31997R0894

Nariadenie Rady (ES) č. 894/97

z 29. apríla 1997

ustanovujúce určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 43,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

(1) keďže nariadenie Rady (EHS) č. 3094/86 zo 7. októbra 1986, ktorým sa ustanovujú určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu [3], sa často a zásadne menilo a dopĺňalo; keďže by sa toto nariadenie malo kvôli zrozumiteľnosti a prehľadnosti kodifikovať;

(2) keďže na zabezpečenie ochrany morských biologických zdrojov a vyváženého využívania zdrojov rybolovu by sa mali v záujme rybárov ako aj spotrebiteľov ustanoviť technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu, ktorými sa špecifikujú medzi iným povolené veľkosti ôk na sieťach, pomery sprievodných úlovkov a povolená veľkosť rýb, ako aj obmedzenie rybolovu v určitých oblastiach a obdobiach a s určitým výstrojom;

(3) keďže je potrebné nájsť rovnováhu medzi úpravami technických opatrení na ochranu vzhľadom na rozmanitosť rybného hospodárstva a potrebou jednotných pravidiel, ktoré sa jednoduchšie uplatňujú;

(4) keďže by sa do tohto nariadenia mali zahrnúť pravidlá, ktoré upravujú vykonávanie rybolovu v oblastiach Skagerrak a Kattegat, dohodnuté medzi spoločenstvom a Nórskom a Švédskom; keďže vzhľadom na vedecké poznatky je preto potrebné stanoviť sezónne obmedzenia na určité rybolovné činnosti v oblastiach Skagerrak a Kattegat;

(5) keďže Medzinárodná Komisia pre rybolov v Baltickom mori by mala prijať hospodárske opatrenia týkajúce sa rybolovu v Baltickom mori;

(6) keďže odpad z rybolovu predstavuje v súčasnosti neprijateľne veľké plytvanie; keďže zákaz rybolovu na základe nedostatočne selektívnych postupov alebo vykonávaný v oblastiach, kde sa zhromažďujú mláďatá rýb, spolu so zväčšovaním ôk na sieťach a zákazom výstroja, ktorý vedie k vzniku odpadu, tvoria prvý krok ku konečnému vylúčeniu praktík, ktoré sú nezlučiteľné s ochranou a primeraným využívaním zdrojov; keďže je potrebné zaviesť premyslený systém riadenia a využívania, ktorý zníži množstvo odpadu na minimum;

(7) keďže je primerané definovať cielený rybolov určitých druhov rýb, ako aj sprievodných úlovkov a chránených druhov;

(8) keďže rozsiahle experimenty ukázali, že používanie panelov so štvorcovými okami pred a nad lovnou časťou siete môže zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní výlovu rýb, ktoré nedosahujú povolenú veľkosť;

(9) keďže priemyselný rybolov je neustála činnosť a keďže podmienky, podľa ktorých sa riadi by mali byť preto tiež stabilné;

(10) keďže výlov určitých druhov na spracovanie do rybej múčky alebo oleja sa môže vykonávať s menšou veľkosťou ôk na sieťach za predpokladu, že takéto rybolovné činnosti nemajú negatívny dosah na stav iných skupín morských rýb, najmä tresky škvrnitej a tresky jednoškvrnnej;

(11) keďže je vzrastajúca tendencia používať stále menšie oká na sieťach pre zvislé siete, ktoré sa kladú na dno, splietané a plotiace siete, čo vedie k zvýšenej úmrtnosti mláďat rýb cieľových druhov v príslušných oblastiach rybolovu;

(12) keďže je potrebné zamedziť tejto tendencii a navrhnúť veľkosť ôk pre stacionárnu výstroj, ako sú na dno kladené zvislé siete, splietané siete a plotiace siete, aby sa dosiahol selektívny výlov cieľových druhov alebo skupín cieľových druhov;

(13) keďže biologické parametre príslušných druhov sa v rôznych zemepisných oblastiach odlišujú; keďže tieto rozdiely oprávňujú v týchto oblastiach uplatňovanie rôznych opatrení;

(14) keďže by sa malo umožniť dostatočné prechodné obdobie, aby sa rybárom poskytol primeraný čas na úpravu súčasného výstroja na nové požiadavky;

(15) keďže by sa mal definovať spôsob, akým sa má merať veľkosť kôrovcov a mäkkýšov;

(16) keďže by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa rybolovu v rámci 12 — míľového pobrežného pásma, ktoré sú vymáhateľné;

(17) keďže by sa na tento účel mala poskytnúť ochrana oblastiam s násadami v pobrežnom pásme členských štátov zohľadňujúca osobitné biologické podmienky v týchto rozmanitých pásmach;

(18) keďže neselektívne používanie záťahových sietí na kŕdle tuniakov a iné druhy rýb nachádzajúcich sa v spoločenstve alebo blízkosti morských cicavcov môže mať za následok nezmyselný odchyt a zabíjanie týchto cicavcov;

(19) keďže v prípade, keď sa záťahové siete primerane a zodpovedne využívajú na efektívny rybolov výlučne na žiadané cieľové druhy; keďže za takýchto podmienok už viac nepredstavujú hrozbu pre ochranu morských cicavcov;

(20) keďže Valné zhromaždenie OSN prijalo 22. decembra 1989 rezolúciu 44/225 o rybolove s veľkoplošnými tenatovými pelagickými sieťami a jeho dosahu na živé morské zdroje svetových oceánov a morí;

(21) keďže rozhodnutím 82/72/EHS [4] Rada schválila Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich živočíchov a prírodných lokalít (bernský dohovor);

(22) keďže spoločenstvo podpísalo Dohovor OSN o morskom práve, na základe ktorého sa od všetkých členov medzinárodného spoločenstva vyžaduje, aby spolupracovali pri ochrane a správe živých zdrojov na šírom mori;

(23) keďže nekontrolované rozšírenie a nárast rybolovu s tenatovými sieťami môže veľmi negatívne vplývať, pokiaľ ide o zvýšenie rybolovných aktivít a zvýšenie sprievodných úlovkov iných druhov ako sú cieľové; keďže z tohto dôvodu je žiaduce, aby sa rybolov s tenatovými sieťami reguloval;

(24) keďže, s cieľom nebrániť vedeckému výskumu, toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na činnosti, ktoré môžu byť potrebné, aj keď neplánovane, pri vykonávaní takéhoto výskumu;

(25) keďže v prípade, keď je ochrana vážne ohrozená, povoľuje sa členským štátom, aby prijali primerané dočasné opatrenia;

(26) keďže dodatočné vnútroštátne opatrenia, ktoré sú výhradne miestneho charakteru, by sa týmto nariadením nemali zrušiť alebo obmedziť;

(27) keďže sa preto takéto opatrenia môžu zachovať alebo prijať na základe preskúmania Komisie o ich súlade s právom spoločenstva a zhode so spoločnou politikou rybného hospodárstva;

(28) keďže toto nariadenie by malo platiť bez toho, aby boli dotknuté určité vnútroštátne opatrenia prekračujúce rámec minimálnych požiadaviek, ktoré ustanovuje;

(29) keďže môže vzniknúť potreba nových naliehavých ochranných opatrení a podrobných pravidiel na implementáciu tohto nariadenia; keďže by sa takéto opatrenia a pravidlá mali prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 18 nariadenia Rady (EHS) č. 3760/92 z 20. decembra 1992, ktorým sa ustanovuje Systém spoločenstva pre rybolov a akvakultúru, [5]

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie oblastí

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na odchyt a vykládku zdrojov rybolovu, ktoré sa nachádzajú vo všetkých morských vodách pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou členských štátov, pokiaľ článok 6 (1) b), článok 10 (17) a článok 11 (3) neustanovuje inak a ktoré sa nachádzajú v jednom z týchto regiónov:

Región 1

Všetky vody, ktoré ležia severne a západne od čiary, ktorá vedie z bodu 48° s. z. š. (severnej zemepisnej šírky), 18° z. z. d. (západnej zemepisnej dĺžky); odtiaľ priamo na sever k 60° s. z. š.; východ k 5° z. z. d.; odtiaľ priamo na sever k 60° 30′ s. z. š.; odtiaľ priamo na východ k 4° z. z. d.; odtiaľ priamo na sever k 64° s. z. š.; odtiaľ priamo na východ k pobrežiu Nórska.

Región 2

Všetky vody nachádzajúce sa severne od 48° s. z. š., okrem vôd regiónu 1 a častí ICES III b, III c a III d.

Región 3

Všetky vody zodpovedajúce podoblastiam ICES VIII a IX.

Región 4

Všetky vody zodpovedajúce podoblasti ICES X.

Región 5

Všetky vody nachádzajúce sa v tej časti východného a centrálneho Atlantického oceánu zahŕňajúce časti 34.1.1, 34.1.2 a 34.1.3 a podoblasť 34.2.0 rybolovného pásma 34 regiónu FAO-Cecaf, okrem vôd pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou Španielska, ktoré sa nachádzajú okolo Kanárskych ostrovov.

Región 6

Všetky vody mimo pobrežia francúzskeho departementu Guyana.

Región 7

Všetky vody mimo pobrežia francúzskych departementov Martinique a Guadeloupe.

Región 8

Všetky vody mimo pobrežia francúzskeho departementu Réunion.

2. Zemepisné oblasti označené v tomto nariadení skratkami "NAFO", "ICES" a "FAO" sú oblasti, ktoré sú vymedzené Organizáciou pre rybárstvo v severozápadnom Atlantiku, Medzinárodnou Radou pre výskum mora a Organizáciou spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. S výhradou všetkých ďalších zmien a doplnkov sú opísané v nariadení Rady (EHS) č. 3179/78 z 28. decembra 1978 o uzavretí Dohovoru o budúcej multilatelárnej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku Európskym hospodárskym spoločenstvom [6] a v správach Komisie 85/C 335/02 [7] a 85/C 347/05. [8]

3. Regióny uvedené v odseku 1 sa môžu podľa postupu uvedenom v článku 18 rozdeliť do zemepisných oblastí, najmä na základe vymedzení, ktoré sú uvedené v odseku 2 tohto článku.

4. Bez ohľadu na odsek 2, na účely tohto nariadenia, je Kattegat na severe ohraničený čiarou od majáku Skagen k majáku v Tistlarne a odtiaľ k najbližšiemu bodu na švédskom pobreží a na juhu čiarou vedenou od mysu Hasenore ku Gnibenu, od Korshage k Spodsbjergu a od mysu Gilbjerg ku Kullenu.

Oblasť Skagerrak je ohraničená na západe čiarou, ktorá vedie od majáku Hanstholm k majáku Lindesnes a na juhu čiarou, ktorá vedie od majáku Skagen k majáku v Tistlarne a odtiaľ k najbliž šiemu bodu na švédskom pobreží.

