2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/145

Spravodajkyňa:

Gabriele BISCHOFF

Pomocný spravodajca:

Jukka AHTELA

1.1.

Vzhľadom na výzvy, ktorým musia občania čeliť, ako je budúcnosť práce, narastajúce nerovnosti a chudoba, globalizácia a migrácia, čoraz častejšie spochybňujú EÚ, a spolu s ňou aj členské štáty, ktoré nie sú schopné zaistiť bezpečnosť, dosiahnuť sociálny a hospodársky pokrok a zabezpečiť kvalitné pracovné miesta, alebo ktoré oslabujú vnútroštátnu ochranu v členských štátoch. Diskusia o sociálnom rozmere Európy a o Európskom pilieri sociálnych práv (EPSP) by mohla byť nástrojom na dosiahnutie nového konsenzu o týchto naliehavých otázkach a mohla by pomôcť odblokovať EÚ.

1.2.

EHSV dôrazne upozorňuje, že rozhodnutie o tom, akým smerom sa vydať alebo aký scenár zvoliť, nie je čisto akademické rozhodnutie, ale že zásadne ovplyvní životy ľudí. EHSV sa domnieva, že realistická budúcnosť pre Európu sa dá dosiahnuť len spojením zdravého hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom. Najmä moderné sociálne služby a spravodlivé šance v živote podporujú posilnenie postavenia občanov, sociálny zmier a hospodársky rozvoj. EHSV zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách, teda vyváženého hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku, ktoré vedú k zlepšeniu životných a pracovných podmienok, by malo byť hlavnou zásadou pri stanovovaní budúceho smerovania sociálneho rozmeru EÚ.

1.3.

Výbor si uvedomuje, že EPSP je myslený ako politické vyhlásenie o zámere a sám osebe nevytvára nové vykonateľné právne nároky. Výbor sa preto domnieva, že keby Rada na göteborskom summite v novembri 2017 toto vyhlásenie podporila, bol by to dôležitý signál. EHSV je presvedčený, že jasný plán na uplatňovanie EPSP by pomohol podporiť konvergenciu a dosiahnuť ciele.

1.4.

Výbor však zároveň uznáva, že v súčasnom politickom kontexte panujú rôzne názory na to, akým smerom by mala EÚ napredovať. EHSV je pevne presvedčený, že prehĺbenie sociálneho rozmeru sa dá lepšie dosiahnuť so všetkými 27 krajinami spoločne a so zameraním na hlavné projekty, ktoré prinesú sociálny a hospodársky pokrok. Ak to však nie je možné, mali by sa zvážiť alternatívne možnosti, pri ktorých by napríklad niekoľko krajín išlo popredu a ostatní by ich mohli nasledovať. Výbor tiež zdôrazňuje, že je potrebné lepšie objasniť, ktoré opatrenia sa majú uplatňovať v EÚ-27 a ktoré sa týkajú len eurozóny.

1.5.

Všetci aktéri na všetkých úrovniach by mali bojovať proti narastajúcej nerovnosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa EHSV domnieva, že je potrebné ďalšie úsilie s cieľom stanoviť spoločné zásady, normy, politiky a stratégie na vhodnej úrovni, pokiaľ ide o väčšie zbližovanie miezd a stanovenie či zvýšenie minimálnej mzdy na primeranú úroveň pri plnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov. EHSV už vo svojom prvotnom stanovisku k EPSP (1) zdôraznil, že štúdia MOP (2) môže poslúžiť ako užitočná referencia. Zdôrazňuje sa v nej, že je možné použiť rad ukazovateľov na porovnávanie minimálnej úrovne miezd, ktoré berú do úvahy podmienky konkrétneho štátu, ale v súčasnosti je najpopulárnejší pomer minimálnej mzdy k mediánu mzdy alebo k priemernej mzde. Okrem toho treba zabezpečiť, aby mali všetci občania minimálny príjem. EHSV zdôrazňuje, že finančné prostriedky vyčlenené na sociálnu súdržnosť a sociálne investície by sa mali navýšiť, aby bolo možné čeliť budúcim výzvam.

1.6.

Sociálna politika je v právnom rámci EÚ spoločnou kompetenciou. Bude dôležité dosiahnuť konsenzus o tom, kto by mal čo robiť v oblasti sociálnej politiky, a predovšetkým v akých oblastiach by EÚ mala konať a akým spôsobom, čo je spojené s väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou za podniknuté kroky či, práve naopak, za to, že sa nič nepodniklo. V tejto súvislosti je potrebné pokračovať v reformách a politických iniciatívach, ktorých cieľom je riešiť viaceré výzvy a pripraviť spoločnosť a hospodárstvo na budúcnosť. Ak sa po primeranej lehote ukáže, že politický záväzok na uplatňovanie spoločných zásad nie je dostatočný, malo by sa zvážiť zavedenie nových, primeraných opatrení, vrátane legislatívnych aj nelegislatívnych iniciatív.

1.7.

Všetci príslušní zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti musia byť riadne zapojení do prípravy a zavádzania príslušných politík, pričom sa zároveň musí uznať špecifická úloha sociálnych partnerov a rešpektovať ich autonómia. Podpora kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu na všetkých úrovniach bude takisto dôležitá v snahe zabezpečiť dobre fungujúce trhy práce, spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých, zvýšenie produktivity a udržateľné sociálne zabezpečenie.

1.8.

