EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 11. 2020
COM(2020) 758 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027
{SWD(2020) 290 final}
Akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027
„A zaistíme, aby ľudia, ktorí majú právo zostať, boli integrovaní a cítili sa vítaní. Čaká ich budovanie vlastnej budúcnosti, ako aj zručností, energie a talentov.“
predsedníčka Ursula von der Leyenová, Správa o stave Únie 2020
1.Podpora sociálnej súdržnosti a budovanie inkluzívnych spoločností pre všetkých
Európsky spôsob života je inkluzívny. Integrácia a začlenenie sú kľúčové pre ľudí prichádzajúcich do Európy, miestne komunity a dlhodobý blahobyt našich spoločností, ako aj stabilitu našich hospodárstiev. Ak chceme pomôcť našim spoločnostiam a hospodárstvam v tom, aby prekvitali, musíme podporovať každého, kto je súčasťou spoločnosti, pričom integrácia musí byť právom aj povinnosťou pre všetkých.
To znamená posilniť postavenie tých, ktorí sú znevýhodňovaní, a zároveň zabezpečiť jednotnosť a súdržnosť našich komunít. Znamená to poskytovať všetkým rovnaké príležitosti, aby mohli využívať svoje práva a byť súčasťou komunity a spoločenského života bez ohľadu na pôvod a v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv. Takisto to znamená rešpektovať spoločné európske hodnoty zakotvené v zmluvách o EÚ a Charte základných práv Európskej únie vrátane demokracie, právneho štátu, slobody slova a náboženstva, ako aj práva na rovnosť a nediskrimináciu. Tieto základné hodnoty sú nenahraditeľnou súčasťou života a účasti na dianí v európskej spoločnosti. Sú aj dôvodom vytvorenia portfólia „Podpora európskeho spôsobu života“ v rámci Komisie, ktorým sa chráni jednoduchá, no pritom základná premisa, že na všetkých záleží, na nikoho by sa nemalo zabúdať a všetci by mali mať možnosť účinne uplatňovať svoje práva a mať prístup k príležitostiam a bezpečiu.
Problematika integrácie a začlenenia je obzvlášť dôležitá pre migrantov, nielen pre tých novoprichádzajúcich, ale niekedy aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už možno v EÚ udomácnili a sú jej občanmi 1 . Preto sa rozsah pôsobnosti tohto akčného plánu týka tak migrantov, ako aj občanov EÚ s migrantským pôvodom 2 . Je teda širší než rozsah pôsobnosti akčného plánu Komisie pre integráciu z roku 2016 3 , ktorý sa vzťahoval iba na štátnych príslušníkov tretích krajín.
Zabezpečenie účinnej integrácie a začlenenia migrantov do EÚ je sociálnou a hospodárskou investíciou, ktorá zvyšuje súdržnosť, odolnosť a prosperitu európskych spoločností. Integrácia a začlenenie môžu a mali by byť procesom prospešným pre obe strany, z ktorého bude mať úžitok celá spoločnosť. Ak však majú byť integrácia a začlenenie úspešné, musí ísť o obojstranný proces, v rámci ktorého je migrantom a občanom EÚ s migrantským pôvodom ponúknutá pomoc pri integrácii a tí sa, naopak, o integráciu aktívne usilujú. Na procese integrácie sa podieľa hostiteľská spoločnosť, ktorá by mala vytvárať príležitosti na úplnú ekonomickú, sociálnu, kultúrnu a politickú participáciu prisťahovalcov. Proces zahŕňa aj prispôsobenie sa zo strany migrantov, ktorí všetci majú v súvislosti so svojou novou krajinou pobytu isté práva a povinnosti.
V súčasnosti sa asi 34 miliónov obyvateľov narodilo mimo EÚ (približne 8 % populácie EÚ) 4 a 10 % mladých ľudí (15 – 34 rokov) narodených v EÚ má aspoň jedného rodiča pochádzajúceho zo zahraničia 5 . Hoci sa podiel obyvateľov narodených mimo EÚ za posledné roky celkovo zvýšil 6 , situácia v jednotlivých členských štátoch je stále veľmi odlišná. Vo Švédsku, v Estónsku, Luxembursku, Chorvátsku, Lotyšsku, Rakúsku, na Malte a v Nemecku dosahuje tento podiel okolo 10 % alebo viac, zatiaľ čo v Česku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Poľsku a na Slovensku je to menej ako 3 %.
Viac ako štvrtina migrantov má vysoký stupeň vzdelania 7 . Majú zdroje, ambíciu a motiváciu, ale často nedokážu svoje zručnosti využiť. Takmer 40 % má nadmernú kvalifikáciu pre prácu, ktorú vykonávajú 8 . Nemôžeme si dovoliť tento potenciál premrhať. Takmer pätina migrantov má zároveň len základné vzdelanie a potrebuje ďalšiu podporu.
Migranti a občania EÚ s migrantským pôvodom zohrávajú v európskom hospodárstve a spoločnosti dôležitú úlohu. Ich prínos sa ešte viac prejavil počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 9 . Mnohí pomáhali pri riešení tejto krízy ako pracovníci v základných službách, lekári a zdravotné sestry. Zároveň patria medzi ľudí, ktorí sú viac vystavení pandémii 10 . Po skončení pandémie COVID-19 bude EÚ potrebovať spoluúčasť každého jedného človeka na obnove a budovaní odolnosti našich hospodárstiev 11 . Nejde teda len o morálnu povinnosť v súlade so základnými hodnotami EÚ, ale aj o hospodársku nevyhnutnosť posilniť opatrenia na podporu integrácie a začlenenia. Ako ukazuje nedávny výskum, úplná integrácia migrantov do trhu práce by mohla mať veľký hospodársky prínos vrátane fiškálnych ziskov, príspevkov do vnútroštátnych dôchodkových systémov a národného blahobytu všeobecne 12 .
Tento akčný plán je súčasťou komplexnej reakcie na riešenie problémov spojených s migráciou v rámci nového paktu o migrácii a azyle 13 . Úspešné integračné politiky sú takisto základným kameňom dobre fungujúceho systému riadenia azylu a migrácie. Podporujú a dopĺňajú azylové a migračné politiky členských štátov tým, že zabezpečujú, aby sa všetci jednotlivci, ktorí majú právo zostať v EÚ, mohli plne zapájať do našich spoločností. Takisto môžu podporovať dialóg s tretími krajinami a programami v rámci vonkajšieho rozmeru migračných a rozvojových politík EÚ. Migranti sú často súčasťou rôznych foriem socializácie v diaspórach v členských štátoch EÚ. Diaspóra môže hrať rozhodujúcu úlohu pri podpore začlenenia v hostiteľských spoločnostiach a prispievaní k investíciám, inováciám a rozvoju pri súčasnom zachovaní vzťahu s krajinami pôvodu.
Tento akčný plán pokrýva všetky rôzne etapy a fázy integračného procesu: opatrenia pred odchodom, prijatie a skorá integrácia, dlhodobá integrácia a budovanie inkluzívnych a súdržných spoločností. Berie do úvahy rozdielnu situáciu populácií migrantov v členských štátoch a podporuje členské štáty a ďalšie príslušné zainteresované strany pri hľadaní primeranej reakcie v rámci politík integrácie a začlenenia.
2.Poznatky získané z akčného plánu pre integráciu z roku 2016 a kľúčové fakty a údaje o integrácii a začlenení
Tento akčný plán vychádza okrem iného z výsledkov akčného plánu Komisie pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016. Po jeho prijatí Komisia zaviedla viac ako 50 konkrétnych opatrení na podporu členských štátov a ďalších kľúčových zainteresovaných strán v širokom spektre oblastí politiky: opatrenia pred odchodom/pred príchodom, vzdelávanie, zamestnanie a odborná príprava, prístup k základným službám, aktívna účasť a sociálne začlenenie. Komisia takisto posilnila svoje nástroje na koordináciu, financovanie a monitorovanie. V mnohých členských štátoch prispel akčný plán k rozvoju alebo preskúmaniu vnútroštátnych stratégií integrácie a poskytol informácie o využívaní nástrojov financovania integrácie. V mnohých prípadoch bola vnútroštátnym orgánom pri navrhovaní a vykonávaní reforiem integračnej politiky poskytnutá technická podpora šitá na mieru 14 .
Pretrvávajúce výzvy v oblasti zamestnania, vzdelávania, prístupu k základným službám a sociálneho začlenenia migrantov však ukazujú, že sú potrebné ďalšie opatrenia opísané ďalej.
|
Kľúčové fakty a údaje o integrácii a začlenení (EÚ27, 2019) 15
Okrem rozdielov, ktorým čelia migranti v kľúčových oblastiach, ako sú vzdelávanie, zamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie a bývanie (pozri grafy vyššie), sa musia vyrovnať aj s nepriaznivou situáciou v týchto oblastiach: §U mladých migrantov (18 – 24 rokov) narodených mimo EÚ bola oveľa vyššia pravdepodobnosť (21 %) v porovnaní s domácimi obyvateľmi (12,5 %), že „nebudú zamestnaní ani sa nebudú zúčastňovať na vzdelávaní a odbornej príprave“, a to najmä migrujúce dievčatá a mladé ženy (25,9 %). §Migranti s väčšou pravdepodobnosťou čelia neuspokojeným liečebným potrebám 16 v súvislosti s rôznymi faktormi, ako sú: nedostatočný alebo obmedzený prístup k zdravotnému poisteniu (v niektorých krajinách) v závislosti od pobytového statusu, nedostatok vedomostí o tom, ako získať prístup k službám, finančné prostriedky, koncentrácia migrantov v niektorých znevýhodnených oblastiach s ťažším prístupom ku kvalitným zdravotným službám, jazykové bariéry a nedostatočné prispôsobenie vnútroštátnych systémov špecifickým potrebám migrantov. §Hoci je podiel migrantov vo vidieckych oblastiach relatívne nízky (2,9 %) 17 , zvyčajne sú na tom horšie, pokiaľ ide o väčšinu ukazovateľov integrácie, a to nielen v porovnaní s domácimi obyvateľmi, ale aj vo vzťahu k migrantom žijúcim v mestách 18 . Keďže mnohé vidiecke oblasti vo všeobecnosti trpia nedostatkom základných služieb, migrantom môžu chýbať aj špecifické podporné služby, ktoré potrebujú. |
Vykonávanie akčného plánu z roku 2016 navyše potvrdilo, že aj keď oblasti, na ktoré sa akčný plán zameriava, sú naďalej relevantné, je potrebné prijať dôraznejšie opatrenia na presadzovanie integrácie migrujúcich žien, podporu začlenenia občanov EÚ s migrantským pôvodom, lepšie zapojenie hostiteľskej spoločnosti do politík integrácie a začlenenia, ako aj posilnenie monitorovania a hodnotenia týchto politík. Vplyv pandémie COVID-19 na migrantov a občanov EÚ s migrantským pôvodom takisto zdôraznil potrebu zintenzívniť opatrenia na uľahčenie ich prístupu k službám zdravotnej starostlivosti.
