EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 6. 2018

COM(2018) 396 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Výročná správa o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2017

{SWD(2018) 304 final}

Európska únia je „úniou hodnôt“, ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a ako zdôraznil predseda Európskej komisie Juncker v správe o stave Únie 13. septembra 2017 1 . Európska únia je založená na troch pilieroch: základných právach, demokracii a právnom štáte. Chartou základných práv EÚ (ďalej len „charta“) sa musia riadiť všetky kroky EÚ. Poskytuje moderný súbor základných práv, ktoré sú inštitúcie EÚ a členské štáty pri uplatňovaní práva EÚ zákonne povinné dodržiavať.

Základné práva sa vzťahujú na každého. Ich dodržiavanie je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby bola EÚ miestom, kde môžu ľudia prosperovať, užívať si svoje slobody a žiť svoje životy bez diskriminácie.

V tejto správe sa poukazuje na to, že štruktúry a nástroje zavedené na presadzovanie kultúry základných práv v EÚ a zabezpečenie toho, aby ľudia chartu vo svojich životoch cítili ako realitu, mali v roku 2017 význam. Vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv v novembri 2017 2 bolo ďalším krokom smerom k väčšej rovnosti a menšiemu vylúčeniu.

V roku 2017 však došlo aj k spochybneniu základných práv v EÚ. Nezávislosť súdnictva, kľúčový prvok právneho štátu a podmienka účinného presadzovania a uplatňovania základných práv, bola ohrozená. To viedlo k tomu, že Komisia prvýkrát Rade navrhla, aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii 3 . Okrem toho bola spochybnená a sťažená práca organizácií občianskej spoločnosti aktívnych v tejto oblasti. Útočilo sa aj na práva žien, o čom sa hovorilo na výročnom kolokviu o základných právach v roku 2017 4 .

Je viac ako kedykoľvek predtým potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie Charty základných práv nie je pre inštitúcie EÚ a členské štáty pri uplatňovaní práva EÚ voliteľnou možnosťou, ale povinnosťou.

Podpora sociálnych práv a spravodlivosti v EÚ

Európsky pilier sociálnych práv 5 , vychádzajúci z práv zakotvených v charte, Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne podpísali a vyhlásili 17. novembra 2017. Stanovuje sa v ňom 20 kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia. „Sociálny prehľad“ 6 monitoruje vykonávanie piliera a premieta sa do európskeho semestra, ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ.

Je na členských štátoch EÚ, aby tento pilier budovali v spolupráci so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Inštitúcie Únie pomáhajú stanoviť rámec. Napríklad v roku 2017 Komisia predložila návrh smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii 7 . Týmto sa doplnia existujúce povinnosti a vytvoria sa nové minimálne normy, ktoré poskytnú všetkým pracovníkom vrátane tých, ktorí pracujú v neistých formách zamestnania, viac predvídateľnosti a zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky (článok 31 charty).

Komisia ďalej 26. apríla 2017 prijala iniciatívu na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov 8 . Zahŕňa opatrenia na zabezpečenie lepších príležitostí umožňujúcich rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre mužov a ženy s opatrovateľskými povinnosťami a rodovo vyváženého využívania dovoleniek a pružných foriem organizácie práce. Takisto sa v nej predpokladajú opatrenia na podporu členských štátov pri poskytovaní prístupných, cenovo dostupných a kvalitných služieb formálnej starostlivosti a riešenie otázky hospodárskych demotivačných faktorov pre ženy (články 21, 23, 24, 25, 26 a 33 charty).

V rovnakom duchu 11 novembra 2017 Komisia prijala akčný plán na boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov 9 . Tento plán sa zameriava sa na otázky, ako je: zlepšenie uplatňovania zásady rovnakej odmeny; boj proti segregácii; lepšie ohodnotenie zručností, úsilia a zodpovedností žien; odhaľovanie nerovností a stereotypov; zvyšovanie povedomia o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov a budovanie silnejších partnerstiev na ich odstránenie.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov 10 sa takisto zrevidovali na účely zosúladenia s pilierom. Usmernenia pre zamestnanosť sú spoločné priority a ciele pre politiku zamestnanosti a sociálnu politiku navrhnuté Komisiou, odsúhlasené národnými vládami a prijaté Radou. Tvoria základ pre hodnotenia krajín a odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Pri revízii sa kládol dôraz na zásady piliera týkajúce sa minimálneho príjmu, primeraných dávok v nezamestnanosti a aktívnej podpory zamestnanosti.

