EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010IP0473
Territorial, social and economic cohesion European Parliament resolution of 14 December 2010 on achieving real territorial, social and economic cohesion within the EU – a sine qua non for global competitiveness? (2009/2233(INI))
Územná, sociálna a hospodárska súdržnost Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť? (2009/2233(INI))
Územná, sociálna a hospodárska súdržnost Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť? (2009/2233(INI))
Ú. v. EÚ C 169E, 15.6.2012, p. 29–36
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
15.6.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 169/29 |
Utorok 14. decembra 2010
Územná, sociálna a hospodárska súdržnost
P7_TA(2010)0473
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť? (2009/2233(INI))
2012/C 169 E/04
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej hlavu I a hlavu XVII, |
— |
so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa – Svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567), |
— |
so zreteľom na výročnú správu OECD z roku 2009, |
— |
so zreteľom na príručku Úspešné partnerstvá fóra OECD LEED pre partnerstvo a riadenie na miestnej úrovni, 2006, |
— |
so zreteľom na správu o globálnej konkurencieschopnosti v rokoch 2009 – 2010, Svetové ekonomické fórum, Ženeva, Švajčiarsko, 2009, |
— |
so zreteľom na Program reformovanej politiky súdržnosti – územný prístup k plneniu výziev a očakávaní Európskej únie, nezávislú správu, ktorú na žiadosť komisárky pre regionálnu politiku Danuty Hübnerovej vypracoval Fabrizio Barca, apríl 2009, |
— |
so zreteľom na politický dokument Rady európskych miest a regiónov o budúcnosti kohéznej politiky EÚ, Brusel, december 2009, |
— |
so zreteľom na uznesenie Zhromaždenia európskych regiónov (AER) o regionálnej politike po roku 2013, ktorú prijalo valné zhromaždenie AER 8. novembra 2007 v Udine, Taliansko, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301), |
— |
so zreteľom na rozhodnutie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch (1), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov (2), |
— |
so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (3), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti z 24. marca 2009 (4), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 16. júna 2010 o EÚ 2020 (5), |
— |
so zreteľom na štvrtú správu o hospodárskej a sociálnej súdržnosti (KOM(2007)0273), |
— |
so zreteľom na 20. výročnú správu Komisie o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu, Rade Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev (KOM(2009)0615), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o reforme štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 (6), |
— |
so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0309/2010), |
A. |
keďže podporovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi je podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii jedným z cieľov Európskej únie, |
B. |
keďže Únia môže byť globálne konkurencieschopná len vtedy, ak vnútorné politiky zlepšia jej schopnosť reagovať na globálne zmeny, a to pomocou trvalo udržateľného a nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré chráni biodiverzitu, a keďže obdobia recesie jasne preukázali, že menej rozvinuté regióny majú slabšiu schopnosť zotavenia, |
C. |
keďže konkurencieschopnosť a súdržnosť si navzájom neodporujú, ani nie sú nezlučiteľné, ale ich prvky sa doplňujú, |
D. |
keďže napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol pri zbližovaní v Únii, je možné pozorovať tendenciu prehlbovania územných rozdielov medzi regiónmi EÚ, napríklad pokiaľ ide o dostupnosť, a to predovšetkým v štrukturálne znevýhodnených regiónoch, ale i na vnútroregionálnej úrovni a v rámci území EÚ, čo by mohlo viesť k územnej segregácii, prehĺbiť rozdiely v úrovniach prosperity medzi regiónmi EÚ a oslabiť konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni, |
