52006IP0340

P6_TA(2006)0340

Európsky sociálny model budúcnosti

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom sociálnom modeli budúcnosti (2005/2248(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na oznámenie Komisie o európskych hodnotách v globalizovanom svete (KOM(2005)0525),

- so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu [1],

- so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006 k pozícii Európskej rady k finančnému výhľadu a obnoveniu medziinštitucionálnej dohody na obdobie rokov 2007 - 2013 [2],

- so zreteľom na dohody Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o medzinárodnej práci a environmentálnych štandardoch,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení [3],

- so zreteľom na správu skupiny na najvyššej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii z mája 2004,

- so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnom programe 2006 - 2010 (KOM(2005)0033),

- so zreteľom na pracovný dokument Komisie o trvalo udržateľnom financovaní sociálnych politík v Európskej únii (SEK(2005)1774),

- so zreteľom na oznámenie Komisie o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí - Riešenie problémov mladých ľudí v Európe - implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva (KOM(2005)0206),

- so zreteľom na pracovný dokument Komisie o sociálnej situácii v Európskej únii - 2004 (SEK(2004)0636),

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0238/2006),

A. keďže európsky sociálny model odráža spoločný súbor hodnôt, založených na udržaní mieru, sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarity, slobody a demokracie a rešpektovania ľudských práv,

B. keďže jeden zo základných kameňov európskeho sociálneho modelu je sociálna ekonomika,

C. keďže v posledných 60-tych rokoch tento súbor spoločných hodnôt úspešne umožnil EÚ, aby sa stala oblasťou väčšej hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti,

D. keďže, hoci majú členské štáty rôzne sociálne systémy a tieto hodnoty realizovali rôznymi spôsobmi, členské štáty sa vo všeobecnosti snažia dosiahnuť rovnováhu založenú na aktívnej vzájomnej závislosti medzi hospodárskym rastom a sociálnou solidaritou, a to sa odráža v európskom sociálnom modeli ako zjednotenie hodnôt s rôznorodosťou systémov,

E. keďže členské štáty a EÚ uprednostnili presadzovanie hodnôt spojených s európskym sociálnym modelom, čo dokazujú ciele lisabonskej stratégie, ktorá urobila sociálny rozvoj jedným z pilierov udržateľného rozvoja,

F. keďže je zrejmé, že je nevyhnutná modernizácia a reforma európskeho sociálneho modelu tak, aby dokázal reagovať na demografické zmeny, čeliť výzve globalizácie a zvýšiť adaptabilitu ľudských zdrojov na rýchly technologický rozvoj, s cieľom lepšie dosiahnuť sociálne začlenenie, sociálnu spravodlivosť a odstránenie chudoby,

G. keďže európsky sociálny model musí zabezpečiť opatrenia, ktoré riešia otázky zvýšenej migrácie a prisťahovalectva, ako aj ich vplyvov na sociálnu súdržnosť,

H. keďže každá reforma európskeho sociálneho modelu nesmie oslabiť hodnoty, ktoré vytvárajú jeho podstatu,

I. keďže hlavným posolstvom európskeho sociálneho modelu je rovnaký plat za rovnakú prácu na pracovisku,

J. keďže vyšší hospodársky rast je rozhodujúci pre udržateľnosť európskych sociálnych štandardov a sociálne štandardy sú podstatné pre udržateľný rast,

K. keďže primeraný príjem je základom sociálneho začlenenia a aktívnej účasti v spoločnosti, ako aj dôstojného života,

L. keďže sociálne politiky, ak sú vhodne navrhnuté, nemôžu byť považované za náklad, ale namiesto toho za produktívny faktor hospodárskeho rastu EÚ, a to nie iba prostredníctvom zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti, ale takisto aj vytvorením sociálnej súdržnosti a zaistením prístupu k základným právam a rovnosti, a tak sa stanú dôležitým faktorom v zaistení spoločenského mieru a politickej stability, bez ktorých nemôže hospodársky pokrok pretrvávať,