V roku 2017 bola sociálna politika aj naďalej kľúčovou oblasťou záujmu v rámci európskeho semestra. Podpora sociálnych práv je kľúčovou súčasťou štrukturálnych reforiem, ktorých cieľom je posilňovanie sociálnej spravodlivosti a rovnosti. V roku 2017 Komisia dôkladne monitorovala úsilie členských štátov, pokiaľ ide o zlepšenie a zvýšenie účasti žien na trhu práce a boj proti diskriminácii znevýhodnených skupín, ako sú Rómovia, boj proti segregácii v školách a podporu inkluzívnej reformy vzdelávania. Zistilo sa, že niektoré členské štáty stále čelia problémom, pokiaľ ide o začleňovanie rómskych detí do vysokokvalitného inkluzívneho hlavného prúdu vzdelávania a integráciu mladých Rómov do trhu práce. Komisia konkrétne navrhla, aby Rada v tejto oblasti adresovala odporúčania Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovensku. Komisia takisto dôkladne monitorovala prácu Českej republiky v tejto oblasti.

Komisia ďalej navrhla adresovať odporúčania Írsku, pokiaľ ide o zlepšenie kvalitnej starostlivosti o deti a sociálnej infraštruktúry vrátane sociálneho bývania, a Španielsku, pokiaľ ide o zlepšenie podpory rodiny a kvalitnej starostlivosti o deti.

V apríli 2017 Komisia prijala oznámenie o ochrane migrujúcich detí 11 , v ktorom sa stanovujú kroky EÚ v tejto oblasti a adresujú sa odporúčania členským štátom s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu detí v procese migrácie. V nadväznosti na to prijala Rada 8. júna 2017 svoje závery 12 . V oznámení sa riešia otázky rýchlejšej identifikácie a okamžitej ochrany detí, rýchlejšieho pátrania po rodinných príslušníkoch a určovania statusu, uplatňovania procesných záruk vrátane účinného opatrovníctva v prípade detí bez sprievodu, prijatia vhodného pre dieťa a účinnej integrácie. Opatrovníctvo je kľúčovou procesnou zárukou na zaistenie najlepších záujmov a blaha detí. Komisia podnikla kroky na vytvorenie Európskej siete pre opatrovníctvo, ktorej úlohou má byť uľahčenie spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a výmena osvedčených postupov v oblasti opatrovníctva.

Komisia 4. decembra 2017 ďalej prijala oznámenie o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi 13 , ktorými sa zabezpečuje prístup vychádzajúci zo základných práv a podporujúci rodovú rovnosť a deti.

Podpora demokracie a základných práv prostredníctvom zdravej verejnej diskusie a živej občianskej spoločnosti

Komisia v roku 2017 spustila iniciatívu týkajúcu sa falošných správ a šírenia dezinformácií na internete, ktorú oznámil predseda Juncker 14 . Cieľom tejto iniciatívy, ktorá takisto nadväzuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2017 15 , je nájsť vhodné spôsoby obmedzenia vplyvu šírenia falošného obsahu a podporovať zdravú verejnú diskusiu. Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni a začala rozsiahle konzultácie 16 . V októbri 2017 sa Rada týmito otázkami zaoberala v rámci svojho 3. každoročného dialógu o právnom štáte, ktorý bol zameraný na pluralitu médií a právny štát v digitálnom veku 17 .

Práca obhajcov ľudských práv vrátane organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti základných práv a demokracie bola v roku 2017 zvlášť sťažená 18 . Zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí o dosiahnutie toho, aby sa základné práva a hodnoty stali skutočnosťou pre každého, a mali by byť schopné vykonávať svoju prácu v bezpečnom a priaznivom prostredí. Na zabezpečenie pokračujúcej podpory obhajcov práv Európsky parlament v decembri 2017 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2018 prijal prípravnú akciu týkajúcu sa „fondu EÚ na finančnú podporu pri vedení súdnych sporov týkajúcich sa porušovania zásad demokracie, zásad právneho štátu a základných práv“.

Podpora EÚ bez rasizmu, diskriminácie a násilia

Z druhého prieskumu EÚ týkajúceho sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) uverejneného Agentúrou EÚ pre základné práva v decembri 2017 vyplynulo, že v celej EÚ pretrváva netolerancia, násilie a nenávisť 19 . Tieto obavy boli ústredným prvkom práce skupiny na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám netolerancie v roku 2017 20 .

