecifiká menších inštitúcií. Orgán EBA spolu s jednotným mechanizmom dohľadu a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi okrem toho vyvíja integrovaný nástroj na podávanie správ (EUCLID), od ktorého sa očakáva, že bude užitočným nástrojom na monitorovanie a hodnotenie vplyvu reforiem. Komisia sa napokon bude naďalej zúčastňovať na činnosti pracovných skupín výboru BCBS a spoločnej pracovnej skupiny zriadenej Európskou centrálnou bankou (ECB) a orgánom EBA, ktoré monitorujú dynamiku vlastných zdrojov a pozícií likvidity inštitúcií na celosvetovej úrovni v prípade pracovných skupín výboru BCBS a v EÚ v prípade spoločnej pracovnej skupiny zriadenej ECB a orgánom EBA.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Žiadne vysvetľujúce dokumenty sa nepovažujú za potrebné.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Nezávislosť príslušných orgánov

Nedávny vývoj ukázal potrebu jasnejších a operatívnejších ustanovení o zásade nezávislosti príslušných orgánov. Článok 4 sa preto mení s cieľom objasniť, ako musia členské štáty zabezpečiť zachovanie nezávislosti príslušných orgánov vrátane ich zamestnancov a riadiacich orgánov. Zavádzajú sa minimálne požiadavky, aby sa predišlo konfliktom záujmov pri úlohách dohľadu príslušných orgánov, ich zamestnancov a riadiacich orgánov, a orgán EBA je v tejto súvislosti poverený vypracovaním usmernení s prihliadnutím na najlepšie medzinárodné postupy.

Právomoci v oblasti dohľadu

Aby bola banková únia efektívna, spolieha sa na konvergenciu postupov dohľadu a v konečnom dôsledku na dostatočný stupeň harmonizácie rôznych vnútroštátnych pravidiel, ktoré tvoria rámec opatrení dohľadu. Určitý počet nezrovnalostí medzi členskými štátmi sa v tejto súvislosti považuje za veľmi škodlivý pre riadne fungovanie bankovej únie. Ide najmä o právomoci v oblasti dohľadu. Zatiaľ čo v smernici CRD sa uvádza minimálny súbor právomocí v oblasti dohľadu, ktoré musia byť k dispozícii príslušným orgánom v celej Únii, niektoré z nich sú už v mnohých členských štátoch zavedené, zatiaľ čo v iných chýbajú. Táto situácia vedie k nerovnakým podmienkam a potenciálne k regulačnej arbitráži. Niektoré príslušné orgány v dôsledku toho takisto nemôžu zasahovať do určitých transakcií vykonávaných dohliadaným subjektom, ktoré môžu vyvolať výrazné prudenciálne obavy a/alebo obavy z prania špinavých peňazí/financovania terorizmu.

S cieľom napraviť túto situáciu sa v návrhu Komisie rozširuje zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii na základe smernice CRD tak, aby zahŕňal operácie, ako je nadobudnutie významného podielu vo finančnom alebo nefinančnom subjekte úverovou inštitúciou (nová kapitola 3 v súčasnej hlave III), významný prevod aktív alebo záväzkov (nová kapitola 4) a zlúčenie alebo splynutie alebo rozdelenie (nová kapitola 5). Týmito právomocami v oblasti dohľadu sa zabezpečí, že príslušné orgány budú vopred informované (články 27a, 27f a 27j), budú mať k dispozícii všetky potrebné informácie na vykonanie prudenciálneho posúdenia týchto operácií a v konečnom dôsledku budú môcť namietať proti dokončeniu operácií (články 27b, 27g a 27k) nepriaznivých pre prudenciálny profil dohliadaných subjektov, ktoré ich vykonávajú.

Tieto nové právomoci v oblasti dohľadu sú zostavené tak, aby zostali primerané, a konkrétnejšie aby sa predišlo neprimeranej dodatočnej administratívnej záťaži pre dohliadané subjekty a pre príslušné orgány. Právomoci súvisiace s nadobúdaním kvalifikovaných účastí úverovými inštitúciami a prevodmi aktív a záväzkov sa v prvom rade uplatňujú len v prípade transakcií, ktoré sa považujú za významné. Ustanovuje sa mechanizmus tichého súhlasu podobný tomu, ktorý existuje v prípade nadobúdania významných podielov v úverových inštitúciách, s cieľom poskytnúť dohliadaným subjektom právnu istotu a zabrániť tomu, aby príslušné orgány boli povinné zapájať sa do štandardného postupu prijímania rozhodnutí, kde nie sú potrebné. Iba v prípade zlúčení alebo splynutí a rozdelení sa vo všetkých prípadoch vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov (ak nejde o internú operáciu skupiny), pokiaľ nevedie k situácii, že nový subjekt, ktorý vznikne zlúčením alebo splynutím divízie, bude musieť požiadať o povolenie ako úverová inštitúcia alebo o schválenie ako finančná holdingová spoločnosť.

Okrem toho, aby sa zabezpečilo správne prepojenie medzi rôznymi posúdeniami (prípadne zahŕňajúcimi viacero príslušných orgánov), ktoré by sa mohli vykonať v rámci jednej operácie, očakáva sa úzka spolupráca medzi príslušnými orgánmi, ktorá sa bude zakladať na požiadavkách na krížové oznámenia a výmenu informácií (články 27c, 27h a 27k). Na uľahčenie tejto spolupráce, ale aj na zabezpečenie náležitého zefektívnenia procesov oznamovania a posudzovania a na zabránenie neprimeranej administratívnej záťaži pre dohliadané subjekty i príslušné orgány sa pre tieto nové právomoci v oblasti dohľadu navrhuje určitý počet mandátov EBA na doplnenie právneho rámca predpokladaného v smernici CRD. Tieto mandáty sa týkajú záležitostí, ako sú informácie, ktoré sa majú zaslať príslušným orgánom, proces posudzovania, dodatočné podrobnosti o príslušných kritériách posudzovania alebo spolupráca medzi rôznymi príslušnými orgánmi, ktoré môžu byť zapojené.

Tieto zmeny boli predmetom osobitných diskusií v rámci expertnej skupiny pre bankové, platobné a poisťovacie služby.

Odbornosť a vhodnosť

Rámec odbornosti a vhodnosti je v právnych predpisoch EÚ o bankovom dohľade jednou z najmenej harmonizovaných oblastí, a preto sa zmeny smernice CRD považujú za potrebné, aby sa zabezpečil konzistentnejší, efektívnejší a účinnejší dohľad nad členmi riadiaceho orgánu a nad osobami zastávajúcimi kľúčové funkcie. Napriek úsiliu regulačných orgánov a orgánov dohľadu 32 o zabezpečenie ďalšej konvergencie dohľadu sú potrebné legislatívne úpravy na zlepšenie ich dohľadu. Súčasný rámec pre členov predstavenstva, ktorý je založený na vnútroštátnom práve, ktorým sa vykonáva smernica CRD, je vo veľkej miere založený na zásadách, a preto sa v ňom podrobne neuvádza, ako a kedy by orgány dohľadu mali vykonávať posúdenia odbornosti a vhodnosti. Pokiaľ ide o osoby zastávajúce kľúčové funkcie, neexistencia vymedzenia a rámca v smernici CRD viedla niektoré orgány dohľadu k tomu, že ich riadne neidentifikovali, a preto nevykonali posúdenie ich vhodnosti na vykonávanie ich povinností, zatiaľ čo iné orgány tak robia rôznymi spôsobmi. Toto roztrieštené regulačné prostredie je akútnym problémom, najmä v bankovej únii. Preto sa okrem kritérií odbornosti a vhodnosti uvedených v článku 91 zavádzajú aj články 91a a 91b, aby sa objasnila úloha bánk a príslušných orgánov pri kontrole dodržiavania pravidiel zo strany členov predstavenstva vrátane načasovania takéhoto posúdenia. Dopĺňajú sa články 91c a 91d s cieľom stanoviť minimálne požiadavky na osoby zastávajúce kľúčové funkcie.

S cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu v naliehavých situáciách odvolania alebo nahradenia členov riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu v súvislosti s uplatňovaním opatrení včasnej intervencie alebo vykonávaním opatrení na riešenie krízových situácií príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií by sa posúdenie odbornosti a vhodnosti malo vykonať po tom, ako tieto osoby prevezmú svoje úlohy.

Objasnenie vzájomného pôsobenia medzi vyhlásením o zlyhaní alebo pravdepodobnom zlyhaní (FOLTF) a odňatím povolenia

Článok 18 sa mení s cieľom objasniť, že v prípadoch, keď príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií vyhlási, že úverová inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá (FOLTF), príslušný orgán je oprávnený odobrať bankové povolenie.

Určité nedávne prípady poukázali na nevyhovujúci súlad medzi prudenciálnym rámcom a rámcom riešenia krízových situácií. Napríklad podľa rámca Únie na riešenie krízových situácií bánk nielen skutočná platobná neschopnosť alebo skutočná nelikvidita, ale aj pravdepodobná platobná neschopnosť a pravdepodobná nelikvidita predstavujú dôvody na konštatovanie, že úverová inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Namiesto toho sa vo vnútroštátnom práve o platobnej neschopnosti zvyčajne vyžaduje, aby pred začatím konkurzného konania nastala skutočná platobná neschopnosť a/alebo skutočná nelikvidita. Niektoré prvky, ktoré sú zakotvené vo vnútroštátnom legislatívnom rámci pre platobnú neschopnosť, nemožno riešiť prostredníctvom zmien v smernici CRD. V článku 18 písm. g) sa však navrhuje objasniť, že ak úverová inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a zároveň nespĺňa iné podmienky na začatie riešenia krízovej situácie (prítomnosť verejného záujmu, absencia trhovej alternatívy na vyriešenie krízy), mala by ukončiť bankovú činnosť a mala by byť zlikvidovaná podľa vnútroštátneho práva.

Environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (ESG)

Zavádzajú sa nové ustanovenia a upravujú sa viaceré články smernice CRD a nariadenia CRR s cieľom riešiť významné riziká, ktorým budú úverové inštitúcie čeliť v dôsledku zmeny klímy, a hlbokú hospodársku transformáciu, ktorá je potrebná na riadenie tohto rizika a iných rizík ESG. Ustanovenia článku 133 o rámci vankúša na krytie systémového rizika (SyRB) sa už môžu použiť na riešenie rôznych druhov systémových rizík, ktoré môžu zahŕňať riziká súvisiace so zmenou klímy. Relevantné príslušné alebo prípadne určené orgány môžu od úverových inštitúcií vyžadovať, aby udržiavali vankúš na krytie systémového rizika s cieľom riešiť riziká, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky pre finančný systém a reálnu ekonomiku v členských štátoch, ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika považuje za účinnú a primeranú na zmiernenie rizika. Podľa článku 133 ods. 5 možno opatrenia prijaté relevantnými príslušnými alebo určenými orgánmi podľa článku 133 uplatniť na určité súbory alebo podsúbory expozícií, napríklad na tie, ktoré sú vystavené fyzickým rizikám a rizikám prechodu súvisiacim so zmenou klímy. Vhodnosť makroprudenciálneho rámca na riešenie takýchto rizík sa posúdi komplexným a štruktúrovaným spôsobom v rámci preskúmania makroprudenciálneho rámca v roku 2022.

Články 73 a 74 smernice CRD sa menia tak, aby sa požadovalo, aby boli krátkodobé, strednodobé a dlhodobé horizonty rizík ESG zahrnuté do stratégií a procesov úverových inštitúcií na hodnotenie potrieb interného kapitálu, ako aj do primeraného vnútorného riadenia.

Do článku 76 sa zavádza aj odkaz na súčasné a výhľadové vplyvy rizík ESG a požiadavka, aby riadiaci orgán vypracoval konkrétne plány na riešenie týchto rizík.

Článkom 87a smernice CRD sa do prudenciálneho rámca zavádza rozmer udržateľnosti s cieľom zabezpečiť lepšie riadenie rizík ESG a podnietiť lepšie prideľovanie bankových prostriedkov na udržateľné projekty, čo pomáha pri transformácii na udržateľnejšie hospodárstvo. Článok 87a takisto umožňuje príslušným orgánom preskúmavať súlad bánk s príslušnými cieľmi politiky Únie alebo širšími trendmi transformácie týkajúcimi sa environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov riadenia a správy a riadenia environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (riziká ESG) bankami v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, čo povedie k lepšiemu pochopeniu týchto rizík a príslušným orgánom umožní riešiť obavy týkajúce sa finančnej stability, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že úverové inštitúcie budú naďalej nesprávne oceňovať riziká ESG. Aby sa zabezpečila konzistentnosť posúdenia rizík ESG, v článku 87a sa orgánu EBA nariaďuje, aby bližšie špecifikoval kritériá posudzovania rizík ESG vrátane toho, ako by sa mali identifikovať, merať, riadiť a monitorovať, ako aj toho, ako by úverové inštitúcie mali vypracúvať konkrétne plány na riešenie a vykonávanie interných stresových testov odolnosti voči rizikám ESG a dlhodobých negatívnych dosahov týchto rizík.

Pokiaľ ide o postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP), orgán EBA má podľa článku 98 právomoc vydávať usmernenia o jednotnom zahrnutí rizík ESG do postupu SREP.

Vzhľadom na dôležitosť na budúcnosť orientovaných stresových testov na meranie environmentálnych, ako aj iných rizík ESG v postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podľa článku 97 sa článok 100 mení tak, aby orgán EBA spolu s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu mohli rozvíjať konzistentné štandardy metodík na stresové testovanie týchto rizík, pričom prioritu majú riziká súvisiace so životným prostredím, keďže údaje o rizikách ESG a metodiky sa vyvíjajú tak, aby zachytávali ostatné faktory.

Na uľahčenie postupu preskúmania a hodnotenia expozícií úverových inštitúcií, ich správe a riadení rizík ESG orgánmi dohľadu sa článok 98 mení tak, aby príslušné orgány posudzovali primeranosť expozícií inštitúcií, ako aj primeranosť dojednaní, stratégií, procesov a mechanizmov na riadenie týchto rizík pri ich preskúmaní a hodnotení.

S cieľom uľahčiť príslušným orgánom možnosť riešiť riziká ESG ovplyvňujúce prudenciálnu situáciu banky v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a zohľadniť osobitosti tejto kategórie rizík sa do článku 104 dopĺňa konkrétna právomoc v oblasti dohľadu na riešenie rizík ESG.

Priame poskytovanie bankových služieb v EÚ podnikmi z tretích krajín

Úverové inštitúcie podliehajú prudenciálnej regulácii a dohľadu s cieľom minimalizovať riziko zlyhania, a ak k nemu dôjde, riadiť toto zlyhanie s cieľom zabrániť jeho nekontrolovanému rozšíreniu medzi iné úverové inštitúcie a účastníkov trhu a predísť tomu, aby viedlo ku kolapsu finančného systému (riziko nákazy). Preto je jedným z hlavných účelov prudenciálnej regulácie a dohľadu chrániť finančnú stabilitu Únie a jej členských štátov.

So zreteľom na tento cieľ je nevyhnutné zabrániť tomu, aby sa oblasti alebo segmenty trhov mohli nachádzať mimo rozsahu alebo dosahu systému prudenciálnej regulácie a dohľadu, keďže v tomto scenári by sa v týchto segmentoch mohli nekontrolovane hromadiť riziká a šíriť sa do iných častí finančného systému s veľmi škodlivými účinkami. Je to dôležité najmä pre tie časti finančných trhov, do ktorých sú úzko zapojené úverové inštitúcie.

Finančná kríza z rokov 2008 – 2009 predstavuje najnovší historický precedens, ktorý zdôrazňuje, že malé segmenty trhu sa môžu stať zdrojom významných hrozieb pre finančnú stabilitu Únie a jej členských štátov, ak sa vynechajú z rozsahu pôsobnosti prudenciálnej regulácie a dohľadu.

Z tohto dôvodu si poskytovanie bankových služieb v Únii vyžaduje fyzickú prítomnosť v členskom štáte prostredníctvom pobočky alebo právnickej osoby, keďže len prostredníctvom takejto fyzickej prítomnosti môžu úverové inštitúcie podliehať účinnej prudenciálnej regulácii a dohľadu v Únii. A sensu contrario, poskytovanie bankových služieb v Únii bez pobočky alebo právnickej osoby so sídlom v členskom štáte prispieva k vytváraniu takého typu trhových segmentov, ktoré nepatria do rozsahu a dosahu prudenciálnej regulácie a dohľadu Únie, kde sa môžu riziká nekontrolovane hromadiť a nakoniec ohroziť finančnú stabilitu Únie alebo jej členských štátov.

Podniky v tretích krajinách preto ako podmienku na to, aby mohli začať vykonávať bankové činnosti v danom členskom štáte, musia založiť pobočku v tomto členskom štáte a požiadať pre túto pobočku o povolenie podľa hlavy VI smernice CRD. Do smernice CRD sa vkladá článok 21c s cieľom výslovne stanoviť túto požiadavku.

Táto požiadavka sa však nemusí vzťahovať na prípady, keď sa takéto podniky z tretích krajín zapájajú do poskytovania bankových služieb klientom a protistranám v členskom štáte prostredníctvom služieb investovania z vlastného podnetu, keďže v takýchto prípadoch je to príslušný klient alebo protistrana, ktorý osloví podnik v tretej krajine a požiada o poskytnutie služby.

Pobočky z tretích krajín

Prehľad pobočiek z tretích krajín v EÚ 33

K 31. decembru 2020 bolo v EÚ 106 pobočiek z tretích krajín rozmiestnených v 17 členských štátoch. Súhrnná suma celkových aktív, ktoré mali k tomuto dátumu v držbe, bola niečo vyše 510 miliárd EUR, z čoho 86 % bolo sústredených len v štyroch členských štátoch (Belgicko, Francúzsko, Nemecko a Luxembursko).

Zdá sa, že existuje trend smerujúci k vyššej miere využívania pobočiek z tretích krajín na získanie prístupu na bankové trhy členských štátov, keďže celkový počet pobočiek z tretích krajín v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 vzrástol o 14 pobočiek a objem ich aktív sa zvýšil o 120,5 miliardy EUR.

Zdroj: Správa orgánu EBA o pobočkách z tretích krajín.

Zatiaľ čo väčšina pobočiek z tretích krajín (70 zo 106 pobočiek) mala v držbe aktíva v hodnote menej ako 3 miliardy EUR, dve samostatné pobočky z tretích krajín mali v držbe aktíva prevyšujúce 30 miliárd EUR a ďalších 14 pobočiek z tretích krajín malo v držbe aktíva v hodnote od 10 miliárd EUR do 30 miliárd EUR (v porovnaní so 6 pobočkami k rovnakému dátumu predchádzajúceho roka).

K 31. decembru 2020 pochádzali pobočky z tretích krajín zriadené v EÚ z 23 tretích krajín, pričom najviac ich bolo z Číny (18), zo Spojeného kráľovstva (15), z Iránu (10), USA (9) a Libanonu (9). Niekoľko skupín z tretích krajín (23) má pobočky z tretích krajín vo viac než jednom členskom štáte. Niektoré z týchto skupín z tretích krajín majú okrem toho v EÚ aj jednu alebo viac dcérskych spoločností. Napríklad 14 skupín z tretích krajín má pobočku z tretej krajiny aj dcérsku spoločnosť v tom istom členskom štáte. Z toho deväť skupín z tretích krajín má jednu dcérsku spoločnosť a dve alebo viac pobočiek z tretích krajín v EÚ. Dve skupiny z tretích krajín majú dvojitú prítomnosť, ktorá zahŕňa pobočku z tretej krajiny a dcérsku spoločnosť vo viac ako v jednom členskom štáte. Pätnásť najväčších skupín z tretích krajín pôsobiacich v EÚ vlastní viac ako tri štvrtiny svojich aktív v EÚ prostredníctvom pobočiek z tretích krajín. Pokiaľ ide o vplyv prítomnosti pobočiek z tretích krajín v EÚ, možno ho merať pomocou týchto dvoch metrík:

a)pomer súhrnnej celkovej sumy aktív pobočiek z tretích krajín na členský štát k 31. decembru 2019 voči veľkosti vnútroštátneho bankového systému 34 . Tento pomer je nižší ako 1 % v siedmich členských štátoch, v rozsahu od 1 % do 10 % v šiestich členských štátoch a zvyšuje sa na viac ako 25 % v jednom členskom štáte.

b)pomer súhrnnej celkovej sumy aktív pobočiek z tretích krajín na členský štát k 31. decembru 2019 voči veľkosti národného HDP. Tento pomer je nižší ako 1 % v siedmich členských štátoch, v rozsahu od 1 % do 10 % v šiestich členských štátoch a zvyšuje sa na viac ako 25 % v jednom členskom štáte.

Pokiaľ ide o obchodné modely a na základe dostupných informácií, 50 pobočiek z tretích krajín pôsobí ako univerzálne banky a 48 pôsobí len ako veľkoobchodné banky. Len štyri pobočky z tretích krajín pôsobia ako retailové banky.

Súčasné výzvy

Ako sa uvádza v predchádzajúcom oddiele, stopa pobočiek z tretích krajín v EÚ je už teraz veľmi významná. Pobočky z tretích krajín majú v rôznych prípadoch spoločne v držbe veľmi významné množstvo aktív v pomere k veľkosti HDP členského štátu, v ktorom sú usadené, a bankového sektora toho istého členského štátu. V prípade niektorých pobočiek z tretích krajín presahuje veľkosť jednotlivých aktív prahovú hodnotu, na základe ktorej by sa kvalifikovali ako významné inštitúcie pod priamym dohľadom Európskej centrálnej banky (ECB) v kontexte jednotného mechanizmu dohľadu. Pobočky z tretích krajín však zostávajú mimo rozsahu pôsobnosti jednotného mechanizmu dohľadu a nepodliehajú požiadavkám dohľadu stanoveným v smernici CRD, keďže nejde o úverové inštitúcie s povolením podľa hlavy III kapitoly 1 uvedenej smernice.

Na rozdiel od týchto skutočností zriaďovanie pobočiek z tretích krajín na poskytovanie bankových služieb 35 v EÚ v podstate podlieha vnútroštátnym právnym predpisom, keďže v rámci smernice CRD V boli nedávno harmonizované len informačné povinnosti na vysokej úrovni. Tým vzniká nejednotné regulačné prostredie, ktoré vedie k rozdielnym požiadavkám na pobočky z tretích krajín v každom členskom štáte a k významným problémom pre príslušné orgány, pokiaľ ide o riadne monitorovanie rizík, ktoré vyplývajú z činností, ktoré vykonávajú v EÚ. Napríklad:

a)vzhľadom na úplnú absenciu spoločného prudenciálneho alebo riadiaceho regulačného rámca pre pobočky z tretích krajín niektoré z nich podliehajú len obmedzeným požiadavkám v určitých členských štátoch;

b)súčasné mechanizmy spolupráce v oblasti dohľadu v rámci celej EÚ nezachytávajú pobočky z tretích krajín, čo vytvára medzery, keďže pobočky z tretích krajín vytvárajú riziká, ktoré sa môžu neobmedzene preniesť na iné subjekty skupiny alebo na trh. Napríklad, keďže neexistuje požiadavka, aby si príslušné orgány vymieňali komplexné informácie o pobočkách z tretích krajín, orgánom vykonávajúcim dohľad nad skupinou z tretej krajiny v jednom členskom štáte chýbajú dostatočné informácie o pobočkách z tretích krajín tej istej skupiny v inom členskom štáte a z rovnakého dôvodu im takisto chýbajú primerané nástroje na riešenie takýchto potenciálnych rizík presahovania;

c)viaceré skupiny z tretích krajín využívajú na vykonávanie svojich činností v EÚ zložité právne štruktúry prostredníctvom kombinácie dcérskych spoločností a pobočiek alebo v závislosti od poskytovaných služieb prostredníctvom cezhraničných operácií. Takéto zložité štruktúry môžu byť neprehľadné a pre príslušné orgány môže byť veľmi náročné vykonávať nad nimi riadny dohľad vzhľadom na odlišný a nesúrodý súbor požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na každú z nich. Napríklad dvojitá funkcia členov predstavenstva môže viesť ku konfliktu záujmov, zatiaľ čo flexibilné účtovanie a účtovníctvo môže viesť k presúvaniu rizika z jedného subjektu na druhý;

d)kým pobočky z tretích krajín by mali poskytovať služby iba v členských štátoch, v ktorých sú usadené 36 , presadzovanie súladu s touto požiadavkou je nielen zložité, ale v súčasnom rámci v dôsledku rastúceho trendu digitalizácie finančných služieb takmer nemožné.

Pobočky z tretích krajín zároveň vyvolávajú obavy týkajúce sa regulačnej arbitráže. Ak členský štát, v ktorom sú usadené, zavedie nízke prudenciálne normy, pobočky z tretích krajín môžu účinne umožniť skupinám z tretích krajín podhodnotiť bankové požiadavky EÚ, ak ich ústredie podlieha menej prísnym prudenciálnym normám alebo normám dohľadu v príslušnej tretej krajine.

Harmonizovaný rámec pre pobočky z tretích krajín

Vzhľadom na významnú stopu, ktorú už pobočky z tretích krajín majú na bankových trhoch EÚ, a vzhľadom na momentálne rozptýlené a nesúrodé prudenciálne požiadavky a požiadavky dohľadu, ktorým podliehajú, existujú zjavné riziká pre finančnú stabilitu a integritu trhu EÚ, ako aj príležitosti na regulačnú arbitráž, ktoré treba riešiť prostredníctvom nového harmonizovaného rámca pre pobočky z tretích krajín.

Aj keď zachovanie súčasného stavu nie je žiaducou možnosťou, podriadenie pobočiek z tretích krajín celému súboru prudenciálnych požiadaviek a požiadaviek dohľadu, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie podľa nariadenia CRR a smernice CRD, by mohlo byť neprimerané, pretože by sa tým primerane nezohľadnili ich odlišné črty vo vzťahu k úverovým inštitúciám s ústredím v EÚ a na takéto pobočky z tretích krajín by to malo významný škodlivý vplyv.

Namiesto toho by primeranejšie bolo vytvoriť ad hoc súbor minimálnych harmonizačných požiadaviek, ktorý by sa opieral o existujúce vnútroštátne rámce členských štátov platné v súčasnosti a ktorý by zaisťoval minimálne normy a konzistentné požiadavky v celej Únii. Takýto rámec by poskytol potrebnú jasnosť, predvídateľnosť a transparentnosť pre podniky z tretích krajín, ktoré chcú poskytovať bankové služby prostredníctvom pobočiek v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Zároveň by sa tým zosúladili požiadavky EÚ na pobočky z tretích krajín s prevládajúcou medzinárodnou praxou, pretože mnohé tretie krajiny uplatňujú podobné alebo rovnocenné požiadavky na pobočky zahraničných bánk pôsobiace na ich území.

Hlava VI smernice CRD sa preto mení tak, aby zahŕňala tieto ustanovenia:

a)povolenie: zriadenie pobočiek z tretích krajín podlieha postupu výslovného udelenia povolenia a minimálnym požiadavkám. Tieto požiadavky musia zahŕňať dohody o spolupráci a výmene informácií, na základe ktorých príslušné orgány pobočiek z tretích krajín i) získajú prístup k dostatočnému množstvu informácií o podniku v tretej krajine, ktorý je ústredím pobočky („hlavný podnik“ pobočky z tretej krajiny), a ii) budú schopné spolupracovať s orgánmi dohľadu hlavného podniku, pokiaľ je to potrebné alebo relevantné na účinný dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte;

b)minimálne regulatórne požiadavky: tvoria ich povinnosti pobočiek z tretích krajín:

i)udržiavať minimálnu kapitálovú vybavenosť vypočítanú ako percentuálny podiel záväzkov pobočky v prípade väčších a rizikovejších pobočiek z tretích krajín (trieda 1) alebo ako pevne stanovená suma v prípade menších pobočiek z tretích krajín (trieda 2);

ii)spĺňať požiadavku na likviditu, ktorá pre pobočky z tretích krajín triedy 1 musí byť rovnaká ako požiadavka na krytie likvidity, ktorá sa vzťahuje na úverové inštitúcie v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/61;

iii)spĺňať požiadavky na vnútorné riadenie a kontrolu rizík a zaviesť účtovné opatrenia s cieľom sledovať aktíva a záväzky spojené s obchodnou činnosťou, ktorú vykonáva pobočka z tretej krajiny v členskom štáte;

c)požiadavky na podávanie správ: od pobočiek z tretích krajín sa vyžaduje, aby svojim príslušným orgánom pravidelne oznamovali i) informácie o tom, ako dodržiavajú požiadavky stanovené v smernici CRD a vo vnútroštátnom práve, a ii) finančné informácie v súvislosti s aktívami a záväzkami v ich účtovných knihách;

d)dohľad: príslušné orgány sú povinné vykonávať pravidelné preskúmania dodržiavania regulatórnych požiadaviek zo strany pobočiek z tretích krajín, a to aj na účely boja proti praniu špinavých peňazí, a prijímať opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť alebo obnoviť súlad s týmito požiadavkami. Od príslušných orgánov pobočiek z tretích krajín triedy 1 sa vyžaduje, aby ich začlenili do kolégií orgánov dohľadu príslušnej skupiny, ak už existuje, alebo v opačnom prípade aby zriadili kolégium ad hoc pre pobočky z tretích krajín triedy 1 tej istej skupiny, ktoré pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte.

Z dôvodov proporcionality, a najmä s cieľom predísť akejkoľvek zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaži malých (menších) pobočiek z tretích krajín, sa rozsah pôsobnosti a úroveň prudenciálnych požiadaviek upravujú tak, aby sa rozlišovalo medzi pobočkami z tretích krajín triedy 1 a triedy 2. Trieda 1 zahŕňa väčšie pobočky z tretích krajín (teda tie, ktoré majú v držbe aktíva vo výške 5 miliárd EUR alebo viac), ako aj pobočky z tretích krajín s povolením prijímať vklady od retailových klientov a pobočky z tretích krajín, ktoré sa považujú za „nekvalifikované“, pričom pri posledných dvoch sa nezohľadňuje ich veľkosť. Trieda 2 zahŕňa všetky pobočky z tretích krajín, ktoré nie sú klasifikované do triedy 1.

