9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/27

1.1

EHSV považuje vnútorný trh s energiou za príležitosť ako využiť rozličné rozhodnutia prijaté v oblasti energetiky v Európe a zabezpečiť prostredníctvom prepojenej infraštruktúry primerané fungovanie celého trhu v prospech priemyselných odberateľov a domácností.

1.2

EHSV podporuje prístup Komisie, pokiaľ je jeho cieľom odstrániť opatrenia, ktoré bránia konečnému odberateľovi využiť rôzne možnosti v oblasti energie.

1.3

V centre diania musí byť spotrebiteľ a všetky nové funkcie spojené s inteligentnými sieťami a meračmi (smart grids a smart meters) musia byť vytvorené v jeho záujme.

1.4

Výrazný nedostatok informácií, pokiaľ ide o účelnosť a podmienky fungovania vnútorného trhu s energiou môže napraviť len dôrazná informačná kampaň EÚ realizovaná spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti.

1.5

Boj proti energetickej chudobe a nedostupnosti musí byť prioritou verejných politík EÚ. EHSV vyzýva Radu a Komisiu, aby sa táto otázka stala prioritnou témou európskeho summitu v máji 2013, ktorý bude venovaný energetike.

2.1

Európska komisia vo svojom oznámení vyzýva na dobré fungovanie vnútorného trhu s energiou, aby sa dosiahol cieľ dobudovať do roku 2014 vnútorný trh s energiou, ktorý vo februári 2011 stanovili vedúci predstavitelia štátov a vlád EÚ. Potvrdili tak potrebu dobudovať do uvedeného dátumu vnútorný trh s energiou a umožniť všetkým európskym spotrebiteľom využiť úplnú slobodu výberu dodávateľa elektrickej energie alebo plynu.

2.2

Vznik vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom sa datuje do roku 1996 na základe myšlienky, že všetci európski spotrebitelia by si mali mať možnosť vybrať dodávateľa (bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť) prostredníctvom infraštruktúr nezávislých od výrobcov, a že efektívnosť tohto jednotného trhu by mala priaznivý vplyv na ceny energie a poskytla by dynamické a vhodné signály pre potrebné investície.

2.3

Splniť tento cieľ sa zatiaľ nepodarilo. Vnútorný trh s energiou v niektorých krajinách umožnil spotrebiteľom slobodnejšie si vybrať a zároveň priniesol konkurenčnejšie ceny, čím zmiernil rast cien spôsobený zvýšenými nákladmi na primárne zdroje energie. Podporil tiež vytvorenie celistvejších a transparentnejších veľkoobchodných trhov, čím sa zlepšila bezpečnosť dodávok v Európskej únii. Vo väčšine členských štátov bol vývoj trhov s energiou charakterizovaný prechodom od monopolov (národných alebo regionálnych) na oligopoly, ktoré sú naďalej národné alebo regionálne, s nízkou úrovňou vzájomnej interferencie alebo konkurencie.

2.4

Novovzniknuté nástroje (burzy, prepojenie trhov atď.) sa týkajú len malého objemu a hlavné výmeny sa v súčasnosti naďalej uskutočňujú väčšinou na národnej úrovni. V oblasti elektrickej energie je konkurencia na úrovni výroby v niektorých krajinách len čírou hypotézou: v ôsmich z 27 členských štátov viac ako 80 % výroby energie stále ovládajú etablovaní prevádzkovatelia a vzhľadom na dominantnú pozíciu (v niektorých krajinách až exkluzívnu) národných dodávateľov plynu. Vnútorný trh so zemným plynom ostáva preto tiež len snom.

2.5

Vnútorný trh s energiou preto v súčasnosti funguje skôr ako zhluk postupov, trhov a národných priemyselných prevádzkovateľov, pričom sa uplatňuje kontrola regulačných orgánov každej krajiny a ACER, rozličné európske predpisy prijaté v priebehu dvadsiatich rokov, než jednotný hospodársky priestor, ktorý by vďaka skutočnej hospodárskej súťaži slúžil priemyslu a európskym spotrebiteľom. Rozhodnutia v oblasti energetiky prijaté v jednotlivých štátoch majú však vplyv na ceny energií v susedných štátoch a rozhodnutia v tejto oblasti nemôžu byť prijímané jednostranne.

