(1)

Dohoda o pridružení medzi Úniou a Ukrajinou (2) vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

(2)

Na jar 2014 Ukrajina začala s realizáciou ambiciózneho programu reforiem s cieľom stabilizácie svojho hospodárstva a zlepšenia života občanov. Medzi najvyššie priority programu patrí boj proti korupcii, ako aj reforma ústavy, volebného systému a súdnictva. Vykonávanie uvedených reforiem bolo podporené po sebe nasledujúcimi programami makrofinančnej pomoci, v rámci ktorých Ukrajina dostala pomoc vo forme úverov v celkovej výške 6,6 miliardy EUR. Núdzová makrofinančná pomoc, ktorá bola poskytnutá v súvislosti so stúpajúcim napätím na hraniciach s Ruskom podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/313 (3), poskytla Ukrajine úvery vo výške 1,2 miliardy EUR vyplatené v dvoch splátkach, každá vo výške 600 miliónov EUR v marci a máji 2022. Výnimočnou makrofinančnou pomocou Únie vo výške 1 miliardy EUR podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1201 (4), ktorá bola v plnej výške vyplatená v dvoch tranžiach 1. a 2. augusta 2022, sa poskytla rýchla a naliehavá podpora ukrajinskému rozpočtu. Uvedená pomoc predstavovala prvú etapu plánovanej plnej výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie Ukrajine v maximálnej výške 9 miliárd EUR, ktorú Komisia oznámila vo svojom oznámení z 18. mája 2022 s názvom Podpora a obnova Ukrajiny a ktorú Európska rada schválila 23 a 24. júna 2022. Toto rozhodnutie predstavuje druhú etapu plnenia uvedenej zamýšľanej výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie. Vytvára základ na poskytnutie ďalšej makrofinančnej pomoci Ukrajine až do výšky 5 miliárd EUR vo forme úverov za veľmi výhodných podmienok. Po tomto rozhodnutí by malo urýchlene nasledovať prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktorým sa vykoná tretia etapa plánovanej plnej výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie v ďalšej sume až do výšky 3 miliárd EUR, akonáhle sa určí koncepcia uvedenej pomoci.

(3)

Nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruska voči Ukrajine od 24. februára 2022 spôsobila Ukrajine stratu prístupu na trh a drastický pokles verejných príjmov, zatiaľ čo sa výrazne zvýšili verejné výdavky na riešenie humanitárnej situácie a na zachovanie kontinuity štátnych služieb. V tejto veľmi neistej a nestabilnej situácii najspoľahlivejšie odhady finančných potrieb Ukrajiny podľa Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) poukazujú na mimoriadnu medzeru vo financovaní vo výške približne 39 miliárd USD v roku 2022, z ktorej asi polovicu by bolo možné uspokojiť, ak by sa doteraz prisľúbená medzinárodná podpora vyplatila v plnej výške. Rýchle poskytnutie makrofinančnej pomoci Ukrajine zo strany Únie podľa tohto rozhodnutia sa za súčasných mimoriadnych okolností považuje za primeranú krátkodobú reakciu na veľké riziká pre makrofinančnú stabilitu Ukrajiny. Ďalšia suma výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie až do výšky 5 miliárd EUR podľa tohto rozhodnutia je určená na podporu makrofinančnej stabilizácie Ukrajiny, posilnenie okamžitej odolnosti krajiny a udržanie jej kapacity na obnovu, čím sa prispeje k udržateľnosti verejného dlhu Ukrajiny a jej schopnosti v konečnom dôsledku splatiť svoje finančné záväzky.

