A)
02013D0529 — SK — 09.07.2018 — 002.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 (Ú. v. ES L 165 18.6.2013, s. 80) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 70 |
20 |
16.3.2016 |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 |
L 156 |
1 |
19.6.2018 |
|
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 529/2013/EÚ
z 21. mája 2013
o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Týmto rozhodnutím sa stanovujú pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF) ako prvý krok smerom k prípadnému začleneniu týchto činností do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Týmto rozhodnutím sa neustanovujú žiadne povinnosti týkajúce sa započítavania či nahlasovania pre súkromné strany. Ustanovuje sa ním povinnosť členských štátov poskytovať informácie o ich opatreniach v sektore LULUCF zameraných na obmedzenie alebo zníženie emisií a na zachovanie alebo zvýšenie záchytov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
1. Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a) „emisie“ sú antropogénne emisie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov;
b) „záchyty“ sú antropogénne záchyty skleníkových plynov z atmosféry do úložísk;
c) „zalesňovanie“ je premena pôdy zapríčinená priamou ľudskou činnosťou, na ktorej nebol les najmenej 50 rokov, na les sadbou, sejbou a/alebo ľudským spolupôsobením pri prirodzenej obnove lesa, keď sa premena uskutočnila po 31. decembri 1989;
d) „obnova lesa“ je akákoľvek priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena pôdy, na ktorej nebol les, na les sadbou, sejbou a/alebo ľudským spolupôsobením pri prirodzenej obnove lesa, ktoré sa obmedzuje na pôdu, ktorá bola lesom, ale prestala byť lesom pred 1. januárom 1990, a ktorá bola opätovne premenená na les v období po 31. decembri 1989;
e) „odlesňovanie“ je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená premena lesa na pôdu, ktorá nie je lesom, keď sa premena uskutočnila po 31. decembri 1989;
f) „obhospodarovanie lesov“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatniteľných vo vzťahu k lesu, ktorá ovplyvňuje ekologické, hospodárske alebo sociálne funkcie lesa;
g) „obhospodarovanie ornej pôdy“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatniteľných vo vzťahu k pôde, na ktorej sa pestujú poľnohospodárske plodiny, a vo vzťahu k pôde, ktorá bola vyňatá z produkcie plodín alebo sa dočasne nepoužíva na produkciu plodín;
h) „obhospodarovanie pastvín“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému postupov uplatniteľných vo vzťahu k pôde využívanej na chov hospodárskych zvierat, zameraná na kontrolu alebo ovplyvňovanie množstva a druhu vegetácie a chovaných hospodárskych zvierat;
i) „obnova rastlinného porastu“ je akákoľvek priamo ľudskou činnosťou zapríčinená činnosť zameraná na zvýšenie zásob uhlíka na akomkoľvek mieste s minimálnou plochou 0,05 hektára prostredníctvom rozmnožovania vegetácie, pričom táto činnosť nepredstavuje zalesňovanie ani obnovu lesa;
j) „zásoba uhlíka“ je objem uhlíka uloženého v úložisku uhlíka;
k) „odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí“ je akákoľvek činnosť vyplývajúca zo systému odvodňovania alebo opätovného zavlažovania pôdy, ktorá bola odvodnená a/alebo opätovne zavlažená po 31. decembri 1989 a pokrýva plochu aspoň 1 hektár, na ktorej sa nachádza organická pôda, ak táto činnosť nepredstavuje inú činnosť, pre ktorú sa vypracúvajú a vedú účty podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3, pričom odvodňovanie je priamo ľudskou činnosťou zapríčinené zníženie hladiny vody v pôde a opätovné zavlaženie je priamo ľudskou činnosťou zapríčinená čiastočná alebo úplná reverzia odvodnenia;
l) „zdroj“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;
m) „záchyt“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorým sa odstraňujú skleníkové plyny, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu z atmosféry;
n) „úložisko uhlíka“ je celý biogeochemický prvok alebo systém na území členského štátu alebo jeho časť, v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu obsahujúci uhlík alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík;
o) „prekurzor skleníkového plynu“ je chemická zlúčenina, ktorá je súčasťou chemických reakcií, ktorých výsledkom je akýkoľvek skleníkový plyn uvedený v článku 3 ods. 4;
p) „produkt z vyťaženého dreva“ je akýkoľvek produkt ťažbovej činnosti, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží;
q) „les“ je pôda vymedzená minimálnymi hodnotami, pokiaľ ide o veľkosť plochy, korunový zápoj alebo rovnocenný stupeň zakmenenia a potenciálnu výšku stromov v dospelosti na mieste rastu stromov, ako sa uvádza pre každý členský štát v prílohe V. Zahŕňa plochu so stromami vrátane skupín rastúcich stromov z prirodzeného zmladenia alebo plochu so stromami z umelej obnovy, ktoré ešte musia dosiahnuť minimálne hodnoty korunového zápoja alebo rovnocenný stupeň zakmenenia, alebo minimálnu výšku stromov uvedenú v prílohe V, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, o ktorej sa však predpokladá, že sa znovu stane lesom;
