EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli28. 4. 2020
COM(2020) 169 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Výkladové oznámenie Komisie o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov v EÚ
Popdora podnikov a domácností v čase pandémie ochorenia COVID-19
Výkladové oznámenie Komisie o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov v EÚ
Podpora podnikov a domácností v čase pandémie ochorenia COVID-19
1.Úvod a kontext
Vážny hospodársky otras spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19 a výnimočnými opatreniami na zabránenie šíreniu nákazy majú ďalekosiahly vplyv na hospodárstvo na strane ponuky aj dopytu. Podniky čelia prerušeniu dodávateľských reťazcov, dočasnému zatváraniu a zníženému dopytu, zatiaľ čo domácnosti čelia nezamestnanosti a poklesu príjmov.
Najakútnejšia časť hospodárskej recesie sa prejaví v nasledujúcich mesiacoch. Domácnosti a solventné podniky by mali dostať podporu, aby sa mohli vyrovnať s týmto spomalením hospodárskej činnosti a nedostatkom likvidity, ktoré spôsobí.
1.1.Úloha bánk v zmierňovaní ekonomického vplyvu COVID-19
Na rozdiel od svetovej finančnej krízy nemá hospodársky otras spôsobený vypuknutím nákazy COVID-19 pôvod v bankovom sektore ani v širšom finančnom systéme. Banky v EÚ sú dnes oveľa odolnejšie, ako boli v roku 2008. Podiely kapitálu a vankúše likvidity sa výrazne zlepšili a finančné páky bánk a závislosť od krátkodobého financovania sa znížili. Stresové testy koordinované Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) ukázali, že bankový sektor EÚ je dostatočne odolný na to, aby ustál vážnu recesiu pri širokej škále scenárov. Medzičasom sa aj širší finančný sektor dobre vyrovnáva so stresovými podmienkami spojenými s krízou spôsobenou ochorením COVID-19.
Stabilita bánk v Únii by im mala umožniť zohrávať kľúčovú úlohu pri zvládaní hospodárskeho otrasu vyplývajúceho z pandémie COVID-19 a pri príprave na rýchle oživenie, aj keď budú banky s najvyššou pravdepodobnosťou nepriaznivo ovplyvnené ťažkosťami, ktoré budú zažívať ich klienti, a zvýšenou nestálosťou na finančných trhoch. Banky môžu zohrávať túto úlohu tak, že budú udržiavať tok úverov pre najviac postihnutých klientov, predovšetkým pre malé a stredné podniky (MSP).
Verejné orgány a subjekty na úrovni Únie, členských štátov a na medzinárodnej úrovni podnikli rýchle a rázne kroky, aby poskytli bankám opatrenia potrebné na účinné poskytovanie finančných prostriedkov podnikom a domácnostiam.
-Centrálne banky navýšili svoju podporu likvidity pre banky s cieľom podporiť poskytovanie bankových úverov tým, ktorých najviac postihla kríza spôsobená ochorením COVID-19, a rozšírili svoje programy nákupu aktív na zabezpečenie ešte priaznivejších podmienok financovania pre všetky sektory hospodárstva.
-Orgány bankového dohľadu v EÚ poskytli bankám dočasný kapitál, likviditu a prevádzkové úľavy s cieľom zabezpečiť, aby mohli pokračovať v plnení svojej úlohy pri financovaní reálnej ekonomiky v čoraz náročnejšom prostredí 1 . Takisto na medzinárodnej úrovni Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) oznámil ročný odklad medzinárodne dohodnutého termínu pre vykonávanie záverečných štandardov Bazilej III 2 s cieľom uvoľniť prevádzkovú kapacitu bánk a orgánov dohľadu a odsúhlasil udelenie väčšej flexibility bankám pri zavádzaní regulačného prístupu k očakávaným úverovým stratám (ECL) na zníženie vplyvu na ich regulatórny kapitál 3 .
-Európska komisia v rámci koordinovanej reakcie EÚ na hospodársky vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 4 plne využila flexibilitu rámcov štátnej pomoci 5 a Paktu stability a rastu 6 , aby umožnila členským štátom ráznu a koordinovanú fiškálnu reakciu. Tým, že členské štáty využili túto flexibilitu, prijali uľahčujúce opatrenia, a to najmä v podobe vládnych úverových záruk alebo schém odkladu platieb („moratórií“), ktoré poskytujú bankám stimuly na to, aby v aktuálnej neistej situácii naďalej poskytovali úvery a zmiernili tak bezprostredný finančný tlak na podniky a domácnosti.
Tieto komplexné monetárne, regulačné a fiškálne opatrenia poskytujú bankám zdroje a flexibilitu potrebné na podporu hospodárstva EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Teraz musia banky využiť kapitál a likviditu, ktoré boli uvoľnené na poskytovanie financovania tým podnikom a súkromným domácnostiam, ktoré sú priamo postihnuté náhlym poklesom hospodárskej činnosti, v medziach prudenciálne primeraného správania. Takýmto spôsobom je možné zmierniť rozsah škôd v hospodárstve EÚ a oživenie nastane skôr a bude intenzívnejšie.
Komisia uznáva a víta snahu bánk pomáhať domácnostiam a podnikom prekonať túto bezprecedentnú krízu 7 . S ohľadom na rozsah tejto krízy sa od bankového sektora a širšieho finančného systému očakáva, že sa budú aktívne zapájať do podpory reakcie verejnej politiky. Hospodárske výzvy spôsobené pandémiou COVID-19 je možné prekonať len úzkou spoluprácou medzi verejnými a súkromnými aktérmi. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. apríla 8 trvá na aktívnej úlohe bankového sektora v tejto kríze, zatiaľ čo ministri financií EÚ vo svojom vyjadrení 9 prijatom 16. apríla vyzvali bankový sektor, aby podporil domácnosti a podniky postihnuté vypuknutím nákazy COVID-19, s cieľom zabezpečiť kontinuitu činností.
