52007DC0182

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 4.4.2007

KOM(2007) 182 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zdokonaľovanie prenosu poznatkov medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom v Európe: smerom k otvorenej inovácii – implementácia lisabonskej agendy – {SEK(2007) 449}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zdokonaľovanie prenosu poznatkov medzi výskumnými inštitúciamia priemyslom v Európe: smerom k otvorenej inovácii– implementácia lisabonskej agendy –(Text s významom pre EHP)

Silná základňa vedeckých poznatkov je jednou z tradičných kľúčových hodnôt Európy a umožnila nám zaradiť sa do svetovej špičky vo viacerých oblastiach výskumu[1]. Napriek týmto úspechom rýchlo sa meniace výskumné prostredie ohrozuje celkové postavenie európskeho výskumu. Európsky výskum čelí zároveň dôsledkom globalizácie trhov a priemyslu, digitalizácie a nových technológií, ako aj potrebe zaoberať sa problémami spoločnosti, ako je napríklad starnutie obyvateľstva alebo zmena klímy.

Komisia vo svojej všeobecnej inovačnej stratégii pre EÚ[2] označila význam zdokonaľovania prenosu poznatkov[3] medzi verejnými výskumnými inštitúciami[4] a tretími subjektmi vrátane organizácií priemyslu a občianskej spoločnosti za jednu z desiatich kľúčových oblastí, v ktorých je potrebné konať. Toto oznámenie je odpoveďou na túto potrebu a obsahuje množstvo orientačných usmernení pre členské štáty. Ustanovuje možné spôsoby vzájomne prospešnej spolupráce členských štátov a Spoločenstva pri prekonávaní niektorých jestvujúcich prekážok, najmä pokiaľ ide o podporu cezhraničnej dimenzie prenosu poznatkov. Prílohou k oznámeniu je pracovný dokument útvarov Komisie o „nezáväzných usmerneniach pre univerzity a iné výskumné inštitúcie na zdokonalenie ich prepojenia s európskym priemyslom“, ktorých základom sú osvedčené postupy vymedzené mnohými vnútroštátnymi verejnoprávnymi orgánmi a činnosť rôznych zainteresovaných európskych združení.

1. POTREBA KONAť

Jedným zo závažných problémov je lepšie využitie výskumu a vývoja financovaného z verejných zdrojov. V porovnaní so Severnou Amerikou[5] priemerná univerzita v Európe[6],[7] vyprodukuje oveľa menej vynálezov a patentov. Spôsobuje to do veľkej miery menej systematické a odborné spravovanie poznatkov a duševného vlastníctva európskymi univerzitami. Účinný prenos poznatkov v európskych výskumných inštitúciách navyše brzdí mnoho faktorov, medzi ktoré patria: kultúrne rozdiely medzi podnikateľskou a vedeckou obcou, nedostatočná motivácia, právne prekážky a rozdrobené trhy s poznatkami a technológiami[8]. Všetky tieto faktory nepriaznivo vplývajú na európsky hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.

V tejto súvislosti členské štáty čoraz viac uznávajú význam prenosu poznatkov pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a jeho prínos pre efektívnosť verejného výskumu, ktorý sa odzrkadľuje v ich národných reformných programoch zostavených na základe lisabonskej stratégie. Prijíma sa množstvo iniciatív, ktoré sú zamerané na podporu spolupráce medzi výskumnými inštitúciami a podnikateľskými subjektmi. Viaceré členské štáty prijali iniciatívy na podporu a uľahčenie prenosu poznatkov (napríklad nové zákony, novú úpravu práv duševného vlastníctva, usmernenia alebo vzorové zmluvy) a mnohé ďalšie plánujú zintenzívniť svoje snahy v tejto oblasti. Tieto iniciatívy sú však často koncipované vo vnútroštátnom kontexte a neriešia cezhraničnú dimenziu prenosu poznatkov. Preto je v oblasti výskumu a vývoja v Európe potrebné vyrovnanejšie prostredie pre vzájomné pôsobenie univerzít a priemyslu.