(4)

Výnimočná makrofinančná pomoc Únie podľa tohto rozhodnutia významne prispeje k uspokojeniu finančných potrieb Ukrajiny podľa odhadu MMF a iných medzinárodných finančných inštitúcií, pričom sa zohľadní schopnosť Ukrajiny financovať sa z vlastných zdrojov. Pri určení výšky výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie sa takisto zohľadňujú očakávané finančné príspevky od bilaterálnych a multilaterálnych darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v prípade Ukrajiny a prínos celkového zapojenia Únie. Je potrebné uznať záväzok ukrajinských orgánov úzko spolupracovať s MMF na návrhu a vykonávaní krátkodobých núdzových opatrení a ich zámer pracovať s MMF na vhodnom hospodárskom programe, keď to podmienky dovolia. O takýto program bolo formálne požiadané v auguste 2022. Výnimočná makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na udržanie makrofinančnej stability a odolnosti vo vojnových podmienkach. Komisia by mala zaistiť, aby bola výnimočná makrofinančná pomoc Únie právne a vecne v súlade s kľúčovými zásadami a cieľmi opatrení prijatých v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(5)

Výnimočnou makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Ukrajine. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci v záujme koordinácie vonkajšej politiky Únie a zabezpečenia jej jednotnosti.

(6)

Podmienkou poskytnutia výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručenie dodržiavania ľudských práv zo strany Ukrajiny. Pretrvávajúca vojna, a najmä súčasné stanné právo, by nemali narúšať tieto zásady napriek koncentrácii moci vo výkonnej zložke.

(7)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s výnimočnou makrofinančnou pomocou Únie by mala Ukrajina prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s uvedenou pomocou. Okrem toho by sa v dohode o úvere malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly, Dvor audítorov bude vykonávať audity a Európska prokuratúra bude vykonávať svoje právomoci v súlade s článkami 129 a 220 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(8)

Výnimočná makrofinančná pomoc Únie by mala byť spojená s prísnymi požiadavkami na podávanie správ a politickými podmienkami, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení. Uvedené prísne požiadavky na podávanie správ by za súčasných vojnových okolností mali byť zamerané na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky využívali efektívne, transparentne a zodpovedne. Politické podmienky by mali byť zamerané na posilnenie okamžitej odolnosti Ukrajiny a jej dlhodobejšej udržateľnosti dlhovej služby, a tým na zníženie rizík spojených so splácaním jej nesplatených a budúcich finančných záväzkov.

(9)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(10)

Úvery poskytnuté podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia (EÚ) 2022/1201 by mali mať spoločne maximálnu priemernú splatnosť 25 rokov.

(11)

Vzhľadom na to, že úvery podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia (EÚ) 2022/1201 predstavujú rovnaké riziká pre rozpočet Únie a mali by mať spoločne maximálnu priemernú splatnosť 25 rokov, na celkovú sumu makrofinančnej pomoci Únie Ukrajine vo výške 6 miliárd EUR podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia (EÚ) 2022/1201 by sa mala vzťahovať spoločná metodika riadenia finančných dôsledkov a vplyvu na rozpočet. Predovšetkým by sa mala stanoviť rovnaká úroveň rozpočtového krytia ako primeraná ochrana pred možnosťou potenciálneho nesplatenia niektorých alebo všetkých úverov zo strany Ukrajiny v plánovanom termíne. Rezervy dostupné z rozpočtu Únie na dva súbory úverov výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie by sa mali spravovať ako integrovaný súbor rezerv. Takáto správa zvýši odolnosť a flexibilitu rozpočtu Únie v reakcii na akúkoľvek situáciu nesplácania. Rozhodnutie (EÚ) 2022/1201 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Výnimočná makrofinančná pomoc podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia (EÚ) 2022/1201 predstavuje pre Úniu finančný záväzok v rámci celého objemu záruky pre vonkajšiu činnosť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (7). Na celkovú sumu úverov výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie Ukrajine do výšky 6 miliárd EUR by sa mali vzťahovať splatené rezervy vo výške 9 %, ktoré sú k dispozícii pre úvery makrofinančnej pomoci v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť. Suma tvorby rezerv by sa mala financovať z finančného krytia plánovaného na makrofinančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2021/947 v celkovej výške 540 miliónov EUR. Uvedená suma by mala byť viazaná a vyplatená do spoločného rezervného fondu v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 stanoveného nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (8).