r) „korunový zápoj“ je pomerná časť stanovenej plochy, ktorá je pokrytá kolmým priemetom obvodu korún stromov, vyjadrená v percentách;
s) „stupeň zakmenenia“ je hustota stojacich a rastúcich stromov na pôde pokrytej lesom meraná podľa metodiky stanovenej členským štátom;
t) „prírodný škodlivý činiteľ“ je akákoľvek neantropogénna udalosť alebo okolnosť, ktorá spôsobuje značné emisie v lesoch a ktorej výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu za predpokladu, že členský štát objektívne nemôže ani po výskyte udalosti alebo okolnosti podstatne obmedziť jej vplyv na emisie;
u) „úroveň pozadia“ je priemerná úroveň emisií, ktoré spôsobili prírodné škodlivé činitele v danom časovom období, s výnimkou extrémnych štatistických údajov, vypočítaná v súlade s článkom 9 ods. 2;
v) „hodnota polčasu rozpadu“ je počet rokov, ktorý je potrebný na to, aby sa množstvo uhlíka uloženého v produkte z vyťaženého dreva zaradeného do jednej z kategórií znížilo na polovicu svojej pôvodnej hodnoty;
w) „okamžitá oxidácia“ je metóda započítavania, pri ktorej sa predpokladá, že k uvoľneniu celého množstva uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry dôjde v čase ťažby;
x) „kalamitná ťažba“ je akákoľvek ťažobná činnosť, ktorej zámerom je získať drevo, ktoré sa dá ešte prinajmenšom čiastočne použiť, z pôdy postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny vymedzenia pojmov v odseku 1 tohto článku na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny prílohy V na účely aktualizácie v nej uvedených hodnôt v súlade so zmenami vymedzení pojmov, ktoré sa týkajú aspektov uvedených v prílohe V, prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú.
Článok 3
Povinnosť vypracovať a viesť účty sektora LULUCF
1. Za každé obdobie započítavania uvedené v prílohe I členské štáty vypracujú a vedú účty, v ktorých sa presne zaznamenajú všetky emisie a záchyty vyplývajúce z činností na ich území, ktoré patria do týchto kategórií:
a) zalesňovanie;
b) obnova lesa;
c) odlesňovanie;
d) obhospodarovanie lesov.
2. ►M2 Členské štáty za obdobie započítavania, ktoré sa začína 1. januára 2021, a ďalšie obdobia vypracujú a vedú ročné účty, v ktorých sa presne zaznamenajú všetky emisie a záchyty vyplývajúce z činností na ich území, ktoré patria do týchto kategórií:
a) obhospodarovanie ornej pôdy;
b) obhospodarovanie pastvín.
◄
Pokiaľ ide o ročné účty emisií a záchytov vyplývajúcich z obhospodarovania ornej pôdy a pastvín, pre obdobie započítavania od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020 platí toto:
a) od roku 2016 do roku 2018 členské štáty nahlasujú Komisii každý rok do 15. marca systémy, ktoré sa zaviedli a ktoré sa vyvíjajú na účely odhadovania emisií a záchytov vyplývajúcich z obhospodarovania ornej pôdy a pastvín. Členské štáty by mali nahlásiť, ako tieto systémy spĺňajú metodiky IPCC a požiadavky UNFCCC na nahlasovanie emisií a záchytov skleníkových plynov;
b) pred 1. januárom 2022 členské štáty poskytujú a predkladajú Komisii každý rok do 15. marca úvodné, predbežné a nezáväzné ročné odhady emisií a záchytov z obhospodarovania ornej pôdy a pastvín, pričom vo vhodných prípadoch používajú metodiky IPCC. Členské štáty by mali používať aspoň metodiku skupiny 1 uvedenú v príslušných usmerneniach IPCC. Členské štáty sa nabádajú, aby v záujme stabilného a presného odhadovania emisií a záchytov využívali tieto odhady na identifikáciu kľúčových kategórií a tvorbu kľúčových metodík skupiny 2 a 3 prispôsobených vnútroštátnym podmienkam;
c) členské štáty najneskôr 15. marca 2022 predložia svoje konečné ročné odhady na započítavanie obhospodarovania ornej pôdy a pastvín;
d) členský štát môže požiadať o výnimku s cieľom odložiť lehotu uvedenú v písmene c), ak konečné odhady na započítavanie obhospodarovania ornej pôdy a pastvín odôvodnene nemôže stanoviť v časovom rámci stanovenom v tomto odseku aspoň z jedného z týchto dôvodov:
i) požadované započítavanie sa dá dosiahnuť iba v etapách, ktoré z dôvodov technickej realizácie presahujú stanovený časový rámec;
ii) dokončenie započítavania v stanovenom časovom rámci by bolo neprimerane nákladné.
Členské štáty, ktoré si želajú využiť výnimku, predložia Komisii odôvodnenú žiadosť do 15. januára 2021.
Ak sa Komisia nazdáva, že žiadosť je odôvodnená, udelí výnimku v dĺžke najviac troch kalendárnych rokov od 15. marca 2022. V opačnom prípade žiadosť zamietne, pričom vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.
Komisia môže v prípade potreby požiadať, aby sa v primeranej lehote, ktorú stanoví, predložili dodatočné informácie.
