–

Banco Santander SA, v zastúpení: J. M. Rodríguez Cárcamo a A. M. Rodríguez Conde, abogados,

–

J.A.C. a M.C.P.R., v zastúpení: C. Camba Méndez, procuradora, a X. A. Pérez‑Lema López, abogado,

–

španielska vláda, v zastúpení: pôvodne J. Rodríguez de la Rúa Puig, A. Gavela Llopis a S. Centeno Huerta, neskôr J. Rodríguez de la Rúa Puig a A. Gavela Llopis, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, J. Cunha Marques, P. Barros da Costa a S. Jaulino, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne D. Triantafyllou, A. Nijenhuis, J. Rius Riu a A. Steiblytė, neskôr D. Triantafyllou, A. Nijenhuis a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 34 ods. 1 písm. a), článku 53 ods. 1 a 3, ako aj článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi bankou Banco Santander SA ako právnym nástupcom banky Banco Popular Español SA (ďalej len „Banco Popular“) na jednej strane a J.A.C., ako aj M.C.P.R., dvoma investormi, na strane druhej v súvislosti so zodpovednosťou banky Banco Santander za škodu spôsobenú informáciami poskytnutými v prospekte vydanom na základe smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 2003, s. 64; Mim. vyd. 06/006, s. 356), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/11/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 76, 2008, s. 37) (ďalej len „smernica 2003/71“), na základe ktorého títo investori upísali akcie banky Banco Popular.

3

Smernica 2003/71 bola s účinnosťou od 21. júla 2019 zrušená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 2017, s. 12). V čase sporu vo veci samej však boli účinné ustanovenia smernice 2003/71.

4

Odôvodnenie 18 tejto smernice znie:

„Poskytovanie úplných údajov týkajúcich sa cenných papierov a emitentov takýchto cenných papierov podporuje ochranu investorov, spolu s pravidlami o podnikaní. Naviac tieto informácie zabezpečujú účinný prostriedok na zvýšenie dôvery k cenným papierom a teda na prispievanie k náležitému fungovaniu a rozvoju trhov s cennými papiermi. Zverejnenie prospektu je vhodným spôsobom sprístupnenia týchto údajov.“

5

Článok 6 tejto smernice s názvom „Zodpovednosť spojená s prospektom“ stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zodpovednosť za údaje uvedené v prospekte spájala prinajmenšom s emitentom alebo jeho správnymi, riadiacimi alebo dozornými orgánmi, ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ručiteľom, podľa daného prípadu. Zodpovedné osoby sa v prospekte zreteľne označia ich menami a pozíciami alebo, v prípade právnických osôb, ich názvami a sídlami, ako aj ich vyhlásením, že podľa ich najlepších znalostí sú údaje obsiahnuté v prospekte v súlade so skutočnosťou a že prospekt nevynecháva nič, čo by mohlo ovplyvniť jeho význam.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ich zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o zodpovednosti za škodu vzťahovali na osoby zodpovedné za údaje uvádzané v prospekte.

…“

6

Odôvodnenia 45, 49, 51 a 120 smernice 2014/59 stanovujú:

…

…

…

7

Článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…

…“

8

Článok 34 uvedenej smernice, nazvaný „Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

…

…“

9

Podľa článku 53 tej istej smernice s názvom „Účinok záchrany pomocou vnútorných zdrojov“:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.

…

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.

…“

10

Článok 60 smernice 2014/59 s názvom „Ustanovenia upravujúce odpisovanie alebo konverziu kapitálových nástrojov“ v odseku 2 prvom pododseku písm. b) a c) stanovuje:

„Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja odpíše:

…

11

Článok 73 tejto smernice, nazvaný „Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi v prípade čiastočných prevodov a uplatňovania nástroja odpísania dlhu“, v písmene b) stanovuje, že členské štáty „najmä na účely článku 75… zabezpečia, aby… v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania“.

