EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 3. 2018

COM(2018) 97 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu

Situácia

Prijatím Parížskej dohody o zmene klímy 1 a programu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj 2 v roku 2015 si vlády z celého sveta zvolili udržateľnejšiu cestu pre našu planétu a naše hospodárstvo. Základom programu OSN 2030 je 17 cieľov udržateľného rozvoja. Počas budúcich 15 rokov sa budeme riadiť týmito cieľmi pri príprave na budúcnosť, ktorá zabezpečí stabilitu, zdravú planétu, spravodlivú, inkluzívnu a odolnú spoločnosť a prosperujúce hospodárstvo. Parížska dohoda, ktorú v decembri 2015 podpísalo 195 krajín, je vôbec prvou univerzálnou celosvetovou dohodou o klíme, ktorej cieľom je adaptovať sa na zmenu klímy, vybudovať si voči nej odolnosť a obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod úroveň 2 °C.

Medzi kľúčové faktory na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ patrí udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Európskej únie a v zmluvách EÚ sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery 3 . EÚ sa zaviazala k rozvoju, ktorý pokrýva potreby súčasných a budúcich generácií, pričom otvára nové príležitosti v oblasti zamestnania a investovania a zabezpečuje hospodársky rast. Mnohé z priorít Komisie 4 na roky 2014 – 2020 prispeli k cieľom Únie v oblasti klímy a zameriavajú sa na vykonávanie programu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj. Komisia pracuje aj na diskusnom dokumente „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“ a vytvorila multilaterálnu platformu na výmenu najlepších postupov pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja.

Keďže stále častejšie čelíme katastrofickým a nepredvídateľným dôsledkom zmeny klímy a vyčerpania zdrojov, sú potrebné bezodkladné opatrenia na prispôsobenie verejných politík tejto novej realite. Kľúčovú úlohu tu má zohrávať finančný systém. Finančný systém sa reformuje s cieľom zohľadniť skúsenosti z finančnej krízy a v tomto kontexte sa stať súčasťou riešenia smerom k ekologickejšiemu a udržateľnejšiemu hospodárstvu. Presmerovanie súkromného kapitálu do udržateľnejších investícií si vyžaduje komplexný posun v spôsobe, akým funguje finančný systém. Je to nevyhnutné, ak má EÚ dosiahnuť udržateľnejší hospodársky rast, zabezpečiť stabilitu finančného systému a posilniť väčšiu transparentnosť a dlhodobý výhľad v hospodárstve. Takéto myslenie je aj základom projektu únie kapitálových trhov 5 .

Koncom roku 2016 Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie. Dňa 31. januára 2018 expertná skupina uverejnila záverečnú správu 6 , v ktorej predstavila komplexnú víziu toho, ako vybudovať stratégiu udržateľného financovania pre EÚ. V správe sa uvádza, že udržateľné financovanie je podmienené dvoma naliehavými požiadavkami: 1) zvýšením príspevku finančného sektora k udržateľnému a inkluzívnemu rastu financovaním dlhodobých potrieb spoločnosti; 2) posilnením finančnej stability začlenením environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov (ESG) do investičného rozhodovania. V správe sa navrhuje osem kľúčových odporúčaní, viacero prierezových odporúčaní a opatrenia zacielené na konkrétne odvetvia finančného systému. Tento akčný plán vychádza z odporúčaní skupiny vypracovať stratégiu EÚ pre udržateľné financovanie.

1Financovanie pre udržateľnejší svet

Financovanie podporuje hospodárstvo prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na hospodárske činnosti a v konečnom dôsledku na zamestnanosť a rast. Investičné rozhodnutia sú obyčajne založené na viacerých faktoroch, často sa však dostatočne nezohľadňujú environmentálne a sociálne aspekty, pretože takéto riziká sa pravdepodobne prejavia až v dlhšom časovom horizonte. Dôležité je uznať, že zohľadňovanie dlhodobejších záujmov udržateľnosti má zmysel z hospodárskeho hľadiska a nevedie nevyhnutne k nižšej návratnosti pre investorov.

„Udržateľné financovanie“ sa vo všeobecnosti týka postupu riadneho zohľadnenia environmentálnych a sociálnych aspektov pri investičnom rozhodovaní, ktoré vedie k zvýšeným investíciám do dlhodobých a udržateľných činností. Konkrétnejšie sa environmentálne aspekty týkajú zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu, ako aj životného prostredia vo všeobecnosti 7 a súvisiacich rizík (napríklad prírodných katastrof 8 ). Sociálne aspekty sa môžu týkať otázok nerovnosti, inkluzívnosti, pracovnoprávnych vzťahov, investovania do ľudského kapitálu a komunít. Environmentálne a sociálne aspekty sú často prepojené, keďže existujúce systémy nerovnosti môže zhoršiť najmä zmena klímy. Riadenie verejných a súkromných inštitúcií vrátane riadiacich štruktúr, vzťahov na pracovisku a odmeňovania riadiacich pracovníkov zohráva základnú úlohu pri zabezpečení začlenenia sociálnych a environmentálnych aspektov do rozhodovacieho procesu 9 .

Tento akčný plán o udržateľnom financovaní je súčasťou širšieho úsilia o prepojenie financovania so špecifickými potrebami európskeho a globálneho hospodárstva v prospech planéty a našej spoločnosti. Tento akčný plán sa konkrétne zameriava na:

1.presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast;

2.riadenie finančných rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy, vyčerpania zdrojov, zhoršovania životného prostredia a sociálnych otázok; ako aj

3.posilnenie transparentnosti a dlhodobého výhľadu finančnej a hospodárskej činnosti.

1.1 Presmerovanie kapitálových tokov do udržateľnejšieho hospodárstva

Súčasné úrovne investícií nie sú dostatočné na podporu environmentálne a sociálne udržateľného hospodárskeho systému. Európa musí odstrániť ročný rozdiel v investíciách vo výške takmer 180 miliárd EUR, aby do roku 2030 dosiahla ciele v oblasti klímy a energie 10 . Podľa odhadov Európskej investičnej banky (EIB) celkový rozdiel v investíciách do infraštruktúry v oblasti dopravy, energie a riadenia zdrojov dosiahol zarážajúcu úroveň 270 miliárd EUR 11 ročne. Investori nemajú dostatočne jasnú predstavu o tom, čo sú udržateľné investície, a tento faktor prispieva k uvedenému rozdielu v investíciách a zároveň predstavuje prekážku pre financovanie sociálnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na riešenie otázok nerovnosti a inkluzívnosti.

Transformovanie európskeho hospodárstva na ekologickejší a odolnejší obehový systém nielenže zníži našu environmentálnu stopu na planéte a vyrieši existujúce nerovnosti, ale zároveň aj posilní konkurencieschopnosť zlepšením efektívnosti výrobných procesov a znížením nákladov na prístup k zdrojom a na ich riadenie.

EÚ sa zaviazala uskutočniť tento prechod a sľúbila, že najmenej 20 % jej rozpočtu sa bude týkať priamo klímy 12 . Už v roku 2017 bola napríklad takmer tretina investícií zmobilizovaných Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) nasmerovaná do projektov týkajúcich sa energie, životného prostredia a efektívnosti zdrojov a do sociálnej infraštruktúry. Pôsobnosť fondu sa prostredníctvom EFSI 2.0 predlžuje do roku 2020 a investičné ciele sa zvyšujú na 500 miliárd EUR, pričom najmenej 40 % financovania prostredníctvom EFSI je určených na financovanie infraštruktúry a inovácií na podporu projektov v oblasti klímy. Na nasmerovanie ešte väčších investícií do udržateľných odvetví sú však jednoznačne potrebné ďalšie kroky.

1.2Uplatňovanie hľadiska udržateľnosti v riadení rizík

Zahrnutie environmentálnych a sociálnych cieľov do rozhodovania o finančných otázkach sa zameriava na obmedzenie finančného vplyvu environmentálnych a sociálnych rizík. Napríklad zvýšenie svetovej teploty o 2 stupne Celzia by mohlo mať destabilizujúce účinky na hospodárstvo a finančný systém Európy.

