EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli21. 4. 2021

COM(2021) 205 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Podpora európskeho prístupu k umelej inteligencii

 
Oznámenie: Podpora európskeho prístupu k umelej inteligencii

1.Úvod

Umelá inteligencia bude mať v nadchádzajúcich desaťročiach obrovský vplyv na to, ako budú ľudia žiť a pracovať. Táto úvaha je základom európskej stratégie pre umelú inteligenciu, ktorá odštartovala v apríli 2018 a bola už aj potvrdená. Potenciálne prínosy umelej inteligencie pre spoločnosť sú mnohoraké, či už ide o menšie znečistenie, menej obetí dopravných nehôd, lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí, alebo o lepšie vzdelávanie a viac spôsobov zapojenia občanov do demokratických procesov, o rýchlejšie rozhodovanie súdov, účinnejší boj proti terorizmu a trestnej činnosti, či už na internete alebo mimo neho, ako aj o posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Umelá inteligencia prejavila svoj potenciál tým, že prispela k boju proti ochoreniu COVID-19, pomohla predpovedať geografické šírenie tejto choroby, diagnostikovať infekciu snímkami z počítačovej tomografie a vyvinúť prvé vakcíny a lieky proti vírusu. Predovšetkým však umelá inteligencia preukázala všestrannosť, ktorej sa môže vyrovnať len zopár iných technológií. Používanie umelej inteligencie zároveň so sebou prináša určité riziká, ako napríklad potenciálne vystavenie ľudí, a to aj detí 1 , zásadným chybám, ktoré môžu ohroziť základné práva a bezpečnosť, ako aj naše demokratické procesy.

Vzhľadom na rýchly technologický rozvoj umelej inteligencie a globálny politický kontext, v ktorom čoraz viac krajín výrazne investuje do umelej inteligencie, musí EÚ konať ako jeden celok, aby využila mnohé príležitosti a riešila výzvy spojené s umelou inteligenciou nadčasovým spôsobom. Od spustenia európskej stratégie pre umelú inteligenciu v apríli 2018 2 sa Komisia v rámci svojej politiky sústredila na dva aspekty: vytvoriť z EÚ centrum umelej inteligencie na svetovej úrovni a zároveň zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia zameriavala na človeka a bola dôveryhodná. V Bielej knihe o umelej inteligencii 3 , ktorú Komisia uverejnila vo februári 2020, sa stanovuje jasná vízia pre umelú inteligenciu v Európe: ekosystém excelentnosti a ekosystém dôvery pre umelú inteligenciu.

Terajší balík opatrení v oblasti umelej inteligencie predstavuje kľúčový míľnik v oboch politických rozmeroch. Komisia predkladá návrh regulačného rámca pre umelú inteligenciu, ako aj revidovaný koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie, aby podporila jej rozvoj a riešila potenciálne vysoké riziká, ktoré umelá inteligencia predstavuje pre bezpečnosť a základné práva.

2.Dva aspekty umelej inteligencie: príležitosti a riziká

Európska únia vzhľadom na potenciál umelej inteligencie podporuje jej rozvoj a zavádzanie. Komisia plánuje investovať do umelej inteligencie prostredníctvom programov Digitálna Európa a Horizont Európa 1 miliardu EUR ročne a získať dodatočné investície zo súkromného sektora a od členských štátov, aby v priebehu tejto dekády dosiahli výšku 20 miliárd EUR ročne.

Posilniť európske schopnosti v oblasti umelej inteligencie je kľúčovým prvkom širšej stratégie, ktorej cieľom je pripraviť Európu na digitálny vek a premeniť nasledujúcich desať rokov na digitálnu dekádu, ako sa uvádza v digitálnom kompase 4 . Podpora inovácií založených na umelej inteligencii je úzko spojená s vykonávaním Európskej dátovej stratégie vrátane nedávneho návrhu aktu o správe údajov 5 , pretože umelá inteligencia môže prospievať len vtedy, ak má bezproblémový prístup k údajom. Najmä malé a stredné podniky budú potrebovať spravodlivý prístup k údajom, aby sa umožnilo široké uplatnenie umelej inteligencie v hospodárstve EÚ. Navrhovaný regulačný rámec pre umelú inteligenciu pôjde ruka v ruke s uplatniteľnými právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov, a najmä s revíziou smernice o strojových zariadeniach 6 , v ktorej sa okrem iného riešia bezpečnostné riziká nových technológií vrátane rizík vyplývajúcich zo spolupráce ľudí a robotov či kybernetických rizík s bezpečnostnými dôsledkami, ako aj autonómnych strojov. Rámec zároveň dopĺňa Stratégiu EÚ pre bezpečnostnú úniu, novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti 7 , akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 8 a nedávno navrhnutý akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch 9 , ako aj akčný plán pre európsku demokraciu 10 . Navrhovaný rámec budú napokon dopĺňať právne predpisy na prispôsobenie únijného rámca zodpovednosti, napríklad revízia smernice o zodpovednosti za výrobky, s cieľom riešiť otázky zodpovednosti súvisiace s novými technológiami vrátane umelej inteligencie, a revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

Európa vďaka novoprijatému Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude môcť zvýšiť svoje ambície a stať sa pri zavádzaní umelej inteligencie priekopníkom. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý bude ústredným prvkom plánu európskej obnovy, poskytne bezprecedentnú sumu 672,5 miliardy EUR vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií členských štátov v kľúčových prvých rokoch obnovy. Najmenej 20 % dostupných finančných prostriedkov sa vyčlení na opatrenia na podporu digitálnej transformácie, čo v životnom cykle Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 11 predstavuje až 134 miliárd EUR.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti možno využiť na zvýšenie investícií členských štátov do umelej inteligencie a na podporu popredných výskumných, inovačných a testovacích kapacít, aby zrýchlený vývoj a využívanie umelej inteligencie mohli prispieť k hospodárskemu a sociálnemu oživeniu a z dlhodobého hľadiska mohli zlepšiť konkurencieschopnosť. Keďže financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa poskytne popri programoch Digitálna Európa a Horizont Európa, ako aj nad rámec značného finančného krytia inovácií v rámci programov politiky súdržnosti, je táto príležitosť o to väčšia.

Umelá inteligencia a iné digitálne technológie môžu prispieť k udržateľnej obnove po pandémii COVID-19 vzhľadom na svoj potenciál zvyšovať produktivitu vo všetkých hospodárskych odvetviach, vytvárať nové trhy a prinášať obrovské príležitosti pre hospodársky rast v Európe. Technológie umelej inteligencie pomáhajú optimalizovať priemyselné procesy, posilňujú ich odolnosť, efektívnosť a ekologickosť a umožňujú inovatívne samoučenie a riešenia v reálnom čase, od prediktívnej údržby po kolaboratívne roboty, či od digitálnych dvojčiat až po rozšírenú realitu. Očakáva sa, že nové podnikateľské príležitosti a zvýšená hospodárska dynamika vytvoria nové pracovné príležitosti a budú prevažovať nad možnou stratou pracovných miest. Umelá inteligencia môže asistenčnými a podpornými riešeniami prispieť k väčším príležitostiam pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí, aby mohli viesť nezávislý život 12 . Umelá inteligencia má okrem toho potenciál zohrávať významnú úlohu pri informovaní občanov a posilňovaní iniciatív na ich zapájanie.

Posilnenie kapacít v oblasti umelej inteligencie pomôže vybudovať väčšiu odolnosť voči budúcim otrasom, keďže európske spoločnosti budú mať dostatočné odborné znalosti na rýchle uplatňovanie umelej inteligencie na nové výzvy. Umelá inteligencia môže okrem toho významne prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody tým, že pomôže priemyslu, podnikom, orgánom verejnej moci a občanom prijímať udržateľnejšie rozhodnutia na začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do energetického systému prostredníctvom inteligentnejšieho riadenia prenosových a prepravných sietí alebo na zníženie emisií skleníkových plynov, napríklad prostredníctvom inteligentnej mobility, optimalizovaného využívania zdrojov či presného poľnohospodárstva.

Umelá inteligencia môže významne prispieť k cieľom Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu. Môže byť strategickým nástrojom na odvrátenie súčasných hrozieb a na predvídanie budúcich rizík (vrátane hybridných hrozieb) a príležitostí. Umelá inteligencia môže pomôcť v boji proti trestnej činnosti a terorizmu a umožniť orgánom presadzovania práva držať krok s rýchlo sa vyvíjajúcimi technológiami, ktoré využívajú zločinci pri svojich aktivitách s presahom aj do zahraničia.

Vo využívaní prínosu umelej inteligencie môže Európa stavať na svojich silných stránkach, ktorými disponuje. Európa má vo svete vedúce postavenie v oblasti robotiky a konkurencieschopných priemyselných ekosystémov. Vďaka týmto prednostiam, čoraz výkonnejšej výpočtovej infraštruktúre (napr. vysokovýkonné počítače) a veľkým objemom verejných a priemyselných údajov dokáže budovať kapacity umelej inteligencie na poprednej svetovej úrovni, a to s podporou svojich excelentných výskumných centier a rastúceho počtu inovatívnych startupov. Členské štáty EÚ a Komisia budú združovať odborné znalosti, koordinovať svoje činnosti a spoločne mobilizovať ďalšie zdroje, aby tieto silné stránky dokázali zužikovať s dostupnými finančnými zdrojmi. Komisia na tento účel a na základe spolupráce, ktorú s členskými štátmi rozvíja od roku 2018, teraz predkladá revidovaný koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie.

Používanie umelej inteligencie zároveň vytvára riziká, ktoré treba riešiť. Určité charakteristiky umelej inteligencie, ako napríklad nepriehľadnosť mnohých algoritmov, ktoré sťažujú skúmanie príčinných vzťahov, predstavujú pre bezpečnosť a základné práva osobitné a potenciálne vysoké riziká, ktoré sa nedajú riešiť existujúcimi právnymi predpismi, alebo je v prípade týchto rizík uplatnenie existujúcej legislatívy náročné. Často sa napríklad nedá určiť, prečo systém umelej inteligencie dospel k danému výsledku. V dôsledku toho môže byť ťažké posúdiť a dokázať, či niekto nebol použitím systémov umelej inteligencie nespravodlivo znevýhodnený, napríklad pri rozhodovaní o prijatí do zamestnania alebo pracovnom povyšovaní, či pri žiadosti o dávky z verejného systému. Používanie systémov umelej inteligencie môže spôsobiť dotknutým ľuďom značné ťažkosti pri náprave chybných rozhodnutí. Rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore môže výrazne narúšať súkromie, pokiaľ nie je riadne regulované. Okrem toho nedostatočná odborná príprava a koncepcia systémov umelej inteligencie môžu viesť k závažným chybám, ktoré môžu ohroziť súkromie a zásadu nediskriminácie 13 . Roboty a inteligentné systémy založené na umelej inteligencii musia byť naprojektované a skonštruované tak, aby spĺňali rovnaké vysoké normy bezpečnosti a ochrany základných práv, ako sú normy v prípade tradičných technológií stanovené v európskych právnych predpisoch.

Európsky parlament a Európska rada v reakcii na tieto otázky v oblasti umelej inteligencie opakovane vyzývali na prijatie legislatívnych opatrení na zabezpečenie dobre fungujúceho vnútorného trhu so systémami umelej inteligencie, v rámci ktorého sa prínosy aj riziká umelej inteligencie budú náležite riešiť spôsobom, ktorý prejde skúškou času. Návrh regulačného rámca 14 pre umelú inteligenciu, ktorý predložila Komisia, predstavuje kľúčový krok na ceste k ochrane bezpečnosti a základných práv, a tým k zabezpečeniu dôvery v rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie.

Koordinovaný plán a návrh regulačného rámca sú súčasťou úsilia Európskej únie stať sa aktívnym hráčom na medzinárodných a multilaterálnych fórach v oblasti digitálnych technológií a globálnym lídrom v presadzovaní dôveryhodnej umelej inteligencie a zabezpečiť súlad medzi vonkajšími činnosťami EÚ a jej vnútornými politikami. Na svetovej scéne sa umelá inteligencia stala oblasťou strategického významu na priesečníku geopolitických aspektov, obchodných záujmov a bezpečnostných otázok. Krajiny na celom svete si osvojujú používanie umelej inteligencie, ktorá je vzhľadom na svoju užitočnosť a potenciál prostriedkom na dosiahnutie technického pokroku. Regulovanie umelej inteligencie je ešte len v ranom štádiu a pre EÚ je dôležité stáť v čele tvorby nových ambicióznych globálnych noriem, medzinárodných iniciatív 15 v oblasti normalizácie súvisiacich s umelou inteligenciou a rámcov spolupráce v súlade s multilaterálnym systémom založeným na pravidlách, ako aj s hodnotami, ktoré Únia zastáva. V súlade so spoločným oznámením o posilnení príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách 16 má EÚ v úmysle prehĺbiť partnerstvá, koalície a spojenectvá s tretími krajinami, najmä s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako aj s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami 17 . Takisto sa mieni zapojiť do tematickej spolupráce s inými krajinami a prejaviť svoj nesúhlas, ak budú tieto hodnoty ohrozené.

3.Míľnik na ceste k európskemu prístupu k umelej inteligencii

Balík, ktorý bol dnes zverejnený, je výsledkom trojročnej intenzívnej tvorby politík v oblasti umelej inteligencie na európskej úrovni. Po tom, ako Európska komisia v apríli 2018 zverejnila európsku stratégiu v oblasti umelej inteligencie, a po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami vypracovala expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu v apríli 2019 usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu 18 a v júli 2020 zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie. Okrem toho bola vytvorená Aliancia pre umelú inteligenciu 19 ako platforma pre približne 4 000 zainteresovaných strán na účely diskusií o technologických a spoločenských vplyvoch umelej inteligencie, ktoré vrcholia na každoročnom zhromaždení o umelej inteligencii. Zároveň prvý koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie 20 uverejnený v decembri 2018 predstavuje spoločný záväzok s členskými štátmi podporovať rozvoj a využívanie umelej inteligencie v Európe a koordinovať európske a vnútroštátne úsilie v oblasti umelej inteligencie.

Na základe prepojenia obidvoch týchto pracovných línií Komisia uverejnila svoju Bielu knihu o umelej inteligencii spolu so správou o aspektoch bezpečnosti a zodpovednosti v súvislosti s umelou inteligenciou, internetom vecí a robotikou 21 . V bielej knihe sa navrhlo niekoľko opatrení na podporu ekosystému excelentnosti, ktoré viedli k terajšej revízii koordinovaného plánu. Stanovili sa v nej aj politické možnosti budúceho regulačného rámca EÚ na zabezpečenie ekosystému dôvery v Európe, čím sa vytvára priestor pre dnešný návrh regulačného rámca pre umelú inteligenciu. Účasť na verejnej konzultácii o Bielej knihe o umelej inteligencii 22 , ktorá prebiehala od februára do júna 2020, bola široká a európski občania, členské štáty a zainteresované strany v nej mohli poskytnúť svoje podnety a podieľať sa na utváraní prístupu EÚ a politických možností pre umelú inteligenciu.

4.Na ceste k dôveryhodnosti: návrh regulačného rámca pre umelú inteligenciu

Ako sa uvádza v Bielej knihe o umelej inteligencii a vo veľkej miere to potvrdila aj následná verejná konzultácia, používanie umelej inteligencie vytvára určité špecifické vysoké riziká, na ktoré existujúce právne predpisy nestačia. Hoci na úrovni EÚ aj členských štátov už existuje pevný legislatívny rámec na ochranu základných práv 23 a zaistenie bezpečnosti 24 a práv spotrebiteľov 25 , najmä všeobecné nariadenie o ochrane údajov 26 a smernica o presadzovaní práva 27 , niektoré osobitné prvky technológií umelej inteligencie (napr. nepriehľadnosť) môžu sťažiť uplatňovanie a presadzovanie takýchto právnych predpisov a vytvárať vysoké riziká, ktoré si budú vyžadovať špecifickú regulačnú reakciu. Návrhom sa preto zavádza súbor harmonizovaných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na koncepciu, vývoj a používanie určitých vysokorizikových systémov umelej inteligencie, ako aj obmedzenia určitých použití systémov diaľkovej biometrickej identifikácie.

Získaním dôvery ľudí by plánované právne predpisy založené na riziku mali podporiť zavádzanie umelej inteligencie v celej Európe a posilniť európsku konkurencieschopnosť. Návrh Komisie preto sleduje dvojaký cieľ, a to primeraným spôsobom riešiť riziká spojené s konkrétnymi aplikáciami umelej inteligencie a podporiť zavádzanie umelej inteligencie. Navrhovaný právny rámec má byť nadčasový a priaznivý pre inovácie, a preto je koncipovaný tak, aby sa využíval len v úplne nevyhnutných prípadoch a spôsobom, ktorým sa minimalizuje zaťaženie hospodárskych subjektov, a má mať jednoduchú riadiacu štruktúru.

V navrhovanom nariadení o umelej inteligencii sa uvádzajú pravidlá na zvýšenie transparentnosti a minimalizáciu rizík pre bezpečnosť a základné práva, ešte než sa systémy umelej inteligencie budú môcť používať v Európskej únii. Jeho štruktúra je založená na niekoľkých základných komponentoch, ktoré ako celok vytvárajú primeraný európsky regulačný prístup založený na riziku. Po prvé, stanovuje sa v ňom technologicky neutrálne vymedzenie systémov umelej inteligencie, ktoré je nadčasové, a to do takej miery, aby sa mohlo vzťahovať na techniky a prístupy, ktoré ešte nie sú známe alebo vyvinuté.

Po druhé, aby sa zabránilo nadmernej regulácii, návrh sa zameriava na takzvané „vysokorizikové“ prípady používania umelej inteligencie, t. j. keď sú riziká, ktoré prinášajú systémy umelej inteligencie, mimoriadne vysoké. Systém umelej inteligencie sa klasifikuje ako vysokorizikový v závislosti od zamýšľaného účelu systému a od závažnosti možnej škody a pravdepodobnosti jej výskytu. Vysokorizikové systémy zahŕňajú napríklad systémy umelej inteligencie určené na nábor ľudí, hodnotenie ich úverovej bonity 28 alebo súdne rozhodovanie. S cieľom zabezpečiť, aby pravidlá obstáli aj v budúcnosti a aby ich bolo možné prispôsobiť vznikajúcim použitiam a aplikáciám vysokorizikových systémov umelej inteligencie, existuje možnosť klasifikovať nové systémy umelej inteligencie ako vysokorizikové v určitých vopred vymedzených oblastiach použitia.

Po tretie, v návrhu sa stanovuje, že vysokorizikové systémy umelej inteligencie musia dodržiavať súbor osobitne navrhnutých požiadaviek, medzi ktoré patrí používanie vysokokvalitných súborov údajov, vytvorenie vhodnej dokumentácie na zlepšenie vysledovateľnosti, výmena zodpovedajúcich informácií s používateľom, návrh a vykonávanie primeraných opatrení ľudského dohľadu a dosiahnutie najvyšších noriem, pokiaľ ide o spoľahlivosť, bezpečnostnú ochranu, kybernetickú bezpečnosť a presnosť. Vysokorizikové systémy umelej inteligencie treba pred uvedením na trh alebo do prevádzky posúdiť, či tieto požiadavky spĺňajú. V záujme hladkej integrácie s existujúcimi právnymi rámcami sa v návrhu v prípade potreby zohľadňujú odvetvové pravidlá bezpečnosti, čím sa zabezpečuje súdržnosť medzi právnymi aktmi a zjednodušenie pre hospodárske subjekty.

V predkladanom návrhu nariadenia sa zakazuje určitý obmedzený súbor použití umelej inteligencie, ktoré sú v rozpore s hodnotami Európskej únie alebo porušujú základné práva. Zákaz sa vzťahuje na systémy umelej inteligencie, ktoré ovplyvňujú správanie osôb podprahovými technikami alebo využívaním konkrétnych zraniteľných miest, a tým spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Vzťahuje sa aj na sociálne hodnotenie na všeobecné účely pomocou systémov umelej inteligencie orgánmi verejnej moci.

Pokiaľ ide o špecifický prípad systémov diaľkovej biometrickej identifikácie (napr. nástroje na rozpoznávanie tváre na kontrolu okoloidúcich osôb vo verejných priestoroch), v navrhovanom nariadení sa stanovuje prísnejší prístup. Používanie systémov v reálnom čase na účely presadzovania práva by vo verejne prístupných priestoroch bolo v zásade zakázané, pokiaľ sa zákonom výnimočne nepovolí 29 . Každé povolenie podlieha osobitným zárukám. Okrem toho musí notifikovaná osoba v prípade všetkých systémov umelej inteligencie určených na používanie na diaľkovú biometrickú identifikáciu fyzických osôb vykonať postup posudzovania zhody ex ante s cieľom skontrolovať súlad s požiadavkami na vysokorizikové systémy umelej inteligencie a tieto systémy budú podliehať prísnejším požiadavkám na logovanie a ľudský dohľad.

Podľa navrhovaného nariadenia iné spôsoby použitia systémov umelej inteligencie podliehajú len minimálnym požiadavkám na transparentnosť, napríklad v prípade chatbotov, systémov rozpoznávania emócií alebo tzv. deepfakes. Vďaka tomu sa ľudia budú môcť rozhodovať na základe informácií alebo sa určitej situácii budú môcť vyhnúť. A napokon sa navrhovaným nariadením podporí využívanie experimentálnych regulačných prostredí, ktorými sa vytvorí kontrolované prostredie na testovanie inovačných technológií na obmedzený čas, prístup k centrám digitálnych inovácií a prístup k zariadeniam na testovanie a experimentovanie, čo pomôže inovačným spoločnostiam, malým a stredným podnikom a startupom pokračovať v inovácii v súlade s týmto novým návrhom nariadenia. Ďalšie kroky na rozšírenie systému experimentálnych regulačných prostredí možno považovať za súčasť revízie nariadenia.

V navrhovanom nariadení o umelej inteligencii sa tak spája väčšia bezpečnosť s ochranou základných práv, pričom sa podporuje aj inovácia a umožňuje sa zachovanie dôvery bez toho, aby sa bránilo inovácii.

5.Dosiahnutie vedúceho postavenia EÚ vo svete: revidovaný koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie

Umelá inteligencia je súbor technológií strategického významu a na využitie jej výhod musí Európska únia konať ako jeden celok. Na dosiahnutie úspechu je nevyhnutná koordinácia politiky a investícií v oblasti umelej inteligencie na európskej úrovni. Globálna konkurencieschopnosť Európy a jej vedúce postavenie umožní vývoj a prijímanie najnovších technológií. Vďaka takejto koordinácii bude môcť Európa využiť prínos umelej inteligencie pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie a európske hodnoty sa budú ľahšie presadzovať na celom svete.

Z toho dôvodu sa Európska komisia a členské štáty v roku 2018 zaviazali, že budú spolupracovať a ako prvý krok prijali koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie. V koordinovanom pláne sa položili základy koordinácie politík v oblasti umelej inteligencie a členské štáty boli vyzvané, aby vypracovali národné stratégie. Od prijatia koordinovaného plánu na konci roka 2018 sa však technologický, hospodársky a politický kontext v oblasti umelej inteligencie značne zmenil. Komisia preto v záujme zachovania agilnosti koordinovaného plánu a jeho vhodnosti na daný účel predkladá jeho preskúmanie z roku 2021 30 .

Preskúmanie koordinovaného plánu z roku 2021 je príležitosťou na vytvorenie ďalšej európskej pridanej hodnoty a posilnenie celosvetovej úlohy EÚ v oblasti umelej inteligencie. Predkladajú sa v ňom štyri kľúčové súbory návrhov, ako môže Európska komisia spolu s členskými štátmi a súkromnými subjektmi rýchlejšie napredovať, konať a navzájom sa zosúladiť, aby sa využili príležitosti, ktoré technológie umelej inteligencie ponúkajú, a zjednodušil sa európsky prístup k umelej inteligencii. Ide o nasledujúce štyri kľúčové súbory návrhov.

Po prvé, určiť základné podmienky na rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie v EÚ a sústrediť sa pri tom na rámec spolupráce a na dátovú a výpočtovú infraštruktúru. Základné podmienky treba navrhnúť tak, aby boli ústretové k malým a stredným podnikom a umožňovali malým podnikom zohrávať úlohu pri vývoji a zavádzaní umelej inteligencie v celej EÚ. Členské štáty sú nabádané, aby v spolupráci s EÚ urýchlili opatrenia navrhované v národných stratégiách pre umelú inteligenciu a v prípade potreby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Kohézny fond. Patria sem investície do podpornej infraštruktúry, ako sú dátové priestory a výpočtové zdroje.

Po druhé, vytvoriť z EÚ miesto, kde sa excelentnosti darí od laboratória po trh. Komisia sa preto zameria na financovanie sietí centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie a zriadi európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku v rámci programu Horizont Európa s cieľom uľahčiť excelentnosť vo výskume. Na zabezpečenie dostupnosti testovania a experimentovania pre inováciu a rýchle zavádzanie budú členské štáty v spolupráci s Komisiou v rámci programu Digitálna Európa spolufinancovať inovačné testovacie a experimentačné zariadenia pre umelú inteligenciu, ako aj sieť európskych centier digitálnych inovácií, ktoré malým a stredným podnikom, ako aj orgánom verejnej správy pomôžu v zavádzaní umelej inteligencie.

Po tretie, zabezpečiť, aby umelá inteligencia pracovala pre ľudí a bola silou pôsobiacou pre dobro spoločnosti. Komisia bude naďalej prijímať opatrenia, aby umelá inteligencia, ktorá bola vyvinutá a uvedená na trh v EÚ, bola zameraná na človeka, udržateľná, bezpečná, inkluzívna, prístupná a dôveryhodná. Na dosiahnutie týchto cieľov je kľúčové, aby regulačný rámec zabezpečoval dôveru v systémy umelej inteligencie a zároveň na celosvetovej scéne podporoval prístup EÚ k umelej inteligencii založený na hodnotách. Členské štáty sú tiež dôrazne nabádané, aby podporovali talenty a zlepšovali ponuku potrebných zručností, ktorými sa umožní rozvoj dôveryhodnej umelej inteligencie.

Po štvrté, pokročiť v budovaní strategického vedúceho postavenia v odvetviach s veľkým dosahom 31 vrátane zmeny klímy a životného prostredia, zdravia, verejného sektora, robotiky, mobility, bezpečnosti a vnútorných vecí, ako aj poľnohospodárstva.

Vzhľadom na hospodársku silu EÚ a jej regulačné právomoci majú spoločné opatrenia, koordinácia a investície obrovský potenciál, vďaka ktorému získa európsky priemysel konkurenčnú výhodu a podporí sa vnútorný trh. Opatrenia EÚ môžu okrem toho uľahčiť celosvetové prijatie noriem EÚ pre dôveryhodnú umelú inteligenciu a zabezpečiť, aby rozvoj, zavádzanie a šírenie umelej inteligencie bolo udržateľné a založené na hodnotách, zásadách a právach chránených v EÚ v prospech všetkých jednotlivcov a nášho životného prostredia.

6.Využiť príležitosť

Zrýchlený rozvoj a zavádzanie vyspelej a dôveryhodnej umelej inteligencie v Európe je predpokladom budúcej európskej konkurencieschopnosti a prosperity. Balík, ktorý bol dnes predstavený, je míľnikom na ceste k dosiahnutiu tejto ambície, pričom využíva príležitosť, ktorú umelá inteligencia prináša, a zároveň rieši súvisiace riziká. Budú však potrebné rýchle a rozhodné opatrenia Európskej únie, Európskeho parlamentu a členských štátov, aby sa táto ambícia stala skutočnosťou.

(1)

     Pozri aj všeobecnú poznámku č. 25 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z februára 2021.

(2)

     Oznámenie Európskej komisie o stratégii pre umelú inteligenciu v Európe , COM(2018) 237. 

(3)

     Európska komisia, Biela kniha o umelej inteligencii , február 2020, COM(2020) 65. 

(4)

      Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob , COM(2021) 118 .

(5)

      COM(2020) 767 .

(6)

     COM(2021) 202.

(7)

      Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ , uverejnená 16. decembra 2020, JOIN(2020) 18.

(8)

     Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027, COM(2020) 624. 

(9)

      Tlačová správa o nových pravidlách pre digitálne platformy , uverejnená 15. decembra 2020, IP/20/2347. 

(10)

     COM(2020) 790.

(11)

     Európska komisia v rámci svojej ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2021 stanovila strategické usmernenia na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, COM(2020) 575.

(12)

     Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, COM(2021) 101.

(13)

     Pozri aj stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť, COM(2020) 152 (marec 2020), akčný plán EÚ proti rasizmu, COM(2020) 565 (september 2020), stratégiu EÚ pre rovnosť LGBTIQ osôb, COM(2020) 698 (november 2020) a stratégiu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, COM(2021) 101 (marec 2021).

(14)

     COM(2021) 206. Do rozsahu pôsobnosti tohto regulačného rámca nebude patriť vývoj a využívanie umelej inteligencie na vojenské účely.

(15)

     Iniciatívy, ako napríklad zásady OECD v oblasti umelej inteligencie, ktoré členské krajiny OECD prijali v máji 2019 v odporúčaní Rady OECD o umelej inteligencii (OECD/LEGAL/0449); dialóg predsedníctva skupiny G20 o umelej inteligencii (dialóg) v rámci osobitnej skupiny pre digitálnu ekonomiku (DETF) ako súčasť jej úsilia o dosiahnutie pokroku v zásadách skupiny G20 v oblasti umelej inteligencie, 2019; návrh odporúčania UNESCO o etike v oblasti umelej inteligencie; alebo globálny samit ITU s názvom AI for Good, vedúca globálna a inkluzívna platforma Organizácie Spojených národov pre umelú inteligenciu zameraná na konkrétne opatrenia. Medzinárodné normalizačné organizácie ako ISO a IEEE sa zapájajú aj do normalizačných činností v oblasti umelej inteligencie (napr. ISO/IEC JTC 1/SC 42 a globálna iniciatíva IEEE týkajúca sa etiky v oblasti autonómnych a inteligentných systémov).

(16)

     Táto koncepcia, na ktorej sa podieľajú viaceré zainteresované strany, bude zahŕňať aj organizácie občianskej spoločnosti.

(17)

      Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách, február 2021 , JOIN (2021) 3 . 

(18)

     Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu sú dokument, v ktorom sa navrhuje prístup k umelej inteligencii zameraný na človeka a uvádzajú sa v ňom kľúčové požiadavky, ktoré musia spĺňať systémy umelej inteligencie, aby sa považovali za dôveryhodné.

(19)

     Aliancia pre umelú inteligenciu je fórum viacerých zainteresovaných strán, ktoré bolo spustené v júni 2018, Aliancia pre umelú inteligenciu https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-ai-alliance . 

(20)

     Európska komisia, Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie , december 2018, COM(2018) 795.

(21)

      Správa Európskej komisie o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť , 19. februára 2020, COM(2020) 64.

(22)

      Verejná konzultácia Európskej komisie o Bielej knihe o umelej inteligencii , február – jún 2020. 

(23)

     Napríklad smernica 2000/43/ES proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu alebo smernica 2000/78/ES proti diskriminácii na pracovisku na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(24)

     Napríklad smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernica 2006/42/ES o strojových zariadeniach, ako aj odvetvové právne predpisy, ako je nariadenie (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach alebo rámec EÚ pre schvaľovanie motorových vozidiel a dohľad nad trhom s nimi.

(25)

     Napríklad smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.

(26)

     Nariadenie (EÚ) 2016/679.

(27)

     Smernica (EÚ) 2016/680.

(28)

     Aj Európsky parlament navrhol rozlišovať medzi vysokorizikovými a inými aplikáciami umelej inteligencie a medzi vysokorizikové aplikácie zahrnul napríklad nábor ľudí alebo hodnotenie ich úverovej bonity.

(29)

     Na iné účely sa uplatňuje zákaz a výnimky uvedené v článku 9 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (EÚ) 2016/679.

(30)

     Komisia sa zaviazala predložiť členským štátom revíziu koordinovaného plánu, a to v Bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020 a v koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie  z roku 2018.

(31)

         Ide o doplnok k horizontálnym opatreniam, ktoré vychádzajú z opatrení navrhnutých v koordinovanom pláne z roku 2018.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli21. 4. 2021

COM(2021) 205 final

PRÍLOHY

k

oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

Podpora európskeho prístupu k umelej inteligencii

Obsah:

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie – preskúmanie z roku 2021

Úvod: spolu s členskými štátmi dosiahnuť celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti umelej inteligencie sústredenej na človeka

I.Stanoviť základné podmienky pre rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie v EÚ

1.Získavať, zhromažďovať a vymieňať si poznatky týkajúce sa politík

2.Využívať potenciál údajov

3.Podporovať kritickú výpočtovú kapacitu

II.Vytvoriť z EÚ miesto, kde sa excelentnosti darí od laboratória po trh

4.Spolupracovať so zainteresovanými stranami napr. prostredníctvom európskeho partnerstva pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku a expertných skupín

5.Budovať a mobilizovať výskumné kapacity

6.Poskytovať nástroje prostredníctvom platformy umelej inteligencie na požiadanie a poskytovať vývojárom prostredie na testovanie a experimentovanie (testovacie a experimentačné zariadenia) a malým a stredným podnikom a verejným správam na zavádzanie umelej inteligencie (európske centrá digitálnych inovácií)

7.Financovať a rozširovať inovatívne nápady a riešenia týkajúce sa umelej inteligencie

III.Zabezpečiť, aby umelá inteligencia slúžila ľuďom a bola hybnou silou pre dobro v spoločnosti

8.Rozvíjať talenty a zlepšovať ponuku zručností potrebných na umožnenie prosperujúceho ekosystému umelej inteligencie

9.Vytvoriť politický rámec na zabezpečenie dôvery v systémy umelej inteligencie

10.Podporovať víziu EÚ týkajúcu sa udržateľnej a dôveryhodnej umelej inteligencie vo svete

IV.Budovať strategické vedenie v odvetviach s veľkým vplyvom

11.Zapojiť umelú inteligenciu do oblasti klímy a životného prostredia

12.Využívať ďalšiu generáciu umelej inteligencie na zlepšenie zdravia

13.Zachovať vedúcu pozíciu Európy: stratégia pre robotiku vo svete umelej inteligencie

14.Zabezpečiť, aby sa verejný sektor stal priekopníkom v používaní umelej inteligencie

15.Uplatňovať umelú inteligenciu v oblasti presadzovania práva, migrácie a azylu

16.Prostredníctvom umelej inteligencie zaistiť, aby bola mobilita inteligentnejšia, bezpečnejšia a udržateľnejšia

17.Podporovať umelú inteligenciu pre udržateľné poľnohospodárstvo

Závery:

Dodatok 1 - Harmonogram – kľúčové opatrenia

Dodatok 2 Analýza národných stratégií a investícií do umelej inteligencie

1.Prehľad národných stratégií

2.Výhľad – nadchádzajúce vnútroštátne opatrenia

3.Investície členských štátov do umelej inteligencie

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie – preskúmanie z roku 2021 1

Úvod: spolu s členskými štátmi dosiahnuť celosvetové vedúce postavenie EÚ v oblasti umelej inteligencie sústredenej na človeka

2 Celosvetové vedúce postavenie Európy v zavádzaní najnovších technológií, vo využívaní výhod a podpore rozvoja udržateľnej, bezpečnej, inkluzívnej a dôveryhodnej umelej inteligencie sústredenej na človeka závisí od schopnosti Európskej únie (EÚ) urýchľovať, konať a zabezpečovať súlad politických priorít a investícií v oblasti umelej inteligencie. Toto je kľúčové posolstvo a vízia tohto preskúmania koordinovaného plánu z roku 2021.

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie z roku 2018 predstavuje spoločný záväzok Európskej komisie a členských štátov spolupracovať s cieľom maximalizovať potenciál Európy, aby obstála v celosvetovej konkurencii 3 . Týmto plánom sa položili základy spolupráce, vymedzili sa v ňom oblasti investovania a členské štáty sa v ňom nabádali k tvorbe národných strategických vízií na umelú inteligenciu. Procesy a verejné diskusie v členských štátoch, v EÚ a na celosvetovej úrovni, ktoré sa začali na základe koordinovaného plánu z roku 2018, naznačujú, že to bol kľúčový prvý krok k vymedzeniu spoločného smerovania a cieľov európskej politiky v oblasti umelej inteligencie. Vďaka opatreniam, ktoré boli dohodnuté a uľahčené na základe koordinovaného plánu z roku 2018, väčšina členských štátov prijala a začala vykonávať národné stratégie pre umelú inteligenciu, zvýšil sa objem investícií do umelej inteligencie a EÚ dokázala zmobilizovať kritické zdroje na podporu týchto procesov 4 .

Preskúmanie koordinovaného plánu z roku 2021 je ďalším krokom – Európskej komisii a členským štátom sa v ňom predkladá konkrétny súbor spoločných opatrení ako dosiahnuť, aby sa z EÚ stal celosvetový líder v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie. Navrhované kľúčové opatrenia vychádzajú z toho, že na dosiahnutie úspechu musí Európska komisia spoločne s členskými štátmi a súkromnými subjektmi:

-urýchliť investície do technológií umelej inteligencie na podporu odolnej hospodárskej a sociálnej obnovy, ktorú uľahčuje zavádzanie nových digitálnych riešení,

-konať v oblasti programov a stratégií pre umelú inteligenciu ich úplným a včasným vykonávaním s cieľom zabezpečiť, aby EÚ získala všetky výhody vyplývajúce z jej priekopníckej úlohy, a

-zabezpečovať súlad politiky v oblasti umelej inteligencie s cieľom odstrániť roztrieštenosť a riešiť globálne výzvy.

Urýchliť súkromné a verejné investície s využitím dostupného financovania z prostriedkov EÚ, a to napríklad prostredníctvom programov Digitálna Európa a Horizont Európa a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 5 . Komisia navrhla, aby Únia investovala do umelej inteligencie z programov Horizont Európa a Digitálna Európa v rámci programového obdobia 2021 – 2027 aspoň 1 miliardu EUR ročne. Toto financovanie na úrovni EÚ by malo pritiahnuť a sústrediť investície na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a maximalizovať vplyv spojením síl, ktorým sa spoločne dosiahne oveľa viac než nekoordinovaným individuálnym úsilím.

