(1)

Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ, tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

(2)

Európska rada vo svojich záveroch z 21. júla 2020 uviedla, že finančné záujmy Únie sa majú chrániť v súlade so všeobecnými zásadami zakotvenými v zmluvách, najmä s hodnotami stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ. Zdôraznila tiež význam ochrany finančných záujmov Únie a dôležitosť dodržiavania právneho štátu.

(3)

Právny štát si vyžaduje, aby všetky subjekty verejnej moci konali v rámci obmedzení stanovených zákonom, v súlade s hodnotami demokracie a rešpektovali základné práva, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v iných uplatniteľných dokumentoch, a pod kontrolou nezávislých a nestranných súdov. Vyžaduje si najmä to, aby sa dodržiavala (3) zásada zákonnosti (4) implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický zákonodarný proces; zásada právnej istoty (5); zásada zákazu svojvoľnosti výkonných právomocí (6); zásada účinnej súdnej ochrany zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane prístupu k spravodlivosti (7); a zásada oddelenia právomocí (8).

(4)

Prístupové kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v roku 1993 v Kodani a posilnené Európskou radou na jej zasadnutí v roku 1995 v Madride sú základnými podmienkami, ktoré musí spĺňať kandidátska krajina, aby sa stala členským štátom Únie. Uvedené kritériá sú teraz zakotvené v článku 49 Zmluvy o EÚ.

(5)

Ak sa kandidátska krajina stane členským štátom, pripojí sa k právnej konštrukcii spočívajúcej v základom predpoklade, že každý členský štát zdieľa so všetkými ostatnými členskými štátmi určitý súbor spoločných hodnôt, na ktorých je Únia založená, ako je spresnené v článku 2 Zmluvy o EÚ, a uznáva, že ostatné členské štáty s ním tieto hodnoty zdieľajú. Tento predpoklad znamená a odôvodňuje existenciu vzájomnej dôvery členských štátov v uznanie týchto hodnôt, a tým aj v dodržiavanie práva Únie, ktoré tieto hodnoty uplatňuje (9). Právne predpisy a postupy členských štátov by mali byť naďalej v súlade so spoločnými hodnotami, na ktorých je Únia založená.

(6)

Hoci neexistuje hierarchia hodnôt Únie, dodržiavanie právneho štátu je základným predpokladom pre ochranu ďalších základných hodnôt, na ktorých je Únia založená, ako sú sloboda, demokracia, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv. Dodržiavanie právneho štátu prirodzene súvisí s dodržiavaním demokracie a základných práv. Bez dodržiavania právneho štátu nie je možná demokracia ani dodržiavanie základných práv a naopak.

(7)

Vždy, keď členské štáty plnia rozpočet Únie vrátane zdrojov alokovaných prostredníctvom Nástroja Európskej únie na obnovu zriadeného podľa nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 (10), ako aj prostredníctvom úverov a iných nástrojov zaručených rozpočtom Únie, bez ohľadu na to, aký spôsob plnenia sa rozhodnú použiť, dodržiavanie právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre súlad so zásadami správneho finančného riadenia zakotvenými v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(8)

Správne finančné riadenie môžu členské štáty zabezpečiť len vtedy, ak orgány verejnej moci konajú v súlade so zákonom, ak sú prípady podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie, konfliktu záujmov alebo iných porušení zákona účinne stíhané vyšetrovacími zložkami a prokuratúrou, a ak svojvoľné alebo nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci vrátane orgánov presadzovania práva môžu byť predmetom účinného súdneho preskúmania zo strany nezávislých súdov a Súdneho dvora Európskej únie.

(9)

Nezávislosť a nestrannosť súdnictva by mala byť zaručená vždy a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali mať možnosť náležite vykonávať svoje funkcie. Súdnictvo a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali disponovať dostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi a postupmi na to, aby mohli konať účinne a spôsobom, ktorý plne dodržiava právo na spravodlivý proces vrátane dodržiavania práva na obhajobu. Konečné rozsudky by sa mali účinne vykonávať. Uvedené podmienky sa vyžadujú ako minimálna záruka proti nezákonným a svojvoľným rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ktoré by mohli poškodiť finančné záujmy Únie.

