Vec C-411/05

Félix Palacios de la Villa

proti

Cortefiel Servicios SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Social no 33 de Madrid)

„Smernica 2000/78/ES — Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní — Rozsah — Kolektívna zmluva stanovujúca automatické skončenie pracovného pomeru, keď zamestnanec dosiahne vek 65 rokov a poberá starobný dôchodok — Diskriminácia na základe veku — Odôvodnenie“

Návrhy prednesené 15. februára 2007 – generálny advokát J. Mazák   I - 8535

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. októbra 2007   I - 8566

Abstrakt rozsudku

1. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78

   [Smernica Rady 2000/78, odôvodnenie č. 14, článok 1, článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 3 ods. 1 písm. c)]

2. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78

   (Smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 1 a článok 6)

1.  Cieľom smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, je, ako vyplýva tak z jej názvu a preambuly, ako aj z jej obsahu a účelu, stanoviť všeobecný rámec na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní voči každej osobe tým, že sa jej poskytne účinná ochrana proti diskriminácii založenej na jednom z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktorými sa nachádza vek.

   Podľa svojho odôvodnenia č. 14 nemá uvedená smernica žiadny vplyv na vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú dôchodkový vek. Toto odôvodnenie však iba spresňuje, že táto smernica nezasahuje do právomoci členských štátov určiť vek odchodu do dôchodku, a nijako nebráni jej uplatňovaniu na vnútroštátne opatrenia, ktoré upravujú podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí takto stanoveného veku odchodu do dôchodku.

   Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej skutočnosť, že zamestnanec dosiahol vek odchodu do dôchodku stanovený touto právnou úpravou, má za následok automatické skončenie pracovného pomeru, ovplyvňuje dĺžku pracovnoprávneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, ako aj všeobecnejšie výkon profesijnej činnosti dotknutého zamestnanca, keďže bráni jeho budúcej účasti na aktívnom živote. Preto sa právna úprava takej povahy musí považovať za právnu úpravu, ktorá stanovuje pravidlá vo vzťahu k podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane prepúšťania a odmeňovania v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78, a za priame stanovenie nepriaznivejšieho zaobchádzania so zamestnancami, ktorí dosiahli tento vek, v porovnaní so všetkými ostatnými zárobkovo činnými osobami. Taká právna úprava teda zavádza rozdielne zaobchádzanie založené na veku, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice.

   (pozri body 42, 44 – 46, 51)

2.  Zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe veku, ako ho zaviedla smernica 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa považujú za platné ustanovenia o povinnom odchode do dôchodku uvedené v kolektívnych zmluvách, ktoré ako jediné podmienky vyžadujú to, aby zamestnanec dosiahol vekovú hranicu na odchod do dôchodku, ktorú vnútroštátna právna úprava stanovila na 65 rokov, a spĺňal ostatné kritériá nároku na poberanie starobného dôchodku podľa svojho režimu účasti v oblasti sociálneho zabezpečenia, pokiaľ

   —	je uvedené opatrenie, aj keď založené na veku, v rámci vnútroštátneho práva objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom týkajúcim sa politiky zamestnanosti a trhu práce a

   —	prostriedky použité na dosiahnutie tohto cieľa všeobecného záujmu sa nezdajú byť neprimerané a nie nevyhnutné na tento účel.

   Uvedená právna úprava bola totiž jednak prijatá ako súčasť vnútroštátnej politiky, ktorá smeruje k podpore prístupu k zamestnaniu prostredníctvom jeho lepšieho rozdelenia medzi generácie, ako aj k regulácii trhu práce najmä na účely potláčania nezamestnanosti.

   Oprávnenosť takého cieľa všeobecného záujmu pritom nemožno rozumne spochybniť, keďže politika zamestnanosti, ako aj situácia na trhu práce sa nachádzajú medzi cieľmi, ktoré sú výslovne uvedené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku smernice 2000/78, a podľa článku 2 prvého odseku prvej zarážky EÚ a článku 2 ES tvorí podpora vysokej úrovne zamestnanosti jeden z cieľov, ktorý sleduje tak Európska únia, ako aj Spoločenstvo.

   Samotná okolnosť, že predmetné vnútroštátne ustanovenie formálne neodkazuje na cieľ takej povahy, v tejto súvislosti nevylučuje, že by mohlo byť odôvodnené na základe článku 6 ods. 1 rovnakej smernice, za predpokladu, že iné okolnosti, ktoré vychádzajú zo všeobecného kontextu dotknutého opatrenia, umožňovali identifikáciu cieľa, ktorý je v jeho pozadí, na účely súdneho preskúmania, čo sa týka jeho objektívneho odôvodnenia.

   Okrem toho, aj keď za súčasného stavu práva Spoločenstva členské štáty, ako aj prípadne sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni disponujú širokým rámcom voľnej úvahy nielen pri výbere sledovania určeného cieľa v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri definovaní opatrení, ktorými ho môžu uskutočniť, je úlohou príslušných orgánov členských štátov, aby našli spravodlivú rovnováhu medzi rozličnými prítomnými záujmami, dbajúc na to, aby vnútroštátne opatrenia stanovené v tomto kontexte nešli nad rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie oprávneného cieľa, ktorý sleduje dotknutý členský štát.

   Nezdá sa byť pritom nerozumné, aby sa orgány členského štátu domnievali, že povinný odchod do dôchodku z dôvodu, že zamestnanec dosiahol stanovenú vekovú hranicu, môže byť primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie oprávneného cieľa sledovaného v rámci štátnej politiky zamestnanosti, ktorý pozostáva z podpory plnej zamestnanosti uľahčením prístupu k trhu práce. Uvedené opatrenie navyše nemožno považovať za nadmerne zasahujúce do oprávnených požiadaviek zamestnanca, ktorý povinne odišiel do dôchodku, pokiaľ sa relevantná právna úprava neopiera iba o určený vek, ale rovnako berie do úvahy okolnosť, že dotknuté osoby poberajú po skončení svojej profesionálnej kariéry finančnú náhradu v podobe priznaného starobného dôchodku, ktorého výšku nemožno považovať za neprimeranú.

   (pozri body 53 – 57, 62, 64, 68, 71 – 73, 77 a výrok)