EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 3. 2021
COM(2021) 142 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY
Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 3. 2021
COM(2021) 142 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY
Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa
Potrebujeme stratégiu, ktorá je inkluzívna pre všetky deti a ktorá podporuje deti v zraniteľných situáciách a potrebujeme stratégiu, ktorá presadzuje a podporuje naše právo participovať na rozhodnutiach, ktoré nás ovplyvňujú. Pretože žiadne rozhodnutie o deťoch by sa nemalo prijímať bez detí. Je načase, aby bola participácia detí normalizovaná.
(Závery detí, 13. európske fórum o právach dieťaťa, 2020).
Úvod
Práva detí sú ľudské práva. Každé dieťa, či už žije v Európe alebo inde vo svete, by malo mať rovnaké práva a možnosť žiť bez diskriminácie, obviňovania alebo zastrašovania akéhokoľvek druhu.
Je to sociálny, morálny a ľudský imperatív, o ktorý sa s dôverou opierajú deti – ktoré predstavujú takmer jednu pätinu obyvateľstva žijúceho v EÚ 1 a jednu tretinu celosvetovej populácie 2 –, ale aj širšia spoločnosť. Je to o vytvorení záruk, ktoré všetkým deťom umožnia využiť svoj potenciál a zohrávať vedúcu úlohu v spoločnosti, či už v boji za spravodlivosť alebo rovnosť, posilňovaní demokracie alebo pri súbežnom zavádzaní zelenej a digitálnej transformácie.
Preto sú ochrana a presadzovanie práv dieťaťa kľúčovým cieľom činností Európskej únie tak doma, ako aj v zahraničí 3 . Je zakotvený v Charte základných práv EÚ 4 , ktorá je zárukou toho, že pri vykonávaní práva Únie sú práva detí chránené. Tento cieľ preniká do všetkých oblastí politiky a tvorí súčasť hlavných priorít Európskej komisie, ako sú vymedzené v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej 5 .
Základným cieľom tejto stratégie je zabezpečiť čo najlepší život pre deti v Európskej únii a na celom svete. Prihliada sa v nej na práva a úlohu detí v našej spoločnosti. Deti nás nielenže inšpirujú k zvyšovaniu povedomia o ochrane prírody a zmene klímy, diskriminácii a nespravodlivosti, ale pri tejto činnosti zohrávajú aj poprednú úlohu. Sú práve tak občanmi a lídrami dneška, ako aj lídrami zajtrajška. Snahou tejto stratégie je uplatniť princíp našej spoločnej zodpovednosti, spojiť sily a zabezpečiť tak dodržiavanie, ochranu a uplatňovanie práv každého jedného dieťaťa a spoločne s deťmi vybudovať zdravšiu, odolnejšiu, spravodlivejšiu a rovnoprávnu spoločnosť pre všetkých.
Naše činnosti v tejto oblasti sa naďalej riadia Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa 6 , ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ. Po viac ako 30 rokoch od nadobudnutia jeho platnosti možno konštatovať, že sa dosiahol významný pokrok a že sa v čoraz väčšej miere uznáva skutočnosť, že aj deti majú svoj vlastný súbor práv.
V dohovore sa uznáva právo všetkých detí na čo najlepší štart do života, právo vyrastať v šťastnom a zdravom prostredí a právo rozvinúť v plnej miere svoj potenciál. To zahŕňa aj právo žiť na čistej a zdravej planéte, v prostredí poskytujúcom ochranu a starostlivosť, právo oddychovať, hrať sa a zúčastňovať sa na kultúrnych a umeleckých aktivitách a právo užívať si priaznivé životné prostredie a žiť v úcte k nemu. Potrebnú podporu treba poskytovať aj rodinám a komunitám, aby dokázali zabezpečiť blaho a rozvoj detí.
Nikdy predtým nemali deti naprieč EÚ také práva, príležitosti a pocit bezpečia ako dnes. Je to najmä zásluhou politických opatrení, právnych predpisov a financovania, ktoré sa EÚ podarilo v posledných desiatich rokoch implementovať, ako aj zásluhou spolupráce s členskými štátmi. Komisia predložila za posledné desaťročia dôležité iniciatívy zamerané na riešenie problematiky obchodovania s deťmi, sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, na riešenie problematiky nezvestných detí či na podporu justičných systémov zohľadňujúcich potreby detí. Vypracovali sme ustanovenia zohľadňujúce potreby detí, ktoré sme začlenili do azylovej a migračnej politiky a súvisiacich právnych predpisov. Zintenzívnili sme úsilie o zaistenie bezpečnejšieho internetu pre deti, ako aj v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Míľnikom z hľadiska práv detí na celom svete boli prepracované usmernenia EÚ z roku 2017 pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa spolu s početnými humanitárnymi a rozvojovými programami podporujúcimi právo na zdravie a vzdelanie. Vďaka týmto iniciatívam sa výrazne zlepšila kvalita života detí v EÚ, ako aj uplatňovanie ich práv v praxi.
Tento pokrok bolo ťažké vydobyť a nemal by sa považovať za samozrejmosť. Nastal čas, aby sme na toto úsilie nadviazali, aby sme sa zamerali tak na pretrvávajúce, ako aj na vznikajúce výzvy a aby sme vymedzili komplexnú stratégiu na ochranu a presadzovanie práv detí v dnešnom neustále sa meniacom svete.
Príliš veľa detí stále čelí vážnemu a pravidelnému porušovaniu svojich práv. Deti sú aj naďalej obeťami rôznych foriem násilia; sú vystavené sociálno-ekonomickému vylúčeniu a diskriminácii, najmä na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery a zdravotného postihnutia – či už seba samého alebo svojich rodičov. Obavy detí nie sú dostatočne vypočuté a ich názorom sa v záležitostiach, ktoré sú pre ne dôležité, často nevenuje náležitá pozornosť.
Pandémia COVID-19 existujúce výzvy a nerovnosti ešte viac prehĺbila a podnietila vznik nových. Deti boli vo zvýšenej miere vystavované domácemu násiliu, online zneužívaniu a vykorisťovaniu, kybernetickému šikanovaniu 7 a zvýšil sa aj objem materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí zdieľaného online 8 . V konaniach, či už napr. na účely udelenie azylu alebo zlúčenia rodiny, došlo k omeškaniu. Prechod na dištančné vzdelávanie neúmerne zasiahol do života veľmi malých detí, detí s osobitnými potrebami, detí žijúcich v chudobe, marginalizovaných komunitách, ako napr. rómskych detí, a vo vzdialených a vidieckych oblastiach, ktoré nemajú prístup k internetovému pripojeniu či potrebné IT vybavenie. Mnohé deti prišli o najvýživnejšie jedlo dňa a prístup k službám, ktoré školy poskytujú. Pandémia výrazne ovplyvnila aj duševné zdravie detí, čo sa prejavilo nárastom úzkosti, stresu a pocitu osamelosti. Mnohé sa nemohli zúčastňovať na športových, voľnočasových, umeleckých a kultúrnych aktivitách, ktoré sú nevyhnutné pre ich rozvoj a blaho.
EÚ potrebuje nový komplexný prístup, ktorý by odrážal nové skutočnosti a pretrvávajúce výzvy. Prijatím tejto prvej komplexnej stratégie v oblasti práv dieťaťa sa Komisia zaväzuje k tomu, že problematika detí a ich najlepšieho záujmu a pri vykonávaní jej vnútorných a vonkajších činností stane prvoradým hľadiskom, na ktoré bude v politikách EÚ v súlade so zásadou solidarity prihliadať. Cieľom tejto stratégie je spojiť všetky nové a existujúce legislatívne, politické a finančné nástroje EÚ do jedného komplexného rámca.
Navrhuje sa v nej súbor cielených opatrení v šiestich tematických oblastiach, pričom v každej z týchto oblastí sa vymedzujú priority pre činnosť EÚ v nadchádzajúcich rokoch. Tieto snahy budú podporované intenzívnejším začleňovaním problematiky práv detí do všetkých príslušných politík EÚ. V stratégii sa náležitým spôsobom prihliada na osobitné potreby určitých skupín detí vrátane tých, ktoré sa nachádzajú vo viacnásobne zraniteľnej situácii a čelia prelínajúcim sa formám diskriminácie.
Stratégia vychádza z predchádzajúceho oznámenia Komisie o právach dieťaťa 9 a z existujúceho právneho a politického rámca 10 . Prispieva aj k dosahovaniu cieľov Európskeho piliera sociálnych práv 11 . Opiera sa o Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho tri opčné protokoly a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím 12 a bude prispievať k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja 13 . Zároveň sa v nej odkazuje na normy Rady Európy na ochranu práv dieťaťa, ako aj na jej stratégiu o právach dieťaťa (2016 – 2021) 14 .
Stratégia vychádza z podstatných príspevkov Európskeho parlamentu 15 , členských štátov, organizácií na ochranu práv detí, iných zainteresovaných strán a jednotlivcov, ktoré boli počas prípravnej fázy zhromaždené okrem iného prostredníctvom otvorenej verejnej konzultácie 16 a európskeho fóra o právach dieťaťa z roku 2020 17 .
Táto stratégia bola vypracovaná pre deti a spolu s deťmi. Pri príprave tejto stratégie sa zohľadnili názory a návrhy viac ako 10 000 detí 18 . Deti boli zapojené aj do prípravy verzie vhodnej pre deti 19 . Pre EÚ to predstavuje začiatok novej kapitoly a dôležitý krok smerom k skutočnej participácií detí na jej rozhodovacích procesoch.
1.Participácia na politickom a demokratickom živote: EÚ, ktorá posilňuje postavenie detí, aby sa stali aktívnymi občanmi a členmi demokratických spoločností
„Ak nie my, kto potom?“ (chlapec, 16 rokov, 13. európske fórum o právach dieťaťa, 2020)
Obraz mladých ľudí lemujúcich ulice po celom svete a vyzývajúcich na prijatie opatrení v oblasti klímy či ako detských obhajcov ľudských práv 20 je dôkazom toho, že deti sú aktívnymi občanmi a aktérmi zmeny. Hoci vo väčšine členských štátov EÚ nemajú deti až do veku 18 rokov právo voliť, majú právo byť aktívnymi členmi demokratických spoločností a môžu pomáhať pri formovaní, vykonávaní a hodnotení politických priorít.
Existujú dobré príklady toho, ako možno na rôznych úrovniach štátnej správy a na úrovni verejných orgánov podporovať zmysluplnú participáciu detí, ktorá má reálny vplyv na proces rozhodovania vo verejnej sfére 21 . Na úrovni EÚ ide o iniciatívy Dialógy EÚ s mládežou 22 a Kútik na vzdelávanie 23 .
Napriek tomu sa príliš veľa detí domnieva, že na ich názory sa v rozhodovacom procese neprihliada v dostatočnej miere 24 . Je potrebné odstrániť stereotypy, ako aj predsudky o tom, že zabezpečenie participácie detí si vyžaduje veľké úsilie, je nákladné a náročné na zdroje a odborné znalosti. Predovšetkým rodové stereotypy obmedzujú ambície chlapcov a dievčat a bránia im v ich aktívnej participácii či životných voľbách. Hoci sa zdá, že väčšina detí si je svojich práv vedomá, len jedno zo štyroch sa domnieva, že ich práva sú v celej spoločnosti aj dodržiavané. 25 To nepriaznivým spôsobom ovplyvňuje participáciu detí v školách, športe, na kultúrnych a iných voľnočasových aktivitách, v justičných a migračných systémoch alebo v sektore zdravotnej starostlivosti, ako aj v rodinách.
Je preto potrebné, aby EÚ podporovala a zlepšovala inkluzívnu a systematickú participáciu detí na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Tento proces bude prebiehať prostredníctvom novej platformy EÚ pre participáciu detí, ktorá bude vytvorená v partnerstve s Európskym parlamentom a organizáciami na ochranu práv detí a ktorej cieľom bude zabezpečiť lepšie zapojenie detí do rozhodovacieho procesu. Konferencia o budúcnosti Európy je tiež vynikajúcou príležitosťou na to, aby sa participácia detí uplatnila v praxi.
Komisia bude zároveň pomáhať deťom, odborníkom pracujúcim s deťmi a pre deti, médiám, verejnosti, politikom a tvorcom politiky pri zvyšovaní povedomia o právach detí a zabezpečovaní práva dieťaťa byť vypočuté. Podporovať bude aj zmysluplnú a inkluzívnu participáciu detí na procese tvorby politiky európskych inštitúcií a agentúr EÚ, pričom v relevantných prípadoch bude na to využívať najmä konzultácie osobitne zamerané na deti.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-v súčinnosti s Európskym parlamentom a organizáciami na ochranu práv detí vytvoriť platformu EÚ pre participáciu detí s cieľom prepojiť mechanizmy participácie detí, ktoré existujú na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, a zapojiť deti do rozhodovacích procesov na úrovni EÚ;
-vytvoriť pre deti priestor, ktorý im umožní aktívne participovať na Európskom klimatickom pakte prostredníctvom prísľubov alebo ako ambasádori paktu. Prostredníctvom zapájania škôl do procesu vzdelávania v oblasti udržateľnej klímy, energie a životného prostredia sa deti budú môcť pomocou Koalície pre vzdelávanie v oblasti klímy stať aktívnymi aktérmi zmeny pri vykonávaní klimatického paktu a Európskej zelenej dohody 26 ;
-vypracovať a presadzovať dostupné a digitálne inkluzívne verzie a formáty Charty základných práv a ďalších kľúčových nástrojov EÚ, ktoré sú vhodné pre deti;
-vypracovať a presadzovať usmernenia o používaní jazyka vhodného pre deti v dokumentoch a na podujatiach zainteresovaných strán či na stretnutiach s detskými účastníkmi;
-zapojiť deti do fóra o základných právach organizovaného Agentúrou EÚ pre základné práva (ďalej len „FRA“) a do Konferencie o budúcnosti Európy;
-viesť o príslušných budúcich iniciatívach konzultácie osobitne zamerané na deti;
-prehlbovať odborné znalosti a praktické skúsenosti zamestnancov Komisie a agentúr EÚ v oblasti participácie detí, a to aj pokiaľ ide o politiku ochrany detí.
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby:
-vytvorili, zlepšili a poskytovali primerané zdroje pre nové a existujúce mechanizmy participácie detí na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, a to aj prostredníctvom nástroja Rady Európy na hodnotenie participácie detí 27 ;
-prostredníctvom informačných kampaní a odbornej prípravy zvyšovali povedomie a znalosti o právach dieťaťa, a to aj v prípade odborníkov pracujúcich s deťmi a pre deti;
-kládli väčší dôraz na problematiku občianstva, rovnosti a participácie na demokratických procesoch v učebných osnovách na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;
-podporovali školy v ich úsilí o zapojenie žiakov do každodenného života a rozhodovania školy.
2.Sociálno-ekonomická inklúzia, zdravie a vzdelávanie: EÚ, ktorá bojuje proti chudobe detí a presadzuje inkluzívne spoločnosti a systémy zdravotnej starostlivosti a vzdelávania zohľadňujúce potreby detí.
„Myslím, že niekedy mám strach. Chcela by som sa porozprávať so psychológom, aby mi poradil, ako sa s tým vysporiadať“. (dieťa, Grécko)
„Škola vám umožňuje otvoriť sa svetu a hovoriť s ľuďmi. Škola je život.“ (dieťa žiadajúce o azyl, Francúzsko)
Každé dieťa má od svojho najskoršieho štádia života právo na primeranú životnú úroveň a rovnaké príležitosti. Posilňovanie sociálno-ekonomickej inklúzie detí má zásadný význam pri riešení problematiky prenášania chudoby a znevýhodnenia z jednej generácie na druhú. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu sociálna ochrana a podpora rodín.