3.Kľúčové zásady a hodnoty akčného plánu EÚ pre integráciu a začlenenie
Práca EÚ v oblasti integrácie a začlenenia je podložená spoločným súborom zásad a hodnôt, ktorými by sa mali riadiť aj členské štáty pri navrhovaní, vykonávaní alebo prehodnocovaní svojich stratégií. Platí to pre celú škálu politík EÚ v oblasti začlenenia, ako je stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv.
Začlenenie pre všetkých
Začlenenie pre všetkých spočíva v zabezpečení toho, aby boli všetky politiky prístupné a pomáhali všetkým vrátane migrantov a občanov EÚ s migrantským pôvodom. To znamená prispôsobenie a transformáciu všeobecných politík potrebám rozmanitej spoločnosti, pričom sa berú do úvahy špecifické problémy a potreby rôznych skupín. Činnosti zamerané na pomoc migrantom pri integrácii nemusia a ani by nemali prebiehať na úkor opatrení v prospech iných zraniteľných alebo znevýhodnených skupín alebo menšín. Práve naopak, mali by prispievať k tomu, aby boli politiky celkovo inkluzívnejšie.
Tento akčný plán podporuje integrovaný prístup k začleňovaniu migrantov a jeho cieľom je dosiahnuť úzku súčinnosť s existujúcimi a pripravovanými stratégiami EÚ na podporu rovnosti a sociálnej súdržnosti, aby sa zabezpečilo úplné začlenenie všetkých ľudí do európskych spoločností a ich účasť na spoločenskom dianí. Predovšetkým sa bude vykonávať v úzkej súčinnosti s pripravovaným akčným plánom na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a akčným plánom EÚ proti rasizmu 19 . Takisto bude pôsobiť v súčinnosti so strategickým rámcom EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov 20 , stratégiou pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 21 , s pripravovanou stratégiou boja proti antisemitizmu a so správou o občianstve EÚ. Bude sa zameriavať na budovanie a posilňovanie vzťahov a dôvery medzi rôznymi komunitami v spoločnosti a na boj proti izolácii a segregácii.
Súdržnejšia a inkluzívnejšia spoločnosť pre všetkých môže takisto zabrániť šíreniu všetkých foriem extrémistických ideológií, ktoré môžu viesť k terorizmu a násilnému extrémizmu. Posilnené preventívne opatrenia môžu zasa riešiť otázku sociálneho napätia a extrémistických ideológií, a tým podporiť integráciu a pokojné spolunažívanie komunít a jednotlivcov. Komisia prostredníctvom siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii 22 podporuje odborníkov v prvej línii z celej Európy pri tvorbe najlepších postupov a vybavuje ich zručnosťami, ktoré potrebujú pri riešení násilného extrémizmu a podpore budovania odolnosti a odpútania, ako aj rehabilitácie a opätovného začlenenia do spoločnosti. K predchádzaniu radikalizácii a k súdržnosti v rámci EÚ môže prispievať aj podpora začleňovania a poskytovanie príležitostí pre ohrozených mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. Pri predchádzaní radikalizácii môže byť obzvlášť účinná úzka spolupráca s odborníkmi a miestnymi aktérmi. Súčasťou začleňovania je aj zameriavanie sa na podvedomé predsudky a dosahovanie zmeny mentality a spôsobu, akým sa ľudia navzájom vnímajú a pristupujú k neznámemu.
Cielená podpora tam, kde je to potrebné
Zatiaľ čo všeobecné sociálne politiky by mali byť inkluzívne pre všetkých a mali by zohľadňovať potreby rozmanitej spoločnosti, určité skupiny a určité oblasti v hostiteľských krajinách budú potrebovať cielenú podporu, aby zvládli konkrétne výzvy. Novoprichádzajúci migranti pri integrácii do európskych spoločností často čelia mnohým problémom v závislosti od spôsobu ich príchodu, úrovne zručností, jazykových znalostí a pôvodu. V rámci každej oblasti politiky by tvorcovia politík mali navrhnúť cielené a na mieru šité podporné mechanizmy, ktoré pomôžu novoprichádzajúcim migrantom v rýchlej integrácii. Príkladom sú doplňujúce kurzy určené pre vysokokvalifikovaných migrantov, ktoré im majú pomôcť čo najlepšie využiť ich zručnosti v novom zamestnaní 23 . Členské štáty pod migračným tlakom čelia pri vývoji alebo rozširovaní týchto cielených opatrení aj ďalším výzvam, a preto je obzvlášť dôležité podporovať ich. Deti budú potrebovať ďalšiu ochrannú podporu, pričom sa bude vždy zabezpečovať najlepší záujem dieťaťa, najmä v prípadoch, keď je bez sprievodu 24 .
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a antidiskriminačných priorít
Tento akčný plán zohľadní kombináciu osobných charakteristík, ako sú rod, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo viera, sexuálna orientácia a zdravotné postihnutie, ktoré môžu pre migrantov predstavovať špecifické výzvy. Bude stavať na stratégii EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb a pripravovanej stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím 25 a bude ich dopĺňať.
Najmä migrujúce ženy a dievčatá čelia v porovnaní s migrujúcimi mužmi a chlapcami dodatočným prekážkam v integrácii, pričom musia často prekonávať štrukturálne bariéry spojené s tým, že sú migrantkami a zároveň ženami, vrátane stereotypov. Je pravdepodobnejšie, že do EÚ prídu za rodinným príslušníkom a prinesú si so sebou domáce povinnosti, ktoré im môžu brániť v úplnej účasti na trhu práce a integračných programoch, hodnotení zručností, rekvalifikácii a ďalších opatreniach, ak sa v nich nezohľadňujú takéto opatrovateľské povinnosti. V prípade zamestnaných migrantiek je väčšia pravdepodobnosť, že v porovnaní so ženami pochádzajúcimi z danej krajiny budú mať vyššiu kvalifikáciu, než si ich práca vyžaduje 26 .
Občania EÚ s migrantským pôvodom navyše často čelia priamej alebo nepriamej diskriminácii a rasizmu pri hľadaní bývania alebo zamestnania, alebo v každodennom živote v škole, susedstve a práci. Takáto diskriminácia môže byť založená výlučne na ich migrantskom pôvode, ale môže ju zhoršiť ich etnický alebo rasový pôvod, ako aj ich náboženstvo alebo viera. Aj LGBTIQ 27 migranti a migranti so zdravotným postihnutím môžu čeliť mnohým formám diskriminácie.
Podpora vo všetkých fázach integračného procesu
Úspešná integrácia migrantov závisí od včasnej reakcie aj dlhodobej investície. Poskytovanie podpory migrantom a ich prijímajúcim komunitám čo najskôr v rámci migračného procesu je nevyhnutné. Integrácia sa môže začať ešte pred príchodom do EÚ. Členské štáty by preto mali podľa možnosti pripraviť a rozšíriť integračné opatrenia pred odchodom (napr. odborná príprava, orientačné kurzy) a efektívne ich prepojiť s opatreniami po príchode na uľahčenie a urýchlenie procesu integrácie, a to aj v súvislosti s presídľovaním a komunitným sponzorstvom 28 .
Integrácia sa zároveň neskončí po určenom časovom období. To je dôvod, prečo sú na podporu pokračujúceho začleňovania a zmysluplnej účasti nevyhnutné všeobecné politiky. Navrhovaný viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 zohľadňuje potrebu investícií počas celého procesu integrácie prostredníctvom špecializovaného Fondu pre azyl a migráciu, ako aj potrebu finančnej podpory v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a bývania prostredníctvom fondov politiky súdržnosti, ako sú Európsky sociálny fond plus, Európsky fond regionálneho rozvoja a ďalšie fondy, ako napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Erasmus+.
Maximalizácia pridanej hodnoty EÚ prostredníctvom partnerstiev viacerých zainteresovaných strán
Zatiaľ čo národné vlády sú primárne zodpovedné za celkový návrh integračných a sociálnych politík v oblastiach, ako sú vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotná starostlivosť, EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri ich podpore, ako aj podpore všetkých ostatných aktérov integrácie prostredníctvom financovania, tvorby praktických nástrojov, koordinačných činností a nadväzovania relevantných partnerstiev.
K integrácii dochádza v každej obci, meste a regióne, kde migranti žijú, pracujú, chodia do školy alebo športového klubu. Miestna úroveň zohráva kľúčovú úlohu pri prijímaní a usmerňovaní novoprichádzajúcich migrantov po príchode do novej krajiny. Dôležitú úlohu pri dosahovaní skutočne účinnej a komplexnej integračnej politiky majú okrem toho organizácie občianskej spoločnosti, vzdelávacie inštitúcie, zamestnávatelia a sociálno-ekonomickí partneri, organizácie sociálneho hospodárstva, cirkvi, náboženské a iné filozofické spoločenstvá, mládežnícke a študentské organizácie, diasporálne organizácie, ako aj samotní migranti.
4.Opatrenia v hlavných odvetvových oblastiach
V tomto akčnom pláne sú stanovené opatrenia na zintenzívnenie činnosti a prepojenie aktérov na všetkých úrovniach v spoločnom úsilí dosiahnuť integráciu a začlenenie a vytvoriť súdržnejšie a inkluzívnejšie spoločnosti pre všetkých. Hoci tento akčný plán vychádza z úspechov Akčného plánu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016, zároveň sa v ňom navrhujú nové a širšie opatrenia, pomocou ktorých môžu EÚ a členské štáty priniesť najvyššiu pridanú hodnotu a mať väčší vplyv. Tieto opatrenia dopĺňajú tie, ktoré sú zahrnuté v nedávnych stratégiách pre rovnosť 29 . Navrhované opatrenia sú založené na rozsiahlych konzultáciách, ktoré Komisia uskutočnila v období od júna do októbra 2020 so širokou škálou aktérov. Patria sem verejné konzultácie, ako aj cielené konzultácie s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, sociálnymi a ekonomickými partnermi, zamestnávateľmi, organizáciami občianskej spoločnosti, nadáciami, medzinárodnými organizáciami a migrantmi vrátane utečencov 30 .