Cieľom je počas tejto dekády postupne zvyšovať objem verejných aj súkromných investícií do umelej inteligencie až na 20 miliárd EUR ročne. Okrem toho Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje nevídanú príležitosť modernizovať umelú inteligenciu a investovať do nej, a tak sa stať celosvetovým lídrom vo vývoji a zavádzaní dôveryhodných, bezpečných a udržateľných technológií umelej inteligencie sústredených na človeka 6 . EÚ by túto príležitosť nemala premeškať. V tomto koordinovanom pláne sa navrhuje, ako môže financovanie z prostriedkov EÚ vrátane prostriedkov z programov Digitálna Európa, Horizont Európa a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podporiť spoločné opatrenia členských štátov.

Konať v oblasti programov a stratégií pre umelú inteligenciu prijatím včasných a konkrétnych opatrení podporených financovaním: od myšlienky k realizácii. Pri koordinovanom pláne z roku 2018 sa ukázalo, že koordinácia a spoločné úsilie členských štátov a Európskej komisie o zapojenie odvetvia a zainteresovanie širokej verejnosti do vývoja a zavádzania technológií umelej inteligencie môže priniesť významnú pridanú hodnotu hospodárstvu, životnému prostrediu a spoločnostiam v EÚ. To znamená, že stratégie, iniciatívy a programy majú najvyššiu hodnotu vtedy, keď sú nápady na spoluprácu dobre navrhnuté, zacielené a financované. Jedným z príkladov je skúsenosť EÚ s centrami digitálnych inovácií. Technológia aj verejné politiky v oblasti umelej inteligencie dozreli a sú pripravené na prijatie v rozsiahlom meradle. 7 Počet podnikov používajúcich technológie umelej inteligencie sa minulý rok celosvetovo strojnásobil 8 . Vývoj v súvisiacich oblastiach, ako je robotika a „internet vecí“, vytvára nové technologické hranice a potenciál pre systémy umelej inteligencie. Náklady na nekonanie by mohli byť značné 9 . Aby sme sa preto posunuli od myšlienky k realizácii, navrhuje sa v preskúmaní z roku 2021 súbor osobitných opatrení s jasne určeným harmonogramom a mechanizmami možnej spolupráce a financovania.

Zabezpečovať súlad politiky v oblasti umelej inteligencie tak, aby riešila globálne výzvy a odstraňovala roztrieštenosť: roztrieštenosť medzi rôznymi opatreniami EÚ, ako aj roztrieštenosť medzi vnútroštátnymi opatreniami a opatreniami EÚ by mohla spomaľovať pokrok vo využívaní umelej inteligencie a sťažovať dosahovanie výhod. Z tohto dôvodu s cieľom užšie zosúladiť spoločné opatrenia týkajúce sa umelej inteligencie s Bielou knihou o umelej inteligencii 10 z roku 2020, Európskou zelenou dohodou a opatreniami EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 sa v preskúmaní posilňujú navrhované opatrenia v oblasti životného prostredia a zdravia. V národných stratégiách sa okrem iného zdôraznil význam budovania a podpory dôveryhodného, bezpečného, udržateľného a inkluzívneho prístupu k umelej inteligencii, ktorý je sústredený na človeka. Národné stratégie takisto zdôraznili potrebu pripravovať odvetvovo špecifické spoločné opatrenia 11 . Preskúmanie z roku 2021 teda zohľadňuje meniace sa technologické a politické prostredia a začleňuje poznatky získané z dvoch rokov vykonávania koordinovaného plánu a stratégií prijatých členskými štátmi. Toto zosúladenie je pretavené do navrhovanej novej štruktúry koordinovaného plánu 12 .

S cieľom urýchľovať, konať a zabezpečovať súlad, a tak pri plnom rešpektovaní našich základných európskych hodnôt využívať možnosti technológií umelej inteligencie a uľahčovať európsky prístup k umelej inteligencii, teda umelej inteligencii, ktorá je sústredená na človeka, dôveryhodná, bezpečná, udržateľná a inkluzívna, sa v tomto preskúmaní koordinovaného plánu uvádzajú štyri kľúčové súbory návrhov pre Európsku úniu a členské štáty:

Stanoviť základné podmienky pre rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie v EÚ

-získavať, zhromažďovať a vymieňať si poznatky týkajúce sa politík (kapitola 1)

-využívať potenciál údajov (kapitola 2)

-podporovať kritickú výpočtovú kapacitu (kapitola 3)

Vytvoriť z EÚ miesto, kde sa excelentnosti darí od laboratória po trh

-spolupracovať so zainteresovanými stranami, napr. prostredníctvom európskeho partnerstva pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku a expertných skupín (kapitola 4)

-budovať a mobilizovať výskumné kapacity (kapitola 5)

-poskytovať vývojárom prostredie na testovanie a experimentovanie (testovacie a experimentačné zariadenia) a malým a stredným podnikom a orgánom verejnej správy na zavádzanie umelej inteligencie (európske centrá digitálnych inovácií) (kapitola 6)

-podporovať financovanie a rozširovanie inovatívnych nápadov a riešení týkajúcich sa umelej inteligencie (kapitola 7)

Zabezpečiť, aby umelá inteligencia slúžila ľuďom a bola hybnou silou pre dobro v spoločnosti

-rozvíjať talenty a zlepšovať ponuku zručností potrebných na umožnenie prosperujúceho ekosystému umelej inteligencie (kapitola 8)

-vytvoriť politický rámec na zabezpečenie dôvery v systémy umelej inteligencie (kapitola 9)

-podporovať víziu EÚ týkajúcu sa udržateľnej a dôveryhodnej umelej inteligencie vo svete (kapitola 7)

Budovať strategické vedenie v odvetviach s veľkým vplyvom

-zapojiť umelú inteligenciu do oblasti klímy a životného prostredia (kapitola 11)

-využívať ďalšiu generáciu umelej inteligencie na zlepšenie zdravia (kapitola 12)

-zachovať vedúcu pozíciu Európy: stratégia pre robotiku vo svete umelej inteligencie (kapitola 13)

-zabezpečiť, aby sa verejný sektor stal priekopníkom v používaní umelej inteligencie (kapitola 14)

-uplatňovať umelú inteligenciu v oblasti presadzovania práva, migrácie a azylu (kapitola 15)

-prostredníctvom umelej inteligencie zaistiť, aby bola mobilita bezpečnejšia a menej znečisťujúca (kapitola 16)

-podporovať umelú inteligenciu pre udržateľné poľnohospodárstvo (kapitola 17)

13 V súlade s uvedenými návrhmi toto preskúmanie koordinovaného plánu z roku 2021 poskytuje prehľad opatrení zavedených od prijatia koordinovaného plánu v roku 2018 a obsahuje výhľad s konkrétnymi návrhmi a odporúčaniami ďalších opatrení a zároveň určuje oblasti, v ktorých sa partnerstvu medzi EÚ a členskými štátmi mimoriadne účinne darí robiť z Európy centrum vývoja a používania najmodernejšej umelej inteligencie sústredenej na človeka. Cieľom preskúmania z roku 2021 je sledovať uvedené ciele a navrhuje sa v ňom 14 navzájom prepojených oblastí spoločných opatrení pre spoluprácu medzi Európskou komisiou a členskými štátmi (sedem horizontálnych a sedem odvetvových oblastí). Rovnako ako biela kniha EÚ z roku 2020 a koordinovaný plán z roku 2018, ani preskúmanie koordinovaného plánu z roku 2021 sa nezaoberá vývojom a používaním umelej inteligencie na vojenské účely.

I.Stanoviť základné podmienky pre rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie v EÚ

Na podporu vývoja a využívania umelej inteligencie a na dosiahnutie cieľov tohto koordinovaného plánu je potrebných niekoľko základných podmienok. Prvou je primeraný rámec správy a koordinácie. Efektívny a funkčný rámec správy a koordinácie môže pomôcť budovať úspory z rozsahu, minimalizovať náklady na informácie a transakčné náklady a uľahčiť synergie medzi členskými štátmi. Druhou základnou podmienkou sú údaje. Vývoj technológií umelej inteligencie si často vyžaduje veľké, kvalitné, bezpečné a spoľahlivé súbory údajov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby mohli údaje „plynúť“ v rámci EÚ, vo vzťahoch s našimi obchodnými partnermi a naprieč odvetviami v súlade s acquis EÚ vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípade osobných údajov a medzinárodných záväzkov Únie. Treťou je výpočtová infraštruktúra. Táto infraštruktúra je potrebná na uchovávanie, analýzu a spracúvanie čoraz väčších objemov údajov. Toto si zas vyžaduje nový vývoj a nové prístupy k zvyšovaniu výpočtových kapacít, a to napríklad prostredníctvom polovodičov, ktoré umožňujú algoritmom umelej inteligencie uchovávať, spravovať a testovať údaje. Tieto tri faktory spoločne vytvárajú široké základné podmienky úspechu technológií umelej inteligencie v EÚ.

Preto sa na stanovenie základných podmienok pre vývoj a využívanie umelej inteligencie a na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Európskou komisiou v tomto preskúmaní navrhuje zamerať sa na tri kľúčové opatrenia: vybudovať správny rámec s cieľom účinne získavať, zhromažďovať a vymieňať si poznatky týkajúce sa politík v oblasti umelej inteligencie; využívať potenciál údajov tak, aby sa naplno rozvinul; pomáhať rozvoju kritickej výpočtovej infraštruktúry na podporu budovania kapacít a zlepšenie vývoja umelej inteligencie.

1.Získavať, zhromažďovať a vymieňať si poznatky týkajúce sa politík

Vedomosti sú základ. Výmena vedomostí a poznatkov týkajúcich sa politík a koordinácia politických opatrení a investícií v takej rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti, akou je umelá inteligencia, môže priniesť dôležitú konkurenčnú výhodu. Z tohto dôvodu sa v koordinovanom pláne z roku 2018 členské štáty a Komisia dohodli na mechanizme správy pre spoločnú prácu a navrhli dva súbory opatrení na budovanie poznatkov týkajúcich sa politík a rozvíjania synergií. Členské štáty boli nabádané, aby zaviedli národné stratégie alebo programy pre umelú inteligenciu (alebo aby pridali rozmer umelej inteligencie do iných relevantných národných stratégií a programov) a vymieňali si ich navzájom a s Komisiou 14 , a Komisia sa zaviazala monitorovať vývoj a mobilizovať odborné znalosti.

1.1. Maximalizovať výhody z národných stratégií a urýchliť navrhnuté opatrenia

Prehľad prijatých opatrení

Všetky členské štáty vynaložili značné úsilie na vytvorenie národných stratégií pre umelú inteligenciu alebo na zahrnutie rozmeru umelej inteligencie do svojich existujúcich stratégií a programov 15 . Prijatie národných stratégií uľahčilo štruktúrované uvažovanie o prioritách a cieľoch vývoja a zavádzania umelej inteligencie a v mnohých členských štátoch vyvolalo širšiu verejnú diskusiu. Výmena informácií o národných stratégiách takisto prispela k štruktúrovanému dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou.

Ako naznačuje analýza národných stratégií, prijatie národných stratégií bolo dôležitým prvým krokom k uľahčeniu a zjednodušeniu európskeho úsilia v oblasti umelej inteligencie. Tento proces pomohol určiť prioritné odvetvia pre spoločné opatrenia, spoľahlivo zmapoval hlavné investičné priority plánované členskými štátmi a naznačil možné kroky napredovania spoločných projektov a spoločné aktivity viacerých krajín.

Výhľad

Ďalším krokom je zabezpečiť, aby úsilie, ktoré členské štáty investovali do tvorby národných stratégií, prinieslo konkrétne výsledky a viedlo k synergiám na úrovni EÚ. S cieľom podporiť členské štáty v práci na tvorbe a vykonávaní národných stratégií pre umelú inteligenciu bude Komisia naďalej:

-uľahčovať zavádzanie a synergie vnútroštátnych opatrení stanovených v národných stratégiách pre umelú inteligenciu a spoločných opatrení podľa koordinovaného plánu. To môže zahŕňať opatrenia na posilňovanie mechanizmov koordinácie a poskytovanie analýzy a štúdií, napríklad prostredníctvom monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu (AI Watch) 16 ,

-zlepšovať poskytovanie informácií členským štátom o praktických prostriedkoch vrátane financovania s cieľom podporiť vývoj a zavádzanie umelej inteligencie. Napríklad v roku 2021 bude Komisia naďalej informovať členské štáty o dostupnom financovaní umelej inteligencie z prostriedkov EÚ.

Členské štáty sa dôrazne vyzývajú, aby:

-na základe národných stratégií čo najlepšie využívali príslušné možnosti financovania z prostriedkov EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom podporovať a posilňovať vývoj a zavádzanie technológií umelej inteligencie na celoštátnej aj miestnej úrovni, a to aj prilákaním súkromných investícií,

-podľa potreby preskúmali a aktualizovali národné stratégie pre umelú inteligenciu s cieľom zaistiť, aby sa určené opatrenia a investície plne zrealizovali v praxi a o pokroku náležite informovali Komisiu 17 ,

-vytvárali a podporovali nástroje, ktoré umožňujú pravidelné monitorovanie, koordináciu, hodnotenie a výmenu skúseností a najlepších postupov v rámci širokej škály zainteresovaných strán,

-posilňovali podporu spoločných opatrení určených v koordinovanom pláne a investovanie do takýchto opatrení,

-a aby si na vnútroštátnej/regionálnej úrovni vymieňali, vytvárali a vykonávali opatrenia, ktoré sa ukázali byť úspešné v iných členských štátoch, ako napríklad úspešné vnútroštátne iniciatívy na vytvorenie a podporu virtuálneho dátového úložiska.

1.2.V plnej miere zúročiť odborné technické znalosti expertných skupín pre umelú inteligenciu, ktorých založenie podporila Európska komisia

Technologický a spoločensko-hospodársky vývoj súvisiaci s umelou inteligenciou je veľmi dynamický a často si vyžaduje špecializované odborné znalosti. Komisia preto s cieľom monitorovať napredovanie a zavádzanie technológií umelej inteligencie a uľahčovať politiku pre umelú inteligenciu založenú na dôkazoch investovala značné úsilie na mobilizovanie odborných znalostí, zhromažďovanie údajov, monitorovanie vývoja a zhromažďovanie a analýzu názorov zainteresovaných strán v súvislosti s umelou inteligenciou.

Prehľad prijatých opatrení

S cieľom mobilizovať odborné znalosti 18 súvisiace s technológiami umelej inteligencie Komisia založila tri horizontálne expertné skupiny 19 :

-Expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu 20  – táto skupina dôkladne analyzovala etické dôsledky umelej inteligencie na tvorbu politík a počas svojho mandátu vytvorila tri výstupy:

-etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu 21 ,

-politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu 22 a

-zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie 23 .

-Expertná skupina na vysokej úrovni pre vplyv digitálnej transformácie na trhy práce EÚ – v roku 2019 táto skupina vydala správu s odporúčaniami vrátane krátkodobých, strednodobých a dlhodobých politických opatrení pre EÚ, členské štáty, podniky a iné zainteresované strany s cieľom formovať digitálnu transformáciu sveta práce a zabezpečiť jej hladký priebeh, inkluzívnosť a sústredenosť na človeka 24 .

-Expertná skupina pre zodpovednosť a nové technológie – v roku 2019 táto skupina vydala správu o zodpovednosti za umelú inteligenciu a iné nové digitálne technológie 25 .

Okrem horizontálnych skupín sa odvetvové expertné skupiny zameriavali na osobitné oblasti politík ovplyvnených uplatňovaním technológií umelej inteligencie vrátane autonómnych vozidiel 26 , letectva 27 , mobility a dopravy 28 , vnútorných záležitostí 29 a vznikajúcich bezpečnostných rizík 30 . Táto práca poskytla cenné odborné znalosti a prispela k politickým diskusiám o záležitostiach umelej inteligencie prebiehajúcim na úrovni EÚ vrátane výziev a príležitostí, ktoré technológie umelej inteligencie prinášajú, a potrebných reakcií zo strany verejnej politiky.

Komisia (v spolupráci s členskými štátmi) v roku 2018 vytvorila a spustila monitorovacie centrum pre umelú inteligenciu AI Watch 31 s cieľom monitorovať vývoj v oblasti technológií umelej inteligencie. Centrum AI Watch monitoruje priemyselné, technologické a výskumné kapacity, politické iniciatívy v oblasti umelej inteligencie v členských štátoch, investície, zručnosti v oblasti umelej inteligencie, vývoj a zavádzanie umelej inteligencie a ich vplyv na hospodárstvo, spoločnosť a verejné služby. Počas prvých dvoch rokov uverejňovalo štúdie na podporu tvorby politík založených na dôkazoch 32 a na poskytovanie informácií do verejnej diskusie o umelej inteligencii 33 .

Komisia v roku 2018 takisto vytvorila platformu inovatívnych verejných služieb 34 s cieľom monitorovať prijímanie a používanie nových a prelomových technológií na poskytovanie verejných služieb vrátane technológií umelej inteligencie v celej Európe. Podobne spustila v roku 2020 projekt 35  vyspelých technológií v priemysle s cieľom monitorovať zavádzanie nových digitálnych a kľúčových podporných technológií (vrátane umelej inteligencie) v priemyselnom rozvoji. Taktiež nechala vypracovať prieskum o používaní technológií založených na umelej inteligencii podnikmi v EÚ 36 .

V roku 2020 začal Eurostat zhromažďovať údaje o zavádzaní umelej inteligencie v EÚ. Prvý súbor údajov bol zhromaždený prostredníctvom štyroch náhradných ukazovateľov týkajúcich sa umelej inteligencie so zameraním na chatboty, analýzu veľkých dát pomocou strojového učenia, analýzu veľkých dát pomocou spracovania prirodzeného jazyka a servisných robotov 37 .

Hlavnou iniciatívou na zhromažďovanie stanovísk zainteresovaných strán k stratégii EÚ v oblasti umelej inteligencie bola otvorená verejná konzultácia, ktorá nasledovala po vydaní Bielej knihy o umelej inteligencii v roku 2020 a ktorá zhromaždila názory v troch širokých oblastiach: opatrenia na vybudovanie ekosystému excelentnosti, možnosti regulačného rámca pre umelú inteligenciu a opatrenia týkajúce sa aspektov bezpečnosti a zodpovednosti umelej inteligencie 38 . Členské štáty okrem odpovedí na verejnú konzultáciu poskytli spätnú väzbu týkajúcu sa možných zmien koordinovaného plánu a spoločných opatrení prostredníctvom diskusií v skupine pre umelú inteligenciu a digitalizáciu európskeho priemyslu 39 a bilaterálnych konzultácií s Komisiou.

S cieľom zapojiť sa do širšej diskusie so zainteresovanými stranami o témach týkajúcich sa umelej inteligencie Komisia vytvorila online fórum – Alianciu pre umelú inteligenciu 40 , ktorá približne 4 000 zainteresovaným stranám z celého sveta poskytuje platformu na výmenu informácií a diskusiu o technologických a spoločenských dôsledkoch umelej inteligencie 41 . Komisia zorganizovala zhromaždenia Aliancie pre umelú inteligenciu v júni 2019 a v októbri 2020 42 .

Výhľad

S cieľom mobilizovať odborné znalosti, monitorovať aktuálny vývoj a zhromažďovať údaje o umelej inteligencii bude Komisia aj naďalej:

-skvalitňovať zhromažďovanie údajov o zavádzaní umelej inteligencie – v roku 2021 spustí Eurostat úplný modul o umelej inteligencii, ktorý bude pokrývať zavádzanie siedmich technológií umelej inteligencie, používanie technológií umelej inteligencie, získavanie zdrojov a prekážky v jej používaní 43 . AI Watch bude naďalej monitorovať a zhromažďovať údaje o zavádzaní technológií umelej inteligencie, a to aj vo verejnom sektore,

-podporovať prácu Aliancie pre umelú inteligenciu prevádzkovaním jej platformy a organizovaním každoročných zhromaždení o umelej inteligencii so širokým spektrom zainteresovaných strán s cieľom poskytnúť rámec pre príspevky k tvorbe politiky EÚ v oblasti umelej inteligencie a

-hodnotiť vývoj a zhromažďovať potrebné vedomosti o technológiách umelej inteligencie. V prípade potreby sem môžu patriť napríklad nové expertné skupiny alebo odvetvové iniciatívy týkajúce sa umelej inteligencie, ktoré by prispievali k tvorbe politík EÚ v oblasti umelej inteligencie alebo pomáhali Komisii pri hodnotení opatrení potrebných na podporu vykonávania politiky EÚ a navrhovaných právnych predpisov o technológiách umelej inteligencie členskými štátmi.

Komisia na základe konzultácií s členskými štátmi:

-zanalyzuje a do roku 2022 navrhne spôsob, ako posilniť monitorovanie vývoja, zavádzania a vplyvu technológií umelej inteligencie v EÚ v súkromnom a verejnom sektore. Bude pritom vychádzať z poznatkov získaných z práce centra AI Watch a národných monitorovacích iniciatív v oblasti umelej inteligencie. Analýza sa bude zaoberať aj spôsobom ďalšieho posilňovania a budovania synergií a väzieb s existujúcimi monitorovacími mechanizmami 44 alebo pripravovanými štruktúrami riadenia EÚ v oblasti umelej inteligencie 45  alebo medzinárodnými monitorovacími činnosťami, a

-bude pravidelne monitorovať vykonávanie koordinovaného plánu, aby sa zabezpečila jeho aktuálnosť. Na základe spätnej väzby členských štátov na preskúmanie z roku 2021 a po konzultácii s inými inštitúciami a orgánmi EÚ navrhne Komisia v roku 2022 časový harmonogram, maticu a metodiku ďalšieho preskúmania koordinovaného plánu.

1.3.Posilniť výmenu poznatkov a spoluprácu prostredníctvom skupiny členských štátov pre umelú inteligenciu a digitalizáciu európskeho priemyslu

Uľahčovanie spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou je ďalej podporované mechanizmami riadenia, ktoré uľahčujú výmenu informácií a pomáhajú určiť strategické smerovanie spolupráce v oblasti politiky umelej inteligencie.

Prehľad prijatých opatrení

Diskusie medzi členskými štátmi a Komisiou riadila skupina členských štátov pre umelú inteligenciu a digitalizáciu európskeho priemyslu, ktorej v technických záležitostiach pomáhala skupina Sherpa. Zohrala kľúčovú úlohu pri príprave a revízii koordinovaného plánu. Skupina sa pravidelne stretávala 46 a zabezpečovala koordináciu medzi vnútroštátnymi ministerstvami a inými zainteresovanými stranami napríklad z priemyslu, akademickej obce a občianskej spoločnosti. Počas rokov nasledujúcich po prijatí koordinovaného plánu z roku 2018 sa skupina zaoberala všetkými hlavnými oblasťami svojej činnosti vrátane centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie, testovacích a experimentačných zariadení, právneho rámca, experimentálnych regulačných prostredí, údajov, zručností, umelej inteligencie pre zelenú dohodu, umelej inteligencie pre zdravie, centier digitálnych inovácií a umelej inteligencie v oblasti bezpečnosti.

Výhľad

S cieľom uľahčiť mechanizmy riadenia spolupráce bude skupina členských štátov pre umelú inteligenciu a digitalizáciu európskeho priemyslu spolu s Komisiou naďalej:

-riadiť diskusie medzi členskými štátmi a Komisiou 47  – skupina sa zapojí do tematických alebo odvetvových hĺbkových analýz tém, ako sú normalizačné činnosti, sociálno-ekonomický vplyv umelej inteligencie, možnosti financovania, opatrenia na podporu startupov, podpora zavádzania a obstarávania umelej inteligencie vo verejnom sektore, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia a mobilná pripojiteľnosť,

Komisia bude s podporou členských štátov naďalej:

-vyhodnocovať potrebu nadväzovať spoluprácu a vytvárať siete na úrovni EÚ s cieľom budovať schopnosti EÚ a

-vymieňať si v spolupráci s budúcim spoločne programovaným partnerstvom pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku najlepšie postupy členských štátov týkajúce sa vývoja, zavádzania a využívania systémov umelej inteligencie.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-uľahčovali spoluprácu a vytvorili systém regionálnych sietí umelej inteligencie 48 , a

-uľahčovali diskusie o zakladaní národných koalícií a uľahčovali výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami o existujúcich národných koalíciách v oblasti umelej inteligencie 49 spájaním zainteresovaných strán z verejného aj súkromného sektora, napr. na spoločných seminároch o tematických oblastiach spoločného záujmu. S pomocou tohto opatrenia sa v spolupráci so spoločne programovaným partnerstvom pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku podporí cezhraničná spolupráca a zapojí viac zainteresovaných strán.

2.Využívať potenciál údajov

Dostupnosť vysokokvalitných údajov okrem iného v súvislosti s rozmanitosťou, nediskrimináciou a možnosťou používať, kombinovať a opakovane používať údaje z rôznych zdrojov spôsobom, ktorý je v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov, sú základnými predpokladmi a podmienkou rozvoja a zavádzania určitých systémov umelej inteligencie 50 . Spoločné využívanie údajov, najmä medzi podnikmi, sa však dostatočne nerozvinulo pre nedostatok ekonomických stimulov, dôvery a právnej zrozumiteľnosti 51 . Preto sa v koordinovanom pláne z roku 2018 navrhuje vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov s cieľom dosiahnuť plynulé cezhraničné spoločné využívanie údajov. Takisto sa v ňom zdôrazňuje význam vytvorenia celoeurópskej výpočtovej infraštruktúry a cloudových služieb, najmä vzhľadom na medzinárodnú konkurenciu v prístupe k údajom 52 .

Prehľad prijatých opatrení

Komisia 19. februára 2020 prijala Európsku dátovú stratégiu 53 s cieľom vytvoriť jednotný trh s údajmi na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti Európy. To zahŕňa vytvorenie správnych stimulov na spoločné využívanie údajov, zavedenie praktických, spravodlivých, nediskriminačných a jednoznačných pravidiel prístupu k týmto údajom a ich používania, ktoré budú v súlade s európskymi hodnotami a právami, ako je ochrana osobných údajov, ochrana spotrebiteľa a pravidlá hospodárskej súťaže. Znamená to aj širšie sprístupnenie údajov verejného sektora uvoľnením súborov údajov s vysokou hodnotou a umožnením ich opakovaného použitia na inovácie.

V júni 2020 Komisia uverejnila správu o spoločnom využívaní údajov podnikmi a verejným sektorom (B2G) 54 od expertnej skupiny na vysokej úrovni 55 , ktorá obsahovala súbor politických, právnych a finančných odporúčaní, s cieľom zabezpečiť, že zdieľanie údajov v rámci B2G vo verejnom záujme bude v EÚ škálovateľné, zodpovedné a udržateľné. Európska dátová stratégia taktiež podporuje spoločné využívanie údajov, ako napríklad výmenu údajov medzi podnikmi.

Komisia 25. novembra 2020 v nadväznosti na dátovú stratégiu navrhla nový akt o správe údajov 56 . Navrhované nariadenie zahŕňa niekoľko opatrení na zvýšenie dôvery v spoločné využívanie údajov vrátane postupov na výmenu údajov medzi podnikmi 57 a týmto spôsobom sa zameriava na sprístupňovanie väčšieho objemu kvalitných údajov pre aplikácie umelej inteligencie. Vytvára nové pravidlá EÚ týkajúce sa neutrality s cieľom umožniť novým sprostredkovateľom údajov plniť úlohu dôveryhodných organizátorov spoločného využívania údajov. Zahŕňa opatrenia na uľahčenie opakovaného použitia určitých údajov, ktoré má k dispozícii verejný sektor. Poskytuje prostriedky, ktoré umožňujú podnikom a jednotlivcom ľahšie a bezpečnejšie dobrovoľne sprístupňovať svoje údaje pre širšie spoločné dobro za jasných podmienok. Vyzýva na vytvorenie Európskeho dátového inovačného výboru s cieľom podporovať a radiť v oblasti medzisektorovej normalizácie a interoperability ako základného prvku na zabezpečenie dostupnosti vysokokvalitných údajov. Akt o správe údajov môžu v prípade potreby doplniť odvetvové právne predpisy 58 .

Výhľad

Komisia na podporu opatrení týkajúcich sa údajov:

-prijme návrh aktu o údajoch s cieľom podnietiť verejný sektor k používaniu údajov v súkromnej držbe (B2G), riešiť otázky súvisiace s prístupom k údajom a ich používaním medzi podnikmi, a to najmä iných ako osobných údajov pochádzajúcich z predmetov pripojených k internetu vecí (3. štvrťrok 2021) 59 , a

-navrhne vykonávací akt o bezplatnom sprístupňovaní súborov údajov s vysokou hodnotou v strojovo čitateľnom formáte vo verejnom sektore na opakované použitie (2. štvrťrok 2021) 60 .

Komisia spolu s členskými štátmi:

-spustí európsku alianciu pre priemyselné údaje, edge a cloud computing s cieľom mobilizovať súkromné a verejné subjekty, aby spojili svoje sily a posilnili pozíciu európskeho priemyslu na globálnom trhu s cloud a edge computingom. Jej hlavnou úlohou bude podnecovať koordináciu verejných a súkromných investícií do výskumu, vývoja a zavádzania cloudových kapacít ďalšej generácie na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Aliancia bude prepojená s európskymi dátovými priestormi, a tým podporí inovatívne prostredia na spoločné využívanie údajov založené na otvorených, interoperabilných a bezpečných riešeniach cloud a edge computingu efektívne využívajúcich zdroje. Podporí takisto synergie medzi prácou na európskej cloudovej federácii a iniciatívami členských štátov 61 ,

-bude investovať do európskych dátových priestorov a európskej cloudovej federácie prostredníctvom programu Digitálna Európa, nástrojov financovania v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE2) a ďalších nástrojov, ako je program EU4Health na vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia. Komisia prvými výzvami v rámci programu Digitálna Európa a NPE2, ktoré budú vyhlásené v 2. štvrťroku 2021:

-začne realizovať odvetvové opatrenia, ako sa uvádza v Európskej dátovej stratégii 62 , s cieľom budovať európske dátové priestory pre priemyselnú výrobu, zelenú dohodu, mobilitu, zdravie, financie, energetiku, poľnohospodárstvo, verejnú správu a zručnosti 63 ,

-bude spoluinvestovať do opatrení zameraných na rozvoj inovatívnych a energeticky efektívnych služieb a infraštruktúr cloud-to-edge, midlvérových platforiem a prepojenia existujúcich kapacít spracovania údajov v členských štátoch,

-bude v rámci klastra 4 (Digitalizácia, priemysel a vesmír) programu Horizont Európa naďalej podporovať výskum, vývoj a zavádzanie výpočtových a dátových technológií a infraštruktúr ďalšej generácie s cieľom umožniť vytvorenie jednotného európskeho trhu s údajmi so zodpovedajúcimi dátovými priestormi a ekosystémom dôveryhodnej a bezpečnej umelej inteligencie. Prvé výzvy sa uskutočnia v apríli 2021,

-a bude sprevádzať všetky zainteresované členské štáty pri príprave potenciálneho dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu (IPCEI) zameraného na cloudovú infraštruktúru ďalšej generácie a súvisiace služby.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-investovali do posilnenia pozície Európy v oblasti technológií cloud a edge computingu ďalšej generácie a podporili zavádzanie cloudu prostredníctvom svojich národných plánov obnovy a odolnosti a v súlade so vzorovým komponentom hlavnej iniciatívy 64 „Rozširujme sa“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to aj prostredníctvom projektov zahŕňajúcich viacero krajín.

3.Podporovať kritickú výpočtovú kapacitu

Bez výpočtovej infraštruktúry nebude dostupnosť údajov vytvárať pridanú hodnotu 65 . Komisia preto prijíma opatrenia na podporu rozvoja technologických systémov a infraštruktúr ďalšej generácie na spracovanie údajov, ktoré budú kľúčové na to, aby sa umožnilo používanie údajov v oblasti umelej inteligencie 66 .

Prehľad prijatých opatrení

Spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku v snahe podporovať rozvoj spôsobilostí vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC) v Európe koordinuje úsilie a združuje zdroje 32 zúčastnených krajín s cieľom vyvinúť a zaviesť supervýpočtovú infraštruktúru svetovej úrovne, ktorá bude ľahko a bezpečne prístupná z ktoréhokoľvek miesta v Európe.

Hlavné trendy v oblasti hardvéru umelej inteligencie možno zhrnúť takto: 1. riešenia umelej inteligencie ďalšej generácie budú musieť byť výkonnejšie a energeticky efektívnejšie, aby spĺňali potreby čoraz sofistikovanejších modelov trénovania a 2. výpočtová technika sa bude čoraz viac presúvať „na okraj“, teda k zariadeniam, ktoré sú bližšie k používateľom a sú schopné vykonávať aplikácie umelej inteligencie v reálnom čase. Tieto trendy si vyžadujú prispôsobenie infraštruktúry a Komisia prijíma kroky uvedené ďalej s cieľom umožniť zavádzanie výpočtových infraštruktúr ďalšej generácie.

EÚ sa preto zameriava na opatrenia na podporu vývoja hardvéru umelej inteligencie. Modely umelej inteligencie sú čoraz náročnejšie na výpočtovú kapacitu, takže rýchly prístup k dátam z pamäte, a teda vysokovýkonné a efektívne procesory, majú pre infraštruktúry umelej inteligencie zásadný význam 67 . Okrem toho sú modely umelej inteligencie veľmi náročné na spotrebu energie a keďže technológie umelej inteligencie sa stávajú čoraz viac súčasťou nášho každodenného života, takáto spotreba energie nie je udržateľná 68 . Zavádzanie umelej inteligencie si preto vyžaduje prístup k špecializovaným nízkoenergetickým procesorom umelej inteligencie, ktoré poskytujú potrebnú výpočtovú kapacitu a sú niekoľkonásobne efektívnejšie ako univerzálne procesory. V tejto oblasti výskumu majú potenciál zabezpečiť prelomovú energetickú efektívnosť nové technológie inšpirované mozgom, napríklad neuromorfický počítačový systém. V tejto súvislosti Komisia podporila priekopnícku prácu v oblasti technológií umelej inteligencie s nízkou spotrebou energie v rámci programu Horizont 2020 a podporuje iniciatívy na ďalší rozvoj a využívanie týchto schopností v rámci programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom výskumov zameraných na nové architektúry procesorov s ultranízkou spotrebou energie a prostredníctvom inštitucionalizovaného európskeho partnerstva pre kľúčové digitálne technológie 69 s osobitným zameraním na aplikácie umelej inteligencie v edge computingu.

Hlavná iniciatíva „Rozširujme sa“ 70 v rámci ročnej stratégie udržateľného rastu 71 z roku 2021 sa okrem iného zameriava na investovanie do špičkovej mikroelektroniky s osobitným zameraním na procesory, napríklad na čipy pre umelú inteligenciu. V decembri 2020 podpísalo 18 členských štátov vyhlásenie o procesoroch a polovodičových technológiách s cieľom upevniť pozíciu EÚ v oblasti navrhovania a výroby vyspelých čipov 72 . V rokoch 2019 – 2020 sa infraštruktúrou pre umelú inteligenciu zaoberali aj projekty AI4DI 73 , TEMPO 74 a ANDANTE 75 v rámci spoločného podniku Elektronické komponenty a systémy pre vedúce postavenie Európy (ECSEL) 76 . Ďalšou oblasťou rozvoja a financovania, ktorú Komisia podporuje, je fotonika. Kombinovanie elektroniky s optickými prvkami môže viesť k integrácii umelej inteligencie do snímania obrazu a znížiť spotrebu energie a latenciu v neurónových sieťach.

Výhľad

S cieľom zlepšiť európsky systém navrhovania a výroby procesorov a polovodičov a rozšíriť účasť priemyslu v celom dodávateľskom reťazci Komisia s podporou členských štátov:

-spustí priemyselnú alianciu pre mikroelektroniku 77 s cieľom vytvoriť strategické plány, ako aj výskumné a investičné plány navrhovania, zavádzania a výroby procesorov pre umelú inteligenciu, spracovanie údajov a komunikáciu, a to so zohľadnením celého ekosystému polovodičov a súvisiacich komponentov. To prispeje k posilneniu ekosystému navrhovania elektroniky a vytvoreniu výrobnej kapacity vo veľmi vyspelých uzloch,

-v priebehu roku 2021 spolu so všetkými zainteresovanými členskými štátmi napomôže prípravné práce na potenciálnom dôležitom projekte spoločného európskeho záujmu (IPCEI) so zameraním na ďalšiu generáciu vyspelých procesorov pre umelú inteligenciu, spracovanie údajov a komunikáciu,

-vyhradí testovacie a experimentačné zariadenie podporované programom Digitálna Európa pre komponenty a systémy umelej inteligencie v oblasti edge computingu, pričom sa v 2. štvrťroku 2021 uverejní výzva na predkladanie návrhov na vytvorenie špičkovej infraštruktúry na testovanie a validáciu vyspelých výpočtových technológií v oblasti umelej inteligencie v širokej škále aplikácií,

-bude investovať do výskumu a inovácií zameraných na výpočtové potreby umelej inteligencie s nízkou spotrebou energie v edge computingu prostredníctvom inštitucionalizovaného európskeho partnerstva pre kľúčové digitálne technológie v rámci programu Horizont Európa (3. štvrťrok 2021). Toto partnerstvo postavené na súčasnom spoločnom podniku ECSEL zvýši potenciál Európy v oblasti inovácií elektronických komponentov a systémov, ako aj súvisiacich softvérových technológií. Jedným z hlavných strategických cieľov bude vývoj riešení spracovania umelej inteligencie, najmä pre edge computing a zabudované aplikácie. Kľúčové digitálne technológie poskytnú prostredníctvom spoločných opatrení dôveryhodné a bezpečné riešenia s nízkou spotrebou energie, ktoré umožnia vybudovanie ekosystému excelentnosti a dôvery pre výpočtovú techniku 78 .

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-pokračovali v rozvoji vnútroštátnej integrovanej rozsiahlej správy údajov a infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky na podporu výskumu, inovácií a rozvoja zručností v oblasti umelej inteligencie prostredníctvom regionálnych, národných a európskych centier digitálnych inovácií,

-zabezpečili, aby akademické a priemyselné organizácie, ako aj organizácie z verejného sektora mohli využiť vnútroštátnu infraštruktúru a odborné znalosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a správy údajov na optimalizáciu a rozširovanie svojich inovácií a aplikácií v oblasti umelej inteligencie,

-a investovali do posilnenia pozície Európy v oblasti procesorov a polovodičových technológií pre umelú inteligenciu prostredníctvom svojich národných plánov obnovy a odolnosti v súlade so vzorovým komponentom pre oblasť hlavnej iniciatívy „Rozširujme sa“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a prostredníctvom projektov zahŕňajúcich viacero krajín.

