EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 9. 2020
SWD(2020) 317 final
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE,
Správa o právnom štáte 2020
Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Malte
Sprievodný dokument
K OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o právnom štáte 2020
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii
{COM(2020) 580 final} - {SWD(2020) 300 final} - {SWD(2020) 301 final} - {SWD(2020) 302 final} - {SWD(2020) 303 final} - {SWD(2020) 304 final} - {SWD(2020) 305 final} - {SWD(2020) 306 final} - {SWD(2020) 307 final} - {SWD(2020) 308 final} - {SWD(2020) 309 final} - {SWD(2020) 310 final} - {SWD(2020) 311 final} - {SWD(2020) 312 final} - {SWD(2020) 313 final} - {SWD(2020) 314 final} - {SWD(2020) 315 final} - {SWD(2020) 316 final} - {SWD(2020) 318 final} - {SWD(2020) 319 final} - {SWD(2020) 320 final} - {SWD(2020) 321 final} - {SWD(2020) 322 final} - {SWD(2020) 323 final} - {SWD(2020) 324 final} - {SWD(2020) 325 final} - {SWD(2020) 326 final}
Zhrnutie
Parlament nedávno jednomyseľne prijal viaceré významné reformy maltského justičného systému. Reformy systému vymenúvania sudcov a disciplinárneho konania sa zameriavajú najmä na zlepšenie systému bŕzd a protiváh obmedzením úlohy predsedu vlády a parlamentu. Cieľom týchto reforiem je posilnenie nezávislosti súdnictva a systému deľby moci, ako aj splnenie niektorých odporúčaní Benátskej komisie z decembra 2018 a odporúčaní Európskej komisie a Rady v rámci európskeho semestra. Benátska komisia celkovo privítala plány reforiem a v súčasnosti pripravuje doplňujúce stanovisko k legislatívnemu zneniu týchto reforiem. Zriaďuje sa prokuratúra, ktorá bude spadať pod generálneho prokurátora a bude plne oddelená od právneho zástupcu štátu. Pokiaľ ide o efektívnosť justičného systému, pretrvávajú veľké obavy, keďže súdne konania na všetkých úrovniach a vo veciach všetkých kategórií trvajú veľmi dlho.
Odhalili sa hlboko zakorenené modely korupčného správania, čo vyústilo do silnej verejnej požiadavky na výrazné posilnenie kapacít na boj proti korupcii a širšie reformy v oblasti právneho štátu. Stále chýba zabezpečenie odsúdení v prípadoch veľkej korupcie. Bol spustený veľký projekt reformy zameranej na riešenie nedostatkov a posilnenie inštitucionálneho protikorupčného rámca, vrátane presadzovania práva a trestného stíhania. Reforma zahŕňa nové pravidlá vymenúvania policajného riaditeľa, prenos povinností v oblasti trestného stíhania – aj vo veciach týkajúcich sa korupcie – z polície na generálneho prokurátora, reformu Stálej komisie proti korupcii a nové ustanovenia umožňujúce odvolanie proti nestíhaniu generálnym prokurátorom. Účinné vykonávanie týchto reforiem ukáže, v akom rozsahu boli splnené odporúčania Benátskej komisie a skupiny GRECO, ako aj odporúčania Európskej komisie.
Ústava Malty zaručuje slobodu prejavu a slobodu médií. Vražda poprednej maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej v októbri 2017 bola všeobecne vnímaná ako útok na slobodu prejavu a vyústila do obáv, pokiaľ ide o slobodu médií a bezpečnosť novinárov na Malte. Znepokojivé sú aj ďalšie oblasti, napríklad skutočná nezávislosť orgánu na reguláciu médií, ako aj právne či online vyhrážky investigatívnym novinárom. Vlastníctvo, kontrola alebo riadenie viacerých maltských médií a vysielateľov dvoma hlavnými politickými stranami zastúpenými v parlamente má naďalej významný vplyv na maltskú mediálnu scénu.
Pokiaľ ide o systém bŕzd a protiváh, parlament nedávno prijal viacero reforiem. Ide konkrétne o prijatie nových pravidiel pre voľbu a odvolanie prezidenta republiky, ako aj reformy posilňujúce úlohu ombudsmana. Boli predložené ďalšie legislatívne návrhy na obmedzenie úlohy predsedu vlády pri vymenúvaní rôznych nezávislých komisií. Cieľom týchto reforiem je posilniť celkový systém bŕzd a protiváh a splniť niektoré z odporúčaní Benátskej komisie, ktorá pripravuje doplňujúce stanovisko k legislatívnemu zneniu týchto reforiem. Zvažuje sa potreba ďalších možných ústavných reforiem, a to aj pokiaľ ide o fungovanie parlamentu. Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú vo verejnej diskusii čoraz významnejšiu úlohu.
I.Justičný systém
Maltský justičný systém je ovplyvnený kontinentálnymi, ako aj anglosaskými právnymi tradíciami. Súdy sú rozdelené na vyššie a nižšie súdy. Vyššie súdy sa skladajú zo sudcov a zahŕňajú občianskoprávny súd, trestný súd, odvolací súd, trestný odvolací súd a Ústavný súd. Nižšie súdy pozostávajú zo zmierovacích sudcov a zahŕňajú zmierovací súd (Malta) a zmierovací súd (Gozo). Na čele súdnictva stojí predseda Najvyššieho súdu, ktorý zároveň predsedá Ústavnému súdu. Nezávislosť súdnictva je zakotvená v ústave, ktorá zaručuje neodvolateľnosť sudcov a zmierovacích sudcov. Nad prácou súdnictva vykonáva dohľad Komisia pre správu justície. Exituje viacero špecializovaných súdov, ktoré rozhodujú v osobitných oblastiach. Zriaďuje sa plne samostatná prokuratúra. Advokátska komora je nezávislou a samoregulovanou profesijnou organizáciou právnikov. V júli 2020 parlament prijal niekoľko ústavných reforiem v oblasti justície.