2.6

Uplatňované ceny sú skreslené z dôvodu dopĺňania o neprehľadné nerovnomerné, často príliš vysoké miestne alebo národné dane, ktoré sa v niektorých krajinách za posledných 15 rokov zvýšili o 1 000 % a tvrdo postihujú domácich spotrebiteľov a energeticky náročné priemyselné odvetvia. Národné politiky podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, ktoré jednotlivé krajiny vzájomne medzi sebou nekoordinujú, vyžadujú, keďže ide o nevyhnutné a prioritné energie v sieti, aby bolo rýchlo stanovené nové usporiadanie európskeho trhu, inak môže byť ohrozené riadenie európskeho systému elektrickej energie. Bez ohľadu na typ energie je nevyhnutná úplná transparentnosť politiky dotácií (alebo výnimiek), ktorá sa uplatňuje v jednotlivých členských štátoch, aby sa zabezpečilo nestranné správanie všetkých subjektov na trhu, ako aj náležité dodržiavanie európskych predpisov hospodárskej súťaže v oblasti energetiky.

2.7

Rozšírená prax sadzieb regulovaných na národnej úrovni nevyvoláva dynamické cenové signály, ktoré by podnietili spotrebiteľov znížiť spotrebu a kontrolovať si faktúru. Nezabezpečuje ani pokrytie skutočných nákladov na dodávky alebo výrobu energie, a tak oslabuje hospodársky výsledok energetických podnikov a investície, či už do výroby alebo do sietí, ktoré budú potrebné v priebehu nasledujúcich desaťročí.

2.8

Z dôvodu nedostatočnej osvety, informovanosti a transparentnosti, európski občania a spotrebitelia vnútornému trhu s energiou väčšinou nerozumejú, či už ide o jeho ciele alebo spôsob fungovania. Hoci sa trh pre domácich spotrebiteľov teoreticky otvoril 1. júla 2007, zriedkavé zmeny dodávateľov sú v niektorých krajinách EÚ len dôsledkom chronického nedostatku informácií a nedostatočnej komunikácie štátov, regulačných orgánov a priemyselných prevádzkovateľov.

3.1

V súvislosti s veľkými výzvami, na ktoré musí Európa reagovať (svetová hospodárska kríza, globálne otepľovanie, zabezpečenie dodávok atď.) je potrebná väčšia transparentnosť, flexibilita, energetické výmeny a prepojenia medzi členskými štátmi s cieľom podporovať väčšiu účinnosť a solidaritu, ako aj lepšie využívať investície.

3.2

EHSV jasne podporuje iniciatívy Európskej komisie a domnieva sa, že dobudovanie skutočného spoločného energetického priestoru pre 500 miliónov spotrebiteľov je základným prvkom obnovy rastu v Európe, ako aj vytvorenia európskeho energetického spoločenstva. Postačujúca, spoločná a konkurencieschopná energetika je pre EHSV kľúčovým prvkom rozvoja európskej ekonomiky a tvorby pracovných miest. Európsky priemysel potrebuje konkurencieschopné ceny energie, aby sa dokázal udržať a zároveň naďalej rozvíjať.

3.3

V tomto duchu je potrebné bdieť nad tým, aby sa okrem formálneho uplatňovania predpisov a smerníc prijatých od decembra 1996, dodržiavala povaha textov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou a aby členské štáty podporovali skutočnú hospodársku súťaž na regionálnej, národnej a európskej úrovni. EHSV podporuje iniciatívy, ktoré umožnia zlepšiť využívanie a efektívnosť sietí na prepravu energie prostredníctvom rýchlej normalizácie potrebnej z hľadiska dôležitého rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Súhlasí s rozvojom energetických prepojení a prepojenia trhov, ako aj s multilaterálnou spoluprácou, akou je vytvorenie Coreso (koordinácia elektrickej siete v západnej Európe), ako predstupeň európskej distribúcie elektrickej energie.

3.4

Existencia regulovaných sadzieb, najmä vzhľadom na národné politické aspekty, je súčasťou protekcionizmu, čo protirečí záujmom EÚ. Bráni zohľadneniu skutočných nákladov na energiu pri správaní sa spotrebiteľov a možno ju pri štátoch, ktoré si ju želajú, akceptovať len dočasne. Cenové signály odzrkadľujúce skutočný vývoj nákladov (vrátane CO2) musia byť sprostredkované spotrebiteľom a investorom, aby sa v budúcnosti mohli rozvážne rozhodnúť. Cena za energiu spojená so skutočnými nákladmi predstavuje jeden z prvkov primeranej kontroly spotreby a potrebného vývoja spotrebiteľov, ktorí musia byť aktívnejší v tvoriacom sa modeli.

