5.4.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 103/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 331/2014

z 11. marca 2014

o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/923/ES, 2001/924/ES, 2006/75/ES, 2006/76/ES, 2006/849/ES a 2006/850/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 133,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Únia a členské štáty si stanovili cieľ ustanoviť opatrenia potrebné pre používanie eura ako jednotnej meny. Tieto opatrenia zahŕňajú ochranu eura proti falšovaniu a súvisiacim podvodom, čím sa posilňuje účinnosť hospodárstva Únie a zabezpečuje udržateľnosť verejných financií.

(2)

V nariadení Rady (ES) č. 1338/2001 (3) sa ustanovuje výmena informácií, spolupráca a vzájomná pomoc, čím sa vytvorí harmonizovaný rámec pre ochranu eura. Účinky uvedeného nariadenia sa nariadením Rady (ES) č. 1339/2001 (4) rozšírili na tie členské štáty, ktoré neprijali euro ako jednotnú menu, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany eura v celej Únii.

(3)

Opatrenia s cieľom podporiť výmenu informácií a pracovníkov, technickú a vedeckú pomoc a špecializovanú odbornú prípravu významne pomáhajú chrániť jednotnú menu Únie proti falšovaniu a súvisiacim podvodom, a tým dosiahnuť vysokú a rovnocennú úroveň ochrany v celej Únii a zároveň ukázať, že Únia je schopná bojovať proti závažnej organizovanej trestnej činnosti.

(4)	Program na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) prispieva k zvyšovaniu informovanosti občanov Únie a k zlepšovaniu ochrany eura, a to najmä nepretržitým šírením výsledkov opatrení podporovaných v rámci uvedeného programu.

(5)

Podpora takýchto opatrení v minulosti prostredníctvom rozhodnutí Rady 2001/923/ES (5) a 2001/924/ES (6), ktoré boli následne zmenené a predĺžené rozhodnutiami Rady 2006/75/ES (7), 2006/76/ES (8), 2006/849/ES (9) a 2006/850/ES (10), umožnila posilniť opatrenia Únie a členských štátov v oblasti ochrany eura proti falšovaniu. Ciele programu Pericles na obdobie 2002 – 2006 aj na obdobie 2007 – 2013 sa úspešne dosiahli.

(6)	Vo svojom posúdení vplyvu, ktoré Komisia vykonala v roku 2011 s cieľom posúdiť, či by mal program Pericles pokračovať, Komisia dospela k záveru, že program Pericles by sa mal obnoviť, s tým, že sa vylepšia ciele a metodika.

(7)

Posúdenie obsahovalo odporúčanie, aby pokračovali a ďalej sa rozvíjali opatrenia na úrovni Únie a členských štátov v oblasti ochrany eura proti falšovaniu pri zohľadnení nových výziev v súvislosti s rozpočtovými úspornými opatreniami. V rámci nového programu, programu Pericles 2020, môžu návrhy predložené zúčastnenými členskými štátmi zahŕňať účastníkov z tretích krajín, ak ich účasť je dôležitá pre ochranu eura.

(8)

Malo by sa zabezpečiť, aby program Pericles 2020 bol v súlade s inými relevantnými programami a opatreniami a dopĺňal ich. Komisia by preto mala vykonať všetky potrebné konzultácie vzhľadom na hodnotiace potreby v oblasti ochrany eura hlavnými zainteresovanými stranami (najmä s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi určenými členskými štátmi, Európskou centrálnou bankou a Europolom) vo výbore uvedenom v nariadení (ES) č. 1338/2001, najmä pokiaľ ide o výmeny, pomoc a odbornú prípravu, a to na účely uplatňovania programu Pericles 2020.

(9)

Program Pericles 2020 by sa mal vykonávať v plnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (11). V súlade s uvedeným nariadením sa grant nesmie udeliť výhradne na účely nákupu zariadení. Grant je určený na finančnú podporu opatrenia, ktoré je určené na to, aby pomohlo dosiahnuť cieľ politiky Únie.

(10)	Význam eura ako svetovej meny si vyžaduje náležitú úroveň ochrany na medzinárodnej úrovni, ktorú možno dosiahnuť poskytnutím finančných prostriedkov na nákup zariadení, ktoré budú používať agentúry tretích krajín pri vyšetrovaní prípadov spojených s falšovaním eura.