1.2.Flexibilita regulačného rámca počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19
Regulačný rámec pre banky ponúka značný priestor pre verejné a súkromné iniciatívy na podporu pokračovania v poskytovaní úverov klientom postihnutým krízou spôsobenou ochorením COVID-19, pričom sa v ňom zachováva obozretný prístup. Komisia vyzýva banky, aby maximálne využívali flexibilitu zakotvenú v existujúcich účtovných 10 a prudenciálnych 11 pravidlách s cieľom podporiť hospodárstvo EÚ v mimoriadnych podmienkach spôsobených vypuknutím nákazy COVID-19. Samotné uplatňovanie uľahčujúcich opatrení, ktoré sú určené na premostenie krátkodobých potrieb likvidity, by nemalo automaticky viesť k prísnejšiemu spôsobu účtovania alebo prudenciálnemu zaobchádzaniu tam, kde nedôjde k inému zhoršeniu finančnej situácie.
Zároveň je zásadne dôležité, aby banky naďalej presne, jednotne a transparentne oceňovali riziká, keďže je to potrebné pre monitorovanie účinkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na hospodárstvo EÚ a predstavuje to základ pre odolnejší bankový sektor. Znamená to, že banky musia aj naďalej identifikovať situácie, v ktorých dlžníci môžu čeliť finančným ťažkostiam, ktoré by mohli z dlhodobejšieho hľadiska ovplyvniť ich schopnosť splácať úverové záväzky. Banky musia stále uplatňovať príslušné štandardy pre upisovanie a znalosť svojich klientov tak, ako to vyžadujú právne predpisy EÚ.
1.3.Potreba koordinovanej reakcie
Komisia vo svojom oznámení o koordinovanej hospodárskej reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 12 vyzvala prudenciálne a účtovné orgány, aby bližšie špecifikovali, ako čo najlepšie využiť flexibilitu, ktorá existuje v rámci existujúceho regulačného rámca. EBA 13 , bankový dohľad Európskej centrálnej banky (ECB) 14 , Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) 15 a Výbor európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu (CEAOB) 16 objasnili, ako dostatočná flexibilita zakotvená v súčasných účtovných a prudenciálnych rámcoch umožňuje rázne, ale nenásilné riadenie mimoriadnych opatrení prijatých v rámci reakcie na túto bezprecedentnú situáciu. Komisia takisto víta nedávne vyjadrenia BCBS 17 a Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) 18 .
Je nevyhnutné, aby všetky orgány naďalej konali koordinovane a jednotne pri vymedzovaní spôsobu, ako využiť flexibilitu ukotvenú v ich príslušných pravidlách, s cieľom poskytnúť maximálnu jasnosť a zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu. Pre všetky banky v EÚ platí jednotný súbor pravidiel a otras spôsobený pandémiou by nemal viesť k rozličnému uplatňovaniu pravidiel v jednotlivých členských štátoch. K zárukám alebo platobným moratóriám poskytnutým v kontexte COVID-19, ktoré majú rovnaké črty, by orgány dohľadu mali pristupovať rovnako v celej Únii. Zabezpečenie jednotného uplatňovania flexibility pravidiel prispieva k zachovaniu integrity jednotného trhu, ktorá je kľúčová pre smerovanie k rýchlejšiemu oživeniu. Komisia vyzýva EBA, aby zhodnotil, ako by sa malo pristupovať k verejným zárukám poskytnutým v reakcii na krízu spôsobenú nákazou COVID-19 na účely zmiernenia rizika, a aby v prípade potreby poskytol ďalšiu pomoc.
Niekoľko uľahčujúcich opatrení prijatých orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi účinne využilo flexibilitu zakotvenú v pravidlách s cieľom maximalizovať úverovú kapacitu bánk. Orgány dohľadu umožnili bankám dočasne využívať likvidné a kapitálové vankúše, zatiaľ čo určené vnútroštátne orgány znížili niekoľko požiadaviek na makroprudenciálne kapitálové rezervy, čím de facto oslobodili značné množstvo kapitálu od regulačných obmedzení. Ide o vítané uľahčujúce opatrenia, ktoré odrážajú logický základ prudenciálnych vankúšov a dôležitosť umožnenia ich uvoľnenia, aby bola v prípade potreby zabezpečená ich využiteľnosť. Banky by mali využívať kapitálové vankúše na pokračovanie v poskytovaní úverov reálnej ekonomike a trhy by nemali v súčasných podmienkach spájať ich využívanie so stigmou. Komisia vyzýva ESRB, aby koordinoval celoeurópsky prístup k využívaniu makroprudenciálnych vankúšov vo fáze krízy a oživenia.
S cieľom zabezpečiť, aby banky mohli zohrávať svoju úlohu pri podporovaní hospodárstva EÚ počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, potvrdzuje toto oznámenie flexibilitu zdôraznenú EBA 19 , ECB 20 , ESMA 21 a CEAOB 22 , ako aj BCBS 23 a IASB 24 s cieľom poskytnúť v súčasnej situácii maximálnu možnú mieru istoty. V tomto oznámení sa pripomínajú hlavné črty usmernení uverejnených týmito úradmi s cieľom posilniť kolektívny záväzok jednotne a spoločne uplatňovať flexibilitu zakotvenú v regulačnom rámci Únie (oddiely 2 a 3). Zdôrazňuje sa v ňom ďalej kľúčová úloha, ktorej zohrávanie sa očakáva od bankového sektora EÚ spolu s verejným sektorom, pri zmierňovaní hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ako aj pri podpore rýchleho oživenia po kríze, a zdôrazňujú sa v ňom oblasti, v ktorých sa banky vyzývajú k zodpovednému konaniu (oddiel 4). Na záver sa v oznámení zdôrazňuje potreba cielených zmien špecifických aspektov prudenciálneho rámca v záujme maximalizácie schopnosti bánk naďalej poskytovať úvery podnikom a domácnostiam a zároveň monitorovať, ako banky využívajú uvoľnené zdroje s cieľom prispievať k ponuke bankových úverov (oddiel 5).