II.Vytvoriť z EÚ miesto, kde sa excelentnosti darí od laboratória po trh

Vývoj a zavádzanie technológií umelej inteligencie si vyžaduje okrem údajov a výpočtovej infraštruktúry aj cielené opatrenia a dostatok zdrojov, zameranie na excelentnosť vo výskume a v inováciách, dostupnosť potrebných talentov a zručností, podporný politický rámec a koordináciu na medzinárodnej úrovni. Tieto opatrenia sú „horizontálne“, t. j. zasahujú do všetkých oblastí politiky a prispievajú k tomu, aby sa Európska únia stala miestom, kde sa excelentnosti darí od laboratória po trh. Navrhované „horizontálne“ spoločné opatrenia sa týkajú celého životného cyklu umelej inteligencie. To zahŕňa opatrenia na uľahčenie ekosystému excelentnosti vrátane špičkového základného výskumu a výskumu zameraného na použitie v praxi, vývoja, zavádzania a komercializácie/využívania umelej inteligencie, ako aj opatrenia na podporu dôvery v technológie umelej inteligencie, rozvíjanie talentov a zručností, ako aj zväčšenie globálneho dosahu EÚ.

4.Spolupracovať so zainteresovanými stranami napr. prostredníctvom európskeho partnerstva pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku a expertných skupín

Tento oddiel sa zameriava na opatrenia, ktoré je potrebné vymedziť a vykonávať spoločne v rámci podpory plánu excelentnosti a rozsiahlejšieho šírenia umelej inteligencie.

Prehľad prijatých opatrení

Európske partnerstvá spájajú Komisiu, členské štáty a súkromných a/alebo verejných partnerov s cieľom riešiť niektoré z najnaliehavejších výziev Európy a realizovať kroky s nimi spojené, ako aj modernizovať priemysel prostredníctvom zosúladených výskumných a inovačných iniciatív 79 . Partnerstvá poskytujú okrem iného právnu štruktúru na združovanie zdrojov, získavanie kritickej masy a na zefektívnenie financovania výskumu a inovácií v celej EÚ spoločným využívaním finančných, ľudských a infraštruktúrnych zdrojov. Partnerstvá uľahčujú aj vytváranie vnútorného trhu pre inovatívne výrobky a služby, umožňujú inovatívnym technológiám rýchlo sa dostať na trh a uľahčujú škálovanie výskumného a inovačného úsilia potrebného na riešenie kritických spoločenských výziev a hlavných cieľov politiky EÚ.

Niektoré partnerstvá v rámci programu Horizont 2020 mali pre technológie umelej inteligencie osobitný význam. Cieľom verejno-súkromného partnerstva pre veľké dáta (Big Data Value) medzi Európskou komisiou a združením Big Data Value Association je spolupracovať na výskume a inováciách v oblasti údajov, posilniť budovanie komunity okolo údajov a položiť v Európe základ prosperujúceho hospodárstva založeného na údajoch 80 . Verejno-súkromné partnerstvo pre robotiku (program SPARC) združuje európsky robotický priemysel, akademickú obec a Európsku komisiu s cieľom posilniť konkurenčné postavenie európskeho priemyslu v oblasti robotiky a podporiť excelentnosť jeho vedeckej základne 81 .

Zmluvné verejno-súkromné partnerstvo pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (HPC) bolo spustené v roku 2014 s cieľom vyvinúť ďalšiu generáciu technológií, aplikácií a systémov HPC schopných dosiahnuť exaflopový 82 výkon, ako aj zabezpečiť excelentnosť v dodávaní a používaní aplikácií HPC 83 . V decembri 2018 toto partnerstvo zaniklo vytvorením spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku, do ktorého vstúpil aj súkromný sektor. Spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku umožňuje EÚ a krajinám zapojeným do tohto spoločného podniku koordinovať svoje úsilie a združovať zdroje na zavádzanie exaflopových superpočítačov svetovej úrovne a urobiť z Európy svetového lídra v oblasti HPC, ktorý poskytuje výpočtové riešenia a lepšiu spoluprácu vo vyspelom vedeckom výskume.

Spoločný podnik Elektronické komponenty a systémy pre vedúce postavenie Európy (ECSEL) 84 je prvým spoločným podnikom, ktorý je riadený tripartitným modelom (Komisia, zúčastnené štáty a priemysel). Zameriava sa na zabezpečenie špičkových odborných znalostí o kľúčových podporných technológiách a konkurencieschopného vedúceho postavenia Európy, pokiaľ ide o hardvér a zabudovaný softvér, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj a zavádzanie digitálnych systémov založených na umelej inteligencii.

Verejno-súkromné partnerstvo Fotonika (Photonics21) 85 má za cieľ vytvoriť z Európy lídra vo vývoji a zavádzaní fotonických technológií v rôznych oblastiach použitia, ako napríklad informačné a komunikačné technológie, osvetlenie, priemyselná výroba, vedy o živej prírode či bezpečnosť. Verejno-súkromné partnerstvo Továrne budúcnosti 86  pre vyspelú výrobu si kladie za cieľ uskutočniť ďalšiu priemyselnú revolúciu (Factories 4.0).

Výhľad

Komisia bude naďalej podporovať európske partnerstvá v kontexte programu Horizont Európa a zdokonaľovať strategický prístup k výskumu a inováciám v oblasti technológií umelej inteligencie.

Komisia v roku 2021:

-vytvorí okrem iného tieto európske partnerstvá 87 , ktoré sú dôležité pre umelú inteligenciu vrátane:

-spoločne programovaného európskeho partnerstva pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku 88  – hlavným cieľom je podpora inovácií, zavádzania a akceptácie technológií pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku 89 . Toto partnerstvo vytvorí prepojenia medzi zainteresovanými stranami, ktoré umožnia rozvíjanie európskej vízie o dôveryhodnej umelej inteligencii sústredenej na človeka 90 . Vytvorí väzby na členské štáty a vďaka vymenovaniu národných a/alebo regionálnych ambasádorov poskytne prehľad hlavných vnútroštátnych politík a iniciatív,

-nadviazania na svoj návrh nového nariadenia zo septembra 2020, ktorým sa nahradí nariadenie Rady z roku 2018, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Návrh obsahuje ambicióznu misiu a podstatne väčší rozpočet na roky 2021 – 2033 s cieľom zabezpečiť Európe hyperprepojenú superpočítačovú a kvantovú výpočtovú infraštruktúru na svetovej úrovni,

-návrhu inštitucionalizovaného európskeho partnerstva pre kľúčové digitálne technológie prostredníctvom jediného základného aktu. Na základe výsledkov spoločného podniku ECSEL je jeho hlavným cieľom podporovať rozvoj s cieľom posilniť európsky ekosystém pre procesory a polovodičové technológie, ako aj riešiť kľúčové technologické, bezpečnostné, spoločenské a environmentálne výzvy,

-spoločne programovaného európskeho partnerstva pre fotoniku 91 , ktoré zabezpečí technologickú nezávislosť Európy prostredníctvom fotonických inovácií a ich prenosu do praxe, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Európy a zabezpečia sa dlhodobé pracovné miesta a prosperita, a

-spoločne programovaného európskeho partnerstva Made in Europe 92 (Vyrobené v Európe), ktoré bude hnacou silou udržateľnej výroby v Európe, a to aj prostredníctvom umelej inteligencie. Prispeje ku konkurencieschopnému a odolnému spracovateľskému priemyslu v Európe a posilní pridanú hodnotu v dodávateľských reťazcoch naprieč sektormi, a

-podporí a uľahčí synergie (vrátane organizácie spoločných výziev) medzi (spoločne programovanými a inštitucionalizovanými) európskymi partnerstvami v oblasti technológií umelej inteligencie, ako sú partnerstvá pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku, fotoniku, Made in Europe, európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku 93 a kľúčové digitálne technológie.

5.Budovať a mobilizovať výskumné kapacity

Tento oddiel sa zameriava na opatrenia na podporu excelentnosti výskumu a inovácií v oblasti umelej inteligencie a na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti 94 .

Prehľad prijatých opatrení

EÚ okrem strategických výskumných programov verejno-súkromných partnerstiev podniká aj kroky na posilnenie excelentnosti v základnom a aplikovanom výskume a na podporu talentov v Európe. Komisia počas štyroch rokov prostredníctvom programu Horizont 2020 investovala 50 miliónov EUR 95 na vytvorenie výskumnej komunity úzko prepojených centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie 96 . Cieľom je zvýšiť spoluprácu medzi najlepšími výskumnými tímami v Európe, aby mohli spojiť svoje sily pri riešení hlavných vedeckých a technologických výziev v oblasti umelej inteligencie, a uľahčiť užšiu spoluprácu, integráciu a synergie medzi výskumnými tímami a priemyslom. Vybralo sa päť projektov na vytvorenie siete s cieľom spojiť výskumných pracovníkov svetovej úrovne a vytvoriť spoločný prístup, víziu a identitu pre európsky systém umelej inteligencie. Medzi vybrané projekty patria štyri siete centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie a jedno koordinačné a podporné opatrenie 97 .

Komisia s cieľom zabezpečiť, aby podpora výskumu v EÚ držala krok s vývojom technológie v oblasti umelej inteligencie, posúdila svoje medzisektorové investície do umelej inteligencie v rámci programu Horizont 2020 na základe súčasných výskumných trendov a potrieb a určila budúce investičné príležitosti v oblasti umelej inteligencie, a to predovšetkým v rámci programu Horizont Európa. Využila aj príspevky z verejnej konzultácie k Bielej knihe o umelej inteligencii a cielenej konzultácie s komunitou zaoberajúcou sa umelou inteligenciou, najmä s verejno-súkromným partnerstvom pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku, na plánovanie nových tém vo výskume umelej inteligencie a ďalších sietí centier excelentnosti.

Výhľad

Komisia na podporu excelentnosti vo výskume:

-založí v roku 2021 na základe úzkej spolupráce s členskými štátmi a širšou komunitou zaoberajúcou sa umelou inteligenciou referenčné centrum umelej inteligencie pre Európu, ako sa uvádza v bielej knihe. Referenčné centrum umelej inteligencie bude založené na súčasných a budúcich sieťach centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie s cieľom vybudovať alianciu silných európskych výskumných organizácií, ktoré budú využívať spoločný plán na podporenie excelentnosti v základnom a aplikovanom výskume, zosúladenie vnútroštátnych úsilí v oblasti umelej inteligencie, zvyšovanie inovácií a investícií, prilákanie a udržanie talentov v oblasti umelej inteligencie v Európe a vytváranie synergií, ako aj úspor z rozsahu. Táto iniciatíva spojí popredných aktérov z oblasti výskumu, univerzít a priemyslu v Európe, aby pracovali na spoločne dohodnutých ambicióznych výzvach, s celkovým cieľom stať sa príkladom excelentnosti v oblasti umelej inteligencie pre celý svet. Vďaka tomu bude rozmanitosť Európy prispievať skôr k zdravej konkurencii ako k roztrieštenosti komunity zaoberajúcej sa umelou inteligenciou,

-bude v rámci programu Horizont Európa v rokoch 2021 a 2022 financovať ďalšie siete centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie, ktoré sa budú zameriavať na doplňujúce výskumné oblasti zatiaľ nepokryté existujúcimi sieťami centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie a posilňovať výskumné úsilia v kľúčových oblastiach výskumu umelej inteligencie. To posunie vpred vývoj bezpečnejšej, lepšie chránenej a dôveryhodnejšej umelej inteligencie a podporí základný, ako aj aplikovaný výskum umelej inteligencie ďalšej generácie s cieľom udržať Európu na špici v oblasti umelej inteligencie,

-bude v rámci programu Horizont Európa od roku 2021 podporovať napredovanie vývoja v rôznych oblastiach výskumu umelej inteligencie vrátane výskumu s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň inteligencie a autonómie systémov založených na umelej inteligencii, transparentnosť v oblasti umelej inteligencie, vyššiu ekologickosť umelej inteligencie, umelú inteligenciu pre zložité systémy, pokroky v sieťach umelej inteligencie v edge computingu a nezaujaté systémy umelej inteligencie, čo ľuďom umožní využívať vyspelú podporu umelej inteligencie,

-zabezpečí, aby program Horizont Európa okrem vývoja podporných technológií takisto ukázal, ako umelá inteligencia pomáha transformovať hlavné hospodárske odvetvia vo výrobe a službách, ako aj vplyvy na pracovnú silu 98 , a bude riešiť hlavné spoločenské výzvy v oblastiach ako zdravotníctvo, civilná bezpečnosť, zmena klímy, energetika, mobilita, médiá (napr. riešenie problému dezinformácií) a agropotravinársky priemysel,

-v kontexte spoločne programovaného európskeho partnerstva pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku zmobilizuje zainteresované strany prostredníctvom strategického programu pre výskum, inovácie a zavádzanie 99 s cieľom vytvoriť a vykonávať stratégiu výskumu, inovácií a zavádzania pre Európu so zameraním na zodpovedný vývoj a používanie umelej inteligencie,

-a má za cieľ, aby projekty súvisiace s umelou inteligenciou, ktorých výskum a inovácie sú financované v rámci programu Horizont Európa, primerane dodržiavali zásadu etiky už v štádiu návrhu, a to aj v prípade dôveryhodnej umelej inteligencie. Okrem toho sa Komisia s cieľom dosiahnuť rôznorodú výskumnú komunitu v oblasti umelej inteligencie zasadzuje o rozmanitosť a inkluzívnosť v konzorciách projektov.

Členské štáty sa vyzývajú:

-aby zriaďovali regionálne a národné centrá výskumnej excelentnosti v oblasti umelej inteligencie, napríklad použitím vnútroštátnych nástrojov financovania a prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a vytvorili štruktúru na prenos výskumu a technológií schopnú prilákať a udržať si talenty, ktorej cieľom by zároveň bolo stať sa národným referenčným bodom pre výskum a vývoj umelej inteligencie. Tieto centrá by zabezpečovali osvetu a výmenu informácií na regionálnej úrovni, spolupracovali by na európskej úrovni a spoločne so sieťami financovanými z prostriedkov EÚ by tvorili európske referenčné centrum umelej inteligencie,

-a aby posilnili investície do výskumu umelej inteligencie na vnútroštátnej úrovni, napríklad prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

6.Poskytovať nástroje prostredníctvom platformy umelej inteligencie na požiadanie a vývojárom poskytovať prostredie na testovanie a experimentovanie (testovacie a experimentačné zariadenia) a malým a stredným podnikom a verejným správam na zavádzanie umelej inteligencie (európske centrá digitálnych inovácií)

Tento oddiel sa zameriava na opatrenia, ktoré pomáhajú dostávať inovácie z laboratória na trh s cieľom zabezpečiť široké využívanie a zavádzanie technológií umelej inteligencie.

Prehľad prijatých opatrení

Zariadenia na testovanie a experimentovanie s inovatívnymi systémami umelej inteligencie sú nevyhnutné na zavádzanie a využívanie technológií umelej inteligencie. Toto je obzvlášť dôležité pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré čelia ťažkostiam pri plnom využívaní výhod rýchleho rozvoja digitálnych technológií, aby sa mohli stať konkurencieschopnými a inovatívnymi 100 . EÚ v spolupráci s členskými štátmi navrhla dva súbory opatrení:

-testovacie a experimentačné zariadenia, t. j. technologické infraštruktúry so špecifickými odbornými znalosťami a skúsenosťami s testovaním vyspelých technológií v danom sektore v reálnych alebo takmer reálnych podmienkach. Cieľom je poskytnúť vývojárom infraštruktúru na testovanie technológie umelej inteligencie pred jej uvedením na trh,

-a centrá digitálnych inovácií, t. j. jednotné kontaktné miesta, ktoré pomáhajú všetkým podnikom, ktoré majú záujem o používanie umelej inteligencie, zvýšiť konkurencieschopnosť ich obchodných/výrobných procesov, výrobkov alebo služieb pomocou technológií umelej inteligencie. Európske centrá digitálnych inovácií poskytujú podnikom možnosť testovať technológie umelej inteligencie skôr, ako do nich investujú, ako aj súvisiace služby, ako je finančné poradenstvo a poradenstvo v oblasti odbornej prípravy a rozvoja zručností, ktoré sú potrebné na úspešné zvládnutie digitálnej transformácie.

Testovacie a experimentačné zariadenia

V koordinovanom pláne z roku 2018 sa uvádza, že na optimalizáciu investícií a zamedzenie duplicite alebo konkurenčným snahám by sa mal vytvoriť obmedzený počet veľkokapacitných referenčných miest špecializovaných na umelú inteligenciu a otvorených všetkým subjektom v celej Európe. Po prijatí koordinovaného plánu a pri príprave na program Digitálna Európa podnikla Komisia prípravné úkony na vypracovanie tejto koncepcie a na prípravu testovacích a experimentačných zariadení pre umelú inteligenciu. Konkrétne to znamená, že od roku 2019 Komisia intenzívne spolupracovala s členskými štátmi na zdokonalení koncepcie testovacích a experimentačných zariadení a určení prioritných sektorov. V januári 2020 Komisia zorganizovala päť seminárov, na ktorých sa zúčastnili zainteresované strany z priemyslu, akademickej obce a členských štátov, aby diskutovali o testovacích a experimentačných zariadeniach pre špecifické sektory (agropotravinársky priemysel, výroba, zdravotná starostlivosť a inteligentné mestá) a technológie (umelá inteligencia v edge computingu).

Výsledky prípravných prác a výmeny informácií so zúčastnenými stranami naznačujú, že experimentovanie a testovanie špičkových technológií v reálnom prostredí je významným prvkom pri uvádzaní technológií na trh a je súčasťou inovačného reťazca, v ktorom európsky systém umelej inteligencie potrebuje značnú podporu na udržanie konkurencieschopnosti na svetovej úrovni.

Testovacie a experimentačné zariadenie pre umelú inteligenciu v edge computingu hrá v ekosystéme excelentnosti umelej inteligencie osobitnú úlohu. Umelá inteligencia v edge computingu ponúka ako hardvérová technológia jasné výhody: poskytuje operácie v reálnom čase, ako aj výhody z hľadiska bezpečnosti a ochrany údajov a spotreby energie. Cieľom testovacieho a experimentačného zariadenia pre umelú inteligenciu v edge computingu ako európskej platformy je umožniť podnikom akejkoľvek veľkosti vykonávať testy a experimenty s inovatívnymi komponentami umelej inteligencie v edge computingu založenými na vyspelých výpočtových technológiách s nízkou spotrebou energie, ako sú neuromorfické počítačové systémy. Vzhľadom na súčasnú závislosť EÚ od výpočtových technológií, vysoké náklady na potrebné polovodičové vybavenie a potrebu dlhodobých investícií je na vyplnenie medzery vo financovaní testovacie a experimentačné zariadenie pre umelú inteligenciu v edge computingu nevyhnutné, aby európske podniky získali prístup k výpočtovému hardvéru umelej inteligencie s nízkym príkonom. Inými slovami, testovacie a experimentačné zariadenie pre umelú inteligenciu v edge computingu poskytne Európe ekosystém excelentnosti, ktorý bude slúžiť ako základný nástroj na dosiahnutie technologického prvenstva v oblasti umelej inteligencie.

Aby mohli testovacie a experimentačné zariadenia zohrávať centrálnu úlohu v systéme umelej inteligencie, mali by sa dať ľahko používať, byť schopné pracovať v reálnych podmienkach, intenzívne zapájať koncových používateľov a mali by ich používať vývojári zo súkromného aj verejného sektora, a to najmä MSP 101 . Okrem toho je efektívna súhra medzi testovacími a experimentačnými zariadeniami a dátovými priestormi rozhodujúca pri vytváraní rovnakých podmienok a zabezpečovaní nediskriminačného prístupu na trh. To by sa dalo dosiahnuť napríklad spojením dátových priestorov a testovacích a experimentačných zariadení v oblastiach spoločného záujmu. Testovacie a experimentačné zariadenia zohrávajú dôležitú úlohu pri skúšaní odolnosti, spoľahlivosti a bezpečnosti technológií umelej inteligencie prostredníctvom testovania ich schopnosti plniť povinnosti, ktoré majú byť vymedzené v nariadení o umelej inteligencii. A napokon by projekty testovacích a experimentačných zariadení mali vzájomne komunikovať s paralelnými iniciatívami na európskej platforme umelej inteligencie na požiadanie.

Centrá digitálnych inovácií

Komisia v roku 2016 spustila iniciatívu s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu s cieľom pomôcť európskym podnikom (najmä MSP) čo najviac využiť nové technológie. Jedným z pilierov tejto iniciatívy je vytvorenie a podpora centier digitálnych inovácií, ktoré poskytujú prístup k technickým odborným znalostiam a možnostiam experimentovania, aby podniky mohli testovať skôr, ako sa rozhodnú investovať 102 . Centrá digitálnych inovácií poskytujú aj inovačné služby, napríklad finančné poradenstvo, odbornú prípravu a rozvoj zručností, ktoré podniky potrebujú na úspešné zvládnutie digitálnej transformácie. Členské štáty a regióny investovali do centier digitálnych inovácií a Komisia (prostredníctvom projektov v rámci programu Horizont 2020 v rokoch 2019 a 2020) poskytla viac ako 200 miliónov EUR na prepojenie centier digitálnych inovácií. Približne polovica týchto finančných prostriedkov sa vynaložila na inovácie v oblastiach súvisiacich s umelou inteligenciou vrátane robotiky a veľkých dát a v regiónoch s malým počtom centier digitálnych inovácií sa vykonali osobitné činnosti. Projekty programu Horizont 2020 zvyčajne kaskádovým spôsobom poskytujú financovanie malým a stredným podnikom s cieľom umožniť im účasť na inovatívnych experimentoch s centrami digitálnych inovácií v cezhraničnom kontexte. Európsky dvor audítorov posúdil tento rozmer iniciatívy Digitalizácia európskeho priemyslu a odporučil, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykonala ďalšie opatrenia v oblasti financovania a monitorovania centier digitálnych inovácií 103 .

Pripomienkami Európskeho dvora audítorov sa bude zaoberať podpora v rámci programu Digitálna Európa. Zavádza sa značka európske centrá digitálnych inovácií na označenie rozdielu v porovnaní s predchádzajúcim prístupom financovaným v rámci programu Horizont 2020. EÚ a členské štáty investujú 1,5 miliardy EUR na vytvorenie siete približne 200 centier v regiónoch Európy. Granty by sa mali použiť na zlepšenie schopnosti vybraných európskych centier digitálnych inovácií poskytovať služby malým a stredným podnikom a verejnému sektoru. Výber a financovanie týchto európskych centier digitálnych inovácií je spoločným opatrením členských štátov a Komisie 104 .

Európske centrá digitálnych inovácií budú podnecovať rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie, HPC, kybernetickej bezpečnosti a iných digitálnych technológií zo strany priemyslu (najmä MSP) a organizácií verejného sektora v Európe 105 . Budú ich podporovať aj pri používaní digitálnych technológií, na zlepšenie udržateľnosti svojich procesov a produktov, najmä pokiaľ ide o spotrebu energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. Zabezpečia široké geografické pokrytie a budú poskytovať funkcie na miestnej aj európskej úrovni. Európske centrá digitálnych inovácií budú používať nástroje a zdroje poskytované platformou umelej inteligencie na požiadanie a budú multiplikátorom pre testovacie a experimentačné zariadenia. Európske centrá digitálnych inovácií pomôžu podnikom, ktoré to budú potrebovať, využiť príslušné testovacie a experimentačné zariadenie na inováciu svojich nových produktov a služieb a ich prípravu na uvedenie na trh.

Platforma umelej inteligencie na požiadanie

Iniciatíva európskej platformy a systému umelej inteligencie na požiadanie sa začala v roku 2019 a je financovaná v rámci programu Horizont 2020. Združuje zainteresované strany a zdroje z oblasti umelej inteligencie, čím prekonáva roztrieštenosť a urýchľuje inovácie založené na umelej inteligencii (výskum, produkty, riešenia). Vyvíjaná platforma má fungovať ako hnacia sila na európskom trhu s umelou inteligenciou a zabezpečovať kritické množstvo zdrojov, účinky prepájania komunity, ako aj rýchly rozvoj a rast. Činnosti zamerané na konsolidáciu systému sa začali v januári 2021 s cieľom pritiahnuť väčšie komunity používateľov, najmä z netechnického sektora, a uľahčiť využívanie a zavádzanie zdrojov platformy.

Výhľad

S cieľom pomôcť preniesť inovácie „z laboratória na trh“, teda zabezpečiť rozsiahle využívanie a zavádzanie technológií umelej inteligencie, Komisia spolu s členskými štátmi:

-bude spolufinancovať testovacie a experimentačné zariadenia v rámci programu Digitálna Európa s cieľom poskytnúť spoločný vysoko špecializovaný zdroj, ktorý sa bude spoločne využívať na európskej úrovni, ako aj podporovať rýchle zavádzanie a väčšie využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v celej Európe. V tejto súvislosti:

-prvé výzvy (v rokoch 2021 – 2022) sa zamerajú na tieto identifikované sektory: výroba, zdravie, agropotravinársky priemysel, inteligentné komunity a umelá inteligencia v edge computingu. Odhadovaný rozpočet na jeden sektor bude približne 20 – 75 miliónov EUR,

-v priebehu rokov 2021 – 2022 vyberie sieť až 210 európskych centier digitálnych inovácií pokrývajúcu všetky regióny Európy. Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, plánujú sa tieto osobitné činnosti:

-najmenej jedno európske centrum digitálnych inovácií v každom členskom štáte, ktoré má odborné znalosti o umelej inteligencii. Sieť európskych centier digitálnych inovácií si bude vymieňať najlepšie postupy a navzájom účinne spolupracovať (pomocou odporúčaní pochádzajúcich zo siete centier digitálnych inovácií pre umelú inteligenciu) s cieľom ponúknuť MSP a organizáciám z verejného sektora všade v Európe čo najlepšiu podporu,

-a sieť európskych centier digitálnych inovácií bude úzko spolupracovať s platformou umelej inteligencie na požiadanie 106 , testovacími a experimentačnými zariadeniami a dátovými priestormi a budú podporovať používanie týchto infraštruktúr malými a strednými podnikmi z celej Európy. Tým sa zlepší šírenie zdrojov a podnikom to umožní experimentovať s umelou inteligenciou,

-bude od roku 2021 konsolidovať platformu umelej inteligencie na požiadanie ako centrálny európsky súbor nástrojov pre zdroje umelej inteligencie potrebné na použitie v priemysle a verejnom sektore:

-aby sa mohla stať hlavným európskym trhoviskom so zdrojmi umelej inteligencie. Poskytne ľahký a jednoduchý prístup k nástrojom umelej inteligencie 107 , ktoré sa potom budú distribuovať lokálne prostredníctvom európskych centier digitálnych inovácií alebo ich bude priamo používať odvetvie používateľov (najmä MSP) či verejný sektor,

-a aby mohla spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi a európskymi iniciatívami s cieľom stať sa centrálnym európskym súborom nástrojov umelej inteligencie pre každého, kto hľadá odborné znalosti, technológie, služby a softvér z oblasti umelej inteligencie.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

-s pomocou nezávislých expertov vyčlenili rovnakú sumu finančných prostriedkov na projekty testovacích a experimentačných zariadení 108 vybrané Komisiou,

-definovali príslušné nové priority pre ďalšie testovacie a experimentačné zariadenia nad rámec aktuálnych sektorov agropotravinárskeho priemyslu, výroby, zdravotnej starostlivosti a inteligentných komunít. Potenciálnymi novými sektormi by mohli byť napríklad mobilita, verejná správa alebo zelená transformácia,

-plne využívali príležitosti, ktoré ponúka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programy politiky súdržnosti, na financovanie väčšieho počtu (európskych) centier digitálnych inovácií a testovacích a experimentačných zariadení s cieľom priblížiť inovácie k trhu,

-a podporovali vytváranie miestnych, regionálnych a/alebo vnútroštátnych trhovísk s umelou inteligenciou 109 na zabezpečenie interakcie a výmeny najlepších postupov, ako aj uľahčili cezhraničné rozširovanie prostredníctvom európskej platformy umelej inteligencie na požiadanie (centrálny súbor nástrojov a trhovisko pre umelú inteligenciu), európskych centier digitálnych inovácií a iniciatívy Startup Europe.

7.Financovať a rozširovať inovatívne nápady a riešenia týkajúce sa umelej inteligencie

Tento oddiel sa zameriava na podporné opatrenia s osobitným zameraním na startupy, scaleupy a iné malé a stredné podniky, ktoré vyvíjajú technológie umelej inteligencie. Program InvestEU a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ponúkajú kľúčové zdroje na posilnenie používania finančných nástrojov.

Prehľad prijatých opatrení

Na podporu startupov a MSP v ich počiatočných fázach aj vo fáze scaleupu Komisia predložila schému investovania do umelej inteligencie/blockchainu a jej podporný program 110 . Cieľom pilotnej schémy je zlepšiť prístup ku kapitálovému financovaniu pre inovatívne a rizikovejšie startupy a MSP zaoberajúce sa umelou inteligenciou a blockchainom, ktoré majú široké geografické pokrytie v EÚ vrátane menej rozvinutých trhov. Poskytuje investičné zdroje fondom rizikového kapitálu a možnosť spoluinvestovania národným podporným bankám v členských štátoch. Odhaduje sa, že prostredníctvom počiatočného vyčlenenia prostriedkov vo výške 100 miliónov EUR z programu Horizont 2020 sa dosiahne celkový objem investícií fondu v hodnote 700 miliónov EUR 111 . Špecializovaný podporný program prebieha od roku 2020 do roku 2022.

V decembri 2020 spustila skupina Európskej investičnej banky (skupina EIB) takisto nový nástroj kapitálového spoluinvestovania až do výšky 150 miliónov EUR na investovanie spolu s fondmi podporovanými Európskym investičným fondom (EIF) a na podporu rastu podnikov z oblasti umelej inteligencie v celej Európe 112 .

Európska rada pre inováciu podporuje startupy v oblasti umelej inteligencie pri vývoji a rozširovaní prelomových technológií umelej inteligencie a prevratných inovácií 113 . Od spustenia pilotnej fázy 114 podporovala Európska rada pre inováciu početné inovácie v oblasti umelej inteligencie zo širokej škály vedných odborov od vied o živej prírode, potravín a poľnohospodárstva až po energetiku a technológie šetrné k životnému prostrediu. Pilotný projekt EIC Prieskumník pomáha rozvíjať inovácie z výskumných projektov pomocou grantov na podporu kolaboratívnych interdisciplinárnych inovácií v oblasti radikálne nových budúcich technológií inšpirovaných vedou. EIC Akcelerátor podporuje rozširovanie startupov a ich vstup na trh prostredníctvom možností financovania a služieb v oblasti akcelerácie. Podpora Európskej rady pre inováciu je dostupná pre všetky MSP s radikálne novými nápadmi podloženými podnikateľským plánom zavádzania trhovo využiteľných inovačných riešení a s ambíciami rozširovania. Počas jeho pilotnej fázy (2018 – 2020) poskytla Európska rada pre inováciu 160 miliónov EUR prostredníctvom grantov a 91 miliónov EUR prostredníctvom priamych kapitálových investícií do inovatívnych startupov v oblasti umelej inteligencie a projektov zahŕňajúcich priamy alebo vedľajší výskum technológií umelej inteligencie. V roku 2021 poskytne Európska rada pre inováciu startupom a MSP granty a kapitál vo výške viac ako 1 miliarda EUR so zameraním na špičkové technológie.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) podporuje množstvo iniciatív s cieľom posúvať inovácie v oblasti umelej inteligencie vpred, pripravovať naše spoločnosti na zmeny spôsobené umelou inteligenciou a vzdelávať novú generáciu inovátorov v oblasti umelej inteligencie. V rokoch 2019 a 2020 vyčlenil na svoje činnosti v oblasti umelej inteligencie viac ako 22 miliónov EUR. Veľkú väčšinu projektov týkajúcich sa umelej inteligencie vykonávajú organizácie EIT Digital a EIT Health. Komunita inštitútu EIT v súčasnosti podporuje 120 európskych startupov v začiatočnej až strednej fáze vývoja pôsobiacich v oblasti umelej inteligencie a do týchto podnikov už investovala viac ako 3 milióny EUR.

V januári 2021 inštitút EIT a Európska rada pre inováciu spojili sily s cieľom urýchliť podporu vysokoinovatívnych startupov, ako aj koordinovať úsilie na podporu žien-inovátoriek a inovátorov z menej zastúpených regiónov 115 . Cieľom Európskej rady pre inováciu a inštitútu EIT je aj vymieňať si údaje a informácie o inovatívnych startupoch a MSP, ktoré podporujú, vrátane meraní dosiahnutých výsledkov.

Výhľad

Komisia s podporou členských štátov:

-sa zameria na posilnenie podpory a financovania pilotného projektu investícií do umelej inteligencie/blockchainu a podporného programu. Vzhľadom na úspech a atraktívnosť pilotného projektu bude program InvestEU na roky 2021 – 2027 naďalej poskytovať podporné investície 116 do umelej inteligencie/blockchainu prostredníctvom skupiny EIB a národných podporných bánk s cieľom mobilizovať súkromné investície,

-v plnej miere implementuje Európsku radu pre inováciu v rámci programu Horizont Európa a podporí disruptívnu inováciu so zameraním na umelú inteligenciu sústredenú na človeka. Toto sa uskutoční prostredníctvom výziev na poskytnutie financovania, a to kombináciou otvorených výziev a výziev zameraných na riešenie konkrétnych problémov. Výzva EIC Prieskumník z roku 2021 sa bude zameriavať na výskum informovanosti o umelej inteligencii, zatiaľ čo výzva EIC Akcelerátor podporí strategické digitálne a zdravotnícke technológie vrátane umelej inteligencie na lekárske účely. Okrem toho sa spustí iniciatíva Women TechEU na podporu špičkových startupov založených a vedených ženami,

-prostredníctvom iniciatív Startup Europe a Inovačný radar mobilizuje startupy v oblasti umelej inteligencie vo vnútroštátnych centrách a v rámci programu Horizont Európa, ktoré sa snažia rozširovať svoju činnosť a uspokojiť dopyt po odborných znalostiach v oblasti umelej inteligencie v MSP začínajúcich s digitálnou transformáciou. Európske centrá digitálnych inovácií financované v rámci programu Digitálna Európa sa použijú na vytvorenie trhoviska a na organizovanie podujatí zameraných na nadväzovanie kontaktov v oblasti dodávok technológií a vytváranie partnerstiev 117 ,

-uľahčí výmenu informácií, odborných znalostí a najlepších postupov medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi startupmi v oblasti umelej inteligencie na európskej úrovni (vrátane MSP, startupov a ďalších príslušných zainteresovaných strán) prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku, európskych centier digitálnych inovácií, platformy umelej inteligencie na požiadanie (centrálneho súboru nástrojov a trhoviska pre umelú inteligenciu) a iniciatívy Startup Europe 118 ,

-a prijme opatrenia na uľahčenie dostupnosti otvorených údajov a na prístup k údajom pre MSP.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-podporovali startupy a scaleupy pôsobiace v oblasti umelej inteligencie pri získavaní financií na ich rast, ako aj podporovali MSP v digitálnej transformácií pri zavádzaní technológií umelej inteligencie. Za predpokladu, že budú splnené ciele a podmienky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, môžu členské štáty použiť financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na vytváranie investícií vo forme finančných nástrojov (napr. záruk, úverov, nástrojov vlastného imania a rizikového kapitálu, či vytvárania špecializovaných investičných nástrojov). Členské štáty majú aj možnosť, aby z celkového objemu prostriedkov pridelených na ich plány obnovy a odolnosti, prispeli až 4 % do svojho podfondu v rámci InvestEU.

III.Zabezpečiť, aby umelá inteligencia slúžila ľuďom a bola hybnou silou pre dobro v spoločnosti

Systémy umelej inteligencie, ktoré sa čoraz viac využívajú v oblasti zdravotníctva, poľnohospodárstva, vzdelávania, zamestnanosti, správy infraštruktúry, energetiky, dopravy a logistiky, vesmíru, verejných služieb, bezpečnosti, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, môžu pomôcť vyriešiť zložité problémy pre verejné blaho. Úspešný rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie prispieva k hospodárskemu rastu a globálnej konkurencieschopnosti EÚ 119 a prináša obrovské výhody pre našu spoločnosť a životné prostredie. Niektoré spôsoby používania umelej inteligencie však môžu aj ohrozovať práva chránené legislatívou EÚ, vyvolať nové obavy v oblasti bezpečnosti a ochrany 120 , ako aj ovplyvniť trhy práce. V Bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020 121 Komisia navrhla európsky prístup k umelej inteligencii, ktorý stavia na ekosystéme excelentnosti a ekosystéme dôvery pre umelú inteligenciu 122 .

8.Rozvíjať talenty a zlepšovať ponuku zručností potrebných na umožnenie prosperujúceho ekosystému umelej inteligencie

Prehľad prijatých opatrení

V koordinovanom pláne z roku 2018 sa značný a pretrvávajúci nedostatok zručností v oblasti IKT označuje za hlavnú výzvu pre rozvoj umelej inteligencie v Európe. S rozvojom trhu s umelou inteligenciou a zavádzaním technológií umelej inteligencie je potrebné zabezpečiť dostupnosť a zavádzanie produktov a služieb umelej inteligencie. Preto by EÚ mala všetkým občanom uľahčiť získavanie širokej škály počítačových zručností a lepšie porozumenie umelej inteligencii. Ak chce EÚ zostať konkurencieschopná na globálnej úrovni, potrebuje aj odborníkov z rôznych prostredí so špecializovanými zručnosťami v oblasti umelej inteligencie, ako sú modelovanie údajov, architektúra a sémantika, aby si udržala silnú pozíciu vo výskume umelej inteligencie a prispela k vývoju a zavádzaniu systémov umelej inteligencie. Rovnako dôležité sú aj netechnické zručnosti v oblasti umelej inteligencie. Potrebné je zlepšiť aj zručnosti v oblasti výpočtovej techniky a umelej inteligencie, aby sa zabránilo polarizácii trhu práce a možnému nárastu nerovnosti v rámci krajín i medzi nimi.

Výsledky prieskumu európskych podnikov z roku 2020 naznačujú, že jednou z kľúčových prekážok, ktorým čelia európske podniky pri zavádzaní technológií umelej inteligencie, je dostupnosť zamestnancov s primeranými zručnosťami v oblasti umelej inteligencie 123 . Z analýzy vykonanej Spoločným výskumným centrom Komisie takisto vyplýva, že na to, aby bol každý pripravený na transformácie vyvolané umelou inteligenciou, aby si EÚ udržala silnú pozíciu vo výskume umelej inteligencie a prispela k vývoju a zavádzaniu systémov umelej inteligencie, je potrebný rozvoj digitálnych zručností, informovanosť o technológiách umelej inteligencie prostredníctvom všetkých úrovní vzdelávania, programy celoživotného vzdelávania a špecializované zručnosti v oblasti umelej inteligencie 124 .

