9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/44

1.1

EHSV víta stanovenie všeobecných usmernení k hospodárskym politikám krajín eurozóny ako koherentný rámec pre potrebnú hlbšiu integráciu, ako aj lepšiu a účinnejšiu koordináciu.

1.2

Výbor takisto podporuje formuláciu odporúčaní diferencovaných podľa jednotlivých krajín a kontrolu ich uplatňovania. Tak je možné zohľadniť rozdiely v hospodárskej výkonnosti a rozdielne príčiny krízy v jednotlivých krajinách.

1.3

EHSV by však chcel odporúčanie týkajúce sa vykonávania všeobecných usmernení k hospodárskym politikám využiť na to, aby upozornil na nevyhnutnosť reformovať koncepciu hospodárskej politiky, najmä s ohľadom na nové vydanie usmernení očakávané v roku 2014. Výbor považuje prevažujúcu kombináciu makroekonomických politických opatrení za nevyváženú, keďže sa pri nej prehliada význam dopytu a spravodlivého rozdeľovania. Niektoré reformné opatrenia vykazujú znaky stabilizácie finančných trhov, čo by pri doterajšom smerovaní hospodárskej politiky malo umožniť väčšie zameranie na politiku rastu a tvorbu pracovných miest. Funkčnosť bankového sektora a finančných trhov však ešte nebola v plnej miere obnovená. Politika úsporných opatrení zároveň neumožňuje hodnoverný expanzívny program na znižovanie štátnych dlhov a nezamestnanosti. Práve naopak: kríza sa vyostrila – namiesto toho, aby sa eurozóna vymanila z krízy, úsporné opatrenia ju dostali do dvojitej recesie s ďalekosiahlymi, nielen hospodárskymi, ale najmä sociálnymi dôsledkami. Ignorovať tieto sociálne dôsledky znamená z dlhodobého hľadiska ešte väčšie ohrozenie rastu európskeho hospodárstva.

1.4

Úsilie štátnej politiky o stabilizáciu je odsúdené na neúspech, keď je marené vývojom na finančných trhoch a špekuláciami. Výbor preto požaduje prísnejšiu reguláciu finančných trhov, ktorá by sa mala týkať aj tieňového bankového systému a mala by byť koordinovaná na úrovni skupiny G20, ako aj zmenu dimenzie finančného systému, ktorý sa musí opäť uviesť do súladu s potrebami reálnej ekonomiky. EHSV požaduje „obnovu reálnej ekonomiky“ v Európe, v ktorej sa do popredia znovu dostane podnikateľská činnosť namiesto špekulatívnych pohnútok.

1.5

Hodnoverná solidárna záchranná sieť vrátane prístupu založeného na zaslúženej dôvere by mohla zabezpečiť, že akékoľvek špekulácie namierené proti krajinám, ktoré majú problémy, budú márne, a tým znížiť náklady na financovanie. K zníženiu nákladov na financovanie v krajinách postihnutých krízou môžu prispieť aj spoločné európske dlhopisy, ako aj zmenšenie závislosti od ratingových agentúr.

1.6

Konsolidácia verejných financií, ktorá je nevyhnutná z niekoľkých dôvodov, napr. kvôli nákladom na podporu bánk, opatreniam na hospodárske oživenie a v niektorých krajinách pre prasknutie bubliny na trhu s domami a bytmi a v stavebníctve, má rôznu mieru naliehavosti, a preto potrebuje širší a pružnejší časový rámec. Okrem toho musí zohľadniť aj účinky na strane dopytu a musí byť zosúladená aj s cieľmi stratégie Európa 2020 v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, pretože rast a zamestnanosť sú kľúčovými faktormi vydarenej konsolidácie. Nízky rozpočtový deficit je predovšetkým výsledkom priaznivého rozvoja celého hospodárstva a dobrého riadenia, a nie jeho predpokladom.

1.7

Trvalá rozpočtová konsolidácia musí byť vyvážená tým, že sa pri nej na jednej strane dbá na rovnováhu medzi účinkami ponuky a dopytu a na druhej strane sa rovnako zohľadňuje strana výdavkov a príjmov. Výbor dôrazne poukazuje na to, že integrovaný rozpočtový rámec (fiškálna únia) sa netýka len štátnych výdavkov, ale aj štátnych príjmov. Zároveň žiada, aby sa so zreteľom na spravodlivé rozdeľovanie kompletne prehodnotili nielen výdavky, ale aj sústavy daní. Poukazuje na rad možných opatrení na zvýšenie daňových príjmov, aby sa zabezpečilo financovanie žiaducej úrovne systémov sociálneho zabezpečenia a plánovaných verejných investícií. Malo by sa usilovať o harmonizáciu daňového základu a sústav daní na základe dôkladných analýz rozličných hospodárskych systémov v rámci EÚ. Zabránila by narúšaniu hospodárskej súťaže v EÚ, namiesto toho, aby sa pretekmi v znižovaní daní pokračovalo v oslabovaní verejných príjmov.