Pobočka z tretej krajiny sa považuje za „kvalifikovanú“, ak je jej ústredie zriadené v krajine, i) ktorá má zavedený rámec dohľadu a regulácie pre banky a požiadavky na dôvernosť, ktoré boli posúdené ako rovnocenné s požiadavkami v Únii, a ii) ktorá nie je uvedená v zozname ako vysokoriziková tretia krajina, ktorej režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má strategické nedostatky.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby ich príslušné orgány mali potrebné právomoci vyžadovať od pobočiek z tretích krajín zriadených na ich území, aby v konkrétnych prípadoch museli požiadať o povolenie ako dcérske inštitúcie podľa smernice CRD (právomoc subsidiarizovať). Táto právomoc sa musí dať napríklad použiť pri pobočke z tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na transakciách alebo obchodoch s protistranami v iných členských štátoch v rozpore s pravidlami vnútorného trhu. Okrem toho musí byť táto právomoc k dispozícii na použitie aj v prípadoch, keď pobočka z tretej krajiny predstavuje riziko pre finančnú stabilitu príslušného členského štátu alebo EÚ, pričom sa zohľadňujú určité ukazovatele systémového rizika stanovené v smernici CRD a podrobnejšie uvedené v regulačných technických predpisoch.

Ak majú pobočky z tretích krajín vo svojich účtovných knihách aktíva v hodnote rovnajúcej sa alebo vyššej ako 30 miliárd EUR, príslušné orgány musia pravidelne posudzovať, či takéto pobočky z tretích krajín predstavujú úroveň rizika pre finančnú stabilitu príslušného členského štátu a EÚ, ktorá je obdobná s inštitúciami vymedzenými ako „systémové“ podľa nariadenia CRR a smernice CRD (posúdenie systémového významu). Prahová hodnota 30 miliárd EUR sa musí vypočítať s prihliadnutím na aktíva zaúčtované všetkými pobočkami z tretích krajín, ktoré patria do rovnakej skupiny z tretej krajiny v EÚ, či už v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a musí sa merať buď ako priemer za obdobie troch po sebe nasledujúcich rokov alebo ako minimálna absolútna prahová hodnota dosiahnutá aspoň tri roky počas obdobia piatich po sebe nasledujúcich rokov. Príslušné orgány musia na účely posúdenia systémového významu zohľadniť ukazovatele systémového rizika uvedené v predchádzajúcom odseku. Ak na základe týchto ukazovateľov príslušné orgány dospejú k záveru, že príslušné pobočky z tretích krajín sú systémové, môžu od týchto pobočiek z tretích krajín požadovať, aby požiadali o povolenie ako dcérske inštitúcie podľa smernice CRD, ak chcú pokračovať vo vykonávaní bankových činností v členskom štáte a EÚ (požiadavka na subsidiarizáciu). Príslušné orgány môžu prípadne rozhodnúť, že buď i) budú požadovať, aby pobočky z tretích krajín reštrukturalizovali svoje činnosti alebo aktíva tak, aby prestali spĺňať kritériá systémového významu alebo prahovú hodnotu 30 miliárd EUR (požiadavka na reštrukturalizáciu), alebo ii) uložia dodatočné požiadavky piliera 2 na pobočky z tretích krajín a dcérske inštitúcie skupiny z tretej krajiny v EÚ (napríklad dodatočné požiadavky na kapitál, likviditu, podávanie správ alebo zverejňovanie informácií), ak sú tieto požiadavky piliera 2 primerané a dostatočné na zmiernenie potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu (požiadavky piliera 2). Príslušné orgány sa môžu rozhodnúť, že pobočkám z tretích krajín neuložia žiadnu z uvedených požiadaviek, len ak odôvodnia, že riziká, ktoré tieto pobočky z tretích krajín predstavujú pre finančnú stabilitu a integritu trhu, sa bez týchto požiadaviek výrazne nezvýšia (rozhodnutie o odklade). Príslušné orgány musia prehodnotiť svoje rozhodnutie o odklade do jedného roka od dátumu prijatia rozhodnutia.

Posúdenie systémového významu pobočiek z tretích krajín, ktoré patria do skupiny z tretej krajiny s pobočkami a dcérskymi spoločnosťami v celej EÚ, musí viesť i) orgán konsolidovaného dohľadu nad príslušnou skupinou v Únii, ak sa uplatňuje článok 111 smernice CRD; ii) príslušný orgán, ktorý by sa stal konsolidovaným orgánom skupiny v EÚ v súlade s uvedeným článkom, ak by sa pobočky z tretích krajín považovali za dcérske inštitúcie; alebo iii) orgán EBA, ak hlavný príslušný orgán nezačal posudzovanie, alebo v lehote troch mesiacov nebol určený hypotetický orgán konsolidovaného dohľadu. Rozhodnutie, či uložiť niektorú z uvedených požiadaviek alebo odložiť uloženie takýchto požiadaviek pobočkám z tretích krajín, ktoré sa na základe posúdenia považujú za systémové, musí prijať ako spoločné rozhodnutie hlavný príslušný orgán a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad pobočkami z tretích krajín a dcérskymi spoločnosťami tej istej skupiny z tretej krajiny.

Nový rámec pre pobočky z tretích krajín navyše nenahrádza ani nebráni žiadnemu rozhodnutiu, ktoré môžu mať členské štáty v súčasnosti, pokiaľ ide o uloženie všeobecne platnej požiadavky podnikom zriadeným v určitých tretích krajinách, aby bankové činnosti na ich území vykonávali prostredníctvom dcérskych spoločností s povolením podľa hlavy III kapitoly 1 smernice CRD.

Vplyv nového rámca

Podľa navrhovaného nového rámca bude potrebné, aby pobočky z tretích krajín, ktoré v súčasnosti pôsobia v EÚ, získali opätovne povolenie. Náklady na dodržiavanie predpisov a prechodné náklady spojené s týmto povolením a prebiehajúcou operáciou by však výrazne zmiernili tieto okolnosti:

a)pobočky z tretích krajín budú mať po 18-mesačnom období na transpozíciu smernice prechodné obdobie 12 mesiacov na získanie povolenia, a preto budú môcť prechodné náklady rozložiť na celé toto obdobie;

b)požiadavky na povolenie a prudenciálne požiadavky sa vo veľkej miere zakladajú na existujúcich vnútroštátnych požiadavkách v jednotlivých členských štátoch, a keďže nový rámec obsahuje požiadavky, ktoré sú im veľmi podobné, pobočky z tretích krajín budú musieť znášať len obmedzené náklady na prispôsobenie sa;

c)na základe údajov k 31. decembru 2020 by sa až 40 zo 106 pobočiek z tretích krajín s povolením pôsobiť v rôznych členských štátoch kvalifikovalo ako pobočky triedy 2, a teda na týchto 40 pobočiek by sa podľa nového rámca vzťahovali pomerne menej prísne prudenciálne požiadavky a požiadavky na podávanie správ;

d)na základe tých istých údajov a k tomu istému dátumu mali len tri pobočky z tretích krajín aktíva vo svojich účtovných knihách presahujúce 30 miliárd EUR, a preto budú podliehať posudzovaniu systémového významu.

Hoci pobočky z tretích krajín môžu podliehať dodatočným nákladom na splnenie nových požiadaviek na podávanie správ, tieto náklady sú opodstatnené vzhľadom na splnenie cieľa zvýšenia ochrany finančnej stability a integrity trhu.

Preskúmanie režimu správnych sankcií

Pravidelné penále sa zavádzajú ako nový nástroj na presadzovanie práva, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby úverové inštitúcie rýchlo dosiahli súlad s prudenciálnymi pravidlami. Okrem toho sa jasne rozlišuje medzi pravidelnými penále a správnymi sankciami. Zoznam porušení podliehajúcich správnym sankciám je doplnený o prudenciálne požiadavky, ktoré v súčasnosti chýbajú na zozname porušení podľa článku 67 smernice CRD, za ktoré možno ukladať sankcie. Články 66 a 67 smernice CRD sa menia s cieľom objasniť vymedzenie pojmu „celkový čistý ročný obrat“ a vymedziť ho odkazom na ukazovateľ obchodovania v novom článku 314 nariadenia CRR.

Na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti právomocí ukladania sankcií sa od členských štátov vyžaduje, aby v súvislosti s porušeniami vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica CRD, a nariadenia CRR, stanovili správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia. Okrem toho sa zavádzajú procesné záruky na účinné uplatňovanie sankcií, najmä v prípade kumulácie správnych a trestných sankcií za rovnaké porušenie. Na tento účel sa mení článok 70 smernice CRD tak, aby sa od členských štátov vyžadovalo, aby stanovili pravidlá spolupráce medzi príslušnými orgánmi a justičnými orgánmi v prípadoch zdvojenia trestného a správneho konania a sankcií za rovnaké porušenie. Cieľom týchto pravidiel je zabezpečiť dostatočnú úroveň ochrany fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je predmetom tohto zdvojenia konania v súlade so zásadou ne bis in idem.

Preskúmanie zloženia požiadaviek piliera 2

S cieľom posilniť vnútornú súdržnosť regulačného rámca sa v smernici CRD V zosúladila povaha regulatórneho kapitálu, ktorý banky musia mať, aby splnili kapitálovú požiadavku piliera 2, s minimálnym kapitálovým zložením kapitálovej požiadavky piliera 1. Odchylne od všeobecného pravidla stanoveného v článku 104a ods. 4 smernice CRD majú orgány dohľadu možnosť rozhodnúť v jednotlivých prípadoch o uložení kapitálových požiadaviek piliera 2 s vyšším podielom kapitálu Tier 1 alebo vlastného kapitálu Tier 1. Toto nové zaobchádzanie bolo zavedené len nedávno počas krízy COVID-19. Hoci je na komplexné závery o nedávnom zosúladení ešte príliš skoro, v prvom preskúmaní sa potvrdila užitočnosť konzistentného štandardného zloženia minimálnych (pilier 1) a dodatočných (pilier 2) kapitálových požiadaviek.

Úpravy sprevádzajúce zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty

Zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty pri výpočte celkovej hodnoty rizikovej expozície („TREA“), ako je stanovené v článku 92 nariadenia CRR, bude mať vplyv na tie požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sú stanovené v smernici CRD, ktorých výpočet závisí od celkovej hodnoty rizikovej expozície. Týmito požiadavkami sú požiadavka na vankúš na zachovanie kapitálu („CCB“), požiadavka na proticyklický kapitálový vankúš („CCyB“), požiadavky na vankúš pre globálne systémovo významné a inak systémovo významné inštitúcie („G-SII“, resp. „O-SII“), požiadavka na vankúš na krytie systémového rizika („SyRB“) a – v rozsahu, v akom príslušný orgán používa prístup, ktorým sa od začiatku stanovuje ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície 37 – požiadavka piliera 2 špecifického pre inštitúciu („P2R“).

Dve z týchto požiadaviek, konkrétne požiadavky piliera 2 a požiadavky na vankúš na krytie systémového rizika, možno použiť na riešenie rizík, ktoré sú svojou povahou podobné tým, ktoré sa riešia v rámci spodnej hranice pre výstupné hodnoty. V dôsledku toho existuje možnosť, že určité riziká (napríklad riziko modelu 38 ) by sa mohli započítať dvakrát, keď sa začne uplatňovať spodná hranica pre výstupné hodnoty. Tomu sa treba vyhnúť. Odporúčanie EBA k dokončeniu rámca Bazilej III obsahuje konkrétne odporúčanie k tejto otázke a vo všeobecnosti sa ním vyzývajú príslušné a určené orgány, aby prehodnotili primeranú úroveň požiadaviek na pilier 2 a na vankúš na krytie systémového rizika, keď sa začne uplatňovať spodná hranica pre výstupné hodnoty.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa návrhom menia články 104a a 133 smernice CRD – v ktorých sa stanovujú pravidlá pre požiadavky piliera 2 a vankúš na krytie systémového rizika – a zavádzajú sa záruky zamerané na predchádzanie neodôvodnenému zvýšeniu požiadaviek piliera 2 a vankúša na krytie systémového rizika po tom, ako sa pre inštitúciu stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty 39 :

·požiadavka piliera 2 a vankúša na krytie systémového rizika bude „zmrazená“, aby sa predišlo automatickým zvyšovaniam (označovaným aj ako „aritmetické“) objemu regulatórneho kapitálu požadovaného podľa týchto dvoch požiadaviek. Táto záruka je odôvodnená skutočnosťou, že zvýšenie rizikovo vážených aktív v dôsledku toho, že spodná hranica pre výstupné hodnoty sa stane pre inštitúciu záväznou, je za rovnakých podmienok čisto aritmetické a neodzrkadľuje skutočné zvýšenie rizík, ktoré by odôvodňovalo dodatočnú požiadavku na kapitál od inštitúcie;

·príslušný orgán inštitúcie bude musieť preskúmať kalibráciu požiadavky piliera 2 a príslušný alebo prípadne určený orgán bude musieť preskúmať kalibráciu požiadavky na vankúš na krytie systémového rizika, aby sa zistilo, či existuje dvojité započítanie rizika, a ak áno, tieto požiadavky prekalibrovať tak, aby sa zabránilo tomuto dvojitému započítaniu;

·tieto dve požiadavky zostanú zmrazené, kým sa neukončia príslušné preskúmania a kým sa neoznámia príslušné rozhodnutia o primeranej kalibrácii požiadaviek 40 .

Menia sa aj články 104a a 133 smernice CRD s cieľom objasniť, že požiadavka piliera 2 a vankúš na krytie systémového rizika sa nemôžu použiť na krytie rizík, ktoré sú už plne kryté spodnou hranicou pre výstupné hodnoty.

A článok 131 sa napokon mení tak, aby sa od príslušných alebo prípadne určených orgánov vyžadovalo, aby preskúmali kalibráciu požiadavky na vankúš O-SII pre O-SII, keď sa spodná hranica pre výstupné hodnoty stane pre túto O-SII záväznou, s cieľom zabezpečiť, že kalibrácia zostane primeraná.

Zverejňovanie informácií

Článok 106 sa mení, aby sa členským štátom umožnilo udeliť orgánom dohľadu právomoc požadovať od inštitúcií, aby v stanovenej lehote predložili informácie orgánu EBA. Vyplýva to zo zmien vykonaných v článkoch 433 a 434 nariadenia CRR, v ktorých sa vyžaduje, aby orgán EBA centralizoval zverejnenia informácií inštitúcií. Návrh okrem toho orgánom dohľadu umožňuje povoliť inštitúciám používať konkrétne médiá a miesta na zverejňovanie iné než webová lokalita EBA. To je v súlade s navrhovanou zmenou nariadenia CRR, podľa ktorej okrem centralizovaného zverejnenia orgánu EBA majú inštitúcie možnosť uverejňovať svoje vlastné zverejnenia informácií aj inými prostriedkami.

Referenčné porovnávanie prístupov na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v rámci dohľadu

Článok 78 sa mení s cieľom doplniť medzi prístupy zahrnuté do rozsahu referenčného porovnávania v rámci dohľadu dva druhy prístupov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, a to:

a)prístupy modelovania používané na výpočet očakávaných strát spojených s kreditným rizikom podľa medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 9 a podľa národných účtovných štandardov a

b)alternatívny štandardizovaný prístup pre trhové riziko stanovený v tretej časti hlave IV kapitole 1a nariadenia CRR vzhľadom na to, že inštitúcie môžu podľa tohto prístupu modelovať určité parametre.

Keďže prístupy používané na výpočet očakávaných strát spojených s kreditným rizikom môžu používať aj inštitúcie využívajúce štandardizovaný prístup pre kreditné riziko stanovený v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia CRR, tieto inštitúcie sú takisto zahrnuté do rozsahu pôsobnosti postupu referenčného porovnávania v rámci dohľadu. Orgán EBA však musí rozhodnúť, ktorá z týchto inštitúcií musí byť zahrnutá, pričom zohľadní zásadu proporcionality.

Článok 78 sa takisto mení tak, aby umožňoval znížiť frekvenciu postupu referenčného porovnávania z ročného na dvojročné, pričom sa uznáva skutočnosť, že po vykonaní určitého počtu postupov bude na monitorovanie výsledkov prístupov inštitúcií pravdepodobne postačovať nižšia frekvencia. Zníži sa tým aj administratívna záťaž pre inštitúcie využívajúce prístupy porovnateľné s referenčnou hodnotou.

2021/0341 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia, a ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 41 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 42 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Príslušné orgány, ich zamestnanci a členovia ich riadiacich orgánov by mali byť nezávislí od politického a ekonomického vplyvu. Riziká konfliktov záujmov oslabujú integritu finančného systému Únie a poškodzujú cieľ integrovanej bankovej únie a únie kapitálových trhov. Smernica 2013/36/EÚ by mala poskytnúť podrobnejšie ustanovenia pre členské štáty, aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány vrátane ich zamestnancov a vedenia budú konať nezávisle a objektívne. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktom záujmov. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mal vydať usmernenia určené príslušným orgánom o predchádzaní konfliktom záujmov na základe medzinárodných najlepších postupov.

(2)Príslušné orgány by mali mať potrebnú právomoc odobrať povolenie udelené úverovej inštitúcii, ak bola takáto úverová inštitúcia vyhlásená za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a zároveň nesplnila ďalšie podmienky pre riešenie krízových situácií stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ 43 alebo nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 44 . V takejto situácii by úverová inštitúcia mala byť zlikvidovaná v súlade s platným vnútroštátnym insolvenčným konaním alebo v rámci iných druhov konaní stanovených pre tieto inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, a preto by mala prestať vykonávať činnosti, na ktoré bolo povolenie udelené.

(3)Poskytovanie bankových služieb v Únii je podmienené predchádzajúcim povolením úverovej inštitúcie a fyzickou prítomnosťou prostredníctvom právnickej osoby alebo pobočky na území Únie. Len tak môžu úverové inštitúcie podliehať účinnej prudenciálnej regulácii a dohľadu, ktoré sú potrebné na minimalizáciu rizika zlyhania, a ak k nemu dôjde, na riadenie tohto zlyhania, aby sa zabránilo jeho nekontrolovanému šíreniu a následnému kolapsu finančného systému (riziko nákazy napríklad masívnym vyberaním vkladov z bánk alebo zlyhaním banky vyvolaným neobozretným poskytovaním pôžičiek). Poskytovaním bankových služieb v Únii bez takejto fyzickej prítomnosti by sa zvýšila prítomnosť a prevaha na finančných trhoch, kde sú úverové inštitúcie úzko zapojené do rizikových segmentov, ktoré nepodliehajú prudenciálnej regulácii a dohľadu Únie, čo môže v konečnom dôsledku ohroziť finančnú stabilitu Únie alebo jednotlivých členských štátov Únie. Finančná kríza z rokov 2008 – 2009 predstavuje najnovší historický precedens, ktorý zdôrazňuje, že malé segmenty trhu sa môžu stať zdrojom významných hrozieb pre finančnú stabilitu Únie a jej členských štátov, ak sa vynechajú z rozsahu pôsobnosti prudenciálnej regulácie a dohľadu. Preto je potrebné v práve Únie stanoviť výslovnú požiadavku, aby podniky zriadené v tretej krajine, ktoré chcú poskytovať bankové služby v Únii, zriadili aspoň pobočku v členskom štáte a aby táto pobočka mala povolenie v súlade s právnymi predpismi Únie, pokiaľ podnik nechce poskytovať bankové služby v Únii prostredníctvom dcérskej spoločnosti. Táto požiadavka na zriadenie pobočky by sa však nemala vzťahovať na prípady investovania z vlastného podnetu, keďže v tomto prípade je to klient, ktorý osloví podnik v tretej krajine so žiadosťou o poskytnutie služby.

(4)Orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami by mali mať všetky potrebné právomoci, ktoré im umožňujú vykonávať svoje povinnosti a ktoré sa vzťahujú na rôzne operácie vykonávané dohliadanými subjektmi. Na tento účel a na účel zabezpečenia rovnakých podmienok musia mať orgány dohľadu k dispozícii všetky právomoci v oblasti dohľadu, ktoré im umožňujú pokryť významné operácie, ktoré môžu vykonávať dohliadané subjekty. Európska centrálna banka a vnútroštátne príslušné orgány by preto mali byť informované v prípade, že významná operácia vrátane nadobudnutia významných podielov vo finančných alebo nefinančných subjektoch zo strany dohliadaných subjektov, významných prevodov aktív a záväzkov z dohliadaných subjektov alebo do nich a zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia zahŕňajúce dohliadané subjekty, ktoré vykonáva dohliadaný subjekt, vyvoláva obavy v súvislosti s jej prudenciálnym profilom alebo možnými aktivitami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. ECB a vnútroštátne príslušné orgány by okrem toho mali mať právomoc v takýchto prípadoch zasiahnuť.

(5)Pokiaľ ide o zlúčenie alebo splynutie a rozdelenie, v smernici (EÚ) 2017/1132 sa stanovujú harmonizované pravidlá a postupy, najmä pre cezhraničné zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia kapitálových spoločností. Postup posudzovania príslušnými orgánmi stanovený v tejto smernici by preto mal dopĺňať smernicu (EÚ) 2017/1132 a nemal by byť v rozpore so žiadnym z jej ustanovení. V prípade tých cezhraničných zlúčení alebo splynutí a rozdelení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2017/1132, by odôvodnené stanovisko vydané príslušným orgánom dohľadu malo byť súčasťou posudzovania súladu so všetkými príslušnými podmienkami a riadneho dokončenia všetkých postupov a formálnych náležitostí vyžadovaných pre osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu alebo osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu. Odôvodnené stanovisko by sa preto malo postúpiť určenému vnútroštátnemu orgánu, ktorý je zodpovedný za vydanie osvedčenia predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu alebo osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu podľa smernice (EÚ) 2017/1132.

(6)Aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány budú môcť zasiahnuť pred uskutočnením jednej z týchto významných operácií, mali by byť informované ex ante. K tomuto oznámeniu by sa mali priložiť informácie potrebné na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť plánovanú operáciu z prudenciálneho hľadiska a z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto posudzovanie príslušnými orgánmi by sa malo začať v okamihu prijatia oznámenia vrátane všetkých požadovaných informácií a v prípade nadobudnutia významného podielu alebo v prípade významného prevodu aktív a záväzkov by malo byť časovo obmedzené.

(7)V prípade nadobudnutia kvalifikovanej účasti alebo v prípade významného prevodu aktív alebo záväzkov by mohlo byť výsledkom záveru posudzovania rozhodnutie príslušného orgánu nesúhlasiť s operáciou. Ak príslušné orgány v danej lehote nevznesú námietky, operácia by sa mala považovať za schválenú.

(8)S cieľom zabezpečiť proporcionalitu a vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži by sa tieto dodatočné právomoci príslušných orgánov mali vzťahovať len na operácie, ktoré sa považujú za významné. Za významné operácie by sa mali automaticky považovať len operácie pozostávajúce zo zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia, keďže možno očakávať, že novovytvorený subjekt bude mať výrazne odlišný prudenciálny profil ako subjekty pôvodne zapojené do zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia. Subjekty, ktoré uskutočňujú zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenie, by ich navyše nemali uzatvárať skôr, ako dostanú kladné stanovisko od príslušných orgánov. Ostatné operácie (vrátane nadobudnutia účasti a prevodov aktív a záväzkov), ak sa považujú za významné, by mali posudzovať príslušné orgány na základe postupu tichého súhlasu.

(9)V niektorých situáciách (napríklad keď sú zapojené subjekty usadené v rôznych členských štátoch) si operácie môžu vyžadovať viacnásobné oznámenia a posúdenia od rôznych príslušných orgánov, čo si vyžaduje účinnú spoluprácu medzi týmito orgánmi. Treba preto spresniť povinnosti spolupráce, najmä včasné krížové oznámenia, bezproblémovú výmenu informácií a koordináciu pri posudzovaní.

(10)Treba zosúladiť ustanovenia týkajúce sa nadobudnutia kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii s ustanoveniami o nadobudnutí kvalifikovanej účasti inštitúciou v prípade, že pre tú istú operáciu sa musia vykonať obe posúdenia. Bez náležitého vyjadrenia by výsledkom týchto ustanovení totiž mohli byť nezrovnalosti v posudzovaní, ktoré vykonali príslušné orgány, a v konečnom dôsledku aj v rozhodnutiach, ktoré prijali. Preto je potrebné poskytnúť podobnú dodatočnú lehotu, ktorá sa poskytuje príslušným orgánom na potvrdenie prijatia oznámenia, keď sa operácia považuje za zložitú.

(11)Orgán EBA by sa mal poveriť vypracovaním regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov na zabezpečenie primeraného rámca využívania týchto dodatočných právomocí v oblasti dohľadu. V týchto regulačných technických predpisoch a vykonávacích technických predpisoch by sa predovšetkým mali určiť informácie, ktoré majú príslušné orgány dostávať, prvky, ktoré sa majú posudzovať, a spolupráca, ak je zapojený viac ako jeden príslušný orgán. Tieto rôzne prvky sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby sa dostatočne harmonizovanou metodikou dohľadu umožnilo účinné vykonávanie ustanovení o dodatočných právomociach s minimálnou možnou dodatočnou administratívnou záťažou.

(12)Je nevyhnutné, aby úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti dodržiavali prudenciálne požiadavky, aby sa zaistila ich bezpečnosť a spoľahlivosť a zachovala stabilita finančného systému na úrovni Únie ako celku, ako aj na úrovni každého členského štátu. ECB a vnútroštátne príslušné orgány by preto mali mať právomoc prijať včasné a rozhodné opatrenia, ak tieto úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti a ich výkonní manažéri nedodržiavajú prudenciálne požiadavky alebo rozhodnutia v oblasti dohľadu.

(13)Na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti právomocí ukladania sankcií by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili účinné, primerané a odradzujúce správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia v súvislosti s porušením vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 45 . Členské štáty môžu ukladať správne sankcie najmä vtedy, ak príslušné porušenie podlieha aj vnútroštátnemu trestnému právu. Tieto správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia by mali spĺňať určité minimálne požiadavky vrátane minimálnych právomocí, ktoré by sa mali zveriť príslušným orgánom, aby ich mohli ukladať, kritérií, ktoré by príslušné orgány mali zohľadňovať pri ich uplatňovaní, požiadaviek na zverejnenie alebo úrovní správnych sankcií a pravidelných penále. Členské štáty by mali stanoviť osobitné pravidlá a účinné mechanizmy týkajúce sa uplatňovania pravidelných penále.

(14)Správne peňažné sankcie by mali mať odrádzajúci účinok, aby sa fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá porušuje vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, alebo ktorá porušuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, zabránilo v tom, aby sa v budúcnosti zapájala do rovnakého alebo podobného konania. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby stanovili správne sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Príslušné orgány by navyše mali pri určovaní typu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych peňažných sankcií prihliadať na všetky predchádzajúce trestné sankcie, ktoré mohli byť uložené tej istej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za to isté porušenie. Tým sa má zabezpečiť, aby sa prísnosť všetkých sankcií a iných správnych opatrení uložených na represívne účely v prípade kumulácie správnych a trestných konaní obmedzila na to, čo je potrebné vzhľadom na závažnosť príslušného porušenia. Na tento účel je nevyhnutné posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a justičnými orgánmi v prípade kumulácie správnych a trestných konaní proti tým istým osobám, ktoré sú zodpovedné za to isté porušenie. Členské štáty by mali stanoviť osobitné pravidlá a mechanizmy na uľahčenie takejto spolupráce.

(15)Príslušné orgány by mali mať možnosť ukladať správne sankcie tej istej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je zodpovedná za tie isté činy alebo opomenutia. Takouto kumuláciou konaní a sankcií za to isté porušenie by sa však mali sledovať rôzne ciele všeobecného záujmu. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá na zabezpečenie primeranej koordinácie medzi správnym a trestným konaním. Týmito pravidlami by sa ukladanie kumulatívnych sankcií dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe v súvislosti s tým istým porušením malo obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné na splnenie týchto jednotlivých cieľov. Členské štáty by okrem toho mali stanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že prísnosť všetkých správnych a trestných sankcií a iných opatrení uložených v prípadoch kumulácie konaní sa obmedzí na to, čo je potrebné vzhľadom na závažnosť príslušného porušenia. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby takýto súbeh konaní a následných sankcií bol v súlade so zásadou ne bis in idem, a náležitú ochranu práv dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby.

(16)Správne peňažné sankcie právnických osôb by sa mali uplatňovať dôsledne, najmä pokiaľ ide o určenie maximálnej výšky správnych sankcií, pri ktorej by sa mal zohľadňovať celkový čistý ročný obrat príslušného podniku. Súčasné vymedzenie pojmu celkový čistý ročný obrat v smernici 2013/36/EÚ však nie je ani dostatočne vyčerpávajúce, ani dostatočne jasné a úplné na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pri uplatňovaní správnych peňažných sankcií. Preto treba objasniť niekoľko prvkov súčasného vymedzenia pojmu celkový čistý ročný obrat, aby sa predišlo nejednotnému výkladu.

(17)Okrem správnych sankcií by príslušné orgány mali byť splnomocnené ukladať pravidelné penále úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam, zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam a ich výkonným manažérom za nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo smernice 2013/36/EÚ, z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo z rozhodnutia, ktoré vydal príslušný orgán. Tieto opatrenia na presadzovanie by sa mali uložiť, ak porušovanie požiadavky alebo rozhodnutia v oblasti dohľadu príslušného orgánu naďalej trvá. Príslušné orgány by mali mať možnosť uložiť tieto opatrenia na presadzovanie bez toho, aby museli predchádzajúcu žiadosť, príkaz alebo varovanie adresovať strane, ktorá porušila pravidlá. Keďže účelom pravidelných penále je prinútiť fyzické alebo právnické osoby, aby ukončili aktuálne porušovanie predpisov, uplatňovanie pravidelných penále by nemalo brániť príslušným orgánom v tom, aby ukladali následné správne sankcie za to isté porušenie.

(18)Je potrebné stanoviť správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia, aby sa zabezpečil čo najširší rozsah pre zásah po spáchaní porušenia a aby sa pomohlo zabrániť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť ďalšie sankcie a vyššie úrovne správnych peňažných sankcií.

(19)Príslušné orgány by mali ukladať pravidelné penále, ktoré sú primerané a účinné. Príslušný orgán by preto mal zohľadniť možný vplyv pravidelného penále na finančnú situáciu právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá porušuje pravidlá, a snažiť sa zabrániť tomu, aby sankcia spôsobila platobnú neschopnosť právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá porušuje pravidlá, doviedla ju do vážnych finančných ťažkostí alebo aby predstavovala neprimeraný percentuálny podiel z jej celkového ročného obratu.