2.Flexibilita ukotvená v IFRS 9 – Finančné nástroje
Na žiadosť Rady pre finančnú stabilitu (FSB) a G20 zaviedla rada IASB prístup k tvorbe rezerv prostredníctvom medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 9 viac orientovaný na budúcnosť. IFRS 9 je odpoveďou na jedno z ponaučení z poslednej finančnej krízy, počas ktorej mali mnohé banky príliš nízke rezervy na straty z úverov, aby mohli absorbovať straty, keď dlžníci zlyhali. Objavili sa obavy, že uplatnenie prístupu očakávaných úverových strát (ECL) v rámci IFRS 9 by u bánk automaticky viedlo k náhlemu a značnému nárastu rezerv na krytie úverových strát a že to by zasa oslabilo ich schopnosť poskytovať klientom úvery.
Prístup ECL v rámci IFRS 9 si vyžaduje uplatňovanie úsudku a flexibility. Ako uviedla IASB, od bánk (a iných spoločností) sa neočakáva automatické uplatňovanie ich existujúcich prístupov v súvislosti s ECL s cieľom stanoviť výšku rezerv v mimoriadnej situácii, akou je kríza spôsobená ochorením COVID-19. Komisia očakáva, že banky plne využijú svoj úsudok a flexibilitu v medziach štandardu IFRS 9 na zmiernenie akéhokoľvek neodôvodneného vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na rezervy bánk na krytie ECL bez toho, aby bola ohrozená dôvera investorov.
Posúdenie výrazného zvýšenia úverového rizika
Posúdenie výrazného zvýšenia úverového rizika (SICR) bánk by malo byť založené na zostávajúcej životnosti dotknutých finančných aktív. Náhle bodové zvýšenia pravdepodobnosti zlyhania (PD) v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pri ktorých sa očakáva, že sú dočasné, by nemali viesť k výraznému zvýšeniu PD počas celej životnosti. Preto by logicky nemali viesť k výraznému zvýšeniu úverového rizika v porovnaní s očakávanou PD počas nasledujúcich dvanástich mesiacov.
Pri posudzovaní toho, či sa vyskytlo SICR, by banky mali klásť dostatočnú váhu na scenáre založené na dlhodobých stabilných makroekonomických vyhliadkach. IFRS 9 používa ako referenciu pre hodnotenie toho, či sa vyskytlo SICR, časový okamih (dátum vykazovania). Vzhľadom na jedinečnú povahu krízy spôsobenej ochorenímCOVID-19 je pre banky ťažké získať dostatočne primerané a preukázateľné informácie, aby pripravili spoľahlivé a na budúcnosť orientované scenáre pre stanovenie SICR. Namiesto jednoduchej extrapolácie súčasnej neistoty na nasledujúce roky by banky mali prikladať dostatočnú váhu scenárom založeným na dlhodobých stabilných makroekonomických vyhliadkach, ako to odporúča ECB 25 . V liste významným inštitúciám ECB stanovila, ako by mali používať makroekonomické prognózy odborníkov ECB na svoje hodnotenie SICR v rámci IFRS 9 a vytváranie rezerv na krytie ECL 26 .
Využitie moratórií a stanovovania úprav a SICR
Je nepravdepodobné, že by dočasné uľahčujúce opatrenia súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, ako sú súkromné alebo zákonné moratóriá, predstavovali zásadné „úpravy“ 27 v rámci IFRS 9. Banky by mali využívať kvantitatívne a kvalitatívne posudzovanie a brať do úvahy špecifickú povahu moratórií na stanovenie toho, či by moratóriá viedli k „úprave“ v rámci IFRS 9, alebo či je úprava „zásadná“, a preto by viedla k zrušeniu uznania úveru. Komisia súhlasí s vyhlásením ESMA, že ak sú podporné opatrenia dočasné a týkajú sa vypuknutia nákazy COVID-19 a ak nie je výrazne ovplyvnená čistá hospodárska hodnota úveru, je nepravdepodobné, že úpravy budú zásadné.
Nemalo by dôjsť k automatickému záveru, že úvery utrpeli SICR len preto, že sa stali predmetom súkromných alebo zákonných moratórií. Moratóriá znovu nastavujú dátum, v porovnaní s ktorým sa majú vypočítať „dni po splatnosti“ dlžníkov 28 . Moratóriá preto ovplyvňujú vyvrátiteľný predpoklad 30 dní pre zváženie SICR, ako aj stav 90 dní po splatnosti pre zváženie zlyhania dlžníka. Úvery, ktoré pred krízou spôsobenou nákazou COVID-19 dosahovali dobré výsledky a ktoré sú predmetom dočasného súkromného alebo zákonného moratória, by však automaticky neviedli k výrazne vyšším očakávaným rezervám na krytie ECL v rámci IFRS 9.
Vyjadrenia zverejnené EBA a ESMA 25. marca 29 objasnili, že podporné opatrenia automaticky nevedú k SICR v rámci IFRS 9. Okrem toho uverejnila IASB 27. marca dokument o uplatňovaní IFRS 9 v kontexte krízy spôsobenej nákazou COVID-19 potvrdzujúci flexibilitu v rámci IFRS 9 a jasne sa odvolávajúci na vyjadrenia ECB, EBA a ESMA 30 . Komisia súhlasí s rôznymi vyjadreniami orgánov, že ak sú podporné opatrenia dočasné a týkajú sa krízy spôsobenej nákazou COVID-19, je nepravdepodobné, že úpravy budú zásadné.
Využívanie úverových záruk a vytváranie rezerv na krytie ECL v rámci IFRS 9
Úverové záruky nezvyšujú ani neznižujú riziko zlyhania dlžníka, ale znižujú výšku úverových strát, ak skutočne dôjde k zlyhaniu dlžníka. Tam, kde vláda alebo iný subjekt poskytne dlžníkom záruky na bankové úvery, musia vziať banky tieto úverové záruky do úvahy pri výpočte výšky očakávaných úverových strát. Výška očakávaných úverových strát bude následne nižšia, pretože časť strát bude kompenzovaná touto zárukou.