M. domnieva sa, že takéto sociálne politiky by mali lepšie pochopiť, že väčšinu zamestnávateľov tvoria malé a stredné podniky (MSP) a tie zamestnávajú väčšinu zamestnancov,

N. keďže služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu boli po prvýkrát jednoznačne uznané v amsterdamskej zmluve za kľúčové prvky, ktorými môžu členské štáty zaistiť sociálnu a územnú súdržnosť a za oblasti, pri ktorých si členské štáty udržali právo ich definovať a podporovať a táto pozícia bola upevnená v Zmluve o Ústave pre Európu,

O. keďže koncept európskeho sociálneho modelu sa odráža v Zmluve o Ústave pre Európu a je podporený princípmi rovnosti a solidarity,

P. keďže členské štáty by mali postupovať v súlade s plánom uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 - 2010 (KOM(2006)0092) a Európskym paktom pre rodovú rovnosť a v plnej miere transponovať do svojich právnych predpisov súčasné antidiskriminačné právne predpisy Spoločenstva,

Q. keďže EÚ má schopnosť pozitívne či negatívne ovplyvniť ekonomiku v mnohých ďalších častiach sveta, v ktorých mimochodom obchoduje, nielen z hľadiska jej postavenia vo WTO a podmienok, ktoré uplatňuje, ale aj z hľadiska dohôd, do ktorých vstupuje s menej rozvinutými regiónmi a krajinami,

R. keďže vykonávanie obchodnej politiky, ktorá je založená na európskych spoločných preferenciách a celosvetových hodnotách, ako aj politiky v oblasti pomoci zameranej na podporu vzdelávania, odstránenia detskej práce, základných pracovných a environmentálnych noriem a noriem transparentnosti a dobrej správy vecí verejných, prispeje k posilneniu politickej sily EÚ v rámci medzinárodných inštitúcií,

Reforma európskeho sociálneho modelu

1. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovali a posilnili hodnoty spojené s európskym sociálnym modelom: rovnosť, solidarita, práva a povinnosti jednotlivcov, nediskriminácia a prerozdelenie s prístupom pre všetkých občanov k verejným službám na vysokej úrovni a dosiahnuté vysoké sociálne štandardy;

2. trvá na tom, že iba EÚ založená na hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá bráni jej spoločné hodnoty, môže byť dostatočne silná brániť svoje záujmy;

3. je presvedčený, že jediným riešením je urýchlená reforma hospodárskych a sociálnych systémov, ak nespĺňajú kritériá efektívnosti a sociálne trvalo udržateľného rozvoja a ak nie sú vhodné na riešenie úloh vyplývajúcich z demografických zmien, globalizácie a revolúcie v oblasti informačných technológií;

4. vyjadruje svoje hlboké sklamanie nad súčasnou mierou rastu v EÚ, ktorá sťažuje štrukturálne reformy;

5. uvedomuje si rozsiahle obavy občanov EÚ, pokiaľ ide o nezamestnanosť, predovšetkým nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, vylúčenie, chudobu, neistotu na pracovnom trhu a možný neúspech systémov sociálneho zabezpečenia;

6. je presvedčený, že EÚ sa musí v prípade, ak demografické zmeny a nezamestnanosť neúmerne vplývajú na určité skupiny, zamerať na zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitným pracovným miestam;

7. vidí potrebu obnovy záväzku EÚ k sociálnej Európe ako prvoradú dôležitosť pri prinavrátení dôvery občanov v projekt EÚ, ktorý poskytne prácu, rast a prosperitu;

8. je si plne vedomý, že nezamestnanosť a sociálna politika stále značne zostávajú v kompetencii členských štátov, ale zdôrazňuje, že EÚ má v tejto oblasti tiež svoje kompetencie, ako to ustanovujú zmluvy, a že pre EÚ existuje potreba vytvoriť silnejší hospodársky a sociálny rámec, aby členským štátom umožnil vykonávať reformy, ak je to nevyhnutné, na národnej úrovni, podľa ich vlastných hospodárskych, sociálnych a politických okolností;