Európske univerzity a iné výskumné inštitúcie si rovnako uvedomujú svoju meniacu sa úlohu v globalizovanom hospodárstve a vyvíjajú zaujímavé iniciatívy. Uvedomujú si, že už nie sú len inštitúciami, ktoré vzdelávajú absolventov pre konkrétnu oblasť, ale že v celosvetovom meradle súperia o študentov, výskumníkov a priemyselných partnerov. Postupne si uvedomujú, že budú musieť zaistiť výskum na svetovej úrovni, aby v budúcnosti prilákali spomenutých študentov a výskumníkov. Ak chcú zostať aj naďalej atraktívne, budú sa musieť otvoriť voči podnikateľským subjektom a medzinárodnej spolupráci, ktoré im takisto môžu pomôcť získať nové finančné prostriedky. Zdieľanie poznatkov najmä prostredníctvom spolupráce s podnikateľskými subjektmi v oblasti výskumu a vývoja – ktoré je zároveň potenciálnym zdrojom príjmov pre výskumné inštitúcie – môže v podstatnej miere zvýšiť kvantitu a kvalitu uskutočňovaného výskumu.

2. PRIEMYSEL A VÝSKUMNÉ INšTITÚCIE – SPOLUPRÁCA NA CESTE K ZNALOSTNÉMU HOSPODÁRSTVU

Potreba zdieľania poznatkov medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom sa v posledných rokoch stáva čoraz zreteľnejšou. V minulosti boli výskumné inštitúcie vnímané ako zdroj nových myšlienok a priemysel predstavoval prirodzený spôsob čo najlepšieho využitia týchto myšlienok. V posledných desiatich rokoch sa však úlohy oboch strán značne zmenili.

Mnohé spoločnosti vyvíjajú prístupy otvorenej inovácie k výskumu a vývoju, pričom kombinujú interné a externé zdroje a snažia sa maximalizovať hospodársky prínos zo svojho duševného vlastníctva, aj keď to priamo nesúvisí s ich hlavným predmetom podnikania. Začali najmä považovať verejný výskum za strategický zdroj.

Zároveň sa jasne preukázalo, že výskumné inštitúcie vo svojom vzťahu s priemyslom musia zohrávať aktívnejšiu úlohu, aby mohli čo najväčšmi využiť výsledky výskumu. Táto nová úloha[9] si vyžaduje špecializovaný personál, ktorý má zisťovať a spravovať zdroje poznatkov s obchodným potenciálom, t.j. ako čo najlepšie priniesť novú myšlienku na trh, zabezpečiť primerané zdroje (financovanie, podporné služby atď.) na jej realizáciu a dosiahnuť primeraný záväzok od všetkých zainteresovaných strán.

2.1. Vytváranie podmienok na úspešný prenos poznatkov

Presadil sa názor, že účasť podnikateľských subjektov na riadení výskumných inštitúcií môže napomôcť zameraniu výskumných a vzdelávacích aktivít na potreby spoločnosti, priniesť odborné znalosti na podporu aktivít na prenos poznatkov a preukázať ochotu zavádzať pri všetkých činnostiach prístupy, ktoré sú zamerané na inováciu. Takéto vzájomné pôsobenie pomohlo uľahčiť medziodvetvovú mobilitu, a to prostredníctvom dočasných výmen zamestnancov, ako aj zamestnávaním mladých absolventov vysokých škôl v priemysle.