E. |
keďže OECD vo svojej výročnej správe za rok 2009 uviedla odporúčania na dlhodobý rast, v ktorých zdôraznila význam daní, investícií do infraštruktúry, vzdelávania a pracovnej sily a na reguláciu výrobných trhov a ich príspevok k rastu, |
F. |
keďže Svetové ekonomické fórum vo svojej správe o globálnej konkurencieschopnosti v roku 2009, tak ako v iných správach, upozornilo na rozhodujúcu úlohu infraštruktúry ako druhého z 12 pilierov, na základe ktorých sa posudzuje globálna konkurencieschopnosť, a uviedlo, že kvalita infraštruktúry je kľúčom na zmiernenie vplyvu vzdialenosti, prilákanie zahraničných investícií a zabezpečenie realizovateľnosti hospodárskeho rozvoja, |
G. |
keďže konkurencieschopnosť je možné dosiahnuť jedine za podmienky, že hospodársky rast je skutočne udržateľný v celej EÚ, |
H. |
keďže v správe skupiny nezávislých odborníkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, ktorá bola vymenovaná po summite v Hampton Courte a ktorej predsedal Esko Aho, s názvom Vytváranie novátorskej Európy sú určené kľúčové oblasti – elektronické zdravie, farmaceutické výrobky, doprava a logistika, životné prostredie, digitálny obsah, energetika a bezpečnosť – v ktorých môže fungovať trh pre inovácie a v ktorých verejná politika môže zohrávať významnú úlohu, |
I. |
keďže na splnenie cieľov stratégie EÚ 2020 je potrebné, aby sa uznala začiatočná pozícia nerovnosti v úrovniach rozvoja a v obmedzeniach, a aby sa stanovili také ciele, ktoré budú zodpovedať skutočnej situácii a potrebám zisteným po konzultáciách so všetkými zúčastnenými aktérmi na rôznych úrovniach správy, |
J. |
keďže Európska rada v marci 2010 uznala význam podporovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti okrem iného prostredníctvom rozvoja infraštruktúry pri zabezpečovaní úspechu stratégie EÚ 2020, ak sa táto nová stratégia bude zaoberať odbúravaním prekážok hospodárskeho rozvoja, |
K. |
keďže sa politika súdržnosti osvedčila ako účinný nástroj pri pružnom reagovaní na sociálno-ekonomické výzvy, ktoré priniesla finančná kríza, |
L. |
keďže okrem dobrej infraštruktúry sú hlavnými predpokladmi pre konkurencieschopnosť podpora výskumu, inovácií a technologického rozvoja, ako i poskytovanie zodpovedajúco vysokokvalitnej odbornej prípravy pre obyvateľov v regiónoch, |
M. |
keďže regióny budú zohrávať kľúčovú úlohu pri obmedzovaní dôsledkov krízy na verejnosť, a mali by preto zahŕňať zásadu partnerstva a rozvíjať vhodné nástroje na hodnotenie ex ante územného dosahu rôznych druhov politiky s cieľom čeliť zásadným výzvam, akými sú prispôsobenie globalizácii, demografické zmeny a neustále vyľudňovanie regiónov, zmeny klímy, energetické otázky a ochrana biodiverzity, ako aj nové výzvy, ktoré vznikli v dôsledku krízy, |
N. |
keďže výsledok diskusií o stratégiách a programoch politiky súdržnosti na programové obdobie 2007 – 2013 dokazuje, že kvalita programov a účasť zainteresovaných strán sa zlepšila na všetkých úrovniach vlády, a predstavuje tak krok vpred smerom k dosiahnutiu lisabonských cieľov hospodárskej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, |
O. |
keďže reforma politiky súdržnosti musí túto politiku posilniť lepšou koreláciou, koordináciou a synergiou európskych politík bez toho, aby niektorú z politík podraďovala inej, a na základe potrieb Únie a jej cieľov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, |
P. |
keďže zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do politiky súdržnosti sa odráža v ich regionálnych a miestnych stratégiách urýchlenia hospodárskeho rozvoja a sociálneho začleňovania, |
Q. |
keďže hospodársku konkurencieschopnosť zaostávajúcich regiónov zlepšuje rozvoj ich kapacít vrátane rozvoja všetkých typov infraštruktúry, ktorá umožňuje aj prístup k vzdelávaniu, výskumu a inováciám, |
R. |