5. Bez ohľadu na odsek 2, na účely tohto nariadenia, Severné more zahŕňa podoblasť ICES IV, priľahlú časť ICES II časti a ležiace južne od 64° s. z. š. a tú časť ICES III a časti, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie oblasti Skagerrak uvedené v odseku 4.

HLAVA I

SIETE A PODMIENKY NA ICH POUŽÍVANIE

Článok 2

Minimálne veľkosti ôk

1. Pre každý z regiónov alebo zemepisných oblastí uvedených v prílohe I, ktoré sú prípadne závislé na období a výkone motora, je zakázané používať akékoľvek vlečné siete, dánske záťahové siete alebo podobné vlečné siete, pokiaľ veľkosť ôk v časti siete s najmenšími okami je väčšia alebo rovná, ako je minimálna veľkosť ôk uvedená v tejto prílohe (ďalej len "referenčná minimálna veľkosť oka") a pokiaľ úlovok získaný takouto sieťou a ponechaný na palube obsahuje:

- percento schválených cieľových druhov rovný alebo vyšší, ako je uvedené v prílohe I,

- percento chránených druhov, ktoré neprevyšuje údaj uvedený v prílohe I,

pre referenčnú minimálnu veľkosť oka.

Bez ohľadu na prvý pododsek je možné získať minimálne percento cieľových druhov zlúčením množstva všetkých ulovených cieľových druhov za predpokladu, že:

- sú cieľovými druhmi, pre ktoré je maximálne percento chránených druhov 10 %,

- sú cieľovými druhmi, pre ktoré je referenčná minimálna veľkosť oka rovná alebo menšia ako oko používanej siete,

- celkové percento všetkých chránených druhov v súhrne nepresahuje 10 % celkovej hmotnosti všetkých cieľových druhov v súhrne.

Na účely tohto nariadenia sú chránené druhy definované ako také druhy, pre ktoré bola stanovená minimálna veľkosť v prílohe II, alebo ktoré sú v tejto prílohe označené hviezdičkou pre príslušný región.

Ustanovenia tohto odseku sa nedotýkajú osobitných ustanovení stanovených v odsekoch 2 až 9.

2. Vakové siete sú vyňaté z ustanovení odseku 1. Pri rybolove pomocou vakových sietí sa však zakazuje mať na palube alebo vo vykládke viac ako 10 % chránených druhov.

3. Percentá uvedené v prílohe I sa vypočítajú ako hmotnostný podiel všetkých rýb, kôrovcov a mäkkýšov na palube po vytriedení alebo pri vykládke pri zohľadnení akéhokoľvek množstva, ktoré bolo preložené na inú loď.

Bez ohľadu na prvý pododsek, pri love piesočníc sieťami, ktoré majú veľkosť ôk menšiu ako 16 mm, sa percento môže stanoviť pred triedením. Toto ustanovenie neplatí v oblastiach Skagerrak a Kattegat.

Percentá sa môžu vypočítať na základe jednej alebo viacerých reprezentatívnych vzoriek. Pravidlá odberu vzoriek sa môžu vypracovať v súlade s postupom ustanoveným v článku 18.

4. Triedenie sa vykoná ihneď po vytiahnutí. Úlovky chránených druhov, ktoré prevyšujú percentá stanovené v prílohe I, sa ihneď vypustia späť do mora.

5. Ak sa úlovky získali počas rovnakej plavby za použitia rozličných sietí s rôznymi veľkosťami ôk alebo v rôznych regiónoch, zemepisných oblastiach alebo za ďalších odlišných podmienok (ako sú rôzne časové obdobia) a ak tieto odlišné podmienky rybolovu znamenajú zmenu v referenčných minimálnych veľkostiach oka (s príslušnými percentami), ako sú stanovené v prílohe I, vypočítajú sa percentá pre každú časť úlovku získanú pri každej z týchto odlišných podmienok.

Všetky úlovky sa považujú za vytiahnuté na palubu pomocou siete, ktorá má najmenšiu veľkosť ôk, pokiaľ nie je inak uvedené v lodnom denníku vedenom v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa ustanovuje kontrolný systém uplatniteľný na spoločnú politiku rybného hospodárstva, [9] a v súlade s pravidlami stanovenými počas zavádzania tohto článku.

6. Úlovky sa odhadujú ako živá hmotnosť.

Na účely tohto článku sa získa ekvivalentná hmotnosť celého homára nórskeho vynásobením hmotnosti chvostov homára nórskeho tromi.

7. Siete s veľkosťou ôk menšou, ako je veľkosť oka siete používanej v zhode s odsekom 1, sa neponechajú na palube, pokiaľ nie sú riadne priviazané a uložené tak, aby ich nebolo možné ľahko použiť. Osobitné pravidlá týkajúce sa uloženia výstroja sa môžu vypracovať v súlade s postupom ustanoveným v článku 18.

8. Výkon motora sa definuje ako celkový maximálny trvalý výkon na zotrvačníku každého motora a ktorý je možné mechanickým, elektrickým, hydraulickým alebo iným spôsobom využiť k pohonu plavidiel. V prípade, keď je k motoru pripojená prevodovka, sa však výkon meria na výstupnej prírube prevodovky.

Neodpočítava sa výkon pomocných strojov, ktoré sú poháňané motorom.

Jednotka vyjadrujúca výkon motora je kilowatt (kW).

Trvalý výkon motora sa určuje v súlade s požiadavkami prijatými medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu podľa ňou doporučenej medzinárodnej normy ISO 3046/1, druhé vydanie, október 1981.

Zmeny a doplnenia potrebné na úpravu požiadaviek, ktoré sú uvedené v štvrtom pododseku, spojených s technickým pokrokom sa prijmú v súlade s postupom ustanovenými v článku 18.

9. Zakazuje sa mať na palube alebo používať akúkoľvek vlečnú sieť, dánske záťahové siete alebo podobnú vlečnú sieť, ktorej minimálna veľkosť oka je rovná alebo väčšia ako 90 mm, pričom má po obvode viac ako 100 ôk aspoň na lovnej časti siete sensu stricto, s výnimkou úchytných ôk a pevných okrajov.

Každá vlečná sieť, dánska záťahová sieť alebo podobná vlečná sieť, ktorá má veľkosť ôk rovnú alebo väčšiu ako 100 mm, môže byť v hornom sektore lovnej časti vybavená sekciou (panel alebo okno) zo sieťoviny so štvorcovými okami pripojenou k úchytným okám alebo pevným okrajom s veľkosťou ôk väčšou alebo rovnou ako 90 mm.

"Sieťovina so štvorcovými okami" znamená sieťovinu, ktorá je zhotovená tak, aby dve AB strany oka tvoriaceho panel boli v jednom smere paralelne s pozdĺžnou osou lovnej časti siete sensu stricto a v druhom smere v pravom uhle na jeho pozdĺžnu os. AB je paralelná strana s priamymi časťami priečok ôk, každou od susedného oka.

10. a) Na dno kladené zvislé siete, splietané siete a plotiace siete s veľkosťou ôk, ktorá nezodpovedá žiadnej kategórii stanovenej v prílohe V alebo VI, sa zakazujú a nesmú sa držať na palube rybárskych plavidiel. V prípade plotiacich sietí je veľkosť oka uvedená v tomto nariadení veľkosť časti siete s najmenšou veľkosťou oka.

b) Keď sa rybolov vykonáva v regióne 1 alebo 2 rybárskymi plavidlami, ktoré používajú na dno kladené zvislé siete, splietané siete a/alebo plotiace siete s veľkosťami, ktoré zodpovedajú jednej alebo viacerým kategóriám uvedeným v prílohe V, množstvo, ktoré zostáva na palube, vyjadrené ako živá hmotnosť pre jeden druh alebo akúkoľvek kombináciu druhov alebo skupín druhov uvedených v zodpovedajúcej kategórii veľkosti ôk, nesmie byť menšie ako 70 %.

c) Keď sa rybolov vykonáva v regióne 3 rybárskymi plavidlami, ktoré používajú na dno kladené zvislé siete, splietané siete a/alebo plotiace siete s veľkosťami, ktoré zodpovedajú jednej alebo viacerým kategóriám uvedeným v prílohe VI, množstvo, ktoré zostáva na palube, vyjadrené ako živá hmotnosť pre jeden druh alebo akúkoľvek kombináciu druhov alebo skupín druhov uvedených v zodpovedajúcej kategórii veľkosti ôk, nesmie byť menšie ako 70 %.

d) Na účely tohto nariadenia platia tieto vymedzenia:

i) "na dno kladené zvislé siete alebo splietané siete" : sú akýkoľvek výstroj vyhotovený z jedného kusu siete akýmkoľvek spôsobom pripevnenej ku dnu;

ii) "plotiace siete" sú akýkoľvek výstroj vyhotovený z dvoch alebo viacerých kusov sietí zavesených paralelne na jednom hornom lane akýmkoľvek spôsobom pripevnených k morskému dnu.

e) Písmená a), b), c) a d) sa nevzťahujú na lov rýb druhu salmonidae a agnatha.

Podrobné pravidlá uplatňovania tohto odseku, vrátane merania veľkosti ôk, sa prijmú do 31. decembra 1997 v súlade s postupom ustanoveným v článku 18.

Článok 3

Stanovenie veľkosti oka

Technické pravidlá na stanovenie veľkosti oka sa vypracujú v súlade s postupom uvedeným v článku 18.

Článok 4

Prídavné súčasti sietí

Nepoužije sa žiadne zariadenie, ktorým sa prehradí veľkosť ôk v ktorejkoľvek časti rybolovnej siete alebo sa iným spôsobom reálne zmenší.

Toto ustanovenie nevylučuje používanie určitých zariadení, ktorých zoznam a technický opis sa vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 18.

HLAVA II

MINIMÁLNA VEĽKOSŤ RÝB, KÔROVCOV A MÄKKÝŠOV

Článok 5

1. Ryba, kôrovec alebo mäkkýš nedosahuje povolenú veľkosť, ak sú jej rozmery menšie ako minimálne rozmery uvedené v prílohe II alebo v prílohe III pre príslušné druhy a región alebo konkrétnu zemepisnú oblasť, ak sú uvedené. V prípade, keď je stanovená viac ako jedna metóda merania minimálnej veľkosti, sa usudzuje, že ryba, kôrovec alebo mäkkýš dosahuje minimálnu veľkosť, ak aspoň jeden z nameraných rozmerov je väčší ako príslušný minimálny rozmer.

2. a) Veľkosť rýb sa meria od špičky rypáka po koniec chvostovej plutvy.

b) Veľkosť homára nórskeho a homárov sa meria, ako je uvedené v prílohe IV:

- ako dĺžka vrchného panciera paralelná k stredovej čiare vedenej medzi oboma koncami očných jamiek a distálnym okrajom panciera,

- ako celková dĺžka od špičky hryzadiel po koniec posledného článku, bez štetín.