Žiadosť o výnimku sa považuje za kladne vybavenú, ak Komisia nevyjadrí námietky do šiestich mesiacov od prijatia pôvodnej žiadosti členského štátu alebo požadovaných dodatočných informácií.
3. Za každé obdobie započítavania uvedené v prílohe I môžu členské štáty takisto vypracovať a viesť účty, v ktorých sa presne zaznamenajú emisie a záchyty vyplývajúce z obnovy rastlinného porastu a odvodňovania a opätovného zavlažovania mokradí.
4. Účty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zahŕňajú emisie a záchyty týchto skleníkových plynov:
a) oxid uhličitý (CO2);
b) metán (CH4);
c) oxid dusný (N2O).
5. Členské štáty zahŕňajú do svojich účtov konkrétnu činnosť uvedenú v odsekoch 1, 2 a 3, ak boli účty pripravené a vedené v súlade s týmto rozhodnutím od dátumu jej začatia alebo od 1. januára 2013, podľa toho, čo bude neskôr.
Článok 4
Všeobecné pravidlá započítavania
1. Členské štáty vo svojich účtoch uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 3 označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
2. Členské štáty pri vypracúvaní a vedení svojich účtov zabezpečujú presnosť, úplnosť, súlad, porovnateľnosť a transparentnosť príslušných informácií pri odhadovaní emisií a záchytov súvisiacich s činnosťami, ktoré sa uvádzajú v článku 3 ods. 1, 2 a 3.
3. Emisie a záchyty vyplývajúce z akejkoľvek činnosti, ktorá patrí do viac ako jednej kategórie uvedenej v článku 3 ods. 1, 2 a 3, sa započítavajú len v jednej kategórii, aby sa predišlo dvojitému započítaniu.
4. Členské štáty určujú na základe transparentných a overiteľných údajov plochu pôdy, na ktorej sa vykonáva činnosť patriaca do kategórie uvedenej v článku 3 ods. 1, 2 a 3. Zabezpečujú, aby všetka takáto pôda bola identifikovateľná v účte pre príslušnú kategóriu.
5. Členské štáty vo svojich účtoch uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 3 zohľadňujú akúkoľvek zmenu zásob uhlíka v týchto úložiskách uhlíka:
a) nadzemná biomasa;
b) podzemná biomasa;
c) hrabanka;
d) odumreté drevo;
e) organický uhlík v pôde;
f) produkty z vyťaženého dreva.
Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že vo svojich účtoch nezohľadnia zmeny zásob uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v písmenách a) až e) prvého pododseku, ak úložisko uhlíka nie je zdrojom. Členské štáty nepovažujú úložisko uhlíka za zdroj len vtedy, ak sa to preukáže na základe transparentných a overiteľných údajov.
6. Členské štáty uzavrú svoje účty uvedené v článku 3 ods. 1, 2 a 3 na konci každého obdobia započítavania uvedeného v prílohe I tak, že v týchto účtoch určia bilanciu celkových čistých emisií a záchytov počas príslušného obdobia započítavania.
7. Členské štáty vedú úplné a presné záznamy o všetkých údajoch použitých pri dodržiavaní svojich povinností v zmysle tohto rozhodnutia, a to minimálne počas účinnosti tohto rozhodnutia.
8. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny prílohy I na účely doplnenia alebo zmeny období započítavania tak, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať príslušným obdobiam prijatým orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, a že budú v súlade s obdobiami započítavania prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, ktoré sa vzťahujú na záväzky Únie k zníženiu emisií v iných sektoroch.
Článok 5
Pravidlá započítavania pre zalesňovanie, obnovu lesa a odlesňovanie
1. V účtoch pre zalesňovanie a obnovu lesa členské štáty zaznamenávajú emisie a záchyty vyplývajúce len z týchto činností vykonávaných na takých pôdach, ktoré k 31. decembru 1989 neboli lesmi. Členské štáty môžu zaznamenávať emisie zo zalesňovania a obnovy lesa v jednom účte.
2. Členské štáty zaznamenávajú vo svojich účtoch čisté emisie a záchyty vyplývajúce z činností zalesňovania, obnovy lesa a odlesňovania ako celkové emisie a záchyty za každý rok v príslušnom období započítavania, a to na základe transparentných a overiteľných údajov.
3. Členské štáty vedú účty pre emisie a záchyty týkajúce sa pôdy, ktorá je v účtoch podľa článku 4 ods. 4 zaradená do kategórie činnosti zalesňovania, obnovy lesa alebo odlesňovania, aj keď sa už na danej pôde takáto činnosť nevykonáva.
4. Každý členský štát pri výpočtoch činností zalesňovania, obnovy lesa a odlesňovania určí plochu lesa použitím rovnakej jednotky priestorového posúdenia, ako sa uvádza v prílohe V.
Článok 6
Pravidlá započítavania pre obhospodarovanie lesov
1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty vyplývajúce z činností týkajúcich sa obhospodarovania lesov, ktoré sa vypočítajú ako emisie a záchyty v každom období započítavania uvedenom v prílohe I mínus hodnota získaná vynásobením počtu rokov v danom období započítavania ich referenčnou úrovňou stanovenou v prílohe II.
2. Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 pre obdobie započítavania záporný, členské štáty zahrnú do svojich účtov pre obhospodarovanie lesov celkové emisie a záchyty nepresahujúce ekvivalent 3,5 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe VI, ako boli predložené UNFCCC v príslušnej správe daného členského štátu prijatej podľa príslušných rozhodnutí CMP o základnom roku alebo základnom období pre druhé záväzné obdobie podľa Kjótskeho protokolu, bez emisií a záchytov z činností uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 3, čo sa vynásobí počtom rokov v danom období započítavania.
3. Členské štáty zabezpečia, aby metódy výpočtu, ktoré uplatňujú v súvislosti so svojimi účtami na činnosti obhospodarovania lesov, boli v súlade s prílohou II k rozhodnutiu 2/CMP.6 a v súlade s metódami výpočtu použitými na výpočet ich referenčných úrovní stanovených v prílohe II, aspoň pokiaľ ide o tieto aspekty:
a) úložiská uhlíka a skleníkové plyny;
b) plocha, ktorá je predmetom obhospodarovania lesov;
c) produkty z vyťaženého dreva;
d) prírodné škodlivé činitele.
▼M2 —————
5. Ak nastanú zmeny príslušných ustanovení rozhodnutí 2/CMP.6 alebo 2/CMP.7, členské štáty oznamujú Komisii najneskôr šesť mesiacov po prijatí týchto zmien zrevidované referenčné úrovne zohľadňujúce tieto zmeny.
6. Ak členský štát disponuje lepšími metodikami, ktoré sa týkajú údajov použitých na stanovenie referenčnej úrovne uvedenej v prílohe II, alebo ak sa výrazne zlepší kvalita údajov, ktoré má k dispozícii, dotknutý členský štát vykoná primerané technické opravy s cieľom zahrnúť vplyv prepočítavania do započítavania obhospodarovania lesov. Tieto technické opravy sú totožné s akýmikoľvek opravami, ktoré boli schválené v rámci procesu preskúmania UNFCCC v súlade s rozhodnutím 2/CMP.7. Dotknutý členský štát oznamuje tieto opravy Komisii najneskôr v rámci predkladania podľa článku 7 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 525/2013.
7. Na účely odsekov 4, 5 a 6 členské štáty spresnia množstvo ročných emisií vyplývajúcich z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré zahrnuli do svojich zrevidovaných referenčných úrovní, ako aj spôsob odhadu tohto množstva.
8. Komisia kontroluje informácie o revidovaných referenčných úrovniach uvedených v odsekoch 4 a 5 a technické opravy uvedené v odseku 6, aby zabezpečila súlad medzi informáciami zaslanými UNFCCC a informáciami, ktoré Komisii oznámia členské štáty.
9. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12 prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácie referenčných úrovní v prílohe II, ak členský štát upraví svoju referenčnú úroveň podľa odsekov 4 a 5 a po tom, ako sa to schváli v rámci procesu UNFCCC.
10. Členské štáty vo svojich účtoch pre obhospodarovanie lesov zohľadňujú vplyv akýchkoľvek zmien prílohy II, pokiaľ ide o celé príslušné obdobie započítavania.
Článok 7
Pravidlá započítavania pre produkty z vyťaženého dreva
1. Každý členský štát zaznamenáva vo svojich účtoch podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva vrátane emisií z produktov z vyťaženého dreva, ktoré sa odstránili z jeho lesov pred 1. januárom 2013. Emisie z produktov z vyťaženého dreva, ktoré sú už započítané podľa Kjótskeho protokolu v období rokov 2008 až 2012 na základe okamžitej oxidácie, sa vylúčia.
2. Členské štáty zaznamenávajú podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 týkajúcich sa produktov z vyťaženého dreva emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do nasledujúcich kategórií, použitím výpočtov podľa funkcie rozpadu prvého rádu a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe III:
a) papier;
b) aglomerované dosky;
c) rezivo.
Členské štáty môžu doplniť uvedené kategórie informáciami o kôre za predpokladu, že dostupné údaje sú transparentné a overiteľné. Členské štáty môžu v rámci týchto kategórií použiť aj podkategórie pre jednotlivé krajiny. Členské štáty môžu namiesto metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe III použiť metodiky a hodnoty polčasu rozpadu pre jednotlivé krajiny za predpokladu, že tieto metodiky a hodnoty sa určia na základe transparentných a overiteľných údajov a že použité metódy sú aspoň také podrobné a presné ako tie, ktoré sa uvádzajú v prílohe III.
Pokiaľ ide o vyvážané produkty z vyťaženého dreva, v údajoch pre jednotlivé krajiny sa odkazuje na hodnoty polčasu rozpadu pre jednotlivé krajiny a použitie produktov z vyťaženého dreva v dovážajúcej krajine.
Členské štáty nepoužijú pre produkty z vyťaženého dreva umiestnené na trhu v Únii hodnoty polčasu rozpadu pre jednotlivé krajiny, ktoré sa líšia od hodnôt, ktoré podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 použil vo svojich účtoch dovážajúci členský štát.
Produkty z vyťaženého dreva z odlesňovania sa započítavajú na základe okamžitej oxidácie.