Ťažiskom tohto politického projektu sú spoločné hodnoty EÚ, ukotvené v základných právach. EHSV aj naďalej veľmi znepokojuje nedostatočné presadzovanie existujúcich sociálnych práv a rôzne spôsoby uplatňovania právnych predpisov EÚ. Komisia je ako „strážkyňa zmlúv“ zodpovedá za presadzovanie práva, avšak členské štáty majú povinnosť právne predpisy EÚ riadne uplatňovať a dodržiavať. EHSV sa domnieva, že by mohol zohrávať aktívnejšiu úlohu pri podpore, osvete a monitorovaní aktuálneho stavu tým, že by vytvoril stále fórum pre základné práva a právny štát.

1.9.

Diskusia o sociálnom rozmere Európy sa nedá viesť oddelene a musí byť prepojená s diskusiami o prehĺbení HMÚ, o tom, ako využiť globalizáciu a zároveň riešiť výzvy, ktoré sú s ňou spojené, a o tom, ako zabezpečiť primerané zdroje na účinné financovanie týchto cieľov.

1.10.

Na zlepšenie sociálneho rozmeru je potrebné konať najmä v dvoch hlavných oblastiach: HMÚ a jednotný trh. Sociálna politika sa musí stať súčasťou inej hospodárskej politiky EÚ s dobrou skladbou makroekonomickej politiky a pokroku smerom k prehĺbeniu HMÚ. Pokiaľ ide o HMÚ, pri dosahovaní rovnováhy medzi hospodárskou a sociálnou politikou, ako aj pri uľahčovaní dobre navrhnutých reforiem v príslušných členských štátoch, bude kľúčovú úlohu zohrávať európsky semester. Výbor zdôrazňuje, že je potrebný hospodársky a sociálny európsky semester. EPSP má mať vplyv aj na európske hospodárske riadenie. Hodnotiaca tabuľka sociálnej situácie pre EPSP musí byť vylepšená a doplnená o primeranejšie a vhodnejšie ukazovatele.

1.11.

Výbor je aj naďalej presvedčený, že dobrá budúcnosť je možná a že silnejšia EÚ môže pomôcť lepšie usmerňovať globalizáciu a digitalizáciu, aby sa zabezpečili dobré vyhliadky pre všetkých občanov. Všetci si však musia uvedomiť, čo je v stávke, teda čo by sme mohli stratiť krokom vzad a čo môžeme získať, ak budeme napredovať.

2.1.

Desať rokov po vypuknutí finančnej krízy sú jej hospodárske, sociálne a politické dôsledky aj naďalej zjavné a majú značný vplyv na EÚ a jej občanov. EÚ potrebuje víziu do budúcnosti a musí nájsť nové smerovanie, ktoré jej umožní vyriešiť hlavné výzvy, ako sú budúcnosť práce, globalizácia, migrácia, narastajúce nerovnosti a chudoba.

2.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že realistická budúcnosť pre Európu sa dá dosiahnuť len spojením zdravého hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom. Je presvedčený, že Európska únia potrebuje obnovený konsenzus v otázke udržateľnej hospodárskej a sociálnej stratégie, ak má splniť svoj sľub, že sa bude usilovať o vyvážený hospodársky rast a sociálny pokrok, ktorý povedie k väčšiemu blahobytu občanov. Víta preto diskusiu o sociálnom rozmere Európy, ukotvenú v širšej diskusii o budúcnosti Európy, ako aj návrh Komisie týkajúci sa medziinštitucionálneho vyhlásenia Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP).

2.3.

Diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy uverejnený 26. apríla 2017 je jedným z piatich takýchto dokumentov vypracovaných na oživenie širokej diskusie medzi vedúcimi predstaviteľmi 27 členských štátov, inštitúciami EÚ, sociálnymi partnermi a občanmi, ktorú odštartovala biela kniha Komisie o budúcnosti Európy (3). Dokument o sociálnom rozmere Európy je príspevkom Komisie k diskusii o tom, ako prispôsobiť európske sociálne modely súčasným a budúcim výzvam, a tiež o tom, akým spôsobom a do akej miery by sa na tom mala podieľať Európska únia.

2.4.

Diskusný dokument sa zaoberá otázkou, či je vzhľadom na rôzne scenáre predostreté v bielej knihe možné podporiť sociálny rozmer a ak áno, ako. Zatiaľ čo v bielej knihe sa uvádza päť stručných a nezáväzných scenárov, v diskusnom dokumente sa pre sociálny rozmer Európy načrtávajú len tri možné smerovania. Okrem toho sa v ňom posudzujú štyri hlavné nástroje, ktoré má EÚ momentálne k dispozícii na to, aby pomohla dosiahnuť cieľ inkluzívneho rastu: legislatíva, usmernenia, financovanie a spolupráca.

2.5.

EHSV v plnej miere podporuje iniciatívu bielej knihy Komisie: je načase, aby sa Európska únia pustila do dôkladných úvah o tom, ktorým smerom má napredovať Európska únia, ktorá bude už čoskoro možno zredukovaná na 27 členských štátov. Sociálny rozmer je neoddeliteľnou súčasťou tejto diskusie.

2.6.

Súčasne s diskusným dokumentom o sociálnom rozmere Komisia predstavila aj odporúčanie a návrh Medziinštitucionálneho vyhlásenia Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) (4), a to v nadväznosti na rozsiahle konzultácie k predbežnému návrhu EPSP v priebehu roka 2016. EHSV vyjadril svoje prvotné názory, pokiaľ ide o európsky pilier sociálnych práv v stanovisku (5) prijatom v januári 2017, pričom vychádzal z hlavných výsledkov diskusií organizovaných v 28 členských štátoch.