Všetky členské štáty, ktoré prijali národné stratégie pre umelú inteligenciu, do nich začlenili aspekt zručností, ako sa navrhuje v koordinovanom pláne z roku 2018 125 . Opatrenia navrhované v národných stratégiách zahŕňajú napríklad reformy systémov formálneho vzdelávania s cieľom zaviesť alebo posilniť výučbu počítačového myslenia, výpočtovej techniky a základov umelej inteligencie na základných alebo stredných školách, ako aj iniciatívy na prispôsobenie politík celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie 126 . Aj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v tejto súvislosti ponúka výnimočnú príležitosť na podporu rozvoja digitálnych zručností vrátane umelej inteligencie na všetkých úrovniach vzdelávania (formálneho a neformálneho) a odbornej prípravy ako dôležitého prvku na dosiahnutie digitálneho cieľa 20 %. V rámci cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je rozvoj digitálnych zručností na všetkých úrovniach podmienkou, aby sa všetci Európania mohli zúčastňovať na živote spoločnosti a využívať výhody digitálnej transformácie. V ročnej stratégii udržateľného rastu z roku 2021 127 preto Komisia navrhuje hlavnú iniciatívu Rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti na podporu investícií a reforiem, ktoré môžu členské štáty vykonať na zlepšenie digitálnych zručností vrátane zručností týkajúcich sa umelej inteligencie, ako aj vzdelávania a odbornej prípravy pre všetky vekové skupiny.

Komisia prijala v septembri 2020 nový akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027. Týmto akčným plánom sa začleňujú konkrétne opatrenia na zlepšovanie zručností v oblasti umelej inteligencie do širšieho kontextu podpory digitálnych zručností 128 . Komisia podporila aj Európsky týždeň programovania 129 , hnutie pod vedením dobrovoľníkov, ktoré čo najväčšiemu počtu ľudí približuje výpočtové myslenie, programovanie, robotiku, drobné upravovanie hardvéru, počítačovú vedu, umelú inteligenciu a digitálne zručnosti 130 . S cieľom podporiť členské štáty v úsilí o rozširovanie ponuky špecializovaného vzdelávania v oblasti umelej inteligencie Komisia na konci roka 2020 udelila granty v celkovej hodnote 6,5 milióna EUR štyrom univerzitným sieťam, MSP a centrám excelentnosti v oblasti umelej inteligencie, aby mohli poskytovať excelentné magisterské programy v oblasti umelej inteligencie. Tieto vybrané siete by mali s podporou finančných prostriedkov EÚ spoločne navrhnúť a poskytovať vysokokvalitné a praktické magisterské programy v rôznych členských štátoch s osobitným zameraním na umelú inteligenciu sústredenú na človeka, uplatnenie umelej inteligencie vo verejnej správe a umelú inteligenciu pre zdravotnú starostlivosť 131 . Všetky programy by mali zahŕňať aj kurzy etiky umelej inteligencie a časť obsahu by sa mala sprístupniť aj cez internet prostredníctvom platformy pre digitálne zručnosti a pracovné miesta v preklade do všetkých jazykov EÚ 132 .

Výhľad

Komisia:

-v rámci opatrení naplánovaných v akčnom pláne digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027:

-podporí stáže v digitálnych oblastiach, pričom rozšíri možnosť účasti okrem vysokoškolských študentov aj na študentov odborného vzdelávania a pedagogických zamestnancov, s väčším zameraním na zručnosti v oblasti umelej inteligencie a mimoriadnou pozornosťou venovanou zásade nediskriminácie a rodovej rovnosti,

-a pripraví etické usmernenia pre umelú inteligenciu a používanie údajov pri učení sa a vyučovaní pre pedagógov, ako aj podporu súvisiacich výskumných a inovačných činností prostredníctvom programu Horizont Európa. Toto opatrenie bude vychádzať z práce expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu týkajúcej sa etických usmernení 133 . Usmernenia budú doplnené programom odbornej prípravy pre výskumných pracovníkov a študentov o etických aspektoch umelej inteligencie a budú zahŕňať cieľ 45 % účasti žien na činnostiach odbornej prípravy,

-podporí rozvoj novej informovanosti o zručnostiach na základe programu v oblasti zručností z júla 2020, a to aj na regionálnej a sektorovej úrovni. Konkrétne bude vychádzať z práce strediska Cedefop (projektu Skills-OVATE 134 ) a používať technológiu umelej inteligencie na vykonávanie analýzy veľkých dát na základe extrakcie inzerátov pracovných ponúk s cieľom získavať v reálnom čase informácie o súčasnom a vznikajúcom dopyte po zručnostiach. V tomto kontexte sa vytvorí stály online nástroj, v ktorom sa budú v reálnom čase zverejňovať informácie. Tieto budú môcť využívať všetky zainteresované strany, ktoré o to budú mať záujem,

-podporí iniciatívy uľahčujúce vzájomné uznávanie špecializovaných programov vyššieho vzdelávania v oblasti umelej inteligencie v EÚ 135 ,

-v rámci programu Digitálna Európa podporí opatrenia vrátane navrhovania a vykonávania špecializovaných vzdelávacích programov, modulov a krátkodobých kurzov odbornej prípravy v kľúčových oblastiach schopností, a to aj pre odborníkov v rôznych sektoroch, aby sa stali zdatnými používateľmi digitálnych technológií. Výzva na špecializované programy sa spustí v 1. alebo 2. štvrťroku 2021 a krátkodobé kurzy odbornej prípravy v 1. štvrťroku 2022. Všetky dostupné možnosti a nástroje na rozvoj digitálnych zručností budú k dispozícii na platforme pre digitálne zručnosti a pracovné miesta,

-v rámci programu Horizont Európa podporí siete centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie (ako súčasť referenčného centra umelej inteligencie) 136 . Okrem iných úloh by tieto centrá:

-skúmali možnosti udržania talentov užšou spoluprácou s odvetvím a subjektmi verejného sektora

-a vytvárali doktorandské programy a moduly umelej inteligencie, ktoré by bolo možné začleniť do iných vzdelávacích magisterských programov ako IKT,

-bude financovať doktorandské siete, postdoktorandské štipendiá a projekty spolupráce týkajúce sa výmenných pobytov zamestnancov v oblasti umelej inteligencie v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej. Výzvy na individuálne vedecko-výskumné pobyty pre skúsených výskumných pracovníkov a inovatívne školiace siete (premenované na postdoktorandské štipendiá a doktorandské siete) sú naplánované na 2. štvrťrok 2021. Výzvy na výmenné pobyty zamestnancov v oblasti výskumu a inovácií (premenované na výmenné pobyty) a spolufinancovanie regionálnych, národných a medzinárodných programov sú naplánované na 4. štvrťrok 2022 137 ,

-a podporí rodovú rovnosť prostredníctvom programu Horizont Európa, a to aj v projektoch týkajúcich sa umelej inteligencie. Začlenenie rodového rozmeru do výskumného a inovačného obsahu sa stáva štandardnou požiadavkou v celom programe. V roku 2022 sa zavedie nové kritérium oprávnenosti na získanie prístupu k financovaniu z programu Horizont Európa. Verejné subjekty, výskumné organizácie a zariadenia vysokoškolského vzdelávania budú musieť mať plán rodovej rovnosti pre všetky projekty financované z programu Horizont Európa 138 .

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-zlepšili a zaviedli aspekt zručností do svojich národných stratégií pre umelú inteligenciu v spolupráci so sociálnymi partnermi, a to s cieľom napríklad:

-podporovať rozvoj výpočtového myslenia žiakov, študentov a pedagógov vo formálnom, informálnom aj neformálnom vzdelávaní na všetkých úrovniach a podporovať špecializované iniciatívy, ktoré motivujú mladých ľudí študovať predmety týkajúce sa umelej inteligencie a súvisiace oblasti ako robotika,

-vytvoriť osvetové programy pre učiteľov týkajúce sa zaradenia umelej inteligencie do škôl, a to ako v oblasti zručností súvisiacich s IKT, tak aj zo širšieho hľadiska,

-zlepšiť dostupnosť odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie, a to aj financovaním modulov umelej inteligencie v magisterských programoch v humanitných a spoločenských vedách, činnostiach celoživotného vzdelávania, odbornej príprave sudcov, právnikov a verejných činiteľov, ako aj rekvalifikáciou ľudí z netechnického prostredia, aby sa oboznámili so základmi umelej inteligencie a jej dôsledkami pre oblasť ich práce,

-a otestovať, posúdiť a v prípade úspechu aj podporiť zavedenie vzdelávacích technológií umelej inteligencie do primárneho a sekundárneho vzdelávania s cieľom uľahčiť požiadavky na individuálne vzdelávanie (napr. kognitívna výučba, výučba pomocou umelej inteligencie),

-si vymieňali najlepšie postupy ako začleniť umelú inteligenciu do všeobecného vzdelávania a ďalších špecializovaných programov (ako sú zdravotná starostlivosť, právo, spoločenské vedy, obchod) 139 a ako podporovať široké aj špecializované znalosti o umelej inteligencii v celoživotnom vzdelávaní,

-prijali opatrenia a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zvýšiť inklúziu a diverzitu, t. j. uľahčiť vznik vyvážených tímov v oblasti umelej inteligencie a prilákať talenty do vzdelávania v oblasti umelej inteligencie, a to najmä v postgraduálnych štúdiách a odbornej príprave, ako aj v rozvoji technológií umelej inteligencie,

-a čo najlepšie využili jedinečnú príležitosť, ktorú poskytuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, na financovanie ambicióznych iniciatív v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, ako už bolo v tomto dokumente uvedené.

9.Vytvoriť politický rámec na zabezpečenie dôvery v systémy umelej inteligencie

Dôvera je pre uľahčenie zavádzania technológií umelej inteligencie zásadná. Ako sa uvádza v Bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020, „cieľom európskeho prístupu k umelej inteligencii je podporovať inovačnú kapacitu Európy v oblasti umelej inteligencie a zároveň podporovať rozvoj a zavádzanie etickej a dôveryhodnej umelej inteligencie v celom hospodárstve EÚ. Umelá inteligencia by mala slúžiť ľuďom a byť hybnou silou pre dobro v spoločnosti.“ 140 Vzhľadom na významný spoločenský a environmentálny vplyv technológií umelej inteligencie patrí medzi kľúčové zásady, ktorými sa riadi európsky prístup, vývoj a používanie umelej inteligencie na základe prístupu sústredeného na človeka, ochrana hodnôt EÚ a základných práv, ako sú nediskriminácia a ochrana súkromia a údajov, a udržateľné a efektívne využívanie zdrojov.

Prehľad prijatých opatrení

Komisia vyvinula značné úsilie s cieľom mobilizovať odborné znalosti 141 , konzultovať so širokou škálou zainteresovaných strán (vrátane sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií, priemyslu, akademickej obce, regionálnych orgánov a členských štátov) 142 a pripraviť politické opatrenia na zvýšenie dôvery v umelú inteligenciu.

Opatrenia na zvýšenie dôvery sa konkrétne zameriavajú na otázky týkajúce sa etiky, bezpečnosti, základných práv vrátane práva nebyť diskriminovaný, zodpovednosti, regulačného rámca, inovácií, hospodárskej súťaže 143 a duševného vlastníctva.

So zameraním sa na základné otázky etiky a technológií umelej inteligencie Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu (AI HLEG) a pomáhala jej v práci 144 . Skupina vytvorila dva hlavné výstupy: etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu 145 a zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie 146 . Etické usmernenia obsahujú kľúčové zásady a požiadavky na dôveryhodnú umelú inteligenciu 147 a v zozname bodov na posudzovanie sa uvádza operačný rámec na podporu uplatňovania etických usmernení vývojármi a používateľmi umelej inteligencie. Práca skupiny AI HLEG vyvolala dôležité diskusie o európskej vízii a európskom prístupe k politike v oblasti umelej inteligencie a prispela k tvorbe regulačného rámca pre umelú inteligenciu 148 .

Komisia vo februári 2020 zverejnila Bielu knihu o umelej inteligencii a správu o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť. V bielej knihe a v správe je načrtnutá strategická vízia a návrh možného regulačného rámca EÚ pre umelú inteligenciu. Komisia z hľadiska únijnej regulácie navrhla sústrediť sa na tri vzájomne prepojené otázky: vytvorenie horizontálneho regulačného rámca pre umelú inteligenciu so zameraním sa na otázky bezpečnosti a základných práv, problematiku zodpovednosti umelej inteligencie a v prípade potreby revíziu existujúcich odvetvových právnych predpisov v oblasti bezpečnosti 149 . Z pracovného programu Komisie vyplynulo, že Komisia zamýšľa navrhnúť tieto legislatívne opatrenia v roku 2021.

Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 16. decembra 2020 prijali stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde 150 , v ktorej sa stanovuje, ako bude EÚ chrániť svojich občanov, podniky a inštitúcie pred kybernetickými hrozbami, ako bude presadzovať medzinárodnú spoluprácu a ako sa ujme vedenia pri zabezpečovaní globálneho a otvoreného internetu. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) s cieľom riešiť osobitné kybernetickobezpečnostné riziká súvisiace s umelou inteligenciou okrem toho zriadila multidisciplinárnu expertnú skupinu ad hoc pre témy kybernetickej bezpečnosti súvisiace s umelou inteligenciou.

Komisia vo svojom akčnom pláne pre oblasť duševného vlastníctva zdôraznila niektoré výzvy, ktoré predstavujú systémy umelej inteligencie pre práva duševného vlastníctva 151 . Z dostupných dôkazov vyplýva, že rámec EÚ pre duševné vlastníctvo je všeobecne vhodný na riešenie výziev, ktoré prinášajú výstupy vzniknuté s pomocou umelej inteligencie. Stále však existuje priestor na zlepšenie a ďalšiu harmonizáciu. V akčnom pláne pre oblasť duševného vlastníctva sa navrhujú opatrenia k niektorým otázkam, a to najmä formou spolupráce so zainteresovanými stranami a zhromažďovaním dôkazov, ktorými sa poskytnú informácie na tvorbu politík.

Diskusie o problematike dôvery a regulácie sa zameriavali o. i. na otázku inovácií, t. j. ako navrhnúť verejnú reguláciu, ktorá by inovácie nepotláčala, ale uľahčovala, a tým zvyšovala európsku konkurencieschopnosť. Komisia podobne s cieľom vytvoriť dynamický regulačný prístup viedla širokú diskusiu o voľbe formy aj obsahu regulačného rámca 152 . Medzi hlavné ponaučenia patrí, že prístup EÚ by mal byť sústredený na človeka, založený na riziku, proporcionálny a dynamický. Jedným z prvkov prípravy regulačných prostredí prospešných pre inovácie, ktorý navrhli viaceré zainteresované strany, sú experimentálne regulačné prostredia. Experimentálne regulačné prostredia v zásade poskytujú experimentálny nástroj na verejnú reguláciu a umožňujú rýchlejšie hodnotenie vplyvu verejného zásahu. Zo spätnej väzby, ktorú Komisia dostala, vyplýva široká podpora experimentálnych regulačných prostredí, pričom niekoľko ich už je v členských štátoch zriadených a veľa ďalších sa zvažuje v rôznych sektoroch.

Výhľad

Komisia:

-v roku 2021 navrhne legislatívne opatrenie k horizontálnemu rámcu pre umelú inteligenciu so zameraním sa na otázky bezpečnosti a dodržiavania základných práv, ktoré sú špecifické pre technológie umelej inteligencie.

-V navrhovanom rámci sa stanovuje vymedzenie pojmu umelá inteligencia, je založený na riziku (t. j. vymedzuje, čo je „vysokoriziková“ umelá inteligencia) a stanovujú sa v ňom povinné požiadavky na vysokorizikové systémy umelej inteligencie. Okrem toho sa v ňom navrhuje mechanizmus riadenia pre ex ante posudzovanie zhody aj pre systém ex post dodržiavania a presadzovania predpisov. Mimo vysokorizikovej kategórie sa všetci poskytovatelia systémov umelej inteligencie riadia existujúcimi právnymi predpismi a požiadavkami na transparentnosť a okrem toho by sa mohli zaviazať riadiť sa dobrovoľnými, nezáväznými, samoregulačnými schémami, ako sú kódexy správania,

-v roku 2022 navrhne opatrenia EÚ na prispôsobenie rámca zodpovednosti výzvam nových technológií vrátane umelej inteligencie s cieľom zabezpečiť, aby mali obete, ktoré v dôsledku nových technológií utrpeli ujmu na živote, zdraví alebo majetku, prístup k rovnakej náhrade škody ako obete iných technológií. To môže zahŕňať revíziu smernice o zodpovednosti za výrobky 153 a legislatívny návrh so zreteľom na zodpovednosť za určité systémy umelej inteligencie. Všetky nové alebo zmenené ustanovenia existujúcich právnych predpisov budú zohľadňovať ďalšie existujúce právne predpisy EÚ, ako aj navrhovaný horizontálny rámec pre umelú inteligenciu,

-v roku 2021 a následne podľa potreby navrhne revízie existujúcich odvetvových právnych predpisov v oblasti bezpečnosti vrátane: cielených úprav smernice o strojových zariadeniach 154 , smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernice o rádiových zariadeniach a harmonizovaných právnych predpisov o výrobkoch, ktoré sa riadia horizontálnymi pravidlami nového legislatívneho rámca 155 . Všetky nové alebo zmenené ustanovenia existujúcich právnych predpisov budú zohľadňovať existujúce právne predpisy EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

-bude naďalej úzko spolupracovať so širokou škálou zainteresovaných strán a aktívne ich zapájať s cieľom propagovať zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie v sektorových kontextoch a osobitných oblastiach uplatňovania a vykonávania. Ďalšie opatrenia sa môžu zameriavať napríklad na vytvorenie ukazovateľov a metód posudzovania a monitorovania vplyvu systémov umelej inteligencie na dobré podmienky v životnom prostredí aj spoločnosti, inklúziu a rozmanitosť, ako aj na zabezpečenie dôveryhodnej umelej inteligencie vo verejnom obstarávaní. Mechanizmy na podporu týchto iniciatív by sa mohli financovať z programov Horizont Európa a Digitálna Európa a členské štáty by ich mohli ďalej podporovať prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,

-v roku 2021 zorganizuje dialógy s odvetvovými a inými zainteresovanými stranami o duševnom vlastníctve a nových technológiách,

-bude ďalej posilňovať spoluprácu s agentúrami EÚ a ďalšími príslušnými orgánmi EÚ pracujúcimi na umelej inteligencii 156 ,

-bude spolupracovať s európskymi normalizačnými organizáciami na základe mapovania existujúcich normalizačných činností a požiadaviek vyplývajúcich z navrhovaného regulačného rámca,

-a preskúma zriadenie národných, regionálnych alebo sektorových centier bezpečnostných operácií, ako sa uvádza v novej stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie, potenciálne v rámci projektu zahŕňajúceho viac krajín 157 . Tieto centrá, ktoré využívajú umelú inteligenciu na zlepšenie odhaľovania škodlivých činností a dynamické skúmanie meniacej sa panorámy hrozieb, budú predstavovať „kybernetický štít“ pre EÚ, ktorý bude schopný zachytiť znaky kybernetického útoku dostatočne včas a umožní proaktívne zasiahnuť, čím sa zabezpečí lepšia spoločná pripravenosť a reakcia na hrozby na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ.

Komisia a členské štáty:

-budú spolupracovať a koordinovať úsilie s cieľom zabezpečiť včasné a bezproblémové vykonávanie právneho rámca EÚ pre umelú inteligenciu. Medzi osobitné opatrenia, ktoré sa vymedzia a vykonajú v súlade s prijatými právnymi predpismi, môžu patriť napríklad iniciatívy na budovanie kapacít pre príslušné vnútroštátne orgány a notifikované osoby, ktoré by boli zodpovedné za postupy ex ante posudzovania zhody určitých vysokorizikových systémov umelej inteligencie, vytvorenie usmerňujúcich dokumentov a súborov nástrojov; tieto činnosti sú predbežne naplánované na rok 2022 a neskôr,

-budú aj v roku 2021 a neskôr naďalej spolupracovať s európskymi normalizačnými organizáciami a všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť včasné prijatie harmonizovaných noriem potrebných na uplatňovanie požiadaviek a povinností predpokladaných v právnom rámci. Pri príprave týchto doplňujúcich noriem by sa mohlo vychádzať napríklad zo žiadostí o normalizáciu vydaných Komisiou podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012,

-a v rokoch 2021 – 2022 zanalyzujú realizovateľnosť využívania testovacích a experimentačných zariadení, európskych centier digitálnych inovácií a platformy umelej inteligencie na požiadanie s cieľom pomáhať už zriadeným vnútroštátnym orgánom pri posudzovaní a certifikovaní technológií umelej inteligencie.

10.Podporovať víziu EÚ týkajúcu sa udržateľnej a dôveryhodnej umelej inteligencie vo svete

Pri presadzovaní vedúceho postavenia Európy vo svete a podpore vývoja udržateľnej, bezpečnej, inkluzívnej a dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá bude sústredená na človeka, sa bude ďalej stavať na opatreniach vykonaných po prijatí koordinovaného plánu v roku 2018. V súlade so spoločným oznámením o posilnení prínosu EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách a ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob je medzinárodný rozmer zásadnejší než kedykoľvek predtým. Dôsledky nových digitálnych technológií ako umelá inteligencia prekračujú štátne hranice a treba ich riešiť globálne 158 .

EÚ bude presadzovať ambiciózne globálne pravidlá a normy vrátane posilňovania spolupráce s rovnako zmýšľajúcimi krajinami a širšou komunitou zainteresovaných strán a v duchu Tímu Európa podporovať prístup k umelej inteligencii sústredený na človeka a založený na pravidlách. Aby bol prístup EÚ účinný, bude sa naďalej zakladať na proaktívnom prístupe v rôznych medzinárodných orgánoch s cieľom vybudovať čo najsilnejšiu koalíciu krajín, ktoré si rovnako želajú regulačnú ochranu a demokratické riadenie, z ktorých má osoh naša spoločnosť. EÚ zároveň osloví ďalších partnerov, aby s nimi hľadala spoločné základy pri každej jednej otázke s cieľom riešiť širokú škálu príležitostí a výziev súvisiacich s umelou inteligenciou.

Prehľad prijatých opatrení

Na problematike umelej inteligencie pracujú medzinárodné orgány ako Organizácia Spojených národov (OSN), Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Rada Európy, G7 a G20 159 . Do rôznorodých normalizačných činností v tejto oblasti sa zapájajú medzinárodné normalizačné organizácie ako Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a Inštitút inžinierov elektrotechniky a elektroniky (IEEE). V koordinovanom pláne z roku 2018 sa zdôrazňuje, že vývoju umelej inteligencie by prospela medzinárodná spolupráca, a to najmä s vyspelými krajinami so silným výskumom a inováciami a investíciami do umelej inteligencie, a vyzdvihujú sa prínosy vytvorenia medzinárodných noriem na uľahčenie zavádzania a akceptácie umelej inteligencie. Spolupráca EÚ s medzinárodnými orgánmi sa ukázala byť účinnou aj pri odhaľovaní rizík a škodlivého používania spojeného s umelou inteligenciou 160 .

EÚ sa aktívne podieľa na celosvetovom dialógu a presadzuje európsku víziu dôveryhodnej umelej inteligencie na globálnej úrovni, napríklad:

-EÚ je zakladajúcim členom nového globálneho partnerstva pre umelú inteligenciu, ktoré sa začalo v júli 2020, so silným zastúpením v štyroch pracovných skupinách zameraných na: správu údajov, zodpovednú umelú inteligenciu (vrátane podskupiny pre reakciu na pandémiu), budúcnosť práce a komercializáciu a inovácie 161 .

-EÚ sa okrem toho významne podieľa na práci OECD na umelej inteligencii prostredníctvom zapojenia sa do skupiny expertov ONE-AI 162 a spolupráce monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu AI Watch na zbieraní a zverejňovaní národných stratégií pre umelú inteligenciu 163 .

-Komisia v septembri 2020 spustila veľký projekt nástroja zahraničnej politiky s cieľom spolupracovať s medzinárodnými partnermi na regulačných a etických otázkach a presadzovať zodpovedný rozvoj dôveryhodnej umelej inteligencie na celosvetovej úrovni.

-Revízia nariadenia o položkách s dvojakým použitím 164 umožní EÚ stanoviť nové pravidlá s cieľom zaviesť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť pri obchodovaní s položkami s dvojakým použitím, čo pomôže zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu umelej inteligencie z Európy.

-EÚ vedie dvojstranné štruktúrované dialógy o. i. s Kanadou a Japonskom. Prvé zasadnutie spoločného výboru EÚ a Japonska o umelej inteligencii sa konalo v novembri 2020 a diskutovalo sa na ňom o možnostiach posilnenej spolupráce s Kanadou v oblasti umelej inteligencie. Začalo sa pracovať aj na spoločnej osobitnej skupine pre umelú inteligenciu s Indiou a diskusie sa plánujú otvoriť aj s Austráliou a Singapurom.

-So Spojenými štátmi prebieha dialóg o vývoji a zavádzaní dôveryhodnej umelej inteligencie. Komisia a vysoký predstaviteľ spoločne predstavili svoje ambície pre novú výhľadovú transatlantickú agendu vrátane digitálnych a iných technologických otázok. Komisia predovšetkým navrhuje zriadiť medzi EÚ a USA radu pre obchod a technológie. Komisia bude konkrétne pracovať na uzatvorení dohody s USA o umelej inteligencii 165 . Existuje niekoľko kanálov na diskusiu so zástupcami USA (napr. dialóg o informačnej spoločnosti medzi EÚ a USA) 166 a rôznymi inštitúciami/think-tankmi 167 .

-EÚ naďalej podporuje medzinárodné normalizačné orgány v práci na vymedzovaní spoločných noriem globálneho riadenia umelej inteligencie. Komisia sa na tento účel aktívne zapája do prebiehajúcich diskusií s poprednými normalizačnými organizáciami, ako sú ISO a IEEE, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a presadzovať svoju víziu zodpovedného vývoja a zavádzania umelej inteligencie na celom svete.

-Komisia sa takisto zúčastnila na verejnej konzultácii Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o umelej inteligencii a duševnom vlastníctve 168 a aktívne sa zapája do diskusií WIPO.

Výhľad

EÚ zintenzívni svoje bilaterálne a multilaterálne úsilie na podporu vytvorenia celosvetovo rovnakých podmienok pre dôveryhodné a etické používanie umelej inteligencie, a to najmä nadviazaním na silnú transatlantickú spoluprácu, ale aj formou širšej koalície rovnako zmýšľajúcich partnerov.

Komisia:

-sa bude naďalej zúčastňovať na medzinárodných, multilaterálnych a bilaterálnych diskusiách o dôveryhodnej umelej inteligencii vychádzajúcich z otvoreného prístupu založeného na hodnotách a bude uľahčovať a podporovať tieto diskusie a presadzovať prístup EÚ k umelej inteligencii na globálnej scéne, t. j. prostredníctvom regulačnej spolupráce, strategickej komunikácie a verejnej diplomacie,

-bude podporovať stanovenie celosvetových noriem v oblasti umelej inteligencie v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi a naďalej sa podieľať na práci organizácie WIPO na umelej inteligencii a právach duševného vlastníctva,

-a zintenzívni snahu o bilaterálne výmeny s tretími krajinami prostredníctvom štruktúrovaných dialógov a spoločných iniciatív v oblasti umelej inteligencie. To bude zahŕňať spoločné projekty, ako napríklad projekt EÚ a Japonska v oblasti umelej inteligencie pre inteligentnú výrobu financovaný z prostriedkov EÚ v rámci programu Horizont 2020 169 .

Členské štáty a EÚ:

-budú pokračovať vo svojom medzinárodnom osvetovom úsilí v oblasti umelej inteligencie a zabezpečia, aby Európa vysielala svetu jednotné posolstvá o dôveryhodnej umelej inteligencii. Únia bude okrem toho naďalej prispievať svojimi odbornými znalosťami a vyčlenenými finančnými prostriedkami k pevnejšiemu ukotveniu umelej inteligencie do diplomacie a rozvojovej politiky s osobitným zameraním sa na krajiny južného Stredozemia a Afriku,

-a uľahčia výmenu najlepších postupov s globálnymi hráčmi v oblasti posudzovania, testovania a regulácie aplikácií umelej inteligencie.

IV.Budovať strategické vedenie v odvetviach s veľkým vplyvom

V rámci preskúmania koordinovaného plánu v roku 2021 sa okrem horizontálnych opatrení predkladá sedem oblastí sektorových opatrení. S cieľom užšie zosúladiť spoločné opatrenia týkajúce sa umelej inteligencie s Európskou zelenou dohodou a opatreniami EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 sa v preskúmaní navrhujú opatrenia v oblasti životného prostredia a zdravia. Toto zosúladenie a posilnenie spoločných opatrení je potrebné s cieľom prispieť k systematickým zmenám a záväzku EÚ „ekologizovať hospodárstvo“. Nástroje a aplikácie umelej inteligencie ako „digitálne dvojčatá“ Zeme budú nevyhnutné, ak má EÚ dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa klimatickej neutrálnosti, celkovo nižšej spotreby zdrojov, vyššej efektívnosti a udržateľnejšej EÚ v súlade Agendou 2030 Organizácie Spojených národov a cieľmi udržateľného rozvoja.

Umelá inteligencia v boji proti pandémii COVID-19 dokázala svoju všestrannosť, napríklad pri analyzovaní snímok počítačovej tomografie (CT) (na zistenie včasných príznakov infekcie) a vývoji vakcín 170 . Pandémia okrem toho zdôraznila význam nových, digitálne umožňovaných spôsobov práce, ako aj význam spolupráce medzi členskými štátmi v prospech ekonomiky a verejnosti všeobecne 171 . V preskúmaní sa s cieľom zohľadniť trhový vývoj a opatrenia vykonávané v členských štátoch navrhujú aj spoločné opatrenia v oblasti robotiky, verejného sektora, mobility, vnútorných záležitostí a poľnohospodárstva.

11.Zapojiť umelú inteligenciu do oblasti klímy a životného prostredia

Dôvody spoločných opatrení:

Cieľom EÚ je znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % do roku 2030 a stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 172 . Vývoj a rozšírené zavádzanie riešení umelej inteligencie, ktoré budú šetrné ku klíme aj k životnému prostrediu, majú silný potenciál, aby pomohli naplniť tieto ambiciózne ciele. Toto sa zdôrazňuje aj v najnovších záveroch Rady pre životné prostredie, v ktorých sa vyzdvihuje úloha umelej inteligencie pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody 173 . V týchto záveroch sa zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na potenciálne priame a nepriame negatívne vplyvy umelej inteligencie na životné prostredie, členské štáty sa v nich vyzývajú, aby si vymieňali skúsenosti a poznatky, a Komisia sa vyzýva, aby vytvorila ukazovatele a normy v súvislosti s negatívnym vplyvom digitalizácie. V marci 2021 podpísalo 24 členských štátov spolu s Nórskom a Islandom vyhlásenie o urýchlení používania ekologických digitálnych technológií v prospech životného prostredia, t. j. podporením vývoja a používania energeticky efektívnych algoritmov 174 .

Umelá inteligencia by mohla okrem zníženia emisií skleníkových plynov pomôcť zabezpečiť, aby bola čistá transformácia cenovo dostupnejšia, prijateľná a obehová. Optimalizácia pripojiteľnosti k energetickým, dopravným a komunikačným sieťam a riešenie klimatických a environmentálnych problémov vrátane nakladania s odpadmi a opätovného použitia, jednorazové plastové výrobky, vyčerpávanie prírodných zdrojov, znečistenie ovzdušia a vody, adaptácia na zmenu klímy a strata biodiverzity 175 . Technológie umelej inteligencie by v tomto kontexte mohli v prvom rade podporovať dosiahnutie cieľov zelenej dohody prostredníctvom štyroch hlavných kanálov:

-prechod na obehové hospodárstvo napr. zabezpečením, aby boli výrobné procesy efektívnejšie a menej náročné na zdroje a energiu,

-lepšie nastavenie, integrácia a riadenie energetického systému a umožnenie podnikom, subjektom verejného sektora a občanom, aby si mohli vybrať čo najudržateľnejšie a energeticky najefektívnejšie možnosti,

-dekarbonizácia budov, poľnohospodárstva a výroby a efektívnejšie riadenie dopravných tokov vo všetkých druhoch dopravy: v cestnej, železničnej aj leteckej, a súvisiace zníženie preťaženia, uľahčenie intermodálnosti a podieľanie sa na zavádzaní elektrických autonómnych vozidiel vo verejnej aj súkromnej doprave,

-a umožnenie úplne nových riešení, ktoré neboli možné s použitím iných technológií.

Umelá inteligencia má zohrať kľúčovú úlohu pri tvorbe údajov, informácií a poznatkov relevantných pre politiku, a to na účely efektívneho a účinného dosiahnutia cieľov zelenej dohody a umožnenia cielených zásahov. Verejný sektor by mal ísť príkladom vo vývoji udržateľnej umelej inteligencie a dopyte po nej 176 . Mestské riešenia opierajúce sa o umelú inteligenciu sú jedným z príkladov, keď umelá inteligencia môže priniesť osoh mestám a komunitám, aby dosiahli ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Hoci umelá inteligencia má silný potenciál uľahčovať dosahovanie cieľov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia, samotná technológia zanecháva značnú environmentálnu stopu, a to najmä z hľadiska spotreby energie. Preto sú potrebné ďalšie posúdenia a opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol čistý vplyv umelej inteligencie na životné prostredie pozitívny.

Výhľad

Komisia s cieľom zapojiť umelú inteligenciu do oblasti klímy a životného prostredia:

-urýchli výskum a vývoj, pričom sa zameria na prínos umelej inteligencie pre udržateľnú výrobu a najväčšie sektory uplatnenia prostredníctvom programu Horizont Európa:

-bude v roku 2021 podporovať výskum a inovácie v oblasti umelej inteligencie na účely bezporuchovej výroby, smerom k nulovému odpadu, nulovým emisiám a na účely inteligentnej výroby,

-bude v roku 2021 podporovať výskum a inovácie v oblasti inteligentných poľnohospodárskych riešení založených na umelej inteligencii so zameraním na nárast efektívnosti, prispôsobené aplikácie a zníženie vstupov a emisií,

-bude podporovať výskum a vývoj riešení založených na umelej inteligencii na účely monitorovania kvality a dostupnosti vody,

-a bude od roku 2022 pomáhať MSP pri zavádzaní udržateľných riešení umelej inteligencie vo výrobe pomocou iniciatívy pre udržateľnosť výroby v MSP (I4MS2), z ktorej sa budú financovať MSP ochotné uskutočňovať experimenty, ktoré vyústia do zavedenia novej technológie v ich podniku,

-bude podporovať výskum zameraný na ekologickejšiu umelú inteligenciu, ktorý sa bude zaoberať spotrebou energie technológií umelej inteligencie, a to prostredníctvom programu Horizont Európa:

-pomocou projektov začínajúcich sa v roku 2022 bude naďalej podporovať výskum hospodárnej umelej inteligencie s cieľom vyvinúť ľahšie modely, ktoré budú menej náročné na údaje a spotrebu energie,

-a inštitucionalizované európske partnerstvo pre kľúčové digitálne technológie, ktoré má začať fungovať v roku 2021, vyvinie technológie na umožnenie migrácie mnohých aplikácií umelej inteligencie z platforiem, ktoré spotrebúvajú veľa energie, na udržateľnejšie riešenia na okraji siete, a to vrátane ďalšej generácie procesorov s nízkou spotrebou energie pre aplikácie umelej inteligencie,

-zabezpečí, aby bol do opatrení programu Digitálna Európa, ktorých cieľom je zoširoka sprístupniť aplikácie umelej inteligencie potenciálnym používateľom v celej Európe, zahrnutý environmentálny rozmer:

-pomocou projektov začínajúcich sa v roku 2022 bude podporovať testovacie a experimentačné zariadenia pre aplikácie umelej inteligencie v oblasti inteligentných a zelených komunít, výroby, energetiky a agropotravinárstva, a tým priamo prispievať k environmentálnej udržateľnosti v týchto sektoroch, a pre aplikácie umelej inteligencie na okraji siete,

-a bude uľahčovať široké zavádzanie schopností umelej inteligencie prostredníctvom siete európskych centier digitálnych inovácií, ktoré sa dostanú aj k MSP a verejným správam, čo im umožní experimentovať s používaním umelej inteligencie na účely udržateľnosti,

-vytvorí dátový priestor pre klimaticky neutrálne a inteligentné komunity a overí ho prostredníctvom pilotných projektov so zameraním na oblasti opatrení vyplývajúce z Európskej zelenej dohody (výzva v 2. štvrťroku 2021, výsledky budú k dispozícii v 3. štvrťroku 2022),

-pripraví plán spoločného dátového priestoru pre Európsku zelenú dohodu s cieľom využiť veľký potenciál údajov na udržateľnosť a adaptáciu na zmenu klímy (výzva v 2. štvrťroku 2021) 177 ,

-vyvinie vysokokvalitnú digitálnu simuláciu planéty podporovanú umelou inteligenciou prostredníctvom iniciatívy „Destinácia Zem“ 178 s cieľom monitorovať a simulovať prírodnú a ľudskú činnosť a vytvoriť a otestovať scenáre umožňujúce udržateľnejší rozvoj a odolnosť proti zmene klímy 179 . S vývojom sa začne v 3. štvrťroku 2021 a prvá fáza sa dokončí do konca roka 2023,

-bude posilňovať sektorový dialóg o zelenej umelej inteligencii s výkonnými lídrami európskych podnikov a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami pôsobiacimi v rôznych sektoroch hospodárstva s cieľom identifikovať osobitné opatrenia potrebné v každom sektore pre udržateľné zavádzanie umelej inteligencie, ktorá prinesie osoh hospodárstvu, spoločnosti aj životnému prostrediu. Na tom sa budú podieľať aj združenia zastupujúce priemyselné odvetvia 180 ,

-bude skúmať účinné spôsoby vymedzenia kľúčových ukazovateľov výkonnosti s cieľom odhaliť a merať negatívny a pozitívny vplyv umelej inteligencie na životné prostredie, a to aj na základe prebiehajúcej práce Komisie na udržateľnej infraštruktúre na uchovávanie a spracovanie údajov, ktorá efektívne využíva zdroje aj energiu 181 , elektronických komunikácií a predchádzajúceho širšieho úsilia v tejto oblasti 182 . Toto by sa mohlo zrealizovať prostredníctvom zriadenia osobitnej skupiny, ktorá by takisto posúdila možnosť zahrnutia environmentálneho skóre do kritérií hodnotenia systémov umelej inteligencie (napr. v kontexte verejného obstarávania),

-a zahrnie environmentálne otázky do svojej medzinárodnej koordinácie a spolupráce v oblasti umelej inteligencie. Hoci umelá inteligencia môže zohrať významnú úlohu pri riešení výziev celoplanetárneho rozsahu, ako sú zmena klímy a znečistenie mikroplastmi, vyžaduje si to koordináciu v kontexte medzinárodných organizácií a možno aj priamu spoluprácu s rovnako zmýšľajúcimi krajinami.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-si navzájom vymieňali výsledky úsilia na národnej úrovni v oblasti „zelenej umelej inteligencie“ a opatrení v oblasti klímy, najlepšie postupy s ostatnými členskými štátmi a na základe svojich skúseností navrhli cezhraničné projekty, osvetové úsilie a opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na európskej úrovni,

-si navzájom vymieňali odborné poznatky a know-how dostupné na miestnej úrovni prostredníctvom siete európskych centier digitálnych inovácií, ktoré môžu podporovať činnosti v oblasti odbornej prípravy a výmeny poznatkov,

-podporovali začlenenie zložky „zelenej umelej inteligencie“ do univerzitných a vysokoškolských učebných plánov a ostatných kurzov a programov odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie,

-a spolupracovali s národnými zainteresovanými stranami v oblasti informačných a komunikačných technológii a s ostatnými zainteresovanými stranami v tomto odvetví vrátane normalizačných organizácií na vymedzení usmernení pre zavádzanie a normalizovaných metodík posudzovania na podporu „zelenej umelej inteligencie“ v oblastiach, akými sú inteligentné siete, presné poľnohospodárstvo a inteligentné a udržateľné mestá i obce.