Nezávislosť
Reforma systému vymenúvania sudcov a zmierovacích sudcov bola prijatá v júli 2020. Vláda na jar 2020 predložila sériu návrhov reforiem vrátane systému vymenúvania sudcov tak, aby boli splnené odporúčania Benátskej komisie z decembra 2018. Parlament prijal 29. júla 2020 legislatívny návrh, ktorým sa mení ústava. Všetky tieto návrhy boli prerokované s Benátskou komisiou, ktorá ich aj posúdila, ale na svojom stanovisku k legislatívnemu zneniu ešte pracuje. V predchádzajúcom rámci vymenúval sudcov a zmierovacích sudcov prezident Malty „konajúc v súlade s odporúčaním predsedu vlády“. Výbor pre vymenúvanie sudcov zisťoval, či kandidáti splnili kritériá pre justičné vymenovanie, neurčoval však poradie kandidátov ani nevyjadroval žiadne preferencie pre určitého kandidáta. Úlohou Výboru pre vymenúvanie sudcov bolo vybrať skupinu kandidátov pre súdne orgány, z ktorých mohol predseda vlády vybrať kandidátov na vymenovanie za sudcov alebo zmierovacích sudcov, zatiaľ čo úloha prezidenta bola výlučne formálna. Podľa nových právnych predpisov, ktoré prijal parlament, sa prehodnotilo zloženie Výboru pre vymenúvanie sudcov, pričom viac než polovica jeho členov je teraz súčasťou súdnictva. Výzvy na jednotlivé voľné miesta v súdnictve sa budú zverejňovať. Výbor pre vymenúvanie sudcov navrhne troch najvhodnejších kandidátov na voľné miesto priamo prezidentovi republiky, ktorý vyberie sudcov alebo zmierovacích sudcov spomedzi odporúčaných kandidátov. Hodnotiace kritériá boli zakotvené v ústave. Tieto reformy by mohli prispieť k posilneniu nezávislosti súdnictva, pričom by sa zohľadnili odporúčania Rady Európy. Tejto otázke sa venovala aj Európska komisia a Rada vo svojom odporúčaní pre danú krajinu v rámci európskeho semestra 2020, ako aj Európsky parlament. Benátska komisia vo svojom stanovisku z 19. júna 2020 vo všeobecnosti privítala plány reforiem v oblasti justičného vymenúvania, pričom pripomenula potrebu ďalších krokov nutných na dosiahnutie primeraného celkového systému bŕzd a protiváh v súlade so stanoviskom z decembra 2018. Benátska komisia navyše v súčasnosti pripravuje doplňujúce stanovisko k právnemu zneniu týchto reforiem. Pokiaľ ide o predsedu Najvyššieho súdu, podľa reformy jeho vymenúvanie prebieha s dvojtretinovou podporou poslancov parlamentu, a to bez zapojenia súdnictva alebo Výboru pre vymenúvanie sudcov. Vzhľadom na rôzne funkcie predsedu Najvyššieho súdu (predseda Ústavného súdu, predseda odvolacieho súdu, ktorý predsedá obom odvolacím senátom), ako aj dôležité povinnosti predsedu Najvyššieho súdu pri správe justičného systému (predseda Výboru pre vymenúvanie sudcov, člen Komisie pre správu justície zodpovednej za disciplínu sudcov), Benátska komisia zdôraznila, že je dôležité, aby bolo vymenúvanie predsedu Najvyššieho súdu v čo najväčšej možnej miere odpolitizované.
Parlament zároveň prijal reformu, pokiaľ ide o postup prepúšťania sudcov a zmierovacích sudcov. Podľa predchádzajúceho rámca o odvolaní sudcov a zmierovacích sudcov z funkcie rozhodoval parlament. Benátska komisia odporučila odpolitizovanie tohto postupu. Podľa reforiem budú rozhodnutia o odvolaní sudcov a zmierovacích sudcov z funkcie výhradnou záležitosťou Komisie pre správu justície, ktorá bude z väčšej miery zložená z predstaviteľov súdnej moci. Parlament už nebude zapojený do rozhodovania o odvolávaní sudcov a zmierovacích sudcov z funkcie. Okrem toho sa v reformách upravuje možnosť odvolania sa proti prepusteniu k Ústavnému súdu. Tieto reformy posilňujú nezávislosť súdnictva zohľadňujúc odporúčania Rady Európy
. Benátska komisia vo svojom stanovisku z júna 2020 uvítala plány reforiem a v súčasnosti pripravuje doplňujúce stanovisko k legislatívnemu zneniu týchto reforiem.
Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva je zhruba priemerná. Platí to pre vnímanie nezávislosti súdnictva verejnosťou (podľa 52 % respondentov je pomerne alebo veľmi dobrá), ako aj podnikateľskými subjektmi (podľa 48 % respondentov je pomerne dobrá alebo veľmi dobrá).
Zriaďuje sa plne samostatná prokuratúra. Až donedávna väčšinu trestných stíhaní vykonávala polícia, zatiaľ čo úrad generálneho prokurátora priamo trestne stíhal iba najzávažnejšie trestné činy. Okrem toho generálny prokurátor vykonával kombinovanú funkciu prokurátora s funkciou právneho poradcu vlády, pričom zastupoval štát v súdnych konaniach, čo vzbudzovalo pochybnosti, pokiaľ ide o oddelenie právomocí. Vláda v roku 2019 oznámila svoj zámer vytvoriť samostatnú prokuratúru v reakcii na odporúčania Benátskej komisie. Prvým krokom bolo vytvorenie úradu právneho zástupcu štátu, ktorý mal prebrať všetky funkcie netýkajúce sa trestného stíhania, ktoré generálny prokurátor v minulosti vykonával. Právny zástupca štátu koná ako právny poradca vlády. Generálny prokurátor bude zodpovedný za trestné stíhanie všetkých trestných činov. Vláda plánuje v októbri 2020 predložiť parlamentu návrh zákona s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti funkcie generálneho prokurátora aj na menej závažné trestné činy. Prípady sa budú presúvať z polície na prokuratúru postupne, pričom sa začne v lete 2020 a tento proces by mal napokon vyústiť do odovzdania všetkých trestných stíhaní generálnemu prokurátorovi. Z toho dôvodu nejaký čas potrvá, kým reformy prokuratúry nadobudnú plnú účinnosť. Pokiaľ ide o generálneho prokurátora, parlament v júli 2019 prijal zákon, ktorým sa ustanovuje nový postup vymenovania. Podľa zákona sa vyžaduje, aby predseda vlády pri rozhodovaní o svojom odporúčaní na vymenovanie generálneho prokurátora predkladanom prezidentovi v súlade s článkom 91 ústavy náležite zohľadnil odporúčania Výboru pre vymenúvanie. V súlade s novým postupom predseda vlády 8. septembra 2020 prijal nomináciu kandidáta na generálneho prokurátora Malty, ktorého odporučil výbor pre vymenúvanie. Týmito zmenami sa posilnil systém bŕzd a protiváh v porovnaní s predchádzajúcim postupom vymenovania. V praxi to znamená, že vymenovanie generálneho prokurátora stále zostáva prevažne v právomoci predsedu vlády, čo bolo označené za problematické.