9. žiada Komisiu, aby vyvinula ďalšiu iniciatívu na dosiahnutie úplnej implementácie vnútorného trhu, ktorý, ak bude plne realizovaný, vytvorí hospodársky rast a konkurencieschopnosť, so zreteľom na to, že je potrebné vylúčiť akékoľvek zhoršenie sociálnych noriem a noriem v oblasti ochrany spotrebiteľa a životného prostredia;

10. podporuje Komisiu v jej úsilí podporiť vytvorenie a úspech európskych podnikov s osobitným dôrazom na MSP, ktoré významným spôsobom prispievajú k hospodárstvu EÚ a predstavujú veľkú väčšinu pracovných miest v súkromnom sektore;

11. vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektovali pôvodný rovnostranný trojuholník lisabonskej stratégie a vytvorili prístup, ktorý by lepšie vyvažoval ekonomickú koordináciu na jednej strana a politiku zamestnanosti a sociálnu politiku na strane druhej;

12. vyjadruje svoje sklamanie nad tým, že mnohé členské štáty majú ďaleko k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie, a preto opätovne vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali revidovaný plán lisabonskej stratégie, ktorý je považovaný za jediný trvalo udržateľný spôsob dosiahnutia hospodárskeho rastu, zvýšenia konkurencieschopnosti a vytvorenia väčšieho počtu lepších pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby plnili predovšetkým osobitné ciele stanovené v oblasti zamestnanosti, predovšetkým žien a mladých ľudí, investícií do výskumu a rozvoja, starostlivosti o deti a celoživotného vzdelávania; považuje ciele lisabonskej stratégie za minimálne ciele, ktoré je nevyhnutné dosiahnuť na to, aby členské štáty mohli pristúpiť k vykonaniu nevyhnutných štrukturálnych reforiem;

13. odporúča, aby členské štáty prostredníctvom posilnenej otvorenej metódy koordinácie prehĺbili spoluprácu a výmenu najlepších postupov, čím by sa vytvoril účinný nástroj tvorby politiky v oblastiach zamestnanosti, sociálnej ochrany, sociálneho vylúčenia, rodovej rovnosti na pracovnom trhu, dôchodkov a zdravotnej starostlivosti; je presvedčený, že otvorená metóda koordinácie by mala posilniť úlohu parlamentov, sociálnych partnerov a príslušných organizácií;

14. vyzýva Komisiu, aby urobila otvorenú metódu koordinácie viac demokratickou a tým zabezpečila, aby nielen Európsky parlament, ale aj národné parlamenty zohrávali plnoprávnu úlohu pri určovaní a dosahovaní cieľov vlád členských štátov;

15. zdôrazňuje význam otvorenia verejných kampaní, ktoré vysvetľujú a prerokovávajú základy cieľov reformy, v ktorých by mali aktívnu úlohu zohrávať inštitúcie EÚ, národné vlády, orgány verejnej moci, sociálni partneri a mimovládne organizácie;

16. znovu potvrdzuje svoje uznesenie z 12. januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu [4] a o kampani Komisie "3D", dialóg, rozprava a demokracia; vyzýva Komisiu, aby do analýz dopadu začlenila sociálne dimenzie, v súlade so sociálnou doložkou stanovenou v Zmluve o Ústave pre Európu;

17. vyzýva Komisiu, aby rešpektovala sociálne orientované hospodárstvo a vypracovala oznámenie, ktoré by sa venovalo tomuto základnému kameňu európskeho sociálneho modelu; a aby ustanovila štatút európskej vzájomnej poisťovne a európskeho združenia;