Mnohé európske výskumné inštitúcie navyše v ostatných rokoch zriadili pracoviská prenosu poznatkov, cieľom ktorých je zlepšiť spoluprácu a využitie výsledkov výskumu a ich prijímanie v podnikateľskej sfére. Ich úspech do veľkej miery závisí od zručností a schopností ich zamestnancov, ako aj od strategického poslania, ktoré im bolo určené, a od ich samostatnosti v oblasti riadenia. Zamestnanci, ktorí pracujú na prenose poznatkov, musia disponovať širokou škálou zručností, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy . Na tieto miesta sa však často vymenúvajú pomerne neskúsení zamestnanci. V niektorých štátoch existuje neustály odborný rast, ale z hľadiska nákladov a/alebo výsledkov je často neadekvátny. Komisia v súčasnosti skúma spôsoby riešenia tohto problému. Sedem členských štátov[10] s podporou Komisie[11] buduje rámec na poskytovanie kvalifikácie, ktorú tieto štáty navzájom uznávajú, novým úradníkom pôsobiacim v oblasti prenosu poznatkov. Okrem toho, PROTON Europe[12], ktorý nadväzuje na britský Inštitút pre prenos poznatkov [13], sa snaží vytvoriť systém akreditácie pre súčasných úradníkov pôsobiacich v oblasti prenosu poznatkov na základe ich skúseností a výsledkov.

Na to, aby mohli účinne vykonávať aktivity prenosu poznatkov, musia byť výskumné inštitúcie dostatočne samostatné, aby mohli prijímať skúsených zamestnancov pôsobiacich v oblasti prenosu poznatkov na konkurenčnej báze . Zvýšená mobilita medzi štátnym a súkromným sektorom pomôže výskumníkom a vedúcim výskumných inštitúcií zistiť, ktoré potreby majú spoločné s priemyslom. Tejto mobilite však môžu brániť určité predpisy a administratívne prekážky. Napríklad predpisy týkajúce sa praxe a regulácie trhu práce, najmä tie, ktoré sa zaoberajú sociálnym zabezpečením a úpravou dôchodku, môžu brániť výmene zamestnancov. V niektorých štátoch výskumníci pôsobiaci v štátnom sektore navyše nesmú pracovať na čiastočný úväzok ako poradcovia alebo iným spôsobom pre priemysel[14].

Takisto je potrebné viac sprístupniť jestvujúce zdroje. Dá sa to čiastočne dosiahnuť pomocou koordinácie. V súčasnosti majú niektoré výskumné inštitúcie zamestnancov, ktorí sú aktívne prepojení s priemyslom, ale nedochádza medzi nimi k vzájomnej interakcii. Spojením svojich schopností v oblasti prenosu poznatkov môžu zabezpečiť, aby boli tieto zručnosti prístupnejšie vo všetkých výskumných inštitúciách. Externalizácia niektorých špecializovaných funkcií alebo spojenie zdrojov či výsledkov výskumu a vývoja (a súvisiacich práv duševného vlastníctva) medzi viacerými výskumnými inštitúciami môže navyše priniesť značné výhody[15]. Ako príklad spojenia zdrojov medzi niekoľkými pracoviskami prenosu poznatkov možno uviesť agentúry patentového marketingu a prenosu poznatkov zriadené v Nemecku, North of England Science Initiative - Vedeckú iniciatívu severného Anglicka alebo belgickú VIB[16]. Takéto spojenie sa môže prípadne týkať aj jedného priemyselného odvetvia (napríklad White Rose Consortium - Konzorcium bielej ruže [17]) alebo jednej aktivity prenosu poznatkov.

Je mimoriadne zaujímavé poukázať na výhody, ktoré môže priniesť spojenie patentov medzi výskumnými inštitúciami. Spojenie patentov môže pomôcť vytvoriť rozhodujúci súbor duševného vlastníctva, ktorý je potrebný, aby bola inovačná myšlienka atraktívna pre súkromný sektor. V prípade dobrého marketingu by sa každý príslušný priemyselný subjekt mohol dozvedieť o výskumných centrách, ktoré vytvorili toto duševné vlastníctvo, čo by pomohlo vytvoriť prepojenia s priemyslom. Vytvorenie spojeného súboru patentov môžu navyše vyústiť do pevnejších vzťahov medzi pracoviskami prenosu poznatkov a môže poskytnúť základ pre ďalšie medziinštitucionálne iniciatívy. Takéto spojenie zdrojov sa javí ako mimoriadne vhodné pre tie výskumné inštitúcie, ktoré nemajú taký rozsah a objem využiteľných výsledkov výskumu, ktorý by bol dôvodom na zriadenie samostatného pracoviska venujúceho sa prenosu poznatkov. Ak je to vhodné, členské štáty by mali aktívne podnecovať a podporovať spájanie zdrojov medzi výskumnými inštitúciami.

Hoci takéto spájanie zdrojov môže byť veľmi užitočné na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, tieto iniciatívy sa zriedka zaoberajú cezhraničnou dimenziou. Na vyriešenie tohto nedostatku Komisia vytvorila transeurópsku sieť, ktorej cieľom je uľahčiť cezhraničný prenos technológií, konkrétne sieť centier na prenos inovácií - Innovation Relay Centres (IRC)[18]. Centrá na prenos inovácií sídlia v 33 štátoch a poskytujú osobné poradenstvo pre univerzity a priemysel (najmä pre malé a stredné podniky). Vďaka úzkej spolupráci s popredným združením európskych univerzít v oblasti prenosu poznatkov[19] vytvorili jednoduchý a efektívny systém, ktorý umožňuje univerzitám štruktúrovaným spôsobom zdieľať informácie o nových komerčne využiteľných technológiách so spoločnosťami v celej Európe.

2.2. Podpora podnikateľského prístupu

Potreba zverejňovať a sprístupňovať výsledky sa často považuje za nezlučiteľnú s potrebou priemyslu, aby boli informácie uchovávané ako dôverné a aby boli chránené právami duševného vlastníctva, ako sú napríklad patenty. Prax však svedčí o tom, že podpora inovácie a rozširovanie nových poznatkov môžu byť zlučiteľné, pokiaľ sú otázky duševného vlastníctva chápané a spravované profesionálne. Vzájomné pôsobenie pri týchto činnostiach môžu uľahčiť nástroje ako rozhodovacia schéma CREST[20], vzorové zmluvy, napríklad britské Lambertove dohody [21], alebo usmernenia, ako napríklad dánsky dokument týkajúci sa kontaktov, zmlúv a kódexov [22], ale aj informačné iniciatívy, ktoré vyvíja Európsky patentový úrad a vnútroštátne patentové úrady. Iniciatíva Zodpovedné partnerstvo [23], ktorú vyvíjajú 4 významné európske univerzitné a priemyselné združenia (EIRMA, EUA, PROTON, EARTO), poskytuje základný pohľad na možnosti dosiahnutia efektívnej výskumnej spolupráce. Členské štáty majú svoju úlohu pri rozvoji a realizácii týchto iniciatív a mali by ich aktívne podporovať.

Mnoho univerzít v čoraz väčšej miere podporuje rôzne prístupy „tvorivého zdieľania“[24](otvorený prístup, otvorené publikácie, otvorený softvér…). Tieto mechanizmy môžu zabezpečiť efektívnejšie rozširovanie výsledkov, aj keď v niektorých prípadoch môže byť potrebná formálna právna ochrana (napríklad práva k dizajnom, patenty alebo dohody o prenose materiálu), ak sa má produkt úspešne uviesť na trh. Preto je dôležité zabezpečiť, aby si výskumníci uvedomovali výhody oboch prístupov a aby sa rozhodnutia prijímali na základe spoločensko-ekonomického vplyvu. Vzhľadom na to, že predpisy upravujúce vlastnícke právo vo vzťahu k výsledkom výskumu a vývoja financovaného z verejných zdrojov sú v jednotlivých európskych štátoch stále odlišné, v blízkej budúcnosti môže byť vhodné vrátiť sa k otázke jednotného európskeho modelu vlastníctva pokiaľ ide o výskum financovaný z verejných zdrojov .

