EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2017

COM(2017) 720 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti

{SWD(2017) 463 final}
{SWD(2017) 600 final}
{SWD(2017) 601 final}
{SWD(2017) 602 final}
{SWD(2017) 604 final}
{SWD(2017) 605 final}
{SWD(2017) 606 final}
{SWD(2017) 607 final}
{SWD(2017) 608 final}
{SWD(2017) 609 final}

Obsah

Zhrnutie    

1. Úvod    

Účel    

Rozsah pôsobnosti    

2. Súvislosti    

3. Finančný rozpis    

4. Dosahovanie cieľov    

Relevantnosť cieľov    

Účinnosť    

Efektívnosť    

Vnútorná súdržnosť, vonkajšia súdržnosť, komplementárnosť a synergie medzi nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti    

Pridaná hodnota    

Pákový efekt    

Možnosti zjednodušenia    

Prínos ku konzistentnej vonkajšej činnosti EÚ    

Prínos k prioritám EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu    

Dlhodobý vplyv    

5. Závery    

Prílohy    

Zoznam skratiek    

Zhrnutie

Táto správa bola pripravená na základe nariadenia (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti 1 (ďalej len „spoločné vykonávacie nariadenie“), v ktorom sa požaduje vypracovanie správy o preskúmaní v polovici trvania týkajúcej sa niekoľkých nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti (ďalej len „nástroje“).

V tejto správe sa posudzuje, či sú tieto nástroje stále vhodné na svoj účel, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie pomoci EÚ. Správa obsahuje informácie potrebné pri prijímaní rozhodnutí o obnovení, zmene alebo pozastavení určitých typov opatrení vykonávaných v rámci súboru nástrojov.

V správe sa analyzuje, či boli splnené ciele, pričom pozornosť je zameraná na výsledky, ich účinnosť, pridanú hodnotu, možnosti zjednodušenia, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť vrátane komplementárnosti a synergií, pretrvávajúcu relevantnosť všetkých cieľov, ich prínos ku konzistentnej vonkajšej činnosti EÚ, prípadne k prioritám EÚ, pokiaľ ide o inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a na dosiahnutý pákový efekt.

Správa je založená na zisteniach súboru 10 pracovných dokumentov útvarov Komisie týkajúcich sa hodnotenia (jeden dokument na každý nástroj na financovanie vonkajšej činnosti), ktoré sú priložené k tejto správe. Tieto pracovné dokumenty útvarov Komisie samy vychádzajú z desiatich vonkajších hodnotení nástrojov, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2016 – 2017, a zo súhrnnej správy (ďalej len „správa o koherentnosti“), ktorá poučenie a kľúčové posolstvá čerpala z celého súboru týchto nástrojov.

Z pracovných dokumentov útvarov Komisie týkajúcich sa hodnotenia vyplýva, že tieto nástroje sú v súčasnosti vo všeobecnosti vhodné na svoj účel a v súvislosti s cieľmi nástrojov sa začínajú prejavovať pozitívne trendy. Nástroje teda nie je potrebné meniť prostredníctvom legislatívnych zmien či delegovaných aktov.

Od prijatia nástrojov sa prijatím programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a nového Európskeho konsenzu o rozvoji zmenil rámec medzinárodnej politiky a politiky EÚ. Všeobecná povaha cieľov týchto nástrojov sa však vzťahuje na potreby partnerských krajín a na celosvetové priority a priority EÚ bez výraznejších rozdielov. Navyše v prvých rokoch vykonávania čiastočne umožnili EÚ reagovať na nové krízy a meniace sa potreby. Obmedzené zdroje a finančná flexibilita v spojení so znásobovaním kríz však vyčerpávajú nástroje až po ich hranice.

Z hlavných zistení hodnotenia vyplýva, že treba prispôsobiť spôsob vykonávania nástrojov, a to najmä prostredníctvom strategickejšieho a zastrešujúceho plánovania a zabezpečením jasnej komunikácie na operačnej úrovni v obnovenom medzinárodnom kontexte.

Pokiaľ ide o budúcnosť, v ďalšej generácii nástrojov treba zohľadniť úroveň finančnej flexibility a iných foriem flexibility, ktoré sú potrebné pre vonkajšiu činnosť, aby bolo možné reagovať na problémy, pred ktorými EÚ stojí vo svete.

1. Úvod

Účel

Táto správa bola pripravená na základe článku 17 spoločného vykonávacieho nariadenia, v ktorom sa požaduje, aby sa do konca roku 2017 vypracovala správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti (ďalej len „nástroje“). V tejto správe sa posudzuje, či sú tieto nástroje stále vhodné na svoj účel s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie pomoci EÚ. Správa obsahuje informácie potrebné pri prijímaní rozhodnutí o obnovení, zmene alebo pozastavení určitých typov opatrení vykonávaných v rámci tohto súboru nástrojov.

Rozsah pôsobnosti

Spoločné vykonávacie nariadenie sa týka týchto nástrojov:

·nástroj financovania rozvojovej spolupráce 2 ,

·európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva 3 ,

·nástroj európskeho susedstva 4 ,

·nástroj na podporu stability a mieru 5 ,

·nástroj predvstupovej pomoci 6 a

·nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami 7 .

Ďalšie nástroje, ktoré sa riadia požiadavkami stanovenými v spoločnom vykonávacom nariadení, a preto boli zahrnuté do tejto správy, sú:

·nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti 8 a

·rozhodnutie o Grónsku 9 .

Keďže táto správa poskytuje prehľad nástrojov, zahŕňa aj 11. Európsky rozvojový fond (ERF). 11. Európsky rozvojový fond odkazuje na preskúmanie výkonnosti 10 , ktoré sa musí uskutočniť do konca roku 2018. Preskúmanie výkonnosti sa podobá preskúmaniu v polovici trvania stanovenému v spoločnom vykonávacom nariadení. Rozhodnutie o pridružení zámorských krajín a území bolo začlenené do preskúmania výkonnosti 11. ERF. Táto správa o preskúmaní v polovici trvania sa teda vzťahuje na deväť nástrojov, ako aj na samotné spoločné vykonávacie nariadenie.

V súlade s požiadavkami spoločného vykonávacieho nariadenia sa táto správa zaoberá obdobím od 1. januára 2014 do 30. júna 2017. V správe sa analyzuje dosiahnutie cieľov každého z uvedených nástrojov, pričom pozornosť je zameraná na ich výsledky, účinnosť, pridanú hodnotu, možnosti zjednodušenia, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť vrátane komplementárnosti a synergií medzi nástrojmi, pretrvávajúcu relevantnosť všetkých cieľov, prínos nástrojov ku konzistentnej vonkajšej činnosti EÚ a prípadne k prioritám EÚ, pokiaľ ide o inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a na dosiahnutý pákový efekt fondov.

V rokoch 2016 – 2017 sa uskutočnilo niekoľko vonkajších hodnotení všetkých nástrojov 11 s cieľom získať informácie pre túto správu. Pracovné dokumenty útvarov Komisie týkajúce sa hodnotenia spojené s touto správou sú takisto založené zväčša na týchto vonkajších hodnoteniach.

2. Súvislosti

Európska únia je aj naďalej najväčším poskytovateľom vonkajšej pomoci na svete. Prostredníctvom pomoci sa usiluje o znížiť chudobu, presadzovať globálne záujmy a základné hodnoty, ako aj záujmy a základné hodnoty EÚ (ako je demokracia, ľudské práva, mier, stabilita, solidarita a prosperita) 12 a o podporovať ochranu globálnych verejných statkov.

Nástroje tvoria významnú časť okruhu IV Globálna Európa 13 viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 14 . Počiatočná celková suma okruhu IV bola 66,2 miliardy EUR (t. j. 6 % viacročného finančného rámca). Rozpočtové nástroje EÚ, na ktoré sa vzťahuje táto správa 15 , predstavujú spolu 51,8 miliardy EUR. Navyše na 11. ERF, ktorý je mimo rozpočtu EÚ, bolo pridelených 30,5 miliardy EUR.

Tabuľka 1: Hlavné nástroje okruhu IV a ERF 16

Nástroje	Suma (v miliónoch EUR)
1.Nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)	12 138,63
2.Nástroj európskeho susedstva (ENI)	16 496,26
3.Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI)	19 947,59
4.Nástroj partnerstva	958,53
5.Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)	1 306,56
6.Nástroj na podporu stability a mieru	2 365,85
7.Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti	325,321
8.Rozhodnutie o Grónsku	217,8
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)	2 121,24
Makrofinančná pomoc	294,843
Garančný fond pre vonkajšie opatrenia	1 627,67
Humanitárna pomoc	82 909,02
Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany	122,827
Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ	126,02
Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD)	350
Rezerva 4	-672,572
9.11. Európsky rozvojový fond vrátane rozhodnutia o zámorských krajinách a územiach	30 506,00
10.Spoločné vykonávacie nariadenie (nejde o finančný nástroj, ale o nariadenie na vykonávanie niektorých z uvedených nástrojov)	Neuvádza sa

Väčšina nástrojov bola od svojho vzniku pod finančným tlakom, a to z dôvodu:    

·zvýšenia počtu kríz,

·nestability v susedných krajinách a vo svete,

·teroristických hrozieb,

·bezprecedentného prílevu utečencov, a

·prudkého zvýšenia neregulárnej migrácie 17 a obchodovania s ľuďmi.