V rôznych oblastiach pôsobí veľký počet špecializovaných súdov. Tieto súdy zahŕňajú odvolaciu radu pre utečencov, kontrolný tribunál pre životné prostredie a plánovanie, tribunál pre spotrebiteľské spory, odvolací tribunál pre ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľa, pracovnoprávny tribunál, odvolací tribunál pre informácie a ochranu údajov, kontrolný tribunál pre otázky duševného zdravia, patentový tribunál, odvolací tribunál pre policajné povolenia, senáty správnych kontrolných tribunálov a väzenský odvolací tribunál. Benátska komisia vyjadrila znepokojenie, pokiaľ ide o tieto špecializované súdy, keďže nemajú rovnakú úroveň nezávislosti ako všeobecné súdnictvo.
Kvalita
Bolo prijatých niekoľko opatrení na zlepšenie kvality justičného systému. Konkrétne boli prijaté tieto opatrenia zamerané na ďalšie zlepšenie používania IT nástrojov na súdoch: i) elektronické podávanie a elektronická úhrada poplatkov boli rozšírené na viac občianskoprávnych súdov; ii) bezplatný online prístup je zaručený pre všetkých občanov a osoby vykonávajúce právnické povolania, aby mohli nahliadnuť do spisov súvisiacich s ich vecami; a iii) bola vytvorená elektronická súdna platforma, ktorá ponúka verejnosti a osobám vykonávajúcim právnické povolanie hostingové služby súvisiace s justíciou. Vláda pripravuje digitálnu stratégiu a akčný plán na posilnenie využívania technológií v justičnom systéme. Pokiaľ ide o odbornú justičnú prípravu, bol zvýšený rozpočet Výboru pre justičné vzdelávanie, ktorý umožní rozšíriť rozsah a kvalitu služieb odbornej prípravy. V roku 2018 nebola evidovaná žiadna odborná justičná príprava, pokiaľ ide o viacero dôležitých justičných zručností. Chýbajúca odborná príprava v oblasti justičnej etiky tak zostáva aj naďalej problémom.
Systém prideľovania prípadov sa skúma. V súčasnom rámci tajomník prideľuje prípady podľa pokynov predsedu Najvyššieho súdu. Cieľom preskúmania je vypracovať nový systém, ktorý by odzrkadľoval zložitosť zaregistrovaných prípadov a umožnil by ich lepšie prerozdelenie podľa zaťaženosti, čím by sa zvýšila miera efektívnosti.
Efektívnosť
Súdne konania sa stále radia medzi najdlhšie v EÚ. Napriek niekoľkým zlepšeniam v minulom roku zostáva dĺžka konaní na všetkých úrovniach a vo všetkých kategóriách vecí veľmi dlhá. V prvostupňových občianskoprávnych a obchodných sporových konaniach bolo na uzavretie veci súdom v roku 2018 potrebných v priemere 440 dní, čo patrí medzi najdlhšie riešenia vecí v EÚ
. Túto situáciu ďalej zhoršujú zdĺhavé konania na druhom stupni (v priemere 1 120 dní). Podobne aj dĺžka konaní na správnych súdoch zostáva problematická (v priemere 1 057 dní), a to napriek niekoľkým zlepšeniam za posledné roky. Miera vyriešenia prípadov zároveň poukazuje na to, že súdy v súčasnosti fungujú na hranici svojich možností
, pričom Malta patrí medzi členské štáty s najnižším počtom sudcov na obyvateľa. Mimoriadne znepokojenie vzbudzuje priemerná dĺžka prvostupňových konaní vo veciach týkajúcich sa prania špinavých peňazí (viac ako 2 000 dní), ktorá sa v roku 2018 ďalej zhoršovala. Na základe nariadenia úradníka pre dohľad nad verejným zdravím v rámci núdzových pandemických opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 boli od 16. marca 2020 súdy zatvorené a lehoty prestali plynúť. Toto nariadenie bolo 5. júna 2020 zrušené.
II. Protikorupčný rámec
Protikorupčný inštitucionálny rámec pozostáva z viacerých orgánov. Stála komisia proti korupcii je zodpovedná za predchádzanie korupcii a vykonávanie administratívnych vyšetrovaní korupčných praktík. Komisár pre normy verejného života môže posúdiť, či ministri, štátni tajomníci alebo iní členovia parlamentu konali nezákonnými spôsobmi, porušili niektorý z etických alebo iných záväzkov alebo zneužili svoju právomoc. Za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov korupcie zodpovedala doteraz prevažne polícia (jednotka pre hospodársku trestnú činnosť), ale v dôsledku prebiehajúcich reforiem (pozri oddiel I) generálny prokurátor preberie stíhanie všetkých trestných činov s trestom odňatia slobody vyšším ako dva roky, vrátane hospodárskej kriminality, korupcie a prania špinavých peňazí. Ďalšími orgánmi zapojenými do boja proti korupcii sú finančná spravodajská a analytická jednotka (FIAU) a oddelenie pre vnútorný audit a vyšetrovanie. Toto oddelenie vykonáva interné audity a vyšetrovania v rámci všetkých ministerstiev a agentúr. Trestné činy korupcie sú zahrnuté do trestného zákona. V júli 2020 parlament prijal niekoľko reforiem týkajúcich sa protikorupčného rámca. Prebiehajúce vyšetrovanie a samostatné verejné vyšetrovanie vraždy investigatívnej novinárky
Daphne Caruanovej Galiziovej
odhalili hlboko zakorenené vzorce korupčného správania a podnietili silnú spoločenskú požiadavku na výrazné posilnenie kapacity na boj proti korupcii a širšiu reformu právneho štátu.
Malta dosiahla 54 bodov zo 100 v indexe vnímania korupcie, ktorý pripravuje organizácia Transparency International, a skončila na 14. mieste v EÚ a na 50. mieste celosvetovo
. 89 % maltských respondentov prieskumu Eurobarometra považuje korupciu na Malte za veľmi rozšírenú (priemer EÚ je 71 %) a 54 % opýtaných sa cíti byť osobne dotknutými korupciou v každodennom živote (priemer EÚ: 26 %). Pokiaľ ide o podniky, 76 % spoločností považuje korupciu za veľmi rozšírenú (priemer EÚ je 63 %), zatiaľ čo 60 % spoločností považuje korupciu za problém pri podnikaní (priemer EÚ: 37 %). Zároveň si 37 % respondentov myslí, že sa vedie dosť úspešných trestných stíhaní na to, aby odradili ľudí od korupčných praktík (priemer EÚ: 36 %), zatiaľ čo 45 % spoločností zastáva názor, že osoby a podniky pristihnuté pri podplácaní vysokopostaveného úradníka sú náležite potrestané (priemer EÚ: 31 %)
.