Každé dieťa má právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a kvality vzdelávania, a to bez ohľadu na svoj pôvod a miesto, kde žije. Avšak u detí ohrozovaných chudobou a sociálnym vylúčením existuje väčšia pravdepodobnosť, že budú mať ťažkosti pri získavaní prístupu k základným službám, najmä ak žijú vo vidieckych, vzdialených a znevýhodnených oblastiach.
Európsky pilier sociálnych práv 28 a odporúčanie Komisie z roku 2013 s názvom „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“ 29 zostávajú dôležitými nástrojmi na znižovanie chudoby detí a zlepšovanie kvality ich života. Pri podpore týchto politických cieľov zohrávajú rovnako dôležitú úlohu aj finančné nástroje EÚ. V rokoch 2021 až 2027 budú musieť členské štáty, v ktorých počet detí ohrozovaných chudobou alebo sociálnym vylúčením prevyšuje priemer EÚ (v rokoch 2017 – 2019), vyčleniť z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) 5 % na boj proti chudobe detí, a sumy v primeranej výške by mali prideliť aj ostatné členské štáty. Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) bude prispievať na investície do infraštruktúry, vybavenia a prístupu k bežným a kvalitným službám a osobitne sa bude pritom zameriavať na najchudobnejšie regióny Únie, v ktorých sú verejné služby spravidla menej rozvinuté. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti umožní dosiahnuť rýchle a inkluzívne oživenie po pandémii COVID-19, a to okrem iného podporovaním politík zameraných na deti a mládež a posilňovaním hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.
2.1Boj proti chudobe detí a podporovanie rovnakých príležitostí
Napriek tomu, že v posledných rokoch došlo k určitému poklesu, v roku 2019 bolo v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 22,2 % detí. Riziko chudoby u detí vychovávaných osamelým rodičom alebo v rodinách s tromi alebo viacerými deťmi, žijúcich vo vidieckych alebo najvzdialenejších oblastiach EÚ, resp. u detí s migrantským alebo rómskym pôvodom je v závislosti od členského štátu až trikrát vyššie než u iných detí 30 . Chudobou alebo sociálnym vylúčením bola ohrozená približne polovica detí, ktorých rodičia dosiahli len nízku úroveň vzdelania, zatiaľ čo u detí, ktorých rodičia dosiahli vysokú úroveň vzdelania, to bolo len 10 %. U detí z rodín s nízkymi príjmami existuje najväčšie riziko závažnej deprivácie v oblasti bývania alebo preľudnenia domácností a tieto deti sú viac vystavené riziku bezdomovectva.
To vedie k výraznej nerovnosti príležitostí, ktorá naďalej predstavuje problém aj pre deti v krajinách s nízkou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia 31 . U detí zo znevýhodneného prostredia existuje menšia pravdepodobnosť, že budú dosahovať dobré výsledky v škole, tešiť sa dobrému zdraviu a neskôr v živote naplno využívajú svoj potenciál ako u ich rovesníkov, ktorí vyrastajú v lepších podmienkach.
Všetky deti, vrátane detí so zdravotným postihnutím a zo znevýhodnených skupín, majú rovnaké právo žiť so svojimi rodinami a v komunite. Integrované systémy ochrany detí vrátane účinnej prevencie, včasnej intervencie a podpory rodiny by mali pre deti, ktoré nie sú zverené do osobnej starostlivosti rodičov, resp. u ktorých existuje riziko, že budú z osobnej starostlivosti rodičov odňaté, vytvárať nevyhnutné predpoklady na to, aby nedochádzalo k rozdeleniu rodiny. Chudoba by nikdy nemala byť jediným dôvodom na to, aby bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Je potrebné zabezpečiť prechod ku kvalitnej komunitnej a rodinnej starostlivosti, ako aj podporu deťom, ktoré vzhľadom na svoj vek už nemajú na starostlivosť nárok.
V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 32 stanovila Komisia ambiciózny cieľ, ktorým je znížiť v EÚ do roku 2030 počet ľudí ohrozovaných chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov, z čoho by malo byť aspoň 5 miliónov detí. Jedným z hlavných výstupov tohto akčného plánu je návrh Komisie na odporúčanie Rady o vytvorení európskej záruky pre deti 33 , ktorý túto stratégiu dopĺňa a ktorý vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení pre deti ohrozované chudobou alebo sociálnym vylúčením. V návrhu sa členským štátom odporúča, aby pre deti v núdzi zaručili prístup ku kvalitným kľúčovým službám: vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávanie (vrátane školských činností), zdravotná starostlivosť, výživa a bývanie.
Spôsob, akým členské štáty riešia problematiku chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí monitoruje Komisia počas procesu európskeho semestra, a v prípade potreby navrhuje pre jednotlivé krajiny príslušné odporúčania. V posilnenej záruke pre mladých ľudí 34 sa počíta s tým, že všetci mladí ľudia vo veku od 15 rokov dostanú ponuku zamestnania, vzdelávania, stáže alebo učňovskej prípravy, a to do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia formálneho vzdelávania.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-vytvoriť európsku záruku pre deti;
-zabezpečiť komplementárnosť s európskou stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím 35 s cieľom reagovať na potreby detí so zdravotným postihnutím a zabezpečiť lepší prístup k bežným službám a nezávislému životu.
|
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby: -urýchlene prijali v Rade návrh Komisie na odporúčanie Rady o vytvorení európskej záruky pre deti a vykonávali jeho ustanovenia; -vykonávali posilnenú záruku pre mladých ľudí a podporovali zapájanie sa mladých ľudí do služieb súvisiacich so zárukou pre mladých ľudí. |
2.2Zabezpečenie práva na zdravotnú starostlivosť pre všetky deti
Očkovanie je hlavným nástrojom na predchádzanie závažným, nákazlivým a niekedy až smrteľným chorobám a predstavuje základný prvok starostlivosti o deti. Vďaka rozsiahlemu očkovaniu došlo k eradikácií kiahní a z Európy vymizla detská obrna. Stále sa však vyskytujú ohniská chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a to z dôvodu nedostatočnej zaočkovanosti. Kontinuitu programov očkovania detí v Európe ohrozila aj pandémia COVID-19. Európska komisia a členské štáty EÚ majú spoločné ciele, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám, zvyšovanie dôvery v očkovacie látky a zabezpečenie spravodlivého prístupu k očkovacím látkam pre všetkých.
V roku 2020 bola viac ako 15 500 deťom a dospievajúcim v EÚ diagnostikovaná rakovina, ktorá pripravila o život vyše 2 000 mladých pacientov. Rakovina je u detí starších ako jeden rok hlavnou príčinou úmrtí v dôsledku ochorenia. Až 30 % detí postihnutých rakovinou trpí vážnymi dlhodobými následkami a počet detí, ktoré toto ochorenie prežili, neustále rastie.
Osvojenie si zdravého a aktívneho životného štýlu v mladom veku je jedným zo spôsobov, ako znížiť riziko rakoviny neskôr v živote. Európsky plán na boj proti rakovine 36 posilňuje včasné preventívne opatrenia a zavádza nové iniciatívy v oblasti rakoviny u detí, ktorých cieľom je pomôcť mladým pacientom zotaviť sa z tohto ochorenia a zabezpečiť im optimálnu kvalitu života. Deti trpiace rakovinou majú často k dispozícii len obmedzený počet validovaných liečebných postupov. Cieľom revidovaného nariadenia o liekoch pre deti, ktoré je hlavnou iniciatívou Farmaceutickej stratégie pre EÚ 37 , je podporiť cielené lieky pre deti, a to aj v oblasti pediatrickej onkológie.
Detstvo je kľúčovým štádiom života, ktoré predurčuje budúce fyzické a duševné zdravie. U detí sú však rozšírené duševné problémy, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch dôsledkom izolácie, výchovno-vzdelávacieho prostredia, nedostatočnej sociálnej inklúzie, chudoby či nadmerného využívania digitálnych nástrojov. Až 20 % detí na celom svete trpí duševnými problémami, ktoré – ak sa neliečia – závažným spôsobom ovplyvňujú ich vývoj, dosiahnutý stupeň vzdelania a schopnosť viesť uspokojivý život. Škola sa považuje za jeden zo základných faktorov, ktoré podmieňujú duševné zdravie detí 38 . Problematike duševného zdravia a pohody vo vzdelávaní sa bude venovať aj európsky vzdelávací priestor 39 . Pozitívny vplyv na duševné zdravie detí 40 môže mať účasť na kultúrnych podujatiach, čas strávený v prírode a fyzická aktivita, ktoré prispievajú k vybudovaniu sebaúcty, sebaakceptácie, sebadôvery a sebahodnoty.
Migrujúce deti často trpia duševnými problémami, ktoré pramenia zo skúsenosti v krajine pôvodu či na migračnej trase, alebo z neistoty či ponižujúceho zaobchádzania v krajine príchodu. Sieť expertov na problematiku zraniteľnosti pôsobiaca v rámci Európskeho podporného úradu pre azyl sa momentálne okrem iného zameriava aj na duševné zdravie žiadateľov o azyl. Niektoré iné skupiny detí, ako napr. deti so zdravotným postihnutím či LGBTIQ deti môžu mať v súvislosti s duševným a fyzickým zdravím osobitné potreby, ktoré je potrebné riešiť primeraným spôsobom.
Zdravá strava spolu s pravidelnou fyzickou aktivitou má pre komplexný fyzický a duševný vývoj dieťaťa kľúčový význam. Ešte aj v dnešnej dobe existujú v EÚ deti, najmä deti Rómov a Travellerov 41 , ktoré trpia hladom, čo zvyšuje ich náchylnosť na choroby a bráni riadnemu vývoju ich mozgu. Podobným problémom čelia aj deti bez domova a migrujúce deti zdržiavajúce sa v preplnených alebo nevyhovujúcich prijímacích zariadeniach.
Na druhej strane ľahšia prístupnosť a cenová dostupnosť ultraspracovaných nezdravých potravín v posledných 30 až 40 rokoch spôsobila prudký nárast nadváhy a obezity. Každé tretie dieťa v EÚ vo veku 6 – 9 rokov trpí nadváhou alebo obezitou. To môže následne viesť k zvýšenému riziku cukrovky, rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení či predčasných úmrtí. K opatreniam, ktoré Komisia v tejto súvislosti prijala, patrí program na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách 42 a akčný plán EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020 43 , pri ktorých sa bude priebežne hodnotiť plnenie úloh.
Komisia vo svojej stratégii „z farmy na stôl“ 44 apeluje na potravinársky priemysel a maloobchodný sektor, aby zvýšili prístupnosť a cenovú dostupnosť zdravých a udržateľných potravín. V tejto súvislosti Komisia navrhne, aby sa na prednej strane obalu harmonizovaným spôsobom povinne označovali výživové hodnoty výrobku, ktoré spotrebiteľom uľahčia informovane sa rozhodnúť o zdravých potravinách, a stanoví profily nutričného zloženia s cieľom obmedziť propagáciu (prostredníctvom výživových alebo zdravotných tvrdení) potravín s vysokým obsahom tuku, cukrov a soli. V rámci kampane „HealthyLifestyle4All“ sa bude propagovať zdravý životný štýl pre všetkých naprieč generáciami a sociálnymi skupinami, najmä však pre deti.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-zintenzívniť vykonávanie odporúčania Rady o posilnenej spolupráci v EÚ v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním 45 ;
-prostredníctvom portálu s najlepšími postupmi a platformy 46 pre zdravotnú politiku poskytovať informácie o riešení problematiky duševného zdravia detí a zabezpečovať výmenu najlepších postupov;
-vykonať revíziu právneho rámca programu EÚ pre školy tak, aby sa ťažiskovo zameriaval na zdravé a udržateľné potraviny;
-v rámci jednotnej akcie na vykonávanie validovaných najlepších postupov v oblasti výživy vypracovať najlepšie postupy a dobrovoľný kódex správania s cieľom obmedziť online marketing výrobkov s vysokým obsahom cukru, tuku a soli osobitne zameraný na deti.
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby:
-určili deti za prioritnú cieľovú skupinu vo svojich vnútroštátnych stratégiách duševného zdravia;
-vybudovali siete, ktoré budú spájať rodiny, školy, mládež a iné zainteresované strany a inštitúcie pôsobiace v oblasti duševného zdravia detí.
2.3Budovanie inkluzívneho a kvalitného vzdelávania
Všetky deti majú právo rozvíjať svoje kľúčové kompetencie a talent už od svojho raného detstva a v priebehu školského vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj v prostredí neformálneho vzdelávania. Prístup k inkluzívnemu, nesegregovanému a kvalitnému vzdelávaniu by mal byť zaručený okrem iného nediskriminačným zaobchádzaním bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, štátnu príslušnosť, pobytový status, pohlavie a sexuálnu orientáciu.
Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve majú mimoriadne priaznivý vplyv na kognitívny a sociálny vývoj detí, ako aj na vývoj ich jazykových schopností. Referenčné hodnoty ET2020 47 a barcelonské ciele 48 týkajúce sa účasti detí na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve sa na úrovni EÚ podarilo splniť, hoci medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely.
Do systému vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve je zapojený oveľa menší počet detí so zdravotným postihnutím a detí zo znevýhodneného prostredia, detí s migrantským pôvodom či rómskych detí, a to ja napriek tomu, že práve tieto deti by mali z takejto účasti najväčší prospech. Hoci majú krajiny k dispozícii cielené opatrenia, ktoré majú deťom žijúcim v chudobe uľahčiť prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, len veľmi málo krajín sa pri podporných opatreniach zameriava na deti s migrantským pôvodom či deti z regionálnych alebo etnických menšín 49 . To predstavuje veľký problém najmä pre deti s migrantským pôvodom, pre ktoré je prístup k takémuto vzdelávaniu a starostlivosti prínosom najmä z hľadiska rozvoja ich jazykových schopností. Komisia navrhne revíziu barcelonských cieľov v snahe podporiť medzi členskými štátmi ďalšiu konvergenciu účasti na systéme vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve 50 .
Vytváranie inkluzívneho školského vzdelávania znamená vytváranie zmysluplných učebných skúseností v rozličných prostrediach. Komisia predloží v tomto zmysle návrhy, ktorých cieľom bude podporovať online a dištančné učenie sa v systéme primárneho a sekundárneho vzdelávania a podporiť tak flexibilnejšie a inkluzívnejšie vzdelávanie prostredníctvom kombinácie rozličných vzdelávacích prostredí (v priestoroch školy a dištančne) a nástrojov (digitálnych vrátane online a nedigitálnych) pri zohľadnení osobitných potrieb znevýhodnených skupín a komunít.
Napriek istému pokroku, ktorý bol v nedávnom období zaznamenaný, možno konštatovať, že k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky stále dochádza u približne 10 % mladých ľudí v Európe (a u viac ako 60 % rómskej mládeže) a že iba 83 % z nich ukončilo vyššie sekundárne vzdelávanie (len 28 % medzi Rómami). Z rómskych detí, ktoré navštevujú základnú školu, sa 44 % nachádza v segregovaných školách, čo zhoršuje ich vyhliadky na úspech na ďalších stupňoch vzdelávania. 51 Deti so zdravotným postihnutím ukončujú školskú dochádzku predčasne a menej študentov so zdravotným postihnutím dosahuje vysokoškolské vzdelanie (rozdiel 14,4 percentuálneho bodu). Pretrváva aj rozdiel medzi pohlaviami, keďže školskú dochádzku predčasne ukončí viac chlapcov ako dievčat. Okrem toho z výsledkov Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) 52 vyplýva, že každý piaty mladý Európan nemá dostatočné zručnosti v oblasti čítania, matematiky alebo prírodných vied. V snahe reagovať na tento trend a podporovať ukončenie vyššieho sekundárneho vzdelávania u všetkých študentov predloží Komisia odporúčanie o ceste k úspechu v škole, v ktorom sa zameria na znevýhodnených žiakov.