I.Vzdelávanie a odborná príprava
Vzdelávanie a odborná príprava – od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) až po terciárne vzdelávanie, vzdelávanie dospelých a neformálne vzdelávanie – je základom úspešného zapájania sa do spoločnosti a jedným z najúčinnejších nástrojov na budovanie inkluzívnejších spoločností. Pandémia COVID-19 ešte viac zdôraznila význam začlenenia a rovnosti príležitostí vo vzdelávaní. Začlenenie a rodová rovnosť patria k šiestim rozmerom európskeho vzdelávacieho priestoru 31 , ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025 zavedením niekoľkých konkrétnych iniciatív. Sprístupnenie našich vzdelávacích systémov je aj hlavným cieľom akčného plánu digitálneho vzdelávania 32 . Európsky program v oblasti zručností podporuje celoživotný rozvoj zručností 33 .
Školy majú potenciál stať sa skutočným centrom integrácie detí a ich rodín. Zvyšovanie účasti migrujúcich detí a detí s migrantským pôvodom na VSRD pri súčasnom zabezpečení toho, aby tieto programy dokázali slúžiť kultúrne a jazykovo rozmanitým deťom, môže mať silný pozitívny vplyv na ich budúce dosiahnuté vzdelanie vrátane učenia sa jazyka hostiteľskej krajiny a na integráciu ich rodičov a rodín ako celku. Školské prostredie, ktoré zapája komunity, podporné služby a rodičov, môže byť obzvlášť prospešné pre deti s migrantským pôvodom. Na dosiahnutie tohto cieľa musia mať učitelia potrebné zručnosti a prostriedky na výučbu v multikultúrnych a viacjazyčných triedach a na podporu detí s migrantským pôvodom počas celého ich vzdelávania. Boj proti segregácii v školách a podpora interakcií medzi migrujúcimi a domácimi deťmi sú zásadné aj pre zabezpečenie toho, aby bol náš vzdelávací systém inkluzívnejší. Vyučovaním zručností v oblasti demokracie, občianstva a kritického myslenia zohrávajú školy dôležitú úlohu v prevencii toho, aby mladých ľudí priťahovali násilné extrémistické ideológie, organizácie a hnutia 34 .
Migrujúce deti so zdravotným postihnutím potrebujú dodatočnú podporu, aby sa mohli zúčastňovať na vzdelávaní rovnako ako ostatní. Začlenenie bude ústredným motívom pripravovanej komplexnej stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, ktorá sa bude usilovať o zabezpečenie toho, aby všetky deti bez ohľadu na pôvod, schopnosti, sociálno-ekonomické zázemie, právne postavenie a pobytový status mali rovnaký prístup k rovnakému súboru práv a ochrane. Oblasť mládeže, najmä práca s mládežou, môže pomôcť mladým migrantom získať zručnosti a schopnosti prostredníctvom neformálneho vzdelávania.
Vstup do dospelosti a prechod zo školy do práce môže byť obzvlášť náročný pre migrujúce deti, ktoré prišli len nedávno, najmä pre mladých ľudí bez sprievodu, v neposlednom rade preto, že podporné opatrenia sa často skončia, keď dieťa dovŕši 18 rokov. Včasná príprava na takýto prechod – podporovaním výsledkov vzdelávania, zahŕňaním do odborného vzdelávania a prípravy a do záruky pre mladých ľudí 35 , ako aj poskytovaním vedenia a poradenstva – môže byť obzvlášť efektívna.
Jednoduchšie uznávanie kvalifikácií získaných v tretích krajinách, podpora ich zviditeľnenia a zvyšovanie porovnateľnosti s kvalifikáciami z Európy/EÚ spolu s preklenovacími kurzmi na pomoc migrantom pri dopĺňaní vzdelania získaného v zahraničí sú kľúčom k rýchlejšiemu a spravodlivejšiemu začleňovaniu migrantov do trhu práce a umožňujú im plne využívať ich schopnosti a zručnosti. Migrantom to môže takisto pomôcť pokračovať v štúdiu v hostiteľskej krajine, čím sa zvýši ich miera účasti na vyššom a celoživotnom vzdelávaní.
Osvojovanie si jazyka hostiteľskej krajiny je kľúčom k úspešnej integrácii. Nemalo by však skončiť niekoľko mesiacov po príchode. Jazykové kurzy by mali byť podporované aj pre mierne pokročilých a pokročilých a mali by byť prispôsobené potrebám rôznych skupín. Kombinácia jazykového vzdelávania s rozvojom ďalších zručností alebo pracovných skúseností a so sprievodnými opatreniami, ako je starostlivosť o deti, sa ukázala ako obzvlášť účinná pri zlepšovaní prístupu k jazykovému vzdelávaniu a jeho výsledkov. A napokon, pre migrantov je nevyhnutné čo najskôr sa oboznámiť so zákonmi, s kultúrou a hodnotami prijímajúcej spoločnosti, napríklad prostredníctvom kurzov občianskej orientácie, aby sa mohli plne zapájať do prijímajúcej spoločnosti.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Na vysokokvalitnom a inkluzívnom vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve sa bude zúčastňovať viac migrujúcich detí a detí s migrantským pôvodom.
§Učitelia budú lepšie vybavení potrebnými zručnosťami a budú mať k dispozícii prostriedky a podporu, aby mohli viesť multikultúrne a viacjazyčné triedy v prospech migrujúcich aj domácich detí.
§Budú sa vytvárať učiace sa komunity s viacerými zainteresovanými stranami, a to za účasti škôl, zdravotných a sociálnych služieb a rodičov.
§Uznávanie kvalifikácií získaných v krajinách mimo EÚ bude rýchlejšie a jednoduchšie.
§Viac migrantov sa bude zúčastňovať na komplexnom jazykovom vzdelávaní a programoch občianskej orientácie, ktoré sa začnú hneď po ich príchode a budú ich sprevádzať počas celého procesu integrácie.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Zlepší účasť na vzdelávaní a jeho výsledky tým, že: ⁃začiatkom roka 2021 zverejní nový súbor nástrojov s praktickými usmerneniami o začlenení do VSRD, ⁃v rámci pedagogických akadémií programu Erasmus poskytne učiteľom cielenú podporu pri rozvíjaní schopností poradiť si s kultúrnou, náboženskou a jazykovou rozmanitosťou v triedach, ⁃zabezpečí aktivity partnerského učenia a partnerského poradenstva s cieľom podporiť členské štáty pri navrhovaní a vykonávaní účinných politík inkluzívneho vzdelávania v európskom vzdelávacom priestore, ⁃poskytne pracovníkom s mládežou cielenú odbornú prípravu, aby získali osobitné zručnosti potrebné na podporu integrácie mladých migrantov. §Zlepší uznávanie kvalifikácií tým, že: ⁃podporí spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za integráciu a národnými centrami pre uznávanie kvalifikácií (siete ENIC-NARIC), ⁃podporí transparentné postupy uznávania kvalifikácií utečencov prostredníctvom programu Erasmus, ⁃podporí výmeny informácií o poskytovaní doplňujúcich/preklenovacích kurzov pre migrantov medzi členskými štátmi, ⁃poskytne migrantom informácie o postupoch uznávania a o zručnostiach a kvalifikáciách s využitím plného potenciálu portálu Europass, ⁃bude presadzovať transparentnosť kvalifikačných systémov, a to aj prostredníctvom európskeho kvalifikačného rámca. §Bude spolupracovať s členskými štátmi na ďalšom rozvoji komplexných a prístupných programov jazykového vzdelávania vrátane kurzov pre stredne pokročilých a pokročilých, a to prostredníctvom financovania a výmeny skúseností. §Bude podporovať výmeny informácií medzi členskými štátmi o úspešných prístupoch ku kurzom občianskej orientácie. Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Zvýšiť účasť migrujúcich detí a detí s migrantským pôvodom na VSRD a zároveň zabezpečiť, aby všeobecné programy VSRD podporovali kultúrne a jazykovo rozmanité deti. §Zaistiť, aby postupy uznávania zahraničných kvalifikácií boli rýchle, spravodlivé, transparentné a finančne dostupné. §Zahrnúť vedenie multikultúrnych a viacjazyčných tried a oceňovanie a mobilizáciu individuálnych jazykových zázemí študentov ako kľúčové zručnosti do učebných plánov a poskytovať učiteľom potrebné zdroje na riešenie týchto problémov. §Vypracovať podporné programy špecificky zamerané na maloletých bez sprievodu, ktorí pri príchode prekročili vek povinnej školskej dochádzky, a programy pre maloletých bez sprievodu, ktorí vstupujú do dospelosti. §Zabezpečiť prístupnosť a finančnú dostupnosť mimoškolských voľnočasových aktivít a športov. §Zabezpečiť podporu učenia sa jazykov po počiatočnom integračnom období s cieľom presadzovať ho aj nad rámec začiatočníckej alebo stredne pokročilej úrovne. §Plne využívať finančné prostriedky EÚ, najmä Európsky sociálny fond plus, Fond pre azyl a migráciu a Európsky fond regionálneho rozvoja, na podporu programov a opatrení v oblasti vzdelávania, zručností a jazykovej prípravy, a to v súlade s identifikovanými potrebami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. |
II.Zamestnanosť a zručnosti
Migranti tvoria významnú časť pracovnej sily EÚ. Ich prínos pre európske hospodárstva a trhy práce sa ešte viac prejavil počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 36 . Mnoho migrantov má zručnosti, ktoré sú na našich trhoch práce veľmi potrebné, ale často čelia problémom pri ich oceňovaní a hľadaní zamestnania, ktoré zodpovedá ich úrovni zručností. Migrujúcim ženám hrozí obzvlášť vysoké riziko, že budú mať vyššiu kvalifikáciu, než si ich práca vyžaduje, čo môže viesť k znehodnoteniu ich zručností. Zvyčajne čelia väčším prekážkam a obmedzenejšiemu prístupu k podpore 37 . Takisto je dôležité riešiť problémy, ktorým čelia migranti so zdravotným postihnutím, aby sa mohli zúčastňovať na trhu práce.