2.7.

Týmto stanoviskom EHSV odpovedá na žiadosť Európskej komisie, aby vypracoval stanovisko k diskusnému dokumentu o sociálnom rozmere Európy. Výbor pritom tiež prepojuje túto iniciatívu s odporúčaním a navrhovaným vyhlásením Európskeho piliera sociálnych práv.

2.8.

„Sociálna Európa“ je veľmi široký pojem a, ako sa uvádza aj v diskusnom dokumente, jeho chápanie môže byť odlišné. Niektorí možno dokonca spochybňujú samotnú potrebu sociálneho rozmeru EÚ, keďže sociálnu politiku EÚ vnímajú ako hrozbu pre globálnu konkurencieschopnosť Európy. Iní však považujú „sociálnu Európu“ za hlavný prvok, ktorým EÚ prispieva k demokratickým, súdržným, kultúrne rozmanitým a prosperujúcim spoločnostiam.

2.9.

Sociálny rozmer bol vždy ústredným prvkom Európskej únie a hoci máme dosť rozsiahle sociálne aquis EÚ, vybudované paralelne s jednotným trhom, hospodárskou a menovou úniou, základnými právami pracovníkov a občanov, občas sa zdá byť neviditeľný a neexistujúci v porovnaní s národnými politikami členských štátov. Sociálna realita sa však v rámci Európy značne líši. Existuje riziko ešte väčších rozdielov, najmä ak sa naplní scenár, v ktorom by sa EÚ aktívne rozhodla urobiť krok späť, pokiaľ ide o integráciu. V diskusnom dokumente sa uvádzajú aj viaceré faktory zmien, ktoré majú vplyv na sociálne modely členských štátov, napríklad demografické zmeny smerujúce k starnutiu obyvateľstva, rozmanitejšej a komplexnejšej spoločnosti a zmenám životného štýlu, ako aj zmena povahy práce, ktorá vedie k čoraz rozmanitejším a nepravidelným pracovným modelom a pracovným podmienkam.

2.10.

EHSV sa domnieva, že realistická budúcnosť pre Európu sa dá dosiahnuť len spojením zdravého hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom. EÚ sa delí o právomoci v oblasti sociálnej politiky s členskými štátmi, hoci zodpovednosť nesie predovšetkým národná úroveň, teda vlády, sociálni partneri a aktéri občianskej spoločnosti. V ďalšom priebehu, ako aj v celkovom kontexte konsenzu dosiahnutého v otázke budúcnosti Európy, bude dôležité aby sa dospelo k vzájomnej dohode o tom, kto by mal robiť čo v oblasti sociálnej politiky, a predovšetkým v akých oblastiach by EÚ mala konať a akým spôsobom.

2.11.

EHSV zdôraznil aj problém nedostatočného presadzovania existujúcich sociálnych práv. Komisii, ktorá je „strážkyňou zmlúv“, pripadá pri presadzovaní kľúčová úloha. Je však zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, aby riadne uplatňovali právne predpisy EÚ a riadili sa nimi. V členských štátoch existujú rôzne spôsoby uplatňovania právnych predpisov EÚ (6) a Komisia akosi nemá chuť poriadne sa touto otázkou zaoberať. To je tiež jednou z prekážok väčšej konvergencie, ktoré treba odstrániť. Výbor už zdôraznil, že je potrebné podporovať a posilniť existujúce sociálne a základné práva a monitorovať ich porušovanie (7). EHSV musí v tejto oblasti zohrávať aktívnejšiu úlohu a môže vytvoriť stále fórum pre základné práva a právny štát, prostredníctvom ktorého by monitoroval aktuálnu situáciu. Transparentnosť a jasná predstava o tom, kto robí čo, sú základným predpokladom, aby občania pochopili, aké sú povinnosti a kto by mal niesť zodpovednosť.

2.12.

EHSV v mnohých stanoviskách (8) zdôraznil, že je potrebná taká skladba makroekonomickej politiky, ktorá by podporila ciele sociálnej politiky, namiesto aby s nimi bola v rozpore. Jedenáste odôvodnenie 11 odporúčania EPSP, v ktorom sa uvádza, že „hospodársky a sociálny pokrok sú vzájomne prepojené a zriadenie Európskeho piliera sociálnych práv by malo byť súčasťou širšieho úsilia o vybudovanie inkluzívnejšieho a udržateľnejšieho modelu rastu založeného na tom, že zlepšíme konkurencieschopnosť Európy a zvýšime jej atraktívnosť na investovanie, vytváranie pracovných miest a posilnenie sociálneho začlenenia“ je preto vítané. Diskusia o sociálnom rozmere teda musí byť preukázateľne spojená s diskusiou o budúcej architektúre HMÚ, ktorá je predmetom osobitného diskusného dokumentu o budúcnosti Európy.

2.13.

Kľúčovou otázkou je, aký vplyv bude mať EPSP. Vynára sa tu mnoho očakávaní a otázok, ako napríklad či umožní vyriešiť sociálny deficit na spoločnom trhu alebo či pomôže skoncovať s nerovnováhou medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami? (9) Pravdou je, že vysoké očakávania by mohli priniesť ešte väčšie sklamanie. EHSV preto odporúča zvoliť realistický, ale ambiciózny prístup.

2.14.

