OBSAH

Zhrnutie. .......................................................................................................................................4

1............ Úvod. 7

2............ Podvody a iné nezrovnalosti 7

2.1......... Oznámené nezrovnalosti a všeobecné trendy a tendencie v období rokov 2009 – 2013. 7

2.2......... Nezrovnalosti poškodzujúce rozpočet EÚ, ktoré boli oznámené ako podvod. 8

2.2.1...... Príjmy. 11

2.2.2...... Výdavky. 12

2.2.3...... Výsledky Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) 16

2.3......... Nezrovnalosti, ktoré neboli oznámené ako podvod. 16

2.3.1...... Príjmy. 17

2.3.2...... Výdavky. 18

3............ Vymáhanie finančných prostriedkov a iné preventívne a nápravné opatrenia. 18

3.1......... Výdavky: preventívne mechanizmy. 19

3.1.1...... Prerušené platby v roku 2013. 19

3.1.2...... Pozastavené platby. 20

3.2......... Výdavky: finančné opravy a vymáhanie finančných prostriedkov v roku 2013. 20

3.3......... Vymáhanie finančných prostriedkov súvisiacich s príjmami z vlastných zdrojov. 21

4............ Politiky boja proti podvodom na úrovni EÚ.. 22

4.1......... Iniciatívy politiky boja proti podvodom, ktoré Komisia prijala v roku 2013. 22

4.1.1...... Nariadenie č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF. 22

4.1.2...... Návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva. 22

4.1.3...... Návrh na zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO) 22

4.1.4...... Boj proti korupcii v EÚ.. 23

4.1.5...... Politika boja proti podvodom na colniciach. 23

4.1.6...... Boj proti podvodom v oblasti DPH.. 25

4.1.7...... Ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom v medzinárodných dohodách. 26

4.1.8...... Boj proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami 26

4.1.9...... Pravidlá verejného obstarávania. 27

4.1.10.... Návrh smernice o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu. 28

4.1.11.... Stratégia Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) 28

4.1.12.... Programy Hercule a Pericles. 29

4.2......... Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) 29

4.3......... Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o výročnej správe za rok 2011 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boji proti podvodom.. 30

5............ Opatrenia prijaté členskými štátmi na boj proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ.. 31

5.1......... Opatrenia na boj proti podvodom a iným nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ   31

5.2......... Vykonávanie článku 3 ods. 4 nového nariadenia OLAF o určení koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS) 32

5.3......... Plnenie odporúčaní z roku 2012. 33

6............ Závery a odporúčania. 35

6.1......... Bezprecedentný súbor opatrení na boj proti podvodom.. 35

6.1.1...... Prvé kroky: CAFS. 35

6.1.2...... Reforma Európskeho úradu pre boj proti podvodom.. 35

6.1.3...... Opatrenia na boj proti podvodom a korupcii vo verejnom obstarávaní 35

6.1.4...... Sektorové opatrenia: príjmy. 36

6.1.5...... Sektorové opatrenia: výdavky. 36

6.1.6...... Čo nás čaká. 37

6.2......... Operatívne výsledky: odlišné tempo. 37

6.2.1...... Príjmy: kvalita informácií a stratégií kontroly. 37

6.2.2...... Výdavky: rozvíjajúca sa oblasť. 38

PRÍLOHA 1 – Nezrovnalosti oznámené ako podvod.............................................................. 40

PRÍLOHA 2 – Nezrovnalosti, ktoré neboli oznámené ako podvod......................................... 42

PRÍLOHA 3 – Finančné opravy v roku 2013 vykonané v rámci spoločného hospodárenia (mil. EUR)       43

Zhrnutie

Túto výročnú správu za rok 2013 o ochrane finančných záujmov Európskej únie predkladá Komisia v spolupráci s členskými štátmi v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V správe sa uvádzajú opatrenia Komisie a členských štátov na boj proti podvodom a ich výsledky. Toto je posledná správa v rámci súčasného zloženia Komisie, a preto sa v nej rozoberajú výsledky dosiahnuté za posledných päť rokov. Závery a odporúčania uvedené v správe sú založené na analýze dostupných informácií za posledných päť rokov a na problémoch a rizikách identifikovaných v tomto období.

Opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ v období rokov 2009 – 2013

V období rokov 2009 – 2013 Komisia prijala bezprecedentné právne a administratívne opatrenia na zlepšenie ochrany finančných záujmov EÚ.

Tento rad opatrení sa začal v roku 2011, keď Komisia prijala svoju viacročnú stratégiu boja proti podvodom (CAFS). Táto stratégia, pôvodne určená útvarom Komisie, bola zásadná pri zvyšovaní informovanosti o podvodoch medzi zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi. Okrem toho sa na základe stratégie zaviedli do nových výdavkových programov na obdobie rokov 2014 – 2020 osobitné opatrenia proti podvodom.

Druhým medzníkom v posilnení boja proti podvodom bolo prijatie nového nariadenia o úrade OLAF[1] v roku 2013. Týmto nariadením sa zjednodušili postupy úradu OLAF a zvýšila sa jeho efektívnosť. Posilnili sa tiež procesné záruky pre osoby dotknuté vyšetrovaním úradu OLAF.

V rokoch 2012 a 2013 sa Komisia zamerala na trestnoprávny aspekt ochrany finančných záujmov EÚ prijatím návrhov na:

· smernicu o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva v júli 2012, ktorou by sa mali odstrániť nedostatky v právnych predpisoch členských štátov zameraných na boj proti podvodom, ktoré bránia účinnému stíhaniu podvodníkov,

· nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry (EPPO) v júli 2013. Návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry je jedným z najdôležitejších legislatívnych návrhov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ.

Komisia prijala tiež viaceré významné opatrenia osobitne zamerané na ochranu strany príjmov rozpočtu EÚ, ktoré zahŕňajú:

· návrh na zmenu nariadenia 515/97 o vzájomnej spolupráci medzi správnymi orgánmi v colnej oblasti,

· smernice o mechanizme rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH a o mechanizme prenesenia daňovej povinnosti,

· podpis protokolu k RDKT o odstránení nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami a

· oznámenie o boji proti pašovaniu tabakových výrobkov v roku 2013.

Komisia týmito opatreniami vytvorila nové prostredie pre politiku boja proti podvodom na úrovni EÚ.

Odhaľovanie a oznamovanie (podvodných a nepodvodných) nezrovnalostí poškodzujúcich rozpočet EÚ

V roku 2013 bolo 1 609 nezrovnalostí oznámených ako podvod (toto číslo zahŕňa podozrenia z podvodu aj preukázané podvody), ktoré predstavovali sumu 309 mil. EUR v rámci finančných prostriedkov EÚ. V počte podvodných nezrovnalostí, ktoré každý členský štát oznámil, naďalej pretrvávajú výrazné rozdiely, čo môže súvisieť s rôznymi prístupmi k odhaľovaniu podvodov a v niektorých prípadoch k nejednotným výkladom pri uplatňovaní právneho rámca. Na strane príjmov došlo k poklesu nezrovnalostí oznámených ako podvod. Na strane výdavkov ich počet prudko klesol v období rokov 2009 až 2011, avšak opäť stúpa.

Niektoré trendy sa v posledných dvoch rokoch posilnili: pokračoval nárast zapájania správnych orgánov do odhaľovania podvodných nezrovnalostí a používanie falšovaných dokumentov sa stalo najčastejším spôsobom páchania podvodov.

Došlo k nárastu počtu nezrovnalostí neoznámených ako podvod, najmä z hľadiska súm. Odráža to predovšetkým zvýšený objem zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rôzne výdavkové programy, realizuje sa viac programov a odráža to tiež skutočnosť, že európske inštitúcie a vnútroštátne útvary pre audit venujú väčšiu pozornosť hospodáreniu s finančnými prostriedkami.

Preventívne a nápravné opatrenia

Komisia prijala v roku 2013 viaceré rozhodnutia s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje EÚ využívali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a aby finančné záujmy EÚ boli náležite chránené. V oblasti politiky súdržnosti bolo prijatých 217 rozhodnutí o prerušení platieb (ktoré predstavovali sumu vyše 5 mld. EUR). Z nich koncom roku 2013 bolo stále otvorených 131 rozhodnutí (ktoré predstavovali sumu približne 2 mld. EUR prerušených platieb). Komisia prijala aj štyri nové rozhodnutia o pozastavení platieb (tri z nich boli koncom roka ešte stále v platnosti).

Komisia uskutočnila finančné opravy vo výške viac než 2,5 mld. EUR a vydala príkazy na vymáhanie vo výške 955 mil. EUR.

Opatrenia prijaté v roku 2013 dokazujú, že Komisia berie ochranu finančných záujmov EÚ vážne a že zavedené mechanizmy sú pri dosahovaní tohto cieľa účinné. Teraz však vnútroštátne rozpočty znášajú riziko, že sa nevymôžu sumy, ktoré už boli vyplatené príjemcom, ale na tieto sumy sa vzťahujú finančné opravy.

Koordinačný útvar pre boj proti podvodom (AFCOS)

V tohtoročnej správe sa pozornosť sústreďuje na požiadavku, aby každý členský štát zriadil koordinačný útvar pre boj proti podvodom (AFCOS) v súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 883/2013. Cieľom zriadenia útvarov AFCOS je uľahčiť účinnú spoluprácu a výmenu informácií s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Štyri členské štáty zatiaľ oficiálne nezriadili svoj útvar AFCOS, plánujú však tak urobiť do konca roku 2014.

Povinnosti vnútroštátnych útvarov AFCOS sa líšia v závislosti od krajiny. Všetky členské štáty poverili svoje útvary AFCOS koordinačnou úlohou, aj keď v rozličnom rozsahu. Iba niekoľko členských štátov poverilo svoj útvar AFCOS vykonávaním vyšetrovaní.

1.           Úvod

Komisia v súlade s článkom 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spolupráci s členskými štátmi predkladá každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na zamedzenie podvodom a inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy EÚ.

V zmluve je stanovené, že EÚ a členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov EÚ a za boj proti podvodom. Vnútroštátne orgány hospodária s 80 % výdavkov EÚ a vyberajú tradičné vlastné zdroje (TVZ). Komisia dohliada na obe tieto oblasti, stanovuje normy a overuje súlad. Na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov EÚ je nevyhnutná úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi. Jedným z hlavných cieľov tejto správy je posúdiť, do akej miery bola táto spolupráca účinná v roku 2013 a ako by sa dala zlepšiť.

V tejto správe sú uvedené opatrenia prijaté na úrovni EÚ v roku 2013 a poskytuje sa zhrnutie a hodnotenie činností uskutočnených členskými štátmi v rámci boja proti podvodom. Správa obsahuje aj analýzu hlavných výsledkov, ktoré vnútroštátne a európske orgány dosiahli pri odhaľovaní a oznamovaní prípadov podvodov a nezrovnalostí týkajúcich sa výdavkov a príjmov EÚ. V správe sa zdôrazňuje hlavne zriadenie koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS) v každom členskom štáte, keďže sa tak uľahčí výmena kľúčových informácií týkajúcich sa finančných záujmov EÚ medzi členskými štátmi a úradom OLAF.

K správe je priložených šesť pracovných dokumentov útvarov Komisie[2]. Dokumenty nazvané „Vykonávanie článku 325 členskými štátmi v roku 2013“ a „Štatistická analýza nezrovnalostí“ obsahujú tabuľky, v ktorých sú zhrnuté hlavné výsledky opatrení každého členského štátu zameraných na boj proti podvodom.

2.           Podvody a iné nezrovnalosti

2.1.        Oznámené nezrovnalosti a všeobecné trendy a tendencie v období rokov 2009 – 2013

V roku 2013 bolo Komisii oznámených 15 779 (podvodných a nepodvodných) nezrovnalostí, ktoré predstavovali spolu sumu približne 2,14 mld. EUR, z čoho približne 1,76 mld. EUR sa týkalo výdavkových oblastí rozpočtu EÚ. Odhalené nezrovnalosti predstavujú 1,34 % platieb na strane výdavkov a 1,86 % hrubej sumy vybratých tradičných vlastných zdrojov (TVZ).

V porovnaní s rokom 2012 sa počet nezrovnalostí zvýšil o 17 %. Finančný objem v súvislosti s odhalenými nezrovnalosťami sa však znížil o 36 %.