Banky by mali zverejňovať prínosné informácie o stanovovaní očakávaných úverových strát v rámci IFRS 9 vrátane informácií o negatívnych scenároch. Banky by takisto mali zverejňovať v poznámkach informácie o konkrétnych účtovných zásadách prijatých v súvislosti s krízou spôsobenou nákazou COVID-19. Takéto zverejňovanie informácií umožňuje účastníkom trhu informovane posudzovať expozície bánk voči kreditnému riziku.
Od externých audítorov sa očakáva, že budú pri svojej audítorskej činnosti brať do úvahy vyhlásenia uverejnené BCBS, EBA 31 , ESMA 32 , ECB 33 , IASB 34 a vyhlásenia uverejnené v tomto oznámení. Znamená to, že sa od nich očakáva, že pri formulácii audítorského výroku budú brať do úvahy úsudok bánk a ich využívanie flexibility ukotvené v IFRS 9 v súlade s takýmto usmernením. Ďalší vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na štatutárny audit účtovných závierok všeobecne je zahrnutý vo vyhlásení CEAOB 35 .
Prechodné opatrenia v nariadení o kapitálových požiadavkách
Banky sa vyzývajú k zavedeniu prechodných opatrení IFRS 9, ktoré znížia vplyv vytvárania rezerv na krytie ECL v rámci IFRS 9 na regulatórny kapitál bánk 36 . Nariadenie o kapitálových požiadavkách (CRR) obsahuje prechodné opatrenie 37 , ktoré umožňuje bankám opätovne zahrnúť do svojho vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) akékoľvek zvýšenie rezerv v súlade s účtovaním ECL v rámci IFRS 9 38 . V druhom kvartáli roku 2018 využilo tieto prechodné opatrenia len 56 % bánk v EÚ 39 . V eurozóne využilo túto možnosť len 34 bánk pod priamym dohľadom ECB. Banky, ktoré sa v roku 2018 rozhodli nevyužiť prechodné opatrenia IFRS 9, mohli zmeniť toto rozhodnutie na základe predchádzajúceho súhlasu ich príslušného orgánu.
Príslušné orgány by mali náležite zvážiť súčasné mimoriadne okolnosti a mali by včas spracovať žiadosti bánk týkajúce sa rozhodnutia uplatniť prechodné opatrenia IFRS 9 stanovené v CRR 40 . S cieľom obmedziť možnú nestálosť regulatórneho kapitálu, ktorá sa môže vyskytnúť v prípade, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 bude viesť k značnému zvýšeniu ECL, odsúhlasil BCBS zmeny existujúcich prechodných opatrení. Tieto zmeny by umožňovali opätovné nastavenie 5-ročného prechodného obdobia a prispôsobenie kalibrovania opatrení na opätovné zahrnutie rezerv do kapitálu CET1. Komisia dnes prijíma legislatívny návrh na implementáciu týchto zmien do právnych predpisov Európskej únie 41 .
3.Flexibilita zakotvená v prudenciálnych pravidlách pre klasifikáciu nesplácaných úverov
Prudenciálne pravidlá pre klasifikáciu nesplácaných úverov (NPL) umožňujú uľahčujúce opatrenia, ako sú záruky a súkromné alebo zákonné moratóriá. V tejto súvislosti uverejnili orgány EBA 42 a ECB 43 vyhlásenia a usmernenia s cieľom objasniť, ako jednotným spôsobom riešiť aspekty spojené s i) klasifikáciou úverov v stave zlyhania a ii) identifikáciou expozícií s úľavou.
Využitie záruk a vymedzenie zlyhania
Prudenciálne pravidlá nevyžadujú, aby banka automaticky pokladala dlžníka za dlžníka v stave zlyhania, keď uplatňuje záruku. Zatiaľ čo CRR 44 vyžaduje posúdenie, či u dlžníka vznikla pravdepodobnosť zlyhania bez využitia záruky, samotné využitie záruky nespôsobí, že bude klasifikovaný ako zlyhaný dlžník 45 . Záruka zároveň nezabraňuje tomu, aby bol dlžník klasifikovaný ako zlyhaný dlžník. Nezávisle od existencie záruky musí banka zaujať stanovisko o tom, či je dlžník v pozícii, aby plnil svoje záväzky.
V tejto fáze krízy spôsobenej ochorením COVID-19 čelia mnohí dlžníci dočasným problémom pri plnení svojich záväzkov. Pri hodnotení schopnosti dlžníka plniť si záväzky by banky mali brať do úvahy dlhodobé vyhliadky dlžníka a venovať pozornosť situáciám, v ktorých sa dočasné problémy môžu najpravdepodobnejšie premietnuť do dlhodobých ťažkostí a v konečnom dôsledku viesť až k platobnej neschopnosti.
Využívanie platobných moratórií a vymedzenie úľavy a zlyhania
Schémy verejných a súkromných moratórií zavedené v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 nevedú automaticky k preklasifikovaniu na expozíciu „s úľavou“, „bezproblémovú“ expozíciu alebo „problémovú expozíciu s úľavou“. V rámci vymedzenia úľavy 46 banky zvyčajne ponúkajú konkrétne opatrenia (napr. dočasné pozastavenie platieb istiny a/alebo platieb úrokov z úveru), aby pomohli jednotlivým dlžníkom, ktorí zažívajú dočasné finančné ťažkosti pri splácaní svojich záväzkov, alebo je to u nich pravdepodobné. Ak opatrenie týkajúce sa úľavy vedie ku zníženiu finančného záväzku (tzv. núdzová reštrukturalizácia), naznačuje to, že je u dlžníka pravdepodobnosť neplatenia svojho záväzku 47 . Schémy verejných a súkromných moratórií zavedené v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 sú však predovšetkým preventívnej a všeobecnej povahy. Ich cieľom je riešenie systémových rizík a zmiernenie potenciálnych rizík, ktoré sa môžu v budúcnosti vyskytnúť v širšom hospodárstve EÚ. Netýkajú sa len dlžníkov, keďže dĺžka omeškania platieb je fixná pre každého dlžníka nezávisle od finančnej situácie konkrétneho dlžníka 48 . Z týchto dôvodov je možné usúdiť, že neovplyvňujú klasifikáciu dotknutých úverov. K verejným a súkromným moratóriám by sa malo pristupovať podobne v medziach toho, že majú rovnaký účel a podobnú povahu.