Finančný sektor v súčasnosti nezohľadňuje vždy primerane environmentálne a klimatické riziká. Nárast prírodných katastrof súvisiacich s počasím znamená, že poisťovacie spoločnosti sa musia pripraviť na to, že budú znášať vyššie náklady. Banky budú takisto vystavené väčším stratám z dôvodu nižšej ziskovosti spoločností, ktoré boli najviac vystavené zmene klímy alebo ktoré do veľkej miery závisia od ubúdajúcich prírodných zdrojov. V rokoch 2000 až 2016 katastrofy súvisiace s počasím na celom svete vzrástli ročne o 46 % 13 a v rokoch 2007 až 2016 hospodárske straty spôsobené extrémnym počasím na celom svete vzrástli o 86 % (117 miliárd EUR v roku 2016) 14 . Je to znepokojivý trend, pretože približne 50 % expozície bánk Eurozóny priamo alebo nepriamo súvisí s rizikami vyplývajúcimi zo zmeny klímy 15 . Stále viac sa potvrdzuje, že súčasné obchodné modely ohrozujú aj ďalšie environmentálne problémy 16 .

Sociálne faktory, ako sú zlé pracovné podmienky a rastúca nerovnosť, môžu mať na finančné inštitúcie konkrétne dôsledky vrátane právnych rizík. Ak napríklad spoločnosti nebudú dodržiavať medzinárodné pracovné normy, poškodí to ich povesť. Poškodenie v oblasti práva a povesti môže v konečnom dôsledku viesť k finančným stratám. Podobne môže rastúca nerovnosť príjmov zabrzdiť dlhodobý stabilný rast: z výskumu MMF vyplýva, že rastúca nerovnosť a nestabilný rast spolu súvisia 17 .

1.3 Posilnenie transparentnosti a dlhodobého výhľadu

Základom dobre fungujúceho finančného systému je transparentnosť činností účastníkov trhu. Transparentnosť spoločností v otázkach udržateľnosti je predpokladom, ktorý účastníkom finančného trhu umožňuje riadne posúdiť vytváranie dlhodobých hodnôt spoločností a ich riadenie rizík v oblasti udržateľnosti. Podávanie správ spoločnosťami je neúčinné, ak dlhodobé riziká nie sú plne transparentné, a preto sa nemôžu zohľadniť. Transparentnosť spoločností v oblasti udržateľnosti bude spočívať nielen v informovaní účastníkov trhu, ale aj v pomoci pri riadení spoločností udržateľnejším a dlhodobejším spôsobom.

Zvýšená transparentnosť podporená inovačnými technológiami dáva občanom možnosť porovnať výkonnosť spoločností z hľadiska udržateľnosti a umožňuje retailovým investorom prijímať informované investičné rozhodnutia. V tomto kontexte Komisia víta a podporuje súkromné iniciatívy v oblasti zverejňovania informácií, ktoré napomáhajú ľahkej dostupnosti informácií o udržateľnom financovaní.

Udržateľnosť a dlhodobý výhľad sa navzájom dopĺňajú. Dlhodobý výhľad predstavuje postup prijímania rozhodnutí, ktoré majú dlhodobé ciele alebo dôsledky. Investície do environmentálnych a sociálnych cieľov si vyžadujú dlhodobú orientáciu. Súčasné trhové postupy sa však často zameriavajú na vytváranie vysokej návratnosti v krátkom časovom rámci. Ústrednou úlohou programu udržateľnosti je preto znížiť neprimeraný tlak na krátkodobú výkonnosť pri rozhodovaní o finančných a hospodárskych otázkach, najmä prostredníctvom zvýšenej transparentnosti, aby investori z podnikovej alebo retailovej sféry mohli prijímať informovanejšie a zodpovednejšie investičné rozhodnutia.

2Presmerovanie kapitálových tokov do udržateľnejšieho hospodárstva

2.1Jednotný systém klasifikácie udržateľných činností

Presun kapitálových tokov na udržateľnejšie hospodárske činnosti má byť založený na spoločnom chápaní toho, čo znamená pojem „udržateľný“. Jednotný systém klasifikácie EÚ – alebo taxonómia – ozrejmí, ktoré činnosti možno považovať za „udržateľné“. V tejto fáze ide o najdôležitejšie a najnaliehavejšie opatrenie tohto akčného plánu. Jasné usmernenia o činnostiach považovaných za činnosti prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na túto zmenu, ako aj o environmentálnych a sociálnych cieľoch pomôžu informovať investorov. Poskytnú podrobné informácie o príslušných odvetviach a činnostiach, a to na základe kritérií preskúmania, prahov a metriky. Je to dôležitý krok pri podpore toku kapitálu do udržateľných odvetví, ktoré potrebujú financovanie. S cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu bude taxonómia EÚ postupne začlenená do právnych predpisov EÚ.

Vzhľadom na zložitosť a vysoko technickú povahu vypracovania takéhoto systému klasifikácie bude nejaký čas trvať, kým sa dospeje k plne funkčnej taxonómii EÚ v oblasti udržateľnosti, ktorá bude zahŕňať klímu, životné prostredie a sociálne aspekty. Vzhľadom na vývoj politických cieľov EÚ a ďalších aspektov, ako je rozvoj trhu, životného prostredia a technologický rozvoj, bude okrem toho treba vykonávať priebežné monitorovanie. Komisia preto navrhuje postupovať krok po kroku, počnúc taxonómiou činností v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na túto zmenu a niektorých environmentálnych činností. Ako druhý krok sa taxonómia zameria na zostávajúce environmentálne a sociálne činnosti, pričom uznáva, že žiadny aspekt udržateľnosti nesmie mať negatívny vplyv na ostatné príslušné riziká alebo ciele.

Opatrenie 1: Vytvorenie jednotného systému klasifikácie EÚ pre udržateľné činnosti 1. Na základe výsledku posúdenia vplyvu predloží Komisia v druhom štvrťroku 2018 legislatívny návrh, ktorý zabezpečí postupné vypracovanie taxonómie EÚ pre zmenu klímy, environmentálne a sociálne udržateľné činnosti, podľa potreby nadväzujúc na doterajšiu prácu. Cieľom je začleniť budúcu taxonómiu EÚ v oblasti udržateľnosti do práva EÚ a poskytnúť základ na použitie takéhoto systému klasifikácie v rôznych oblastiach (ako sú napríklad normy, značky, faktor podporujúci ekológiu na účely prudenciálnych požiadaviek, referenčné hodnoty udržateľnosti). Návrh bude obsahovať nástroje umožňujúce vytvorenie takéhoto systému klasifikácie a jeho pravidelnú aktualizáciu. 2. Ako prvý medzikrok okrem toho Komisia zriadi skupinu technických expertov pre udržateľné financovanie. Skupina bude musieť na základe širokej konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami do 1. štvrťroka 2019 uverejniť správu obsahujúcu prvú taxonómiu s osobitným zameraním na činnosti v oblasti zmierňovania zmeny klímy. Táto správa by sa mala do 2. štvrťroka 2019 rozšíriť o adaptáciu na zmenu klímy a iné environmentálne činnosti. Tieto správy budú predstavovať základ, z ktorého bude Komisia vychádzať pri postupnom vypracovaní taxonómie EÚ v oblasti udržateľnosti a v medziobdobí bude východiskovým referenčným bodom pre investovanie do činností súvisiacich so zmenou klímy a environmentálnych činností.

2.2 Normy a značky pre udržateľné finančné produkty

V nadväznosti na budúcu taxonómiu EÚ v oblasti udržateľnosti by normy a značky EÚ pre udržateľné finančné produkty chránili integritu udržateľného finančného trhu a dôveru k nemu, pričom by takisto umožnili ľahší prístup investorom, ktorí majú záujem o tieto produkty. Zelené dlhopisy napríklad umožnia subjektom (spoločnostiam, bankám, vládnym organizáciám atď.) požičiavať si peniaze od investorov, aby mohli financovať alebo refinancovať ekologické projekty, alebo činnosti týkajúce sa akcií alebo podnikania. Aj keď sa trh so zelenými dlhopismi rýchlo rozvíja, stále predstavuje menej ako 1 % celkových nesplatených dlhopisov na celom svete 18 . Na základe súčasných najlepších postupov by norma EÚ prístupná účastníkom trhu uľahčila nasmerovanie väčšieho objemu investícií do ekologických projektov a tvorila by základ pre vypracovanie spoľahlivého označovania finančných produktov.