keďže zatiaľ čo niektoré prvky architektúry týchto nástrojov, ako sú spoločný časový rámec a súlad s lisabonským programom, umožňujú súčinnosť, stále existujú rozdiely, ako sú rôzne právne základy, tematické alebo územné zameranie či spoločné alebo centralizované riadenie, |
Politika súdržnosti ako nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť
1. |
poukazuje na výsledky politiky súdržnosti EÚ a na skutočnosť, že jej vykonávanie je nevyhnutné pre úspech stratégie EÚ 2020, ako nástroja na odstránenie nerovností medzi regiónmi, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť, uľahčí spustenie štrukturálnych reforiem a zlepší schopnosť regiónov prispôsobiť sa globálnemu hospodárskemu prostrediu; |
2. |
oceňuje, že na obdobie 2007 – 2013 všetky členské štáty venovali podstatný objem svojich celkových pridelených finančných prostriedkov na výskum a vývoj, inováciu a rozvoj vedomostného hospodárstva, čo vyústilo do 246 vnútroštátnych alebo regionálnych operačných programov s približne 86 miliardami EUR vyčlenenými na výskum a inováciu, z ktorých je už 50 miliárd EUR venovaných na základný výskum a vývoj a inovačné činnosti; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že výskum a inovácie sú kľúčové pre zlepšovanie konkurencieschopnosti EÚ na pozadí globálnych problémov, investície do týchto oblastí musia pokračovať a je nutné vykonávať pravidelné hodnotenia pokroku na základe výsledkov; odporúča preto, aby vzhľadom na nasledujúce programové obdobie členské štáty a Komisia vyčlenili dostatočné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na výskum a inovácie, predovšetkým udržateľné inovácie, a aby posilnili výskumné kapacity; zdôrazňuje potrebu podporovať a uplatňovať úspešné modely vo vedomostnom trojuholníku, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj regionálnych výskumných a strategických rámcov zameraných na inovácie v spolupráci s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a verejnými orgánmi; zdôrazňuje potenciál znalostných regionálnych inovačných zoskupení v mobilizovaní regionálnej konkurencieschopnosti a vyzýva na lepšiu koordináciu štrukturálnych fondov a 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj; |
3. |
zdôrazňuje, že väčšia koncentrácia zdrojov politiky súdržnosti môže zaistiť, aby táto politika významne prispela k posilneniu konkurencieschopnosti, inovácií a zamestnanosti v EÚ; |
4. |
zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejného sektora na všetkých úrovniach vlády a súkromného sektora, ktorú zohrávajú pri vykonávaní politiky súdržnosti pri obnovovaní dôvery a solidarity v čase recesie a po nej tým, že zabezpečuje rovnaké príležitosti pokiaľ ide o verejné investície, a to najmä do infraštruktúry, nových technológií a ľudského kapitálu, a pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja; |
5. |
zdôrazňuje skutočnosť, že hospodárska konkurencieschopnosť regiónov EÚ je úzko spojená s primeranou úrovňou zamestnanosti, vzdelanými a kvalifikovanými pracovnými silami, sociálnym zabezpečením a prístupom k verejným službám; v tejto súvislosti konštatuje, že podpora sociálnej súdržnosti poskytnutá politikou súdržnosti zvyšuje význam tejto politiky pre celkovú regionálnu konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle; |
6. |
domnieva sa, že v súlade s duchom zmlúv sa politika súdržnosti, ktorá je zameraná na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja a pripravuje regióny na splnenie dlhodobých a krátkodobých úloh (globalizácia, demografická zmena, odliv obyvateľstva z vidieckych oblastí, zmena klímy a ochrana biodiverzity) zohľadňujúc ich špecifické silné a slabé stránky, osvedčila ako kľúčový prvok európskej integrácie; |
7. |