(13)

V súlade s článkom 210 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa podmienené záväzky vyplývajúce z rozpočtových záruk alebo finančnej pomoci na ťarchu rozpočtu Únie majú považovať za udržateľné, ak je ich predpokladaný viacročný vývoj v súlade s limitmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) 2020/2093 a so stropom ročných platobných rozpočtových prostriedkov stanoveným v článku 3 ods. 1 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (9). Na to, aby mohla Únia finančne bezpečným spôsobom poskytnúť Ukrajine značnú podporu v bezprecedentných sumách prostredníctvom výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie pri súčasnom zachovaní vysokého kreditu Únie, a teda jej schopnosti zabezpečiť účinné financovanie v kontexte jej vnútornej aj vonkajšej politiky, je nevyhnutné primerane chrániť rozpočet Únie pred vznikom uvedených podmienených záväzkov a zaistiť, aby boli finančne udržateľné v zmysle článku 210 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(14)

V súlade so zásadou správneho finančného riadenia by sa mal spoločný rezervný fond posilniť prostriedkami úmernými rizikám vyplývajúcim z podmienených záväzkov, ktoré sú spojené s touto bezprecedentne veľkou výnimočnou makrofinančnou pomocou Únie jedinému prijímateľovi. Bez takéhoto posilnenia by nebolo možné z rozpočtu Únie poskytnúť na finančne bezpečnom základe bezprecedentne veľkú pomoc, ktorú si vyžadujú s vojnou súvisiace potreby Ukrajiny. V záujme ochrany rozpočtu Únie by sa na úvery výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie Ukrajine do výšky 6 miliárd EUR malo vzťahovať 70 % krytie prostredníctvom splatených rezerv (na úrovni 9 %), ktoré môžu byť doplnené zárukami členských štátov s cieľom zabezpečiť rozpočtové krytie strát do výšky ďalších 61 % hodnoty úverov.

(15)

Zdroje podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093 sú vzhľadom na celkové priority Únie v oblasti výdavkov pod vysokým tlakom. Je preto vhodné hľadať alternatívne riešenie pre dodatočné zdroje, ktoré neovplyvnia pravidelné výdavky predpokladané vo finančnom pláne viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

(16)

Ako vhodný nástroj na zabezpečenie ochrany nad rámec počiatočne splatených rezerv boli identifikované dobrovoľné príspevky členských štátov vo forme záruk. Záruky členských štátov by sa mali poskytovať dobrovoľne a mali by predstavovať vhodný zabezpečovací mechanizmus podporujúci rozpočet Únie po tom, čo v súvislosti s finančnými záväzkami podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia (EÚ) 2022/1201 boli plne vyčerpané alebo majú byť plne vyčerpané rezervy v spoločnom rezervnom fonde. Odchylne od článku 211 ods. 1 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa príspevky v rámci uvedených záruk mali zahrnúť do sumy schváleného finančného záväzku. Uvedené sumy by sa mali zohľadniť pri výpočte tvorby rezerv vyplývajúcej z miery tvorby rezerv uvedenej v článku 211 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, odchylne od článku 211 ods. 4 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(17)