V posledných piatich rokoch došlo k významným zmenám spôsobu, akým členské štáty a Komisia oznamujú nezrovnalosti. Špeciálne boli vytvorené dve platformy[3], ktoré umožnili zlepšenie včasného poskytovania informácií a zvýšenie celkovej kvality a kvantity informácií o nezrovnalostiach poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Dostupnosť týchto informácií viedla k významnej zmene informácií sprístupnených prostredníctvom tejto správy, posunu zamerania z nezrovnalostí riešených všeobecne k nezrovnalostiam, ktoré sú oznámené ako podvod.

V období rokov 2009 až 2013 počet oznámených nezrovnalostí vzrástol o 22 %, zatiaľ čo sumy s nimi súvisiace klesli o 48 %.

Tento nárast čiastočne súvisí so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii pre rozpočet EÚ a ktoré v roku 2013 boli viac než o 10 % vyššie ako v roku 2009. Najpravdepodobnejším faktorom zodpovedným za nárast je skutočnosť, že inštitúcie EÚ (Európska komisia a Dvor audítorov) a vnútroštátne služby venovali väčšiu pozornosť hospodáreniu s finančnými prostriedkami EÚ a lepšie ho kontrolovali.

Následne, aj keď počet nezrovnalostí oznámených ako podvod (za ich odhalenie sú zväčša zodpovedné členské štáty a býva zložitejšie) do určitej miery klesol v posledných piatich rokoch (pozri ďalej oddiel 2.2 a graf 2), počet nezrovnalostí neoznámených ako podvod postupne narastá.

Graf 1: Oznámené nezrovnalosti (podvodné a nepodvodné) a súvisiace sumy, 2009 – 2013

2.2.        Nezrovnalosti poškodzujúce rozpočet EÚ, ktoré boli oznámené ako podvod

Počet nezrovnalostí oznámených ako podvod a s nimi súvisiace sumy nie sú priamym meradlom úrovne podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Vyjadrujú výsledky dosiahnuté členskými štátmi a inštitúciami EÚ pri odhaľovaní prípadov možných podvodov. Konečné rozhodnutie o tom, či prípad skutočne je podvodom, prináleží zodpovedným (justičným) orgánom príslušného členského štátu[4].

Členské štáty v roku 2013 oznámili 1 609 nezrovnalostí ako podvod v celkovej výške 309 mil. EUR v rámci finančných prostriedkov EÚ. Z toho 25 podvodných nezrovnalostí vo výške 1,2 mil. EUR sa týkalo finančných prostriedkov, s ktorými sa hospodárilo v rámci priamych výdavkov, a osem podvodných nezrovnalostí oznámili kandidátske krajiny a týkali sa sumy vo výške približne 1 mil. EUR.

Počet podvodných nezrovnalostí[5] oznámených v roku 2013 stúpol o 30 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, pričom ich finančný vplyv klesol o 21 %. Potrebné je poznamenať, že ročné výkyvy súm sú menej dôležité ako rozdiely v počte oznámených prípadov (sumy môžu byť ovplyvnené konkrétne jednotlivými prípadmi zahŕňajúcimi vysoké hodnoty). Výrazné rozdiely boli však zaznamenané medzi sektormi, ako je uvedené v tabuľke 1. V grafe 2 sú znázornené celkové trendy v priebehu posledných piatich rokov poukazujúce na určitý pokles počtu oznámených prípadov a súm v priebehu tohto obdobia.

Rozdiely sa vyskytujú aj medzi trendmi v oblasti príjmov (pokles) a výdavkov (zdá sa, že výkyvy tu súvisia s vývojom viacročných programových cyklov a došlo tu k nárastu od roku 2012).

Tabuľka 1: Nezrovnalosti oznámené ako podvod v roku 2013[6]

Rozdelenie všetkých nezrovnalostí oznámených ako podvod v roku 2013 podľa členského štátu a oblasti rozpočtu je uvedený v prílohe 1.

Graf 2: Nezrovnalosti oznámené ako podvod a súvisiace sumy – obdobie rokov 2009 – 2013

2.2.1.     Príjmy

Počet prípadov oznámených ako podvod na strane príjmov v roku 2013 (633) je o 17 % nižší ako priemer za obdobie rokov 2009 – 2013 (763). Celková zistená výška oznámených tradičných vlastných zdrojov v roku 2013 (54 mil. – 61 mil. EUR vrátane odhadovaných súm) je o 44 % nižšia ako priemerná zistená suma za obdobie rokov 2009 – 2013 (96 mil. EUR).[7]

V roku 2013 bola takmer polovica prípadov podvodu (47 %) odhalená počas inšpekcií vykonaných útvarmi pre boj proti podvodom a 29 % pri colných kontrolách vykonávaných v čase colného vybavenia tovaru. Približne 56 % všetkých súm TVZ súvisiacich s podvodmi bolo zistených počas inšpekcií vykonaných útvarmi pre boj proti podvodom.

Z analýzy vyplýva, že počet prípadov podvodu v období rokov 2009 – 2013 klesol, ako je znázornené v grafe 3.

GRAF 3: TVZ – Prípady podvodu a zistené dotknuté sumy (2009 – 2013)

2.2.2.     Výdavky

V prípade výdavkov EÚ došlo k významnému zvýšeniu počtu nezrovnalostí oznámených ako podvod, a to 76 %. Odráža sa to najmä v sektore prírodných zdrojov (kde došlo k nárastu 175 %, pozri bod 2.2.2.1). Nárasty boli zaznamenané aj v politike súdržnosti (15 %) a predvstupovej politike (27 %). Poklesy boli zaznamenané v priamych výdavkoch (14 %). Ako už bolo uvedené, výkyvy v príslušných sumách majú menšiu výpovednú lehotu, keďže došlo k ich zníženiu vo všetkých sektoroch okrem poľnohospodárstva (+10 %).

Oznámené nezrovnalosti často súvisia s transakciami, ktoré sa uskutočnili v inom rozpočtovom roku, než v ktorom boli odhalené alebo oznámené. Medzi spáchaním (potenciálneho) podvodu a jeho oznámením Komisii uplynú v priemere štyri roky[8].

V grafoch 4 a 5 sú znázornené podvodné nezrovnalosti a súvisiace sumy podľa výdavkovej oblasti.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov väčšina nezrovnalostí oznámených ako podvod (60 %) bola odhalená v sektore poľnohospodárstva. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch však najväčší podiel súm, ktorých sa týkali nezrovnalosti (63 %), pochádza z politiky súdržnosti.

Grafy 4 a 5: Nezrovnalosti oznámené ako podvod podľa oblasti rozpočtu (výdavky) – podľa počtu a sumy

Odhalené metódy spáchania podvodu (modi operandi) sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne neodlišovali. Používanie falošných alebo falšovaných dokumentov alebo deklarácií stále patrilo k najčastejšie používaným metódam.

Len tri z nezrovnalostí oznámených ako podvodné sa vzťahujú na korupciu[9].

Približne 48 % prípadov nezrovnalostí oznámených ako podvod v roku 2013 odhalili orgány boja proti podvodom alebo boli odhalené v rámci vyšetrovania trestnej činnosti alebo počas iných externých kontrol. 52 % prípadov bolo odhalených prostredníctvom systémov administratívnej kontroly ustanovených v predpisoch jednotlivých sektorov. Táto skutočnosť poukazuje na význam externých kontrol v boji proti podvodom a na potrebu silnej koordinácie s orgánmi riadenia a auditu. Poukazuje tiež na to, že táto koordinácia sa značne zlepšila. Pri vyšetrovaniach podvodov alebo trestnej činnosti boli odhalené prípady potenciálneho podvodu týkajúce sa vysokých finančných súm, čo odráža skutočnosť, že vyšetrovacie orgány dokážu cielene zamerať svoju činnosť, ale tiež ich dobré vyšetrovacie schopnosti.

V roku 2013 Írsko ako jediný členský štát neklasifikoval žiadny prípad nezrovnalostí ako podvodný. Pokiaľ ide o počet odhalených prípadov, aj naďalej existujú rozdiely medzi členskými štátmi[10]. K členským štátom, ktoré odhalili a oznámili najvyšší počet podvodných nezrovnalostí, patrí: Taliansko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Dánsko a Grécko (od 302 do 55). Pokiaľ ide o súvisiace sumy, najvyššie čísla oznámilo Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Grécko a Nemecko (od 68 do 24 mil. EUR). Veľmi malý počet podvodných nezrovnalostí (menej ako tri za všetky výdavkové oblasti) oznámilo Belgicko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Fínsko a Švédsko. Tieto rozdiely sú spôsobené viacerými faktormi a svedčia o veľmi odlišných prístupoch nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi rôznymi správnymi orgánmi v tej istej krajine. Niektoré členské štáty prideľujú značné prostriedky na boj proti podvodom, zatiaľ čo iné uprednostňujú používanie finančných opráv bez ďalšieho vyšetrovania potenciálneho trestného činu.

Z nezrovnalostí oznámených ako podvod sa za posledných päť rokov podvod preukázal v 8 % prípadov (miera preukázaných podvodov)[11]. Táto miera sa zdvojnásobila v porovnaní s mierou v roku 2012.

2.2.2.1.  Prírodné zdroje (poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a rybárstvo)

Prudký nárast v rybárstve (+475 %) sa očakával vzhľadom na oneskorené vykonávanie programov a nízke počty prípadov oznámených až do minulého roku.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, situácia je zložitejšia, keďže nezrovnalosti oznámené štyrmi členskými štátmi (Bulharsko, Dánsko, Taliansko a Rumunsko) predstavujú približne 75 % z celkového počtu nezrovnalostí oznámených ako podvod, ale počet nezrovnalostí oznámených ako podvod sa zvýšil aj v prípade ďalších piatich krajín (Česká republika, Grécko, Španielsko, Francúzsko a Poľsko).

V prípade Dánska oznámené prípady sú pokračovaním vyšetrovania, ktoré sa začalo v roku 2012. Prípady podozrenia z podvodu sa týkajú nesúladu s vnútroštátnymi obmedzeniami na používanie hnojív a požiadaviek krížového plnenia. Správne konania týkajúce sa krížového plnenia prebiehajú a v mnohých prípadoch konečné rozhodnutie vynesie súd.

V prípade Rumunska a Bulharska boli viaceré nedostatky zistené v systéme, čo viedlo k väčšiemu počtu kontrol a následne k odhaleniu väčšieho počtu nezrovnalostí.

Taliansko malo najvyšší počet nezrovnalostí oznámených ako podvod (213). Približne jedna tretina je výsledkom prebiehajúceho rozsiahleho vyšetrovania. Významný počet však môže byť dôsledkom príliš horlivého uplatňovania klasifikácie podvodu, čo sa bude v nasledujúcich rokoch ďalej monitorovať.

Nárast nezrovnalostí oznámených ako podvod sa týka Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a[12] Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka[13]. 18 % oznámených prípadov sa týka obidvoch fondov.

Takmer 30 % podvodných nezrovnalostí sa týkalo používania falošných alebo falšovaných dokumentov alebo deklarácií.

V roku 2013 podiel potenciálnych podvodných nezrovnalostí odhalených útvarmi pre boj proti podvodom vzrástol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na 44 %, zatiaľ čo podiel vyšetrovaní trestných činov sa nezmenil (8 %), čo je dôsledkom najmä výsledkov, ktoré oznámilo Taliansko a Dánsko.

Miera zistených podvodov v oblasti poľnohospodárstva v porovnaní s rokom 2012 vzrástla: v období rokov 2009 – 2013 predstavovala 7 % všetkých prípadov oznámených (6 % v roku 2012).

2.2.2.2.  Politika súdržnosti (v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2000 – 2006)

Aj keď oznamovanie podvodných nezrovnalostí stúplo o 15 % v porovnaní s rokom 2012, politika súdržnosti po prvýkrát nebola oblasťou rozpočtových výdavkov s najvyšším počtom nezrovnalostí oznámených ako podvod. Súvisiace sumy, aj keď klesajú, stále však predstavujú najväčší podiel z celku.

