25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/6

(1)

Rada nariadením (EÚ) č. 1105/2010 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len ČĽR alebo Čína).

(2)

Uložené opatrenia mali formu valorického cla, ktorého zostatková sadzba bola stanovená na 9,8 %, zatiaľ čo spoločnostiam, ktorým bolo uložené antidumpingové clo, sa udelila individuálna colná sadzba na úrovni od 5,1 % do 9,8 %. V prípade dvoch spoločností sa v pôvodnom prešetrovaní nezistil dumping.

(3)

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť podalo 31. augusta 2015 združenie CIRFS („Európska asociácia výrobcov umelých vlákien“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov v Únii.

(5)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie a/alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobených výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a 28. novembra 2015 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „RIP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len„posudzované obdobie“).

(8)

Komisia úradne upovedomila žiadateľa, vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, o ktorých je známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, a zástupcov dotknutej vyvážajúcej krajiny o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(9)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehotách stanovených v oznámení o začatí prešetrovania. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie pred Komisiou.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí prešetrovania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(11)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade pristúpiť k výberu reprezentatívnej vzorky, boli čínski vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia prešetrovania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí prešetrovania.

(12)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vyvážajúci výrobca.

(13)

Vo fáze uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania bolo oslovených šesť neprepojených dovozcov. Odpovede boli doručené od 15 neprepojených dovozcov. Vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich dovozcov Komisia použila výber vzorky. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Vybranú vzorku pôvodne tvorili tri spoločnosti a predstavovala 29 % odhadovaného objemu dovozu z ČĽR do Únie a 85 % objemu dovozu, ktorý oznámilo 15 respondentov. Vyplnený dotazník bol doručený iba od jedného neprepojeného dovozcu.

(14)

V čase uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania bolo oslovených celkovo desať známych používateľov. Odpovede boli doručené od štyroch z nich. V prípade používateľov sa výber vzorky nepredpokladal a Komisia sa rozhodla prešetriť všetkých.

(15)

Päť výrobcov z Únie, ktorí predstavovali približne 97 % výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov v Únii počas RIP, spolupracovalo s Komisiou. Vzhľadom na tento malý počet sa Komisia rozhodla, že nepoužije výber vzorky.

(16)

Komisia zaslala dotazníky piatim spolupracujúcim výrobcom z Únie a jednému výrobcovi v potenciálnej analogickej krajine, ktorý súhlasil so spoluprácou.

(17)

Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Dotknutým výrobkom je vysokopevnostná priadza z polyesterov (iná ako šijacia niť), neupravená na predaj v malom, vrátane monofilu s dĺžkovou hmotnosťou menej ako 67 decitexov, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“ alebo „VPP“), ktorá v súčasnosti patrí pod číselný znak KN 5402 20 00.

(19)

Revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že dotknutý výrobok a vysokopevnostná priadza z polyesterov vyrábaná a predávaná výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a vysokopevnostná priadza z polyesterov vyrábaná a predávaná v analogickej krajine (USA), majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(20)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(21)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vyvážajúci výrobca. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov v ČĽR celková analýza vrátane výpočtu dumpingu vychádzala z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa preto posúdila pomocou žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti spolu s inými zdrojmi informácií, napríklad obchodnými štatistikami o dovoze a vývoze (údaje Eurostatu a Číny týkajúce sa vývozu), odpoveďou od výrobcu z analogickej krajiny a inými verejne dostupnými informáciami (5).

(22)

Neexistencia spolupráce ovplyvnila porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou rôznych druhov výrobku. V súlade s článkom 18 základného nariadenia sa pokladalo za vhodné stanoviť normálnu hodnotu aj vývoznú cenu na globálnom základe.

(23)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa tá istá metodológia ako tá, ktorá sa použila na zistenie existencie dumpingu v pôvodnom prešetrovaní, použila vždy, keď sa zistilo, že sa okolnosti nezmenili.

(24)

Normálna hodnota bola určená na základe cien zaplatených vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(25)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR použil Taiwan. V oznámení o začatí prešetrovania Komisia informovala zainteresované strany, že plánuje použiť Taiwan ako analogickú krajinu, a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. V oznámení o začatí prešetrovania sa tiež dodalo, že na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa iní dodávatelia do Únie z krajín s trhovým hospodárstvom môžu nachádzať, okrem iného, v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) a Kórejskej republike.

(26)

Jedna zainteresovaná strana podporila výber Taiwanu ako analogickej krajiny z dôvodu podobného zariadenia a výrobného procesu ako sú tie, ktoré používajú čínski výrobcovia. So spoluprácou na prešetrovaní však nesúhlasil žiadny výrobca z Taiwanu.

(27)

Komisia na základe dovozných štatistík a informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie zvažovala ako potenciálne analogické krajiny okrem Taiwanu aj niekoľko ďalších krajín, napríklad Kórejskú republiku, Indiu, Japonsko a USA (6). Žiadosti o spoluprácu boli zaslané všetkým známym výrobcom a združeniam z týchto krajín. So spoluprácou súhlasil iba jeden výrobca v USA (Dura Fibres).

(28)

Komisia zistila, že USA majú výraznú (8,8 %) sadzbu zmluvného cla na dovoz vysokopevnostnej priadze z tretích krajín, ale žiadne antidumpingové clá. Dura Fibres je jediný výrobca dotknutého výrobku v USA s podielom na trhu počas obdobia revízneho prešetrovania približne 30 %, ktorý je vystavený silnej hospodárskej súťaži z vyvážajúcich krajín (7).

(29)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na neexistenciu žiadnych ďalších pripomienok dospela Komisia k záveru, že USA sú vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(30)

Informácie získané od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa použili ako základ na určenie normálnej hodnoty.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku spolupracujúcich výrobcov v USA nezávislým zákazníkom bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu z ČĽR do Únie, konkrétne či celkový objem takéhoto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa skonštatovalo, že domáci predaj v analogickej krajine bol reprezentatívny.

(32)

Komisia takisto preskúmala, či sa mohol domáci predaj podobného výrobku považovať za taký, ktorý sa uskutočňuje v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá sa vypočítala ako priemerná cena domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali na prešetrovaní. Vývozná cena sa preto určila na základe najlepších dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(34)

Cena CIF na hranici Únie bola stanovená na základe štatistík, ktoré boli dostupné z Eurostatu. Objemy dovážané od čínskych výrobcov, v prípade ktorých sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že neboli dumpingové (približne 40 % čínskeho dovozu), sa na účely stanovenia vývoznej ceny nezohľadňovali.

(35)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že objemy od čínskych výrobcov, v prípade ktorých sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že neboli dumpingové, by nemali byť vylúčené z výpočtu dumpingu, pretože v základnom nariadení nie je v tomto zmysle žiadne ustanovenie. Praxou Komisie (8) (uplatňujúc výklad antidumpingovej dohody, ktorý poskytol orgán WTO na urovnávanie sporov vo veci Hovädzie a ryža  (9)) je však vylúčiť z revízneho prešetrovania spoločnosti, v prípade ktorých sa v počiatočnom prešetrovaní zistilo dumpingové rozpätie de minimis. Žiadosť je preto zamietnutá.