12.Využívať ďalšiu generáciu umelej inteligencie na zlepšenie zdravia

Dôvody spoločných opatrení:

Pokiaľ ide o uplatňovanie umelej inteligencie v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti, EÚ patrí v celosvetovom meradle k lídrom 183 . Táto oblasť zaznamenáva rýchly vývoj v dôsledku rastúcej dostupnosti údajov týkajúcich sa zdravia spolu s nebývalým pokrokom v oblasti umelej inteligencie. Technológie umelej inteligencie môžu napríklad zmierniť zaťaženie systémov zdravotnej starostlivosti, zlepšiť pracovné toky v nemocniciach, optimalizovať prideľovanie ľudských a iných zdrojov, zvýšiť efektívnosť a účinnosť klinického skúšania a podporiť objavovanie nových liekov. Systémy umelej inteligencie okrem toho môžu podporovať ľudí pri prijímaní klinických rozhodnutí a voľbe možností liečby 184 , zlepšovať analýzu zdravotných snímok, laboratórnych alebo histologických údajov, presnosť diagnostiky a prístup k zdravotnej starostlivosti 185 , a tým poskytovať významné spoločenské prínosy. Spoločenský a hospodársky význam aplikácií umelej inteligencie pre politiku v oblasti zdravia sa uznáva a dôrazne vyzdvihuje na úrovni politík EÚ 186 .

Počas pandémie COVID-19 sa ďalej zvýšil význam umelej inteligencie pre zdravotnú a inú starostlivosť a EÚ a členské štáty získali poznatky o prínosoch ďalšej spolupráce v tejto oblasti. 187  Umelá inteligencia bola v reakcii na pandémiu veľkým prínosom. Komisia investovala okrem iného do rýchleho vývoja analytického nástroja umelej inteligencie na počítačovú tomografiu (CT) hrudníka, do experimentov v oblasti superpočítania s cieľom identifikovať nové postupy liečby ochorenia COVID-19 a do rozosielania ultrafialových dezinfekčných robotov na boj proti šíreniu koronavírusu 188 .

Dostupnosť vysokokvalitných údajov týkajúcich sa zdravia a možnosť používať, kombinovať a opätovne používať údaje z rôznych zdrojov v súlade s acquis EÚ vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov a medzinárodných záväzkov Únie sú základnými predpokladmi pre vývoj a zavádzanie systémov umelej inteligencie 189 . Komisia na základe uvedeného navrhla 190 a v roku 2020 prijala prípravné opatrenia na zriadenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia (EHDS) 191 . Komisia v súčasnosti pracuje na právnom návrhu týkajúcom sa EHDS 192 . Prijmú sa opatrenia s cieľom: riešiť otázky týkajúce sa riadenia, bezpečnosti, ochrany údajov a súkromia, kvality, infraštruktúr a interoperability údajov, digitálneho zdravotníctva a umelej inteligencie, zabezpečiť bezpečný voľný tok údajov týkajúcich sa zdravia a podporiť zavádzanie digitálneho zdravotníctva a umelej inteligencie v oblasti zdravia. Pracovné oblasti zahŕňajú vytvorenie vhodného právneho a riadiaceho rámca EHDS, zavádzanie celoeurópskej infraštruktúry na výmenu údajov týkajúcich sa zdravia na účely výskumu a na prístup k nim, tvorbu politiky a činnosti regulácie, rozšírenie existujúcej infraštruktúry na výmenu údajov týkajúcich sa zdravia na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti (MyHealth @ EU), zlepšenie kvality údajov v zdravotníctve a budovanie kapacít. Priestor pre údaje podnieti rozšírenie a zavádzanie riešení v oblasti digitálnej zdravotnej starostlivosti vrátane umelej inteligencie v zdravotnej starostlivosti, čo pacientom prinesie konkrétne výhody. EHDS bude podporovať trénovanie a testovanie algoritmov umelej inteligencie.

Komisia 25. novembra 2020 uverejnila oznámenie o farmaceutickej stratégii pre Európu 193 . Táto stratégia je kľúčovým pilierom vízie Komisie zameranej na vybudovanie silnejšej európskej zdravotnej únie 194 a podporu prístupu pacientov k inovačným a cenovo dostupným liekom 195 .

Komisia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom spoločného opatrenia v rámci európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, ktoré sa formálne začalo realizovať začiatkom roku 2021. Podporuje národné investície prostredníctvom nástrojov financovania, napríklad Európskeho sociálneho fondu+, InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Opatrenia na európskej úrovni sú alebo budú podporované prostredníctvom programov EU4Health, Digitálna Európa a Horizont Európa.

Komisia a členské štáty spolupracujú pri vykonávaní európskeho plánu na boj proti rakovine 196 . To zahŕňa množstvo opatrení, v rámci ktorých bude umelá inteligencia nápomocná pri posilňovaní onkologickej starostlivosti vrátane rozvoja spoločnej databázy zdravotných snímok najbežnejších foriem rakoviny s cieľom zlepšiť diagnostiku a liečbu pomocou umelej inteligencie. Na podporu tejto iniciatívy Komisia v roku 2019 zverejnila výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont 2020, v ktorom je k dispozícii 35 miliónov EUR na podporu rozvoja analýzy zdravotných snímok pre diagnostiku a liečbu rakoviny založenej na umelej inteligencii 197 .

Komisia venuje pozornosť aj pokroku v oblasti umelej inteligencie, pokiaľ ide o zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, lieky a zlepšenie dôkazovej základne pre rozhodnutia s cieľom identifikovať potenciály a riešiť nové výzvy. Komisia ďalej skúma zavedenie umelej inteligencie v každodennej klinickej praxi a v rôznych zariadeniach zdravotnej starostlivosti s cieľom takisto identifikovať potenciály a riešiť nové výzvy. Na zber údajov a na vývoj a testovanie systémov umelej inteligencie, ktorými sa zabezpečuje ochrana osobných údajov a súkromia v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov a vnútroštátnymi právnymi predpismi, sú potrebné referenčné hodnoty a dobré príklady.

Výhľad

Komisia a spolu s ňou aj členské štáty:

-navrhnú legislatívne opatrenie týkajúce európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia, Toto legislatívne opatrenie doplní navrhované horizontálne právne predpisy o umelej inteligencii a jeho cieľom je podpora trénovania a testovania algoritmov umelej inteligencie, ako aj práce regulačných orgánov na hodnotenie umelej inteligencie používanej v zdravotníctve (4. štvrťrok 2021) 198 ,

-podporia projekty spolupráce spájajúce zainteresované strany s cieľom pokročiť v používaní vysokovýkonnej výpočtovej techniky a umelej inteligencie v kombinácii s údajmi EÚ týkajúcimi sa zdravia v záujme farmaceutických inovácií, ako je stanovené vo farmaceutickej stratégii pre Európu (zavedenie projektov na obdobie 2021 – 2022),

-vyhodnotia a zrevidujú všeobecné farmaceutické právne predpisy s cieľom prispôsobiť sa špičkovým produktom, vedeckému vývoju (napr. v oblasti genomiky alebo personalizovanej medicíny) a technologickej transformácii vrátane umelej inteligencie (napr. dátová analýza a digitálne nástroje) a poskytovať stimuly pre inovácie šité na mieru, ako sa to predpokladá vo farmaceutickej stratégii pre Európu (2022) 199 ,

-do roku 2022 prostredníctvom programu Digitálna Európa zriadia testovacie a experimentačné zariadenia v oblasti technológií umelej inteligencie a robotiky spojených so zdravím s možnými oblasťami zamerania na ochorenie COVID-19, rakovinu, pediatriu, technológie aktívneho a asistovaného života, podporu bezpečnosti pacientov a efektívnosti procesov,

-prijmú opatrenia na rozšírenie geografického pokrytia a cezhraničnej výmeny informácií týkajúcich sa zdravia prostredníctvom služby MyHealth@EU vrátane súhrnných údajov o pacientoch, elektronických receptov, snímok, laboratórnych výsledkov a prepúšťacích správ, ako aj opatrení na podporu opätovného použitia údajov týkajúcich sa zdravia na výskumné, politické a regulačné činnosti. Tieto opatrenia budú financované prostredníctvom programov EU4Health 200 , Digitálna Európa (DEP) a Horizont Európa s cieľom do roku 2025 zabezpečiť:

-pre občanov zo všetkých členských štátov možnosť vymieňať si údaje týkajúce sa zdravia s poskytovateľmi a orgánmi zdravotnej starostlivosti podľa svojho výberu,

-zriadenie celoeurópskej infraštruktúry európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia na prístup k údajom týkajúcim sa zdravia na účely výskumu a tvorby politiky. Umelá inteligencia bude dôležitou súčasťou európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia a umožní analýzu údajov, podporu a zrýchlenie výskumu,

-budú naďalej podporovať zavádzanie infraštruktúry potrebnej na prepojenie a preskúmanie európskych databáz, napríklad lekárskych snímok, rôznych druhov rakoviny, a používania technológií umelej inteligencie na využívanie vysokokvalitných databáz diagnostického zobrazovania v onkológii,

-uľahčia používanie technológií umelej inteligencie v úplnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, etickými zásadami a pravidlami hospodárskej súťaže s cieľom identifikovať nové vedomosti a podporovať klinický výskum a rozhodovanie v rámci iniciatívy „najmenej 1 milión genómov“. Táto iniciatíva vychádza z vyhlásenia členských štátov „najmenej 1 milión genómov“ a jej cieľom je sprístupniť najmenej 1 milión genómov na výskum v EÚ,

-podporia vývoj a zavádzanie aplikácií digitálneho dvojčaťa v zdravotnej a inej starostlivosti, pričom technológie umelej inteligencie budú zohrávať ústrednú úlohu podporou funkčného a inkluzívneho systému EÚ,

-a v rámci programu Horizont Európa budú investovať do vývoja a klinickej validácie spoľahlivých, spravodlivých a dôveryhodných systémov založených na umelej inteligencii podľa dopytu po liečbe a starostlivosti vrátane personalizovanej prevencie a predvídania rizika chorôb, s osobitným zameraním na výkon, bezpečnosť, ochranu, vysvetliteľnosť, poskytovanie spätnej väzby a podporu predchádzania podvodom v oblasti zdravotnej starostlivosti, využiteľnosť a (nákladovú) efektívnosť riešení umelej inteligencie a použitie/opätovné použitie neštruktúrovaných údajov týkajúcich sa zdravia.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-prijali opatrenia s cieľom zvýšiť kvalitu a sémantickú interoperabilitu údajov týkajúcich sa zdravia, čo je základom pre vývoj a používanie umelej inteligencie,

-vyvíjali opatrenia a podporovali iniciatívy na zvýšenie pochopenia a akceptácie digitálnej technológie zdravotníckymi pracovníkmi s cieľom urýchliť zavádzanie systémov založených na umelej inteligencii v lekárskej oblasti,

-vykonávali odporúčania, ktorými sa podporuje zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov v zdravotníctve v oblasti elektronického zdravotníctva a dohodli sa na spoločných európskych ukazovateľoch kvality ďalšieho zdravotníckeho vzdelávania,

-podporili iniciatívu najmenej 1 milión genómov eventuálne prostredníctvom svojich národných plánov obnovy a odolnosti, a to aj ako projekt viacerých krajín,

-podporovali investície do sekundárneho využívania údajov týkajúcich sa zdravia vrátane umelej inteligencie, napríklad financovaním z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,

-prijali opatrenie na uľahčenie integrácie inovačných systémov založených na umelej inteligencii (napr. strojového učenia, autonómnych systémov, agentov konverzácie, veľkých dát, robotiky) do zariadení zdravotnej a inej starostlivosti, akými sú nemocnice a zariadenia opatrovateľskej starostlivosti, a to najmä v prípade, ak je digitalizácia systémov zdravotnej starostlivosti uvedená v národnom pláne obnovy a odolnosti,

-podporovali európske centrá digitálnych inovácií špecializované na zdravotnícke technológie a elektronické zdravotníctvo s cieľom pomôcť regionálnym/národným zdravotníckym systémom a priemyslu v ich výskumnom úsilí o poskytovanie lepšej liečby a pokrok v boji proti koronavírusu,

-a spolupracovali s národnými, regionálnymi a medzinárodnými normalizačnými organizáciami s cieľom vymedziť a stanoviť spoločné normy, a to aj pokiaľ ide o otázky, akými sú ochrana, bezpečnosť, súkromie, interoperabilita v snahe aktualizovať existujúce normy týkajúce sa umelej inteligencie v zdravotníctve.

13.Zachovať vedúcu pozíciu Európy: stratégia pre robotiku vo svete umelej inteligencie

Dôvody spoločných opatrení:

Robotika podporovaná umelou inteligenciou je kľúčovým faktorom produktivity, konkurencieschopnosti, odolnosti a otvorenej strategickej autonómie EÚ pri zachovaní otvorenej ekonomiky v digitalizovanom svete 201 . Robotika rýchlo napreduje a roboty založené na umelej inteligencii sa zavádzajú v čoraz väčšej miere, čo výrazne vplýva na mnohé kľúčové odvetvia, napr. zdravotnú starostlivosť, agropotravinárstvo, kontrolu a údržbu, logistiku, vesmír, stavebníctvo, výrobu atď. Zavádzanie robotiky založenej na umelej inteligencii podnieti vývoj v odvetví robotiky EÚ a rozšíri rozsah činností, v ktorých fungujú roboty, čím sa zvýši spolupráca medzi ľuďmi a robotmi 202 .

Vplyv ochorenia COVID-19 na globálnu ekonomiku poukazuje na potrebu odolnejších dodávateľských reťazcov. Automatizácia robotiky má potenciál vrátiť časť výroby späť do Európy a zvýšiť jej autonómiu v kritických hodnotových reťazcoch. Robotika bude znamenať čoraz vyššiu podporu pre pracovníkov rôznymi spôsobmi a zlepšenie pracovných podmienok. Demografické podmienky v Európe zvýšia potrebu robotov a automatizácie 203 , obzvlášť v odvetví služieb (najmä zdravotnej starostlivosti a nezávislého spôsobu života starších osôb).

Celkovo robotika prinesie významné výhody pre spoločnosť, hospodárstvo, životné prostredie a širokú verejnosť.

Tento vývoj prináša množstvo výziev. Meniace sa pracovné prostredie zvýrazňuje potrebu navrhnúť nové metódy práce a vyvinúť vhodnú odbornú prípravu na zručnosti a schopnosti potrebné pri práci s robotmi a na pochopenie ich možností a obmedzení. Pokiaľ sa tieto faktory nebudú riešiť, oslabia dôveru v robotické technológie a ich akceptáciu. Komisia bude naďalej pozorne sledovať vplyvy na spoločnosť, zamestnanosť a pracovné podmienky z hľadiska vývoja a zavádzania technológií umelej inteligencie.

Na druhej strane špecifickosť robotiky súvisí s fyzickou interakciou s ľuďmi a prostredím. Roboty budú čoraz autonómnejšie a komunikatívnejšie voči ľuďom, a to ako spolupracujúce (kolaboratívne) roboty mimo bezpečnostného oplotenia alebo roboty poskytujúce služby. Pritom vznikajú otázky týkajúce sa bezpečnosti: blízkosť k ľuďom a interakcia s nimi si vyžadujú veľmi prísne bezpečnostné normy, aby sa zabránilo nehodám a úrazom. Problémy vznikajú, aj pokiaľ ide o zabezpečenie prístupnosti a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím. Roboty sú takisto oveľa častejšie prepojené navzájom aj s ostatnými druhmi zariadení a spracúvajú viac údajov, čo predstavuje potenciálne riziká v oblasti ochrany súkromia a kybernetickej bezpečnosti. Všetky tieto úvahy zdôrazňujú potrebu riešiť testovanie, ako sa plánuje v budúcich testovacích a experimentačných zariadeniach, a zaoberať sa otázkami, akými sú certifikácia a súlad s regulačným rámcom, napr. prostredníctvom experimentálnych regulačných prostredí.

V dôsledku toho je robotika oblasťou politiky s veľkým potenciálom hospodárskeho a sociálneho vplyvu vrátane kľúčových oblastí, ktoré majú podporiť zelenú a digitálnu transformáciu Európy.

Európa má dobré predpoklady na realizáciu tohto potenciálu a riešenie výziev. Európa má špičkové odvetvie robotiky a špičkovú výskumnú komunitu: je domovom mnohých výrobcov robotov, ktorí vyrábajú približne štvrtinu všetkých priemyselných robotov a servisných robotov. V niektorých oblastiach profesionálnej servisnej robotiky, napríklad v oblasti dojacich robotov, na trhu dominujú európski výrobcovia. Európa má takisto vedúce postavenie v oblasti robotického výskumu s preukázanými vplyvmi v mnohých prípadoch použitia v kľúčových odvetviach (napr. zdravotnej starostlivosti, poľnohospodárstve, kontrole, námorníctve, výrobe). Rozvoj v priemyselnej robotike a rozvoj v servisnej robotike navzájom zbližujú a posilňujú. Toto ponúka európskym vývojárom jedinečnú príležitosť posilniť svoje schopnosti a perspektívy na trhu.

Na zachovanie a upevnenie silného postavenia Európy a plné využitie jej aktív sú však potrebné intelektuálne a finančné investície, ako aj spolupráca v rámci širokého spektra verejných a súkromných aktérov. Opatrenia Európy v oblasti robotiky musia okrem toho využiť najnovší vývoj umelej inteligencie s cieľom riešiť inovácie a normalizáciu, otázky dôvery, nedostatočné zručnosti a vplyv na pracovné miesta a životné prostredie, aby sa umožnilo zavedenie chránených, bezpečných a dôveryhodných riešení v robotike.

Výhľad

Komisia bude:

-v kontexte tohto koordinovaného plánu vykonávať opatrenia na zabezpečenie, aby Európa zostala globálnou hnacou silou v oblasti robotiky. Opatrenia zahŕňajú prvky výskumu, inovácie a zavádzania 204 , ako aj dôležité aspekty týkajúce sa bezpečnosti a ochrany, testovania a validácie, sociálno-ekonomických otázok, zručností a schopností a dôvery a etiky. Nadväzujú na strategický prístup, ktorý bol použitý v minulých i existujúcich iniciatívach, najmä vo verejno-súkromnom partnerstve v oblasti robotiky v rámci programu Horizont 2020 a spoločne naprogramovaného európskeho partnerstva v oblasti umelej inteligencie, dát a robotiky v rámci programu Horizont Európa, a ďalej ho rozvíjajú,

-nadväzovať na informácie z existujúcich štruktúr, ako aj z ďalších príslušných politických iniciatív na úrovni EÚ a na národnej úrovni 205 a podľa potreby ich ďalej doplní, vyhodnotí a ak to bude považovať za potrebné, vytvorí na meranie pokroku a podpory koordinácie a spolupráce špecializované monitorovacie stredisko politiky v oblasti robotiky na monitorovanie a podporu vykonávania stratégie v oblasti robotiky,

-od roku 2021 vykonávať preskúmanie možných regulačných prekážok a podporovať certifikáciu, ktorá umožní vývoj a zavádzanie riešení v oblasti robotiky,

-testovať očakávaný výkon a bezpečnosť robotov založených na umelej inteligencii prostredníctvom špecializovaných skúšobných a experimentálnych zariadení svetovej úrovne v rámci programu Digitálna Európa, ktoré sa majú vyrábať od roku 2022. Aj skúšobné a experimentálne zariadenia by mali prispievať k postupom posudzovania zhody a rozvoju normalizačných činností v tejto oblasti,

-naďalej podporovať vývoj riešení v oblasti robotiky, ktoré prispejú k zelenej dohode a od roku 2022 ich zavádzanie s testovacími a experimentačnými zariadeniami so zameraním aj na ostatné spoločenské výzvy, akými sú zdravie a dobré životné podmienky ľudí,

-podporovať výskum a inováciu robotiky v Európe prostredníctvom spoločne naprogramovaného európskeho partnerstva v oblasti umelej inteligencie, dát a robotiky, pričom nadviaže na minulé úspechy s predchádzajúcimi partnerstvami 206 . Toto verejno-súkromné partnerstvo, ktoré sa má začať v 2. štvrťroku 2021, sa bude osobitne zameriavať aj na normalizáciu s cieľom podporiť spoluprácu medzi zainteresovanými stranami v rámci ekosystému robotiky,

-využívať svoju vyhradenú sieť európskych centier digitálnych inovácií na podporu európskeho odvetvia robotiky a zainteresovaných strán a na posilnenie zavádzania robotiky,

-od roku 2022 zahŕňať robotiku medzi témy, na ktoré sa zameriava ambiciózna stratégia pre pokročilé digitálne zručnosti v rámci programu Digitálna Európa, a to prostredníctvom podpory špecializovaných vzdelávacích programov alebo modulov robotiky, pracovného zaradenia a krátkodobých kurzov odbornej prípravy v oblasti robotiky,

-od roku 2022 podporovať výskum a inovácie pre ďalšiu generáciu robotiky na základe umelej inteligencie prostredníctvom projektov programu Horizont Európa, Tieto iniciatívy by sa mali okrem iného zamerať na to, aby roboty viac spolupracovali a aby lepšie „chápali“ svet, čím sa zabezpečí bezpečnosť, energetická efektívnosť a spoľahlivosť, napr. pri práci v extrémnych fyzických podmienkach,

-a podporovať výmenu vedomostí, praktík a skúseností v oblasti robotiky, napr. týkajúcich sa prípadov použitia v konkrétnych odvetviach alebo osobitných druhov robotov (bezpilotné vzdušné prostriedky atď.).

Komisia a členské štáty budú:

-spolupracovať na analýze príslušných iniciatív v oblasti umelej inteligencie a robotiky na úrovni EÚ a na národnej úrovni s cieľom identifikovať možné nedostatky, priority a politické ukazovatele,

-spolupracovať s národnými, regionálnymi a medzinárodnými normalizačnými organizáciami s cieľom vymedziť spoločné normy vrátane otázok, akými sú bezpečnosť, ochrana, interoperabilita, viacprvkové systémy alebo zdieľaná a kĺzavá autonómia v úsilí o aktualizáciu existujúcich noriem inteligentnej robotiky,

-a propagovať robotiku vo vzdelávaní pre všetky vekové, rodové a sociálne skupiny, zvyšovať informovanosť a dôveru vrátane využívania robotiky ako nástroja na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s iniciatívami uvedenými v oddiele o zručnosti a talente.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-vypracovali národné investičné plány robotiky v rámci svojich príslušných stratégií pre umelú inteligenciu, ktoré budú založené na európskej stratégii s výrazným zapojením národných zainteresovaných strán so zameraním na výskum a inováciu, ako aj s využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom podporiť digitálnu transformáciu.

14.Zabezpečiť, aby sa verejný sektor stal priekopníkom v používaní umelej inteligencie

Tento oddiel sa zameriava na opatrenia, ktoré podporujú zavádzanie technológií umelej inteligencie vo verejnom sektore.

Prehľad prijatých opatrení

Aplikácie umelej inteligencie môžu prispieť k lepším verejným službám, napr. zlepšením interakcie medzi občanmi a vládou, umožnením inteligentnejších analytických schopností alebo zlepšením efektívnosti v oblastiach verejného sektora a podporou demokratických procesov 207 . Používanie systémov umelej inteligencie môže priniesť výhody pre všetky kľúčové činnosti verejného sektora. Vďaka včasnému zavedeniu umelej inteligencie sa môže verejný sektor stať priekopníkom v zavádzaní umelej inteligencie, ktorá je bezpečná, dôveryhodná a udržateľná 208 .

Aby sa hlbšie a rozsiahlejšie zavádzanie umelej inteligencie stalo skutočnosťou, európsky verejný sektor by mal mať prístup k primeranému financovaniu a mal by byť vybavený, kvalifikovaný a oprávnený na vykonávanie strategických a udržateľných nákupov a zavádzanie systémov založených na umelej inteligencii. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje bezprecedentnú príležitosť na urýchlenie zavádzania umelej inteligencie vo verejnej správe v celej Európe prostredníctvom svojej hlavnej iniciatívy Modernizujme sa, ktorej cieľom je podpora investícií a reforiem v oblasti digitalizácie verejnej správy.

Pre zavádzanie umelej inteligencie do verejného sektora je kľúčové verejné obstarávanie. Môže aj pomôcť stimulovať dopyt po dôveryhodných a bezpečných technológiách umelej inteligencie v Európe a ich ponuku. V tejto súvislosti Komisia vyvíja program Zavádzanie umelej inteligencie 209 na podporu verejného obstarávania systémov umelej inteligencie a na pomoc pri transformácii samotných postupov verejného obstarávania. Cieľom programu je pomôcť európskemu verejnému sektoru využiť svoju silnú kolektívnu kúpnu silu, aby pôsobil ako katalyzátor a stimuloval dopyt po dôveryhodnej umelej inteligencii. Verejný sektor môže byť na čele vo vývoji, nákupe a zavádzaní používania dôveryhodných aplikácií umelej inteligencie zameraných na ľudí, napríklad využívaním verejného obstarávania inovačných riešení alebo prostredníctvom riadenia vývoja nových riešení na uspokojenie svojich potrieb postupmi verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím.

Takmer všetky národné stratégie členských štátov v oblasti umelej inteligencie obsahujú opatrenia na stimuláciu používania umelej inteligencie vo verejných službách 210 . V súčasnosti viac ako polovica využívaných riešení v oblasti umelej inteligencie prináša postupné alebo technické zmeny postupov verejného sektora 211 . Členské štáty a Komisia sa začali zapájať do partnerského učenia a výmeny osvedčených postupov v oblasti umelej inteligencie vo verejnom sektore v celej EÚ 212 .

Spoločné cezhraničné verejné obstarávania alebo verejné obstarávania inovačných riešení v oblasti umelej inteligencie vo fáze pred komerčným využitím majú potenciál využiť synergie a dosiahnuť významnejší rozsah pri zavádzaní riešení umelej inteligencie na trhu verejného sektora v celej Európe. Naskytá sa príležitosť pre spoločný európsky postup v oblasti obstarávania riešení umelej inteligencie, ich uvádzania do užívania a rozširovania medzi členskými štátmi.

Napríklad v novembri 2018 bol pre orgány verejnej správy v členských štátoch uvedený do prevádzky portál Komisie eTranslation na strojový preklad založený na umelej inteligencii 213 . O dva roky neskôr už využívalo internetový portál eTranslation 6 600 zamestnancov verejnej správy vo všetkých členských štátoch. Vnútroštátne orgány môžu požiadať o priamy prístup k tejto webovej službe, ktorú v súčasnosti využíva približne 50 orgánov verejnej správy vrátane švédskeho národného dátového portálu, talianskej Poslaneckej snemovne alebo inštitúcií sociálneho zabezpečenia 214 . Komisia sa okrem toho zapojila do opatrení súvisiacich s umelou inteligenciou, napríklad v rámci programu ISA² 215 , vrátane pilotného projektu na riešenie využívania strojového učenia na preskúmanie/triedenie dokumentov v orgánoch verejnej správy 216 . Medzi ďalšie iniciatívy patrila napríklad analýza používania umelej inteligencie v oblasti justície 217 a organizácia praktických webinárov o umelej inteligencii zameraných na používanie aplikácií umelej inteligencie v uvedenej oblasti 218 .

Výhľad

Komisia:

-v roku 2021 spustí program Zavádzanie umelej inteligencie, ako sa uvádza v bielej knihe, na podporu verejného obstarávania systémov umelej inteligencie a na pomoc pri transformácii samotných postupov verejného obstarávania 219 , a to najmä:

-otvorené a transparentné odvetvové dialógy, ktorými pomôže vybudovať most medzi verejnými obstarávateľmi (ktorí chcú vedieť, aké riešenia sú k dispozícii na riešenie ich potrieb) a európskym priemyslom (ktorý chce dodávať výrobky/služby pre orgány verejnej správy a ktorý potrebuje vedieť viac o ich plánoch) 220 ,

-toto sa bude organizovať v európskom rozsahu, ktorý umožní členským štátom učiť sa jeden od druhého. Na podporu dialógu medzi priemyselnými subjektmi v celej Európe sa využijú európske centrá digitálnych inovácií 221 . Program tak bude stimulovať priemyselné investície do umelej inteligencie a vývoj nových technológií a aplikácií umelej inteligencie,

-v roku 2021 navrhne dátový priestor na verejné obstarávanie 222 , ktorý bude poskytovať komplexný prehľad o trhoch verejného obstarávania v EÚ 223 . Budúci nástroj IT uľahčí použitie metód umelej inteligencie na analýzu údajov z verejného obstarávania. Dostupné údaje v kombinácii s aktualizovanými a výkonnými analytickými nástrojmi budú rozhodujúce pre zlepšenie riadenia verejného obstarávania a

-bude naďalej uľahčovať členským štátom partnerské učenie a zhromažďovanie informácií o usmerneniach a zavádzaní umelej inteligencie do verejných služieb na základe osvedčených postupov a analýzy potenciálu opätovného použitia systémov a riešení založených na umelej inteligencii, pričom bude identifikovať príležitosti na spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami z rôznych odvetví 224 .

Komisia s podporou členských štátov bude:

-prostredníctvom programu Digitálna Európa financovať iniciatívy na zavádzanie umelej inteligencie v orgánoch verejnej správy na miestnej úrovni posilnením európskej kapacity na zavedenie a rozšírenie miestnych digitálnych dvojčiat založených na umelej inteligencii 225 (výzva vo 4. štvrťroku 2021, projekt sa má začať v 3. štvrťroku 2022),

-podporovať orgány verejnej správy vrátane miest a obcí pri vytváraní registrov algoritmov umelej inteligencie s cieľom zvyšovať dôveru občanov a podnecovať na využívanie katalógov aplikácií založených na umelej inteligencii pre orgány verejnej správy s cieľom zvýšiť využívanie umelej inteligencie vo verejnom sektore, napríklad prostredníctvom platformy umelej inteligencie na požiadanie (výzva vo 4. štvrťroku 2021, projekt sa má začať v 3. štvrťroku 2022),

-a pokračovať v podpore orgánov verejnej správy vrátane miest a obcí pri obstarávaní dôveryhodnej umelej inteligencie vyvíjaním súboru minimálnych schopností algoritmov, ktoré sa majú používať v zmluvných podmienkach (napr. spravodlivý mechanizmus minimálnej interoperability umelej inteligencie) 226 prostredníctvom hnutia Living-in.EU 227 a inými prostriedkami. Minimálne schopnosti môžu zahŕňať aplikačné programovacie rozhrania na zverejňovanie úrovní automatizovaného rozhodovania.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-v plnej miere využívali výhodu príležitostí, ktoré ponúka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom začlenenia opatrení do svojich národných plánov na podporu obnovy a odolnosti zameraných (napríklad) na budovanie kapacít s cieľom využiť výhody prediktívnej analytiky a umelej inteligencie pri tvorbe politík a poskytovaní verejných služieb. Navrhované reformy a investície v rámci tohto komponentu presadzujú hlavnú iniciatívu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti „Modernizujme sa“ zameranú na digitalizáciu verejnej správy a služieb vrátane systémov justície a zdravotnej starostlivosti. Okrem toho môžu odzrkadľovať ciele hlavnej iniciatívy „Rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti“ Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti poskytovaním zručností a nových kompetencií pre zamestnancov a manažérov verejnej správy, najmä v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou a s posilňovaním inovácií vo verejnej správe.

15.Uplatňovať umelú inteligenciu v oblasti presadzovania práva, migrácie a azylu

Dôvody spoločných opatrení:

Ak sú systémy umelej inteligencie navrhnuté a používané v súlade s demokratickými zásadami a základnými právami, môžu sa stať rozhodujúcou technológiou na podporu (nie však nahradenie) 228 orgánov pre vnútorné záležitosti a na posilnenie bezpečnosti. Orgány v oblasti presadzovania práva by mali byť predovšetkým schopné konať v rýchlo sa meniacom a rozvíjajúcom sa prostredí trestnej činnosti s cieľom zvýšiť ochranu a bezpečnosť všetkých osôb 229 . Umelá inteligencia môže takisto zlepšiť kybernetickú bezpečnosť, napríklad pomocou pri získavaní spravodajských informácií o hrozbách, rozpoznávaním vzorcov založených na minulých skúsenostiach, znižovaním časov odozvy na incidenty a uľahčením dodržiavania osvedčených postupov v oblasti bezpečnosti.

Členské štáty v čoraz väčšej miere používajú systémy umelej inteligencie v oblasti vnútorných záležitostí 230 , keďže sa ukázali ako veľmi užitočné pri upevňovaní verejného poriadku, podpore presného rozhodovania a v boji proti trestnej činnosti a terorizmu 231 . Pri vývoji a zavádzaní technológií umelej inteligencie v oblasti vnútorných záležitostí je nevyhnutná intenzívnejšia spolupráca. Spojením síl a v plnom súlade so základnými právami môžu orgány presadzovania práva a ostatné orgány členských štátov účinnejšie riešiť nové výzvy, ktoré predstavuje obrovské množstvo údajov, oveľa sofistikovanejšia a zložitejšia trestná činnosť a využívanie umelej inteligencie zločineckými organizáciami najmä v oblasti počítačovej kriminality 232 , ako aj rastúce požiadavky na bezproblémové, rýchle a ľahko použiteľné postupy. Preto členské štáty ako jednu z politických priorít znovu pripomenuli a ako dôležitý míľnik v podpore fungovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zdôraznili, že orgány presadzovania práva sú schopné používať technológie umelej inteligencie pri svojej každodennej práci v závislosti od jasných záruk  233 . Členské štáty vyzvali Komisiu, aby podporila vytvorenie okruhu talentov v oblasti umelej inteligencie a uľahčila rozvoj príležitostí, pokiaľ ide o odbornú prípravu v oblasti digitálnej gramotnosti a zručností v oblasti presadzovania práva 234 .

Komisia 9. decembra 2020 prijala program EÚ na boj proti terorizmu 235 , v ktorom zdôraznila výrazný vplyv umelej inteligencie na schopnosť orgánov presadzovania práva reagovať na teroristické hrozby v súlade so základnými právami a slobodami. Aj v roku 2020 členské štáty a EÚ zriadili inovačné centrum EÚ pre vnútornú bezpečnosť, ktoré sa takisto zameriava na nástroje umelej inteligencie 236 , aby slúžili ako sieť spolupráce. Komisia ďalej prijala návrh na posilnený mandát Europolu, ktorý má umožniť tejto agentúre riešiť nové hrozby, účinne spolupracovať so súkromnými subjektmi a rozšíriť jej úlohu v oblasti inovácií 237 . Europol by mal zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti: 1. pomoci členským štátom pri vývoji nových technologických riešení založených na umelej inteligencii, z ktorých by mali prospech vnútroštátne orgány presadzovania práva v celej Únii a 2. podpory etickej a dôveryhodnej umelej inteligencie sústredenej na človeka, na ktorú sa budú vzťahovať spoľahlivé opatrenia na ochranu bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a základných práv 238 . Komisia 14. apríla 2021 predstavila aj novú stratégiu boja EÚ proti organizovanej trestnej činnosti, ktorej cieľom je zaistiť modernú reakciu na technologický rozvoj vrátane využívania umelej inteligencie pri vyšetrovaní trestnej činnosti, napríklad na analýzu veľkého množstva údajov alebo vyšetrovanie darknetu 239 .

Navyše na riešenie osobitných výziev v oblasti vnútorných záležitostí vrátane schopnosti reagovať na trestnú činnosť páchanú alebo uľahčovanú s využitím technológií umelej inteligencie Komisia vyvinula odvetvovo špecifické pracovné oblasti na presadzovanie práva, migráciu a azyl 240 . Koordinačné úsilie EÚ v tejto oblasti politiky sa zameriava na zvýšenie efektívnosti príslušných orgánov združovaním zdrojov a odborných znalostí, výmenou najlepších postupov a v potrebných prípadoch úpravou právneho rámca. Toto slúži aj cieľu, aby boli technológie, ktoré umožňuje umelá inteligencia, v plnom súlade s demokratickými hodnotami, právnym štátom a základnými právami a zásadami vrátane nediskriminácie a ochrany údajov. Toto úsilie takisto prispeje k vytvoreniu ekosystému dôvery.