V súlade s trendmi, na ktoré sa poukázalo v roku 2012, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) zodpovedal v roku 2013 za najväčší podiel oznámených podvodných nezrovnalostí. V priebehu posledných piatich rokov však počet nezrovnalostí oznámených ako podvod bol takmer rovnaký v prípade Európskeho sociálneho fondu (ESF) ako v prípade fondu EFRR. Pokiaľ ide o súvisiace sumy, fond EFRR vždy predstavoval najvyšší podiel (vzhľadom na to, že sa z tohto fondu poskytujú na podporované projekty finančné sumy vyššej hodnoty).

Väčšina podvodných nezrovnalostí (55 %) bola odhalená prostredníctvom systému kontroly ustanoveným v právnych predpisoch EÚ, nie vyšetrovaniami trestných činov alebo orgánmi boja proti podvodom. Tento pokračujúci trend, na ktorý sa už poukázalo v roku 2012, však predstavuje výraznú zmenu oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu (2000 – 2006), keď podvodné nezrovnalosti boli odhalené takmer výlučne v rámci vyšetrovaní orgánov boja proti podvodom a vyšetrovaní trestných činov.

Zdá sa, že úsilie Komisie v posledných rokoch zamerané na zvýšenie informovanosti o podvodoch v rámci politiky súdržnosti sa vyplatilo, vyššie uvedený trend si však vyžaduje ďalšiu konsolidáciu[14]. Pokiaľ ide o finančné sumy, najvýznamnejšie podvodné nezrovnalosti boli odhalené najmä v rámci vyšetrovaní trestných činov a vyšetrovaní orgánov boja proti podvodom (76 %).

Časový úsek medzi odhalením podvodných prípadov a ich oznámením zostáva rovnaký, v priemere osem mesiacov. Nezákonné praktiky boli odhalené v priemere dva roky a sedem mesiacov od ich vzniku.

Miera preukázaných podvodov v oblasti politiky súdržnosti sa zvýšila v porovnaní s rokom 2012; 11 % nezrovnalostí oznámených ako podvod v období rokov 2009 – 2013 bolo deklarovaných ako preukázané na základe konečného rozhodnutia orgánov v Grécku, Nemecku, Poľsku a Slovinsku (v roku 2012 to boli 3 %).

2.2.2.3.  Predvstupová politika [predvstupová pomoc a nástroj predvstupovej pomoci (IPA)]

Počet nezrovnalostí oznámených ako podvod v oblasti predvstupovej pomoci zostal na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, aj keď od roku 2009 klesol. Podvodné nezrovnalosti v oblasti predvstupovej pomoci oznámili Rumunsko a Bulharsko, a to prevažne v oblasti rozvoja vidieka[15].

Počet podvodných nezrovnalostí a s nimi súvisiace neoprávnene vyplatené sumy v oblasti nástroja IPA stúpli v porovnaní s rokom 2012. Tento nárast možno pokladať za normálny, keďže oznamovanie nezrovnalostí v oblasti nástroja IPA sa začalo len v posledných rokoch. Väčšinu podvodných nezrovnalostí oznámilo Turecko. Najvyššie podvodné sumy boli zaznamenané v súvislosti s prechodnou pomocou, budovaním inštitúcií a rozvojom vidieka.

2.2.2.4.  Výdavky, s ktorými Komisia hospodári priamo

Výdavky, s ktorými Komisia hospodári priamo, sú analyzované na základe informácií o príkazoch na vymáhanie vydaných útvarmi Komisie.

V roku 2013 útvary Komisie podľa účtovania na základe časového rozlíšenia (systém ABAC) klasifikovali 26 prípadov vymáhania ako podozrenia z podvodu a oznámili ich úradu OLAF. Predstavovali 1,2 mil. EUR, čo je menej ako v predchádzajúcom roku.

2.2.3.     Výsledky Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)[16]

V roku 2013 úrad OLAF otvoril 253 vyšetrovaní a 34 prípadov koordinácie a uzavrel 293 (pričom 164 z nich uzavrel s poskytnutím odporúčaní).

Vnútroštátnym orgánom bolo zaslaných 85 odporúčaní na súdne konanie a odporúčalo sa vymáhanie prostriedkov v objeme približne 402,8 mil. EUR, z čoho 84,9 mil. EUR sa týkalo príjmov a 317,9 mil. EUR sa týkalo výdavkov (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2: Sumy, v prípade ktorých sa odporúčalo vymáhanie v roku 2013 na základe vyšetrovaní úradu OLAF[17]

2.3.        Nezrovnalosti, ktoré neboli oznámené ako podvod

V roku 2013 bolo Komisii oznámených 14 170 nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvod (asi o 16 % viac ako v roku 2012). V prípade všetkých sektorov sú čísla vyššie okrem predvstupovej politiky. Súvisiaci finančný vplyv sa znížil na približne 1,84 mld. EUR (o 38 % menej ako v roku 2012) s výrazným nárastom v poľnohospodárstve (pozri bod 2.3.2), ako je uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3: Nezrovnalosti, ktoré neboli oznámené ako podvod v roku 2013[18]

V prílohe 2 sa uvádza rozdelenie všetkých nezrovnalostí neoznámených ako podvod v roku 2013 podľa členského štátu a rozpočtovej oblasti.

2.3.1.     Príjmy

Počet nezrovnalostí oznámených za rok 2013 (4 144) bol o 5 % vyšší ako priemerný počet nezrovnalostí za obdobie rokov 2009 – 2013 (3 936)[19]. Celková zistená výška tradičných vlastných zdrojov s nimi spojenými (326 mil. EUR – 327 mil. EUR vrátane odhadovaných súm) je o 16 % vyššia ako priemerná zistená suma za obdobie rokov 2009 – 2013 (280 mil. EUR).

GRAF 6: TVZ – prípady nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvod, a dotknuté sumy (2009 – 2013)

V roku 2013 väčšina prípadov nezrovnalostí (56 %) a zistené sumy TVZ (56 %) boli odhalené kontrolami po colnom vybavení.

2.3.2.     Výdavky

Nárast počtu nezrovnalostí neoznámených ako podvod sa týka všetkých výdavkových oblastí rozpočtu EÚ okrem predvstupovej pomoci.

Tento nárast oznámených nezrovnalostí je však sprevádzaný výrazným poklesom príslušných súm, najmä v oblasti politiky súdržnosti. Výrazný nárast bol zaznamenaný v oblasti politiky prírodných zdrojov (najmä v súvislosti s rozvojom vidieka a pokrokom v realizácii jeho programov a nárastom kontrol vyžadovaných na základe zistení Európskeho dvora audítorov a Komisie v minulých rokoch) a v priamych výdavkoch.

3.           Vymáhanie finančných prostriedkov a iné preventívne a nápravné opatrenia

Dôležitým aspektom ochrany finančných záujmov EÚ je používanie mechanizmov na predchádzanie podvodom a iným nezrovnalostiam a na ich nápravu s cieľom zabezpečiť plnenie rozpočtu v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia[20].

V rámci spoločného hospodárenia Komisia môže prijať nasledujúce opatrenia:

· preventívne opatrenia: prerušenie platieb (posunutím termínu platby až o šesť mesiacov)[21], úplné alebo čiastočné pozastavenie priebežných platieb členskému štátu[22],

· nápravné opatrenia: v prípade, keď členský štát neprijme požadované opatrenia, Komisia môže rozhodnúť o uložení finančnej opravy[23]. Výdavky, ktoré nie sú v súlade s príslušnými pravidlami, sú buď predmetom príkazu na vymáhanie, alebo zrážky z následnej žiadosti o platbu.

Informácie o priamom vymáhaní finančných prostriedkov členskými štátmi od príjemcov sú k dispozícii iba sčasti[24] a sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom „Štatistické hodnotenie nezrovnalostí“.

Údaje o typoch hospodárenia iných ako spoločné hospodárenie (najmä v oblasti priamych výdavkov) sa týkajú najmä príkazov na vymáhanie, ktoré vydali útvary Komisie, alebo zrážok zo žiadostí o náhradu nákladov.

3.1.        Výdavky: preventívne mechanizmy

3.1.1.     Prerušené platby v roku 2013

V roku 2013 Komisia prijala 217 rozhodnutí o prerušení platby v oblasti politiky súdržnosti (vrátane takmer 5 mld. EUR obdobne ako v predchádzajúcom roku). Koncom roka 2013 z nich bolo ešte stále otvorených 131 prípadov (vo výške takmer 2 mld. EUR).

V tabuľke 4 sú uvedené prípady prerušenia platieb v roku 2013 a významné činnosti vykonané v oblasti prevencie najmä v súvislosti s fondom EFRR/Kohéznym fondom, ktoré predstavujú vyše 72 % prípadov a približne 87 % z celkových príslušných súm.

Tabuľka 4: Prípady prerušenia platieb, ktorými sa útvary Komisie zaoberali v roku 2013

3.1.2.     Pozastavené platby

Jedno z dvoch rozhodnutí o pozastavení, ktoré sa týkalo fondu EFRR a koncom roku 2012 bolo stále v platnosti, bolo zrušené do konca roku 2013[25], zatiaľ čo ostatné zostali v platnosti[26]. V roku 2013 boli prijaté štyri nové rozhodnutia o pozastavení platieb[27]. Ďalšie dve nové nové rozhodnutia o pozastavení platieb boli prijaté v januári 2014[28].

Jedno z dvoch rozhodnutí o pozastavení, ktoré sa týkajú fondu ESF, prijatých v roku 2012 a ešte stále v platnosti koncom roku 2012, bolo v roku 2013 zrušené[29], zatiaľ čo druhé zostalo v platnosti[30]. V roku 2013 bolo prijatých 11 rozhodnutí o pozastavení a všetky okrem jedného[31] boli koncom roku 2013 ešte v platnosti[32]. Jedno rozhodnutie o pozastavení prijaté v roku 2011 koncom roku 2013 ešte stále platilo[33].

3.2.        Výdavky: finančné opravy a vymáhanie finančných prostriedkov v roku 2013

V roku 2013 došlo k nárastu nápravných opatrení, ktoré Komisia prijala vo vzťahu k členským štátom a príjemcom, v porovnaní s predchádzajúcim rokom (o 20 %), pričom v prípade vykonávaných opatrení došlo k poklesu (o 24 %), hlavne v oblasti politiky súdržnosti a najmä v súvislosti s fondom EFRR (kde došlo k poklesu o 40 %, pozri tabuľku 5).

Tabuľka 5: Finančné opravy a vymáhanie finančných prostriedkov podľa oblasti rozpočtu – obdobie rokov 2013 – 2012

V prílohe 3 je uvedené rozdelenie finančných opráv vykonaných v roku 2013 v rámci spoločného hospodárenia podľa členských štátov.

3.3.        Vymáhanie finančných prostriedkov súvisiacich s príjmami z vlastných zdrojov

Približne 98 % všetkých zistených súm TVZ bolo vybraných bez zvláštnych problémov. Zvyšné 2 % sa týkajú prípadov podvodu a iných nezrovnalostí. Členské štáty sú povinné vymôcť nezaplatené sumy TVZ a zaznamenať ich v databáze OWNRES. Za rok 2013 bolo potrebné v dôsledku podvodov a nezrovnalostí zahŕňajúcich TVZ vo výške viac ako 10 000 EUR vymôcť sumu 380 mil. EUR. Z tejto sumy 234 mil. EUR členské štáty už vymohli v prípadoch odhalených v roku 2013, čím sa dosiahla miera úspešnosti vymáhania za rok 2013 vo výške 62 %, čo je najlepší výsledok týkajúci sa vymáhania za posledných desať rokov. Členské štáty okrem toho pokračovali vo vymáhaní finančných prostriedkov súvisiacich s prípadmi z predchádzajúcich rokov. V roku 2013 vymohli dovedna približne 130 mil. EUR v prípadoch podvodu a nezrovnalostí odhalených v rokoch 1989 až 2012.

Celková historická miera úspešnosti vymáhania (1989 – 2010) je 75 %, ak sa pri výpočte berú do úvahy len uzavreté prípady, pri ktorých členské štáty ukončili vymáhanie.

Klasifikáciu prípadu ako podvod možno použiť ako ukazovateľ na predpovedanie výsledkov vymáhania. Vymáhanie v prípadoch podvodu je vo všeobecnosti oveľa menej úspešné než v prípadoch nezrovnalosti (miera úspešnosti vymáhania 24 % v porovnaní so 68 %).