Systémy označovania môžu byť zvlášť užitočné pre retailových investorov, ktorí by chceli vyjadriť svoje investičné preferencie vzhľadom na udržateľné činnosti. Mohli by retailovým investorom uľahčiť výber tým, že by boli postupne začleňované do nástrojov, ako sú porovnávacie webové sídla alebo služby finančného plánovania, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú v kontexte akčného plánu Komisie pre spotrebiteľské finančné služby. Prieskumy naznačujú, že retailoví investori sa vo zvýšenej miere snažia o to, aby ich investície zohľadňovali klimatické, environmentálne a sociálne aspekty 19 . Nedostatok označených finančných produktov však môže investorov odradiť od priameho nasmerovania finančných prostriedkov do udržateľných investícií. Pri vytváraní systému dobrovoľného udeľovania značky v rámci EÚ vidí Komisia potenciálny prínos v uplatňovaní nariadenia o environmentálnej značke EÚ. Mali by sa identifikovať kritériá pre špecifické finančné produkty ponúkané retailovým investorom (ako sú štrukturalizované retailové investičné produkty a poistné produkty). Komisia takisto zváži prínosy udeľovania značky sociálne zodpovedným finančným produktom, ako je SRI (spoločensky zodpovedné investovanie) 20 , a to v nadväznosti na skúsenosti európskych fondov sociálneho podnikania.

Opatrenie 2: Vytváranie štandardov a značiek pre ekologické finančné produkty 1. Ako prvý krok bude skupina technických expertov Komisie pre udržateľné financovanie na základe výsledkov verejnej konzultácie zodpovedná za vypracovanie správy o štandardoch EÚ pre zelené dlhopisy vychádzajúcej zo súčasných najlepších postupov, a to do 2. štvrťroka 2019. 2. V rámci nariadenia o prospekte Komisia do 2. štvrťroka 2019 špecifikuje obsah prospektu pre vydávanie zelených dlhopisov s cieľom poskytnúť potenciálnym investorom dodatočné informácie. 3. Po prijatí taxonómie v oblasti udržateľnosti preskúma Komisia používanie rámca environmentálnej značky EÚ pre určité finančné produkty.

2.3Posilnenie investovania do udržateľných projektov

Predpokladom prechodu na udržateľnejší hospodársky model je mobilizácia súkromného kapitálu na udržateľné projekty, najmä na infraštruktúru. Podľa vyjadrenia OECD prispieva infraštruktúra približne k 60 % emisií skleníkových plynov 21 . Vzhľadom na potreby udržateľných investícií do infraštruktúry má kľúčový význam postupné vytváranie vhodných rámcov, aby sa popri verejných prostriedkoch využívali aj súkromné investície.

V rámci EÚ a v jednotlivých odvetviach však existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o kapacitu v oblasti vypracúvania a realizácie projektov. K rozsiahlejšiemu plánovaniu udržateľných projektov by prispelo lepšie poradenstvo a technická pomoc. Okrem rozsiahlych projektov infraštruktúry si prechod na čistú energiu vyžaduje aj dostupnosť primeraného financovania pre menšie, rozdelené projekty 22 .

Okrem toho, že poskytla granty 23 , Komisia v rámci Investičného plánu pre Európu významne posilnila svoju finančnú a technickú podporu pre udržateľné investície do infraštruktúry, a to najmä prostredníctvom EFSI a Európskeho centra investičného poradenstva. Potvrdilo sa, že EFSI je nápomocný pri priťahovaní súkromných investícií do strategických projektov v rámci EÚ, pretože zmobilizoval celkové investície v hodnote takmer 265 miliárd EUR 24 . Po prvých úspešných rokoch svojho pôsobenia bol EFSI nedávno predĺžený do roku 2020 (EFSI 2.0) a jeho investičný cieľ bol zvýšený na pol bilióna EUR. EFSI 2.0 sa okrem toho ešte viac zameria na udržateľné projekty, pričom najmenej 40 % jeho financovania infraštruktúry a inovácií je určených na podporu projektov v oblasti klímy. Európske centrum investičného poradenstva ako portál EÚ pre podporu investícií takisto poskytne väčšiu poradenskú kapacitu na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť projekty s klimatickým, environmentálnym a sociálnym dosahom.

Vykonávanie vonkajšieho investičného plánu EÚ (EIP) bude súčasne stimulovať udržateľné investície v partnerských krajinách počnúc krajinami Afriky a krajinami susediacimi s EÚ. Očakáva sa, že v rámci EIP sa do roku 2020 investuje viac ako 44 miliárd EUR, a to mobilizovaním verejného a súkromného financovania prostredníctvom Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), ktorý poskytuje technickú pomoc pre investičné projekty a posilňuje priaznivé investičné prostredie a podnikateľské prostredie. Udržateľný rozvoj sa začleňuje do návrhu nástroja a všetky projekty budú mať jasný rozmer v oblasti udržateľnosti, napríklad prostredníctvom podporovania udržateľného poľnohospodárstva a prepojenia, ako aj vytvárania dôstojných pracovných miest.

Pre viacročný finančný rámec po roku 2020 Komisia predložila lídrom Európskej únie na diskusiu návrh na zriadenie jednotného investičného fondu zahŕňajúceho všetky trhové nástroje EÚ s cieľom ďalej zvyšovať efektívnosť podpory investícií EÚ 25 . Na základe úspešného pôsobenia EFSI by takýto fond mohol poskytovať finančnú podporu a súvisiacu technickú pomoc na pritiahnutie súkromných investícií vrátane investícií do udržateľnej infraštruktúry. Zaistený rozpočtovou zárukou EÚ by jeden investičný fond mohol podporovať investičné priority a zjednodušiť interakciu medzi investormi, príjemcami, Európskou komisiou, realizačnými partnermi, ako je EIB a národné podporné banky, a potenciálnymi novými partnermi, ako sú nadácie a dobročinné organizácie. Ako pokračovanie činnosti Európskeho centra investičného poradenstva by takáto podpora mohla zahŕňať aj prvok pomoci pri vývoji projektu, aby sa pokračovalo v budovaní väčšej kapacity pre vypracovanie udržateľných projektov.

Opatrenie 3: Posilnenie investovania do udržateľných projektov V nadväznosti na prebiehajúce úsilie o posilnenie kapacít v oblasti poradenstva vrátane kapacít pre vypracovanie udržateľných projektov infraštruktúry Komisia prijme ďalšie opatrenia, ktoré zlepšia efektívnosť a vplyv nástrojov zameraných na podporu investícií v EÚ a partnerských krajinách.

2.4Aspekty udržateľnosti vo finančnom poradenstve

Prostredníctvom poradenstva môžu investičné spoločnosti a distribútori poistenia zohrávať ústrednú úlohu pri preorientovaní finančného systému smerom k udržateľnosti. Pred poradným postupom sú títo sprostredkovatelia povinní posúdiť investičné ciele a toleranciu rizika klientov, aby mohli odporučiť vhodné finančné nástroje alebo poistné produkty. Pri poskytovaní poradenstva sa však často dostatočne nezohľadňujú preferencie investorov a príjemcov súvisiace s udržateľnosťou.

V smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) a v smernici o distribúcii poistenia (IDD) sa od investičných spoločností a distribútorov poistenia požaduje, aby pri poskytovaní poradenstva ponúkali „vhodné“ produkty vyhovujúce potrebám ich klientov. Z tohto dôvodu by sa tieto spoločnosti mali svojich klientov pýtať na ich preferencie (napríklad environmentálne, sociálne a správne faktory) a zohľadniť ich pri posudzovaní spektra finančných nástrojov a poistných produktov, ktoré sa majú odporučiť, t. j. v priebehu procesu výberu produktu a posúdenia jeho vhodnosti.

Opatrenie 4: Začlenenie udržateľnosti do poskytovania finančného poradenstva Na základe výsledku posúdenia vplyvu Komisia v 2. štvrťroku 2018 pozmení delegované akty týkajúce sa smerníc MiFID II a IDD, aby zabezpečila, že pri posudzovaní udržateľnosti sa budú zohľadňovať preferencie z hľadiska udržateľnosti. Na základe týchto delegovaných aktov Komisia vyzve Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby zahrnul ustanovenia o preferenciách z hľadiska udržateľnosti do svojich usmernení o posudzovaní udržateľnosti, tak aby boli aktualizované do 4. štvrťroka 2018.

2.5Referenčné hodnoty udržateľnosti

Referenčné hodnoty sú indexy, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu pri tvorbe cien finančných nástrojov a iných príslušných aktív v rámci finančného systému. Referenčné hodnoty sú užitočným nástrojom pre investorov, pretože umožňujú sledovať a merať výkonnosť a zodpovedajúcim spôsobom prideľovať aktíva.