Na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na nové tlaky boli zriadené inovačné mechanizmy a mechanizmy ad hoc, ako sú trustové fondy a nástroj pre utečencov v Turecku 18 . Aj nedávno prijatý Európsky fond pre udržateľný rozvoj (v septembri 2017) bol vytvorený s cieľom zabezpečiť ďalšiu kapacitu pákového efektu 19 .

Nástroje prijaté začiatkom roku 2014 boli navrhnuté tak, aby boli dostatočne všeobecné na prispôsobenie sa rámcu politiky, ktorý sa neustále mení. Ich podporná povaha sa testovala, keďže hranice medzi zahraničnou a rozvojovou politikou a význam prepojenia medzi vnútornými a vonkajšími politikami sa v posledných niekoľkých rokoch zmenili 20 . Vzhľadom na to sa od vytvorenia nástrojov nepovažovali za potrebné nijaké zmeny s výnimkou zmien súvisiacich s novými opatreniami v oblasti budovania kapacít pre bezpečnosť a rozvoj v rámci nástroja na podporu stability a mieru 21 .

3. Finančný rozpis

Podľa požiadavky v spoločnom vykonávacom nariadení sa v tabuľkách uvedených v prílohách uvádzajú konsolidované informácie o všetkých finančných prostriedkoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto správy: výdavky podľa krajiny a regiónu a podľa nástroja spoločne s príspevkami do trustových fondov a vonkajšími pripísanými príjmami.

4. Dosahovanie cieľov

Nástroje sledujú odlišné, všeobecné ciele:

EFI	Hlavný cieľ
DCI	Znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v rozvojových krajinách, ktoré nečerpajú prostriedky v rámci ERF, ENI ani IPA. Poskytovať tematickú podporu pre celosvetové verejné statky a problémy spojené s rozvojom, ako aj organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom verejnej správy v partnerských krajinách (OOS/MO) Podporovať strategické partnerstvo medzi Afrikou a EÚ.
ENI	Ďalej napredovať smerom k priestoru spoločnej prosperity a dobrého susedstva zahŕňajúcemu Európsku úniu a 16 krajín a území 22 .
IPA II	Podporovať osem príjemcov pomoci 23 pri prijímaní a vykonávaní reforiem potrebných na členstvo v EÚ.
11. ERF	Znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v afrických, karibských a tichomorských štátoch. Dosiahnuť udržateľný rozvoj zámorských krajín a území.
PI	Podporovať a presadzovať záujmy EÚ a spoločné záujmy a podporovať partnerstvo a budovanie aliancií v oblasti celosvetových problémov a vonkajších aspektov vnútorných politík EÚ.
EIDHR	Podporovať demokraciu a posilňovať dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a demokraciu v tretích krajinách.
IcSP	Reagovať na krízy a predchádzať konfliktom, podporovať budovanie mieru a riešiť celosvetové, nadregionálne a vznikajúce hrozby.
INSC	Podporovať vysokú mieru jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovania efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení týkajúcich sa jadrových materiálov v tretích krajinách.
Grónsko	Zachovať úzke a trvalé väzby medzi Grónskom, EÚ a Dánskom a zároveň podporiť trvalo udržateľný rozvoj Grónska.

Z pracovných dokumentov útvarov Komisie týkajúcich sa hodnotenia vyplýva, že v súvislosti s cieľmi nástrojov sa začínajú prejavovať pozitívne trendy 24 . Napríklad vo väčšine krajín, v ktorých sa vykonáva 11. ERF a geografické programy nástroja financovania rozvojovej spolupráce, sa v posledných desiatich rokoch prejavil pokrok pri znižovaní chudoby a v oblasti ľudského a hospodárskeho rozvoja 25 .

Pomoc v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) prispela v krajinách západného Balkánu k vykonaniu reforiem v kľúčových oblastiach, ako je justícia, boj proti korupcii, verejná správa a sociálne začlenenie, a podporovala sa z neho postupná harmonizácia s právnymi predpismi a normami EÚ.

V oblasti susedstva sa v rámci pomoci nástroja európskeho susedstva dosiahli zrejmé výsledky v rôznych sektoroch, ako je regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo, trh práce, riadenie hraníc a migrácia. Zároveň sa v prípade nástrojov (nástroj ENI doplnený nástrojom na podporu stability a mieru 26 ) prejavila ich schopnosť reagovať na meniace sa potreby a krízové situácie.

Prostredníctvom nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti sa zvýšila úroveň jadrovej bezpečnosti, napríklad podporou opatrení nadväzujúcich na spoločný komplexný akčný plán spolupráce s Iránom a záťažovým testovaním jadrových elektrární v rôznych krajinách.

Nástroj partnerstva efektívne ovplyvnil rozvoj politík v partnerských krajinách v súlade so záujmami EÚ a prispel k rozvoju vzájomných vzťahov s tretími krajinami, 27 čím doplnil rozsiahlejšie tematické činnosti financované v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce, konkrétne program zameraný na celosvetové verejné statky a problémy.

Treba však upozorniť na ťažkosti pri meraní plnenia cieľov. Keďže toto je správa o preskúmaní v polovici trvania a vykonávanie niekoľkých nástrojov sa začalo iba nedávno (po vypracovaní strategických dokumentov), v tejto fáze je príliš skoro merať plnenie cieľov na vysokej úrovni (a dlhodobých cieľov). Na zmiernenie tejto situácie sa v rámci vonkajších hodnotení zbierali aj údaje z predchádzajúcich nástrojov. Vzhľadom na to sa musia zohľadniť ďalšie obmedzenia týkajúce sa merania plnenia cieľov. Podporu EÚ možno často vnímať iba ako faktor, ktorý prispieva k akýmkoľvek dosiahnutým výsledkom. Napríklad boj za odstránenie chudoby predstavuje veľmi ambiciózne úsilie. Na rozvoj partnerských krajín EÚ a na ďalšie ciele má vplyv veľa činiteľov, vnútorných aj vonkajších. Aktívnu úlohu zohrávajú aj ďalšie významné subjekty v oblasti vonkajších vzťahov spoločne s čoraz väčším počtom súkromných darcov vrátane nadácií. Okrem toho za prijatie a vykonávanie potrebných reforiem a politík, ktoré sa v rámci nástrojov podporujú, zodpovedajú partnerské krajiny.

Relevantnosť cieľov

V pracovných dokumentoch útvarov Komisie týkajúcich sa hodnotenia sa potvrdilo, že ciele nástrojov boli v čase, keď sa tieto nástroje vypracúvali, vo veľkej miere relevantné pre politické priority 28 .

V porovnaní s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013 sa značne zvýšila strategická relevantnosť, lebo získané poznatky z minulosti sa začlenili do nových právnych predpisov:

·potvrdenie globálneho vplyvu (nástroj na podporu stability a mieru, nástroj partnerstva),

·podpora záujmov EÚ vo svete (nástroj partnerstva),

·väčší dôraz na predchádzanie konfliktom (nástroj na podporu stability a mieru),

·nové zásady spoločnej tvorby programov (DCI, ERF),

·väčšia diferenciácia (DCI, ENI, IPA),

·intenzívnejšie zameranie na sektorové prístupy (IPA),

·jasné vymedzenie špecifických cieľov (EIDHR),

·vyššia konzistentnosť a komplementárnosť medzi nástrojom na podporu stability a mieru a nástrojmi geografickej spolupráce 29 a s operáciami SZBP,

·širšie ciele v súvislosti s partnerstvom s Grónskom (rozhodnutie o Grónsku) a

·harmonizácia vykonávacích postupov (spoločné vykonávacie nariadenie).

Vo vonkajších hodnoteniach sa okrem toho vyzdvihuje strategický význam tematických nástrojov 30 , a najmä ich schopnosť v prípade potreby konať bez výslovného súhlasu partnerskej krajiny, ako je napríklad reagovanie na krízu, zapojenie sa do ochrany ľudských práv a demokratizácie v zhoršujúcej sa situácii a presadzovanie záujmov EÚ a podpora globálnych opatrení týkajúcich sa verejných statkov vrátane oblasti zmeny klímy.

Súbor všeobecných podporných nástrojov bol schopný obsiahnuť priority EÚ bez významnejších nedostatkov 31 , až na budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja 32 .