Cieľom programu v oblasti zručností pre Európu 38 je podporovať všetkých vrátane migrantov pri rozvíjaní početnejších a lepších zručností a pri ich využívaní. Okrem toho niektoré členské štáty nedávno vytvorili inovatívne nástroje na rýchle hodnotenie zručností migrantov. Hodnotenie zručností ešte pred odchodom môže migrantom pomôcť rýchlejšie sa integrovať do trhu práce, najmä v rámci programov presídlenia a doplnkových možností.
Migrujúci podnikatelia prispievajú k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest a môžu dopomôcť k obnove po pandémii COVID-19. Čelia však niekoľkým výzvam, ako je nedostatok sietí, ťažkosti s prístupom k úverom a nedostatočné znalosti regulačného a finančného rámca. Prístup k finančným informáciám a zvýšená finančná gramotnosť môžu hrať dôležitú úlohu pri prekonávaní týchto výziev. Dostupnosť finančných služieb a prístup k nim sú nevyhnutné pre všetkých migrantov, aby sa mohli plne podieľať na hospodárstve krajiny alebo budovať stabilný život pre seba a svoje rodiny, a to aj v prípade zasielania remitencií. Digitálne financie môžu prispieť k väčšej prístupnosti finančných služieb.
Účinné začlenenie migrantov a občanov EÚ s migrantským pôvodom do trhu práce si vyžaduje aktívnu spoluprácu širokej škály aktérov vrátane subjektov verejného sektora na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, organizácií občianskej spoločnosti, ekonomických a sociálnych partnerov a zamestnávateľov.
Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava (OVP) so silným rozmerom učenia sa na pracovisku môže byť obzvlášť účinným nástrojom, ktorý pomôže migrantom vstúpiť na trh práce. Prekážky v ich účasti na OVP však stále pretrvávajú.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Spolupráca na únijnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni medzi kľúčovými aktérmi trhu práce a samotnými migrantmi bude silnejšia.
§Migrujúci podnikatelia vrátane sociálnych podnikateľov získajú väčšiu podporu vďaka tomu, že budú mať ľahší prístup k financiám, odbornej príprave a poradenstvu.
§Účasť migrujúcich žien na trhu práce bude vyššia.
§Hodnotenie zručností migrantov bude efektívnejšie a rýchlejšie. Bude zabezpečená neustála podpora zlepšovania zručností a rekvalifikácie, a to aj prostredníctvom validačných postupov pre neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa.
§Na kvalitnom OVP sa bude zúčastňovať viac migrantov.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Bude spolupracovať so sociálnymi a ekonomickými partnermi s cieľom podporiť prístup k integrácii do trhu práce založený na zapojení viacerých zainteresovaných strán prostredníctvom európskeho partnerstva pre integráciu 39 . §Podporí zamestnávateľov prostredníctvom výmen a partnerského učenia, pričom bude vychádzať z iniciatívy Zamestnávatelia spoločne za integráciu 40 . §Podporí inkluzívne podnikanie v rámci Programu InvestEU pre ženy aj mužov vrátane migrujúcich podnikateľov a takisto podporí inkluzívne mentorské programy. §Uľahčí hodnotenie a validáciu zručností tým, že: ⁃bude informovať o postupoch hodnotenia zručností a zdokonalí ich prostredníctvom európskej integračnej siete, európskej siete verejných služieb zamestnanosti a aktualizovanej platformy Europass, ⁃bude ďalej pracovať na nástroji EÚ na stanovenie profilu zručností štátnych príslušníkov tretích krajín a presadí jeho používanie medzi subjektmi verejného sektora a inými organizáciami, a to aj pred príchodom, najmä v prípade presídľovania a doplnkových možností. §Podporí ľudí s migrantským pôvodom v rámci pripravovaného programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty 41 . Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Využívať nástroj EÚ na stanovenie profilu zručností štátnych príslušníkov tretích krajín už v ránom štádiu, najmä v prípade žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov, a posilniť postupy validácie neformálneho vzdelávania. §Zvýšiť povedomie o diskriminácii v náborovom procese a na pracovisku a posilniť antidiskriminačné opatrenia. §Podporovať podnikanie medzi migrantmi prostredníctvom programov odbornej prípravy a mentorstva šitých na mieru, a to sprístupnením všeobecných štruktúr na podporu podnikania migrantom a zahrnutím podnikania do integračných programov. §Plne využívať finančné prostriedky EÚ, najmä Európsky sociálny fond plus a Európsky fond regionálneho rozvoja, na podporu programov a opatrení v oblasti integrácie do trhu práce, a to v súlade s identifikovanými potrebami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. |
III.Zdravie
Nedostatočný prístup k službám zdravotnej starostlivosti môže byť hlavnou prekážkou integrácie a začlenenia, čo má vplyv prakticky na všetky oblasti života vrátane zamestnania a vzdelávania. Migranti čelia špecifickým pretrvávajúcim prekážkam v prístupe k službám zdravotnej starostlivosti vrátane administratívnych prekážok, obavám spojeným s neistotou, pokiaľ ide o dĺžku ich pobytu, diskriminácii, nedostatku informácií a znalostí o systéme zdravotnej starostlivosti, ako aj jazykovým a medzikultúrnym prekážkam. Migrujúce ženy sa musia vyrovnať aj s ďalšími výzvami, keďže zvyčajne majú horšiu znalosť jazyka hostiteľskej krajiny, slabšie sociálne siete a väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti a rodinu.
Pandémia COVID-19 zdôraznila hlboko zakorenené nerovnosti v prístupe k zdravotným službám. Takisto sa ukázalo, že tieto nerovnosti môžu predstavovať riziko pre celú spoločnosť. Migranti budú s väčšou pravdepodobnosťou pracovať na pozíciách, ktoré si vyžadujú úzky kontakt s ostatnými, čo ich a ich rodiny vystavuje vyššiemu riziku, že sa nakazia ochorením COVID-19 42 či inými infekčnými chorobami.
Duševné zdravie je pre integráciu migrantov rozhodujúce. Aj keď u migrantov, najmä utečencov, hrozí vyššie riziko, že sa u nich vyvinú duševné problémy v dôsledku traumy, ktorú zažili v krajine pôvodu, ťažkostí, ktorým čelia pri migrácii, alebo skúseností po príchode, ako je sociálna izolácia alebo diskriminácia, často sa stretávajú s prekážkami pri prístupe k službám v oblasti duševného zdravia.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Migranti a občania EÚ s migrantským pôvodom budú informovaní o svojich právach a budú mať rovnaký prístup k pravidelným službám zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti duševného zdravia za podmienok stanovených vnútroštátnym právom a postupmi.
§Pri uľahčovaní prístupu k službám zdravotnej starostlivosti sa budú v plnej miere zohľadňovať osobitné výzvy, ktorým čelia migrujúce ženy, vrátane prenatálnej a postnatálnej zdravotnej starostlivosti pre matky.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Podporí prístup migrantov k službám zdravotnej starostlivosti prostredníctvom: ⁃financovania špecializovaných projektov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu 43 a inkluzívnych opatrení zameraných na ľudí s migrantským pôvodom v rámci pripravovaného programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, ⁃spolupráce s členskými štátmi na podpore rovnakého prístupu ku kvalitným a finančne dostupným službám zdravotnej starostlivosti prostredníctvom fondov EÚ, ako sú Európsky sociálny fond plus a Európsky fond regionálneho rozvoja. §Podporí a presadí výmeny informácií medzi členskými štátmi o: ⁃programoch prevencie a podpory zdravia osobitne zameraných na migrantov, s vhodnými informačnými nástrojmi, ⁃prístupe k službám v oblasti duševného zdravia a rehabilitácie 44 . Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Poskytovať zdravotníckym pracovníkom odbornú prípravu v oblasti riadenia rozmanitosti a potrieb konkrétnych skupín migrantov (migranti s traumou, obete obchodovania s ľuďmi alebo obete rodovo motivovaného násilia, maloletí bez sprievodu, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím atď.), s využitím rôznych projektov a školiacich materiálov pripravených v rámci programov EÚ v oblasti zdravia. §Uľahčiť migrantom prístup k všeobecným zdravotným službám vrátane služieb v oblasti duševného zdravia tým, že budú poskytovať služby prispôsobené ich potrebám a bojovať proti diskriminácii. §Plne využívať finančné prostriedky EÚ, napríklad Európsky sociálny fond plus, Fond pre azyl a migráciu a Európsky fond regionálneho rozvoja, na podporu programov a opatrení v oblasti prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, a to v súlade s identifikovanými potrebami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. |
IV.Bývanie
Prístup k primeranému a finančne dostupnému bývaniu je kľúčovým faktorom úspešnej integrácie. Podmienky bývania majú silný vplyv na príležitosti v oblasti zamestnanosti a vzdelávania, ako aj na interakcie medzi migrantmi a hostiteľskými komunitami 45 . Zlé podmienky bývania a segregácia môžu prehĺbiť rozdiely, čo narúša sociálnu súdržnosť. Zvyšovanie cien bývania, nedostatok finančne dostupného a sociálneho bývania a diskriminácia na trhu s bývaním sťažujú migrantom hľadanie primeraného a dlhodobého bývania.
Hoci zodpovednosť za politiky bývania zostáva v kompetencii jednotlivých štátov, Komisia môže hrať dôležitú úlohu pri podpore členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov pri riešení problémov a presadzovaní inkluzívnych riešení bývania.
V posledných rokoch viaceré krajiny EÚ navrhli veľa inovatívnych riešení bývania, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ 46 . Partnerské prístupy, spoločné bývanie a kombinácia bývania, zamestnania a sociálnych služieb sa ukázali ako obzvlášť sľubné modely, ktoré podporujú začlenenie a budovanie komunity. Ako bolo oznámené v rámci vlny obnovy 47 , Komisia vytvorí iniciatívu za cenovo dostupné bývanie s cieľom podporiť ďalšie vykonávanie a kopírovanie týchto úspešných iniciatív.