Posilnila sa spolupráca s IT spoločnosťami, vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa nezákonné nenávistné prejavy na internete vždy rýchlo identifikovali a odstránili. Monitorovaním uplatňovania Kódexu pravidiel pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete sa ukázalo, že IT spoločnosti dosiahli v tejto oblasti významný pokrok 21 . Komisia 28. septembra 2017 prijala oznámenie o boji proti nezákonnému obsahu na internete 22 s cieľom zaviesť viac osvedčených postupov na predchádzanie nezákonnému obsahu, jeho zisťovanie, odstraňovanie a znemožňovanie prístupu k nemu. Zároveň sa ním zaviedli záruky na predchádzanie nadmernému odstraňovaniu, zabezpečenie transparentnosti a ochranu slobody prejavu 23 .

Skupina na vysokej úrovni takisto vypracovala hlavné zásady v oblasti trestných činov z nenávisti pre orgány presadzovania práva a orgány trestnej justície 24 a v oblasti prístupu k spravodlivosti a ochrany a podpory pre obete trestných činov z nenávisti 25 . Ďalej vypracovala usmernenia pre zlepšenie zaznamenávania trestných činov z nenávisti orgánmi presadzovania práva, 26 ktoré sa teraz testujú v niekoľkých členských štátoch.

V máji 2017 sa moslimské a židovské organizácie spojili, aby usporiadali spoločný deň boja proti antisemitizmu a protimoslimskej nenávisti a diskriminácii, v rámci ktorého sa zaoberali konkrétnymi problémami, ako sú bezpečnostné potreby židovských komunít a stereotypy o moslimoch v médiách 27 . Zo zistení o moslimoch uverejnených 21. septembra Agentúrou EÚ pre základné práva 28 a jej prehľadu o antisemitizme za rok 2017 vyplynulo, že existujú naliehavé a znepokojujúce problémy, ktoré je potrebné riešiť 29 .

Komisia 30. augusta 2017 30 uverejnila preskúmanie v polovici trvania týkajúce sa rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020. V preskúmaní sa uvádzajú informácie o tom, ako boli európske právne, politické a finančné nástroje 31 využité v boji proti diskriminácii Rómov a podporu ich začleňovania. Je možné vidieť znaky pokroku vo vzdelávaní, aj keď segregácia stále existuje a v niektorých prípadoch sa dokonca zvýšila. Zvýšil sa takisto počet mladých Rómov, ktorí sa nevzdelávajú, nie sú zamestnaní a nezúčastňujú sa ani odbornej prípravy. Komisia v roku 2017 začala hĺbkové hodnotenie tohto rámca a verejné konzultácie k nemu s cieľom poskytnúť pripomienky k možnostiam politiky po roku 2020.

Komisia v roku 2017 pokračovala vo vykonávaní zoznamu opatrení na podporu rovnosti LGBTI osôb 32 . Prostredníctvom programu Práva, rovnosť a občianstvo podporila projekty na zvyšovanie povedomia a boj proti diskriminácii a netolerancii namiereným proti LGBTI osobám.

Podpora prístupu k spravodlivosti a práva na účinný prostriedok nápravy

Podpora prístupu k spravodlivosti a práva na účinný prostriedok nápravy na základe článku 47 charty je nevyhnutnou podmienkou účinného uplatňovania všetkých práv vyplývajúcich z práva EÚ vrátane charty. Komisia pomáha členským štátom pri plnení ich povinnosti zabezpečiť účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ 33 .

Po prijatí oznámenia s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva 34 v roku 2017 Komisia pomáhala členským štátom pri ich úsilí o posilnenie presadzovania práva EÚ v prospech jednotlivcov a firiem. Organizovala dialógy na vysokej úrovni a výmeny osvedčených postupov s vnútroštátnymi orgánmi a súdmi. Takisto spolupracovala s európskou sieťou ombudsmanov a pomáhala členským štátom pri zvyšovaní povedomia o občianskych právach vyplývajúcich z práva EÚ a o nástrojoch na riešenie problémov dostupných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Kvalita, nezávislosť a účinnosť vnútroštátnych systémov súdnictva takisto zostali kľúčovou prioritou európskeho semestra, v rámci ktorého Komisia adresovala odporúčania piatim členským štátom s cieľom pomôcť im vylepšiť ich systémy súdnictva 35 . Komisia sa takisto zaoberala prípadmi, v ktorých vnútroštátne právo neposkytuje účinnú nápravu v prípade porušenia práva EÚ alebo zabraňuje vnútroštátnym systémom súdnictva v tom, aby zabezpečili účinné uplatňovanie práva EÚ v súlade so zásadami právneho štátu a článkom 47 charty.