Boli prijaté zmeny v súvislosti so Stálou komisiou proti korupcii (Permanent Commission Against Corruption – PCAC), ktorých cieľom je riešiť štrukturálne nedostatky a obmedziť úlohu predsedu vlády vo vymenúvaní jej členov. PCAC je zodpovedná za predchádzanie korupcii a administratívne vyšetrovanie oznámení súvisiacich s korupciou. Vedie vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe oznámení, ktoré dostane. Podľa predchádzajúceho systému PCAC oznamovala svoje zistenia z vyšetrovania ministrovi spravodlivosti a zo zákona sa nevyžadovali ďalšie následné opatrenia na presadzovanie práva ani trestné stíhanie. Za problém bola označená aj transparentnosť toho, aké prípady PCAC vyšetrovala a aké odporúčania vydala. Európska komisia, Benátska komisia a skupina GRECO vyjadrili obavy v súvislosti s jej obmedzenou účinnosťou, pokiaľ ide o vyšetrovania, a v súvislosti so závislosťou vymenovania členov PCAC od predsedu vlády. Vláda na jar 2020 predstavila návrhy zmien v postupe vymenúvania. Parlament tieto návrhy prijal 29. júla 2020. Podľa nového postupu predsedu PCAC vymenúva prezident republiky konajúc na základe uznesenia parlamentu prijatého dvojtretinovou väčšinou. Zvyšných dvoch členov PCAC vymenuje prezident na základe odporúčania predsedu vlády a lídra opozície. Podľa nových pravidiel sú vyšetrovacie právomoci PCAC rozšírené tak, aby sa vzťahovali na širší rozsah korupčných praktík. Treba spomenúť, že v novej právnej úprave sa počíta s tým, že ak je podľa PCAC vyšetrované správanie korupčné alebo spojené s korupčnými praktikami alebo k nim môže viesť, výsledky vyšetrovania sa predložia generálnemu prokurátorovi. Vďaka týmto zmenám sa PCAC, ako aj ombudsman, komisár pre normy verejného života a generálny audítor budú môcť odvolať proti rozhodnutiu generálneho prokurátora o nestíhaní. Prostriedky komisie PCAC však zostávajú obmedzené, čo vyvoláva otázky o jej schopnosti viesť účinné vyšetrovania. Benátska komisia vo svojom stanovisku z júna 2020 uvítala plány reforiem a v súčasnosti pripravuje doplňujúce stanovisko k legislatívnemu zneniu týchto reforiem.
Riešenie prípadov veľkej korupcie vykazuje nedostatky. Predovšetkým trestné spisy proti osobám vo vrcholových výkonných funkciách vraj zostávajú len v skorých štádiách trestného konania. Napriek predloženiu nových dôkazov v takýchto prípadoch je stále nejasné, či sa príslušné vyšetrovanie vôbec začalo
. Stíhanie trestnej činnosti súvisiacej s korupciou vedú príslušníci jednotky pre hospodársku trestnú činnosť v rámci výkonnej zložky maltskej polície. Ako sa uvádza v Správe o krajine – Malta v rámci európskeho semestra 2020 a v uzneseniach Európskeho parlamentu, vyšetrovania, ktoré viedla polícia, sa považovali za roztrieštené a trestná činnosť súvisiaca s korupciou a zneužitím právomoci nebola efektívne stíhaná. Podľa príslušných orgánov bolo v roku 2019 hlásených sedem prebiehajúcich vyšetrovaní korupcie so zapojením verejných činiteľov, pričom dva z týchto prípadov sa týkali veľkej korupcie. Hoci odvolanie zo strany polície proti nestíhaniu je už zavedené, bolo prijaté nové ustanovenie, ktoré umožňuje takéto odvolania aj proti nestíhaniu generálnym prokurátorom
.
Proces výberu a vymenovania policajného riaditeľa bol zreformovaný. Aj túto problematiku zdôraznila aj Benátska komisia vo svojom stanovisku z decembra 2018. Parlament 1. apríla 2020 schválil návrh zákona, ktorým sa mení proces výberu a vymenovania policajného riaditeľa. Komisia pre verejnú službu bude musieť vyhlásiť verejnú výzvu plne nezávislým a autonómnym spôsobom a kabinetu ministrov navrhne dvoch kandidátov. Kabinet potom musí z týchto dvoch kandidátov vybrať jedného. V tomto novom spôsobe sa počíta aj s tým, že prípadní dvaja kandidáti z užšieho výberu predstúpia pred parlamentný výbor pre verejné vymenúvanie, kde sa podrobia parlamentnej kontrole.
Zdroje a kapacity policajnej jednotky pre hospodársku trestnú činnosť sa zvýšili. V období od decembra 2019 do septembra 2020 sa v jednotke pre hospodársku trestnú činnosť výrazne zvýšil počet policajtov, a to z 58 na 98. Pozornosť sa sústredí na oblasti, na ktoré polícia nemala v minulosti kapacity, vrátane hospodárskej a finančnej trestnej činnosti. Ďalšie oblasti, kde sa očakáva nárast kapacít, sú analytické kapacity pre technológie blockchain, posilnenie nástroja analýzy spravodajských informácií a prístup k ďalším databázam.
Zákon o ochrane oznamovateľov nadobudol účinnosť v roku 2013. Zahŕňa ustanovenia týkajúce sa postupov oznamovania nevhodných praktík v súkromnom sektore, ako aj vo verejnej správe. Každý zamestnávateľ, vrátane všetkých ministerstiev, musí určiť pracovníka pre oznamovanie protispoločenskej činnosti, ktorý bude prijímať hlásenia od zamestnancov, ktorí by chceli pod ochranou oznámiť nekalé praktiky. Tento pracovník pre oznamovanie protispoločenskej činnosti musí prijať opatrenia alebo, v prípade činov predstavujúcich trestnú činnosť, to ohlásiť v primeranej lehote polícii. Oznamovanie protispoločenskej činnosti sa môže vzťahovať na udalosti pred nadobudnutím účinnosti príslušného zákona, ako aj po ňom. Týmito právnymi predpismi sa poskytuje ochrana osobám, ktoré konajú v dobrej viere. Počet sťažností oznamovateľov je však zatiaľ pomerne nízky.