Samostatné bývanie pre žiadateľov o azyl, ktorým bude s vysokou pravdepodobnosťou poskytnutá ochrana, môže urýchliť proces integrácie, najmä v spojení s včasným poskytnutím podpory pri integrácii.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Migranti a občania EÚ s migrantským pôvodom budú mať prístup k primeranému a cenovo dostupnému bývaniu vrátane sociálneho bývania.
§Členské štáty a miestne a regionálne orgány budú mať prístup k širokej škále nástrojov a osvedčených postupov na boj proti diskriminácii na trhu s bývaním.
§V celej EÚ sa budú hojne využívať inovatívne riešenia bývania, ktoré podporujú začlenenie a boj proti segregácii.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Bude spolupracovať s členskými štátmi na presadzovaní nesegregovaného primeraného a finančne dostupného bývania vrátane sociálneho bývania a na poskytovaní sprievodných integračných služieb prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ, najmä v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu pre azyl a migráciu a Programu InvestEU. §Podporí vzájomné učenie medzi členskými štátmi, mestami, obcami a regiónmi v súvislosti s bojom proti diskriminácii na trhu s bývaním a so znižovaním segregácie v oblasti bývania prostredníctvom európskej integračnej siete, mestskej akadémie pre integráciu a vyčlenených finančných prostriedkov z Fondu pre azyl a migráciu. §Podporí modely samostatného bývania (a nie kolektívneho) pre žiadateľov o azyl, najmä rodiny, a rozšíri a zdokonalí úspešné inovatívne modely inkluzívneho a finančne dostupného bývania pre osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Zabezpečiť integrovaný prístup a koordinovať politiky bývania s politikami prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. §Čo najskôr poskytnúť utečencom a žiadateľom o azyl, ktorým sa pravdepodobne bude poskytovať medzinárodná ochrana, prispôsobené a samostatné bývanie a umožniť hladký prechod žiadateľov o azyl k nezávislému životu hneď, ako im bude poskytnutá medzinárodná ochrana. §Plne využívať finančné prostriedky EÚ, napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, Fond pre azyl a migráciu a Program InvestEU, na podporu primeraného a finančne dostupného bývania vrátane sociálneho bývania, a to v súlade s identifikovanými potrebami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj Európsky sociálny fond plus na podporu prístupu k bývaniu. |
5.Opatrenia na podporu efektívnej integrácie a začlenenia do všetkých odvetvových oblastí
I.Budovanie pevných partnerstiev pre efektívnejší proces integrácie
Integrácia je spoločenský proces, v ktorom zodpovednosť nenesie jedna konkrétna skupina, ale mnohé skupiny: migranti, hostiteľské komunity, subjekty verejného sektora a verejné inštitúcie, sociálni a ekonomickí partneri, organizácie občianskej spoločnosti, cirkvi, náboženské a iné filozofické spoločenstvá a súkromný sektor. Na dosiahnutie udržateľnej a úspešnej integrácie je nevyhnutné posilnenie postavenia migrantov aj hostiteľských komunít, aby sa aktívne zapájali do procesu integrácie. Komisia sa bude usilovať posilniť postavenie všetkých aktérov a umožniť im prispieť k tomuto procesu tým, že bude budovať pevné a dlhodobé partnerstvá viacerých zainteresovaných strán na rôznych úrovniach správy. Komisia bude pri tom vychádzať z úspešných príkladov spolupráce, ako je napríklad partnerstvo v oblasti začleňovania migrantov a utečencov v rámci Urbánnej agendy pre EÚ 48 , európske partnerstvo pre integráciu so sociálnymi a ekonomickými partnermi 49 a partnerstvo s vidieckymi regiónmi v rámci pripravovanej dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti.
Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa všetky úrovne správy – európska, vnútroštátna, makroregionálna, cezhraničná, regionálna a miestna – plne zapájali do navrhovania a vykonávania integračných stratégií s cieľom maximalizovať účinnosť opatrení.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Všetky príslušné zainteresované strany budú mať oprávnenie a možnosť prispievať k procesu integrácie.
§Partnerstvá viacerých zainteresovaných strán sa budú budovať na únijnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
§Medzi Komisiou a kľúčovými zainteresovanými stranami v oblasti integrácie bude existovať štruktúrovaný a otvorený dialóg.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Podporí členské štáty tým, že: ⁃posilní európsku integračnú sieť a jej využitie na podporu členských štátov pri vývoji, aktualizácii a vykonávaní vnútroštátnych stratégií a akčných plánov pre integráciu, ⁃poskytne členským štátom možnosti cieleného financovania a budovania kapacít na podporu koordinácie medzi kľúčovými zainteresovanými stranami v oblasti integrácie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ⁃posunie ďalej a rozšíri inovatívne riešenia v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia v celej Európe prostredníctvom nadnárodnej spolupráce a partnerstiev Európskeho sociálneho fondu plus. §Podporí miestne a regionálne orgány tým, že: ⁃uzavrie partnerstvo s Výborom regiónov s cieľom začať politický dialóg a podporiť učenie a výmeny informácií o integrácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ⁃zabezpečí, aby sa mestská akadémia pre integráciu 50 rozrástla na komplexný program budovania kapacít pre tvorcov politík a odborníkov v oblasti integrácie na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ⁃posilní medzináboženský dialóg medzi komunitami, pomôže mestám predchádzať radikalizácii poskytnutím finančných prostriedkov, poradenstva a odbornej prípravy odborníkom a miestnym aktérom, a to aj v rámci siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a iniciatívy Mestá EÚ proti radikalizácii 51 a jej budúcich foriem, ⁃preskúma vidiecke partnerstvá s cieľom zabezpečiť začlenenie a integráciu migrantov vo vidieckych oblastiach. §Posilní postavenie hostiteľských komunít prostredníctvom: -budovania kapacít miestnych a regionálnych orgánov s cieľom zapojiť miestne komunity do navrhovania a vykonávania integračných opatrení a programov, -financovania projektov na podporu dobrovoľníckych aktivít, ktoré spoločne navrhli migranti a hostiteľské komunity, -podpory mentorských a partnerských programov medzi miestnymi komunitami a novoprichádzajúcimi migrantmi. §Podporí občiansku spoločnosť prostredníctvom: -zapájania sa do pravidelných konzultácií a dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a diaspóry, a to aj prostredníctvom každoročného Európskeho fóra pre migráciu. §Podporí sociálnych a ekonomických partnerov a zamestnávateľov prostredníctvom: -implementácie európskeho partnerstva pre integráciu so sociálnymi a ekonomickými partnermi a poskytovania podpory zamestnávateľom (pozri opatrenia v oddiele Zamestnanosť). §Podporí nadácie a ďalšie organizácie sociálneho hospodárstva tým, že: - nadviaže štruktúrovaný dialóg o integrácii migrantov a preskúma možné nástroje spolupráce s nadáciami a so sieťovými organizáciami, ktoré s nadáciami pracujú. |
II.Ďalšie možnosti financovania z prostriedkov EÚ v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027
Podpora činnosti členských štátov v oblasti integrácie a začlenenia prostredníctvom financovania z prostriedkov EÚ zostane pre Komisiu prioritou. Zabezpečí to priamo Komisia alebo tak urobí prostredníctvom programov členských štátov v rámci zdieľaného riadenia. Keďže integrácia je dlhodobým procesom a má prierezový charakter, je podporovaná z rôznych fondov EÚ v príslušných oblastiach.
Hlavné fondy EÚ prispievajúce k integrácii a začleneniu v období 2014 – 2020
Pokiaľ ide o viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, Komisia navrhla zamerať budúci Fond pre azyl a migráciu (AMIF) na podporu na mieru šitých opatrení realizovaných v počiatočných fázach integrácie a horizontálnych opatrení. Integrácia do trhu práce a sociálne začlenenie migrantov by zatiaľ mohli byť financované z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) podporuje začlenenie prostredníctvom infraštruktúry, vybavenia a prístupu k službám v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti. Okrem toho by v oblastiach dôležitých pre integráciu mali byť investície ESF+, AMIF a EFRR komplementárne a mali by byť v súčinnosti s ostatnými fondmi a programami EÚ, najmä s programom Erasmus+, Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Programom InvestEU, aby sa integrovaným spôsobom podporilo sociálne začlenenie. Okrem toho bude môcť Nástroj technickej pomoci 52 na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu pri vývoji alebo zlepšovaní politík integrácie a začlenenia. Konkrétne akcie zamerané na začlenenie občanov EÚ s migrantským pôvodom môžu byť financované aj v rámci pripravovaného programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty.
Miestne a regionálne orgány zohrávajú v procese integrácie rozhodujúcu úlohu, často im však chýbajú zdroje na realizáciu integračných opatrení alebo majú ťažkosti s prístupom k finančným prostriedkom EÚ. V súvislosti s novým viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027 Komisia navrhla, aby sa ich prístup k finančným prostriedkom EÚ uľahčil prostredníctvom lepšej informovanosti a väčšieho zapojenia do prípravy, vykonávania a revízie príslušných vnútroštátnych programov riadených v rámci zdieľaného riadenia.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Členské štáty uprednostnia financovanie integrácie z fondov EÚ prispievajúcich k integrácii, a to podľa identifikovaných potrieb na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
§Uľahčí sa prístup k finančným prostriedkom EÚ na integráciu a začlenenie pre členské štáty a kľúčové zainteresované strany v oblasti integrácie vrátane miestnych a regionálnych orgánov.
§Potenciálni prijímatelia budú lepšie informovaní o možnostiach financovania integrácie na úrovni EÚ.
§Orgány spravujúce finančné prostriedky EÚ, ktoré sú relevantné pre integráciu, budú koordinovať svoju činnosť na makroregionálnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
§Pri plánovaní a využívaní finančných prostriedkov EÚ sa posilnia partnerstvá so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä s miestnymi a regionálnymi orgánmi.