Podpora podnikateľského prístupu[25], ako aj príslušných zručností medzi výskumníkmi môže vo veľkej miere prispieť k zmenšeniu kultúrnych rozdielov, ktoré existujú medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom. S cieľom podpory ich vzájomného pôsobenia je potrebné poskytnúť výskumníkom základné zručnosti prenosu poznatkov a podnikania. Je potrebné poskytovať vzdelávanie zamerané na podnikateľský prístup s cieľom poskytnúť usmernenia týkajúce sa spravovania duševného vlastníctva, vzájomného pôsobenia s priemyslom, vytvorenia firmy a podnikania. Aj keď je terciárne vzdelávanie v zásade veľmi decentralizované, existujú príklady vnútroštátnych stratégií na podporu podnikateľského prístupu vo vyššom vzdelávaní (napríklad Problémy podnikania v oblasti vedy - Science Enterprise Challenge vo Veľkej Británii). S cieľom pomôcť pri riešení problematiky obsahu týchto kurzov Komisia v súčasnosti financuje projekt[26] vytvorenia základného súboru školiacich materiálov na zvýšenie informovanosti o význame spravovania otázok duševného vlastníctva medzi rôznymi aktérmi .

Okrem toho jednou z najefektívnejších metód rozvoja týchto zručností a zdieľania poznatkov je presun zamestnancov medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom. Komisia je aktívnym zástancom takýchto presunov prostredníctvom schémy „ Strategické partnerstvo priemyslu a akademického vzdelávania Marie Curie “, ktorá podporuje rozvoj dlhodobej spolupráce prostredníctvom výmeny výskumníkov. Novým rámcom štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inováciu sa takisto zaviedlo opatrenie týkajúce sa pomoci pri poskytovaní vysokokvalifikovaných zamestnancov z výskumných inštitúcií (alebo veľkých spoločností) malým a stredným podnikom.

V mnohých štátoch výskumné inštitúcie vytvorili systémy odmeňovania, v rámci ktorých vynálezca dostane podiel na akomkoľvek zisku, ktorý sa dosiahne pri udelení licencie na vynález alebo pri jeho komercionalizácii. Príkladom je prípad, keď sa zisk delí rovným dielom medzi výskumníka, výskumnú inštitúciu a obchodného partnera. Aj keď sa môže na tieto prípady vzťahovať určitá finančná motivácia, mnohí zamestnanci sa ešte stále nechcú zúčastňovať na týchto aktivitách, najmä preto, že sa neberú do úvahy pri kariérnom postupe. Preto je dôležité, aby sa v rámci kritérií posudzovania brali do úvahy aj iné činnosti, ako napríklad patentovanie, udeľovanie licencií, mobilita a spolupráca s priemyslom [27] .

3. REALIZÁCIA: SPOLUPRÁCA čLENSKÝCH šTÁTOV A SPOLOčENSTVA

Podporu poskytovanú na základe štátnej politiky na regionálnej úrovni[28], vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva môžu využívať výskumné inštitúcie, ako aj priemysel. Táto podpora môže mať rôznu podobu, od podpory výmeny osvedčených postupov až po priamu finančnú podporu mechanizmov na prenos poznatkov. Činnosti v oblasti spolupráce členských štátov v Európskom výskumnom priestore - European Research Area (ERA) a prostredníctvom lisabonskej stratégie pomocou implementácie „trojpercentného akčného plánu“[29] naďalej prinášajú konkrétne výsledky. Členské štáty by mali v plnom rozsahu využívať dostupné zdroje financovania a podporovať výskumné inštitúcie pri ich využívaní . Na vytvorenie väčšieho počtu vzájomných prepojení priemyslu a výskumných inštitúcií by sa mali rovnako využívať kohézne fondy ( Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond ), vnútroštátne fondy v súlade s novým rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácie (RDI) [30] a európske rámcové programy .