Boli predložené návrhy v súvislosti s vymenúvaním osôb vykonávajúcich vrcholové výkonné funkcie. Boli predložené zmeny s cieľom zabezpečiť, aby Komisia pre verejnú službu, ktorá je nezávislým ústavným orgánom, odporúčala prezidentovi republiky vymenovanie stálych tajomníkov a ich odvolanie na základe jasných a vopred zostavených požiadaviek. Pokiaľ ide o dôveryhodné osoby, boli predložené zmeny zákona o verejnej správe a zákona o normách verejného života, pričom sa stanovil jasný právny základ na ich vymenúvanie. Toto je v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a skupiny GRECO pre stálych tajomníkov
a dôveryhodné osoby
. Benátska komisia v súčasnosti pripravuje doplňujúce stanovisko k právnemu zneniu predloženému parlamentu.
Uskutočnila sa verejná konzultácia s cieľom zaviesť reguláciu lobizmu, ktorá momentálne chýba. Komisár pre normy verejného života zverejnil konzultačný dokument s návrhmi na reguláciu lobizmu. Zámerom komisára je vydať odporúčania pre zmeny etických kódexov pre ministrov a poslancov parlamentu podľa zákona o normách verejného života. Ministerstvo životného prostredia, zmeny klímy a plánovania vytvorilo ako pilotný projekt platformu registra transparentnosti, ktorá je už v prevádzke.
Komisár pre normy verejného života vyjadril znepokojenie, pokiaľ ide o konflikty záujmov poslancov parlamentu. Od začiatku pôsobenia komisára pre normy verejného života v roku 2018 sa kontrolujú majetkové priznania poslancov parlamentu. Toto je výsledkom zákona o normách verejného života, ktorý nadobudol účinnosť 30. októbra 2018. Komisár preskúma priznania a zároveň navrhne predloženie revízie informácií. Priznania sa však nezverejňujú, s výnimkou priznaní ministrov a štátnych tajomníkov. Pokiaľ ide o konflikty záujmov, komisár vydal rozhodnutie o sťažnosti predloženej poslancom parlamentu v júli 2019 v súvislosti s možným konfliktom záujmov poslancov parlamentu, ktorí vykonávali funkcie vo verejnom sektore alebo mu poskytovali zmluvné služby. Vo svojej prípadovej správe komisár uviedol, že dve tretiny radových poslancov majú funkciu vo verejnom sektore alebo s ním majú uzatvorenú zmluvu a dospel k záveru, že zamestnávanie radových poslancov štátom je vo svojej podstate nesprávne, pričom vyzval na ukončenie tejto praxe. V kontexte procesu reformy ústavy sa zvažuje možná reforma štatútu poslancov parlamentu. Pokiaľ ide o osoby vykonávajúce vrcholové výkonné funkcie, ako sú napríklad stáli tajomníci a dôveryhodné osoby, na tieto osoby sa nevzťahujú tie isté oznamovacie povinnosti ako na poslancov parlamentu. Musia predložiť základné informácie podľa etického kódexu pre verejných činiteľov, ktorý je dodatkom k zákonu o verejnej správe
. Dôveryhodné osoby sa podrobia kontrole komisára pre normy verejného života
.
III.Pluralita médií
Sloboda prejavu je zakotvená v ústave Malty, ako aj v zákone o Európskom dohovore (kapitola 319 maltského zákonníka). Zákonom o médiách a ochrane osobnosti zo 14. mája 2018 sa zrušil zákon o tlači z roku 1974, čím sa zrevidovali zákony o ochrane osobnosti. Nezávislosť regulačného orgánu pre vysielanie zaručuje ústava. Vlastníctvo viacerých médií, resp. redakčná kontrola nad viacerými médiami dvoma hlavnými politickými stranami naďalej utvára maltský mediálny priestor. Vražda investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej v októbri 2017 bola všeobecne vnímaná ako útok na slobodu prejavu a vyvolala obavy, pokiaľ ide o slobodu médií a bezpečnosť novinárov na Malte.
Nezávislosť regulačného orgánu pre vysielanie je zakotvená v ústave. V ústave sa stanovujú výberové a vylučovacie kritériá, pokiaľ ide o členov regulačného orgánu pre vysielanie, a spôsob ich vymenúvania. Ako sa ďalej stanovuje v sekundárnych právnych predpisoch, tento orgán je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou, právne a funkčne nezávislou od vlády a iných súkromných alebo verejných subjektov. Rozhodnutia tohto orgánu môžu byť napadnuté pred odvolacím, ako aj Ústavným súdom. Orgán je financovaný zo štátneho konsolidačného fondu, z ktorého sa vyplácajú mzdy zamestnancov. Okrem toho orgán financuje svoje výdavky z koncesionárskych poplatkov a pokút uložených vysielateľom.
Členov regulačného orgánu pre vysielanie vymenúva prezident konajúc v súlade s odporúčaním predsedu vlády vydaným po konzultácii s lídrom opozície. Na základe Monitorovania plurality médií 2020 (ďalej len „MPM 2020“) sa nezávislosť a efektívnosť regulačného orgánu pre vysielanie hodnotí ako stredne riziková, keďže všetci piati členovia orgánu sú v skutočnosti politickými nominantmi. Boli vybraní dvomi hlavnými maltskými politickými stranami, zatiaľ čo predseda sa zvyčajne vyberá na základe vzájomnej dohody medzi týmito dvomi stranami. V MPM 2020 sa zdôrazňuje, že orgán v skutočnosti najmä sleduje a reguluje verejnoprávne médiá (t. j. služby verejnoprávneho vysielania), zatiaľ čo de facto dva ďalšie hlavné vysielacie kanály, ktoré vlastnia Strana práce a Nacionalistická strana, sa môžu „vyvažovať po redakčnej stránke“. V revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD) sa stanovuje súbor osobitných záruk nezávislosti a efektívnosti národných regulátorov médií. V parlamente sa práve rokuje o návrhu zákona, ktorým sa táto smernica transponuje.
Inštitút maltských žurnalistov (IGM) bol založený v roku 1989 ako združenie zoskupujúce pracovníkov v médiách. IGM prijal etický kódex žurnalistiky a dohliadal na zriadenie etickej komisie pre tlač (Press Ethics Commission – PEC), ktorej úlohou je spracúvať sťažnosti na novinárov na základe tohto kódexu. IGM prispel k prijatiu zmien maltského tlačového zákona, ktorý v súčasnosti zahŕňa dôvernosť zdrojov, relatívnu imunitu, právo na informácie a právo na odpoveď. V MPM 2020 sa zdôrazňuje, že Inštitút maltských novinárov, ktorý je jedinou odbornou novinárskou organizáciou v krajine, sa vo všeobecnosti nepovažuje za efektívny pri ochrane redakčnej nezávislosti a pravdepodobne nemá dostatočne silný vplyv pri zabezpečovaní celkového blaha svojich členov.