Financovanie reformy

18. vyzýva členské štáty, aby vykonali reformy, ktoré zabezpečia finančnú udržateľnosť národných sociálnych systémov, bez toho, aby boli dotknuté nadobudnuté práv, vzájomná podpora a medzigeneračná solidarita, so zreteľom na pomery meniacej sa spoločnosti a trhu práce, demografickú zmenu, globalizáciu a technologický rozvoj; poukazuje na to, že niektoré z najúspešnejších členských štátov už takéto reformy uskutočnili bez toho, aby sa narušila udržateľnosť a efektívnosť ich sociálnych systémov; preto sa domnieva, že by sa mali vykonať porovnávacie analýzy reforiem, ktoré sa už vykonali, spolu s analýzami SWOT (silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby) tých reforiem, ktoré sa ešte len majú vykonať; zdôrazňuje význam podpory výnimočnosti, okrem iného prostredníctvom zhromažďovania osvedčených postupov;

19. uvedomuje si, že v niektorých členských štátoch môžu byť súčasné príspevky do systémov sociálnej ochrany neprimerané vzhľadom na plnenie očakávaní občanov; domnieva sa, že členské štáty by v rámci rešpektovania zásady solidarity a subsidiarity mali zvážiť alternatívne spôsoby financovania tých systémov, ktoré by podporovali dynamické reformy bez toho, aby došlo k nepriaznivého vplyvu na príjmy, napr. prostredníctvom využitia pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi; členské štáty by mali ďalej podporovať princíp vertikálnej a horizontálnej subsidiarity medzi inštitúciami a obyvateľstvom;

20. vyzýva členské štáty, aby lepšie skoordinovali svoje daňové politiky s cieľom zabrániť škodlivej súťaži v oblasti daní, zabezpečiť udržateľné financovanie sociálnej ochrany a dosiahnuť, aby bola daňová politika priaznivejšia pre zamestnanosť; konštatuje skutočnosť, že výška zdanenia kapitálu a spotreby sa počas posledných 30 rokov vo všeobecnosti nezmenila, pričom výška zdanenia práce sa v rovnakom období zvýšila, a odporúča, aby členské štáty koordinovaným spôsobom zvážili možnosti zlepšenia existujúcich daňových systémov v EÚ, pretože daňové reformy tohto typu by prospeli finančnej stabilite národných sociálnych systémov;

21. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť štrukturálne a kohézne fondy s cieľom zohľadniť hospodársku a sociálnu súdržnosť a vyzýva členské štáty, aby na spolufinancovanie národných reforiem efektívnejšie využívali fondy EÚ, akými sú napr. európske štrukturálne fondy; odsudzuje skutočnosť, že nedávna dohoda o finančnom rámci bola evidentne nedostatočná na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre programy v prospech súdržnosti, vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, mobility a sociálneho dialógu;

22. zdôrazňuje, že akékoľvek reformy musia byť zvažované v kontexte rozsahu možných pohybov v rozpočte, ale navrhuje, aby reformovaný Pakt stability a rastu ponúkal príležitosti pre sociálne investície, ktoré predtým neboli možné;

Služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu

23. pripomína, že služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu sú podstatnými prvkami európskeho sociálneho modelu a sú základom všeobecného poskytovania služieb zdravotníctva, vzdelávania, verejnej dopravy, dodávok vody a energie všetkým občanom; považuje za nevyhnutné, aby sa pri reforme sociálnych systémov EÚ rešpektovali služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v rámci zabezpečovania lepšej kvality života občanov, ale aj v rámci zvyšovania efektivity podnikov a zlepšenia ich prístupu k vysoko kvalitnej pracovnej sile;

24. upozorňuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity je nevyhnutné, aby sa primeraným spôsobom zohľadnili otázky nového typu rodiny a rozšíril rozsah sociálnych služieb, napr. starostlivosť o deti, starostlivosť o osoby s osobitnými potrebami alebo postihnutím, a dlhodobá starostlivosť o staršie osoby; okrem toho je nevyhnutné zachovať vysokú úroveň konzultácií v rámci strednodobého a dlhodobého plánovania;

Sociálny dialóg

25. pripomína, že sociálny dialóg je vo svojich rôznych podobách základným prvkom tradícií členských štátov a že v súlade s národnými zvykmi a postupmi každá úspešná reforma sociálnych systémov by mala zahŕňať všetky zúčastnené strany, predovšetkým sociálnych partnerov; požaduje obnovu sociálneho dialógu na národnej ako aj európskej úrovni, a aby trialóg získal na európskej úrovni významnejšiu úlohu;