§Budú sa viac využívať inovatívne nástroje na financovanie integračných aktivít.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Bude organizovať pravidelné výmeny s riadiacimi orgánmi Fondu pre azyl a migráciu 53 , Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ďalších fondov EÚ, ako napríklad Erasmus+ a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. §Navrhne európsku záruku pre deti na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu medzi najviac znevýhodnenými deťmi v EÚ vrátane detí s migrantským pôvodom. §Vypracuje sériu webových seminárov určených pre subjekty verejného sektora a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj súbor nástrojov na využívanie fondov EÚ na integráciu v programovom období 2021 – 2027 54 . §V rámci „segmentu týkajúceho sa sociálnych investícií a zručností“ Programu InvestEU bude stimulovať investície v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnej infraštruktúry (školy, univerzity, nemocnice, dlhodobá starostlivosť, finančne dostupné a prístupné bývanie), mikrofinancovania, sociálnych podnikov a sociálnych inovácií v prospech migrantov. §Bude rozvíjať verejno-súkromné partnerstvá (napr. s nadáciami a so súkromnými darcami). Čo by mali podniknúť členské štáty, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ na integráciu? §Plne využívať finančné prostriedky EÚ na podporu integrácie podľa identifikovaných potrieb na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Môžu sem patriť investície do vzdelávania, zamestnanosti, bývania, zdravotných a sociálnych služieb, ako aj opatrenia na budovanie kapacít a na boj proti segregácii a diskriminácii. §Zabezpečiť koordinovaný prístup na vnútroštátnej, makroregionálnej, regionálnej a miestnej úrovni pri plánovaní a využívaní finančných prostriedkov EÚ prispievajúcich k integrácii a začleneniu. §Zvýšiť účasť súkromných zainteresovaných strán na integračných opatreniach pomocou inovatívnych nástrojov, partnerstiev a stimulov. §Uľahčiť miestnym a regionálnym orgánom prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ prostredníctvom osobitných výziev na predkladanie návrhov. §Prijať primerané opatrenia s cieľom informovať potenciálnych prijímateľov o možnostiach financovania integrácie a začlenenia z prostriedkov EÚ. §Zapojiť miestne a regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií zastupujúcich migrantov a diaspóru, ako aj sociálnych a ekonomických partnerov do prípravy, revízie, vykonávania a monitorovania programov pre fondy EÚ na roky 2021 – 2027 (AMIF, ESF+ a EFRR). §Zohľadniť situáciu migrantov a ich detí (napr. v zdravotníctve, zamestnaní a školstve) vo vnútroštátnych plánoch na podporu obnovy a odolnosti. §Využívať Nástroj technickej pomoci na podporu navrhovania, vývoja a zavádzania na mieru šitých reforiem týkajúcich sa politík integrácie a začlenenia v rôznych oblastiach. |
III.Podpora účasti a stretnutí s hostiteľskou spoločnosťou
Rozvoj ústretových, rozmanitých a inkluzívnych spoločností je proces, ktorý si vyžaduje zapojenie migrantov aj prijímajúcej spoločnosti. Zapojenie migrantov a občanov EÚ s migrantským pôvodom, ako aj podpora ich aktívnej účasti na konzultačných a rozhodovacích procesoch môže pomôcť posilniť ich postavenie a zabezpečiť, aby boli politiky integrácie a začlenenia efektívnejšie a odrážali skutočné potreby. Z tohto dôvodu Komisia zriadila expertnú skupinu pre názory migrantov zloženú z migrantov a organizácií zastupujúcich ich záujmy, s ktorou bude konzultovať pri navrhovaní a vykonávaní budúcich politík EÚ v oblasti migrácie, azylu a integrácie 55 .
Poskytovanie miest a príležitostí na stretávanie a interakciu migrantov a miestnych komunít, či už v škole, kancelárii, športovom klube alebo susedstve, je silným prostriedkom začleňovania a vytvárania súdržnejších spoločností. Okrem toho je nevyhnutná podpora medzikultúrneho dialógu vrátane medzináboženského dialógu medzi náboženskými komunitami. Podpora účasti migrantov a ich interakcie s hostiteľskou spoločnosťou si vyžaduje aj poskytovanie príležitostí miestnym komunitám, aby sa dozvedeli viac o ľuďoch prichádzajúcich do ich komunít a o ich pôvode. Programy komunitného sponzorstva nielenže pomáhajú členským štátom zvyšovať počet miest pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu (prostredníctvom presídľovania, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a iných doplnkových možností), ale pomáhajú aj pri úspešnej integrácii týchto ľudí do ústretových hostiteľských komunít, ktoré sú informované a pripravené na ich príchod 56 .
Zapojenie sa do vzdelávania, kultúry či športu na miestnej úrovni ľudí zbližuje. Pomáha bojovať proti xenofóbii, vylúčeniu, radikalizácii a argumentáciám typu „my verzus oni“, pričom buduje vzájomný rešpekt a podporuje u migrantov pocit spolupatričnosti. Programy pre mládež, ako napríklad Európsky zbor solidarity, umožňujú mladým dobrovoľníkom pracovať na projektoch, ktoré sa zameriavajú na identitu, kultúru a kultúrnu rozmanitosť, boj proti predsudkom a riešenie konfliktov, podporu vzájomného rešpektu a porozumenia.
Podpora výmen medzi členskými štátmi a zohľadňovanie migrantov pri navrhovaní a implementácií príslušných programov EÚ môžu prispieť k aktívnejšej účasti migrantov v našich spoločnostiach a k lepšiemu porozumeniu v oblastiach, ako je rodová rovnosť, rovnosť LGBTIQ osôb a boj proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu.
Dobrá informovanosť o migrácii a integrácii môže takisto pomôcť v boji proti predsudkom a polarizácii. Väčšina Európanov (61 %) si však myslí, že nie sú dobre alebo vôbec informovaní o migrácii a integrácii 57 . Spolupráca so zástupcami médií, vzdelávacími inštitúciami a s organizáciami občianskej spoločnosti je kľúčom k lepšej informovanosti občanov v EÚ o realite migrácie a integrácie.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Viac migrantov a občanov EÚ s migrantským pôvodom sa bude zapájať do konzultačných a rozhodovacích procesov na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.
§K dispozícii bude viac príležitostí na stretnutia a výmeny medzi migrantmi, občanmi EÚ s migrantským pôvodom a miestnymi komunitami, a to aj prostredníctvom umenia, kultúry, športu a spoločenského života vo všeobecnosti.
§Migrujúce ženy budú mať rovnaké príležitosti na účasť na dianí v spoločnosti.
§Viac Európanov bude dobre informovaných o integrácii a migrácii.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Bude financovať projekty na zvýšenie kapacity vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov s cieľom zapájať migrantov a migrantské organizácie do rozhodovacích procesov. §Pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ v oblasti migrácie, azylu a integrácie bude úzko spolupracovať s novovytvorenou expertnou skupinou pre názory migrantov. §Podporí rozvoj programov komunitného sponzorstva pre osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, v celej EÚ prostredníctvom financovania, uľahčovania výmeny najlepších postupov a posilnenej spolupráce medzi všetkými príslušnými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami. §Zavedie cenu za integráciu pre školy, miestne komunity, umelecké a kultúrne organizácie a športové a mládežnícke kluby s cieľom oceniť ich prínos k integrácii a začleneniu. §V spolupráci s nadáciou UEFA bude organizovať futbalové festivaly zamerané na mladých migrantov v hostiteľských mestách budúcich majstrovstiev Európy vo futbale. §Prostredníctvom budúceho akčného plánu pre sociálne hospodárstvo vytvorí ešte priaznivejšie prostredie pre sociálne hospodárstvo a sociálne inovácie s cieľom podporiť začlenenie a účasť. §Bude financovať projekty na zvýšenie informovanosti o faktoch, údajoch a hlavných trendoch integrácie a migrácie pre novinárov a novinárske školy. Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Zosúladiť vnútroštátne integračné stratégie s národnými akčnými plánmi proti rasizmu a rasovej diskriminácii 58 . §Zapájať migrantov a migrantské organizácie do navrhovania, vykonávania a hodnotenia politík a programov integrácie a začlenenia, a to aj vtedy, keď sú financované z prostriedkov EÚ. §Podporovať výmeny s hostiteľskými spoločnosťami prostredníctvom dobrovoľníctva, športu, neformálneho vzdelávania, mládežníckych a kultúrnych aktivít. |
IV. Podpora využívania nových technológií a digitálnych nástrojov na integráciu a začlenenie
Technologické inovácie prinášajú nové príležitosti na modernizáciu a uľahčenie prístupu k integrácii a ďalším službám. Digitalizácia verejnej správy na všetkých úrovniach môže uľahčiť prístup k digitálnym verejným službám. Ak sa však nevyužíva inkluzívnym spôsobom a nie je prístupná, digitalizácia služieb môže rozdiely prehĺbiť namiesto toho, aby ich zmenšovala. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala potenciál digitalizácie služieb, ako sú vzdelávanie, jazykové a integračné kurzy. V dôsledku opatrení týkajúcich sa sociálneho odstupu muselo mnoho členských štátov prispôsobiť svoje integračné služby a preniesť integračné a jazykové kurzy do online priestoru. Tento posun však zároveň jasne ukázal, že migranti a občania EÚ s migrantským pôvodom často čelia prekážkam v prístupe k digitálnym kurzom a službám z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry 59 , jazykovej bariéry, nedostatku prostriedkov elektronickej identifikácie a dôveryhodných digitálnych služieb (napríklad elektronický podpis) alebo chýbajúcich digitálnych zručností na využívanie týchto služieb 60 . Online služby môžu byť obzvlášť účinné vo fáze pred odchodom, keď pomáhajú migrantom naučiť sa jazyk a získať zručnosti, ktoré môžu urýchliť ich integráciu po príchode, a spojiť ich s prijímajúcimi komunitami.
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Novovzniknuté služby digitálnej integrácie sa budú hodnotiť z hľadiska prístupnosti, inkluzívnosti a kvality a najúspešnejšie príklady sa zahrnú do integračných programov.
§Migranti a občania EÚ s migrantským pôvodom budú mať digitálne zručnosti, aby mohli naplno využívať online služby.