(20)Ak právny systém členského štátu nepovoľuje správne sankcie stanovené v tejto smernici, pravidlá o správnych sankciách možno uplatniť tak, že sankciu navrhne príslušný orgán a uložia ju justičné orgány. Preto je potrebné, aby tieto členské štáty zabezpečili, aby uplatňovanie pravidiel a sankcií malo rovnaký účinok ako správne sankcie, ktoré uložili príslušné orgány. Pri ukladaní takýchto sankcií by justičné orgány mali prihliadať na odporúčanie príslušného orgánu, ktorý sankciu navrhol. Uložené sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(21)Zoznam porušení, na ktoré sa vzťahujú správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia, by sa mal doplniť s cieľom stanoviť primerané sankcie za porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 575/2013. Preto by sa mal zmeniť zoznam porušení podľa článku 67 smernice 2013/36/EÚ.

(22)Regulácia pobočiek zriadených podnikmi z tretej krajiny na poskytovanie bankových služieb v členskom štáte podlieha vnútroštátnemu právu a len vo veľmi obmedzenom rozsahu je harmonizovaná smernicou 2013/36/EÚ. Hoci pobočky z tretích krajín sú na bankových trhoch Únie výrazne zastúpené, v súčasnosti sa na ne vzťahujú len veľmi vysoké požiadavky na informácie, nevzťahujú sa však na ne žiadne prudenciálne normy na úrovni Únie ani dohody o spolupráci v oblasti dohľadu. Výsledkom úplnej absencie spoločného prudenciálneho rámca je skutočnosť, že pobočky z tretích krajín podliehajú rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám rôznej úrovne obozretnosti a dosahu. Príslušným orgánom navyše chýbajú komplexné informácie a potrebné nástroje dohľadu na riadne monitorovanie špecifických rizík, ktoré vytvárajú skupiny z tretích krajín pôsobiace v jednom alebo viacerých členských štátoch prostredníctvom pobočiek a dcérskych spoločností. V súčasnosti neexistujú žiadne integrované mechanizmy dohľadu vo vzťahu k nim a príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad každou pobočkou skupiny z tretej krajiny si nemusí vymieňať informácie s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad inými pobočkami a dcérskymi spoločnosťami tej istej skupiny. Takéto roztrieštené regulačné prostredie vytvára riziká pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie, ktoré by sa mali náležite riešiť prostredníctvom harmonizovaného rámca pre pobočky z tretích krajín. Takýto rámec by mal obsahovať minimálne spoločné požiadavky na povoľovanie, prudenciálne normy, vnútorné riadenie, dohľad a podávanie správ. Tento súbor požiadaviek by mal vychádzať z požiadaviek, ktoré členské štáty už uplatňujú na pobočky z tretích krajín na svojom území, a v rámci neho by sa mali zohľadňovať podobné alebo rovnocenné požiadavky, ktoré tretie krajiny uplatňujú na zahraničné pobočky, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi členskými štátmi a zosúladiť rámec Únie pre pobočky z tretích krajín s prevládajúcimi medzinárodnými postupmi v tejto oblasti.

(23)Z dôvodov proporcionality by sa požiadavky na pobočky z tretích krajín mali zohľadňovať vo vzťahu k riziku, ktoré predstavujú pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie a členských štátov. Pobočky z tretích krajín by sa preto mali kategorizovať buď do triedy 1, ak sa považujú za rizikovejšie, alebo do triedy 2, ak sú malé a menej zložité a nepredstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu [v súlade s vymedzením pojmu „malá a menej zložitá inštitúcia“ v nariadení (EÚ) č. 575/2013]. Pobočky z tretích krajín so zaúčtovanými aktívami v členskom štáte vo výške 5 000 000 000 EUR alebo viac by sa preto mali považovať za také, ktoré predstavujú väčšie riziko z dôvodu ich väčšej veľkosti a zložitosti, pretože ich zlyhanie by mohlo viesť k významnému narušeniu trhu členského štátu s bankovými službami alebo jeho bankového systému. Pobočky z tretích krajín s povolením prijímať retailové vklady by sa takisto mali považovať za rizikovejšie, a to bez ohľadu na ich veľkosť, pokiaľ by ich zlyhanie ovplyvnilo vysoko zraniteľných vkladateľov a pokiaľ by mohlo viesť k strate dôvery v bezpečnosť a spoľahlivosť bankového systému členského štátu vzhľadom na ochranu úspor občanov. Oba tieto typy pobočiek z tretích krajín by sa preto mali kategorizovať do triedy 1.

(24)Pobočky z tretích krajín by sa takisto mali klasifikovať do triedy 1, ak podnik v tretej krajine, ktorý je ich ústredím („hlavný podnik“), podlieha regulácii, dohľadu a vykonávaniu právnych predpisov, ktoré nie sú určené aspoň za rovnocenné so smernicou 2013/36/EÚ a s nariadením (EÚ) č. 575/2013, alebo ak je príslušná tretia krajina uvedená ako vysokoriziková tretia krajina, ktorej režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 46 má strategické nedostatky. Tieto pobočky z tretích krajín predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie a členského štátu zriadenia, pretože bankový regulačný rámec alebo rámec boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré sa vzťahujú na ich hlavný podnik, nedokážu primerane zachytiť alebo umožniť riadne monitorovanie špecifických rizík, ktoré vyplývajú z činností vykonávaných pobočkou v členskom štáte, alebo rizík pre protistrany v členskom štáte, ktoré vyplývajú zo skupiny z tretej krajiny. Na účely určenia rovnocennosti bankových prudenciálnych noriem a noriem dohľadu tretej krajiny s normami Únie by Komisia mala mať možnosť poveriť orgán EBA, aby vykonal posúdenie v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Orgán EBA by mal zabezpečiť, aby sa posúdenie vykonávalo dôsledne a transparentne a v súlade s riadnou metodikou. Orgán EBA by mal okrem toho viesť aj konzultácie s orgánmi dohľadu tretích krajín a vládnymi útvarmi zodpovednými za bankovú reguláciu a úzko s nimi spolupracovať a v prípade potreby aj viesť konzultácie a spolupracovať so stranami zo súkromného sektora, pričom by sa mal usilovať, aby s týmito stranami zaobchádzal spravodlivo a poskytol im možnosť predložiť dokumentáciu a predniesť pripomienky v primeranom čase. Orgán EBA by mal ďalej zabezpečiť, aby správa vydaná v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bola primerane odôvodnená, obsahovala podrobný opis posudzovaných záležitostí a aby bola predložená v primeranom čase.

(25)Príslušné orgány by mali mať výslovnú právomoc požadovať v závislosti od konkrétneho prípadu, aby pobočky z tretích krajín požiadali o povolenie v súlade s hlavou III kapitolou 1 smernice 2013/36/EÚ aspoň v prípade, ak sa tieto pobočky zapájajú do činností s protistranami v iných členských štátoch v rozpore s pravidlami vnútorného trhu alebo ak predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo členského štátu, v ktorom sú usadené. Príslušné orgány by navyše mali požadovať pravidelné posudzovanie skutočnosti, či sú pobočky z tretích krajín so zaúčtovanými aktívami v sume rovnej alebo vyššej ako 30 000 000 000 EUR systémovo významné. Takéto pravidelné posudzovanie by sa malo vzťahovať spoločne na všetky pobočky z tretích krajín, ktoré patria k rovnakej skupine z tretích krajín usadenej v niektorom členskom štáte alebo v celej Únii. V rámci tohto posúdenia by sa v súlade s osobitnými kritériami malo preskúmať, či tieto pobočky predstavujú obdobnú úroveň rizika pre finančnú stabilitu Únie alebo jej členských štátov ako inštitúcie vymedzené ako „systémovo významné“ v zmysle smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak príslušné orgány dospejú k záveru, že pobočky z tretích krajín sú systémovo významné, mali by uložiť požiadavky tým pobočkám, ktoré dokážu znížiť riziká pre finančnú stabilitu. Na tieto účely by mali mať príslušné orgány možnosť od pobočiek z tretích krajín požadovať, aby požiadali o povolenie ako dcérske inštitúcie v zmysle smernice 2013/36/EÚ, aby mohli pokračovať vo výkone bankových činností v členskom štáte alebo v celej Únii. Príslušné orgány by mali byť navyše schopné ukladať ďalšie požiadavky, najmä povinnosť reštrukturalizovať aktíva alebo činnosti pobočiek z tretích krajín v rámci Únie tak, aby uvedené pobočky už viac neboli systémové, alebo požiadavku na splnenie dodatočných požiadaviek na kapitál, likviditu, vykazovanie alebo zverejňovanie tam, kde by to bolo dostatočné na riešenie rizík pre finančnú stabilitu. Príslušné orgány by mali mať možnosť neuložiť žiadne z týchto požiadaviek tým pobočkám z tretích krajín, ktoré boli posúdené iba ako systémové, ak príslušné orgány môžu odôvodniť, že riziká, ktoré tieto pobočky predstavujú pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie a členských štátov, by sa v prípade absencie takýchto požiadaviek významne nezvýšili počas obdobia nie dlhšieho ako jeden rok.

(26)Mal by sa určiť hlavný príslušný orgán, ktorý bude vykonávať posúdenia systémového významu, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu nad skupinou z tretej krajiny s pobočkami a dcérskymi spoločnosťami v Únii. Táto úloha by mala zodpovedať orgánu konsolidovaného dohľadu pre skupinu z tretích krajín v Únii, ak sa uplatňuje článok 111 smernice 2013/36/EÚ, alebo príslušnému orgánu, ktorý by sa stal orgánom konsolidovaného dohľadu v súlade s uvedeným článkom, ak by sa pobočky z tretích krajín danej skupiny mali považovať za jej dcérske spoločnosti. Ak nebol určený relevantný orgán konsolidovaného dohľadu alebo ak hlavný príslušný orgán nezačal s posudzovaním systémového významu do troch mesiacov. Posúdenie by namiesto toho mal vykonať orgán EBA. Hlavný príslušný orgán alebo prípadne orgán EBA by mal viesť konzultácie a plne spolupracovať s príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad príslušnými dcérskymi spoločnosťami a pobočkami skupiny z tretích krajín v Únii. Hlavný príslušný orgán a dané príslušné orgány by mali prijať spoločné rozhodnutie o tom, či sa majú ukladať požiadavky na pobočky z tretích krajín, ktoré boli posúdené ako systémové. V záujme riadneho procesu by mal hlavný príslušný orgán alebo prípadne orgán EBA zabezpečiť, aby počas posudzovania systémového významu bolo dodržané právo pobočiek z tretích krajín na vypočutie a právo predniesť pripomienky.

(27)Príslušné orgány by mali pravidelne skúmať, či pobočky z tretích krajín dodržiavajú relevantné požiadavky podľa smernice 2013/36/EÚ, a prijímať opatrenia dohľadu pre tieto pobočky s cieľom zabezpečiť alebo obnoviť dodržiavanie uvedených požiadaviek. V záujme uľahčenia účinného dohľadu nad požiadavkami voči pobočkám z tretích krajín a umožnenia komplexného prehľadu činností skupín z tretích krajín v rámci Únie by sa príslušným orgánom malo sprístupniť spoločné vykazovanie na účely dohľadu a finančné vykazovanie v súlade so štandardizovanými vzormi. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa uvedú tieto vzory, a Komisia by mala mať právomoc tento návrh vykonávacích technických predpisov prijať. Navyše je potrebné zaviesť vhodné dohody o spolupráci medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti skupín z tretích krajín pôsobiacich v Únii prostredníctvom pobočiek z tretích krajín podliehali komplexnému dohľadu, zabrániť obchádzaniu požiadaviek uplatniteľných na tieto skupiny podľa práva Únie a minimalizovať potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie. Do rozsahu pôsobnosti kolégií orgánov dohľadu nad skupinami z tretích krajín v Únii by sa mali zahrnúť najmä pobočky z tretích krajín triedy 1. Ak takéto kolégium ešte neexistuje, príslušné orgány by mali zriadiť ad hoc kolégium pre všetky pobočky z tretích krajín triedy 1 tej istej skupiny, ak táto skupina pôsobí vo viac ako v jednom členskom štáte.

(28)Rámec Únie pre pobočky z tretích krajín by sa mal uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá diskrečná právomoc členských štátov, na základe ktorej môžu v súčasnosti vo všeobecnosti vyžadovať, aby podniky z určitých tretích krajín vykonávali bankové činnosti na ich území výlučne prostredníctvom dcérskych inštitúcií povolených v súlade s hlavou III kapitolou 1 smernice 2013/36/EÚ. Táto požiadavka sa môže vzťahovať na tretie krajiny, ktoré uplatňujú bankové prudenciálne normy a normy dohľadu, ktoré nie sú rovnocenné s normami podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu alebo s normami tretích krajín, ktorých režimy boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu majú strategické nedostatky.

(29)Po zavedení štandardu IFRS 9 dňa 1. januára 2018 má výsledok výpočtov očakávaných kreditných strát, ktorý vychádza z prístupov modelovania, priamy vplyv na výšku vlastných zdrojov a podielov inštitúcií stanovených predpismi. Z tých istých prístupov modelovania vychádza aj výpočet očakávaných kreditných strát, ak inštitúcie uplatňujú národné účtovné rámce. Z tohto dôvodu je dôležité, aby príslušné orgány a orgán EBA mali jasný prehľad o vplyve, ktorý majú tieto výpočty na rozsah hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vznikajú pri podobných expozíciách. Na tento účel by sa referenčné porovnávanie malo vzťahovať aj na tieto prístupy modelovania. Vzhľadom na to, že inštitúcie, ktoré vypočítavajú kapitálové požiadavky v súlade so štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko, môžu zároveň využiť modely na výpočet očakávaných kreditných strát v rámci štandardu IFRS 9, mali by byť zároveň zahrnuté do referenčného porovnávania, pričom by sa mala zohľadniť zásada proporcionality.

(30)Nariadením (EÚ) 2019/876 47 sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 zavedením revidovaného rámca trhového rizika, ktorý vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Alternatívny štandardizovaný prístup, ktorý je súčasťou tohto nového rámca, inštitúciám umožňuje modelovať niektoré parametre používané pri výpočte rizikovo vážených aktív a požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Z tohto dôvodu je dôležité, aby príslušné orgány a orgán EBA mali jasný prehľad o rozsahu hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré vznikajú pri podobných expozíciách nielen v rámci alternatívneho prístupu interného modelu, ale aj v rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu. Referenčné porovnávanie trhového rizika by sa preto malo vzťahovať na revidované štandardizované prístupy a prístupy interného modelu.

(31)Globálny prechod na udržateľné hospodárstvo, ako je zakotvený v Parížskej dohode 48 uzatvorenej Úniou a v Agende OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, bude vyžadovať zásadné sociálno-ekonomické zmeny a bude závisieť od mobilizácie významných finančných zdrojov z verejného a súkromného sektora. Európska zelená dohoda 49 zaväzuje Úniu dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Finančný systém zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní tohto prechodu, čo nesúvisí len s uchopením a podporou nových príležitostí, ktoré z neho vzniknú, ale aj so správnym riadením rizík, ktoré môže so sebou priniesť.

(32)Nevídaný rozsah prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude mať výrazný vplyv na finančný systém. V roku 2018 Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému 50 uznala, že riziká súvisiace s klímou predstavujú finančné riziko. V obnovenej stratégii udržateľného financovania Komisie 51 sa zdôrazňuje, že environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (ESG) a riziká vyplývajúce z fyzického vplyvu zmeny klímy, straty biodiverzity, a najmä výraznej environmentálnej degradácie ekosystémov predstavujú nevídanú výzvu pre naše hospodárstva a stabilitu finančného systému. Tieto riziká sa vyznačujú osobitosťami, ako napríklad ich výhľadový charakter a špecifický vplyv v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte.

(33)Dlhodobá povaha a hĺbka prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude znamenať významné zmeny obchodných modelov inštitúcií. Na dosiahnutie cieľa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v rámci hospodárstva Únie do roku 2050 pri udržaní súvisiacich rizík pod kontrolou je potrebné primerané nastavenie finančného sektora, a najmä úverových inštitúcií. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť tento proces posúdiť a zasiahnuť v prípadoch, keď inštitúcie riadia riziká súvisiace s klímou, ako aj riziká vyplývajúce zo zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity spôsobom, ktorý ohrozuje stabilitu jednotlivých inštitúcií alebo celkovú finančnú stabilitu. Príslušné orgány by takisto mali sledovať a získať právomoc konať v prípade nesúladu medzi obchodnými modelmi a stratégiami inštitúcií a príslušnými politickými cieľmi Únie a širšími trendmi transformácie na udržateľné hospodárstvo, z ktorého vyplývajú riziká pre ich obchodné modely a stratégie alebo pre finančnú stabilitu. Klíma a v širšom kontexte environmentálne riziká by sa mali posudzovať spolu so sociálnymi rizikami a rizikami v oblasti správy a riadenia v rámci jednej kategórie rizík s cieľom umožniť komplexnú a koordinovanú integráciu týchto faktorov, ktoré sa často prelínajú. Riziká ESG úzko súvisia s koncepciou udržateľnosti, keďže faktory ESG predstavujú tri hlavné piliere udržateľnosti.

(34)Aby si inštitúcie udržali primeranú odolnosť voči negatívnym vplyvom faktorov ESG, stanovili v Únii potrebu schopnosti systematického určovania, merania a riadenia rizík ESG a ich orgány dohľadu musia posudzovať riziká na úrovni jednotlivých inštitúcií, ako aj na systémovej úrovni, pričom sa uprednostňujú environmentálne faktory a postupuje sa k iným faktorom udržateľnosti v súlade s vývojom metodík a nástrojov na posudzovanie. Inštitúcie by mali posudzovať zosúladenie svojich portfólií s ambíciou Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a zároveň odvrátiť zhoršovanie životného prostredia a stratu biodiverzity. Inštitúcie by mali stanoviť osobitné plány na riešenie rizík, ktoré z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vyplývajú z nesúladu medzi ich obchodnými modelmi a stratégiami a príslušnými politickými cieľmi Únie vrátane Parížskej dohody, balíka Fit for 55 52 [a globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020]. Od inštitúcií by sa mali vyžadovať spoľahlivé mechanizmy riadenia a interné procesy pre riadenie rizík ESG a zavedenie stratégií schválených ich riadiacimi orgánmi, v ktorých sa nezohľadňujú iba aktuálne, ale aj výhľadové vplyvy faktorov ESG. Kolektívne znalosti a informovanosť v súvislosti s faktormi ESG zo strany riadiaceho orgánu a inštitúcií a alokácia interného kapitálu inštitúcií na riešenie rizík ESG budú takisto kľúčové pri presadzovaní zmeny v rámci jednotlivých inštitúcií. Špecifiká rizík ESG, ako aj ich relatívna novosť, znamenajú, že chápanie, meranie a riadenie sa môže naprieč inštitúciami významne líšiť. V prudenciálnej regulácii by sa mali stanoviť vhodné definície a minimálne normy na posudzovanie rizík ESG, aby sa zabezpečila konvergencia v Únii a jednotné chápanie týchto rizík. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v nariadení (EÚ) č. 575/2013 vymedzujú pojmy a orgánu EBA sa udeľuje právomoc stanoviť minimálny súbor referenčných metodík na posudzovanie vplyvu rizík ESG na finančnú stabilitu inštitúcií, pričom sa uprednostňuje vplyv environmentálnych faktorov. Keďže výhľadová povaha rizík ESG znamená, že analýza scenárov a stresové testovanie spolu s plánmi na riešenie týchto rizík predstavujú osobitne informatívne nástroje posudzovania, orgánu EBA by sa mala udeliť aj právomoc vypracovať jednotné kritériá pre obsah plánov na riešenie týchto rizík, pre vypracovanie scenárov a pre uplatňovanie metodík stresového testovania. Environmentálne riziká vrátane rizík vyplývajúcich zo zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity, a najmä riziká súvisiace s klímou, by mali mať prioritu vzhľadom na ich naliehavosť a na osobitný význam analýzy scenárov a stresového testovania pre ich posudzovanie.

(35)Riziká ESG môžu mať ďalekosiahle následky na stabilitu jednotlivých inštitúcií, ako aj finančného systému ako celku. Príslušné orgány by preto mali konzistentne zohľadňovať tieto riziká vo svojich príslušných činnostiach dohľadu vrátane postupu preskúmania a hodnotenia týchto rizík orgánmi dohľadu a ich stresového testovania. Európska komisia prostredníctvom svojho nástroja technickej podpory pomáha vnútroštátnym príslušným orgánom rozvíjať a vykonávať metodiky stresového testovania a je pripravená v tejto technickej pomoci pokračovať. Metodiky stresového testovania rizík ESG sa však doteraz uplatňovali najmä prieskumným spôsobom. Aby sa stresové testovanie ESG pevne a konzistentne zaradilo do dohľadu, orgán EBA, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) by mali spoločne vypracovať usmernenia s cieľom zabezpečiť konzistentné hľadiská a spoločné metodiky pre stresové testovanie rizík ESG. Stresové testovanie týchto rizík by sa malo začať klimatickými a environmentálnymi faktormi a po získaní väčšieho množstva údajov a metodík v súvislosti s rizikami ESG na podporu rozvoja ďalších nástrojov na posudzovanie ich kvantitatívneho vplyvu na finančné riziká by príslušné orgány mali čoraz viac posudzovať vplyv týchto rizík pri ich posudzovaní primeranosti úverových inštitúcií. V záujme zabezpečenia konvergencie postupov dohľadu by mal orgán EBA vydať usmernenia týkajúce sa jednotného zahrnutia rizík ESG do postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP).

(36)Ustanovenia v článku 133 smernice 2013/36/EÚ o rámci pre vankúš na krytie systémového rizika sa už môžu používať s cieľom riešiť rôzne druhy systémových rizík vrátane rizík súvisiacich so zmenou klímy. V rozsahu, v akom sa príslušné alebo prípadne určené orgány nazdávajú, že riziká súvisiace so zmenou klímy majú potenciál vážnych negatívnych následkov na finančný systém a reálnu ekonomiku v členských štátoch, mali by zaviesť mieru vankúša na krytie systémového rizika pre tie riziká, pre ktoré sa zavedenie takejto miery považuje za účinný a primeraný prostriedok, ktorým možno tieto riziká zmierniť.

(37)Môže sa stať, že členovia riadiaceho orgánu podstúpili posúdenie vhodnosti až po uplynutí značne dlhého času od ich vymenovania alebo osoby zastávajúce kľúčové funkcie toto posúdenie nepodstúpili vôbec. Členovia riadiaceho orgánu, ktorí nespĺňajú kritériá spôsobilosti, teda mohli vykonávať svoje úlohy dlhý čas, čo predstavuje problém najmä pri veľkých inštitúciách. Navyše cezhraničné inštitúcie sa musia zorientovať vo veľkej rozmanitosti vnútroštátnych predpisov a procesov, čo bráni efektivite súčasného systému. Existencia rozdielnych požiadaviek, pokiaľ ide o posúdenie vhodnosti v Únii, predstavuje v kontexte bankovej únie osobitne naliehavý problém. Z tohto dôvodu je dôležité stanoviť súbor pravidiel na úrovni Únie, ktorými by sa zaviedol konzistentný a predvídateľný rámec pre „odbornosť a vhodnosť“. Týmto súborom sa podporí konvergencia dohľadu, posilní sa vzájomná dôvera medzi príslušnými orgánmi a poskytne viac právnej istoty inštitúciám. Spoľahlivý rámec pre „odbornosť a vhodnosť“ na posudzovanie vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie je zásadným faktorom na zabezpečenie primeraného chodu inštitúcií a riadenia rizík.

(38)Účelom posudzovania vhodnosti členov riadiacich orgánov je zabezpečiť, aby boli títo členovia kvalifikovaní na svoje funkcie a mali dobrú povesť. Keďže inštitúcie nesú primárnu zodpovednosť za posudzovanie vhodnosti jednotlivých členov riadiaceho orgánu, inštitúcie by mali vykonávať toto posudzovanie vhodnosti a následne by ho mali overovať príslušné orgány, ktoré by overovanie mohli vykonávať predtým alebo potom, ako sa daný člen riadiaceho orgánu ujme funkcie. Vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú veľké inštitúcie, vyplývajúce najmä z možných účinkov nákazy by sa však nevhodným členom riadiaceho orgánu malo zabrániť v tom, aby ovplyvňovali chod týchto veľkých inštitúcií s potenciálnymi závažnými škodlivými účinkami. Preto je vhodné, aby príslušné orgány, okrem výnimočných okolností, posudzovali vhodnosť členov riadiaceho orgánu veľkých inštitúcií ešte skôr, ako títo členovia začnú plniť svoje úlohy.

(39)Významný vplyv pri zabezpečovaní spoľahlivého a obozretného každodenného riadenia inštitúcie nemajú iba členovia riadiaceho orgánu, ale aj osoby zastávajúce kľúčové funkcie. Keďže smernica 2013/36/EÚ v súčasnosti neobsahuje vymedzenie pojmu osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, členské štáty uplatňujú v Únii rozdielne postupy, čo sťažuje účinný a efektívny dohľad a zabraňuje rovnakým podmienkam. Preto je potrebné vymedziť pojem osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Navyše zodpovednosť za posudzovanie vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie by mali niesť prednostne inštitúcie. Vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú činnosti veľkých inštitúcií, by však vhodnosť zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa v týchto veľkých inštitúciách mali posúdiť príslušné orgány ešte skôr, ako sa tieto osoby ujmú svojej funkcie.

(40)V záujme zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti pre inštitúcie je potrebné zostaviť efektívny a včasný postup overovania vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie zo strany príslušných orgánov. Takýto postup by mal príslušným orgánom podľa potreby umožniť vyžiadať si akékoľvek dodatočné informácie a zároveň zabezpečiť, aby tieto príslušné orgány mohli vykonať posúdenie vhodnosti v stanovenom časovom rámci. Inštitúcie by zo svojej strany mali príslušným orgánom poskytnúť správne a úplné informácie v rámci vymedzeného času a rýchlo a v dobrej viere odpovedať na žiadosti o dodatočné informácie zo strany príslušných orgánov.

(41)Vzhľadom na úlohu posudzovania vhodnosti pre obozretné a zdravé riadenie inštitúcií je potrebné poskytnúť príslušným orgánom nové nástroje, ako napríklad vyhlásenia o zodpovedností a mapovanie povinností, s cieľom posúdiť vhodnosť členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Tieto nové nástroje zároveň podporia prácu príslušných orgánov pri preskúmavaní mechanizmov správy a riadenia inštitúcií v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. Bez ohľadu na celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu ako kolektívneho orgánu by sa od inštitúcií malo vyžadovať, aby vypracovali individuálne vyhlásenia a mapovanie, ktoré objasní povinnosti členov riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Ich individuálne povinnosti nie sú vždy jasne alebo konzistentne stanovené a môžu vzniknúť situácie, pri ktorých sa dve alebo viac funkcií navzájom prekrýva alebo pri ktorých sa oblasti povinností prehliadajú, pretože jasne nespadajú do pôsobnosti jednej osoby. Rozsah povinností jednotlivcov by mal byť jasne vymedzený a žiadne oblasti povinností by nemali zostať bez osoby, ktorá by za ne niesla zodpovednosť. Tieto nástroje by mali zabezpečiť ďalšiu zodpovednosť členov riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

(42)Príslušné orgány by mali mať možnosť rýchleho prijímania a zavádzania rozhodnutí s cieľom ochrániť finančnú stabilitu. V kontexte opatrení včasnej intervencie alebo opatrení na riešenie krízovej situácie príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu považovať za vhodné odvolať alebo vymeniť členov riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu. V takýchto situáciách by príslušné orgány mali vykonať posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu alebo osôb zastávajúcich kľúčové funkcie po tom, ako sa títo členovia riadiaceho orgánu alebo osoby zastávajúce kľúčové funkcia ujmú svojich funkcií.

(43)Po nadobudnutí viazanosti na základe spodnej hranice pre výstupné hodnoty uvedenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa nominálna hodnota dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje inštitúcie stanovená príslušným orgánom inštitúcie v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, v dôsledku toho nemala okamžite zvýšiť za predpokladu, že ostatné podmienky zostávajú nezmenené. Príslušný orgán by v takom prípade mal okrem toho preskúmať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie a posúdiť predovšetkým to, či a do akej miery táto požiadavka zachytáva riziko modelu z používania vnútorných modelov inštitúciou. Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje inštitúcie by sa tak mala považovať za prekrývajúcu sa s rizikami zachytenými spodnou hranicou pre výstupné hodnoty v rámci požiadavky na vlastné zdroje inštitúcie a príslušný orgán by mal následne znížiť danú požiadavku v rozsahu potrebnom na odstránenie takéhoto prekrytia, pokým sa na inštitúciu vzťahuje spodná hranica pre výstupné hodnoty.

(44)Podobne, po nadobudnutí viazanosti na základe spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa nominálna hodnota vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie požadovaná v rámci vankúša na krytie systémového rizika nemala zvýšiť, ak nedošlo k zvýšeniu makroprudenciálnych alebo systémových rizík spojených s inštitúciou. V takých prípadoch by mal príslušný alebo prípadne určený orgán inštitúcie preskúmať kalibráciu mier vankúša na krytie systémového rizika a skontrolovať, či sú stále primerané a nezapočítavajú dvojito riziká, ktoré sú už pokryté na základe skutočnosti, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. Vo všeobecnosti by príslušné a prípadne určené orgány nemali ukladať požiadavky na vankúš na krytie systémového rizika pre tie riziká, na ktoré sa už v plnej miere vzťahuje spodná hranica pre výstupné hodnoty.

(45)Navyše, keď bude inštitúcia označená ako „inak systémovo významná inštitúcia“ viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, jej príslušný alebo prípadne určený orgán by mal preskúmať kalibráciu požiadavky na vankúš pre O-SII inštitúcie a skontrolovať, či zostáva primeraná.