Komisia v oblasti životného prostredia 28. apríla 2017 prijala oznámenie o prístupe k spravodlivosti, 36 v ktorom sa vysvetľuje, ako jednotlivci a združenia môžu pred vnútroštátnymi súdmi napadnúť rozhodnutia, kroky a opomenutia orgánov verejnej moci týkajúce sa práva EÚ v oblasti životného prostredia. Oznámenie občanom pomáha rozhodnúť sa, či majú začať konanie pred vnútroštátnym súdom alebo nie. Radí členským štátom, ktoré veci Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) majú brať do úvahy pri riešení otázok týkajúcich sa prístupu k spravodlivosti.

2.2. Zabezpečenie dodržiavania základných práv

Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ musia vo všetkých svojich činnostiach dodržiavať chartu. Proti každému prípadu nedodržania možno začať konanie pred Súdnym dvorom. Komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby sa základné práva plne dodržiavali vo všetkých jej návrhoch právnych predpisov a politík.

Komisia 12. decembra 2017 prijala návrhy rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ 37 s cieľom zaplniť informačné medzery a zabezpečiť lepšiu ochranu občanov EÚ. Cieľom je zlepšiť účinnosť a efektívnosť celoeurópskych nástrojov na výmenu informácií umožnením lepšieho spôsobu ich súčinnosti. Oprávnení používatelia (napríklad príslušníci polície, migrační úradníci a príslušníci pohraničnej stráže) budú mať v plnom súlade so základnými právami rýchlejší, bezproblémový a systematickejší prístup k informáciám, ktoré potrebujú na výkon svojho povolania. Celkové hodnotenie nástrojov Komisiou bude zahŕňať preskúmanie ich vplyvu na základné práva.

V hodnotiacej správe 38 Komisie o uplatňovaní pravidiel EÚ pre boj proti prevádzačstvu migrantov 39 z marca 2017 sa riešili obavy týkajúce sa kriminalizácie činnosti vykonávanej organizáciami občianskej spoločnosti alebo jednotlivcami poskytujúcimi humanitárnu pomoc nelegálnym migrantom. Táto správa odráža názory rôznych zainteresovaných strán a uznáva sa v nej, že voliteľná povaha pravidiel EÚ umožňujúca členským štátom nekriminalizovať napomáhanie nelegálnemu vstupu z humanitárnych dôvodov môže viesť k nedostatku jasnosti a právnej istoty. Komisia sa v súčasnosti spoločne s príslušnými zainteresovanými stranami pokúša riešiť uplatňovanie tohto konkrétneho aspektu právneho rámca.

Po prijatí smernice o boji proti terorizmu 40 v marci 2017 Komisia spolupracovala s občianskou spoločnosťou s cieľom lepšie pochopiť obavy z vplyvu protiteroristických opatrení na základné práva. Pomáha členským štátom správne transponovať a vykonávať novú smernicu, a to aj z hľadiska základných práv. Tieto výmeny názorov budú tvoriť vstupy pre posúdenie smernice Komisiou vrátane jej vplyvu na základné práva a slobody (najmä pokiaľ ide o nediskrimináciu, zásady právneho štátu a úroveň ochrany a pomoci poskytovanej obetiam terorizmu) 41 .

Aby mohli občania plne využívať svoje základné práva, musia vedieť, o aké práva ide a na koho sa majú obrátiť v prípade ich porušenia. V nadväznosti na správu Komisie o uplatňovaní charty z roku 2016 prijala Rada 12. októbra 2017 závery 42 , v ktorých zdôraznila potrebu zvyšovania povedomia o charte a digitálnych nástrojoch, ako je napríklad elektronická justícia. Komisia v roku 2017 vylepšila portál elektronickej justície 43 . Bude obsahovať časť týkajúcu sa základných práv s používateľsky ústretovými kontrolnými zoznamami a usmernením k charte a rozsahu jej uplatňovania.

Komisia takisto naďalej podporovala školenie odborníkov pracujúcich v oblasti práva o uplatňovaní charty v rámci programu „Spravodlivosť“ 44 .