Oddelené chvosty homára nórskeho sa merajú od predného okraja prvého článku chvosta po zadný okraj posledného článku, bez štetín. Chvostová časť sa meria narovnaná a nenatiahnutá.

c) Veľkosť jedlých krabov sa meria, ako je uvedené v prílohe IV:

- ako dĺžka vrchného panciera meraná pozdĺž stredovej čiary od medziočnicovej oblasti k zadnému okraju vrchného panciera,

- ako maximálna šírka vrchného panciera meraná kolmo na stredovú čiaru vrchného panciera,

- ako maximálna dĺžka posledných dvoch segmentov ktoréhokoľvek klepeta.

d) Veľkosť ostnatých pavúčich krabov sa meria, ako je uvedené v prílohe IV, pozdĺž stredovej čiary od okraja vrchného panciera medzi hryzadlami k zadnému okraju vrchného panciera.

e) Veľkosť mäkkýšov sa meria, ako je uvedené v prílohe IV, krížom cez najdlhšiu časť ulity.

f) Veľkosť hlavonožca sa meria pozdĺž dorzálnej stredovej čiary od zadnej špičky plášťa po prednú hranu plášťa v prípade kalmárov a sépií a po úroveň očí v prípade chobotníc.

3. Ryby, kôrovce a mäkkýše, ktoré nedosahujú povolenú veľkosť, sa neponechávajú na palube, ani sa neprekladajú na iné lode, nevykladajú sa, neskladujú, nepredávajú, nevystavujú, ani neponúkajú na predaj, ale sa ihneď vypúšťajú späť do mora.

Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na:

a) úlovky chránených druhov, ktoré boli ulovené v rámci limitov uvedených v článku 2 (1), ktoré neboli vytriedené od povolených cieľových druhov a ktoré sa nepredávajú, nepremiestňujú alebo neponúkajú na predaj s cieľom ľudskej spotreby.

b) druhy, ktoré sú uvedené nižšie, v rámci limitu 10 hmotnostných % celkového úlovku týchto druhov:

- slede ulovené v ktorejkoľvek zemepisnej oblasti,

- makrely ulovené v Severnom mori,

- druhy uvedené v prílohe II alebo prílohe III ulovené v oblastiach Skagerrak alebo Kattegat;

c) Stavrida ostroboká (druh Trachurus), makrela (druh Scomber) a ančovičky (Engraulis encrasicholus) určené na použitie ako živá návnada.

Percento rýb, kôrovcov a mäkkýšov nedosahujúcich povolenú veľkosť, sa vypočíta podľa článkov 2 (3) až (6).

4. Zakazuje sa vykladať chvosty alebo klepetá homárov, ktoré boli oddelené od tela a ktoré boli ulovené v regiónoch alebo zemepisných oblastiach uvedených v prílohe III pre tie druhy, ktoré majú stanovená minimálnu veľkosť.

Môžu sa vykladať iba celé hrebenatky (druh Pecten).

5. Minimálna veľkosť druhov označených hviezdičkou v prílohách II alebo III sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 18.

HLAVA III

ZÁKAZ RYBOLOVU

Článok 6

Losos a pstruh morský

1. Lososy a pstruhy morské sa nesmú ponechávať na palube, prekladať na iné lode, vykladať, skladovať, predávať, vystavovať, ani ponúkať na predaj, ale sa ihneď vracajú späť do mora, ak boli ulovené:

a) vo vodách nachádzajúcich sa mimo 12 — míľovej hranice meranej od členského štátu v regiónoch 1, 2, 3 a 4;

b) v dôsledku zmiernenia článku 1 (1) mimo vôd nachádzajúcich sa pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou členských štátov, v regiónoch 1, 2, 3 a 4;

c) pri love pomocou vlečnej siete, dánskej záťahovej siete alebo podobnej vlečnej siete s veľkosťami ôk menšími ako 70 mm.

2. V oblastiach Skagerrak a Kattegat sa rybolov lososov a morských pstruhov zakazuje mimo štvormíľovej hranice meranej od základných čiar.

Článok 7

Slede

1. Lov sleďov sa zakazuje každý rok od 15. augusta do 30. septembra v zemepisnej oblasti ohraničenej čiarou spájajúcou tieto body:

- Butt of Lewis,

- mys Wrath,

- 58° 55' s. z. š., 5° 00' z. z. d.,

- 58° 55' s. z. š., 7° 10' z. z. d.,

- 58° 20' s. z. š., 8° 20' z. z. d.,

- 57° 40' s. z. š., 8° 20' z. z. d.,

- západné pobrežie North Uist od 57° 40' s. z. š., potom pozdĺž severného pobrežia ostrova až po 57° 40' 36' s. z. š. a 7° 20' 39' z. z. d.,

- 57° 50' 03 s. z. š., 7° 08' 06 z. z. d.,

- severovýchodným smerom pozdĺž západného pobrežia Lewis až po začiatočný bod (Butt of Lewis).

2. Zakazuje sa mať na palube množstvo sleďov, ktoré presahuje 5 % celkovej hmotnosti rýb, kôrovcov a mäkkýšov na palube, ktoré boli vylovené v príslušnej oblasti počas obdobia, ktoré je uvedené v odseku 1. Percento sa vypočíta podľa článku 2 (3) až (6).

3. Lov sleďov sa zakazuje od 1. júla do 31. októbra v oblasti ohraničenej týmito súradnicami:

- západné pobrežie Dánska na 55° 30' s. z. š.,

- 55° 30' s. z. š., 7° 00' v. z. d. (východnej zemepisnej dĺžky),

- 57° 00' s. z. š., 7° 00' v. z. d.,

- západné pobrežie Dánska na 57° 00' s. z. š.

4. Lov sleďov sa zakazuje v pásme, ktoré sa nachádza medzi 6 až 12 míľami od východného pobrežia Spojeného kráľovstva, merané od základných čiar medzi 54° 10' s. z. š. a 54° 45' s. z. š. v období od 15. augusta do 30. septembra a medzi 55° 30' s. z. š. a 55° 45' s. z. š. v období od 15. augusta do 15. septembra.

5. Lov sleďov sa zakazuje po celý rok v Írskom mori (časť ICES VII a) v pobrežnej oblasti medzi západnými pobrežiami Škótska, Anglicka a Walesu a čiarou vedenou 12 míľ od základných čiar týchto pobreží na juhu ohraničených 53° 20' s. z. š. a na severozápade čiarou vedenou medzi Mull of Galloway (Škótsko) a Point of Ayre (ostrov Man).

6. Lov sleďov sa zakazuje od 21. septembra do 31. decembra v častiach Írskeho mora (časť ICES VII a) ohraničených týmito súradnicami:

a) - východné pobrežie ostrova Man na 54° 20' s. z. š.,

- 54° 20' s. z. š., 3° 40' z. z. d.,

- 53° 50' s. z. š., 3° 50' z. z. d.,

- 53° 50' s. z. š., 4° 50' z. z. d.,

- juhozápadné pobrežie ostrova Man na 4° 50' z. z. d.;

b) - východné pobrežie Severného Írska na 54° 15' s. z. š.,

- 54° 15' s. z. š., 5° 15' z. z. d.,

- 53° 50' s. z. š., 5° 50' z. z. d.,

- východné pobrežie Írska na 53° 50' s. z. š.

Lov sleďov sa zakazuje po celý rok v zálive Logan Bay, ktorý je vymedzený ako vody nachádzajúce sa východne od čiary vedenej od Mull of Logan na 54° 44' s. z. š. a 4° 59' z. z. d. po Laggantalluch Head na 54° 41' s. z. š. a 4° 58' z. z. d.

7. Bez ohľadu na odsek 6, plavidlá s dĺžkou nepresahujúcou 12,2 metra kotviace v prístavoch na východnom pobreží Írska a Severného Írska medzi 53° 00' s. z. š. a 55° 00' s. z. d. môžu loviť slede v zakázanej oblasti opísanej v odseku 6 b). Jedinou povolenou metódou lovu je používanie tenatových sietí s minimálnou veľkosťou ôk 54 mm.

8. Lov sleďov sa zakazuje v pobrežnej oblasti nachádzajúcej sa severovýchodne od čiary vedenej medzi Mull of Kentyre and Corsewall Point od 1. januára do 30. apríla.

9. Oblasti a obdobia opísané v tomto článku môžu byť zmenené v súlade s postupom ustanoveným v článku 18.

Článok 8

Šproty

1. Výlov šprot vlečnými sieťami s veľkosťou ôk menšou ako 32 mm sa zakazuje po celý rok v oblasti Skagerrak a Kattegat.

2. Rybolov šprot sa zakazuje:

a) od 1. júla do 31. októbra v oblasti ohraničenej týmito bodmi:

- západné pobrežie Dánska na 55° 30' s. z. š.,

- 55° 30' s. z. š., 7° 00' v. z. d.,

- 57° 00' s. z. š., 7° 00' v. z. d.,

- západné pobrežie Dánska na 57° 00' s. z. š.;

b) v štatistickej oblasti ICES 39E8 od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra. Na účely tohto nariadenia je táto štatistická oblasť ICES ohraničená čiarou vedenou priamo na východ od východného pobrežia Spojeného kráľovstva pozdĺž 55° 00' s. z. š. do bodu na 1° 00' z. z. d., odtiaľ priamo na sever do bodu na 55° 30' s. z. š. a odtiaľ priamo na západ k pobrežiu Spojeného kráľovstva;

c) vo vnútorných vodách Moray Firth západne od 3° 30' z. z. d. a vo vnútorných vodách Firth of Forth západne od 3° 00' z. z. d. od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra.

Článok 9

Makrely

1. Zakazuje sa mať na palube makrely, ktoré sú vylovené v zemepisnej oblasti ohraničenej týmito súradnicami:

- bod na južnom pobreží Anglicka na 2° 00' z. z. d.,

- 49° 30' s. z. š., 02° 00' z. z. d.,

- 49° 30' s. z. š., 07° 00' z. z. d.,

- 52° 00' s. z. š., 7° 00' z. z. d.,

- bod na západnom pobreží Walesu 52° 00' s. z. š.,

pokiaľ hmotnosť makrel neprekročí 15 hmotnostných % celkového množstva makrel a ostatných druhov na palube, ktoré boli vylovené v tejto oblasti.