(36)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu. V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(37)

Pokiaľ ide o domáce ceny výrobcu z analogickej krajiny, upravili sa o domáce prepravné náklady a náklady na balenie ([2 % – 4 %] hodnoty faktúry) a provízie [0,5 % – 1,5 %]. Pokiaľ ide o vývozné ceny, hodnota ceny zo závodu bola stanovená odpočítaním percentuálnej sadzby za prepravu, poistenie, manipuláciu a iné úpravy z ceny CIF na hranici Únie, podľa odhadu v žiadosti o revízne prešetrovanie (12,98 %). Pokiaľ ide o úpravy v prípade predaja na vývoz, jedna zainteresovaná strana kritizovala uplatňovanie článku 18 základného nariadenia a navrhla, aby sa namiesto odhadu uvedeného v žiadosti o revízne prešetrovanie použili úpravy od výrobcu z analogickej krajiny. Táto navrhovaná metóda sa však nezdá vhodná, keďže úpravy, ktoré uviedol výrobca z analogickej krajiny, sa týkajú domáceho predaja v USA a nie sú relevantné pre odhad úprav týkajúcich sa vývozu z ČĽR do Únie. Keďže nedisponuje inými spoľahlivými informáciami, Komisia sa preto opiera o odhad úprav predaja na vývoz uvedený v žiadosti.

(38)

Na základe uvedeného sa konštatovalo, že dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento frankoceny na hranici Únie pred preclením predstavuje 54,4 %.

(39)

Napriek výraznému rozdielu medzi dumpingovým rozpätím, ktoré bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní, a tým, ktoré vyplynulo zo súčasnej analýzy, neexistoval náznak zmeny vývozného správania čínskych výrobcov. Naopak je pravdepodobné, že dôvodom tohto rozdielu by mohla byť najmä nemožnosť (vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov) vypracovať podrobnú analýzu podľa druhu výrobku.

(40)

Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej vyvážali dotknutý výrobok do Únie za dumpingové ceny.

(41)

Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Pri tom sa zamerala na čínsku výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch, situáciu na domácom trhu Číny a atraktívnosť trhu Únie.

(42)

Určenie voľnej kapacity v Číne sťažila chýbajúca spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov. S cieľom získať čo najväčšie množstvo informácií Komisia požiadala o informácie dve združenia čínskych vývozcov (Čínska komora medzinárodného obchodu, „CCOIC“, a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov textílií, „CCCT“), ktorých členovia predstavujú viac ako polovicu čínskej odhadovanej výrobnej kapacity. Tieto združenia zaslali podrobnú odpoveď, ktorú však nebolo možné overiť z dôvodu chýbajúcej spolupráce vyvážajúcich výrobcov. V nasledujúcich odsekoch sa uvádzajú poskytnuté informácie, pričom sa porovnávajú s inými dostupnými informáciami (zo žiadosti o revízne prešetrovanie a iných dostupných zdrojov (10)).

(43)

Podľa CCOIC a CCCT vykazovala voľná kapacita v Číne iba nízky nárast v období od roku 2012 do RIP a mohla by byť odhadnutá ako rozvíjajúca sa z počiatočnej úrovne 150 000 – 250 000 metrických ton t) v roku 2012 na úroveň 200 000 – 300 000 t v období revízneho prešetrovania.

(44)

Útvary Komisie takisto vypracovali podrobný výpočet voľnej kapacity na základe iných dostupných informácií. Hlavné prvky tohto výpočtu tvoria i) inštalovaná kapacita čínskych výrobcov, ii) domáci dopyt, iii) vývoz do iných krajín.

(45)

Pokiaľ ide o čínsku domácu spotrebu, zdá sa, že všetky zainteresované strany súhlasili s údajmi uvedenými v žiadosti. Tieto údaje predpokladajú rast domáceho dopytu v Číne v posudzovanom období (+ 20 %, z približne 900 000 t v roku 2012 na približne 1 150 000 t v roku 2015).

(46)

Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa čínskeho vývozu, Komisia zohľadnila čínske vývozné štatistiky, ktoré v období od roku 2012 do RIP vykazujú rast na úrovni 47 %.

(47)

A nakoniec, pokiaľ ide o odhad čínskej výrobnej kapacity, podľa žiadosti navrhovateľa, ktorý poukazuje na medzinárodne uznávanú odvetvovú štúdiu (11), čínska výrobná kapacita začala na viac ako 1 600 000 t v roku 2012 a dosiahla približne 2 400 000 t v období revízneho prešetrovania.

Tabuľka 1

(48)

Na základe tohto výpočtu bola voľná kapacita čínskych výrobcov odhadnutá v období revízneho prešetrovania na viac ako 800 000 t, t. j. približne sedemnásobok celkového dostupného trhu EÚ (15) a takmer deväťnásobok objemu výroby výrobcov z EÚ (odhadom 92 461 t).

(49)

Existujú teda dôvody domnievať sa, že odhad kapacity, ktorý navrhovali CCOIC a CCCT, by bol príliš konzervatívny. Najmä pri porovnaní s odhadmi čínskeho domáceho dopytu a vývozu by tieto štúdie viedli v rokoch 2012 a 2013 k miere využívania kapacity nad 90 %, čo naznačuje, že výrobná kapacita bola v týchto rokoch do značnej miery podhodnotená. V každom prípade by aj po prijatí tohto výpočtu existujúca voľná kapacita čínskych výrobcov stále dosahovala 200 000 – 300 000 t, čo je rovnako vysoká alebo vyššia hodnota než celková veľkosť európskeho trhu (približne 217 000 t, z čoho približne 98 000 t už pokrývajú čínske výrobky).

(50)

Pokiaľ ide o výpočet kapacity, ktorú navrhovali CCOIC a CCCT, tie isté združenia spochybnili záver, že ich odhad kapacity by bol príliš konzervatívny. Podľa ich názoru by sa pri neexistencii overených údajov ich odhad aj nezávislá štúdia mali považovať za „rovnako nespoľahlivé“. Odhad, ktorý poskytli CCOIC a CCCT, sa však javil ako nadhodnotený nielen so zreteľom na údaje uvedené v nezávislej štúdii, ale aj so zreteľom na známe alebo nesporné údaje, ako je domáca čínska spotreba a čínsky vývoz. Napríklad pokiaľ ide o rok 2012, čínske združenia odhadli čínsku skutočnú výrobu na 1 000 000 t. Za tento rok bol však súčet čínskej domácej spotreby (údaj, ktorý združenia nespochybnili) a objemu vývozu (výňatok z čínskej vývoznej databázy) 1 151 000 t, t. j. o 15,1 % vyšší ako odhadovaný údaj o výrobe. V tomto prípade sa teda údaje, ktoré poskytli obe združenia, zdajú príliš konzervatívne, keďže uvedené údaje o výrobe neumožňujú potvrdiť vypočítanú spotrebu.