Výhľad

V záujme zvýšenia transparentnosti, objasniteľnosti a dôvery verejnosti Komisia:

-vyzve na vytvorenie osobitného spoločného európskeho bezpečnostného dátového priestoru na presadzovanie práva v rámci programu Digitálna Európa 241 (1. štvrťrok 2022). Toto bude samostatný dátový priestor, ktorý bude súčasťou širších spoločných európskych dátových priestorov pre verejnú správu, ako bolo oznámené v Európskej dátovej stratégii,

-v roku 2021 posúdi uskutočniteľnosť rámca správy údajov a dátovej vedy na úrovni EÚ pre presadzovanie práva s cieľom zlepšiť transparentnosť a objasniteľnosť analýzy údajov založenej na umelej inteligencii 242 ,

-bude v 1. štvrťroku 2021 financovať projekt Medziregionálneho výskumného inštitútu OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť, v rámci ktorého sa bude vyvíjať globálny súbor nástrojov pre orgány presadzovania práva s cieľom podporiť dôveryhodné, zákonné a zodpovedné využívanie umelej inteligencie na presadzovanie práva (ako sa opisuje v zmenenom pracovnom programe Fondu pre vnútornú bezpečnosť na rok 2020),

-v roku 2021 bude pokračovať v overovaní koncepcie pre konkrétne prípady využitia umelej inteligencie v oblasti pravidelnej kontroly hraníc, migrácie a policajnej kontroly 243 ,

-v roku 2021 začne pilotný projekt jednotného európskeho systému predpovedania migrácie vychádzajúci z výsledkov štúdie uskutočniteľnosti nástroja na predpovedanie a včasné varovanie migrácie na základe technológie umelej inteligencie 244 ,

-a bude pokračovať vo financovaní výskumu a inovácií týkajúcich sa umelej inteligencie na uplatnenie a vytvorenie vedomostnej základne v oblastiach presadzovania práva, migrácie a azylu, ktoré majú európsky základ a plne rešpektujú základné práva a hodnoty EÚ.

Komisia, členské štáty a príslušné agentúry EÚ:

-budú spolupracovať v kontexte inovačného centra EÚ pre vnútornú bezpečnosť,

-budú spolupracovať na aplikáciách umelej inteligencie ako užitočnom prostriedku uľahčovania podpory a zlepšovania účinnosti konania o azyle,

-a prijmú opatrenia na podporu presadzovania environmentálneho práva a boj proti environmentálnej trestnej činnosti pomocou technológií umelej inteligencie 245 .

16. Prostredníctvom umelej inteligencie zaistiť, aby bola mobilita inteligentnejšia, bezpečnejšia a udržateľnejšia

Dôvody spoločných opatrení:

Umelá inteligencia a automatizácia majú pre mobilitu budúcnosti kľúčový význam. Môžu pomôcť zlepšiť efektívnosť a bezpečnosť dopravy, optimalizovať využitie kapacít a dopravné toky a uľahčovať technologickú a jazykovú interoperabilitu. Umelá inteligencia môže optimalizovať multimodálne dopravné reťazce a umožniť premávku automatizovaných vozidiel. S rastúcou dostupnosťou údajov a nástrojov na analýzu podporovaných umelou inteligenciou bude umelá inteligencia uľahčovať nové, bezpečnejšie, inkluzívnejšie, udržateľné a efektívnejšie služby osobnej a nákladnej dopravy a mobility. Na zabezpečenie skutočne inkluzívnych služieb v oblasti dopravy a mobility musia byť súbory údajov používané na trénovanie algoritmov umelej inteligencie reprezentatívne a vyvážené, aby sa zabránilo neplánovaným výsledkom a možnej diskriminácii určitých používateľov dopravy.

Na neformálnom zasadnutí Rady 29. októbra 2020 ministri dopravy EÚ zdôraznili dôležitosť proaktívnej spolupráce s inštitúciami EÚ a spojenia síl s cieľom „zabezpečiť, aby Európa využila príležitosti súvisiace s digitálnou revolúciou na dosiahnutie nadčasovej mobility, silného hospodárstva so zabezpečenými a atraktívnymi pracovnými miestami a klimaticky neutrálnej budúcnosti“ 246 .

V decembri 2020 prijala Komisia svoju stratégiu pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 247 , v ktorej sa (okrem iného) stanovuje vypracovanie plánu na zapojenie umelej inteligencie do mobility 248 a vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru pre mobilitu, ako oznámila vo svojej Európskej dátovej stratégii uverejnenej vo februári 2020.

Technológie umelej inteligencie ovplyvňujú všetky druhy dopravy a EÚ už vyvinula iniciatívy 249 s cieľom využiť svoj potenciál:

-v sektore leteckej dopravy Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) uverejnila vo februári 2020 plán v oblasti umelej inteligencie. Organizácia Eurocontrol spolu s Európskou komisiou a celým radom partnerských organizácií zriadili skupinu európskeho letectva na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktorá v marci 2020 uverejnila akčný plán FLY AI 250 . Okrem toho EASA realizuje projekt Data4Safety, v ktorom sa vytvára veľký súbor údajov, ktoré môžu slúžiť na podporu riadenia bezpečnostných rizík na európskej úrovni 251 ,

-v sektore železničnej dopravy spoločný podnik Shift2Rail (S2R) v súčasnosti pracuje na vymedzení špecifikácií automatickej prevádzky vlaku vrátane využitia umelej inteligencie 3. a 4. stupňa automatizácie. Navyše o využívaní umelej inteligencie sa už uvažuje v kontexte inovačných programov v rámci S2R tak pre osobnú, ako aj nákladnú železničnú dopravu 252 . Využitie umelej inteligencie sa bude čoraz viac začleňovať v rámci podniku, ktorý nadviaže na S2R, keďže digitalizácia a automatizácia budú kľúčovými činiteľmi umožňujúcimi transformáciu železníc systémovým prístupom,

-v sektore vnútrozemskej vodnej dopravy sa v rámci riečnych informačných služieb vykonáva projekt riadenia dopravných koridorov (RIS COMEX), čo je projekt financovaný z NPE a je určený pre viacerých príjemcov 253 . Mnohé z týchto koridorových (informačných) služieb založených na RIS využívajú veľké dáta a algoritmy, ktorých základom je umelá inteligencia, na výpočet optimálnych trás, dopravnej hustoty a predpokladaného času príchodu,

-a v sektore cestnej dopravy sa činnosť platformy kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobility (CCAM) a pripravovaného európskeho partnerstva CCAM zaoberá umelou inteligenciou a konkrétnymi etickými otázkami, ktoré nastoľuje mobilita bez vodiča. V správe skupiny expertov Európskej komisie s názvom Etika pripojených a automatizovaných vozidiel sa uvádzajú odporúčania, ktoré sa týkajú cestnej bezpečnosti, ochrany súkromia, spravodlivosti, vysvetliteľnosti a zodpovednosti 254   255 .

Výhľad

Európska komisia s podporou členských štátov:

-v roku 2021 vypracuje plán zapojenia umelej inteligencie do mobility, ako bolo oznámené v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu,

-v roku 2021 a v nasledujúcich rokoch vypracuje opatrenia a poskytne financovanie na podporu dostupnosti údajov, technológií a kapacít na spracovanie údajov a spoločné využívanie údajov v dátových priestoroch prostredníctvom programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa a európskej cloudovej federácie. Dostupnosť a integrita údajov sú nevyhnutné na vypracovanie spoľahlivých algoritmov umelej inteligencie, ktoré dokážu zlepšiť bezpečnosť dopravy a optimalizovať prepravné toky,

-bude spolupracovať a uľahčovať opatrenia v oblasti normalizácie, vhodné schvaľovacie postupy a interoperabilitu na jednotnom trhu s cieľom podporiť rýchle zavádzanie automatizovaných funkcií; týmto sa zvýši aj medzinárodná konkurencieschopnosť,

-zváži opatrenia na urýchlenie zavádzania inovačných technológií umelej inteligencie v európskych sektoroch dopravy a mobility. Najmä v prípade technológií a systémov CCAM bude spoločne programované európske partnerstvo CCAM hľadať synergie so spoločne programovaným európskym partnerstvom pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku a pripraví rozsiahle zavádzanie. V rámci ďalších opatrení by sa mohli preskúmať osobitné požiadavky automobilového odvetvia na funkčnú bezpečnosť a ochranu a prijať opatrenia na uľahčenie dôvery a spoločenskej akceptácie CCAM zvýšením transparentnosti, bezpečnosti a vysvetliteľnosti technológie,

-v roku 2021 vydá vykonávacie akty o technických špecifikáciách automatizovaných vozidiel a plne automatizovaných vozidiel vrátane bezpečnostných otázok spojených s využívaním umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti 256 a

-v roku 2021 navrhne nové pravidlá prístupu k údajom vo vozidle, ktorými sa zaručí spravodlivý a účinný prístup k údajom o vozidle poskytovateľom služieb mobility.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-aktívne podporovali vývoj a testovanie technológií umelej inteligencie v automatizovaných funkciách pre všetky druhy dopravy s pomocou príslušných európskych partnerstiev,

-analyzovali a uľahčovali zavádzanie takých riešení dôveryhodnej umelej inteligencie vo všetkých druhoch dopravy, ktoré môžu zvýšiť efektívnosť s pomocou služieb automatizovanej mobility a činností nákladnej dopravy s cieľom znížiť zaťaženie životného prostredia,

-sa podelili o skúsenosti získané na projektoch výskumu a inovácií a na pilotných projektoch s cieľom vytvoriť spoločnú európsku vedomostnú základňu,

-posúdili potenciál automatizácie vozidiel mestskej dopravy a podporili mestá pri ich transformácii a prehodnotení systémov mobility vrátane služieb verejnej dopravy, údržby infraštruktúry, logistiky, cestovného a regulácie,

-a v plnom rozsahu využili príležitosti, ktoré ponúka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, napríklad v rámci opatrení opísaných v príklade komponentu „čistej, inteligentnej a spravodlivej mestskej mobility“ 257 . Tento vzorový komponent presadzuje európsku hlavnú iniciatívu „Dobíjajme a dotankujme“ a podporuje nadčasové čisté technológie s cieľom urýchliť využívanie udržateľnej, dostupnej a inteligentnej dopravy, vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, nabíjacích a čerpacích staníc a silnejšej a rozšírenejšej verejnej dopravy. Tento vzorový komponent súvisí aj s dostatočnými dodávkami obnoviteľnej elektriny a vodíka vo vzťahu k európskej hlavnej iniciatíve „Naštartujme“. Opatrenia v rámci tohto typu komponentu by napríklad mohli podporiť digitalizáciu dopravy, ktorá umožní vznik inovatívnych podnikov a služieb súvisiacich s mobilitou, akými sú systémy plánovania kapacít a riadenia dopravy. Inteligentná mobilita bude mať prospech zo zavedenia sietí 5G, z rozvoja umelej inteligencie, blockchainu a ďalších digitálnych technológií, ale bude k nim aj prispievať.

17.Podporovať umelú inteligenciu pre udržateľné poľnohospodárstvo

Dôvody spoločných opatrení:

Odvetvie poľnohospodárstva EÚ je jedným z popredných svetových výrobcov potravín, garantom potravinovej bezpečnosti a kvality a poskytovateľom miliónov pracovných miest pre Európanov. Umelá inteligencia a iné digitálne technológie majú potenciál zvýšiť efektívnosť poľnohospodárskych podnikov a súčasne zlepšiť hospodársku a environmentálnu udržateľnosť.

Riešenia a roboty podporované umelou inteligenciou môžu pomáhať poľnohospodárom napríklad v živočíšnej výrobe a zabezpečovaní dobrých životných podmienok zvierat 258 , šľachtení 259 , zbere úrody 260 alebo ničení buriny 261 a výraznom obmedzovaní používania vstupov, akými sú hnojivá, pesticídy alebo závlahová voda 262 , a tak viesť k významným hospodárskym a spoločenským prínosom 263 . Dostupnosť údajov vytváraných rastúcou digitalizáciou poľnohospodárstva, ako aj údajov z pozorovania Zeme alebo údajov o klíme, je dôležitým faktorom, ktorý umožňuje urýchľovanie a vývoj riešení na báze umelej inteligencie. Odhaduje sa, že ekonomické hodnoty trhu presného poľnohospodárstva umožneného umelou inteligenciou budú rásť a do roku 2025 dosiahnu na celom svete 11,8 miliardy EUR 264 .

V roku 2019 Komisia spolupracovala s členskými štátmi na vyhlásení na podporu komplexného prístupu k digitalizácii a inteligentnému a udržateľnému poľnohospodárstvu, a to aj uľahčovaním používania umelej inteligencie. Toto vyhlásenie o spolupráci podpísané 25 európskymi krajinami obsahuje záväzok uľahčovať zavádzanie digitálnych technológií vrátane umelej inteligencie v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach 265 .

Ako súčasť programu zelenej dohody Komisia v máji 2020 predložila stratégiu „z farmy na stôl“ 266 . Cieľom tejto stratégie je uľahčovať udržateľnú výrobu potravín a transformácia potravinových dodávateľských reťazcov v Európe, z ktorých budú mať úžitok spotrebitelia, výrobcovia, klíma aj životné prostredie. Používanie umelej inteligencie a inteligentného poľnohospodárstva by mohlo uľahčiť túto transformáciu napríklad umožnením udržateľného a efektívneho riadenia zdrojov, ako je voda, pôda, biodiverzita a energia.

V rokoch 2014 – 2020 Komisia spolufinancovala výskumné projekty digitalizácie poľnohospodárstva v rámci programu Horizont 2020 sumou takmer 175 miliónov EUR. Projekty boli zamerané napr. na udržateľné využívanie zdrojov zavádzaním digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia, robotika a internet vecí.

Výhľad

Komisia a spolu s ňou členské štáty:

-založia testovacie a experimentačné zariadenia umelej inteligencie pre agropotravinársky sektor v rámci programu Digitálna Európa s osobitným zameraním na inteligentné poľnohospodárstvo, napr. na zlepšenie nákladovej účinnosti a environmentálnej udržateľnosti,

-podporia poľnohospodárstvo ako jednu z oblastí, na ktorú sa vzťahuje iniciatíva európskych centier digitálnych inovácií s cieľom podporovať súčinnosť príslušných aktérov vrátane členských štátov, zainteresovaných strán v oblasti poľnohospodárstva a účastníkov európskeho systému umelej inteligencie,

-zavedú spoločný európsky poľnohospodársky dátový priestor na podporu dôveryhodného zhromažďovania a spoločného využívania údajov 267 v rokoch 2023 – 2024. Tento dátový priestor umožní jeho účastníkom výmenu údajov o poľnohospodárstve. Očakáva sa, že poľnohospodársky sektor bude tak môcť zvýšiť svoju udržateľnosť a konkurencieschopnosť prostredníctvom spracovania a analýzy údajov o produkcii a ostatných údajov, čo umožní presné a prispôsobené uplatňovanie výrobných postupov na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Okrem toho sa zohľadnia skúsenosti s kódexom správania vedeným zainteresovanými stranami v oblasti výmeny údajov v poľnohospodárstve 268 ,

-stanovia a budú aktívne prispievať k spoločne programovanému európskemu partnerstvu pre poľnohospodárstvo údajov 269 v rámci programu Horizont Európa v rokoch 2023 – 2024. V rámci partnerstva sa bude podporovať využívanie umelej inteligencie, ďalších digitálnych technológií a geopriestorových a iných environmentálnych údajov získaných pozorovaním. Úzko zapojené budú členské štáty a príslušné zainteresované strany z oblasti poľnohospodárstva, výskumu a priemyslu vrátane programu Copernicus a komunity pozorovania Zeme,

-a budú podporovať projekty výskumu a inovácií v rámci programu Horizont Európa, ktoré spájajú umelú inteligenciu a robotické technológie s ich využívaním v poľnohospodárstve, lesníctve, rozvoji vidieka a biohospodárstve, pričom v maximálnej možnej miere využívajú údaje z vesmírnych infraštruktúr EÚ, ako je Copernicus.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

-v plnej miere využili financovanie digitalizácie agropotravinárskeho sektora z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa predpokladá vo vnútroštátnych plánoch, napríklad na založenie ďalších testovacích a experimentačných zariadení umelej inteligencie a robotiky a európskych centier digitálnych inovácií v agropotravinárstve okrem tých, ktoré boli už naplánované v rámci programu Digitálna Európa,

-prijali aktívnu úlohu v partnerstve poľnohospodárstva údajov a

-zvážili financovanie vnútroštátnych projektov výskumu a inovácií, ktoré spájajú technológie umelej inteligencie a robotiky s ich použitím v poľnohospodárstve, lesníctve, rozvoji vidieka a biohospodárstve.

Závery:

Ciele koordinovaného plánu z roku 2018 ostávajú stále relevantné a celkové smerovanie stanovené v koordinovanom pláne sa ukázalo ako správne, pokiaľ ide o príspevok k ambícii Európy „[stať sa] svetovým lídrom vo vývoji a v zavádzaní špičkovej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie, ktorá podporuje prístup zameraný na človeka v globálnom kontexte“ 270 . Prvé dva roky uskutočňovania potvrdili, že spoločné opatrenia a štruktúrovaná spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou sú kľúčom k svetovej konkurencieschopnosti a vedúcemu postaveniu EÚ v rozvoji a zavádzaní umelej inteligencie.

V nasledujúcich krokoch sa treba zamerať na vykonávanie spoločných opatrení a odstránenie fragmentácie medzi programami financovania, iniciatívami a opatreniami vykonávanými na úrovni EÚ a členských štátov. V záujme uľahčenia tohto vykonávania bude Komisia pomáhať pri prijímaní opatrení a sama prijme opatrenia uvedené v tomto preskúmaní. Bude poskytovať praktické a vykonateľné usmernenia, zabezpečovať spoluprácu a poskytovať rámce a finančné prostriedky prostredníctvom únijných programov financovania, ako je Horizont Európa a Digitálna Európa. Takisto členské štáty majú jedinečnú príležitosť prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti čo najviac využiť umelú inteligenciu pri digitalizácii svojho hospodárstva a verejnej správy.

Konkrétne bude Komisia v spolupráci s členskými štátmi pozorne monitorovať a sledovať pokrok dosiahnutý vo vykonávaní spoločných opatrení dohodnutých v koordinovanom pláne. Toto monitorovanie a sledovanie by malo byť štruktúrované, dobre navrhnuté a malo by poskytovať dynamický mechanizmus na zber a analýzu údajov o dosiahnutom pokroku. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporili Komisiu v tomto úsilí a úzko spolupracovali poskytovaním pravidelných aktuálnych informácií, analýzy a správ o prijatých opatreniach a dosiahnutom pokroku. Mali by si vymieňať najlepšie postupy a navrhovať opatrenia, ktorými by sa mohli ďalej rozširovať synergie. Takýto štruktúrovaný a aktívny dialóg je nevyhnutný, aby výsledkom spoločných opatrení navrhnutých v koordinovanom pláne boli plánované synergie a pridaná hodnota.

Preskúmanie koordinovaného plánu a spätná väzba prijatá od zainteresovaných strán naznačujú, že existuje ďalší potenciál pre opatrenia na podporu užšej spolupráce a koordinovania spoločných priorít a iniciatív v rámci umelej inteligencie. Podľa toho sa v koordinovanom pláne navrhli opatrenia na obmedzenie fragmentácie medzi rôznymi finančnými nástrojmi, medzi opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, medzi výskumnými komunitami samotnými a medzi výskumnými komunitami a priemyslom. Takáto fragmentácia má okrem iného za následok zbytočné náklady na informácie a transakčné náklady, nižšiu návratnosť investícií, plytvanie zdrojmi a napokon stratu príležitostí podnikov EÚ. Komisia bude konzultáciami so širokou verejnosťou, sociálnymi partnermi, mimovládnymi organizáciami, priemyslom, akademickou obcou a národnými/regionálnymi orgánmi neustále posudzovať spôsoby ďalšieho obmedzovania fragmentácie.

Záverom možno konštatovať, že toto preskúmanie z roku 2021 vychádza z intenzívnej spolupráce medzi EÚ a členskými štátmi a z poznatkov získaných počas prvých dvoch rokov vykonávania koordinovaného plánu. Uvádzajú sa v ňom kľúčové opatrenia, ktorými možno ďalej posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a EÚ. Revidovaný plán tak poskytuje cennú príležitosť na posilnenie konkurencieschopnosti, schopnosti inovácie a zodpovedného používania umelej inteligencie v EÚ. Rýchly rozvoj a zavádzanie inovatívnej umelej inteligencie v EÚ môže prispieť k vyriešeniu kľúčových spoločenských výziev a urýchliť digitálnu a zelenú transformáciu v čase rýchlo sa rozvíjajúceho globálneho prostredia umelej inteligencie.

Dodatok 1 - Harmonogram – kľúčové opatrenia

271 Dodatok 2 Analýza národných stratégií a investícií do umelej inteligencie

1.Prehľad národných stratégií

Tabuľka 1 
Národné stratégie pre umelú inteligenciu, členské štáty EÚ a Nórsko (podľa dátumu pôvodného prijatia)

Zdroj: AI Watch – Európska komisia 272 .

Stratégie prijalo celkovo 19 členských štátov (naposledy Španielsko a Poľsko v decembri 2020) plus Nórsko. Niektoré členské štáty (napr. Fínsko, Cyprus a Nemecko) svoje pôvodné stratégie už aktualizovali a zrevidovali 273 .

Národné stratégie pre umelú inteligenciu a podporné politiky sa líšia, pokiaľ ide o strategický prístup, úroveň podrobnosti navrhovaných opatrení a odvetvové zameranie.

Členské štáty uplatnili rôzne prístupy k vypracovaniu svojich národných stratégií pre umelú inteligenciu, a to od všeobecnej stratégie na vysokej politickej úrovni, ktorá pokrýva mnoho odlišných politických iniciatív, po operačné stratégie s konkrétnymi opatreniami a pridelenými rozpočtovými prostriedkami.

Napríklad Nemecko v aktualizovanej stratégii pre umelú inteligenciu z roku 2020 reaguje na nový vývoj v oblasti umelej inteligencie, zameriava svoje iniciatívy na päť oblastí činnosti a dopĺňa 87 opatrení, ktoré spolková vláda plánuje uskutočniť do roku 2022. V rámci nemeckého balíka na obnovu po pandémii COVID-19 nemecká spolková vláda zvýšila svoj finančný záväzok v súvislosti s umelou inteligenciou o 2 miliardy EUR na 5 miliárd EUR do roku 2025 274 . Estónsko vo svojej stratégii poskytuje komplexný prehľad o existujúcich a navrhovaných politických opatreniach spolu s príslušnými cieľmi, termínmi a rozpočtovými odhadmi. V španielskej stratégii sa navrhuje 30 opatrení v šiestich oblastiach pôsobnosti vrátane značných finančných prostriedkov určených pre podniky vo forme pomoci a verejno-súkromného rizikového kapitálu. V stratégii sa predpokladá aj program zelenej umelej inteligencie, ktorého cieľom je podpora rozvoja efektívnych algoritmov a ich použitia na riešenie environmentálnych problémov.

Niektoré členské štáty zahrnuli opatrenia na podporu vývoja a zavádzania umelej inteligencie do iných stratégií digitalizácie. Napríklad bulharská koncepcia rozvoja umelej inteligencie vychádza z národného strategického dokumentu s názvom Digitálna transformácia Bulharska (2020 – 2030) schváleného v júli 2020 a zohľadňuje opatrenia na rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie predpokladané v niektorých odvetvových stratégiách. Pripravovaná belgická národná stratégia je kombináciou troch regionálnych stratégií (v súlade s vnútroštátnym rozdelením kompetencií v Belgicku) s ich vlastným zameraním a vlastnými prioritami aj s federálnym zameraním a federálnymi prioritami.

Vnútroštátne politiky sa líšia, aj pokiaľ ide o prioritné odvetvia pre opatrenia. Niektoré členské štáty (napr. Malta a Slovensko) zaujali horizontálny prístup a neurčili osobitné prioritné odvetvia. Ďalšie sa zamerali na hospodárske odvetvia, ktoré majú vysoký potenciál rastu alebo poskytujú konkurenčnú výhodu, napr. Francúzsko a Taliansko uviedli opatrenia v širokej škále odvetví s dobrou koncepciou, ktoré sú pre ich hospodárstvo dôležité. Najbežnejšími odvetviami, ktoré sú zahrnuté v národných stratégiách pre umelú inteligenciu, sú výroba, zdravotná starostlivosť, poľnohospodárstvo, verejná správa, doprava, logistika, vzdelávanie a energetika. Okrem hlavných odvetví používania umelej inteligencie majú mnohé členské štáty naplánované opatrenia napríklad v odvetví námornej dopravy (Cyprus), v oblasti predpovede počasia (Nemecko), umenia a kultúry (Taliansko), biodiverzity (Portugalsko), justície (Lotyšsko) a módy (Španielsko). Niektoré členské štáty sa zameriavajú na veľmi špecifické zavádzanie umelej inteligencie a uprednostňujú pri tom konkrétne odvetvie, napr. energetiku (Litva) alebo vodohospodárstvo (Holandsko).

2.Výhľad – nadchádzajúce vnútroštátne opatrenia

Rakúsko by malo zverejniť svoju stratégiu do konca 2. štvrťroka 2021, v závislosti od konečnej politickej koordinácie. V stratégii sa vymedzujú rámcové podmienky úspešného, zodpovedného a bezpečného používania umelej inteligencie vo všetkých oblastiach života podľa európskych požiadaviek dôveryhodnej umelej inteligencie. Ciele rakúskej stratégie sú sformulované v úzkej koordinácii a komplexnom súlade so základmi umelej inteligencie, cieľmi a spoločnými opatreniami Európskej únie. Hlavnými oblasťami záujmu budú regulačný rámec (etický, právny), bezpečnosť a bezpečnostná ochrana umelej inteligencie, vymedzenie noriem, infraštruktúra umelej inteligencie, používanie a výmena údajov, podmienky pre výskum, vývoj a inovácie, prenos a zavádzanie umelej inteligencie, spolupráca medzi vzdelávaním, výskumom a podnikateľským a spoločenským dialógom a budovanie informovanosti a umelá inteligencia vo verejnom sektore.

Belgicko: v rokoch 2017 až 2019 sa prijali a zaviedli tri regionálne stratégie a programy umelej inteligencie. V júni všetky belgické subjekty schválili správu z roku 2020 na vymedzenie spoločného národného akčného plánu v oblasti umelej inteligencie. Keďže prijatie tohto plánu je pre federálnu vládu prioritou, pripravujú sa diskusie v tomto smere medzi všetkými príslušnými orgánmi. Cieľom je vytvoriť jednotný politický rámec, ktorý dokáže podporovať synergie medzi rôznymi oblasťami politík a rôznymi príslušnými subjektmi.

Bulharsko: Rada ministrov prijala v decembri 2020 národný strategický dokument (Koncepcia rozvoja umelej inteligencie v Bulharsku do roku 2030).

Chorvátsko pripravilo návrh národného plánu rozvoja umelej inteligencie na roky 2021 – 2025. Národný plán navrhla pracovná skupina, ktorá tento dokument sfinalizuje rozpracovaním konkrétnych opatrení, ktorých ukončenie sa očakáva do konca roku 2021. Pri príprave národného plánu boli zohľadnené usmernenia kľúčových strategických dokumentov na úrovni EÚ: koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie a Bielej knihy o umelej inteligencii.

Česko bude aktualizovať národnú stratégiu pre umelú inteligenciu v súlade s novým koordinovaným plánom.

Dánsko momentálne zvažuje, ako čo najlepšie riešiť a v prípade potreby revidovať existujúcu národnú stratégiu pre umelú inteligenciu z roku 2019.

Stratégia Estónska sa skončí v júli 2021. Estónsko ju v roku 2021 preskúma a zaktualizuje. Stratégia prekonala očakávania a Estónsko zaznamenalo široké zavádzanie a používanie umelej inteligencie, pričom vo verejnom sektore našla umelá inteligencia uplatnenie vo vyše 50 prípadoch použitia. So zvýšeným počtom prípadov použitia umelej inteligencie sa významne zlepšili schopnosti/zručnosti, ktoré s ňou súvisia. Stále však existujú legislatívne otázky, ktoré je potrebné riešiť a na ktorých je potrebné pracovať, napríklad odstrániť zastarané normy, a tým umožniť automatizáciu správneho konania.

Fínsko v novembri 2020 spustilo aktualizovaný národný program v oblasti umelej inteligencie. Program AI 4.0 podporuje vývoj a zavádzanie umelej inteligencie a iných digitálnych technológií v podnikoch, najmä MSP, s osobitným zameraním na priemysel.

Francúzsko v roku 2018 spustilo prvú fázu francúzskej národnej stratégie pre umelú inteligenciu s rozpočtom 800 miliónov EUR na tri roky, pričom silný dôraz (1/3 výdavkov) sa kládol na podporu výskumu, vytvorili sa interdisciplinárne inštitúty 3IA, vyčlenilo sa ďalšie financovanie pre 180 absolventov doktorandského štúdia a otvorilo sa petaflopové superpočítačové zariadenie. V druhej fáze tejto stratégie (2021 – 2022) sa stanovujú hlavné priority vývoja zabudovanej umelej inteligencie a dôveryhodnej umelej inteligencie v kritických systémoch s cieľom posilniť vnútroštátnu priemyselnú základňu a zároveň urýchliť digitálny a ekologický prechod podnikov vďaka umelej inteligencii. Dôležitým smerom bude aj vzdelávanie a rekvalifikácia v oblasti umelej inteligencie.

Nemecko aktualizovalo svoju stratégiu v decembri 2020. Preskúmanie predstavuje predbežnú bilanciu, opisuje relevantný vývoj na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni a určuje konkrétne opatrenia, ktoré sa majú zaviesť do roku 2022. Správa o aktualizácii sa zameriava na tieto oblasti opatrení: výskum, poznatky a odborné znalosti, prenos a uplatňovanie, regulačný rámec a spoločnosť. Okrem toho sa nové iniciatívy budú zameriavať na udržateľnosť, ochranu životného prostredia/klímy, zvládnutie pandémie a medzinárodnú/európsku spoluprácu.

Grécko postúpilo do záverečnej fázy prípravy národnej stratégie pre umelú inteligenciu a podľa odhadov ju dokončí do konca apríla 2021. Vlastníkom a koordinátorom stratégie je grécke ministerstvo digitálnej správy. Načasovanie bolo prispôsobené tak, aby zohľadňovalo opatrenia na obmedzenie pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19 a reformu gréckej vlády od januára 2021.

Maďarská stratégia pre umelú inteligenciu bola zverejnená v septembri 2020 a založená je na vstupných príspevkoch členských organizácií maďarskej koalície pre umelú inteligenciu. Cieľom stratégie je zabezpečiť komplexný prístup v celom hodnotovom reťazci umelej inteligencie, ako je rozvoj maďarského dátového hospodárstva, vytvorenie potrebnej infraštruktúry, rozsiahle činnosti vzdelávania a odbornej prípravy, stimulovanie zavádzania riešení umelej inteligencie (v súkromnej aj verejnej oblasti), ako aj regulačné prostredie, ktoré vytvára rovnováhu medzi bezpečnosťou a inováciami. Dosahovanie odvetvových cieľov vychádza z multilaterálnej spolupráce medzi príslušnými aktérmi, t. j. v poľnohospodárstve, doprave, zdravotníctve a verejnej správe.

Írsko by malo svoju stratégiu zverejniť v 2. štvrťroku 2021, ak budú splnené potrebné podmienky. Bude sa zameriavať aj na tieto oblasti: spoločenské príležitosti a výzvy umelej inteligencie; stimulovanie zavádzania umelej inteligencie v írskych podnikoch; používanie umelej inteligencie vo verejnom sektore; silný inovačný ekosystém umelej inteligencie; vzdelávanie, zručnosti a talent v oblasti umelej inteligencie; podporná dátová, digitálna a telekomunikačná infraštruktúra a správny a regulačný rámec (vrátane ľudských práv, etiky a noriem).

Lotyšsko vykonáva svoju stratégiu, ktorá bola vydaná vo februári 2020. Aktuálne plánovanými kľúčovými iniciatívami sú digitalizácia so zameraním sa na umelú inteligenciu, doplnenie nových dvojíc jazykov pre systémy strojového prekladu, zlepšovanie zručností v oblasti spracovania prirodzeného jazyka, analytické nástroje strojového učenia na vyšetrovanie trestnej činnosti a vytvorenie modelu proaktívnych služieb pre občanov založeného na umelej inteligencii.

Litva v súčasnosti zvažuje preskúmanie a v prípade potreby aktualizáciu existujúcej národnej stratégie pre umelú inteligenciu z roku 2019. Plánujú sa investičné opatrenia na podporu rozvoja jazykových zdrojov na použitie v umelej inteligencii, ako aj systémy podpory pre startupy pôsobiace v oblasti umelej inteligencie a pre podniky vykonávajúce transformácie založené na umelej inteligencii.

Luxembursko v novembri 2019 zverejnilo výzvu na predkladanie projektov pre ministerstvá s nápadmi na iniciatívy založené na umelej inteligencii, ktoré by im pomohli optimalizovať alebo rozšíriť ich služby. V rámci výzvy bolo predložených celkovo 14 projektov zo siedmich rôznych orgánov verejnej správy: šesť víťazných tímov získalo finančné prostriedky na začatie projektov, ako aj usmernenia týkajúce sa obstarávania, návrhu a výberu poskytovateľa služby. Po šiestich až deviatich mesiacoch vývoja pomôže úplné overenie koncepcie a prototyp projektu určiť, či by mal projekt postúpiť do ďalšej fázy. Hodnotenie finalistov vykonala aj skupina právnych expertov na údaje a technológie, ktorá im takisto poskytla pomoc. Toto získavanie poznatkov prináša luxemburskej verejnej správe trvalú hodnotu. Druhá výzva bola vyhlásená na začiatku roka 2021. Okrem toho do Luxemburska oficiálne dorazil bezplatný kurz nazvaný Prvky umelej inteligencie. Ďalším dôležitým prvkom stratégie bolo začatie verejnej konzultácie o umelej inteligencii na konci roka 2020, ktorej výsledky budú prezentované na konci apríla 2021.

Holandsko vykonáva opatrenia z národného strategického akčného plánu v oblasti umelej inteligencie. Celková aktualizácia národnej stratégie digitalizácie (a umelej inteligencie) bude nasledovať v 2. štvrťroku 2021. Zameraná bude na požiadavky na umelú inteligenciu sústredenú na človeka, živý výskumný a inovačný ekosystém (verejno-súkromné partnerstvo), ľudský kapitál, medzinárodnú spoluprácu, zavádzanie (MSP) a aplikácie: používanie vo verejnom sektore, inteligentný priemysel a umelá inteligencia pre spoločenské výzvy: zdravie, energetická transformácia, poľnohospodárstvo, mobilita.

Poľsko prijalo v decembri 2020 „Politiku rozvoja umelej inteligencie v Poľsku od roku 2020“. Je zameraná na opatrenia v spoločnosti, vo vzdelávaní, vede, v podnikaní, vo verejných záležitostiach a v medzinárodných vzťahoch podľa strategického poslania chrániť ľudskú dôstojnosť a podporovať podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže a globálneho súperenia. Poľsko zavádza etický rámec nazvaný Dôveryhodná umelá inteligencia a spúšťa mechanizmus prosperujúceho poľského ekosystému umelej inteligencie v etickom, právnom, technicko-prevádzkovom a medzinárodnom rozmere. Založilo centrum koordinovanej správy, ktoré vedie predseda vlády zastávajúci funkciu ministra pre digitálne záležitosti. Centrum sa skladá z osobitnej skupiny na presadzovanie politiky v oblasti umelej inteligencie, ad hoc vedeckého výboru pre umelú inteligenciu, strediska umelej inteligencie pre monitorovanie trhu práce, strediska umelej inteligencie pre monitorovanie medzinárodných politík, osobitnej právnej skupiny a výboru ministerstiev pre digitalizáciu.

Rumunsko iniciovalo viaceré úsilia zamerané na návrh a zavedenie národného politického rámca pre umelú inteligenciu. V roku 2020 spustilo projekt financovaný z prostriedkov EÚ na vytvorenie národného rámca v oblasti umelej inteligencie na roky 2021 – 2027. Rámec umelej inteligencie bude zahŕňať také aspekty ako rozvoj vzdelávania a zručností v oblasti umelej inteligencie, zvyšovanie výskumu, vývoja a inovácií v oblasti umelej inteligencie v akademickej aj priemyselnej oblasti, posilnenie spolupráce pri vývoji infraštruktúr umelej inteligencie, prijatie etických parametrov umelej inteligencie a parametrov ochrany údajov na úrovni najlepších postupov a prelínanie kybernetickobezpečnostných priorít týchto pilierov. Toto úsilie bude zahŕňať odborné znalosti z vládneho, akademického a súkromného sektora, bude podporené technologickými a právnymi konzultačnými službami a vyústi do vytvorenia národného strategického rámca pre umelú inteligenciu. Tento cieľ sa bude plniť počas rokov 2021 a 2022.

Slovensko bude aktualizovať svoje opatrenia v oblasti umelej inteligencie zverejnené v akčnom pláne v súlade s revidovaným koordinovaným plánom.

Slovinsko je v poslednej fáze prijímania národného programu pre umelú inteligenciu na roky 2020 – 2025, ktorého cieľom je rozširovať poznatky z výskumu umelej inteligencie získané za vyše 40 rokov vykonávania vnútroštátnych výskumných činností v oblasti umelej inteligencie do nových inovačných produktov a služieb v šiestich prioritných oblastiach, ktoré sa zameriavajú na celý inovačný životných cyklus a budovanie živého vnútroštátneho ekosystému, ktorý zabezpečí náležitú informovanosť verejnosti, súbor zručností a dôveru v umelú inteligenciu. Národný program pre umelú inteligenciu má desať strategických cieľov vrátane konkrétnych opatrení na ich dosiahnutie. Zahŕňajú priamu podporu výskumu, inovácií a vykonávania; podporu vytvorenia živého ekosystému pre inovácie a zavádzanie umelej inteligencie; zabezpečenie vhodných digitálnych zručností; účinnú reguláciu; dôveru verejnosti a náležitú medzinárodnú spoluprácu.

Španielsko sa svojou národnou stratégiou pre umelú inteligenciu na roky 2021 – 2023 z decembra 2020 usiluje dosiahnuť, aby umelá inteligencia prispievala ku konsolidácii jeho sociálneho štátu a takisto poskytovala potrebné údaje a aktíva na podporu inovácií a technologického rozvoja. V stratégii sa predpokladá komplexný prístup, ktorý pripraví spoločnosť na nástup umelej inteligencie s primeranými zručnosťami a dôveryhodným rámcom, zatiaľ čo výskumná komunita má posilnené postavenie na poskytovanie inovatívnych riešení, ktoré budú v konečnom dôsledku prijaté hodnotovými reťazcami vrátane MSP. Kľúčovým prvkom stratégie je udržateľnosť, ktorá je podporená programom zelenej umelej inteligencie zameraným na dosiahnutie efektívnosti algoritmov a ich použitie na riešenie environmentálnych problémov.