Regulačný orgán pre vysielanie zbiera informácie o vlastníctve médií, nie je však stanovená žiadna povinnosť spraviť ich ľahko prístupné verejnosti. Toto zahŕňa rozhlasové a televízne kanály vo vlastníctve politických strán, ktoré sa považujú za komerčných vysielateľov. Orgán musí byť informovaný o prípadnej zmene vo vlastníctve akcií mediálnej spoločnosti, na základe čoho vykoná hĺbkové preskúmanie. Informácie o registrácii spoločností a informácie o vlastníctve sú dostupné cez online register v Obchodnom registri Malty. Pre mediálne spoločnosti neexistujú žiadne právne povinnosti, pokiaľ ide o zverejňovanie ich vlastníckych štruktúr spôsobom, ktorý by bol pre verejnosť ľahko prístupný. Navyše, hoci regulačný orgán pre vysielanie má právomoc získať akýkoľvek druh informácií od držiteľov koncesií, ktorý považuje za potrebný, nezverejňuje tieto informácie. Preto, hoci tvrdí, že verejnosť je dobre oboznámená s tým, kto v krajine médiá vlastní, v MPM 2020 sa zaregistrovalo stredné riziko, pokiaľ ide o transparentnosť vlastníctva médií.
Politické strany majú výslovne dovolené vlastniť a kontrolovať celoštátne televízne a rozhlasové služby alebo byť za ne redakčne zodpovedné. Toto je zakotvené v zákone o vysielaní. Dve hlavné politické strany zastúpené v parlamente skutočne vlastnia, kontrolujú alebo riadia viaceré maltské médiá a vysielateľov. Na základe toho sa v MPM 2020 konštatuje, že politická nezávislosť médií je akútne vysoko ohrozená, pričom sa zároveň poukazuje na to, že „neexistujú žiadne spoločné regulačné záruky, pokiaľ ide o vymenúvanie alebo prepúšťanie redaktorov, a z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že politické strany vlastnia viaceré médiá, politickému vplyvu na takéto vymenúvanie alebo prepúšťanie sa nedá vyhnúť“.
Neexistuje žiadny právny rámec na reguláciu štátnej propagácie. Toto vytvára určité riziká zneužívania vládou, ako aj jednotlivými politikmi. Vláda využíva štátnu propagáciu počas celého roka, ale najmä počas mesiacov pred voľbami, a to na nepriamu politickú reklamu. V nedávnom vyšetrovaní maltským komisárom pre normy verejného života sa dospelo k záveru, že ministri bežne používajú verejné zdroje na vytváranie obsahu svojich osobných stránok v sociálnych médiách. Komisár preto navrhol usmernenia k používaniu sociálnych médií ministrami a štátnymi tajomníkmi a, ako sa uvádza v jeho správe, vláda schválila, že budú pre ňu záväzné. Na základe týchto skutočností sa v MPM 2020 poukazuje na stredné riziko, pokiaľ ide o štátnu reguláciu zdrojov a podporu mediálneho sektora.
V zákone o slobode informácií sa ustanovuje právny rámec pre prístup k informáciám, ktorými disponujú verejné orgány. V tomto zákone sa stanovuje, že maltskí občania, občania EÚ a osoby, ktoré sa zdržiavali na Malte aspoň piatich rokov, môžu požiadať o prístup k takýmto informáciám. Každé zamietnutie takéhoto prístupu musí byť odôvodnené a možno sa proti nemu odvolať. Široké vymedzenie dôvodov zamietnutia, ako aj administratívne náklady spojené s týmto postupom však často bránia verejnosti v prístupe k informáciám. Novinári hlásili prípady, keď mali problémy pri žiadosti o prístup k informáciám v dôsledku veľkého omeškania alebo chýbajúcej odpovede. Z týchto dôvodov sa v MPM 2020 zaraďuje prístup k informáciám na úroveň stredného rizika. Vzhľadom na význam tohto práva ide o mimoriadne znepokojenie. Vláda v súčasnosti zvažuje možné kroky na odstránenie úzkeho výkladu zverejnenia vo verejnom záujme, aby splnila odporúčania skupiny GRECO.
Prebieha verejné vyšetrovanie vo veci vraždy novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej vedené bývalým sudcom. Po výraznom tlaku zo strany novinárkinej rodiny, ako aj zo strany maltskej občianskej spoločnosti a európskych a medzinárodných novinárskych združení sa v septembri 2019 začalo verejné vyšetrovanie. V uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa osobitne vyzvalo na začatie takéhoto vyšetrovania. Týmto verejným vyšetrovaním sa má určiť, či si štát splnil svoju povinnosť prijať preventívne operatívne opatrenia na ochranu osôb, ktorých životy sú ohrozené trestnými činmi, najmä v prípade novinárov, a osobitne vyšetriť všetky okolnosti súvisiace s vraždou p. Caruanovej Galiziovej. Verejným vyšetrovaním sa zatiaľ ozrejmilo niekoľko prvkov, ktoré organizácie slobodnej tlače kvalifikovali ako „znepokojujúce odhalenia štátnej korupcie a beztrestnosti v súvislosti s prípadom […], ktoré zdôraznili slabiny v zásadách právneho štátu na Malte a zakorenenú beztrestnosť tak v prípade vraždy Caruanovej Galiziovej, ako aj v prípade zneužívania moci na vysokých miestach, ktorému sa venovala“. V MPM 2020, v ktorom bola práca novinárov, normy a oblasť ochrany vyhodnotená na úrovni stredného rizika, sa zdôrazňuje, že „vzhľadom na aktuálny vývoj a odhalenia v súvislosti s prípadom Caruanovej Galiziovej, ako aj prebiehajúce vyšetrovania veľkej korupcie nezávislými novinármi, je na mieste povedať, že novinári sa cítia byť ohrození“. V MPM 2020 sa odkazuje na sériu nenávistných kampaní proti investigatívnym novinárom kritickým voči štátu, ktoré boli odhalené na základe vyšetrovania nezávislou online platformou. Európska komisia opakovane zdôrazňuje, že je potrebné predviesť pred spravodlivosť osoby zodpovedné za vraždu p. Caruanovej Galiziovej, a to bez akéhokoľvek politického zásahu.