Tradičné referenčné hodnoty odzrkadľujú súčasný stav, a ich metodiky v dôsledku toho odzrkadľujú ciele udržateľnosti iba v obmedzenej miere. Ako také nie sú vhodné na meranie výkonnosti udržateľných investícií. V reakcii na to poskytovatelia indexov vypracúvajú referenčné hodnoty ESG na zachytenie cieľov udržateľnosti, ale ich spoľahlivosť ovplyvňuje nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o ich metodiky. Na obmedzenie rizík environmentálne klamlivej reklamy sú pre indexy udržateľnosti potrebné transparentnejšie a spoľahlivejšie metodiky 26 . V spoľahlivej metodike pre indexy sledujúce výkonnosť nízkouhlíkových spoločností by sa mala odzrkadľovať kompatibilita s cieľmi Parížskej dohody, aby sa zlepšilo posúdenie výkonnosti fondov na podporu nízkouhlíkových spoločností.

Opatrenie 5: Vypracovanie referenčných hodnôt udržateľnosti Do 2. štvrťroka 2018 zamýšľa Komisia i) prijať v rámci nariadenia o referenčných hodnotách delegované akty o transparentnosti metodík a charakteristikách referenčných hodnôt, ktoré používateľom umožnia lepšie posúdiť kvalitu referenčných hodnôt udržateľnosti a ii) na základe výsledku posúdenia vplyvu predložiť iniciatívu na harmonizovanie referenčných hodnôt vrátane emitentov s nízkymi emisiami uhlíka na základe spoľahlivej metodiky na výpočet vplyvu ich emisií uhlíka, ktorý začne fungovať po zavedení taxonómie v oblasti klímy. Skupina technických expertov Komisie do 2. štvrťroka 2019 uverejní na základe konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami správu o koncepcii a metodike referenčnej hodnoty pre nízkouhlíkové emisie.

3Uplatňovanie hľadiska udržateľnosti v riadení rizík

3.1Udržateľnosť v prieskume trhu a úverových ratingoch

V posledných rokoch subjekty vykonávajúce prieskum trhu a ratingové agentúry hodnotiace udržateľnosť zvýšili svoje úsilie pri posudzovaní environmentálnej, sociálnej a správnej výkonnosti spoločností a ich schopnosti zvládať riziká udržateľnosti. Takéto posúdenia prispievajú k udržateľnejšiemu rozdeleniu kapitálu a zlepšujú informačný tok medzi emitentmi a investormi. Z dôvodu neexistencie všeobecne akceptovaných trhových noriem na posudzovanie výkonnosti spoločností z hľadiska udržateľnosti je zvlášť dôležitá transparentnosť metodiky používanej subjektmi vykonávajúcimi prieskum trhu. Niektoré zainteresované strany okrem toho tvrdia, že zameranie subjektov vykonávajúcich prieskum v oblasti udržateľnosti na veľmi veľkých emitentov má negatívny vplyv na príťažlivosť menších emitentov pre inštitucionálnych investorov.

Dôležitým prvkom dobre fungujúcich finančných trhov sú aj úverové ratingy, pretože poskytujú investorom posúdenia úverovej bonity spoločností a verejných inštitúcií. Ratingové agentúry pôsobia na vysoko koncentrovanom trhu a prijímajú svoje úverové ratingy na základe príslušných dostupných informácií. Zostáva však nejasné, do akej miery sa zohľadňujú faktory udržateľnosti. Komisia monitoruje vývoj na ratingovom trhu a uznáva potrebu väčšieho porozumenia a transparentnosti, pokiaľ ide o to, ako ratingové agentúry zohľadňujú faktory udržateľnosti. Komisia vyzve orgán ESMA, aby podporil riešenia s cieľom zabezpečiť, aby ratingové agentúry v plnej miere začlenili udržateľnosť a dlhodobé riziká. Komisia bude na riešení týchto otázok naďalej spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj pokiaľ ide o možné vytvorenie nových ratingových agentúr, ktoré by spĺňali tento cieľ.

Opatrenie 6: Lepšie začlenenie udržateľnosti do ratingov a prieskumu trhu 1.Od 2. štvrťroka 2018 bude Komisia spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na preskúmaní prínosov pozmeňujúceho nariadenia o ratingových agentúrach s cieľom výslovne poveriť ratingové agentúry tým, aby do svojich posúdení primerane začlenili faktory udržateľnosti tak, aby zostal zachovaný prístup na trh pre menšie subjekty. Útvary Komisie do 3. štvrťroku 2019 predložia správu o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti. 2.Komisia vyzýva orgán ESMA, aby: i) do 2. štvrťroka 2019 posúdil súčasné postupy na ratingovom trhu a aby analyzoval, do akej miery sú zohľadňované environmentálne, sociálne a správne aspekty; ii) do 2. štvrťroka 2019 zahrnul informácie o environmentálnej a sociálnej udržateľnosti do svojich usmernení o zverejňovaní informácií pre ratingové agentúry a aby podľa potreby zvážil ďalšie usmernenia alebo opatrenia. 3.Komisia do 2. štvrťroka 2019 vypracuje komplexnú štúdiu o ratingoch a prieskume trhu z hľadiska udržateľnosti. Vykoná analýzu metodík a preskúma aspekty, ako je trhová štruktúra ratingov udržateľnosti a služieb prieskumu trhu, do akej hĺbky a šírky sa v rámci prieskumu posudzuje udržateľnosť a aké je hodnotenie a nezávislosť uvedených subjektov vykonávajúcich prieskum alebo hodnotenie. Štúdia preskúma aj možné opatrenia na podporu ratingov a prieskumu trhu z hľadiska udržateľnosti.

3.2Povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív z hľadiska udržateľnosti

Niekoľko právnych predpisov EÚ si vyžaduje 27 , aby inštitucionálni investori a správcovia aktív konali v najlepšom záujme svojich koncových investorov/príjemcov. Obyčajne sa to označuje ako „fiduciárna povinnosť“. Súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív zohľadňovať faktory udržateľnosti a riziká počas investičného rozhodovacieho procesu nie sú v rámci rôznych odvetví ani dostatočne jasné ani konzistentné.

Ukazuje sa, že inštitucionálni investori a správcovia aktív stále v investičnom procese systematicky nezohľadňujú faktory udržateľnosti a riziká. Inštitucionálni investori a správcovia aktív zároveň dostatočne neinformujú svojich klientov o tom, či a ako zohľadňujú tieto faktory udržateľnosti pri svojom rozhodovaní. Koncoví investori preto nemusia dostať úplné informácie, ktoré potrebujú, ak chcú vo svojich investičných rozhodnutiach zohľadniť otázky súvisiace s udržateľnosťou. V dôsledku toho investori dostatočne nezohľadňujú vplyv rizík na udržateľnosť pri posudzovaní výkonnosti svojich investícií v priebehu času.

Opatrenie 7: Objasnenie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív Na základe výsledku posúdenia vplyvu Komisia do 2. štvrťroka 2018 predloží legislatívny návrh na objasnenie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív v súvislosti s aspektmi udržateľnosti. Cieľom návrhu bude i) výslovne požadovať, aby inštitucionálni investori a správcovia aktív začlenili aspekty udržateľnosti do investičného rozhodovacieho procesu a ii) aby zvýšili transparentnosť voči koncovým investorom v tom, ako takéto faktory udržateľnosti začleňujú do svojich investičných rozhodnutí, a to najmä pokiaľ ide o ich expozíciu voči rizikám udržateľnosti.

3.3Prudenciálne požiadavky pre banky a poisťovacie spoločnosti

Banky, poisťovacie spoločnosti a dôchodkové fondy sú hlavným zdrojom vonkajšieho financovania pre európske hospodárstvo a dôležitým kanálom pre smerovanie úspor do investícií. V dôsledku toho by mohli poskytnúť kritický objem investícií potrebných na vyriešenie nedostatku prostriedkov na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo. Banky, poisťovacie spoločnosti a dôchodkové fondy však môžu byť vystavené rizikám súvisiacim s neudržateľným hospodárskym rozvojom. Niektoré odhady napríklad naznačujú, že najmenej polovica aktív bánk v eurozóne 28 je v súčasnosti vystavená rizikám súvisiacim so zmenou klímy. Takéto riziká pre finančnú stabilitu označili aj orgány makroprudenciálneho dohľadu 29 .