Tento potenciál týkajúci sa plánovania (ak sa uplatňuje) a vykonávania nástrojov sa však nie vždy využíval v plnej miere. V niektorých krajinách sa opatrenia v rámci nástrojov strategicky spájali 33 , kým v ďalších štátoch sa možnosť strategicky spojiť opatrenia nevyužila vo všetkých prípadoch 34 .

Hlavným prínosom významu nástrojov je flexibilita, ktorá je do nich zabudovaná. Flexibilita týkajúca sa reakcií na nepredvídané udalosti sa vyžaduje na rôznych úrovniach:

i)    krátkodobá reakcia na krízu 35 ;

ii)    flexibilita pri voľbe spôsobov tvorby programov a plnenia 36 ;

iii)    finančná flexibilita 37 v súvislosti s rezervnými fondmi a prerozdeľovaním v rámci nástrojov a medzi nimi;

iv)    flexibilita pri tvorbe viacročných programov s možnosťou prispôsobiť trvanie tvorby programov situácii na mieste a pohotovo presmerovať financovanie v prípade závažných zmien a

v)    použitie osobitných opatrení podľa spoločného vykonávacieho nariadenia 38 .

Z pracovných dokumentov útvarov Komisie týkajúcich sa hodnotenia vyplýva, že nástroje v dôsledku svojej podpornej povahy a dostatočne širokých cieľov uľahčili EÚ reakciu nové krízy a na jej meniace sa potreby a ciele politiky, ako aj na meniace sa potreby a ciele politiky partnerských krajín. Schopnosť prerozdelenia finančných zdrojov sa plne využila v súvislosti s výskytom nových kríz v krajinách, ktoré susedia s EÚ.

Vnútorné zdroje a finančné prostriedky, ktoré neboli vyčlenené, neboli na riešenie kríz dostatočné. V dôsledku toho sa počas preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania museli zvýšiť prostriedky v rámci okruhu IV a EÚ musela vytvoriť rôzne krízové trustové fondy a koordinačné mechanizmy, ako je nástroj pre utečencov v Turecku 39 . Prostredníctvom trustových fondov a nástroja pre utečencov v Turecku bola EÚ schopná dosť rýchlo zareagovať na krízy a mobilizovať dodatočné prostriedky z členských štátov EÚ a od iných darcov, hoci príspevky z členských štátov boli nižšie, než sa očakávalo. Reakcii pomohlo aj použitie osobitných opatrení mimo obvyklých programových rozhodnutí.

Je priskoro na to, aby sa mohlo usúdiť, či sú všetky nástroje navrhnuté primerane na úplné vykonanie Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a nového Európskeho konsenzu o rozvoji, ktorý sa zameriava na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja dohodnutých na medzinárodnej úrovni, hoci medzi novými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a cieľmi niekoľkých nástrojov existuje jasné prepojenie.

Celkovo sa zdá, že priority a oblasti intervencie vymedzené v nariadeniach týkajúcich sa 11. ERF, EIDHR, ENI, DCI, IPA II, nástroja na podporu stability a mieru a nástroja partnerstva sú stále relevantné a zahŕňajú aktuálne potreby a priority. To znamená, že v tejto fáze nie sú potrebné nijaké zmeny týchto nariadení 40 . Jednako sa však v budúcej štruktúre nástrojov musia zohľadniť poznatky získané z preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania z hľadiska nízkej finančnej flexibility a komplexnosti súčasnej architektúry, ktorá bráni väčšej komplementárnosti na mieste, ako aj na odstránenie nedostatkov v oblasti bezpečnosti 41 .

Účinnosť

V súvislosti s mnohými partnerskými krajinami a témami, ktorými sa zaoberajú nástroje, sa v posledných rokoch zaznamenal pozitívny pokrok. V nedávnych výročných správach o vykonávaní nástrojov EÚ na financovanie vonkajších činností 42 sa uvádza množstvo pozitívnych príkladov všetkých dotknutých cieľov, a to aj napriek občas zložitým situáciám (napr. v prípade susedstva a subsaharskej Afriky). Napríklad:

·reforma verejnej správy v Gruzínsku,

·zníženie chudoby vo Vietname o 90 % za posledných desať rokov,

·stabilizácia Kolumbie po podpísaní mierovej dohody (prostredníctvom krátkodobých a dlhodobejších opatrení 43 ) a

·podpora odbornej prípravy zamestnancov jadrových elektrární na Ukrajine na zlepšenie bezpečnosti.

Celkovú účinnosť nástrojov pri plnení ich cieľov je však ťažké merať, a to čiastočne z toho dôvodu, že je náročné vymedziť primerané systémy na sledovanie a hodnotenie na úrovni nástrojov. Aj počet výsledkov možno merať iba na úrovni krajiny a/alebo sektora a nemožno ich zhrnúť na úrovni nástrojov, a to sčasti pre rozmanitosť dotknutých krajín a tém. V niekoľkých prípadoch (napr. pri ERF a DCI) boli do právneho základu zahrnuté hlavné ukazovatele spojené s miléniovými rozvojovými cieľmi (do roku 2015) a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (po roku 2015) a tieto ukazovatele sa používajú na meranie celkového pokroku 44 , ale tieto ukazovatele:

i)    nie je možné priamo spojiť s opatreniami nástrojov;

ii)    sú ovplyvnené množstvom vonkajších faktorov (napr. vládne politiky, intervencie iných darcov a medzinárodné súvislosti) a

iii)    nemajú schopnosť posúdiť vlastnosti nástrojov, ako je flexibilita.

Komisia od vytvorenia nástrojov vynaložila úsilie na dosiahnutie výsledkov projektov a programov a zlepšila ich vykazovanie, napríklad spustením rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja 45 v roku 2015, ktorého prvá správa o vybratých výsledkoch vyšla v júli 2016 46 . Iné, podobné výkonnostné rámce so strategickými a operačnými ukazovateľmi boli vytvorené osobitne pre nástroj IPA II a pre nástroj partnerstva 47 . Napriek tomuto zlepšeniu je potrebné vyvinúť viac úsilia na úrovni nástrojov, aby sa zabezpečilo, že sa zavedie jasný systém monitorovania a hodnotenia, ktorým sa vysvetlí spôsob, akým bude EÚ merať zmeny.

Významnú úlohu v rámci účinnosti nástrojov zohráva rozsah dostupných vykonávacích opatrení 48 . V dôsledku zjednodušení zavedených v spoločnom vykonávacom nariadení, ako je možnosť čiastkových grantov alebo udeľovania grantov subjektom bez právnej subjektivity, sa posilnila účinnosť EIDHR 49 . Reakcia na krízu v rámci nástroja na podporu stability a mieru môže byť vzhľadom na využívanie výnimiek rovnako rýchla ako humanitárna pomoc 50 .

Zavedenie rozpočtovej podpory a súvisiaci politický dialóg v rámci nástroja IPA II zohrali významnú úlohu pri zlepšovaní politického dialógu na podporu presadzovania skutočných reforiem a programov stabilizácie v prijímajúcich krajinách. Týka sa to najmä krajín západného Balkánu, kde sa rozpočtová podpora zaviedla prvýkrát 51 . Podobne v Grónsku viedli opatrenia rozpočtovej podpory k posilneniu systémov riadenia verejných financií a k zlepšeniu schopnosti vnútroštátnych správnych orgánov plánovať a vykonávať politiky 52 . Postupy EÚ (vychádzajúce z nariadenia o rozpočtových pravidlách) však zainteresované strany stále vnímajú ako zdĺhavé a zaťažujúce 53 .

Z hľadiska začleňovania priorít EÚ bol významný pokrok zaznamenaný v niektorých programoch v oblasti zmeny klímy a životného prostredia 54 . Stále však ostáva veľa práce, pokiaľ ide o integráciu týchto oblastí vo všetkých sektoroch vzhľadom na rozsah problémov 55 . Uplatňovanie hľadiska problematiky ľudských práv vrátane rovnosti žien a mužov a posilnenia postavenia žien stále prebieha, hoci zo štúdie 56 o vykonávaní akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť II 57 vyplývajú určité pozitívne správy, najmä v prípade nástroja na podporu stability a mieru. Vo všeobecnosti z vonkajších hodnotení vyplynulo, že nedostatok záujmu partnerských vlád o podporu ľudských práv alebo ich odpor voči nej často predstavuje významnú prekážku vo vykonávaní.

Efektívnosť

Výška administratívnych výdavkov poukazuje na efektívne spravovanie rozpočtov príslušných nástrojov 58 .

Hoci celková organizačná činnosť môže byť efektívna, niektoré zainteresované strany považujú vykonávanie nástrojov v určitých prípadoch za administratívne náročné. Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že Komisia sa viac zameriava na proces než na ciele politiky a výsledky. Požiadavky, ako je začlenenie rôznych politík a plnenie medzinárodných záväzkov, ako je zodpovednosť a partnerstvo, predstavujú náročné procesy. Ďalšie predpisy (ako je nariadenie o komitologickom postupe 59 ) zvyšujú zložitosť a množstvo času potrebné na vykonávanie nástrojov.