Následky vraždy poprednej maltskej investigatívnej novinárky je v krajine stále cítiť. Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov vydala v roku 2019 tri upozornenia, ktoré ešte neboli vyriešené. Štát poskytol odpoveď v súvislosti s dvomi upozorneniami. Prvé upozornenie sa týka kybernetického útoku na nezávislú investigatívnu online mediálnu platformu The Shift News. Druhé a tretie upozornenie sa týkali právneho zastrašovania troch novinárov, ktorí vykonávali výskum na účely knihy o vražde p. Caruanovej Galiziovej, a zaobchádzania s novinármi po tlačovej konferencii, ktorá sa konala v úrade predsedu vlády. Platforma ohlásila jedno upozornenie v roku 2020 súvisiace s opatrením typu SLAPP, ktoré uplatnil istý podnikateľ proti The Shift News.
IV.Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systému bŕzd a protiváh
Malta je parlamentnou republikou, kde je zákonodarná právomoc zverená Snemovni reprezentantov, jednokomorovému parlamentu volenému na päťročné obdobie. Výkonnú moc vykonáva prezident, ktorého volí parlament, a kabinet na čele s predsedom vlády. Všetci vládni ministri vrátane predsedu vlády musia byť členmi parlamentu. O ústavných veciach rokuje Ústavný súd. Ústavou je zriadených viacero nezávislých orgánov vrátane úradu ombudsmana. V júli 2020 parlament prijal niekoľko ústavných reforiem.
Bola prijatá ústavná reforma postupu voľby prezidenta Malty. V tejto reforme, ktorá bola prijatá 29. júla 2020, sa stanovuje, že prezident Malty bude zvolený dvojtretinovou parlamentnou väčšinou namiesto jednoduchej väčšiny, čo je v súlade so stanoviskom Benátskej komisie z júna 2020. Podľa nových pravidiel bude platiť, že ak sa nedosiahne dvojtretinová parlamentná väčšina, osoba vykonávajúca funkciu prezidenta zostáva vo funkcii. Okrem toho aj odvolanie prezidenta si bude vyžadovať dvojtretinovú parlamentnú väčšinu. Postup voľby a odvolania prezidenta dvojtretinovou parlamentnou väčšinou odporučila Benátska komisia a mohol by prispieť k posilneniu funkcie prezidenta pri kontrole štátu. Benátska komisia v súčasnosti pripravuje doplňujúce stanovisko k právnemu zneniu tejto reformy.
Bola schválená aj ústavná reforma posilňujúca funkciu ombudsmana, pričom v parlamente ešte prebieha diskusia o vytvorení inštitúcie na ochranu ľudských práv. Úlohou ombudsmana je vyšetrovať opatrenia vlády alebo ktoréhokoľvek iného orgánu podľa platných právnych predpisov a môže viesť vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti. Reformou, ktorú prijal parlament 29. júla 2020, sa do ústavy vkladá spôsob vymenovania a odvolania ombudsmana, ako aj jeho právo na prístup k informáciám. V reforme sa zároveň stanovuje, že ak počas nejakého vyšetrovania alebo po jeho ukončení bude ombudsman presvedčený, že existujú dôkazy o korupčných praktikách, ako sú vymedzené v zákone o Stálej komisii proti korupcii, môže svoje zistenia oznámiť priamo generálnemu prokurátorovi. Cieľom reformy je splnenie odporúčaní Benátskej komisie. Treba poznamenať, že Organizácia Spojených národov zároveň odporučila posilniť nezávislosť úradu detského komisára zabezpečením primeraných špecifických a samostatných ľudských, technických a finančných zdrojov, ako aj imunity potrebnej na efektívny výkon jeho funkcie. Parlamentu bol v roku 2019 predložený návrh na vytvorenie inštitúcie pre ľudské práva. V príslušných parlamentných výboroch sa práve rokuje o návrhu zákona o vytvorení komisie pre ľudské práva a rovnosť.
Parlamentu bola predložená ústavná reforma týkajúca sa vymenúvania niektorých nezávislých komisií. Vláda navrhla, aby sa právomoci súvisiace s menovaním niektorých nezávislých komisií presunuli z predsedu vlády na kabinet ministrov, a to aj pokiaľ ide o Centrálnu banku Malty a komisára pre informácie a ochranu údajov. Benátska komisia vo svojom stanovisku z júna 2020 uvítala zámer vlády ďalej rokovať o zriadení ďalších nezávislých orgánov, ako je volebná komisia, Komisia pre verejnú službu a regulačný orgán pre vysielanie v rámci ústavného konventu vedeného prezidentom.
Začal sa proces reflexie o úlohe parlamentu. Uvažuje sa reformách štatútu poslanca parlamentu, hoci doteraz sa neprijali žiadne konkrétne opatrenia. Benátska komisia zistila, že maltský parlament treba posilniť tak, aby mohol fungovať ako účinný kontrolný orgán vlády, a odporučila zmenu systému, aby poslanci mohli vykonávať svoju prácu na plný úväzok a za mzdu. Okrem toho odporučila, aby poslanci využívali nestrannú výskumnú kapacitu a/alebo vyšší poradný orgán. Zároveň by sa malo zamedziť nadmernému používaniu delegovaných právnych predpisov.
Rozsudky Ústavného súdu nemajú účinok erga omnes. Ak Ústavný súd rozhodne o protiústavnosti jedného alebo viacerých ustanovení zákona, závisí od parlamentu, aby daný zákon zrušil alebo zmenil. Benátska komisia zistila, že v praxi sa to nestáva vždy, čo vedie k pokračujúcemu uplatňovaniu ustanovení, ktoré boli vyhlásené za protiústavné.
Pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o obmedzené používanie nástrojov založených na dôkazoch a účinnosť verejných konzultácií v zákonodarnom procese. Hoci sú dostupné rôzne spôsoby verejnej konzultácie, existuje určitá voľnosť pri rozhodovaní, či sa má alebo nemá otvoriť rozsiahla verejná konzultácia, ako aj veľké množstvo výnimiek. Výsledky verejných konzultácií nie sú vždy včas zverejňované online s jednoduchým prístupom. Podľa OECD Malte navyše chýba systematický prístup k posudzovaniu, či zákony a predpisy dosiahli zamýšľané politické ciele
. V súvislosti s online konzultáciami a platformou pre elektronickú účasť sa pripravujú iniciatívy ako súčasť strategického plánu digitálnej transformácie verejnej správy na roky 2019 – 2021.
Opatrenia na zvládnutie pandémie boli prijaté v stave núdze v oblasti verejného zdravia. Zákon o verejnom zdraví dáva úradníkovi pre dohľad nad verejným zdravím právomoc vydávať, meniť alebo rušiť príkazy v prípade epidémie a infekčných ochorení, pričom je možné ich súdne preskúmanie. Stav núdze v oblasti verejného zdravia vyhlásil úradník pre dohľad nad verejným zdravím 1. apríla 2020 so spätnou účinnosťou od 7. marca 2020 a bol zrušený 30. júna 2020.
Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú vo verejnej diskusii čoraz významnejšiu úlohu. Občiansky priestor sa považuje za zúžený vzhľadom na podmienky pre novinárov opísaných v tomto dokumente
. Po vražde investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej sa však organizácie občianskej spoločnosti začali aktívnejšie zapájať do verejnej diskusie. Hlavný zákon, ktorým sa upravuje rámec občianskej spoločnosti, je zákon o dobrovoľníckych organizáciách, v ktorom sa stanovuje, že organizácie občianskej spoločnosti sú dobrovoľníckymi samostatnými organizáciami nezávislými od štátu a ich štatút štát vždy rešpektuje. Hoci štruktúry pre zapojenie a účasť občianskej spoločnosti by sa mohli zlepšiť, organizácie občianskej spoločnosti sa v posledných rokoch čoraz viac zapájajú do diskusií o otázkach súvisiacich s právnym štátom, vrátane otázok potreby reforiem organizácie justičného systému a boja proti korupcii. Vláda vyjadrila svoj záväzok zmeniť niektoré právne úpravy s cieľom zabezpečiť riešenie zraniteľnosti dobrovoľníckych organizácií.
Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*
* Zoznam príspevkov prijatých v rámci konzultácií k Správe o právnom štáte 2020 sa nachádza na (webové sídlo KOMISIE).
Centrum pre pluralitu a slobodu médií, Monitorovanie plurality médií 2020,
https://cmpf.eui.eu/media-pluralism-monitor/mpm-2020
.
CIVICUS, Monitorovanie priestoru občianskej spoločnosti: Malta,
https://monitor.civicus.org/country/malta/
.
Európska komisia (2019), prieskum Eurobarometra o podnikaní.
Európska komisia (2019), Správa o krajine – Malta, SWD(2019) 1017 final.
Európska komisia (2020), Správa o krajine – Malta, SWD(2020) 517 final.
Európska komisia, Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2020.
Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2020), Príspevok od Európskej siete národných inštitúcií pre ľudské práva pre konzultácie so zainteresovanými stranami k Správe o právnom štáte 2020.
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok komory z 5. mája 2020, Kövesi/Rumunsko, sťažnosť č. 3594/19.
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok veľkej komory zo 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e Sá/Portugalsko, sťažnosti č. 55391/13, 57728/13 a 74041/13.
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2019), rýchly prieskum Eurobarometra 482: postoj podnikov ku korupcii v EÚ.
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2020), osobitný prieskum Eurobarometra 502: korupcia.
GRECO (2019), piate kolo hodnotenia – hodnotiaca správa o Malte o predchádzaní korupcii a podporovaní integrity v ústrednej štátnej správe a orgánoch presadzovania práva.
GRECO (2019), štvrté kolo hodnotenia – Predchádzanie korupcii v súvislosti s poslancami parlamentu, sudcami a prokurátormi, druhá správa o plnení odporúčaní na Malte.
Komisár pre normy verejného života (2020), Towards the Regulation of Lobbying in Malta. (Smerom k regulácii lobizmu na Malte).
Komisár pre normy verejného života, prípadová správa č. K/002, 2019.
Maltská vláda (2020), príspevok Malty k Správe o právnom štáte 2020.
Nadácia Daphne Caruanovej Galiziovej, príspevok k Správe o právnom štáte 2020.
OECD (2019), Indicators of Regulatory Policy and Governance – Malta (Indikátory týkajúce sa regulačnej politiky a správy – Malta).
Rada Európskej únie, Odporúčanie Rady z 20. júla 2020, ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2020 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2020.
Rada Európy, platforma na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov – Malta,
https://www.coe.int/en/web/media-freedom
.
Rada Európy: Benátska komisia (2010), Správa o nezávislosti systému súdnictva, časť I: Nezávislosť sudcov [CDL-AD(2010)004].
Rada Európy: Benátska komisia (2016), Zoznam kritérií právneho štátu [CDL-AD(2016)017].
Rada Európy: Benátska komisia (2018), Malta – Stanovisko k ústavným opatreniam a oddeleniu právomocí a nezávislosti systému súdnictva a presadzovaniu zákonov [CDL-AD(2018)028].
Rada Európy: Benátska komisia (2020) – Malta – Stanovisko k navrhovaným legislatívnym zmenám [CDL-AD(2020)006].
Rada Európy: Parlamentné zhromaždenie (2019), uznesenie Parlamentného zhromaždenia č. 2293 (2019): Zavraždenie Daphne Caruany Galiziovej a zásady právneho štátu na Malte a za jej hranicami: zabezpečiť, aby vyšla najavo celá pravda.
Rada Európy: Výbor ministrov (2010), Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec(2010)12 členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť.
Rada Európy: Výbor ministrov (2016), Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec(2016)4 členským štátom o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych hráčov.
Reportéri bez hraníc, Malta.
https://rsf.org/en/taxonomy/term/150
.
Repubblika, príspevok k Správe o právnom štáte 2020.
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 25. júla 2018, LM, C‑216/18 PPU.
Transparency International (2020), údaje o krajine, Malta.
https://www.transparency.org/en/countries/malta
.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2017 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku.
Virtuálna návšteva Malty v súvislosti so Správou o právnom štáte 2020.
Výbor OSN pre práva dieťaťa (2019).
PRÍLOHA II: Návšteva Malty
Útvary Komisie absolvovali v máji a júni 2020 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:
·Združenie sudcov
·Združenie zmierovacích sudcov
·Generálny prokurátor
·Maltský regulačný orgán pre vysielanie
·Advokátska komora
·Komisár pre normy verejného života
·Ministerstvo spravodlivosti
·Stála komisia proti korupcii (PCAC)
·Polícia: jednotka pre hospodársku trestnú činnosť
·MVO Republika
·Právny zástupca štátu
* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:
·Amnesty International
·Únia občianskych slobôd pre Európu
·Civil Society Europe
·Konferencia európskych cirkví
·EuroCommerce
·European Center for Not-for-Profit Law
·Európske centrum pre slobodu tlače a médií
·Európske občianske fórum
·Free Press Unlimited
·Front Line Defenders
·ILGA-Europe
·Medzinárodná komisia právnikov
·Medzinárodná federácia pre ľudské práva
·Medzinárodný tlačový inštitút
·Platforma pre celoživotné vzdelávanie
·Open Society Justice Initiative/Open Society European Policy Institute
·Reportéri bez hraníc
·Transparency International EU