To si vyžaduje lepšie zohľadňovať riziká spojené so zmenou klímy a inými environmentálnymi faktormi v prudenciálnej regulácii so starostlivou kalibráciou, ktorá by neohrozila dôveryhodnosť a účinnosť súčasného prudenciálneho rámca EÚ a jeho povahu založenú na rizikách. V nadväznosti na vypracovanie budúcej taxonómie EÚ v oblasti udržateľnosti Komisia posúdi, či by mohli byť prijaté vhodnejšie kapitálové požiadavky, ktoré by lepšie odzrkadľovali riziko udržateľných aktív v držbe bánk a poisťovacích spoločností. Takýto podporný faktor by bolo treba zavádzať postupne v nadväznosti na to, ako sa bude vyvíjať taxonómia EÚ. Pri kalibrácii bude Komisia napríklad zohľadňovať všetky dostupné dôkazy o prepojení medzi úsporami v oblasti energetickej efektívnosti a výkonnosťou hypotekárnych úverov 30 .

Komisia bude okrem toho vo svojej analýze odporúčaní Bazilejského výboru z decembra 2017 venovať osobitnú pozornosť možnému negatívnemu vplyvu na úvery, investície a ďalšie činnosti európskych bánk, ktoré sú rozhodujúce pre udržateľné financovanie.

Opatrenie 8: Začlenenie udržateľnosti do prudenciálnych požiadaviek 1.Komisia preskúma uskutočniteľnosť začlenenia rizík súvisiacich s klímou a inými environmentálnymi faktormi do politík inštitúcií v oblasti riadenia rizík a potenciálnu kalibráciu kapitálových požiadaviek bánk v rámci nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách. Pokiaľ je to odôvodnené z hľadiska rizika, cieľom by bolo zohľadniť také faktory, aby bola zabezpečená súdržnosť a účinnosť prudenciálneho rámca a finančná stabilita. Akékoľvek zmeny nastavenia kapitálových požiadaviek, a to na základe údajov a posudzovania prudenciálneho rizika expozícií bánk, by sa museli opierať o budúcu taxonómiu EÚ v oblasti udržateľných činností a byť s ňou v súlade (pozri opatrenie 1). 2.Komisia v treťom štvrťroku 2018 vyzve Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), aby do poskytol stanovisko k vplyvu prudenciálnych pravidiel pre poisťovacie spoločnosti na udržateľné investície s osobitným zameraním na zmierňovanie zmeny klímy. Komisia zohľadní toto stanovisko v správe, ktorá má byť predložená Európskemu parlamentu a Rade do 1. januára 2021 podľa smernice Solventnosť II 31 .

4Posilnenie transparentnosti a dlhodobého výhľadu

4.1Zverejňovanie informácií a účtovníctvo

Podávanie správ spoločnosťami o otázkach udržateľnosti umožňuje investorom and zainteresovaným stranám posúdiť vytváranie dlhodobej hodnoty spoločností a ich rizikovú expozíciu z hľadiska udržateľnosti. Od roku 2018 vyžaduje smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií (NFI), aby veľké subjekty verejného záujmu zverejňovali významné informácie o kľúčových environmentálnych, sociálnych a správnych aspektoch a o tom, ako sú riadené riziká, ktoré z nich vyplývajú 32 . Smernica umožňuje spoločnostiam predkladať správy o udržateľnosti informácií flexibilným spôsobom. Do budúcnosti treba nájsť primeranú rovnováhu medzi flexibilitou a štandardizáciou zverejňovania informácií nevyhnutnú na získanie údajov potrebných na investičné rozhodnutia. Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií vo finančnom sektore, je dôležité zvýšiť transparentnosť v prípade správcov aktív a inštitucionálnych investorov vrátane spôsobu, akým zohľadňujú riziká udržateľnosti a ich expozície voči rizikám súvisiacim s klímou.

Narastajú aj obavy, že súčasné pravidlá účtovania neuľahčujú rozhodovanie o udržateľných investíciách. Najmä uznesenie Európskeho parlamentu o medzinárodnom štandarde finančného výkazníctva (IFRS) 9 prijaté 6. októbra 2016 33 prinieslo obavy týkajúce sa vplyvu, ktorý by nový účtovný štandard o finančných nástrojoch (IFRS 9) mohol mať na dlhodobé investície. Komisia uznáva, že je dôležité zabezpečiť, aby účtovné štandardy priamo ani nepriamo neodrádzali od udržateľných a dlhodobých investícií. V tejto súvislosti treba zvážiť, či by mohla existovať väčšia flexibilita, pokiaľ ide o schválenie štandardov IFRS, ak by špecifické úpravy boli priaznivejšie pre dlhodobé investície.

Opatrenie 9: Posilnenie udržateľnosti pri zverejňovaní informácií a vytváraní pravidiel v oblasti účtovníctva 1.Komisia začína kontrolu vhodnosti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa verejného podávania správ spoločnosťami vrátane smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, aby posúdila, či požiadavky na verejné podávanie správ pre kótované a nekótované spoločnosti spĺňajú svoj účel. Kontrola bude zahŕňať hodnotenie požiadaviek udržateľnosti pri podávaní správ a vyhliadky na digitalizované podávanie správ. Komisia otvorí verejnú konzultáciu na túto tému v 1. štvrťroku 2018. Závery tejto kontroly vhodnosti budú uverejnené do 2. štvrťroka 2019 a budú v nich informácie o všetkých budúcich legislatívnych návrhoch, ktoré má prijať Komisia. 2.Do 2. štvrťroka 2019 Komisia zreviduje usmernenia k nefinančným informáciám. V nadväznosti na metriky, ktoré má vypracovať skupina technických expertov Komisie pre udržateľné financovanie by revidované usmernenia mali spoločnostiam poskytnúť ďalší návod na to, ako zverejňovať informácie súvisiace s klímou, a to v súlade s pracovnou skupinou pre transparentnosť informácií o finančnej expozícii voči zmene klímy Rady pre finančnú stabilitu (TCFD) 34 a metrikami súvisiacimi s klímou vyvinutými v rámci nového systému klasifikácie (pozri opatrenie 1). Usmernenia budú následne upravené tak, aby zahŕňali ďalšie environmentálne a sociálne faktory. 3.Do 3. štvrťroku 2018 bude v rámci Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) zriadené európske laboratórium podávania správ spoločností (European Corporate Reporting Lab) na podporu inovácií a vývoja najlepších postupov pri podávaní správ spoločnosťami, ako je environmentálne účtovníctvo. V rámci tohto fóra budú môcť spoločnosti a investori zdieľať najlepšie postupy týkajúce sa udržateľnosti pri podávaní správ, ako je zverejňovanie informácií súvisiacich s klímou v súlade s odporúčaniami TCFD. 4.Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií správcami aktív a inštitucionálnymi investormi ako súčasť legislatívneho návrhu Komisie v opatrení 7, boli by požiadaní, aby zverejnili, ako zohľadňujú faktory udržateľnosti vo svojej stratégii a v investičnom rozhodovacom procese, a to najmä z hľadiska ich expozícií voči rizikám súvisiacim so zmenou klímy. 5.Komisia požiada skupinu EFRAG, aby podľa potreby posúdila vplyv nových alebo revidovaných štandardov IFRS na udržateľné investície 35 . Komisia takisto požiada skupinu EFRAG, aby preskúmala potenciálne alternatívne účtovné postupy na oceňovanie reálnou hodnotou pre portfóliá dlhodobých investícií kapitálových nástrojov a nástrojov kapitálového typu. V 4. štvrťroku 2018 Komisia predloží správu o vplyve IFRS 9 na dlhodobé investície, pričom zohľadní činnosť vykonanú skupinou EFRAG a preskúma možnosti zlepšenia štandardu pre zaobchádzanie s kapitálovými nástrojmi. 6.V rámci kontroly vhodnosti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa verejného podávania správ spoločnosťami bude Komisia hodnotiť aj príslušné aspekty nariadenia o medzinárodných účtovných štandardoch. Predovšetkým preskúma, ako by bolo v procese prijímania štandardov IFRS možné urobiť špecifické úpravy štandardov, ak neprispievajú k európskemu verejnému blahu, napríklad, ak by štandardy mohli predstavovať prekážku pre dlhodobé investičné ciele.