2. Odsek 1 neplatí:

a) pre plavidlá, ktoré používajú na rybolov zvislé siete a vlasce;

b) pre plavidlá, ktoré používajú na rybolov siete vlečené po dne, dánske záťahové siete alebo iné podobné vlečné siete, ak majú na palube minimálne 75 hmotnostných % vypočítaných ako percento celkovej hmotnosti všetkých druhov na palube:

- homára nórskeho, keď tieto plavidlá používajú siete, ktorých veľkosť ôk je stanovená pre príslušné zemepisné regióny alebo pásma z prílohy I,

- homára nórskeho a druhov, ktoré sú uvedené v prílohe II, keď tieto plavidlá používajú siete, ktorých veľkosť ôk je stanovená pre tieto druhy a pre príslušné zemepisné regióny alebo oblasti z prílohy I;

c) pre plavidlá prechádzajúce touto oblasťou za predpokladu, že všetok rybársky výstroj je uložený v súlade s podmienkami stanovenými v článku 2 (7);

d) pre plavidlá, ktoré nie sú vybavené na rybolov a do ktorých sa makrely prekladajú.

3. Všetky makrely, ktoré sú na palube, sa považujú za vylovené v oblasti uvedenej v odseku 1, s výnimkou tých makrel, o ktorých sa podľa postupu opísaného v nasledujúcich pododsekoch vyhlásilo, že boli na palube predtým, ako plavidlo vstúpilo do tejto oblasti.

Kapitán plavidla, ktorý má v úmysle vstúpiť do tejto oblasti s cieľom rybolovu a ktorý uchováva na palube makrely, musí oznámiť kontrolnému orgánu členského štátu, v pásme ktorého zamýšľa loviť ryby, predpokladaný čas a miesto príchodu do tejto oblasti najskôr 36 hodín a najmenej 24 hodín pred tým, ako plavidlo vstúpi do tejto oblasti.

Pri vstupe do oblasti musí oznámiť príslušnému kontrolnému orgánu množstvo makrel, ktoré má na palube a ktoré sú zapísané v lodnom denníku. Od kapitána sa môže požadovať, aby predložil lodný denník a ukázal úlovky na palube s cieľom kontroly v čase a na mieste, ktoré určí príslušný kontrolný orgán. Nesmie to byť neskôr ako šesť hodín po tom, ako kontrolný orgán dostal správu oznamujúcu množstvo makrel na palube a miesto má byť čo najbližšie k miestu vstupu do oblasti.

Kapitán rybárskeho plavidla, ktorý má v úmysle vstúpiť do oblasti s cieľom prekládky makrel na svoje plavidlo, musí o tom informovať kontrolný orgán členského štátu, v ktorého pásme sa prekládka uskutoční alebo o zamýšľanom čase a mieste prekládky najskôr 36 hodín a najmenej 24 hodín pred začatím prekládky. Ihneď po ukončení prekládky musí kapitán informovať príslušný kontrolný orgán o množstve makrel, ktoré boli na toto plavidlo preložené.

Príslušné kontrolné orgány sú:

- pre Francúzsko:

Mimer, telex: Paris 250823,

- pre Írsko:

Department of Marine, telex: Dublin 91798 MRNE,

- pre Spojené kráľovstvo:

Ministry of Agriculture, Fisheries and Food, telex: London 21274.

Nič z tohto odseku sa nesmie vysvetľovať v tom zmysle, že plavidlo plávajúce pod vlajkou členského štátu alebo registrované v členskom štáte, ktorý nemá kvótu pre makrely zo zdroja nachádzajúceho sa v tejto oblasti, alebo ktorého kvóta je vyčerpaná, je oprávnené uchovávať na palube makrely, pokiaľ tieto makrely nie sú sprievodným úlovkom pri rybolove, ktoré boli získané s úlovkami stavríd ostrobokých alebo sardiniek a makrely nepresahujú 10 % celkovej hmotnosti makrel, stavríd ostrobokých a sardiniek na palube okrem prípadu, keď kapitán môže preukázať, že makrely boli ulovené z iného zdroja.

HLAVA IV

OBMEDZENIA URČITÝCH DRUHOV RYBOLOVU

Článok 10

Obmedzenia pre používanie určitých typov plavidiel a výstroja pri rybolove určitých druhov rýb počas určitých období a v určitých zemepisných oblastiach

1. Zakazuje sa používanie záťahových sietí:

a) na rybolov sleďov v častiach ICES VII g až k a v zemepisnej oblasti ohraničenej:

- na severe 52° 30' s. z. š.,

- na juhu 52° s. z. š.,

- na západe pobrežím Írska,

- na východe pobrežím Spojeného kráľovstva;

b) na rybolov druhov uvedených v prílohe II pre príslušný región alebo zemepisnú oblasť.

Pri rybolove pomocou záťahových sietí sa zakazuje mať na palube:

- množstvo druhov vymenovaných v prílohe II, ktoré prekračuje 5 hmotnostných % z celkovej hmotnosti rýb, kôrovcov a mäkkýšov na palube a

- keď sa loví v oblasti opísanej v prvej zarážke prvého pododseku, množstvo sleďov, ktoré prekračuje 5 hmotnostných % z celkovej hmotnosti rýb, kôrovcov a mäkkýšov na palube.

Percentá sa vypočítajú v súlade s článkom 2 (3) až (6).

2. a) Zakazuje sa, aby plavidlá mali na palube alebo požívali rozperové vlečné siete, ktorých súhrnná dĺžka rozpery meraná ako súčet dĺžok každej rozpery je väčšia ako 24 metrov alebo môže byť natiahnutá do dĺžky viac ako 24 metrov.

b) V oblasti Kattegat sa zakazuje používanie rozperových vlečných sietí.

3. a) Žiadne plavidlo presahujúce osem metrov celkovej dĺžky nesmie pri rybolove používať akékoľvek rozperové alebo vlečné siete typu "otter" vo vnútri oblasti do 12 míľ od pobrežia Francúzska na sever od 51° 00' s. z. š., Belgicka, Holandska, Nemecka a západného pobrežia Dánska až po maják Hirtshals, merané od základných čiar, odkiaľ sa merajú teritoriálne vody.

Pre obdobie od 1. apríla do 30. septembra sa vyššie uvedená oblasť rozširuje tak, aby zahŕňala zemepisnú oblasť ohraničenú čiarou, ktorá spája tieto súradnice:

- bod na západnom pobreží Dánska 57° 00' s. z. š.,

- 57° 00' s. z. š., 7° 15' v. z. d.,

- 55° 00' s. z. š., 7° 15' v. z. d.,

- 55° 00' s. z. š., 7° 00' v. z. d.,

- 54° 30' s. z. š., 7° 00' v. z. d.,

- 54° 30' s. z. š., 7° 30' v. z. d.,

- 54° 00' s. z. š., 7° 30' v. z. d.,

- 54° 00' s. z. š., 6° 00' v. z. d.,

- 53° 50' s. z. š., 6° 00' v. z. d.,

- 53° 50' s. z. š., 5° 00' v. z. d.,

- 53° 30' s. z. š., 5° 00' v. z. d.,

- 53° 30' s. z. š., 4° 15' v. z. d.,

- 53° 00' s. z. š., 4° 15' v. z. d.,

- bod na pobreží Holandska na 53° 00' s. z. š.

b) V dôsledku zmiernenia ustanovenia odseku 3 a) sú plavidlá, ktorých mená a technické parametre sa nachádzajú na zozname, ktorý sa vyhotoví v súlade s postupom ustanoveným v článku 18, oprávnené vykonávať rybolov v uvedenej oblasti za použitia rozperových vlečných sietí v tých obdobiach, v ktorých by bol rybolov s použitím rozperových vlečných sietí inak zakázaný.

Plavidlá, ktoré sa môžu objaviť v zozname uvedenom v prvom pododseku tohto odseku, musia vyhovovať týmto kritériám:

- boli zaradené do prevádzky pred 1. januárom 1987,

- okrem plavidiel pre lov kôrovcov, ktorých výkon motora neprekračuje 221 kW a v prípade motorov so zníženým výkonom, ktoré neprekračovali 300 kW pred znížením.

Plavidlo na zozname môže byť nahradené akýmkoľvek plavidlom s motorom, ktorý nemá znížený výkon, výkon motora neprekračuje 221 kW a ktorého celková dĺžka nepresahuje 24 metrov, ako je definované v odseku 13.

Motor plavidla na zozname sa môže nahradiť za predpokladu, že nebol znížený výkon náhradného motora a neprekračuje 221 kW.

c) Zakazuje sa však používanie rozperových vlečných sietí, ktorých celková dĺžka rozpier meraná ako súčet dĺžok jednotlivých rozpier je väčšia ako deväť metrov alebo ju je možné zväčšiť na dĺžku väčšiu ako deväť metrov, okrem práce s rybárskym výstrojom určeným a používaným na lov garnátov (druh Crangon) alebo kreviet (Pandalus montagui).

Pre plavidlá, ktorých základnou činnosťou je lov garnátov (druh Crangon), sa však povoľuje používať rozperové siete, ktorých súhrnná dĺžka presahuje deväť metrov, keď lovia morské jazyky, za predpokladu, že sú na zozname, ktorý sa vyhotovuje každý rok.

d) Bez ohľadu na pododsek 3 a) môžu plavidlá s vlečnými sieťami typu "otter", ktorých výkon motora neprekračuje 221 kW a v prípade motorov so zníženým výkonom, ktorých výkon motora neprekračoval 300 kW pred znížením, vykonávať rybolov v oblasti, ktorá je uvedená v tomto odseku.

e) Bez ohľadu na pododsek 3 a) plavidlá, ktorých výkon motora prekračuje 221 kW, môžu vykonávať rybolov za použitia vlečných sietí typu "otter" v oblasti, ktorá je uvedená v tomto odseku za predpokladu, že úlovky plates a morských jazykov, ktoré presiahnu 5 hmotnostných % celkového úlovku na palube, sa okamžite vypustia späť do mora.

Percento sa vypočíta v súlade s článkom 2 (3) až (6).

4. Vo vnútri oblasti do 12 míľ od pobrežia Spojeného kráľovstva a Írska merané od základných čiar, od ktorých sa merajú teritoriálne vody, žiadne plavidlo nesmie loviť za použitia rozperových vlečných sietí.

Plavidlá ktorejkoľvek z týchto kategórií môžu však v uvedenej oblasti používať rozperové vlečné siete pri rybolove:

- plavidlo, ktoré bolo zaradené do prevádzky pred 1. januárom 1987 a, okrem plavidiel na lov kôrovcov, ktorého výkon motora neprekračuje 221 kW a v prípade motorov so zníženým výkonom, ktoré neprekračovali 300 kW pred znížením,

- plavidlo, ktoré bolo zaradené do prevádzky po 31. decembri 1986, ktorého výkon motora nebol znížený, neprekračuje 221 kW a ktorého celková dĺžka nepresahuje 24 metrov, ako je definované v odseku 13,

- plavidlo, ktoré má motor vymenený po 31. decembri 1986 za motor, ktorého výkon nebol znížený a ktorého výkon neprekračuje 221 kW.