(51)

Okrem toho, zatiaľ čo údaje, ktoré zhromaždili čínske združenia, predstavujú iba zhruba polovicu výrobcov v Číne, konzultačná spoločnosť s tridsaťročnými skúsenosťami v tejto oblasti, ktorá svojim odberateľom profesionálne poskytuje prognózy a odhady o trhu s vláknami, predložila nezávislú štúdiu. So zreteľom na zdroj údajov, ako aj ich spoľahlivosť (aj v porovnaní s tým, čo je uvedené v nezávislej štúdii (16)), nie je potrebné zmeniť záver, podľa ktorého by bol výpočet voľnej kapacity, ktorý poskytlo čínske združenie, príliš konzervatívny. Napriek tomu treba uviesť, že ani v prípade akceptovania navrhovaného výpočtu, ktorý je opísaný v ďalšom odseku, by sa záver o voľnej kapacite nezmenil.

(52)

Na základe uvedených výpočtov sa preto zdá nesporné, že čínska voľná kapacita je obrovská a pohybuje sa (v závislosti od odhadov) od veľkosti tvoriacej 92 – 138 % veľkosti trhu Únie po približne 385 %. Ak porovnáme čínsku voľnú kapacitu s tou časťou trhu Únie, ktorá ešte nie je pokrytá čínskymi výrobkami, pohybuje sa približne od 168 – 252 % po približne 700 %. Čínska voľná kapacita napokon predstavuje 216 – 324 % až 904 % výroby prešetrovaného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania.

(53)

Komisia preto dospela k záveru, že čínski výrobcovia disponujú v porovnaní s veľkosťou európskeho trhu obrovskou voľnou kapacitou.

(54)

Čína vyváža významné množstvá dotknutého výrobku do tretích krajín iných ako Únia, najmä do USA, Kórejskej republiky, Brazílie, Indie a Turecka. Z porovnania priemerných úrovní cien na kg vyplynulo, že priemerná cena na hlavných vývozných trhoch v období revízneho prešetrovania bola v súlade s priemernou predajnou cenou do Únie alebo nižšia. Na trhu USA (druhý trh po EÚ z hľadiska objemu vývozu) je priemerná cena v RIP mierne pod európskou cenou (1,85 USD/kg v porovnaní s 1,89 USD/kg), zatiaľ čo na kórejskom trhu (tretí vývozný trh pre dotknutý výrobok po EÚ a USA) je priemerná cena výrazne nižšia (1,58 USD/kg, t. j. približne o 16 % nižšia ako ceny EÚ). Pokiaľ ide o tieto zistenia, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že existujú tri významné vývozné trhy čínskeho tovaru, na ktorých sú priemerné ceny vyššie ako ceny pre trh Únie, konkrétne Kanada (1,90 USD/kg), Indonézia (2,07 USD/kg) a Brazília (1,95 USD/kg). Pokiaľ ide o toto tvrdenie, v prvom rade treba poznamenať, že rozdiel v cenách je relatívne malý (od + 0,5 % do + 9,4 %). Okrem toho, objem vývozu na tieto trhy je skôr obmedzený v porovnaní s vývozom do Európy. Zatiaľ čo trh Únie absorboval 30,3 % čínskeho vývozu v RIP, na Kanadu pripadá iba 3,1 % z celku a na Brazíliu 5,1 %. Okrem toho Indonézia, čo je krajina, ktorá vykazuje najvyšší rozdiel v cenách (+ 9,4 %), predstavuje iba 2 % čínskeho vývozu, preto sú závery, ktoré možno vyvodiť z jej cien, obmedzené. Daná zainteresovaná strana navyše neuviedla štyri ďalšie vývozné trhy, ktoré predstavovali podobný objem dovozu, t. j. Indiu (5,6 %), Turecko (4,3 %), Taiwan (2,4 %), Južnú Afriku (2,3 %). Vo všetkých týchto krajinách boli priemerné ceny nižšie ako ceny vykázané v Únii počas RIP a percentuálne sa pohybovali približne od 4 % po viac ako 12 %. Poskytnutý dôkaz preto nebol dostatočný na zmenu záveru, pokiaľ ide o atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien.

(55)

Aj keď toto porovnanie nemožno považovať za jednoznačné pre nedostatok informácií o sortimente druhov výrobku, zdá sa, že úroveň cien na hlavnom vývoznom trhu naznačuje, že existencia dumpingových praktík by mohla byť štrukturálna a spoločná aj pre ostatné hlavné trhy určenia čínskeho tovaru.

(56)

Hlavný dôkaz o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu je však zjavný, keď sa zohľadní objem čínskeho vývozu do EÚ. Vývoj predaja na vývoz v období od roku 2012 do RIP skutočne poukazuje na to, že vývoz čínskych výrobcov sa zvýšil o 47 %. Platí to aj v prípade, ak sa z analýzy vylúči predaj dvoch vývozcov, v prípade ktorých sa v pôvodnom prešetrovaní nezistil dumping, a preto sa na nich nevzťahujú súčasné antidumpingové opatrenia. Predaj zvyšných spoločností na vývoz vykazoval za to isté obdobie podobný trend (+ 48 %). Keď Komisia porovnala túto mieru rastu s obmedzenejšou mierou rastu domáceho dopytu v rovnakom období (+ 20 %) a s oveľa rýchlejšou mierou rastu inštalovanej kapacity v Číne (+ 54 % podľa združení vývozcov a + 69 % podľa navrhovateľa), vyšlo najavo, že čínske spoločnosti sa na svojom vývoznom trhu musia opierať o agresívne cenové stratégie, aby dosiahli prijateľnú úroveň využitia kapacity.

(57)

Pokiaľ ide o tieto číselné údaje o vývoze, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že podiel čínskeho vývozu určeného na trh Únie sa znižuje. Podiel čínskeho vývozu určený do Únie sa však v období od roku 2012 do RIP znížil z približne 35 % na 30 %. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, v prvom rade treba uviesť, že EÚ naďalej zostáva hlavným vývozným trhom pre čínskych vývozcov. Tento mierny pokles je okrem toho prevažne dôsledkom dobrej výkonnosti čínskych vývozcov na iných trhoch, ktorá sa zdá spôsobená aj uplatňovaním agresívnych cenových politík na uvedených trhoch. Napríklad v rovnakom období od roku 2012 do RIP sa čínsky vývoz do Kórejskej republiky (trh, na ktorom, ako sa už uviedlo, sú čínske ceny nižšie približne o 16 % ako ceny v EÚ v RIP) zvýšil približne o 72 %. Na druhej strane, na indonézskom trhu, ktorý bol uvedený ako príklad spravodlivého stanovovania cien (+ 9,4 % nad priemernou cenou Únie), výkonnosť čínskeho vývozu oslabila, keďže jeho objem sa znížil približne o 16 %. Vzhľadom na túto analýzu sa preto potvrdzuje záver, že čínske spoločnosti sa na svojom vývoznom trhu musia opierať o agresívne cenové stratégie.

(58)

Okrem toho, pokiaľ ide o výhľady do budúcnosti, v nezávislej odvetvovej štúdii sa predpokladá, že dopyt v Číne po chemických vláknach (širšia kategória výrobku, ktorá zahŕňa dotknutý výrobok) zostane nevýrazný minimálne do roku 2018 (17). Iná štúdia zároveň naznačuje, že čínske sklady zásob sú z dôvodu poklesu cien surovín plné (18). Nadväzujúce výrobné odvetvie preto bolo nútené znížiť svoju ponuku vysokopevnostnej priadze na nevyhnutné minimum, aby sa predišlo rizikám spojeným s fluktuáciou cien.

(59)

Je preto pravdepodobné, že ak by sa umožnilo, aby platnosť daných opatrení uplynula, čínski vyvážajúci výrobcovia by naďalej používali agresívne cenové praktiky s cieľom získať ďalší podiel na trhu v Európe pre svoju značnú nadmernú kapacitu.

(60)

Z tohto prešetrovania, ktoré sa opieralo o najlepšie dostupné údaje, vyplynulo, že čínski výrobcovia sa počas obdobia revízneho prešetrovania dopúšťali dumpingu. Zistilo sa, že Čína disponuje obrovskou voľnou kapacitou (v porovnaní s veľkosťou trhu Únie). Okrem toho vzhľadom na pomalý rast čínskeho domáceho trhu je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej potrebné dovážať na trh Únie značné množstvá dotknutého výrobku s cieľom dosiahnuť prijateľnú úroveň predaja.

(61)

Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že ak by uplynula platnosť daných opatrení, je veľmi pravdepodobné, že dumpingové praktiky, ktoré tieto opatrenia nezastavili, by na trhu EÚ pokračovali.

(62)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok šesť výrobcov z Únie, ktorí predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Žiadny z nich nenamietal voči začatiu tohto revízneho prešetrovania.

(63)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe dostupných štatistík dovozu, skutočného predaja spolupracujúcich výrobcov z Únie na trhu Únie a odhadovaného predaja nespolupracujúcich výrobcov z Únie. Vymedzenie pojmu spotreba sa týka predaja na voľnom trhu vrátane predaja prepojeným stranám, nie však vlastnej spotreby. Vlastná spotreba, t. j. vnútorné presuny podobného výrobku medzi integrovanými výrobcami z Únie na účely ďalšieho spracovania, nebola zahrnutá v údaji o spotrebe v Únii, pretože tieto vnútorné presuny nekonkurujú predaju nezávislých dodávateľov na voľnom trhu. Predaj prepojeným spoločnostiam bol zahrnutý do údaja o spotrebe v Únii, keďže podľa údajov zhromaždených počas prešetrovania mohli uvedené prepojené spoločnosti neobmedzene nakupovať dotknutý výrobok aj z iných zdrojov. Okrem toho sa zistilo, že priemerné predajné ceny výrobcov z Únie účtované prepojeným stranám boli v súlade s priemernými predajnými cenami účtovanými neprepojeným stranám.

(64)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(65)

Spotreba v Únii sa zvýšila o 11 % zo 196 478 ton v roku 2012 na 217 171 ton v období revízneho prešetrovania. Počas väčšiny posudzovaného obdobia bola spotreba vyššia ako spotreba 205 912 ton zaznamenaná počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (júl 2008 až jún 2009).

(66)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že útvary Komisie mali do stanovenia spotreby zahrnúť predaj na vlastnú spotrebu a že čínsky podiel na trhu by tak bol stabilný. Naznačuje, že útvary Komisie nesprávne rozlišovali medzi tromi trhmi, t. j. predajom neprepojeným spoločnostiam, predajom prepojeným spoločnostiam určeným pre predaj na voľnom trhu a predajom prepojeným spoločnostiam určeným na vlastnú spotrebu, keďže všetky tieto predaje mali byť údajne zahrnuté do stanovenia spotreby v Únii.

(67)

V prvom rade treba zdôrazniť, že medzi týmito tromi rôznymi trhmi sa nerozlišovalo. Vlastná spotreba prepojených spoločností bola vylúčená, pretože tieto výrobky nie sú prepustené do režimu voľný obeh na trhu EÚ, a preto nekonkurujú dovozu. Tento predaj pozostáva iba z presunu výrobkov prepojeným subjektom na účely ich začlenenia do výrobného procesu ostatných výrobkov, ktoré nie sú predmetom prešetrovania. Takúto vlastnú spotrebu preto nemožno považovať za súčasť spotreby dotknutého výrobku v Únii.

(68)

Po druhé, hypotetické zahrnutie predaja na vlastnú spotrebu do spotreby v Únii by v žiadnom prípade nezabezpečilo stabilný vývoj čínskeho podielu na trhu. Naopak, tento trend je aj naďalej prevažne rovnaký, ako je znázornené v tabuľke 3.

(69)

Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bol objem dovozu, o ktorom sa zistilo, že nebol dumpingový, vylúčený z analýzy vývoja dovozu z ČĽR na trh Únie a vplyvu na výrobné odvetvie Únie.

(70)

Objem a podiel dumpingového dovozu z Číny na trhu boli stanovené na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a vyvíjali sa takto:

Tabuľka 3

Dovoz podliehajúci opatreniam – objem a podiel na trhu

(71)

Zatiaľ čo čínsky dumpingový dovoz predstavoval 18,8 % podiel na trhu a 38 404 ton počas pôvodného obdobia prešetrovania, počas posudzovaného obdobia v rámci tohto revízneho prešetrovania sa značne zvýšil. Dumpingový dovoz z Číny sa v skutočnosti počas posudzovaného obdobia zvýšil zo 44 484 na 57 465 ton a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 26,5 % podiel na trhu.

(72)

Dovozné ceny boli stanovené na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a počas posudzovaného obdobia sa v priemere znížili o 12 %.

Tabuľka 4

Ceny dovozu podliehajúceho opatreniam

(73)

Z dôvodu nespolupráce zo strany čínskych výrobcov a tým aj nedostatku údajov o vývoznej cene podľa druhu výrobku Komisia nemohla vypracovať podrobné porovnanie cien podľa druhu výrobku. Z týchto dôvodov boli výpočty cenového podhodnotenia vykonané na základe porovnania priemerných cien čínskeho vývozu podliehajúceho opatreniam a priemerných cien výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Po úprave o sadzbu zmluvného cla 4 % bolo stanovené rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 22,7 %. V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo podobné rozpätie podhodnotenia ceny, a to 24,1 %. Toto rozpätie však bolo založené na porovnateľnom porovnaní druhov výrobku, keďže čínski vývozcovia v tomto prípade spolupracovali.

(74)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozcovia z ČĽR neustále podhodnocujú ceny výrobcov z EÚ.

(75)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nedumpingový dovoz mal byť zahrnutý do výpočtu podhodnotenia.