Usmernenia EBA z 2. apríla 2020 o platobných moratóriách 49 konkretizujú, za akých podmienok verejné alebo súkromné platobné moratóriá nevedú ku klasifikácii ako úľava. Tam, kde je splácanie záväzku pozastavené z dôvodu moratória, pozastavuje sa počítanie „dní po splatnosti“ 50 a akékoľvek omeškania sa počítajú na základe upraveného harmonogramu platieb 51 . Zatiaľ čo sú banky naďalej povinné posudzovať pravdepodobnosť neplatenia dlžníka v každom jednotlivom prípade, toto posúdenie sa vzťahuje na upravený harmonogram platieb, a tam, kde neexistujú v tejto súvislosti žiadne obavy, môže expozícia zostať v stave bezproblémová.
V usmerneniach EBA o platobných moratóriách sa však objasňuje, že banky by mali pokračovať v uplatňovaní svojich bežných politík pri posudzovaní pravdepodobnosti neplatenia na základe rizika. Od bánk sa očakáva uplatňovanie prístupu založeného na riziku pri posudzovaní úverového rizika dlžníkov, ktorí využívajú platobné moratórium. Aj v prípadoch, keď platobné moratóriá nie sú klasifikované ako opatrenia týkajúce sa úľavy, musia banky dôkladne posúdiť úverovú kvalitu svojich expozícií, ktoré majú prospech z týchto opatrení, a identifikovať akékoľvek situácie s pravdepodobnosťou neplatenia dlžníkov na účely vymedzenia zlyhania 52 . Znamená to, že banky by mali venovať zvláštnu pozornosť posudzovaniu a uprednostňovaniu tých dlžníkov, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť výskytu platobných ťažkostí.
4.Úloha a zodpovednosť bankového sektora
Na to, aby boli hospodárske podporné a uľahčujúce opatrenia prijaté verejnými orgánmi účinné, potrebujú účinné prenosové kanály a plnú spoluprácu bankového sektora. Banky preto musia spolupracovať medzi sebou a s verejnými orgánmi, aby zaistili dostatočnú likviditu na zabezpečenie poskytovania úverov v celej Únii. Podporné opatrenia verejných orgánov vliali do sektora dodatočnú likviditu a uvoľnili likvidné vankúše jednotlivých bánk, aby posilnili schopnosť bánk slúžiť jednotnému trhu. Banky sú zodpovedné za udržiavanie toku likvidity a mali by naďalej preberať kolektívu úlohu pri zabezpečovaní medzibankových úverov. Preto je nevyhnutné, aby banky naďalej poskytovali úvery domácnostiam a podnikom v celej Únii.
Banky by mali urýchliť digitálnu transformáciu svojich činností a naďalej byť obozretné v súvislosti s podvodmi 53 . V kontexte obmedzenia kontaktu medzi ľuďmi uloženého verejnými orgánmi sa bude čoraz viac presadzovať digitálne bankovníctvo ako spôsob zabezpečenia neprerušených bankových služieb 54 .
Rôzne opatrenia dohľadu, ktorými sa banky dočasne oslobodzujú od určitých kapitálových, likviditných a operatívnych požiadaviek, vytvárajú lepšie podmienky pre bankový sektor s cieľom prispieť ku kolektívnej snahe a zabezpečiť v rámci svojej kľúčovej spoločenskej a hospodárskej úlohy predkladanie verejných podporných opatrení. Tieto podporné opatrenia sú preventívnej povahy a ich cieľom je riešiť bezprostredný vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a ťažkosti spojené s predvídaním pravdepodobnej rýchlosti oživenia. Hoci sú banky značne rekapitalizované a oveľa lepšie vybavené na zvládnutie nepriaznivých scenárov ako počas finančnej krízy 2008/2009, aj tak sa musia pripraviť na zhoršujúce sa hospodárske vyhliadky, ktoré nevyhnutne zvýšia riziká, ktorým čelia, a s nimi spojené náklady. Banky musia konať obozretne, aby dokázali zachovať alebo posilniť svoj regulatórny kapitál, a tým aj svoju schopnosť naďalej poskytovať úvery.
V súčasnej mimoriadnej situácii predstavuje zadržanie dividend obozretné prispôsobenie bankových politík rozdeľovania. Orgány pre dohľad vyzvali banky, aby sa počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vyhýbali rozdeľovaniu dividend a spätnému výkupu 55 . Skutočnosť, že čoraz väčšie množstvo bánk sa rozhodlo pozastaviť vyplácanie dividend, je chvályhodná, a všetky banky v Únii sú vyzývané, aby sa vyhýbali rozdeľovaniu dividend a uskutočňovaniu spätného výkupu zameraného na odmeňovanie akcionárov počas trvania krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Bankový sektor by tým vyslal jasný signál, že sa kolektívne zaväzuje zohrávať svoju úlohu pri riešení tejto núdzovej situácie.
V súčasných podmienkach sa banky takisto vyzývajú, aby pristupovali k platbe pohyblivej zložky odmeňovania konzervatívne. EBA a predseda Rady pre dohľad ECB vyzvali banky k umiernenosti v súvislosti s podielmi na zisku a niekoľko vnútroštátnych orgánov dohľadu už prijalo kroky v tomto ohľade. V kontexte súčasnej situácie je veľmi dôležité, aby boli všetky zdroje, ktoré majú banky k dispozícii, vrátane zdrojov vyčlenených na podiely na zisku, pokiaľ je to možné, zmobilizované s cieľom posilniť stabilitu bánk a ich úverovú kapacitu, a tak v konečnom dôsledku podporiť ich klientov. Zníženie výšky podielov na zisku vyplatených vrcholovému manažmentu a osobám s vysokým príjmom v týchto ťažkých časoch pre banky takisto predstavuje spôsob, ako vyjadriť solidaritu s tými, ktorých postihlo vypuknutie nákazy COVID-19.