Zakazuje sa však používanie rozperových vlečných sietí, ktorých celková dĺžka rozpier meraná ako súčet dĺžok jednotlivých rozpier je väčšia ako deväť metrov, okrem práce s rybárskym výstrojom určeným a používaným na lov garnátov (druh Crangon) alebo kreviet (Pandalus montagui).

5. Rybárskym plavidlám nespĺňajúcim kritériá, ktoré im povoľujú zaradenie do zoznamov zostavovaných v súlade s odsekmi 3 a 4, sa zakáže účasť na rybolovných činnostiach uvedených v týchto odsekoch.

6. Podrobné pravidlá implementácie odsekov 3 a 4, vrátane pravidiel na zostavovanie zoznamov uvedených v odseku 3, sa vypracujú podľa postupu uvedeného v článku 18.

7. Výkon motora sa definuje, ako je uvedené v článku 2 (8).

8. Dátumom zaradenia do prevádzky je dátum vydania prvého úradného osvedčenia o bezpečnosti.

V prípade, keď sa nevydá osvedčenie o bezpečnosti, je dátum zaradenia do prevádzky dátum prvého zápisu do úradného registra rybárskych plavidiel.

V prípade rybárskych plavidiel, ktoré boli zaradené do prevádzky pred 14. októbrom 1986, je však dátum zaradenia do prevádzky dátum prvého zápisu do úradného registra rybárskych plavidiel.

9. Zakazuje sa používať vlečné siete s veľkosťou ôk menšou ako 32 mm od 1. júla do 15. septembra vo vodách nachádzajúcich sa v pásme troch míľ od základných čiar v oblastiach Skagerrak a Kattegat.

Pri rybolove pomocou vlečných sietí však v týchto vodách a počas tohto obdobia:

- pre hlbinné garnáty (Pandalus borealis) možno používať siete s minimálnou veľkosťou ôk 30 mm,

- pre sliznáče živorodé (Zoarces vivioparus), hrúzy (Gobiidae) alebo ropušky (druh Cottus) používané ako živé návnady možno používať siete s akoukoľvek veľkosťou ôk.

10. Zakazuje sa používať pelagické vlečné siete na rybolov ančovičiek v časti ICES VII C.

11. V pásmach uvedených v tomto článku, kde sa nesmú používať vlečné siete, rozperové vlečné siete, dánske záťahové siete alebo iné vlečné siete, sa zakazuje prepravovať takéto siete na palube, pokiaľ nie sú riadne upevnené a uložené v súlade s článkom 2 (7).

12. Zakazuje sa s cieľom rybolovu používať výbušniny, jedovaté alebo otupujúce látky a delá. Harpúnové delá sa však môžu používať na lov tuniakov a žralokov obrovských.

V oblastiach Skagerrak a Kattegat sa zakazuje používať elektrický prúd na lov iných rýb, ako sú tuniaky a žraloky obrovské.

13. Dĺžka plavidla je celková dĺžka definovaná ako priama vzdialenosť medzi najvzdialenejším bodom na čele plavidla a najvzdialenejším bodom na korme.

Do čela plavidla sa má zahrnúť aj konštrukcia vodotesného trupu, čelná nadstavba, čeleň a predná štítnica, ak sú namontované, ale nezahŕňa sa čeleňový nadstavec a bezpečnostné zábradlie.

Do kormy sa má zahrnúť konštrukcia vodotesného trupu, lodné zrkadlo, kormová nadstavba, rampa vlečných sietí a štítnica, ale nemá sa zahrnúť bezpečnostné zábradlie, kormové plošiny, mechanizmus pohonu, kormidlá a kormidelné zariadenie, potápačské rebríky a plošiny.

Celková dĺžka sa meria v metroch s presnosťou na dve desatinné miesta.

14. Dĺžka rozperovej vlečnej siete sa meria medzi najvzdialenejšími bodmi, vrátane všetkých prídavných zariadení k nej.

15. a) Od 1. septembra do 31. decembra sa zakazuje loviť pomocou akejkoľvek vlečnej siete, dánskej záťahovej siete alebo podobnej vlečnej siete v zemepisných oblastiach ohraničených čiarou spájajúcou tieto súradnice:

- bod na severnom pobreží Španielska nazývaný Cabo Prior (43° 34' s. z. š., 8° 19' z. z. d.),

- 43° 50' s. z. š., 8° 19' z. z. d.,

- 43° 25' s. z. š., 9° 12' z. z. d.,

- bod na západnom pobreží Španielska nazývaný Cabo Villano (43° 10' s. z. š., 9° 12' z. z. d.),

b) Od 1. októbra do 31. decembra sa zakazuje loviť pomocou akejkoľvek vlečnej siete, dánskej záťahovej siete alebo podobnej vlečnej siete v zemepisných oblastiach ohraničených čiarou spájajúcou tieto súradnice:

- bod na západnom pobreží Španielska nazývaný Cabo Corrubedo (42° 35' s. z. š., 9° 05' z. z. d.),

- 42° 35' s. z. š., 9° 25' z. z. d.,

- 43° 00' s. z. š., 9° 30' z. z. d.,

- bod na západnom pobreží Španielska 43° 00' s. z. š.

c) Od 1. decembra do posledného dňa februára nasledujúceho roku sa zakazuje loviť pomocou akejkoľvek vlečnej siete, dánskej záťahovej siete alebo podobnej vlečnej siete v zemepisných oblastiach ohraničených čiarou spájajúcou tieto súradnice:

- bod na západnom pobreží Portugalska 37° 50' s. z. š.,

- 37° 50' s. z. š., 9° 03' z. z. d.,

- 37° 00' s. z. š., 09° 06' z. z. d.,

- bod na západnom pobreží Portugalska 37° 00' s. z. š.

16. Zakazuje sa, aby plavidlá používajúce záťahové siete alebo vlečný výstroj s veľkosťou ôk výnimočne povolený na lov makrel, sleďov a stavríd ostrobokých mali na palube automatické triediace zariadenie.

Bez ohľadu na predchádzajúci pododsek sú chladiarenské plavidlá oprávnené, aby mali na palube automatické triediace zariadenie za predpokladu, že jeho jedinou funkciou je komerčné triedenie všetkých ulovených rýb a sú určené na zmrazenie. Automatické triediace zariadenie musí byť inštalované tak, aby sa úlovok po roztriedení ihneď zmrazil s cieľom predaja a nebolo ho ľahké vypustiť do mora.

17. Zakazuje sa obkľúčenie kŕdľov alebo skupín morských cicavcov záťahovými sieťami s cieľom loviť tuniaky alebo iné druhy rýb.

Bez ohľadu na článok 1 (1) platí tento odsek pre všetky plavidlá, ktoré plávajú pod vlajkou členského štátu alebo sú v ňom registrované vo všetkých vodách pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou členských štátov, ako aj mimo týchto vôd.

18. Výlov makrel, šprotov a sleďov pomocou vlečných sietí a záťahových sietí sa v oblasti Skagerrak zakazuje od sobotnej polnoci do nedeľnej polnoci a v oblasti Kattegat od piatočnej polnoci do nedeľnej polnoci.

19. Záťahové siete sa nepoužijú na rybolov tropických tuniakov (tuniak skipjack, veľkooký a krídlatý) vo vodách pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou Portugalska v časti ICES X severne od 36° 30' s. z. š. alebo v oblastiach Cecaf severne od 31° s. z. š. a východne od 17° 30' z. z. d.

Článok 11

Obmedzenie používania tenatových sietí

1. Žiadne plavidlo nesmie držať na palube alebo používať na rybolov jednu alebo viac tenatových sietí, ktoré majú jednotlivo alebo celkovo dĺžku viac ako 2,5 km.

2. Počas rybolovu uvedeného v odseku 1 musí sieť v prípade, keď je dlhšia ako jeden kilometer, zostať pripojená k plavidlu. V 12 — míľovom pobrežnom pásme sa však môže plavidlo odpojiť od siete, pokiaľ ju má pod trvalým dohľadom.

3. Bez ohľadu na článok 1 (1) platí tento článok vo všetkých vodách okrem Baltického mora, oblasti Malého a Veľkého Beltu a Sundu pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou členských štátov a mimo týchto vôd pre všetky plavidlá plávajúce pod vlajkou členského štátu alebo registrované v členskom štáte.

Článok 12

Žiadne plavidlo nepoužije tenatové siete na lov tuniakov vo vodách pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou Španielska alebo Portugalska v podoblastiach ICES VIII, IX alebo X bez ohľadu na článok 1 vo vodách pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou Španielska v oblastiach Cecaf pri Kanárskych ostrovoch.

Článok 13

Spracovateľské činnosti

Zakazuje sa vykonávať na palube rybárskeho plavidla akékoľvek fyzické alebo chemické spracovanie rýb s cieľom výroby rybej múčky, oleja alebo podobných výrobkov. Tento zákaz neplatí na spracovanie vnútorností.

Článok 14

Vedecký výskum

Toto nariadenie sa nevzťahuje na rybolov vykonávaný výhradne s cieľom vedeckého výskumu, ktorý sa vykonáva s povolením a pod dohľadom príslušného členského štátu alebo členských štátov a o ktorom bola Komisia a členský štát alebo členské štáty, vo vodách ktorých sa výskum vykonáva, vopred informované.

Ryby, kôrovce a mäkkýše ulovené na účely špecifikované v prvom pododseku sa môžu predávať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj za predpokladu, že:

- vyhovujú normám stanoveným v prílohách II a III a trhovým normám prijatým v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3759/92 zo 17. decembra 1992 o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a chovu vodných živočíchov [10],

alebo

- sa predávajú priamo na účely iné ako na ľudskú spotrebu.

Článok 15

Umelé zarybňovanie a premiestňovanie

Toto nariadenie sa nevzťahuje na rybolovné činnosti pri umelom zarybňovaní alebo premiestňovaní rýb, kôrovcov a mäkkýšov.

Ryby, kôrovce a mäkkýše ulovené na účely stanovené v prvom pododseku sa môžu predávať na ľudskú spotrebu len, ak sú splnené ostatné ustanovenia tohto nariadenia.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 16

1. V prípade, keď ochrana rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov vyžaduje okamžitý zásah, môže Komisia naviac alebo zmiernením tohto nariadenia prijať akékoľvek nevyhnutné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 18.

2. V prípade, keď ochrana určitých druhov alebo rybolovných lovísk je vážne ohrozená a keď akékoľvek omeškanie by spôsobilo škody, ktoré by bolo ťažkého napraviť, môže prímorský štát prijať primerané nediskriminačné opatrenia vzhľadom na vody nachádzajúce sa pod jeho súdnou právomocou.