(10)

V rámci nezávislosti súdnictva sa predpokladá najmä to, že dotknutý súdny orgán dokáže vykonávať v rámci príslušných pravidiel aj v praxi svoje súdne funkcie úplne autonómne bez toho, aby podliehal akémukoľvek hierarchickému obmedzovaniu, alebo aby bol podriadený akémukoľvek inému orgánu, a bez toho, aby dostával príkazy alebo pokyny z akéhokoľvek iného zdroja, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi spôsobujúcimi zhoršenie nezávislého úsudku jeho členov a ovplyvňovanie ich rozhodovania. Záruka nezávislosti a záruka nestrannosti si vyžadujú pravidlá, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu a vymenúvanie, dĺžku funkčného obdobia a dôvody zamietnutia alebo odvolania jeho členov, aby sa odstránili akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími faktormi a jeho neutralitu vo vzťahu k záujmom presadzovaným pred ním.

(11)

Dodržiavanie právneho štátu nemá zásadný význam len pre občanov Únie, ale aj pre podnikateľské iniciatívy, inováciu, investície, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré budú najväčšmi prekvitať vtedy, ak bude existovať solídny právny a inštitucionálny rámec.

(12)

V článku 19 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa konkretizuje hodnota právneho štátu stanovená v článku 2 Zmluvy o EÚ, sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, a to aj v tých oblastiach, ktoré sa týkajú plnenia rozpočtu Únie. Samotná existencia účinného súdneho preskúmania určeného na zabezpečenie súladu s právom Únie je podstatou právneho štátu a vyžaduje si existenciu nezávislých súdov (11). Zachovávanie nezávislosti súdov má zásadný význam, čo sa potvrdzuje aj v článku 47 druhom odseku charty (12). Platí to najmä pre súdne preskúmanie platnosti opatrení, zmlúv alebo iných nástrojov, na základe ktorých vznikajú verejné výdavky alebo dlhy, okrem iného v kontexte postupov verejného obstarávania, ktoré takisto možno predložiť na súd.

(13)

Existuje teda jasný vzťah medzi dodržiavaním právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia.

(14)

Únia vypracovala rôzne nástroje a procesy, ktoré podporujú právny štát a jeho uplatňovanie vrátane finančnej podpory pre organizácie občianskej spoločnosti, Európskeho mechanizmu právneho štátu a porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, a zabezpečujú účinnú reakciu inštitúcií Únie na porušenia právneho štátu prostredníctvom konania o nesplnení povinnosti a postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ. Mechanizmus stanovený v tomto nariadení dopĺňa tieto nástroje ochraňovaním rozpočtu Únie pred porušeniami zásad právneho štátu, ktoré majú vplyv na jeho správne finančné riadenie alebo ochranu finančných záujmov Únie.

(15)

Porušenia zásad právneho štátu, najmä tie, ktoré majú vplyv na riadne fungovanie orgánov verejnej moci a účinné súdne preskúmanie, môžu vážne poškodiť finančné záujmy Únie. Týka sa to jednotlivých porušení zásad právneho štátu a ešte viac porušení, ktoré sú rozšírené, alebo sú dôsledkom opakujúcich sa praktík alebo opomenutí zo strany orgánov verejnej moci, alebo dôsledkom všeobecných opatrení prijatých takýmito orgánmi.

(16)

Identifikácia porušení zásad právneho štátu si vyžaduje dôkladné kvalitatívne posúdenie zo strany Komisie. Takéto posúdenie by malo byť objektívne, nestranné a spravodlivé a mali by sa v ňom zohľadniť relevantné informácie z dostupných zdrojov a uznaných inštitúcií vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, správ Dvora audítorov, výročnej správy Komisie o právnom štáte a jej porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, správ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a prípadne Európskej prokuratúry, ako aj záverov a odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií a sietí, a to aj orgánov Rady Európy ako sú Skupina štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) a Benátska komisia, najmä jej zoznam kritérií právneho štátu, a európske siete najvyšších súdov a súdnych rád. Komisia by mohla v prípade potreby na účely vypracovania dôkladného kvalitatívneho posúdenia konzultovať s Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Benátskou komisiou.