1.8

Výbor naliehavo žiada prehodnotiť fiškálne multiplikátory na základe rozsiahleho medzinárodného výskumu, ktorý nasvedčuje tomu, že v čase recesie sa fiškálne multiplikátory v jednotlivých krajinách líšia a majú výrazne nepriaznivejší vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť, než sa doteraz predpokladalo. Politici by mali viac využívať skutočnosť, že záporné multiplikátory príjmov a zamestnanosti v oblasti opatrení týkajúcich sa príjmov sú spravidla menšie ako pri škrtoch vo výdavkoch, najmä keď tieto opatrenia v oblasti príjmov postihujú skupiny obyvateľstva s nižším sklonom k spotrebe. Z toho by mohli vyplynúť možnosti vytvárať pracovné miesta a dopyt presunmi prostriedkov bez vplyvu na rozpočtové saldo tým, že sa uvoľnia prostriedky na expanzívne opatrenia, napr. na programy vzdelávania a zamestnanosti a na investície do priemyslu, výskumu a sociálnych služieb. To zase prispeje k naliehavo nutnému posilneniu dôvery podnikov a spotrebiteľov.

1.9

Najmä v krajinách s prebytkom by sa takýmito expanzívnymi opatreniami stimuloval dovoz. Koordinácia takýchto opatrení v celej EÚ by bola ešte podstatne účinnejšia, keďže podiel dovozu do eurozóny celkovo (teda oproti tretím krajinám) je podstatne menší, než pri jednotlivých národných hospodárstvach.

1.10

Pri odstraňovaní vonkajších nerovnováh v záujme nutnej symetrie sa od krajín s prebytkom žiada, aby svoje zisky z vývozu použili v prospech širokých skupín obyvateľstva. Takéto zvýšenie domáceho dopytu by prispelo aj k zníženiu ich „dovozného deficitu“.

1.11

Okrem požadovaného nového zamerania kombinácie makroekonomických politických opatrení môžu tiež sociálne únosné štrukturálne reformy zvýšiť dopyt a zlepšiť výkonnosť hospodárstva.

1.12

Vo všeobecnosti sústredenie na cenovú konkurencieschopnosť pri odstraňovaní vonkajšej nerovnováhy, často spojené s požiadavkou obmedzovať mzdy, nie je účelné. Obmedzovanie rastu miezd na podporu vývozu vo všetkých krajinách eurozóny súčasne má nielen ďalekosiahle distribučné účinky, ale tiež znižuje celkový dopyt a vedie k zostupnej špirále, v ktorej všetky krajiny strácajú.

1.13

Výbor opakovane vyslovuje svoju požiadavku na takú mzdovú politiku, ktorá naplno využíva priestor na produktivitu, a odmieta štátom stanovené podmienky a zásahy do autonómnej politiky kolektívnych dohôd ako vonkoncom neprijateľné.

1.14

Ďalšie faktory ovplyvňujúce náklady, ktoré sú často významnejšie než mzdy, sú spravidla prehliadané. Pritom sa prehliada aj význam necenových faktorov v oblasti konkurencieschopnosti. Európa bude v celosvetovej hospodárskej súťaži úspešná len vtedy, keď bude uplatňovať stratégiu kvalitatívne hodnotnej tvorby hodnôt, tzv. high road strategy. Stratégia založená na súťaži v znižovaní nákladov s ostatnými regiónmi sveta, tzv. low road strategy, by bola odsúdená na neúspech.

1.15

Celkove európsky sociálny model prispel prostredníctvom automatických stabilizátorov systému sociálneho zabezpečenia k riešeniu krízy podporou dopytu a dôvery. Obmedzenie tohto systému skrýva v sebe riziko skĺznutia do hlbokej depresie tak ako v tridsiatych rokoch minulého storočia.