3. Opatrenia uvedené v odseku 2 spolu s vysvetľujúcim zápisom sa oznámia Komisii a ostatným členským štátom, akonáhle sa prijmú.

4. V priebehu 10 pracovných dní od prijatia takéhoto oznámenia Komisia potvrdí opatrenia uvedené v odseku 2 alebo požiada o ich zrušenie alebo zmenu. Rozhodnutie Komisie sa ihneď oznámi členským štátom.

5. Členské štáty sa môžu odvolať proti rozhodnutiu Komisie a Rady do 10 pracovných dní od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 4.

6. Rada môže do jedného mesiaca prijať kvalifikovanou väčšinou odlišné rozhodnutie.

Článok 17

1. Členské štáty môžu prijať opatrenia na ochranu a riadenie skupín rýb:

a) v prípade vyložene miestnych skupín rýb, ktoré sú zaujímavé výhradne pre rybárov príslušného členského štátu, alebo

b) formou podmienok alebo podrobných opatrení navrhnutých tak, aby obmedzili úlovky pomocou technických opatrení:

i) doplňujúcimi opatrenia ustanovené legislatívou spoločenstva v oblasti rybného hospodárstva alebo

ii) prekračujúcimi rámec minimálnych požiadaviek ustanovených v uvedenej legislatíve,

za predpokladu, že takéto opatrenia platia výhradne pre rybárov príslušného členského štátu, sú zlučiteľné s právom spoločenstva a sú v súlade so spoločnou politikou rybného hospodárstva.

2. Komisia je informovaná s dostatočným predstihom, aby mohla predložiť svoje zistenie, o akýchkoľvek plánoch na pozmenenie alebo doplnenie vnútroštátnych technických opatrení.

Ak v priebehu jedného mesiaca od takéhoto oznámenia Komisia o to požiada, príslušný členský štát odloží nadobudnutie účinnosti plánovaných opatrení, pokiaľ neuplynú tri mesiace od dátumu uvedeného na oznámení, aby Komisia v tomto období mohla rozhodnúť, či sú príslušné opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 1.

Keď Komisia v rozhodnutí, ktoré oznámi všetkým členským štátom, poukáže na to, že plánované opatrenia nie sú v súlade s ustanoveniami odseku 1, príslušný členský štát ich nesmie uviesť do účinnosti bez toho, aby vykonal potrebné zmeny a doplnenia týchto opatrení.

Príslušný členský štát ihneď informuje ostatné členské štáty a Komisiu o prijatých opatreniach po vykonaní všetkých potrebných zmien a doplnení.

3. Členské štáty poskytnú Komisii na jej žiadosť všetky náležitosti potrebné na posúdenie, či sú ich vnútroštátne technické opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 1.

4. Z podnetu Komisie alebo na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu môže byť otázka, či je vnútroštátne technické opatrenie uplatnené členským štátom v súlade s odsekom 1, predmetom rozhodnutia prijatého v súlade s postupom stanoveným v článku 18. Ak bolo takéto rozhodnutie prijaté, platí primerane tretí a štvrtý pododsek odseku 2.

5. Opatrenia, ktoré sa vzťahujú na rybolov z pobrežia, oznamuje členský štát Komisii iba pre informáciu.

Článok 18

Podrobné pravidlá implementácie tohto nariadenia sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 18 nariadenia (EHS) č. 3760/92.

Článok 19

Nariadenie (EHS) č. 3094/86 sa týmto zrušuje.

Odkazy na uvedené nariadenie sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie a mali by sa vykladať v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v časti A prílohy VII.

Článok 20

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Ustanovenia článku 2 (10) a príloh V a VI však nadobudnú účinnosť 31. decembra 1997.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 29. apríla 1997

Za Radu

predseda

H. Van Mierlo

[1] Ú. v. ES C 362, 2.12.1996, s. 318.

[2] Ú. v. ES C 30, 30.1.1997, s. 93.

[3] Ú. v. ES L 288, 11.10.1986, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3071/95 (Ú. v. ES L 329, 30.12.1995, s. 14).

[4] Ú. v. ES L 38, 10.2.1982, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 389, 31.12.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 1994.

[6] Ú. v. ES L 378, 30.12.1978, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 654/81 (Ú. v. ES L 69, 14.3.1981, s. 1).

[7] Ú. v. ES C 335, 24.12.1985, s. 2.

[8] Ú. v. ES C 347, 31.12.1985, s. 14.

[9] Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 2870/95 (Ú. v. ES L 301, 14.12.1995, s. 1).

[10] Ú. v. ES L 388, 31.12.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3318/94 (Ú. v. ES L 350, 31.12.1994, s. 15).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Región | Zemepisná oblasť | Dodatočné podmienky | Minimálna veľkosť ôk (mm) | Schválenécieľové druhy | Minimálne percento Cieľových druhov | Maximálne percento chránených druhov |

| |

1 a 2 | Celý región | 100 kosoštvorec [1] | Všetky | 100 |

Severné more, južne od 55° s. z. š. | | 80 [2] | Morský jazyk- Solea obyčajná (Solea vulgaris) | 5 | 100, z ktorých nie viac ako 10 % sú tresky škvrnité, jednoškvrnné a tmavé |

Západne od Škótska a ostrova Rockall [podoblasť ICES VI] [3] | | 80 | Všetky | 100 |

Podoblasť ICES VII | | 80 | Všetky | 100 |

Celý región | | 70 | Homár nórsky (Nephrops norvegius) | 30 | 60 |

Podoblasti ICES II, IV, V a VI severne od 56° s. z. š. | [9] | 90 [10] | Treska merlang (Merlangius merlangus) | 70 [11] | 100, z ktorých nie viac ako 10 % sú tresky škvrnité, jednoškvrnné a tmavé a nie viac ako 10 % sú platesy |

Celý región, okrem oblastí Skagerrak a Kattegat | | 32 | Makrela atlantická (Scomber scombrus) | 50 | alebo 80 celkovo | 10 |

| Stavrida ostroboká (Trachurus trachurus) | 50 |

| Sleď (Clupea harengus) | 50 |

| Pelagické hlavonožce | 50 |

| Sardinka európska (Sardina pilchardus) | 50 |

| Treska potassou [4] (Micromesistius poutassou) | 50 |

Celý región, okrem oblastí Skagerrak a Kattegat | | 35 | Garnáty (druh Pandalus, okrem Pandalus montagui) | 30 | 50 |

Skagerrak a Kattegat | | 32 | Sleď (Clupea harengus) | 50 | 10 |

| Šprota severná (Sprattus sprattus) |

Celá oblasť | | 30 | Argentíny (druh Argentina) | 50 | 10 |

Celý región, okrem oblastí Skagerrak a Kattegat | | 20 | Garnáty/krevety (Pandalus montagui a druh Crangon) | 30 | 50 |

Celý región, okrem oblastí Skagerrak a Kattegat | | 16 | Šprota severná (Sprattus sprattus) | 50 | 10 |

Celý región | | 16 | Úhory (Anguilla anguilla) | 20 | 10 |

Skagerrak a Kattegat mimo pásma štyroch míľ od základných čiar | | 35 | Krevety/garnáty (druh Crangon a Palaemon adspersus) | 20 | 50 |

Skagerrak a Kattegat mimo pásma štyroch míľ od základných čiar | | 16 | Krevety/garnáty (druh Crangon a Palaemon adspersus) | 20 | 50 |

| 16 | Bodavec veľký (Trachinus draco) | 50 | 10 |

| Mäkkýši, okrem sépie obyčajnej (Sepia officinalis) |

| Ihlica rohozobá (Belone belone) |

| Trigla sivá (Eutrigla gumardus) |

Skagerrak a Kattegat | | 16 | Treska potassou (Miccromesistius poutassou) | 50 | 10 |

Skagerrak | Od 1. novembra do posledného dňa februára | 16 | Piesočnice (Ammodytidae) | 50 | 10 |

Kattegat | Od 1. augusta do posledného dňa februára | 16 | Piesočnice (Ammodytidae) | 50 | 10 |

Od 1. marca do 31. júla | – | Piesočnice (Ammodytidae) | 50 | 10 |

Celá oblasť, okrem rybolovného sektoru pre nórsku sliznatku slepú [5] | | 16 | Nórska sliznatka slepá (Trisopterus esmarkii) | 50 | 15, z ktorých nie viac ako 5 % sú tresky škvrnité a jednoškvrnné |

Severné more | Od 1. novembra do posledného dňa februára | 16 | Piesočnice (Ammodytidae) | 50 | 10 |

Od 1. marca do 31. októbra | – | Piesočnice (Ammodytidae) | 50 | 10 |

Celá oblasť, okrem Severného mora a oblastí Skagerrak a Kattegat | | – | Piesočnice (Ammodytidae) | 50 | 10 |

Skagerrak a Kattegat | | 90 | Všetky | 100 |

| 70 | Treska merlang (Merlangius merlangus) | 50 | 30okrem tresky merlang |

| 35 | Garnáty(Pandalus borealis) | 20 | 50 |

| 32 | Makrela (Scomber scomberus) | 50 | 10 |

| Stavrida ostroboká (Trachurus trachurus) |

3 | Celý región | | 65 | Všetky | 100 |

| 40 | Makrela (druh Scomber) | 50 | alebo 80 celkovo | 10 |

| Treska potassou (Micromesistius poutassou) | 50 |

| Sleď (Clupea harengus) | 50 |

| Pelagický hlavonožci | 50 |

| Stavrida ostroboká (druh Trachurus) | 50 |

Selektívne vlečné siete | 65 [6]50 [6] | Homár nórsky (Nephrops norvegicus) | 30 [7] | 60 |

Neselekívne vlečné siete | 55 | Homár nórsky (Nephrops norvegicus) | 30 [7] | 60 |

| 55 | Krevety (Parapenaeus longirostris, Aristeus antennatus a Aristaeomorpha foliacea) | 30 | 50 |

Záliv Cadiz [8] | | 40 | Všetky druhy, okrem uvedených v prílohe II pre región 3 | 50 | 10 |

Celý región | | 20 | Sardinky (Sardina pilchardus) | 50 | 10 |

| Úhori (Anguilla anguilla) |

V pásme 12 míľ od základných čiar členského štátu | 20 | Krevety (druh Crangon a druh Palaemon) | 30 | 50 |

| 16 | Šprota severná (Sprattus sprattus) | 50 | 10 |

| Ančovičky (Sardela európska) (Engraulis encrasicholus) |

| Piesočnice (Ammodytidae) |

4 | Celý región | | |

5 | Celý región | | 65 | Všetky | 100 |

| 40 | Makrela (druh Scomber) | 80 | 10 |

| Stavrida ostroboká (druh Trachurus) |

| 20 | Zubatica (Boops boops) | 50 | 10 |

| Sardinky (Sardina pilchardus) |

6 | Celá oblasť | | 100 | Všetky | | | 100 |

| 45 | Krevety (Penaeus subalis, Penaeus brasiliensis, Xiphopenaeus kroyeri) | 30 | 50 |

7 | Celá oblasť | | | | | | |

8 | Celá oblasť | | | | | | |

[1] Horná polovica lovnej časti vlečnej siete môže obsahovať sekciu (panel alebo okno) štvorcovej sieťoviny s veľkosťou ôk rovnú alebo väčšiu ako 90 mm, pripojenú k okrajom alebo spojkám.

[2] Je zakázané prevážať na palube akúkoľvek vlečnú sieť alebo sieťovinu s veľkosťou ôk menšou, ako majú siete na rybolov.

[3] Južne od čiary, ktorá vedie západne od južného pobrežia Jurskej úžiny na 56° 00′ s. z. š.

[4] Treska potassou nie je povoleným cieľovým druhom v oblasti ohraničenej na severe 52° 30′ s. z. š. a na východe 7° 00′ z. z. d.

[5] Rybolovným sektorom pre nórske sliznatky slepé je časť Severného mora pod zvrchovanosťou alebo súdnou právomocou členského štátu a ohraničená na juhu čiarou vychádzajúcou z bodu na 56° s. z. š. na východnom pobreží Škótska až po 2° v. z. d., potom na sever po 58° s. z. š., na západ po 0° 30′ z. z. d., na sever po 59° 15′ s. z. š., na východ po 1° v. z. d., na sever po 60° s. z. š., na západ po 0° 00′ , odtiaľ na sever po 60° 30′ s. z. š., na západ po pobreží Shetlandských ostrovov, potom na západ od 60° s. z. š. na západnom pobreží Shetlandských ostrovov po 3° z. z. d., na juh po 58° 30′ s. z. š. a nakoniec k pobrežiu Škótska.

[6] Selektívne vlečné siete musia obsahovať vrch lovnej časti s minimálnou veľkosťou ôk 65 mm a spodok lovnej časti s veľkosťou ôk 50 mm, oddelené horizontálnym panelom sieťoviny.

[7] 25 % od 1. januára do 31. marca.

[8] Záliv Cadiz sa definuje ako oblasť v rámci zóny ICES IX a východne od čiary vedenej priamo na juh z bodu na 7° 52′ z. z. d. na južnom pobreží Portugalska.

[9] Všetky úlovky sa budú považovať, že sú ulovené sieťami s najmenšou veľkosťou ôk, ktoré sa nachádzajú na palube. Distribúcia druhov, ktoré sú ulovené a ponechané na palube po vytriedení alebo počas prepravy alebo vylodenia, musí zodpovedať ustanoveniam platným pre príslušnú minimálnu veľkosť ôk. Pre plavidlá, ktoré spoločne vyťahujú sieť, zloženie úlovku na palube každej z týchto plavidiel musí zodpovedať sieťovine toho plavidla, ktoré má najmenšiu veľkosť ôk.

[10] Je zakázané prepravovať na palube akúkoľvek vlečnú sieť alebo sieťovinu s veľkosťou ôk menšou ako 90 mm.

[11] Percento tresiek merlang je vypočítané podľa celkového úlovku: tresiek merlang + tresiek jednoškvrnných + tresiek tmavých + tresiek škvrnitých.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

Minimálna veľkosť chránených druhov, ako je uvedená v článku 2 (1) a článku 5

(v cm) |

Druhy | Región 1 | Régión 2 | Región 3 | Región 4 | Región 5 |

okrem Skagerraku a Kattegatu | Skagerrak a Kattegat |

Jeseter veľký (Acipenser sturio) | — | — | — | 145 | [3] | — |

Alóza (druh Alosa) | — | 30 | — | 30 | [3] | [3] |

Losos atlantický (Salmo salar) | — | [3] | [3] | 50 | [3] | — |

Pstruh morský (Salmo trutta) | — | [3] | [3] | 25 | [3] | — |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | — | [3] | [3] | [3] | — | — |

Konger morský (Conger conger) | — | 58 | — | 58 | [3] | [3] |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | 35 | 35 | 30 | 35 | — | — |

Mieň molva (Molva molva) | — | [3] | — | 63 | [3] | [3] |

Mieň modrý (Molva dypterygia) | — | 70 | — | 70 | — | — |

Treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) | 30 | 30 | 27 | 30 | — | — |

Treska tmavá (Pollachius virens) | 35 | 35 | 30 | 35 | — | — |

Treska žltkavá (Pollachius pollachius) | — | 30 | — | 30 | — | — |

Treska merlang (Merlangius merlangus) | 27 | 23 | 23 | 23 | [3] | — |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) | 30 | 30 | 30 | 27 | [3] | [3] |

Mugil sivý (druh Mugil) | — | 20 | — | 20 | [3] | [3] |

Dicentrarchus labrax | — | 36 | — | 36 | [3] | [3] |

Zubatica ružová (Pagellus bogaraveo) | — | 25 | — | 25 | [3] | [3] |

Kantar tmavý (Spondyliosoma cantharus) | — | 23 | — | 23 | — | — |

Pražma zlatohlavá (Sparus aurata) | — | — | — | 19 | — | — |

Sultánka pruhovaná (Mullus surmuletus) | — | 15 | — | 15 | [3] | [3] |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | 25 | 25 [1] | 27 | 25 | [3] | [3] |

Platesa červená (Glyptocephalus cynoglossus) | 28 | 28 | 28 | 28 | — | — |

Platesa limanda (Limanda limanda) | 15 | 15 [2] | 23 | 23 | [3] | — |

Platesa malohlavá (Microstomus kitt) | 25 | 25 | 25 | 25 | [3] | — |

Platesa bradavičnatá (Platichthys flesus) | — | 25 | 20 | 25 | [3] | — |

Morský jazyk — Solea obyčajná (Solea vulgaris) | 24 | 24 | 24 | 24 | [3] | [3] |

Dicologoglossa cuneata | — | — | — | 15 | — | — |

Kambala (druh Lepidorhombus) | 25 | 25 | 25 | 20 | [3] | [3] |

Kambala hladká (Scolphthalmus rhombus) | 30 | 30 | 30 | 30 | [3] | — |

Kambala veľká (Psetta maxima) | 30 | 30 | 30 | 30 | [3] | [3] |

Čert morský (Lophius piscatorius, Lophius budegassa) | — | [3] | — | [3] | [3] | [3] |

Sépie (druh Sepia) | [3] | [3] | — | [3] | [3] | [3] |

[1] Okrem Severného mora, kde je minimálna veľkosť 27 cm.

[2] Okrem Severného mora, kde je minimálna veľkosť 23 cm.

[3] Veľkosť má byť stanovená [pozri článok 2 (1)].

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

Minimálna veľkosť uvedená v článku 5

Druhy | Región | Zemepisná oblasť | Minimálna veľkosť |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | 1 | Zóna ICES V b (Pásmo ES) | 20 cm |

2 | Okrem oblastí Skagerrak a Kattegat | 20 cm |

Skagerrak a Kattegat | 18 cm |

3 | | 20 cm |

Makrela (druh Scomber) | 1, 2, 3 a 5 | Okrem Severného mora | 20 cm |

2 | Severné more | 30 cm |

Markela (na priemyselné účely) | 2 | Iba Skagerrak a Kattegat | 30 cm |

Sliznatka slepá (Trisopterus luscus) | 3 | | [1] |

Ančovičky (Sardela európska) (Engraulis encrasicholus) | 3 | Okrem zóny ICES IX a | 12 cm |

3 | Zóna ICES IX a | 10 cm |

Sardinky (Sardina pilchardus) | 3 | | [1] |

Stavrida ostroboká (druh Trachurus) | 1, 2, 3 a 5 | | 15 cm |

Celý homár nórsky (Nephrops norvegicus) | 2 | Iba oblasti Skagerrak a Kattegat | Dĺžka vrchného panciera 40 mm Celková dĺžka 130 mm |

2 | Okrem západne od Škótska a v Írskom mori (zóny ICES VI a, VII a, Skagerraku a Kattegate | Dĺžka vrchného panciera 25 mm Celková dĺžka 85 mm |

2 | Západne od Škótska a v Írskom mori (zóny ICES VI a, VII a) | Dĺžka vrchného panciera 20 mm Celková dĺžka 70 mm |

3 | | Dĺžka vrchného panciera 20 mm Celková dĺžka 70 mm |

Chvosty homára nórskeho | 2 | Iba Skagerrak a Kattegat | 72 mm |

2 | Okrem západne od Škótska a v Írskom mori (zóna ICES VI a, VII a) a Skagerraku a Kattegate | 46 mm |

2 | Západne od Škótska a v Írskom mori (zóny ICES VI a, VII a) | 37 mm |

3 | | 37 mm |

Homár (Hommarus gammarus) | 2 | Okrem oblastí Skagerrak a Kattegat | Dĺžka vrchného panciera 85 mm Celková dĺžka 24 cm |

2 | Iba oblasti Skagerrak a Kattegat | Dĺžka vrchného panciera 78 mm Celková dĺžka 22 cm |

Morský pavúči krab (Maia squinado) | 2 | | 120 mm |

3 | | 120 mm |

Jedlý krab (Cancer pagurus) | 2 | | šírka [1] |

| dĺžka [1] |

| klepeto [1] |

3 | | šírka [1] |

| dĺžka [1] |

| klepeto [1] |

Hrebenatka (Pecten maximus) | 2 a 3 | Okrem zóny ICES VII d | 100 mm |

2 | Oddiel ICES VII d | 110 mm |

Mušľa (Venus verrucosa) | 2 | Iba oddiely ICES VII d a VII e | 40 mm |

Kalmár (Loligo vulgaris) | 3 | | [1] |

[1] Veľkosť sa má stanoviť.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

Metóda stanovenia veľkosti kôrovcov a mäkkýšov

(Homarus) Homár | (Nephrops) Homár nórsky |

+++++ TIFF +++++

a) Dĺžka panciera

b) Celková dĺžka

+++++ TIFF +++++

a) Maximálna dĺžka lastúry

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

a) Maximálna šírka panciera

b) Dĺžka panciera

c) Dĺžka klepeta

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

Regióny 1 a 2

Druhy/sieť | 10 — 30 mm | 50 — 70 mm | 90 — 99 mm | 100 — 119 mm | 120 — 219 mm | > 220 mm |