(11)

Hodnotenie programu Pericles vykonané so zainteresovanými stranami ukazuje pridanú hodnotu tohto programu z hľadiska vysokej úrovne spolupráce medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, rovnako ako doplnkovosť s opatreniami vykonanými na vnútroštátnej úrovni, čo viedlo k vyššej účinnosti. Očakáva sa, že pokračovanie programu Pericles na úrovni Únie významne prispeje k udržaniu a ďalšiemu zlepšeniu vysokej úrovne ochrany eura spojeného so zintenzívnením cezhraničnej spolupráce, výmeny a pomoci. Zároveň sa dosiahnu celkové úspory zo spoločne organizovaných opatrení a verejného obstarávania v porovnaní s možnými jednotlivými vnútroštátnymi iniciatívami.

(12)	Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade nezávislú hodnotiacu správu v polovici obdobia o vykonávaní programu Pericles 2020 a záverečnú hodnotiacu správu o dosiahnutí jeho cieľov.

(13)

Toto nariadenie je v súlade so zásadami pridanej hodnoty a proporcionality. Program Pericles 2020 by mal uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom ochrany eura proti falšovaniu bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov a pri efektívnejšom využití zdrojov, ako by sa mohlo dosiahnuť na úrovni členských štátov. Akcia na úrovni Únie je nevyhnutná a opodstatnená, pretože jednoznačne pomáha členským štátom pri spoločnej ochrane eura a podporuje využívanie spoločných štruktúr Únie s cieľom zvýšiť spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.

(14)	Program Pericles 2020 by mal trvať sedem rokov, aby sa zosúladilo trvanie programu s trvaním viacročného finančného rámca ustanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (12).

(15)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania programu Pericles 2020 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Komisia by mala prijať ročné pracovné programy, v ktorých sa stanovujú priority, rozdelenie rozpočtových prostriedkov a kritériá hodnotenia pri poskytovaní grantov na opatrenia. Komisia by mala s členskými štátmi prerokovať uplatňovanie tohto nariadenia v rámci výboru uvedeného v nariadení (ES) č. 1338/2001. Súčasťou ročných pracovných programov by mali byť mimoriadne a riadne odôvodnené prípady, v ktorých je potrebné zvýšenie spolufinancovania, aby sa členským štátom poskytla väčšia hospodárska flexibilita s cieľom uspokojivo realizovať a dokončiť projekty na ochranu eura.

(16)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu Pericles 2020, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (13) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(17)

S cieľom poskytnúť stupeň flexibility pri prideľovaní finančných prostriedkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu orientačného prideľovania týchto finančných prostriedkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(18)

Finančné záujmy Únie by sa mali ochraňovať prostredníctvom primeraných opatrení počas výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, spätného získavania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a prípadne správnych a finančných pokút.

(19)	Rozhodnutia 2001/923/ES, 2001/924/ES, 2006/75/ES, 2006/76/ES, 2006/849/ES a 2006/850/ES by sa mali zrušiť. Mali by sa ustanoviť prechodné opatrenia s cieľom splniť finančné záväzky súvisiace s opatreniami vykonávanými na základe týchto rozhodnutí.

(20)	Je vhodné zabezpečiť hladký prechod bez prerušenia medzi programom Pericles a programom Pericles 2020 a je vhodné zosúladiť trvanie programu Pericles 2020 s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Preto by sa program Pericles 2020 mal uplatňovať od 1. januára 2014,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto sa na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 zriaďuje viacročný akčný program na podporu opatrení v oblasti ochrany a zabezpečenia eura proti falšovaniu a súvisiacim podvodom „Pericles 2020“ (ďalej len „program“).

Článok 2

Pridaná hodnota

Program aktívne prispieva a vedie k intenzívnejšej nadnárodnej spolupráci v oblasti ochrany eura v rámci, ako aj mimo Únie a s obchodnými partnermi Únie, pričom sa osobitný dôraz kladie na tie členské štáty alebo tretie krajiny, ktoré podľa správ predložených príslušnými orgánmi majú najvyššiu mieru falšovania eura. Takáto spolupráca prispieva k vyššej účinnosti ochrany eura prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, spoločných noriem a spoločnej špecializovanej odbornej prípravy.

Článok 3

Všeobecný cieľ

Všeobecným cieľom programu je predchádzanie a boj proti falšovaniu a súvisiacim podvodom, a tým zvýšenie konkurencieschopnosti hospodárstva Únie a zabezpečenie udržateľnosti verejných financií.

Článok 4

Špecifický cieľ

Špecifickým cieľom programu je ochrana eurobankoviek a mincí proti falšovaniu a súvisiacim podvodom prostredníctvom podpory a doplnenia opatrení, ktoré prijali členské štáty, a pomoci príslušným vnútroštátnym orgánom a orgánom Únie v ich úsilí o vytvorenie úzkej a pravidelnej spolupráce a výmeny osvedčených postupov navzájom medzi sebou a s Komisiou, prípadne vrátane tretích krajín a medzinárodných organizácií.

Uvedený cieľ sa hodnotí, okrem iného, prostredníctvom účinnosti postupu finančných, technických orgánov, orgánov presadzovania práva a súdnych orgánov, meranej na základe počtu zistených prípadov falšovania, zlikvidovaných falšovateľských dielní, zatknutých falšovateľov a uložených pokút.

Článok 5

Subjekty oprávnené na financovanie

Subjekty oprávnené na financovanie v rámci programu sú príslušné vnútroštátne orgány, ako sa vymedzujú v článku 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1338/2001.

Článok 6

Účasť na programe

1.   Zúčastnené krajiny sú členské štáty, ktoré prijali euro ako jednotnú menu.

2.   Návrhy predložené členskými štátmi uvedenými v odseku 1 môžu zahŕňať účastníkov z tretích krajín, pokiaľ je to dôležité pre splnenie všeobecného cieľa a špecifického cieľa, ktoré sú uvedené v článkoch 3 a 4.

Článok 7

Cieľové skupiny a spoločné opatrenia

1.   Program sa zameriava na zapojenie týchto skupín:

a)	pracovníci agentúr zaoberajúcich sa odhaľovaním falšovania a bojom proti nemu, najmä policajné zbory a finančné správy v závislosti od ich špecifických funkcií na národnej úrovni;

b)	zamestnanci spravodajských služieb;

c)	zástupcovia národných centrálnych bánk, mincovní, komerčných bánk a iní finanční sprostredkovatelia, najmä v súvislosti s povinnosťami finančných inštitúcií;

d)	súdni úradníci, právnici a členovia súdneho zboru špecializovaní v tejto oblasti;

e)	iné skupiny zainteresovaných špecialistov, ako sú obchodné a priemyselné komory alebo porovnateľné štruktúry schopné poskytovať prístup k malým a stredným podnikom, maloobchodníkom a spoločnostiam na prepravu peňažnej hotovosti.

2.   Opatrenia v rámci tohto programu sa môžu organizovať spoločne s Komisiou a ďalšími partnermi, ktorí majú príslušnú odbornosť, ako sú:

a)	národné centrálne banky a Európska centrálna banka (ECB);

b)	Národné centrá pre analýzy (NAC) a Národné centrá pre analýzy mincí (CNAC);

c)	Európske technické a vedecké centrum (ETSC) a mincovne;

d)	Europol, Eurojust a Interpol;

e)	národné centrálne úrady proti falšovaniu ustanovené v článku 12 Medzinárodného dohovoru na potláčanie falšovania meny podpísaného v Ženeve 20. apríla 1929 (14) a iné agentúry špecializujúce sa na predchádzanie, odhaľovanie a presadzovanie práva v súvislosti s falšovaním;

f)	špecializované orgány zaoberajúce sa kopírovacími a certifikačnými technológiami, tlačiarne a rytci;

g)	iné subjekty než tie, ktoré sú uvedené v písm. a) až f) ponúkajúce špecifickú expertízu, v prípade vhodnosti aj takéto subjekty z tretích krajín a najmä z pristupujúcich štátov a kandidátskych krajín, a

h)	súkromné subjekty, ktoré získali a preukázali technické poznatky, a tímy špecializujúce sa na odhaľovanie falošných bankoviek a mincí.

Článok 8

Oprávnené opatrenia

1.   Program zohľadňuje nadnárodné a multidisciplinárne aspekty boja proti falšovaniu a presadzuje osvedčené postupy prispôsobené národným špecifikám jednotlivých členských štátov.

2.   Program poskytuje za podmienok, ktoré sú stanovené v ročných pracovných programoch uvedených v článku 11, finančnú podporu týchto opatrení:

a)

výmena a šírenie informácií, najmä prostredníctvom workshopov, stretnutí a seminárov vrátane odbornej prípravy, cielených stáží a vzájomnej výmeny pracovníkov príslušných vnútroštátnych orgánov a iných podobných opatrení. Výmena informácií sa okrem iného zameriava na: — metodiky na monitorovanie a analýzu ekonomického a finančného vplyvu falšovania, — prevádzkovanie databáz a systémov včasného varovania, — používanie detekčných nástrojov s počítačovou podporou, — metódy vypočúvania a vyšetrovania, — vedeckú pomoc, najmä vedecké databázy a technológie na sledovanie/monitorovanie nového vývoja, — ochranu eura mimo Únie, — výskumné opatrenia, — poskytovanie špecifických operačných odborných znalostí;

b)

technická, vedecká a prevádzková podpora, ktorá sa v rámci programu javí ako nevyhnutná, predovšetkým vrátane: — všetkých vhodných opatrení, ktorými sa vytvoria učebné zdroje na úrovni Únie, ako napríklad príručka o právnych predpisoch Únie, informačné bulletiny, praktické príručky, glosáre a lexikóny, databázy najmä v oblasti vedeckej pomoci alebo technologického dozoru alebo počítačové podporné aplikácie, ako napríklad softvér, — príslušných štúdií s multidisciplinárnym a nadnárodným rozmerom, — rozvoja technických podporných nástrojov a metód na uľahčenie opatrení odhaľovania na úrovni Únie, — finančnej podpory na spoluprácu pri operáciách, do ktorých sú zapojené aspoň dva štáty, ak takáto podpora nie je k dispozícii z iných programov európskych inštitúcií a orgánov;

c)	granty na financovanie nákupu zariadení, ktoré majú používať orgány špecializované na boj proti falšovaniu na ochranu eura proti falšovaniu, v súlade s článkom 10 ods. 3.

KAPITOLA II

FINANČNÝ RÁMEC

Článok 9

Finančné krytie

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 sa stanovuje na 7 344 000 EUR (v bežných cenách).

2.   V rámci finančného krytia programu sa sumy prideľujú na oprávnené opatrenia uvedené v článku 8 ods. 2 v súlade s orientačným pridelením prostriedkov stanoveným v prílohe.

Komisia sa od uvedeného orientačného pridelenia finančných prostriedkov neodchýli o viac než 10 %. Pokiaľ sa ukáže, že je nevyhnutné tento limit prekročiť, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť orientačné pridelenie finančných prostriedkov stanovené v prílohe.

3.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

Článok 10

Typy finančnej podpory a spolufinancovanie

1.   Komisia vykonáva program v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Finančná podpora poskytovaná v rámci programu na oprávnené opatrenia uvedené v článku 8 ods. 2 má formu buď:

a)	grantov alebo

b)	verejného obstarávania.

3.   Nákup zariadení nie je jedinou zložkou dohody o poskytnutí grantu.

4.   Miera spolufinancovania v prípade grantov udelených podľa programu nepresahuje 75 % oprávnených nákladov. Vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch vymedzených v ročných pracovných programoch, ktoré sú uvedené v článku 11, nepresahuje miera spolufinancovania 90 % oprávnených nákladov.

5.   Ak sa oprávnené opatrenia uvedené v článku 8 ods. 2 organizujú spoločne s Komisiou a ECB, Eurojustom, Europolom alebo Interpolom, vzniknuté náklady sa medzi nich rozdelia. V každom prípade znáša každý z nich náklady na cestovné a ubytovanie vlastných hosťujúcich prednášajúcich.

Článok 11

Ročné pracovné programy

Na vykonávanie programu Komisia prijme ročné pracovné programy.

V každom ročnom pracovnom programe sa na účely naplnenia všeobecného cieľa a špecifického cieľa programu, ktoré sú uvedené v článkoch 3 a 4, stanovia:

a)	opatrenia, ktoré sa majú vykonať, v súlade s takýmto všeobecným cieľom a špecifickým cieľom, a to vrátane orientačného pridelenia finančných zdrojov a metódy vykonávania;

b)	v prípade grantov: základné výberové kritériá a maximálna možná miera spolufinancovania.

Finančné zdroje vyčlenené na opatrenia v oblasti komunikácie v rámci tohto programu takisto prispievajú k pokrytiu nákladov na inštitucionálnu komunikáciu v súvislosti s politickými prioritami Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecného cieľa uvedeného v článku 3.

Článok 12

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných pokút.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí dostali finančné prostriedky Únie v rámci programu.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (15) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (16) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante, rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou v rámci tohto programu nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF v súlade s ich právomocami výslovne udeľujú právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania.

KAPITOLA III

MONITOROVANIE, HODNOTENIE A DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI

Článok 13

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Program vykonáva Komisia v spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom pravidelných konzultácií v rôznych fázach vykonávania programu vo výbore uvedenom v nariadení (ES) č. 1338/2001 so zreteľom na príslušné opatrenia, ktoré prijali iné príslušné subjekty, najmä ECB a Europol.

2.   Komisia sa snaží zabezpečiť jednotnosť a doplnkovosť medzi týmto programom a inými príslušnými programami a opatreniami na úrovni Únie.

3.   Komisia každoročne poskytuje informácie o výsledkoch programu Európskemu parlamentu a Rade. Uvádzajú sa informácie o jednotnosti a doplnkovosti s inými relevantnými programami a opatreniami na úrovni Únie. Komisia priebežne informuje o výsledkoch opatrení podporovaných v rámci programu. Všetky zúčastnené krajiny a ostatní prijímatelia poskytnú Komisii všetky údaje a informácie potrebné na umožnenie monitorovania a hodnotenia programu.

4.   Hodnotenie programu vykonáva Komisia. Komisia do 31. decembra 2017 predloží nezávislú hodnotiacu správu v polovici obdobia o plnení cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnom a nákladovo účinnom využívaní zdrojov a jeho pridanej hodnote pre Úniu. Hodnotiaca správa sa vypracuje s cieľom poskytnúť informácie na rozhodnutie o predĺžení, úprave alebo pozastavení opatrení. Hodnotenie sa dodatočne zaoberá aj priestorom pre zjednodušenie, jeho vnútorným a vonkajším súladom, stálou opodstatnenosťou všetkých cieľov, ako aj príspevkom opatrení k prioritám Únie týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadňujú sa v ňom výsledky hodnotenia dlhodobých vplyvov predchádzajúcich opatrení.

5.   Dlhodobý dopad a udržateľnosť účinkov programu sa takisto posúdia s ohľadom na poskytnutie informácie pre rozhodnutie o prípadnom predĺžení, úprave alebo pozastavení akéhokoľvek následného programu.

6.   Komisia okrem toho predloží do 31. decembra 2021 Európskemu parlamentu a Rade záverečnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch programu.

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 sa Komisii udeľuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Zrušenie

Rozhodnutia 2001/923/ES, 2001/924/ES, 2006/75/ES, 2006/76/ES, 2006/849/ES a 2006/850/ES sa zrušujú.

Finančné záväzky súvisiace s opatreniami vykonávanými na základe uvedených rozhodnutí sa však naďalej riadia uvedenými rozhodnutiami až do splnenia týchto záväzkov.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 137, 12.5.2012, s. 7.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. marca 2014.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu na tie členské štáty, ktoré neprijali euro ako svoju jednotnú menu (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 11).

(5)  Rozhodnutie Rady 2001/923/ES zo 17. decembra 2001 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. ES L 339, 21.12.2001, s. 50).

(6)  Rozhodnutie Rady 2001/924/ES zo 17. decembra 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť rozhodnutia o ustanovení programu výmeny, pomoci a výcviku na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) na členské štáty, ktoré neprijali euro ako jednotnú menu (Ú. v. ES L 339, 21.12.2001, s. 55).

(7)  Rozhodnutie Rady 2006/75/ES z 30. januára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa a predlžuje rozhodnutie 2001/923/ES o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2006, s. 40).

(8)  Rozhodnutie Rady 2006/76/ES z 30. januára 2006, ktorým sa na nezúčastnené členské štáty rozširuje uplatňovanie rozhodnutia 2006/75/ES, ktorým sa mení a dopĺňa a predlžuje rozhodnutie Rady 2001/923/ES o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2006, s. 42).

(9)  Rozhodnutie Rady 2006/849/ES z 20. novembra 2006, ktorým sa mení, dopĺňa a predlžuje rozhodnutie 2001/923/ES o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006, s. 28).

(10)  Rozhodnutie Rady 2006/850/ES z 20. novembra 2006, ktorým sa na nezúčastnené členské štáty rozširuje uplatňovanie rozhodnutia 2006/849/ES, ktorým sa mení, dopĺňa a predlžuje rozhodnutie Rady 2001/923/ES o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006, s. 30).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(12)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(13)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(14)  Zbierka zmlúv Spoločnosti národov č. 2623 (1931), s. 372.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

---

---