V porovnaní s nástrojmi viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 sa dosiahlo mierne zvýšenie efektívnosti, napríklad znížením počtu tematických programov nástroja DCI z piatich na dva, hoci program Celosvetové verejné statky a problémy ostáva nepružný, keďže sa vytvorilo päť rôznych rozpočtových riadkov 60 . V prípade procesov tvorby programov nástrojov DCI, ERF, ENI a IPA II došlo v dôsledku procesov zjednodušenia (ako je používanie vnútroštátnych stratégií namiesto stratégií EÚ pre jednotlivé krajiny a to, že spoločné programové dokumenty môžu v prípade splnenia kritérií kvality nahradiť viacročné orientačné programy) k určitému zvýšeniu efektívnosti.

Pokiaľ ide o geografické nástroje, na ochranu zásad zodpovednosti a partnerstva sa používa zdĺhavý proces tvorby programov. V prípade ERF je súčasťou postupov aj účasť vnútroštátnych alebo regionálnych povoľujúcich úradníkov, ktorých úloha sa často vníma ako prekážka pre účinnosť a efektívnosť, a to najmä na regionálnej úrovni. Často používané vysvetlenie súvisí s otázkami kapacity napriek pravidelnej podpore v oblasti budovania kapacít 61 .

Vypracovanie spoločného vykonávacieho nariadenia predstavovalo nový zjednodušujúci prvok viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 pre rozpočtové nástroje EÚ, na ktoré sa vzťahuje táto správa, ktorý bol z veľkej časti zopakovaný vo vykonávacom nariadení pre 11. ERF. Prostredníctvom harmonizácie pravidiel a obmedzenia rozdielnych výkladov nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti sa vo vonkajších hodnoteniach poukazuje na zvýšenie efektívnosti spôsobené spoločným vykonávacím nariadením, hoci len malej miere. Napríklad v rámci EIDHR (v konkrétnych prípadoch), a najmä v rámci nástroja na podporu stability a mieru, sa priamym pridelením finančných prostriedkov zrýchlilo vykonávanie v situáciách krízy alebo naliehavej potreby.

Vnútorná súdržnosť, vonkajšia súdržnosť, komplementárnosť a synergie medzi nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti

Každý nástroj na financovanie vonkajšej činnosti má svoj vlastný osobitný rozsah pôsobnosti, ktorý je založený buď na problematike, ktorú rieši (EIDHR, nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, nástroj na podporu stability a mieru a nástroj partnerstva sa môžu uplatňovať celosvetovo), alebo vychádza z geografického zamerania (DCI, ERF, ENI, rozhodnutie o Grónsku a IPA II doplnené osobitnými témami).

Tieto nástroje sú jasne určené na to, aby prostredníctvom svojich odlišných spôsobov vykonávania dopĺňali ďalšie nástroje:

1.    EIDHR (nezávislé a flexibilné opatrenia);

2.    nástroj na podporu stability a mieru (na rýchlu reakciu krátkodobými a dlhodobými opatreniami) a

3.    nástroj partnerstva (opatrenia v záujme EÚ a/alebo v spoločnom záujme, ktoré nie je možné financovať v rámci nástrojov DCI, ENI alebo IPA II) 62 .

Vnútorná súdržnosť v rámci nástrojov je do značnej miery uspokojivá z dôvodu revidovaných pokynov ku geografickému programovaniu, sektorovej koncentrácie, vhodných rozhodovacích procesov a lepších systémov na hodnotenie kvality. Na úrovni delegácií EÚ však možno pozorovať veľké odlišnosti.

Pracovné dokumenty útvarov Komisie týkajúce sa hodnotenia obsahujú niekoľko príkladov komplementárnosti medzi nástrojmi. Napríklad EIDHR a nástroj partnerstva podporujú určité opatrenia, ktoré nemožno financovať z iných geografických nástrojov, ako je priama spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti ľudských práv alebo spolupráca s priemyselnými krajinami 63 .

Zistili sa aj účinné synergie medzi nástrojom na podporu stability a mieru (s jeho schopnosťou zabezpečiť krátkodobé reakcie bez programovania) a geografickými nástrojmi, hoci účinnému nadviazaniu bráni nedostatočná flexibilita postupov väčšiny ostatných nástrojov, ktoré sú viazané dlhými programovými obdobiami 64 .

Celková súdržnosť medzi nástrojmi by sa však mohla ešte viac zlepšiť, a to najmä zjednodušením nástrojov s cieľom zmenšiť hranice medzi geografickými (11. ERF, ENI, DCI a IPA II) a tematickými nástrojmi alebo programami (tematické programy v rámci DCI, nástroja na podporu stability a mieru a nástroja partnerstva), ktoré tak môžu zasahovať v rovnakých oblastiach 65 . Osobitný rozsah pôsobnosti geografických nástrojov sťažuje strategickú a súdržnú spoluprácu s niektorými partnerskými krajinami. Na spoluprácu s Afrikou sa používajú tri geografické nástroje (ERF, DCI a ENI) a spolupráca na kontinentálnej úrovni sa financuje z nástroja DCI (celoafrický program) a v obmedzenom rozsahu aj z 11. ERF (program spolupráce v rámci skupiny AKT) 66 . Podobne sa ukázalo náročné budovať mosty medzi regiónmi, keďže napríklad vzťahmi EÚ s krajinami karibskej oblasti a Latinskej Ameriky sa zaoberá DCI aj ERF.

Zintenzívnilo sa úsilie v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja 67 . Z analýzy podpory rozvoja zo strany obchodnej politiky v rámci regionálnej spolupráce vyplýva, že sa vzťahu medzi obchodom a rozvojom venuje čoraz väčšia pozornosť 68 . Politický impulz získali aj väzby medzi bezpečnostnou, rozvojovou a humanitárnou pomocou.

Z hľadiska súdržnosti medzi prioritami partnerskej krajiny a EÚ sa v niektorých vonkajších hodnoteniach v súvislosti s geografickými nástrojmi (DCI, ENI a 11. ERF) uvádza, že pri tvorbe programov sa prejavujú sklony k programom zameraným predovšetkým na EÚ. K tomu došlo aj napriek rozsiahlym konzultáciám so zainteresovanými stranami počas tvorby programov a vykonávania projektov, a najmä v prípade ERF napriek spolupodpísaniu viacročných programových dokumentov a ročných opatrení. Tento zdanlivý kompromis medzi záujmami EÚ/medzinárodnými hodnotami a zásadami partnerstva by sa mal vnímať v súvislosti s novým politickým kontextom všeobecne dohodnutého programu 2030/cieľov trvalo udržateľného rozvoja 69 .

Pridaná hodnota

Pridanú hodnotu nástrojov EÚ možno vysvetliť kombináciou niekoľkých faktorov 70 :

i)    právomoci alebo odborné znalosti EÚ 71 ;

ii)    charakter EÚ ako nadnárodného subjektu a relatívna neutralita, politický vplyv a pákový efekt, ktoré z toho môžu vyplývať 72 ;

iii)    geografické rozšírenie niektorých nástrojov 73 vrátane účasti v nestabilných situáciách, v ktorých vystupuje menej rozvojových partnerov, a značný objem finančných prostriedkov 74 ;

iv)    rozsah pôsobnosti nástrojov a metód (napríklad rozpočtová podpora, granty, nepriame hospodárenie, mechanizmy kombinovaného financovania a rýchle rozhodovanie v rámci reakcie na krízu); a

v)    schopnosť EÚ viesť spoločné opatrenia (t. j. spoločné programovanie a spoločné plnenie), a to najmä opatrenia s členskými štátmi.

Ďalším faktorom je skutočnosť, že nástroje sa môžu použiť na zásah na rôznych úrovniach (t. j. na vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnej), predvídateľnosť fondov (najmä Európskeho rozvojového fondu, na ktorý sa nevzťahuje zásada ročnej platnosti rozpočtu EÚ 75 ), dôraz, ktorý sa kladie na regionálnu spoluprácu 76 , a jedinečná pozícia EÚ na prípravu prístupových krajín na členstvo v EÚ prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci.

Špecializovanejšie nástroje majú špecifickú pridanú hodnotu spojenú s rozsahom ich pôsobnosti. Napríklad rýchlosť, flexibilita a schopnosť nástroja na podporu stability a mieru prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a jeho prítomnosť v oblastiach, v ktorých chýbajú iné subjekty 77 , a opatrenia EIDHR v citlivých situáciách súvisiacich s ľudskými právami bez potreby súhlasu partnerských vlád.

Pákový efekt

Zaviedli sa podmienky, ktoré nástrojom umožňujú posilniť dialóg o politike na úrovni krajiny, najmä pri vykonávaní programov prostredníctvom rozpočtovej podpory 78 . Nástroj partnerstva poskytuje odôvodnenie dialógov o politike/partnerstiev s tretími krajinami prostredníctvom podpory konkrétnych činností v oblasti spolupráce (na základe spoločného záujmu), ktoré pomáhajú pri presadzovaní záujmov EÚ a vytvárajú jedinečný politický pákový efekt 79 .