(46)Na umožnenie včasnej a účinnej aktivácie vankúša na krytie systémového rizika je potrebné objasniť uplatňovanie príslušných ustanovení a zjednodušiť a zosúladiť platné postupy. Nastavenie vankúša na krytie systémového rizika by malo byť možné pre určené orgány vo všetkých členských štátoch s cieľom umožniť uznávanie mier vankúša na krytie systémového rizika stanovených orgánmi v iných členských štátoch a zabezpečiť, aby tieto orgány mali právomoc riešiť systémové riziká včasným a účinným spôsobom. Na uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanovenej v inom členskom štáte by malo byť potrebné iba oznámenie zo strany orgánu uznávajúceho túto mieru. S cieľom predísť zbytočným postupom udeľovania povolenia, v rámci ktorých má rozhodnutie o stanovení miery vankúša za následok zníženie miery alebo žiadnu zmenu oproti predchádzajúcim stanoveným mieram, sa postup stanovený v článku 131 ods. 15 smernice 2013/36/EÚ musí zosúladiť s postupom uvedeným v článku 133 ods. 9 uvedenej smernice. Postupy stanovené v článku 133 ods. 11 uvedenej smernice by sa mali objasniť a prípadne by sa mal posilniť ich súlad s postupmi platnými pre iné miery vankúša na krytie systémového rizika,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1
Zmeny smernice 2013/36/EÚ

Smernica 2013/36/EÚ sa mení takto:

1.v článku 3 sa odsek 1 mení takto:

a)vkladá sa tento bod 8a:

„(8a)„riadiaci orgán vo svojej riadiacej funkcii“ je riadiaci orgán, ktorý vykonáva svoju úlohu spočívajúcu v účinnom riadení inštitúcie, a zahŕňa osoby, ktoré riadia obchodnú činnosť inštitúcie;“;

b)bod 9 sa nahrádza takto:

„(9)„vrcholový manažment“ sú tie fyzické osoby, ktoré v inštitúcii vykonávajú výkonné funkcie a ktoré sa zodpovedajú priamo riadiacemu orgánu inštitúcie, nie sú však jeho členmi, a ktoré sú zodpovedné za každodenné riadenie inštitúcie pod vedením jej riadiaceho orgánu;“;

c)vkladajú sa tieto body 9a až 9d:

„(9a)„osoby zastávajúce kľúčové funkcie“ sú osoby, ktoré majú významný vplyv na riadenie inštitúcie, nie sú však členmi riadiaceho orgánu, vrátane zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa, pričom títo vedúci zamestnanci či riaditeľ nie sú členmi riadiaceho orgánu;

(9b)„finančný riaditeľ“ je osoba zodpovedná za riadenie finančných zdrojov, finančné plánovanie a finančné vykazovanie inštitúcie;

(9c)„zamestnanci vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly“ sú osoby na najvyššej hierarchickej úrovni zodpovedné za účinné riadenie každodenného fungovania funkcií nezávislého riadenia rizík, dodržiavania súladu a vnútorného auditu inštitúcie;

(9d)„funkcie vnútornej kontroly“ sú funkcie riadenia rizík, dodržiavania súladu a vnútorného auditu;“;

d)bod 11 sa nahrádza takto:

„(11)„riziko modelu“ je riziko modelu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 52b nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

e)vkladá sa tento bod 29a:

„(29a)„samostatná inštitúcia v EÚ“ je samostatná inštitúcia v EÚ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 33a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

f)vkladá sa tento bod 47a:

„(47a)„prípustný kapitál“ je prípustný kapitál v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 71 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

g)dopĺňajú sa tieto body 66 až 69:

„(66)„veľká inštitúcia“ je inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 146 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(67)„príslušná dcérska spoločnosť“ je významná dcérska spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 135 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo veľká dcérska spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 147 uvedeného nariadenia;

(68)„pravidelné penále“ sú denné sankcie, ktorých účelom je ukončiť aktuálne porušovanie a prinútiť právnickú alebo fyzickú osobu, aby si začala opäť plniť záväzky v súlade s touto smernicou a s nariadením (EÚ) č. 575/2013;

(69)„environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia“ sú environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 52d nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

2.v článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali odborné znalosti, zdroje, operačné kapacity, právomoci a nezávislosť potrebné na vykonávanie funkcií týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu, vyšetrovania a právomoci udeľovať pravidelné penále a sankcie stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

Na účely zachovania nezávislosti príslušných orgánov pri vykonávaní ich právomocí členské štáty poskytnú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby uvedené príslušné orgány vrátane ich zamestnancov a členov riadiacich orgánov mohli konať nezávisle a objektívne, bez toho, aby vyhľadávali alebo prijímali pokyny, alebo bez toho, aby podliehali vplyvu zo strany inštitúcií pod dohľadom, zo strany ktorejkoľvek vlády členského štátu alebo orgánu Únie alebo akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného orgánu. Týmito opatreniami nie sú dotknuté práva a povinnosti príslušných orgánov vyplývajúce z toho, že sú súčasťou európskeho systému finančného dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010*1, jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013*2 a nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014*3, Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014*4.

Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli všetky potrebné opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov svojich zamestnancov a členov ich riadiacich orgánov. Na tieto účely členské štáty stanovia pravidlá úmerné úlohe a zodpovednostiam dotknutých zamestnancov a členov riadiacich orgánov, pričom budú mať zakázané minimálne:

a)obchodovať s finančnými nástrojmi emitovanými inštitúciami alebo priradenými k inštitúciám, ktoré sú pod dohľadom príslušných orgánov, ich priamymi alebo nepriamymi materskými spoločnosťami, dcérskymi spoločnosťami alebo pridruženými spoločnosťami;

b)po ukončení ich zamestnaneckého pomeru v príslušnom orgáne, nastúpiť ako zamestnanec alebo prijať akúkoľvek zmluvnú dohodu o poskytovaní profesionálnych služieb s ktorýmkoľvek z týchto subjektov:

i)inštitúcie, nad ktorými vykonávali priamy dohľad vrátane ich priamych alebo nepriamych materských spoločností, dcérskych spoločností alebo pridružených spoločností, a to aspoň počas dvoch predchádzajúcich rokov pred nástupom do novej funkcie;

ii)spoločnosti, ktoré poskytujú služby ktorýmkoľvek z podnikov uvedených v bode i), ktoré boli pod priamym dohľadom aspoň dva roky pred nástupom do novej funkcie, pokiaľ nie sú prísne vylúčení z účasti na poskytovaní takýchto služieb, kým je takýto zákaz v platnosti.

Zamestnanci a členovia riadiacich orgánov, na ktorých sa vzťahuje zákaz stanovený v treťom pododseku bode b), majú nárok na primeranú náhradu za nemožnosť nastúpiť do zakázanej funkcie.

Orgán EBA vydá usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o predchádzaní konfliktom záujmov v rámci príslušných orgánov a o ich nezávislosti s ohľadom na najlepšie medzinárodné postupy v záujme primeraného uplatňovania tohto článku.“;

______

*1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

*2 Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

*3 Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1).

*4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

3.v článku 18 sa dopĺňa toto písmeno g):

„g)spĺňa všetky tieto požiadavky:

i)konštatovalo sa, že zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, podľa článku 32 ods. 1 písm. a) smernice 2014/59/EÚ alebo podľa článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

ii)orgán pre riešenie krízových situácií sa nazdáva, že podmienka uvedená v článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ alebo článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je v súvislosti s touto úverovou inštitúciou splnená;

iii)orgán pre riešenie krízových situácií sa nazdáva, že podmienka uvedená v článku 32 ods. 1 písm. c) smernice 2014/59/EÚ alebo v článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 nie je v súvislosti s touto úverovou inštitúciou splnená.“;

4.článok 21a sa mení takto:

a)odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom. Iné finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom, ak sa od nich vyžaduje, aby dodržiavali túto smernicu alebo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 na subkonsolidovanom základe.

Príslušné orgány preskúmajú materské spoločnosti inštitúcie alebo materské spoločnosti subjektu, ktorý žiada o povolenie v zmysle článku 8, s cieľom zistiť existenciu alebo neexistenciu podniku spĺňajúceho kritériá, aby sa mohol považovať za materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.

Na účely druhého pododseku, ak materské spoločnosti majú sídlo v iných členských štátoch než v členskom štáte, v ktorom je usadená inštitúcia alebo subjekt žiadajúci o povolenie v zmysle článku 8, príslušné orgány týchto dvoch členských štátov na preskúmaní úzko spolupracujú.

Príslušné orgány zverejnia výsledok preskúmania uvedeného v druhom pododseku.“;

b)odsek 2 sa mení takto:

i)v prvom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) informácie týkajúce sa vymenovania aspoň dvoch osôb na účely účinného riadenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 91 ods. 1;“;

ii)druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti uskutoční súbežne s posúdením uvedeným v článku 22 a článku 27a, príslušný orgán na účely uvedeného článku podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. V uvedenom prípade sa plynutie lehoty na posúdenie uvedenej v článku 22 ods. 3 druhom pododseku a článku 27a ods. 6 pozastaví na dobu dlhšiu ako 20 pracovných dní, a to do dokončenia postupu stanoveného v tomto článku.“;

5.v článku 21b odseku 6 sa dopĺňajú tento druhý a tretí pododsek:

„Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, vymedzenia pojmov a riešenia IT, ktoré sa majú použiť v Únii na účely oznamovania informácií uvedených v prvom pododseku.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

6.vkladá sa tento nový článok 21c:

Článok 21c
Požiadavka na zriadenie pobočky na poskytovanie bankových služieb podnikmi z tretích krajín a výnimka na investovanie z vlastného podnetu

1. Členské štáty vyžadujú, aby podniky usadené v tretej krajine podľa článku 47 ods. 1 a 2 zriadili pobočku na ich území a požiadali o povolenie v súlade s hlavou VI, ak chcú začať vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 uvedeného článku v príslušnom členskom štáte alebo pokračovať vo vykonávaní týchto činností.

2. Ak sa retailový klient, spôsobilá protistrana alebo profesionálny klient v zmysle oddielov I a II prílohy II k smernici 2014/65/EÚ, ktorý je usadený alebo sa nachádza v Únii, obráti na podnik usadený v tretej krajine zo svojej vlastnej výhradnej iniciatívy na účely poskytovania akejkoľvek služby alebo činnosti uvedenej v článku 47 ods. 1, požiadavka uvedená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovanie príslušnej služby alebo činnosti tejto osobe vrátane vzťahu konkrétne súvisiaceho s poskytovaním danej služby alebo činnosti. Bez toho, aby boli dotknuté vzťahy v rámci skupiny, ak sa podnik z tretej krajiny – a to aj prostredníctvom subjektu, ktorý koná v jeho mene alebo ktorý je úzko prepojený s takýmto podnikom z tretej krajiny, alebo prostredníctvom akejkoľvek inej osoby konajúcej v mene takéhoto podniku – snaží získať klientov alebo potenciálnych klientov v Únii, nepovažuje sa to za službu poskytovanú z vlastného výlučného podnetu klienta.

3. Iniciatíva zo strany klienta alebo protistrany uvedená v odseku 2 neoprávňuje podnik z tretej krajiny obchodovať s inými kategóriami produktov, činností alebo služieb než s tými, o ktoré klient alebo protistrana požiadali, inak ako prostredníctvom pobočky z tretej krajiny usadenej v členskom štáte.“;

7.v hlave III sa dopĺňajú tieto kapitoly 3, 4 a 5:

„KAPITOLA 3

Nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovanej účasti

Článok 27a
Oznámenie a posúdenie nadobudnutia

1. Členské štáty požadujú, aby každá inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ a materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo iná finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá musí žiadať o povolenie v súlade s článkom 21a ods. 1 na subkonsolidovanom základe („nadobúdateľ“), svojmu príslušnému orgánu oznámila svoj zámer priamo alebo nepriamo nadobudnúť kvalifikovanú účasť, ktorá presahuje 15 % prípustného kapitálu nadobúdateľa („navrhované nadobudnutie“), pričom uvedie veľkosť zamýšľanej účasti a príslušné informácie stanovené v článku 27b ods. 5.

2. Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia uvedeného oznámenia potvrdia doručenie oznámenia podľa odseku 1 alebo akýchkoľvek dodatočných informácií podľa odseku 5.

Odchylne od odseku 2 tohto článku a článku 22 ods. 2, ak príslušný orgán považuje navrhované nadobudnutie uvedené v odseku 1 tohto článku alebo v článku 22 ods. 1 za zložité, potvrdenie o doručení oznámenia akýchkoľvek dodatočných informácií sa vydá bezodkladne a v každom prípade do desiatich pracovných dní od doručenia tohto oznámenia.

3. Príslušné orgány majú 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a od doručenia všetkých dokumentov vrátane tých, ktoré požaduje členský štát, aby boli priložené k oznámeniu v súlade s článkom 27b ods. 4 („lehota na posúdenie“), na posúdenie stanovené v článku 27b ods. 1 („posúdenie“).

Ak navrhované nadobudnutie tvorí kvalifikovaná účasť v úverovej inštitúcii podľa článku 22 ods. 1, na nadobúdateľa sa stále vzťahuje oznamovacia povinnosť a posúdenie v zmysle uvedeného článku.

4. Príslušné orgány informujú navrhovaného nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení uvedeného v odseku 3.

5. Príslušné orgány môžu, ak je to potrebné, počas lehoty na posúdenie, ale najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uvádzať, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

6. Lehota na posúdenie sa pozastaví od dátumu vyžiadania dodatočných informácií príslušnými orgánmi do dátumu doručenia odpovede nadobúdateľom, ktorý poskytne všetky požadované informácie. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušné orgány môžu na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

7. Príslušné orgány môžu predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 6 druhom pododseku až na 30 pracovných dní, a to v týchto situáciách:

a)nadobudnutý subjekt sa nachádza alebo je regulovaný v tretej krajine;

b)výmena informácií s orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849*5 je potrebná na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 27b ods. 1 tejto smernice.

8. Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa článku 21a uskutoční súbežne s posúdením uvedeným v tomto článku, príslušný orgán na účely uvedeného článku podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. V tomto prípade sa plynutie lehoty na posúdenie pozastaví na dobu nie dlhšiu ako 20 pracovných dní, a to do dokončenia postupu stanoveného v článku 21a.

9. Ak sa príslušné orgány rozhodnú vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní od skončenia posúdenia a pred uplynutím lehoty na posúdenie o tom písomne informujú nadobúdateľa a uvedú dôvody tohto rozhodnutia. Ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak, na žiadosť nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa namieta navrhované nadobudnutie. Neexistencia ustanovení vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o primerané vyhlásenie dôvodov pre rozhodnutie namietajúce navrhované nadobudnutie, členskému štátu nebráni, aby príslušnému orgánu umožnil zverejniť takéto informácie v prípade neexistencie žiadosti od nadobúdateľa.

10. Ak príslušné orgány v lehote na posúdenie nevyjadria písomne nesúhlas proti navrhovanému nadobudnutiu, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.

11. Príslušné orgány môžu stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a v prípade potreby ju predĺžiť.

12. Členské štáty nesmú ukladať požiadavky na oznamovanie priameho alebo nepriameho nadobudnutia alebo základného imania príslušným orgánom alebo na schvaľovanie takéhoto nadobudnutia príslušnými orgánmi, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky stanovené v článku 89 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

________

*5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

Článok 27b
Kritériá posudzovania

1. Pri riešení oznámenia navrhovaného nadobudnutia ustanoveného článkom 27a ods. 1 a informácií uvedených v článku 27a ods. 5 príslušné orgány vykonajú posúdenie zdravého a obozretného riadenia nadobúdateľa po nadobudnutí, a najmä posúdenie rizík, ktorým by mohol byť nadobúdateľ vystavený, v súlade s týmito kritériami:

a)dostatočne dobrá povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1, každého nového člena riadiaceho orgánu nadobúdateľa, ktorý bude vymenovaný v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;

b)či bude nadobúdateľ schopný dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných aktoch práva Únie;

c)či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2. Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. c) a kritéria uvedeného v článku 23 ods. 1 písm. e) príslušné orgány konzultujú v rámci svojho overovania s orgánmi príslušnými pre vykonávanie dohľadu nad podnikmi v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

3. Príslušné orgány môžu nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím len vtedy, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených odseku 1, alebo ak informácie poskytnuté nadobúdateľom nie sú úplné, a to aj napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27a.

Na účely tohto odseku a článku 23 ods. 2 a so zreteľom na kritérium uvedené v odseku 1 písm. c) písomná námietka zo strany orgánu príslušného pre vykonávanie dohľadu nad podnikmi v zmysle smernice (EÚ) 2015/849 predstavuje opodstatnený dôvod námietky.

4. Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou účasti, ktorá musí byť nadobudnutá, ani nesmú umožniť svojim príslušným orgánom, aby navrhnutú akvizíciu skúmali z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

5. Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami potrebnými na vykonanie posúdenia. Tieto informácie sa poskytnú príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 27a ods. 1. Informácie musia byť vhodné a primerané povahe subjektu, ktorý sa má nadobudnúť. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretné posudzovanie podľa tohto článku.

6. Bez ohľadu na článok 27a ods. 2 až 7, ak sa príslušnému orgánu oznámili dva alebo viac návrhov na nadobudnutie kvalifikovaných účastí v tom istom subjekte, tento orgán zaobchádza so všetkými nadobúdateľmi nediskriminačným spôsobom.

7. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí:

a)zoznam minimálnych informácií, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 23a ods. 1, článku 27a ods. 1, článku 27f ods. 1 a článku 27k ods. 1;

b)spoločná metodika posudzovania kritérií uvedených v tomto článku, článku 27g a článku 27l;

c)postup uplatniteľný na oznamovanie a obozretné posudzovanie vyžadované podľa článku 27a, článku 27f a článku 27k.

Na účely prvého pododseku orgán EBA zohľadňuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132*6.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

__________

*6 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie).

Článok 27c
Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1. Pri posudzovaní uvedenom v článku 27b dotknuté príslušné orgány navzájom konzultujú, ak je nadobudnutý subjekt jedným z týchto subjektov:

a)úverová inštitúcia, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES („správcovská spoločnosť PKIPCP“) s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je sektor navrhovaného nadobúdateľa;

b)materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES („správcovská spoločnosť PKIPCP“) s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je sektor navrhovaného nadobúdateľa;

c)právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje.

Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posudzovanie. Na tieto účely si príslušné orgány na žiadosť alebo na vlastný podnet navzájom oznámia všetky informácie relevantné pre posudzovanie.

2. Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posúdenia a zabezpečiť konzistentnosť svojich rozhodnutí. Na tento účel sa v rozhodnutí príslušného orgánu nadobúdateľa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie úverovej inštitúcii kontrolovanej materskou spoločnosťou, v ktorej sa nadobudnutie navrhuje.

3. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy, formuláre a vzory pre konzultácie medzi dotknutými príslušnými orgánmi uvedenými v tomto článku.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27d
Oznámenie v prípade odpredaja

Členské štáty požadujú, aby inštitúcie, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, ako aj finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti príslušným orgánom oznámili, ak plánujú priamo alebo nepriamo scudziť kvalifikovanú účasť, ktorá presahuje 15 % prípustného kapitálu nadobúdateľa. Toto oznámenie sa podáva písomne a pred odpredajom s uvedením veľkosti danej účasti.

Článok 27e
Informačné povinnosti a sankcie

Ak nadobúdateľ neoznámi navrhované nadobudnutie vopred v súlade s článkom 27a ods. 1, alebo ak nadobudne kvalifikovanú účasť podľa uvedeného článku napriek nesúhlasu príslušných orgánov, členské štáty vyžadujú, aby tieto príslušné orgány prijali primerané opatrenia. Takéto opatrenia môžu zahŕňať súdne príkazy, pravidelné penále a sankcie v súlade s článkami 65 až 72 voči členom riadiaceho orgánu a vrcholovému manažmentu. Ak dôjde k nadobudnutiu kvalifikovanej účasti napriek nesúhlasu príslušných orgánov, členské štáty bez toho, aby boli dotknuté prípadné sankcie, zabezpečia, aby sa výkon zodpovedajúcich hlasovacích práv pozastavil alebo aby boli odovzdané hlasy vyhlásené za neplatné.

KAPITOLA 4

Významné prevody aktív a záväzkov

Článok 27f
Oznamovanie a posudzovanie významných prevodov aktív a záväzkov

1. Členské štáty požadujú od inštitúcií, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v členskom štáte, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ a materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá musí žiadať o povolenie v súlade s článkom 21a ods. 1 na subkonsolidovanom základe, aby svojmu príslušnému orgánu oznámili akýkoľvek významný prevod aktív alebo záväzkov, ktorý zamýšľajú vykonať buď predajom, alebo akýmkoľvek iným typom transakcie („zamýšľaná operácia“). V oznámení sa uvedie rozsah zamýšľanej operácie a informácie uvedené v článku 27g ods. 5.

Ak zamýšľaná operácia zahŕňa iba inštitúcie z tej istej skupiny, prvý pododsek sa vzťahuje aj na tieto inštitúcie.

Na účely prvého a druhého pododseku sa na každú z inštitúcií zapojených do tej istej zamýšľanej operácie individuálne vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v týchto pododsekoch.

2. Na účely odseku 1:

a)zamýšľaná operácia sa považuje za významnú pre inštitúciu, ak sa rovná aspoň 10 % jej celkových aktív alebo záväzkov, ak sa zamýšľaná operácia vykonáva medzi subjektmi tej istej skupiny, zamýšľaná operácia sa považuje za významnú pre inštitúciu, ak sa rovná aspoň 15 % jej celkových aktív alebo záväzkov;

b)prevody nesplácaných aktív alebo aktív na účely zaradenia do krycieho súboru v zmysle článku 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162*7, alebo ktoré majú byť sekuritizované, sa pri výpočte percentuálneho podielu v písmene a) nezohľadňujú;

c)prevody aktív alebo záväzkov v súvislosti s používaním nástrojov riešenia krízových situácií, právomocí a mechanizmov ustanovených v hlave IV smernice 2014/59/EÚ sa pri výpočte percentuálneho podielu uvedeného v písmene a) nezohľadňujú.

3. Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia potvrdia doručenie oznámenia podľa odseku 1 alebo dodatočných informácií podľa odseku 6.

4. Príslušné orgány majú najviac 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a dokumentov vrátane tých, ktoré požaduje členský štát, aby boli priložené k oznámeniu v súlade s článkom 27g ods. 5, na vykonanie posúdenia v zmysle článku 27g ods. 1 („lehota na posúdenie“).

5. Príslušné orgány informujú inštitúciu o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení.

6. Príslušné orgány môžu kedykoľvek počas lehoty na posúdenie požiadať o ďalšie potrebné informácie na ukončenie posudzovania, najneskôr však do päťdesiateho pracovného dňa lehoty na posúdenie. Takáto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uviesť, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

7. Lehota na posúdenie sa preruší od dátumu žiadosti príslušných orgánov o informácie do doručenia odpovede inštitúcie poskytujúcej všetky požadované informácie. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušné orgány môžu na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

8. Ak sa príslušné orgány rozhodnú vyjadriť nesúhlas so zamýšľanou operáciou, inštitúciu o tom informujú písomne a do dvoch pracovných dní od ukončenia posudzovania a najneskôr do dátumu uplynutia lehoty na posúdenie uvedú svoje dôvody. Ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak, na žiadosť inštitúcie je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. Neexistencia ustanovení vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o primerané vyhlásenie dôvodov pre rozhodnutie namietajúce navrhované nadobudnutie, členskému štátu nebráni, aby príslušnému orgánu umožnil zverejniť takéto informácie v prípade neexistencie žiadosti od inštitúcie.

9. Ak príslušné orgány nevyjadria písomne nesúhlas so zamýšľanou operáciou v lehote na posúdenie, operácia sa považuje za schválenú.

10. Príslušné orgány môžu stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovanej operácie a v prípade potreby ju predĺžiť.

11. Členské štáty nesmú stanoviť prísnejšie požiadavky na oznamovanie alebo schvaľovanie príslušným orgánom, ako sú požiadavky ustanovené v článku 27f.

________

*7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29).

Článok 27g
Kritériá posudzovania

1. Pri riešení oznámenia ustanoveného v článku 27f ods. 1 a informácií uvedených v článku 27f ods. 6 príslušné orgány posúdia zamýšľanú operáciu v súlade s týmito kritériami:

a)či bude inštitúcia schopná dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných aktoch práva Únie;

b)či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti so zamýšľanou operáciou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by zamýšľané nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2. Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. b) príslušné orgány vedú konzultácie v rámci svojho overovania s orgánmi príslušnými pre vykonávanie dohľadu nad podnikmi v zmysle smernice (EÚ) 2015/849.

3. Príslušné orgány môžu nesúhlasiť so zamýšľanou operáciou len vtedy, ak nie sú splnené kritériá stanovené v odseku 1, alebo ak informácie, ktoré poskytla inštitúcia, nie sú úplné napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27f.

So zreteľom na kritérium uvedené v odseku 1 písm. b) predstavuje písomná námietka zo strany príslušných orgánov v zmysle smernice (EÚ) 2015/849 opodstatnený dôvod námietky.

4. Členské štáty nesmú podmieniť zamýšľanú operáciu splnením určitej úrovne alebo sumy, ani umožniť svojim príslušným orgánom, aby zamýšľanú operáciu skúmali z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

5. Členské štáty uverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia uvedeného v odseku 1. Tieto informácie sa poskytnú príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 27f ods. 1. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre prudenciálne posudzovanie zamýšľanej operácie.

Článok 27h
Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1. Pri posudzovaní uvedenom v článku 27g dotknuté príslušné orgány navzájom konzultujú, ak je strana zapojená do zamýšľanej operácie jednou z týchto strán:

2. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posudzovanie. Na tieto účely si príslušné orgány na žiadosť alebo na vlastný podnet navzájom oznámia všetky informácie relevantné pre posudzovanie.

3. Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posudzovania, zabezpečiť konzistentnosť svojich rozhodnutí a vo svojich rozhodnutiach uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu vykonávajúceho dohľad nad inými subjektami zapojenými do zamýšľanej operácie.

4. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy, formuláre a vzory pre konzultácie medzi dotknutými príslušnými orgánmi uvedenými v tomto článku.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27i
Informačné povinnosti a sankcie

Členské štáty požadujú, aby príslušné orgány prijali primerané opatrenia v prípade, že inštitúcie vopred neoznámia zamýšľanú operáciu v súlade s článkom 27f ods. 1 alebo vykonali zamýšľanú operáciu podľa uvedeného článku napriek nesúhlasu zo strany príslušných orgánov. Takéto opatrenia môžu tvoriť súdne príkazy, pravidelné penále, sankcie, s výhradou článkov 65 až 72, voči členom riadiaceho orgánu a manažérom.

KAPITOLA 5

Zlúčenie alebo splynutie a rozdelenie

Článok 27j
Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„zlúčenie alebo splynutie“ je ktorákoľvek z týchto operácií, pričom:

i)jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na inú existujúcu spoločnosť výmenou za emisiu cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto spoločnosti spoločníkom, prípadne za doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty (ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak) alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo podielov;

ii)jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časti na inú existujúcu spoločnosť (nadobúdajúca spoločnosť) bez toho, aby nadobúdajúca spoločnosť emitovala akékoľvek nové podiely, a to za predpokladu, že jedna osoba má v držbe priamo alebo nepriamo všetky podiely v spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, alebo že spoločníci spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, majú v držbe svoje cenné papiere a podiely v rovnakom pomere vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí;

iii)dve alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na nimi založenú novú spoločnosť, výmenou za emisiu cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto novej spoločnosti spoločníkom, prípadne za doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty (ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak) alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo podielov;

iv)jedna spoločnosť ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časti na spoločnosť, ktorá má v držbe všetky cenné papiere alebo podiely predstavujúce jej základné imanie.

b)„rozdelenie“ je ktorákoľvek z týchto operácií:

i)operácia, prostredníctvom ktorej spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na niekoľko spoločností všetky svoje aktíva a záväzky s tým, že sa akcionárom rozdeľovanej spoločnosti pridelia akcie spoločnosti nadobúdajúcej vklady vyplývajúce z rozdelenia a prípadne doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty (ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak) alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo podielov;

ii)operácia, ktorou spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na viaceré novozaložené spoločnosti všetky svoje aktíva a záväzky s tým, že akcionárom spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje, sa pridelia akcie nadobúdajúcich spoločností a prípadne doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty (ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak) alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo podielov;

iii)operácia pozostávajúca z kombinácie operácií opísaných v bodoch i) a ii);

iv)operácia, ktorou rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a záväzkov na jednu alebo viac nadobúdajúcich spoločností výmenou za emisiu cenných papierov alebo podielov v nadobúdajúcich spoločnostiach, v rozdeľovanej spoločnosti alebo v nadobúdajúcich spoločnostiach aj v rozdeľovanej spoločnosti akcionárom rozdeľovanej spoločnosti, a prípadne doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty (ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak) alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo podielov;

v)operácia, ktorou rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a záväzkov na jednu alebo viac nadobúdajúcich spoločností výmenou za emisiu cenných papierov alebo podielov v nadobúdajúcich spoločnostiach rozdeľovanej spoločnosti.

Článok 27k
Oznámenie a posúdenie zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia

1. Členské štáty požadujú od inštitúcií, materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v EÚ, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v EÚ alebo finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktoré musia žiadať o povolenie v súlade s článkom 21a ods. 1 na subkonsolidovanom základe („finančné zainteresované strany“), ktoré vykonávajú zlúčenie alebo splynutie alebo rozdelenie („navrhovaná operácia“), aby vopred oznámili dokončenie navrhovanej operácie príslušným orgánom, ktoré budú zodpovedné za dohľad nad subjektmi, ktoré vzniknú touto navrhovanou operáciou, pričom uvedú príslušné informácie, ako sa uvádza v článku 27l ods. 4.

ECB sa na účely prvého pododseku považuje za príslušný orgán, ktorý má byť informovaný a zodpovedný za posúdenie, keď subjekty vyplývajúce z navrhovanej operácie splnia na konsolidovanom základe niektorú z týchto podmienok:

a)celková hodnota jeho aktív prevyšuje 30 miliárd EUR;

b)pomer jeho celkových aktív k HDP zúčastneného členského štátu, v ktorom je usadený, prevyšuje 20 %, ak celková hodnota jeho aktív nie je nižšia ako 5 miliárd EUR.

Na účely prvého pododseku, v prípade, že navrhovaná operácia pozostáva z rozdelenia, je príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad subjektom, ktorý vykonáva navrhovanú operáciu, príslušný orgán, ktorý má byť informovaný a ktorý je zodpovedný za posúdenie.

2. Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia alebo dodatočných informácií potvrdia doručenie oznámenia uvedeného v odseku 1 alebo dodatočných informácií predložených v súlade s odsekom 3.

Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, príslušné orgány majú najviac 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu v súlade s článkom 27l ods. 5 („lehota na posúdenie“), na posúdenie v zmysle článku 27l ods. 1.

Príslušný orgán informuje finančnú zainteresovanú stranu o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení.

3. Príslušné orgány môžu požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uvádzať, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, príslušné orgány môžu požiadať o dodatočné informácie najneskôr do päťdesiateho pracovného dňa lehoty na posúdenie.