EHSV už predtým v kontexte diskusií o EPSP zdôraznil, že EÚ musí ponúknuť pozitívny projekt pre všetkých, aby tak bojovala proti nárastu populizmu, nacionalizmu a skepticizmu medzi európskymi občanmi a ukázala, že je schopná splniť sľub a vytvoriť hospodársky rast a pracovné miesta a zlepšiť život a pracovné podmienky občanov. Zdôrazňuje, že práve toto by malo byť hlavnou zásadou pri určovaní budúceho smerovania sociálneho rozmeru Európy.

3.1.

Vo svojom uznesení k Bielej knihe o budúcnosti Európy už EHSV zdôraznil, že cieľom plánovanej diskusie s vládami a občianskou spoločnosťou v členských štátoch by nemalo byť vybrať spomedzi piatich rôznych scenárov predostretých v bielej knihe, ale mala by sa využiť na objasnenie možných dôsledkov rôznych rozhodnutí a smerovaní. Smerovania v rámci opísaných scenárov sa teda nechápu ako jediné možnosti alebo ako „modely“, ktoré opisujú jednotlivé odlišné smerovania. Tento istý prístup by sa mal uplatňovať aj na diskusný dokument o sociálnom rozmere.

3.2.

Diskusný dokument poukazuje na rôznorodú sociálnu realitu v rámci EÚ, pričom sa v ňom uvádzajú možné hnacie sily zmeny a navrhujú tri možné smerovania.

3.3.

Pre lepšie pochopenie možných dôsledkov EHSV zvážil tieto tri smerovania z pohľadu výziev a hnacích síl zmien, ktoré sú opísané v diskusnom dokumente, ako aj výziev, ktorými sa EHSV zaoberal vo svojom prvotnom stanovisku o EPSP. Tie sú ako názorné príklady uvedené v dodatku len na ilustráciu.

3.4.

Prvé smerovanie, „len voľný pohyb“, by bolo najväčšou zmenou v porovnaní s aktuálnym stavom a dalo by sa vnímať ako krok späť. Malo by za následok ešte väčšie prehĺbenie rozdielov v EÚ, čo by malo citeľný vplyv na život občanov EÚ a mohlo viesť k odstredivým silám, ktoré by v konečnom dôsledku spôsobili rozpad EÚ. Na druhej strane by voľný pohyb a nariadenie o mobilite vo vnútri EÚ mohli priniesť vyššiu kvalitu a väčší rozsah a zároveň uľahčiť presadzovanie a monitorovanie zo strany Komisie (t. j. menej, ale lepšie).

3.5.

„Rozšírená spolupráca“, teda druhé smerovanie, by mohla aspoň podnietiť väčšiu konvergenciu medzi niektorými členskými štátmi, ale zároveň by vytvorila väčšie rozdiely medzi inými (čiastočná konvergencia). To by bolo krokom vpred v porovnaní so súčasnou situáciou a umožnilo by to vyhnúť sa aktuálnemu problému hľadania najmenšieho spoločného menovateľa alebo zavádzania príliš veľkého počtu výnimiek (opt-out), ktoré značne komplikujú presadzovanie týchto pravidiel. Viedlo by to však k tomu, že občania by mali rôzne práva, v závislosti od členského štátu, v ktorom žijú. Vznikli by tým aj nové výzvy a neistota pre podniky, ktoré pôsobia v celej EÚ a potrebujú rovnaké podmienky a ktoré by boli konfrontované aj s rôznymi spôsobmi uplatňovania predpisov. Zároveň by to mohlo viesť k zníženiu podpory pre spoločný trh, ak budú mať občania v krajinách, ktoré nie sú zapojené, čoraz väčší pocit, že sa na nich zabúda.

3.6.

Tretia možnosť, „prehĺbiť sociálny rozmer s 27“, by významne zmenila súčasnú situáciu a bola by hlavnou hnacou silou konvergencie v rámci celej EÚ. Mohla by zahŕňať záväzné opatrenia a referenčné hodnoty pre EÚ-27 a financovanie zo strany EÚ viazané na dosiahnuté výsledky, pokiaľ ide o referenčné hodnoty a spoločné ciele. Hoci je EHSV presvedčený, že prehĺbenie sociálneho rozmeru sa dá najlepšie uskutočniť so všetkými 27 členskými štátmi, vzhľadom na už aj tak zložité rokovania o vágnej koncepcii EPSP sa nezdá byť realistické očakávať, že by toto smerovanie malo podporu, a to najmä zo strany tých členských štátov, ktoré si chcú udržať svoju hlavnú konkurenčnú výhodu nižších miezd a sociálnych noriem, či zo strany krajín, ktoré sa boja, že by to malo negatívny vplyv na ich vnútroštátny model a vysoké normy.

3.7.

EHSV zastáva názor, že prístup založený na „prehĺbení sociálneho rozmeru tam, kde je to možné, a zameriavaní sa vo väčšej miere na výsledky“ by tiež podporil hnaciu silu väčšej konvergencie. Podporuje preto záväznejšie opatrenia na základe európskeho semestra (10) s referenčnými hodnotami v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia aspoň pre eurozónu, ale najlepšie pre EÚ-27 (napríklad spoločný referenčný rámec na podporu príjmu pre osoby v núdzi). Sprievodným opatrením by mal byť plán stanovujúci spoločné iniciatívy v hlavných oblastiach, kde je činnosť EÚ jasným prínosom, a ktoré by sa všade, kde je to možné, mali zameriavať na výsledky. Finančné prostriedky vyčlenené na sociálnu súdržnosť a sociálne investície by sa mali navýšiť, aby bolo možné čeliť výzvam v oblasti zručností a kompetencií, digitalizácie a demografických zmien v Európskej únii.

4.1.