3. Ak členské štáty vo svojich účtoch podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 zaznamenávajú emisie oxidu uhličitého (CO2) z produktov z vyťaženého dreva v skládkach pevného odpadu, započítavanie sa vykonáva na základe okamžitej oxidácie.
4. Ak členské štáty vo svojich účtoch zaznamenávajú emisie vyplývajúce z produktov z vyťaženého dreva, ktoré bolo vyťažené na účely energetiky, robia tak aj na základe okamžitej oxidácie.
Členské štáty môžu iba na informačné účely poskytovať v rámci predkladania údajov aj údaje o podiele dreva používaného na energetické účely, ktoré sa doviezlo z krajín mimo Únie, ako aj údaje o krajinách pôvodu tohto dreva.
5. Dovážajúce členské štáty nezapočítavajú dovezené produkty z vyťaženého dreva bez ohľadu na ich pôvod. Členské štáty vo svojich účtoch preto zaznamenávajú emisie a záchyty z produktov z vyťaženého dreva len v prípade, že tieto emisie a záchyty vyplývajú z produktov z vyťaženého dreva odstránených z pôdy zahrnutej v ich účtoch podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3.
6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12 prijímať delegované akty týkajúce sa revidovania informácií uvedených v prílohe III, aby sa zohľadnili zmeny v aktoch prijatých orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú.
Článok 8
Pravidlá započítavania pre obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, obnovu rastlinného porastu a odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí
1. Každý členský štát v účtoch pre obhospodarovanie ornej pôdy a obhospodarovanie pastvín zaznamenáva emisie a záchyty vyplývajúce z týchto činností, ktoré sa vypočítajú ako emisie a záchyty v každom období započítavania uvedenom v prílohe I mínus hodnota získaná vynásobením počtu rokov v danom období započítavania emisiami a záchytmi tohto členského štátu vyplývajúcimi z týchto činností v jeho základnom roku, ako sa uvádza v prílohe VI.
2. Ak sa členský štát rozhodne vypracovať a viesť účty pre obnovu rastlinného porastu a/alebo odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí, používa metódu výpočtu stanovenú v odseku 1.
Článok 9
Pravidlá započítavania pre prírodné škodlivé činitele
1. V prípade, že sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 5 tohto článku, členské štáty môžu z výpočtov týkajúcich sa ich záväzkov v oblasti započítavania podľa článku 3 ods. 1 písm. a), b) a d) vylúčiť neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov, ktoré vznikli v dôsledku prírodných škodlivých činiteľov.
2. Ak členské štáty uplatnia odsek 1 tohto článku, vypočítajú v súlade s metodikou uvedenou v prílohe VII úroveň pozadia pre každú z činností uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a), b) a d). Článok 3 ods. 1 písm. a) a b) majú spoločnú úroveň pozadia. Členské štáty tiež môžu uplatniť transparentnú a porovnateľnú metodiku pre jednotlivé krajiny, a to použitím uceleného a pôvodne úplného časového radu údajov vrátane obdobia rokov 1990 až 2009.
3. Členské štáty môžu buď každý rok alebo na konci príslušného obdobia započítavania vylúčiť zo svojich účtov pre sektor LULUCF neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov, ktoré prekračujú úroveň pozadia vypočítanú v súlade s odsekom 2, ak:
a) emisie v konkrétnom roku obdobia započítavania prekračujú úroveň pozadia plus rezervu. Ak sa úroveň pozadia vypočíta v súlade s metódou uvedenou v prílohe VII, táto rezerva sa rovná dvojnásobku štandardnej odchýlky časového radu použitého na výpočet úrovne pozadia. Ak sa úroveň pozadia vypočíta použitím metodiky pre jednotlivé krajiny, členské štáty opíšu v prípadoch, keď je rezerva potrebná, spôsob, ako sa táto rezerva stanovila. Vo všetkých použitých metodikách je potrebné sa vyhnúť očakávaniu čistých kreditov počas obdobia započítavania;
b) členské štáty splnili a nahlásili požiadavky na informácie podľa odseku 5.
4. Každý členský štát, ktorý vylúči neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov vyplývajúce z prírodných škodlivých činiteľov v konkrétnom roku obdobia započítavania:
a) vylúči zo započítavania až do konca obdobia započítavania všetky následné záchyty na pôde postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi, kde došlo k vzniku emisií uvedených v odseku 3;
b) nevylúči emisie vyplývajúce z ťažobnej činnosti a kalamitnej ťažby, ku ktorým došlo na tejto pôde po výskyte prírodných škodlivých činiteľov;
c) nevylúči emisie vyplývajúce z predpísaného vypaľovania, ku ktorému došlo na tejto pôde v danom roku obdobia započítavania;
d) nevylúči emisie na pôde, ktorá bola predmetom odlesňovania po výskyte prírodných škodlivých činiteľov.