(17)

Opatrenia podľa tohto nariadenia sú potrebné najmä v prípadoch, keď by iné postupy stanovené v právnych predpisoch Únie neumožnili účinnejšiu ochranu rozpočtu Únie. V právnych predpisoch Únie o rozpočtových pravidlách a v uplatniteľných pravidlách pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidlách sa stanovujú rôzne možnosti ochrany rozpočtu Únie vrátane prerušení, pozastavení alebo finančných opráv súvisiacich s nezrovnalosťami alebo so závažnými nedostatkami v systémoch riadenia a kontroly. Mali by sa určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade porušení zásad právneho štátu, ako aj postup prijímania takých opatrení. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať pozastavenie platieb a záväzkov, pozastavenie platenia splátok alebo predčasného splatenia úverov, zníženie financovania v rámci existujúcich záväzkov a zákaz prijímať nové záväzky týkajúce sa príjemcov finančných prostriedkov alebo uzatvárať nové dohody o úveroch alebo iných nástrojoch zaručených rozpočtom Únie.

(18)

Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by sa mala uplatňovať zásada proporcionality, a to najmä tak, že sa zohľadní závažnosť situácie, čas, ktorý uplynul od začatia príslušného konania, trvanie a opakovanie sa konania, úmysel, úroveň spolupráce dotknutého členského štátu pri ukončení porušovaní zásad právneho štátu a účinky na správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo finančné záujmy Únie.

(19)

Je nevyhnutné, aby sa náležite chránili oprávnené záujmy konečných príjemcov finančných prostriedkov a prijímateľov pri prijímaní opatrení v prípade porušení zásad právneho štátu. Pri zvažovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by Komisia mala zohľadniť ich potenciálny vplyv na konečných príjemcov finančných prostriedkov a prijímateľov. Vzhľadom na to, že v rámci zdieľaného riadenia sú platby Komisie členským štátom právne nezávislé od platieb vnútroštátnych orgánov prijímateľom, príslušné opatrenia podľa tohto nariadenia by sa nemali považovať za opatrenia ovplyvňujúce dostupnosť finančných prostriedkov na platby prijímateľom v súlade s platobnými lehotami stanovenými podľa uplatniteľných pravidiel pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidiel. Rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia a povinnosti voči konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom stanovené v tomto nariadení sú súčasťou uplatniteľného práva Únie, pokiaľ ide o implementáciu financovania v rámci zdieľaného riadenia. Členské štáty, ktorých sa opatrenia týkajú, by mali Komisii pravidelne podávať správy o dodržiavaní svojich povinností voči konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom. Podávanie správ o dodržiavaní platobných povinností voči prijímateľom stanovených v uplatniteľných pravidlách pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidlách by malo Komisii umožniť overiť, či rozhodnutia podľa tohto nariadenia nemajú žiadny priamy ani nepriamy vplyv na platby, ktoré sa majú uskutočniť podľa uplatniteľných pravidiel pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidiel.

V záujme posilnenia ochrany konečných príjemcov finančných prostriedkov alebo prijímateľov by Komisia mala poskytnúť informácie a usmernenia na webovom sídle alebo internetovom portáli spolu s vhodnými nástrojmi, aby ju mohli informovať o akomkoľvek porušení zákonnej povinnosti subjektov verejnej správy a členských štátov pokračovať v platbách po prijatí opatrení podľa tohto nariadenia. Komisia by mala na základe týchto informácií overiť, či boli dodržané uplatniteľné pravidlá, najmä článok 63, článok 68 ods. 1 písm. b) a článok 98 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/... z ..., ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (13). S cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek suma splatná vládnymi subjektmi alebo členskými štátmi bola skutočne vyplatená konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom, by mala Komisia v prípade potreby vymáhať uhradené platby alebo prípadne vykonať finančnú opravu znížením podpory Únie na program v súlade s uplatniteľnými pravidlami pre jednotlivé sektory a rozpočtovými pravidlami.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov opatrení prijatých podľa tohto nariadenia by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie.

(21)

Komisia by pred tým, ako navrhne prijatie akéhokoľvek opatrenia podľa tohto nariadenia, mala dotknutý členský štát informovať o tom, prečo sa domnieva, že v tomto členskom štáte možno dochádza k porušeniam zásad právneho štátu. Komisia by mala bezodkladne informovať Európsky parlament a Radu o každom takomto oznámení a jeho obsahu. Dotknutý členský štát by mal mať možnosť predložiť svoje pripomienky. Komisia by tieto pripomienky mala zohľadniť.