Záruky poskytované členskými štátmi by mali pokryť úvery výnimočnej makrofinančnej pomoci podľa tohto rozhodnutia a rozhodnutia (EÚ) 2022/1201 (ďalej len „kryté makrofinančné pomoci“). Uvedené záruky by mali byť neodvolateľné, bezpodmienečné a dostupné na požiadanie. Uvedenými zárukami by sa mala zabezpečiť schopnosť Únie splácať finančné prostriedky vypožičané na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií. K výzvam na plnenie z nich by malo dôjsť len vtedy, keď sa splnia prísne podmienky v súvislosti s adekvátnosťou dostupných rezerv, a v prípade, že Ukrajina nesplatí Únii splátky úverov výnimočnej makrofinančnej pomoci poskytnutých v rámci krytých makrofinančných pomocí včas na to, aby si mohla Únia splniť svoje finančné záväzky z dlhopisov, alebo v prípade, že by sa mal zmeniť harmonogram splácania úverov poskytnutých v rámci krytých makrofinančných pomocí. Výzva na plnenie zo záruk poskytnutých členskými štátmi by sa mala vzťahovať na sumu zodpovedajúcu sume vyplývajúcej zo strát z finančnej pomoci Ukrajine v rámci krytých makrofinančných pomocí a potrebnej na doplnenie spoločného rezervného fondu na požadovanú úroveň splatených rezerv. Výzvy na plnenie zo záruk členských štátov by sa mali uplatniť až potom, čo bola alebo má byť plne vyčerpaná suma počiatočnej tvorby rezerv vyčlenená v súvislosti s výnimočnou makrofinančnou pomocou v rámci krytých makrofinančných pomocí. Sumy vymožené na základe dohôd o úvere v súvislosti s výnimočnou makrofinančnou pomocou Ukrajine v rámci krytých makrofinančných pomocí by sa mali odchylne od článku 211 ods. 4 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách vrátiť členským štátom, ktoré splnili výzvy na plnenie zo záruky.

(18)

V prípade, že sa na vyplatenie finančných záväzkov Únie vyplývajúcich z dlhopisov na výnimočnú makrofinančnú pomoc Ukrajine v rámci krytých makrofinančných pomocí dočasne čerpalo z rezerv vyčlenených v spoločnom rezervnom fonde na krytie iných finančných záväzkov Únie, mohla by sa využiť výzva na plnenie zo záruk poskytnutých členskými štátmi s cieľom doplniť tvorbu rezerv na uvedené finančné záväzky.

(19)

Vzhľadom na výnimočnú povahu makrofinančnej pomoci krytej zárukami je vhodné spravovať rezervy držané na finančné záväzky vyplývajúce z makrofinančnej pomoci v rámci krytých makrofinančných pomocí a na akékoľvek vyplatenie úverov zaručených podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ (10) po 15. júli 2022 oddelene od ostatných finančných záväzkov v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť a Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia. Preto je vhodné namiesto uplatnenia všeobecného pravidla stanoveného v článku 31 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/947 použiť rezervy vyčlenené v spoločnom rezervnom fonde výlučne na finančné záväzky z výnimočnej makrofinančnej pomoci v rámci krytých makrofinančných pomocí. Okrem toho je vhodné použiť rezervy vyčlenené v spoločnom rezervnom fonde v súvislosti s úvermi zaručenými podľa rozhodnutia č. 466/2014/EÚ vyplatenými po 15. júli 2022 výlučne na finančné záväzky z uvedených úverov a namiesto uplatnenia všeobecného pravidla stanoveného v článku 31 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2021/947 uplatňovať na tvorbu rezerv pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách. Toto by sa malo doplniť o vylúčenie rezerv vyčlenených v súvislosti s výnimočnou makrofinančnou pomocou podľa tohto rozhodnutia z uplatňovania efektívnej miery tvorby rezerv odchylne od článku 213 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(20)

Pomerný podiel príspevkov jednotlivých členských štátov (ďalej len „kľúč na určenie príspevkov“) k celkovej zaručenej sume by mal zodpovedať pomerným podielom členských štátov na celkovom hrubom národnom dôchodku Únie. Výzvy na plnenie zo záruk by sa mali uplatniť pomerným dielom a na základe uvedeného kľúča na určenie príspevkov.

(21)

Je dôležité, aby členské štáty dokončili svoje vnútroštátne postupy, aby mohli záruky nadobudnúť platnosť čo najskôr. Vzhľadom na naliehavosť situácie by čas potrebný na dokončenie týchto postupov nemal spôsobiť oneskorenie vyplatenia naliehavo potrebnej výnimočnej makrofinančnej pomoci Ukrajine podľa tohto rozhodnutia. Úvery makrofinančnej pomoci podľa tohto rozhodnutia sa vybavia urýchlene po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia, prijatí memoranda o porozumení a podpísaní dohody o úvere.