1.16

Vo všeobecnosti sa výbor prihovára za posilnenie úlohy sociálnych partnerov na národnej i európskej úrovni, ako aj zintenzívnenie celoeurópskej koordinácie mzdovej politiky, napr. zhodnotením makroekonomického dialógu, ktorý by sa mal zaviesť aj v eurozóne. Pri prepracovaní usmernení by sa mala zohľadniť skutočnosť, že krajiny, v ktorých funguje sociálne partnerstvo, lepšie zvládli zmiernenie následkov krízy než ostatné krajiny.

1.17

Okrem toho výbor opätovne žiada, aby do tvorby politiky boli čo najskôr a čo v najväčšej miere zapojení sociálni partneri a ďalšie organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť. Nutné zmeny a reformy majú nádej na úspech a budú akceptované len vtedy, keď bude rozdelenie bremena vnímané ako spravodlivé.

1.18

Súhrnne sa dá povedať, že Európa potrebuje nový model rastu, ktorý sa vyznačuje bojom proti neprijateľnej nezamestnanosti, dostatočným priestorom na investície do budúcnosti, ako aj sociálne a ekologické investície, čím sa vytvorí rast a dopyt. Prostredníctvom rozpočtového prerozdeľovania a zabezpečenia dostatočného príjmového základu je pri zohľadnení spravodlivého rozdeľovania potrebné posilniť sociálne systémy v záujme zvýšenia produktivity a stabilizácie dopytu a dôvery. Takýto model rastu umožní aj trvalú konsolidáciu verejných financií.

2.1

V odporúčaní Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie boli stanovené nasledujúce usmernenia, ktoré zostanú do roku 2014 nezmenené, aby bolo možné hlavnú pozornosť zamerať na ich uskutočňovanie:

—   Usmernenie 1: Zabezpečenie kvality a udržateľnosti verejných financií

—   Usmernenie 2: Riešenie makroekonomických nerovnováh

—   Usmernenie 3: Znižovanie nerovnováh v eurozóne

—   Usmernenie 4: Optimalizácia podpory výskumu a vývoja a inovácie, posilnenie vedomostného trojuholníka a uvoľnenie potenciálu digitálneho hospodárstva

—   Usmernenie 5: Zlepšovanie efektívnosti využívania zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov

—   Usmernenie 6: Zlepšovanie podnikateľského a spotrebiteľského prostredia a modernizácia a vývoj priemyselnej základne v záujme zabezpečenia plného fungovania vnútorného trhu

2.2

V tomto kontexte predložila Komisia 30. mája 2012 svoje najnovšie „Odporúčanie pre odporúčania Rady týkajúce sa vykonávania všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov, ktorých menou je euro“, ktoré obsahuje aktualizáciu odporúčaní ku všeobecnému smerovaniu hospodárskej politiky v eurozóne. Ďalej boli vypracované odporúčania pre jednotlivé krajiny určené každej z 27 členských krajín. Rada Európskej únie prijala 6. júla 2012 príslušné dokumenty.

3.1

EHSV víta úsilie Komisie o vytvorenie koherentného európskeho rámca koordinácie európskej hospodárskej politiky, ktorú je naliehavo potrebné zlepšiť. Táto koordinácia je nevyhnutná na opätovné dosiahnutie trvalého kurzu smerom k rastu a zamestnanosti. Je tu totiž riziko, že opatrenia na odstraňovanie nerovnováhy môžu byť pre izolovane posudzovanú krajinu účelné, pre celú eurozónu sú však kontraproduktívne.

3.2

Z tohto dôvodu je potrebný celkový európsky pohľad, európske zmýšľanie a chápanie. Výbor sa tak stotožňuje s postojom Komisie, že skutočná spolupráca v oblasti hospodárskej politiky vyžaduje, aspoň v Euroskupine, hlbšiu integráciu a lepšiu a účinnejšiu koordináciu. Pritom je potrebné je potrebné prihliadať na rozdiely v hospodárskej výkonnosti členských štátov (úroveň HDP a jeho rastu, miera nezamestnanosti a vývoj, výška a štruktúra schodku rozpočtu a zadlženosti, výdavky na výskum a vývoj, sociálne výdavky, saldo bežného účtu, energetické dodávky atď.)

3.3

Kríza, ktorá trvá od roku 2008, sa začala v USA a rozšírila sa na celosvetovú krízu. V jej dôsledku sa ukázalo, že štruktúra menovej únie sa príliš spoliehala na trhové sily a nečelila primeraným spôsobom riziku nerovnováhy. Ako celkovo ukazuje vývoj verejných financií v eurozóne do roku 2008, príčinou krízy vo všeobecnosti nebola nedostatočná rozpočtová disciplína.