(22)

Komisia by mala pri stanovení lehôt pre dotknutý členský štát v súlade s týmto nariadením zohľadniť najmä množstvo poskytnutých a požadovaných informácií, zložitosť relevantných skutočností a ich posúdenia, ako aj administratívnu kapacitu dotknutého členského štátu.

(23)

Ak Komisia po analýze pripomienok dotknutého členského štátu usúdi, že podmienky na prijatie opatrení sú splnené, mala by Rade predložiť návrh na prijatie vhodných opatrení. Rada by mala konať na základe návrhu Komisie s cieľom prijať vhodné opatrenia prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia v lehote jedného mesiaca, ktorú možno výnimočne predĺžiť najviac o ďalšie dva mesiace. S cieľom zabezpečiť, aby Rada prijala rozhodnutie v uvedených lehotách, by Komisia mala čo najvhodnejšie využiť svoje práva podľa článku 237 ZFEÚ a rokovacieho poriadku Rady (14).

(24)

Po prijatí akýchkoľvek opatrení podľa tohto nariadenia by Komisia mala pravidelne monitorovať situáciu v dotknutom členskom štáte. Komisia by mala opätovne posúdiť situáciu, keď dotknutý členský štát prijme nové nápravné opatrenia, alebo v každom prípade najneskôr jeden rok po prijatí opatrení.

(25)

Rada, konajúc na návrh Komisie, by mala zrušiť opatrenia, ktoré majú odkladný účinok, ak došlo k dostatočnému napraveniu situácie, ktorá viedla k uloženiu uvedených opatrení.

(26)

Postup prijímania a zrušenia opatrení by mal rešpektovať zásady objektivity, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi a mal by sa vykonávať na základe nestranného prístupu založeného na dôkazoch. Ak sa výnimočne dotknutý členský štát domnieva, že došlo k závažným porušeniam uvedených zásad, môže požiadať predsedu Európskej rady, aby túto záležitosť postúpil nasledujúcemu zasadnutiu Európskej rady. Za takýchto výnimočných okolností by sa žiadne rozhodnutie týkajúce sa opatrení nemalo prijať dovtedy, kým Európska rada záležitosť neprerokuje. Tento proces nesmie trvať spravidla dlhšie ako tri mesiace po tom, ako Komisia predložila svoj návrh Rade.

(27)

Komisia by mala Európsky parlament priebežne informovať o všetkých opatreniach navrhnutých, prijatých a zrušených podľa tohto nariadenia.

(28)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Pri predkladaní správ Európskemu parlamentu a Rade by Komisia mala okrem účinnosti prijatých opatrení posúdiť celkovú účinnosť postupu stanoveného v tomto nariadení a doplnkovosť tohto nástroja voči ostatným nástrojom.

(29)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právomoc Európskej prokuratúry ani na povinnosti členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci stanovenej nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (15),

a)

„právny štát“ odkazuje na hodnotu Únie zakotvenú v článku 2 Zmluvy o EÚ. Zahŕňa zásady, ktorými sú zásada zákonnosti implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický zákonodarný proces; zásada právnej istoty; zásada zákazu svojvoľnosti výkonných právomocí; zásada účinnej súdnej ochrany zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane prístupu k spravodlivosti, a to aj pokiaľ ide o základné práva; zásada oddelenia právomocí; a zásada nediskriminácie a rovnosti pred zákonom. Právny štát sa chápe so zreteľom na ostatné hodnoty a zásady Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

b)

„subjekt verejnej správy“ je orgán verejnej moci na akejkoľvek úrovni verejnej správy vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj organizácie členských štátov v zmysle článku 2 bodu 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

a)

ohrozovanie nezávislosti súdnictva;

b)

nezabránenie svojvoľným alebo nezákonným rozhodnutiam orgánov verejnej moci vrátane orgánov presadzovania práva, nenapravenie alebo nepotrestanie takýchto rozhodnutí, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov ovplyvňujúce riadne fungovanie uvedených orgánov, alebo nezabezpečenie toho, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov;

c)

obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych prostriedkov nápravy, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, a nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona.