14.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 74/65

(1)

Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť, aby mali životaschopné podniky vo finančných ťažkostiach bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú, prístup k vnútroštátnym rámcom platobnej neschopnosti, vďaka ktorým sa im umožní pristúpiť k reštrukturalizácii v skorej fáze s cieľom zabrániť ich platobnej neschopnosti a maximalizovať tak celkovú hodnotu pre veriteľov, zamestnancov, vlastníkov a hospodárstvo ako celok. Odporúčanie sa tiež zameriava na poskytovanie druhej šance poctivým podnikateľom, ktorí sa dostali do konkurzu, v celej Únii.

(2)

Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti sa do značnej miery líšia z hľadiska škály postupov, ktoré majú dlžníci s finančnými ťažkosťami k dispozícii na reštrukturalizáciu svojho podniku. Niektoré členské štáty majú obmedzenú škálu postupov, čo znamená, že podniky môžu pristúpiť k reštrukturalizácii len v pomerne neskorom štádiu, v kontexte formálnych konkurzných konaní. V iných členských štátoch je reštrukturalizácia možná aj v skoršom štádiu, ale dostupné postupy nie sú také účinné, ako by mohli byť, alebo zahŕňajú rôzne stupne formálnosti, najmä v súvislosti s využívaním mimosúdnych postupov.

(3)

Vnútroštátne pravidlá, na základe ktorých podnikatelia dostávajú druhú šancu najmä prostredníctvom toho, že sú zbavení dlhov, ktoré im vznikli počas ich podnikania, sa tiež líšia, a to z hľadiska dĺžky lehoty na oddlženie a podmienok, za ktorých je možné zbaviť ich dlhov.

(4)

Nezrovnalosti medzi vnútroštátnymi rámcami reštrukturalizácie a medzi vnútroštátnymi pravidlami, na základe ktorých poctiví podnikatelia dostávajú druhú šancu, vedú k zvýšeným nákladom a neistote pri posudzovaní rizík investovania v inom členskom štáte, spôsobujú fragmentáciu podmienok týkajúcich sa prístupu k úverom a ich výsledkom sú rôzne miery uspokojenia pohľadávok pre veriteľov. Zároveň navrhovanie a prijímanie konzistentných reštrukturalizačných plánov pre cezhraničné skupiny spoločností je ešte ťažšie. Tieto nezrovnalosti môžu mať všeobecnejšie odrádzajúci účinok pre podniky, ktoré chcú pôsobiť v rôznych členských štátoch.

(5)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 (1) sa zaoberá iba otázkami súdnej právomoci, uznávania a vymáhania, príslušného práva a spolupráce v rámci cezhraničných konkurzných konaní. V návrhu Komisie na zmenu tohto nariadenia (2) by sa mal rozsah pôsobnosti nariadenia rozšíriť na preventívne postupy, ktorými sa podporuje záchrana hospodársky životaschopného dlžníka a poskytuje sa podnikateľom druhá šanca. Prostredníctvom navrhovanej zmeny sa však neriešia nezrovnalosti medzi týmito postupmi v rámci vnútroštátneho práva.

(6)

Dňa 15. novembra 2011 prijal Európsky parlament uznesenie (3) o konkurznom konaní. Uznesenie obsahovalo odporúčania týkajúce sa harmonizácie špecifických aspektov vnútroštátneho konkurzného práva vrátane podmienok týkajúcich sa vypracovania, účinkov a obsahu reštrukturalizačných plánov.

(7)

Komisia sa vo svojom oznámení o Akte o jednotnom trhu II (4) z 3. októbra 2012 zaviazala prijať kľúčové opatrenie na zmodernizovanie predpisov Únie o konkurznom konaní s cieľom uľahčiť podnikom ich prežitie a dať podnikateľom druhú šancu. Komisia na tento účel oznámila, že preskúma, ako možno ešte viac zvýšiť efektívnosť vnútroštátnych právnych predpisov o konkurznom konaní, aby sa pre spoločnosti, podnikateľov a súkromné osoby na vnútornom trhu vytvorili rovnaké podmienky.

(8)

V oznámení Komisie o novom európskom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti (5) z 12. decembra 2012 sa kladie dôraz na určité oblasti, v ktorých by rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi o konkurznom konaní mohli prekážať vytvoreniu účinného vnútorného trhu. Komisia v ňom uviedla, že vytvorenie rovnakých podmienok v týchto oblastiach bude viesť k zvýšeniu dôvery v systémy iných členských štátov zo strany spoločností, podnikateľov a súkromných osôb, zlepší prístup k úverom a podnieti investície.

(9)

Dňa 9. januára 2013 prijala Komisia akčný plán pre podnikanie 2020 (6), v ktorom vyzvala členské štáty, aby okrem iného v prípade možnosti skrátili do roku 2013 lehotu na oddlženie a urovnanie dlhov pre poctivých podnikateľov, ktorí sa dostali do konkurzu, a to maximálne na tri roky, a poskytli podnikom služby v oblasti podpory zameranej na skorú reštrukturalizáciu, poradenstvo na predchádzanie konkurzom a podporu pre malé a stredné podniky v oblasti reštrukturalizácie a znovuzaloženia.

(10)

Viaceré členské štáty v súčasnosti vykonávajú preskúmania svojich vnútroštátnych právnych predpisov o konkurznom konaní s cieľom zlepšiť rámec pre záchranu podnikov a druhú šancu pre podnikateľov. Preto je vhodné podporiť súdržnosť medzi nimi a akýmikoľvek budúcimi vnútroštátnymi iniciatívami tohto druhu s cieľom posilniť fungovanie vnútorného trhu.

(11)

Treba podporiť väčšiu súdržnosť medzi vnútroštátnymi rámcami o platobnej neschopnosti s cieľom obmedziť rozdiely a nedostatky, ktoré obmedzujú včasnú reštrukturalizáciu životaschopných spoločností vo finančných ťažkostiach a možnosti druhej šance pre poctivých podnikateľov, a tým znížiť náklady na reštrukturalizáciu pre dlžníkov aj veriteľov. Prostredníctvom väčšej súdržnosti a vyššej účinnosti v rámci týchto vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa platobnej neschopnosti by sa maximalizovali výnosy všetkých kategórií veriteľov a investorov a podnietili by sa cezhraničné investície. Väčšou súdržnosťou by sa tiež uľahčila reštrukturalizácia skupín spoločností bez ohľadu na to, kde v Únii sa členovia tejto skupiny nachádzajú.

(12)

Odstránenie prekážok účinnej reštrukturalizácie životaschopných spoločností vo finančných ťažkostiach navyše prispieva k záchrane pracovných miest a zároveň prináša úžitok hospodárstvu v širšom zmysle. Uľahčenie poskytovania druhej šance podnikateľom by v členských štátoch zároveň viedlo k vyššej miere samostatnej zárobkovej činnosti. Prostredníctvom efektívnejších rámcov platobnej neschopnosti by sa navyše zabezpečilo lepšie posúdenie rizík spojených s rozhodnutiami o prijímaní a poskytovaní úverov a uľahčilo by sa finančné vyrovnanie pre nadmerne zadlžené firmy, pričom by sa minimalizovali hospodárske a sociálne náklady spojené s procesom ich oddlženia.

(13)

Malým a stredným podnikom by priniesol úžitok koherentnejší prístup na úrovni Únie, keďže nemajú potrebné zdroje na to, aby zvládli vysoké náklady na reštrukturalizáciu, pričom by využili účinnejšie postupy reštrukturalizácie v niektorých členských štátoch.

(14)

Účinný rámec reštrukturalizácie pre životaschopné podniky je tiež v záujme daňových orgánov. Pri plnení tohto odporúčania by mali byť členské štáty schopné zaviesť primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri výbere a vymáhaní daňových príjmov dodržiavali všeobecné zásady daňovej spravodlivosti, a prijať účinné opatrenia v prípadoch podvodu, úniku alebo zneužitia.

(15)

V prípadoch, keď majú vnútroštátne orgány dohľadu rozsiahle právomoci týkajúce sa zásahu, je vhodné vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania poisťovne, úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a podniky kolektívneho investovania, centrálne protistrany, centrálnych depozitárov cenných papierov a iné finančné inštitúcie, ktoré podliehajú osobitným rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií. Hoci sa rozsah pôsobnosti tohto odporúčania nevzťahuje ani na nadmernú zadlženosť spotrebiteľov a ich platobnú neschopnosť, členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby preskúmali možnosť uplatňovania týchto odporúčaní aj na spotrebiteľov, keďže niektoré zásady uplatňované v tomto odporúčaní môžu byť dôležité aj pre nich.