Švédsko pracuje na stratégii bezpečného prístupu k otvoreným údajom a používaniu údajov ako strategického zdroja pri dodržiavaní pravidiel ochrany údajov a súkromia a za predpokladu, že údaje sú základnou podmienkou schopnosti využívať potenciál umelej inteligencie a iných digitálnych inovácií. Stratégia bude zverejnená v roku 2021 a je dôležitým doplnkom ku skôr zverejnenej národnej stratégii pre umelú inteligenciu.

Nórsko zverejnilo svoju stratégiu v januári 2020. Stratégia sa zameriava na dôležité témy umelej inteligencie, ako sú údaje a správa údajov, jazykové zdroje, komunikačná a výpočtová infraštruktúra, výskum a vyššie vzdelávanie, zručnosti a inovácie vo verejnom aj súkromnom sektore, ktorých hybnou silou je umelá inteligencia. V stratégii sa stanovujú etické zásady pre vývoj a používanie dôveryhodnej umelej inteligencie v Nórsku. Stratégia mala pozitívny ohlas a vláda pracuje na tom, aby mnohé politické iniciatívy tejto stratégie napĺňala. Dôležitým míľnikom bolo zavedenie experimentálneho regulačného prostredia pre umelú inteligenciu orgánom pre ochranu osobných údajov v decembri 2020. Prioritou sú aj údaje a prístup k údajom a v marci 2021 bola parlamentu predložená biela kniha vlády o dátovom hospodárstve.

Švajčiarsko nemá špecializovanú stratégiu pre umelú inteligenciu. Určité aspekty používania umelej inteligencie sú však zahrnuté v novej stratégii Digitálne Švajčiarsko zo septembra 2020. Okrem toho švajčiarska vláda v novembri 2020 prijala osobitné usmernenia pre umelú inteligenciu, ktoré majú federálnej štátnej správe a agentúram, ktorým boli zverené administratívne úlohy, poskytnúť všeobecný orientačný rámec a zabezpečiť ucelenú politiku umelej inteligencie. Plánuje sa pravidelné hodnotenie používania a ďalší rozvoj týchto usmernení.

3.Investície členských štátov do umelej inteligencie

Mnohé národné stratégie pre umelú inteligenciu obsahujú odhady potrebných investícií alebo je v nich pridelený rozpočet na konkrétne opatrenia, rozčlenený na jednotlivé položky. Sumy sa značne líšia a veľmi ťažko sa porovnávajú, pretože sa uvádzajú podľa rôznych časových rámcov a krytia. Uvádzame niekoľko orientačných údajov o rozsahu pridelených prostriedkov:

-Nemecká vláda pôvodne vyčlenila 3 miliardy EUR na vykonávanie nemeckej stratégie v rokoch 2019 až 2025 a túto sumu teraz zvýšila na 5 miliárd EUR.

-Francúzska vláda venuje 1,5 miliardy EUR na rozvoj umelej inteligencie do konca roku 2022.

-Dánsko vyčlenilo 200 miliónov DKK (približne 27 miliónov EUR) na investičný fond na testovanie, škálovanie a stimulovanie zavádzania umelej inteligencie vo verejnom sektore s osobitným zameraním na zdravotnú starostlivosť, verejnú správu a zelenú transformáciu.

-Španielsko vyčlenilo 600 miliónov EUR na roky 2021 – 2023 a plánuje zmobilizovať súkromné investície vo výške 3,3 miliardy EUR. Na rok 2021 bolo v rozpočte vyčlenených 330 miliónov EUR.

-Švédska inovačná agentúra Vinnova financovala v roku 2020 projekty umelej inteligencie za 675 miliónov SEK (približne 67,5 milióna EUR). Celková suma na projekty umelej inteligencie, ktoré agentúra Vinnova pomohla financovať, bola 1,350 miliardy SEK (približne 135 miliónov EUR), z čoho 50 % mohli tvoriť súkromné financie alebo financie z iných národných programov. V štátnom rozpočte na inovácie a výskum do roku 2024 bolo na výskum a inovácie v digitálnych technológiách a na umelú inteligenciu a jej používanie a vplyv na spoločnosť vyčlenených najmenej 550 miliónov SEK (približne 55 miliónov EUR).

-V prílohe k holandskej stratégii sa uvádza, že suma určená v ročnom štátnom rozpočte na inovácie a výskum umelej inteligencie sa odhaduje na 45 miliónov EUR ročne. V roku 2019 predstavoval tento rozpočet 64 miliónov EUR. Holandsko v roku 2020 prispelo ďalšou sumou 23,5 milióna EUR na verejno-súkromné partnerstvo nazvané Holandská koalícia umelej inteligencie. V apríli 2021 sa poskytol investičný program na maximalizovanie možností umelej inteligencie pre hospodárstvo a spoločnosť Holandska investovaním ďalšej sumy v maximálnej výške 276 miliónov EUR v nadchádzajúcich rokoch.

-Fínska vláda uvádza údaje o investíciách do rôznych hlavných politík, napr. vyčlenila 100 miliónov EUR na štvorročné obdobie na program „podnikania v oblasti umelej inteligencie“. Fínske centrum pre umelú inteligenciu získalo 8,3 milióna EUR v rámci hlavného financovania na roky 2019 – 2022.

-Slovinsko na vykonávanie strategických cieľov umelej inteligencie vo svojom návrhu národného programu pre umelú inteligenciu do roku 2025 vyčleňuje z verejných zdrojov investíciu vo výške 110 miliónov EUR.

-Od prijatia národnej stratégie pre umelú inteligenciu v roku 2019 podporila Technologická agentúra Českej republiky, Grantová agentúra Českej republiky (zdroje zo štátneho rozpočtu) a ďalšie subjekty viacero projektov v celkovej sume 120 miliónov EUR.

(1)       Oznámenie Európskej komisie, Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie [COM(2018) 795 final].

(2)      Európsky prístup k umelej inteligencii vrátane hodnôt, na základe ktorých sa EÚ usiluje urýchliť vývoj a zavádzanie umelej inteligencie, je stanovený v  oznámení Európskej komisie o umelej inteligencii pre Európu [COM(2018) 237 final] a v  Bielej knihe o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere [COM(2020) 65 final].

(3)       Declaration of Cooperation on Artificial Intelligence (Vyhlásenie o spolupráci v oblasti umelej inteligencie), ktoré podpísali všetky členské štáty a Nórsko, apríl 2018.

(4)      Každá kapitola tohto dokumentu sa začína stručným prehľadom opatrení a programových dokumentov prijatých na úrovni EÚ po prijatí koordinovaného plánu z roku 2018.

(5)      Existujú aj ďalšie nástroje financovania z prostriedkov EÚ, ako sú programy politiky súdržnosti, ktoré by mohli mať výhody z vývoja a zavádzania technológií umelej inteligencie. Komisia je pripravená poskytnúť členským štátom technickú podporu s cieľom pomôcť im prostredníctvom Nástroja technickej podpory preskúmať a aktualizovať národné stratégie. Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(6)      Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je najväčší balík stimulov, aký bol dosiaľ financovaný z rozpočtu EÚ. Členským štátom sa z neho poskytne na kľúčové prvé roky obnovy prednostne finančná podpora vo forme úverov a grantov v nevídanom objeme 672,5 miliardy EUR, pričom 20 % z tohto objemu sa navrhuje na „digitálny cieľ“. „Cieľ výdavkov na digitalizáciu“ v objeme 134 miliárd EUR počas životného cyklu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mohol významne prispieť k posilneniu investovania napríklad na budovanie dátovej, cloudovej a počítačovej infraštruktúry, zlepšenie výskumnej excelentnosti, podporu inovácií, testovania a experimentovania a zvýšenie jej používania vo verejnej správe aj v podnikoch.

(7)      Napr. v oblasti spracovania prirodzeného jazyka, (ktorá je jednou z najrýchlejšie napredujúcich oblastí umelej inteligencie) vzrástli najväčšie modely rádovo viac než 1 500-násobne (počet parametrov sa zvýšil zo 100 miliónov v roku 2018 na 175 miliárd v roku 2020; stateof.ai 2020 ) Pokrok dosiahnutý v oblasti technológií umelej inteligencie ovplyvňuje celý digitálny dodávateľský reťazec. Vyvíjajú sa a na trh prichádzajú nové komponenty (napr. vylepšené grafické procesory a neuromorfné čipy), nové výpočtové koncepcie (edge computing, výpočtová technika založená na údajoch), nová dátová infraštruktúra a nové aplikácie.

(8)      Počet podnikov používajúcich umelú inteligenciu sa za uplynulé štyri roky celosvetovo zvýšil o 270 % a len minulý rok sa strojnásobil. Gartner, Gartner survey shows 37 per cent of organisations have implemented AI in some form (Podľa prieskumu spoločnosti Gartner zaviedlo 37 % organizácií nejakú formu umelej inteligencie), 2019.

(9)      Pozri napr. výskumnú službu Európskeho parlamentu, Európska dividenda vo výške dva bilióny eur: Prehľad nákladov spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 2019 – 2024 . Podľa nedávneho posúdenia európskej pridanej hodnoty s názvom European framework on ethical aspects of artificial intelligence, robotics and AI (Európsky rámec pre etické aspekty umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií) má iba samotný spoločný rámec EÚ pre etiku v umelej inteligencii (v porovnaní s individuálnymi opatreniami členských štátov) potenciál vytvoriť do roku 2030 dodatočný HDP vo výške 294,9 miliardy EUR a 4,6 milióna nových pracovných miest (Evas, T., výskumná služba Európskeho parlamentu, 2020).

(10)       Biela kniha o umelej inteligencii – Európsky prístup k excelentnosti a dôvere [COM(2020) 65 final].

(11)      Technológie umelej inteligencie majú čoraz väčší vplyv na všetky hospodárske odvetvia. V tomto preskúmaní koordinovaného plánu z roku 2021 sa navrhuje šesť oblastí politík pre cielené spoločné opatrenia. Výber oblastí politík vychádza z analýzy národných stratégií pre umelú inteligenciu, z dvojstranných konzultácií, návrhov členských štátov a dostupných dôkazov o zavádzaní umelej inteligencie a vývoji na trhu. V ďalších revíziách koordinovaného plánu sa zváži potreba doplniť v prípade nutnosti ďalšie oblasti spoločných opatrení.

(12)      Komisia sa zaviazala navrhnúť členským štátom revíziu koordinovaného plánu v  Bielej knihe o umelej inteligencii [COM(2020) 65 final] z roku 2020 a v  koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie [COM(2018) 795 final] z roku 2018.

(13)      Všetky opatrenia musia byť plne v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa práva hospodárskej súťaže a najmä štátnej pomoci.

(14)      Toto nabádanie bolo zahrnuté aj do záverov Rady z februára 2019; (Rada Európskej únie, Závery o koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie , 6177/19, 11. februára 2019).

(15)      Pozri dodatok 1 k tomuto dokumentu a pripravovanú správu projektu AI Watch Spoločného výskumného centra o národných stratégiách pre umelú inteligenciu (2021).

(16)      Pozri opis AI Watch v bezprostredne nasledujúcej časti „prehľad prijatých opatrení“.

(17)      Technická podpora, ktorá členským štátom pomôže preskúmať a aktualizovať národné stratégie, je k dispozícii prostredníctvom Nástroja technickej podpory podľa nariadenia (EÚ) 2021/240.

(18)      Pozri aj druhú oblasť opatrení týkajúcu sa verejno-súkromných partnerstiev a excelentnosti vo výskume.

(19)

     Táto časť sa zaoberá hlavnými opatreniami. Komisia zorganizovala aj početné technické semináre o umelej inteligencii s expertmi z rôznych skupín zainteresovaných strán. O výsledkoch z týchto seminárov sa ďalej hovorilo napríklad na online konferencii o ekosystémoch excelentnosti a dôvery, ktorá sa konala v októbri 2020.

(20)      Informačná webová stránka expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu (november 2020).

(21)       Ethics guidelines for trustworthy AI (Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu) (2019) . Tieto usmernenia obsahujú súbor siedmich kľúčových požiadaviek, ktoré by mali systémy umelej inteligencie spĺňať, aby sa mohli považovať za dôveryhodné. Osobitný zoznam bodov na posudzovanie má pomôcť overiť uplatňovanie každej kľúčovej požiadavky: 1. ľudské riadenie a dohľad; 2. technická spoľahlivosť a bezpečnosť; 3. ochrana súkromia a správa údajov; 4. transparentnosť; 5. rozmanitosť, nediskriminácia a spravodlivosť; 6. dobré spoločenské a environmentálne podmienky a 7. zodpovednosť.

(22)       The policy and investment recommendations for trustworthy AI (Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu) (2020).

(23)      V júli 2020 skupina po rozsiahlej konzultácií a testovaní s podnikmi a inými zainteresovanými stranami zverejnila Assessment list for trustworthy artificial intelligence (ALTAI) for self-assessment (Zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie na vlastné hodnotenie) (2020). Tento nástroj na vlastné hodnotenie pretavuje zásady EÚ v oblasti umelej inteligencie do kontrolného zoznamu, ktorý usmerňuje subjekty vyvíjajúce a nasadzujúce umelú inteligenciu.

(24)       Report of the High-Level Expert Group on the Impact of the Digital Transformation on EU Labour Markets (Správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre vplyv digitálnej transformácie na trhy práce EÚ) (apríl 2019).

(25)       Liability for artificial intelligence and other emerging digital technologies (Zodpovednosť za umelú inteligenciu a iné nové digitálne technológie), záverečná správa (2019).

(26)       Ethics of Connected and Automated Vehicle (Etika prepojených a automatizovaných vozidiel), správa nezávislých expertov (jún 2020).

(27)       Skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu v európskom letectve .

(28)      Oznámenie s názvom  Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti [COM(2020) 789 final].

(29)

     Expertná skupina pre umelú inteligenciu v oblasti vnútorných záležitostí (založená v roku 2020) zabezpečuje pravidelný dialóg a výmenu názorov medzi orgánmi z členských štátov a krajín pridružených k schengenskému priestoru.

(30)       Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) , multidisciplinárna expertná skupina ad hoc pre témy kybernetickej bezpečnosti súvisiace s umelou inteligenciou . V správe s názvom AI Cybersecurity Challenges: Threat Landscape for Artificial Intelligence (Výzvy spojené s kybernetickou bezpečnosťou umelej inteligencie: panoráma hrozieb pre umelú inteligenciu) uverejnenej v decembri 2020 sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť systémy umelej inteligencie pred vonkajšími kybernetickobezpečnostnými rizikami a zneužívaním, ako aj čoraz viac príležitostí používať umelú inteligenciu na podporu kybernetickej bezpečnosti. V nedávnej Stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde [JOIN(2020) 18 final] sa zdôraznilo, že súčasná panoráma hrozieb je znásobená geopolitickým napätím súvisiacim s ovládaním účinných a strategických technológií, ako je umelá inteligencia.

(31)      Centrum AI Watch [prevádzkované Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC)] pracovalo v koordinácii s členskými štátmi. V roku 2019 bola založená riadiaca skupina zložená z predstaviteľov členských štátov, ktorá zasadá dvakrát ročne.

(32)

     Napr. v oblasti národných stratégií pre umelú inteligenciu, umelej inteligencie a zdravotníctva, používania a vplyvu umelej inteligencie vo verejných službách, monitorovania vývoja technológií umelej inteligencie, operatívneho vymedzenia pojmu umelá inteligencia, chronologického prehľadu histórie umelej inteligencie a analýzy situácie v oblasti umelej inteligencie na celom svete vrátane interaktívneho prehľadu ukazovateľov.

(33)      Všetky správy a analýzy centra AI Watch sú verejne prístupné a je možné k nim poskytovať spätnú väzbu na webovom portáli centra AI Watch . Prehľad činností centra AI Watch nájdete v  správe o činnosti za rok 2019 . 

(34)      Viac informácií o platforme inovatívnych verejných služieb nájdete na webovej stránke v rubrike Actions (Opatrenia). Táto platforma v súčasnosti obsahuje 43 konkrétnych prípadov použitia umelej inteligencie v oblasti verejných služieb v Európe.

(35)       Projekt vyspelých technológií v priemysle si kladie za cieľ analyzovať a systematicky monitorovať zavádzanie vyspelých technológií v oblasti priemyslu v celej EÚ. Tvorcom politík, zástupcom priemyslu a akademickej obci poskytuje: štatistické údaje o vytváraní a používaní vyspelých technológií; analytické správy o technologických trendoch, odvetvových poznatkoch a produktoch; analýzy politických opatrení a politických nástrojov týkajúcich sa zavádzania vyspelých technológií; analýzy technologických trendov v konkurenčných ekonomikách a prístup k technologickým centrám a centrám inovácií v krajinách EÚ.

(36)

     Európska komisia, Európsky prieskum používania technológií založených na umelej inteligencii v podnikoch , informačná webová stránka (júl 2020). Tento prieskum je prvým únijným kvantitatívnym prehľadom o zavádzaní technológií umelej inteligencie v európskych podnikoch. Je to dôležitý nástroj na monitorovanie prijímania umelej inteligencie v členských štátoch a ďalšie hodnotenie výziev, ktorým čelia podniky v rámci vnútornej organizácie aj navonok.

(37)      Eurostat, výsledky zverejnené 21. januára 2020, súbor údajov ISOC_EB_AI.

(38)      Európska komisia, Summary report of the findings (Súhrnná správa o zisteniach) (2020), všetky príspevky k verejnej konzultácii sú k dispozícii na špecializovanej webovej stránke .

(39)      Pozri ďalej oddiel s názvom Posilniť výmenu poznatkov a spoluprácu prostredníctvom skupiny členských štátov pre umelú inteligenciu a digitalizáciu európskeho priemyslu.

(40)      Toto online fórum má viac ako 4 000 členov, ktorí zastupujú akademickú obec, obchod a priemysel, občiansku spoločnosť, občanov EÚ a tvorcov politík. Členovia platformy Aliancie pre umelú inteligenciu napríklad ponúkli podrobnú spätnú väzbu na etické usmernenia expertnej skupiny na vysokej úrovni pre dôveryhodnú umelú inteligenciu .

(41)      Prehľad informácií o Aliancii pre umelú inteligenciu nájdete na informačnej webovej stránke Európskej komisie The European AI Alliance (Európska aliancia pre umelú inteligenciu) (2020).

(42)      Na prvom zhromaždení Aliancie pre umelú inteligenciu sa stretlo 500 členov, aby poskytli spätnú väzbu na politiky Komisie v oblasti umelej inteligencie. Na druhom zhromaždení s viac ako 1 900 účastníkmi sa diskutovalo o hlavných zisteniach verejnej konzultácie o Bielej knihe o umelej inteligencii a o budúcich perspektívach budovania európskeho prístupu k excelentnosti a dôvere. Semináre, ktoré sa konali počas podujatia, sa venovali témam, ako sú biometrická identifikácia, umelá inteligencia a zodpovednosť, požiadavky na dôveryhodnú umelú inteligenciu, posudzovanie zhody v oblasti umelej inteligencie, normy a vysokorizikové aplikácie umelej inteligencie.

(43)      Modul umelej inteligencie bol zahrnutý do dotazníka z roku 2021 a údaje budú k dispozícii v januári 2022.

(44)      Napríklad index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a digitálny kompas do roku 2030 a súvisiace monitorovacie úsilia zavedené v oznámení Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (marec 2021).

(45)      Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie, COM(2021) 206.

(46)       Skupina sa stretávala dvakrát ročne. Podporujúca skupina Sherpa sa stretávala každé 2 – 3 mesiace.

(47)      Skupina postupne s napredovaním oblastí opatrení podľa plánu doplní horizontálny prístup o tematické skupiny a tematické/odvetvové semináre.

(48)      Pozri napríklad nemeckú iniciatívu digitálneho centra.

(49)      Napr. holandská koalícia umelej inteligencie a  maďarská koalícia umelej inteligencie .

(50)      Činnosti týkajúce sa údajov v rámci programu Horizont Európa sa budú vykonávať v spolupráci so spoločne programovaným európskym partnerstvom pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku, pozri kapitolu 4. Niektoré témy sa budú týkať výskumu a vývoja nových technológií na spoločné využívanie údajov v spoločných európskych dátových priestoroch.

(51)      Pozri napríklad správu o posúdení vplyvu a podpornú štúdiu k návrhu nariadenia o správe údajov (november 2020).

(52)      V októbri 2020 podpísalo 27 členských štátov EÚ vyhlásenie o budovaní cloudu budúcej generácie pre podniky a verejný sektor v EÚ s cieľom posilniť spoluprácu a spojiť sily v otázke cloudu budúcej generácie.

(53)      Európska komisia, Európska dátová stratégia , [COM(2020) 66 final].

(54)      Podrobné informácie sa nachádzajú na informačnej webovej stránke Európskej komisie Experts say privately held data available in the European Union should be used better and more (Odborníci tvrdia, že údaje v súkromnej držbe dostupné v Európskej únii by sa mali používať lepšie a viac) (jún 2020).

(55)       Podrobné informácie sa nachádzajú na informačnej webovej stránke Európskej komisie, Zasadnutia expertnej skupiny pre zdieľanie údajov medzi podnikmi a verejným sektorom (september 2020).

(56)      Európska komisia, návrh nariadenia o európskej správe údajov [COM(2020) 767 final].

(57)      Komisia na podporu výmeny údajov medzi podnikmi takisto prostredníctvom programu Digitálna Európa podporí vytváranie sektorových dátových priestorov, ktoré budú mať technické a riadiace mechanizmy na spoločné využívanie údajov medzi podnikmi, výskumnými pracovníkmi a verejnými organizáciami.

(58)      Napríklad Komisia v roku 2021 schváli európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, ktorý doplní akt o správe údajov špecifickými pravidlami používania údajov v sektore zdravotníctva.

(59)      Pozri pracovný program Komisie na rok 2021 (s. 4) a jeho prílohu (bod 6).

(60)      Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56). Pozri tiež kapitolu 14 o umelej inteligencii pre verejný sektor.

(61)      Pozri napríklad informácie o projekte GAIA-X: federovaná dátová infraštruktúra pre Európu , ako aj vyhlásenie z októbra 2020 o budovaní cloudu budúcej generácie pre podniky a verejný sektor v EÚ .

(62)      Európska komisia, Európska dátová stratégia [COM(2020) 66 final].

(63)      Komisia môže zvážiť spustenie ďalších spoločných európskych dátových priestorov v iných sektoroch.

(64)      Príklady komponentu reforiem a investícií – iniciatíva Rozširujme sa.

(65)      Množstvo údajov vytvorených verejnými subjektmi, podnikmi a občanmi sa má v rokoch 2018 – 2025 päťnásobne zvýšiť.

(66)      Výpočtová kapacita tiež rastie exponenciálne. Čoraz sofistikovanejšia umelá inteligencia si bude vyžadovať hardvér poskytujúci viac výpočtovej kapacity. Niektoré úlohy strojového učenia si môžu vyžadovať výkon tisícov počítačov. Takéto nasadenie umožnili špecializované akcelerátory strojového učenia, napríklad grafické procesory.

(67)       Odkedy sa na strojové učenie začali používať špecializované akcelerátory, umelá inteligencia zdvojnásobuje svoj výkon každé 3 – 4 mesiace, a to najmä vďaka hardvérovej optimalizácii.

(68)      Najmä v aplikáciách umelej inteligencie v edge computingu (vzhľadom na nárast počtu pripojených zariadení na mieste použitia) je nevyhnutná maximálna energetická efektívnosť. Preto je nutné veľa funkcií umelej inteligencie implementovať skôr v hardvéri ako v softvéri.

(69)      V tejto oblasti výskumu majú potenciál zabezpečiť prelomovú energetickú efektívnosť nové technológie inšpirované mozgom, napríklad neuromorfický počítačový systém.

(70)      Viac informácií sa nachádza na webovej stránke Komisie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti .

(71)      Európska komisia, oznámenie o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 [COM(2020) 575 final].

(72)       Member States join forces for a European initiative on processors and semiconductor technologies (Členské štáty spájajú sily v rámci európskej iniciatívy v oblasti procesorov a polovodičových technológií).

(73)      Umelá inteligencia pre digitalizáciu priemyslu ( AI4DI ).

(74)      Vývoj procesných technológií a hardvérových platforiem pre neuromorfické počítačové systémy ( TEMPO ).

(75)      Umelá inteligencia pre nové zariadenia a technológie na okraji ( ANDANTE ).

(76)      Viac informácií sa nachádza na webovej stránke spoločného podniku ECSEL .

(77)      Pozri Joint declaration on processors and semiconductor technologies (Spoločné vyhlásenie o procesoroch a polovodičových technológiách).

(78)      Viac informácií o kľúčových digitálnych technológiách sa nachádza vo výhľade v kapitole 4.

(79)      Prvýkrát boli partnerstvá zavedené v roku 2002 ako súčasť európskeho výskumného priestoru s cieľom odstrániť roztrieštenosť výskumného úsilia. Sú financované z programu Horizont 2020 a od roku 2021 z programu Horizont Európa.

(80)       Big Data Value Association (BDVA) je združenie európskej komunity veľkých dát, ktoré zahŕňa popredné európske organizácie a podniky pôsobiace v oblasti výskumu a inovácií vrátane poskytovateľov údajov, používateľov a analytikov. Toto verejno-súkromné partnerstvo sa realizovalo v rokoch 2016 – 2020 prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov z časti týkajúcej sa vedúceho postavenia priemyslu v rámci programu Horizont 2020.

(81)       Cieľom programu SPARC bolo zabezpečiť dlhodobejší záväzok investovať do tejto oblasti na vytvorenie spoločného plánu pre robotiku v Európe a určenie prostriedkov na uskutočnenie tohto plánu s podporou verejnosti. Táto iniciatíva zahŕňala opatrenia týkajúce sa celého inovačného cyklu, a to od výskumu cez výskum a vývoj vedený priemyslom až po testovanie inovatívnych robotických technológií a ich skúšobnú prevádzku v reálnych podmienkach.

(82)      Exaflopová výpočtová technika označuje schopnosť vykonávať trilión operácií za sekundu.

(83)      Zmluvné verejno-súkromné partnerstvo v oblasti HPC spojilo poskytovateľov a používateľov technológií prostredníctvom združenia ETP4HPC a  centier excelentnosti pre počítačové aplikácie . Toto zmluvné verejno-súkromné partnerstvo sa zameriavalo na technológie, využitie a aplikácie európskej stratégie v oblasti HPC spolu s odbornou prípravou, vzdelávaním a rozvojom zručností. Európska komisia, návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku , COM(2020) 569 final.

(84)       Spoločný podnik ECSEL .

(85)       Photonics 21 .

(86)       Factories of the Future Roadmap (Plán pre továrne budúcnosti), výskumné združenie pre európske továrne budúcnosti (informačná webová stránka, január 2021).

(87)      Viac informácií o spoločne programovaných a inštitucionalizovaných partnerstvách začatých v rámci programu Horizont Európa nájdete na informačnej webovej stránke o európskych partnerstvách v rámci programu Horizont Európa .

(88)      Spoločne programované partnerstvo, pozri webovú stránku European Partnership on Artificial Intelligence, Data and Robotics (Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku).

(89)      Návrh partnerstva zdôrazňuje okrem iného dôležitosť zapojenia sociálnych partnerov do tohto verejno-súkromného partnerstva.

(90)      Vízia, celkové ciele, hlavné technické/netechnické priority, oblasti investovania a plán výskumu, inovácií a zavádzania verejno-súkromného partnerstva sú stanovené v  strategickom programe výskumu, inovácií a zavádzania , ktorým sa budú riadiť jeho činnosti od roku 2021. Očakáva sa, že memorandum o porozumení na začatie činnosti verejno-súkromného partnerstva sa podpíše v apríli 2021.

(91)      Fotonické procesy zobrazovania umožňujú umelej inteligencii „vidieť“. Medzi fotonické technológie používané v umelej inteligencii patria systémy fotonických snímačov a spracovanie obrazu, napr. rozpoznávanie s nízkou latenciou a vysokou spoľahlivosťou pre roboty/autonómne systémy a platformy inteligentných fotoaparátov s integrovaným spracovaním obrazu. Podrobnejšie informácie: European Partnership on Photonics (Európske partnerstvo pre fotoniku), (predbežný návrh, 26. mája 2020).

(92)      Prehľad všetkých verejno-súkromných partnerstiev plánovaných v rámci programu Horizont Európa sa nachádza v dokumente s názvom Coherence and synergies of candidate European partnerships under Horizon Europe (Súdržnosť a synergie kandidátskych európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa) (Európska komisia, október 2020). V klastri 4 je naplánovaných 10 verejno-súkromných partnerstiev (digitalizácia, priemysel a vesmír).

(93)      Združenie BDVA bude ako jeden zo súkromných členov spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a kľúčový partner v európskom partnerstve pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku významne prispievať k zosúladeniu stratégií a plánov v oblasti HPC, veľkých dát a umelej inteligencie v Európe. Partnerstvo bude naďalej spolupracovať a usilovať sa o vytvorenie užších väzieb s inými európskymi partnerstvami relevantného strategického významu, napr. s partnerstvom pre kľúčové digitálne technológie, Made in Europe, kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu a s alianciou pre inovácie v oblasti internetu vecí.

(94)      Medzinárodnému rozmeru sa venuje kapitola 7. V analýze technologicko-ekonomických segmentov celosvetového ekosystému umelej inteligencie v rokoch 2009 – 2018 vypracovanej centrom AI Watch sa zdôrazňuje silné európske výskumné prostredie v oblasti umelej inteligencie a skutočnosť, že EÚ je svetovým lídrom spomedzi mnohých aktérov venujúcich sa hraničnému výskumu umelej inteligencie. V nadchádzajúcej správe, ktorá sa bude týkať rokov 2009 – 2020, sa EÚ označuje za región s najvyšším počtom strategických aktérov z oblasti výskumu v sieťach pre patentovú a publikačnú spoluprácu.

(95)      Odhad na základe údajov k septembru 2020.

(96)      Tieto siete sa usilujú dosiahnuť pokrok vo výskume, pričom zbližujú rôznorodú akademickú komunitu z oblasti umelej inteligencie v Európe a podporujú nové talenty. Trvajú 3 roky (okrem jednej, ktorá trvá 4 roky). Táto práca vychádza zo silnej podpory výskumu v EÚ, ktorý je financovaný z programu Horizont 2020 a Európskou radou pre výskum.

(97)      Viac informácií sa nachádza na webových lokalitách príslušných projektov: AI4Media , ELISE , Humaine-AI-net , TAILOR a  VISION (CSA).

(98)      Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v údajoch o klastri 4 programu Horizont Európa: (umelá inteligencia, údaje a robotika v praxi).

(99)      Podrobnejšie informácie sa nachádzajú na informačnej webovej stránke združenia BDVA, Release of the SRIDA for the AI, Data and Robotics PPP (Program strategického výskumu, inovácií a zavádzania pre verejno-súkromné partnerstvo pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku), (2020).

(100)      Iba 17 % MSP úspešne integrovalo digitálne technológie v porovnaní s 54 % veľkých podnikov. [ Pracovná skupina 1 pre centrá digitálnych inovácií, Report from the working group meeting on access to finance (Správa zo stretnutia pracovnej skupiny o prístupe k financiám), marec 2018].

(101)      Testovacie a experimentačné zariadenia poskytnú podporu MSP na uľahčenie rovnosti prístupu.

(102)      Centrá digitálnych inovácií sú jednotné kontaktné miesta, ktoré pomáhajú podnikom zvýšiť konkurencieschopnosť ich obchodných/výrobných procesov, výrobkov alebo služieb pomocou digitálnych technológií.

(103)      Európsky dvor audítorov, Digitalizácia európskeho priemyslu: ambiciózna iniciatíva, ktorej úspech závisí od pokračujúceho záväzku EÚ, vlád a podnikov , osobitná správa č. 19 (2020).

(104)      Európska komisia, európske centrá digitálnych inovácií v programe Digitálna Európa (22. októbra 2020).

(105)      Európske centrá digitálnych inovácií budú úzko spolupracovať so sieťou Enterprise Europe Network, Európskou platformou pre spoluprácu klastrov, iniciatívou Startup Europe a ďalšími príslušnými aktérmi. Pozri oznámenie s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu [COM(2020) 103 final].

(106)      Projekt AI4EU financovaný z programu Horizont 2020 a spustený v roku 2019 vyvíja prvú európsku platformu umelej inteligencie na požiadanie. V rámci programu Digitálna Európa sa v budúcnosti plánuje zavedenie platformy a vytvorenie prepojení s testovacími a experimentačnými zariadeniami a európskymi centrami digitálnych inovácií.

(107)      Napr. algoritmy, softvérové rámce, vývojové nástroje, komponenty, moduly, údaje, výpočtové zdroje či funkcie týkajúce sa prototypov.

(108)      Je to v súlade so zásadami spolufinancovania uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 [COM(2018) 434 final – 2018/0227 (COD)]. Dohoda sa dosiahla 15. decembra 2020 a čaká sa na zverejnenie v úradnom vestníku].

(109)      Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti/Európsky fond regionálneho rozvoja a/alebo vnútroštátne fondy by sa mohli použiť na zriadenie regionálnej a/alebo vnútroštátnej digitálnej platformy spájajúcej expertov na umelú inteligenciu, poskytovateľov riešení a podniky (vrátane MSP a startupov). V nasledujúcom oddiele sa uvádza, ako môžu aj vývojári umelej inteligencie využívať program InvestEU alebo iné existujúce štruktúry financovania.

(110)       Spolu s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a  Európskym investičným fondom (EIF).

(111)       First six Artificial Intelligence and Blockchain Technology funds backed by InnovFin raise a total of EUR 700 million (Prvých šesť fondov pre umelú inteligenciu a technológiu blockchainu podporovaných iniciatívou InnovFin získalo celkovo 700 miliónov EUR) (október 2020).

(112)      Tento nástroj financovania podporuje podniky pôsobiace v sektore umelej inteligencie a technológie, ktoré umelú inteligenciu priamo dopĺňajú, ako je blockchain, internet vecí a robotika. Ďalšie informácie sa nachádzajú v článku Európskej investičnej banky s názvom EIB Group provides EUR 150 million to support artificial intelligence companies (Skupina EIB poskytne 150 miliónov EUR na podporu podnikov zaoberajúcich sa umelou inteligenciou) (2020).

(113)      Väčšina finančných prostriedkov Európskej rady pre inováciu je založená na prístupe zdola nahor, ktorý má umožniť podporu akýchkoľvek technológií a inovácií dotýkajúcich sa rôznych vedeckých, technologických, sektorových a aplikačných oblastí alebo predstavujúcich nové vedecké a technologické paradigmy.

(114)      Pilotný projekt nástroja EIC Akcelerátor mal na roky 2019 – 2020 celkový rozpočet vo výške viac ako 1,3 miliardy EUR. Viac informácií sa nachádza na informačnej webovej stránke Európskej komisie – Európska rada pre inováciu .

(115)       EIC - EIT: Working closer together for Europe's innovators (EIC – EIT: užšia spolupráca v prospech európskych inovátorov) (január 2021).

(116)      Investičné usmernenia programu InvestEU v oddiele o strategických investíciách do kritickej infraštruktúry uvádzajú umelú inteligenciu ako prioritu digitálnych investícií.

(117)      Prvé takéto podujatie sa uskutoční na zhromaždení pre digitálnu agendu počas portugalského predsedníctva (prvá polovica roku 2021).

(118)      Iniciatíva EU Startup Nation Standard sa zameriava na politiky členských štátov, ktoré by umožnili rozvoj startupov v Európe.

(119)      Podľa spoločnosti McKinsey [ S haping the digital transformation in Europe (Formovanie digitálnej transformácie v Európe), 2020] môže kumulatívny dodatočný príspevok nových digitálnych technológií vrátane umelej inteligencie k HDP v EÚ do roku 2030 dosiahnuť 2,2 bilióna EUR (nárast o 14,1 % od roku 2017). Spoločnosť PwC ( Sizing the prize: What’s the real value of AI for your business and how can you capitalise? (Odhad ceny: Aká je skutočná hodnota umelej inteligencie pre vaše podnikanie a ako ju môžete využiť?, 2017) prichádza s takmer rovnakou prognózou zvýšenia na globálnej úrovni (15,7 bilióna USD).

(120)      Pozri napr. posúdenie vplyvu pripojené k návrhu o európskom prístupe k umelej inteligencii (pripravuje sa).

(121)       Biela kniha o umelej inteligencii – Európsky prístup k excelentnosti a dôvere [COM(2020) 65 final].

(122)      „Ekosystém dôvery“ sa zameriava na opatrenia na zabezpečenie etického vývoja umelej inteligencie. „Ekosystém excelentnosti“ sa zameriava na opatrenia na podporu zodpovedného investovania, inovovania a zavádzania umelej inteligencie. S cieľom posilniť „ekosystém dôvery“ Komisia spolu s týmto preskúmaním koordinovaného plánu pre umelú inteligenciu predkladá návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie, COM(2021) 206.

(123)      Európska komisia, European enterprise survey on the use of technologies based on artificial intelligence (Európsky prieskum používania technológií založených na umelej inteligencii v podnikoch) (júl 2020). Nedostatok zručností súčasných zamestnancov označilo za hlavnú prekážku 45 % respondentov a ťažkosti s prijímaním nových zamestnancov so správnymi zručnosťami označilo za hlavnú prekážku 57 % respondentov. Podľa niektorých odhadov z  odvetvia by sa počet európskych expertov na umelú inteligenciu mohol viac ako zdvojnásobiť, ak by sa zaviedli nové a osobitné možnosti vzdelávania, LinkedIn 2020.

(124)      Craglia (Ed.) Artificial intelligence a European perspective (Umelá inteligencia z európskeho hľadiska), vedecká správa JRC na podporu politík, 2018.

(125)      Akademické inštitúcie členských štátov navyše rozšírili svoju ponuku špecializovaného terciárneho vzdelávania v oblasti umelej inteligencie. Napríklad počet špecializovaných magisterských kurzov v oblasti umelej inteligencie sa v roku 2019 zvýšil o 10 % v porovnaní s rokom 2018. V ponuke je v súčasnosti približne 260 takých kurzov. Pre analýzu pozri napr. Righi, R., et al. Academic Offer of Advanced Digital Skills in 2019-20. International Comparison. Focus on Artificial Intelligence, High Performance Computing, Cybersecurity and Data Science , (Akademická ponuka pokrokových digitálnych zručností v rokoch 2019 – 2020. Medzinárodné porovnanie. Zameranie sa na umelú inteligenciu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, kybernetickú bezpečnosť a dátovú vedu), technická správa JRC , 2020.