Odborné vzdelávanie a príprava môže pomôcť študentom získať vyváženú kombináciu odborných zručností a kľúčových kompetencií, ktoré im umožnia prosperovať na vyvíjajúcom sa trhu práce a v spoločnosti, a zároveň môže podporovať inkluzívnosť a rovnosť príležitostí.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-podporovať členské štáty pri vykonávaní odporúčania Rady z roku 2020 týkajúceho sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť;
-presadzovať súbor nástrojov pre inklúziu do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve 53 .
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby:
-pracovali na dosahovaní cieľov navrhnutých v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru;
-v úzkej spolupráci s Európskou komisiou pokračovali v plnom vykonávaní všetkých relevantných opatrení, ktoré boli v akčnom pláne pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 54 odporučené pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy.
3.Boj proti násiliu páchanému na deťoch a zabezpečenie ochrany detí: EÚ, ktorá pomáhať deťom vyrastať bez násilia
„To, že žijeme v ústave, o nás nehovorí vôbec nič, len to, že sme si v našom živote už niečím prešli.“ (dieťa, Slovinsko)
„Želám si, aby bolo v mojej rodine menej hádok a napätia.“ (dieťa, Grécko)
Násilie páchané na deťoch vo všetkých jeho možných formách je rozšíreným javom. Deti môžu byť obeťami, svedkami, ale aj páchateľmi násilia – a to doma, v škole, pri voľnočasových a rekreačných aktivitách, v justičnom systéme či v online alebo offline prostredí.
Odhaduje sa, že každý rok je nejakej forme násilia vystavená polovica všetkých detí na svete. Takmer tri štvrtiny celosvetovej populácie detí vo veku 2 až 4 roky je pravidelne vystavovaná fyzickým trestom a/alebo psychickému násiliu zo strany rodičov a opatrovateľov 55 . V Európe sa každé piate dieťa stáva obeťou nejakej formy sexuálneho násilia 56 , pričom deti predstavujú takmer jednu štvrtinu obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ – väčšinou ide o dievčatá, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania 57 . Viac ako 200 miliónov žien a dievčat na celom svete na vlastnej koži zažilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov 58 , z čoho 600 000 v EÚ 59 . Presne 62 % intersexuálnych osôb 60 , ktoré boli podrobené operácii, uviedlo, že ani ony, ani ich rodičia nedali plne informovaný súhlas na lekárske ošetrenie alebo zákrok na úpravu ich pohlavných znakov 61 .
Počas pandémie Covid-19 došlo k nárastu určitých foriem násilia, napr. domáceho násilia, a novým okolnostiam sa musia prispôsobiť aj mechanizmy na podávanie sťažností a oznamovanie. Je potrebné zlepšiť kapacitu detských liniek pomoci (116 111) a núdzových liniek pre nezvestné deti (116 000), ako aj prístup k nim.
Vystavenie dieťaťa násiliu závažným spôsobom zasahuje do jeho fyzického, psychického a emocionálneho vývoja. Môže mať vplyv na jeho schopnosť chodiť do školy, schopnosť sociálnej interakcie či schopnosť prosperovať. Môže vyústiť do duševných problémov, chronických chorôb, sklonom k sebapoškodzovaniu alebo dokonca k samovražde. Obzvlášť zasiahnuté môžu byť deti v zraniteľných situáciách.
Násilie v školách a medzi rovesníkmi je bežné. Podľa výsledkov štúdie PISA za rok 2018 až 23 % študentov uviedlo, že sú aspoň niekoľkokrát za mesiac predmetom šikanovania v škole (fyzického, verbálneho alebo relačného). Z nedávneho prieskumu Agentúry pre základné práva zameraného na LGBTI osoby vyplýva, že 51 % respondentov vo veku 15 až 17 rokov má skúsenosť s obťažovaním v škole.
V roku 2019 predstavovali deti 12 % (resp. 33 miliónov) z počtu medzinárodných migrantov na celom svete. Migrujúce deti vrátane utečeneckých detí sú veľmi často vystavené riziku zneužívania a pred svojim príchodom na územie EÚ a/alebo po ňom boli konfrontované s extrémnymi formami násilia – vojnou, násilným konfliktom, vykorisťovaním, obchodovaním s ľuďmi, psychickým a sexuálnym zneužívaním 62 . Deti sa môžu stratiť alebo môžu byť oddelené od svojich rodín. Riziká sa zvyšujú, ak deti cestujú bez sprievodu, alebo ak sú nútené využívať preplnené zariadenia spoločne s cudzími dospelými osobami. Táto mimoriadna zraniteľnosť, ktorej sú deti v kontexte migrácie alebo v dôsledku svojho migračného pôvodu vystavené, si vyžaduje dodatočnú a cielenú ochranu a podporu. To platí aj pre deti mimo EÚ. Príkladom je takmer 30 000 detí, vrátane detí zahraničných bojovníkov, ktoré podľa odhadov žijú v tábore al-Húl v Sýrii a ktoré trpia traumou v dôsledku konfliktov a zúfalých životných podmienok 63 .
Komisia bude apelovať na členské štáty, aby bojovali proti násiliu páchanému na deťoch, vrátane rodovo podmieneného násilia, a v tejto činnosti ich bude podporovať. V rámci tohto úsilia bude Komisia i naďalej poskytovať členským štátom podporu pri vykonávaní opatrení stanovených v oznámení o ochrane migrujúcich detí z roku 2017 64 a toto vykonávanie bude monitorovať.
Komisia bude zároveň v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami pracovať na zvyšovaní povedomia o všetkých formách násilia v snahe zabezpečiť účinnú prevenciu, ochranu a podporu zohľadňujúcu potreby detí, ktoré sa stali obeťami a svedkami násilia. Projekty zamerané na ochranu detí sa budú i naďalej financovať z programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty 65 .
Komisia bude hľadať spôsoby, ako vyriešiť problém, že na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ chýbajú porovnateľné údaje o násilí páchanom na deťoch rozčlenené podľa veku a pohlavia, pričom sa bude v prípade potreby opierať aj o odborné skúsenosti Agentúry pre základné práva.
Táto stratégia bude dopĺňať a v prípade potreby posilňovať opatrenia stanovené v novej stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj v stratégii EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí 66 . V tejto súvislosti Komisia posudzuje možnosť vytvoriť európske centrum prevencie sexuálneho zneužívania detí a boja proti nemu, ktoré by malo spolupracovať s podnikmi a orgánmi presadzovania práva s cieľom identifikovať obete a postaviť páchateľov pred súd.
Presadzovanie integrovaných systémov ochrany detí je logicky spojené s prevenciou s ochranou pred násilím. Všetky príslušné orgány a útvary by mali spolupracovať pri ochrane a podpore detí, pričom by mali postaviť dieťa do centra svojej pozornosti a konať v jeho najlepšom záujme. Komisia bude naďalej podporovať vytváranie domovov pre deti (Barnahus 67 ) v EÚ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať preventívnym opatreniam vrátane podpory rodín.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-predložiť legislatívny návrh v oblasti boja proti rodovo podmienenému násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a súčasne podporovať ukončenie procesu pristúpenia EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu a o boji proti nemu;
-predložiť odporúčanie týkajúce sa predchádzania škodlivým praktikám voči ženám a dievčatám vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
-predstaviť iniciatívu zameranú na vytvorenie a posilňovanie integrovaných systémov ochrany detí, ktoré všetkým príslušným orgánom a útvarom umožnia nadviazať lepšiu spoluprácu v systéme, v ktorom je dieťa postavené do centra pozornosti;
-podporovať výmenu osvedčených postupov na ukončenie chirurgických a liečebných zákrokov, ktoré nie sú životne dôležité, vykonávaných na intersexuálnych deťoch a dospievajúcich z dôvodu, aby zodpovedali bežnému vymedzeniu mužského alebo ženského pohlavia, a to bez toho, aby oni sami alebo ich rodičia dali na to plne informovaný súhlas (mrzačenie pohlavných orgánov intersexuánych osôb).
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby:
-zvyšovali povedomie a investovali do budovania kapacít a opatrení v súvislosti s i) účinnejším predchádzaním násiliu, ii) ochranou a obetí a svedkov vrátane nevyhnutných záruk pre podozrivé alebo obvinené deti;
-poskytovali primeranú podporu deťom v osobitne zraniteľnej situácií, ktoré sú vystavované násiliu, ako aj obetiam násilia páchaného v školách;
-prijali právne predpisy zakazujúce telesné tresty v akomkoľvek prostredí, ak ešte nie sú k dispozícii, a pracovali na ich eliminácii;
-zlepšili fungovanie systémov na ochranu detí na vnútroštátnej úrovni, a najmä aby
üzriadili (ak ešte nie sú k dispozícii) a zlepšili detskú linku pomoci (116 111) a núdzovú linku pre nezvestné deti (116 000) 68 , a to aj prostredníctvom financovania a budovania kapacít;
üpresadzovali vnútroštátne stratégie a programy na urýchlenie procesu deinštitucionalizácie a prechodu ku kvalitnej rodinnej a komunitnej starostlivosti s primeraným dôrazom na prípravu detí (vrátane migrujúcich detí bez sprievodu) na zánik starostlivosti.
4.Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí: EÚ, v ktorej justičný systém rešpektuje práva a potreby detí
„[Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí je...] dieťa obklopené systémom, v ktorom je chránené/vypočuté/v bezpečí“. (dievča, 17 rokov, Rumunsko)
Deti môžu byť obeťami a svedkami trestného činu, môžu byť podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu alebo môžu byť účastníkmi súdneho konania – v rámci občianskeho, trestného alebo správneho súdnictva. Vo všetkých prípadoch by sa deti mali cítiť pohodlne a bezpečne, aby mohli účinne participovať a byť vypočuté. Súdne konania musia byť prispôsobené ich veku a potrebám, musia rešpektovať všetky ich práva 69 a v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa. Hoci EÚ prijala v tejto oblasti už významné opatrenia a normy boli stanovené v rámci Rady Európy 70 , vnútroštátne justičné systémy musia byť lepšie vybavené, aby boli schopné uspokojovať potreby detí a rešpektovať ich práva. Odborníkom niekedy chýba potrebná odborná príprava, aby sa vedeli zapájať do interakcie s deťmi spôsobom primeraným veku, a to aj pri komunikácii o výsledkoch konania, a rešpektovať pritom najlepší záujem dieťaťa. Právo dieťaťa na vypočutie sa nie vždy dodržiava a nie sú vždy zavedené mechanizmy na zabránenie viacnásobným vypočutiam dieťaťa alebo zhromažďovaniu dôkazov 71 .
Deti čelia ťažkostiam pri prístupe k spravodlivosti a pri získavaní účinných prostriedkov nápravy v prípade porušenia ich práv, a to aj na európskej a medzinárodnej úrovni. Zraniteľné deti sú často vystavené viacnásobným a prelínajúcim sa formám diskriminácie. Deti so zdravotným postihnutím majú ťažkosti v dôsledku zníženej prístupnosti justičných systémov a súdnych konaní a chýbajú im dostupné informácie o právach a prostriedkoch nápravy. Mal by sa zlepšiť zber údajov o deťoch zúčastňujúcich sa na súdnych konaniach, a to aj v kontexte špecializovaných súdov.
Výzvy súvisiace s deťmi a súdnictvom prehĺbila pandémia COVID-19. Niektoré súdne konania sa zastavili alebo sa oneskorili; ovplyvnené bolo právo navštíviť rodinných príslušníkov vo väzení.
Deti prichádzajú do kontaktu so systémom občianskeho súdnictva po rozchode alebo rozvode svojich rodičov; alebo keď sú osvojené alebo zverené do starostlivosti. Rodinné právo hmotné patrí do vnútroštátnej právomoci. V cezhraničných prípadoch sa ochrana práv detí a ich prístup k spravodlivosti zabezpečujú najmä nariadením Brusel IIa (s prepracovaným znením z roku 2019) alebo nariadením o vyživovacej povinnosti, ako aj užšou justičnou spoluprácou. Hoci by sa malo zabrániť zbytočnému rozdeleniu rodiny, každé rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do starostlivosti by malo zabezpečiť dodržiavanie práv dieťaťa 72 . Ak súdy alebo vnútroštátne orgány vedia o úzkej väzbe dieťaťa na iný členský štát, mali by sa čo najskôr zvážiť vhodné opatrenia na zabezpečenie týchto práv.
Komisia v roku 2022 zaktualizuje praktickú príručku na uplatňovanie nariadenia Brusel IIa (prepracované znenie). Osobitné výzvy vznikajú v cezhraničných situáciách, a to aj v prípade rodín s rozvedenými alebo odlúčenými rodičmi a v prípade dúhových rodín.
Jednu tretinu z celkového počtu žiadostí o azyl v roku 2020 podali deti 73 . Pri všetkých opatreniach alebo rozhodnutiach týkajúcich sa migrujúcich detí sa musí v prvom rade zohľadniť zásada najlepšieho záujmu dieťaťa. Napriek pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol, a to aj v súvislosti s vykonávaním oznámenia o ochrane migrujúcich detí z roku 2017, deťom stále nie sú vždy poskytnuté informácie o konaniach primerane ich veku, ani účinné usmernenia a podpora počas konaní o azyle alebo návrate. V pakte o migrácii a azyle sa zdôraznila potreba vykonávať a posilňovať záruky a normy ochrany migrujúcich detí stanovené v právnych predpisoch EÚ. Nové pravidlá po ich prijatí urýchlia vymenovanie zástupcov detí bez sprievodu a zabezpečia zdroje na podporu ich osobitných potrieb, a to aj pokiaľ ide o ich dospievanie a prechod k nezávislému životu. Deťom sa počas celého konania vždy poskytne primerané ubytovanie a pomoc vrátane právnej pomoci. Nové pravidlá takisto posilnia solidaritu medzi členskými štátmi pri zabezpečovaní úplnej ochrany detí bez sprievodu.
Dokonca aj dnes možno nájsť v Európe deti, ktoré sú bez štátnej príslušnosti buď od narodenia alebo často z dôvodu migrácie. Absencia štátnej príslušnosti sťažuje prístup k niektorým základným službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a môže viesť k situáciám násilia a vykorisťovania.
V prípade detských obetí trestných činov často dochádza k závažnému nedostatočnému oznamovaniu prípadov v dôsledku veku obete, nedostatočnej informovanosti o ich právach a nedostatku dostupných oznamovacích a podporných služieb primeraných veku a zohľadňujúcich rodové osobitosti. Ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ v oblasti práv obetí 74 , osobitné problémy vznikajú pri identifikácii obetí určitých trestných činov, ako je obchodovanie s ľuďmi alebo sexuálne zneužívanie.