(76)

Komisia sa však domnieva, že takéto zahrnutie nie je opodstatnené, a to na základe uplatňovania výkladu antidumpingovej dohody, ktorý poskytol orgán WTO na urovnávanie sporov vo veci Hovädzie a ryža  (19), ako už bolo uvedené v odôvodnení (35).

(77)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia vyhodnotila dosah dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie na základe vyhodnotenia všetkých relevantných hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2012 do konca RIP.

(78)

Komisia pritom rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Makroekonomické ukazovatele za posudzované obdobie boli stanovené, analyzované a vyhodnotené na základe údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele boli stanovené na základe údajov zhromaždených a overených na úrovni spolupracujúcich výrobcov z Únie. Pre problémy týkajúce sa zosúhlasenia údajov jednej dcérskej spoločnosti skupiny DuraFiber po jej reorganizácii [DuraFiber Technologies (DFT) GmbH, Nemecko] boli jej predložené údaje a vyplnený dotazník vylúčené zo stanovenia mikroekonomických ukazovateľov.

(79)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vylúčenie spoločnosti DuraFiber Nemecko pravdepodobne zásadným spôsobom pozmenilo ukazovatele ujmy.

(80)

V prvom rade treba poznamenať, že vylúčenie čiastočne overených údajov od spoločnosti DuraFiber Nemecko ovplyvnilo iba stanovenie mikroekonomických ukazovateľov. Analýzy makroekonomických ukazovateľov sa to preto nedotklo. Okrem toho, tieto mikroekonomické ukazovatele boli založené na údajoch ostatných štyroch výrobcov z Únie, ktorí predstavovali približne 80 % výroby v Únii. Tieto osobitné ukazovatele zostávajú preto pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívne. Napokon, čiastočne overené údaje, ktoré poskytla spoločnosť DuraFiber Nemecko, boli všeobecne v súlade s trendom mikroekonomických ukazovateľov štyroch výrobcov z Únie, ktorých údaje boli zohľadnené.

(81)

Vzhľadom na obe uvedené úvahy sa dospelo k záveru, že vylúčením spoločnosti DuraFiber Nemecko z analýzy mikroekonomických ukazovateľov sa nezmenili trendy ukazovateľov ujmy a príslušné závery preto sú preto reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie.

(82)

Makroekonomické ukazovatele v nasledujúcich oddieloch sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, zásoby, objem predaja, podiel na trhu a rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, výrobné náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a náklady práce.

(83)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(84)

Počas posudzovaného obdobia zostali výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity stabilné.

(85)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(86)

Počas posudzovaného obdobia sa objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie znížil o –3 % a jeho príslušný podiel na trhu klesol o 4,1 percentuálneho bodu, a to z 34,4 % na 30,3 %.

(87)

Zatiaľ čo počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 11 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o – 3 %.

(88)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(89)

Zamestnanosť klesla počas posudzovaného obdobia o – 3 %. Zároveň sa o 3 % zvýšila produktivita, ako sa uvádza v tabuľke 7 v odôvodnení (88).

(90)

Dumpingové rozpätie stanovené pre Čínu v pôvodnom prešetrovaní bolo značne nad úrovňou de minimis. Prešetrovaním sa zistilo, že dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov z Číny na trh Únie pokračoval za dumpingové ceny. Dumpingové rozpätie stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania bolo takisto značne nad úrovňou de minimis, pozri odôvodnenie (38). Táto skutočnosť kolidovala so zvýšením objemu dumpingového dovozu z Číny za klesajúce ceny, výsledkom čoho bol nárast podielu na trhu počas posudzovaného obdobia. V dôsledku toho v rovnakom období poklesol podiel na trhu aj objem predaja výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie však dokázalo obmedziť svoje straty.

(91)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny

(92)

Jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa znížila o 9 %. Tento pokles možno čiastočne vysvetliť znížením jednotkových výrobných nákladov o 13 %. Ceny sa však znížili menej ako náklady, čím sa vysvetľuje pozitívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ako je uvedené ďalej v odôvodnení (98).

(93)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(94)

Priemerné náklady práce na zamestnanca zostali počas posudzovaného obdobia stabilné. Možno to vysvetliť najmä rastúcou snahou výrobného odvetvia Únie o kontrolu výrobných nákladov, a takýmto spôsobom o udržanie si konkurencieschopnosti.

(95)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(96)

Zásoby výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia celkovo vzrástli o 4 %. Značnú časť výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov tvoria štandardné výrobky. Výrobné odvetvie Únie musí preto udržiavať určitú úroveň zásob, aby bolo schopné rýchlo uspokojiť dopyt svojich zákazníkov. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby zostal relatívne stabilný a zodpovedal vývoju výroby výrobného odvetvia Únie.

(97)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(98)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu. Ziskovosť bola naďalej záporná, aj keď sa počas posudzovaného obdobia zlepšila z – 4,7 % na – 1,1 %. Ziskovosť je však aj tak nižšia ako cieľový zisk na úrovni 3 %, ktorý bol stanovený v pôvodnom prešetrovaní.

(99)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti a počas posudzovaného obdobia bol záporný. Aj keď tento ukazovateľ zaznamenal výrazné zlepšenie o 29 %, naďalej zostáva záporný. Táto skutočnosť vyvoláva obavy, pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie pokračovať v potrebnom samofinancovaní svojich činností.

(100)

Počas tohto obdobia došlo k výraznému zvýšeniu investícií, najmä na pokrytie potrieb údržby, pričom malá časť sa týkala modernizácie, čo malo mierny vplyv na rozšírenie kapacity.

(101)

Návratnosť investícií je čistý zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z hrubej účtovnej hodnoty investícií. Tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z – 4,3 % na – 1,4 % v dôsledku zvyšovania ziskovosti a stagnácie investícií počas posudzovaného obdobia.

(102)

Vzhľadom na zápornú ziskovosť a záporný peňažný tok bola schopnosť výrobného odvetvia získavať kapitál naďalej veľmi obmedzená.

(103)

Väčšina najdôležitejších ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjala záporne. Jeho podiel na trhu sa znížil o 4,1 percentuálneho bodu z 34,4 % na 30,3 %, objem predaja v EÚ klesol o 3 % a jednotková predajná cena v EÚ sa znížila o 9 %. Zároveň sa znížila zamestnanosť o 3 %, objem predaja na vývoz neprepojeným spoločnostiam sa znížil o 28 % a príslušné jednotkové vývozné ceny sa znížili o 17 %. Produktivita sa zvýšila o 2,9 %.

(104)

Napriek uvedeným trendom sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia zlepšila z – 4,7 % na – 1,1 %. Aj keď ide o výrazné zlepšenie v porovnaní so ziskovosťou výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania (1. júl 2008 – 30. jún 2009), ktorá bola – 13,3 %, ziskovosť je stále záporná. Táto stratová situácia výrobného odvetvia Únie viedla k súvislej negatívnej návratnosti investícií. Peňažný tok sa napriek tomu zlepšil.