2.4. Kontrola inštitúcií EÚ Súdnym dvorom

Vo svojom stanovisku 1/15 k návrhu dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom z Európskej únie do Kanady, prijatom 26. júla 2017, Súdny dvor konštatoval, že niekoľko ustanovení návrhu dohody je nezlučiteľných s právom na rešpektovanie súkromného života (článok 7) a ochranu osobných údajov (článok 8). Súdny dvor vyjadril obavy v súvislosti s primeranosťou, jasnosťou a presnosťou pravidiel stanovených v dohode a nedostatočnou odôvodnenosťou prenosu, spracúvania a uchovávania citlivých údajov. Komisia dôkladne zvažuje najvhodnejší spôsob riešenia obáv, ktoré vyjadril súdny dvor, s cieľom zaručiť bezpečnosť občanov EÚ pri plnom dodržiavaní základných práv, najmä práva na ochranu údajov 45 .

Vo veci Aisha Muammer Mohamed El-Qaddafi/Rada 46 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie 47 a nariadenie 48 Rady vzhľadom na to, že meno pani Muammer Mohamed El-Qaddafi bolo uvedené na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uplatňované v súvislosti so situáciou v Líbyi 49 . Tieto opatrenia sa týkali zákazu vstupu na územie Líbye a tranzitu cezeň a stanovovalo sa v nich zmrazenie finančných prostriedkov a finančných aktív vlastnených alebo ovládaných osobami uvedenými na zozname. Všeobecný súd rozhodol, že z odôvodnenia opatrení nebolo možné usúdiť, prečo sú pôvodné dôvody uvedenia mena žalobkyne na zozname naďalej relevantné aj napriek vývoju situácie v Líbyi. Konštatoval preto, že Rada porušila svoju povinnosť uviesť skutočné a konkrétne dôvody zachovávania takýchto reštriktívnych opatrení – dôsledok rešpektovania práva žalobkyne na obhajobu, ktoré vyplýva aj z článkov 41, 47 a 48 ods. 2 charty.

3.1. Vývoj v oblasti základných práv a právneho štátu

Komisia v roku 2017 vydala odôvodnené stanovisko k uplatňovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti azylu a migrácie Maďarskom a vykladaných v zmysle niekoľkých ustanovení charty vrátane práva na azyl, práva na slobodu a bezpečnosť a práva na účinný prostriedok nápravy 50 .

Okrem toho uviedla tri veci Súdneho dvora, ktoré poukázali na problematiku dodržiavania základných práv vyplývajúcich z charty. Prvá sa týkala zlučiteľnosti povinností súvisiacich s poskytovaním správ a transparentnosťou, pokiaľ ide organizácie občianskej spoločnosti financované zo zahraničia, s právom na slobodu zhromažďovania, právom na rešpektovanie súkromného života a právom na ochranu osobných údajov v spojení s povinnosťami týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu vyplývajúcimi zo zmluvy 51 . Druhá vec sa týkala práva na akademickú slobodu, práva na vzdelanie a slobody podnikania v súvislosti s pravidlami ovplyvňujúcimi slobodu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania poskytovať služby a usídliť sa kdekoľvek v EÚ a so zákonnými povinnosťami EÚ vyplývajúcimi z medzinárodného obchodného práva 52 . Tretia vec sa týkala zlučiteľnosti vnútroštátnych pravidiel predlžovania mandátov sudcov všeobecných súdov so zásadou nezávislosti súdnictva, najmä s povinnosťou členských štátov poskytovať prostriedky nápravy dostatočné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ v zmysle článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v spojení s právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 charty.

Charta sa uplatňuje na členské štáty len pri vykonávaní práva EÚ. Postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré vychádzajú z charty možno preto začať len vtedy, keď sa preukáže dostatočná súvislosť s právom EÚ. Členské štáty sú však povinné rešpektovať hodnoty, na ktorých je založená EÚ, aj pri konaní mimo rozsahu uplatňovania práva EÚ. Nevyhnutnou podmienkou ochrany základných práv je najmä dodržiavanie zásad právneho štátu. Pokiaľ ide o situáciu v Poľsku v rokoch 2016 a 2017, Komisia na základe svojho rámca na podporu právneho štátu 53 vydala štyri odporúčania, ktoré sa týkali niekoľkých zákonov obmedzujúcich nezávislosť súdnictva a rozdelenie právomocí v Poľsku a majúcich vplyv na celú štruktúru poľského súdneho systému, najmä pokiaľ ide o ústavný súd, najvyšší súd, všeobecné súdy a národnú súdnu radu. V decembri 2017 Komisia skonštatovala, že v Poľsku jednoznačne hrozí vážne porušenie zásad právneho štátu, a navrhla Rade, aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii. 54 Komisia zároveň prijala štvrté odporúčanie na základe svojho rámca na podporu právneho štátu, ktorým poľské orgány vyzvala, aby v priebehu troch mesiacov zistené problémy vyriešili. Komisia sa okrem toho rozhodla začať proti Poľsku konanie pred Súdnym dvorom za porušenia práva EÚ zákonom o organizácii všeobecných súdov.