Ďalší významný pákový efekt vyplýva z úlohy koordinácie darcov, ktorú zohrávajú delegácie EÚ: podpora rozvoja komplementárnosti a súdržnosti medzi rôznymi subjektmi EÚ a zvýšenie viditeľnosti EÚ. To platí najmä v prípade, keď sa začali postupy spoločného programovania 80 .

Špecializované nástroje sa zapájajú aj do cieleného dialógu o politike, napríklad prostredníctvom nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti alebo EIDHR, pokiaľ ide o pozorovanie volieb. Nástroj na podporu stability a mieru zvyšuje váhu dialógu EÚ o politike pri zvyšovaní finančných prostriedkov darcov vynaložených spôsobom zohľadňujúcim konflikty 81 . V hodnoteniach sa poukazuje aj na určité nevýhody politického tlaku vyvíjaného na posilnenie dialógu o politike v oblasti ľudských práv a základných hodnôt. Nevýhody súviseli najmä so znižujúcou sa mierou prijímania liberálno-demokratického modelu rozvoja, s oslabením významu oficiálnej rozvojovej pomoci a vznikom nových subjektov 82 .

Finančná páka nástrojov je primerane vysoká, a to najmä vďaka mechanizmom kombinovaného financovania (t. j. pre DCI, ERF, ENI a IPA) 83 . Vytvorenie trustových fondov takisto spôsobilo vznik finančnej páky 84 , hoci nie vždy na očakávanej úrovni.

Možnosti zjednodušenia

Nákladovo efektívne a účinné mechanizmy plnenia sú nevyhnutné na zlepšenie výkonnosti nástrojov. Komisia začala proces zjednodušovania prostredníctvom revízie usmernení viacročného programovania a postupov každoročného rozhodovania. Zainteresované strany však stále považovali celkový počet nástrojov, ako aj niektoré konkrétne nástroje za zložité, administratívne náročné a nedostatočne flexibilné. Podrobné rozdelenie rozpočtu zahrnuté v nástroji DCI pre geografické aj tematické programy zvyšuje zložitosť a nepružnosť nástroja, čím sa sťažuje možnosť prevádzať finančné prostriedky medzi cieľmi a možnosť zmeniť priority v rámci nástroja, a to najmä vtedy, keď je potrebné riešiť stavy núdze a čeliť krízam.

Pred viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020 mal každý nástroj svoje vlastné vykonávacie predpisy, čo malo za následok rozdiely v ich vykonávaní počas viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013. Spoločné vykonávacie nariadenie, s ktorým je vykonávacie nariadenie pre ERF 85 z veľkej časti zosúladené, prispelo k zjednodušeniu programu tým, že zabránilo rozdielom a problémom pri výklade 86 . Od roku 2014 bolo nepretržité úsilie o zjednodušenie v oblasti vonkajších vzťahov zamerané na odstránenie zbytočnej záťaže, zvýšenie flexibility a zníženie zložitosti pre externých partnerov na úrovni vykonávania. K dispozícii sú aj iné zjednodušenia, ktoré si však najprv vyžadujú pozmeňujúce návrhy Rady a Európskeho parlamentu k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, ktorého revíziu 87 navrhla Komisia.

Prínos ku konzistentnej vonkajšej činnosti EÚ

Európska únia poskytuje Európanom bezpečnosť a prosperitu aktívnou účasťou na svetovej úrovni, ktorej cieľom je podpora jej záujmov, presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv. Medzi politiky EÚ v oblasti vonkajšej činnosti 88 patria medzinárodné záväzky, ako je okrem iných program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížska dohoda v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy spoločne s Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, novým Európskym konsenzom o rozvoji, obnoveným partnerstvom medzi EÚ a Afrikou, revidovanou európskou susedskou politikou, politikou rozširovania a konsenzom o humanitárnej pomoci, ktoré spoločne poskytujú EÚ potrebný rámec, aby mohla dosiahnuť svoje ciele.

Na splnenie týchto cieľov súbor nástrojov EÚ pre vonkajšie politiky obsahuje rozvojovú spoluprácu, diplomaciu, mier, bezpečnostné a obranné opatrenia, hospodársku spoluprácu, rozširovanie, humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, posilnenie susedských vzťahov, makrofinančnú pomoc, partnerstvo v oblasti celosvetových problémov a obchodu. Časť tohto súboru týkajúca sa nástrojov predstavuje vyše tri štvrtiny dostupných finančných prostriedkov v rámci súčasného viacročného finančného rámca a tieto nástroje prispievajú k vonkajším činnostiam EÚ od roku 2014, ako sa uvádza v pracovných dokumentoch útvarov Komisie týkajúcich sa hodnotenia.

Okrem toho Komisia na zlepšenie účinnosti EÚ v oblasti podpory stability, bezpečnosti a trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách prijala návrh na zmenu nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru 89 . Touto zmenou sa odstraňuje zistený nedostatok týkajúci sa schopnosti EÚ poskytovať podporu pri budovaní kapacít partnerov EÚ v sektore bezpečnosti a EÚ sa umožní, aby mohla za výnimočných a jasne vymedzených okolností podporiť vojenské subjekty.

Prostredníctvom používania spoločného programovania s členskými štátmi a ďalšími darcami sa vytvorila súdržnejšia a viditeľnejšia reakcia EÚ na rozvoj v partnerských krajinách. V osobitnom hodnotení 90 zverejnenom v marci 2017 sa zistil pokrok v oblasti spoločného programovania s členskými štátmi a vyplýva z neho, že hoci ide o skoré štádium hodnotenia, pre EÚ a jej členské štáty je cenné. Problémy spojené so zabezpečením zodpovednosti partnerských krajín za proces a výsledky sa budú musieť riešiť hĺbkovejšie.

Pokiaľ ide o občiansku spoločnosť v partnerských krajinách, hoci geografické nástroje pracujú najmä s ich orgánmi, spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti ostáva trvalým prvkom všetkých nástrojov a jej cieľom je prispieť k posilneniu ich kapacít a k vytvoreniu občianskej spoločnosti, ktorá je schopná podporovať reformy a viesť vlády k zodpovednosti. Niektoré nástroje a programy, napríklad EIDHR a tematický program nástroja financovania rozvojovej spolupráce pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy, sú určené predovšetkým na podporu občianskej spoločnosti.

Úzke prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími politikami je samozrejmé, napríklad v prípade migračnej krízy, pri ktorej bola potrebná koordinácia a komplementárnosť medzi nástrojmi. Pokiaľ to bolo možné, priority vnútorných politík EÚ sa jednotným a dôsledným spôsobom začlenili do vonkajších činností s cieľom ochraňovať záujmy EÚ a podporovať riešenia, ktoré sú v spoločnom záujme, a takisto im prospelo špecializované zamerania nástroja partnerstva na vzťah medzi vnútornými a vonkajšími politikami.

Na riadne riešenie vonkajších záujmov a dosiahnutie globálnych cieľov sa vykonávala silnejšia spolupráca medzi službami EÚ pre vnútornú a vonkajšiu činnosť 91 , aby sa zabezpečili súdržné prístupy a zabránilo duplicite a prekrývaniu. V záujme posilnenia súdržnosti, zabezpečenia, aby sa opatrenia EÚ navzájom posilňovali, a s cieľom vyhnúť sa protikladným prístupom služby pre vonkajšiu činnosť musia mať úplnejší prehľad o činnostiach, ktoré sa uskutočňujú mimo EÚ, najmä pokiaľ ide o celosvetové problémy, ako je zmena klímy, biodiverzita alebo boj proti terorizmu. Súčasné viaceré programové dokumenty týkajúce sa danej krajiny, regiónu alebo kontinentu sťažujú vytvorenie jasného prehľadu o vonkajších činnostiach 92 .

Prínos k prioritám EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu

Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast je stredobodom vonkajšej pomoci EÚ. Nástroje prispievajú k inteligentnému rastu prostredníctvom podpory obchodných projektov a rozvojom spoločných prístupov k zmene klímy a životnému prostrediu.

V súlade s programom zmien 93 , ktorý je zameraný na značné zvýšenie vplyvu a účinnosti vonkajšej pomoci EÚ, sa pomoc EÚ na úrovni krajín musí vo väčšine partnerských krajín zameriavať na tri alebo menej hlavných sektorov. Podpora EÚ sa odvtedy viac zameriava na dve prioritné oblasti programu zmien, z ktorých jednou je inkluzívny a udržateľný rast ľudského rozvoja 94 .