Podiel dlhu na HDP v % (prameň: AMECO 2012/11)

3.4

V priemere vzrástli v eurozóne schodky resp. dlhy až po rozsiahlom použití verejných prostriedkov na záchranu finančného systému a na podporu dopytu a trhu práce, ktoré sa v dôsledku finančnej krízy (1) prepadli, a tiež v dôsledku klesajúcich príjmov štátu, najmä kvôli poklesu zamestnanosti. Tento aspekt je obzvlášť významný pre vypracovanie stratégií hospodárskej politiky, pretože nesprávna diagnóza vedie k nesprávnej liečbe. Preto EHSV zásadne víta skutočnosť, že sa pri posudzovaní uplatňovania usmernení postupuje diferencovane podľa jednotlivých krajín. Nie je možné používať vo všetkých prípadoch jediný postup, keďže aj príčiny krízy sú v jednotlivých krajinách rôzne.

3.5

EHSV by chcel využiť túto príležitosť, aby upozornil na nevyhnutnosť reformy koncepcie hospodárskej politiky. Týka sa nielen každoročných preskúmaní, ale má tiež osobitný význam pre ďalšiu verziu usmernení k hospodárskym politikám v roku 2014.

3.6

Európa sa v roku 2012 nachádzala v piatom roku krízy. Krátko po vydaní aktuálnych usmernení sa v prognóze Európskej komisie pre eurozónu v jeseni roku 2010 ešte počítalo s rastom HDP vo výške 1,6 % a mierou nezamestnanosti vo výške 9,6 % v roku 2012. V skutočnosti sa eurozóna v tomto roku nachádzala v recesii a miera nezamestnanosti vzrástla na vyše 11 %, v niektorých krajinách sa dokonca pohybovala okolo 25 %.

3.7

Naproti tomu hospodárstvo USA rastie mierou okolo 2 % – síce mierne, ale ustavične – s podporou neustále silno expanzívnej menovej politiky, ako aj smerovania vlády v oblasti sociálnej a fiškálnej politiky. Spotreba, investície a priemyselná výroba sa mohutne rozvíjajú, takže nezamestnanosť sa pohybuje výrazne pod svojou vrcholnou mierou z roku 2009 (2).

3.8

Kým „Plán hospodárskej obnovy Európy“ z roku 2008, ktorý bol plne pod dojmom prudkého hospodárskeho úpadku po krachu Lehman Brothers, uznal nutnosť aktívneho posilňovania dopytu na vnútornom trhu a reguláciu trhov, hospodárska politika sa rýchle vrátila k svojmu tradičnému zameraniu. Opakované upozorňovanie aj zo strany EHSV, že Európa sa musí z tejto krízy vymaniť, a nie dostať sa do ďalšej v dôsledku šetrenia, zostalo nevypočuté, a obávaná dvojitá recesia sa tak stala skutočnosťou.

3.9

Po prvé, neúspech európskej hospodárskej politiky sa nevzťahuje na nevydarenú stabilizáciu finančných trhov. Vysoká miera nestálosti, veľké rozpätia, ako aj prehnané dlhodobé úrokové sadzby a nadmerná likvidita bánk ukazujú, že funkčnosť finančného systému nie je napriek prvým dôležitým krokom smerom k bankovej únii ešte stále v plnej miere obnovená. S tým spojené zneistenie podnikov a spotrebiteľov naďalej obmedzuje perspektívy rastu.

3.10

Po druhé, hospodárskej politike sa nepodarilo vyriešiť nedostatočný vnútorný a vonkajší dopyt. Výrazné sprísnenie požiadaviek na rozpočtovú politiku členských štátov, ako aj prechod k reštriktívnej fiškálnej politike, ku ktorému došlo príliš skoro, radikálne a navyše súčasne vo všetkých krajinách, spôsobili utlmenie všetkých podstatných prvkov dopytu na vnútornom trhu. Vzhľadom na to, že najdôležitejší obchodní partneri – totiž ostatné členské krajiny – takisto prijímajú úsporné opatrenia, je evidentné, že je stimulácia rastu prostredníctvom dopytu zo zahraničia obmedzená. K útlmu dopytu na vnútornom trh sa teda pridáva aj vzájomné zmenšovanie príležitostí na vývoz.