Činnosti členských štátov zamerané na vymáhanie TVZ sa monitorujú prostredníctvom inšpekcií týkajúcich sa TVZ a prostredníctvom postupu, v rámci ktorého sa vyžaduje, aby všetky sumy presahujúce 50 000 EUR, ktoré členské štáty s konečnou platnosťou vyhlásili za nevymožiteľné, boli oznámené Komisii. Členské štáty nesú finančnú zodpovednosť za nevymožené TVZ, ak sa zistili nedostatky v rámci ich vymáhania.

4.           Politiky boja proti podvodom na úrovni EÚ

4.1.        Iniciatívy politiky boja proti podvodom, ktoré Komisia prijala v roku 2013

4.1.1.     Nariadenie č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF

Nariadenie o úrade OLAF, ktorým sa riadi jeho práca, nadobudlo účinnosť 1. októbra 2013[34]. Posilňuje práva osôb dotknutých vyšetrovaním úradu OLAF a objasňuje práva svedkov. Objasňuje, akým spôsobom by sa mali vykonávať vyšetrovacie postupy. Posilňuje tiež povinnosti týkajúce sa výmeny informácií medzi úradom OLAF a členskými štátmi EÚ. Členské štáty sú teraz povinné určiť koordinačný útvar pre boj proti podvodom (AFCOS) na uľahčenie účinnej spolupráce a výmeny informácií s úradom OLAF vrátane informácií operačného charakteru. Úrad OLAF pomáha a radí členským štátom pri vykonávaní tejto novej povinnosti. Nariadenie obsahuje aj ustanovenia o spolupráci s orgánmi presadzovania práva EÚ a tretími krajinami[35].

4.1.2.     Návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva

V roku 2012 Komisia predložila návrh smernice o ochrane finančných záujmov EÚ prostredníctvom trestného práva[36]. Cieľom tejto smernice je posilniť súčasný právny rámec v tejto oblasti vytvorením spoločných minimálnych pravidiel na vymedzenie trestných činov, sankcií a časových obmedzení pre tieto činy. Rada prijala všeobecný prístup 6. júna 2013 a Európsky parlament prijal svoju správu v prvom čítaní 16. apríla 2014.

4.1.3.     Návrh na zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO)

Komisia prijala 17. júla 2013 návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry (EPPO)[37]. Táto iniciatíva sa zakladá na článku 86 ZFEÚ. Európska prokuratúra by mala mať mandát na vyšetrovanie, trestné stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a na ich podanie na súd, ako je vymedzené v budúcej smernici o boji proti podvodom[38] a na zabezpečenie, aby sa to uskutočňovalo harmonizovaným, nezávislým a účinným spôsobom. Podľa návrhu by Európska prokuratúra mala pozostávať z centrálnej úrovne s obmedzeným počtom európskych prokurátorov a z decentralizovanej úrovne s delegovanými európskymi prokurátormi v členských štátoch. Vyšetrovania by vykonávali najmä na decentralizovanej úrovni delegovaní prokurátori, ale určité zásadné rozhodnutia by sa mali prijímať na centrálnej úrovni. Právomoci Európskej prokuratúry by mali byť vyvážené silnými právami na obhajobu zaručenými vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, právnymi predpismi EÚ a Chartou základných práv. Koncom roku 2013 ešte stále prebiehali rokovania v Rade.

4.1.4.     Boj proti korupcii v EÚ

V roku 2011 Komisia predložila politiku EÚ boja proti korupcii[39] a vyzvala k dôraznejšiemu zameraniu na korupciu vo viacerých oblastiach politiky. Poukázala na užšiu spoluprácu, aktualizované pravidlá týkajúce sa konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, revíziu právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania, zlepšenie štatistiky o trestnej činnosti a dôslednejšie využívanie podmienenosti v politikách spolupráce a rozvoja.

Komisia prijala záväzok, že každé dva roky zverejní správu o boji EÚ proti korupcii. Prvá správa bola prijatá vo februári 2014[40]. Cieľom tejto správy je zintenzívniť opatrenia na boj proti korupcii v EÚ a upevniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Identifikované sú v nej tiež celoeurópske trendy, uľahčuje sa výmena najlepších postupov a pripravuje sa pôda pre budúce politické opatrenia EÚ. Korupcia vo verejnom obstarávaní je prierezovou témou prvej správy a dopĺňa štúdiu na tému „Náklady korupcie vo verejnom obstarávaní“, ktorú úrad OLAF predložil v roku 2013[41].

4.1.5.     Politika boja proti podvodom na colniciach

4.1.5.1.  Vzájomná administratívna pomoc (MAA) – návrh na zmenu a doplnenie nariadenia 515/97)

Komisia prijala 25. novembra 2013 návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 515/97[42]. Cieľom je zlepšiť odhaľovanie a boj proti colným podvodom zlepšením dostupnosti údajov, riešením neefektívnosti duplicitného dohľadu nad ochranou údajov, zabezpečením prípustnosti dôkazov v súdnych konaniach členských štátov a posilnením dôvernosti údajov.

Európsky parlament schválil uznesenie v tejto veci 15. apríla 2014[43]. Rokovania v Rade ešte stále prebiehajú.

4.1.5.2.  Spoločné colné operácie (JCO)

Spoločné colné operácie sú koordinované a cielené operatívne opatrenia vykonávané colnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v určitom obmedzenom období v rámci boja proti nezákonnému cezhraničnému pašovaniu tovaru.

Úrad OLAF v súvislosti so vzájomnou pomocou medzi colnými správami EÚ a Komisiou poskytuje IT platformu, IT aplikácie a operačnú centrálu, ktoré môžu členské štáty využívať na vykonávanie spoločných colných operácií. V roku 2013 úrad OLAF podporil alebo spoluorganizoval tieto spoločné colné operácie:

Spoločná colná operácia HELIOS[44]: Jej cieľom bol boj proti nelegálnym činnostiam na mori[45] týkajúcim sa tovaru, na ktorý sa vzťahujú vysoké dane, a nelegálnych drog a/alebo iného zakázaného/citlivého tovaru.

Spoločná colná operácia HALYARD[46]: Hlavným cieľom bolo identifikovať, lokalizovať, zachytiť a posilniť kontrolu jácht a iných plavidiel[47] podozrivých z prevážania nelegálnych drog a/alebo iného zakázaného/citlivého tovaru (vrátane cigariet). Colné orgány v Spojenom kráľovstve zachytili 124 kg kokaínu.

Spoločná colná operácia WAREHOUSE[48]: Táto operácia bola zameraná na tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime tranzit a na tovar podliehajúci spotrebnej dani dovážaný podľa postupu 42 a následne zahrnutý do kontrolného systému pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS) s pozastavením spotrebných daní a DPH. Po prvýkrát sa daňové úrady na európskej úrovni podieľali na celom priebehu spoločnej colnej operácie. Výsledkom tejto operácie bolo zachytenie takmer 45 miliónov pašovaných cigariet, takmer 140 000 litrov motorovej nafty a približne 14 000 litrov vodky v odhadovanej výške colných únikov 9 mil. EUR.

Spoločná colná operácia ROMOLUK[49]: Táto operácia bola zameraná na pašovanie cigariet a alkoholu. Začal sa ňou aj proces posilnenia spolupráce viacerých orgánov[50]. Spolupráca s pohraničnou strážou a agentúrou Frontex viedla k väčšiemu počtu záchytov na zelenej hranici a vo vnútrozemí prostredníctvom mobilných kontrolných skupín. Zachytených bolo približne 23 miliónov kusov pašovaných cigariet, čim sa zamedzilo potenciálnym stratám na clách a daniach v EÚ vo výške približne 4,6 mil. EUR.

Okrem spoločných colných akcií úrad OLAF podporoval projekt PCA DISMANTLE[51], ktorý prebiehal počas roku 2013.

4.1.5.3.  Iniciatíva proti podhodnocovaniu

Podvod spočívajúci v podhodnocovaní v colnej oblasti znamená nesprávny opis hodnoty tovaru s cieľom vyhnúť sa plateniu cla v plnej výške pri dovoze do EÚ. Tento podvod má priamy vplyv na rozpočet EÚ a vnútroštátne daňové príjmy a prispieva k narušeniu obchodu, čo znevýhodňuje tie členské štáty, ktoré vykonávajú prísnejšie kontroly v súvislosti s deklarovanými colnými hodnotami.

Úrad OLAF spolu s viacerými členskými štátmi začali iniciatívu na riešenie tohto pretrvávajúceho a komplexného javu na podporu koordinácie/spolupráce a rovnocennej ochrany finančných záujmov EÚ. Vychádza z analýzy obchodných tokov a jej cieľom je odhaliť podozrivé spôsoby a identifikovať konkrétne ciele pre kontroly založené na riziku, koordinovať stratégie kontroly a nakoniec dospieť k vyšetrovaniu a trestnému stíhaniu.

Do operačnej fázy sa dostane v roku 2014.

4.1.5.4.  Informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS)

Hlavným cieľom systému AFIS je zlepšiť spoluprácu s partnermi a pomôcť im pri správnom uplatňovaní colných predpisov EÚ. Členské štáty používajú systém AFIS na oznamovanie prípadov podvodu a nezrovnalostí. Do konca roka 2013 mal systém AFIS 8 642 registrovaných koncových používateľov zastupujúcich 1 670 útvarov v členských štátoch, tretích krajinách, medzinárodných organizáciách, Komisii a iných inštitúciách EÚ.

V roku 2013 si užívatelia systému AFIS vymenili 10 978 správ MAB[52]. Spolu bolo v databázach a moduloch vzájomnej pomoci systému AFIS zverejnených 8 598 prípadov[53]. Tranzitná informačná databáza (ATIS) prijala informácie o siedmich miliónoch nových zásielok v tranzitnom režime, ktoré spolu predstavovali 35 miliónov pohybov tovaru. Systém riadenia nezrovnalostí (IMS) prijal od členských štátov a kandidátskych krajín 23 282 nových oznámení (9 998 sa týkalo nových prípadov a 12 740 aktualizácií existujúcich prípadov) týkajúcich sa nezrovnalostí a koncom roku 2013 to bolo spolu 174 000 oznámení za celú dobu jeho pôsobenia. V roku 2013 sa s pomocou koordinačnej jednotky virtuálnych operácií systému AFIS (VOCU) a jeho komunikačného nástroja uskutočnili celkove štyri spoločné colné akcie, tri regionálne a jedna v rámci celej EÚ.

4.1.6.     Boj proti podvodom v oblasti DPH

V roku 2013 bola prijatá smernica 2013/42[54] na vykonávanie mechanizmu rýchlej reakcie na riešenie veľkých a nepredvídaných podvodov, ktoré nemožno zastaviť pomocou tradičných prostriedkov. Rozšíril sa aj rozsah mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti[55]. Boli vydané dve odporúčania pre Radu a v súčasnosti sa o nich diskutuje, mali by umožniť otvorenie rokovaní s Ruskom a Nórskom o dohode EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Sieť Eurofisc je úplne funkčná a skúmajú sa nové spôsoby na posilnenie jej aktivít vrátane nového projektu cezhraničnej analýzy rizík. Na základe štúdie o výpadku príjmov z DPH uskutočňovanej dvakrát do roka, ktorá bola uverejnená v roku 2013[56], možno lepšie porozumieť najnovším trendom v oblasti podvodov s DPH.

4.1.7.     Ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom v medzinárodných dohodách

V záujme ochrany finančných záujmov EÚ a na zabezpečenie správneho uplatňovania colných predpisov obsahujú medzinárodné dohody EÚ určité ustanovenia o vzájomnej colnej administratívnej pomoci a o opatreniach na presadzovanie preferenčného zaobchádzania.