EHSV už konštatoval, že EPSP by mal prispieť k spravodlivej rovnováhe medzi hospodárskym a sociálnym rozmerom Európskej únie. Otázka rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi presahuje vytvorenie jedného piliera a dotýka sa horizontálnych základov Európskej únie.

4.2.

Uvádzané ciele EPSP, teda prispieť k „spravodlivejšiemu a skutočne celoeurópskemu pracovnému trhu“ a „slúžiť ako usmernenie obnoveného procesu konvergencie v eurozóne“, presahujú kompetencie v oblasti sociálnej politiky (hlava X ZFEÚ). Dotýkajú sa priamo jadra hospodárskej a menovej politiky, ako aj stratégie zamestnanosti podľa hlavy VIII a hlavy IX ZFEÚ.

4.3.

Pilier obsahuje 20 zásad a práv, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné pre dosiahnutie spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia v 21. storočí. Rozdelené sú do týchto troch kategórií: 1) rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, 2) spravodlivé pracovné podmienky, a 3) sociálna ochrana a začlenenie.

4.4.

Zriadenie EPSP má tak retrospektívny, ako aj výhľadový charakter. Sumarizuje existujúce právne predpisy EÚ v oblasti sociálnych práv a naznačuje, či a ako by sa dali, v prípade potreby, doplniť, aby zohľadňovali hlavné zmeny v pracovnom svete a v spoločnosti, a pomohli tak dosiahnuť dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. storočia.

4.5.

Je nevyhnutné lepšie objasniť právnu povahu piliera, ktorý je predložený formou dvoch samostatných, hoci takmer identických, nástrojov: odporúčania Komisie (11) a návrhu na Medziinštitucionálne vyhlásenie (12). Podľa sprievodného oznámenia výber nástrojov zohľadňuje širšie politické úvahy a právne obmedzenia, najmä obmedzené právomoci EÚ v oblasti sociálnej politiky.

4.6.

Odporúčanie je v rámci uplatnenia právomoci Komisie podľa článku 292 ZFEÚ účinné okamžite. Neuvádza sa v ňom výslovne, komu je adresované, ale odôvodnenia 17 – 20 objasňujú, že uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv je spoločným záväzkom a zodpovednosťou Únie, jej členských štátov a sociálnych partnerov a malo by sa realizovať na úrovni Únie aj členských štátov, a to v súlade s ich príslušnými kompetenciami a so zásadou subsidiarity. V tejto súvislosti chce EHSV zdôrazniť aj to, že by sa mala rešpektovať nezávislosť sociálnych partnerov.

4.7.

Európska komisia paralelne tiež navrhuje, že EPSP by mal byť „spoločne slávnostne vyhlásený inštitúciami EÚ“. V zmluvách EÚ neexistuje žiadny právny základ pre vyhlásenie, hoci tento nástroj bol už raz predtým použitý, a to pri Charte základných práv Európskej únie, ktorá bola po prvý raz vyhlásená 7. decembra 2000 na zasadnutí Európskej rady v Nice. Treba rozlišovať medzi vyhlásením a medziinštitucionálnou dohodou v zmysle článku 295 ZFEÚ, pričom podľa právneho posúdenia Rady predstavuje vyhlásenie „atypický akt, ktorý nie je právne záväzný a nezakladajú sa ním priamo vykonateľné práva“.

4.8.

Proces vyhlásenia EPSP je tiež odlišný od Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, ktorá bola prijatá 9. decembra 1989. Aj tá má len charakter vyhlásenia, ale podpísali ju všetky členské štáty s výnimkou Spojeného kráľovstva. Nebolo to spoločné vyhlásenie prijaté spoločne s inými európskymi inštitúciami, hoci Európska komisia predložila sociálny akčný program na uplatňovanie Charty [COM(89) 568 final]. Okrem toho obsahuje ustanovenia týkajúce jej presadzovania.

4.9.

Keďže uplatňovanie Európskeho sociálneho piliera je spoločným záväzkom a zodpovednosťou Únie, jej členských štátov a sociálnych partnerov, je logické, aby sa Rada a Európsky parlament pripojili ku Komisii pri slávnostnom vyhlásení piliera. EPSP má tiež mať vplyv na hospodárske riadenie EÚ (európsky semester, hodnotiaca tabuľka sociálnej situácie), a preto by bolo významným signálom, keby Rada dosiahla konsenzus a podporila toto vyhlásenie. Napriek tomu, že sa uznáva, že sociálni partneri majú kompetencie v mnohých oblastiach, výbor si všimol, že neboli formálne zapojení do procesu vyhlásenia (13).

4.10.

Výbor si uvedomuje, že pilier je myslený ako politické vyhlásenie o zámere a sám osebe nevytvára nové vykonateľné právne nároky. Komisia rozlišuje medzi právami a zásadami: prvé majú posilniť niektoré práva, ktoré už sú súčasťou acquis Únie, zatiaľ čo zásady sú nové a zameriavajú sa na riešenie výziev vyplývajúcich zo spoločenského, technologického a hospodárskeho vývoja. A skutočne podľa oznámenia nie sú ani zásady, ani práva priamo vykonateľné.

4.11.

Napriek tomu, že mu chýba akýkoľvek záväzný charakter, takéto vyhlásenie by si vyžadovalo politický záväzok zo strany inštitúcií EÚ, ako aj Rady a členských štátov, že budú uplatňovať EPSP a zároveň rešpektovať rozdelenie právomocí a zásadu subsidiarity.

4.12.