3.11

Súčasná kombinácia makroekonomických politických opatrení je nevyvážená, keďže prehliada aspekty dopytu a prerozdeľovania. Je len použitím vo väčšom rozsahu tej istej politiky, ktorá viedla už k neúspechu Lisabonskej stratégie, pretože nevenovala pozornosť nedostatočnému dopytu na vnútornom trhu v kľúčových veľkých členských štátoch, ani narastajúcej nerovnováhe rozdeľovania. Jednostranne sa sústreďuje na fiškálnu konsolidáciu, ako aj stratégiu znižovania nákladov v záujme zvyšovania cenovej konkurencieschopnosti. Výbor víta požiadavku Komisie na konsolidáciu rozpočtu podporujúcu rast, ktorá sa zdôrazňuje aj v nasledujúcich dokumentoch Komisie, ako napr. v Ročnom prieskume rastu na rok 2013 (3). Zdá sa, že táto konsolidácia existuje iba na papieri, pretože skúsenosť zatiaľ neposkytuje žiaden dôkaz o jej uskutočňovaní.

3.12

Hospodárskej politike na európskej úrovni sa nepodarilo prijať opatrenia, ktoré by v rámci hodnoverného expanzívneho programu umožnili súčasné zníženie štátnych dlhov a nezamestnanosti. Výrazné krátenie štátnych výdavkov, najmä v sociálnej oblasti, ako aj rozsiahle zvyšovanie daní má v už aj tak klesajúcich hospodárstvach zničujúce dôsledky. Disponibilné príjmy sa znižujú, a tým aj spotrebiteľský dopyt, výroba a zamestnanosť. Politika úsporných opatrení tak obmedzuje daňové príjmy výraznejšie, než sa pôvodne predpokladalo, čo musel priznať aj MMF vo svojej nedávnej prognóze (4). Tým sa recesia dodatočne zhoršuje, čo má napokon za následok ešte vyššie rozpočtové deficity. Vzniká tak začarovaný kruh, ktorého koniec je v nedohľadne. Vysoké hospodárske a sociálne náklady sa pritom prejavujú vo forme prudko narastajúcej nezamestnanosti.

3.13

Je evidentné, že predovšetkým z dôvodu nákladov súvisiacich s podporou bánk, opatrení na hospodárske oživenie – a v niektorých krajinách pre prasknutie bubliny na trhu s domami a bytmi a v stavebníctve – sú potrebné spôsoby konsolidácie na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia. EHSV však poukazuje na to, že plány na zníženie schodku verejných financií by sa mali zosúladiť s cieľmi pre hospodársku obnovu, sociálnu oblasť a zamestnanosť, ktoré stanovila stratégia Európa 2020. Rast a zamestnanosť sú kľúčovými faktormi vydarenej konsolidácie, kým radikálne úsporné opatrenia môžu okrem sociálnych nerovností mieru zadlženosti dokonca zvýšiť.

3.14

Aj keď sa výbor v tomto stanovisku zameriava predovšetkým na aspekty kombinácie makroekonomických politických opatrení, nemá to znižovať význam štrukturálnych reforiem. Sociálne únosné štrukturálne reformy musia napríklad v oblasti systému odvodov, energetických dodávok, správy, vzdelávania, zdravotníctva, bytovej výstavby, dopravy a dôchodkov prispieť k zvýšeniu dopytu a výkonnosti, pričom je potrebné zohľadniť rozdiely v konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.

3.15

Aj regionálna a štrukturálna politika by sa mala zamerať na zvyšovanie produktivity s cieľom umožniť modernizáciu resp. budovanie udržateľného sektora priemyslu a služieb. Všeobecne možno konštatovať, že krajiny s väčším podielom priemyslu na celom hospodárstve boli menej postihnuté krízou, čo by svedčilo o príslušných stratégiách industrializácie.

3.16

Výbor by však chcel rozšíriť prevládajúce, väčšinou zúžené ponímanie pojmu „štrukturálne reformy“. Pri požadovaní štrukturálnych reforiem by sa malo myslieť napr. aj na štruktúru regulácie finančných trhov, štruktúru koordinácie daňových sústav a štruktúru verejných výdavkov a príjmov.

4.1.1

EHSV sa stotožňuje s názorom Komisie, ktorá zdôrazňuje význam stabilizácie a dobrého fungovania finančného systému, pretože základným predpokladom každého úspešného zvládnutia krízy a zabránenia kríze je neobmedzovať opatrenia hospodárskej politiky a nemariť ich špekuláciou na finančných trhoch. Z toho vyplýva nevyhnutnosť jasnej a efektívnej štruktúry dohľadu a prísnejšej regulácie finančných trhov (ktorá by sa mala týkať aj tieňového bankového systému), pretože tieto trhy predstavujú väčšie destabilizačné nebezpečenstvo ako nedostatok konkurencieschopnosti). Aby sa zabránilo únikom, mali by sa príslušné kroky koordinovať v rámci skupiny G20. Finančné trhy sa musia zredukovať na rozumnú mieru. Opäť musia slúžiť reálnemu hospodárstvu a nesmú vystupovať ako jeho konkurenti (5).