Lehota na posúdenie sa preruší od dátumu žiadosti príslušných orgánov o dodatočné informácie do doručenia odpovede finančných zainteresovaných strán poskytujúcich všetky požadované informácie na túto žiadosť. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušné orgány môžu na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie poskytnutých informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

4. Odchylne od odseku 3 tretieho pododseku môžu príslušné orgány predĺžiť prerušenie uvedené v uvedenom odseku najviac na 30 pracovných dní, a to v týchto prípadoch:

a)nadobudnutý subjekt sa nachádza alebo je regulovaný v tretej krajine;

b)výmena informácií s orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice (EÚ) 2015/849 je potrebná na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27l ods. 1 tejto smernice.

5. Navrhované operácie sa nesmú ukončiť prv, než príslušné orgány vydajú kladné stanovisko.

6. Príslušné orgány do dvoch pracovných dní od ukončenia svojho posudzovania vydajú finančným zainteresovaným stranám písomné odôvodnené kladné alebo záporné stanovisko. Ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak, na žiadosť finančných zainteresovaných strán je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie stanoviska. To nebráni členskému štátu, aby umožnil príslušnému orgánu uverejniť tieto informácie bez toho, aby o to požiadal finančnú zainteresovanú stranu.

Finančné zainteresované strany zašlú odôvodnené stanovisko, ktoré vydali ich príslušné orgány podľa prvého pododseku, orgánom, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za kontrolu navrhovanej operácie.

7. Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny a príslušné orgány nevyjadria písomne nesúhlas s navrhovanou operáciou v lehote na posúdenie, stanovisko sa považuje za kladné.

8. Kladné stanovisko, ktoré vydal príslušný orgán, môže byť časovo obmedzené.

9. Členské štáty nesmú stanoviť požiadavky súvisiace s oznamovaním a schvaľovaním, ako je opísané v tejto kapitole, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky uvedené v tejto kapitole.

10. Touto kapitolou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 139/2004*8 a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132.

11. Posudzovanie podľa článku 27k ods. 1 sa nevykoná, ak si navrhovaná operácia vyžaduje povolenie v súlade s článkom 8 alebo schválenie v súlade s článkom 21a.

______

*8 Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách).

Článok 27l
Kritériá posudzovania

1. Pri posudzovaní oznámenia ustanoveného článkom 27k ods. 1 a informácií uvedených v článku 27k ods. 3 príslušné orgány s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť prudenciálneho profilu finančných zainteresovaných strán po dokončení navrhovanej operácie, a najmä riziká, ktorým je alebo by mohla byť finančná zainteresovaná strana vystavená v priebehu navrhovanej operácie, a riziká ktorým by mohla byť vystavená finančná zainteresovaná strana, ktorá je výsledkom navrhovanej operácie, posúdia navrhovanú operáciu v súlade s týmito kritériami:

a)povesť subjektov zapojených do navrhovanej operácie;

b)dostatočne dobrá povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1, každého člena riadiaceho orgánu, ktorý bude riadiť činnosť finančnej zainteresovanej strany vyplývajúcu z navrhovanej operácie;

c)finančné zdravie subjektov zapojených do navrhovanej operácie, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v prípade finančnej zainteresovanej strany vyplývajúcej z navrhovanej operácie;

d)či bude subjekt vyplývajúci z navrhovanej operácie schopný dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných aktoch práva Únie, najmä v smerniciach 2002/87/ES a 2009/110/ES;

e)či je plán vykonávania navrhovanej operácie z prudenciálneho hľadiska realistický, zdravý a efektívny;

f)či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovanou operáciou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by zamýšľaná operácia mohla zvýšiť riziko takéhoto konania.

Plán vykonávania uvedený v písmene d) podlieha primeranému monitorovaniu zo strany príslušného orgánu až do ukončenia navrhovanej operácie.

2. Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. f) príslušné orgány vedú konzultácie v rámci svojho overovania s orgánmi príslušnými pre vykonávanie dohľadu nad podnikmi v zmysle smernice (EÚ) 2015/849.

3. Príslušné orgány môžu vydať záporné stanovisko k navrhovanej operácii len vtedy, ak nie sú splnené kritériá stanovené v odseku 1, alebo ak informácie, ktoré poskytla finančná zainteresovaná strana, nie sú úplné napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27k.

So zreteľom na kritérium uvedené v odseku 1 písm. f) predstavuje písomná námietka zo strany orgánov príslušných pre dohľad nad podnikmi v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 opodstatnený dôvod záporného stanoviska.

4. Členské štáty nesmú umožniť svojim príslušným orgánom, aby navrhovanú operáciu skúmali z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

5. Členské štáty uverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 27k ods. 1, a ktoré sa musia príslušným orgánom poskytnúť zároveň s oznámením uvedeným v uvedenom článku. Požadované informácie musia byť primerané a vhodné pre navrhovanú operáciu. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné na prudenciálne posudzovanie.

Článok 27m
Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1. Pri posudzovaní uvedenom v článku 27g dotknuté príslušné orgány navzájom konzultujú, ak sú do navrhovanej operácie okrem finančnej zainteresovanej strany zapojené aj subjekty, ktoré sú jedným z týchto subjektov:

b)materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje;

2. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a na vlastný podnet všetky dôležité informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu finančnej zainteresovanej strany sa uvedú všetky názory alebo výhrady vyjadrené príslušným orgánom, ktorý vykonáva dohľad nad jedným alebo viacerými subjektmi uvedenými vyššie a zapojenými do navrhovanej operácie.

3. Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posudzovania, zabezpečiť konzistentnosť svojich stanovísk a vo svojich stanoviskách uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu vykonávajúceho dohľad nad inými finančnými zainteresovanými stranami.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27n
Informačné povinnosti a sankcie

Členské štáty požadujú, aby príslušné orgány prijali vhodné opatrenia v prípade, ak finančné zainteresované strany neposkytnú predchádzajúce oznámenie o navrhovanej operácii v súlade s článkom 27k ods. 1 alebo vykonali navrhovanú operáciu podľa uvedeného článku bez predchádzajúceho kladného stanoviska príslušných orgánov. Takéto opatrenia môžu tvoriť súdne príkazy, pravidelné penále, sankcie, s výhradou článkov 65 až 72, voči členom riadiaceho orgánu a manažérom finančných zainteresovaných strán alebo subjektu vyplývajúceho z navrhovanej operácie.“;

8.hlava VI sa nahrádza takto:

„Hlava VI
PRUDENCIÁLNY DOHĽAD NAD POBOČKAMI Z TRETÍCH KRAJÍN A VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

KAPITOLA 1

Prudenciálny dohľad nad pobočkami z tretích krajín

Oddiel I

Všeobecné ustanovenia

Článok 47
Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1. V tejto kapitole sa stanovujú pravidlá týkajúce sa vykonávania v členskom štáte:

a)ktorejkoľvek z činností uvedených v prílohe I k tejto smernici podnikom zriadeným v tretej krajine;

b)činností uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podnikom zriadeným v tretej krajine, ktorý spĺňa akékoľvek z kritérií stanovených v podbodoch i) až iii) uvedeného bodu.

2. Odchylne od odseku 1, ak podnik v tretej krajine nie je úverovou inštitúciou alebo podnikom, ktorý spĺňa kritériá odseku 1 písm. b), vykonávanie ktorejkoľvek z činností uvedených v bodoch 4, 5 a 7 až 15 prílohy I k tejto smernici daným podnikom v členskom štáte podlieha hlave II kapitole IV smernice 2014/65/EÚ.

3. Na účely tejto hlavy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„pobočka z tretej krajiny“ sú pobočky zriadené v členskom štáte buď:

i)podnikom, ktorý má ústredie v tretej krajine, na účely vykonávania ktorejkoľvek z činností uvedených v odseku 1;

ii)úverovou inštitúciou, ktorá má ústredie v tretej krajine;

b)„hlavný podnik“ je podnik s ústredím v tretej krajine, ktorý v členskom štáte zriadil pobočku z tretej krajiny, a podľa okolností materské spoločnosti na medzistupni a konečné materské spoločnosti podniku.

Článok 48
Zákaz diskriminácie

Členské štáty na pobočky z tretích krajín pri začatí ani pri pokračovaní vo výkone ich činnosti neuplatňujú ustanovenia, ktorými by sa im poskytovali výhodnejšie podmienky než pobočkám inštitúcií s ústredím v inom členskom štáte Európskej únie.

Článok 48a
Klasifikácia pobočiek z tretích krajín

1. Členské štáty klasifikujú pobočky z tretích krajín do triedy 1, ak tieto pobočky spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a)celková hodnota aktív zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte sa rovná alebo je vyššia ako 5 miliárd EUR vykázaných za bezprostredne predchádzajúce ročné obdobie vykazovania v súlade s oddielom II pododdielom 4;

b)povolené činnosti pobočky z tretej krajiny zahŕňajú prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov od retailových klientov;

c)pobočka z tretej krajiny nie je kvalifikovanou pobočkou z tretej krajiny v súlade s článkom 48b.

2. Členské štáty klasifikujú pobočky z tretích krajín, ktoré nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v odseku 1, do triedy 2.

3. Príslušné orgány aktualizujú klasifikáciu pobočiek z tretích krajín takto:

a)ak pobočka z tretej krajiny triedy 1 prestane spĺňať podmienky stanovené v odseku 1, okamžite sa preradí do triedy 2;

b)ak pobočka z tretej krajiny triedy 2 začne spĺňať jednu z podmienok stanovených v odseku 1, za pobočku triedy 1 sa považuje až po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď tieto podmienky začala spĺňať.

Článok 48b
Podmienky pre „kvalifikované pobočky z tretích krajín“

1. Ak sú vo vzťahu k pobočke z tretej krajiny splnené nasledujúce podmienky, táto pobočka sa na účely tejto hlavy považuje za „kvalifikovanú pobočku z tretej krajiny“:

a)hlavný podnik pobočky z tretej krajiny je zriadený v krajine, ktorá uplatňuje prudenciálne normy a dohľad v súlade s bankovým regulačným rámcom tretej krajiny, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s touto smernicou a s nariadením (EÚ) č. 575/2013;

b)orgány dohľadu hlavného podniku pobočky z tretej krajiny podliehajú požiadavkám na dôvernosť, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave VII kapitole 1 oddiele II tejto smernice;

c)krajina, v ktorej je zriadený hlavný podnik pobočky z tretej krajiny, nie je uvedená ako vysoko riziková tretia krajina, ktorá má strategické nedostatky vo svojom režime boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2015/849.

2. Komisia môže vo vzťahu k bankovému regulačnému rámcu tretej krajiny prijať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Na tieto účely Komisia dodrží postup preskúmania uvedený v článku 464 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3. Pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 2 môže Komisia požiadať orgán EBA o pomoc v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom vykonať posúdenie príslušného bankového regulačného rámca tretej krajiny a požiadaviek na dôvernosť a vydať správu o súlade tohto rámca s podmienkami stanovenými v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Orgán EBA zverejní výsledok svojho posúdenia na svojom webovom sídle.

4. Orgán EBA vedie verejný register tretích krajín a orgánov tretích krajín, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1.

5. Po prijatí žiadosti o povolenie v súlade s článkom 48c príslušné orgány posúdia podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku a v článku 48a s cieľom klasifikovať pobočku z tretej krajiny ako pobočku triedy 1 alebo triedy 2. Ak príslušná tretia krajina nie je vedená v registri uvedenom v odseku 4 tohto článku, príslušný orgán požiada Komisiu, aby na účely odseku 2 tohto článku posúdila bankový regulačný rámec a požiadavky na dôvernosť tretej krajiny, a to za predpokladu, že je splnená podmienka uvedená v odseku 1 písm. c) tohto článku. Príslušný orgán klasifikuje pobočku z tretej krajiny ako pobočku triedy 1 dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Oddiel II

Požiadavky na povolenie a regulatórne požiadavky

Pododdiel 1
Požiadavky na povolenie

Článok 48c
Podmienky pre povolenie pobočiek z tretích krajín

1. Členské štáty vyžadujú, aby podniky z tretích krajín zriadili pobočku na ich území pred začatím činností uvedených v článku 47 ods. 1. Zriadenie pobočky z tretej krajiny podlieha predchádzajúcemu povoleniu v súlade s touto kapitolou.

2. Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadostiam o povolenie pobočiek z tretích krajín priložený plán činnosti, v ktorom je uvedená plánovaná obchodná činnosť, činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci činností uvedených v článku 47 ods. 1, a organizačná štruktúra a opatrenia na kontrolu rizík pobočky v príslušnom členskom štáte v súlade s článkom 48h.

3. Pobočky z tretích krajín získajú povolenie len vtedy, ak budú splnené všetky tieto podmienky:

a)pobočka z tretej krajiny spĺňa minimálne regulatórne požiadavky stanovené v pododdiele 2;

b)na činnosti, pre ktoré sa hlavný podnik uchádza o povolenie v členskom štáte, sa vzťahuje povolenie, ktoré tento hlavný podnik vlastní v tretej krajine, v ktorej je zriadený, a podlieha v tejto krajine dohľadu;

c)orgánu dohľadu hlavného podniku v tretej krajine bola oznámená žiadosť o zriadenie pobočky v členskom štáte a sprievodné dokumenty uvedené v odseku 2;

d)v povolení sa stanovuje, že pobočka z tretej krajiny môže vykonávať povolené činnosti iba v členskom štáte, v ktorom je zriadená, a pobočke z tretej krajiny sa výslovne zakazuje ponúkať alebo vykonávať rovnaké činnosti v iných členských štátoch na cezhraničnom základe;

e)na účely výkonu svojich funkcií dohľadu má príslušný orgán možnosť získať prístup k všetkým potrebným informáciám o hlavnom podniku pobočky z tretej krajiny od svojich orgánov dohľadu a účinne koordinovať svoje činnosti dohľadu s činnosťami orgánov dohľadu tretích krajín, najmä pokiaľ ide o obdobia krízy alebo finančných ťažkostí, ktoré majú vplyv na hlavný podnik, jeho skupinu alebo finančný systém tretej krajiny;

f)neexistujú žiadne primerané dôvody na podozrenie, že pobočka z tretej krajiny by bola použitá na páchanie alebo uľahčenie páchania prania špinavých peňazí v zmysle článku 1 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo na páchanie alebo uľahčenie páchania financovania terorizmu, ako je vymedzené v článku 1 ods. 5 uvedenej smernice.

Na účely písmena e) tohto odseku sa príslušné orgány usilujú použiť vzorové administratívne dohody, ktoré vypracoval orgán EBA v súlade s článkom 33 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4. Na účely posúdenia, či je podmienka uvedená v odseku 3 písm. f) splnená, príslušné orgány vedú konzultácie s orgánom zodpovedným za dohľad nad praním špinavých peňazí v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a skôr, ako pristúpia k povoleniu pobočky z tretej krajiny, získajú písomné potvrdenie o tom, že podmienka je splnená.

5. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť:

a)informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom na základe žiadosti o povolenie pobočky z tretej krajiny, vrátane plánu činnosti a organizačnej štruktúry a mechanizmov v oblasti riadenia uvedených v odseku 2;

b)postup udeľovania povolenia pre pobočku z tretej krajiny, ako aj štandardné formuláre a vzory na poskytovanie informácií uvedených v písmene a) tohto odseku;

c)podmienky povolenia uvedené v odseku 3.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 48d
Podmienky odmietnutia alebo odňatia povolenia pobočke z tretej krajiny

1. Členské štáty stanovia prinajmenšom tieto podmienky na odmietnutie alebo odňatie povolenia pobočke z tretej krajiny:

a)pobočka z tretej krajiny nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia stanovené v článku 48c alebo vo vnútroštátnom práve;

b)hlavný podnik pobočky z tretej krajiny alebo jeho skupina nespĺňajú prudenciálne požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú podľa právnych predpisov tretej krajiny, alebo existujú primerané dôvody na podozrenie, že tieto požiadavky nespĺňajú alebo že ich porušia v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov.

Na účely písmena b) tohto odseku pobočky z tretích krajín bezodkladne oznámia svojim príslušným orgánom vznik okolností uvedených v uvedenom písmene.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môžu príslušné orgány odňať povolenie udelené pobočke z tretej krajiny, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)pobočka z tretej krajiny nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, pokiaľ dotknutý členský štát nestanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b)pobočka z tretej krajiny získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neregulárnym spôsobom;

c)pobočka z tretej krajiny už nespĺňa žiadne dodatočné podmienky alebo požiadavky, na základe ktorých bolo povolenie udelené;

d)pri pobočke z tretej krajiny sa už nedá spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré jej zverili jej vkladatelia;

e)pri pobočke z tretej krajiny nastal jeden z iných prípadov, v ktorých sa odňatie povolenia stanovuje vo vnútroštátnom práve;

f)pobočka z tretej krajiny poruší jedno z ustanovení uvedených v článku 67 ods. 1;

g)existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny, jej hlavným podnikom alebo jej skupinou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo dochádza či došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny, jej hlavným podnikom alebo jej skupinou existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu.

3. Na účely posúdenia, či je podmienka uvedená v odseku 2 písm. g) splnená, príslušné orgány vedú konzultácie s orgánom zodpovedným za dohľad nad praním špinavých peňazí v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2 na odmietnutie alebo odňatie povolenia pobočke z tretej krajiny;

b)postup odňatia povolenia pobočke z tretej krajiny;

c)obsah a postup oznámenia príslušným orgánom uvedeným v poslednom pododseku odseku 1 tohto článku.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pododdiel 2
Minimálne regulatórne požiadavky

Článok 48e
Požiadavka na kapitálovú vybavenosť

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné platné kapitálové požiadavky v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty požadujú, aby pobočky z tretích krajín vždy udržiavali minimálnu kapitálovú vybavenosť, ktorá sa rovná:

a)v prípade pobočiek z tretích krajín triedy 1 aspoň 1 % priemerných záväzkov pobočky vykázaných za tri bezprostredne predchádzajúce ročné obdobia vykazovania v súlade s pododdielom 4, pričom minimálna suma predstavuje 10 miliónov EUR;

b)v prípade pobočiek z tretích krajín triedy 2 aspoň sume 5 miliónov EUR.

2. Pobočky z tretích krajín musia spĺňať požiadavku na minimálnu kapitálovú vybavenosť uvedenú v odseku 1 prostredníctvom aktív v niektorej z týchto foriem:

a)hotovosť alebo nástroje hotovostného typu;

b)dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami členských štátov Únie; alebo

c)akýkoľvek iný nástroj, ktorý má pobočka z tretej krajiny k dispozícii na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát hneď, ako k nim dôjde.

3. Členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby uložili nástroje kapitálovej vybavenosti uvedené v odseku 2 na viazaný účet v úverovej inštitúcii v členskom štáte, v ktorom má pobočka povolenie, alebo, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva, v centrálnej banke členského štátu. Nástroje kapitálovej vybavenosti uložené na viazanom účte sa založia alebo postúpia ako záruka v prospech orgánu pre riešenie krízových situácií s cieľom zabezpečiť pohľadávky veriteľov pobočky z tretej krajiny. Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa orgánu pre riešenie krízových situácií udelí právomoc konať v postavení splnomocnenca v prospech týchto veriteľov na účely tohto článku a článku 48g.

4. Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať požiadavku ustanovenú v odseku 2 písm. c) tohto článku vo vzťahu k nástrojom, ktoré sú k dispozícii na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát ihneď, ako k nim dôjde. Orgán EBA vydá tieto usmernenia do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Článok 48f
Požiadavky na likviditu

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné platné požiadavky na likviditu v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty vyžadujú prinajmenšom to, aby pobočky z tretích krajín neustále udržiavali dostatočný objem nezaťažených a likvidných aktív na pokrytie záporných tokov likvidity počas minimálneho obdobia 30 dní.

2. Na účely odseku 1 členské štáty požadujú, aby pobočky z tretích krajín triedy 1 spĺňali požiadavku na krytie likvidity stanovenú v šiestej časti hlave I nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61*9.

3. Členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby uložili likvidné aktíva držané na účely dosiahnutia súladu s týmto článkom na viazaný účet v úverovej inštitúcii v členskom štáte, v ktorom má pobočka povolenie, alebo, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva, v centrálnej banke členského štátu. Likvidné aktíva uložené na viazanom účte sa založia alebo postúpia ako záruka v prospech orgánu pre riešenie krízových situácií na zabezpečenie pohľadávok veriteľov pobočky z tretej krajiny. Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa orgánu pre riešenie krízových situácií udelí právomoc konať v postavení splnomocnenca v prospech týchto veriteľov na účely tohto článku a článku 48g.

4. Príslušné orgány môžu uplatniť výnimku z požiadaviek na likviditu uvedených v tomto článku pre kvalifikované pobočky z tretích krajín.

________

*9 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

Článok 48g
Platobná neschopnosť a riešenie krízových situácií pobočiek z tretích krajín

1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie pobočky z tretej krajiny podľa článku 96 smernice 2014/59/EÚ zákonnú právomoc vymáhať záložné práva na likvidné aktíva a nástroje kapitálovej vybavenosti držané na viazanom účte podľa článku 48e ods. 3 a článku 48f ods. 3 tejto smernice. Pokiaľ ide o tieto likvidné aktíva a nástroje kapitálovej vybavenosti po uplatnení záložného práva, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia platné vnútroštátne predpisy, ako aj právomoci dohľadu a súdnej moci a zabezpečia primeranú koordináciu s vnútroštátnym administratívnym alebo justičným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o platobnej neschopnosti, či prípadne so zásadami stanovenými v článku 96 smernice 2014/59/EÚ.

2. S akýmikoľvek prebytočnými likvidnými aktívami alebo nástrojmi kapitálovej vybavenosti držanými na viazanom účte a nepoužitými v súlade s odsekom 1 sa nakladá v súlade s platným vnútroštátnym právom.

Článok 48h
Vnútorná správa a riadenie a kontroly rizík

1. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín mali aspoň dve osoby, ktoré v skutočnosti riadia ich obchodnú činnosť v členskom štáte a ktoré podliehajú predchádzajúcemu schváleniu zo strany príslušných orgánov. Tieto osoby musia mať dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti a musia venovať dostatok času výkonu svojich povinností.

2. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín triedy 1 dodržiavali podmienky článkov 74 a 75 a článku 76 ods. 5. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby pobočky z tretích krajín zriadili miestny riadiaci výbor s cieľom zabezpečiť primeranú správu a riadenie pobočky.

3. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín triedy 2 dodržiavali podmienky článkov 74 a 75 a aby vytvorili funkcie vnútornej kontroly v zmysle článku 76 ods. 5 prvého, druhého a tretieho pododseku.

Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby pobočky z tretích krajín triedy 2 v závislosti od svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností vymenovali zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútorných kontrol v zmysle článku 76 ods. 5 štvrtého a piateho pododseku.

4. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín vytvorili s riadiacim orgánom hlavného podniku hierarchické vzťahy, ktoré zahŕňajú všetky závažné riziká, všetky politiky riadenia rizík a všetky ich zmeny, a aby mali zavedené primerané IKT systémy a opatrenia kontroly na zabezpečenie riadneho dodržiavania politík.

5. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín monitorovali a riadili dohody o externom zabezpečovaní činností a aby pre svoje príslušné orgány zabezpečili úplný prístup k všetkým informáciám, ktoré tieto orgány potrebujú na plnenie funkcie dohľadu.

6. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín, ktoré sa zapájajú do nadväzných alebo vnútroskupinových operácií, mali primerané zdroje na identifikáciu a riadne spravovanie ich kreditného rizika protistrany, ak sa významné riziká súvisiace s aktívami zaúčtovanými pobočkou z tretej krajiny prenášajú na protistranu.

7. Ak sa hlavný podnik poverí kritickými alebo dôležitými funkciami, príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad pobočkami z tretích krajín musia mať prístup k všetkým informáciám potrebným na plnenie ich funkcie dohľadu.

8. Príslušné orgány pravidelne vyžadujú, aby zavádzanie dodržiavania požiadaviek uvedených v tomto článku a ich priebežné dodržiavanie posúdila nezávislá tretia strana a aby príslušnému orgánu predložila správu so svojimi zisteniami a závermi.

9. Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o uplatňovaní opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v článku 74 ods. 1, so zreteľom na článok 74 ods. 2, na pobočky z tretích krajín a o uplatňovaní článku 75 a článku 76 ods. 5 na pobočky z tretích krajín do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Článok 48i
Požiadavky na vedenie účtovníctva

1. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín viedli knihy o evidencii, ktoré týmto pobočkám umožnia sledovať a viesť komplexné a presné záznamy o všetkých aktívach a záväzkoch súvisiacich s činnosťami pobočky z tretej krajiny v členskom štáte a spravovať tieto aktíva a záväzky autonómne v rámci pobočky. Kniha o evidencii musí poskytovať dostatočné informácie o rizikách vytvorených pobočkou z tretej krajiny a o spôsobe ich riadenia.

2. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín vypracovali politiky pre účtovné opatrenia na správu knihy o evidencii uvedenej v odseku 1 na účely v ňom stanovené. Tieto politiky zdokumentuje a schváli príslušný riadiaci orgán hlavného podniku pobočky z tretej krajiny. Politický dokument uvedený v tomto odseku musí obsahovať jasné odôvodnenia pre účtovné opatrenia a musí sa v ňom uvádzať, akým spôsobom sú tieto opatrenia zosúladené s obchodnou stratégiou pobočky z tretej krajiny.

3. Príslušné orgány vyžadujú, aby sa im vždy vypracovalo a predložilo nezávislé písomné a odôvodnené stanovisko k zavádzaniu dodržiavania požiadaviek uvedených v tomto článku a ich priebežnému dodržiavaniu so zisteniami a závermi.

4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť účtovné opatrenia, ktoré budú pobočky z tretích krajín uplatňovať na účely tohto článku, najmä pokiaľ ide o:

a)metodiku, ktorú má používať pobočka z tretej krajiny na identifikáciu a vedenie komplexných a presných záznamov o aktívach a záväzkoch súvisiacich s činnosťami pobočky z tretej krajiny v členskom štáte; a

b)osobitný postup na identifikáciu a vedenie záznamov o aktívach a záväzkoch, ktorých pôvodcom je pobočka z tretej krajiny, a zaúčtovaných alebo držaných na diaľku v iných pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach tej istej skupiny v mene alebo v prospech pobočky z tretej krajiny, ktorá je ich pôvodcom.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pododdiel 3
Právomoc požadovať povolenie podľa hlavy III a požiadavky na systémové pobočky

Článok 48j
Právomoc požadovať založenie dcérskej spoločnosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc vyžadovať od pobočiek z tretích krajín, aby požiadali o povolenie podľa hlavy III kapitoly 1 aspoň v týchto prípadoch:

a)ak sa pobočka z tretej krajiny v minulosti zapájala alebo sa v súčasnosti zapája do vzájomne prepojených činností s inými pobočkami z tretích krajín alebo dcérskymi inštitúciami tej istej skupiny alebo do jednej z činností uvedených v článku 47 ods. 1 so zákazníkmi alebo protistranami v iných členských štátoch v rozpore s pravidlami vnútorného trhu; alebo

b)ak pobočka z tretej krajiny spĺňa ukazovatele systémového významu uvedené v článku 131 ods. 3 a predstavuje významné riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo členského štátu, v ktorom je usadená.

2. Skôr ako príslušné orgány prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1, poradia sa s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých má príslušná skupina z tretej krajiny iné pobočky z tretích krajín a dcérske inštitúcie.

Ak nesúhlasia, príslušné orgány skupiny z tretej krajiny v iných členských štátoch môže postúpiť vec orgánu EBA na mediáciu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od postúpenia veci a príslušný orgán danej pobočky z tretej krajiny v tomto časovom období neprijme rozhodnutie.

Príslušný orgán danej pobočky z tretej krajiny prijme rozhodnutie uvedené v odseku 1 v súlade s rozhodnutím orgánu EBA.

3. Pred uložením požiadavky podľa tohto článku voči pobočke z tretej krajiny v súlade s odsekom 1 písm. a) príslušný orgán požiada orgán EBA o vydanie odporúčania v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 k výkladu daného bodu v súvislosti s uvedenou pobočkou z tretej krajiny.

4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť ukazovatele systémového významu uvedené v článku 131 ods. 3, pokiaľ ide o pobočky z tretích krajín, na účely odseku 1 písm. b) tohto článku a článku 48k. Orgán EBA zohľadní tieto položky:

a)typy poskytovaných činností a služieb a operácie vykonávané pobočkou z tretej krajiny, a najmä či pobočka z tretej krajiny poskytuje tieto činnosti a služby a vykonáva tieto operácie s veľmi úzkym okruhom zákazníkov alebo protistrán;

b)zložitosť štruktúry, organizácie a obchodného modelu pobočky z tretej krajiny;

c)mieru prepojenosti pobočky z tretej krajiny s finančným systémom Únie a členského štátu, v ktorom je usadená;

d)nahraditeľnosť činností, služieb alebo vykonávaných operácií alebo finančnej infraštruktúry poskytovanej pobočkou z tretej krajiny;

e)trhový podiel pobočky z tretej krajiny v Únii a členských štátoch, kde je usadená, pokiaľ ide o celkové bankové aktíva a v súvislosti s činnosťami a službami, ktoré poskytuje, a operáciami, ktoré vykonáva;

f)pravdepodobný vplyv, ktorý by mohlo predstavovať pozastavenie alebo ukončenie operácií alebo obchodnej činnosti pobočky z tretej krajiny na systémovú likviditu alebo platobné systémy a systémy zúčtovania a vyrovnania v Únii a v členských štátoch, v ktorých je usadená;

g)pravdepodobný vplyv, ktorý by mohlo predstavovať pozastavenie alebo ukončenie operácií pobočky z tretej krajiny na dohody o financovaní alebo služby v rámci skupiny pokrývajúce kritické funkcie v Únii a v členských štátoch, kde je usadená;

h)cezhraničnú činnosť pobočky z tretej krajiny s jej hlavným podnikom a protistranami v iných tretích krajinách;

i)úlohu a význam pobočky z tretej krajiny pre činnosti, služby a operácie skupiny z tretej krajiny v Únii a v členskom štáte, v ktorom je usadená;

j)objem obchodnej činnosti skupiny z tretej krajiny, ktorú vykonáva prostredníctvom pobočiek z tretích krajín, vzhľadom na obchodnú činnosť tej istej skupiny, ktorú vykonáva prostredníctvom dcérskych inštitúcií povolených v Únii a v členskom štáte, v ktorom sú pobočky z tretích krajín usadené;

k)či je pobočka z tretej krajiny kvalifikovaná pobočka z tretej krajiny v súlade s článkom 48b.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 48k
Posúdenie systémového významu a požiadavky na systémové pobočky z tretích krajín

1. Na pobočku alebo pobočky z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa vzťahuje posúdenie uvedené v odseku 2 tohto článku, ak sa súhrnná hodnota aktív, ktoré držia vo svojich účtovných záznamoch v Únii, ako sa vykazujú v súlade s pododdielom 4, rovná alebo je vyššia ako 30 miliárd EUR, a to buď:

a)v priemere počas troch bezprostredne predchádzajúcich ročných období vykazovania; alebo

b)v absolútnom vyjadrení počas aspoň troch ročných období vykazovania počas piatich bezprostredne predchádzajúcich ročných období vykazovania.