(16)

Prostredníctvom rámca reštrukturalizácie by mali byť dlžníci schopní riešiť svoje finančné ťažkosti už v skorej fáze, keď by sa ešte dalo zabrániť ich platobnej neschopnosti a zabezpečiť pokračovanie prevádzky ich podniku. Aby sa však predišlo všetkým možným rizikám zneužitia tohto postupu, musí existovať pravdepodobnosť, že finančné ťažkosti dlžníka povedú k jeho platobnej neschopnosti, a reštrukturalizačný plán musí mať potenciál zabrániť platobnej neschopnosti dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť podniku.

(17)

S cieľom podporiť účinnosť, obmedziť meškanie a znížiť náklady by mali vnútroštátne rámce preventívnej reštrukturalizácie zahŕňať flexibilné postupy, prostredníctvom ktorých by sa súdne formality obmedzovali len na prípady, keď sú nevyhnutné a primerané na ochranu záujmov veriteľov a iných zainteresovaných strán, na ktoré bude mať reštrukturalizácia pravdepodobne vplyv. Napríklad s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a odrážať včasnosť postupu by si mali dlžníci v zásade ponechať kontrolu nad svojimi aktívami a vymenovanie mediátora alebo dozorného úradníka by nemalo byť povinné, ale malo by sa k nemu pristupovať v závislosti od jednotlivých prípadov.

(18)

Dlžník by mal mať možnosť požiadať súd o odklad jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania a pozastavenie konkurzného konania, o začatie ktorého požiadali dlžníci, keď takéto opatrenia môžu nepriaznivo ovplyvniť rokovania a obmedziť vyhliadky na reštrukturalizáciu dlžníkovho podniku. Na zaistenie spravodlivej rovnováhy medzi právami dlžníka a právami veriteľov a s ohľadom na skúsenosti z nedávnych reforiem v členských štátoch by sa však odklad mal udeliť najskôr na obdobie maximálne štyroch mesiacov.

(19)

Súdne potvrdenie reštrukturalizačného plánu je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bolo obmedzenie práv veriteľov úmerné prínosom reštrukturalizácie a aby mali veritelia prístup k účinnému prostriedku nápravy, a to v plnom súlade so slobodou podnikania a s vlastníckym právom, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Súd by mal preto zamietnuť plán, pri ktorom je pravdepodobné, že pokusom o reštrukturalizáciu sa obmedzujú práva veriteľov, ktorí s týmto plánom nesúhlasia, pod hranicu toho, čo by podľa rozumného očakávania mohli dostať bez reštrukturalizácie dlžníkovho podniku.

(20)

Účinky konkurzu, najmä spoločenská stigma, právne dôsledky a pretrvávajúca neschopnosť splácať dlhy, zásadným spôsobom odrádzajú podnikateľov, ktorí si chcú založiť podnik alebo dostať druhú šancu, hoci existujú dôkazy o tom, že podnikatelia, ktorí sa dostali do konkurzu, majú väčšiu šancu dosiahnuť na druhý raz úspech. Preto by sa mali prijať opatrenia na obmedzenie nepriaznivých účinkov konkurzu na podnikateľov, a to zavedením ustanovení na úplné oddlženie po určitom maximálnom období,

1.

Cieľom tohto odporúčania je podnietiť členské štáty k zavedeniu rámca, ktorým sa umožňuje účinná reštrukturalizácia životaschopných podnikov vo finančných ťažkostiach, a dávanie druhej šance poctivým podnikateľom, čím by sa podporilo podnikanie, investície a zamestnanosť a prispelo by sa k obmedzeniu prekážok s cieľom bezproblémového fungovania vnútorného trhu.

2.

Odstránením týchto prekážok sa odporúčanie zameriava najmä na:

3.

V tomto odporúčaní sa uvádzajú minimálne normy, pokiaľ ide o:

4.

Pri plnení tohto odporúčania by mali byť členské štáty schopné zaviesť primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie vymáhania daňových pohľadávok, najmä v prípadoch podvodu, úniku alebo zneužitia.

5.

Na účely tohto odporúčania:

6.

Dlžníci by mali mať prístup k rámcu, ktorým sa im umožňuje reštrukturalizovať ich podnik s cieľom zabrániť platobnej neschopnosti. Rámec by mal obsahovať tieto prvky:

7.