4.1.2

Aby sa znížili umelo zvýšené náklady na financovanie v krízou postihnutých štátoch, treba sa na jednej strane snažiť o zmenšenie závislosti od súkromných ratingových agentúr, a na druhej strane je nevyhnutná hodnoverná solidárna záchranná sieť vrátane prístupu založeného na zaslúženej dôvere, ktorá by mohla zabezpečiť, že špekulácie namierené proti krajinám, ktoré majú problémy, budú márne, čím by sa im zabránilo. Nedávno sa urobilo niekoľko významných krokov v tomto smere (najnovší program ECB na skupovanie štátnych dlhopisov, nadobudnutie účinnosti a plná funkčnosť ESM, atď.). Aj spoločné európske dlhopisy môžu pri vhodných rámcových podmienkach prispieť k zmierneniu ťažkej rozpočtovej situácie v krízou postihnutých krajinách (6).

4.1.3

Výbor poukazuje na nevyhnutnosť odstrániť súvislosť medzi obchodnými bankami a štátnym zadlžením. Okrem toho sa musí opäť zvrátiť fragmentácia a znárodňovanie finančných trhov stabilizáciou odvetvia. K stabilizácii by mohlo prispieť aj zintenzívnenie snáh o vytvorenie bankovej únie spolu s účinnými nástrojmi na ozdravenie a likvidáciu peňažných ústavov na európskej a národnej úrovni (7).

4.2.1

Pri trvalej rozpočtovej konsolidácii sa musí dbať nielen na rovnováhu medzi účinkami ponuky a dopytu, ale aj na bilančnú rovnováhu medzi výdavkami a príjmami. V mnohých krajinách je nadmerne zaťažená práca ako hospodársky činiteľ. Okrem výdavkov by sa mala celkovo prehodnotiť aj sústava daní, pričom sa bude musieť zároveň zohľadniť aj otázka spravodlivého zdanenia rôznych druhov príjmov a majetku. V tejto súvislosti by sa malo žiadať, aby primerane prispeli aj tie subjekty, ktoré v osobitnej miere profitovali z nesprávneho vývoja na finančných trhoch a z balíkov opatrení na záchranu bánk, ktoré boli financované z daňových príjmov.

4.2.2

Na strane príjmov je viacero oblastí, v ktorých sa môže konať tak, aby sa vhodne posilnila príjmový základ pri daniach: daň z finančných transakcií (ktorú výbor opakovanie žiadal (8)), dane z energií, ekologické dane, zatvorenie daňových rajov (9), rozhodný boj proti daňovým únikom, zdaňovanie veľkého majetku, nehnuteľností a dedičstva, zdaňovanie bánk na internalizáciu externých nákladov (10), harmonizácia daňových základov a sústav daní na odstránenie narušení hospodárskej súťaže v EÚ, a to namiesto doterajších pretekov v znižovaní daní, ktoré oslabujú verejné príjmy. Často sa prehliada, že sa integrovaný rozpočtový rámec (fiškálna únia) vzťahuje aj na stranu príjmov a netýka sa iba verejných výdavkov.

4.2.3

V niektorých členských štátoch je potrebné aj podstatné zvýšenie efektívnosti sústavy výberu daní.

4.2.4

Tradičná konsolidácia rozpočtu spočíva v krátení verejných výdavkov. Zostáva však nepotvrdenou dogmou, že úspech krátenia výdavkov je sľubnejší, než zvýšenie príjmov. Empirické skúsenosti v krízových krajinách ako je Grécko, potvrdzujú, že nádej na tzv. nekeynesiánske účinky bola zbytočná. K zvýšeniu súkromných investícií (crowding-in) pri krátení výdavkov na základe zvýšenej dôvery nedochádza, keď je dopyt na vnútornom trhu slabý v dôsledku politiky šetrenia v celej menovej únii. Okrem toho má krátenie výdavkov, napríklad v sústave sociálneho zabezpečenia alebo pri verejných službách, spravidla regresívny účinok, čím sa zvyšuje nerovnováha rozdelenia a tlmí spotreba. Jestvuje však aj priestor na krátenie určitých neproduktívnych výdavkov, napríklad výdavkov na zbrojenie.