§Digitálne verejné služby budú navrhnuté v spolupráci s občanmi vrátane migrantov, aby boli zamerané na ľudí, ľahko prístupné a prispôsobené rozmanitej populácii.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Podporí členské štáty pri hodnotení služieb digitálnej integrácie, a to aj vo fáze pred odchodom, a pri identifikácii a výmene osvedčených postupov prostredníctvom činností vzájomného učenia v rámci európskej integračnej siete. §Podporí a bude financovať projekty na zlepšenie digitálnych zručností medzi migrantmi a občanmi EÚ s migrantským pôvodom. §V rámci akčného plánu digitálneho vzdelávania Komisia maximálne využije podporu EÚ v oblasti prístupu na internet, nákupu digitálneho vybavenia a aplikácií a platforiem elektronického vzdelávania pre školy a najmä pre študentov zo znevýhodnených skupín a študentov a pedagógov so zdravotným postihnutím. §Bude pracovať na inkluzívnom akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu, ktorý podporí digitálne verejné služby zamerané na ľudí a určené pre občanov vrátane migrantov, ako aj zapojenie migrantov do vytvárania a poskytovania digitálnych verejných služieb 61 . Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Pripraviť kurzy digitálnej gramotnosti pre migrantov a začleniť ich do integračných programov, a to aj s využitím dostupných finančných prostriedkov EÚ. §Zaistiť, aby digitálne verejné služby boli svojou koncepciou inkluzívne, ľahko prístupné a prispôsobené rozmanitej populácii a aby sa ich vytváranie a ďalší rozvoj konzultovali s migrantmi. |
V.Monitorovanie pokroku: smerom k politike integrácie a začlenenia podloženej dôkazmi
Účinné integračné politiky by mali byť postavené na spoľahlivých dôkazoch o výsledkoch integrácie aj o vplyve integračných politík. Od prijatia ukazovateľov EÚ o integrácii migrantov v roku 2010 sú na portáli Eurostat zverejňované štatistické údaje o ukazovateľoch integrácie 62 . Komisia spolupracovala s OECD na vydaní jedinečného medzinárodného porovnania výsledkov integrácie migrantov a ich detí 63 a vyvíjala úsilie na zlepšenie dostupnosti údajov o integrácii na miestnej a regionálnej úrovni 64 . Okrem toho sa skúmali oblasti integrácie spojené s prístupom založeným na „obojstrannom procese“, ako napríklad diskriminácia 65 , účasť 66 a postoje hostiteľskej krajiny.
Na monitorovanie účinnosti politík z dlhodobého hľadiska sú dôležité presné a porovnateľné údaje o rozsahu a povahe diskriminácie, ktorej sú migranti vystavení. Kľúčovú úlohu bude zohrávať Agentúra EÚ pre základné práva, a to prostredníctvom pripravovaného prieskumu EÚ o prisťahovalcoch a ich potomkoch (2022). Potrebné je aj rozčlenenie údajov podľa etnického alebo rasového pôvodu, ako sa navrhuje v nedávnom akčnom pláne EÚ proti rasizmu. Okrem údajov podporujú inovatívny výskum aj programy iniciatívy Horizont 2020 o „inovatívnych, inkluzívnych a reflexívnych spoločnostiach“, ako aj založenie Vedomostného centra pre migráciu a demografiu v rámci Spoločného výskumného centra, ktoré pomáha tvorcom politík lepšie pochopiť integráciu v mnohých oblastiach. Komisia takisto investovala do niekoľkých pilotných projektov 67 s cieľom testovať nové postupy, ako aj do mapovania integračných politík členských štátov EÚ v určitých oblastiach, ako je integrácia do trhu práce a vzdelávanie alebo integrácia utečencov.
Aj napriek tomuto rozsiahlemu úsiliu bráni pretrvávajúci nedostatok informácií rozvoju účinných integračných politík založených na dôkazoch. Zatiaľ čo väčšina členských štátov pravidelne monitoruje integráciu, zriedka sa spoliehajú na dohodnuté ukazovatele EÚ 68 a nedostatočne využívajú potenciál medzinárodného porovnávania. Väčšina regiónov a miest navyše naďalej čelí obmedzeniam, pokiaľ ide o dostupnosť údajov. Takisto je potrebné ďalej porovnávať integračné politiky v členských štátoch EÚ s cieľom uľahčiť vzájomné učenie a bojovať s nedostatkom dôkazov o vplyve opatrení 69 .
Čo chceme dosiahnuť v tejto oblasti?
§Integračné politiky a ich vplyv na výsledky v rôznych časových obdobiach a územiach budú zrozumiteľnejšie.
§Vnútroštátne orgány a ďalšie zainteresované strany budú podporované, aby monitorovali výsledky integrácie.
§Rozšíri sa diskusia založená na dôkazoch v oblasti integrácie.
§Zlepší sa dostupnosť údajov a poznatkov o integrácii na únijnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
|
Aké kroky podnikne Komisia na podporu týchto cieľov? §Spustí nový Eurobarometer o integrácii. §Bude uverejňovať pravidelné správy, v ktorých sa bude analyzovať pokrok a upozorňovať na oblasti spoločných výziev (na základe spoločných štatistických ukazovateľov), ako aj na najnovšie inšpiratívne vývojové trendy v oblasti politík v členských štátoch. §Spolu s členskými štátmi preskúma možnosti vypracovania spoločnej „hodnotiacej tabuľky“ integračných politík s cieľom podporiť porovnávanie medzi krajinami, identifikáciu oblastí, v ktorých je potrebný pokrok, a výmenu osvedčených postupov. §Bude pravidelne hodnotiť výstupy z výskumu a výsledky v oblasti dynamiky integrácie a navrhovať politické možnosti pre tvorbu politík. Čo by mali v tejto oblasti podniknúť členské štáty? §Vyvinúť alebo aktualizovať systémy na monitorovanie integrácie s cieľom identifikovať hlavné výzvy a sledovať vývoj v priebehu času. §Zlepšiť dostupnosť údajov o výsledkoch integrácie, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni. |
6.Závery
Kľúčom k budúcemu blahobytu, prosperite a súdržnosti európskych spoločností je zabezpečenie toho, aby sa migranti a občania EÚ s migrantským pôvodom mohli plne zúčastňovať na dianí v spoločnosti a prispievať k nemu. Úspešná integrácia môže prispieť k riešeniu mnohých problémov, ktorým dnešná spoločnosť čelí: ľudský a sociálny rozmer ekonomického vylúčenia, šírenie všetkých foriem extrémistických ideológií a nedostatok dôvery v spravodlivé systémy bývania alebo zdravotníctva. Týmto akčným plánom Komisia ustanovuje silný rámec na posilnenie a zintenzívnenie politík integrácie a začlenenia v celej EÚ, čím prispieva k širšej agende sociálneho začlenenia, pričom vychádza aj z ďalších príslušných stratégií a opatrení v oblasti vzdelávania, kultúry, zamestnanosti, nediskriminácie a rovnosti. Pri vykonávaní tohto akčného plánu bude Komisia úzko spolupracovať s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti, so sociálnymi a ekonomickými partnermi, so súkromným sektorom, s hostiteľskými komunitami, organizáciami diaspóry a migrantmi.
Vykonávanie opatrení, ktoré sa uvádzajú v akčnom pláne, bude predmetom monitorovania a správ o dosahovanom pokroku, pričom sa príslušné opatrenia v prípade potreby upravia. Preskúmanie akčného plánu v polovici trvania sa uskutoční na konci roka 2024. Komisia bude pravidelne informovať Európsky parlament a Radu o vykonávaní akčného plánu. S cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť vykonávania akčného plánu Komisia vyvinie interaktívnu online platformu na monitorovanie pokroku a zhromažďovanie príspevkov od širšieho spektra partnerov, ktorá bude umiestnená na európskom webovom sídle o integrácii.
Výraz „občania EÚ s migrantským pôvodom“ zahŕňa štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, ktorí boli štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a stali sa občanmi EÚ tým, že sa udomácnili v jednom z členských štátov EÚ, ako aj občanov EÚ, ktorých rodičia sa narodili v tretej krajine a boli prisťahovalcami. Občania EÚ s migrantským pôvodom požívajú postavenie a práva občanov EÚ, ako sú zakotvené v článkoch 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Na občanov EÚ s migrantským pôvodom sa nesmie vzťahovať povinnosť spĺňať podmienky integrácie, aby mohli využívať svoje práva spojené s občianstvom EÚ. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77). Smernica 2004/38/ES o voľnom pohybe sa okrem toho vzťahuje aj na rodinných príslušníkov migrujúcich občanov EÚ z tretích krajín. Títo rodinní príslušníci majú osobitné práva na vstup a pobyt, ktoré nemôžu podliehať iným podmienkam, ako sú ustanovené v tejto smernici.
Eurostat, Údaje o populácii, 2019 (upozorňujeme, že všetky ukazovatele uvedené ďalej sa týkajú oblasti EÚ27).
Odhady na rok 2017 (posledný dostupný rok) na základe OECD/EÚ (2018), Settling In, Indicators of Immigrant Integration (Usádzanie sa, Ukazovatele integrácie prisťahovalcov), oddiel 7.
Na konci roka 2019 bolo najviac povolení na pobyt v EÚ vydaných z týchto dôvodov: rodina (38 %), práca (17 %), azyl (9 %), vzdelanie (1 %) a ďalšie (32 %). Zdroj: Eurostat, údaje o povoleniach na pobyt. Pozri aj: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/promoting-our-european-way-life/statistics-migration-europe_sk .
26,8 % dospelých (25 – 64 rokov) narodených mimo EÚ malo v roku 2019 vysoký stupeň vzdelania (Eurostat, VZPS EÚ).
38,6 % v roku 2019, podľa údajov Eurostatu, VZPS EÚ (veková skupina 20 – 64 rokov). Nadmerná kvalifikácia je definovaná ako práca v povolaniach s nízkou alebo strednou kvalifikáciou (ISCO 4 – 9) napriek vysokému stupňu vzdelania (ISCED 5 – 8).
Pozri: JRC (2020), Kľúčoví pracovníci z radov prisťahovalcov: ich príspevok k európskej reakcii na pandémiu COVID-19, https://ec.europa.eu/knowledge4policy/sites/know4pol/files/key_workers_covid_0423.pdf .
Pozri: OECD (2020), What is the impact of the COVID-19 pandemic on immigrants and their children? (Vplyv pandémie COVID-19 na prisťahovalcov a ich deti), http://www.oecd.org/coronavirus/policy-responses/what-is-the-impact-of-the-covid-19-pandemic-on-immigrants-and-their-children-e7cbb7de . Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021, COM(2020) 575 final.
Pozri: Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021, COM(2020) 575 final.