26. uznáva pozitívnu úlohu, ktorú by mohla zohrávať sociálna zodpovednosť podnikov v rámci podpory sociálnej súdržnosti prostredníctvom vplyvu konania týchto spoločností na každodenný život spoločností, do ktorých sú zapojené, a zvyšovania zodpovednosti spoločností vo vzťahu k subjektom, ktoré v nich majú podiel; odporúča, aby sa na podporu zodpovedného správania spoločností využili požiadavky na predkladanie správ o sociálnych a environmentálnych otázkach, ako aj opatrenia verejnej politiky, ako napr. verejné obstarávanie;

Ľudské zdroje

27. trvá na tom, že hlavným prvkom modernizácie sociálnych systémov je spolupráca Komisie a členských štátov pri tvorbe konkrétnych programov a iniciatív zameraných na zlepšenie pracovných a životných podmienok a trvalo udržateľný rozvoj ľudských zdrojov, ako napr. stanovovanie cieľov a noriem pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti;

28. vyzýva na širšiu diskusiu o práve všetkých ľudí na dôchodok na prijateľnej úrovni; uvedomuje si obavy, že dôchodkové reformy, ktoré sa začali v mnohých členských štátoch, zvýšia počet dôchodcov, ktorí už žijú v chudobe; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať pozitívne opatrenia na podporu starších pracovníkov a umožnenie toho, aby mohli zostať na pracovnom trhu, alebo doň opätovne vstúpiť, zabezpečenie spravodlivého prístupu a väčšej flexibility v oblasti výberu systému dôchodkového zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vnútroštátne snahy o riešenie vplyvu demografických zmien na udržateľnosť dôchodkových systémov a chudobu dôchodcov a aby účinnejšie monitorovala vykonávanie súčasných právnych predpisov proti diskriminácii na základe veku;

29. upozorňuje na situáciu žien, ktorých právo na dôchodok by sa nemalo potlačovať v dôsledku ich rodinného stavu alebo prerušenia zamestnania v dôsledku materskej alebo rodičovskej dovolenky alebo v dôsledku prestávok určených na starostlivosť o deti;

30. uznáva výhody systémov "pružného zabezpečenia" ("flexicurity"), ktoré by členské štáty mali prijať, v súlade so svojimi podmienkami, aby chránili schopnosť pracovníkov zachovať/nájsť si zamestnanie prostredníctvom mobility a/alebo zlepšenia odborných zručností prostredníctvom odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, a považovať ich za prostriedok podpory zjednotenia pracovného a osobného života, ako aj koncepcií práce a životného cyklu;

31. berie na vedomie vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ako potenciálny doplnok Európskeho sociálneho fondu, ako aj snahy členských štátov poskytovať osobitnú podporu pracujúcim pri hľadaní nového alebo lepšieho zamestnania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

32. pripomína, že rodová a rasová rovnosť a zásada nediskriminácie sa musia podľa článku 13 Zmluvy o ES, ktorá tvorí právny základ pre príslušné činnosti na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, systematicky začleniť do všetkých sociálnych politík; domnieva sa, že vznikajúce politiky EÚ v oblasti integrácie sú v skutočnosti konkrétnou formou sociálnej politiky, ktorá by sa mala vyvíjať; domnieva sa, že zabezpečenie skutočného začlenenia všetkých: žien, detí, menšín a prisťahovalcov, bude prínosom pre spoločnosť a prinesie sociálne výhody v zmysle súdržnosti a pripravenosti na pracovné prostredie;

33. zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť opatrenia sociálneho začlenenia a pomoci pri hľadaní práce, ktoré by umožnili osobám, ktoré majú ťažkosti vstúpiť bez pomoci na trh práce začleniť sa do spoločnosti, tak ako je uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť [5], a to v záujme uskutočňovania boja proti diskriminácii, ako aj v záujme vytvorenia nástroja umožňujúceho nielen získať príjem a nezávislosť, ale takisto rast a integráciu, a ktorý by nahrádzal a dopĺňal sociálnu ochranu;