Postup reštrukturalizácie by nemal byť zdĺhavý a nákladný a mal by byť flexibilný, aby sa mohlo podniknúť viac mimosúdnych krokov. Zapojenie súdu by sa malo obmedzovať na prípady, keď je to nevyhnutné a primerané na ochranu práv veriteľov a iných zainteresovaných strán, na ktoré má reštrukturalizačný plán vplyv.

8.

Dlžníci by mali mať možnosť začať proces reštrukturalizácie svojho podniku bez potreby formálneho začatia súdneho konania.

9.

Súdne vymenovanie mediátora alebo dozorného úradníka by nemalo byť povinné, ale skôr by sa malo vykonávať v závislosti od jednotlivých prípadov, keď sa takéto vymenovanie považuje za nevyhnutné:

10.

Dlžníci by mali mať právo požiadať súd o udelenie dočasného odkladu jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania (ďalej len „odklad“), o ktoré požiadali veritelia vrátane zabezpečených a prednostných veriteľov, ktorí by inak mohli obmedziť vyhliadky na reštrukturalizačný plán. Odklad by nemal zasahovať do plnenia prebiehajúcich zmlúv.

11.

V členských štátoch, ktoré umožňujú poskytnutie odkladu len za určitých podmienok, by dlžníci mali mať možnosť získať odklad vždy, keď:

12.

Ak sa tak stanovuje v právnych predpisoch členských štátov, počas trvania odkladu by mala byť pozastavená aj povinnosť dlžníka požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ako aj žiadosti veriteľov o začatie konkurzného konania proti dlžníkovi podané po udelení odkladu.

13.

Dĺžka trvania odkladu by mala vytvárať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami dlžníka a záujmami veriteľov, a najmä zabezpečených veriteľov. Dĺžka trvania odkladu by sa preto mala určiť na základe zložitosti predpokladanej reštrukturalizácie a nemala by presiahnuť štyri mesiace. Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné obdobie možno predĺžiť na základe dôkazov o pokroku dosiahnutom v rámci rokovaní o reštrukturalizačnom pláne. Celková dĺžka trvania odkladu by nemala presiahnuť 12 mesiacov.

14.

Keď už odklad nie je potrebný na uľahčenie prijatia reštrukturalizačného plánu, mal by sa zrušiť.

15.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdy mohli potvrdiť plány účelne a v zásade v rámci písomného postupu. Členské štáty by mali stanoviť jasné a konkrétne ustanovenia o obsahu reštrukturalizačných plánov. Reštrukturalizačné plány by mali obsahovať podrobný opis týchto prvkov:

16.

S cieľom zlepšiť vyhliadky na reštrukturalizáciu, a tým aj počet zachránených životaschopných podnikov, by malo byť možné, aby dotknutí veritelia vrátane zabezpečených a nezabezpečených veriteľov, prijali reštrukturalizačný plán.

17.

Veritelia s rôznymi záujmami by v rámci zaobchádzania mali byť rozdelení do samostatných tried, v ktorých sa premietajú tieto záujmy. Minimálne by mali existovať samostatné triedy pre zabezpečených a nezabezpečených veriteľov.

18.

Reštrukturalizačný plán by mal byť prijatý väčšinou v rámci objemu pohľadávok veriteľov v jednotlivých triedach, ako sa predpisuje vo vnútroštátnom práve. Ak existujú viac ako dve triedy veriteľov, členské štáty by mali byť schopné zachovať alebo zaviesť ustanovenia, na základe ktorých majú súdy právomoc potvrdzovať reštrukturalizačné plány, ktoré podporuje väčšina týchto tried veriteľov, a to najmä s ohľadom na význam pohľadávok príslušných tried veriteľov.

19.

Veritelia by mali mať rovnaké podmienky bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Preto keď sa podľa právnych predpisov členských štátov vyžaduje formálny proces hlasovania, malo by sa veriteľom v zásade povoliť, aby hlasovali formou diaľkových prostriedkov komunikácie, napríklad prostredníctvom doporučeného listu alebo bezpečných elektronických technológií.

20.

S cieľom účinnejšieho prijímania reštrukturalizačných plánov by mali členské štáty zabezpečiť aj to, aby reštrukturalizačné plány mohli prijímať len určití veritelia alebo určité druhy alebo triedy veriteľov, a to za predpokladu, že tieto plány nemajú vplyv na iných veriteľov.

21.