poukazuje na to, že zvyšovaním súčinnosti medzi politikami výskumu, vývoja, inovácií a súdržnosti, sa môžu lepšie dosiahnuť výzvy stratégie EÚ 2020; zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí zohrávať významnú úlohu pri vykonávaní stratégie EÚ 2020, pretože táto politika podnecuje štrukturálne zmeny v celej Európe a podporuje kľúčové investičné priority na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej, vnútroštátnej i cezhraničnej – zabezpečením sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; poukazuje však na to, že hoci by priority politiky súdržnosti mali byť v súlade s cieľmi EÚ 2020, musí ostať nezávislou politikou schopnou zohľadňovať regionálne osobitosti a podporovať slabšie regióny a regióny, ktoré to najviac potrebujú, aby mohli prekonať svoje sociálno-ekonomické problémy a prirodzené znevýhodnenia a zmenšiť nerovnosti; nazdáva sa, že zabezpečením nadväznosti usmernení politiky súdržnosti, ktoré sú už v platnosti, sa zaručí regionálny rozmer výskumu, vývoja a inovácií a vytvoria sa pracovné miesta v inovatívnych odvetviach; |
Územná súdržnosť – odraz miestneho účinku politík EÚ
8. |
podporuje názory uvedené v zelenej knihe o územnej súdržnosti, čo sa týka konkurencieschopnosti založenej na „vytváraní prepojení s ostatnými oblasťami, aby sa zabezpečilo, že sa budú koordinovane a udržateľne využívať spoločné aktíva“, s cieľom uvoľniť potenciál, ktorý je spätý s územnou rôznorodosťou EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že hladké a koordinované fungovanie dopravných služieb, dostatočný prístup k telekomunikáciám a v prípade potreby spoločné využívanie energetiky, zdravotníctva, výskumu, ochrany životného prostredia a infraštruktúry sú základnými podmienkami ďalšieho posilňovania konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy vymedzenia a dôsledného vykonávania cieľa územnej súdržnosti; |
9. |
domnieva sa, že členské štáty musia podporovať územný prístup k stanovovaniu a vykonávaniu politiky súdržnosti; uznáva, že úloha regiónov sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje v závislosti od ich politickej a administratívnej štruktúry; žiada, aby sa zásada subsidiarity vo svojej posilnenej a rozšírenej podobe tak, ako sa vymedzuje v ZFEÚ, riadne uplatňovala a aby sa počas súčasného programového obdobia hľadalo zlepšenie, a to podporou zásady decentralizácie na úroveň miestnych úradov s cieľom zlepšovať čerpanie prostriedkov; nazdáva sa, že v tejto súvislosti je kontraproduktívne, aby regióny spravovali v priemere iba 30,5 % celkového rozpočtu vyčleneného na politiku súdržnosti, pričom zvyšná časť je spravovaná ústrednými vládami; nazdáva sa, že v budúcnosti sa musí zásada partnerstva výrazne posilniť; |
10. |
domnieva sa, že najmä pohraničné oblasti zvýrazňujú problémy, ktorým čelí EÚ v súvislosti s problémami otvárania hraníc, ukončovania vnútorného trhu a globalizáciou; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť týchto území môže byť narušená potrebou vyrovnať sa s konkurenčnými daňovými a sociálnymi systémami, komplexnými administratívnymi dohodami a migračnými tokmi medzi regiónmi a štátmi; zdôrazňuje význam rozvoja nástrojov potrebných na cezhraničnú spoluprácu a viacúrovňové riadenie a vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu informácií a najlepších postupov; |
11. |
poukazuje na to, že územná súdržnosť má horizontálny mnohoodvetvový charakter, a preto politiky Únie musia prispievať k jej dosiahnutiu; opakuje, že táto koncepcia nie je obmedzená na účinky regionálnej politiky, ale zameriava sa aj na koordináciu s ďalšími politikami Únie, ktoré sú zacielené na udržateľný rozvoj a poskytujú hmatateľné výsledky na regionálnej úrovni, s cieľom rozvíjať a plne využívať osobitné formy regionálneho potenciálu a zvyšovať ich dosah na konkrétne územie, čo podporí konkurencieschopnosť a atraktívnosť regiónov a povedie k územnej súdržnosti; zastáva názor, že koncentrácia, spolupráca a prepojenie sú kľúčovými prvkami územnej súdržnosti v záujme dosiahnutia vyváženejšieho územného rozvoja v EÚ; |
12. |
zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie zahŕňa prenos zodpovedností za programy, čím sa umožní lepšie využitie potenciálu územnej spolupráce, a že preto, aby Európska únia bola schopná sledovať spoločné ciele s využitím súdržných opatrení orientovaných na výsledky a zároveň určovať osobitné regionálne a miestne priority, by sa mali realizovať zásady viacúrovňového riadenia; |
13. |
víta výsledky iniciatív URBAN a LEADER a zdôrazňuje potrebu využívať tieto skúsenosti z minulosti a súvisiace príklady osvedčených postupov pri vytváraní rámca integrovaného a vyváženého rozvoja vidieka a miest v súlade s potrebami každého regiónu; vyzýva Komisiu, aby posúdila a navrhla pracovné metodiky, ktoré budú podporovať vidiecko-mestské partnerstvá, bojovať proti odlivu obyvateľstva z vidieckych oblastí a súčasne podnecovať udržateľný rozvoj miest, pretože takmer 80 % populácie EÚ žije v mestských oblastiach; poukazuje na to, že mestské i vidiecke oblasti zohrávajú dynamickú úlohu pri regionálnom hospodárskom vývoji a vzhľadom na nadchádzajúce programové obdobie zdôrazňuje potrebu investovať do mestských i prímestských projektov a lepšie koordinovať programy vidieckeho rozvoja; |
Maximalizácia účinku politiky súdržnosti na zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti
14. |
považuje partnerstvo za kľúčovú zásadu pri vymedzovaní obsahu politiky súdržnosti, s prístupom zdola nahor zlepšujúcim administratívne kapacity a kvalitu procesu plánovania; domnieva sa, že všetky úrovne vlády musia pôsobiť súdržne, navzájom sa dopĺňať a byť produktívne pri zlepšovaní hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ; vyzýva Komisiu, aby jasnejšie vymedzila zásadu partnerstva, s cieľom zabezpečiť vytvorenie skutočných partnerstiev s regionálnymi a miestnymi orgánmi a uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi regiónmi; |
15. |
poukazuje na to, že spolufinancovanie je kľúčovou zásadou dobrého riadenia politiky súdržnosti; vyzýva na to, aby sa táto zásada naďalej uplatňovala napriek obmedzeniam verejných výdavkov, ktoré spôsobila hospodárska kríza; |
16. |
zdôrazňuje potrebu podpory podnikania a malých a stredných podnikov (MSP) uznávajúc kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri posilňovaní hospodárskej konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest; zdôrazňuje potrebu revízie a konsolidácie úlohy nástrojov EÚ podporujúcich európsku konkurencieschopnosť s cieľom racionalizácie administratívnych postupov, uľahčenia prístup k financiám najmä pre MSP a zavedenia inovačných mechanizmov podpory na základe dosiahnutých cieľov spojených s inteligentným, udržateľným a integračným rastom, ako aj podpory užšej spolupráce s Európskou investičnou bankou a ostatnými finančnými inštitúciami; v tejto súvislosti oceňuje pridanú hodnotu, ktorú ponúkajú nástroje finančného inžinierstva, a podnecuje ich čo najširšie využívane, ako aj využívanie revolvingových fondov a globálnych grantov s cieľom dosiahnutia priaznivých synergií a maximalizácie výsledkov; vyzýva aj na zjednodušenie prístupu k rizikovému kapitálu a mikrofinancovaniu; |
17. |
ďalej pripomína, že efektívne vykonávanie politiky súdržnosti do veľkej miery závisí od toho, ako je navrhnutá, a preto je kľúčovým prvkom zapojenie miestnych a regionálnych orgánov už v začiatočnej fáze pri tvorbe a vykonávaní budúcej politiky súdržnosti; zdôrazňuje rovnako nevyhnutnosť vytvárať horizontálne a vertikálne partnerstvá medzi verejnými orgánmi na všetkých úrovniach, s cieľom dosiahnuť čo najúčinnejšie riadenie na viacerých úrovniach; pripomína, že viacúrovňové riadenie je jednou z kľúčových zásad politiky súdržnosti a že je základným predpokladom na zaručenie kvality procesu rozhodovania; v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje význam partnerstva regionálnych orgánov s Výborom regiónov; |
18. |