Koncom roka 2013 bolo v platnosti 46 dohôd obsahujúcich ustanovenia o vzájomnej administratívnej pomoci pre 69 tretích krajín a prebiehali dvojstranné alebo regionálne rokovania s ďalšími 51 krajinami. V roku 2013 sa začali uplatňovať dohody obsahujúce ustanovenia o voľnom obchode medzi EÚ a Peru, Kolumbiou a regiónom Strednej Ameriky. Takéto dohody boli iniciované aj so Singapurom, Moldavskom a Gruzínskom. Potrebné je tiež poznamenať, že v roku 2013 Rada EÚ prijala revidované rozhodnutie o pridružení zámoria[57] zahŕňajúce 25 zámorských krajín a území EÚ a po prvýkrát rozhodnutie obsahuje opatrenia na presadzovanie preferenčného zaobchádzania.

4.1.8.     Boj proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami

4.1.8.1.  Oznámenie o posilnení boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami

Komplexná stratégia a akčný plán EÚ boli prijaté v júni 2013[58]. Oznámenie sa zakladá na zavedenej politike proti pašovaniu na východných hraniciach EÚ a navrhuje opatrenia na posilnenie spolupráce s hlavnými krajinami pôvodu a prekládky pašovaných tabakových výrobkov a opatrenia na zabezpečenie dodávateľského reťazca tabakových výrobkov, napr. sledovanie[59] a zisťovanie[60]. Navrhnuté sú opatrenia na organizovanie cielených colných operácií, na zvýšenie kapacity presadzovania práva s koordinovanejším financovaním, technickou pomocou a vzdelávaním a výmenou najlepších postupov. Pozornosť sa zameriava na riešenie korupcie, oslabenie stimulov v dôsledku nedostatkov a medzier v právnych predpisoch v oblasti spotrebných daní, posilňovanie sankcií a zvyšovanie informovanosti verejnosti o rizikách spojených s nelegálnymi cigaretami. Väčšina akcií plánovaných na rok 2013 bola splnená a vykonávanie akčného plánu bude pokračovať aj v roku 2014.

4.1.8.2.  Rámcový dohovor o kontrole tabaku (RDKT) Svetovej zdravotníckej organizácie – protokol o odstránení nezákonného obchodovania

V roku 2013[61] podpísalo protokol k RDKT[62] 54 zmluvných strán vrátane EÚ a tento protokol nadobudne platnosť po ratifikácii 40 krajinami, v ktorých sa to vyžaduje. EÚ a jej členské štáty sa v súčasnosti nachádzajú v procese prípravy na uzavretie protokolu a prijatie rozhodnutia o tejto veci.

Protokol je zameraný na boj proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami zavádzaním rôznych opatrení. Patrí k nim okrem iného povinnosť pre všetkých výrobcov tabaku zaznamenávať informácie, ktoré umožňujú sledovanie a zisťovanie v súvislosti s ich výrobkom, prístup úradníkov k takýmto informáciám a oznamovanie takýchto informácií na žiadosť globálnemu kontaktnému miestu na spoločné využívanie informácií. Okrem toho v protokole sa predpokladajú pravidlá na udeľovanie licencií výrobcom a osobám, ktoré sa podieľajú na dovoze a vývoze tabakových výrobkov, a povinnosti náležitej starostlivosti pre výrobcov v súvislosti s tým, aby ich zákazníci konali v súlade s platnými zákonmi a predpismi. Tieto ustanovenia týkajúce sa kontroly dodávateľského reťazca sú doplnené ustanoveniami týkajúcimi sa trestných činov, spolupráce pri presadzovaní práva, vzájomnej administratívnej a právnej pomoci a vydania osôb a medzinárodnej spolupráce.

Komisia je plne odhodlaná dodržiavať protokol k RDKT a má záujem na jeho ratifikácii na globálnej úrovni.

4.1.8.3.  Dohody o spolupráci medzi Európskou úniou a členskými štátmi a štyrmi výrobcami cigariet

EÚ, členské štáty a štyria výrobcovia tabaku uzavreli záväzné dohody[63]. Dohoda s Philip Morris International, Inc. (PMI) bola uzavretá v roku 2004, s Japan Tobacco (JTI) v roku 2007 a dohody s British American Tobacco (BAT) a Imperial Tobacco Limited (ITL) v roku 2010. K dohodám EÚ o spolupráci pristúpili všetky členské štáty okrem Švédska, ktoré ešte neuzavrelo dohody s výrobcami BAT[64] a ITL. K dohodám o spolupráci pristúpilo aj Chorvátsko[65]. Úrad OLAF monitoruje plnenie dohôd, ktoré zahŕňajú dodržiavanie pravidiel na globálne sledovanie a zisťovanie výrobkov, aby sa zabránilo tomu, že skončia na nelegálnom trhu.

4.1.9.     Pravidlá verejného obstarávania

Verejné obstarávanie je „kritickou oblasťou“, pokiaľ ide o podvod a korupciu. V prvej správe o boji EÚ proti korupcii začiatkom roka 2014[66] bola tejto oblasti venovaná osobitná kapitola. Pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania prispievajú k predchádzaniu, odhaľovaniu a náprave korupcie. Nové smernice týkajúce sa verejného obstarávania a koncesií[67] zlepšujú transparentnosť, napr. na základe povinného elektronického verejného obstarávania, regulovania koncesií a bližšieho pohľadu na zraniteľnú fázu po zadaní zákazky. Posilňujú cieľ, ktorým je boj proti korupcii, napr. vymedzením konfliktov záujmov, rozšírením dôvodov na vylúčenie na tajné dohody medzi subjektmi predkladajúcimi ponuku a nenáležite ovplyvňujúcimi verejného obstarávateľa a zavedenie povinnosti monitorovania a oznamovania na obmedzenie podvodov a iných závažných nezrovnalostí pri verejnom obstarávaní.

4.1.10.   Návrh smernice o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu

V roku 2013 Komisia predložila návrh smernice[68] na lepšiu trestnoprávnu ochranu eura a ostatných mien proti falšovaniu. Smernica 2014/62/EÚ[69] bola prijatá v prvej polovici roku 2014[70].

Smernica vychádza z rámcového rozhodnutia 2000/383/SVV o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura a nahrádza ho. Zachováva ustanovenia rámcového rozhodnutia a zavádza tieto nové ustanovenia:

– v prípade falšovania meny prístup k účinným nástrojom vyšetrovania, napríklad k takým, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti,

– spoločné maximálne tresty vrátane trestu odňatia slobody najmenej osem rokov za výrobu a päť rokov za distribúciu v prípade najzávažnejších trestných činov,

– poskytovať zachytené sfalšované eurobankovky a euromince vnútroštátnemu centru pre analýzy a vnútroštátnemu centru pre analýzu mincí v priebehu trestných konaní na analýzu a identifikáciu s cieľom umožniť odhalenie ďalších falzifikátov eur v obehu a

– povinnosť podávať správu každé dva roky Komisii o počte spáchaných trestných činov falšovania a o počte odsúdených.

4.1.11.   Stratégia Komisie pre boj proti podvodom (CAFS)

Stratégia Komisie pre boj proti podvodom (CAFS)[71] prijatá v júni 2011 je adresovaná najmä útvarom Komisie. Stratégia sa v súčasnosti vykonáva a Komisia je povinná tento rok poskytnúť správu o jej vykonávaní.

Stručne povedané, boli realizované tri prioritné akcie[72], ktoré mali byť dokončené v roku 2013:

– k novému právnemu rámcu boli pridané ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom pre výdavkové programy v rámci viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020,

– všetky útvary Komisie okrem jedného vypracovali stratégiu boja proti podvodom, v ktorej navrhujú činnosti zamerané na boj proti podvodom špecifické pre ich sektor. Jeden útvar Komisie ešte stále pracuje na príprave svojej stratégie a zakrátko ju dokončí,

– smernice o verejnom obstarávaní boli revidované a pridali sa opatrenia na zabránenie, odhaľovanie a nápravu podvodov[73].

4.1.12.   Programy Hercule a Pericles

4.1.12.1.          Vykonávanie programov Hercule II a Pericles

V roku 2013 sa v rámci programu Hercule II (2007 – 2013) ďalej podporovali činnosti zamerané na posilnenie prevádzkovej a vyšetrovacej kapacity colných orgánov a orgánov presadzovania práva v záujme boja proti podvodom v EÚ. Z programu sa poskytovali granty na pomoc (7 mil. EUR), vzdelávacie aktivity vrátane dvoch školení v oblasti digitálnej forenznej vedy (3 mil. EUR), právnického vzdelávania a štúdií (0,7 mil. EUR), ako aj na IT podporu na nákup údajov a informácií sprístupnených orgánom členských štátov (3,3 mil. EUR). Príjemcovia oznámili, že sa dosiahli významné výsledky so zariadeniami zakúpenými v rámci programu, najmä v ich boji proti pašovaniu cigariet a korupcii poškodzujúcej finančné záujmy EÚ.

V roku 2013 sa Komisia (OLAF) v rámci programu Pericles na ochranu eurobankoviek a euromincí pred podvodmi a falšovaním zapojila do 13 aktivít vrátane konferencií, seminárov a výmeny pracovníkov, ktoré organizovala Komisia (OLAF) a/alebo členské štáty. Tieto akcie boli zamerané konkrétne na posilnenie vytvárania sietí a regionálnej spolupráce v citlivých oblastiach, ako aj na posilnenie spolupráce medzi rôznymi profesijnými kategóriami, úlohou ktorých je ochrana eura proti falšovaniu. Do konca roka 2013 bolo viazaných 95,42 % rozpočtu programu Pericles vo výške 1 mil. EUR.

4.1.12.2.          Viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020

Rokovania o návrhu[74] programu Hercules III boli úspešne ukončené a v novembri 2013 sa dosiahla politická dohoda a prijalo sa nariadenie (EÚ) č. 250/2014[75]. Pokiaľ ide o program Pericles 2020[76], 11. marca 2014 bolo prijaté nariadenie (EÚ) č. 331/2014[77] o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu a prijatie návrhu nariadenia Rady o rozšírení uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 331/2014 na nezúčastnené členské štáty sa očakáva do konca roku 2014.

4.2.        Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF)

Podľa článku 325 ZFEÚ členské štáty pokračovali v úzkej a pravidelnej spolupráci medzi ich orgánmi zodpovednými za predchádzanie podvodom. Podporovala ich Komisia vrátane Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF)[78], ktorý je hlavným fórom na koordináciu činností v členských štátoch a jeho zasadnutia organizuje úrad OLAF.

V roku 2013 sa výbor COCOLAF stretol dvakrát a úrad OLAF s ním konzultoval o hlavnom vývoji v legislatívnych a politických iniciatívach v oblasti boja proti podvodom, ako aj o iniciatívach v oblasti trestného práva na ochranu finančných záujmov EÚ a zriadení Európskej prokuratúry.

Výbor COCOLAF vyjadril svoje stanoviská k vykonávaniu nového nariadenia OLAF[79] konkrétne so zreteľom na ustanovenie koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS) vo všetkých členských štátoch na uľahčenie účinnej spolupráce a výmeny informácií. Úrad OLAF poskytol odporúčania správnym orgánom členských štátov o ustanovení ich útvarov AFCOS.

Expertné skupiny výboru COCOLAF boli reštrukturalizované s cieľom ďalej zlepšovať jeho celkové fungovanie.

4.3.        Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o výročnej správe za rok 2011 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boji proti podvodom

V uznesení[80] Európsky parlament ocenil prácu úradu OLAF na vykonávaní akčného plánu v boji proti pašovaniu cigariet[81] a prijatie Protokolu o odstránení nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami.

V uznesení sa spomínajú boli návrhy Komisie na zriadenie Európskej prokuratúry a o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ prostredníctvom trestného práva. Cieľom týchto iniciatív je prispieť k vyšetrovaniam, stíhaniu trestných činov a zavedeniu spoločného vymedzenia trestných činov, sankcií a časového obmedzenia pre trestné činy.

Realizovali sa práce na harmonizácii právneho rámca zamerané na riešenie aspektov porovnateľnosti v systémoch boja proti podvodom. Príprava štandardných hodnotiacich kritérií je zložitá, keďže pojem „nezrovnalosť“ je vymedzený na základe vnútroštátnych ustanovení. Toto predstavuje problém aj pri porovnávaní údajov o vykonávaní povinností týkajúcich sa oznamovania podvodov.

Komisia podporuje odporúčanie Európskeho parlamentu pre členské štáty, aby daňovým úradníkom uľahčili prístup k colným údajom.

