Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex
Dokument 62016CJ0129
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. júla 2017.
Túrkevei Tejtermelő Kft. proti Országos Környezetvédelmi és Természetvédelmi Főfelügyelőség.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Články 191 a 193 ZFEÚ – Smernica 2004/35/ES – Uplatniteľnosť ratione materiae – Znečistenie ovzdušia protiprávnym spaľovaním odpadu – Zásada znečisťovateľ platí – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vlastníka pozemku, na ktorom došlo k znečisteniu, a znečisťovateľa.
Vec C-129/16.
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. júla 2017.
Túrkevei Tejtermelő Kft. proti Országos Környezetvédelmi és Természetvédelmi Főfelügyelőség.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Články 191 a 193 ZFEÚ – Smernica 2004/35/ES – Uplatniteľnosť ratione materiae – Znečistenie ovzdušia protiprávnym spaľovaním odpadu – Zásada znečisťovateľ platí – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vlastníka pozemku, na ktorom došlo k znečisteniu, a znečisťovateľa.
Vec C-129/16.
Zbierka rozhodnutí – Všeobecná zbierka
Vec C‑129/16
Túrkevei Tejtermelő Kft.
proti
Országos Környezetvédelmi és Természetvédelmi Főfelügyelőség
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szolnoki Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Články 191 a 193 ZFEÚ – Smernica 2004/35/ES – Uplatniteľnosť ratione materiae – Znečistenie ovzdušia protiprávnym spaľovaním odpadu – Zásada znečisťovateľ platí – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vlastníka pozemku, na ktorom došlo k znečisteniu, a znečisťovateľa“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. júla 2017
Životné prostredie–Ustanovenia primárneho práva–Zásada znečisťovateľ platí–Článok 191 ods. 2 ZFEÚ–Možnosť jednotlivcov odvolať sa naň na účely vylúčenia uplatňovania vnútroštátnej právnej úpravy v prípade neexistencie právnej úpravy Únie osobitne upravujúcej dotknutú situáciu–Neexistencia
(Článok 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 192 ZFEÚ)
Životné prostredie–Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd–Environmentálna zodpovednosť–Smernica 2004/35–Vnútroštátna právna úprava stanovujúca spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vlastníkov znečistených pozemkov a užívateľov uvedených pozemkov, pričom nevyžaduje príčinnú súvislosť medzi správaním vlastníkov a zistenou škodou–Prípustnosť–Podmienky
(Články 191 a 193 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35)
Životné prostredie–Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd–Environmentálna zodpovednosť–Smernica 2004/35–Vnútroštátna právna úprava stanovujúca spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vlastníkov znečistených pozemkov a užívateľov uvedených pozemkov–Vnútroštátna právna úprava umožňujúca, aby príslušný orgán pri konštatovaní spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti vlastníkov uložil pokutu–Prípustnosť–Podmienky
(Článok 193 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35, článok 16)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 37)
Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd v spojení s článkami 191 a 193 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ situácia vo veci samej spadá do pôsobnosti smernice 2004/35, čo musí overiť vnútroštátny súd, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, ktorá okrem užívateľov pozemkov, na ktorých došlo k protiprávnemu znečisteniu, identifikuje ďalšiu kategóriu osôb, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za takúto environmentálnu škodu, a to vlastníkov týchto pozemkov, pričom nie je nevyhnutné preukázať príčinnú súvislosť medzi správaním uvedených vlastníkov a zistenou škodou pod podmienkou, že táto právna úprava je v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, ako aj s akýmkoľvek relevantným ustanovením Zmlúv o EÚ a FEÚ a aktov sekundárneho práva Únie.
(pozri bod 63, bod 1 výroku)
Článok 16 smernice 2004/35 a článok 193 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ situácia vo veci samej spadá do pôsobnosti smernice 2004/35, nebránia tieto ustanovenia vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, podľa ktorej sú vlastníci pozemkov, na ktorých došlo k protiprávnemu znečisteniu, nielen spoločne a nerozdielne zodpovední za takúto environmentálnu škodu spolu s užívateľmi týchto pozemkov, ale príslušný vnútroštátny správny orgán im môže uložiť aj pokutu pod podmienkou, že takáto právna úprava je spôsobilá prispieť k naplneniu cieľa posilnenej ochrany, a že spôsob stanovenia výšky pokuty neprekračuje to, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa, čo musí overiť vnútroštátny súd.
(pozri bod 68, bod 2 výroku)