(105)

V rámci pôvodného prešetrovania sa dospelo k záveru, že podiel čínskeho dovozu na trhu na úrovni 18,8 %, v súvislosti s ktorým sa zistil dumping a podhodnotenie predajných cien výrobného odvetvia Únie o 24,1 %, bol dostatočný na to, aby výrobnému odvetviu Únie spôsobil značnú ujmu. Počas období revízneho prešetrovania sa zistila porovnateľná situácia. Čínsky dumpingový dovoz tvoril 26,5 % podielu na trhu a podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18,6 %, ako je vysvetlené v odôvodnení 110.

(106)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená značná ujma, keďže výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity zostávajú stabilné. Usudzovala, že vývoj ostatných ukazovateľov, ako sú objemy predaja a podiel na trhu, sú negatívne ovplyvnené nesprávnym vymedzením spotreby, ako sa tvrdí v odôvodnení 66.

(107)

Tvrdenie o nesprávnom stanovení spotreby bolo vyvrátené v odôvodnení 67. Okrem toho podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. To, že niektoré faktory zostali stabilné, preto nemení závery o ujme.

(108)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie stále trpí značnou ujmou v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(109)

Komisia vzhľadom na uvedené zistenia o značnej ujme preskúmala, či dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Komisia takisto preskúmala, či súčasne mohli poškodiť výrobné odvetvie Únie iné známe faktory.

(110)

Výrobné odvetvie Únie sa naďalej nachádza v situácii krehkého čiastočného zotavenia a usudzuje sa, že napriek platným opatreniam čínsky dumpingový dovoz naďalej spôsoboval značnú ujmu. Dokonca aj pri zohľadnení kombinovaného účinku nákladov po dovoze na úrovni 2,7 %, ktoré boli overené na úrovni spolupracujúcich neprepojených dovozcov, sadzby zmluvného cla 4 % a antidumpingových ciel zaplatených počas obdobia revízneho prešetrovania, sa zistilo, že priemerné ceny čínskeho dumpingového dovozu naďalej výrazne podhodnocujú priemernú predajnú cenu výrobného odvetvia Únie o 18,6 %. Tento dovoz taktiež v posledných rokoch ďalej rástol, čo malo celkový negatívny vplyv na trh tlačením cien nadol a prispievaním k znižovaniu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Neustály tlak vyvíjaný na trhu Únie neumožnil výrobnému odvetviu Únie v plnom rozsahu využiť pokles nákladov na suroviny.

(111)

Zainteresovaná strana poukázala na neexistenciu súvzťažnosti medzi čínskymi cenami a stavom výrobného odvetvia Únie.

(112)

Uvedená analýza však bola založená na trendoch stanovených pre obdobie rokov 2011 – 2015, ktoré sa líši od posudzovaného obdobia v rámci súčasného prešetrovania, ktoré trvalo od roku 2012 do RIP (skončilo sa v septembri 2015). Táto analýza sa preto nemohla zobrať do úvahy. V každom prípade treba poznamenať, že ceny čínskeho dumpingového dovozu počas posudzovaného obdobia vo všeobecnosti klesli a podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Skutočnosť, že v určitom roku (RIP) sa cena čínskeho vývozu zvýšila a situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, nespochybňuje platnosť uvedeného pozorovania. Tvrdenie sa preto zamieta.

(113)

Na základe informácií zozbieraných počas prešetrovania sa zistilo, že podiel výroby na vlastnú spotrebu nebol výrazný. Iba približne 15 % výroby výrobného odvetvia Únie sa používa na vlastnú spotrebu. Väčší objem výroby vo všeobecnosti vedie k úsporám z rozsahu, ktoré sú pre dotknutého výrobcu prospešné. Iba malá časť výrobného odvetvia Únie je vertikálne integrovaná a výroba na vlastnú spotrebu sa používa na ďalšie spracovanie na výrobky s pridanou hodnotou v nadväzujúcom výrobnom odvetví. Prešetrovania nepoukázalo na žiadny problém vo výrobe spojený s týmito nadväzujúcimi výrobkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že výroba výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu nemala žiadny negatívny vplyv na jeho finančnú situáciu.

(114)

Hlavnými krajinami vyvážajúcimi do Únie sú Kórejská republika, Taiwan, Švajčiarsko, Bielorusko a Turecko. Celkový dovoz dotknutého výrobku z tretích krajín vrátane dovozu z Číny, ktorý nepodlieha opatreniam, sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 11 % (z 84 467 na 93 973 ton), čo predstavuje 43,3 % spotreby v Únii. Počas rovnakého obdobia priemerná jednotková dovozná cena plynule klesala, a to z 2,19 EUR na 2,09 EUR za kg, t. j. došlo k poklesu o 4 %. Trend klesajúcich dovozných cien sa zistil aj u väčšiny ostatných vývozcov z tretích krajín na trh Únie (Kórejská republika – 7 %, Švajčiarsko – 15 %, Bielorusko – 13 %, Turecko – 6 %). Jednotkové dovozné ceny v prípade dovozu z ČĽR nepodliehajúceho opatreniam sa zároveň znížili iba o 3 %.

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(115)

Ako je uvedené v tabuľke 12, podiel dovozu z ostatných krajín na trhu a pokles cien dovozu z Číny nepodliehajúceho opatreniam neboli také výrazné, aby sa považovali za príčinu ujmy výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(116)

Komisii boli doručené pripomienky týkajúce sa dôvodov súčasnej negatívnej situácie výrobného odvetvia Únie, napríklad vývoja cien surovín, nedostatočných investícií a modernizácie, zlého riadenia a nedostatočnej vízie, zastaraných výrobných metód, nedostatku veľkých závodov a nízkej kvality vyrábaných výrobkov. Z prešetrovania vyplynulo, že situáciu výrobného odvetvia Únie nemožno pripísať týmto dôvodom. Namiesto toho sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie naďalej účinne pôsobilo na veľmi konkurenčnom trhu, optimalizovalo využívanie existujúcich aktív bez rozsiahlych investícií do rozšírenia a modernizácie kapacity a týmto spôsobom sa snažilo zvýšiť svoju ziskovosť po uložení konečných opatrení v roku 2010. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(117)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údajné významné investície výrobného odvetvia Únie mali vplyv na peňažný tok a zisk výrobného odvetvia Únie a že takýto účinok by nemal byť pripisovaný čínskemu dovozu a že tieto faktory mali byť zahrnuté do samostatnej analýzy nepripísania ujmy.

(118)

V prvom rade, napriek investíciám uskutočneným počas RIP sa zisk a peňažný tok výrobného odvetvia Únie zlepšili, čo poukazuje na to, že tieto investície boli opodstatnené a mali pozitívny vplyv. Po druhé, zisk možno ovplyvniť iba odpismi pro rata temporis týkajúcimi sa investícií a finančných nákladov, ktoré spoločnostiam vznikajú pri financovaní investícií. A nakoniec, keďže odpisy sú odpočítateľné náklady, ktoré nie sú sprevádzané odlevom peňažných tokov, peňažný tok výrobného odvetvia Únie nimi nemôže byť priamo ovplyvnený, a vplyv by mali iba finančné náklady.