Komisia prijala nové ustanovenia týkajúce sa neoprávnených platieb, ako požadoval Parlament v diskusiách o systéme vymáhania platieb v sektore poľnohospodárstva.

Úrad OLAF a jeho dozorný výbor schválili dočasné pracovné dohody v septembri 2012. Trvalé pracovné dohody boli následne schválené v januári 2014. Úlohou výboru bolo objasniť nové nariadenie o úrade OLAF, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2013.

Komisia oceňuje podporu Parlamentu pre stratégiu boja proti podvodom v prípade administratívnych dohôd s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Komisia v plnom rozsahu súhlasí s Parlamentom o potrebe politického nezasahovania do súčasných právnych konaní, ako aj dodržiavania dôvernosti. Konštatuje, že dozorný výbor úradu OLAF nezistil žiadne porušenia základných práv alebo procesných záruk.

Úrad OLAF konštatuje, že žiadne hraničné hodnoty neboli zavedené do výberu prípadov na vyšetrovanie, ktorý sa zakladal na prioritách politiky vyšetrovania úradu OLAF.

Komisia súhlasí s tým, že colné podvody si vyžadujú osobitnú pozornosť, však nezastáva rovnaký názor ako Parlament, že väčšinu colných prípadov možno pripisovať korupcii, pretože len menej ako 1 % colných vyšetrovaní úradu OLAF zahŕňa podozrenie z korupcie alebo preukázanú korupciu.

Komisia nesúhlasí s Parlamentom, že od roku 2011 neboli prijaté kroky týkajúce sa národných vyhlásení. Povinné podávanie správ v rámci spoločného hospodárenia riadenia bolo prijaté v rámci nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2012.

Zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania nebolo také rozsiahle, ako predpokladal Parlament. Komisia bude ďalej vyzývať členské štáty, aby pracovali na zjednodušovaní a bude ich v tom podporovať.

5.           Opatrenia prijaté členskými štátmi na boj proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ

5.1.        Opatrenia na boj proti podvodom a iným nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ

Členské štáty každý rok oznamujú Komisii hlavné opatrenia prijaté podľa článku 325 ZFEÚ zamerané na boj proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ. V roku 2013 členské štáty vykonávali viaceré všeobecné a konkrétne ustanovenia na zlepšenie predchádzania takýmto podvodom a na boj proti nim.

Prevažná časť legislatívnych opatrení, ktoré prijali členské štáty jednotlivo alebo v rámci balíkov[82], sa týkala verejného obstarávania a boli prijaté hlavne spolu s ďalšími opatreniami vzťahujúcimi sa na finančnú trestnú činnosť, konflikty záujmov, korupciu, podvody a organizovanú trestnú činnosť s horizontálnymi alebo sektorovými vplyvmi[83]. Desať členských štátov zaviedlo osobitné opatrenia alebo súbory opatrení v súvislosti s verejným obstarávaním s cieľom zmierniť korupciu a posilniť transparentnosť, účinnosť hospodárenia a účinnosť kontroly a auditu[84]. K týmto opatreniam patrili aj operatívne opatrenia so sektorovým vplyvom.[85]

Niektoré členské štáty[86] oznámili tiež vykonávanie samostatných všeobecných opatrení vzťahujúcich sa na korupciu, finančnú trestnú činnosť (vrátane prania špinavých peňazí) a organizovaného zločinu. Česká republika a Grécko zaviedli protikorupčné opatrenia v rámci svojich vnútroštátnych protikorupčných stratégií.

Väčšina členských štátov oznámila, že zaviedli administratívne opatrenia[87] vzťahujúce sa spravidla na posilnenie monitorovania a administratívnych kontrol vykonávaných riadiacimi orgánmi, agentúrami alebo orgánmi zaoberajúcimi sa finančným auditom a vyšetrovaním. K tomu patrilo aj prijatie nových usmernení, pokynov a príručiek.

Organizačné opatrenia prijaté v členských štátoch sa vzťahovali prevažne na reorganizáciu existujúcich orgánov a prispôsobenie ich kompetencií, ako aj na spoluprácu medzi agentúrami[88], všeobecné školenia a školenia na zvýšenie informovanosti o podvodoch[89].

Mnohé členské štáty zaviedli operatívne opatrenia, ktoré zahŕňali najmä nové alebo modernizované IT nástroje, webové hlásenia a horúce linky[90], ako aj posilnené ukazovatele rizika a viac kontrol.[91] Štyri členské štáty oznámili, že posilnili spoluprácu s orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi.[92]

5.2.        Vykonávanie článku 3 ods. 4 nového nariadenia OLAF o určení koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS)

Osobitnou témou dotazníka v roku 2013 je vykonávanie článku 3 ods. 4 nového nariadenia o úrade OLAF[93], v ktorom sa požaduje, aby členské štáty určili koordinačný útvar pre boj proti podvodom (AFCOS) na uľahčenie účinnej spolupráce a výmeny informácií s úradom OLAF vrátane informácií operačného charakteru.

Útvar AFCOS môže byť zodpovedný za koordináciu všetkých vnútroštátnych povinnosti a činností v legislatívnej, administratívnej a vyšetrovacej oblasti vzťahujúcich sa na ochranu finančných záujmov EÚ a musí zabezpečovať spoluprácu s úradom OLAF a inými členskými štátmi. Ak je útvar AFCOS poverený vyšetrovacími právomocami (administratívnymi alebo trestnoprávnymi), môže vhodne doplniť a podporiť vyšetrovania úradu OLAF (kontroly na mieste) v členských štátoch.

Doteraz 23 členských štátov[94] určilo útvar AFCOS[95]. Patria k nim všetky členské štáty, ktoré pristúpili po roku 2004, ako aj Belgicko, Dánsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo.[96]

Štyri zvyšné členské štáty, ktoré zatiaľ formálne neurčili svoj útvar AFCOS, oznámili, že postupy prebiehajú[97] a že sa očakáva, že budú ukončené do konca roku 2014 alebo v priebehu dvoch rokov.[98] Nemecko uviedlo, že Federálne ministerstvo financií[99] pokračuje v koordinovaní záležitosti týkajúcich sa úradu OLAF na vnútroštátnej úrovni.

Všetky určené útvary AFCOS sú poverené koordináciou povinností, ktoré sú mimoriadne rozsiahle v týchto krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Cyprus, Taliansko, Litva, Maďarsko, Malta, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Portugalsko.

V ôsmich členských štátoch[100] sú útvary AFCOS poverené aj niektorými vyšetrovacími právomocami. Cyprus, Rumunsko, Portugalsko a Malta oznámili rozsiahle kompetencie. Cyprus, Litva a Rumunsko uviedli, že ich útvary AFCOS majú vyšetrovacie právomoci v oblasti vyšetrovania trestných činov.

Dohody o spolupráci medzi útvarmi AFCOS a justičnými orgánmi boli uzatvorené v týchto krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Malta, Rumunsko a Slovinsko. K občasnej spolupráci dochádza v týchto krajinách: Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko a Fínsko.

Útvar AFCOS pôsobí ako kontaktné miesto v rámci vyšetrovaní úradu OLAF v týchto krajinách: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Litva, Malta, Portugalsko, Rumunsko a Slovensko. Nemecko opätovne potvrdilo svoju dohodu o spolupráci s úradom OLAF[101].

Komisia bude pozorne monitorovať, či každý určený útvar AFCOS spĺňa požiadavky stanovené v článku 3 ods. 4 nariadenia o úrade OLAF a či zabezpečuje účinnú a efektívnu spoluprácu s úradom OLAF.

5.3.        Plnenie odporúčaní z roku 2012

V správe o ochrane finančných záujmov Únie za rok 2012 Komisia poskytla členským štátom viaceré odporúčania týkajúce sa najmä: určenia vnútroštátneho koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS); potreby vhodných trestnoprávnych sankcií za podvody, rýchleho prijatia a transpozície smerníc o verejnom obstarávaní; zlepšenia nízkej úrovne oznamovania podvodných nezrovnalostí; potreby účinných systémov na posudzovanie rizík pre kontroly zamerané na vysokorizikový dovoz a prijatie a vykonávania ustanovení viacročného finančného rámca o predchádzaní podvodom vo výdavkových programoch. Vykonávanie týchto odporúčaní prezentované v rámci správy za rok 2013 bolo vo všeobecnosti primerané, aj keď niektoré problémy neboli úplne vyriešené.

Väčšina členských štátov určila útvar AFCOS, niektoré sa však ešte pripravujú na jeho zriadenie, diskutujú o tom, kam ho majú umiestniť v rámci svojej verejnej správy, alebo ešte nepodnikli žiadne kroky na jeho zriadenie.[102]

Aj keď väčšina členských štátov prijala a vykonávala trestnoprávne predpisy vzťahujúce sa na podvody, z ich následných správ vyplýva, že v rámci EÚ nie sú sankcie za podvody a premlčacia lehota na trestné stíhanie ešte stále dostatočne konzistentné.

Viaceré členské štáty naznačili záväzok vykonávať balík reforiem nachádzajúci sa v smerniciach o verejnom obstarávaní hneď po jeho prijatí a uviedli, že transpozícia smerníc napreduje.

V správe za rok 2012 boli konkrétne uvedené tri členské štáty v súvislosti s nízkou úrovňou oznamovania podvodných nezrovnalostí v oblasti politiky súdržnosti. Grécko vysvetlilo aktualizácie svojich vnútorných postupov a uviedlo, že od ich zavedenia sa dosiahol viditeľný významný pokrok. Španielsko skúma integrovanejší prístup k podpore mechanizmov analýzy rizík programového obdobia na roky 2014 – 2020. Francúzsko zdôraznilo, že na základe kontrol, ktoré vykonala Komisia a Dvor audítorov, sa nezistili žiadne podozrenia z podvodu.

Väčšina členských štátov uviedla, že zohľadňujú analýzu zahrnutú v správe a v sprievodných pracovných dokumentoch útvarov Komisie pri plánovaní kontrol týkajúcich sa politiky súdržnosti. Viaceré členské štáty vysvetlili, že už vykonali zmeny alebo plánovali zmeny na základe zistení v správe[103].

Členské štáty boli požiadané, aby zvýšili svoje úsilie zamerané na riešenie rizík, na ktoré sa poukázalo v investičných projektoch rozvoja vidieka. Švédsko oznámilo významné zlepšenia systémov a platieb v roku 2013 v nadväznosti na zistenie „vážnych alebo veľmi vážnych nedostatkov“ po preskúmaní postupov v roku 2012. Španielsko uviedlo, že na základe odporúčaní Komisie a Dvora audítorov dosiahlo zlepšenia vrátane postupov inšpekcie a školení pre inšpektorov. Vo svojej správe o porušeniach za rok 2013 Slovinsko poukázalo na závažné nedostatky, najmä v oblasti verejného obstarávania. Oznámilo tiež, že usporiadalo semináre zamerané na zlepšenie postupov.

Čo sa týka príjmov a colných kontrol v prípade vysokorizikového dovozu, takmer všetky členské štáty oznámili, že majú teraz zavedené vhodné systémy analýzy rizík a od roku 2012 nenastali žiadne zmeny.

Vo väčšine prípadov je zavedený štruktúrovaný vzťah medzi riadiacimi orgánmi a príslušnými orgánmi boja proti podvodom. Čo sa týka konkrétnych IT nástrojov na analyzovanie rizík podvodu, Belgicko oznámilo svoj úmysel použiť v nasledujúcom programovom období nástroj ARACHNE. Dánsko uviedlo, že uvažuje využívať nástroj ARACHNE pre štrukturálne fondy a pokúsi sa používať IT nástroje v oblasti poľnohospodárstva.

Väčšina členských štátov uviedla, že prípravy na vykonávanie viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 pokračujú a že aj naďalej sa zaväzujú dodržiavať ustanovenia viacročného finančného rámca.

6.           Závery a odporúčania

Keďže mandát súčasnej Komisie sa chýli ku koncu, stojí za to pozrieť sa späť na najvýznamnejšie iniciatívy, ktoré sa uskutočnili, a na výsledky, ktoré sa dosiahli v posledných piatich rokoch v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti podvodom.