Nástroj IPA II má jasný cieľ posilniť hospodársky a sociálny rozvoj prijímajúcich krajín v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Rozvojové nástroje sa výrazne zameriavajú na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako sa to odzrkadľuje v opatreniach prijatých v rámci rôznych ročných akčných programov 95 . K týmto prioritám EÚ prispieva aj nástroj partnerstva rovnako ako rozhodnutie o Grónsku. Jedným zo špecifických cieľov nástroja partnerstva je podpora medzinárodného rozmeru stratégie Európa 2020 vo všetkých jej aspektoch (napr. pracovné miesta, rast a investície, MSP).

Komisia od roku 2008 zriaďuje mechanizmy kombinovaného financovania v rôznych regiónoch sveta, čo viedlo k pákovému efektu investícií, aby podporila udržateľný hospodársky rozvoj. Tieto operácie kombinovaného financovania sa týkajú rôznych oblastí intervencií (infraštruktúrne projekty, financovanie mikropodnikov, malých a stredných podnikov atď.) a pridaná hodnota, ktorú vytvorili, sa líši podľa osobitného cieľa doplnkovosti, ktorý majú riešiť, ako aj podľa hospodárskej situácie v krajine, kde operácie prebiehajú (napr. makroekonomický rámec, priaznivé podnikateľské prostredie, investičné prostredie).

Dlhodobý vplyv

Vo vonkajších hodnoteniach sa poukázalo na to, že existujú zrejmé ťažkosti pri meraní dlhodobého vplyvu nástrojov v polovici obdobia ich vykonávania, keďže niektoré z nich iba nedávno začali vykonávať významné množstvo projektov a programov a keďže v mnohých prípadoch neboli zatiaľ určené východiská.

V niektorých hodnoteniach však bolo možné preskúmať dosiahnuté výsledky predchádzajúcich nástrojov, aby sa ukázali pozitívne trendy kľúčových ukazovateľov. Napríklad v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce sa v posledných rokoch podporilo vypracovanie 50 vnútroštátnych a regionálnych stratégií v oblasti zmeny klímy; v krajinách európskeho susedstva napriek náročným okolnostiam (napr. celosvetová hospodárska kríza, regionálne krízy, občianske vojny, terorizmus a migračná kríza) niektoré krajiny dosiahli značný pokrok v určitých oblastiach správy (napr. Gruzínsko v oblasti verejnej správy). Záverom hodnotenia nástroja partnerstva v polovici trvania je, že zavedená podpora je na správnej ceste k dosiahnutiu očakávaných účinkov 96 .

Výkonnosť na základe aktuálneho súboru cieľov uvedených v nástrojoch závisí od rôznych vonkajších faktorov, ktoré sú mimo kontroly nástrojov, ako je vnútroštátna zodpovednosť, politická vôľa a administratívna kapacita krajiny. Náklady vyplývajúce z nečinnosti alebo oneskorenej činnosti v oblasti vonkajších vzťahov by boli katastrofálne, ak by sa zvýšila nestabilita, konflikty a vojna, a to najmä v susedstve EÚ s potenciálnymi účinkami presahovania na samotnú EÚ.

5. Závery

Záverom, aktuálny súbor nástrojov je stále relevantný a ukázal sa ako dostatočne podporujúci. V tejto fáze ich teda nie je potrebné meniť prostredníctvom legislatívnych návrhov alebo delegovaných aktov.

V pracovných dokumentoch útvarov Komisie spojených s touto správou sa však upozorňuje na určité aspekty, ktoré si v budúcnosti zaslúžia pozornosť, s cieľom zlepšiť vykonávanie vonkajších činností EÚ a získať skúsenosti pre ďalšiu generáciu nástrojov.

Otázky, ktorými sa zaoberali rôzne vonkajšie hodnotenia, sa zohľadnia počas zostávajúceho obdobia vykonávania nástrojov a pri príprave ďalšej generácie nástrojov. Konkrétne:

·Program 2030 je kľúčový, keďže sa v ňom stanovujú ambiciózne všeobecné ciele trvalo udržateľného rozvoja a keďže vychádza z partnerstiev s viacerými zainteresovanými stranami, pričom sa zdôrazňuje dôležitosť programu, ktorý nie je zameraný na pomoc, a vzájomných prepojení medzi cieľmi vrátane vzťahov medzi bezpečnosťou a rozvojom. Ciele trvalo udržateľného rozvoja sa vo vonkajších činnostiach EÚ musia zohľadňovať konzistentným a jednotným spôsobom. V súlade s programom 2030 poskytuje Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie novú víziu vonkajších činností EÚ 97 .

·Dôležitosť podpory základných hodnôt a ľudských práv tvorí jadro nástrojov, vo vonkajších hodnoteniach sa však poukazuje na väčšie ťažkosti pri podpore a presadzovaní tohto programu v mnohých krajinách, ako aj na zmenšovanie priestoru pre organizácie občianskej spoločnosti v mnohých krajinách. V dôsledku toho je pre EÚ ťažké pracovať na týchto dôležitých rozmeroch, čo poukazuje na ďalšie možné napätie medzi niektorými základnými prvkami vonkajších činností EÚ a zásadami partnerstva a zodpovednosti.

·V súčasnom kontexte viacerých kríz a konfliktov musí byť viacročný finančný rámec EÚ schopný rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa prioritám a nepredvídaným udalostiam, aby mohol urýchlene reagovať na mieste 98 . Podobne nástroje potrebujú dostatočnú finančnú flexibilitu a iné formy flexibility, ktoré sú potrebné pre vonkajšiu činnosť, aby bolo možné reagovať na mnohé problémy, pred ktorými EÚ stojí na svetovej úrovni. Táto flexibilita sa musí vybudovať na rôznych úrovniach. To znamená začať od rozpočtu, ktorý by mal obsahovať väčšie rezervy, až po viacročné programovanie a väčšie zjednodušenie na úrovni vykonávania na zvýšenie účinnosti a efektívnosti.

·Znovu by sa mala posúdiť rovnováha medzi dlhodobými záväzkami na podporu reforiem v partnerských krajinách a krátkodobými opatreniami. Tu sa upozorňuje na napätie medzi predvídateľnosťou spojenou so záväzkami vzťahujúcimi sa na účinnosť pomoci a flexibilitou vonkajšej pomoci EÚ.

·Celkovo sa musí zohľadniť budúca úroveň ambícií týkajúcich sa mieru a bezpečnosti v rámci vonkajších činností 99 . Na základe nedávnych skúseností bude naďalej potrebná aj schopnosť pohotovo a pružne reagovať na krízy.

·Hoci existujú dôkazy o súdržnosti medzi nástrojmi, mohla by sa posilniť znížením ich počtu. Tým by sa pomohla zabezpečiť lepšia vzájomná komunikácia medzi nimi na operačnej úrovni, a to najmä medzi geografickými a tematickými nástrojmi a programami, ktoré môžu zasahovať v rovnakých oblastiach.

·Hoci je uplatňovanie priorít EÚ celkovo úspešné, napr. opatrenia v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, v určitých situáciách sa ukázalo problematické, najmä z dôvodu odporu v partnerských krajinách a možného napätia medzi presadzovaním programu EÚ, napr. pokiaľ ide o podporu opatrení na riešenie celosvetových problémov a verejné statky alebo o migráciu a bezpečnosť, a zásadami zodpovednosti a partnerstva.

·Vzťah medzi cieľmi vnútornej a vonkajšej politiky sa musí lepšie formulovať. Vypracovať sa budú musieť alternatívne prístupy k tejto spolupráci na základe skúseností z programu nástroja financovania rozvojovej spolupráce Celosvetové verejné statky a problémy a nástroja partnerstva s celosvetovým rozsahom pôsobnosti.

·Zásada postupného ukončenia daného typu pomoci v rámci DCI je zámerne obmedzená na schopnosť EÚ spolupracovať s krajinami s vyšším stredným príjmom prostredníctvom dvojstrannej spolupráce. Európska únia sa v súlade s programom 2030 a Európskym konsenzom o rozvoji musí usilovať o spoluprácu so všetkými krajinami vrátane spolupráce s rozvinutejšími rozvojovými krajinami a strategickými partnermi.

·Musí sa ešte viac posilniť potenciál spolupráce s členskými štátmi EÚ, a to predovšetkým prostredníctvom spoločného programovania. Tento postup si však v určitých krajinách vyžiada väčšie záväzky vlád partnerských krajín aj členských štátov.