4.2.5

Politika by mala skôr využívať väčšie rozdiely medzi multiplikátormi príjmov a zamestnanosti rozličných rozpočtovo-politických opatrení. Multiplikátory daňových opatrení sú takmer podľa všetkých empirických prieskumov nižšie, ako opatrenia na strane výdavkov. Politika cieleného zvyšovania príjmov do štátneho rozpočtu by tak mohla uvoľniť tie prostriedky, ktoré sú naliehavo potrebné napríklad na financovanie programov zamestnanosti, obzvlášť mladých ľudí.

4.2.6

Takéto rozpočtovo neutrálne prerozdelenie by bezprostredne vytvorilo pracovné miesta a dopyt bez toho, aby sa zaťažili verejné rozpočty. Popri kladných účinkoch na domáce hospodárstvo by také opatrenia, predovšetkým v krajinách s prebytkom, okrem stimulácie dovozu dali celej menovej únii aj expanzívne podnety.

4.2.7

Koordinácia takýchto expanzívnych opatrení v celej EÚ by bola ešte podstatne účinnejšia, keďže podiel dovozu do eurozóny celkovo (teda oproti tretím krajinám) je podstatne menší, než pri jednotlivých národných hospodárstvach.

4.3.1

Vývoj výkonovej bilancie a jej zložiek je nevyhnutné posudzovať na pozadí slabín v produktivite členského štátu a z nich vyplývajúcich problémov súkromného a verejného financovania, aby sa dalo včas konať (aj reagovať). Pri odstraňovaní nerovnováhy obchodnej bilancie treba však dbať na symetriu: vývozy jednej krajiny sú dovozmi inej krajiny. K odbúravaniu teda nemôže dôjsť len redukciou v deficitných krajinách, preto sa rovnako žiada od krajín s prebytkom, aby cez zlepšenie domáceho dopytu podnietili dovoz, a teda zmenšili svoj „dovozný deficit“.

4.3.2

Z európskeho hľadiska predstavuje výnimku hlavne energetika, v ktorej fakticky všetky členské štáty vykazujú veľké deficity obchodnej bilancie (11). Ekologická prestavba európskeho vnútorného trhu by mala zmenšiť závislosť od dovozu fosílnych zdrojov energie vnútroeurópskym využívaním vlastných alternatívnych zdrojov energie. Okrem toho vzniká južným okrajovým územiam práve vo využívaní solárnej energie možnosť vylepšiť aj vnútroeurópske obchodné bilancie.

4.3.3

Pri znižovaní zahraničnoekonomických deficitov sa väčšinou nadmieru zdôrazňuje úloha cenovej konkurencieschopnosti. Nebezpečné by bolo zamerať sa výlučne na cenovú konkurencieschopnosť: „nemecký model“ (mzdová zdržanlivosť na podporu vývozu resp. utlmenie dovozu) ako recept pre všetky krajiny súčasne môže pri vysokom podiele vnútorného obchodu v eurozóne spôsobiť iba zostupný špirálový účinok (race to the bottom).

4.3.4

Väčšinou sa rozdielny vývoj jednotkových mzdových nákladov považuje za jednu z hlavných príčin krízy, a od toho sa odvodzuje požiadavka znižovať mzdové náklady. Odhliadnuc od prerozdeľovacích účinkov zníženia mzdového podielu, ktoré majú vážne následky a tlmia dopyt, sa pritom zanedbávajú iné relevantné nákladové faktory (napríklad náklady na energiu, materiál a financovanie) (12).

4.3.5

Napríklad reálne jednotkové mzdové náklady v Portugalsku, Španielsku a Grécku v rokoch 2000 až 2007, teda pred krízou, klesali (13). Zjavne malo nadmerné nominálne zvyšovanie zisku rovnaký účinok na zvyšovanie cien, ako zvyšovanie nominálnych miezd.

4.3.6

Aj naďalej pochádza takmer 90 percent celkového dopytu v EÚ z členských krajín EÚ. Preto v súvislosti s vývojom miezd EHSV opakuje svoj postoj, ktorý vyjadril vo svojom stanovisku k ročnému prieskumu rastu za rok 2011: „Pri prekonávaní krízy zohráva kľúčovú úlohu mzdová politika. Orientácia nárastu miezd na vnútroštátny celkový hospodársky rast produktivity zaručí z celkového hospodárskeho hľadiska rovnováhu medzi dostatočným vývojom dopytu a zachovaním cenovej konkurencieschopnosti. Sociálni partneri sa preto musia usilovať zabrániť tomu, aby sa mzdy znižovali v zmysle politiky, ktorá nadmerne chráni národné záujmy na úkor iných krajín a musia orientovať mzdovú politiku na produktivitu“ (14).