Sociálna ochrana

34. zdôrazňuje, že systémy sociálnej ochrany by mali byť efektívne v dosahovaní svojich cieľov predchádzania a boja s chudobou a sociálnym vylúčením, predovšetkým s dôrazom na odstraňovanie nástrah chudoby;

35. domnieva sa, že v rámci dosahovania sociálneho začleňovania je zamestnanosť rozhodujúcim faktorom; vyzýva preto, aby sa prijali reformy, ktoré zamerajú verejné výdavky na zvyšovanie miery zamestnanosti a návratu do zamestnania a budú podnecovať k práci prostredníctvom odstránenia nástrah chudoby a iných foriem sociálneho vylúčenia, a ktoré sa budú urýchlene zaoberať problematikou počtu nezamestnaných žien a osôb patriacich k niektorým etnickým menšinám, z ktorých mnohí čelia spoločenským a/alebo štrukturálnym prekážkam v rámci vstupu na pracovný trh; vyzýva na štúdium a riešenie osobitných problémov, ktorým čelia ženy patriace k etnickým menšinám a prisťahovalkyne;

36. uznáva, že v prístupe "flexicurity" je vytvorenie a zachovanie adekvátneho mechanizmu sociálnej ochrany nevyhnutným predpokladom flexibility, rovnako ako dôsledná ochrana proti nespravodlivému prepusteniu;

Vonkajšia dimenzia

37. znovu zdôrazňuje, že iba ak si EÚ dokáže zachovať svoju hospodársku a sociálnu súdržnosť, bude schopná úspešne chrániť záujmy EÚ na medzinárodnej úrovni;

38. uznáva, že napriek svojim pozitívnym efektom, globalizácia vytvára hospodársku a sociálnu nerovnováhu, a preto vzbudzuje u občanov Európy hlbokú obavu, predovšetkým v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanost a regiónoch najviac postihnutých zmenou sídla spoločností; preto vyzýva členské štáty, aby vykonali štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné preto, aby EÚ ostala atraktívnou na svetovej scéne, s produktmi a službami vysokej hodnoty;

39. zdôrazňuje, že EÚ by mala sebaisto presadzovať svoje sociálne hodnoty solidarity a sociálnej spravodlivosti vo všetkých obchodných a rozvojových rokovaniach a dohodách;

40. vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali politické opatrenia v súvislosti s tretími krajinami s vysokým hospodárskym rastom (Brazília, Rusko, India a Čína) a dosiahli model rozvoja, ktorý zaistí rešpektovanie ľudských práv, demokracie, slobody, pracovné a environmentálne štandardy a sociálnu spravodlivosť; vyzýva EÚ na pomoc pri hľadaní globálnej rovnováhy medzi hospodárskym rastom a vysokými sociálnymi a environmentálnymi štandardmi;

41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na fórach, ako napr. MOP, Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) a viacstranné environmentálne agentúry, postupovali jednotne; je presvedčený najmä o tom, že úsilie MOP by sa malo väčšmi integrovať do dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zastáva názor, že je potrebné začleniť základné pracovné normy MOP do stratégií EÚ pri rokovaniach s WTO a pri dvojstranných rokovaniach; vyzýva Komisiu, aby na základe dvojstranných dohôd zabezpečila, aby sa dodržiavali aspoň normy MOP s cieľom odstrániť detskú prácu a zaručiť humánne pracovné podmienky;

42. víta zavedenie nového všeobecného systému preferencií plus (GSP +), ktorý zabezpečuje podnety na vyššie sociálne a environmentálne normy a žiada, aby sa tento prístup rozšíril aj na dvojstranné obchodné dohody; konštatuje, že je potrebné, aby Komisia podrobne monitorovala vykonávanie tohto systému s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem;

*

* *

43. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2004, s. 1.

[2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0010.

[3] Prijaté texty, P6_TA(2006)0089.

[4] Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88.

[5] Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 3.

--------------------------------------------------