4.2 Správa a riadenie spoločností a neprimeraný krátkodobý výhľad kapitálových trhov

Správa a riadenie spoločností môže významne prispieť k udržateľnejšiemu hospodárstvu, pretože umožňuje, aby spoločnosti prijímali strategické opatrenia potrebné na rozvoj nových technológií, posilnenie obchodných modelov a zlepšenie výkonnosti. Tým by sa zasa zlepšili ich postupy riadenia rizík a konkurencieschopnosť, vytvárali by sa pracovné miesta a podporili by sa inovácie. Mnoho spoločností má na tento účel vlastné stratégie správy a riadenia spoločností, aj keď nie sú vždy ľahko porovnateľné.

Napriek úsiliu, ktoré vyvinulo viacero európskych spoločností, môžu neprimerané krátkodobé trhové tlaky komplikovať predĺženie časového horizontu pri rozhodovaní spoločností. Manažéri spoločností sa často môžu príliš orientovať na krátkodobú finančnú výkonnosť a prehliadať príležitosti a riziká vyplývajúce z environmentálnych a sociálnych aspektov udržateľnosti. V dôsledku toho môžu interakcie medzi tlakmi kapitálového trhu a stimulmi spoločností viesť k zbytočnej expozícii voči rizikám udržateľnosti v dlhodobom horizonte. Komisia bude spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na podrobnejšej analýze tejto otázky.

Opatrenie 10: Posilnenie udržateľnej správy a riadenia spoločností a zmiernenie krátkodobého výhľadu na kapitálových trhoch 1.Na podporu správy a riadenia spoločností, ktorá by bola priaznivejšia pre udržateľné investície, Komisia do 2. štvrťroka 2019 vykoná analytickú a konzultačnú prácu s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť: i) možnú potrebu požadovať od riadiacich rád, aby vypracovali a zverejnili stratégiu udržateľnosti, vrátane náležitej starostlivosti v celom dodávateľskom reťazci, a merateľné ciele udržateľnosti a ii) možnú potrebu objasniť pravidlá, na základe ktorých sa očakáva, že riaditelia budú konať v dlhodobom záujme spoločnosti. 2.Komisia vyzýva európske orgány dohľadu, aby zhromažďovali dôkazy o neprimeranom krátkodobom tlaku zo strany kapitálových trhov na spoločnosti a na základe takýchto dôkazov do 1. štvrťroka 2019 zvážili podľa potreby ďalšie kroky. Komisia konkrétne vyzýva orgán ESMA, aby zhromažďoval informácie o neprimeranom krátkodobom výhľade na kapitálových trhoch, vrátane: i) obratu portfólia a doby kapitálovej účasti správcov aktív; ii) toho, či na kapitálových trhoch existujú nejaké postupy, ktoré spôsobujú neprimeraný krátkodobý tlak v reálnej ekonomike.

5Vykonávanie akčného plánu

Odvážne a ambiciózne politiky smerom k splneniu výziev súvisiacich so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, vyčerpaním zdrojov a sociálnou udržateľnosťou môžu byť úspešné iba vtedy, ak budú mať správne určené priority a postupnosť.

Tento akčný plán zdôrazňuje najmä význam a naliehavosť vypracovania taxonómie EÚ, ktorá by zabezpečila jednotné definície a umožnila získanie spoľahlivých a porovnateľných informácií o udržateľných investíciách. To je predpokladom pre opatrenia, ako sú štandardy, značky, kalibráciu prudenciálnych požiadaviek a používanie nízkouhlíkových referenčných hodnôt. Taxonómia EÚ zároveň dopĺňa vykonávanie opatrení, ako je zverejňovanie informácií spoločnosťami alebo poskytovanie finančného poradenstva 36 . Aj keď sa práca na taxonómii začne v oblasti zmierňovania zmeny klímy, jej rozsah sa postupne rozšíri na adaptáciu na zmenu klímy a ďalšie environmentálne otázky a neskôr aj na sociálnu udržateľnosť. Takýto prístup odzrkadľuje naliehavosť boja proti zmene klímy a splnenie našich dlhodobých cieľov v oblasti klímy a energetiky.

Vykonávanie stratégie spája nelegislatívne a legislatívne opatrenia s novými opatreniami a so starostlivo cielenými zmenami existujúcich pravidiel. Popri legislatívnych opatreniach by nelegislatívne opatrenia zabezpečili adaptabilitu a minimalizovali by administratívnu záťaž 37 . Komisia zabezpečí, aby bol akýkoľvek relevantný vplyv právnych predpisov o finančných službách na udržateľnosť správne posúdený v rámci príslušných posúdení vplyvu, verejných konzultácií a hodnotení ex-post, a to v súlade s usmerneniami a nástrojmi na lepšiu reguláciu 38 .

Hladké vykonávanie tohto akčného plánu, ako aj monitorovanie dosiahnutia jeho troch hlavných cieľov si bude vyžadovať zodpovedajúcu technickú podporu a solídnu štruktúru správy a riadenia vzhľadom na to, že vo všetkých oblastiach udržateľného rozvoja sú potrebné odborné znalosti.

V krátkodobom horizonte akčný plán vyzýva európske orgány dohľadu, aby poskytli priamu podporu jeho vykonávaniu prostredníctvom špecifických úloh v súlade s postupom navrhnutým v tejto stratégii. Európske orgány dohľadu by mali poskytnúť najmä usmernenia o tom, ako možno účinne zohľadniť aspekty udržateľnosti v príslušných právnych predpisoch EÚ o finančných službách a pomôcť identifikovať existujúce rozdiely. Takisto by mali podporovať konvergenciu pri vykonávaní aspektov udržateľnosti v práve EÚ. Komisia posúdi budúce financovanie európskych orgánov dohľadu v kontexte viacročného finančného rámca po roku 2020. V krátkodobom horizonte by európske orgány dohľadu mali zohrávať dôležitú úlohu pri identifikovaní a nahlasovaní rizík, ktoré pre finančnú stabilitu predstavujú faktory udržateľnosti. To by sa mohlo dosiahnuť pomocou vypracovania spoločnej metodiky EÚ pre analýzy príslušných scenárov, z ktorých by sa neskôr mohlo vyvinúť stresové testovanie v oblasti klímy alebo životného prostredia.

V dlhšom časovom horizonte so zreteľom na dôsledky, ktoré má nový systém klasifikácie (taxonómia) na vykonávanie tohto akčného plánu, a s cieľom zabezpečiť adaptabilitu v čase Komisia zváži vytvorenie stabilnejšej štruktúry správy a riadenia, ktorá začne fungovať po zavedení právneho rámca týkajúceho sa taxonómie. Táto štruktúra správy a riadenia by bola verejno-súkromnou platformou združujúcou expertov a účastníkov trhu so subjektmi verejného sektora, ako sú európske orgány dohľadu, EHP, Európska investičná banka (EIB) a Eurostat. Táto platforma by monitorovala predovšetkým kľúčový vývoj zabezpečujúci postupné rozširovanie a adaptabilitu taxonómie EÚ v oblasti udržateľnosti. Časom môže vykonávať aj iné úlohy potrebné na dosahovanie cieľov tohto akčného plánu. Platforma môže takisto poskytovať Komisii poradenstvo v súvislosti s budúcimi opatreniami udržateľného financovania a bude ústredným fórom na diskusiu medzi tvorcami politík a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami. Zvyšovaním povedomia a uľahčovaním budúcej práce by platforma zabezpečovala, aby udržateľnosť aj naďalej zostala trvalým prvkom pri koncipovaní politík.

6Ďalší postup

Tento akčný plán bude nápomocný pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a cieľov v oblasti udržateľného rozvoja stanovených v oznámení Komisie „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: Európske opatrenia pre udržateľnosť“. V prejave o stave Únie v roku 2017 predseda Jean-Claude Juncker vyhlásil, že si želá, aby Európa bola lídrom v boji proti zmene klímy. Po rozhodnutí Spojených štátov amerických odstúpiť od Parížskej dohody z roku 2015 sa zvyšuje potreba globálneho vedenia pri prechode na udržateľný rozvoj. Európa má dobré predpoklady na to, aby získala úlohu tohto celosvetového lídra, a pri tom sa môže stať vybraným cieľom pre udržateľné investície, ako sú napríklad nízkouhlíkové technológie.