Charta základných práv EÚ má na rozdiel od EPSP rovnaké postavenie ako zmluvy a je teda súčasťou primárneho práva, hoci nevytvára nové právomoci na úrovni EÚ. Je však pre inštitúcie EÚ právne záväzná, hoci európski občania ju nemôžu priamo vymáhať. Má širší prístup k podobným hospodárskym a sociálnym právam. Ak sa po primeranej lehote ukáže, že už spomínaný politický záväzok neviedol vo všetkých členských štátoch ku konkrétnym iniciatívam na zavedenie piliera, malo by sa zvážiť zavedenie nových, primeraných opatrení, vrátane legislatívnych aj nelegislatívnych iniciatív. EHSV už žiadal prijatie rámcovej smernice o minimálnom príjme (14). Nové právne stanoviská, napríklad zadané ministerstvom práce v Nemecku, sa zaoberajú tým, ako by sa to dalo zrealizovať (15).

4.13.

EHSV už v stanovisku v roku 2011 (16) zdôraznil, že základné sociálne práva sú neoddeliteľné od občianskych a politických práv, a preto si vyžadujú osobitnú strategickú pozornosť. Navrhuje ďalšie opatrenia a propagačné činnosti s cieľom zvýšiť účinnosť vykonávacej stratégie základných práv. Komisia sa nevenuje dostatočne problému nedostatočnej vymáhateľnosti existujúcich sociálnych práv a EHSV sa domnieva, že existuje určité riziko, že EPSP naruší špecifickú úlohu, ktorú má Komisia zohrávať ako „strážkyňa zmlúv“.

5.1.

Treba zohľadniť aj spojitosť EPSP s diskusným dokumentom o sociálnom rozmere, ako aj s ostatnými diskusnými dokumentmi v širšej diskusii o budúcnosti Európy. Analýza EPSP ukázala, že viaceré scenáre z bielej knihy/diskusného dokumentu o sociálnom rozmere sa totiž pri uplatňovaní piliera dajú skombinovať.

5.2.

EPSP je primárne zameraný na členské štáty v eurozóne. V tejto súvislosti sa filozofia, na ktorej je EPSP postavený, približuje k scenáru, v ktorom „tí, ktorí chcú robiť viac, robia viac“. Monitorovanie uplatňovania piliera prostredníctvom hodnotiacej tabuľky sociálnej situácie s primeranejšími a vhodnejšími ukazovateľmi, ktorá by mala byť integrovaná do európskeho semestra, by mohlo v tomto smere priniesť určitý pokrok. Občianska spoločnosť a sociálni partneri by mali byť konzultovaní, pokiaľ ide o tieto ukazovatele, keďže súčasný návrh nie je postačujúci.

5.3.

Niektoré z navrhovaných nadväzujúcich opatrení uvedených v oznámení o EPSP sa zhodujú so scenárom EÚ-27, zatiaľ čo iné sa zdajú byť v prvom rade zamerané na „tých, ktorí chcú robiť viac“. Opatrenia ako iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov, ktorá je prezentovaná ako súčasť balíka sociálneho piliera, sa majú uplatňovať v EÚ-27. V rovnakom duchu boli aj opatrenia týkajúce sa presadzovania platných právnych predpisov a sociálneho dialógu myslené tak, aby sa uplatňovali v EÚ-27. Potreba pracovať na geograficky obmedzenejšej úrovni by mohla tiež predstavovať novú výzvu pre sociálnych partnerov, ktorí sú zastúpení na úrovni EÚ.

5.4.

Ďalšie opatrenia navrhnuté v odporúčaní, ako napríklad opatrenia týkajúce sa európskeho semestra a dobudovania európskej hospodárskej a menovej únie, sa dajú uplatňovať len v eurozóne a sú určené len pre ňu. Tieto opatrenia sa viac hodia do scenára „tí, ktorí chcú robiť viac“. V diskusnom dokumente sa ako príklad takéhoto scenára uvádza silnejšia konvergencia smerom k integrovanejším trhom práce a k najúčinnejším systémom sociálneho zabezpečenia a najlepším systémom vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.

5.5.

Finančná podpora z prostriedkov EÚ prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu je viac v súlade s prístupom EÚ-27. Myšlienka sprístupniť viac finančných prostriedkov sa vlastne uvádza v diskusnom dokumente ako príklad EÚ-27, ktorá prehlbuje sociálny rozmer.

6.1.

Diskusia o sociálnom rozmere Európy sa nedá viesť oddelene, a preto je dôležité zvážiť aj spojitosť s inými diskusnými dokumentmi o budúcnosti Európy a ich hlavnými myšlienkami v oblasti sociálneho rozmeru a napredovania, hoci EHSV vypracuje k viacerým z týchto dokumentov osobitné stanoviská (17).

6.2.

V diskusnom dokumente na tému Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie sa ako súčasť hlavných zásad prehlbovania HMÚ uvádzajú pracovné miesta, rast, sociálna spravodlivosť, hospodárske zbližovanie a finančná stabilita. To sa zdá byť dosť obmedzená koncepcia sociálneho rozmeru HMÚ. V prvom rade to nedáva zmysel, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne zbližovanie, alebo najmä vzostupnú konvergenciu, a po druhé sa tu odkazuje na „sociálnu spravodlivosť“ (social fairness). Táto koncepcia a jej chápanie nie sú vysvetlené a otázkou je, prečo sa namiesto toho neodkazuje na sociálnu spravodlivosť (social justice) v súlade s článkom 3 ZEÚ.

6.3.

V diskusnom dokumente o HMÚ sa ako hlavný nástroj uvádza posilnenie koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra. V rámci semestra by EPSP fungoval pre mnohé z týchto politík ako obnovený kompas smerom k lepším pracovným a životným podmienkam. To by znamenalo, že bude nutné posilniť ďalšiu spoluprácu a dialóg s členskými štátmi, zapojiť národné parlamenty, sociálnych partnerov, národné rady pre produktivitu a ostatné zainteresované strany, aby sa zabezpečila silnejšia domáca podpora a podnietilo lepšie zavádzanie reforiem. V diskusnom dokumente Komisia zdôrazňuje aj prepojenie medzi národnými reformami a dostupným financovaním z prostriedkov EÚ. Diskusie o tom, že je potrebná väčšia zodpovednosť, zapojenie sociálnych partnerov a podmienenosť pre financovanie z prostriedkov EÚ, nie sú v zásade nič nové a zdôrazňujú len skutočnosť, že by sa malo zlepšiť riadenie a realizácia európskeho semestra.

6.4.

Návrhy týkajúce sa obnoveného procesu konvergencie v diskusnom dokumente o HMÚ sa zameriavajú na využívanie rámca na úrovni EÚ na zbližovanie, posilnenie koordinácie hospodárskych politík a posilnenie prepojenia medzi národnými reformami a dostupným financovaním z prostriedkov EÚ. Názory na to, aby bolo financovanie z prostriedkov EÚ podmienené reformami, sa rôznia a EHSV odporúča, aby sa to dalo zaviesť len s plným zapojením Európskeho parlamentu do tohto procesu, za rovnakých podmienok a tiež s jasnou úlohou národných parlamentov. Väčšia konvergencia a stabilita by sa dala očakávať v prípade realizácie správnych štrukturálnych reforiem. Hoci EHSV súhlasí s názorom, že dobre navrhnuté reformy v príslušných členských štátoch môžu výrazne pomôcť dosiahnuť lepšiu vzostupnú konvergenciu a zlepšiť primeranosť a odolnosť sociálnych systémov, zdôrazňuje tiež, že je potrebné zlepšiť skladbu makroekonomickej politiky a lepšie zapojiť sociálnych partnerov do makroekonomického dialógu, navrhovania procesu európskeho semestra a do reforiem, ktoré s tým súvisia.

6.5.

V rámci súboru nástrojov HMÚ sa hodnotiaca tabuľka sociálnej situácie v rámci EPSP vníma ako jeden z prvkov hospodárskej únie, spolu s národnými radami, s cieľom monitorovať vývoj produktivity. To poukazuje na súvis medzi prehĺbením HMÚ a EPSP. EPSP má byť akýmsi kompasom na dosiahnutie určitých štrukturálnych reforiem v oblastiach opísaných v 20 zásadách.

6.6.

V prílohe 2 dokumentu o HMÚ sa spomína význam nového začiatku pre sociálny dialóg a snaha Európskej komisie zriadiť EPSP sa opisuje ako „dôležitý krok“ (strany 32 – 33). V tejto súvislosti je dôležité chápať sociálny dialóg v širokom kontexte a neobmedzovať ho len na rámec stanovený v hlave o sociálnej politike. Hoci záväzok Európskej únie podporovať úlohu sociálnych partnerov sa v hlave Sociálna politika uvádza, tento záväzok sa musí v prípade potreby prejaviť aj v iných oblastiach politiky, nielen v tejto jednej.

6.7.

V diskusnom dokumente o využívaní globalizácie sa Európska komisia snažila venovať problematike narastajúcich obáv a kritiky, pokiaľ ide o súčasnú politiku globalizácie a jej výsledky. Komisia preto zdôrazňuje, že globalizácia môže byť prínosom, ak sa správne využije, aby nemalo veľa ľudí pocit, že sa na nich zabudlo.

6.8.

Podľa Komisie zohrávajú účinné sociálne politiky dôležitú úlohu pri ochrane a posilňovaní postavenia občanov v tomto procese. Považuje sa to za nevyhnutný predpoklad pre posilnenie dôvery a viery občanov, pokiaľ ide o výzvy a prínosy globalizácie.

6.9.

V diskusnom dokumente o využívaní globalizácie sa výslovne odkazuje na dokument o sociálnom rozmere. EHSV podporuje názor, že „lepšie rozdelenie prínosov globalizácie spojené s účinnou sociálnou ochranou pomôže ľuďom nájsť si dobré zamestnanie a prispôsobiť sa zmenám. Spravodlivé a vyrovnané prerozdelenie bohatstva, ako aj cielené investície zamerané na podporu sociálneho začlenenia zraniteľnejších kategórií ľudí vrátane migrantov vo všeobecnosti posilnia sociálnu súdržnosť.“ To je vo veľkej miere v súlade s dôrazom, ktorý EHSV kladie na to, že v kontexte digitalizácie a globalizácie je potrebný spravodlivý prechod. Komisia takisto zdôrazňuje, že „EÚ by zároveň mala byť inovatívnym a konkurencieschopným hospodárstvom s podnikmi patriacimi do svetovej špičky a s občanmi, ktorí sa dokážu prispôsobiť zmenám a sú schopní vytvoriť bohatstvo potrebné na zachovanie nášho sociálneho modelu“.

6.10.

EHSV tiež súhlasí s názorom, že je nevyhnutné zlepšiť celosvetové sociálne a pracovnoprávne normy a postupy, a to v úzkej spolupráci s MOP, sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sú osobitne zapojené do tohto programu, ako napríklad organizácie pôsobiace v oblasti sociálneho hospodárstva.

6.11.