Napríklad úplná integrácia migrantov do trhu práce by mohla do roku 2035 viesť k zvýšeniu priemerného čistého daňového odvodu každého migranta až o 3 500 EUR. Pozri: JRC (2020), Odhadovaný čistý fiškálny vplyv prisťahovalectva v EÚ, https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC121937 .
K dispozícii na: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/promoting-our-european-way-life/new-pact-migration-and-asylum_sk .
Ďalšie podrobnosti o vykonávaní akčného plánu z roku 2016 sú k dispozícii v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Hodnotenie vykonávania akčného plánu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016, SWD(2020) 290.
Údaje Eurostatu z roku 2019. Ukazovatele vzdelania a zamestnanosti na základe VZPS EÚ. Ukazovatele chudoby a bývania na základe EU-SILC. Migranti sú definovaní ako ľudia, ktorí sa narodili mimo EÚ28 (keďže referenčným rokom je rok 2019, štátni príslušníci Spojeného kráľovstva sa nepočítali ako „migranti z krajín mimo EÚ“: vzhľadom na ich malý podiel na celkovej populácii migrantov v EÚ to nijako neovplyvní celkové rozdiely vo výsledkoch integrácie).
Na základe údajov EU-SILC, pozri OECD/EÚ (2018), Settling In, Indicators of Immigrant Integration (Usádzanie sa, Ukazovatele integrácie prisťahovalcov), obrázok 4.11. Neuspokojené liečebné potreby.
Eurostat, VZPS EÚ (2019).
Pozri: JRC (2020), Migrácia vo vidieckych oblastiach EÚ: https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC116919/migration_in_eu_rural_areas.pdf .
Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, COM(2020) 565 final.
Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, COM(2020) 620 final.
Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, COM(2020) 698 final.
Sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) združuje viac ako 6 000 odborníkov v prvej línii z celej Európy. Jej úlohou je vypracovať najlepšie postupy a vybaviť ich zručnosťami, ktoré potrebujú pri riešení násilného extrémizmu. Ďalšie opatrenia v oblasti predchádzania radikalizácii budú súčasťou pripravovaného programu EÚ na boj proti terorizmu.
Tieto kurzy sú určené špeciálne na pomoc migrantom, aby si doplnili vzdelanie získané v zahraničí.
Špecifickým výzvam, ktorým čelia migrujúce deti v súvislosti s prístupom k integračným opatreniam, sa bude venovať aj pripravovaná stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa.
Dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv a začlenenie rodového hľadiska do partnerstiev a dohôd o migrácii medzi EÚ a tretími krajinami podporuje aj akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť (2019 – 2024), ESVČ(2019) 747.
40,7 % migrujúcich žien v roku 2019 v porovnaní s 21,1 % žien pochádzajúcich z danej krajiny (veková skupina: 20 – 64 rokov), podľa údajov Eurostatu, VZPS EÚ. Pozri aj JRC (2020), Rozdiely v mierach účasti na trhu práce v EÚ: prierezové hodnotenie úlohy rodu a postavenia migranta.
LGBTIQ osoby sú osoby: ktoré sú priťahované osobami rovnakého pohlavia (lesby, gejovia) alebo akéhokoľvek pohlavia (bisexuálne osoby), ktorých rodová identita a/alebo rodové vyjadrenie nezodpovedá pohlaviu, ktoré im bolo pripísané pri narodení (transrodové, nebinárne osoby), ktoré sa narodili s pohlavnými znakmi, ktoré nezodpovedajú bežnému vymedzeniu mužského alebo ženského pohlavia (intersexuálne osoby), alebo ktorých identita nezodpovedá binárnej klasifikácii sexuality a/alebo rodu (queer osoby).
Ako sa zdôrazňuje v odporúčaní Komisie o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ, C (2020) 6467 final, modely komunitného sponzorstva môžu umožniť rýchlejšiu a účinnejšiu integráciu utečencov.
Napríklad stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, COM(2020) 152 final, a akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, COM(2020) 565 final.
Výsledky konzultácií sú dostupné v dokumente: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/summary/summary_of_consultations_in_view_of_the_action_plan_on_integration_and_inclusion.pdf .
Oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, COM(2020) 625 final.
Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027. Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, COM(2020) 624 final.
Oznámenie Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, COM(2020) 274 final.
Sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii vydala niekoľko podporných dokumentov s cieľom lepšie pripraviť učiteľov na to, aby dokázali zachytiť prvé náznaky radikalizácie a riešiť jej základné príčiny:
Záruka pre mladých ľudí je záväzok všetkých členských štátov zabezpečiť, aby mali všetci mladí ľudia vo veku menej ako 25 rokov k dispozícii kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. Posilnená záruka pre mladých ľudí podporuje zameranie na konkrétne potreby zraniteľných skupín, napríklad mladých migrantov alebo mladých ľudí s migrantským pôvodom. Pozri: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1079&langId=sk .
Pozri: JRC (2020), Kľúčoví pracovníci z radov prisťahovalcov: ich príspevok k európskej reakcii na pandémiu COVID-19, https://ec.europa.eu/knowledge4policy/sites/know4pol/files/key_workers_covid_0423.pdf .
Pozri: JRC (2020), Rozdiely v mierach účasti na trhu práce v EÚ: prierezové hodnotenie úlohy rodu a postavenia migranta, https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC121425 .
Iniciatívu spustila Komisia v roku 2017 s cieľom zdôrazniť, čo zamestnávatelia robia na podporu integrácie utečencov a ďalších migrantov do trhu práce: https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/policies/legal-migration/european-dialogue-skills-and-migration/integration-pact_en .
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty, COM/2018/383 final/2 – 2018/0207 (COD).
Pozri: OECD, What is the impact of the COVID-19 pandemic on immigrants and their children? (Vplyv pandémie COVID-19 na prisťahovalcov a ich deti), http://www.oecd.org/coronavirus/policy-responses/what-is-the-impact-of-the-covid-19-pandemic-on-immigrants-and-their-children-e7cbb7de/ .
Má byť financovaný v rámci priameho riadenia ešte vo finančnom období 2014 – 2020.
Podľa článku 26 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Pozri napríklad akčný plán EÚ proti rasizmu, v ktorom je zdôraznené, že diskriminácia na trhu s bývaním posilňuje segregáciu, čo má dominový efekt, pokiaľ ide o vzdelávanie alebo pracovné príležitosti, a v prípade rodín s deťmi aj výrazný škodlivý vplyv na rozvoj detí.
Pozri napríklad projekty financované v rámci mestských inovačných opatrení, https://www.uia-initiative.eu/en .
Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final.
Pozri: https://www.inclusionpartnership.com a https://ec.europa.eu/futurium/en/inclusion-of-migrants-and-refugees .
Európska komisia spustila túto iniciatívu v roku 2019. Zameriava sa predovšetkým na primátorov a ich poradcov a dopĺňa úsilie siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, najmä výmenami politík v oblasti prevencie radikalizácie medzi mestami.
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej pomoci, COM(2020) 409 final, v prípade jeho prijatia Európskym parlamentom a Radou.
Fond pre azyl a migráciu podporuje účinné riadenie migračných tokov a vykonávanie, posilnenie a rozvoj spoločného prístupu Únie k otázkam azylu a prisťahovalectva. Nezahŕňa financovanie činností zameraných na začlenenie občanov EÚ s migrantským pôvodom.
Pôjde o aktualizáciu „Súboru nástrojov na využívanie fondov na integráciu ľudí s migrantským pôvodom“ z roku 2018:
Prvé stretnutie skupiny zamerané na integráciu a začlenenie sa uskutočnilo 12. novembra 2020.
Odporúčanie Komisie o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ, C(2020) 6467 final. https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/commission_recommendation_on_legal_pathways_to_protection_in_the_eu_promoting_resettlement_humanitarian_admission_and_other_complementary_pathways.pdf .
Pozri výsledky Eurobarometra o integrácii z roku 2018, https://ec.europa.eu/home-affairs/news/results-special-eurobarometer-integration-immigrants-european-union_en .
Akčný plán EÚ proti rasizmu povzbudzuje všetky členské štáty, aby vypracovali a prijali národné akčné plány proti rasizmu a rasovej diskriminácii.
Napríklad 40 % vidieckych oblastí stále nemá prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu.
8,1 % ľudí narodených mimo EÚ uvádza, že si nemôžu dovoliť počítač, v porovnaní s 3,1 % ľudí narodených v krajine podávajúcej správu, Eurostat, EU-SILC (údaje za rok 2018). Pre rodičov z migrantských domácností môže byť náročnejšie podporovať deti v dištančnom vzdelávaní, keď neovládajú vyučovací jazyk.
Reakcia na závery Rady „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“, https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/06/09/shaping-europe-s-digital-future-council-adopts-conclusions/ .
Pozri: https://ec.europa.eu/eurostat/web/migrant-integration/data/database .
OECD/EÚ (2018), Settling In 2018: Indicators of Immigrant Integration (Usádzanie sa v roku 2018: Ukazovatele integrácie prisťahovalcov)
Pozri prácu vytvorenú v rámci partnerstva v oblasti začleňovania migrantov a utečencov Urbánnej agendy pre EÚ: https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/evidence-based20integration20policies20in20cities_options20report.pdf ; regionálnu sériu v rámci portálu Eurostat o integrácii a projekt „Údaje pre integráciu“ Spoločného výskumného centra: https://ec.europa.eu/knowledge4policy/migration-demography/data-integration-d4i_en .
FRA (2017), EÚ – MIDIS II Hlavné výsledky ; FRA (2017), EÚ – MIDIS II Moslimovia – vybrané zistenia ; FRA (2018), EÚ – MIDIS II Byť čiernym v EÚ ; FRA (2019), EÚ – MIDIS II Migrujúce ženy – vybrané zistenia.
FRA (2017), FRA (2017), Spolu v EÚ – podpora účasti migrantov a ich potomkov .
V rámci mestských inovačných opatrení, EaSi, AMIF, COSME, Horizont 2020 a programu na podporu štrukturálnych reforiem.
Dotazník ad hoc EMS o monitorovaní integrácie (december 2018), https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/com_ad-hoc_query_integration_wider_dissemination.pdf .
https://reliefweb.int/sites/reliefweb.int/files/resources/RefugeeIntegrationCostBenefitAnalysis_Final.pdf .