5. Členské štáty môžu vylúčiť neantropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov vyplývajúce z prírodných škodlivých činiteľov len vtedy, ak poskytnú transparentné informácie, v ktorých preukážu:
a) že všetka plocha pôdy, ktorá bola v danom roku nahlasovania postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi, je identifikovaná vrátane jej zemepisnej polohy, roku a druhu prírodných škodlivých činiteľov;
b) že na pôde, ktorá bola postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi a v súvislosti s ktorou boli emisie vylúčené zo započítavania, nedošlo počas zvyšku príslušného obdobia započítavania k žiadnemu odlesňovaniu;
c) aké overiteľné metódy a kritériá sa použijú pri identifikácii odlesňovania na tejto pôde v nasledujúcich rokoch obdobia započítavania;
d) ak je to možné, aké opatrenia prijal členský štát na zvládnutie alebo reguláciu vplyvu týchto prírodných škodlivých činiteľov;
e) ak je to možné, aké opatrenia prijal členský štát na obnovu pôdy postihnutej týmito prírodnými škodlivými činiteľmi.
6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12 prijímať delegované akty týkajúce sa revidovania požiadaviek na informácie uvedených v odseku 5 tohto článku, aby sa zohľadnili revízie aktov prijatých orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.
Článok 10
Informácie o opatreniach sektora LULUCF
1. Členské štáty najneskôr 18 mesiacov po začiatku každého obdobia započítavania stanoveného v prílohe I vypracujú a postúpia Komisii informácie o svojich súčasných a budúcich opatreniach v sektore LULUCF s cieľom obmedziť alebo znížiť emisie a zachovať alebo zvýšiť záchyty vyplývajúce z činností uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 3 tohto rozhodnutia, a to ako samostatný dokument alebo ako jednoznačne identifikovateľnú časť svojich národných stratégií nízkouhlíkového rozvoja uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 alebo iných národných stratégií alebo plánov súvisiacich so sektorom LULUCF. Členské štáty zabezpečia, aby sa uskutočnili konzultácie so širokým okruhom zainteresovaných strán. Keď členský štát predkladá tieto informácie ako súčasť stratégií nízkouhlíkového rozvoja podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, uplatňuje sa príslušný harmonogram stanovený v uvedenom nariadení.
Informácie o opatreniach v sektore LULUCF sa vzťahujú na obdobie trvania príslušného obdobia započítavania stanoveného v prílohe I.
2. Členské štáty vo svojich informáciách o opatreniach v sektore LULUCF uvádzajú aspoň tieto informácie o jednotlivých činnostiach uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 3:
a) opis vývoja emisií a záchytov v minulosti, pokiaľ možno vrátane historického vývoja v rozsahu, v akom ho možno primerane zmapovať;
b) projekcie emisií a záchytov pre obdobie započítavania;
c) analýzu potenciálu obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť záchyty;
d) zoznam najvhodnejších opatrení na zohľadnenie vnútroštátnych podmienok, ktoré podľa potreby zahŕňajú okrem iných aj orientačné opatrenia uvedené v prílohe IV, ktoré členský štát plánuje alebo ktoré sa majú vykonať s cieľom využiť potenciál na zmiernenie v prípade, že takýto potenciál bol zistený analýzou uvedenou v písmene c);
e) existujúce a plánované politiky zamerané na vykonávanie opatrení uvedených v písmene d) vrátane kvantitatívneho alebo kvalitatívneho opisu očakávaného vplyvu týchto opatrení na emisie a záchyty, pričom sa zohľadnia ďalšie politiky a opatrenia súvisiace so sektorom LULUCF;
f) orientačné harmonogramy na prijatie a vykonávanie opatrení uvedených v písmene d).
3. Komisia môže členským štátom poskytnúť usmernenie a technickú pomoc na uľahčenie výmeny informácií.
Komisia môže po porade s členskými štátmi zhrnúť svoje zistenia zo všetkých informácií členských štátov o opatreniach v sektore LULUCF s cieľom zjednodušiť výmenu poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi.
4. Členské štáty predložia Komisii do dátumu v polovici trvania každého obdobia započítavania a do konca každého obdobia započítavania stanoveného v prílohe I správu, v ktorej opíšu pokrok pri vykonávaní opatrení v sektore LULUCF.
Komisia môže na základe správ uvedených v prvom pododseku uverejniť súhrnnú správu.
Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o svojich opatreniach v sektore LULUCF a správy uvedené v prvom pododseku do troch mesiacov od ich predloženia Komisii.
Článok 11
Preskúmanie
Komisia preskúma pravidlá započítavania stanovené v tomto rozhodnutí v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo v súlade s inými právnymi predpismi Únie, alebo ak takéto rozhodnutia neexistujú, do 30. júna 2017 a podľa potreby predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 12
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2 a 3, článku 4 ods. 8, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie ôsmich rokov od 8. júla 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto osemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predĺži na rovnaké obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2 a 3, článku 4 ods. 8, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2 a 3, článku 4 ods. 8, článku 6 ods. 9, článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 6 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 13
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 14
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
PRÍLOHA I
OBDOBIA ZAPOČÍTAVANIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 1
|
Obdobie započítavania |
Roky |
|
Prvé obdobie započítavania |
Od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020 |
PRÍLOHA II
REFERENČNÉ ÚROVNE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UVEDENÉ V ČLÁNKU 6
|
Členský štát |
Ekvivalenty oxidu uhličitého (CO2) za rok |
|
Belgicko |
–2 499 |
|
Bulharsko |
–7 950 |
|
Chorvátsko |
–6 289 |
|
Česká republika |
–4 686 |
|
Dánsko |
409 |
|
Nemecko |
–22 418 |
|
Estónsko |
–2 741 |
|
Írsko |
–142 |
|
Grécko |
–1 830 |
|
Španielsko |
–23 100 |
|
Francúzsko |
–67 410 |
|
Taliansko |
–22 166 |
|
Cyprus |
–157 |
|
Lotyšsko |
–16 302 |
|
Litva |
–4 552 |
|
Luxembursko |
–418 |
|
Maďarsko |
–1 000 |
|
Malta |
–49 |
|
Holandsko |
–1 425 |
|
Rakúsko |
–6 516 |
|
Poľsko |
–27 133 |
|
Portugalsko |
–6 830 |
|
Rumunsko |
–15 793 |
|
Slovinsko |
–3 171 |
|
Slovensko |
–1 084 |
|
Fínsko |
–20 466 |
|
Švédsko |
–41 336 |
|
Spojené kráľovstvo |
–8 268 |
PRÍLOHA III
FUNKCIA ROZPADU PRVÉHO RÁDU A ŠTANDARDNÉ HODNOTY POLČASU ROZPADU UVEDENÉ V ČLÁNKU 7
Funkcia rozpadu prvého rádu začínajúca sa s i = 1900 a pokračujúca do súčasného roku:
A)
with. C(1900) = 0.0
B)
kde:
i = rok
C(i) = zásoby uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva na začiatku roku i, Gg C
k = rozpadová konštanta rozpadu prvého rádu daná v jednotkách v roku – 1
, kde HL je polčas rozpadu súboru produktov z vyťaženého dreva v rokoch)
Inflow(i) = prírastok do súboru produktov z vyťaženého dreva počas roka i, Gg C rok – 1
ΔC(i) = zmena zásob uhlíka v súbore produktov z vyťaženého dreva počas roka i, Gg C rok – 1.
Štandardné hodnoty polčasu rozpadu (HL):
2 roky pre papier
25 rokov pre aglomerované dosky
35 rokov pre rezivo.
PRÍLOHA IV
ORIENTAČNÉ OPATRENIA, KTORÉ MÔŽU BYŤ ZAHRNUTÉ DO INFORMÁCIÍ O OPATRENIACH SEKTORA LULUCF A PREDKLADANÝCH PODĽA ČLÁNKU 10 ODS. 2 PÍSM. d)
a) Opatrenia týkajúce sa obhospodarovania ornej pôdy, ako napríklad:
— zlepšenie agronomických postupov výberom lepších druhov plodín,
— rozšírenie striedania plodín a zabránenie využívaniu pôdy ležiacej úhorom alebo zníženie miery tohto využívania,
— zlepšenie využívania živín, obhospodarovania v oblasti orby/zvyškov a vodného hospodárstva,
— podporovanie poľnohospodársko-lesníckych postupov a potenciálu pre zmenu využívania pôdnej pokrývky.
b) Opatrenia týkajúce sa obhospodarovania pastvín a zlepšenia pasienkov, ako napríklad:
— zabránenie premene trávnatej plochy na ornú pôdu a spätnej premene ornej pôdy na pôdu s pôvodnou vegetáciou,
— zlepšenie obhospodarovania pastvín zmenou intenzity a načasovania pastvy,
— zvýšenie produktivity,
— zlepšenie využívania živín,
— zlepšenie zvládania požiarov,
— zavedenie vhodnejších druhov, a najmä hlbokozakorenených druhov.
c) Opatrenia na zlepšenie obhospodarovania poľnohospodárskej organickej pôdy, najmä rašelinovej pôdy, ako napríklad:
— stimuly pre udržateľné postupy odvodňovania,
— stimuly pre prispôsobené poľnohospodárske postupy, ako napríklad minimalizácia narušenia pôdy alebo extenzívnych postupov.
d) Opatrenia na zabránenie odvodnenia a na poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie mokradí.
e) Opatrenia týkajúce sa existujúcich alebo čiastočne odvodnených močiarov, ako napríklad:
— zabránenie ďalšiemu odvodňovaniu,
— poskytovanie stimulov pre opätovné zavlažovanie a obnovu močiarov,
— zabránenie močiarnym požiarom.
f) Obnovenie pôdy postihnutej degradáciou.
g) Opatrenia týkajúce sa lesníckych činností, ako napríklad:
— zalesňovanie a obnova lesa,
— zachovanie uhlíka v existujúcich lesoch,
— zlepšenie produkcie v existujúcich lesoch,
— zvýšenie súboru produktov z vyťaženého dreva,
— zlepšenie obhospodarovania lesov aj prostredníctvom optimalizovanej skladby druhov, výchovy lesných porastov, prebierok a ochrany pôdy.
h) Zabránenie odlesňovaniu.
i) Posilnenie ochrany proti prírodným škodlivým činiteľom, ako sú napríklad požiare, škodcovia a víchrice.
j) Opatrenia zamerané na nahradenie zdrojov energie a materiálov, pri ktorých vzniká značné množstvo skleníkových plynov, produktmi z vyťaženého dreva.
PRÍLOHA V
MINIMÁLNE HODNOTY PRE VEĽKOSŤ PLOCHY, KORUNOVÝ ZÁPOJ A VÝŠKU STROMOV UVEDENÉ ČLENSKÝM ŠTÁTOM PRI VYMEDZENÍ POJMU LES
|
Členský štát |
Plocha (ha) |
Korunový zápoj (%) |
Výška stromov (m) |
|
Belgicko |
0,5 |
20 |
5 |
|
Bulharsko |
0,1 |
10 |
5 |
|
Chorvátsko |
0,1 |
10 |
2 |
|
Česká republika |
0,05 |
30 |
2 |
|
Dánsko |
0,5 |
10 |
5 |
|
Nemecko |
0,1 |
10 |
5 |
|
Estónsko |
0,5 |
30 |
2 |
|
Írsko |
0,1 |
20 |
5 |
|
Grécko |
0,3 |
25 |
2 |
|
Španielsko |
1,0 |
20 |
3 |
|
Francúzsko |
0,5 |
10 |
5 |
|
Taliansko |
0,5 |
10 |
5 |
|
Cyprus |
|
|
|
|
Lotyšsko |
0,1 |
20 |
5 |
|
Litva |
0,1 |
30 |
5 |
|
Luxembursko |
0,5 |
10 |
5 |
|
Maďarsko |
0,5 |
30 |
5 |
|
Malta |
|
|
|
|
Holandsko |
0,5 |
20 |
5 |
|
Rakúsko |
0,05 |
30 |
2 |
|
Poľsko |
0,1 |
10 |
2 |
|
Portugalsko |
1,0 |
10 |
5 |
|
Rumunsko |
0,25 |
10 |
5 |
|
Slovinsko |
0,25 |
30 |
2 |
|
Slovensko |
0,3 |
20 |
5 |
|
Fínsko |
0,5 |
10 |
5 |
|
Švédsko |
0,5 |
10 |
5 |
|
Spojené kráľovstvo |
0,1 |
20 |
2 |
PRÍLOHA VI
ZÁKLADNÝ ROK ALEBO OBDOBIE
|
Členský štát |
Základný rok |
|
Belgicko |
1990 |
|
Bulharsko |
1988 |
|
Chorvátsko |
1990 |
|
Česká republika |
1990 |
|
Dánsko |
1990 |
|
Nemecko |
1990 |
|
Estónsko |
1990 |
|
Írsko |
1990 |
|
Grécko |
1990 |
|
Španielsko |
1990 |
|
Francúzsko |
1990 |
|
Taliansko |
1990 |
|
Cyprus |
|
|
Lotyšsko |
1990 |
|
Litva |
1990 |
|
Luxembursko |
1990 |
|
Maďarsko |
1985 – 1987 |
|
Malta |
|
|
Holandsko |
1990 |
|
Rakúsko |
1990 |
|
Poľsko |
1988 |
|
Portugalsko |
1990 |
|
Rumunsko |
1989 |
|
Slovinsko |
1986 |
|
Slovensko |
1990 |
|
Fínsko |
1990 |
|
Švédsko |
1990 |
|
Spojené kráľovstvo |
1990 |
PRÍLOHA VII
VÝPOČET ÚROVNE POZADIA PRÍRODNÝCH ŠKODLIVÝCH ČINITEĽOV
1. Na výpočet úrovne pozadia členské štáty poskytnú informácie o historických úrovniach emisií zapríčinených prírodnými škodlivými činiteľmi. Členské štáty pritom:
a) poskytnú informácie o druhu(-och) prírodných škodlivých činiteľov zahrnutých do odhadu;
b) zahrnú odhady celkových ročných emisií na obdobie rokov 1990 – 2009 pre tieto druhy prírodných škodlivých činiteľov, a to podľa činností uvedených v článku 3 ods. 1;
c) preukážu, že súlad časového radu je zaistený vo všetkých relevantných ukazovateľoch vrátane minimálnej plochy, metodík odhadu emisií, pokrytia úložísk a plynov.
2. Úroveň pozadia sa vypočíta pre činnosti uvedené v článku 3 ods. 1, pri ktorých majú členské štáty v úmysle uplatniť ustanovenia týkajúce sa prírodných škodlivých činiteľov, ako priemer časového radu 1990 – 2009, pričom sa vylúčia všetky roky, v ktorých sa zaznamenali abnormálne úrovne emisií, t. j. vylúčia sa všetky extrémne štatistické údaje. Určovanie extrémnych štatistických údajov sa uskutoční na základe iteratívneho postupu takto:
a) výpočet priemernej aritmetickej hodnoty a štandardnej odchýlky úplného časového radu 1990 – 2009;
b) vylúčenie všetkých rokov, v ktorých ročné emisie prekračujú dvojnásobnú odchýlku od priemeru, z časového radu;
c) opätovný výpočet priemernej aritmetickej hodnoty a štandardnej odchýlky časového radu 1990 – 2009 mínus roky vylúčené v písmene b);
d) opakovanie písmen b) a c), kým sa neidentifikujú všetky extrémne údaje.