3.2. Usmernenie Súdneho dvora pre členské štáty

Vo veciach Achbita 55 a Bougnaoui 56 Súdny dvor objasnil výklad ustanovení smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES) v zmysle vyváženosti, ktorú je potrebné dosiahnuť medzi slobodou vyznania alebo viery (článok 10), slobodou podnikania (článok 16) a zásadou nediskriminácie (článok 21). Obidve veci sa týkali zákazu nosenia islamskej šatky na súkromnom pracovisku. Vo veci Achbita Súdny dvor konštatoval, že vnútorný predpis podniku zakazujúci nosenie viditeľných politických, filozofických alebo náboženských symbolov by sa mal posudzovať z hľadiska zamestnávateľovej slobody podnikania. Politika politickej, filozofickej a náboženskej neutrality môže preto predstavovať oprávnený cieľ, ktorý v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva 57 odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie, ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Vo veci Bougnaoui Súdny dvor ďalej objasnil, že v prípade neexistencie takejto politiky vôľu zamestnávateľa zohľadňovať želanie zákazníka, aby služby tohto zamestnávateľa neboli poskytované pracovníčkou, ktorá nosí moslimskú šatku, nemožno považovať za podstatnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, ktorá by mohla vylúčiť diskrimináciu v zmysle smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní.

3.3. Vnútroštátna judikatúra, v ktorej sa cituje charta

4. Tematický oddiel: Výročné kolokvium o základných právach v roku 2017 „Útoky na práva žien“

Výročné kolokvium poskytuje jedinečný priestor na dialóg medzi tvorcami politík a občianskou spoločnosťou, ktorého cieľom je posilnenie spolupráce a angažovanosti za ochranu a podporu základných práv v EÚ. Na treťom výročnom kolokviu, ktoré sa konalo v dňoch 20. – 21. novembra 2017, sa preskúmavala téma „práva žien v búrlivých časoch“ 66 .

Účastníci hovorili o riziku normalizovania mizogýnie v spoločnosti a jej vplyve na základné práva žien vo všetkých oblastiach života. Zdôraznili, že hoci ohrozenia práv žien a rodovej rovnosti boli v poslednom čase vo verejnej diskusii veľmi viditeľné, to isté možno povedať aj o reakciách (napr. pochody žien, hnutie #metoo online). Vyzdvihla sa aj úloha subjektov na najnižšej úrovni v obrane práv žien a úloha mužov v hnutí za práva žien.

Druhou oblasťou diskusie boli kľúčové prekážky rodovej rovnosti, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskeho postavenia a zastúpenie v politike. Účastníci vyzdvihli skutočnosť, že rodové stereotypy je potrebné odstraňovať od skorého veku s cieľom účinne riešiť otázku nedostatočného zastúpenia žien v práci, rozhodovacom procese a politike. Vnútroštátne a európske politické strany boli požiadané, aby sa zaviazali, že budú dôsledne zahŕňať ženy na stranícke zoznamy, napríklad prostredníctvom väčšej transparentnosti pri výbere kandidátov a ženských skupín. Účastníci takisto vyzvali na väčšiu transparentnosť odmeňovania a na riešenie otázky horizontálnej a vertikálnej segregácie na trhu práce.

Účastníci sa takisto zaoberali otázkou „kultúry násilia“ v spoločnosti a spojitosťou medzi násilím voči ženám a inými formami násilia, a to aj v súvislosti s populistickými a extrémistickými hnutiami. Zdôraznili potrebu presunúť strach a hanbu z obetí rodovo motivovaného násilia na páchateľov a uskutočniť kultúrnu zmenu, aby sa násilie a obťažovanie považovali za neprijateľné.

Pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“) 67 sa vnímalo ako dôrazný signál. Teraz sa pracuje na zabezpečení rýchlej ratifikácie zo strany EÚ. Ku koncu roku 2017 všetky členské štáty EÚ podpísali Istanbulský dohovor a 17 členských štátov 68 ho ratifikovalo.

