EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010TN0407

Vec T-407/10: Žaloba podaná 14. septembra 2010 — Maďarsko/Komisia

Ú. v. EÚ C 317, 20.11.2010, p. 33–34 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

20.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 317/33


Žaloba podaná 14. septembra 2010 — Maďarsko/Komisia

(Vec T-407/10)

()

2010/C 317/61

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Maďarská republika (v zastúpení: M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť článok 1 ods. 3 a 4, ako aj prílohu II rozhodnutia Komisie K(2010) 4593 z 8. júla 2010 o veľkom projekte s názvom „modernizácia železničnej trate Budapešť — Kelenföld Székesfehérvár — Boba, prvá časť, prvá etapa“, ktorý je súčasťou operačného programu „Doprava“, ktorý stanovuje štrukturálnu podporu v Maďarsku prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, v rozsahu, v akom tieto ustanovenia definujú maximálnu sumu, na ktorú sa vzťahuje miera spolufinancovania takým spôsobom, že z oprávnených výdavkov sú vylúčené niektoré výdavky súvisiace s platbami dane z pridanej hodnoty,

zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa čiastočne spochybňuje rozhodnutie Komisie K(2010) 4593 z 8. júla 2010 o veľkom projekte s názvom „modernizácia železničnej trate Budapešť — Kelenföld Székesfehérvár — Boba, prvá časť, prvá etapa“, ktorý je súčasťou operačného programu „Doprava“, ktorý stanovuje štrukturálnu podporu Únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v rámci konvergenčného cieľa. Týmto rozhodnutím Komisia schválila poskytnutie finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na tento veľký projekt. Navyše sa Komisia domnievala, že v prípade tohto sporného veľkého projektu suma dane z pridanej hodnoty nemôže byť zahrnutá do výpočtu maximálnej sumy, na ktorú sa vzťahuje miera spolufinancovania uplatňovaná operačným programom.

V odôvodnení žaloby žalobkyňa uvádza, že Komisia napadnutým rozhodnutím porušila právo Únie, najmä článok 56 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1083/2006 (1) a článok 3 nariadenia (ES) č. 1084/2006 (2).

Podľa žalobkyne článok 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 1084/2006 totiž jednoznačne stanovuje, že na vratnú daň z pridanej hodnoty nemožno poskytnúť príspevok z Kohézneho fondu. Žalobkyňa zastáva názor, že z tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že daň z pridanej hodnoty, ktorú nemožno odpočítať, je oprávneným výdavkom. V dôsledku toho Komisia teda z poskytnutia príspevku nemohla vylúčiť uvedenú daň z pridanej hodnoty, pretože príjemca veľkého projektu, na ktorého sa napadnuté rozhodnutie vzťahuje (Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő Zártkörűen Működő Részvénytarsaság — národná spoločnosť pre rozvoj infraštruktúry, ďalej len „NIF“), nie je zdaniteľnou osobou v predpisoch Únie a vnútroštátnych predpisov o dani z pridanej hodnoty, a z tohto dôvodu nemá nárok na odpočet dane zaplatenej na vstupe.

Okrem toho žalobkyňa vytýka Komisii, že zasiahla do právomoci členských štátov priznanej článkom 56 ods. 4 nariadenia č. 1084/2006, keďže považovala za neoprávnené výdavky tie výdavky, ktoré boli zaradené v nariadení č. 1084/2006 k neoprávneným výdavkom, ale v príslušných vnútroštátnych predpisoch výslovne patrili k oprávneným.

Žalobkyňa poukazuje aj na to, že prístup Komisie, podľa ktorého príjemca zaťažený daňou z pridanej hodnoty má „nárok na odpočet“ prostredníctvom dane z pridanej hodnoty vyrubenej spoločne s mýtom prevádzkovateľom príjemcu vybudovanej infraštruktúry, je extenzívnym výkladom pojmu „vratná daň z pridanej hodnoty“ uvedeného v článku 3 písm. e) nariadenia č. 1084/2006, ktorý odporuje zneniu tohto ustanovenia a je v rozpore aj s predpismi o dani z pridanej hodnoty obsiahnutými v práve Únie. Podľa žalobkyne príjemca, ktorý buduje infraštruktúru a zriaďuje spoločnosti, ktoré budú zabezpečovať jej prevádzku po dokončení, sú navzájom nezávislí a sú navzájom nepriamo prepojení na základe relevantných právnych ustanovení a nie v dôsledku činnosti, ktorá nemá ekonomický charakter. Vzhľadom na to žalobkyňa uvádza, že príjemca je povinný skutočne a definitívne zaplatiť daň z pridanej hodnoty na vstupe.

Napokon sa žalobkyňa domnieva, že ani znenie nariadenia č. 1083/2006 a ani znenie nariadenia č. 1084/2006 neumožňujú výklad, podľa ktorého by sa Komisia pri rozhodovaní o oprávnenosti výdavkov vrátane dane z pridanej hodnoty mohla vo svojom rozhodnutí opierať o skutočnosť, že dotknutý členský štát mohol zvoliť iné legislatívne riešenie, pokiaľ ide o realizáciu projektu a prevádzkovanie infraštruktúry. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že organizácia správy infraštruktúry členských štátov a s nimi súvisiacich verejných služieb je vecou členských štátov. Žalobkyňa sa navyše domnieva, že vzhľadom na splnenie podmienok stanovených právnymi predpismi Európskej únie Komisia musí akceptovať voľbu dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o dôsledky, ktoré vyplývajú z posúdenia oprávnenosti výdavkov podľa toho, či príjemca je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 25).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (Ú. v. EÚ L 210, s. 79).


Top