6.1.        Bezprecedentný súbor opatrení na boj proti podvodom

Prijaté boli právne a administratívne opatrenia a návrhy, ktoré doposiaľ nemajú obdobu a ktoré majú zásadný vplyv na to, ako sa Komisia a členské štáty zaoberajú ochranou finančných záujmov EÚ.

6.1.1.     Prvé kroky: CAFS

V roku 2011 Komisia prijala svoju viacročnú stratégiu pre boj proti podvodom (CAFS).[104] Táto stratégia pôvodne určená útvarom Komisie bola zásadná v oblasti zvyšovania informovanosti o podvodoch a upozorňovaní na otázky odhaľovania podvodov a ich predchádzaniu.

Stratégia viedla k tomu, že útvary Komisie a agentúry EÚ prijali sektorové stratégie boja proti podvodom. Ďalším významným úspechom bolo pridanie ustanovení týkajúcich sa boja proti podvodom do nového právneho rámca pre výdavkové programy v období rokov 2014 – 2020[105].

Opatrenia vykonávané v rámci tejto stratégie prispeli k posilneniu informovanosti a spôsobilostí Komisie a vnútroštátnych orgánov.

6.1.2.     Reforma Európskeho úradu pre boj proti podvodom

V roku 2012 Európsky úrad pre boj proti podvodom uskutočnil rozsiahlu reorganizáciu na zvýšenie efektívnosti jeho procesu vyšetrovania a zefektívnenie opatrení riadenia a politiky.

Prijatím nariadenia (EÚ) č. 883/2013 sa poskytol zlepšený právny rámec, ktorý posilňuje práva osôb dotknutých vyšetrovaním úradu OLAF a posilňuje tiež potrebnú spoluprácu s členskými štátmi prostredníctvom ustanovenia útvaru AFCOS.

Odporúčanie 1:

Štyri členské štáty, ktoré ešte neustanovili útvar AFCOS, sa vyzývajú, aby sa tak urobili do konca roku 2014.

6.1.3.     Opatrenia na boj proti podvodom a korupcii vo verejnom obstarávaní

Verejné obstarávanie je „kritickým miestom“, pokiaľ ide o podvody a korupciu. V roku 2012 Komisia začala modernizovať existujúce pravidlá na posilnenie transparentnosti a ich protikorupčného zamerania. Vo februári 2014 boli prijaté tri smernice[106].

V roku 2013 úrad OLAF prezentoval štúdiu „náklady korupcie vo verejnom obstarávaní“ a vo februári 2014 bola prijatá prvá správa o boji EÚ proti korupcii[107]. Obe správy obsahujú odporúčania a upozorňujú na osvedčené postupy.

Členské štáty okrem toho oznámili značné množstvo legislatívnych a administratívnych opatrení zameraných na posilnenie práce v tejto oblasti.

Odporúčanie 2:

Členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili odporúčania uvedené v správach o boji proti korupcii a najlepšie postupy, ktoré sú v nich zdôraznené.

6.1.4.     Sektorové opatrenia: príjmy

V záujme posilnenia boja proti podvodom v oblasti DPH bola v roku 2013 prijatá smernica na vykonávanie mechanizmu rýchlej reakcie na riešenie neočakávaných a rozsiahlych foriem podvodov v oblasti DPH. Sieť Eurofisc zriadená v roku 2010[108] začala činnosť v roku 2011 postupným vytvorením štyroch pracovných oblastí a osobitných projektov analýzy rizík.

Boj proti nezákonným tabakovým výrobkom sa zintenzívnil. V roku 2010 boli uzavreté dve najnovšie dohody o spolupráci s výrobcami tabaku. V roku 2011 Komisia pripravila akčný plán na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu pozdĺž východnej hranice EÚ. V júni 2013 bola prijatá komplexná stratégia EÚ a akčný plán boja proti pašovaniu a iným formám nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami. Koncom roku 2013 bol finalizovaný a podpísaný Protokol na odstránenie nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami pripojený k Rámcovému dohovoru o kontrole tabaku (RDKT) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

6.1.5.     Sektorové opatrenia: výdavky

V roku 2013 boli prijaté hlavné regulačné ustanovenia pre výdavkové programy na obdobie rokov 2014 – 2020. Po prvýkrát obsahujú konkrétne požiadavky pre vnútroštátne orgány, aby ustanovili účinné a primerané opatrenia na boj proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík.

Vnútroštátne orgány auditu a Komisia budú monitorovať správne vykonávanie takýchto požiadaviek. Okrem toho spolu s vnútroštátnymi orgánmi boli pripravené usmernenia k hodnoteniu rizík podvodu a účinné a primerané opatrenia na boj proti podvodom[109].

Členské štáty ich budú musieť dodržiavať s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ proti podvodom.

Odporúčanie 3:

Komisia odporúča, aby členské štáty plnili právne požiadavky podľa prijatých usmernení.

6.1.6.     Čo nás čaká

Spoluzákonodarcom boli v predchádzajúcich rokoch predložené tri hlavné legislatívne návrhy a čaká sa na ich schválenie:

(1) smernica o boji proti podvodom prostredníctvom trestného práva;

(2) nariadenie na zriadenie Európskej prokuratúry;

(3) návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 515/97 o vzájomnej spolupráci medzi správnymi orgánmi v colnej oblasti.

Prijatie týchto návrhov by doplnilo a posilnilo právny rámec sformovaný v období rokov 2009 – 2013. Prispelo by k posilneniu boja proti podvodom a zabezpečeniu lepšej koordinácie medzi členskými štátmi.

Odporúčanie 4:

Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby rýchlo dokončili začatú legislatívnu prácu a prijali návrhy, ktoré neboli ešte schválené.

6.2.        Operatívne výsledky: odlišné tempo

Napriek tomu, že v posledných niekoľkých rokoch došlo k výraznej zmene legislatívneho prostredia, z analýzy opísanej v oddiele 2.2 tejto správy vyplýva, že vplyv týchto opatrení nie je taký zrejmý, ako by sa dalo očakávať.

Na jednej strane celkový trend v oblasti odhaľovania a oznamovania potenciálnych podvodných nezrovnalostí v posledných piatich rokoch vykazuje pomalý pokles, aj keď sa ukazuje, že od roku 2012 sa situácia mení opačným smerom. Na druhej strane počet nezrovnalostí neoznámených ako podvod sa postupne zvyšuje. Klesajúci trend je evidentnejší na strane príjmov než na strane výdavkov.

6.2.1.     Príjmy: kvalita informácií a stratégií kontroly

Na strane príjmov nie je jasné, či tento trend nastal v dôsledku posunu smerom k odhaľovaniu nezákonných prípadov alebo spôsobu, akým členské štáty klasifikujú prípady. Ďalšie možné príčiny by mohli zahŕňať tieto aspekty: nové opatrenia na predchádzanie podvodom vykonávané v členských štátoch na identifikáciu zraniteľných miest; možnosť, že členské štáty sledujú finančné záujmy bez ďalšieho vyšetrovania potenciálneho trestného činu; možnosť potreby takých stratégií členských štátov zameraných na kontroly, ktoré budú obsahovať dynamickejšie faktory, aby sa vedeli lepšie prispôsobiť meniacemu sa prostrediu.

Odporúčanie 5:

Vzhľadom na klesajúci počet oznámených prípadov podvodu Komisia odporúča, aby členské štáty preskúmali svoje stratégie kontroly s cieľom zabezpečiť zavedenie dobre cielených colných kontrol založených na riziku, ktoré umožnia účinné odhaľovanie podvodných dovozných operácií.

Pri analýze oznámených informácií sa predsa len zistili niektoré problémy súvisiace s kvalitou. Pri porovnaní počtu prípadov podvodu a nezrovnalostí za obdobie rokov 2009 – 2013 s údajmi z predchádzajúcich správ sa zdá, že je časový interval medzi tým, kedy boli prípady odhalené a tým, kedy boli oznámené prostredníctvom aplikácie OWNRES. Aj keď úsilie členských štátov zamerané na pravidelnú aktualizáciu informácií týkajúcich sa prípadov podvodu a nezrovnalostí možno len uvítať, včasné oznamovanie prípadov podvodu a nezrovnalostí by sa predsa len malo dodržiavať.

Odporúčanie 6:

Členské štáty by mali zintenzívniť úsilie na zabezpečenie včasného oznamovania a aktualizácie prípadov podvodu a nezrovnalostí. Na zabezpečenie účinného monitorovania a následných opatrení by sa spoľahlivé informácie týkajúce sa prípadov podvodu a nezrovnalostí mali vkladať do databázy OWNRES.

6.2.2.     Výdavky: rozvíjajúca sa oblasť

Na strane výdavkov sa zmeny v počte nezrovnalostí oznámených ako podvod za posledných päť rokov ťažšie interpretujú (pokles v období rokov 2009 – 2011 a potom nárast v nasledujúcich dvoch rokoch). Zdá sa však, že to viac súvisí so skutočnosťou, že výdavkové programy sú väčšinou viacročné (štrukturálne fondy a fondy rozvoja vidieka a predvstupová pomoc).

Neočakávaná zmena bola zaznamenaná v roku 2013 v sektore poľnohospodárstva (s výrazne väčším počtom odhalených a oznámených prípadov možného podvodu), čo mohlo byť výsledkom ad hoc vyšetrovaní a nemuselo by sa potvrdiť v budúcich rokoch.

Úloha riadiacich orgánov pri odhaľovaní podvodov rastie, najmä od roku 2012. Ich úloha by mala narastať aj v nasledujúcich rokoch vďaka nedávno vypracovaným stratégiám boja proti podvodom, ktoré sa budú vykonávať v období rokov 2014 – 2020.

Odporúčanie 7:

Komisia odporúča, aby členské štáty správne vykonávali pravidlá EÚ zamerané na boj proti podvodom na základe starostlivo pripravených a aktuálnych hodnotení rizík podvodu a s podporou vhodných IT nástrojov, ktoré pomôžu pri lepšom zameraní kontrol.

Ukázalo sa, že štruktúrovaná koordinácia (výmena údajov a informácií) medzi orgánmi boja proti podvodom a riadiacimi orgánmi je najlepším postupom a mala by sa realizovať vo všetkých členských štátoch.

Postupy odhaľovania podvodov sú stále veľmi odlišné medzi členskými štátmi a Komisiu znepokojuje nízky počet nezrovnalostí oznámených ako potenciálny podvod v niektorých krajinách. Komisia bude pokračovať vo svojej práci na zvyšovaní informovanosti a poskytovaní usmernení, aby sa zlepšila konvergencia vnútroštátnych systémov s cieľom dosiahnuť efektívnejšiu ochranu finančných záujmov EÚ proti podvodom.

Odporúčanie 8

Keďže niektoré členské štáty oznamujú veľmi nízky počet podvodných nezrovnalostí, Komisia odporúča posilniť ich úsilie zamerané na odhaľovanie a/alebo oznamovanie podvodov:

–        v oblasti politiky súdržnosti: Francúzsko, Španielsko, Írsko, Maďarsko, Dánsko a Holandsko,

–        v oblasti poľnohospodárstva: Litva, Holandsko, Portugalsko a Fínsko.

PRÍLOHA 1 – Nezrovnalosti oznámené ako podvod

(Počet nezrovnalostí oznámených ako podvod je ukazovateľom výsledkov úsilia členských štátov v boji proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ, tento údaj by sa nemal interpretovať ako úroveň podvodov na území týchto štátov)[110]

PRÍLOHA 2 – Nezrovnalosti, ktoré neboli oznámené ako podvod

PRÍLOHA 3 – Finančné opravy v roku 2013 vykonané v rámci spoločného hospodárenia (mil. EUR)[111]

[1]               Ú. v. EÚ L 248,18.9.2013, s. 1.

[2]               i) Vykonávanie článku 325 členskými štátmi v roku 2013; ii) Štatistické hodnotenie nezrovnalostí oznámených v roku 2013 v oblasti vlastných zdrojov, prírodných zdrojov, politiky súdržnosti a predvstupovej pomoci; iii) Odporúčania na prijatie opatrení nadväzujúcich na správu Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom za rok 2012; iv) Metodika štatistického hodnotenia oznámených nezrovnalostí v roku 2013; v) Ročný prehľad s informáciami o výsledkoch programu Hercule II v roku 2013; vi) Vykonávanie stratégie Komisie boja proti podvodom (CAFS).