(22)

Vzhľadom na ťažkú situáciu v dôsledku útočnej vojny Ruska a s cieľom podporiť Ukrajinu na jej ceste dlhodobej stability je vhodné odchýliť sa od článku 220 ods. 5 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách a umožniť Únii pokryť náklady na úrokové sadzby súvisiace s úvermi podľa tohto rozhodnutia a odpustiť administratívne náklady, ktoré by inak Ukrajina znášala. Bonifikácia úrokov by sa mala poskytnúť ako nástroj, ktorý sa považuje za vhodný na zabezpečenie účinnosti podpory v zmysle článku 220 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a mala by sa hradiť z rozpočtu Únie aspoň počas obdobia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Počas obdobia rokov 2021 až 2027 by sa bonifikácia úrokov mala hradiť z finančného krytia uvedeného v článku 6 ods. 2 písm. a) prvej zarážke nariadenia (EÚ) 2021/947.

(23)

Ukrajina by mala mať možnosť požiadať o bonifikáciu úrokov a odpustenie administratívnych nákladov každý rok do konca marca. S cieľom umožniť flexibilitu pri splácaní istiny by malo byť takisto možné obnoviť súvisiace zmluvy o pôžičkách uzavreté v mene Únie odchylne od článku 220 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(24)

Vzhľadom na naliehavé finančné potreby Ukrajiny Komisia v júli 2022 odsúhlasila zmenu účelu a vyplatenie ďalších úverov Európskej investičnej banky pre Ukrajinu vo výške 1,59 miliardy EUR zaručených v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (External Lending Mandate – ďalej len „ELM“) na roky 2014 – 2020. Keďže však ide o úvery pre ukrajinské štátne a štátom vlastnené subjekty, predstavujú pre rozpočet Únie rovnakú úroveň rizika ako úvery makrofinančnej pomoci. Rozpočet Únie by mal teda na uvedené expozície uplatňovať rovnaký prístup predbežnej opatrnosti ako na úvery makrofinančnej pomoci v rámci krytých makrofinančných pomocí. V tomto rozhodnutí sa preto na úvery v rámci ELM so zmeneným účelom vo výške 1,59 miliardy EUR, ako aj na akékoľvek ďalšie vyplácanie úverov v rámci ELM Ukrajine uplatňuje miera tvorby rezerv na úrovni 70 %. Uvedená miera tvorby rezerv by sa mala uplatniť namiesto miery tvorby rezerv stanovenej v článku 31 ods. 8 tretej vete nariadenia (EÚ) 2021/947. Tvorba rezerv na úrovni 70 % na vyplácanie úverov v rámci ELM Ukrajine vo výške 1,59 miliardy EUR sa bude financovať z rozpočtu Únie.

(25)

Každých šesť mesiacov by sa malo vykonávať pravidelné preskúmanie tvorby rezerv na príslušné úvery makrofinančnej pomoci a úvery v rámci ELM, počnúc 30. júnom 2023 alebo v prípade potreby skôr. V uvedenom preskúmaní by sa malo posúdiť najmä to, či sa situácia Ukrajiny vyvíja spôsobom, ktorý by odôvodňoval zvýšenie alebo zníženie miery tvorby rezerv. Komisia by mohla znovu posúdiť mieru tvorby rezerv ad hoc, a to najmä vtedy, ak je to opodstatnené mimoriadne závažnou udalosťou. S cieľom zaistiť, aby miera tvorby rezerv zostala primeraná finančným rizikám, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide podľa potreby o zvýšenie alebo zníženie miery tvorby rezerv. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(26)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to poskytnúť výnimočnú makrofinančnú pomoc Únie Ukrajine na podporu najmä jej hospodárskej odolnosti a stability, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27)

Vzhľadom na naliehavosť spôsobenú výnimočnými okolnosťami v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty stanovenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(28)

Vzhľadom na situáciu na Ukrajine by toto rozhodnutie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,