Počas zasadnutí účastníci zdôraznili, že rôzne dôvody diskriminácie (ako sú pohlavie, rasa, postavenie prisťahovalca a zdravotné postihnutie) sa prelínajú, čo by mali tvorcovia politík vziať do úvahy. Zdrojom informácií pre diskusiu boli výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra zameraného na rodovú rovnosť 69 .

Závery kolokvia boli zverejnené 8. marca 2018 70 . Komisia sa zaviazala vykonať viaceré opatrenia – od zaradenia práv žien a rodovej rovnosti do programu na najvyššej politickej úrovni, napríklad počas každého stretnutia projektového tímu Komisie zaoberajúceho sa udržateľným rozvojom, až po financovanie projektov na najnižšej úrovni v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo.

V tomto roku, v ktorom si pripomíname 70. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, bude Komisia vyvíjať úsilie na ochranu a podporu základných práv. Je odhodlaná aj naďalej podporovať spoločné hodnoty, a to aj prostredníctvom budúceho finančného rámca pre Úniu.

Sústredí sa na svoje kolokvium o základných právach v roku 2018, ktoré sa bude týkať demokracie, čo bude príležitosť na posilnenie jednej z kľúčových hodnôt EÚ pred európskymi voľbami. Široká účasť a zastúpenie, spoľahlivé a transparentné informácie vrátane tých v digitálnom svete a slobodná a živá občianska spoločnosť sú kľúčovými zložkami inkluzívnych a zdravých demokratických spoločností. Tieto otázky budú ústrednými prvkami diskusií na kolokviu.

(1)

K dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-17-3165_sk.htm .

(2)

K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk .

(3)

COM(2017) 835 final, k dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5367_en.htm .

(4)

Pozri tematický oddiel tejto správy.

(5)

K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk . Zdroje údajov k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/eurostat/web/european-pillar-of-social-rights.

(6)

K dispozícii na adrese: https://composite-indicators.jrc.ec.europa.eu/social-scoreboard/ .

(7)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, COM(2017)0797 final.

(8)

Oznámenie komisie, Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov, COM(2017)252 final.

(9)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=607452.

(10)

Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, COM(2017)677 final.

(11)

COM(2017) 211 final.

(12)

K dispozícii na adrese: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10085-2017-INIT/sk/pdf .

(13)

COM(2017)728, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/home-affairs/news/trafficking-human-beings-commission-adopts-new-communication-and-commits-new-set-priorities_en .

(14)

Pozri správu o stave Únie za rok 2017, ktorá je k dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-17-3165_sk.htm .

(15)

K dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2017-0272+0+DOC+XML+V0//SK .

(16)

Komisia 25. apríla 2018 uverejnila oznámenie „Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup“ (odkaz zatiaľ nie je k dispozícii).

(17)

K dispozícii na adrese: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12671-2017-INIT/sk/pdf.

(18)

Pozri správu Agentúry EÚ pre základné práva, ktorá je k dispozícii na adrese: http://fra.europa.eu/en/publication/2018/challenges-facing-civil-society-orgs-human-rights-eu ; Pozri stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktoré je k dispozícii na adrese: http://www.european-net.org/2017/11/eesc-adopts-opinion-financing-civil-society-organisations/ ; Pozri správu Rady Európy, ktorá je k dispozícii na adrese: https://rm.coe.int/...on...impact-of-current-national-legislation-policies.../168073e81e .

(19)

K dispozícii na adrese: http://fra.europa.eu/en/publication/2017/eumidis-ii-main-results .

(20)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?&item_id=51025 .

(21)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/just/document.cfm?doc_id=49286 ; http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=71674

http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=71674 . Pokrok sa potvrdil v rámci 3. monitorovania uverejneného 19. januára http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=612086 .

(22)

Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Boj proti nezákonnému obsahu na internete, zvyšovanie zodpovednosti online platforiem COM(2017)555 final.

(23)

Dňa 1. marca 2018 sa v nadväznosti na oznámenie prijalo odporúčanie o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete, C(2018)1177 final.

(24)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/document.cfm?doc_id=43050 .

(25)

K dispozícii na adrese: http//ec.europa.eu/newsroom/just/document.cfm?doc_id=48874 .

(26)

K dispozícii na adrese: http://fra.europa.eu/en/news/2017/improving-recording-hate-crime-law-enforcement-authorities .