12

Článok 74 uvedenej smernice, nazvaný „Oceňovanie rozdielu v zaobchádzaní“, v odseku 1 spresňuje:

„Na účely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, a to aj (ale nie výlučne) na účely článku 73, členské štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie…“

13

Podľa článku 75 tej istej smernice, nazvaného „Ochranné opatrenia pre akcionárov a veriteľov“:

„Členské štáty zaistia, že ak sa v oceňovaní vykonanom podľa článku 74 skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov alebo veriteľov uvedených v článku 73… vznikli väčšie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií.“

14

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií prijala vo svojom rozhodnutí SRB/EES/2017/08 zo 7. júna 2017 program riešenia krízových situácií banky Banco Popular, schválený Komisiou v jej rozhodnutí (EÚ) 2017/1246 (Ú. v. EÚ L 178, 2017, s. 15).

15

Článok 1307 Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje:

„Ak zmluvná strana, ktorá je povinná vrátiť vec v dôsledku konštatovania neplatnosti, nie je schopná urobiť to, lebo vec stratila, musí vrátiť získané výnosy z veci a hodnotu, ktorú mala vec v čase straty, ako aj úroky od toho istého dátumu.“

16

Ley 11/2015 de recuperación y resolución de entidades de crédito y empresas de servicios de inversión (zákon č. 11/2015 o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností) z 18. júna 2015 (BOE č. 146 z 19. júna 2015, s. 50797) preberá do španielskeho práva smernicu 2014/59.

17

Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií SRB/EES/2017/08 bolo vykonané rozhodnutím Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria (Fond na riadenú reštrukturalizáciu bankových inštitúcií, Španielsko) (BOE č. 155 z 30. júna 2017, s. 55470), ktorého tretí právny základ uvádza:

„Pokiaľ ide o pôsobnosť opatrenia odpisu prijatého na základe tohto rozhodnutia, z článku 39 ods. 2 zákona č. 11/2015… vyplýva, že ak ide o trvalý odpis a držiteľom [odpísaných akcií] nie je vyplatená nijaká náhrada… voči držiteľovi odpísaných akcií nezostáva nijaký záväzok s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku alebo záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorý môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania.“

18

V júni 2016 J.A.C. a M.C.P.R. nadobudli akcie v rámci verejnej výzvy na upisovanie akcií pri príležitosti zvýšenia základného imania, ktoré vyhlásila Banco Popular.

19

V súlade s rozhodnutím Fondu na riadenú reštrukturalizáciu bankových inštitúcií zo 7. júna 2017 sa nominálna hodnota základného imania banky Banco Popular znížila na nulu a všetky akcie tvoriace toto základné imanie boli v celom rozsahu odpísané bez akejkoľvek protihodnoty.

20

Banco Santander nadobudla všetky akcie banky Banco Popular, ktoré boli nanovo vydané v nadväznosti na toto rozhodnutie, a v priebehu roka 2018 uskutočnila fúziu prostredníctvom prebratia. Táto transakcia viedla k zániku právnej subjektivity banky Banco Popular a Banco Santander sa stala jej právnym nástupcom.

21

J.A.C. a M.C.P.R. podali v marci 2018 proti banky Banco Popular žalobu s cieľom dosiahnuť neplatnosť zmluvy o upísaní akcií, a to buď v dôsledku omylu, keďže táto zmluva bola podpísaná na základe účtovných a majetkových informácií poskytnutých neúplným a nepresným spôsobom v prospekte uverejnenom podľa smernice 2003/71, alebo v dôsledku podvodu, keďže poskytnuté majetkové informácie boli falšované a zatajené.

22

Juzgado de Primera Instancia no 2 de A Coruña (Súd prvého stupňa č. 2 Coruña, Španielsko) rozsudkom z 3. júna 2019 určil neplatnosť zmluvy o upísaní akcií a nariadil vrátenie zodpovedajúcej investície spolu s úrokmi v prospech J.A.C. a M.C.P.R. Banco Santander podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Audiencia Provincial de A Coruña (Provinčný súd Coruña, Španielsko), ktorý podal v tejto veci návrh na začatie prejudiciálneho konania.

23

Tento súd považuje za potrebné určiť, či pravidlá práva Únie v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú informáciami poskytnutými v prospekte, ako ich vyložil Súdny dvor v rozsudku z 19. decembra 2013, Hirmann (C‑174/12, EU:C:2013:856), môžu mať prednosť pred zásadami upravujúcimi riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností zavedenými smernicou 2014/59, najmä zásadou, podľa ktorej akcionári inštitúcie alebo podniku, ktorých krízová situácia sa rieši, musia ako prví znášať vlastné straty.