víta zmenu nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorou sa zjednodušujú postupy na využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní týchto postupov, s cieľom zabezpečiť ich flexibilnosť a znížiť administratívne zaťaženie príjemcov finančných prostriedkov, aby orgány mohli riešiť kľúčové otázky včas a s primeranými zdrojmi; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá môžu poskytnúť skutočnú podporu dopĺňaním úsilia na miestnej a regionálnej úrovni, a žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na konsolidáciu verejno-súkromných partnerstiev v rámci politiky súdržnosti; |
19. |
v záujme odstránenia nerovností zdôrazňuje význam pokračovania v poskytovaní podpory v prvom rade projektom zameraným na zaostávajúce regióny, aby sa zachoval očakávaný prínos počas tohto programového obdobia v súlade s prvými odhadmi; konštatuje, že zlepšovanie prístupnosti a vybavenia infraštruktúry prispeje k väčšej konkurencieschopnosti zaostávajúcich regiónov na vnútornom trhu, a tým i k vonkajšej konkurencieschopnosti EÚ ako celku; domnieva sa, že stiahnutie tejto podpory by znížilo prínos prvých kladných výsledkov; |
20. |
zdôrazňuje, že hoci sa politika súdržnosti tradične sústreďuje na najmenej prosperujúce regióny, týka sa všetkých regiónov Európskej únie bez ohľadu na úroveň ich rozvoja; preto zdôrazňuje potrebu podporovať cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti; opakovane konštatuje, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti s rozpočtom aspoň na súčasnej úrovni v absolútnom i relatívnom zmysle je predpokladom na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 s cieľom zabezpečiť inteligentné, udržateľné a integračné hospodárstvo, urobiť EÚ konkurencieschopnou na celosvetovej úrovni a zabezpečiť, aby sa všetky regióny rozvíjali harmonicky a dosiahol sa cieľ sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; |
21. |
domnieva sa, že HDP musí ostať hlavným kritériom na určovanie oprávnenosti regiónov na čerpanie pomoci v rámci z politiky súdržnosti, pričom ostatné merateľné ukazovatele by sa mohli pridať v prípade, že sa dokáže ich dôležitosť, pričom sa vnútroštátnym orgánom poskytne priestor, aby na príslušnej úrovni rozhodovania použili ostatné ukazovatele, ktoré zohľadňujú osobitné vlastnosti regiónov a miest; |
22. |
zdôrazňuje význam toho, aby sa pri prideľovaní prostriedkov zohľadnili osobitné vlastnosti napríklad pobrežných regiónov, hornatých najodľahlejších oblastí, regiónov trpiacich odlivom obyvateľstva alebo vzdialených hraničných región a miest; podnecuje regióny, aby predložili iniciatívy na využívanie svojich regionálnych špecifík; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila jednotlivé finančné nástroje tak, aby vytvárali pridanú hodnotu v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte, pričom by zohľadnila aj dôsledky hospodárskej a finančnej krízy; |
23. |
žiada Komisiu, aby sa zaoberala spôsobmi, akými môžu nové techniky finančného inžinierstva zlepšiť účinok a vplyv politiky súdržnosti s cieľom získať čo najlepšie výsledky vo vybraných projektoch; |
24. |
zdôrazňuje pozitívny vplyv rodovej rovnosti na hospodársky rast EÚ, sociálny rast a sociálnu súdržnosť, a teda aj na jej konkurencieschopnosť; |
Politika súdržnosti ako kľúčová politika v období po roku 2013
25. |
zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti v celej Európe, vyplývajúcu z ich európskej pridanej hodnoty, pri zvyšovaní hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ a plnení cieľov stratégie EÚ 2020, pričom územný prístup je jedným z mnohých spôsobov dosahovania ekonomickej rovnováhy; |
26. |
zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu k využívaniu štrukturálnych fondov ako k dôležitému nástroju pomoci regiónom pri dosahovaní udržateľného rastu, zamestnanosti a prosperity; |
27. |