EHSV taktiež súhlasí s tým, že EÚ môže formovať celosvetové pravidlá nielen preto, že je celosvetovo najväčším jednotným trhom a obchodníkom a investorom, ale aj preto, že verí, že celosvetové výzvy si vyžadujú globálne riešenia. Európsky sociálny model, naše základné hodnoty a základné práva by mali byť naším kompasom a referenčným modelom pre spravodlivú globalizáciu.

6.12.

Hoci diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ bol uverejnený ako posledný, rozpočet EÚ bude zásadným faktorom, bude však samozrejme ovplyvnený rozhodnutiami týkajúcimi sa budúcnosti Európy. V diskusnom dokumente o financiách EÚ sa hodnotia dôsledky pre výdavky EÚ podľa piatich scenárov načrtnutých v bielej knihe, ktoré budú mať značný vplyv na občanov, regióny a skupiny ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc. Len v piatom scenári, podľa ktorého sa členské štáty dohodnú, že budú robiť oveľa viac a spoločne, sa viac prostriedkov vynaloží na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

6.13.

Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ bude mať významný vplyv na rozpočet EÚ. EHSV si uvedomuje riziko, že by to mohlo viesť k zníženiu prostriedkov sociálnych fondov. EHSV zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond je významnou hnacou silou väčšej konvergencie a jeho prostriedky by sa nemali znižovať, ak sa majú vyriešiť budúce výzvy.

7.1.

Vo svojom prvotnom stanovisku k EPSP už EHSV vymedzil nasledujúce hlavné oblasti, kde sa podľa neho má vyvíjať činnosť na úrovni EÚ a/alebo na vnútroštátnej úrovni (v súlade s príslušnými kompetenciami):

7.2.

Po dosiahnutí konsenzu o tom, ako ďalej postupovať, by sa mali stanoviť hlavné priority v týchto oblastiach. EÚ by mala začať projektmi, ktoré majú priamy pozitívny vplyv a ktoré budú mať všeobecnú podporu.

8.1.

Predseda Juncker pred tromi rokmi prvý raz uviedol, že chce, aby EÚ dosiahla hodnotenie AAA v sociálnej oblasti (19). Junckerova Komisia začala so svojimi iniciatívami dosť neskoro a potrebovala veľa času na konzultácie o EPSP (1 rok). Ďalší čas sa stratil začatím diskusie o budúcnosti Európy, bez akýchkoľvek praktických odporúčaní zo strany Komisie o tom, ako postupovať. V roku 2019 sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu a bude sa voliť aj nová Komisia. Mnohí sa nazdávajú, že tento časový paradox – na jednej strane sa kráti čas na stabilizáciu HMÚ a európskeho sociálneho modelu (modelov) do roku 2019 a na strane druhej badať snahu získať čas pred dôležitými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jeseň 2017 – bohužiaľ bráni EÚ dostať sa späť na správnu cestu.

8.2.

Návrh Komisie z apríla 2017 o spoločnom medziinštitucionálnom vyhlásení Európskeho piliera sociálnych práv sa stretol so zmiešaným ohlasom. Niektorí ľudia si myslia, že je to dôležitý pokrok, iní to vnímajú najmä ako symbolický akt, ktorý nie je dosť hmatateľný na to, aby riešil sociálnu krízu, a nájdu sa dokonca aj takí, ktorí sa obávajú, že to môže zájsť priďaleko. EHSV nabáda všetky tri inštitúcie EÚ, aby po sociálnom summite v Göteborgu (november 2017) na základe vyhlásenia Európskeho piliera sociálnych práv a diskusií na báze diskusného dokumentu o sociálnom rozmere Európy vytvorili pozitívnu agendu pre občanov EÚ s cieľom posilniť európsky hospodársky a sociálny model tak, aby bol pripravený na budúcnosť, a to podporovaním hospodárskeho rastu, zamestnanosti, blahobytu občanov a vzostupnej konvergencie v otázkach zamestnanosti a sociálnych výsledkov.

8.3.

Pilier je ešte stále obklopený hŕbou neistoty, a to napríklad aj v otázke, či ho vyhlásia všetky členské štáty. Ak sa tak stane, pre EHSV bude hlavnou otázkou určiť, aké kroky treba podniknúť na to, aby sa zaručilo, že bude skutočne efektívnym nástrojom. EHSV sa domnieva, že bude potrebné podniknúť ďalšie kroky na najvhodnejšej úrovni, vrátane spoločných iniciatív v hlavných oblastiach, kde je činnosť EÚ zjavným prínosom a mala by sa, tam, kde je to možné, zameriavať na výsledky. EHSV je presvedčený, že jasný plán uplatňovania EPSP by pomohol podporiť konvergenciu a dosiahnuť vytýčené ciele.

8.4.

EHSV tiež navrhuje, aby súčasťou posúdenia vplyvu bolo aj hodnotenie zlučiteľnosti s EPSP. V rámci programu lepšej právnej regulácie sa musí oveľa viac pozornosti venovať otázke, či a akým spôsobom daná iniciatíva prináša sociálny pokrok pre občanov a či sa dá sa ľahko uplatniť a presadzovať?

8.5.

EHSV vidí svoju úlohu v monitorovaní tohto procesu, jeho podpore prostredníctvom diskusií na národnej úrovni a v zdôrazňovaní potreby väčšej transparentnosti a účasti občianskej spoločnosti. Varuje tiež pred novými komplexnými postupmi či pred tým, aby sa k budúcnosti EÚ pristupovalo najmä z inštitucionálnej perspektívy.