Prílohy

Tabuľka 1 Výdavky podľa prijímajúcej krajiny a regiónu a podľa jednotlivých nástrojov (v EUR)

Tabuľka 2 Príspevky do nástroja pre utečencov v Turecku v tis. EUR

Tabuľka 3
Príspevky do trustových fondov (vyplatené sumy od prispievateľov – v mil. EUR)  100

Zoznam skratiek

AKT	Africké, karibské a tichomorské štáty
DAC	Výbor OECD pre rozvojovú pomoc
DCI	Nástroj financovania rozvojovej spolupráce
GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj	Útvar Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj
GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení	Útvar Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení
ERF	Európsky rozvojový fond
EIDHR	Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva
EFI	Nástroj na financovanie vonkajšej činnosti
ENI	Nástroj európskeho susedstva
EÚ	Európska únia
FPI	Útvar Komisie pre nástroje zahraničnej politiky
RG	Rozhodnutie o Grónsku
IPA	Nástroj predvstupovej pomoci
INSC	Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti
IcSP	Nástroj na podporu stability a mieru
MTR	Preskúmanie v polovici trvania
ZKÚ	Zámorské krajiny a územia
OECD	Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
PI	Nástroj partnerstva

(1) Pozri spoločné vykonávacie nariadenie:    
https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/43f92a44-af94-11e3-86f9-01aa75ed71a1/language-sk .

(2) Nariadenie (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014R0233&qid=1513776373174&from=EN .

(3) Nariadenie (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85, http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2014:077:0085:0094:SK:PDF.

(4) Nariadenie (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014R0232&from=EN.

(5) Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014R0230&from=EN.

(6) Nariadenie (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014R0231&qid=1513776763645&from=EN.

(7) Nariadenie (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014R0234&from=EN.

(8) Nariadenie (Euratom) č. 237/2014 z 11. marca 2014, Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014R0237&from=EN.

(9) Rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej, Ú. v. EÚ L 76, 15.3.2014.    
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014D0137&from=HU .

(10) Článok 18 nariadenia (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu, Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015. http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015R0322&from=EN.

(11) Externé správy tvoria prílohy k pracovným dokumentom útvarov Komisie, ktoré sú pripojené k tejto správe. Vonkajšie hodnotenia sú k dispozícii aj na adrese:
https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en.

(12) Pozri článok 3 ods. 5 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii. Záujmy, zásady a základné hodnoty sa ďalej vymedzujú v medzinárodných dohodách a v politikách EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, ako sú: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 ( https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld ); akčný program z Addis Abeby prijatý na tretej Medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja ( https://sustainabledevelopment.un.org/index.php?page=view&type=400&nr=2051&menu=35 ); Parížska dohoda v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy ( http://unfccc.int/paris_agreement/items/9485.php ); Európsky konsenzus o rozvoji https://ec.europa.eu/europeaid/policies/european-development-policy/european-consensus-development_en ; rámec partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy
https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160607/communication_external_aspects_eam_towards_new_migration_ompact_en.pdf a Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie ( https://europa.eu/globalstrategy ).

(13) Viacročný finančný rámec je rozdelený na šesť širokých skupín výdavkov, ktorým sa hovorí „okruhy“.

(14) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(15) Pozri nástroje uvedené v oddiele „Rozsah pôsobnosti“, ako aj nástroje uvedené v bodoch 1 – 10 v tabuľke 1.

(16) Číselné údaje zahŕňajú všetky prevody medzi nástrojmi do júla 2017 a preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania: http://ec.europa.eu/budget/mff/figures/index_en.cfm.

(17)

Neregulárni migranti sú štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu stanovené v článku 5 Kódexu schengenských hraníc alebo iné podmienky vstupu alebo pobytu v danom členskom štáte. V roku 2014 došlo k takmer trojnásobnému zvýšeniu ich počtu v porovnaní s rokom 2013 (zdroj: brífing Európskeho parlamentu):    
http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2015/554202/EPRS_BRI(2015)554202_EN.pdf) . Tento trend sa neskôr vo všeobecnosti potvrdil.

(18) Štyri trustové fondy EÚ, ktoré boli vytvorené v období od januára 2014 do júna 2017, sú: 1. európsky trustový fond pre Stredoafrickú republiku (t. j. trustový fond Bêkou, júl 2014); 2. Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii (t. j. trustový fond Madad, december 2014); 3. núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike (november 2015) a 4. trustový fond EÚ pre Kolumbiu (december 2016). Okrem toho bol vo februári 2016 zriadený nástroj pre utečencov v Turecku [rozhodnutie Komisie C/2016/855 z 10. februára 2016 o nástroji pre utečencov v Turecku, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015) 9500 z 24. novembra 2015].

(19) Nariadenie (EÚ) 2017/1601 z 27. septembra 2017, Ú. v. EÚ L 249, s. 1.    
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:L:2017:249:TOC . Vonkajší fond pre trvalo udržateľný rozvoj bude v sebe spájať činnosti kombinovaného financovania so zárukou s cieľom odstrániť prekážky pre súkromné investície znížením príslušných rizík.

(20) Pozri externú „Správu o koherentnosti: poznatky z vonkajších hodnotení nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti“ (júl 2017),    
https://ec.europa.eu/europeaid/coherence-report-insights-external-evaluation-external-financing-instruments_en , odsek 8.

(21) Pozri aj oddiel 4 „Prínos ku konzistentnej vonkajšej činnosti Európskej únie“. Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady COM(2016) 447:    
https://ec.europa.eu/europeaid/proposal-amending-regulation-eu-no-2302014-establishing-icsp-com2016-447_en.

(22) Týmito 16 krajinami a územiami sú: Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Libanon, Líbya, Maroko, Moldavsko, okupované palestínske územia, Sýria, Tunisko a Ukrajina.

(23) Týmito ôsmimi príjemcami pomoci sú: Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Island, Kosovo*, Srbsko, Turecko. [* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených názorov 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova]. Island sa rozhodol nepokračovať v rokovaniach súvisiacich s prístupovým procesom.

(24) Ďalšie príklady toho, ako nástroje dosahujú svoje ciele, sa nachádzajú v oddiele 4 „Účinnosť“.

(25) Pozri ukazovatele vývoja chudoby v poslednej správe o miléniových rozvojových cieľoch (2015) http://www.un.org/millenniumgoals/2015_MDG_Report/pdf/MDG%202015 %20rev%20(July%201).pdf .

(26) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja na podporu stability a mieru, oddiel 5.

(27) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva, oddiel 5.

(28) Príklady: oznámenie KOM(2011) 637 v konečnom znení z 13. októbra 2011 „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“    
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX%3A52011DC0637&qid=1412922281378&from=EN Závery Rady, „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“ (3166. zasadnutie Rady pre zahraničné veci, 14. mája 2012), Európsky konsenzus o rozvoji (zatiaľ čo „spoločné vyhlásenie Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus“ bolo prijaté v roku 2005, uverejnené bolo v Úradnom vestníku Európskej únie C 46 z 24. februára 2006, s. 1):    
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ%3AC%3A2006 %3A046 %3A0001 %3A0019 %3ASK%3APDF
európska susedská politika: Oznámenie KOM(2011) 303 v konečnom znení z 24. mája 2011, „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“;    
strategické partnerstvá EÚ: podpísané boli dohody o strategickom partnerstve s desiatimi krajinami: Brazília, Čína, India, Japonsko, Juhoafrická republika, Kanada, Kórejská republika, Mexiko, Ruská federácia a Spojené štáty americké;    
Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (Európa 2020): oznámenie KOM(2010) 2020 z 3. marca 2010 „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“,    
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52010DC2020
Politika v oblasti obchodu, rastu a svetových záležitostí: oznámenie KOM(2010) 612 v konečnom znení z 9. novembra 2010 „Obchod, rast a svetové záležitosti Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020“; a Európska bezpečnostná stratégia: „Bezpečná Európa v lepšom svete. Európska bezpečnostná stratégia“ schválená na zasadnutí Európskej rady 12. decembra 2003.

(29) Zdroj: Správa o koherentnosti, bod 10.

(30) Zdroj: Správa o koherentnosti, bod 13.

(31) Zdroj: Správa o koherentnosti, bod 14.

(32) Pozri oddiel 2 „Súvislosti“ o pozmeňujúcom návrhu k nástroju na podporu stability a mieru.

(33) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja na podporu stability a mieru, oddiel 5.

(34) Zdroj: Správa o koherentnosti, bod 16.

(35) Zdroj: Správa o koherentnosti, tabuľka 2, strana 7.

(36) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva, oddiel 5.

(37) Osobitne sa upozorňuje na finančnú flexibilitu 11. ERF, v rámci ktorého nebolo takmer 20 % jeho prostriedkov pridelených od samého začiatku.

(38) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja IPA II, oddiel 5.

(39) Podrobnejšie informácie o trustových fondoch EÚ a nástroji pre utečencov v Turecku sa nachádzajú v prílohách o finančnom rozpise.

(40) S výnimkou návrhu týkajúceho sa budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja, pozri oddiel 2 „Súvislosti“.

(41) Pozri „Závery“ v oddiele 5 a bod 65 správy o koherentnosti.

(42) Pozri napríklad dokument Výročná správa z roku 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2015, SWD(2016) 456 final z 19. decembra 2016.

(43) Zdroj: pracovného dokumentu útvarov Komisie o hodnotení nástroja na podporu stability a mieru, oddiel 5.