V globálnej štúdii Organizácie Spojených národov z roku 2019 o deťoch pozbavených osobnej slobody 75 sa zdôrazňuje, že príliš veľa detí je stále pozbavených osobnej slobody, pretože konali v rozpore so zákonom alebo sú predmetom migračného konania či konania o azyle. Vnútroštátne orgány, a to aj v členských štátoch EÚ, musia sprístupniť a zintenzívniť využívanie uskutočniteľných a účinných neväzobných opatrení v súlade s acquis EÚ a zabezpečiť, aby sa zaistenie používalo len ako krajné riešenie a na čo najkratší primeraný čas. Keď sú rodičia uväznení, mali by sa podporovať aj politiky a postupy, ktoré rešpektujú právo ich detí. Úplné a správne vykonávanie a uplatňovanie smernice o procesných zárukách 76 v praxi zabezpečí lepšiu ochranu detí, ktoré sú podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-v roku 2022 navrhnúť horizontálnu legislatívnu iniciatívu na podporu vzájomného uznávania rodičovstva medzi členskými štátmi;
-prispievať k odbornej príprave odborníkov v oblasti justície zameranej na práva dieťaťa a súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v súlade so stratégiou európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024 77 a prostredníctvom Európskej siete odbornej justičnej prípravy 78 , programu Spravodlivosť a programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, ako aj Európskej platformy odbornej prípravy Európskeho portálu elektronickej justície 79 ;
-posilniť vykonávanie usmernení Rady Európy o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí z roku 2010;
-poskytovať cielenú finančnú podporu na nadnárodné a inovatívne projekty na ochranu migrujúcich detí v rámci nového Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) 80 ;
-podporovať členské štáty pri rozvoji účinných a uskutočniteľných alternatív k zaisteniu detí, ktoré sú predmetom migračných konaní.
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby:
-podporovali poskytovateľov odbornej justičnej prípravy a všetky príslušné profesijné subjekty, aby sa vo svojich činnostiach zaoberali právami detí a prístupným súdnictvom zohľadňujúcim potreby detí. Na tento účel by mali vyčleniť potrebné zdroje na uvedené činnosti budovania kapacít a využiť podporu agentúry FRA na posilnenie kapacít v oblastiach, ako je súdnictvo zohľadňujúce potreby detí a migrujúce deti;
-vypracovali spoľahlivé alternatívy k súdnym konaniam: od alternatív k zaisteniu až po využívanie restoratívnej justície a mediácie v kontexte občianskeho súdnictva;
-vykonávali odporúčanie Rady Európy o deťoch uväznených rodičov 81 ;
-posilnili systémy opatrovníctva pre všetky deti bez sprievodu, a to aj prostredníctvom participácie na činnostiach Európskej siete pre opatrovníctvo 82 ;
-podporovali a zabezpečovali všeobecný, bezplatný a okamžitý prístup k zápisu narodenia a vydaniu rodného listu pre všetky deti. Okrem toho by mali posilniť schopnosť úradníkov prvého kontaktu reagovať v kontexte migrácie na problémy súvisiace so stavom bez štátnej príslušnosti a so štátnou príslušnosťou;
-posilnili spoluprácu v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie práv dieťaťa.
5.Digitálna a informačná spoločnosť: EÚ, v ktorej sa deti môžu bezpečne pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti
„Nemala som počítač, internet nebol v mojej dedine zavedený a nemala som žiadne dáta. (…) Posledné tri mesiace som sa nemohla pripojiť a musela som opakovať ročník.” (dievča, 15 rokov, Španielsko)
Rozvoj digitálneho prostredia a využívanie nových technológií priniesli mnohé príležitosti. Deti sa hrajú, tvoria, učia sa, komunikujú a vyjadrujú sa v online a prepojenom prostredí už od raného veku. Digitálne technológie umožňujú deťom byť súčasťou globálnych hnutí a zohrávať úlohu aktívnych občanov. Ako príslušníci digitálnej generácie majú lepšie predpoklady na to, aby prosperovala v čoraz viac digitalizovanom a prepojenom vzdelávaní a v budúcich systémoch trhu práce. Používanie digitálnych nástrojov môže pomôcť deťom so zdravotným postihnutím pri učení sa, pripojení, komunikácii a zapájaní sa do rekreačných aktivít online, ak sú prístupné.
Prítomnosť detí na internete však z dôvodu nedostatku účinných systémov rodičovskej kontroly/overovania veku zvyšuje ich vystavenie škodlivému alebo nezákonnému obsahu, ako sú materiály týkajúce sa sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania detí, pornografia a obsah dospelých, sextovanie, nenávistné prejavy alebo nepravdivé informácie a dezinformácie. Vystavenie sa online prostrediu v sebe ukrýva aj riziká škodlivého a nezákonného kontaktu, ako je kybergrooming a sexuálne kontaktovanie, kybernetické šikanovanie alebo zneužívanie a obťažovanie na internete. Takmer tretina dievčat a 20 % chlapcov mala v minulom roku raz za mesiac skúsenosť so znepokojujúcim obsahom a deti z menšín sa so znepokojujúcimi udalosťami stretávajú na internete častejšie 83 . 15 % respondentov z radov LGBTI osôb vo veku 15 – 17 rokov zažilo kybernetické obťažovanie z dôvodu svojej sexuálnej orientácie 84 . Čoraz viac obchodníkov s ľuďmi využíva internetové platformy na nábor a vykorisťovanie obetí, pričom deti sú obzvlášť zraniteľnou cieľovou skupinou 85 .
V kontexte stratégie EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí 86 Komisia predložila predbežný návrh, ktorý spoločnostiam pôsobiacim v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) umožní, aby príslušným orgánom naďalej dobrovoľne oznamovali sexuálne zneužívanie detí v rozsahu, v akom sú takéto praktiky zákonné, a vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa urýchlene dohodli na jeho prijatí. Z dlhodobého hľadiska Komisia predloží legislatívny návrh na účinný boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.
Nadmerné vystavenie detí obrazovkám a online činnosti vyvoláva obavy o ich zdravie a duševnú pohodu a vedie k zvýšenému stresu, zníženej pozornosti, problémom so zrakom a nedostatku fyzickej aktivity a športu.
V dôsledku pandémie COVID-19 sa výrazne zvýšil čas, ktorý deti trávia na internete, pričom návšteva školy, ich kultúrny aj spoločenský život sa presunuli do online prostredia. To viedlo k zvýšeniu online rizík a k prehlbovaniu digitálnych nerovností. Jedno dieťa z desiatich uviedlo, že počas jarného obmedzenia pohybu nemalo žiadne online aktivity a malo len zriedkavý kontakt s učiteľom 87 . Prístup k internetu je pre značný počet detí v EÚ naďalej problematický. V prípade domácností s vysokými príjmami je o 20 % vyšší a vo vidieckych oblastiach je výrazne nižší 88 . Komisia vo svojom nedávnom oznámení o digitálnom desaťročí Európy oznámila ambiciózne ciele v oblasti pripojiteľnosti pre všetky domácnosti v Európe 89 .
EÚ vypracovala právne nástroje a politické iniciatívy na zabezpečenie práv detí v digitálnom prostredí 90 . V prípade potreby by sa mali prispôsobiť a aktualizovať so vznikom nových hrozieb alebo so zmenou vývoja a technológií. Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách posilnila ochranu detí pred škodlivým obsahom a nevhodnou komerčnou komunikáciou. V nedávnom akte o digitálnych službách 91 sa navrhujú povinnosti náležitej starostlivosti pre poskytovateľov služieb s cieľom zaistiť bezpečnosť používateľov online vrátane detí. Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií 92 zavedie koregulačný režim prispôsobený na riešenie rizík spojených so šírením dezinformácií. Nový akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) 93 podporuje digitálnu gramotnosť s cieľom bojovať proti dezinformáciám a do centra tohto úsilia stavia vzdelávanie a odbornú prípravu. Na medzinárodnej úrovni boli nedávno uverejnené usmernenia týkajúce sa výkladu práv dieťaťa v digitálnom prostredí 94 .
Pokiaľ ide o pravidlá ochrany údajov a súkromia, deti sa vyslovujú za to, aby spoločnosti vypracovali zrozumiteľné politiky ochrany súkromia pre digitálne služby a aplikácie a žiadajú, aby boli zapojené do navrhovania a vývoja nových digitálnych produktov, ktoré budú používať. Komisia je pripravená toto úsilie podporiť, a to najmä prostredníctvom iniciatív s názvom Mládež za lepší internet 95 a Výzva mládeže k činom 96 .
Komisia bude prostredníctvom digitálneho programu naďalej poskytovať podporu centrám pre bezpečnejší internet a platforme Lepší internet pre deti 97 s cieľom zvyšovať informovanosť a budovať kapacity v súvislosti s kybernetickým šikanovaním, rozpoznaním nepravdivých informácií a dezinformácií a podporou zdravého a zodpovedného správania na internete. Predchádzanie kybernetickému šikanovaniu podporí nadchádzajúca iniciatíva Cesta k úspechu v škole 98 . Iniciatívy na podporu získavania digitálnych zručností všetkých detí sa budú financovať z programu Erasmus+ 99 .
Umelá inteligencia má a bude mať veľký vplyv na deti a ich práva 100 , napríklad v oblasti vzdelávania, voľného času a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Môže však prinášať aj určité riziká týkajúce sa súkromia, bezpečnosti a ochrany. V nadchádzajúcom návrhu Komisie o horizontálnom právnom rámci pre umelú inteligenciu sa identifikuje používanie vysokorizikových systémov umelej inteligencie, ktoré predstavujú významné riziko pre základné práva vrátane práv detí.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-v roku 2022 prijať aktualizovanú stratégiu pre lepší internet pre deti;
-vytvoriť a uľahčiť proces vedený deťmi zameraný na vypracovanie súboru zásad, ktoré má odvetvie podporovať a dodržiavať 101 ;
-podporovať vývoj a využívanie dostupných IKT a asistenčných technológií pre deti so zdravotným postihnutím, ako je rozpoznávanie reči, skryté titulky a iné 102 , a to aj na konferenciách a podujatiach Komisie;
-zabezpečiť úplné vykonávanie Európskeho aktu o prístupnosti 103 ;
-zintenzívniť boj proti všetkým formám sexuálneho zneužívania detí online, napríklad navrhnutím potrebných právnych predpisov vrátane povinnosti pre príslušných poskytovateľov online služieb odhaľovať a oznamovať známy materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí online.
Európska komisia vyzýva členské štáty, aby:
-zabezpečili pre všetky deti účinný a rovnaký prístup k digitálnym nástrojom a vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu, digitálnej gramotnosti, dostupným online vzdelávacím materiálom a vzdelávacím nástrojom atď.,
-podporovali rozvoj základných digitálnych kompetencií detí prostredníctvom rámca digitálnych kompetencií pre občanov 104 ;
-podporovali opatrenia v oblasti mediálnej gramotnosti ako súčasť vzdelávania s cieľom rozvíjať schopnosť detí kriticky hodnotiť obsah na internete a odhaľovať dezinformácie a materiál obsahujúci zneužívanie;
-podporovali a propagovali prácu centier pre bezpečnejší internet spolufinancovaných EÚ a pri vývoji online komunikačných ciest podporovali detské linky pomoci a núdzové linky;
-podporovali participáciu detí, najmä dievčat, na vedeckých, technických, inžinierskych a matematických štúdiách (STEM) a odstraňovali rodové stereotypy v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti na digitálnom trhu práce.
Európska komisia vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, aby:
-zabezpečili, že práva detí vrátane práva na ochranu súkromia, práva na ochranu osobných údajov a práva na prístup k obsahu primeranému veku budú cielene a štandardne zahrnuté do digitálnych produktov a služieb, a to aj pokiaľ ide o deti so zdravotným postihnutím;
-vybavili deti a rodičov primeranými nástrojmi na kontrolu času stráveného pred obrazovkou a správania a ochránili ich pred účinkami nadmerného používania online produktov a závislosti od nich;
-posilnili opatrenia na pomoc pri riešení škodlivého obsahu a nevhodnej komerčnej komunikácie, napríklad prostredníctvom ľahko použiteľných oznamovacích a blokovacích kanálov alebo účinných nástrojov na overovanie veku;
-pokračovali vo svojom úsilí o odhaľovanie, oznamovanie a odstraňovanie nezákonného online obsahu vrátane sexuálneho zneužívania detí zo svojich platforiem a služieb v rozsahu, v akom sú tieto praktiky zákonné.
6.Globálny rozmer: EÚ, ktorá podporuje a chráni deti na celom svete a posilňuje ich postavenie, a to aj počas kríz a konfliktov
„EÚ má silu, ktorá zjednocuje mnohé krajiny sveta v záujme mieru, spolupráce, rovnosti medzi ľuďmi, financuje projekty pre organizácie, ktoré pracujú na ochrane práv detí.“ (dieťa, Albánsko)
„Musíte sa po lane dostať hlboko do banskej šachty, zobrať to, čo vám bolo prikázané a potom sa vrátiť na povrch. Skoro som sa v tých šachtách zadusil, lebo tam nebolo dosť kyslíka“ (chlapec, 11 rokov, Tanzánia).
Záväzok EÚ podporovať, chrániť, dodržiavať a rešpektovať práva dieťaťa je globálnym záväzkom. Prostredníctvom tejto stratégie chce EÚ posilniť svoje postavenie kľúčového globálneho aktéra aj v tejto oblasti. EÚ už zohráva vedúcu úlohu pri ochrane a podpore detí na celom svete, a to posilňovaním prístupu k vzdelávaniu, službám a zdravotnej starostlivosti, ako aj pri ochrane pred všetkými formami násilia, zneužívania a zanedbávania, a to aj v humanitárnom kontexte.
Napriek výraznému pokroku v posledných desaťročiach príliš veľa detí na celom svete stále trpí porušovaním ľudských práv, humanitárnymi krízami, environmentálnou a klimatickou krízou, nedostatočným prístupom k vzdelaniu, podvýživou, chudobou, nerovnosťou a vylúčením, alebo sú nimi ohrozované. Situácia dievčat je obzvlášť zložitá; naďalej sú obeťami diskriminácie a rodovo motivovaného násilia vrátane detských, skorých a nútených sobášov a mrzačenia ženských pohlavných orgánov už vo veku štyroch rokov.
Takmer dve tretiny detí sveta žijú v krajine postihnutej konfliktom. Z toho jedno zo šiestich detí žije do vzdialenosti 50 km od oblasti konfliktu 105 . Ohrozuje to nielen fyzické a duševné zdravie detí, ale často ich môže pripraviť o vzdelanie 106 a negatívne ovplyvniť ich budúce životné príležitosti, ako aj príležitosti komunít, z ktorých pochádzajú.
Deti sú takisto obeťami náboru a využívania v ozbrojených konfliktoch. Ich účasť na konflikte vážne ovplyvňuje ich fyzickú, psychickú a emocionálnu pohodu. Dievčatá aj chlapci sú ako detskí vojaci takisto často obeťami sexuálneho násilia, ktoré sa príliš často používa ako vojnová zbraň.
Odhaduje sa, že každý rok zomrie 5,2 milióna detí 107 mladších ako 5 rokov, najmä z príčin, ktorým sa dalo predísť alebo ktoré sa dali liečiť, pričom mnohé z nich sú spôsobené chudobou, sociálnym vylúčením, diskrimináciou, rodovými normami a zanedbávaním základných ľudských práv. Pandémia COVID-19 a zmena klímy ešte viac zhoršili existujúce formy diskriminácie detí, ako aj vystavenie detí a rodín na celom svete zraniteľným situáciám. V čase vrcholenia pandémie nenavštevovalo školu približne 1,6 miliardy detí na celom svete 108 .