[3]               Systém riadenia nezrovnalostí (IMS) na oznamovanie nezrovnalostí v oblastiach spoločného hospodárenia a v „kontexte vymáhania“ v účtovnom systéme Komisie (ABAC) pre výdavky, s ktorými hospodári Komisia.

[4]               To znamená, že prípady pôvodne oznámené členskými štátmi ako potenciálny podvod môžu justičné orgány zamietnuť.

[5]               Vymedzenia pojmov sú uvedené v prílohe IV (Metodika).

[6]               Vysoký percentuálny podiel súm, v prípade ktorých boli nezrovnalosti oznámené ako podvod v súvislosti s celkovými platbami predvstupovej pomoci (posledný stĺpec v tabuľke 1) je výhradne dôsledkom skutočnosti, že platby v roku 2013 boli v tomto sektore veľmi obmedzené (28 mil. EUR), keďže programy pomoci boli takmer ukončené. Podvodné nezrovnalosti odhalené a oznámené v roku 2013 sa týkajú činností financovaných v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

[7]               Na účely porovnania sú čísla za obdobie rokov 2009 – 2012 založené na údajoch použitých na prípravu správ za tieto roky.

[8]               Od spáchania podvodu po jeho odhalenie uplynú v priemere dva roky a sedem mesiacov. Ďalších priemerne pätnásť mesiacov uplynie, kým sa nezrovnalosť oznámi Komisii. Tieto údaje sú však výrazne ovplyvnené nezrovnalosťami oznámenými v sektore poľnohospodárstva (20 mesiacov po odhalení). V prípade politiky súdržnosti je časový rozdiel oveľa kratší (osem mesiacov).

[9]               Dve v rámci politiky súdržnosti a ostatné v poľnohospodárstve. Tri členské štáty oznámili, že zistili takéto prípady: Česká republika, Lotyšsko (politika súdržnosti) a Holandsko (poľnohospodárstvo). Holandský prípad sa týka rozpočtového roku 1999 a súvisí s inými podobnými prípadmi, ktoré oznámili v predchádzajúcich rokoch Francúzsko a Belgicko. V dôsledku zložitosti týchto prípadov a zachovania dôvernosti vyšetrovaní boli oznámené len v roku 2013.

[10]             Pozri prílohu 1.

[11]             Miera preukázaných podvodov je percentuálny podiel počtu prípadov preukázaného podvodu k celkovému počtu nezrovnalostí oznámených ako podvod (prípady podozrení z podvodu alebo preukázaného podvodu) v priebehu päťročného obdobia.

[12]             EPZF.

[13]             EPFRV.

[14]             Útvary Komisie zodpovedné za politiku súdržnosti vykonávajú spolu s úradom OLAF od roku 2008 spoločnú stratégiu boja proti podvodom.

[15]             SAPARD.

[16]             Úplný opis sa uvádza v dokumente „Správa úradu OLAF z roku 2013“. http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-olaf/2013/olaf_report_2013_en.pdf.

[17]             Tamže, obr. 16, s. 21.

[18]             Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

[19]             Na účely porovnania sú čísla za obdobie rokov 2009 – 2012 založené na údajoch použitých na prípravu správ za tieto roky.

[20]             Údaje uvedené v tomto oddiele odzrkadľujú údaje uverejnené v účtovnej závierke Komisie, t. j. vo vysvetlivke č. 6 účtovnej závierky Únie, ktorá ešte nebola podrobená auditu Európskeho dvora audítorov.

[21]             Prípady závažných nedostatkov systémov riadenia a kontroly členských štátov v období rokov 2007 – 2013 alebo prípady, keď sa certifikované výdavky spájali so závažnými nezrovnalosťami.

[22]             Uplatnené v troch prípadoch: a) dôkazy o závažnom nedostatku v systéme riadenia a kontroly, pričom nebolo prijaté žiadne opravné opatrenie; b) certifikované výdavky spojené so závažnou nezrovnalosťou alebo c) závažné porušenie povinností v oblasti riadenia a kontroly zo strany členského štátu.

[23]             Finančné opravy pozostávajú z troch hlavných štádií: a) prebiehajúce: podliehajú zmene, ktorú členský štát formálne neakceptoval; b) potvrdené/schválené: odsúhlasené členským štátom alebo schválené rozhodnutím Komisie; c) vykonané: vykonaná finančná oprava a neoprávnené výdavky sú opravené.

[24]             Následnými zmenami právneho rámca sa podstatne zmenili pravidlá oznamovania pre súčasné programové obdobie.

[25]             Nemecko.

[26]             Taliansko.

[27]             Tri rozhodnutia týkajúce sa Španielska boli koncom roku 2013 ešte stále v platnosti, jedno (Estónsko) bolo pred koncom roka zrušené.

[28]             Španielsko.

[29]             Česká republika.

[30]             Slovensko.

[31]             Nemecko.

[32]             Belgicko, Česká republika, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

[33]             Francúzsko.

[34]             Ďalšie informácie sa uvádzajú na: http://ec.europa.eu/anti_fraud/about-us/legal-framework/memo_en.htm.

[35]             Pozri tiež pracovný dokument útvarov Komisie „Implementation of Article 325 by the Member States in 2013“ (Vykonávanie článku 325 členskými štátmi v roku 2013).

[36]             COM(2012) 363 final.

[37]             COM(2013) 532.

[38]             Pozri bod 4.1.2.

[39]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru zo 6. júna 2011 o boji proti korupcii v EÚ – KOM(2011) 308 v konečnom znení.

[40]             COM(2014) 38 final, 3.2.2014.

[41]             http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/anti-fraud-policy/research-and-studies/pwc_olaf_study_en.pdf

[42]             COM(2013) 796.

[43]             A7-2041/2014.

[44]             Regionálna námorná spoločná colná operácia, na ktorej sa podieľali talianske, španielske a francúzske colné služby.

[45]             V oblasti západnej časti Stredozemného mora medzi Gibraltárom a Sicíliou.

[46]             Regionálna spoločná colná operácia námorného dohľadu, na ktorej sa podieľali: Belgicko, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (vrátane Gibraltáru, Guernsey, Jersey a ostrova Man).

[47]             Plavba z Južnej Ameriky, Karibskej oblasti a západnej a severnej Afriky do európskeho priestoru.

[48]             Túto spoločnú colnú operáciu spoluorganizovali úrad OLAF a Litva so zapojením všetkých 28 členských štátov.

[49]             Úrad OLAF a Rumunsko spoluorganizovali túto regionálnu spoločnú colnú operáciu, ktorá sa uskutočnila na rumunsko-moldavských a rumunsko-ukrajinských hraniciach.

[50]             Na tejto operácii sa podieľali agentúra FRONTEX, Europol a pomocná hraničná misia Európskej únie (EUBAM).

[51]             Projekt PCA (Priority Control Area)-DISMATLE vytvoril GR TAXUD v úzkej koordinácii a s podporou úradu OLAF. Tento projekt bol zameraný na riziko pašovania cigariet a zneužitia alkoholu z konkrétnych identifikovaných tretích krajín na východnej hranici. Vzťahoval sa tiež na špecifikované riziká v súvislosti s tranzitom a spotrebnou daňou, ktoré identifikovali experti členských štátov. Projekt PCA sa vykonával od 1. februára 2013 do 31. decembra 2013. Schválil ho Výbor pre colný kódex (sekcia CRM) a založený bol na colnom kódexe.

[52]             Bezpečná poštová služba systému AFIS.

[53]             1 779 z týchto prípadov bolo postúpených Svetovej colnej organizácii (WCO) (len nenominálne údaje) na žiadosť členských štátov.

[54]             Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 1.

[55]             Smernica 2013/43.

[56]             19. septembra 2013.

[57]             (2013/755/EÚ), Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.

[58]             COM(2013) 324 final, 6.6.2013.

[59]             Monitorovanie pohybu.

[60]             Na zistenie, v ktorom bode výrobok vypadol z legálneho dodávateľského reťazca.

[61]             20. decembra 2013.

[62]             Protokol k RDKT je medzinárodná zmluva pripojená k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku.

[63]             Philip Morris International, Inc. (PMI), Japan Tobacco (JTI), British American Tobacco (BAT) a Imperial Tobacco Limited (ITL).

[64]             Text dohôd je k dispozícii na: http://ec.europa.eu/anti_fraud/investigations/eu-revenue/cigarette_smuggling_en.htm.

[65]             Pozri tiež správu úradu OLAF z roku 2013.

[66]             Pozri aj bod 4.1.4.

[67]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES.

[68]             COM(2013) 42 final.

[69]             Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2009, s. 1.

[70]             Rada prijala všeobecný prístup v októbri 2013 a Európsky parlament prijal svoje stanovisko v decembri 2013.

[71]             KOM(2011) 376 v konečnom znení.

[72]             Pozri pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

[73]             Pozri bod 4.1.9.

[74]             KOM(2011) 914 v konečnom znení.

[75]             Ú. v. EÚ L 84, 20.3. 2014, s. 6.

[76]             KOM(2011) 913 v konečnom znení.

[77]             Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 1.

[78]             Zriadený rozhodnutím Komisie 94/140/ES z 23. februára 1994 v znení zmien z 25. februára 2005.

[79]             Pozri bod 4.1.1.

[80]             http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2013-0318+0+DOC+XML+V0//SK&language=SK.

[81]             Úspešný výsledok „operácie Barrel“ sa dosiahol vďaka spolupráci 24 členských štátov a viacerých externých subjektov, výsledkom čoho bolo zadržanie 1,2 milióna cigariet.

[82]             Legislatívne, administratívne, organizačné a operatívne opatrenia.

[83]             Len legislatívne opatrenia týkajúce sa verejného obstarávania prijalo Bulharsko, Česká republika, Litva, Malta, Španielsko, Rumunsko a Švédsko, zatiaľ čo balíky opatrení (legislatívne, administratívne, organizačné a operatívne opatrenia) prijali Estónsko a Grécko.

[84]             Nemecko, Grécko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo.

[85]             Nemecko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo.

[86]             Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Cyprus, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Fínsko.

[87]             Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Spojené kráľovstvo.

[88]             Grécko, Španielsko, Francúzsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko a Rumunsko.

[89]             Grécko, Španielsko, Taliansko, Lotyšsko a Spojené kráľovstvo.

[90]             Bulharsko, Estónsko, Írsko, Grécko, Luxembursko, Maďarsko, Rumunsko a Slovinsko.

[91]             Bulharsko, Írsko, Grécko, Poľsko a Slovinsko.

[92]             Francúzsko, Litva, Malta a Rumunsko.

[93]             Nariadenie (EÚ, EURATOM) č. 883/2013, článok 3 ods. 4.

[94]             Dánsko, Grécko, Rakúsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo určili svoj útvar AFCOS v roku 2014.

[95]             Do júna 2014.

[96]             Fínsko oznámilo dočasné riešenie.

[97]             Írsko, Španielsko, Luxembursko a Švédsko.

[98]             Španielsko.

[99]             Oddelenie EA6.

[100]            Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Litva, Malta, Portugalsko, Rumunsko a Slovensko.

[101]            Dohoda bola uzavretá bola v apríli 2008 a bolo vymenované kontaktné miesto pre úrad OLAF.

[102]            Pozri oddiel 5.2.

[103]            Cyprus oznámil, že nemá formálne postupy na zohľadnenie týchto dokumentov, ale naznačil svoj zámer zmeniť túto situáciu. Slovensko sa domnieva, že toto odporúčanie neodráža oblasti, ktoré si vyžadujú zameranie zo strany jeho audítorského orgánu.

[104]            Pozri bod 4.1.11.

[105]            Pozri bod 6.1.5.

[106]            Pozri bod 4.1.9.

[107]            Pozri bod 4.1.4.

[108]            Nariadenie (EÚ) č. 904/2010.

[109]            V rokoch 2013 a 2014.

[110]            Pokiaľ ide o sumy týkajúce sa Holandska v súvislosti s poľnohospodárstvom, pozri oddiel 3.4.1 pracovného dokumentu útvarov Komisie „Štatistické hodnotenie nezrovnalostí“.

[111]            Celkové sumy po sčítaní riadkov a stĺpcov z dôvodu zaokrúhľovania nemusia zodpovedať súčtu hodnôt.