zdôrazňuje potrebu zachovania prechodných opatrení na konsolidovanie a zlepšenie súčasnej úrovne rozvoja, ktorá by mohla klesnúť v prípade podstatného zníženia financovania po splnení daného cieľa; zdôrazňuje, že týmto by sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s regiónmi v podobnej situácii, čo by viedlo k efektívnej organizácii programov; |
28. |
pripomína Komisii a členským štátom, že očakávania obyvateľov Európy vychádzajú z potrieb ľudí a predovšetkým z túžby po prístupe k primeranej infraštruktúre a ku kvalitným verejným službám, ktoré musia byť poskytované spravodlivo a za ceny, ktoré sú pre európskych občanov dostupné bez ohľadu na miesto kde žijú a pracujú; trvá na tom, že právo na rovnaké príležitosti je potrebné dodržiavať, a zdôrazňuje potrebu bezbariérového prístupu ku všetkým infraštruktúram a projektom financovaným zo štrukturálnych fondov; |
29. |
zdôrazňuje, že na upevnenie vedomostí a inovácie ako hnacích síl budúceho hospodárskeho rastu a európskej konkurencieschopnosti treba zlepšovať kvalitu vzdelávania, využívať výsledky výskumu, podporovať inováciu a prenos vedomostí v celej Únii, plne využívať informačné a komunikačné technológie, zabezpečiť, aby sa inovačné myšlienky využili v nových produktoch a službách, ktoré vytvárajú rast a kvalitné pracovné miesta a pomáhajú čeliť výzvam vyplývajúcim zo spoločenských zmien v Európe a vo svete, podporovať podnikanie, venovať prioritnú pozornosť potrebám používateľov a príležitostiam trhu a zabezpečiť dostupné a dostatočné financovanie, v rámci ktorého budú kľúčovú úlohu zohrávať štrukturálne fondy; |
30. |
zdôrazňuje, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť poskytuje možnosť využiť celý potenciál výskumu, vývoja a inovácií a zabezpečiť vyššiu životnú úroveň obyvateľov Európy a väčšiu dôveru voči EÚ; selektívne a kombinované investície do výskumu, vývoja a inovácií musia zohľadniť kapacity a potenciály regiónov a miest a pomôcť rozvinúť kľúčové oblasti, ako elektronické zdravie, farmaceutický priemysel, doprava a logistika, životné prostredie, digitálny obsah, energetika a bezpečnosť, prostredníctvom programov rozvoja inštitúcií a budovania kapacít; |
31. |
domnieva sa, že určitá časť prostriedkov vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie v rámci politiky súdržnosti by sa mala využiť na dosiahnutie a udržanie úlohy svetového lídra v sektoroch, v ktorých už Európa má konkurenčnú výhodu, a v sektoroch, kde má nové príležitosti stať sa svetovým lídrom; |
32. |
domnieva sa, že na konsolidáciu vnútorného trhu sú potrebné špecifické opatrenia na podnecovanie hospodárskej súťaže na úrovni EÚ, avšak bez vytvorenia nerovnováhy medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takto je na úrovni EÚ možné dosiahnuť uspokojivú úroveň stability a hospodárskej prosperity; |
33. |
odporúča členským štátom a Komisii, aby venovali väčšiu pozornosť podpore veľkých projektov presahujúcich dva alebo viaceré operačné programy s významným vplyvom na európskej úrovni, čo vytvorí pridanú hodnotu, vysokokvalitné pracovné príležitosti a zaručí udržateľný rozvoj regiónov; |
34. |
domnieva sa, že politika súdržnosti by mala pokračovať podporou opatrení, ktoré vytvoria čo najväčší počet pracovných miest, čo umožní využiť miestne ľudské zdroje a zabezpečiť ich trvalý rozvoj, aby sa zaručila vysoká produktivita; |
35. |
zastáva názor, že dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je nevyhnutnou podmienkou, ale že nestačí na zaručenie hospodárskej konkurencieschopnosti na svetovej úrovni, ktorá si vyžaduje podstatné investície do kľúčových oblastí ako energetika, životné prostredie, infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a vývoj, tvorivý priemysel a služby, logistika a doprava; |
*
* *
36. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 79.
(2) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 38.
(3) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 65.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.
(6) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 97.