24

Uvedený súd si konkrétnejšie kladie otázku o možnosti vyhovieť žalobe o náhradu škody spôsobenej informáciami poskytnutými v prospekte, podanej podľa článku 6 smernice 2003/71, po ukončení konania o riešení krízovej situácie emitujúcej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, alebo žalobe o neplatnosť zmluvy o upísaní akcií nadobudnutých na základe chybného prospektu podanej z dôvodu nedostatku súhlasu najmä na základe článku 1307 Občianskeho zákonníka rovnako po ukončení takéhoto konania. V tejto súvislosti spresňuje, že retroaktívna povaha vyhlásenia neplatnosti upraveného vnútroštátnym právom znamená, že zmluva o upísaní akcií, ktorú uzavreli J.A.C. a M.C.P.R., nikdy nevyvolávala účinky, a preto treba s týmito osobami v konečnom dôsledku zaobchádzať ako s veriteľmi, a nie ako s akcionármi dotknutej bankovej inštitúcie.

25

Za týchto okolností Audiencia Provincial de A Coruña (Provinčný súd Coruña) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

V nadväznosti na prednes návrhov generálneho advokáta 2. decembra 2021 J.A.C. a M.C.P.R. podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 5. apríla 2022 podali návrh na opätovné začatie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

27

Na podporu svojho návrhu J.A.C. a M.C.P.R. vyjadrujú svoj nesúhlas s návrhmi generálneho advokáta. Okrem iného tvrdia, že tieto návrhy obsahujú tvrdenia, ktoré sú v rozpore s judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), a kritizujú navrhnutý výklad smernice 2014/59.

28

Je pravda, že Súdny dvor môže podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o začatí alebo opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo ak účastník konania uviedol novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19, EU:C:2021:800, bod 20).

29

Obsah návrhov generálneho advokáta však nemôže sám osebe predstavovať novú skutočnosť, poukázanie na ktorú by umožnilo účastníkom konania odpovedať na uvedené návrhy. Súdny dvor už mal príležitosť zdôrazniť, že v súlade s článkom 252 ZFEÚ je úlohou generálneho advokáta verejne, nestranne a nezávisle predkladať odôvodnené návrhy vo veciach, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť s cieľom pomôcť Súdnemu dvoru pri plnení jeho úlohy, ktorou je zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní Zmlúv. Návrhy vzhľadom na to, že nepatria do rámca diskusie medzi účastníkmi konania, otvárajú fázu porady sudcov Súdneho dvora. Nejde teda o stanovisko určené sudcom alebo účastníkom konania, ktoré by pochádzalo od orgánu mimo Súdneho dvora, ale o individuálny, odôvodnený a verejne vyjadrený názor člena samotnej inštitúcie. Za týchto podmienok sa účastníci konania nemôžu vyjadrovať k návrhom generálneho advokáta (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19, EU:C:2021:800, bod 21).

30

V tejto veci Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že z podkladov, ktoré predložili J.A.C. a M.C.P.R., nevyplýva žiadna nová skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má vydať v tejto veci, a že toto rozhodnutie nie je potrebné prijať na základe tvrdenia, ku ktorému by sa účastníci konania alebo oprávnené subjekty nemali možnosť vyjadriť. Súdny dvor má k dispozícii všetky potrebné podklady a má dostatok informácií na vydanie rozhodnutia. V dôsledku toho Súdny dvor usudzuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

31

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a), článku 53 ods. 1 a 3 a článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. b) a c) smernice 2014/59 spoločne vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie, podali osoby, ktoré nadobudli akcie v rámci verejnej výzvy na upisovanie akcií vydanej touto inštitúciou alebo spoločnosťou pred začatím takéhoto postupu riešenia krízovej situácie, proti uvedenej inštitúcii alebo spoločnosti alebo proti subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom, žalobu o náhradu škody spôsobenej informáciami poskytnutými v prospekte podľa článku 6 smernice 2003/71, alebo žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto akcií podľa vnútroštátneho práva, ktorá vzhľadom na svoj retroaktívny účinok vedie k vráteniu protihodnoty uvedených akcií spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.

32

Na úvod treba pripomenúť, že článok 34 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59 stanovuje zásadu, podľa ktorej musia prednostne znášať straty vzniknuté v dôsledku uplatnenia postupu riešenia krízovej situácie akcionári a po nich veritelia úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti podliehajúcej tomuto postupu.

33

Ak postup riešenia krízovej situácie zahŕňa záchranu pomocou vnútorných zdrojov v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 57 smernice 2014/59, článok 53 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že opatrenia na základného imania, na konverziu dlhu alebo zrušenie umožnené touto záchranou majú byť pre dotknutých akcionárov a veriteľov ihneď záväzné. Ako sa uvádza v článku 53 ods. 3 tejto smernice, ak orgán na riešenie krízových situácií zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v rámci neskoršej likvidácie ich nemožno uplatniť vo vzťahu k úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti, ktorej krízová situácia sa rieši, ani k žiadnemu subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom.

34

Článok 60 smernice 2014/59 týkajúci sa odpisovania alebo konverzie kapitálových nástrojov v odseku 2 prvom pododseku písm. b) spresňuje, že voči držiteľovi kapitálového nástroja odpísaného na základe rozhodnutia o riešení krízovej situácie nezostáva žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorý môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania. Rovnako podľa článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. c) tejto smernice sa držiteľom relevantných kapitálových nástrojov v zásade nevypláca žiadna náhrada.

35

Tieto ustanovenia sa majú vykladať najmä s prihliadnutím na odôvodnenie 49 smernice 2014/59, v ktorom sa uvádza, že nástroje riešenia krízových situácií by sa s cieľom čeliť mimoriadne naliehavým situáciám mali uplatňovať len na úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, a to len vtedy, keď je to potrebné na to, aby sa vo všeobecnom záujme splnil cieľ, ktorým je finančná stabilita. Takýto postup by sa teda mal uplatňovať, ak sa predmetná úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť nemôže likvidovať na základe bežného konkurzného konania, keďže by sa tým destabilizoval finančný systém. Cieľom postupu riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v odôvodnení 45 tejto smernice, je zmenšiť morálny hazard vo finančnom odvetví tak, že straty utrpené z dôvodu likvidácie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti znášajú prednostne akcionári, čím sa zabráni tomu, aby táto likvidácia negatívne ovplyvnila štátne zdroje a škodila ochrane vkladateľov.

36

Okrem toho Súdny dvor už zdôraznil, že ciele spočívajúce v zabezpečení stability bankového a finančného systému, ako aj v zabránení systémovému riziku, predstavujú ciele všeobecného záujmu sledované Úniou (rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a i., C‑686/18, EU:C:2020:567, bod 92, ako aj citovaná judikatúra). Je teda síce v jednoznačnom všeobecnom záujme, aby sa v celej Únii zabezpečila silná a konzistentná ochrana investorov, nemožno však vychádzať z toho, že tento záujem za každých okolností prevláda nad všeobecným záujmom zabezpečenia stability finančného systému (rozsudky z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14, EU:C:2016:570, bod 91, ako aj z 8. novembra 2016, Dowling a i., C‑41/15, EU:C:2016:836, bod 54).

37

Smernica 2014/59 teda stanovuje, že vo výnimočnom hospodárskom kontexte sa použije postup, ktorý môže ovplyvniť najmä práva akcionárov a veriteľov úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti s cieľom zachovať finančnú stabilitu členských štátov vytvorením konkurzného režimu odchyľujúceho sa od všeobecného práva týkajúceho sa konkurzného konania, ktorého uplatnenie je povolené len za výnimočných okolností a musí byť odôvodnené prevažujúcim všeobecným záujmom. Výnimočná povaha tohto režimu znamená, že uplatnenie iných ustanovení práva Únie možno vylúčiť, ak tieto ustanovenia môžu zbaviť postup riešenia krízových situácií potrebného účinku alebo narušiť jeho vykonanie.

38

V tejto súvislosti sa v odôvodnení 120 smernice 2014/59 spresňuje, že výnimky upravené touto smernicou vo vzťahu k povinným pravidlám na ochranu akcionárov a veriteľov inštitúcií patriacich do pôsobnosti smerníc Únie týkajúcich sa práva obchodných spoločností, ktoré môžu brániť účinnému konaniu a použitiu nástrojov a právomocí na riešenia krízových situácií príslušnými orgánmi, musia byť nielen primerané, ale aj jasne a úzko vymedzené, aby sa dotknutým osobám zaručila maximálna právna istota.

39

Cieľom smernice 2003/71, ako vyplýva najmä z jej odôvodnenia 18, bola ochrana investorov v čase, keď sa rozhodnú nadobudnúť cenné papiere úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Vydanie prospektu o predaji cenných papierov vzhľadom na to, že musí poskytovať úplné, spoľahlivé a ľahko prístupné informácie o týchto cenných papieroch, umožňuje posilniť dôveru verejnosti k uvedeným cenným papierom a prispieva tak k náležitému fungovaniu a rozvoju dotknutých trhov, čím sa zabraňuje poškodzovaniu týchto trhov nezrovnalosťami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Almer Beheer a Daedalus Holding, C‑441/12, EU:C:2014:2226, bod 33).

40

Táto smernica teda z vecného hľadiska patrí medzi „smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností“ v zmysle odôvodnenia 120 smernice 2014/59. Smernica 2014/59 pritom umožňuje odchýliť sa od ustanovení práva Únie, akými sú ustanovenia smernice 2003/71, pokiaľ ich uplatnenie môže zbaviť postup riešenia krízových situácií potrebného účinku alebo narušiť jeho vykonanie, hoci tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v smernici 2014/59 ako ustanovenia, ktoré môžu byť predmetom výnimiek, ktoré upravuje.

41

Pokiaľ ide konkrétne o žalobu o náhradu škody spôsobenej informáciami poskytnutými v prospekte o predaji cenných papierov podľa článku 6 smernice 2003/71, ako poukázal generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, táto žaloba patrí do kategórie záväzkov alebo pohľadávok, ktoré sa na všetky účely považujú za uhradené, ak nie sú časovo rozlíšené v čase riešenia krízovej situácie, a nemožno ich teda uplatniť voči úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo voči jej právnemu nástupcovi, ako vyplýva zo samotného znenia článku 53 ods. 3 smernice 2014/59 a implicitne článku 60 ods. 2 prvého pododseku tejto smernice.

42

To isté platí, pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní akcií proti úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti, ktorá vydala prospekt, alebo proti jej právnemu nástupcovi, podanú po začatí postupu riešenia krízových situácií.

43

Tak žaloba o náhradu škody, ako aj žaloba o neplatnosť totiž vyžadujú buď to, aby úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje postup riešenia krízových situácií, alebo jej právny nástupca odškodnili akcionárov za straty, ktoré vznikli v dôsledku výkonu právomoci odpísania a konverzie pasív tohto subjektu priznanej orgánu na riešenie krízových situácií, alebo aby v celom rozsahu vrátili sumy investované pri upísaní akcií, ktoré boli odpísané na základe tohto postupu riešenia krízovej situácie. Takéto žaloby by spochybnili celé ocenenie, na ktorom sa zakladá rozhodnutie o riešení krízovej situácie, pretože zloženie imania patrí medzi objektívne údaje tohto ocenenia. Ako teda uviedol generálny advokát v bodoch 82 a 95 svojich návrhov, bránilo by to samotnému postupu riešenia krízovej situácie, ako aj dosiahnutiu cieľov sledovaných smernicou 2014/59.

44

Vzhľadom na vyššie uvedené uplatnenie článku 34 ods. 1 písm. a), článku 53 ods. 1 a 3 a článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. b) a c) smernice 2014/59 vylučuje, aby bola podaná žaloba o náhradu škody podľa článku 6 smernice 2003/71 alebo žaloba o neplatnosť zmluvy o upísaní akcií podľa vnútroštátneho práva proti úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti, ktorá vydala prospekt, alebo proti jej právnemu nástupcovi po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie na základe týchto ustanovení.

45

Toto konštatovanie nie je spochybnené rozsudkom z 19. decembra 2013, Hirmann (C‑174/12, EU:C:2013:856, body 23 a 28), v ktorom Súdny dvor okrem iného rozhodol, že ustanovenia druhej smernice Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle článku [54 druhého odseku ZFEÚ], pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. ES L 26, 1977, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 8), ktorých cieľom je zabezpečiť udržiavanie základného imania akciových spoločností a rovnosť zaobchádzania s akcionármi, nemôžu brániť vnútroštátnemu opatreniu na prebratie smernice 2003/71, ktoré jednak upravuje zodpovednosť emitujúcej spoločnosti z dôvodu šírenia nepresných informácií a jednak ukladá tejto spoločnosti povinnosť vrátiť nadobúdateľovi sumu zodpovedajúcu obstarávacej cene akcií a prevziať ich.

46

Vo veci, ktorá viedla k tomu rozsudku, totiž šlo o smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností, ktorých uplatňovanie treba v najvyššej možnej miere zosúladiť, kým vec sama sa týka uplatňovania smernice 2014/59, ktorá, ako bolo uvedené v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku, zavádza režim odchyľujúci sa od všeobecného práva týkajúceho sa konkurzných konaní, ktorý patrí do všeobecného práva obchodných spoločností, s cieľom chrániť všeobecný záujem spočívajúci v zabezpečení stability finančného systému.

47

Okrem toho treba pripomenúť, že ani právo vlastniť majetok zakotvené v článku 17 Charty základných práv, ani právo na súdnu ochranu zaručené článkom 47 tejto Charty nie sú absolútnymi právami (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o právo vlastniť majetok, rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 51 a citovanú judikatúru, ako aj, pokiaľ ide o právo na účinnú súdnu ochranu, rozsudok z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe, C‑752/18, EU:C:2019:1114, bod 44 a citovanú judikatúru).

48

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že smernica 2014/59 tiež stanovuje mechanizmus ochrany pre akcionárov a veriteľov úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti podliehajúcej postupu riešenia krízových situácií. Podľa článku 73 písm. b) tejto smernice, na ktorý odkazuje článok 34 ods. 1 písm. g) tejto smernice, sa akcionárom a veriteľom priznáva v rámci tohto postupu právo na vrátenie alebo náhradu ich pohľadávok, ktoré nie sú nižšie ako odhad toho, čo by získali späť, ak by sa celá dotknutá inštitúcia alebo spoločnosť likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

49

Článok 74 uvedenej smernice v spojení s odôvodnením 51 tejto smernice tak stanovuje, že na účely určenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by dotknutá úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, je vhodné ex post porovnať zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci bežného konkurzného konania. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, čo sa vykonalo opatrenie na riešenie krízovej situácie. Takéto ocenenie možno napadnúť nezávisle od rozhodnutia o riešení krízovej situácie.

50

Článok 75 smernice 2014/59 spresňuje, že ak sa skonštatuje, že v rámci postupu riešenia krízovej situácie akcionári alebo veritelia dostali pri platbe za svoje pohľadávky alebo pri ich náhrade menej, ako by dostali na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu. Ako uviedol generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, zaručené je len vyplatenie rozdielu medzi stratami utrpenými v rámci riešenia krízovej situácie a stratami, ktoré by vznikli pri bežnej likvidácii.

51

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba na položené otázky odpovedať, že ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a), článku 53 ods. 1 a 3 a článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. b) a c) smernice 2014/59 sa majú spoločne vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie, podali osoby, ktoré nadobudli akcie v rámci verejnej výzvy na upisovanie akcií vydanej touto inštitúciou alebo spoločnosťou pred začatím takéhoto postupu riešenia krízovej situácie, proti uvedenej inštitúcii alebo spoločnosti alebo proti subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom, žalobu o náhradu škody spôsobenej informáciami poskytnutými v prospekte podľa článku 6 smernice 2003/71, alebo žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto akcií, ktorá vzhľadom na svoj retroaktívny účinok vedie k vráteniu protihodnoty uvedených akcií spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a), článku 53 ods. 1 a 3 a článku 60 ods. 2 prvého pododseku písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa majú spoločne vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie, podali osoby, ktoré nadobudli akcie v rámci verejnej výzvy na upisovanie akcií vydanej touto inštitúciou alebo spoločnosťou pred začatím takéhoto postupu riešenia krízovej situácie, proti uvedenej inštitúcii alebo spoločnosti alebo proti subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom, žalobu o náhradu škody spôsobenej informáciami poskytnutými v prospekte podľa článku 6 smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/11/ES z 11. marca 2008, alebo žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto akcií, ktorá vzhľadom na svoj retroaktívny účinok vedie k vráteniu protihodnoty uvedených akcií spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.