(119)

Niektoré strany takisto tvrdili, že počas posudzovaného obdobia buď čínsky dumpingový dovoz nespôsobil ujmu, alebo že táto ujma bola spôsobená dovozom z iných krajín. Keďže sa zistilo, že ceny čínskeho dumpingového dovozu naďalej podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie a boli nižšie ako dovozné ceny z ostatných krajín, toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(120)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia mala vo svojej tzv. analýze nepripísania ujmy lepšie vysvetliť vplyv ostatných faktorov príčinnej súvislosti.

(121)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom analýzy nepripísania ujmy je stanoviť, či spozorovaná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou výrobného odvetvia Únie mohla byť narušená iným faktorom, v dôsledku čoho by sa táto príčinná súvislosť stala nepravdepodobnou či dokonca nemožnou. Žiadny zo zohľadnených faktorov nemal takúto schopnosť a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(122)

Hoci k ujme mohli prispieť aj iné faktory, zistilo sa, že neboli dostatočné na narušenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(123)

Zistilo sa, že v porovnaní s veľkosťou európskeho trhu mali čínski vývozcovia počas posudzovaného obdobia nadmernú voľnú kapacitu, ako sa uvádza v odôvodnení 50.

(124)

Počas posudzovaného obdobia sa čínsky vývoz na trh Únie výrazne zvýšil, a to o 29 %. Ako je uvedené v odôvodnení 54, Čína vyvážala dotknutý výrobok na trh Únie prevažne za vyššie ceny než do ostatných krajín sveta. V rámci prešetrovania sa nezistili dôkazy o tom, že dôjde k zmene tejto situácie aspoň v krátkodobom horizonte. Zistilo sa preto, že trh Únie bol pre čínskych vývozcov dosť atraktívny vďaka možnosti vyvážať značné množstvá za vyššie ceny než do ostatných krajín sveta.

(125)

Z prešetrovania vyplynulo, že 60 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Čínsky dumpingový dovoz naďalej značne podhodnocoval ceny výrobcov z Únie na podobných úrovniach ako v pôvodnom prešetrovaní. Konkrétne sa zistilo, že čínsky dovoz podliehajúci opatreniam podhodnocoval ceny o 22,8 %, čo poukazuje na agresívne cenové praktiky. Pravdepodobne to spôsobí ďalšie znižovanie cien, čím sa ohrozí krehké zotavovanie výrobného odvetvia Únie. Preto existuje zjavné riziko, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude výrobnému odvetviu Únie naďalej spôsobovaná značná ujma.

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení uložených na dovoz z Číny by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(127)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Číne bolo proti záujmu Únie. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na hodnotení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(128)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(129)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(130)

Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia stále strácalo podiel na trhu a utrpelo značnú ujmu. Napriek tomu zlepšilo svoju ziskovosť na úroveň, ktorá sa blíži k dosiahnutiu vyrovnanej úrovne ziskov a strát (ale je stále záporná), zatiaľ čo predaj zostal takmer na rovnakej úrovni. Tento vývoj smerom k stabilite na trhu možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať zavedeným opatreniam. Ak by sa opatrenia zrušili, výrobné odvetvie Únie by sa s najväčšou pravdepodobnosťou ocitlo v ešte horšej situácii.

(131)

Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie platných opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(132)

Pätnásť neprepojených dovozcov vyplnilo v počiatočnej fáze dotazníky na účely výberu vzorky, preto sa rozhodlo, že sa budú uplatňovať ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky. Boli vybraní traja dovozcovia, ktorí boli požiadaní o vyplnenie dotazníka. Nakoniec iba jeden dovozca predložil vyplnený dotazník, ktorý bol overený.

(133)

Z prešetrovania vyplynulo, že spoločnosť dovážala iba od jedného čínskeho výrobcu, na ktorého sa vzťahovali opatrenia, s ktorým mala dlhodobé obchodné vzťahy. Z prešetrovania vyplynulo, že vplyv platných opatrení na spoločnosť nebol významný. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že dovozca sa rozhodol nezmeniť zdroj dodávok napriek uloženiu pôvodných opatrení.

(134)

V počiatočnej fáze sa prihlásilo dvadsaťpäť používateľov, ktorí boli požiadaní o vyplnenie dotazníkov. Vyplnené dotazníky nakoniec zaslali iba štyria používatelia. U všetkých sa uskutočnilo overovanie na mieste a údaje, ktoré predložili, boli overené. Je však zrejmé, že na tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bola zaznamenaná podstatne nižšia účasť odvetvia používateľov než vtedy, keď boli opatrenia uložené prvýkrát. V pôvodnom prešetrovaní spolupracovali na prešetrovaní 33 používatelia, pričom revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa zúčastnili iba štyria. Zdá sa, že väčšina používateľov bola schopná prispôsobiť sa uloženiu opatrení a ich transakcie zaznamenali iba malú ujmu.

(135)

V prípade jedného používateľa, ktorý pôsobil v odvetví šijacích nití, Komisia zistila, že vplyv súčasných opatrení na jeho náklady a ziskovosť nebol významný. V prípade ostatných troch používateľov, ktorí všetci dovážali vysokopevnostnú priadzu z Číny a ktorí pôsobili v tkáčskom priemysle (pásy, remene, povrazy atď.) sa zistilo, že hoci vplyv súčasných opatrení na ich náklady bol malý, vplyv na ziskovosť bol výraznejší, pretože tieto spoločnosti vykonávajú svoju činnosť s veľmi nízkymi ziskovými rozpätiami. Napriek tomu sa vplyv ciel javil obmedzený, keďže existovalo mnoho alternatívnych dostupných dodávateľov s konkurenčnými cenami.

(136)

Používatelia, ktorí predložili stanoviská, uviedli pripomienky k problémom, s ktorými sa stretávajú v súvislosti s výrobcami z Únie, ako sú nedostatok kapacity, chýbajúce určité vlastnosti a oneskorené dodávky. Používatelia tvrdili, že existujúce opatrenia (0 % – 9,8 %) v spojení s bežným dovozným clom na úrovni 4 % sú prospešné pre ich konkurentov, aby na trh EÚ dovážali nadväzujúce výrobky za nižšie ceny, keďže ich konkurenti nemusia platiť clá za svoje suroviny (dotknutý výrobok). Domnievajú sa, že táto situácia povedie k ďalšiemu presunu nadväzujúcich prevádzok na miesta mimo EÚ a ohrozí budúcnosť údajne 4 000 zamestnancov v danom odvetví. Prešetrovaním sa zistilo, že dôkazy na podporu týchto tvrdení a údajných rizík nemohli potvrdiť, že išlo o opakujúce sa a štrukturálne problémy týkajúce sa výrobného odvetvia Únie.