2. Príslušné orgány posúdia, či pobočky z tretích krajín uvedené v odseku 1 majú pre Úniu a členské štáty, v ktorých sú usadené, systémový význam. Na tieto účely príslušné orgány posúdia, či tieto pobočky z tretích krajín spĺňajú ukazovatele systémového významu uvedené v článku 48j ods. 4 a článku 131 ods. 3.

3. Posúdenie systémového významu uvedené v odseku 2 tohto článku vykonáva jeden z týchto subjektov:

a)ak sa článok 111 vzťahuje na príslušnú skupinu z tretej krajiny, orgán konsolidovaného dohľadu danej skupiny z tretej krajiny v Únii v súlade s uvedeným článkom;

b)ak sa článok 111 nevzťahuje na príslušnú skupinu z tretej krajiny, príslušný orgán, ktorý by sa stal orgánom konsolidovaného dohľadu tejto skupiny z tretej krajiny v Únii v súlade s uvedeným článkom, ak by sa pobočky z tretích krajín mali považovať za dcérske inštitúcie;

c)ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín a dcérske inštitúcie iba v jednom členskom štáte, príslušný orgán daného členského štátu; alebo

d)orgán EBA, ak tri mesiace od dátumu začatia ročného obdobia vykazovania nasledujúceho bezprostredne po poslednom ročnom období vykazovania, na základe ktorého vznikla povinnosť vykonať posúdenie v súlade s odsekom 1 tohto článku:

i)posúdenie nebolo začaté žiadnym z príslušných orgánov uvedených v písmenách a), b) ani c); alebo

ii)príslušný orgán, ktorý by bol orgánom konsolidovaného dohľadu v súlade s písmenom b), nebol určený.

Príslušné orgány uvedené v písmenách a) a b), ktoré konajú ako „hlavný príslušný orgán“, alebo prípadne orgán EBA vykonajú posúdenie v plnej spolupráci so všetkými dotknutými príslušnými orgánmi. Dotknuté príslušné orgány poskytujú pomoc a všetku potrebnú dokumentáciu hlavnému príslušnému orgánu alebo prípadne orgánu EBA. Na tieto účely sú „dotknuté príslušné orgány“ všetky orgány zodpovedné za dohľad nad pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami danej skupiny z tretej krajiny v Únii.

Pred ukončením posúdenia systémového významu hlavný príslušný orgán, príslušný orgán uvedený v písmene c) alebo prípadne orgán EBA vypočujú skupinu z tretej krajiny a stanovia pre ňu primerané lehoty na predloženie dokumentácie a jej písomného stanoviska.

4. Hlavný príslušný orgán ukončí posúdenie uvedené v odseku 2 a vydá správu najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu začiatku ročného obdobia vykazovania nasledujúceho bezprostredne po poslednom období vykazovania, v rámci ktorého vznikla povinnosť vykonať posúdenie v súlade s odsekom 1. Ak posúdenie vykonáva orgán EBA, v súlade s odsekom 3, toto obdobie začína plynúť od dátumu, keď EBA prevzal zodpovednosť za vykonanie tohto posúdenia. Táto správa musí obsahovať:

a)posúdenie systémového významu, v ktorom sa uvedie jasná a podrobná analýza ukazovateľov systémového významu uvedených v odseku 2 v súvislosti s danými pobočkami z tretích krajín a záver hlavného príslušného orgánu alebo prípadne orgánu EBA;

b)predbežný návrh rozhodnutia, ak hlavný príslušný orgán alebo prípadne orgán EBA dospeje k záveru, že pobočky z tretích krajín sú systémové, a to:

i)vyžadovať, aby pobočky z tretích krajín požiadali o povolenie podľa hlavy III kapitoly 1;

ii)vyžadovať, aby pobočky z tretích krajín reštrukturalizovali svoje aktíva alebo činnosti v Únii takým spôsobom, aby sa prestali považovať za systémové v súlade s odsekom 2 tohto článku;

iii)uložiť dodatočné požiadavky pobočkám z tretích krajín alebo dcérskym inštitúciám skupiny z tretích krajín v Únii v súlade s článkom 48p alebo hlavou VII kapitolou 2 oddielom IV, v uvedenom poradí;

iv)neuložiť žiadne požiadavky uvedené v bodoch i) až iii) na obdobie odkladu, ktoré nie je dlhšie ako 12 mesiacov, pod podmienkou, že sa pred uplynutím tohto obdobia vykoná nové posúdenie pobočiek z tretích krajín.

c)odôvodnenie predbežného návrhu rozhodnutia uvedeného v písmene b), v ktorom sa uvedie podrobné vysvetlenie toho, ako sa rozhodnutie týka posúdenia uvedeného v písmene a).

Hlavný príslušný orgán alebo prípadne orgán EBA pripraví predbežný návrh rozhodnutia uvedeného v písmene b) bode iv) iba vtedy, ak dokáže odôvodniť to, že neexistencia požiadaviek na pobočky z tretích krajín podľa tohto článku nepovedie k významnému zvýšeniu rizika, ktoré budú tieto pobočky predstavovať pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie alebo členských štátov počas obdobia odkladu uvedeného v uvedenom bode.

V náležitých prípadoch sa odkazy na „hlavný príslušný orgán“ v tomto článku chápu ako odkazy na príslušný orgán uvedený v odseku 3 písm. c). Ak je príslušný orgán zodpovedný za vydanie správy uvedenej v tomto odseku, rozhodnutie tam uvedené nadobudne účinnosť v deň jeho oznámenia pobočkám z tretích krajín. Príslušný orgán rozhodnutie oznámi zároveň orgánu EBA.

5. Hlavný príslušný orgán alebo prípadne orgán EBA predloží správu uvedenú v odseku 5 dotknutým príslušným orgánom. Hlavný príslušný orgán a dotknuté príslušné orgány vynaložia čo najväčšie úsilie, aby dospeli k spoločnému rozhodnutiu na základe konsenzu o správe a prípadne o návrhu rozhodnutia, a to do troch mesiacov od dátumu postúpenia správy.

Ak príslušné orgány nedospejú ku konsenzu po ukončení trojmesačného obdobia uvedeného v prvom pododseku, spoločné rozhodnutie sa musí prijať do jedného mesiaca ihneď nasledujúceho po konci predchádzajúceho trojmesačného obdobia, a to väčšinou hlasov. Na tieto účely sa podiely hlasov priradia príslušným orgánom v súlade s týmito ustanoveniami:

a)na základe písmena b) má každý príslušný orgán vrátane hlavného príslušného orgánu nárok na podiel hlasov, ktorý sa rovná percentuálnemu podielu aktív skupiny z tretej krajiny, ktorá je pod jeho dohľadom, k celkovým aktívam tejto skupiny v Únii;

b)podiel hlasov hlavného príslušného orgánu sa zvýši na 25 %, ak tento percentuálny podiel nedosiahol podľa písmena a);

c)ak sa podiel hlasov hlavného príslušného orgánu zvýšil na 25 % v súlade s písmenom b), podiel hlasov zvyšných príslušných orgánov, ktorý vyplýva z písmena a), sa upraví primerane podľa podielov zvyšných 75 % hlasovacích práv.

Na účely písmena a) sa do výpočtu zahŕňajú aktíva držané pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami skupiny z tretej krajiny.

Po prijatí toto spoločné rozhodnutie nadobudne účinnosť v deň jeho oznámenia pobočkám z tretích krajín. Spoločné rozhodnutie sa oznámi zároveň aj orgánu EBA.

6. Pobočky z tretích krajín majú na splnenie požiadaviek stanovených v príslušnom rozhodnutí tri mesiace od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia v súlade s odsekmi 5 alebo 6.

Ak sa od pobočiek z tretích krajín vyžaduje, aby požiadali o povolenie ako inštitúcie v súlade s hlavou III kapitolou 1, ich povolenie podľa tejto hlavy zostáva dočasne platné až do uplynutia lehoty uvedenej v prvom pododseku tohto odseku alebo, v závislosti od konkrétneho prípadu, do dokončenia procesu udeľovania povolenia ako inštitúcií. Pobočky z tretích krajín môžu od príslušných orgánov vyžadovať, aby predĺžili trojmesačnú lehotu uvedenú v prvom pododseku, ak dokážu odôvodniť potrebu takéhoto predĺženia lehoty na splnenie príslušnej požiadavky, ktorá im bola uložená.

Ak sa prahová hodnota uvedená v odseku 1 splní zoskupením aktív rôznych pobočiek, príslušné orgány môžu uložiť požiadavku uvedenú v tomto pododseku uznesením o znížení objemu aktív do tej miery, aby celkové zostávajúce zaúčtované aktíva pobočiek z tretích krajín v Únii neprekračovali 30 miliárd EUR.

7. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť pravidlá na zostavenie výkladu článku 111 tejto smernice na účely určenia hypotetického orgánu konsolidovaného dohľadu podľa odseku 3 písm. b) tohto článku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pododdiel 4
Požiadavky na podávanie správ

Článok 48l
Regulačné a finančné informácie a informácie o hlavnom podniku

1. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín pravidelne podávali svojim príslušným orgánom informácie o:

a)aktívach a záväzkoch, ktoré majú zaúčtované v súlade s článkom 48i v členení, ktoré vymedzuje:

i)najväčšie zaznamenané aktíva a záväzky klasifikované podľa sektoru a typu protistrany (najmä vrátane expozícií finančného sektora);

ii)významné koncentrácie expozície a zdrojov financovania voči osobitným typom protistrán;

iii)významné medzinárodné transakcie s hlavným podnikom a členmi skupiny hlavného podniku;

b)dodržiavaní požiadaviek zo strany pobočky z tretej krajiny, ktoré sa na ňu vzťahujú v zmysle tejto smernice;

c)opatreniach na ochranu vkladov dostupných pre vkladateľov v pobočke z tretej krajiny v súlade s článkom 15 ods. 2 a 3 smernice 2014/49/EÚ na báze ad hoc;

d)dodatočných regulatórnych požiadavkách, ktoré členské štáty uložili pobočke z tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom.

Na účely vykazovania informácií o zaúčtovaných aktívach a záväzkoch v súlade s písmenom a) pobočky z tretích krajín uplatňujú medzinárodné účtovné štandardy prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002*10 alebo platné všeobecne uznávané účtovné zásady v členskom štáte.

2. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín príslušným orgánom predkladali tieto informácie o ich hlavnom podniku:

a)v pravidelných intervaloch súhrnné informácie o aktívach a záväzkoch držaných alebo zaúčtovaných dcérskymi spoločnosťami a inými pobočkami z tretích krajín skupiny daného hlavného podniku v Únii;

b)v pravidelných intervaloch informácie o dodržiavaní platných prudenciálnych požiadaviek zo strany hlavného podniku na individuálnom a konsolidovanom základe;

c)významné preskúmania a posúdenia orgánmi dohľadu v súvislosti s hlavným podnikom a následné rozhodnutia týkajúce sa dohľadu na báze ad hoc;

d)plány ozdravenia hlavného podniku a osobitné opatrenia, ktoré by sa mohli prijať voči pobočke z tretej krajiny v súlade s týmito plánmi a ich následnými aktualizáciami a zmenami;

e)obchodná stratégia hlavného podniku v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny a všetky jej následné zmeny;

f)služby poskytované hlavným podnikom spôsobilým protistranám alebo profesionálnym klientom v zmysle oddielu 1 prílohy II k smernici 2014/65/EÚ, ktorí sú usadení alebo sa nachádzajú v Únii, na základe investovania z vlastného podnetu v súlade s článkom 21c tejto smernice.

3. Povinnosť podávať správy stanovená v tomto článku nebráni príslušným orgánom ukladať pobočkám z tretích krajín dodatočné ad hoc požiadavky na podávanie správ, ak príslušný orgán považuje dodatočné informácie za potrebné na získanie komplexného prehľadu o obchodnej činnosti, činnostiach alebo finančnom zdraví pobočky alebo jej hlavného podniku, na overenie dodržiavania platných právnych predpisov zo strany pobočky a jej hlavného podniku a na zabezpečenie dodržiavania týchto právnych predpisov zo strany pobočky.

_______

*10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

Článok 48 m
Štandardné formuláre a vzory a frekvencia podávania správ

1. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, vymedzenie pojmov, IT riešenia a frekvenciu podávania správ, ktoré sa majú uplatňovať na účely článku 48l.

Požiadavky na podávanie správ uvedené v prvom pododseku musia byť úmerné klasifikácii pobočiek z tretích krajín pobočiek do triedy 1 alebo triedy 2.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2. Pobočky z tretích krajín triedy 1 vykazujú regulačné a finančné informácie uvedené v tomto článku aspoň raz za polrok a pobočky z tretej krajiny triedy 2 aspoň raz za rok.

3. Príslušné orgány môžu upustiť od všetkých alebo niektorých požiadaviek na podávanie informácií o hlavnom podniku stanovených v článku 48l ods. 3 pre kvalifikované pobočky z tretích krajín pod podmienkou, že príslušný orgán je schopný získať relevantné informácie priamo od orgánov dohľadu príslušnej tretej krajiny.

Oddiel III

Dohľad

Článok 48n
Dohľad nad pobočkami z tretích krajín a program preskúmavania v oblasti dohľadu

1. Členské štáty vyžadujú, aby na účely dohľadu nad pobočkami z tretích krajín príslušné orgány dodržiavali ustanovenia tohto oddielu a, mutatis mutandis, hlavy VII.

2. Príslušné orgány zahŕňajú pobočky z tretích krajín do programu preskúmavania v oblasti dohľadu uvedeného v článku 99.

Článok 48o
Preskúmanie a hodnotenie orgánom dohľadu

1. Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány preskúmali opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy realizované pobočkami z tretích krajín v záujme dodržania ustanovení, ktoré sa na ne podľa tejto smernice vzťahujú, a prípadne dodržania všetkých dodatočných regulatórnych požiadaviek podľa vnútroštátneho práva.

2. Na základe preskúmania vykonaného v súlade s odsekom 1 príslušné orgány vyhodnotia, či opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované pobočkami z tretích krajín a kapitálová vybavenosť a likvidita, ktoré držia, zabezpečujú správne riadenie a krytie ich významných rizík a životaschopnosť pobočky.

3. Príslušné orgány vykonávajú preskúmanie a hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 v súlade so zásadou proporcionality uverejnenou v súlade s článkom 143 ods. 1 písm. c). Príslušné orgány určia najmä frekvenciu a intenzitu preskúmania podľa odseku 1, ktoré je úmerné klasifikácii na pobočky z tretích krajín triedy 1 a 2 a v ktorom sa zohľadňujú iné relevantné kritériá, ako napríklad povaha, rozsah a zložitosť činností pobočiek z tretích krajín.

4. Ak má príslušný orgán na základe preskúmania, najmä hodnotenia mechanizmu správy a riadenia, obchodného modelu alebo činností pobočky z tretej krajiny dôvodné podozrenie, že v súvislosti s danou pobočkou z tretej krajiny dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo ak existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, príslušný orgán okamžite informuje orgán EBA, ako aj orgán, ktorý vykonáva dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. V prípade zvýšeného rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu príslušný orgán a orgán, ktorý vykonáva dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, okamžite nadviažu kontakt s orgánom EBA a informujú ho o svojom spoločnom posúdení. Príslušný orgán v prípade potreby prijme opatrenia v súlade s touto smernicou, ktoré môžu zahŕňať odňatie povolenia pobočke z tretej krajiny v súlade s článkom 48d ods. 2 písm. g).

5. Príslušné orgány, finančné spravodajské jednotky a orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad pobočkami z tretích krajín, navzájom úzko spolupracujú v rámci svojich príslušných právomocí a navzájom si vymieňajú informácie relevantné z hľadiska tejto smernice za predpokladu, že takáto spolupráca a výmena informácií nezasahuje do prebiehajúceho šetrenia, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo správnym právom členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán, finančná spravodajská jednotka alebo orgán poverený verejnou úlohou dohľadu nad pobočkami z tretích krajín. Orgán EBA môže v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 príslušným orgánom a orgánom povereným dohľadom nad pobočkou z tretej krajiny z vlastnej iniciatívy pomôcť v prípade sporu týkajúceho sa koordinácie činností dohľadu podľa tohto článku. V takom prípade orgán EBA koná v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť:

a)spoločné postupy a metodiky pre postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podľa tohto článku a pre posúdenie zaobchádzania s významnými rizikami;

b)mechanizmy spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi uvedené v odseku 5 tohto článku, v kontexte identifikácie závažných porušení pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí.

Na účely písmena a) sa v ňom uvedené postupy a metodiky stanovia spôsobom, ktorý je úmerný klasifikácii pobočiek z tretích krajín do triedy 1 alebo triedy 2 a iným vhodným kritériám, ako ja povaha, rozsah a zložitosť ich činností.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 48p
Opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu

1. Príslušné orgány vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín včas prijali potrebné opatrenia s cieľom:

a)zabezpečiť, aby pobočky z tretích krajín dodržiavali požiadavky, ktoré sa na ne podľa tejto smernice a vnútroštátneho práva vzťahujú, alebo obnoviť súlad s týmito požiadavkami; a

b)zabezpečiť, aby sa významné riziká, ktorým sú vystavené pobočky z tretích krajín, kryli a riadili správnym a dostatočným spôsobom tak, aby tieto pobočky zostali životaschopné.

2. Právomoci príslušných orgánov na účely odseku 1 zahŕňajú aspoň právomoc vyžadovať od pobočiek z tretích krajín, aby:

a)držali kapitálovú vybavenosť vo výške presahujúcej minimálne kapitálové požiadavky stanovené v článku 48e alebo spĺňali iné dodatočné kapitálové požiadavky. Akákoľvek dodatočná suma kapitálovej vybavenosti držaná pobočkou z tretej krajiny v súlade s týmto písmenom musí spĺňať požiadavku uvedenú v článku 48e;

b)spĺňali popri požiadavke stanovenej v článku 48f aj ďalšie osobitné požiadavky na likviditu. Akékoľvek dodatočné likvidné aktíva držané pobočkou z tretej krajiny v súlade s týmto písmenom musia spĺňať požiadavku uvedenú v článku 48f;

c)posilnili svoje opatrenia pre riadenie, kontrolu rizík alebo vedenie účtovníctva;

d)obmedzili alebo zúžili rozsah svojej obchodnej činnosti alebo činností, ktoré vykonávajú, ako aj protistrany týchto činností;

e)obmedzili riziko spojené so svojou činnosťou, produktmi a systémami vrátane externe zabezpečovaných činností a prestali sa do takýchto činností alebo produktov zapájať alebo ich ponúkať;

f)spĺňali dodatočné požiadavky na podávanie správ v súlade s článkom 48l ods. 3 alebo zvýšili frekvenciu pravidelného podávania správ;

g)zverejňovali informácie.

Článok 48q
Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a kolégiami orgánov dohľadu

1. Príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami tej istej skupiny z tretích krajín, medzi sebou úzko spolupracujú a poskytujú si navzájom informácie. Príslušné orgány majú uzatvorené písomné dohody o koordinácii a spolupráci v súlade s článkom 115.

2. Na účely odseku 1 pobočky z tretích krajín triedy 1 podliehajú komplexnému dohľadu zo strany kolégia orgánov dohľadu v súlade s článkom 116 podľa týchto požiadaviek:

a)ak bolo kolégium orgánov dohľadu zriadené vo vzťahu k dcérskym inštitúciám skupiny z tretích krajín, pobočky z tretích krajín triedy 1 tej istej skupiny sa zahrnú do rozsahu pôsobnosti tohto kolégia orgánov dohľadu;

b)ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín triedy 1 vo viac ako jednom členskom štáte, ale žiadne dcérske inštitúcie v Únii, na ktoré sa vzťahuje článok 116, v súvislosti s týmito pobočkami z tretích krajín triedy 1 sa zriadi kolégium orgánov dohľadu;

c)ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín triedy 1 vo viac ako jednom členskom štáte alebo aspoň jednu pobočku z tretej krajiny triedy 1 a jednu alebo viac dcérskych inštitúcií v Únii, na ktoré sa nevzťahuje článok 116, v súvislosti s týmito pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami sa zriadi kolégium orgánov dohľadu.

3. Na účely odseku 2 písm. b) a c) sa zriadi hlavný príslušný orgán, ktorý plní rovnakú úlohu ako orgán konsolidovaného dohľadu v súlade s článkom 116. Hlavný príslušný orgán je orgán členského štátu s najväčšou pobočkou z tretej krajiny z hľadiska celkovej hodnoty zaúčtovaných aktív.

4. Popri úlohách uvedených v článku 116 kolégiá orgánov dohľadu:

a)vypracúvajú správu o štruktúre a činnostiach skupiny z tretích krajín v Únii a každý rok túto správu aktualizujú;

b)vymieňajú si informácie o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu uvedeného v článku 48o;

c)snažia sa zosúladiť uplatňovanie opatrení a právomocí v oblasti dohľadu uvedených v článku 48p.

5. Kolégium orgánov dohľadu zabezpečuje primeranú koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu z tretích krajín, ak je to vhodné.

6. Orgán EBA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a uceleného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)mechanizmy spolupráce a návrhy vzorových dohôd medzi príslušnými orgánmi na účely odseku 1 tohto článku; a

b)podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu na účely článkov 2 až 6 tohto článku.

Orgán EBA predloží tento návrh technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 48r
Podávanie správ orgánu EBA

Príslušné orgány oznamujú orgánu EBA:

a)všetky povolenia udelené pobočkám z tretích krajín a všetky následné zmeny týchto povolení;

b)celkové aktíva a záväzky zaúčtované pobočkami z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie, ako sú pravidelne vykazované;

c)názov skupiny z tretej krajiny, ku ktorej patrí povolená pobočka z tretej krajiny.

Orgán EBA na svojom webovom sídle zverejní zoznam všetkých pobočiek z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie vykonávať činnosť v Únii v súlade s touto hlavou, pričom sa uvedie členský štát, v ktorom im bolo udelené povolenie vykonávať činnosť.

KAPITOLA 2

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 48s
Spolupráca s orgánmi dohľadu tretích krajín v oblasti dohľadu na konsolidovanom základe

1. Únia môže uzatvoriť dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe nad:

a)inštitúciami, ktorých materské spoločnosti majú ústredie v tretej krajine;

b)inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti – či už inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti – majú ústredie v Únii.

2. Dohodami uvedenými v odseku 1 by sa malo zabezpečiť najmä to, aby:

a)príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú v Únii, ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretej krajine, alebo majú v takýchto subjektoch účasť;

b)orgány dohľadu tretích krajín mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad nad materskými spoločnosťami, ktorých ústredia sa nachádzajú na ich územiach a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo majú v takýchto subjektoch účasť; a

c)orgán EBA mohol získať od príslušných orgánov členských štátov informácie, ktoré získali od vnútroštátnych orgánov tretích krajín v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 218 ZFEÚ, Komisia s pomocou Európskeho bankového výboru posúdi výsledky rokovaní uvedených v odseku 1, ako aj výslednú situáciu.

4. Na účely tohto článku orgán EBA pomáha Komisii v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

9.články 65 a 66 sa nahrádzajú takto:

„Článok 65
Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia

1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu uvedených v článku 64, a bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanovovať a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení pri porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a pri porušení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2. Členské štáty zabezpečia, že ak sa povinnosti uvedené v odseku 1 vzťahujú na inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, alebo nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu byť voči členom riadiaceho orgánu a iným fyzickým osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za toto porušenie, uplatnené správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.

3. Uplatňovanie pravidelných penále príslušným orgánom nebráni uložiť za rovnaké porušenie správne sankcie.

4. Príslušné orgány majú všetky právomoci na zhromažďovanie informácií a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Tieto právomoci zahŕňajú:

a)právomoc požadovať poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh príslušných orgánov, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v opakujúcich sa intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto fyzických alebo právnických osôb:

i)inštitúcie zriadené v dotknutom členskom štáte;

ii)finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;

iii)zmiešané finančné holdingové spoločností zriadené v dotknutom členskom štáte;

iv) holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou zriadené v dotknutom členskom štáte;

v)osoby patriace k subjektom uvedeným v bodoch i) až iv);

vi)tretie strany, ktoré pre subjekty uvedené v bodoch i) až iv) externe vykonávajú prevádzkové funkcie alebo činnosti;

b)právomoc viesť všetky potrebné vyšetrovania akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) zriadenej alebo nachádzajúcej sa v dotknutom členskom štáte, ak je to potrebné na vykonávanie úloh príslušných orgánov, vrátane právomoci:

i)vyžadovať predloženie dokumentov;

ii)preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich,

iii)získavať písomné alebo ústne vysvetlenie od akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) alebo od ich zástupcov alebo zamestnancov;

iv)vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania; a

v)právomoc vykonávať všetky potrebné prešetrenia v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a akýchkoľvek iných spoločností zahrnutých do konsolidovaného dohľadu, keď je príslušný orgán orgánom konsolidovaného dohľadu, a to pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutým príslušným orgánom a v súlade s ostatnými podmienkami podľa práva Únie. Ak si prešetrenie vyžaduje povolenie justičného orgánu podľa vnútroštátneho práva, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

5. Odchylne od odseku 1, ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne sankcie, tento článok sa môže uplatňovať tak, že sankciu môže navrhnúť príslušný orgán a uložia ju justičné orgány, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne sankcie ukladané príslušnými orgánmi. Ukladané sankcie musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce. Tieto členské štáty Komisii oznámia ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijímajú v súlade s týmto odsekom, do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = dátum transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] a bezodkladne aj všetky následné pozmeňujúce právne predpisy či zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 66
Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia za porušenie požiadaviek na povolenie a požiadaviek na nadobúdanie alebo odpredaj kvalifikovaných účastí, na významný prevod aktív a záväzkov, na zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach stanovili správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia, aspoň pokiaľ ide o:

a)obchodovanie v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti bez získania povolenia na činnosť úverovej inštitúcie v rozpore s článkom 9;

b)činnosti ako úverová inštitúcia začaté bez získania predchádzajúceho povolenia v rozpore s článkom 9;

c)priame alebo nepriame nadobúdanie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo jej ďalšie priame alebo nepriame zvyšovanie, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe dosiahol alebo presiahol prahové hodnoty uvedené v článku 22 ods. 1, alebo také, že by sa úverová inštitúcia stala dcérskou spoločnosťou nadobúdateľa bez toho, aby boli počas lehoty na posúdenie písomne informované príslušné orgány úverovej inštitúcie, v ktorej nadobúdateľ plánuje nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť, alebo napriek nesúhlasu príslušných orgánov v rozpore s uvedeným článkom;

d)priame alebo nepriame scudzenie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo zníženie kvalifikovanej účasti tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe klesne pod prahové hodnoty uvedené v článku 25 alebo úverová inštitúcia prestane byť dcérskou spoločnosťou nadobúdateľa bez toho, aby o tom v rozpore s uvedeným článkom boli písomne informované príslušné orgány;

e)finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 21a ods. 1, ktorá nepožiada o povolenie v rozpore s článkom 21a alebo poruší akúkoľvek inú požiadavku uvedenú v uvedenom článku;

f)nadobúdateľa v zmysle vymedzenia v článku 27a ods. 1, ktorý nadobudne priamo alebo nepriamo kvalifikovanú účasť v inštitúcii alebo zvýši kvalifikovanú účasť, ktorú už má v držbe, a to tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe nadobúdateľa v inštitúcii presiahne 15 % prípustného kapitálu inštitúcie bez toho, aby o tom v rozpore s uvedeným článkom boli informované príslušné orgány;

g)ktorúkoľvek zo strán uvedených v článku 27d tejto smernice, ktorá priamo alebo nepriamo scudzuje kvalifikovanú účasť, ktorá presahuje prahové hodnoty uvedené v článku 89 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bez toho, aby o tom v rozpore s článkom 27d tejto smernice boli informované príslušné orgány;

h)ktorúkoľvek zo strán uvedených v článku 27f ods. 1, ktorá vykonáva podstatný prevod aktív a záväzkov bez toho, aby s tým boli oboznámené príslušné orgány v rozpore s uvedeným článkom;

i)ktorúkoľvek zo strán uvedených v článku 27k ods. 1, ktorá sa zapája do procesu zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia v rozpore s uvedeným článkom.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 opatrenia, ktoré možno uplatniť, zahŕňali aspoň:

a)správne sankcie:

i)v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 10 % celkového čistého ročného obratu podniku;

ii)v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 17. júlu 2013;

iii)správne peňažné sankcie až do výšky dvojnásobku sumy dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa podarilo zabrániť z dôvodu porušenia, ak ich možno určiť;

b)pravidelné penále:

i)v prípade právnickej osoby pravidelné penále až do výšky 5 % priemerného denného obratu, ktoré je v prípade pokračujúceho porušovania právnická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti a ktoré možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;

ii)v prípade fyzickej osoby pravidelné penále až do výšky 500 000 EUR, ktoré je v prípade pokračujúceho porušovania fyzická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti a ktoré možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;

c)iné správne opatrenia:

i)verejné vyhlásenie, ktoré identifikuje zodpovednú fyzickú osobu, inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, sprostredkujúcu materskú spoločnosť a povahu porušenia;

ii)príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

iii)pozastavenie hlasovacích práv akcionára alebo akcionárov zodpovedných za porušenia uvedené v odseku 1;

iv)s výhradou článku 65 ods. 2 dočasný alebo definitívny zákaz vykonávať funkcie v inštitúcii členovi riadiaceho orgánu inštitúcie alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za porušenie.

3. Celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 2 písm. a) bode i) a v odseku 2 písm. b) bode i) tohto článku sa rovná ukazovateľu obchodovania uvedenému v článku 314 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na účely tohto článku sa ukazovateľ obchodovania vypočítava na základe najnovších dostupných ročných finančných informácií o dohľade, pokiaľ výsledok nie je nulový alebo záporný. Ak je výsledok nulový alebo záporný, základom pre výpočet sú najnovšie skoršie ročné finančné informácie o dohľade, ktoré vytvárajú ukazovateľ nad nulou. Ak je príslušný podnik súčasťou skupiny, príslušným celkovým čistým ročným obratom je celkový čistý ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej spoločnosti.

4. Priemerným denným obratom uvedeným v odseku 2 písm. b) bode i) je celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 3 vydelený 365.“;

10.článok 67 sa mení takto:

a)odsek 1 sa mení takto:

i)písmená d) a e) sa nahrádzajú takto:

„d) inštitúcia nezavedie mechanizmy riadenia a rodovo neutrálne politiky odmeňovania požadované príslušnými orgánmi v súlade s článkom 74;

e) inštitúcia neposkytuje príslušným orgánom informácie o dodržiavaní povinnosti spĺňať požiadavky na vlastné zdroje ustanovené v článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v rozpore s článkom 430 ods. 1 uvedeného nariadenia, alebo im poskytne neúplné alebo nesprávne informácie;“;

ii)písmeno j) sa nahrádza takto:

„j) inštitúcia neudržiava pomer čistého stabilného financovania v rozpore s článkom 413 alebo 428b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo opakovane a sústavne nedrží likvidné aktíva v rozpore s článkom 412 uvedeného nariadenia;“;

iii)dopĺňajú sa tieto písmená r) až ab):

„r)inštitúcia nespĺňa požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

s)inštitúcia alebo fyzická osoba si neplní povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia vydaného príslušným orgánom alebo povinnosť vyplývajúcu z vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, alebo z nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

t)inštitúcia, ktorá nespĺňa požiadavky na odmeňovanie v súlade s článkami 92, 94 a 95 tejto smernice;

u)inštitúcia koná bez predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu, ak sa na základe vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, alebo nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžaduje, aby inštitúcia získala takéto predchádzajúce povolenie, alebo ak takéto povolenie získala na základe vlastného nepravdivého vyhlásenia alebo nedodržiava podmienky, za ktorých bolo takéto povolenie udelené;

v)inštitúcia nespĺňa požiadavky týkajúce sa zloženia, podmienok, úprav a zrážok súvisiacich s vlastnými zdrojmi, ako sú stanovené v druhej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

w)inštitúcia nespĺňa požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti voči klientovi alebo skupine prepojených klientov, ako sú stanovené vo štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

x)inštitúcia nespĺňa požiadavky týkajúce sa výpočtu ukazovateľa finančnej páky vrátane uplatňovania výnimiek stanovených v siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

y)inštitúcia príslušným orgánom neoznámi informácie alebo im poskytne neúplné alebo nepresné informácie v súvislosti s údajmi uvedenými v článkoch 430 ods. 1, 2 a 3 a v článkoch 430a a 430b nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

z)inštitúcia nespĺňa požiadavky na zber údajov a riadenie stanovené v tretej časti hlave III kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

aa)inštitúcia nespĺňa požiadavky v súvislosti s výpočtom hodnôt rizikovo vážených expozícií alebo požiadaviek na vlastné zdroje alebo nemá zavedené mechanizmy správy a riadenia stanovené v tretej časti hlavách II až VI nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ab)inštitúcia nespĺňa požiadavky v súvislosti s výpočtom ukazovateľa krytia likvidity alebo pomeru čistého stabilného financovania, ako je uvedené v šiestej časti hlave I a hlave IV nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v delegovanom akte uvedenom v článku 460 ods. 1 uvedeného nariadenia.“;

b)odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 opatrenia, ktoré možno uplatniť, zahŕňali aspoň:

a)správne sankcie:

i)v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 10 % celkového čistého ročného obratu podniku;

iii)správne peňažné sankcie až do výšky dvojnásobku sumy dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa podarilo zabrániť z dôvodu porušenia, ak ich možno určiť;

b)pravidelné penále:

c)iné správne opatrenia:

ii)príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

iii)v prípade inštitúcie odňatie povolenia inštitúcie v súlade s článkom 18;

v)pozastavenie hlasovacích práv akcionára alebo akcionárov zodpovedných za porušenia uvedené v odseku 1.“;

c)dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4:

„3. Celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 2 písm. a) bode i) a v odseku 2 písm. b) bode i) tohto článku sa rovná ukazovateľu obchodovania uvedenému v článku 314 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na účely tohto článku sa ukazovateľ obchodovania vypočítava na základe najnovších dostupných ročných finančných informácií o dohľade, pokiaľ výsledok nie je nulový alebo záporný. Ak je výsledok nulový alebo záporný, základom pre výpočet sú najnovšie skoršie ročné finančné informácie o dohľade, ktoré vytvárajú ukazovateľ nad nulou. Ak je príslušný podnik súčasťou skupiny, príslušným celkovým čistým ročným obratom je celkový čistý ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej spoločnosti.

4. Priemerným denným obratom uvedeným v odseku 2 písm. b) bode i) je celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 3 vydelený 365.“;

11.článok 70 sa nahrádza takto:

„Článok 70
Účinné uplatňovanie správnych sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a výšky správnych sankcií alebo iných správnych opatrení zohľadnili všetky relevantné okolnosti, vrátane, ak je to vhodné:

a)závažnosti a trvania porušenia;

b)miery zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)finančnej sily fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie, ako je uvedené, vrátane celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)významu dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ je možné ich určiť;

e)strát tretích strán spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)úrovne spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušným orgánom;

g)predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)akýchkoľvek potenciálnych systémových dôsledkov porušenia;

i)predchádzajúceho uplatnenia trestných sankcií voči tej istej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za rovnaké porušenie.

2. Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať sankcie úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že sankcie prinesú výsledky, ktoré táto smernica sleduje. Pri uplatňovaní sankcií a správnych opatrení na cezhraničné prípady takisto koordinujú svoje činnosti s cieľom zabrániť ich hromadeniu a prekrývaniu. Príslušné orgány pri riešení rovnakých prípadov úzko spolupracujú so súdnymi orgánmi.

3. Príslušné orgány môžu uplatniť sankcie vo vzťahu k tej istej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za rovnaké činy alebo opomenutia v prípade nahromadenia správnych a trestných konaní a sankcií za rovnaké porušenie. Takéto nahromadenie konaní a sankcií však musí byť nevyhnutne potrebné a primerané na sledovanie rôznych a doplnkových cieľov všeobecného záujmu. Prísnosť všetkých sankcií a iných správnych opatrení uložených v prípade nahromadenia správnych a trestných konaní sa obmedzí na to, čo je nevyhnutné vzhľadom na závažnosť dotknutého porušenia. Členské štáty stanovia jasné a presné pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých konanie alebo opomenutie môže byť predmetom takéhoto hromadenia správnych a trestných konaní a sankcií.

4. Členské štáty stanovia pravidlá zabezpečujúce plnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a súdnymi orgánmi, aby sa zabezpečilo dostatočne úzke vecné a časové prepojenie medzi správnym a trestným konaním.

5. Orgán EBA Komisii do 18. júla 2029 predloží správu o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a justičnými orgánmi v súvislosti s uplatňovaním správnych sankcií. Orgán EBA navyše v tomto ohľade posúdi akékoľvek rozdiely v uplatňovaní sankcií medzi príslušnými orgánmi. Orgán EBA predovšetkým posúdi:

a)úroveň spolupráce medzi príslušnými orgánmi a súdnymi orgánmi v súvislosti s uplatňovaním sankcií;

b)úroveň spolupráce medzi príslušnými orgánmi v súvislosti so sankciami uplatniteľnými na cezhraničné prípady alebo v prípade hromadenia správnych a trestných konaní;

c)uplatňovanie a úroveň ochrany zásady ne bis in idem, pokiaľ ide o správne a trestné sankcie zo strany členských štátov;

d)uplatňovanie zásady proporcionality, keď sa v prípade hromadenia správnych a trestných konaní ukladajú obe sankcie;

e)výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri riešení cezhraničných prípadov.“;

12.v článku 73 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Inštitúcie majú zavedené riadne, účinné a úplné stratégie a postupy pre priebežné hodnotenie a udržiavanie výšky, druhov a rozmiestnenia interného kapitálu, ktorý považujú za primeraný na krytie povahy a úrovne rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, vrátane environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia.“;

13.v článku 74 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Inštitúcie majú dôkladné mechanizmy v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú:

a)jasnú organizačnú štruktúru s náležite vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti;

b)účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, vrátane environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia;

c)primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych správnych a účtovných postupov;

d)politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a ktoré ho podporujú.

Politiky a postupy odmeňovania uvedené v prvom pododseku musia byť rodovo neutrálne.“;

14.článok 76 sa mení takto:

a)odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán schvaľoval a aspoň každé dva roky skúmal stratégie a politiky na prijímanie, riadenie, monitorovanie a zmierňovanie rizík, ktorým inštitúcia je alebo môže byť vystavená, vrátane rizík, ktoré vyplývajú z makroekonomického prostredia, v ktorom inštitúcia pôsobí vo vzťahu k hospodárskemu cyklu, a rizík, ktoré vyplývajú zo súčasných, krátkodobých, strednodobých a dlhodobých vplyvov environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia.“;

b)v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán vypracoval osobitné plány a kvantifikovateľné ciele na monitorovanie a riešenie rizík vyplývajúcich z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska z nesúladu obchodného modelu a stratégie inštitúcií s príslušnými cieľmi politiky Únie alebo širšími trendmi transformácie na udržateľné hospodárstvo vo vzťahu k environmentálnym faktorom, sociálnym faktorom a faktorom správy a riadenia.“;

c)odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Členské štáty v súlade s požiadavkou primeranosti stanovenou v článku 7 ods. 2 smernice Komisie 2006/73/ES*11 zabezpečia, aby inštitúcie mali funkcie vnútornej kontroly, ktoré sú nezávislé od funkcie prevádzky a ktoré majú dostatočnú právomoc, vážnosť, zdroje a prístup k riadiacemu orgánu.

Členské štáty zabezpečia, aby funkcie vnútornej kontroly zaisťovali identifikáciu, meranie a náležité vykazovanie všetkých závažných rizík. Zabezpečia, aby funkcie vnútornej kontroly boli aktívne zapájané do vypracúvania stratégie riadenia rizík inštitúcie a do všetkých podstatných rozhodnutí týkajúcich sa riadenia rizík a aby funkcie vnútornej kontroly boli schopné poskytovať ucelený pohľad na celú škálu rizík inštitúcie.

Členské štáty zabezpečia, aby funkcia vnútornej kontroly bola podriadená priamo riadiacemu orgánu v jeho dozornej funkcii nezávisle od členov riadiaceho orgánu v ich riadiacej funkcii alebo vrcholového manažmentu, mohla upozorňovať na problémy a podľa potreby varovať tento orgán v prípade špecifického vývoja v oblasti rizika, ktorý ovplyvňuje alebo môže ovplyvňovať inštitúciu, bez toho, aby boli dotknuté zodpovednosti riadiaceho orgánu podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Zamestnanci vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly sú nezávislí vyšší manažéri s jasnou zodpovednosťou za funkcie riadenia rizík, dodržiavania predpisov a vnútorného auditu. V prípade, že povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie nie sú dôvodom na osobitné vymenovanie osoby na každú funkciu vnútornej kontroly, zodpovednosť za tieto funkcie môže byť skombinovaná v inej osobe z vrcholového manažmentu za predpokladu, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

Osoba na čele funkcií vnútornej kontroly sa odvoláva len s predchádzajúcim súhlasom riadiaceho orgánu v jeho dozornej funkcii a v prípade potreby je oprávnená mať k riadiacemu orgánu v jeho dozornej funkcii priamy prístup.

________

*11 Smernica Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26).“;

15.článok 78 sa mení takto:

a)názov sa nahrádza takto:

„Referenčné porovnávanie prístupov na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v rámci dohľadu“;

b)odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány zabezpečia, aby:

a)inštitúcie, ktoré môžu používať interné prístupy na výpočet hodnôt rizikovo váženej expozície alebo požiadaviek na vlastné zdroje, nahlasovali výsledky svojich výpočtov pre ich expozície alebo pozície, ktoré sú súčasťou referenčných portfólií;

b)inštitúcie, ktoré používajú alternatívny štandardizovaný prístup stanovený v tretej časti hlave IV kapitole 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nahlasovali výsledky svojich výpočtov týkajúcich sa ich expozícií alebo pozícií, ktoré sú súčasťou referenčných vzorov;

c)inštitúcie, ktoré môžu používať interné prístupy podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj významné inštitúcie, ktoré uplatňujú štandardizovaný prístup podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 uvedeného nariadenia, nahlasovali výsledky výpočtov prístupov použitých na účely určenia výšky očakávaných kreditných strát pre ich expozície alebo pozície, ktoré sú súčasťou referenčných vzorov, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

i)inštitúcie vypracúvajú svoje účtovné závierky v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002;

ii)inštitúcie vykonávajú oceňovanie aktív a podsúvahových položiek a určujú svoje vlastné zdroje v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi podľa článku 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)inštitúcie vykonávajú oceňovanie aktív a podsúvahových položiek v súlade s účtovnými štandardmi podľa smernice 86/635/EHS*12 a používajú model očakávanej kreditnej straty totožný s modelom, ktorý sa používa v medzinárodných účtovných štandardoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

Inštitúcie predkladajú výsledky svojich výpočtov uvedených v prvom pododseku spolu s vysvetlením metodík ich získania a akýmikoľvek kvalitatívnymi informáciami, ktoré požaduje orgán EBA, ktoré môžu vysvetliť vplyv týchto výpočtov na požiadavky na vlastné zdroje, príslušným orgánom aspoň raz za rok, ale s možnosťou, aby orgán EBA vykonal toto cvičenie každé dva roky po tom, ako sa uskutočnilo päťkrát.“;

c)odsek 3 sa mení takto:

i)úvodná časť sa nahrádza takto:

„Príslušné orgány na základe informácií, ktoré predložia inštitúcie v súlade s odsekom 1, monitorujú pre expozície alebo transakcie v referenčnom portfóliu vyplývajúce z prístupov daných inštitúcií rozsah hodnôt rizikovo vážených expozícií alebo prípadne požiadaviek na vlastné zdroje. Príslušné orgány posúdia kvalitu daných prístupov s frekvenciou uvedenou v odseku 1 druhom pododseku, pričom venujú pozornosť:“;

ii)druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Orgán EBA na základe informácií uvedených v odseku 2 vypracuje správu s cieľom podporiť príslušné orgány pri posudzovaní kvality prístupov.“;

d)v odseku 5 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Príslušné orgány zabezpečia, aby ich rozhodnutia o vhodnosti nápravných opatrení uvedených v odseku 4 boli v súlade so zásadou, že takéto opatrenia musia zachovávať ciele prístupov v rozsahu pôsobnosti tohto článku, a preto:“;

e)odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak to orgán EBA na základe informácií a posúdení uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku považuje za potrebné, môže vydať usmernenia a odporúčania v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom zlepšiť postupy dohľadu alebo postupy inštitúcií v súvislosti s prístupmi v rámci referenčného porovnávania v oblasti dohľadu.“;

f)odsek 8 sa mení takto:

i)v prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno c):

„c) zoznam významných inštitúcií podľa odseku 1 písm. c).“;

ii)vkladá sa tento druhý pododsek:

„Na účely písmena c) pri určovaní zoznamu významných inštitúcií orgán EBA zohľadňuje hľadiská proporcionality.“;

_______

*12 Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

16.v článku 85 sa odsek 1 mení takto:

„1. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli politiky a postupy na hodnotenie a riadenie expozície voči operačnému riziku vrátane rizík vyplývajúcich z outsourcingu a zriedkavo sa vyskytujúcich udalostí, ktoré majú veľmi vážne následky. Na účely týchto politík a postupov inštitúcie stanovia, v čom spočíva operačné riziko.“;

17.vkladá sa nový článok 87a:

„Článok 87a
Environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia

1. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie mali ako súčasť svojich spoľahlivých mechanizmov riadenia vrátane rámca riadenia rizík požadovaného podľa článku 74 ods. 1 spoľahlivé stratégie, politiky, procesy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia v rámci primeraného súboru časových horizontov.

2. Stratégie, politiky, procesy a systémy uvedené v odseku 1 musia byť primerané rozsahu, povahe a zložitosti environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia obchodného modelu a rozsahu činností inštitúcie a musí sa v nich zohľadňovať krátkodobý, strednodobý a dlhodobý horizont minimálne 10 rokov.

3. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie testovali svoju odolnosť voči dlhodobým negatívnym vplyvom environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia v rámci základného aj nepriaznivého scenára v danom časovom rámci, počnúc faktormi súvisiacimi s klímou. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie do testovania zahrnuli určitý počet environmentálnych a sociálnych scenárov a scenárov v oblasti správy a riadenia, ktoré odzrkadľujú potenciálne vplyvy environmentálnych a sociálnych zmien a súvisiacich verejných politík na dlhodobé podnikateľské prostredie.

4. Príslušné orgány posudzujú a monitorujú vývoj postupov inštitúcií týkajúcich sa ich environmentálnej a sociálnej stratégie a stratégie riadenia a správy a riadenia rizík vrátane plánov, ktoré sa majú pripraviť v súlade s článkom 76, ako aj dosiahnutý pokrok a riziká súvisiace s prispôsobením ich obchodných modelov príslušným politickým cieľom Únie alebo širším trendom transformácie na udržateľné hospodárstvo so zreteľom na ponuku produktov súvisiacich s udržateľnosťou, politiky financovania transformácie, súvisiace politiky poskytovania pôžičiek a environmentálne, sociálne ciele a limity a ciele a limity správy a riadenia.

5. Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať:

a)minimálne normy a referenčné metodiky na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia;

b)obsah plánov, ktoré sa majú pripraviť v súlade s článkom 76, ktoré zahŕňajú konkrétne časové harmonogramy a priebežné kvantifikovateľné ciele a zámery, v snahe riešiť riziká vyplývajúce z nesúladu obchodného modelu a stratégie inštitúcií s príslušnými politickými cieľmi Únie, alebo širšími trendmi transformácie na udržateľné hospodárstvo vo vzťahu k environmentálnym faktorom, sociálnym faktorom a faktorom správy a riadenia;

c)kvalitatívne a kvantitatívne kritériá na posúdenie vplyvu environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia na finančnú stabilitu inštitúcií v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

d)kritériá na stanovenie scenárov a metód uvedených v odseku 3 vrátane parametrov a predpokladov, ktoré sa majú použiť v každom zo scenárov a špecifických rizík.

Orgán EBA zverejní tieto usmernenia do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Orgán EBA tieto usmernenia pravidelne aktualizuje, aby odzrkadľovali pokrok dosiahnutý pri meraní a riadení environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia, ako aj vývoj cieľov politiky Únie v oblasti udržateľnosti.“;

18.článok 88 sa mení takto:

a)v odseku 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)predseda riadiaceho orgánu v jeho dozornej funkcii inštitúcie nesmie vykonávať zároveň funkcie výkonného riaditeľa v tej istej inštitúcii.“;

b)v článku 88 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie vypracúvali, udržiavali a aktualizovali individuálne vyhlásenia stanovujúce úlohy a povinnosti každého člena riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a mapovanie povinností vrátane podrobností o líniách podávania správ a líniách zodpovednosti a osobách, ktoré sú súčasťou mechanizmov správy a riadenia podľa článku 74 ods. 1, a ich povinnostiach schválených riadiacim orgánom.

Členské štáty zabezpečia, aby vyhlásenia o povinnostiach a mapovanie povinností boli sprístupnené a na požiadanie včas oznámené príslušným orgánom.

Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktorými sa zabezpečí vykonávanie tohto odseku a jeho jednotné uplatňovanie. Orgán EBA vydá tieto usmernenia do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].“;

19.článok 91 sa nahrádza takto:

„Článok 91
Kritériá vhodnosti pre členov riadiaceho orgánu subjektov

1. Inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti schválené podľa článku 21a ods. 1 („subjekty“) nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby členovia riadiaceho orgánu mali vždy dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na plnenie svojich povinností a plnenie požiadaviek stanovených v odsekoch 2 až 8 tohto článku.

Príslušné orgány overia najmä to, či sú stále splnené kritériá a požiadavky stanovené v prvom pododseku tohto článku, ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo k pokusu o takéto konanie, alebo v súvislosti s touto inštitúciou existuje zvýšené riziko takéhoto konania.

2. Každý člen riadiaceho orgánu venuje dostatok času výkonu svojich funkcií v subjektoch.

3. Každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a s nezávislým myslením s cieľom účinne posudzovať rozhodnutia vrcholového manažmentu a v prípade potreby k nim vznášať pripomienky a účinne vykonávať dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorovať ho. Členstvo v riadiacom orgáne úverovej inštitúcie, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, samo osebe nepredstavuje prekážku pre nezávislé konanie.

4. Riadiaci orgán musí mať kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti na to, aby bol schopný primerane porozumieť činnostiam inštitúcie, ako aj súvisiacim rizikám, ktorým je krátkodobo, strednodobo a dlhodobo vystavená, so zreteľom na environmentálne faktory, sociálne faktory a faktory správy a riadenia. Celkové zloženie riadiaceho orgánu odzrkadľuje tiež primerane široký rozsah skúseností.

5. Pri počte riadiacich funkcií, ktoré môže naraz zastávať člen riadiaceho orgánu, sa zohľadňujú individuálne okolnosti a povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie. Pokiaľ členovia riadiaceho orgánu nezastupujú záujmy členského štátu, členovia riadiaceho orgánu inštitúcie, ktorá je významná z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, nezastávajú od 1. júla 2014 súčasne viac ako jednu z týchto kombinácií riadiacich funkcií:

a)jedna výkonná riadiaca funkcia s dvoma nevýkonnými riadiacimi funkciami;

b)štyri nevýkonné riadiace funkcie.

6. Na účely odseku 5 sa za jednu riadiacu funkciu považuje:

a)výkonné alebo nevýkonné riadiace funkcie, ktoré sa zastávajú v jednej a tej istej skupine.

b)výkonné alebo nevýkonné riadiace funkcie, ktoré sa zastávajú v jednom z týchto subjektov:

i)inštitúcie, ktoré sú členmi toho istého inštitucionálneho systému ochrany, ak sú splnené podmienky podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)podniky (vrátane nefinančných subjektov), v ktorých má inštitúcia kvalifikovanú účasť.

Na účely písmena a) tohto odseku je skupinou skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené, ako je stanovené v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ*13.

7. Riadiace funkcie v organizáciách, ktoré sledujú prevažne iné ako obchodné ciele, sa na účely odseku 5 nezohľadňujú.

8. Príslušné orgány môžu členom riadiaceho orgánu povoliť zastávať okrem riadiacich funkcií uvedených v odseku 5 písm. a) a b) jednu nevýkonnú riadiacu funkciu.

9. Subjekty vyčlenia primerané ľudské a finančné zdroje na zaškolenie a odbornú prípravu členov riadiaceho orgánu.

10. Členské štáty alebo príslušné orgány vyžadujú od subjektov a ich príslušných nominačných výborov, ak sú zriadené, aby pri nábore členov do riadiaceho orgánu využívali široký súbor vlastností a kompetencií a na tento účel zaviedli politiku podporujúcu rozmanitosť v riadiacom orgáne.

11. Príslušné orgány zhromažďujú informácie zverejnené v súlade s článkom 435 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a použijú tieto informácie na referenčné porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti. Tieto informácie poskytujú orgánu EBA príslušné orgány. Orgán EBA použije tieto informácie na referenčné porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti na úrovni Únie.

12. Orgán EBA vydá usmernenia k týmto oblastiam:

a)pojem prísľubu člena riadiaceho orgánu venovať dostatok času výkonu jeho funkcií vo vzťahu k individuálnym okolnostiam a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie;

b)pojem čestného a bezúhonného konania a nezávislého myslenia člena riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 3;

c)pojem primeraných kolektívnych vedomostí, zručnosti a skúseností riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 4;

d)pojem primeraných ľudských a finančných zdrojov, ktoré sa venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 9;

e)pojem rozmanitosti, ktorá sa má zohľadniť pri výbere členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 10;

Orgán EBA vydá tieto usmernenia do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

13. Týmto článkom a článkami 91a až 91d nie sú dotknuté ustanovenia členských štátov o zastúpení zamestnancov v riadiacom orgáne.“;

_______

*13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013).

20.vkladajú sa tieto články 91a až 91d:

„Článok 91a
Posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu subjektmi

1. Subjekty uvedené v článku 91 ods. 1 zabezpečia, aby členovia riadiaceho orgánu nepretržite spĺňali kritériá a požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1 až 8.

2. Subjekty posúdia vhodnosť členov riadiaceho orgánu predtým, ako títo členovia nastúpia do svojich funkcií. Ak subjekty na základe posúdenia vhodnosti dospejú k záveru, že dotknutý člen nespĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, subjekty zabezpečia, aby dotknutý člen do predmetnej funkcie nenastúpil.

Ak je však bezpodmienečne nevyhnutné okamžite nahradiť člena riadiaceho orgánu, subjekty môžu posúdiť vhodnosť takýchto náhradných členov po ich nástupe do funkcie. Subjekty musia byť schopné takéto okamžité nahradenie náležite zdôvodniť.

3. Subjekty zabezpečia, aby informácie o vhodnosti členov riadiaceho orgánu zostali aktuálne. Subjekty na požiadanie oznámia tieto informácie príslušným orgánom.

4. Subjekty, ktoré obnovujú mandát členov riadiaceho orgánu, písomne informujú príslušné orgány do 15 pracovných dní odo dňa tohto obnovenia mandátu.

Článok 91b
Posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu subjektov príslušnými orgánmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány posúdili, či členovia riadiaceho orgánu subjektov uvedených v článku 91 ods. 1 nepretržite spĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1 až 8.

2. Na posúdenie uvedené v odseku 1 predložia subjekty počiatočnú žiadosť príslušného člena riadiaceho orgánu príslušným orgánom bez zbytočného odkladu po ukončení interného posúdenia vhodnosti. K žiadosti musia byť priložené všetky informácie a dokumentácia, ktoré príslušné orgány potrebujú na účinné posúdenie vhodnosti.

3. Príslušné orgány do dvoch pracovných dní písomne potvrdia prijatie žiadosti a dokumentácie požadovanej v súlade s odsekom 2.

Príslušné orgány dokončia posúdenie uvedené v odseku 1 do 80 pracovných dní („lehota na posúdenie“) odo dňa písomného potvrdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku.

4. Príslušné orgány, ktoré od subjektov požadujú dodatočné informácie alebo dokumentáciu vrátane rozhovorov alebo vypočutí, môžu predĺžiť lehotu na posúdenie najviac o 40 pracovných dní. Lehota na posúdenie však nesmie presiahnuť 120 pracovných dní. Žiadosť o dodatočné informácie alebo dokumentáciu sa podáva písomne a musí byť konkrétna. Subjekty potvrdia prijatie žiadosti o dodatočné informácie alebo dokumentáciu do dvoch pracovných dní a poskytnú požadované dodatočné informácie alebo dokumentáciu do 10 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia žiadosti od príslušných orgánov.

5. Hneď ako sú subjektom alebo príslušnému členovi riadiaceho orgánu známe akékoľvek nové skutočnosti alebo iné záležitosti, ktoré môžu ovplyvniť vhodnosť člena riadiaceho orgánu, subjekty o tom bez zbytočného odkladu informujú relevantné príslušné orgány.

6. Príslušné orgány neprehodnocujú vhodnosť členov riadiaceho orgánu po obnovení ich mandátu, pokiaľ sa príslušné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, nezmenili a takáto zmena môže ovplyvniť vhodnosť dotknutého člena.

7. Ak členovia riadiaceho orgánu po celý čas nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1 až 8 alebo ak subjekty nedodržiavajú povinnosti a lehoty stanovené v odsekoch 2 alebo 4 tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci s cieľom:

a)zabrániť takýmto členom, aby sa stali súčasťou riadiaceho orgánu;

b)odvolať takýchto členov z riadiaceho orgánu;

c)požadovať od dotknutých subjektov, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bol takýto člen vhodný na danú funkciu.

8. V súlade s odsekmi 1 až 7 príslušné orgány vykonajú posúdenie vhodnosti predtým, ako členovia riadiaceho orgánu nastúpia do svojej funkcie v týchto subjektoch:

a)materská inštitúcia v EÚ, ktorá sa označuje ako veľká inštitúcia;

b)materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá sa označuje ako veľká inštitúcia;

c)ústredný orgán, ktorý sa označuje ako veľká inštitúcia alebo ktorý dohliada na veľké inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené;

d)samostatná inštitúcia v EÚ, ktorá sa označuje ako veľká inštitúcia;

e)príslušná dcérska spoločnosť;

f)materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, ktoré majú vo svojej skupine veľké inštitúcie alebo príslušné dcérske spoločnosti.

Ak je však bezpodmienečne nevyhnutné okamžite nahradiť člena riadiaceho orgánu, príslušné orgány môžu vykonať posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu po ich nástupe do funkcie. Subjekty musia byť schopné takéto okamžité nahradenie náležite zdôvodniť.

9. Orgán EBA na účely odseku 2 vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia informácie alebo sprievodné dokumenty, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom na vykonanie posúdenia vhodnosti.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

10. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa štandardných formulárov, vzorov a postupov na poskytovanie informácií uvedených v odseku 2.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 91c
Kritériá vhodnosti a posudzovanie osôb zastávajúcich kľúčové funkcie subjektmi

1. Subjekty uvedené v článku 91 ods. 1 nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby osoby zastávajúce kľúčové funkcie mali dobrú povesť, boli čestné a bezúhonné a mali vedomosti, zručnosti a skúsenosti potrebné na nepretržité vykonávanie svojich povinností.

2. Ak subjekty na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 dospejú k záveru, že daná osoba nespĺňa požiadavky stanovené v uvedenom odseku, nevymenujú túto osobu za osobu zastávajúcu kľúčovú funkciu. Subjekty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania tejto funkcie.

3. Subjekty zabezpečia, aby informácie o vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie zostali aktuálne. Subjekty na požiadanie oznámia tieto informácie príslušným orgánom.

Článok 91d
Posudzovanie vhodnosti zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa príslušnými orgánmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pred nástupom zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa na ich pozície posúdili, či spĺňajú kritériá vhodnosti stanovené v článku 91c ods. 1, ak títo vedúci zamestnanci alebo riaditeľ majú byť vymenovaní do funkcií v týchto subjektoch:

a)materská inštitúcia v EÚ, ktorá sa označuje ako veľká inštitúcia;

b)materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá sa označuje ako veľká inštitúcia;

c)ústredný orgán, ktorý sa označuje ako veľká inštitúcia alebo ktorý dohliada na veľké inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené;

d)samostatná inštitúcia v EÚ, ktorá sa označuje ako veľká inštitúcia;

e)príslušná dcérska spoločnosť.

2. Na účely posúdenia vhodnosti zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa uvedených v odseku 1 subjekty uvedené v uvedenom odseku po dokončení interného posúdenia vhodnosti bez zbytočného odkladu predložia príslušným orgánom úvodnú žiadosť dotknutej osoby. K žiadosti musia byť priložené všetky informácie a dokumentácia, ktoré príslušné orgány potrebujú na účinné posúdenie vhodnosti.

3. Príslušné orgány do dvoch pracovných dní písomne potvrdia prijatie žiadosti a dokumentácie požadovanej v súlade s odsekom 2.

Príslušné orgány posúdia vhodnosť zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa do 80 pracovných dní („lehota na posúdenie“) odo dňa písomného potvrdenia uvedeného v prvom pododseku.

4. Príslušné orgány, ktoré od subjektov uvedených v odseku 1 požadujú dodatočné informácie alebo dokumentáciu vrátane rozhovorov alebo vypočutí, môžu predĺžiť lehotu na posúdenie najviac o 40 pracovných dní. Lehota na posúdenie však nesmie presiahnuť 120 pracovných dní. Žiadosť o dodatočné informácie alebo dokumentáciu sa podáva písomne a musí byť konkrétna. Subjekty uvedené v odseku 1 potvrdia prijatie žiadosti o dodatočné informácie alebo dokumentáciu do dvoch pracovných dní a poskytnú požadované dodatočné informácie alebo dokumentáciu do 10 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia žiadosti od príslušných orgánov.

5. Hneď ako sú subjektom uvedeným v odseku 1 alebo príslušnému členovi riadiaceho orgánu známe akékoľvek nové skutočnosti alebo iné záležitosti, ktoré môžu ovplyvniť vhodnosť člena riadiaceho orgánu, subjekty uvedené v uvedenom odseku o tom bez zbytočného odkladu informujú relevantné príslušné orgány.

6. Ak zamestnanci vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančný riaditeľ nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 91c ods. 1, alebo ak subjekty uvedené v odseku 1 tohto článku nedodržiavajú povinnosti a lehoty stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci s cieľom:

a)zabrániť takýmto vedúcim alebo riaditeľovi vo výkone ich funkcií;

b)odvolať takýchto vedúcich alebo riaditeľa;

c)požadovať od subjektov uvedených v odseku 1, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli títo vedúci alebo riaditeľ vhodní na predmetnú pozíciu.

7. Orgán EBA na účely tohto článku vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia informácie alebo sprievodné dokumenty, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom na vykonanie posúdenia vhodnosti.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa štandardných formulárov, vzorov a postupov na poskytovanie informácií uvedených v odseku 2.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

9. Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktoré uľahčia vykonávanie a jednotné uplatňovanie procesných požiadaviek stanovených v článkoch 91a až 91d tejto smernice a uplatňovanie právomocí a opatrení, ktoré majú prijať uvedené príslušné orgány uvedené v článku 91b ods. 7 a článku 91d ods. 6 tejto smernice. Orgán EBA vydá tieto usmernenia do [Úrad pre publikácie – vložte dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].“;

22.článok 92 sa mení takto:

a)v odseku 2 sa písmená e) a f) nahrádzajú takto:

„e)pracovníci s funkciami vnútornej kontroly sú nezávislí od nimi kontrolovaných obchodných útvarov, majú primerané právomoci a sú odmeňovaní podľa dosiahnutých cieľov spojených s ich funkciami, a to nezávisle od výkonnosti nimi kontrolovaných obchodných oblastí;

f)na odmeňovanie vedúcich zamestnancov vo funkciách vnútornej kontroly priamo dohliada výbor pre odmeňovanie uvedený v článku 95, alebo ak taký výbor nebol zriadený, riadiaci orgán vo svojej dozornej funkcii;“;

b)v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)zamestnancov s riadiacou zodpovednosťou za funkcie vnútornej kontroly inštitúcie alebo významné obchodné útvary;“;

23.článok 94 sa mení takto:

a)v odseku 1 písm. g) bode ii) sa piata zarážka nahrádza takto:

„–inštitúcia bezodkladne informuje príslušný orgán o rozhodnutiach prijatých svojimi akcionármi, vlastníkmi alebo spoločníkmi vrátane akéhokoľvek schváleného vyššieho maximálneho pomeru podľa prvého pododseku tohto bodu, pričom príslušné orgány použijú získané informácie na referenčné porovnanie postupov inštitúcií v tomto ohľade. Príslušné orgány poskytnú orgánu EBA referenčné hodnoty a orgán EBA ich zverejní na súhrnnom základe domovského členského štátu v spoločnom formáte podávania správ. Orgán EBA môže vypracovať usmernenia na uľahčenie uplatňovania tejto zarážky a na zabezpečenie konzistentnosti získaných informácií;“;

b)v odseku 2 treťom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)riadiaca zodpovednosť a funkcie vnútornej kontroly;“;

c)v odseku 3 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)inštitúciu, ktorá nie je veľkou inštitúciou a ktorej hodnota aktív sa v priemere a na individuálnom základe v súlade s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 rovná alebo je nižšia ako 5 miliárd EUR počas štvorročného obdobia bezprostredne predchádzajúceho bežnému finančnému roku;“;

24.v článku 98 sa dopĺňa tento odsek 9:

„9. Preskúmanie a hodnotenie vykonané príslušnými orgánmi musí zahŕňať posúdenie procesov riadenia a správy a riadenia rizík inštitúcií pri riešení environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia, ako aj expozícií inštitúcií voči environmentálnym, sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia. Pri určovaní primeranosti procesov a expozícií inštitúcií príslušné orgány zohľadňujú obchodné modely týchto inštitúcií.“;

25.v článku 100 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3. Inštitúcie a akékoľvek tretie strany konajúce vo vzťahu k inštitúciám ako poradcovia sa zdržia činností, ktoré môžu narušiť stresové testovanie, ako sú referenčné porovnávanie, vzájomná výmena informácií, dohody o spoločnom správaní alebo optimalizácia ich údajov v stresových testoch. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné príslušné ustanovenia tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány majú všetky právomoci na zhromažďovanie informácií a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na odhalenie týchto činností.

4. Orgány EBA, EIOPA a ESMA vypracujú prostredníctvom spoločného výboru uvedeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 usmernenia na zabezpečenie toho, aby sa do stresového testovania environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia začlenili konzistentnosť, dlhodobé hľadiská a spoločné normy pre metodiky posúdenia. Stresové testovanie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia príslušnými orgánmi by sa malo začať faktormi súvisiacimi s klímou. Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru uvedeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 preskúmajú, ako môžu byť sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia začlenené do stresového testovania.“;

26.článok 104 sa mení takto:

a)odsek 1 sa mení takto:

i)úvodná veta sa nahrádza takto:

„Príslušné orgány majú na účely článku 97, článku 98 ods. 4, 5 a 9, článku 101 ods. 4 a článku 102 tejto smernice a na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 575/2013 aspoň tieto právomoci:“;

ii)dopĺňa sa toto písmeno m):

„m)vyžadovať od inštitúcií, aby znížili riziká vyplývajúce z nesúladu inštitúcií s príslušnými politickými cieľmi Únie a širšími trendmi transformácie týkajúcimi sa environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a to aj prostredníctvom úprav ich obchodných modelov, stratégií riadenia a správy a riadenia rizík.“;

b)dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať, ako môžu príslušné orgány zistiť, že riziká úpravy ocenenia pohľadávok (CVA) inštitúcií uvedené v článku 381 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 predstavujú nadmerné riziko pre zdravie uvedených inštitúcií.“;

27.článok 104a sa mení takto:

a)v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa vyžadujú dodatočné vlastné zdroje na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky, na ktoré sa dostatočne nevzťahuje článok 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány určia úroveň dodatočných vlastných zdrojov požadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku, s výnimkou jeho piateho pododseku, a príslušnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“;

b)dopĺňajú sa tieto odseky 6 a 7:

„6. Ak inštitúcia začne byť viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, platí nasledovné:

a)nominálna hodnota dodatočných vlastných zdrojov požadovaných príslušným orgánom inštitúcie v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a) na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nezvýši v dôsledku toho, že sa pre inštitúcie stane záväzná spodná hranica pre výstupné hodnoty;

b)príslušný orgán inštitúcie bez zbytočného odkladu a najneskôr do dátumu ukončenia nasledujúceho procesu preskúmania a hodnotenia preskúma dodatočné vlastné zdroje, ktoré požaduje od inštitúcie v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a), a odstráni všetky časti, na základe ktorých by dochádzalo k dvojnásobnému započítaniu rizík, na ktoré sa už plne vzťahuje skutočnosť, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty.

Na účely tohto článku a článkov 131 a 133 tejto smernice sa inštitúcia považuje za viazanú spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, keď celková hodnota rizikovej expozície inštitúcie vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 presahuje jej celkovú hodnotu rizikovej expozície bez spodnej hranice vypočítanú v súlade s článkom 92 ods. 4 uvedeného nariadenia.

7. Na účely odseku 2, pokiaľ je inštitúcia viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, príslušný orgán inštitúcie neuloží požiadavku na dodatočné vlastné zdroje, na základe ktorej by dochádzalo k dvojnásobnému započítaniu rizík, na ktoré sa už plne vzťahuje skutočnosť, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty.“;

28.v článku 106 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty poveria príslušné orgány, aby od inštitúcií požadovali:

a)uverejnenie informácií uvedených v ôsmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 častejšie ako raz ročne a aby určili termíny na predkladanie informácií o zverejnení veľkými a inými inštitúciami orgánu EBA na ich zverejnenie na centralizovanom webovom sídle EBA;

b)používanie konkrétnych médií a umiestnenie publikácií inde, než na webovom sídle orgánu EBA, na centralizované zverejňovanie alebo účtovné závierky inštitúcií.“;

29.článok 121 sa nahrádza takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uplatniteľné na finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť schválenú v súlade s článkom 21a ods. 1, členské štáty vyžadujú, aby členovia riadiaceho orgánu finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti mali dostatočne dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1, na plnenie týchto povinností, pričom sa zohľadňuje osobitná úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti“.

30.v hlave VII kapitole 3 sa vkladá tento oddiel 0:

„Oddiel 0

Uplatňovanie tejto kapitoly na skupiny investičných spoločností

Článok 110a

Rozsah uplatňovania na skupiny investičných spoločností

Táto kapitola sa vzťahuje na skupiny investičných spoločností vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033*, ak aspoň jedna investičná spoločnosť v tejto skupine podlieha nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 podľa článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/2033*14.

Táto kapitola sa nevzťahuje na skupiny investičných spoločností, v rámci ktorých žiadna investičná spoločnosť v tejto skupine nepodlieha nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 podľa článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/2033.;

______

*14 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).“;

31.článok 131 sa mení takto:

a)v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak sa O-SII stanú viazané spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, ich príslušný alebo prípadne určený orgán preskúma požiadavku na vankúš inštitúcií pre O-SII, aby sa ubezpečil, že jeho kalibrácia zostáva primeraná.“;

b)v odseku 5a sa druhý pododsek nahrádza takto:

„ESRB v lehote šiestich týždňov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 7 tohto článku predloží Komisii stanovisko k tomu, či sa vankúš pre O-SII považuje za primeraný. Orgán EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa vankúša v súlade s článkom 16a ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

c)v odseku 15 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak by súčet miery vankúša na krytie systémového rizika vypočítanej na účely článku 133 ods. 10, 11 alebo 12 a miery vankúša pre O-SII alebo miery vankúša pre G-SII, ktorý sa vzťahuje na tú istú inštitúciu, bol vyšší ako 5 %, uplatňuje sa postup stanovený v odseku 5a tohto článku. Ak na účely tohto odseku rozhodnutie o stanovení vankúša na krytie systémového rizika, vankúša pre O-SII alebo vankúša pre G-SII vedie k zníženiu alebo nevedie k žiadnej zmene v porovnaní s ktoroukoľvek z predtým stanovených sadzieb, postup stanovený v odseku 5a tohto článku sa neuplatňuje.“;

32.článok 133 sa mení takto:

a)odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Každý členský štát zabezpečí, aby bolo možné stanoviť vankúš na krytie systémového rizika vlastného kapitálu Tier 1 pre finančný sektor alebo jeden alebo viacero podsúborov tohto sektora na všetky expozície alebo ich podsúbor, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, s cieľom predchádzať a zmierniť makroprudenciálne alebo systémové riziká, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a články 130 a 131 tejto smernice, v zmysle rizika narušenia finančného systému s potenciálom vážnych negatívnych dôsledkov pre finančný systém a reálnu ekonomiku v konkrétnom členskom štáte.“;

b)vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Ak je inštitúcia viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, uplatňujú sa tieto požiadavky:

a)výška kapitálu CET1, ktorý musí mať v súlade s prvým pododsekom, je obmedzená touto sumou:

kde:

ET = celková hodnota rizikovej expozície inštitúcie bez spodnej hranice vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013“;

Ei = zdola neohraničená hodnota rizikovej expozície inštitúcie pre podsúbor expozícií i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

rT, ri = rT a ri, ako sú vymedzené v prvom pododseku.

b)príslušný alebo prípadne určený orgán bez zbytočného odkladu preskúma kalibráciu miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika, aby sa zabezpečilo, že zostanú primerané a že sa v nich dvojnásobne nezapočítajú riziká, na ktoré sa už vzťahuje skutočnosť, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty.

Výpočet v písmene a) sa uplatňuje dovtedy, kým určený orgán nedokončí revíziu stanovenú v písmene b) a nezverejní nové rozhodnutie o kalibrácii miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika v súlade s postupom uvedeným v tomto článku. Od tohto momentu sa horná hranica uvedená v písmene a) prestane uplatňovať.“;

c)v odseku 8 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)vankúš na krytie systémového rizika sa nemá použiť na riešenie žiadneho z týchto rizík:

i)riziká, na ktoré sa vzťahujú články 130 a 131;

ii)riziká, na ktoré sa plne vzťahuje výpočet stanovený v článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“;

d)v odseku 9 sa dopĺňa toto písmeno g):

„g)ako výpočet stanovený v článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ovplyvňuje kalibráciu miery alebo prípadne mier vankúša na krytie systémového rizika, ktoré má príslušný orgán alebo prípadne určený orgán v úmysle stanoviť.“;

e)odseky 11 a 12 sa nahrádzajú takto:

„11. Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika na úrovni vyššej ako 3 % a najviac 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo určený orgán členského štátu, ktorý daný vankúš stanovuje, požiada Komisiu a ESRB v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o stanoviská.

ESRB v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia podľa odseku 9 predloží Komisii stanovisko k otázke, či sa miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika považujú za primerané. Komisia v lehote dvoch mesiacov od doručenia oznámenia, so zreteľom na posúdenie ESRB, poskytne svoje stanovisko, či sa domnieva, že miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika nemajú neprimerané nepriaznivé účinky na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii, a nepredstavuje ani nevytvára tak prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu.

Ak je stanovisko Komisie záporné, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán členského štátu, ktorý stanovuje uvedený vankúš na krytie systémového rizika, postupuje v súlade s týmto stanoviskom alebo uvedie dôvody, pre ktoré tak neurobí.

Ak je jedna alebo viacero inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, výbor ESRB a Komisia vo svojich stanoviskách posúdia aj to, či sa miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika uplatňované na tieto inštitúcie považujú za vhodné.

Ak orgány dcérskej a materskej spoločnosti nesúhlasia s mierou alebo mierami vankúša na krytie systémového rizika, ktorý sa vzťahuje na danú inštitúciu, a ak je stanovisko Komisie aj výboru ESRB záporné, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán môže postúpiť záležitosť orgánu EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Prijatie rozhodnutia o stanovení miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre tieto expozície sa odloží dovtedy, kým orgán EBA neprijme rozhodnutie.

Na účely tohto odseku sa uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanoveného v inom členskom štáte v súlade s článkom 134 nezapočítava do prahovej hodnoty uvedenej v prvom pododseku tohto odseku.

12. Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktorý sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán pred tým, ako vankúš na krytie systémového rizika začne uplatňovať, požiada Komisiu o povolenie.

ESRB do šiestich týždňov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9 tohto článku predloží Komisii stanovisko k tomu, či sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za primeraný. Orgán EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 16a ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a to do šiestich týždňov od doručenia oznámenia.

Komisia do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9, zohľadňujúc prípadné posúdenia ESRB a EBA a pokiaľ je presvedčená, že miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika nevedú k neprimeraným nepriaznivým účinkom na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii, a nepredstavujú ani nevytvárajú tak prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu, prijme akt, ktorým sa príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oprávňuje na prijatie navrhovaného opatrenia.

33.článok 142 sa mení takto:

a)v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)plán a časový harmonogram na zvýšenie vlastných zdrojov s cieľom splniť v celom rozsahu požiadavku na kombinovaný vankúš alebo prípadne požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky;“;

b)odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušný orgán posúdi plán na zachovanie kapitálu a schváli ho len vtedy, ak sa domnieva, že v prípade realizácie tohto plánu možno odôvodnene očakávať zachovanie alebo získanie dostatočného kapitálu, aby inštitúcia mohla splniť svoju požiadavku na kombinovaný vankúš alebo prípadne požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky v lehote, ktorú príslušný orgán považuje za primeranú.“;

c)v odseku 4 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)uplatní svoje právomoci podľa článku 102, t. j. uloží prísnejšie obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania výnos, než sú tie, ktoré sa vyžadujú v článku 141, prípadne v článku 141b.“;

34.v článku 161 sa vypúšťa odsek 3.

Článok 2

Zmeny smernice 2014/59/EÚ

Smernica 2014/59/EÚ*15 sa mení takto:

1.v článku 27 sa dopĺňajú tieto odseky 6, 7 a 8:

„6. Keď sú noví členovia riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu vymenovaní podľa tohto článku a článku 28 tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonali posúdenie členov riadiaceho orgánu podľa článku 91b ods. 1 smernice 2013/36/EÚ a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie podľa článku 91d ods. 1 uvedenej smernice, a to až potom, ako sa ujmú svojej funkcie.

Článok 91a ods. 2 a článok 91c ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa neuplatňujú na vymenovanie nových členov riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu uvedených v prvom pododseku.

7. Príslušné orgány zabezpečia, aby posúdenia uvedené v odseku 6 vykonali bez zbytočného odkladu. Posúdenia dokončia najneskôr do 20 pracovných dní odo dňa, keď dostanú oznámenie o vymenovaní.

8. Príslušné orgány bez zbytočného odkladu informujú orgán pre riešenie krízových situácií o výsledku posúdení uvedených v odseku 6.“;

2.v článku 34 sa dopĺňajú tieto odseky 7, 8 a 9:

„7. Keď sú noví členovia riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu vymenovaní podľa tohto článku a článku 63 tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonali posúdenie členov riadiaceho orgánu podľa článku 91b ods. 1 smernice 2013/36/EÚ a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie podľa článku 91d ods. 1 uvedenej smernice, a to až potom, ako sa ujmú svojej funkcie.

Článok 91a ods. 2 a článok 91c ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa neuplatňujú na vymenovanie nových členov riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu uvedených v prvom pododseku.

Prvý a druhý pododsek sa vzťahujú aj na posúdenie členov riadiaceho orgánu preklenovacej inštitúcie vymenovaných podľa článku 41 hneď po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií.

8. Príslušné orgány zabezpečia, aby posúdenia uvedené v odseku 7 vykonali bez zbytočného odkladu. Posúdenia dokončia najneskôr do 20 pracovných dní odo dňa, keď dostanú oznámenie o vymenovaní.

9. Príslušné orgány bez zbytočného odkladu informujú orgán pre riešenie krízových situácií o výsledku posúdení uvedených v odseku 7.“;

_______

*15 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

Článok 3

Transpozícia

1.Členské štáty najneskôr do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 1 deň od dátumu transpozície tejto pozmeňujúcej smernice].

Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami uvedenými v článku 1 bode 8 o prudenciálnom dohľade nad pobočkami z tretích krajín sa však uplatňujú od [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice].

Odchylne od predchádzajúceho pododseku členské štáty uplatňujú ustanovenia o podávaní správ o pobočkách z tretích krajín uvedené v hlave VI kapitole 1 oddiele II pododdiele 4 smernice 2013/36/EÚ, vložené touto smernicou, od dátumu uplatňovania stanoveného v druhom pododseku tohto článku.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) COM(2021) 664.

(2) Členmi BCBS sú centrálne banky a orgány bankového dohľadu z 28 jurisdikcií sveta. Spomedzi členských štátov EÚ sú členmi BCBS Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Španielsko a Taliansko, ako aj Európska centrálna banka. Európska komisia a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) sa zúčastňujú na zasadnutiach BCBS ako pozorovatelia.

(3) Konsolidovaný rámec Bazilej III je dostupný na adrese https://www.bis.org/bcbs/publ/d462.htm .

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 321, 26.6.2013, s. 6).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012.

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu.

(8) Pozri https://www.bis.org/publ/bcbs189.htm .

(9) Úprava ocenenia pohľadávok je účtovná úprava ceny derivátu s cieľom zohľadniť kreditné riziko protistrany.

(10) Toto boli jediné významné zmeny časti štandardov, ktoré sa zaoberajú kapitálovými požiadavkami založenými na rizikách, zavedené v rámci prvej fázy reformy Bazilej III.

(11) Minimálna požiadavka na limity veľkej majetkovej angažovanosti už bola súčasťou právnych predpisov Únie, ale v rámci bazilejských štandardov išlo o novinku.

(12) Konkrétnejšie vankúš na zachovanie kapitálu (CCB), proticyklický kapitálový vankúš (CCyB), vankúš na krytie systémového rizika (SRB) a kapitálové vankúše pre globálne a iné systémovo významné banky (v uvedenom poradí G-SII a O-SII).

(13) Tento prvý súbor reforiem bol zavedený aj vo väčšine jurisdikcií na celom svete, ako vidno v 18. správe o pokroku pri prijímaní bazilejského regulačného rámca uverejnenej v júli 2020 (pozri https://www.bis.org/bcbs/publ/d506.htm ).

(14) Pozri https://ec.europa.eu/info/publications/200428-banking-package-communication_en .

(15) Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32020R0873&from=SK .

(16) Úplný zoznam týchto opatrení zostavil výbor ESRB, pozri Politické opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu COVID-19 .

(17) ECB vo svojej analýze zraniteľnosti voči COVID-19 uverejnenej v júli 2020 ukázala, že najväčšie banky eurozóny budú dostatočne kapitalizované, aby odolali krátkodobej hlbokej recesii, a že počet bánk s nedostatočnými kapitálovými zdrojmi bude v prípade závažnejšej recesie obmedzený (pozri https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2020/html/ssm.pr200728_annex~d36d893ca2.en.pdf ).

(18) Pozri https://www.bis.org/bcbs/publ/d424.htm .

(19) Pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/SPEECH_19_6269 .

(20) Konkrétnejšie začiatok uplatňovania bol odložený na 1. januára 2023 a uplatňovanie konečných prvkov reformy v plnom rozsahu na 1. januára 2028.

(21) Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1588580774040&uri=CELEX:52019DC0640 .

(22) Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2021:550:FIN .

(23) Pozri COM(2021) 390 final.

(24) Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018DC0097 .

(25) Pozri https://ec.europa.eu/info/publications/sustainable-finance-high-level-expert-group_en .

(26) EBA/REP/2021/20. V smernici CRD sa vyžaduje, aby orgán EBA podával správy o regulačnej arbitráži vyplývajúcej zo súčasného rozdielneho zaobchádzania s pobočkami z tretích krajín. V tejto správe sa hodnotia vnútroštátne režimy týkajúce sa pobočiek z tretích krajín a potvrdzuje sa, že pretrvávajú výrazné rozdiely v zaobchádzaní s týmito pobočkami na vnútroštátnej úrovni a v stupni zapojenia hostiteľského orgánu dohľadu.

(27) Príslušné články zmluvy, ktorými sa Únii priznáva právo prijímať opatrenia, sa týkajú slobody usadiť sa (najmä článok 53 ZFEÚ), slobody poskytovať služby (článok 59 ZFEÚ) a aproximácie pravidiel, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu (článok 114 ZFEÚ).

(28) Pozri https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12015-Alignment-EU-rules-on-capital-requirements-to-international-standards-prudential-requirements-and-market-discipline-/public-consultation_sk .

(29) Pozri https://ec.europa.eu/info/consultations/finance-2018-basel-3-finalisation_en .

(30) Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vo svojej správe uverejnenej v decembri 2020 uviedol vplyvy na rovnakú vzorku 99 bánk, ale na základe údajov za 2. štvrťrok 2018, ktoré boli použité v predchádzajúcej analýze vplyvu. Od 2. štvrťroka 2018 do 4. štvrťroka 2019 sa celkový nárast minimálnych kapitálových požiadaviek znížil o viac ako päť percentuálnych bodov (t. j. z +24,1 % na +18,5 %), pričom nedostatok kapitálu v týchto bankách sa znížil o viac ako polovicu (zo 109,5 mld. EUR na 52,2 mld. EUR).

(31) SWD(2021) 321 (RIA). Posúdenie vplyvu nezahŕňalo posúdenie návrhu o pobočkách z tretích krajín, keďže správa orgánu EBA, z ktorej analýza vychádza, bola vydaná 23. júna 2021. Posúdenie vplyvu návrhu na základe správy orgánu EBA bolo zahrnuté do tejto dôvodovej správy ako súčasť časti týkajúcej sa pobočiek z tretích krajín.

(32) Pozri https://www.eba.europa.eu/regulation-and-policy/internal-governance/joint-esma-and-eba-guidelines-on the-assessment-of-the-suitability-of-members-of-the-management-body . Pozri https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/ssm.fap_guide_201705_rev_201805.sk.pdf .

(33) Táto časť je založená na správe orgánu EBA o zaobchádzaní s pobočkami z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva členských štátov z 23. júna 2021 [ Report on third country branches.docx (europa.eu) ].

(34) Táto metrika sa určuje pomocou konsolidovaných bankových údajov CBD2, ktoré sa týkajú údajov zverejnených ECB, pokiaľ ide o „Domáce bankové skupiny a samostatné banky, zo zahraničia (EÚ a mimo EÚ) kontrolované dcérske spoločnosti a pobočky kontrolované zo zahraničia (EÚ a mimo EÚ)“ za december 2019.

(35) Vzťahujú sa na všetky činnosti uvedené v prílohe I k smernici CRD, keď ich vykonávajú úverové inštitúcie, na poskytovanie investičných služieb vo veľkom rozsahu, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b), a na poskytovanie hlavných bankových činností (uvedených v bodoch 1 až 3 a 6) podnikom z tretej krajiny.

(36) Podľa odôvodnenia 19 smernice CRD: „Pobočky úverových inštitúcií s povolením udeleným v tretích krajinách by nemali požívať slobodu poskytovať služby v zmysle druhého odseku článku 49 zmluvy ani slobodu usadiť sa v členských štátoch iných než tých, v ktorých boli založené“. Pobočka z tretej krajiny môže poskytovať cezhraničné investičné služby len profesionálnym klientom a spôsobilým protistranám, ak tieto služby poskytujú pobočky s povolením podľa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi, a v prípade, ak bolo prijaté rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 47 ods. 3 nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi (pozri prílohu 3). Nebolo však prijaté žiadne rozhodnutie o rovnocennosti a v blízkej budúcnosti sa ani neplánuje.

(37) Namiesto prvého nastavenia požiadavky piliera 2 ako nominálnej hodnoty, ktorá sa následne vyjadrí ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície, aby sa zmestila do celkovej kapitálovej štruktúry.

(38) V tejto súvislosti by sa riziko modelu malo chápať ako riziko, že požiadavka na vlastné zdroje vypočítaná pomocou interných modelov nebude úmerná riziku spojenému s expozíciou, pre ktorú sa požiadavka počíta.

(39) Spodná hranica pre výstupné hodnoty sa stane pre inštitúciu záväznou, keď „zdola ohraničená“ celková hodnota rizikovej expozície inštitúcie (t. j. celková hodnota rizikovej expozície vypočítaná so zohľadnením spodnej hranice pre výstupné hodnoty) je vyššia ako jej „zdola neohraničená“ celková hodnota rizikovej expozície (t. j. celková hodnota rizikovej expozície vypočítaná bez zohľadnenia spodnej hranice pre výstupné hodnoty). Ďalšie podrobnosti o fungovaní spodnej hranice pre výstupné hodnoty sú uvedené v dôvodovej správe k nariadeniu, ktorým sa mení nariadenie CRR.

(40) V prípade požiadaviek piliera 2 bude mať oznámenie formu listu príslušného orgánu inštitúcii pod dohľadom, ktorý bude obsahovať výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a novú požiadavku piliera 2 inštitúcie (samozrejme v prípade, že sa nezistí dvojité započítanie, požiadavka piliera 2 sa nezmení). V prípade požiadavky piliera 2 bude mať oznámenie formu nového rozhodnutia príslušného alebo prípadne určeného orgánu o primeranej kalibrácii miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika.

(41) Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(42) Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(43) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(45) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(46) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).

(48) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(49) COM(2019) 640 final.

(50) Sieť bola založená na parížskom samite Jedna planéta 12. decembra 2017 a ide o skupinu centrálnych bánk a orgánov dohľadu, ktoré chcú na dobrovoľnej báze šíriť najlepšie postupy a prispievať k rozvoju životného prostredia a riadeniu rizík súvisiacich s klímou vo finančnom sektore a mobilizovať tradičné financovanie s cieľom podporiť prechod na udržateľné hospodárstvo.

(51) COM(2021) 390 final, 6.7.2021.

(52) Oznámenie Komisie COM(2021) 568 final, 14.7.2021, ktoré zahŕňa tieto návrhy Komisie: COM(2021) 562 final, COM(2021) 561 final, COM(2021) 564 final, COM(2021) 563 final, COM(2021) 556 final, COM(2021) 559 final, COM(2021) 558 final, COM(2021) 557 final, COM(2021) 554 final, COM(2021) 555 final, COM(2021) 552 final.