3.5

Je tiež potrebné vysvetliť a prepracovať zdaňovanie energie na miestnej a národnej úrovni, ktoré sa v rámci EÚ veľmi líši. Pri elektrickej energii sa uplatňuje DPH od 4,7 % v Spojenom kráľovstve až po 54,6 % v Dánsku bez ohľadu na energetický obsah vyrobenej elektrickej energie. EHSV preto schvaľuje iniciatívy Komisie v prospech jednotného inteligentnejšieho zdaňovania energií v Európe. Plnenie cieľov 20-20-20 a znižovanie emisií CO2 o 80 až 95 % do roku 2050 si vyžaduje zavedenie spoločného fiškálneho rámca, ktorý podľa objektívneho základu stanoví daňové zaťaženie obnoviteľných zdrojov energie a fosílnych zdrojov energie, pričom pri každom produkte sa zváži jeho energetický obsah a emisie CO2.

3.6

Energetická chudoba a nedostupnosť, ktorá sa týka 13 % európskych domácností, čo predstavuje 65 miliónov Európanov, musí byť tiež zohľadnená pri budovaní vnútorného trhu s energiou. K hospodárskej súťaži, ktorá je jedným z jeho pôvodných cieľov, možno pristupovať len v záujme všetkých spotrebiteľov v EÚ. Znamená to, že občan-spotrebiteľ sa dostane do centra diania a že sa čo najskôr vypracuje európska definícia energetickej chudoby, ktorá by priniesla – podľa vzoru európskej politiky týkajúcej sa regionálnej pomoci – vnútroštátnu politiku podpory. Európska únia musí monitorovať a správne rozlíšiť túto potrebnú a naliehavú politiku boja proti energetickej chudobe od protekcionistických postupov stanovovania sadzieb, ktoré sú v protiklade s charakterom vnútorného trhu. EHSV navrhuje, aby bol sa nasledujúci európsky summit venovaný energii v máji 2013 prioritne zaoberal touto otázkou a položil základy európskej verejnej služby v oblasti energetiky.

3.7

EHSV považuje za prioritné vzdelávanie, informovanie a transparentnosť v oblasti energetiky (1), aby si spotrebitelia mohli správne vybrať z hľadiska úspor, ako aj z hľadiska energetickej účinnosti a zamerať sa na lacnejších dodávateľov. Európska únia by mala vykonať výrazné kroky v oblasti komunikácie, aby európskym spotrebiteľom vysvetlila spoločné výzvy a jednoducho a konkrétne poskytla najdôležitejšie informácie.

3.8

EHSV sa domnieva, že zapojenie spotrebiteľov je nevyhnutným predpokladom úspešného zavedenia inteligentných meračov, ktoré môže zlepšiť energetickú účinnosť. Existuje však ešte mnoho nevyriešených otázok, napr. otázka, či potenciálne výhody vyvážia náklady pre spotrebiteľov, ako aj otázka ochrany údajov. Tieto problémy by sa mali v záujme všetkých spotrebiteľov energie vyriešiť čo najskôr.

3.9

Európsky energetický trh budúcnosti nemusí byť riadený len ponukou. Musí podporovať aj znižovanie spotreby v odvetví priemyslu a v domácnostiach a využiť nové funkcie spojené s inteligentnými sieťami a meračmi. EHSV preto podporuje, aby sa na európskej úrovni vypracovali koordinované mechanizmy kapacity, ktoré budú schopné reagovať na spotrebu v čase špičky, zabezpečiť fungovanie európskych systémov elektrickej energie, a to predovšetkým v obdobiach s najväčším dopytom a podnecovať znižovanie spotreby elektrickej energie.

3.10

EHSV vyzýva na skutočnú európsku diskusiu o energetickom prechode, jeho výzvach, nákladoch a na jeho uplatňovanie medzi členskými štátmi. Európa nemôže byť zhlukom 27 egoisticky zameraných energetických politík. EÚ musí byť schopná zhodnotiť vplyvy rozhodnutí jednej krajiny v ostatných krajinách. Zapojenie občianskej spoločnosti je v tomto smere kľúčové. Existencia rozličných fór je prínosom. Musí sa viesť skutočný európsky dialóg, do ktorého sa zapoja všetky zainteresované strany, a to predovšetkým v členských štátoch a v súlade s európskym rozmerom.