(27)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=50144 .

(28)

K dispozícii na adrese: http://fra.europa.eu/en/publication/2017/eumidis-ii-muslims-selected-findings .

(29)

K dispozícii na adrese: http://fra.europa.eu/en/publication/2017/antisemitism-overview-2006-2016 . Agentúra v roku 2018 uverejní svoj druhý prieskum týkajúci sa skúseností s diskrimináciou a trestnými činmi z nenávisti voči židom.

(30)

Vstupy do tohto procesu predstavovali informácie z pilotného rómskeho projektu z roku 2011 a prieskumu EU-MIDIS II vykonaného Agentúrou EÚ pre základné práva.

(31)

Smernica o rasovej rovnosti, európsky semester, európske štrukturálne a investičné fondy.

(32)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=615032 .

(33)

Článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.

(34)

Oznámenie Komisie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (2017/C 18/02).

(35)

Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Slovensko a Portugalsko. Pozri: https://ec.europa.eu/info/publications/2017-european-semester-country-specific-recommendations-commission-recommendations_sk .

(36)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/environment/aarhus/pdf/notice_accesstojustice.pdf .

(37)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399 a nariadenia (EÚ) 2017/2226, COM(2017)793 final, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52017PC0793 a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia), COM(2017) 794 final, k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2017/SK/COM-2017-794-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF .

(38)

K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2017/EN/SWD-2017-120-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF .

(39)

Smernica Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska („smernica“), Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17; a rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska („rámcové rozhodnutie“), Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 1.

(40)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV.

(41)

Správa sa má Parlamentu a Rade predložiť do roku 2021.

(42)

K dispozícii na adrese: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12913-2017-INIT/sk/pdf .

(43)

K dispozícii na adrese: https://beta.e-justice.europa.eu/?action=home&plang=sk .

(44)

Ročný pracovný program na rok 2017 je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/justice/grants1/programmes-2014-2020/files/awp_2017/2017_justice_work_programme_annex_en.pdf .

(45)

K dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-17-2105_en.htm .

(46)

T-681/14.

(47)

Rozhodnutie 2014/380/SZBP z 23. júna 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/137/SZBP.

(48)

Nariadenie č. 689/2014 z 23. júna 2014 ktorým sa vykonáva článok 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 204/2011.

(49)

Prílohy I až III k rozhodnutiu Rady 2011/137/SZBP z 28. februára 2011, príloha II k nariadeniu Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011.

(50)

K dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5023_en.htm .

(51)

K dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5003_en.htm .

(52)

K dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5004_en.htm .

(53)

V roku 2014 Komisia zaviedla rámec zameraný na riešenie situácií objavujúcich sa systematických ohrození právneho štátu, ktoré nie je možné účinne riešiť zárukami na vnútroštátnej úrovni alebo existujúcimi nástrojmi (najmä postupmi v prípade nesplnenia povinnosti) na úrovni EÚ. Oznámenie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu, COM(2014) 158 final.

(54)

K dispozícii na adrese: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5367_en.htm.

(55)

C-157/15.

(56)

C-188/15.

(57)

Súdny dvor sa odvolal najmä na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. januára 2013 vo veci 48420/10, 36516/10, 51671/10 et al., Eweida a iní/Spojené kráľovstvo.

(58)

C-42/17.

(59)

Pozri rozsudok vo veci C105/14, Taricco.

(60)

C-403/16.

(61)

Výročná správa Agentúry EÚ pre základné práva za rok 2017, ktorá sa má uverejniť v máji 2018.

(62)

Fínsko, Najvyšší správny súd, vec 3872/2017, 15. augusta 2017.

(63)

Nemecko, Vyšší správny súd spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, vec 13 B 238/17, 22. júna 2017.

(64)

Chorvátsko, Ústavný súd, vec U-III-1095/2014, 21. september 2017.

(65)

Bulharsko, Ústavný súd, vec 6/2016, 31. január 2017.

(66)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=115277 .

(67)

K dispozícii na adrese: https://www.coe.int/fr/web/conventions/full-list/-/conventions/rms/090000168008482e .

(68)

BE, DK, DE, EE, ES, FR, IT, CY, MT, NL, AT, PL, PT, RO, SI, FI, SE.

(69)

K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/SPECIAL/surveyKy/2154 .

(70)

K dispozícii na adrese:  http://ec.europa.eu/newsroom/just/document.cfm?doc_id=50219 .