S cieľom zaistiť, aby reštrukturalizačný plán nemal nevhodný vplyv na práva veriteľov, a v záujme právnej istoty by sa reštrukturalizačné plány, ktorými sa ovplyvňujú záujmy veriteľov, ktorí s nimi nesúhlasia, alebo ktoré obsahujú ustanovenie týkajúce sa nového financovania, mali stať záväznými až po tom, ako ich potvrdí súd.

22.

Podmienky, za ktorých súd môže potvrdiť reštrukturalizačný plán, by mali byť jasne stanovené v právnych predpisoch členských štátov a mali by zahŕňať minimálne tieto aspekty:

23.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdy mohli zamietnuť reštrukturalizačné plány, pri ktorých jednoznačne neexistujú žiadne vyhliadky na zabránenie platobnej neschopnosti dlžníka a zabezpečenie životaschopnosti podniku, napríklad z dôvodu, že sa v nich nepočíta s novým financovaním potrebným na pokračovanie činnosti podniku.

24.

Všetci veritelia, ktorých reštrukturalizačný plán pravdepodobne ovplyvní, by mali byť informovaní o obsahu tohto plánu a získať právo podať proti nemu námietky a odvolať sa proti nemu. V záujme veriteľov, ktorí plán podporujú, by však z dôvodu odvolania v zásade nemalo dôjsť k pozastaveniu realizácie reštrukturalizačného plánu.

25.

Reštrukturalizačné plány, ktoré dotknutí veritelia prijali jednomyseľne, by mali byť záväzné pre všetkých týchto dotknutých veriteľov.

26.

Reštrukturalizačné plány, ktoré potvrdí súd, by mali byť záväzné pre každého veriteľa, na ktorého má plán vplyv a ktorý je v ňom uvedený.

27.

Nové financovanie vrátane nových úverov, predaja určitých aktív realizovaného dlžníkom a konverzia dlhu na kapitál, ktoré bolo odsúhlasené v rámci reštrukturalizačného plánu a potvrdené súdom, by nemohlo byť vyhlásené za zrušené, zrušiteľné alebo nevymožiteľné a poškodiť tak veriteľov vo všeobecnosti.

28.

Poskytovatelia nového financovania v rámci reštrukturalizačného plánu, ktorý potvrdil súd, by mali byť vyňatí z občianskej a trestnej zodpovednosti súvisiacej s procesom reštrukturalizácie.

29.

Ak následne dôjde k odhaleniu podvodu v súvislosti s novým financovaním, mali by sa uplatniť výnimky z pravidiel o ochrane nového financovania.

30.

Nepriaznivé účinky konkurzu na podnikateľov by sa mali obmedziť, aby títo podnikatelia mohli dostať druhú šancu. Podnikatelia by mali byť úplne zbavení svojich dlhov podliehajúcich konkurzu najneskôr tri roky:

31.

Po uplynutí lehoty na oddlženie by podnikatelia mali byť zbavení svojich dlhov bez potreby znovu sa obrátiť na súd.

32.

Úplné oddlženie po krátkom období nie je primerané za každých okolností. Členské štáty by preto mali byť schopné zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia, ktoré sú potrebné na:

33.

Členské štáty môžu z pravidla o úplnom oddlžení vylúčiť osobitné kategórie dlhu, napríklad tie, ktoré vyplývajú z právnej zodpovednosti za delikty.

34.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zaviedli zásady stanovené v tomto odporúčaní do 14. marca 2015.

35.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zhromažďovali spoľahlivé ročné štatistiky o počte začatých postupov preventívnej reštrukturalizácie a dĺžke týchto postupov a informácie o počte zapojených dlžníkov a výsledku začatých postupov a aby oznamovali tieto informácie Komisii každý rok a po prvýkrát do 14. marca 2015.

36.

Komisia posúdi vykonávanie tohto odporúčania v členských štátoch do 14. marca 2015. Komisia v tejto súvislosti zhodnotí jeho vplyv na zachraňovanie spoločností vo finančných ťažkostiach a poskytovanie druhej šance poctivým podnikateľom, jeho vzájomné pôsobenie s inými postupmi týkajúcimi sa platobnej neschopnosti v iných oblastiach, napríklad pokiaľ ide o lehoty na oddlženie pre fyzické osoby, ktoré nevykonávajú obchodnú, podnikateľskú, remeselnú ani odbornú činnosť, jeho vplyv na fungovanie vnútorného trhu a na malé a stredné podniky a konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Komisia posúdi, či treba navrhnúť dodatočné opatrenia na upevnenie a posilnenie prístupu, ktorý sa odráža v tomto odporúčaní.