(137)

Najprv je potrebné pripomenúť, že spolupráca zo strany používateľov na tomto prešetrovaní bola dosť obmedzená v porovnaní so spoluprácou na pôvodnom prešetrovaní (v tom čase spolupracovalo 33 používateľov), a preto uvedené problémy s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú spoločné pre všetkých používateľov pôsobiacich na trhu Únie.

(138)

Pokiaľ ide o osobitné tvrdenia spolupracujúcich používateľov, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má ešte dostatok nevyužitej kapacity (využitie kapacity dosahovalo počas obdobia revízneho prešetrovania 84 %) a ponúka širokú škálu výrobkov a vlastností. Zároveň okrem piatich výrobcov v EÚ existuje mnoho alternatívnych dodávateľov z iných tretích krajín, ktorí majú konkurencieschopné ceny a širokú škálu výrobkov vrátane čínskeho dovozu, ktorý nepodlieha antidumpingovým clám. Vzhľadom na relatívne nízku úroveň antidumpingového cla a skutočnosť, že veľká časť čínskeho dovozu nepodlieha opatreniam, je takisto nepravdepodobné, že platné opatrenia by boli rozhodujúcim faktorom pre údajné premiestnenie nadväzujúcich výrobných odvetví. Napokon dôkaz o oneskorených dodávkach bol bezvýznamný.

(139)

Pokiaľ ide o využitie kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že úroveň 84 % využitia kapacity predstavuje takmer plnú kapacitu, a preto nezostávala k dispozícii dostatočná nevyužitá kapacita.

(140)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo počas RIP z celkovej výroby priemerne približne 6 % výrobných strát, čo zodpovedá teoretickému maximálnemu využitiu kapacity na úrovni 94 %, čo je primeranejší odhad plného využitia kapacity než 84 %, ako sa uvádzalo v tvrdení. Na základe zvyšnej nevyužitej kapacity na úrovni minimálne 10 % bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(141)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že výrobcovia z Únie a výrobcovia z iných krajín ako Číny nie sú schopní uspokojiť celkový dopyt a veľkosť jednotlivých objednávok odvetvia európskych používateľov.

(142)

Treba poznamenať, že pokračovaním opatrení sa nezmenia súčasné základné trhové podmienky. Prešetrovaním sa nezistili žiadne zásadné zmeny v dopyte používateľov, pokiaľ ide o veľkosť objednávok alebo kvalitu. Okrem toho je nepopierateľné, že samotné výrobné odvetvie Únie nemôže uspokojiť dopyt na trhu a že v tejto súvislosti je potrebný dovoz. Okrem toho dôležitejšie je, že cieľom antidumpingových opatrení je obnoviť rovnaké podmienky a spravodlivé obchodné podmienky medzi všetkými dotknutými stranami tým, že sa odstráni značná ujma spôsobená dumpingovým dovozom z Číny. Preto nie je potrebné, aby výrobné odvetvie Únie bolo schopné zásobovať trh Únie samo. V tomto prípade existuje dovoz z mnohých rôznych zdrojov, pričom dovoz podliehajúci opatreniam takisto pokračoval napriek existencii opatrení. Pokračovanie opatrení v ich súčasnej forme a na súčasnej úrovni preto používateľom nebráni získať čínsky výrobok. V tejto súvislosti boli dodržané ustanovenia antidumpingového nariadenia a v dôsledku toho by toto tvrdenie malo byť zamietnuté.

(143)

Takisto sa tvrdilo, že európski výrobcovia nevyužili výhody antidumpingových ciel na zvýšenie svojej výrobnej kapacity ani na modernizáciu svojho zariadenia, v dôsledku čoho neboli schopní udržať si svoj trhový podiel na rastúcom trhu a ocitli sa v mimoriadne pohodlnej situácii bez snahy o dosiahnutie konkurencieschopnosti.

(144)

Po prvé treba pripomenúť, ako už bolo uvedené, že cieľom antidumpingových opatrení je odstrániť dumping spôsobujúci ujmu, a že neexistuje žiadna zákonná požiadavka na reštrukturalizáciu alebo modernizáciu výrobného odvetvia Únie.

(145)

V každom prípade, ako už bolo uvedené v odôvodnení 138, výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoj predaj, keďže malo dostatok dostupnej nevyužitej kapacity. Okrem toho, z priaznivého vývoja ziskovosti vyplýva, že výrobné metódy výrobného odvetvia Únie sú stále konkurencieschopné na trhu, ktorý je chránený pred dumpingovými praktikami. Ďalej, situáciu výrobného odvetvia Únie nemožno vôbec považovať za mimoriadne pohodlnú, keďže prešetrovaním sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia aj naďalej trpelo značnou ujmou tým, že stratilo podiel na trhu a zaznamenalo straty. Práve nestabilná situácia výrobného odvetvia Únie spôsobená prinajmenšom čiastočne minulými dumpingovými praktikami a pretrvávajúcim podhodnocovaním jeho cien, ktoré výrobnému odvetviu Únie bránili výrazne investovať do rozšírenia kapacity a rozsiahlejšej modernizácie.

(146)

Ďalšie tvrdenie sa týka premiestnenia nadväzujúcich výrobných odvetví z dôvodu existencie antidumpingových ciel. Toto tvrdenie bolo podporené odkazom na predchádzajúce stanovisko a vypočutie, v ktorých odznelo rovnaké tvrdenie.

(147)

Treba poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo, že vplyv používateľov zaradených do vzorky na ziskovosť bol obmedzený, a preto ho nemožno považovať za rozhodujúci pre premiestnenie odvetvia používateľov v Únii. Okrem toho opatrenia pokračujú na rovnakej úrovni ako predtým. Napokon v sprievodnom stanovisku k vypočutiu nie sú vymenované žiadne spoločnosti, ktoré boli skutočne premiestnené.

(148)

Jeden dovozca predložil tvrdenie týkajúce sa hospodárskych ťažkostí spojených s výmenou dodávateľov dotknutého výrobku z dôvodu dlhého obdobia potrebného na testovaciu fázu a rizika straty zákazníkov v prípade nestabilnej kvality a nepravidelných dodávok.

(149)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že uplynulo takmer šesť rokov, počas ktorých boli opatrenia v platnosti, čo možno považovať za dostatočný čas na to, aby dovozca našiel alternatívnych dodávateľov, a to aj napriek časovo náročnému testovaniu.

(150)

Na základe uvedených skutočností sa v prešetrovaní dospelo k záveru, že vplyv opatrení na používateľov a dovozcov nie je významný a preto neexistujú žiadne zjavné dôvody na ukončenie opatrení na základe záujmu Únie.

(151)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Stanoviská a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(152)

Z uvedeného vyplýva, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, že antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Číne uložené nariadením (EÚ) č. 1105/2010 by mali byť zachované.

(153)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Tieto osobitné opatrenia uplatňované na spoločnosti, pre ktoré sa zaviedla individuálna colná sadzba, zahŕňajú: predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je pripojená, sa uplatňuje zvyšné antidumpingové clo uplatňované na všetkých ostatných výrobcov.

(154)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (20). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(155)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,