5.Monitorovanie a nadväzujúce kroky
EÚ preukázala svoju schopnosť rýchlo reagovať na krízu. EBA, ECB a príslušné vnútroštátne orgány prijali uľahčujúce opatrenia na uvoľnenie operatívnych zdrojov bánk a poskytli bankám usmernenia, aby využili plnú flexibilitu regulačného rámca.
Komisia tieto opatrenia víta a vyzýva banky, aby túto flexibilitu využili. Tieto opatrenia boli prijaté s jasným cieľom podporiť banky, aby mohli zohrávať svoju úlohu pri riešení krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Komisia bude spolu s ECB, EBA a vnútroštátnymi orgánmi monitorovať, ako budú banky využívať túto flexibilitu a uvoľnený kapitál, a posúdia, do akej miery prispievajú uľahčujúce opatrenia k ponuke bankových úverov. To bude zahŕňať monitorovanie objemov poskytnutých úverov, ako aj štandardy poskytovania úverov, ako sú kritériá bánk pre upisovanie, s cieľom posúdiť, či má súčasná kríza negatívny vplyv na ponuku úverov.
Komisia sa bude zároveň naďalej podieľať na medzinárodne koordinovanej reakcii na úrovni G20, G7 a FSB vrátane medzinárodných subjektov pre stanovovanie štandardov, ako sú BCBS, FSB a IASB. Vďaka globálnej regulačnej činnosti v dôsledku finančnej krízy 2008/2009 má dnes globálny bankový systém výrazne vyššie úrovne kapitálu a likvidity v porovnaní so začiatkom uvedenej krízy. Banky majú preto silnejšie postavenie v súvislosti s absorbovaním otrasu z globálnej zdravotnej krízy a zabezpečovaním neprerušeného financovania hospodárstva. Keďže ide o globálnu pandémiu a činnosti bánk často presahujú hranice štátov, regulačná reakcia musí opäť byť koordinovaná na globálnej úrovni. V tejto súvislosti uverejnila skupina G20 na svojom stretnutí ministrov 15. apríla akčný plán predstavujúci širokú reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a jej ekonomické dôsledky vrátane akcií v oblasti finančnej regulácie a dohľadu. Práca Komisie na globálnej úrovni zahŕňa i) výmenu informácií o opatreniach, ktoré EÚ prijíma, ii) podieľanie sa na celosvetovej reakcii v príslušných oblastiach politiky a iii) zlepšenie vykonávania globálne dohodnutých opatrení v EÚ. Komisia víta rozhodnutia BCBS z 27. marca 56 a 3. apríla 57 odložiť vykonávanie záverečných prvkov reformy Bazilej III o jeden rok, resp. rozšíriť prechodné opatrenia pre regulačné kapitálové účtovanie ECL. Komisia ďalej víta oznámenie FSB z 2. apríla 58 o opätovnom stanovení priorít v rámci jej pracovného programu s cieľom maximalizovať hodnotu jej práce v súvislosti s reakciou na COVID-19. Komisia plánuje odložiť prijatie svojho legislatívneho návrhu o posledných prvkoch rámca Bazilej III, ale zároveň plánuje prijať zvyšné štandardy Bazilej III podľa plánu, aby boli efektívne zavedené v EÚ do januára 2023. Komisia bude pri posúdení vplyvu, ktorý bude pripojený k tomuto návrhu, brať do úvahy vplyv krízy spôsobenej nákazou COVID-19 na finančnú situáciu bánk.
Regulačné činnosti a činnosti dohľadu preukázali, že existuje dostatočná flexibilita na podporu neprerušeného poskytovania úverov klientom postihnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19 v medziach regulačného rámca Únie. Rozsiahle zmeny sa v tejto situácii neodporúčajú a skôr by zvýšili operatívnu záťaž bánk, keďže banky by sa im museli prispôsobiť. Okrem toho by náhle zmeny účtovných a prudenciálnych rámcov EÚ uprostred krízy mohli narušiť dôveru verejnosti v banky EÚ.
Zároveň sú potrebné cielené zmeny špecifických aspektov prudenciálneho rámca, ktoré by bankám umožnili zohrávať ich kľúčovú úlohu pri podpore ľudí a hospodárstva. Komisia preto spolu s týmto výkladovým oznámením prijíma legislatívny návrh 59 na vykonávanie zmien existujúcich prechodných dojednaní týkajúcich sa účtovania ECL a odkladu novej požiadavky vankúša ukazovateľa finančnej páky predložených BCBS, ako aj niektorých zmien limitov pre špecifické prvky CRR s cieľom maximalizovať schopnosť bánk absorbovať straty súvisiace s vypuknutím nákazy COVID-19, aby naďalej poskytovali úvery podnikom a domácnostiam a zároveň si naďalej udržiavali odolnosť.
Takisto bude možno potrebné posilniť opatrenia na pomoc spotrebiteľom, pretože pokles čistého príjmu domácností spojený so stratou zamestnania alebo oslabenou hospodárskou aktivitou pravdepodobne zvýši nadmernú zadlženosť v EÚ. Tieto otázky budú zvážené v rámci preskúmania smernice o spotrebiteľských úveroch (2008/48/ES) a smernice o hypotekárnych úveroch (2014/17/EÚ) naplánovanom na rok 2021.
V budúcnosti bude Komisia ďalej spolupracovať s európskym finančným sektorom v súvislosti s jeho úlohou v boji proti koronavírusu a jeho sociálno-ekonomickým vplyvom a pri podpore udržateľného oživenia hospodárstva. Je potrebná celoeurópska reakcia, ktorá zabráni roztriešteniu štátov a nekoordinovanej činnosti.
Európska komisia na tento účel spustí dialóg s európskym finančným sektorom a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami (podniky a zástupcovia spotrebiteľov), aby preskúmala nápady týkajúce sa zapojenia tohto sektora do snáh na podporu občanov a podnikov počas krízového obdobia a následného oživenia na základe najlepších postupov a aby v budúcnosti podporila udržateľné hospodárske oživenie založené na zelenej a digitálnej transformácii v kontexte pripravovanej obnovenej stratégie EÚ v oblasti udržateľných financií. Na tento účel bude Komisia úzko spolupracovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami vo finančnom sektore, aby podporila ich úlohu a zapojenie sa do podporovania európskych podnikov a domácností.
Pozri napríklad opatrenia oznámené ECB 12. marca, dostupné na: https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2020/html/ssm.pr200312~43351ac3ac.en.html .
Pozri tlačovú správu „Guvernéri a riaditelia bankového dohľadu oznámili odklad vykonávania Bazilej III s cieľom zvýšiť operatívne kapacity bánk a orgánov dohľadu v reakcii na COVID-19”, 27. marca 2020, dostupné na: https://www.bis.org/press/p200327.htm .
Pozri tlačovú správu „Bazilejský výbor prijíma dodatočné opatrenia na zmiernenie vplyvu COVID-19”, 3. apríla 2020, dostupné na: https://www.bis.org/press/p200403.htm.
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke a Euroskupine o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19, COM(2020) 112 final z 13.3.2020.
Oznámenie Komisie o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19, C(2020) 1863 final z 19.3.2020, zmenené COM(2020) 2215 final z 3.4.2020.
Oznámenie Komisie Rade o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu, COM(2020) 123 final z 20.3.2020.
Banky a bankové združenia jednotlivých štátov predovšetkým povolili odklady platieb nájomného pre zraniteľné rodiny, splácania podnikateľských úverov, lízingových zmlúv a spotrebiteľských úverov pre klientov postihnutých ochorením COVID-19. Banky takisto okamžite sprístupnili malým a stredným podnikom a samostatne zárobkovo činným osobám dodatočné úverové linky a preložili dávky v nezamestnanosti na skorší termín. Banky takisto hrajú rozhodujúcu rolu pri spracúvaní žiadostí o úvery a postúpení podporných úverov poskytovaných v súvislosti s ochorením COVID-19. Banky okrem toho navýšili limit pre bezkontaktné platby na podporu bezpečných platobných metód pre spotrebiteľov a maloobchodníkov.
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom [2020/2616(RSP)].
Vyjadrenie ministrov financií EÚ o pokračovaní v poskytovaní bankových úverov a o zachovaní dobre fungujúceho sektora poisťovníctva v čase pandémie COVID-19, 16. apríla 2020.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2067 z 22. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami.
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke a Euroskupine – Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19, COM(2020) 112 final z 13.3.2020.
Pozri vyhlásenie orgánu EBA o uplatňovaní prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o zlyhanie, úľavu a IFRS 9 v nadväznosti na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, 25. marca 2020.
Pozri tlačovú správu „Bankový dohľad ECB poskytuje bankám ďalšiu flexibilitu v reakcii na koronavírus” a sprievodný súbor často kladených otázok, 20. marca 2020.
Pozri vyhlásenie ESMA o účtovných dôsledkoch vypuknutia nákazy COVID-19 na výpočet očakávaných úverových strát v súlade so štandardom IFRS 9, 25. marca 2020.
Pozri vyhlásenie CEAOB zdôrazňujúce oblasti s vysokou dôležitosťou vzhľadom na vplyv pandémie COVID-19 na audity účtovných závierok, 25. marca 2020.
Pozri BCBS, opatrenia na zohľadnenie vplyvu pandémie COVID-19, 3. apríla 2020.
Pozri vyhlásenie IASB o IFRS 9 a COVID-19 – Účtovanie očakávaných úverových strát s uplatnením štandardu IFRS 9 – Finančné nástroje v súvislosti so súčasnou neistou situáciou spôsobenou pandémiou COVID-19, 27. marca 2020.
Pozri vyhlásenie EBA o uplatňovaní prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o zlyhanie, úľavu a IFRS 9 v nadväznosti na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, 25. marca 2020 ; Usmernenia EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov uplatňovaných v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, 2. apríla 2020.
Pozri často kladené otázky Bankového dohľadu ECB o opatreniach dohľadu ECB v reakcii na koronavírus, 20. marca 2020; List Bankového dohľadu ECB významným inštitúciám „IFRS 9 v kontexte pandémie koronavírusu (COVID-19)“, 1. apríla 2020.
Pozri vyhlásenie ESMA o účtovných dôsledkoch vypuknutia nákazy COVID-19 na výpočet očakávaných úverových strát v súlade so štandardom IFRS 9, 25. marca 2020.
Pozri vyhlásenie CEAOB zdôrazňujúce oblasti s vysokou dôležitosťou vzhľadom na vplyv pandémie COVID-19 na audity účtovných závierok, 25. marca 2020.
Pozri BCBS, opatrenia na zohľadnenie vplyvu pandémie COVID-19, 3. apríla 2020.
Pozri vyhlásenie IASB o IFRS 9 a COVID-19 – Účtovanie očakávaných úverových strát s uplatnením štandardu IFRS 9 – Finančné nástroje v súvislosti so súčasnou neistou situáciou spôsobenou pandémiou COVID-19, 27. marca 2020.
Pozri tlačovú správu „Bankový dohľad ECB poskytuje bankám ďalšiu flexibilitu v reakcii na koronavírus” a sprievodný súbor často kladených otázok, 20. marca 2020.
Pozri list ECB významným inštitúciám „IFRS 9 v kontexte pandémie koronavírusu (COVID-19)“, 1. apríla 2020.
Ako sa vymedzuje v odseku 5.4.3 IFRS 9 [príloha k nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/2067 z 22. novembra 2016].
Pozri usmernenia EBA o uplatňovaní vymedzenia zlyhania, dostupné na: https://eba.europa.eu/sites/default/documents/files/documents/10180/1597103/004d3356-a9dc-49d1-aab1-3591f4d42cbb/Final%20Report%20on%20Guidelines%20on%20default%20definition%20 .
Pozri https://eba.europa.eu/eba-provides-clarity-banks-consumers-application-prudential-framework-light-covid-19-measures ; a https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma32-63-951_statement_on_ifrs_9_implications_of_covid-19_related_support_measures.pdf .
Pozri vyhlásenie EBA o uplatňovaní prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o zlyhanie, úľavu a IFRS 9 v nadväznosti na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, 25. marca 2020 ; Usmernenia EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov uplatňovaných v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, 2. apríla 2020 .
Pozri vyhlásenie ESMA o účtovných dôsledkoch vypuknutia nákazy COVID-19 na výpočet očakávaných úverových strát v súlade so štandardom IFRS 9, 25. marca 2020.
Pozri často kladené otázky Bankového dohľadu ECB o opatreniach dohľadu ECB v reakcii na koronavírus, 20. marca 2020; List Bankového dohľadu ECB významným inštitúciám „IFRS 9 v kontexte pandémie koronavírusu (COVID-19)“, 1. apríla 2020.
Pozri vyhlásenie IASB o IFRS 9 a COVID-19 – Účtovanie očakávaných úverových strát s uplatnením štandardu IFRS 9 – Finančné nástroje v súvislosti so súčasnou neistou situáciou spôsobenou pandémiou COVID-19, 27. marca 2020.
Pozri vyhlásenie CEAOB zdôrazňujúce oblasti s vysokou dôležitosťou vzhľadom na vplyv pandémie COVID-19 na audity účtovných závierok, 25. marca 2020.
ECB odporúča, aby všetky banky v jej prudenciálnej právomoci využili prechodné opatrenia, a vyhlásila, že je pripravená včas spracovať všetky žiadosti prijaté v tomto kontexte, pozri často kladené otázky o opatreniach dohľadu ECB v reakcii na koronavírus, 20. marca 2020.
Článok 473a CRR.
Za päťročné obdobie (od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022) sa suma, ktorú môžu banky opätovne zahrnúť do svojho kapitálu CET1, postupne znižuje. Potenciálny vplyv na kapitál CET1 môže byť znížený o 70 % v roku 2020, o 50 % v roku 2021 a o 25 % v roku 2022.
Správa EBA „Prvé pozorovania o vplyve a vykonávaní IFRS 9 inštitúciami EÚ”, 20. decembra 2018. Toto číslo sa mohlo medzitým zmeniť, keďže banky môžu jedenkrát zmeniť svoje počiatočné rozhodnutie o tom, či uplatnia alebo neuplatnia prechodné opatrenie.
Pozri odporúčania EBA v jeho vyhlásení z 25. marca 2020. Dňa 20. marca 2020 ECB odporučila, aby všetky banky v jej prudenciálnej právomoci zaviedli prechodné opatrenia, a vyhlásila, že je pripravená včas spracovať všetky žiadosti prijaté v tomto kontexte.
Pozri 5 nižšie. Monitorovanie a nadväzujúce opatrenia.
Pozri vyhlásenie EBA o uplatňovaní prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o zlyhanie, úľavu a IFRS 9 v nadväznosti na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, 25. marca 2020 ; Usmernenia EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov uplatňovaných v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, 2. apríla 2020.
Pozri často kladené otázky Bankového dohľadu ECB o opatreniach dohľadu ECB v reakcii na koronavírus, 20. marca 2020; List Bankového dohľadu ECB významným inštitúciám „IFRS 9 v kontexte pandémie koronavírusu (COVID-19)“, 1. apríla 2020.
Článok 178 ods. 1 písm. a) nariadenia CRR.
Pozri často kladené otázky uverejnené ECB 20. marca 2020.
Článok 47b CRR
Článok 178 ods. 3 písm. d) CRR.
Pozri vyhlásenie EBA o uplatňovaní prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o zlyhanie, úľavu a IFRS 9 v nadväznosti na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, 25. marca 2020; Usmernenia EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov uplatňovaných v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, 2. apríla 2020.
Usmernenia o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov uplatňovaných v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, dostupné na: https://eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Publications/Guidelines/2020/Guidelines%20on%20legislative%20and%20non-legislative%20moratoria%20on%20loan%20repayments%20applied%20in%20the%20light%20of%20the%20COVID-19%20crisis/Translations/882528/EBA-GL%20Guidelines%20on%20payment%20moratoria_COR_SK.pdf .
Článok 178 ods. 1 písm. b) CRR.
Pozri „Vyhlásenie EBA o uplatňovaní prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o zlyhanie, úľavu a IFRS 9 v nadväznosti na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19“, 25. marca 2020, dostupné na: https://eba.europa.eu/eba-provides-clarity-banks-consumers-application-prudential-framework-light-covid-19-measures .
Článok 178 ods. 1 písm. a) nariadenia CRR.
Pozri vyhlásenie EBA o akciách na zmiernenie rizika finančnej trestnej činnosti počas pandémie COVID-19, 31. marca 2020.
Pozri konzultácie Komisie o novej stratégii v oblasti digitálneho finančníctva pre Európu
Pozri odporúčanie ECB z 27. marca 2020 o rozdeľovaní dividend počas pandémie COVID-19; a vyhlásenie EBA z 31. marca 2020 o rozdeľovaní dividend, spätnom výkupe a pohyblivej zložke odmeňovania. Príslušné vnútroštátne orgány takisto uverejnili podobné vyhlásenia.
Pozri https://www.fsb.org/work-of-the-fsb/addressing-financial-stability-risks-of-covid-19/ .
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a nariadenie (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, COM(2020) 310 z 28. 4. 2020.