Komisia uznáva, že pri dosahovaní týchto základných environmentálnych a sociálnych cieľov musí kľúčovú úlohu zohrávať finančný sektor, pretože na takúto zmenu treba mobilizovať veľký objem súkromného kapitálu. Cieľom Komisie je takisto minimalizovanie vplyvu nových rizík pre finančnú stabilitu vyplývajúcich z environmentálnych a sociálnych otázok pre finančný systém a občanov, ktorí sú ovplyvňovaní výrazne negatívnym vplyvom zmeny klímy. To by pomohlo európskym podnikom, aby zostali konkurencieschopné aj v meniacich sa podmienkach globálneho hospodárstva.

Európska únia však nemôže túto dlhodobú zmenu dosiahnuť sama. Zásadný význam má koordinované globálne úsilie. Stanovením referenčných hodnôt pre politiky udržateľného financovania v tomto akčnom pláne Komisia zároveň vyzýva ďalšie subjekty vrátane členských štátov, 39 orgánov dohľadu, súkromného sektora a dôležitých mimoeurópskych krajín, aby prijali rozhodné opatrenia s cieľom podporovať a uskutočňovať transformáciu vo svojich príslušných oblastiach. Tento akčný plán teda má byť vzorom pre budúce diskusie na medzinárodných fórach na podporu nového prístupu pri udržateľnejšom riadení finančného systému. Komisia bude podporovať diskusie o tomto akčnom pláne na existujúcich fórach, ako je Rada pre finančnú stabilitu, G20, G7, Organizácia Spojených národov a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO).

Komisia predloží správu o vykonávaní tohto akčného plánu v roku 2019. Stratégia stanovená v tomto akčnom pláne je prvým základným krokom smerom k udržateľnosti. Na dosiahnutie svojho plného potenciálu však musí byť doplnená o opatrenia v ďalších oblastiach 40 , čo vyžaduje koordinované úsilie zo strany všetkých príslušných subjektov.

Príloha I – Úloha taxonómie EÚ v akčnom pláne

Príloha II – Harmonogram vykonávania

Príloha III – Pracovný plán iniciatív stanovených v tomto akčnom pláne

Táto príloha poskytuje prehľad iniciatív zahrnutých v tomto akčnom pláne. V ďalších tabuľkách sa uvádza (ak je to už určené), či má opatrenie formu legislatívneho návrhu (L), opatrenia 2. úrovne (L2) alebo nelegislatívneho opatrenia (NL).

1. VYTVORENIE SYSTÉMU KLASIFIKÁCIE EÚ PRE ČINNOSTI SÚVISIACE S UDRŽATEĽNOSŤOU
Na základe výsledkov posúdenia vplyvu legislatívny návrh Komisie o rozvoji taxonómie EÚ pre zmenu klímy, environmentálne a sociálne udržateľné činnosti	(L)	2. štvrťrok 2018
Správa skupiny technických expertov Komisie o taxonómii činností súvisiacich so zmierňovaním zmeny klímy	(NL)	1. štvrťrok 2019
Správa skupiny technických expertov Komisie o taxonómii adaptácie na zmenu klímy a iných environmentálnych činnostiach	(NL)	2. štvrťrok 2019

2. VYTVÁRANIE ŠTANDARDOV A ZNAČIEK PRE EKOLOGICKÉ FINANČNÉ PRODUKTY
Správa skupiny technických expertov Komisie o štandarde pre zelené dlhopisy	(NL)	2. štvrťrok 2019
Delegovaný akt Komisie o obsahu prospektu pre emisie zelených dlhopisov	(L2)	2. štvrťrok 2019
Posúdenie používania environmentálnej značky EÚ pre finančné produkty	(NL)	od 2. štvrťroka 2018

3. POSILNENIE INVESTOVANIA DO UDRŽATEĽNÝCH PROJEKTOV

V nadväznosti na prebiehajúce úsilie o posilnenie kapacít v oblasti poradenstva vrátane kapacít pre rozvoj udržateľných projektov infraštruktúry Komisia prijme ďalšie opatrenia, ktoré zlepšia efektívnosť a vplyv nástrojov zameraných na podporu investícií v EÚ a partnerských krajinách.

4. ZAČLENENIE UDRŽATEĽNOSTI PRI POSKYTOVANÍ FINANČNÉHO PORADENSTVA
Na základe výsledkov posúdenia vplyvu delegované akty Komisie (MiFID a IDD) o posudzovaní vhodnosti	(L2)	2. štvrťrok 2018
ESMA začlení preferencie z hľadiska udržateľnosti do svojich usmernení o posudzovaní vhodnosti	(NL)	4. štvrťrok 2018

5. VYPRACOVANIE REFERENČNÝCH HODNÔT UDRŽATEĽNOSTI
Delegované akty Komisie o transparentnosti metodiky referenčných hodnôt a o vlastnostiach referenčných hodnôt	(L2)	2. štvrťrok 2018
Na základe výsledkov posúdenia vplyvu iniciatíva s cieľom vytvoriť určenú kategóriu referenčných hodnôt zahŕňajúcu emitentov s nízkymi emisiami uhlíka	(L/NL)	2. štvrťrok 2018
Správa skupiny technických expertov Komisie o koncepcii a metodike nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty	(NL)	2. štvrťrok 2019

6. LEPŠIE ZAČLENENIE UDRŽATEĽNOSTI DO RATINGOV A PRIESKUMU TRHU
Útvary Komisie vypracujú správu o pokroku dosiahnutom v oblasti opatrení týkajúcich sa ratingových agentúr	(NL)	3. štvrťrok 2019
ESMA posúdi existujúce praktiky na ratingovom trhu; ESMA začlení do svojich usmernení k zverejňovaniu informácií pre ratingové agentúry informácie o environmentálnych, sociálnych a správnych aspektoch	(NL)	2. štvrťrok 2019
Štúdia o ratingoch a prieskume trhu z hľadiska udržateľnosti	(NL)	2. štvrťrok 2019

7. OBJASNENIE POVINNOSTÍ INŠTITUCIONÁLNYCH INVESTOROV A SPRÁVCOV AKTÍV
Na základe výsledkov posúdenia vplyvu Komisia predloží legislatívny návrh na objasnenie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív v oblasti udržateľnosti a na zvýšenie transparentnosti koncových investorov vrátane transparentnosti týkajúcej sa ich stratégii a expozícií súvisiacich s klímou	(L)	2. štvrťrok 2018

8. ZAČLENENIE UDRŽATEĽNOSTI DO PRUDENCIÁLNYCH POŽIADAVIEK
Práca na začlenení rizík v oblasti klímy do politík inštitúcií v oblasti riadenia rizík a na potenciálnej kalibrácii kapitálových požiadaviek bánk v rámci nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách, tak aby boli zohľadnené riziká súvisiace so zmenou klímy a zároveň zachovaná finančná stabilita a zabezpečená súdržnosť s taxonómiou EÚ.	Otázka, o ktorej sa diskutuje v rámci prebiehajúceho legislatívneho postupu	2018 – 2019
Komisia vyzve Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, aby posúdil vplyv prudenciálnych pravidiel pre poisťovacie spoločnosti na udržateľné investície	(NL)	3. štvrťrok 2018

9. POSILNENIE UDRŽATEĽNOSTI PRI ZVEREJŇOVANÍ INFORMÁCIÍ A VYTVÁRANÍ PRAVIDIEL V OBLASTI ÚČTOVNÍCTVA
Uverejnenie záverov kontroly vhodnosti verejného podávania správ spoločnosťami. To bude podkladom pre prípadné budúce legislatívne opatrenie Komisie.	(NL)	2. štvrťrok 2019
Revízia usmernení k nefinančným informáciám, pokiaľ ide o informácie súvisiace s klímou.	(NL)	2. štvrťrok 2019
Na základe výsledkov posúdenia vplyvu sa v návrhu požaduje, aby správcovia aktív a inštitucionálni investori zverejnili, ako zohľadňujú faktory udržateľnosti vo svojom investičnom rozhodovacom procese (v rámci návrhu uvedeného pod opatrením 7).	(L)	2. štvrťrok 2018
Zriadenie európskeho laboratória podávania správ spoločnosťami v rámci skupiny EFRAG	(NL)	3. štvrťrok 2018
Komisia bude systematicky požadovať, aby skupina EFRAG vo svojom poradenstve týkajúcom sa schvaľovania posudzovala potenciálny vplyv nových alebo revidovaných štandardov IFRS na udržateľné investície	(NL)	1. štvrťrok 2018
Komisia požiada skupinu EFRAG, aby preskúmala spoľahlivé alternatívne účtovné postupy na oceňovanie reálnou hodnotou pre portfóliá dlhodobých investícií kapitálových nástrojov a nástrojov kapitálového typu.	(NL)	2. štvrťrok 2018
Správa Komisie o vplyve IFRS 9 na dlhodobé investície	(NL)	4. štvrťrok 2018

10. POSILNENIE UDRŽATEĽNEJ SPRÁVY A RIADENIA SPOLOČNOSTÍ A ZMIERNENIE KRÁTKODOBÉHO VÝHĽADU NA KAPITÁLOVÝCH TRHOCH
Posúdenie možných spôsobov podpory správy a riadenia spoločností, ktoré by boli priaznivejšie pre udržateľné financovanie	(NL)	2. štvrťrok 2019
Európske orgány dohľadu majú zhromažďovať dôkazy o neprimeranom krátkodobom tlaku zo strany kapitálových trhov na spoločnosti a na základe takýchto dôkazov zvážiť ďalšie kroky.	(NL)	1. štvrťrok 2019

Príloha IV – Vizualizácia opatrení

(1)

     Pozri závery dohodnuté v decembri 2015 na adrese http://unfccc.int/paris_agreement/items/9485.php

(2)

      https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld

(3)

     Pozri aj článok 3.3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a úlohu environmentálnych a sociálnych otázok v medzinárodnej spolupráci (článok 21 ZEÚ).

(4)

     Tieto priority zahŕňajú balík opatrení pre čistejšie ovzdušie ( http://ec.europa.eu/environment/air/clean_air/index.htm ), balík predpisov o obehovom hospodárstve ( http://ec.europa.eu/environment/circular-economy/implementation_report.pdf ), stratégiu energetickej únie ( http://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:1bd46c90-bdd4-11e4-bbe1-01aa75ed71a1.0001.03/DOC_1&format=PDF ) vrátane balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy ( https://ec.europa.eu/clima/policies/adaptation/what_en ), nového programu v oblasti zručností pre Európu ( http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52016DC0381&from=EN ), Európskeho piliera sociálnych práv ( https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights/european-pillar-social-rights-20-principles_en ), vypracovania finančných zásad „modrého“ hospodárstva a Investičného plánu pre Európu ( https://ec.europa.eu/commission/priorities/jobs-growth-and-investment/investment-plan-europe-juncker-plan_en ).

(5)

      https://ec.europa.eu/info/publications/mid-term-review-capital-markets-union-action-plan_en

(6)

      https://ec.europa.eu/info/publications/180131-sustainable-finance-report_en

(7)

     napríklad zohľadnenie znečistenia ovzdušia a vody, vyčerpania zdrojov a straty biodiverzity.

(8)

     Jedno zo štyroch priorítných opatrení týkajúcich sa sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof sa zameriava na investovanie do znižovania rizika katastrof z hľadiska odolnosti.

(9)

     Nástrojom na začlenenie environmentálnych a sociálnych cieľov do verejných a súkromných investičných rozhodnutí je správa a riadenie. Nástrojmi na zabezpečenie rovnosti medzi rôznymi zainteresovanými stranami spoločnosti, t. j. manažérmi, pracovníkmi, akcionármi atď. sú napríklad pravidlá odmeňovania riadiacich pracovníkov alebo stimuly na ochranu práv akcionárov. V tomto prípade predstavuje riadenie sociálny cieľ v boji s nerovnosťou v rámci spoločnosti.

(10)

     Odhad je priemerný ročný rozdiel v investíciách v rokoch 2021 až 2030 založený na prognózach modelu PRIMES, ktorý použila Európska komisia v posúdení vplyvu k návrhu smernice o energetickej efektívnosti (2016), http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1483696687107&uri=CELEX:52016SC0405  

(11)

     Pozri EIB, „Obnova konkurencieschopnosti EÚ“, 2016. Odhad do roku 2020 zahŕňa investície do modernizácie dopravy a logistiky, zlepšenia energetických sietí, zvýšenia úspor energie, obnoviteľných zdrojov, zlepšenia riadenia zdrojov vrátane vody a odpadu.

(12)

     Európska komisia, Opatrenie v oblasti klímy, https://ec.europa.eu/clima/policies/budget_en

(13)

     Správa Lancet 2017, s. 7.

(14)

     129 miliárd USD podľa správy Lancet 2017; b Ostry et al, 2014: https://www.imf.org/external/pubs/ft/sdn/2014/sdn1402.pdf

(15)

     Battiston, S., A. Mandel, I. Monasterolo, F. Schutze, and G. Visentin, “A climate stresstest of the financial system,” Nat. Clim. Chang., zv. 7, č. 4, s. 283–288, apríl 2017.

(16)

     Strata biodiverzity aj kolaps ekosystémov a nedostatok vody boli v správe o svetových rizikách Svetového ekonomického fóra z roku 2018 zaradené medzi 10 najväčších globálnych rizík.

(17)

     Ostry et al, 2014: https://www.imf.org/external/pubs/ft/sdn/2014/sdn1402.pdf

(18)

     Študijná skupina G20 pre ekologické financovanie, súhrnná správa G20 o ekologickom financovaní, 2016.

(19)

     Napríklad štúdia „Les Français et l’ISR: Résultats de la 8ème enquête Ipsos pour Vigeo Eiris et le FIR“; Natixis Gobal Asset Management, “Mind Shift – Getting past the screens of responsible investing”, 2017; a Schroders, “Global perspectives on sustainable investing”, 2017.

(20)

     Sociálne zodpovedné investičné fondy alebo udržateľné a zodpovedné investičné fondy sú fondy, ktoré do svojho investičného rozhodovacieho procesu začleňujú environmentálne, sociálne a správne faktory.

(21)

     OECD, Investing in Climate, Investing and Growth, 2017.

(22)

     Týka sa to najmä zlepšenia energetickej efektívnosti, napríklad v budovách, a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia navrhla opatrenia, ktoré stimulujú takéto investície, v rámci balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov.

(23)

     Napríklad Nástroj na prepájanie Európy.

(24)

     Stav k februáru 2018.

(25)

     Oznámenie Komisie „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ – príspevok Európskej komisie k neformálnemu stretnutiu lídrov 23. februára 2018.

(26)

     Používanie marketingu na zobrazovanie produktov, činností alebo politík organizácie ako šetrných k životnému prostrediu, aj keď také nie sú.

(27)

     Vrátane Solvency II, IORP II, UCITS, AIFMD a MiFID II.

(28)

     Battiston et al.; pre komplexnejší prehľad literatúry pozri ESRB (2016) Too late, too sudden: https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/asc/Reports_ASC_6_1602.pdf .

(29)

     ESRB (2016) Too late, too sudden: https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/asc/Reports_ASC_6_1602.pdf .

(30)

     Viacero iniciatív na trhu začína zhromažďovať príslušné údaje na vykonanie dôkladnejšieho posúdenia rizík v súvislosti s udržateľnými investíciami, Napríklad v rámci iniciatívy EeMAP financovanej EÚ sa vykonávajú činnosti demonštrujúce koreláciu medzi energetickou efektívnosťou v budovách a výkonnosťou hypotekárnych úverov.

(31)

     Články 77f a 111 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia.

(32)

     Na základe rozpočtového roku 2017 v prípade veľkých spoločností s viac ako 500 zamestnancami kótovaných na regulovanom trhu, ako aj bánk a poisťovacích spoločností nekótovaných na burze.

(33)

      http://www.europarl.europa.eu/oeil-mobile/fiche-procedure/2016/2898(RSP)

(34)

      https://www.fsb-tcfd.org/

(35)

     To bude súčasťou analýzy skupiny EFRAG zameranej na európske kritérium verejného blaha.

(36)

     Príloha I ilustruje rozhodujúcu úlohu taxonómie EÚ pre rôzne opatrenia stanovené v tomto akčnom pláne.

(37)

     Príloha II objasňuje harmonogram a postupnosť kľúčových opatrení stanovených v tomto akčnom pláne.

(38)

      https://ec.europa.eu/info/better-regulation-guidelines-and-toolbox_sk

(39)

     Komisia zriadi špeciálnu skupinu expertov z členských štátov pre udržateľné financovanie.

(40)

     Napríklad životné prostredie (vrátane prírodného kapitálu), sociálne dimenzie, morské zdroje a poľnohospodárstvo.