Činnosť EÚ v rámci vonkajšieho rozmeru bude v súlade so záväzkami stanovenými v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 109 a budú ju podporovať cielené opatrenia zahrnuté do ďalších relevantných iniciatív, ako sú usmernenia pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa 110 , usmernenia o deťoch v ozbrojených konfliktoch 111 , akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť v rámci vonkajšej činnosti (2021 – 2025) 112 a súbor nástrojov v oblasti práv dieťaťa 113 .
EÚ bude vo všetkých kontextoch naďalej prispievať k zabezpečovaniu kvalitného, bezpečného a inkluzívneho vzdelávania, sociálnej ochrany, zdravotníckych služieb, výživy, čistej pitnej vody, bývania, čistého vnútorného ovzdušia a primeranej hygieny. Konkrétne sa v rámci rozvojových politík EÚ bude i) presadzovať všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť s cieľom zabezpečiť základné služby pre zdravie matiek, novorodencov, detí a mladistvých vrátane duševného zdravia a psychosociálnej podpory; ii) požadovať, aby potravinové systémy poskytovali výživnú, bezpečnú, cenovo dostupnú a udržateľnú stravu, ktorá spĺňa potreby detí a rešpektuje ich práva a iii) ďalej investovať do rozvoja kvalitných a prístupných vzdelávacích systémov vrátane vzdelávania v ranom detstve, primárneho, nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Okrem toho sa finančnou pomocou podporí prístup škôl k cenovo dostupnému a udržateľnému pripojeniu, ako aj zahrnutie digitálnych zručností do školských osnov a odbornej prípravy učiteľov.
Počas humanitárnych kríz bude EÚ naďalej podporovať deti a zároveň uplatňovať prístup založený na potrebách v súlade s humanitárnymi zásadami, pričom bude zabezpečovať, aby jej pomoc zohľadňovala rodové hľadisko a vek. EÚ bude naďalej klásť dôraz na ochranu detí, riešiť všetky druhy násilia páchaného na deťoch a poskytovať podporu pre duševné zdravie a psychosociálnu podporu. Veľký význam má aj neustály prístup k bezpečnému, kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, pretože deťom a mladým ľudom poskytuje základné zručnosti, ochranu a pocit normálnosti, zároveň prispieva k mieru a je prostriedkom reintegrácie a odolnosti.
Celkovo je 152 miliónov detí (9,6 % všetkých detí na celom svete) obeťami detskej práce, pričom 73 miliónov detí vykonáva nebezpečnú prácu, ktorá môže ohroziť ich zdravie, bezpečnosť a vývoj 114 . V politických usmerneniach Komisie bol oznámený prístup nulovej tolerancie voči detskej práci, čo je príspevok ku globálnemu úsiliu vynakladanému v súvislosti s tým, že OSN vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok za odstránenie detskej práce 115 . Aj v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu 116 je zahrnuté opatrenie, ktorého cieľom je výrazne znížiť celosvetový výskyt detskej práce v súlade s cieľovým dátumom 2025, ktorý má byť podľa Organizácie Spojených národov rokom úplného odstránenia detskej práce na celom svete. Bude zahŕňať podporu bezplatného a ľahko dostupného povinného vzdelávania pre deti až do dosiahnutia minimálneho veku na prácu, ako aj rozšírenie programov sociálneho zabezpečenia s cieľom pomôcť rodinám vymaniť sa z chudoby.
Dôležitú úlohu pri presadzovaní dodržiavania základných ľudských a pracovných práv, ako sú uvedené v základných dohovoroch OSN Medzinárodnej organizácie práce, zohrávajú aj obchodné a investičné dohody EÚ a všeobecný systém preferencií. Osobitnú prioritu bude mať vykonávanie týchto záväzkov vrátane opatrení proti detskej práci. EÚ bude trvať na tom, aby tretie krajiny pravidelne aktualizovali vnútroštátne zoznamy nebezpečných povolaní, ktoré by deti nikdy nemali mať za úlohu vykonávať. EÚ takisto zintenzívni úsilie o zabezpečenie toho, aby dodávateľské reťazce spoločností EÚ nevyužívali detskú prácu, a to najmä podporou udržateľnej správy a riadenia spoločností.
V súlade s akčným plánom pre ľudské práva a demokraciu EÚ zintenzívni svoje úsilie o zabezpečenie zmysluplnej participácie detí; predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na deťoch vrátane rodovo motivovaného násilia, boj proti nim a reakciu na ne; odstránenie skorých, nútených a detských sobášov, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, obchodovania s deťmi, prevádzačstva, žobrania, (sexuálneho) vykorisťovania a zanedbávania. Zintenzívni sa aj práca na predchádzaní a ukončení závažného porušovania práv detí postihnutých ozbrojeným konfliktom, a to aj prostredníctvom podporných činností na presadzovanie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva. Akčný plán takisto podporuje partnerské krajiny pri budovaní a posilňovaní systémov súdnictva a ochrany detí zohľadňujúcich potreby detí vrátane migrujúcich, utečeneckých a nútene vysídlených detí a detí patriacich k menšinám, najmä k rómskej. EÚ bude naďalej podporovať presídľovanie detí a iných zraniteľných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, do EÚ. EÚ bude podporovať opatrenia na riešenie otázky detí na ulici a investovať do rozvoja kvalitnej alternatívnej starostlivosti a prechodu z ústavnej starostlivosti ku kvalitnej rodinnej a komunitnej starostlivosti o deti bez rodičovskej starostlivosti a deti so zdravotným postihnutím.
EÚ bude naďalej začleňovať práva detí do politického dialógu s partnerskými krajinami, a to najmä v kontexte prístupových rokovaní a procesu stabilizácie a pridruženia. Takisto bude podporovať opatrenia na boj proti násiliu a diskriminácii, najmä voči zraniteľným deťom, vrátane podpory organizácií občianskej spoločnosti. EÚ bude presadzovať monitorovanie a zber rozčlenených údajov o situácii detí v regióne a bude o tom naďalej predkladať správy v každoročnom balíku správ o jednotlivých krajinách týkajúcom sa rozširovania.
Na dosiahnutie týchto cieľov bude EÚ koordinovať využívanie všetkých svojich dostupných výdavkových programov vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, najmä Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), nástroja predvstupovej pomoci III (IPA III) a nástroja humanitárnej pomoci.
Takisto bude podporovať akcie v rámci multilaterálnych a regionálnych fór pre ľudské práva, propagačných kampaní a kampaní na zvyšovanie informovanosti, ako aj v spolupráci s občianskou spoločnosťou, deťmi a dospievajúcimi, vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva, akademickou obcou, podnikateľským sektorom a inými príslušnými zainteresovanými stranami.
Kľúčové opatrenia Európskej komisie:
-na vzdelávanie vyčleniť 10 % celkových finančných prostriedkov v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce v subsaharskej Afrike, Ázii a Tichomorí a Severnej a Južnej Amerike a Karibiku na vzdelávanie;
-pokračovať v prideľovaní 10 % finančných prostriedkov humanitárnej pomoci na vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách a podporovať schválenie Deklarácie o bezpečných školách;
-pracovať na tom, aby spoločnosti EÚ nevyužívali detskú prácu, najmä prostredníctvom legislatívnej iniciatívy týkajúcej sa udržateľnej správy a riadenia spoločností;
-podporovať posilnenie systémov inšpekcie práce na monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti detskej práce a poskytovať príslušnú technickú pomoc;
-v rámci prístupu skupiny Tím Európa poskytovať technickú pomoc správam partnerských krajín prostredníctvom svojich programov a nástrojov, ako je SOCIEUX+, nástroj technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) a programy TWINNING;
-do roku 2022 pripraviť akčný plán pre mládež na podporu posilnenia postavenia a participácie mládeže a detí;
-v rámci delegácií EÚ určiť kontaktné miesta pre mládež a posilniť kapacity na ochranu detí.
7.Začlenenie hľadiska práv detí do všetkých činností EÚ
Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v stratégii zabezpečí, aby sa hľadisko práv detí začlenilo do všetkých príslušných politík, právnych predpisov a programov financovania 117 . Bude to súčasťou úsilia o to, aby sa pri tvorbe politík EÚ uplatňovala kultúra zohľadňujúca potreby detí, pričom toho úsilie bude podporené poskytovaním odbornej prípravy zamestnancov EÚ a budovaním príslušných kapacít, ako aj posilnenou internou koordináciou prostredníctvom tímu koordinátora Komisie pre práva dieťaťa. Vypracuje sa kontrolný zoznam pre uplatňovanie hľadiska práv dieťaťa.
Na vypracovanie politík založených na faktoch sú potrebné spoľahlivé a porovnateľné údaje. Komisia vyzve agentúru FRA, aby členským štátom naďalej poskytovala technickú pomoc a metodickú podporu okrem iného pri navrhovaní zberu údajov a jeho uskutočňovaní. Pozornosť sa bude venovať aj rozčleňovaniu údajov Eurostatu a iných agentúr EÚ podľa veku a pohlavia, ako aj výskumu v konkrétnych tematických oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto stratégia. Tieto činnosti budú prebiehať prostredníctvom rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027) 118 .
Stratégia pomôže aj pri začleňovaní a koordinácii iniciatív na vnútroštátnej úrovni a medzi kľúčovými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť lepšie vykonávanie existujúcich právnych záväzkov na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni. Komisia na tento účel do konca roka 2021 zriadi aj sieť EÚ pre práva dieťaťa. Sieť nadviaže na prácu súčasnej neformálnej expertnej skupiny pre práva dieťaťa 119 a jej cieľom bude zlepšiť dialóg a vzájomné učenie sa medzi EÚ a členskými štátmi v oblasti práv dieťaťa a bude podporovať vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie stratégie. Bude pozostávať zo zástupcov jednotlivých štátov a do niektorých z jej činností budú okrem iného zahrnuté aj medzinárodné a mimovládne organizácie, zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov a deti. Komisia bude takisto rozvíjať užšiu spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi a s ostatnými príslušnými inštitúciami, regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a ombudsmanmi pre deti.
Táto stratégia by sa mala vykladať v spojení so Stratégiou posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ a s akčným plánom pre európsku demokraciu. Dopĺňa cielené úsilie o to, aby boli práva a hodnoty EÚ hmatateľnejšie v oblastiach, ako je 120 ochrana migrujúcich detí, rovnosť a inklúzia, rodová rovnosť, boj proti rasizmu a pluralizmus, práva vyplývajúce z občianstva EÚ, práva obetí, boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, sociálne práva a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava 121 . Takisto je v súlade s prioritami stanovenými v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu 122 .
7.1. Príspevok fondov EÚ k vykonávaniu stratégie
Financovanie z prostriedkov EÚ je kľúčové na podporu vykonávania politík EÚ v členských štátoch. Komisia bude prostredníctvom tejto stratégie podporovať členské štáty, aby vo svojich iniciatívach na ochranu a dodržiavanie práv dieťaťa čo najlepšie využívali finančné prostriedky EÚ. Takisto by mala podporovať zostavovanie rozpočtu v oblasti práv dieťaťa a preskúmať spôsoby sledovania výdavkov z rozpočtu EÚ v tejto oblasti, aby sa finančné prostriedky nasmerovali na najnaliehavejšie potreby. V programoch financovania EÚ by malo byť financovanie práv dieťaťa pre členské štáty prioritou, pričom by malo prihliadať na potreby identifikované na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. V rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027:
Európsky sociálny fond plus (ESF+) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) podporujú investície do rozvoja ľudských kapacít a infraštruktúry, vybavenia a prístupu k službám v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti, ako aj prechod z inštitucionálnych služieb na rodinné a komunitné služby.
Členské štáty, v ktorých počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením prevyšuje priemer EÚ (v rokoch 2017 – 2019), budú musieť vyčleniť z ESF+ na boj proti chudobe detí 5 %, pričom ostatné členské štáty budú povinné vyčleniť sumy v primeranej výške. V programovom období 2021 – 2027 by členské štáty mali splniť niekoľko základných podmienok, ktoré by mohli úzko súvisieť s opatreniami v oblasti práv dieťaťa. Patria sem politické rámce v oblasti znižovania chudoby, inklúzie Rómov a dodržiavania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a charty. V rámci nového Fondu pre azyl, migráciu a integráciu sa posilní ochrana migrujúcich detí bez sprievodu tým, že sa na účely ich konkrétneho prijatia, ubytovania a ďalších osobitných potrieb prizná a poskytne finančná podpora a stimuly s mierou spolufinancovania až do výšky 75 %, ktorá sa v prípade projektov realizovaných v rámci osobitných opatrení môže zvýšiť až na 90 %.
Na účely uplatňovania práv dieťaťa sa môžu použiť ďalšie fondy a programy EÚ, medzi ktoré patrí program Spravodlivosť, program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, Erasmus+, Horizont 2020, digitálny program, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), REACT-EU a InvestEU. Okrem toho môže nástroj technickej podpory na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu pri vypracúvaní opatrení na budovanie kapacít.
Členské štáty sa vyzývajú, aby na vnútroštátnej, makroregionálnej 123 , regionálnej a miestnej úrovni zabezpečili koordinovaný prístup pri programovaní a využívaní finančných prostriedkov EÚ a aby do prípravy, revízie, vykonávania a monitorovania programov v rámci fondov EÚ na roky 2021 – 2027 zapojili miestne a regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií pracujúcich s deťmi a pre deti a sociálnych a hospodárskych partnerov.
V stratégii sa riešia aj nerovnosti prehĺbené krízou v dôsledku ochorenia COVID-19, ktorá v neprimeranej miere zasiahla zraniteľné deti. Komisia bude v rámci tejto práce nabádať členské štáty, aby v záujme zmiernenia neprimeraného vplyvu krízy v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka nástroj NextGenerationEU a prostredníctvom nástroja technickej podpory pomôže členským štátom začleniť práva dieťaťa do navrhovania reforiem a ich vykonávania.
Na dosiahnutie skutočného pokroku v praxi je potrebné, aby túto stratégiu sprevádzali záväzky a investície na vnútroštátnej úrovni. Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane detí a v synergii s ďalšími príslušnými vnútroštátnymi stratégiami a plánmi vypracovali spoľahlivé vnútroštátne stratégie v oblasti práv dieťaťa založené na faktoch, ak takéto stratégie nemajú. Členské štáty takisto vyzýva, aby ratifikovali všetky opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa a opčné protokoly k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a náležite zvážili záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva dieťaťa 124 a Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím 125 . Komisia takisto vyzýva členské štáty, aby všetky opatrenia odporúčané v tejto stratégii podporili prostredníctvom primeraných finančných zdrojov vrátane financovania z prostriedkov EÚ.
Záver
Európska komisia je plne odhodlaná podporovať deti pri rozvíjaní svojho potenciálu stať sa angažovanými a zodpovednými občanmi. Aby to bolo možné dosiahnuť, musí sa participácia na demokratickom živote začať už v detstve. Všetky deti majú právo vyjadriť svoje názory na otázky, ktoré sa ich týkajú, a na to, aby sa ich názory zohľadnili. Aby bolo možné zabezpečiť ich aktívnu participáciu, musíme bojovať proti chudobe, nerovnostiam a diskriminácii s cieľom nájsť východisko z medzigeneračného bludného kruhu znevýhodnenia.
Táto stratégia je inkluzívna už v štádiu návrhu a bude inkluzívna pri svojom vykonávaní. Komisia bude vykonávanie stratégie monitorovať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a správy o pokroku bude predkladať na každoročnom európskom fóre o právach dieťaťa. Deti budú súčasťou monitorovania a hodnotenia, najmä prostredníctvom budúcej platformy pre participáciu detí. Opatrenia stanovené v stratégii sa v prípade potreby upravia.
Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto stratégiu schválili a spolupracovali na jej vykonávaní. Komisia vyzýva Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby podporovali dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou.
Všetci sme zodpovední za to, aby sme deťom načúvali a hneď konali. Vyjadrené slovami jedného z členov detskej rady Eurochild: „Činy sú viac ako slová“.
Dieťa je osoba mladšia ako 18 rokov. Údaje o obyvateľstve. [ yth_demo_010 ], [ yth_demo_020 ], Eurostat, 2020
Demografické údaje. State of the World’s Children 2019 Statistical Tables , UNICEF (Štatistické tabuľky, Stav detí vo svete v roku 2019 UNICE)
Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii si EÚ kladie za cieľ podporovať ochranu práv dieťaťa. V článku 3 ods. 5 ZEÚ sa ďalej uvádza, že Únia vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k (...) ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa.
Charta základných práv EÚ , 2012/C 326/02
Ambicióznejšia Únia. Môj plán pre Európu . Kandidátka na predsedníčku Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024.
Dohovor o právach dieťaťa , Organizácia Spojených národov, 1989
How children (10-18) experienced online risks during the COVID-19 lockdown in spring 2020 [Ako deti (10 – 18 ročné) čelili online rizikám počas obmedzenia pohybu v dôsledku pandémie COVID-19 na jar 2020], JRC, Európska komisia, 2020
Exploiting Isolation: Offenders and victims of online child sexual abuse during the COVID-19 pandemic , (Zneužívanie izolácie: útočníci a obete sexuálneho zneužívania detí onlie počas pandémie COVID-19) Europol, 2020
K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, KOM(2006) 367 a Program EÚ v oblasti práv dieťaťa , KOM(2011) 60.
Pozri prílohu 2 – Práva dieťaťa – acquis a politiky EÚ
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím , Organizácia Spojených národov, 2006
Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja: Agenda 2030 . Pozri prílohu 1: Porovnávacia tabuľka uvádzajúca prehľad príslušných práv zakotvených v Charte základných práv EÚ, Dohovore OSN o právach dieťaťa a v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sú chránené a podporované rôznymi zložkami tejto stratégie.
Stratégia Rady Európy o právach dieťaťa (2016 – 2021). Rada Európy zároveň pracuje na príprave budúceho strategického rámca na obdobie 2022 – 2027.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa [2019/2876(RSP)] – Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa [2021/2523(RSP)]
Súhrnná správa o otvorenej verejnej konzultácii k stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa , 2021
UNICEF, Eurochild, Save the Children, Child Fund Alliance, World Vision: Our Europe, Our Rights, Our Future . (Naša Európa, naše práva, naša budúcnosť) – konzultácie združenia SOS Children’s Villages s deťmi v rezidenčnej starostlivosti a deťmi v podporovaných rodinách a súhrnná správa , Defence for Children International, Terre des Hommes a jej partneri.
Report of the 2018 Day of General Discussion on Protecting and Empowering Children as Human Rights Defenders (Správa zo dňa všeobecnej diskusie z roku 2018 o ochrane a posilnení postavenia detí ako obhajcov ľudských práv), Výbor OSN pre práva dieťaťa, 2018; Implementation Guide on the Rights of Child Human Rights Defenders (Implementačná príručka k právam detských obhajcov ľudských práv), Child Rights Connect, 2020
Study on child participation in EU political and democratic life (Štúdia o participácii detí na politickom a demokratickom živote v EÚ), Európska komisia, 2021 a jej dostupná verzia
Dialógy EÚ s mládežou (vo veku 16 – 30 rokov)
Prieskum v rámci iniciatívy Europe Kids Want, Sharing the view of children and young people across Europe (Výmena názorov detí a mladých ľudí v Európe), UNICEF a Eurochild, 2019
Our Europe. Our Rights. Our Future , (Naša Európa, naše práva, naša budúcnosť), op. cit.
Nástroj na hodnotenie participácie detí , Rada Európy
Odporúčanie Komisie „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ)
Návrh Komisie týkajúci sa spoločnej správy zamestnanosti za rok 2021, návrh Komisie týkajúci sa spoločnej správy zamestnanosti , 2021
Combating child poverty: an issue of fundamental rights , FRA, 2018 (Boj proti chudobe detí: problém základných práv)
Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, COM(2021) 102 final
Návrh odporúčania Rady o vytvorení európskej záruky pre deti, COM(2021) 137.
Odporúčanie Rady o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí (2020/C 372/01)
Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, COM(2021) 101 final.
Oznámenie „Európsky plán a boj proti rakovine“ , COM(2021) 44 final.
Oznámenie „Farmaceutická stratégia pre Európu“, COM 2020) 761 final
Európsky rámec opatrení pre duševné zdravie a pohodu , Jednotná akcia pre duševné zdravie a pohodu 2013 – 2016
What is the evidence on the role of the arts in improving health and well-being? (Akú úlohu zohráva umenie pri zlepšovaní zdravia a pohody?), WHO, 2019
Roma and Travellers in six countries (Rómovia a Travelleri v šiestich krajinách), FRA, 2020
Program na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách , Európska komisia
Akčný plán EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020 , Európska komisia
Odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, 2018/C 466/01
Portál s najlepšími postupmi, verejné zdravie , Európska komisia
Európska politická spolupráca (rámec ET 2020) , Vzdelávanie a odborná príprava, Európska komisia
Key data on early childhood education and care in Europe - 2019 Edition (Kľúčové údaje o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve v Európe) , Eurydice, 2019
Oznámenie o stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, [COM(2020) 152 final]
Výsledky štúdie PISA za rok 2018 What School Life Means for Students’ Lives (Čo pre život študentov znamená školský život), OECD. Priemer krajín OECD.
Toolkit for inclusion in early childhood education and care , (Súbor nástrojov pre inklúziu do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve), Európska komisia, 2020
Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 COM(2020)758 final
Global status report on preventing violence against children (Globálna správa o stave predchádzania násilia páchaného na deťoch), UNICEF/WHO, 2020
Kampaň Jedno z piatich , Rada Európy
Tretia správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa to vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania , COM(2020) 661 final SWD(2020) 226 final
Female Genital mutilation/cutting: a global concern (Mrzačenie ženských pohlavných orgánov/obriezka: globálny problém), UNICEF, 2016
FGM in Europe (Mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Európe). Sieť pre ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov
Intersexuálne osoby: osoby, ktoré sa narodili s pohlavnými znakmi nezodpovedajúcimi bežnému vymedzeniu mužského alebo ženského pohlavia, Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb
A long way to go for LGBTI equality , (Čaká nás ešte dlhá cesta k rovnosti LGBTI osôb), FRA, 2020
Oznámenie o ochrane migrujúcich detí , COM(2017) 211 final
Protect the rights of children of foreign fighters stranded in Syria and Iraq (Zaisťovanie ochrany práv detí zahraničných bojovníkov uviaznutých v Sýrii a Iraku), UNICEF, 2019
Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (2021 – 2027), Európska únia
Stratégia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí , COM(2020) 607
Rozhodnutie Komisie o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu, (2007/116/ES) , v znení následných zmien, a smernica, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií , 2018/1972/EÚ, článok 96 – Núdzová linka pre nezvestné deti a detská linka pomoci
Usmernenia o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí , Rada Európy
Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície , súdnictvo zohľadňujúce potreby detí
To zahŕňa dodržiavanie práva detí udržiavať v prípade potreby kontakt s rodičmi alebo inými príbuznými v súlade s článkom 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
Asylum and first time asylum applicants by citizenship, (Žiadatelia o azyl a osoby, ktoré prvýkrát žiadajú o azyl, podľa štátnej príslušnosti) [ migr_asyappctza ], Eurostat, 2020
Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) , COM(2020) 258 final.
UN Global Study on Children Deprived of Liberty (Globálna štúdia OSN o deťoch pozbavených osobnej slobody), Manfred Nowak, 2019
Smernica o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní ; 2016/800/EÚ
Stratégia európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024 COM(2020) 713 final
Portál elektronickej justície , Európska platforma odbornej justičnej prípravy
Má sa prijať koncom júna/začiatkom júla 2021.
Recommendation concerning children with imprisoned parents (Odporúčanie týkajúce sa detí uväznených rodičov), Rada Európy CM/Rec(2018)5
“ Our Europe. Our Rights. Our Future.” (Naša Európa, naše práva, naša budúcnosť), op. cit.
A long way to go for LGBTI equality, (Čaká nás ešte dlhá cesta k rovnosti LGBTI osôb) FRA, 2020
Tretia správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi COM(2020) 661 final a SWD(2020) 226 final; The challenges of countering human trafficking in the digital era , (Výzvy boja proti obchodovaniu s ľuďmi v digitálnom veku), Europol, 2020
Stratégia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí , op. cit.
How families handled emergency remote schooling during the COVID-19 lockdown in spring 2020 , (Ako rodiny na jar 2020 riešili núdzové dištančné vzdelávanie počas obmedzenia pohybu v dôsledku ochorenia COVID-19) 2020, JRC
Eurostat Survey on ICT usage in households and by individuals (Prieskum o používaní IKT v domácnostiach a jednotlivcami) [ isoc_i, ci_in_h ] 2019
Oznámenie Komisie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob , COM(2021) 118 final
Smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii , 2011/93/EÚ; rámcové rozhodnutie o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie , 2008/913/SVV ; smernica (EÚ) o audiovizuálnych mediálnych službách , 2018/1808/EÚ ; nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov 2016/679/EÚ ; smernica o nekalých obchodných praktikách , 2005/29/ES ; oznámenie s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup , COM(2018) 236; Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti , COM(2012) 196.
Návrh nariadenia Komisie o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) , COM(2020) 825 final.
Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií obsahuje súbor záväzkov, ktoré podpísali hlavné online platformy a obchodné organizácie zastupujúce odvetvie reklamy a inzerentov v snahe obmedziť vplyv dezinformácií na internete. Od signatárov kódexu sa bude vyžadovať, aby tento kódex ešte posilnili v nadväznosti na usmernenia, ktoré Komisia vydá na jar 2021.
Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 , COM(2020) 624.
Všeobecná pripomienka č. 25 (2021) o právach detí v súvislosti s digitálnym prostredím , Výbor OSN pre práva dieťaťa
Uvedené v oznámení Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 COM(2020) 625 final
Návrh politických usmernení o umelej inteligencii pre deti , UNICEF, 2020
Vychádzajúc z nadchádzajúceho návrhu súboru digitálnych zásad, ako sa uvádza v oznámení o digitálnom desaťročí.
Harmonizované európske normy, Accessibility requirement for ICT products and services , (Požiadavka na prístupnosť produktov a služieb IKT) ETSI, 2018
Smernica o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb , (2019/882/EÚ)
Rámec digitálnych kompetencií 2.0 , Vedecké centrum EÚ, Európska komisia
Children affected by armed conflict, 1990 – 2019 (Deti postihnuté ozbrojeným konfliktom), Ústav pre výskum mieru v Osle, trendy v oblasti konfliktov, 2020
Medziagentúrna sieť pre vzdelávanie v núdzových situáciách , 2020
Children: improving survival and well-being , (Deti: zlepšenie prežitia a životných podmienok) Svetová zdravotnícka organizácia, 2019
Politický prehľad: Education during COVID-19 and beyond (Vzdelávanie počas pandémie COVID-19 a po nej), Organizácia Spojených národov, august 2020
Spoločné oznámenie s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 [JOIN(2020) 5 final]
Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť v rámci vonkajšej činnosti (2021 – 2025)
Child Rights Toolkit (Súbor nástrojov v oblasti práv dieťaťa) Integrating Child Rights in Development Cooperation (Súbor nástrojov v oblasti práv dieťaťa – Začlenenie práv dieťaťa do rozvojovej spolupráce)
Celosvetový odhad detskej práce , Medzinárodná organizácia práce, 2017.
Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 , op.cit.
Pozri prílohu 2.
Neformálna expertná skupina pre práva dieťaťa , Európska komisia
Oznámenie o ochrane migrujúcich detí , COM(2017) 211 final; oznámenie o stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 , COM(2020) 152 final; oznámenie o strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov , COM(2020) 620 final a odporúčanie Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov , 2021/C 93/01; oznámenie o stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 , COM(2020) 698 final , akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 , COM(2020)758 final a Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím; oznámenie o akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, COM(2020) 565 final, a nadchádzajúca stratégia boja proti antisemitizmu naplánovaná na rok 2021; správa o občianstve za rok 2020 s názvom Posilnenie postavenia občanov a ochrana ich práv , COM(2020) 730 final, Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) , COM(2020) 258, Stratégia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí , COM(2020) 607.
Odporúčanie Komisie „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ); Európsky pilier sociálnych práv ; Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv , COM(2021) 102 final; návrh odporúčania Rady o vytvorení záruky získania zručností, COM(2021) 137; Oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 COM(2020) 625 final a Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 , COM(2020) 624
Európska komisia, Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 , JOIN(2020) 5 final.