4.3.7

Okrem toho sa väčšinou prehliada vplyv necenových faktorov na konkurencieschopnosť (15). V tejto súvislosti treba poukázať aj na vymedzenie pojmu „konkurencieschopnosť“ Európskou komisiou, ktorá ju označuje za schopnosť hospodárstva trvale zabezpečiť obyvateľstvu vysokú a stúpajúcu životnú úroveň a vysokú zamestnanosť (16).

4.3.8

Význam bilancie majetkových príjmov sa v krízových krajinách zvýšil v neposlednom rade v dôsledku prudkého stúpnutia národných úrokových prirážok. Posúdenie nerovnováhy sa pritom nesmie obmedziť na vývoj obchodnej bilancie.

4.4.1

Európsky sociálny model predstavuje v celosvetovej konkurencii komparatívnu výhodu Európy, pretože sociálny štát prispieva aj k hospodárskemu úspechu, keď sa výkonnosť hospodárstva na jednej strane a sociálna rovnováha na druhej strane nepovažujú za protiklady, ale sa chápu tak, že sa vzájomne podporujú.

4.4.2

Automatické stabilizátory sústav sociálneho zabezpečenia prispeli k zvládaniu kríz v Európe, podporili dopyt a zabránili skĺznutiu do depresie, aká bola v tridsiatych rokoch. Aj psychologicky majú sústavy sociálneho zabezpečenia veľký význam, pretože znižujú nebezpečenstvo znásobovania strachu a stabilizujú spotrebu.

4.4.3

V niektorých krajinách s fungujúcim sociálnym dialógom (napr. v Rakúsku, Nemecku a Švédsku) sociálni partneri podstatne prispeli k utlmeniu hroziaceho nárastu nezamestnanosti v dôsledku zníženia výroby. Popri podpore ekonomickými a sociálnymi politickými opatreniami podstatne prispeli k udržaniu pracovných miest aj podnikové a odvetvové dohody sociálnych partnerov (napr. o práci na skrátený úväzok, čerpaní náhradného voľna za nadčasy, čerpaní bežných dovoleniek a dovoleniek na vzdelávanie). Tieto skúsenosti by sa mali zohľadniť pri novej formulácii usmernení a pri výročných správach krajín.

4.4.4

Európske vlády žiadame, aby posilnili úlohu sociálnych partnerov na európskej a národnej úrovni. Malo by sa im dostať podpory pri zintenzívnení ich snaženia o celoeurópsku koordináciu mzdovej politiky. Na to sa treba snažiť aj o zvýšenie významu makroekonomického dialógu. Taký dialóg by sa mal zriadiť aj pre eurozónu.

4.4.5

V každom prípade musí aj v časoch krízy zostať zachovaná autonómia pri kolektívnom vyjednávaní. Mzdová politika musí svoju podobu dostať v rámci autonómie zväzov zamestnávateľov a zamestnancov oprávnených rokovať o kolektívnych zmluvách. Stanovenie štátnych cieľov alebo dokonca také zásahy, ako je štátom nariadené zníženie miezd, treba odmietnuť a sú neprijateľné (17).

4.4.6

Popri stranách v kolektívnom vyjednávaní treba oceniť aj významnú úlohu ostatných reprezentatívnych organizácii občianskej spoločnosti, teda napríklad spotrebiteľských organizácií. Tieto organizácie, ktoré tlmočia názory občanov a sú účastníkmi občianskeho dialógu, si nemožno odmyslieť predovšetkým v období krízy.

4.4.7

Nevyhnutné zmeny a reformy sľubujú iba vtedy úspech, ak sa nájde vyvážený pomer medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi a ak sa rozdelenie zaťaženia (medzi krajiny, príjmové skupiny, kapitál a prácu, odvetvia, rôzne skupiny obyvateľstva atď.) vníma ako spravodlivé. Spravodlivosť a sociálna vyváženosť sú nevyhnutným predpokladom akceptácie konsolidačných krokov, inak je ohrozená sociálna súdržnosť a nebezpečne sa začne rozmáhať populizmus a nálady zamerané proti EÚ. Výbor v tejto súvislosti znova dôrazne odporúča, aby do tvorby politiky boli čo najskôr a v čo najväčšej miere zapojení sociálni partneri a ďalšie organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť.