19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/1

(1)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 schválila záväzný cieľ znížiť do roku 2030 domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990 a tento cieľ bol opätovne potvrdený v záveroch Európskej rady zo 17. a 18. marca 2016.

(2)

V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 sa uvádza, že cieľ znížiť emisie aspoň o 40 % by Únia ako celok mala splniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“), ustanovenom v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4), by do roku 2030 malo dôjsť k zníženiu o 43 % v porovnaní s rokom 2005 a v sektoroch mimo ETS o 30 % pri rozdelení úsilia na základe pomerného HDP na obyvateľa.

(3)

Toto nariadenie je súčasťou plnenia záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody (5) prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“). Parížska dohoda bola uzavretá v mene Únie 5. októbra 2016 rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 (6). Záväzok Únie znížiť emisie v celom hospodárstve bol stanovený v plánovanom národne definovanom príspevku, ktorý v súvislosti s Parížskou dohodou predložila 6. marca 2015 Únia a jej členské štáty sekretariátu UNFCCC. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Únia by mala naďalej znižovať svoje emisie skleníkových plynov a zvyšovať odstraňovanie v súlade s Parížskou dohodou.

(4)

V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vynaložiť úsilie na to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Ústrednú úlohu pri plnení tohto cieľa zohrávajú lesy, poľnohospodárska pôda a mokrade. Zmluvné strany v rámci Parížskej dohody tiež uznávajú, že základnou prioritou je ochrana potravinovej bezpečnosti a ukončenie hladu v kontexte udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby a že systémy potravinárskej výroby sú osobitne zraniteľné voči nepriaznivým účinkom zmeny klímy, a preto je potrebné zvyšovať odolnosť proti zmene klímy a nízkoemisný rozvoj spôsobom, ktorý neohrozuje potravinársku výrobu. Zmluvné strany by mali zvýšiť svoje kolektívne úsilie v záujme splnenia cieľov Parížskej dohody. Zmluvné strany by mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé národne definované príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup uplatňovaný na základe Kjótskeho protokolu z roku 1997, v ktorom sa po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa v druhej polovici tohto storočia zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a odstraňovaním skleníkových plynov záchytmi, a zmluvné strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadné zlepšenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.

(5)

Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“ – land use, land use change and forestry) má potenciál priniesť dlhodobé klimatické prínosy, a tak prispieť k splneniu zámeru Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, ako aj dlhodobých klimatických cieľov Parížskej dohody. Sektor LULUCF poskytuje aj biologické materiály, ktoré môžu nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka, a preto zohráva významnú úlohu pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov. Keďže odstraňovanie prostredníctvom využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva je reverzibilné, malo by sa k nemu pristupovať ako k samostatnému pilieru politiky Únie v oblasti klímy.

(6)

V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 sa uvádza, že by sa mali uznať rozličné ciele sektorov poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potreba zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľné zintenzívnenie potravinárskej výroby a zároveň optimalizovať príspevok tohto sektora k znižovaniu a sekvestrácii emisií skleníkových plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa mali využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky, a v každom prípade do roku 2020.

(7)

Udržateľné riadenie v sektore LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a rozvojom záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Okrem toho možno udržateľným riadením zachovať produktivitu, regeneračnú kapacitu a vitalitu sektora LULUCF, a tak podporiť hospodársky a sociálny rozvoj a zároveň znižovať uhlíkovú a ekologickú stopu tohto sektora.

(8)

Rozvojom udržateľných a inovačných postupov a technológií vrátane agroekológie a agrolesníctva sa môže podporiť úloha sektora LULUCF vo vzťahu k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako aj posilniť produktivita a odolnosť tohto sektora. Keďže sektor LULUCF sa vyznačuje dlhými časovými rámcami návratnosti, sú potrebné dlhodobé stratégie na posilnenie financovania výskumu zameraného na vývoj udržateľných a inovačných postupov a technológií a na investovanie do nich. Investovaním do preventívnych opatrení, ako je udržateľné riadenie, možno obmedziť riziká súvisiace s prírodnými škodlivými činiteľmi.

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 22. a 23. júna 2017 opätovne potvrdila záväzok Únie a jej členských štátov podporovať program udržateľného rozvoja do roku 2030, medzi ktorého ciele patrí okrem iného zabezpečenie udržateľného obhospodarovania lesov.

(10)

Opatrenia na zníženie odlesňovania a degradácie lesov a na presadzovanie udržateľného obhospodarovania lesov v rozvojových krajinách sú dôležité. V tejto súvislosti Rada vo svojich záveroch z 21. októbra 2009 a 14. októbra 2010 pripomenula ciele Únie znížiť do roku 2020 hrubý úbytok tropických pralesov aspoň o 50 % v porovnaní so súčasnými úrovňami a najneskôr do roku 2030 zastaviť úbytok celosvetového lesného porastu.

(11)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ (7) sa stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a odstraňovanie zo sektora LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politík, ktoré viedli k začleneniu sektora LULUCF do záväzku Únie v oblasti znižovania emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 až 2030. Mali by sa v ňom ustanoviť povinnosti členských štátov pri uplatňovaní uvedených pravidiel započítavania a malo by sa v ňom tiež vyžadovať od členských štátov zabezpečenie toho, aby sektor LULUCF ako celok netvoril čisté emisie a prispieval k cieľu zlepšovania záchytov z dlhodobého hľadiska. Nemali by sa v ňom stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné strany vrátane poľnohospodárov a lesníkov.

(12)

Sektor LULUCF vrátane poľnohospodárskej pôdy má priamy a výrazný vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby. Z tohto dôvodu je dôležitým cieľom politík ovplyvňujúcich tento sektor zabezpečenie súladu s cieľmi stratégie Únie v oblasti biodiverzity. Mali by sa podniknúť opatrenia, ktorými sa v tomto sektore zrealizujú a podporia činnosti súvisiace so zmierňovaním a adaptáciou. Mal by sa zabezpečiť aj súlad medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a týmto nariadením. Všetky sektory musia spravodlivým dielom prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

(13)

Mokrade sú účinnými ekosystémami na ukladanie uhlíka. Ochranou a obnovou mokradí by sa preto mohli znížiť emisie skleníkových plynov v sektore LULUCF. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť úprava usmernení Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 týkajúcich sa mokradí.

(14)

Na zabezpečenie príspevku sektora LULUCF k splneniu zámeru Únie znížiť emisie aspoň o 40 % a k dlhodobému cieľu Parížskej dohody je potrebný spoľahlivý systém započítavania. S cieľom získať presné účty emisií a odstraňovania v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (8), čím by sa zjednodušili postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov uvedeného v usmerneniach IPCC. Členské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od tohto štandardného obdobia len v prípade zalesnenej pôdy a iba za obmedzených okolností odôvodnených usmerneniami IPCC. Zmeny v usmerneniach IPCC prijaté Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán slúžiacou ako stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody by sa mali podľa potreby zohľadniť v požiadavkách pre nahlasovanie podľa tohto nariadenia.

(15)

V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore započítavať ako nulové, ak sa takéto emisie započítajú v sektore LULUCF. V Únii sa v súčasnosti emisie zo spaľovania biomasy započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 (9) a ustanovení stanovených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by sa súlad s usmerneniami IPCC zabezpečil iba vtedy, ak by sa takéto emisie presne zohľadnili v tomto nariadení.

(16)

Emisie a odstraňovanie zo zalesnenej pôdy závisia od viacerých prírodných okolností, dynamických charakteristík lesa súvisiacich s vekom, ako aj od minulých a súčasných postupov obhospodarovania, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch podstatne líšia. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a odstraňovanie či medziročné zmeny emisií a odstraňovania nedali zohľadniť. V príslušných pravidlách započítavania by sa namiesto toho malo stanoviť používanie referenčných úrovní, aby sa vylúčili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. V rámci lesných referenčných úrovní by sa mala zohľadniť akákoľvek nevyvážená veková štruktúra lesov a nemala by sa neprimerane obmedzovať budúca intenzita obhospodarovania lesov, aby sa dlhodobé záchyty uhlíka mohli udržať alebo zlepšiť. Vzhľadom na osobitnú historickú situáciu Chorvátska by sa v rámci jeho lesnej referenčnej úrovne mohla zohľadniť aj okupácia jeho územia a vojnové a povojnové okolnosti, ktoré mali vplyv na obhospodarovanie lesov počas referenčného obdobia. V príslušných pravidlách započítavania sa zohľadňujú zásady udržateľného obhospodarovania lesov prijaté na ministerských konferenciách o ochrane lesov v Európe („Forest Europe“).

(17)

Členské štáty by mali predložiť Komisii národné lesohospodárske plány započítavania vrátane lesných referenčných úrovní. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v kategórii obhospodarovanej lesnej pôdy.

(18)

Komisia by pri posudzovaní národných lesohospodárskych plánov započítavania vrátane lesných referenčných úrovní, ktoré sa v nich navrhujú, mala vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť odborníkov z členských štátov. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa odborníci z členských štátov zapojili do technického posudzovania toho, či sa navrhované lesné referenčné úrovne určili v súlade s kritériami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Výsledky tohto technického posudzovania by sa mali na informáciu zaslať Stálemu lesníckemu výboru zriadenému rozhodnutím Rady 89/367/EHS (10). Komisia by mala konzultovať aj so zainteresovanými subjektmi a občianskou spoločnosťou. Národné lesohospodárske plány započítavania by sa mali zverejniť v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

(19)

Intenzívnejším udržateľným využívaním produktov z vyťaženého dreva možno podstatne obmedziť emisie substitučným efektom a zlepšiť odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty vo svojich účtoch LULUCF presne a transparentne vyjadrovali zmeny úložiska uhlíka produktov z vyťaženého dreva, keď tieto zmeny nastanú, s cieľom uznať a stimulovať širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k otázkam týkajúcim sa metodiky započítavania produktov z vyťaženého dreva.

(20)

Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v sektore LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo spôsobiť reverziu predchádzajúceho odstraňovania. Keďže takáto reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby účty LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie odstraňovania zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať zo svojich účtov LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležite nízkemu započítavaniu.

(21)

V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v sektore LULUCF vrátane možnosti vyvážiť emisie z jednej kategórie pôdy odstraňovaním z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté odstraňovanie za obdobie rokov 2021 až 2030. Prevedenie na iné členské štáty by malo byť umožnené aj naďalej ako dodatočná možnosť a členské štáty by mali mať možnosť využiť ročne pridelené emisné kvóty stanovené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (11) na dosiahnutie súladu podľa tohto nariadenia. Použitím nástrojov flexibility stanovených v tomto nariadení sa neohrozí celková ambicióznosť cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

(22)

Udržateľne obhospodarované lesy sú obvykle záchytmi, čím prispievajú k zmierneniu zmeny klímy. V referenčnom období rokov 2000 až 2009 bolo za Úniu ako celok nahlásené priemerné odstraňovanie záchytmi z lesnej pôdy vo výške 372 miliónov ton ekvivalentu CO2 za rok. Členské štáty by mali zabezpečiť zachovanie a prípadne zlepšenie záchytov a rezervoárov vrátane lesov, aby sa dosiahol účel Parížskej dohody a splnili sa ambiciózne zámery Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2050.

(23)

Odstraňovanie z obhospodarovanej lesnej pôdy by sa malo započítavať do výhľadovej lesnej referenčnej úrovne. Plánované budúce odstraňovanie záchytmi by malo byť založené na extrapolácii postupov a intenzity obhospodarovania lesov v rámci referenčného obdobia. Zníženie záchytu v porovnaní s referenčnou úrovňou by sa malo započítavať ako emisie. Mali by sa zohľadniť špecifické vnútroštátne okolnosti a postupy, ako je napríklad neobvykle nízka intenzita ťažby alebo prestárle lesy počas referenčného obdobia.

(24)

Členské štáty by mali mať určitú flexibilitu na dočasné zvýšenie intenzity ich ťažby v súlade s postupmi udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré zodpovedajú cieľu uvedenému v Parížskej dohode za predpokladu, že celkové emisie v rámci Únie neprekročia celkové odstraňovanie v sektore LULUCF. V rámci takejto flexibility by sa malo všetkým členským štátom prideliť základné množstvo kompenzácie vypočítané na základe koeficientu vyjadreného ako percentuálny podiel ich nahláseného záchytu v období rokov 2000 až 2009 s cieľom kompenzovať emisie z obhospodarovanej lesnej pôdy, ktoré započítali. Malo by sa zabezpečiť, aby členské štáty mohli byť kompenzované len do úrovne, pri ktorej dosiahnutí už ich lesy nie sú záchytmi.

(25)

Členské štáty s veľmi vysokým pokrytím lesmi v porovnaní s priemerom Únie a predovšetkým menšie členské štáty s veľmi vysokým pokrytím lesmi sú viac ako iné členské štáty závislé od obhospodarovanej lesnej pôdy pri vyvažovaní emisií v iných kategóriách započítavania pôdy, a preto by boli viac postihnuté a mali by obmedzenú možnosť na zvýšenie svojho pokrytia lesmi. Kompenzačný koeficient by sa preto mal zvýšiť na základe pokrytia lesmi a plochy tak, aby sa členským štátom s veľmi malou plochou a veľmi vysokým pokrytím lesmi v porovnaní s priemerom Únie poskytol najvyšší kompenzačný faktor za referenčné obdobie.

(26)

Rada vo svojich záveroch z 9. marca 2012 uznala osobitosti bohato zalesnených krajín. Uvedené osobitosti sa týkajú najmä obmedzených možností na vyváženie emisií odstraňovaním. Vzhľadom na to, že Fínsko je najbohatšie zalesnený členský štát a berúc do úvahy jeho osobitné geografické podmienky, čelí v tejto súvislosti osobitným ťažkostiam. Preto by sa mala Fínsku udeliť obmedzená dodatočná kompenzácia.

(27)

Na monitorovanie pokroku členských štátov pri plnení ich záväzkov podľa tohto nariadenia a na zabezpečenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií o emisiách a odstraňovaní by členské štáty mali poskytnúť Komisii relevantné údaje z inventúry skleníkových plynov v súlade s nariadením (EÚ) č. 525/2013 a kontroly dodržiavania záväzkov podľa tohto nariadenia by mali zohľadňovať tieto údaje. Ak má členský štát v úmysle uplatňovať flexibilitu týkajúcu sa obhospodarovanej lesnej pôdy, stanovenú v tomto nariadení, mal by v správe o dodržiavaní záväzkov uviesť výšku kompenzácie, ktorú sa chystá využiť.

(28)

Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáhať Komisii so systémom nahlasovania emisií a odstraňovania skleníkových plynov, s posudzovaním informácií o politikách a opatreniach a vnútroštátnych projekciách, s hodnotením plánovaných dodatočných politík a opatrení, ako aj s kontrolami dodržiavania záväzkov vykonávanými Komisiou podľa tohto nariadenia.

(29)

S cieľom zabezpečiť vhodné započítavanie transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania nástrojov flexibility a sledovania dodržiavania záväzkov, ako aj s cieľom presadzovať širšie využívanie produktov z dreva s dlhým životným cyklom by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov vrátane minimálnych hodnôt pre vymedzenie lesov, zoznamy skleníkových plynov a úložísk uhlíka, stanovovanie lesných referenčných úrovní členských štátov na obdobia rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030, doplnenie nových kategórií produktov z vyťaženého dreva, revíziu metodiky a informačné požiadavky týkajúce sa prírodných škodlivých činiteľov s cieľom zohľadniť zmeny v usmerneniach IPCC, a započítavanie transakcií prostredníctvom registra Únie. Potrebné ustanovenia súvisiace so započítavaním transakcií by mali byť obsiahnuté v jedinom nástroji, v ktorom sa spoja ustanovenia o započítavaní podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) 2018/842, tohto nariadenia a smernice 2003/87/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(30)

Komisia by v rámci pravidelného podávania správ podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 mala posúdiť aj výsledok facilitačného dialógu 2018 podľa UNFCCC (ďalej len „Talanoa dialóg“). Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých päť rokov s cieľom posúdiť jeho celkové fungovanie. Pri tomto preskúmaní by sa malo vychádzať z výsledkov Talanoa dialógu a globálneho hodnotenia v rámci Parížskej dohody. Rámec na obdobie po roku 2030 by mal byť v súlade s dlhodobými cieľmi a záväzkami prijatými na základe Parížskej dohody.

(31)

S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a odstraňovania skleníkových plynov a nahlasovanie akýchkoľvek iných informácií potrebných na posúdenie dodržiavania záväzkov členských štátov by sa mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť požiadavky nahlasovania.

(32)

S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky by sa využívanie pôdy malo evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania jednotlivých pôdnych plôch v súlade so systémami zberu údajov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Na zber údajov by sa mali čo najlepšie využívať existujúce programy a prieskumy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky („LUCAS“ – Land Use/Cover Area frame Survey), európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus a európskeho systému satelitnej navigácie Galileo. Spravovanie údajov vrátane výmeny údajov pri nahlasovaní, opätovnom použití a šírení by malo byť v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (13).

(33)

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(34)

V období započítavania od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020 by sa malo na povinnosti v oblasti započítavania a nahlasovania naďalej uplatňovať rozhodnutie č. 529/2013/EÚ. V obdobiach započítavania od 1. januára 2021 by sa malo uplatňovať toto nariadenie.

(35)

Rozhodnutie č. 529/2013/EÚ by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(36)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie záväzkov členských štátov v sektore LULUCF, ktorými sa prispieva k splneniu cieľov Parížskej dohody a k splneniu zámeru Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v období rokov 2021 až 2030, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

v období rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030:

i)   „zalesnená pôda“: využívanie pôdy nahlasované ako orná pôda, trávne porasty, mokrade, sídla alebo iná pôda, konvertované na lesnú pôdu;

ii)   „odlesnená pôda“: využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda konvertovaná na ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla alebo inú pôdu;

iii)   „obhospodarovaná orná pôda“: využívanie pôdy nahlasované ako:

iv)   „obhospodarované trávne porasty“: využívanie pôdy nahlasované ako:

v)   „obhospodarovaná lesná pôda“: využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda, ktorá zostáva lesnou pôdou;

b)

od roku 2026: „obhospodarované mokrade“: využívanie pôdy nahlasované ako:

1.

„záchyt“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorým sa z atmosféry odstraňuje skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;

2.

„zdroj“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;

3.

„úložisko uhlíka“ je celok alebo časť biogeochemického prvku alebo systému na území členského štátu, v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu obsahujúci uhlík, alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík;

4.

„zásoba uhlíka“ je objem uhlíka uloženého v úložisku uhlíka;

5.

„produkt z vyťaženého dreva“ je akýkoľvek produkt ťažobnej činnosti, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží;

6.

„les“ je pôda vymedzená minimálnymi hodnotami, pokiaľ ide o veľkosť plochy, korunový zápoj alebo rovnocenný stupeň zakmenenia a potenciálnu výšku stromov v dospelosti na mieste rastu stromov, ako sa uvádza pre každý členský štát v prílohe II. Zahŕňa plochu so stromami vrátane skupín rastúcich stromov z prirodzeného zmladenia alebo plochu so stromami z umelej obnovy, ktoré ešte nedosiahli minimálne hodnoty korunového zápoja alebo rovnocenný stupeň zakmenenia, alebo minimálnu výšku stromov, ako sa uvádza v prílohe II, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, o ktorej sa však predpokladá, že sa znovu stane lesom;

7.

„lesná referenčná úroveň“ je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo odstraňovania pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030, ktorý vychádza z kritérií stanovených v tomto nariadení, vyjadrený v tonách ekvivalentu CO2 za rok;

8.

„hodnota polčasu rozpadu“ je počet rokov, ktorý je potrebný na to, aby sa množstvo uhlíka uloženého v kategórii produktov z vyťaženého dreva znížilo na polovicu svojej pôvodnej hodnoty;

9.

„prírodné škodlivé činitele“ sú akékoľvek neantropogénne udalosti alebo okolnosti, ktoré spôsobujú značné emisie v lesoch a ktorých výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu a ktorých vplyvy na emisie členský štát objektívne nemôže ani po ich výskyte podstatne obmedziť;

10.

„okamžitá oxidácia“ je metóda započítavania, pri ktorej sa predpokladá, že v čase ťažby dôjde k uvoľneniu celého množstva uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry.

a)

mokrade, ktoré zostávajú mokraďami,

b)

sídla alebo iná pôda, konvertované na mokrade, alebo

c)

mokrade konvertované na sídla alebo inú pôdu.

a)

papier;

b)

aglomerované dosky;

c)

rezivo.

a)

predloží Komisii informácie o úrovni pozadia za kategórie započítavania pôdy uvedené v odseku 1 a o údajoch a metodikách použitých v súlade s prílohou VI a

b)

do roku 2030 vylúči zo započítavania všetko následné odstraňovanie na pôde postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi.

a)

všeobecné nástroje flexibility stanovené v článku 12 a

b)

s cieľom splniť záväzok uvedený v článku 4, flexibilitu týkajúcu sa obhospodarovanej lesnej pôdy stanovenú v článku 13.

a)

do svojej stratégie predloženej v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnul vykonávané alebo plánované konkrétne opatrenia na zabezpečenie zachovania alebo prípadne zlepšenia lesných záchytov a rezervoárov a

b)

v rámci Únie v období, za ktoré chce členský štát využiť kompenzáciu, celkové emisie v kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 tohto nariadenia neprekračujú celkové odstraňovanie. Komisia pri posudzovaní toho, či v rámci Únie celkové emisie prekračujú celkové odstraňovanie zabezpečí, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu zo strany členských štátov, najmä pri uplatňovaní nástrojov flexibility stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/842.

a)

záchyty započítané ako emisie v rámci svojej lesnej referenčnej úrovne a

b)

do maximálnej výšky kompenzácie pre daný členský štát stanovenej v prílohe VII na obdobie rokov 2021 až 2030.

1.

V článku 7 sa odsek 1 mení takto:

2.

V článku 13 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa tento bod:

3.

V článku 14 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

4.

Vkladá sa táto príloha:

1.

V článku 3 ods. 2 sa vypúšťa prvý pododsek.

2.

V článku 6 sa vypúšťa odsek 4