Makroregionálna stratégia , Európska komisia
Výbor OSN pre práva dieťaťa , záverečné pripomienky
Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím , záverečné pripomienky
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 3. 2021
COM(2021) 142 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa
|
Práva dieťaťa – rámce EÚ a medzinárodné rámce V tejto prílohe sa podrobne uvádzajú príslušné práva zakotvené v Charte základných práv EÚ, Dohovore OSN o právach dieťaťa (ďalej ako „Dohovor o právach dieťaťa“ alebo „UNCRC“) a v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sú chránené a podporované rôznymi zložkami stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa. |
|||
|
Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa |
Charta základných práv Európskej únie 1 |
Dohovor o právach dieťaťa 2 |
Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030: |
|
Úvod |
Článok 24: Práva dieťaťa Článok 24 ods. 2: Najlepšie záujmy dieťaťa Článok 24.ods. 1 prvá veta: Právo dieťaťa na ochranu a starostlivosť Článok 20: Rovnosť pred zákonom Článok 21: Nediskriminácia Článok 23: Rovnosť medzi ženami a mužmi Článok 26: Integrácia osôb so zdravotným postihnutím Článok 2: Právo na život |
Článok 1: Vymedzenie pojmu dieťa Všeobecné zásady: ·Článok 2: Nediskriminácia ·Článok 3: Záujem dieťaťa ·Článok 6: Právo na život, zachovanie života a rozvoj Článok 23: Deti so zdravotným postihnutím a opatrenia prijaté na zabezpečenie ich dôstojnosti, sebadôvery a aktívnej účasti v spoločnosti prostredníctvom prístupu k všetkým druhom služieb, dopravy a inštitúcií, a najmä k vzdelávaniu a kultúrnym aktivitám Článok 7 UNCRPD: Deti so zdravotným postihnutím Článok 30: Deti patriace k menšine alebo domorodej skupine Osobitné vykonávacie opatrenia ·Článok 4: Vykonávanie dohovoru ·Článok 4: Medzinárodná spolupráca ·Článok 44 ods. 6: Sprístupňovanie správ týkajúcich sa UNCRC verejnosti |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 10: Zníženie nerovností Cieľ 10.3: Zaistiť rovnaké príležitosti a znížiť nerovnosť vo výsledkoch, a to aj prostredníctvom odstránenia diskriminačných zákonov, politík a praktík, a presadzovania vhodnej legislatívy, politík a opatrení v tomto ohľade Cieľ 10.2: Posilniť postavenie a presadzovať sociálnu, politickú a ekonomickú inklúziu všetkých, bez ohľadu na vek, pohlavie, postihnutie, rasu, pôvod, etnicitu, vo, alebo ekonomické či iné postavenie Cieľ udržateľného rozvoja č. 5: Rodová rovnosť Cieľ 5.1: Ukončiť všetky formy diskriminácie voči ženám a dievčatám, a to všade Cieľ 5.c: Prijať a posilniť náležité politiky a vykonateľnú legislatívu pre presadzovanie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia všetkých žien a dievčat na všetkých úrovniach Cieľ udržateľného rozvoja č. 17: Partnerstvá za ciele Cieľ 17.2. Implementovať všetky záväzky v oblasti rozvojovej pomoci Cieľ 17.3. Mobilizovať finančné prostriedky pre rozvojové krajiny |
|
Participácia dieťaťa na politickom a demokratickom živote |
Článok 24 ods. 1: Právo dieťaťa vyjadrovať svoje názory Článok 10: Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania Článok 12: Sloboda zhromažďovania a združovania Článok 22: Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť |
Článok 12: Rešpektovanie názorov dieťaťa Článok 7 ods. 3 UNCRPD: Právo detí so zdravotným postihnutím slobodne vyjadrovať svoje názory Článok 13: Sloboda prejavu a právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie Článok 14: Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva Článok 15: Sloboda združovania a pokojného zhromažďovania Článok 42: Znalosť práv |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie Cieľ 16.7: Zaistiť responzívne, inkluzívne, participatívne a reprezentatívne rozhodovanie na všetkých úrovniach Cieľ 16.10: Zaistiť verejný prístup k informáciám (...) v súlade s národnou legislatívou a medzinárodnými dohodami Cieľ udržateľného rozvoja č. 4: Kvalitné vzdelanie Cieľ 4.7: Zabezpečiť, aby všetky vzdelávajúce sa osoby získali vedomosti a zručnosti potrebné pre presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja, a to aj, okrem iného, prostredníctvom vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj a udržateľný životný štýl, ľudské práva, rodovú rovnosť, presadzovanie kultúry mieru a nenásilia, globálneho občianstva a ocenenia kultúrnej rôznorodosti a prispievania kultúry k trvalo udržateľnému rozvoju |
|
Sociálno-ekonomická inklúzia |
Článok 7: Rešpektovanie súkromného a rodinného života Článok 9: Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu (vo vzťahu k ich rodičom) Článok 24 ods. 3: Právo dieťaťa na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s rodičmi Článok 33: Ochrana rodiny a pracovného života Článok 34: Sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc Článok 32: Ochrana mladistvých pri práci Článok 36: Prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu Článok 38: Ochrana spotrebiteľa |
Článok 5: Rodinné prostredie a usmerňovanie rodičmi spôsobom, ktorý je v súlade s vyvíjajúcimi sa schopnosťami dieťaťa Článok 18: Spoločná zodpovednosť rodičov, pomoc rodičom a poskytovanie služieb starostlivosti o deti Článok 23 UNCRPD – Rešpektovanie domova a rodiny Článok 26 a článok 18 ods. 3: Sociálne zabezpečenie a služby a zariadenia starostlivosti o deti Článok 27 ods. 1 až 3: Životná úroveň a prijaté opatrenia vrátane materiálnej pomoci a podporných programov v oblasti výživy, oblečenia a bývania s cieľom zabezpečiť telesný, duševný, duchovný, morálny a sociálny rozvoj detí a znížiť chudobu a nerovnosť Deti žijúce na ulici |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 1: Odstrániť chudobu Cieľ 1.1: Odstrániť extrémnu chudobu všetkých ľudí a všade, ktorá sa v súčasnosti definuje ako chudoba ľudí, ktorí žijú z menej než 1,25 dolára na deň Cieľ 1.2: Znížiť aspoň o polovicu podiel mužov, žien a detí všetkých vekových kategórií, ktorí žijú v chudobe vo všetkých jej rozmeroch podľa národných definícií Cieľ 1.3: Implementovať národne primerané systémy a opatrenia sociálnej ochrany pre všetkých, vrátane minimálnej mzdy, a do roku 2030 dosiahnuť podstatné pokrytie chudobných a zraniteľných Cieľ 1.5: Vybudovať odolnosť chudobných a tých, ktorí sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, a znížiť ich zraniteľnosť a vystavenie extrémnym udalostiam súvisiacich s klímou a ďalším ekonomickým, sociálnym a environmentálnym šokom a katastrofám Cieľ udržateľného rozvoja č. 7: Energia Cieľ 7.1: Zabezpečiť univerzálny prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým a moderným energetickým službám Cieľ udržateľného rozvoja č. 11: Udržateľné mestá Cieľ 11.1: Zabezpečiť pre všetkých prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu a základným službám a vylepšiť zanedbané chudobné sídliská Cieľ 11.2: Poskytnúť prístup k bezpečným, cenovo dostupným, prístupným a udržateľným dopravným systémom pre všetkých, zlepšiť bezpečnosť na cestách, obzvlášť rozširovaním verejnej dopravy s osobitnou pozornosťou venovanou potrebám ľudí v zraniteľných situáciách, (…) detí (…) Cieľ 11.7: Do roku 2030 zabezpečiť univerzálny prístup k bezpečným, inkluzívnym a dostupným zeleným a verejným priestorom, predovšetkým pre ženy a deti (…) Cieľ 8.b: Do roku 2020 vypracovať a sfunkčniť globálnu stratégiu pre zamestnávanie mladých |
|
Zdravie |
Článok 3: Právo na nedotknuteľnosť osoby Článok 35: Zdravotná starostlivosť Článok 37: Ochrana životného prostredia |
Článok 6 ods. 2: Zachovanie života a rozvoj Článok 24: Zdravie a zdravotnícke služby, najmä primárna zdravotná starostlivosť Článok 33: Úsilie riešiť najčastejšie výzvy v oblasti zdravia, podporovať fyzické a duševné zdravie a pohodu detí a predchádzať prenosným a neprenosným chorobám a riešiť ich Článok 33: Práva dospievajúcich v oblasti reprodukčného zdravia a opatrenia na podporu zdravého životného štýlu Článok 33: Opatrenia na ochranu detí pred zneužívaním návykových látok
|
Cieľ udržateľného rozvoja č. 2: Odstrániť hlad Cieľ 2.1: Do roku 2030 ukončiť hlad a zabezpečiť prístup všetkých ľudí, najmä chudobných a ľudí v zraniteľných situáciách, vrátane malých detí, k bezpečnému, výživnému a dostatočnému jedlu, a to po celý rok Cieľ 2.2: Ukončiť všetky formy podvýživy, vrátane dosiahnutia medzinárodne dohodnutých cieľov týkajúcich sa zastaveného vývoja a kachexie u detí do piatich rokov života do roku 2025, a riešiť výživové potreby dospievajúcich dievčat, tehotných a dojčiacich matiek Cieľ udržateľného rozvoja č. 3: Zdravý život Cieľ 3.1: Znížiť globálnu mieru úmrtnosti matiek na menej než 70 na 100 000 živo narodených detí Cieľ 3.2: Zabrániť úmrtiam novorodencov a detí do piatich rokov života, ktorým sa dá predísť, pričom všetky krajiny si kladú za cieľ znížiť novorodeneckú úmrtnosť na úroveň maximálne 12 na 1 000 živo narodených detí a úmrtnosť detí do piatich rokov života na úroveň maximálne 25 na 1 000 živo narodených detí Cieľ 3.7: Zabezpečiť univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to aj pre plánovanie rodiny, poskytovanie informácií a vzdelania rodinám, a integráciu reprodukčného zdravia do národných stratégií a programov Cieľ 3.8: Dosiahnuť univerzálne pokrytie zdravotnej starostlivosti, (...) prístupu ku kvalitnej základnej zdravotnej starostlivosti a prístupu k bezpečným, účinným, kvalitným a cenovo dostupným základným liekom a vakcínam pre všetkých Cieľ udržateľného rozvoja č. 5: Rodová rovnosť Cieľ 5.6: Zabezpečiť univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a reprodukčným právam, tak ako sa dohodlo v súlade s Akčným programom medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a Akčnou platformou z Pekingu a záverečnými dokumentmi konferencií o ich zhodnotení Cieľ udržateľného rozvoja č. 6: Voda a hygiena Cieľ 6.1: Dosiahnuť univerzálny a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých Cieľ 6.2: Dosiahnuť prístup k primeranej a spravodlivej hygiene pre všetkých a zabrániť vykonávaniu fyziologických potrieb mimo sociálnych zariadení, s osobitnou pozornosťou na potreby žien a dievčat a tých, ktorí sú v zraniteľných situáciách Cieľ 6.b: Podporovať a posilňovať účasť miestnych komunít na zlepšovaní manažovania vody a hygieny Cieľ udržateľného rozvoja č. 13: Zmena klímy Cieľ 13.3: Zlepšiť vzdelávanie, zvýšiť verejnú informovanosť a ľudskú a inštitucionálnu kapacitu pre zmierňovanie klimatických zmien, adaptáciu na klimatické zmeny, znižovanie ich dopadov a včasné varovanie Cieľ 13.b: Presadzovať mechanizmy pre zvyšovanie kapacity pre efektívne plánovanie a manažovanie súvisiace s klimatickými zmenami v najmenej rozvinutých krajinách a malých rozvojových ostrovných štátoch, vrátane zamerania sa na ženy, mladých a miestne a marginalizované komunity |
|
Vzdelávanie |
Článok 14: Právo na vzdelanie |
Článok 28: Právo na vzdelanie vrátane odbornej prípravy a poradenstva Článok 29: Ciele vzdelávania so zreteľom aj na kvalitu vzdelávania Článok 30: Kultúrne práva detí patriacich k domorodým a menšinovým skupinám Vzdelávanie v oblasti ľudských práv a občianskej výchovy Článok 24 UNCRPD: Vzdelávanie Článok 31: Odpočinok, účasť na hre, voľný čas, oddychová činnosť a účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 4: Kvalitné vzdelanie Cieľ 4.1: Zabezpečiť, aby všetky dievčatá a chlapci dokončili bezplatné, spravodlivé a kvalitné základné vzdelanie a sekundárne vzdelanie vedúce k relevantným a efektívnym výsledkom vzdelávania Cieľ 4.2: Zabezpečiť, aby všetky dievčatá a chlapci mali prístup ku kvalitnému vývoju a starostlivosti v ranom detstve a predškolskému vzdelávaniu tak, aby boli pripravení na základné vzdelávanie Cieľ 4.4: Podstatne zvýšiť počet mladých ľudí a dospelých, ktorí majú relevantné zručnosti, vrátane technických a odborných zručností, pre vzdelávanie, dôstojnú prácu a podnikanie Cieľ 4.5: Odstrániť rodové nerovnosti vo vzdelávaní a zabezpečiť rovnaký prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania a odborného vzdelávania pre zraniteľných, vrátane osôb s postihnutím, domorodého obyvateľstva a detí v zraniteľných situáciách Cieľ 4.6: Zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia (...) dosiahli gramotnosť a schopnosť počítať Cieľ 4.a: Budovať a zlepšovať úroveň vzdelávacích zariadení, ktoré budú rodovo citlivé a citlivé pre deti a postihnutých a poskytovať bezpečné, nenásilné, inkluzívne a efektívne vzdelávacie prostredie pre všetkých Cieľ udržateľného rozvoja č. 8: Ekonomický rast a dôstojná práca Cieľ 8.5: Dosiahnuť plné a produktívne zamestnanie a dôstojnú prácu pre všetky ženy a mužov, vrátane mladých ľudí a osôb s postihnutím, a rovnakú mzdu za prácu rovnakej hodnoty Cieľ 8.6: Do roku 2020 podstatne znížiť podiel mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, vzdelanie, alebo odbornú výučbu |
|
Boj proti násiliu páchanému na deťoch a ochrana detí |
Článok 1: Ľudská dôstojnosť Článok 3: Právo na nedotknuteľnosť osoby Článok 24 ods. 1: Právo dieťaťa na ochranu a starostlivosť Článok 4: Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu Článok 5: Zákaz otroctva/nútených prác Článok 32 ods. 1: Zákaz detskej práce |
Článok 19: Zneužívanie a zanedbávanie Článok 9: Oddelenie od rodičov Článok 20: Deti zbavené rodinného prostredia Článok 25: Pravidelné hodnotenie umiestnenia Článok 24 ods. 3: Opatrenia na zákaz a odstránenie všetkých foriem škodlivých praktík vrátane, ale nielen, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a skorých a nútených manželstiev Článok 34: Sexuálne vykorisťovanie a sexuálne zneužívanie Článok 37 písm. a) a článok 28 ods. 2: Právo nebyť vystavený mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vrátane telesných trestov Článok 39: Opatrenia na podporu fyzického a duševného zotavenia a sociálnej reintegrácie detských obetí Dostupnosť liniek pomoci pre deti Článok 22: Deti mimo svojej krajiny pôvodu, ktoré žiadajú o priznanie postavenia utečenca, deti bez sprievodu, ktoré žiadajú o azyl, deti vysídlené v rámci krajiny, deti migrantov a deti postihnuté migráciou deti v situáciách vykorisťovania vrátane opatrení na ich fyzické a duševné zotavenie a sociálnu reintegráciu ·Článok 32: Ekonomické vykorisťovanie vrátane detskej práce s osobitným odkazom na uplatniteľné minimálne vekové kategórie ·Článok 33: Využívanie detí pri nezákonnej výrobe narkotických a psychotropných látok a obchodovaní s nimi ·Článok 34: Sexuálne vykorisťovanie a sexuálne zneužívanie ·Článok 35: Predávanie, obchodovanie a únosy ·Článok 36: Ostatné formy vykorisťovania ·Detské obete a svedkovia trestných činov – článok 39: Fyzické a duševné zotavenie a sociálna reintegrácia – činnosti odbornej prípravy pre všetkých odborníkov zapojených (...) v oblasti justície pre mladistvých vrátane usmernení o súdnictve vo veciach týkajúcich sa detských obetí a svedkov trestných činov ·Článok 38: Deti v ozbrojených konfliktoch Nadviazanie na Opčný protokol k UNCRC I a II o predávaní detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch Článok 16 UNCRPD: Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie Cieľ 16.2: Ukončiť zneužívanie, využívanie, nelegálne obchodovanie a všetky formy násilia voči deťom a mučenie detí Cieľ udržateľného rozvoja č. 5: Rodová rovnosť Cieľ 5.2: Odstrániť všetky formy násilia na všetkých ženách a dievčatách vo verejnej a súkromnej sfére, vrátane nelegálneho obchodovania a sexuálneho a iného zneužívania Cieľ 5.3: Odstrániť všetky škodlivé praktiky, ako sú detské, skoré a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov Cieľ 8.7: Prijať okamžité a účinné opatrenia na odstránenie nútenej práce, ukončenie moderného otroctva a nelegálneho obchodovania s ľuďmi a zabezpečenie zákazu a odstránenie najhorších foriem detskej práce, vrátane náboru a využívania detských vojakov, a do roku 2025 ukončiť detskú prácu vo všetkých jej formách |
|
Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí |
Článok 24.ods. 1 druhá veta: Právo dieťaťa vyjadrovať svoje názory Článok 24 ods. 3: Právo dieťaťa na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s rodičmi Článok 6: Právo na slobodu a bezpečnosť Článok 18: Právo na azyl Článok 19: Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície Článok 43: Európsky ombudsman Článok 45: Sloboda zhromažďovania a združovania Článok 46: Diplomatická a konzulárna ochrana Článok 47: Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces Článok 48: Prezumpcia neviny a právo na obhajobu Článok 49: Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov |
Článok 7: Registrácia po narodení, meno a štátna príslušnosť Článok 8: Zachovanie totožnosti Článok 9: Oddelenie od rodičov Článok 10: Zlúčenie rodiny Článok 11: Nezákonné premiestňovanie a nenavracanie späť; Opatrenia na zabezpečenie ochrany detí, ktorých rodičia boli uväznení, a detí, ktoré žijú vo väzení so svojimi matkami Článok 27 ods. 4: Vymáhanie výživného pre dieťa Článok 21: Osvojenie (vnútroštátne a medzištátne) Článok 23 UNCRPD – Rešpektovanie domova a rodiny Deti v konflikte so zákonom, detské obete a svedkovia trestných činov a súdnictvo pre mladistvých ·Článok 40: Výkon súdnictva pre mladistvých, existencia špecializovaných a samostatných súdov a uplatniteľný minimálny vek trestnej zodpovednosti ·Článok 37 písm. b) až d) Deti pozbavené slobody a opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa každé zatknutie, zadržanie alebo uväznenie dieťaťa použilo len ako krajné opatrenie a na najkratší potrebný čas a aby sa urýchlene poskytla právna a iná pomoc. ·Článok 37 písm. a) Odsúdenie detí, najmä zákaz trestu smrti a trestu odňatia slobody na doživotie a existencia alternatívnych sankcií založených na restoratívnom prístupe ·Článok 39: Fyzické a duševné zotavenie a sociálna reintegrácia |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie Cieľ 16.3: Presadzovať právny štát na národnej a medzinárodnej úrovni a zaistiť rovnaký prístup k spravodlivosti pre všetkých Cieľ 16.9: Zabezpečiť právnu identitu pre všetkých, vrátane registrácie narodení Cieľ 16.10: (…) Chrániť základné slobody v súlade s národnou legislatívou a medzinárodnými dohodami Cieľ udržateľného rozvoja č. 10: Zníženie nerovností 10.7 Uľahčiť systematickú, bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migráciu a mobilitu ľudí, a to aj prostredníctvom implementácie plánovaných a dobre manažovaných migračných politík |
|
Digitálna a informačná spoločnosť |
Článok 8: Ochrana osobných údajov Článok 11: Sloboda prejavu a právo na informácie |
Článok 16: Ochrana súkromia a ochrana povesti Článok 17: Prístup k informáciám z rôznych zdrojov a ochrana pred materiálom škodlivým pre blaho dieťaťa |
Cieľ udržateľného rozvoja č. 9: Odolná infraštruktúra/inovácie Cieľ 9.c: Významne zvýšiť prístup k informačným a komunikačným technológiám a snažiť sa poskytovať univerzálny a cenovo dostupný prístup na internet v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020 |
|
Globálny rozmer |
Uvedené práva zakotvené v Charte základných práv EÚ, Dohovore o právach dieťaťa a v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja sú relevantné aj pre všetky akcie zahrnuté do oddielu stratégie venovaného globálnemu rozmeru. |
||
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 3. 2021
COM(2021) 142 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa
Acquis EÚ a politické dokumenty týkajúce sa práv dieťaťa
|
Tento dokument obsahuje zoznam najdôležitejších 1 právnych a politických nástrojov EÚ, ktoré sa týkajú práv dieťaťa. Sú usporiadané podľa tematických oddielov Stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa. Na všetky právne a politické nástroje je uvedený hypertextový odkaz. |
Primárne právo
Zmluva o Európskej únii (2012/C326/01) – najmä článok 3 ods. 3 a 5
Zmluva o fungovaní Európskej únie (2012/C 326/01)
Charta základných práv EÚ (2012/C 326/02) – najmä článok 24 o právach dieťaťa, ako aj článok 7 o práve na rodinný život; článok 14 o práve na vzdelanie, článok 32 o zákaze detskej práce a ochrane mladistvých pri práci a článok 33 o rodine a pracovnom živote
Politické dokumenty týkajúce sa práv dieťaťa
Politické usmernenia pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 „Ambicióznejšia Únia Môj plán pre Európu“, predsedníčka Ursula von der Leyenová, júl 2019
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa [2021/2523(RSP)]
Predchádzajúce stratégie v oblasti práv dieťaťa
Oznámenie Komisie s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa [KOM(2006) 367 v konečnom znení]
Oznámenie Komisie s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa [KOM(2011) 60 v konečnom znení]
Horizontálne nástroje vrátane nástrojov, ktoré majú vplyv na rôzne skupiny detí
·Sociálna inklúzia
Odporúčanie Komisie týkajúce sa Európskeho piliera sociálnych práv (2017/761/EÚ)
·Rasový a etnický pôvod vrátane Rómov
Smernica Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (2000/43/ES)
Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 [COM(2020) 565 final]
Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov [COM(2020) 620 final]
Odporúčanie Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (2021/C 93/01)
Zdravotné postihnutie
Smernica o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (2019/882/EÚ)
Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 [COM(2021) 101 final]
·LGBTIQ osoby
Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 [COM(2020) 698 final]
·Rodová rovnosť
Oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 [COM(2020) 152 final]
·Ochrana a integrácia migrantov
Oznámenie Komisie s názvom Ochrana migrujúcich detí [COM(2017) 211 final]
Oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 [COM(2020) 758 final]
·Mládež
Uznesenie Rady o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: Stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 (2018/C 456/01)
1.Účasť na politickom a demokratickom živote: EÚ, ktorá umožňuje deťom stať sa aktívnymi občanmi a členmi demokratickej spoločnosti
Oznámenie Komisie s názvom Správa o právnom štáte 2020 Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii [COM(2020) 580 final]
Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre európsku demokraciu [COM(2020) 790 final]
2.Sociálno-ekonomická inklúzia, zdravie a vzdelávanie: EÚ, ktorá bojuje proti chudobe detí, podporuje inkluzívne spoločnosti zohľadňujúce potreby detí, systémy zdravotnej starostlivosti a vzdelávacie systémy
2.1. Sociálna inklúzia
2.1.1.Horizontálne nástroje
Odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ)
Oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv [COM(2017) 250 final]
Odporúčanie Komisie týkajúce sa Európskeho piliera sociálnych práv (2017/761/EÚ)
Vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09)
Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv [COM(2021) 102 final]
2.1.2. Rodinný život
Council Recommendation on child care [Odporúčanie Rady týkajúce sa starostlivosti o dieťa] (92/241/EHS)
Smernica Rady, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (2010/18/EÚ)
2.1.3.Mladí ľudia pri práci
Smernica o ochrane mladých ľudí pri práci (94/33/ES)
Smernica, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (2009/52/ES)
2.2.Vzdelávanie
2.2.1.Vzdelávanie
Odporúčanie Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (2011/C 191/01)
Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2018/C 189/01)
Odporúčanie Rady o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov (2019/C 189/03)
Oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 [COM(2020) 625 final]
2.2.2.Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve
Oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti [KOM(2011) 66 v konečnom znení]
2.2.3.Voľný čas
Smernica o bezpečnosti hračiek (2009/48/ES)
2.3.Bývanie
Odporúčanie Komisie týkajúce sa energetickej chudoby (2020/1563/EÚ)
2.4.Zdravie
2.4.1.Choroby a prevencia
Odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním (2018/C 466/01)
Oznámenie s názvom Európsky plán na boj proti rakovine [COM(2021) 44 final]
Oznámenie s názvom Farmaceutická stratégia pre Európu [COM(2020) 761 final]
2.4.2.Výživa
Smernica Komisie o potravinách spracovaných na báze obilnín a detských potravinách určených pre dojčatá a malé deti (2006/125/ES)
Nariadenie o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1924/2006/ES)
Nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (1169/2011/EÚ)
Nariadenie o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti (609/2013/EÚ)
Nariadenie, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (1308/2013/EÚ)
Nariadenie, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (1370/2013/EÚ)
Akčný plán EÚ pre detskú obezitu na obdobie rokov 2014 – 2020
Oznámenie s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final]
2.4.3.Alkohol, tabak a drogy
Odporúčanie Rady o prevencii fajčenia a o iniciatívach na zlepšenie kontroly tabaku (2003/54/ES)
Odporúčanie Rady o prostredí bez dymu (2009/C 296/02)
2.4.4.Bezpečnosť spotrebiteľa
Smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (2001/95/ES)
Nariadenie o liekoch na pediatrické použitie (1901/2006/ES)
Nariadenie o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s ohľadom na ochranu chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky, o zmene a doplnení smernice 2007/46/ES a o zrušení smerníc 2003/102/ES a 2005/66/ES (78/2009/ES)
Nariadenie, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel v súvislosti s ochranou chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky (631/2009/ES)
Nariadenie o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (661/2009/ES)
Rozhodnutie Rady o stanovisku Európskej únie k návrhu predpisu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o bezpečnosti chodcov a k návrhu predpisu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o zdrojoch svetla využívajúcich svetelné diódy (LED) (2012/143/EÚ)
2.4.5.Životné prostredie
Oznámenie Komisie s názvom Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final]
3.Boj proti násiliu páchanému na deťoch a zabezpečenie ochrany detí: EÚ, ktorá pomáha deťom vyrastať bez násilia
Rozhodnutie komisie o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (2007/116/ES), v znení neskorších zmien a smernica, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (2018/1972/EÚ)
Smernica o boji o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (2011/93/EÚ)
Smernica o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (2011/36/EÚ)
Oznámenie Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov [COM(2013) 833 final]
Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu [COM(2020) 605 final]
4.Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí: EÚ, v ktorej justičný systém rešpektuje práva a potreby detí
4.1. Justičné systémy
4.2.Občianske právo
4.2.1.Rodičovské práva a povinnosti
Rozhodnutie Rady, ktorým sa oprávňujú členské štáty v záujme Spoločenstva podpísať Haagsky dohovor z roku 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (2003/93/ES)
4.2.2.Vyživovacia povinnosť
Rozhodnutie Rady o schválení Haagskeho dohovoru z 23. novembra 2007 o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny v mene Európskej únie (2011/432/EÚ)
4.2.3.Ďalšie občianskoprávne nástroje
Smernica o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (2008/52/ES)
4.3. Trestná justícia
4.3.1.Súdnictvo pre mladistvých
Smernica o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (2016/800/EÚ)
4.3.2.Práva obetí
Smernica, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (2012/29/EÚ)
Oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) [COM(2020) 258 final]
4.3.3.Právne predpisy v oblasti procesných práv
Rámcové rozhodnutie Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (2008/947/SVV)
Rámcové rozhodnutie Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (2008/909/SVV)
Rámcové rozhodnutie Rady o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (2009/315/SVV)
Rozhodnutie Rady o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (2009/316/SVV)
Rámcové rozhodnutie Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (2009/829/SVV)
Smernica o európskom ochrannom príkaze (2011/99/EÚ)
Smernica o práve na informácie v trestnom konaní (2012/13/EÚ)
Smernica o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (2013/48/EÚ)
Smernica o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (2016/343/EÚ)
Smernica o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (2016/1919/EÚ)
4.4. Voľný pohyb
Smernica o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (2004/38/ES)
Oznámenie Komisie o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov [KOM(2009) 313 v konečnom znení]
Nariadenie o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (2011/492/EÚ)
Smernica o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (2014/54/EÚ)
4.5.Migrácia
4.5.1.Podmienky prijímania
Smernica, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (2013/33/EÚ)
4.5.2.Zlúčenie rodiny
Smernica o práve na zlúčenie rodiny (2003/86/ES)
4.5.3.Dublinské nariadenie a nariadenie EURODAC
Nariadenie ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (343/2003/ES)
Nariadenie ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (1560/2003/ES)
Smernica o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (2013/32/EÚ)
Nariadenie, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (604/2013/EÚ)
Vykonávacie nariadenie Komisie ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (118/2014/EÚ)
Oprávnenie
Smernica o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany(prepracované znenie) (2011/95/EÚ)
4.5.4.Prisťahovalectvo a azyl
Oznámenie Komisie s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) [COM(2015) 285 final]
Oznámenie Komisie o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy [COM(2016) 85 final]
Oznámenie Komisie o realizácii vstupných centier v Grécku [COM(2016) 141 final]
Oznámenie Komisie s názvom Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy [COM(2016) 197 final]
4.5.5.Premiestňovanie a presídľovanie
Oznámenie Komisie s názvom Správa o pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy [COM(2019) 126 final]
Odporúčanie Komisie o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ: podporovanie presídľovania, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a iných doplnkových možností (C/2020/6467)
4.5.6.Návrat
Smernica o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (2008/115/ES)
Oznámenie Komisie o politike návratu [COM(2014) 199 final]
Oznámenie Komisie s názvom Akčný plán v oblasti návratu [COM(2015) 453 final]
Odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom [C(2015) 6250 final]
4.5.7.Víza
Nariadenie, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (810/2009/ES)
Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovuje príručka pre spracovanie žiadostí o víza a úpravu udelených víz, v znení neskorších zmien [K(2010) 1620 v konečnom znení]
4.5.8.Riadenie hraníc
Odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže (Schengenská príručka)“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní hraničných kontrol osôb [K(2006) 5186 v konečnom znení]
Zmenené odporúčaním Komisie [K(2008) 2976 v konečnom znení ]
Zmenené odporúčaním Komisie [K(2009) 7376 v konečnom znení]
Zmenené odporúčaním Komisie [K(2010) 5559 v konečnom znení]
Zmenené odporúčaním Komisie [K(2011) 3918 v konečnom znení]
Zmenené odporúčaním Komisie [K(2012) 9330 v konečnom znení]
Zmenené odporúčaním Komisie [C(2015) 3894 final]
Nariadenie, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (1052/2013/EÚ)
Hodnotenie akčného plánu Grécka na nápravu závažných nedostatkov zistených pri hodnotení uplatňovania schengenského acquis v oblasti riadenia vonkajších hraníc uskutočneného v roku 2015 [COM(2016) 220 final]
Nariadenie, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2016/399/EÚ)
Oznámenie Komisie s názvom Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť [COM(2016) 205 final]
Nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (2019/1896/ EÚ)
4.5.9.Legálna migrácia
5.Digitálna a informačná spoločnosť: EÚ, v ktorej sa deti môžu bezpečne pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti
Smernica o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (2010/13/EÚ)
Oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti [COM/2012/196 final]
Oznámenie Komisie s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup [COM(2018) 236 final]
Oznámenie Komisie s názvom Európske médiá v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie (Európsky akčný plán pre médiá) [COM(2020) 784]
6.Globálny rozmer: EÚ, ktorá podporuje a chráni deti na celom svete a posilňuje ich postavenie, a to aj počas kríz a konfliktov
6.1.Horizontálne nástroje
Usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa (2017) – Nezabudnúť na žiadne dieťa
Európsky konsenzus o rozvoji (2017) ako súčasť reakcie EÚ na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN
Súbor nástrojov pre práva dieťaťa
6.2.Tematické nástroje
Usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch (aktualizované v roku 2008)
Súbor nástrojov GR ECHO týkajúci sa rodovo-vekového ukazovateľa (2014)
Oznámenie Komisie s názvom Dôstojný život: od závislosti od pomoci k sebestačnosti [COM(2016) 234 final]
Nariadenie Rady o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie (2016/369/EÚ)
Oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách s [COM(2018) 304 final]
Spoločné oznámenie s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – Ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ [JOIN(2020) 17 final]
Príslušné medzinárodné dohovory v oblasti práv dieťaťa
Medzinárodná organizácia práce
Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného
Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a predovšetkým neobsahuje finančné nástroje.