Sardinka (Sardina pilchardus) | * | * | * | * | * | * |

Úhor (Anguilla anguilla) | * | * | * | * | * | * |

Šprota (Sprattus sprattus) | * | * | * | * | * | * |

Stavrida ostroboká (Trachurus trachurus) | | * | * | * | * | * |

Sleď (Clupea harengus) | | * | * | * | * | * |

Makrela (Scomber scombrus) | | * | * | * | * | * |

Sultánky (Mullidae) | | * | * | * | * | * |

Ihlica rohozobá (druh Belone) | | * | * | * | * | * |

Dicentrarchus labrax | | | * | * | * | * |

Mugilidae | | | * | * | * | * |

Platesa limanda (Limanda limanda) | | | | * | * | * |

Treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) | | | | * | * | * |

Treska merlang (Merlangius merlangus) [2] | | | | * | * | * |

Platesa bradavičnatá (Platichthys flesus) | | | | * | * | * |

Morský jazyk– Solea obyčajná (Solea vulgaris) | | | | * | * | * |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | | | | * | * | * |

Sépia obyčajná (druh Sepia) | | | | * | * | * |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | | | | | * | * |

Treska žltkavá (Pollachius pollachius) | | | | | * | * |

Mieň molva (Molva molva) [3] | | | | | * | * |

Treska tmavá (Pollachius virens) | | | | | * | * |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) | | | | | * | * |

Žralok ostnatý (Squalus acanthias) [3] | | | | | * | * |

Žralok škvrnitý (druh Scyliorhinus) | | | | | * | * |

Kambala (druh Lepidorhombus) | | | | | * | * |

Cyklopter prísavný (Cyclopterus lumpus) | | | | | * | * |

Ostatné | | | | | | * [1] |

[1] Úlovky čertov morských (druh Lophius) vylovené v zónach ICES VI a VII a ponechané na palube v rámci 30 % nadbytku celkového úlovku na palube z týchto oblastí musia byť vylovené s minimálnou veľkosťou ôk 250 mm.

[2] V zónach ICES VII e a VII d bude dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia minimálna veľkosť 90 mm.

[3] V zónach ICES VII e a VII d bude dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia minimálna veľkosť 110 mm.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

Región 3

Druhy/veľkosť ôk | < 40 mm | 40 — 49 mm | 50 — 59 mm | 60 — 79 mm | 80 — 99 mm | > 100 mm |

Sardinky (Sardina pilchardus) | * | * | * | * | * | * |

Garnáty (druh Palaemon) | * | * | * | * | * | * |

Kniažik dúhový (Coris julis) | * | * | * | * | * | * |

Zubatica (Boops boops) | * | * | * | * | * | * |

Krevety (druh Penaeus) | | * | * | * | * | * |

Krevety (Squilla mantis) | | * | * | * | * | * |

Sultánky (Mullidae) | | * | * | * | * | * |

(Dicologoglossa cuneata) | | * | * | * | * | * |

Pyskatcovité (Labridae) | | * | * | * | * | * |

Stavrida ostroboká (Trachurus trachurus) | | | * | * | * | * |

Makrela (Scomber scombrus) | | | * | * | * | * |

Sliznatka slepá (Trisopterus luscus) | | | * | * | * | * |

Sépie (druh Sepia) | | | * | * | * | * |

Trigly (Triglidae) | | | * | * | * | * |

Zubatice (Sparidae) | | | | * | * | * |

Ropušky (Scorpaenidae) | | | | * | * | * |

(Microchirus acevia) | | | | * | * | * |

(Ommastrephidae) | | | | * | * | * |

Konger morský (Conger conger) | | | | * | * | * |

(druh Phycis) | | | | * | * | * |

Kambala hladká (Scophtalmus rhombus) | | | | * | * | * |

Bodavce (Trachinidae) | | | | * | * | * |

(Centracanthidae) | | | | * | * | * |

(Dicentrarchus labrax) | | | | | * | * |

Treska merlang (Merlangius merlangus) | | | | | * | * |

Kambala veľká (Psetta maxima) | | | | | * | * |

Treska žltkavá (Pollachius pollachius) | | | | | * | * |

Platesy /Tľapky/ (Pleuronectidae) | | | | | * | * |

Morský jazyk — Solea obyčajná (Solea vulgaris) [1] | | | | | | * |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) [1] | | | | | | * |

Iné [2] | | | | | | * |

[1] V zónach ICES VIII c a IX bude minimálna veľkosť ôk siete 80 — 99 mm. Avšak dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia bude minimálna veľkosť ôk 60 mm.

[2] Úlovky čertov morských (druh Lophius) ponechané na palube v rámci 30 % prebytku celkového úlovku na palube musia byť vylovené s minimálnou veľkosťou ôk 220 mm alebo väčšou.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

ČASŤ A

Korelačná tabuľka

Nariadenie (EHS) č. 3094/86 | Súčasné nariadenie |

Článok 1 | Článok 1 |

Článok 2 (1) | Článok 2 (1) |

Článok 2 (2) | Článok 2 (2) |

Článok 2 (3) | Článok 2 (3) |

Článok 2 (4) | Článok 2 (4) |

Článok 2 (5) | Článok 2 (5) |

Článok 2 (6) | Článok 2 (6) |

Článok 2 (7) | Článok 2 (7) |

Článok 2 (10) | Článok 2 (8) |

Článok 2 (11) | Článok 2 (9) |

Článok 2 (12) | Článok 2 (10) |

Článok 3 | Článok 3 |

Článok 4 | Článok 4 |

Článok 5 (1) | Článok 5 (1) |

Článok 5 (2) | Článok 5 (2) |

Článok 5 (3) a) | Článok 5 (3) a) |

Článok 5 (3) b) prvá zarážka | Článok 5 (3) b) prvá zarážka |

Článok 5 (3) b) druhá zarážka | Článok 5 (3) b) druhá zarážka |

Článok 5 (3) b) tretia zarážka | Článok 5 (3) b) tretia zarážka |

Článok 5 (3) b) štvrtá zarážka | – |

Článok 5 (3) c) | Článok 5 (3) c) |

Článok 5 (4) | Článok 5 (4) |

Článok 5 (5) | Článok 5 (5) |

Článok 6 | Článok 6 |

Článok 7 | Článok 7 |

Článok 7a | Článok 8 |

Článok 8 | Článok 9 |

Článok 9 (1) | Článok 10 (1) |

Článok 9 (2) | Článok 10 (2) |

Článok 9 (3) | Článok 10 (3) |

Článok 9 (4) | Článok 10 (4) |

Článok 9 (4a) | Článok 10 (5) |

Článok 9 (5) | Článok 10 (6) |

Článok 9 (6) | Článok 10 (7) |

Článok 9 (7) | Článok 10 (8) |

Článok 9 (8) | Článok 10 (9) |

Článok 9 (9) | Článok 10 (10) |

Článok 9 (10) | Článok 10 (11) |

Článok 9 (11) | Článok 10 (12) |

Článok 9 (12) | Článok 10 (13) |

Článok 9 (13) | Článok 10 (14) |

Článok 9 (15) | Článok 10 (15) |

Článok 9 (16) | Článok 10 (16) |

Článok 9 (17) | Článok 10 (17) |

Článok 9 (18) | Článok 10 (18) |

Článok 9 (19) | Článok 10 (19) |

Článok 9a (1) | Článok 11 (1) |

Článok 9a (2) | – |

Článok 9a (3) | Článok 11 (2) |

Článok 9a (4) | Článok 11 (3) |

Článok 9b | Článok 12 |

Článok 10 | Článok 13 |

Článok 11 | Článok 14 |

Článok 12 | Článok 15 |

Článok 13 | Článok 16 |

Článok 14 (1) | Článok 17 (1) |

Článok 14 (2) | Článok 17 (2) |

Článok 14 (3) | Článok 17 (3) |

Článok 14 (4) | Článok 17 (4) |

Článok 14 (5) | – |

Článok 14 (6) | – |

Článok 14 (7) | Článok 17 (5) |

Článok 15 | Článok 18 |

– | Článok 19 |

– | Článok 20 |

PRÍLOHA I | PRÍLOHA I |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(1) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(1) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(2) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(2) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(3) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(3) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(4) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(4) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(5) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(5) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(6) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(6) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(7) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(7) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(8) | – |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(9) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(8) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(10) | – |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(11) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(9) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(12) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(10) |

PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(13) | PRÍLOHA I — poznámka pod čiarou(11) |

PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(2) | – |

PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(3) | – |

PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(4) | – |

PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(5) | PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(1) |

PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(6) | PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(2) |

PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(*) | PRÍLOHA II — poznámka pod čiarou(*) |

PRÍLOHA III | PRÍLOHA III |

PRÍLOHA IV | PRÍLOHA IV |

PRÍLOHA VI | PRÍLOHA V |

PRÍLOHA VII | PRÍLOHA VI |

PRÍLOHA V | PRÍLOHA VII |

ČASŤ B

Nariadenia, ktorými sa mení a dopĺňa zrušené nariadenie (EHS) č. 3094/86

| Úradný vestník |

| číslo | strana | dátum |

Nariadenie (EHS) č. 4026/86 | L 376 | 1 | 31. 12. 1986 |

Nariadenie (EHS) č. 2968/87 | L 280 | 1 | 3. 10. 1987 |

Nariadenie (EHS) č. 3953/87 | L 371 | 9 | 30. 12. 1987 |

Nariadenie (EHS) č. 1555/88 | L 140 | 1 | 7. 6. 1988 |

Nariadenie (EHS) č. 2024/88 | L 179 | 1 | 9. 7. 1988 |

Nariadenie (EHS) č. 3287/88 | L 292 | 5 | 26. 10. 1988 |

Nariadenie (EHS) č. 4193/88 | L 369 | 1 | 31. 12. 1988 |

Nariadenie (EHS) č. 2220/89 | L 211 | 6 | 22. 7. 1989 |

Nariadenie (EHS) č. 4056/89 | L 389 | 75 | 30. 12. 1989 |

Nariadenie (EHS) č. 3500/91 | L 331 | 2 | 3. 12. 1991 |

Nariadenie (EHS) č. 345/92 | L 42 | 15 | 18. 2. 1992 |

Nariadenie (EHS) č. 1465/92 | L 155 | 1 | 6. 6. 1992. |

Nariadenie (EHS) č. 2120/92 | L 213 | 3 | 29. 7. 1992 |

Nariadenie (EHS) č. 3034/92 | L 307 | 1 | 23. 10. 1992 |

Nariadenie (EHS) č. 3919/92 | L 397 | 1 | 31. 12. 1992 |

Nariadenie (ES) č. 1796/94 | L 187 | 1 | 22. 7. 1994 |

Nariadenie (ES) č. 1173/95 | L 118 | 15 | 25. 5. 1995 |

Nariadenie (ES) č. 1909/95 | L 184 | 1 | 3. 8. 1995 |

Nariadenie (ES) č. 2251/95 | L 230 | 11 | 27. 9. 1995 |

Nariadenie (ES) č. 3071/95 | L 329 | 14 | 30. 12. 1995 |

--------------------------------------------------