(44) Pozri prílohu 4 k časti 2/2 pracovného dokumentu útvarov Komisie z 19. decembra 2016 priloženého k výročnej správe z roku 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2015, SWD(2016) 456 final z 19. decembra 2016. https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/annual-report-swd-part-2-2016-456-20161221_en.pdf.

(45) Ďalšie informácie o rámci EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja sa nachádzajú na adrese: https://ec.europa.eu/europeaid/devcos-results-framework_en.

(46) V tejto správe sa uvádzajú vybraté výsledky dosiahnuté prostredníctvom projektov a programov rozvojovej spolupráce financovaných z EÚ a dokončených v partnerských krajinách EÚ v období od polovice roku 2013 do polovice roku 2014. Pozri:    
https://ec.europa.eu/europeaid/eu-international-cooperation-and-development-first-report-selected-results-july-2013-june-2014_en.

(47) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva oddiel 3 a pracovný dokumentu útvarov Komisie o hodnotení nástroja IPA II oddiel 5.

(48) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva oddiel 5. Pri ročných programoch volebných pozorovateľských misií sa počíta s rýchlou aktualizáciou v súlade s meniacimi sa volebnými kalendármi v partnerských krajinách.

(49) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja EIDHR oddiel 5.

(50) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja na podporu stability a mieru oddiel 5.

(51) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja IPA II oddiel 5.

(52)

Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja rozhodnutia Rady o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (rozhodnutie o Grónsku) oddiel 6.

(53) Zdroj: pozri napríklad oddiel týkajúci sa záverov pracovného dokumentu útvarov Komisie o hodnotení nástroja EIDHR.

(54) Príspevky 11. ERF v oblasti klímy sa zvýšili z 3,3 % v roku 2014 na 23,3 % v roku 2016 a príspevky nástroja financovania rozvojovej spolupráce v oblasti zmeny klímy vzrástli zo 17,7 % v roku 2014 na 24,9 % v roku 2016. Zdroj: ukazovateľ 12b, rámec EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja s príspevkom zo systému podávania správ veriteľmi Výboru OECD pre rozvojovú pomoc.

(55) Zdroj: pozri napríklad pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja DCI, oddiel 5; pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení ERF oddiel 5.

(56) Zdroj: akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 v roku jeden: európske posúdenie vykonávania vypracované Európskym parlamentom:    
http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU%282017 %29603256.  

(57) Akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 predstavuje rámec EÚ na presadzovanie rovnosti žien a mužov a posilnenie postavenia žien a dievčat vo vonkajších vzťahoch. V uvedenom posúdení vykonávania vypracovanom Európskym parlamentom sa uvádza, že EÚ uplatňovala pojem rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v partnerských krajinách a prevzala niekoľko identifikovaných poučení z predchádzajúceho akčného plánu pre rodovú rovnosť (2010 – 2015). Osobitnú pochvalu si vyslúžil nástroj na podporu stability a mieru za doterajšie výsledky z hľadiska zapojenia ženských mimovládnych organizácií alebo organizácií občianskej spoločnosti v rámci celospoločenského prístupu.

(58) Pozri sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie k výročnej správe z roku 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2015, SWD(2016) 456 final z 19. decembra 2016.

(59) Výraz komitológia označuje proces, prostredníctvom ktorého výbory tvorené zástupcami členských štátov pomáhajú pri tvorbe, prijímaní a vykonávaní práva Únie. Pozri nariadenie o komitologickom postupe:
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=celex%3A32011R0182.  

(60) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja DCI, oddiel 5.

(61)  Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení 11. ERF, oddiel 5.

(62) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, oddiel 2.

(63)  Vrátane spolupráce s niektorými strategickými partnerskými krajinami, napríklad: s Brazíliou, Čínou, Indiou a Mexikom.

(64) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja na podporu stability a mieru, oddiel 5.

(65) Zdroj: Správa o koherentnosti, bod 33.

(66) Zložka nástroja na podporu stability a mieru zameraná na reakciu na krízu navyše v prešetrovanom období venovala 33 % svojich prostriedkov na Afriku.

(67) Európska únia sa vo všetkých svojich politikách, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny, usiluje prostredníctvom súdržnosti politík v záujme rozvoja zohľadňovať ciele v oblasti rozvoja. Cieľom súdržnosti politík v záujme rozvoja je čo najviac zmenšiť rozpory a budovať synergie medzi rôznymi politikami EÚ v prospech rozvojových krajín a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce. Súdržnosť politík v záujme podpory rozvojových cieľov bola prvýkrát začlenená do základného práva EÚ v roku 1992 a ďalej posilnená v lisabonskej zmluve (článok 208 Zmluvy o fungovaní EÚ), čo z EÚ robí v tejto oblasti priekopníka na medzinárodnej scéne.

(68) Pozri piatu správu EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015:
https://ec.europa.eu/europeaid/policies/policy-coherence-development_en.

(69) Zdroj: Správa o koherentnosti, body 51 – 53.

(70) Zdroj: Správa o koherentnosti, bod 37, a oddiel 5 pracovných dokumentov útvarov Komisie priložených k tejto správe.

(71)  Pozri napríklad centrá tematických odborných znalostí, ktoré zriaďuje Komisia. Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja IPA II, oddiel 5. Alebo v rámci nástroja partnerstva napríklad odbornosť EÚ v oblasti technických noriem. Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva, príloha 3.

(72) Partneri v dialógu Európsku úniu do značnej miery považujú za subjekt, ktorý neobhajuje ani nepodporuje záujmy konkrétnej krajiny, čo je dôležité pre EÚ vystupujúcej v úlohe subjektu presadzujúceho mier a bezpečnosť v rámci reakcie na krízu nástroja na podporu stability a mieru a pre volebné pozorovateľské misie v rámci nástroja EIDHR.

(73) Celosvetový rozsah pôsobnosti nástroja EIDHR vrátane volebných pozorovateľských misií a nástroja partnerstva (hoci je tento nástroj zameraný na strategických partnerov).

(74) Najmä ERF a tematická zložka DCI.

(75) Zásada ročnej platnosti je rozpočtová zásada, podľa ktorej sa výdavky a príjmy plánujú a schvaľujú na obdobie jedného roka, ktoré trvá od 1. januára do 31. decembra. Zdroj: článok 9 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie:
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32012R0966&from=EN.

(76) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja IPA II, oddiel 5.

(77) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja na podporu stability a mieru, oddiel 2.

(78) Zdroje: pracovný dokument útvarov Komisie o nástroji ENI a oddiel 5 pracovného dokumentu útvarov Komisie o nástroji IPA II, oddiel 5.

(79) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva, oddiel 5.

(80) Pozri vonkajšie hodnotenie týkajúce sa spoločného programovania:    
https://ec.europa.eu/europeaid/evaluation-eu-joint-programming-process-development-cooperation-2011-2015_en.  

(81) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o nástroji na podporu stability a mieru, oddiel 5.

(82) Zdroj: Správa o koherentnosti, rámček 1, strana 5.

(83) Zdroje: napríklad pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja DCI, oddiel 5 a pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení ERF oddiel 5.

(84) Finančný rozpis sa nachádza v tabuľke 3 prílohy.

(85) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond, Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.

(86) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení spoločného vykonávacieho nariadenia, strana 8.

(87) Návrh Komisie COM(2016) 605 final zo 14. septembra 2016.

(88) Pozri článok 3 ods. 5 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii.

(89) Viac informácií sa nachádza v oddiele 2 „Súvislosti“.

(90) Pozri vonkajšie hodnotenie procesu spoločného programovania EÚ pre rozvojovú spoluprácu (marec 2017) http://ec.europa.eu/europeaid/evaluation-eu-joint-programming-process-development-cooperation-2011-2015_en .

(91) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva, oddiel 5.

(92) Pozri napríklad opis nástrojov vykonávaných v Afrike uvedený v oddiele 4 o vnútornej súdržnosti, vonkajšej súdržnosti, komplementárnosti a synergiách medzi nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti.

(93) KOM(2011) 637, 13. októbra 2011.

(94) Zdroj: sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie k výročnej správe z roku 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2015, SWD(2016) 456 final z 19. decembra 2016.

(95) Zdroj: Výročná správa Komisie z roku 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2015, SWD(2016) 456 final z 19. decembra 2016.

(96) Zdroj: pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení nástroja partnerstva, oddiel 5.

(97) Pozri aj Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017.

(98) Zdroj: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Rozpočet EÚ zameraný na výsledky“, COM (2016) 603 final zo 14. septembra 2016.

(99) COM(2017) 2025 final z 1. marca 2017 – Biela kniha o budúcnosti Európy; COM(2017) 315 final zo 7. júna 2017 – Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany; COM(2017) 358 final z 28. júna 2017 – Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ.

(100) Zdroj: Útvar Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, júl 2017. Číselné údaje k 30. septembru 2017 založené na balíku výkazov: prehľad všetkých trustových fondov EÚ, ktorý zverejnilo GR pre rozpočet.