(126)      Pre analýzu pozri napr. Righi, R., et al. Academic Offer of Advanced Digital Skills in 2019-20. International Comparison. Focus on Artificial Intelligence, High Performance Computing, Cybersecurity and Data Science , (Akademická ponuka pokrokových digitálnych zručností v rokoch 2019 – 2020. Medzinárodné porovnanie. Zameranie sa na umelú inteligenciu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, kybernetickú bezpečnosť a dátovú vedu), technická správa JRC , 2020.

(127)      Európska komisia, oznámenie o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 [COM(2020) 575 final]. Článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, obsahuje výzvu na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí pre všetkých v národnom pláne obnovy a odolnosti. Toto má mimoriadny význam napríklad vo vzťahu k rozvoju a zvyšovaniu úrovne digitálnych zručností a zručností v oblasti umelej inteligencie u žien a dievčat.

(128)      Plán zahŕňa najmä niekoľko podporných činností, ktoré by mali okrem iného nepriamo uľahčiť rozvoj zručností v oblasti umelej inteligencie, a to vrátane opatrení na: zlepšenie pripojenia k vysokorýchlostnému internetu na vzdelávanie, zvyšovanie digitálnej gramotnosti škôl a podporu inovácií prostredníctvom používania vznikajúcich technológií ako umelá inteligencia na lepšie učenie sa a vyučovanie, zlepšenie výučby informatiky a výpočtového myslenia vo vzdelávaní rozšírením úspešných projektov, ako sú stáže v rámci iniciatívy Digitálna príležitosť, ktoré umožňujú študentom získavať cezhraničné skúsenosti a zlepšovať si digitálne zručnosti v praxi. Pilotnú verziu programu využilo v priebehu dvoch rokov 16 000 študentov.

(129)       Európsky týždeň programovania je iniciatíva na miestnej úrovni, ktorej cieľom je ľuďom pútavo priblížiť programovanie a digitálnu gramotnosť (2021). „Inštruktážne hodiny“ a učebné plány o vykonávaní drobných úprav a robotike sú k dispozícii aj pre začínajúcich učiteľov.

(130)

      Európsky týždeň programovania ; do konca roka 2020 sa na týždni programovania zúčastnilo viac ako 14 miliónov mladých ľudí, z ktorých takmer polovicu tvorili dievčatá. Európsky týždeň programovania bude v roku 2021 poskytovať bezplatný hromadný otvorený online kurz (MOOC) o základoch umelej inteligencie pre školy a učiteľov. K dispozícii sú aj inštruktážne hodiny a učebné plány na predstavenie umelej inteligencie v triede.

(131)      Európska komisia, Universities, SMEs and researchers join forces to deliver new Master courses in AI (Univerzity, MSP a výskumníci spájajú sily s cieľom poskytovať nové magisterské kurzy v oblasti umelej inteligencie), 2021.

(132)      Iniciatíva sa podporí z NPE a má sa zaviesť v roku 2021.

(133)      Pozri odsek 1.2 o expertnej skupine na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu.

(134)      Pozri Skills-OVATE: Online nástroj na analýzu voľných pracovných miest z hľadiska zručností pre Európu .  

(135)      Jedným z návrhov predložených v (pripravovanom) pracovnom dokumente JRC z roku 2021 na uľahčenie vzájomného uznávania je napríklad príprava označenia EÚ pre tie magisterské programy s potrebným obsahom týkajúcim sa umelej inteligencie, ktoré sa budú považovať za „magisterské programy EÚ v oblasti umelej inteligencie“.

(136)       Towards a vibrant European network of AI excellence (Smerom k živej európskej sieti excelentnosti v oblasti umelej inteligencie) (október 2020).

(137)      V minulosti (2014 – 2020) prilákali najviac projektov týkajúcich sa umelej inteligencie v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej individuálne vedecko-výskumné pobyty pre skúsených výskumných pracovníkov (384) a výmenné pobyty zamestnancov v oblasti výskumu a inovácií (76), po ktorých nasledovali inovatívne školiace siete (102) a spolufinancovanie regionálnych, národných a medzinárodných programov (12). Prehľad projektov umelej inteligencie, ktoré boli financované z akcií Marie Curie-Skłodowskej v rámci iniciatívy Horizont 2020, a diskusia k nim sú uvedené napr. v dokumente Výkonnej agentúry pre výskum s názvom Meeting Report and Key Messages for Policy Consideration (Záznam zo zasadnutia a kľúčové posolstvá na politickú úvahu), zasadnutie klastra pre umelú inteligenciu, 2020.

(138)      Európska komisia, oznámenie s názvom Nová éra výskumu a inovácie [COM(2020) 628 final]. Pozri aj Európska komisia, Gender Equality a Strengthened Commitment in Horizon Europe (Rodová rovnosť ako posilnený záväzok v programe Horizont Európa), február 2021.

(139)      Moduly umelej inteligencie obsahujú len 3 % všetkých magisterských kurzov v obchode ( Academic offer of advanced digital skills in 2019-2020 ) (Akademická ponuka pokrokových digitálnych zručností v rokoch 2019 – 2020), JRC).

(140)      Pozri s. 24.

(141)      Pozri oddiel 1.2.

(142)

     Návrhy Komisie uvedené v Bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020 vyvolali rozsiahlu verejnú diskusiu o tom, ako vyvinúť ekosystémy excelentnosti a dôvery v umelú inteligenciu v Európe.

(143)      S členskými štátmi sa hovorilo aj o potenciálnych prekážkach brániacich vývoju umelej inteligencie v dôsledku hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci. Z výsledkov nevyplynuli žiadne dôkazy o tom, že by také pravidlá boli prekážkou.

(144)      Pozri oddiel 1.2.

(145)      Komisia usmernenia podporila v  oznámení o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka [COM(2019) 168 final].

(146)      Expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu zriadená Európskou komisiou, zoznam bodov na posudzovanie dôveryhodnej umelej inteligencie na vlastné hodnotenie, 2020.

(147)      V nadväznosti na zverejnenie prvého návrhu usmernení v decembri 2018, ku ktorému bolo prostredníctvom otvorenej konzultácie prijatých viac ako 500 pripomienok. Pozri AI HLEG, Ethics guidelines for trustworthy AI (Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu), (2019).

(148)      Práca JRC sa okrem toho zameriavala na dôveryhodnú umelú inteligenciu a aspekty štúdií vplyvu umelej inteligencie na ľudské správanie, okrem iného napríklad vplyv umelej inteligencie na povolania, spoločenské roboty a ľudský rozvoj a rozmanitosť v umelej inteligencii. HUMAINT. Understanding the impact of Artificial intelligence on human behaviour (Porozumenie vplyvu umelej inteligencie na ľudské správanie).

(149)      Napríklad z Bielej knihy o umelej inteligencii vyplynulo, že Komisia skúma konkrétne výzvy v oblasti umelej inteligencie v zdravotníctve.

(150)      JOIN(2020) 18 final.

(151)

     Európska komisia, oznámenie s názvom Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ. Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ. Pozri napríklad M. Iglesias et al., „Intellectual property and artificial intelligence – a literature review“ (Duševné vlastníctvo a umelá inteligencia – preskúmanie literatúry) (správa JRC, 2019), v ktorom sa uvádzajú možné dôsledky používania umelej inteligencie v právnom rámci pre duševné vlastníctvo. Pozri aj „Copyright and new technologies: copyright data management and artificial intelligence“ (Autorské práva a nové technológie: správa údajov o autorských právach a umelá inteligencia) (SMART 2019/0038) a „Trends and development in AI: challenges to the IPR framework“ (Trendy a vývoj v umelej inteligencii: výzvy pre rámec pre práva duševného vlastníctva) (SMART 2018/0052). Druhá uvedená publikácia predstavuje súčasný stav vývoja v oblasti ochrany autorských a patentových práv spojených s výtvormi vzniknutými s pomocou umelej inteligencie a bude sa považovať za východiskový bod pre podrobnejšie rozpracovanie politických možností a riešení a diskusiu o nich. Pozri aj štúdiu o uplatňovaní smernice o obchodnom tajomstve v kontexte dátového hospodárstva (GRO/SME/20/F/206).

(152)      Tejto problematike sa osobitne venovala jedna časť verejnej konzultácie o Bielej knihe o umelej inteligencii, ako aj konzultácie vedúce k posúdeniu vplyvu na podporu návrhu regulačného rámca.

(153)      Pozri hodnotenie smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky, SWD(2018) 157 final, ktoré je sprievodným dokumentom k správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice, COM(2018) 246; pozri aj správu o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť, COM(2020) 64.

(154)      Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o strojníckych výrobkoch, COM(2021) 202.

(155)      Komisia plánuje prijať návrh revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov v druhom štvrťroku 2021. Okrem toho by mala Komisia čoskoro prijať delegované akty podľa smernice o rádiových zariadeniach 2014/53/EÚ s cieľom stanoviť určité nové požiadavky na ochranu údajov a súkromia, kybernetickú bezpečnosť, poškodenie siete a proti podvodom.

(156)      Napríklad Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) môže aktualizovať panorámu hrozieb umelej inteligencie v súvislosti s technologickým vývojom a novými výzvami.

(157)       Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde [JOIN(2020) 18 final].

(158)      Spoločné oznámenie o posilnení prínosu EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách (február 2021).

(159)      Napr. zásady OECD v oblasti umelej inteligencie , ktoré prijali členské krajiny OECD v  odporúčaní Rady OECD o umelej inteligencii (OECD/LEGAL/0449) v máji 2019, dialóg o umelej inteligencii na saudskom predsedníctve skupiny G20 v rámci osobitnej skupiny pre digitálnu ekonomiku s cieľom pomôcť pokročiť so zásadami skupiny G20 v oblasti umelej inteligencie (2019), návrh odporúčania organizácie UNESCO k etike umelej inteligencie a  svetový samit Medzinárodnej telekomunikačnej únie AI for Good ako popredná globálna a inkluzívna platforma OSN pre umelú inteligenciu zameraná na konkrétne opatrenia.

(160)       Malicious uses and abuses of artificial intelligence (Škodlivé používanie a zneužívanie umelej inteligencie), spoločná správa organizácií Europol, UNICRI a Trend Micro (2021).

(161)      Plonck, A., The Global Partnership on AI takes off – at the OECD (Globálne partnerstvo pre umelú inteligenciu sa začína – v OECD) , 9. júla 2020.

(162)      OECD, OECD Network of Experts on AI (ONE AI) , [Sieť expertov OECD pre umelú inteligenciu (ONE AI)], informačná webová stránka (2020).

(163)      Pre viac informácií o projekte pozri informačnú webovú stránku Európskej komisie: European Commission and OECD collaborate on global monitoring and analysis of Artificial Intelligence developments (Európska komisia a OECD spolupracujú na globálnom monitorovaní a analýze vývoja v oblasti umelej inteligencie) (február 2020).

(164)      Pozri článok 5, článok 10 a článok 26 ods. 2 pozície Európskeho parlamentu P9_TC1-COD(2016) 295 k predbežnej dohode dosiahnutej v novembri 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o konečnom znení (prepracovaného znenia) nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím. Rada by mala v priebehu apríla 2021 odsúhlasiť aktualizované nariadenie predtým, než nadobudne účinnosť (90 dní po jeho zverejnení).

(165)      JOIN(2020) 22 final.

(166)      Európska komisia, Joint Statement on the 17th European Union – United States Information Society Dialogue (Spoločné vyhlásenie k 17. dialógu o informačnej spoločnosti medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi), informačná webová stránka , (júl 2020).

(167)      Patria sem diskusie na pracovnej úrovni a  diskusie na vysokej úrovni s Národnou bezpečnostnou komisiou USA pre umelú inteligenciu , príspevky do procesu transatlantického dialógu centra CEPS a organizácie Brookings a príspevky na podujatiach sponzorovaných organizáciou German Marshall Fund, ktoré sa týkajú spracúvania biometrických informácií a rozpoznávania tváre.

(168)      WIPO, WIPO begins public consultation process on artificial intelligence and intellectual property policy (WIPO začína proces verejnej konzultácie o politike v oblasti umelej inteligencie a duševného vlastníctva), informačná webová stránka (13. decembra 2019).

(169)      Pre viac informácií o projekte pozri Európska komisia: Advancing Collaboration and Exchange of Knowledge Between the EU and Japan for AI-Driven Innovation in Manufacturing (Zlepšovanie spolupráce a výmeny poznatkov medzi EÚ a Japonskom pre inovácie vo výrobe opierajúce sa o umelú inteligenciu), informačná webová stránka , 2020.

(170)      Podrobnejšie informácie sa nachádzajú napríklad na webovom sídle iniciatívy Imaging COVID-19 AI . Ide o európsky projekt zahŕňajúci viac centier, ktorého účelom je zlepšiť počítačovú tomografiu (CT) pri diagnostikovaní ochorenia COVID-19 využitím technológie hĺbkovo sa učiacej umelej inteligencie na automatizované odhaľovanie a klasifikáciu ochorenia COVID-19 na snímkach CT a na posudzovanie závažnosti ochorenia u pacientov pomocou kvantifikácie zasiahnutia pľúc. Tento projekt podporuje organizácia European Society of Medical Imaging Informatics (EuSoMII).

(171)      Pozri napríklad De Nigris S. et al., AI and digital transformation: early lessons from the COVID-19 crisis (Umelá inteligencia a digitálna tranformácia: prvé ponaučenia z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19), vedecká správa JRC na podporu politík, 2020.

(172)      Európska komisia, Európska zelená dohoda COM(2019) 640 final, december 2019.

(173)      Rada pre životné prostredie sa 17. decembra 2020 venovala dvojakej spoločenskej výzve digitálnej a zelenej transformácie v dokumente s názvom Digitalizácia v prospech životného prostredia – závery Rady zo 17. decembra 2020 a riešila potenciálne priame a nepriame negatívne vplyvy umelej inteligencie na životné prostredie, ako aj dôležitosť výmeny skúseností a poznatkov medzi členskými štátmi, ktoré tieto štáty získali v kontexte vývoja a uplatňovania umelej inteligencie v oblasti životného prostredia.

(174)      Vyhlásenie ministrov, A Green and Digital Transformation of the EU (Zelená a digitálna transformácia EÚ), marec 2021.

(175)      Pozri napríklad Európska komisia, Digitálne riešenia pre nulové znečistenie na širšiu diskusiu o riešeniach založených na umelej inteligencii v rôznych podmienkach vrátane výroby a poľnohospodárstva na dosiahnutie cieľa „nulového znečistenia“ (v príprave, jar 2021).

(176)      Umelá inteligencia vo verejnom sektore sa opisuje v kapitole 14.

(177)      V rámci programu Digitálna Európa. Podrobné informácie o európskych dátových priestoroch sa nachádzajú v kapitole 2 a v  Európskej dátovej stratégii , (Európska komisia, február 2020).

(178)      V rámci iniciatívy Destinácia Zem sa budú vo veľkej miere využívať dátové aktíva z programu Copernicus, ktoré poskytnú satelity Sentinel a produkty služieb programu Copernicus. Riešenia umelej inteligencie, ktoré sa vytvoria v rámci iniciatívy Destinácia Zem, zasa prispejú k zlepšeniu programu Copernicus.

(179)      Digitálne dvojčatá poskytnú odborným aj laickým používateľom prispôsobený prístup k vysokokvalitným informáciám, službám, modelom, scenárom, prognózam a vizualizáciám (napr. k modelovaniu stratégií adaptácie na zmenu klímy a scenárom pre riadenie rizika katastrof vo vzťahu k extrémnym poveternostným a geofyzikálnym javom). Federovaná cloudová modelovacia a simulačná platforma poskytne prístup k údajom, pokročilej výpočtovej infraštruktúre, softvéru, aplikáciám umelej inteligencie a analytike. Pozri Európska komisia, Destinácia Zem (DestinE) informačná webová stránka .

(180)      Aj verejno-súkromné partnerstvo pre umelú inteligenciu, údaje a robotiku (pozri kapitolu 4) prispeje k posilneniu sektorového dialógu o umelej inteligencii, a to v rámci svojho prínosu k zelenej dohode.

(181)      Pozri Európska komisia, Green public procurement (Zelené verejné obstarávanie) a  Green public Procurement criteria for Data centres, server rooms and cloud services (Kritériá zeleného verejného obstarávania pre dátové centrá, serverovne a cloudové služby), informačné webové stránky, 2020 .

(182)      Napr. aktivity Medzinárodnej telekomunikačnej únie [ International standards for an AI-enabled future (Medzinárodné normy pre budúcnosť založenú na využívaní umelej inteligencie), 2020].

(183)      Podrobnú analýzu nájdete v De Nigris S. et al., AI uptake in health and Healthcare (Zavádzanie umelej inteligencie v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti), 2020, AI Watch, technická správa JRC, 2020.

(184)      Umelá inteligencia môže poskytnúť údaje na podporu diagnostiky a liečby, ale konečné rozhodnutie by mal vždy urobiť lekár (ľudský dohľad).

(185)      Systémy umelej inteligencie umožňujú pacientom monitorovať svoje zdravie a zlepšovať prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj vo vzdialených oblastiach alebo v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Ľudské „digitálne dvojčatá“ (t. j. aktualizované, personalizované modely, ktoré odrážajú cieľové aspekty fyziológie, funkcií, správania človeka atď.) môžu zlepšiť prevenciu, včasné diagnostikovanie a účinnú liečbu chorôb.

(186)      Napr. v oznámení Komisie, ktoré je sprievodným dokumentom k dokumentu Declaration of Cooperation on AI (Vyhlásenie o spolupráci v oblasti umelej inteligencie) (10. apríla 2018), v Bielej knihe o umelej inteligencii, v dokumente Ethics Guidelines for Trustworthy AI (Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu) (8. apríla 2019) a v koordinovanom pláne z roku 2018.

(187)

     Nástroje umelej inteligencie sa používajú aj na zlepšenie dohľadu a starostlivosti; prehľad projektov podporovaných Komisiou pozri na webovej informačnej stránke Digital health technologies addressing the pandemic (Digitálne zdravotnícke technológie zamerané na riešenie pandémie) (2020).

(188)      Systémy umelej inteligencie sa využívajú na riešenie rôznych aspektov pandémie, napr. cieľom hlavného projektu Exscalate4CoV je zrýchliť proces vývoja novej liečby ochorenia COVID-19. Pozri webovú stránku Komisie Actions in response to coronavirus pandemic: data, artificial intelligence and supercomputers  (Opatrenia v reakcii na pandémiu koronavírusu: údaje, umelá inteligencia a superpočítače).

(189)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(190)       The von der Leyen Commission’s priorities for 2019-2024 (Priority Komisie pod vedením predsedníčky von der Leyenovej na obdobie 2019 – 2024).

(191)      Ciele a prijaté opatrenia nájdete na informačnej webovej stránke Komisie týkajúcej sa európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia .

(192)      Plán Komisie, Digitálne údaje a služby týkajúce sa zdravia – európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia , 2020.

(193)      Európska komisia, Farmaceutická stratégia pre Európu , 2020.

(194)      Balík opatrení o európskej zdravotnej únii: COM(2020) 724, COM(2020) 725, COM(2020) 726, COM(2020) 727.

(195)      Digitálna transformácia ovplyvňuje objavovanie, vývoj, výrobu, generovanie dôkazov, posudzovanie, dodávanie a používanie liekov. Patria sem systémy založené na umelej inteligencii určené na prevenciu, diagnostiku, lepšiu liečbu, terapeutické monitorovanie či údaje pre personalizované lieky a iné zdravotnícke aplikácie.

(196)      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_342.

(197)      V rámci tejto výzvy boli v roku 2020 vybrané a začaté štyri projekty ( ProCAncer-I , CHAIMELEON , EuCanImage a  INCISIVE ) .

(198)      Podrobnejšie informácie o plánovanej iniciatíve sú uvedené na webovej stránke Digitálne údaje a služby týkajúce sa zdravia – európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia , 2020.

(199)      Európska komisia, Vyhodnotenie a revízia všeobecných právnych predpisov o liekoch , 2021.

(200)      EU4Health 2021 – 2027 – vízia zdravšej Európskej únie.

(201)      Viac informácií o koncepcii otvorenej strategickej autonómie sa nachádza v oddiele 2.1 oznámenia Komisie o otvorenej, udržateľnej a asertívnej obchodnej politike.

(202)      Robotika podporí zvýšenú efektívnosť, optimalizáciu, kvalitu a udržateľnosť v priemysle aj v službách. Porovnaj Duch-Brown, N. a Rossetti, F. (2021) Evolution of the EU market share of robotics: data and methodology (Vývoj podielu robotiky na trhu EÚ: údaje a metodika). Technická správa JRC.

(203)      Podiel európskej populácie staršej ako 65 rokov sa zvýši z 20 % v roku 2018 na 31 % v roku 2100. Podrobné informácie sa nachádzajú na informačnej webovej stránke Eurostatu .

(204)      Zillner, S., et al. Strategic Research, Innovation and Deployment Agenda, AI, Data and Robotics Partnership (Strategický program v oblasti výskumu, inovácie a zavádzania, partnerstvo v oblasti umelej inteligencie, dát a robotiky), tretie vydanie, september 2020, BDVA, euRobotics, ELLIS, EurAI a CLAIRE.

(205)      Oznámenie Európskej komisie, Akčný plán EÚ pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom [COM(2021) 70 final]. V akčnom pláne sa stanovuje, že „Komisia zriadi v rámci svojich útvarov Monitorovacie stredisko EÚ pre kritické technológie“.

(206)      Pozri kapitolu 4.

(207)      Umelá inteligencia môže podporovať demokratické procesy, napríklad prostredníctvom zlepšenia procesov rozhodovania, analýzy údajov alebo účasti a zapojenia občanov. Príklady účasti občanov možno nájsť tu: Savaget, P., Chiarini, T., a Evans, S., Empowering political participation through artificial intelligence (Umožnenie politickej účasti prostredníctvom umelej inteligencie). Science and Public Policy, 46(3), 2019.

(208)      Pozri kapitolu 9 o opatreniach verejného sektora v oblasti udržateľnej umelej inteligencie.

(209)      Ako sa navrhuje v  Bielej knihe o umelej inteligencii .

(210)      Správa iniciatívy AI Watch centra JRC o národných stratégiách v oblasti umelej inteligencie (ohlásená na rok 2021).

(211)      Misuraca, G. a Van Noordt, C., AI Watch –  Artificial intelligence in public services (Umelá inteligencia vo verejných službách), vedecká správa JRC na podporu politík (2020).

(212)      Spoločný projekt s JRC prostredníctvom štúdie AI Watch. Štúdia prinesie aj prehľad príslušných aplikácií, ktoré sú už zavedené v členských štátoch, a pomôže pochopiť ich vplyv a pridanú hodnotu z hľadiska podpory poskytovania verejných služieb.

(213)      Podrobnosti pozri na platforme eTranslation Nástroja na prepájanie Európy.

(214)      V marci 2020 bol tento webový portál sprístupnený aj malým a stredným podnikom; medzi používateľmi je ich už takmer toľko ako orgánov verejnej správy.

(215)      Pozri webovú stránku Európskej komisie ISA²  – Bringing new technologies in the public sector – AI related actions in ISA² programme (Interoperability solutions for public administrations, businesses and citizens) [Zavádzanie nových technológií vo verejnom sektore – Opatrenia súvisiace s umelou inteligenciou v rámci programu ISA² (Riešenia interoperability pre orgány verejnej správy, podniky a občanov)] (2018).

(216)      Pozri informačnú webovú stránku Európskej komisie Innovative public services action (opatrenie Inovačné verejné služby) (2018).

(217)      Európska komisia, Study on the use of innovative technologies in the justice field (Štúdia o používaní inovačných technológií v oblasti justície), september 2020.

(218)       Webináre sa organizujú podľa oznámenia o digitalizácii justície v EÚ z 2. decembra 2020 [COM(2020) 710 final].

(219)      Pozri Bielu knihu o umelej inteligencii .

(220)      V rámci programu Zavádzanie umelej inteligencie sa vybuduje takýto most prostredníctvom organizovania podujatí a príležitostí na spojenie ponuky a dopytu. Nástroje, akými sú dialógy, hackatóny a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, umožnia dodávateľom lepšie reagovať na žiadosti o verejné obstarávanie a verejným orgánom lepšie porozumieť trhu a vypracovať cielené verejné obstarávanie.

(221)      V súlade s článkom 40 smernice o verejnom obstarávaní (2014/24/EÚ) verejní obstarávatelia uverejnia predbežné informačné oznámenia na portáli Tenders Electronic Daily (TED) s cieľom začať transparentné a nediskriminačné predbežné trhové konzultácie v celej EÚ.

(222)

     Pozri Európska komisia, Európska dátová stratégia , [COM(2020) 66 final].

(223)      Údaje na úrovni EÚ (oznámenia o výsledkoch verejného obstarávania v databáze TED) a otvorené súbory údajov členských štátov.

(224)      Predpokladaný výsledok prebiehajúcej práce centra AI Watch v oblasti zavádzania umelej inteligencie do verejného sektora .  

(225)      Miestne digitálne dvojčatá sú virtuálnym zastúpením hmotných aktív určitého mesta prepojených s údajmi. Tieto digitálne dvojčatá sa môžu zameriavať na extrémne poveternostné javy, územné plánovanie alebo krízové riadenie. Strojové učenie môže mestu pomôcť efektívnejšie fungovať vytvorením simulácií, modelov alebo monitorovaním v reálnom čase. Európska komisia, Workshop Report: Digital Twins of cities (Správa zo seminára: Digitálne dvojčatá miest), 2020.

(226)      Iniciatíva Open and agile smart cities (Otvorené a aktívne inteligentné mestá, OASC), MIM 5: Fair AI and Algorithms (MIM 5: Spravodlivá umelá inteligencia a algoritmy) (2020).

(227)      Join, boost, sustain – the European way of digital transformation in cities and communities (Vyhlásenie s cieľom podporiť udržateľnú digitálnu transformáciu v mestách a obciach), podrobnosti pozri na informačnej webovej stránke Living-in.EU movement (hnutie Living-in.EU).

(228)      Vzhľadom na dôležitosť tejto oblasti politiky a potrebu zabezpečiť ochranu základných práv, presadzovanie práva, migráciu a azyl sa aplikácie umelej inteligencie nepoužívajú ako samostatný „subjekt, ktorý prijíma rozhodnutia“. Systémy umelej inteligencie sa používajú napríklad na pomoc pri poskytovaní indícií pri vyšetrovaní alebo posúdení v konkrétnom kontexte, ale konečné rozhodnutie vždy prijme človek.

(229)      Informácie o používaní aplikácií umelej inteligencie v oblasti vnútorných záležitostí v členských štátoch pozri napr. v dokumente Spoločného výskumného centra Artificial Intelligence in public services (Umelá inteligencia vo verejných službách), JRC (2020).

(230)

     V správe JRC z roku 2020 s názvom Artificial intelligence in public services (Umelá inteligencia vo verejných službách) sa uvádza, že 11 členských štátov používa 25 aplikácií umelej inteligencie v oblasti vnútorných záležitostí. 

(231)      Technológie umelej inteligencie sa napr. využívajú na analýzu údajov; rozšírenú a virtuálnu realitu pri modelovaní verejnej bezpečnosti na hromadných podujatiach, automatické zisťovanie kybernetických hrozieb, pátracie a záchranné operácie pomocou dronov a robotiky, skríning cestujúcich a uľahčovanie žiadostí o azyl (virtuálni asistenti a prekladateľské programy).

(232)      Spoločná správa Europolu, UNICRI a Trend Micro s názvom Malicious uses and abuses of Artificial Intelligence (Zlomyseľné používanie a zneužívanie umelej inteligencie) zverejnená 19. novembra (https://www.europol.europa.eu/publications-documents/malicious-uses-and-abuses-of-artificial-intelligence).

(233)      Závery Rady o  vnútornej bezpečnosti a európskom policajnom partnerstve (2020).

(234)      Závery Rady o  vnútornej bezpečnosti a európskom policajnom partnerstve (2020).

(235)      Oznámenie Európskej komisie, Program boja proti terorizmu pre EÚ: predvídanie, predchádzanie, ochrana a reakcia [COM(2020) 795 final]. Pozri aj spoločnú správu Europolu, UNICRI a Trend Micro, Malicious uses and abuses of Artificial Intelligence (Zlomyseľné používanie a zneužívanie umelej inteligencie), 2021.

(236)      V súlade s požiadavkou Rady bude toto centrum v prvom rade poskytovať mechanizmus koordinácie medzi IT systémami agentúr EÚ pôsobiacich v oblasti polície (Europol), pohraničnej stráže (Frontex) a vnútorných záležitostí (eu-LISA) a Komisiou. Riadiacej skupine bude predsedať zástupca členského štátu, ktorého vymenuje výbor COSI na obdobie troch rokov, a zástupca Európskej komisie (GR HOME). Cieľom centra je pomáhať zúčastneným subjektom pri výmene informácií a vedomostí, vytváraní spoločných projektov a šírení zistení a vyvinutých technologických riešení, ako sa uvádza v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu. Pozri aj: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-5757-2020-INIT/en/pdf .

(237)      Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o spoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracúvanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov a úlohu Europolu v oblasti výskumu a inovácií [COM(2020) 796 final], predložený Komisiou.

(238)      Návrh Komisie COM(2020) 796 final, odôvodnenie 38.

(239)      Európska komisia, oznámenie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 [COM(2021) 170 final].

(240)      Nadväzné opatrenia na dialóg „Migrácia 4.0: Digitálna transformácia riadenia migrácie“, ktorý sa začal počas nemeckého predsedníctva.

(241)      Táto iniciatíva umožní výskum, vývoj, testovanie, trénovanie a validáciu algoritmov systémov založených na umelej inteligencii pre orgány presadzovania práva a bezpečnostné orgány na základe rôznych druhov súborov údajov vrátane pseudoprevádzkových a anonymizovaných súborov údajov.

(242)      Toto opatrenie oznámila 17. decembra 2020 expertná skupina pre umelú inteligenciu v oblasti vnútorných záležitostí.

(243)      Základom tejto iniciatívy je správa Opportunities and challenges for the use of artificial intelligence in border control, migration and security (Príležitosti a výzvy využívania umelej inteligencie v oblasti kontroly hraníc, migrácie a bezpečnosti) (2020). Toto opatrenie oznámila Komisia 28. októbra 2020 na Fóre interoperability. Prvé overovanie koncepcie sa začalo 19. júla 2020 a skončilo v decembri 2020. V štúdii sa poukázalo na možné aplikácie umelej inteligencie, z ktorých niektoré budú skúšobne zrealizované v roku 2021 ako overovanie koncepcie.

(244)      Európska komisia, Feasibility study on a forecasting and early warning tool for migration based on artificial intelligence technology (Štúdia uskutočniteľnosti nástroja na predpovedanie a včasné varovanie migrácie na základe technológie umelej inteligencie), 2021.

(245)      Pozri Digitalizácia v prospech životného prostredia – závery Rady , 17. decembra 2020, oddiel o umelej inteligencii na zvýšenie ochrany životného prostredia; Good practice document on combatting environmental crime (Dokument o osvedčených postupoch boja proti trestným činom proti životnému prostrediu), apríl 2020, o existujúcich projektoch členských štátov; a právnu publikáciu CMS Artificial Intelligence in environmental monitoring (Umelá inteligencia pri monitorovaní životného prostredia), august 2019.

(246)       Vyhlásenie z Passau z 29. októbra 2020 o „inteligentnej dohode o mobilite: formovanie mobility budúcnosti pomocou digitalizácie – udržateľnej, bezpečnej, chránenej a efektívnej“. Vyhlásenie vypracovali členské štáty a Komisia a podpísalo ho 30 krajín EÚ a EZVO.

(247)      Európska komisia, oznámenie, Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti [COM(2020) 789 final].

(248)      V súčasnosti tento sektor nemá komplexný plán, ktorý by mu umožňoval v plnom rozsahu využiť potenciál umelej inteligencie (aj mimo problematiky údajov) a zvládnuť súvisiace výzvy v oblasti dopravy a logistiky.

(249)      Pozri oznámenie COM(2020) 789 final.

(250)      Eurocontrol: Fly AI Report - Demystifying and Accelerating AI in Aviation/ATM (Správa o umelej inteligencii v letectve – demystifikovanie a zrýchlenie umelej inteligencie v letectve/ATM), marec 2020.

(251)      Zhromaždené údaje obsahujú: údaje o bezpečnosti letov, údaje o leteckom dohľade (riadení letovej prevádzky), údaje o počasí a satelitné údaje určené na spoločné spracovanie a inteligentnú analýzu údajov na účely analýzy a zvýšenia bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a environmentálneho správania letectva a bezpečnej prevádzky.

(252)      Viac informácií o inovačných programoch sa nachádza na stránke výskumno-inovačného programu S2R . Konkrétne s umelou inteligenciou súvisia inovačné programy IP4 – riešenia IT pre atraktívne železničné služby (napr. projekt My-Trac), IP3 – infraštruktúra (napr. údržba infraštruktúry a robotiky v závislosti od podmienok), IP2 – riadenie dopravy (napr. využitie kapacít, automatická prevádzka vlaku).

(253)      Projekt, na ktorom sa zúčastňuje 13 krajín, zahŕňa definovanie, špecifikáciu, zavedenie a udržateľné prevádzkovanie koridorových služieb RIS.

(254)       Záverečná správa (2020).

(255)      V štúdii agentúry ENISA a Spoločného výskumného centra sa takisto zdôrazňuje význam kybernetickej bezpečnosti pri aktualizovaní technológií umelej inteligencie v autonómnych vozidlách a jej možné vplyvy na ochranu a bezpečnosť na cestách: ENISA, Spoločné výskumné centrum, Cybersecurity Challenges in the Uptake of Artificial Intelligence in Autonomous Driving (Výzvy súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou pri zavádzaní umelej inteligencie na autonómne riadenie vozidiel), 2021.

(256)      Nové pravidlá týkajúce sa automatizovaných vozidiel, kybernetickej bezpečnosti a aktualizácií softvéru vozidiel budú od 6. júla 2022 uplatniteľné ako súčasť právnych predpisov o typovom schvaľovaní vozidla a dohľade nad trhom.

(257)      Príklad komponentu reforiem a investícií – čistá, inteligentná a spravodlivá mestská mobilita.

(258)      Pozri napr. projekt CYBELE v rámci programu Horizont 2020, v ktorom sa na účel presného poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat navrhuje škálovateľná analýza veľkých dát, ako aj IoF 2020 , projekt urýchľovania internetu vecí v sektore agropotravinárstva.

(259)      Pozri napr. projekt GenTORE v rámci programu Horizont 2020, v ktorom sa navrhujú nástroje genómového manažmentu na optimalizáciu odolnosti a efektívnosti.

(260)      Pozri napr. projekt BACCHUS v rámci programu Horizont 2020, v ktorom sa navrhuje inteligentný robotický systém na automatizovaný zber úrody v poľnohospodárstve.

(261)      Pozri napr. projekt presného poľnohospodárstva ROMI v rámci programu Horizont 2020. Jeho účastníci pracujú na riešeniach, ktorými by sa o 25 % skrátil čas, ktorý poľnohospodári potrebujú na ničenie buriny na poliach.

(262)      Pozri napr. projekt PANTHEON v rámci programu Horizont 2020 o presnom poľnohospodárstve lieskových sadov.

(263)       Federating platforms: helping European agriculture to become more green, productive and competitive (Združovanie platforiem: ako pomôcť európskemu poľnohospodárstvu stať sa zelenším, produktívnejším a konkurencieschopnejším), september 2020.

(264)      Európska komisia, Sectoral Watch (2020), Technological trends of the agri-food industry (Technologické trendy v agropotravinárskom priemysle), september 2020.

(265)      Vyhlásenie A smart and sustainable digital future for European agriculture and rural areas (Inteligentná a udržateľná digitálna budúcnosť pre európske poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti), 2019; Pozri napr. aj EU Member States join forces on digitalisation for European agriculture and rural areas (Členské štáty EÚ spájajú sily na digitalizáciu európskeho poľnohospodárstva a vidieckych oblastí), apríl 2019.

(266)      Európska komisia, oznámenie s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 81 final].

(267)      Komisia v rámci programu Digitálna Európa plánuje podporovať zavádzanie technológií, procesov a noriem potrebných na sfunkčnenie takéhoto poľnohospodárskeho dátového priestoru obsahujúceho súkromné aj verejné údaje [Európska komisia, Európska dátová stratégia , COM(2020) 66 final].

(268)       Code of conduct on agricultural data sharing by contractual agreement (Kódex správania pri výmene údajov v poľnohospodárstve na základe zmluvnej dohody organizácií), COPA-COGECA a CEMA ( 2018).

(269)      Pozri zoznam kandidátov európskeho partnerstva v oblasti potravín, biohospodárstva, prírodných zdrojov, poľnohospodárstva a životného prostredia navrhnutý Európskou komisiou.

(270)      Európska komisia, príloha ku koordinovanému plánu v oblasti umelej inteligencie [COM(2018) 795 final] s. 1.

(271)      Informácie uvedené v oddieloch 2 a 3 tohto dodatku vychádzajú z údajov získaných od členských štátov. Oddiely 2 a 3 zahŕňajú všetky členské štáty, ktoré na žiadosť útvarov Komisie poskytli informácie.

(272)      Informácie uvedené v tabuľke vychádzajú z údajov od národných kontaktných miest alebo z verejných zdrojov zhromaždených v kontexte iniciatívy AI Watch . Okrem členských štátov EÚ táto tabuľka obsahuje aj Nórsko ako pridruženú krajinu. Tabuľka bola naposledy aktualizovaná 14. apríla 2021.

(273)      Fínsko svoju stratégiu pre umelú inteligenciu v rámci jej vykonávania v roku 2020 aktualizovalo, a to spustením národného programu pre umelú inteligenciu (AI 4.0) v novembri 2020. Program podporuje vývoj a zavádzanie umelej inteligencie a iných digitálnych technológií v podnikoch, najmä MSP s osobitným zameraním na priemysel. V aktualizácii sa nachádza zoznam konkrétnych politických opatrení a plán vykonávania na nadchádzajúce roky, ako aj vízia umelej inteligencie do roku 2025. Cyprus v nadväznosti na pravidelné preskúmanie svojej národnej stratégie pre umelú inteligenciu v júni 2020 vyhlásil verejné obstarávanie na vypracovanie akčného plánu, v ktorom budú uvedené podrobnosti o pokroku a vykonávaní národnej stratégie pre umelú inteligenciu. Nemecko prijalo aktualizáciu stratégie pre umelú inteligenciu v decembri 2020.

(274)      V pôvodnej stratégii pre umelú inteligenciu z roku 2018 boli vyčlenené 3 miliardy EUR na investície do umelej inteligencie; v aktualizovanej verzii sa táto suma zvýšila na 5 miliárd EUR do roku 2025.