3.1. Európsky technologický inštitút

Zriadenie Európskeho technologického inštitútu (EIT) je dobrým príkladom toho, ako môže EÚ implementovať inovačné modely riadenia – ako je stanovené v programe modernizácie univerzít – inšpirujúce k zmene a zrýchleniu procesu prenosu poznatkov v existujúcich inštitúciách, ako aj k prehĺbeniu spojenia s priemyslom, ako integrálnu súčasť stratégie na využitie inovačnej kapacity Európy. Od predstavenia tejto myšlienky Komisiou v roku 2005 prebehol rozsiahly konzultačný proces a uskutočnili sa rozsiahle práce na posúdení vplyvu jeho zriadenia. Komisia predpokladá, že rozhovory v Európskej rade a v Parlamente sa skončia v roku 2007 a že Európsky technologický inštitút začne vykonávať svoju činnosť v roku 2008.

Európsky technologický inštitút je z dlhodobého hľadiska perspektívnym a odvážnym projektom. Bude sa zameriavať na rozvoj a integráciu troch zložiek trojuholníka poznatkov – inovácie, výskumu a vzdelávania – v oblastiach, ktoré sú pre budúcnosť Európy výzvou. Európsky technologický inštitút bude najmä podporovať vzájomné pôsobenie výskumných inštitúcií a priemyslu a prenos poznatkov. V jeho riadiacom orgáne budú vyvážene zastúpení predstavitelia podnikateľských subjektov a akademických inštitúcií a bude poskytovať referenčný model pre experimentovanie s prístupmi k riadeniu vo väčšej miere orientovanými na podnikanie.

Európsky technologický inštitút prinesie významnú pridanú hodnotu k existujúcim iniciatívam EÚ v oblasti prenosu poznatkov:

- Pri každej aktivite Európskeho technologického inštitútu bude zohrávať rozhodujúcu úlohu podnikateľský sektor. Konečným cieľom Európskeho technologického inštitútu je jednoznačne inovácia a premietnutie výsledkov výskumu a vzdelávania do inovačných riešení.

- Má byť európskou vlajkovou loďou inovácie a jasným dôkazom toho, že Európa je odhodlaná podporovať inováciu a nabádať k zmenám vo svojich výskumných inštitúciách.

- Po prvýkrát spojí na jednej pôde tri zložky trojuholníka poznatkov. Najmä vzdelávanie sa považuje za podstatný prvok v procese inovácie.

Komisia navrhla zriadiť model „integrovaného Európskeho technologického inštitútu“, ktorý bude kombináciou prístupu zdola nahor a zhora nadol, založeného na dvojstupňovej štruktúre. V prvom rade bude správna rada, zložená zo zástupcov podnikateľov a akademickej obce, poskytovať strategické usmernenia v oblasti výberu, hodnotenia a koordinácie znalostných a inovačných spoločenstiev - Knowledge and Innovation Communities (KIC). Ďalej sa vyberie skupina samosprávnych znalostných a inovačných spoločenstiev, ktoré budú vykonávať funkcie Európskeho technologického inštitútu v celej Európe. V určených tematických oblastiach budú plne integrovať a vykonávať inovačné, výskumné a vzdelávacie aktivity. Budú spoločnými podnikmi partnerských organizácií zastupujúcich univerzity, výskumné organizácie a podnikateľské subjekty.

3.2. Aktivity v oblasti spolupráce

Snahy o umožnenie verejným výskumným inštitúciám vytvoriť efektívnejšie prepojenia s priemyslom, najmä s malými a strednými podnikmi, boli základom aktivít v oblasti spolupráce členských štátov a Spoločenstva na implementácii cieľa trojpercentného podielu výskumu a vývoja vytýčeného v stratégii EÚ pre hospodársky rast a zamestnanosť. Tieto aktivity prebiehali na pôde Výboru pre vedecký a technický výskum - Committee for Scientific and Technical Research (CREST) tvoriaceho styčnú plochu pre uvedenie do praxe otvorenej metódy koordinácie, ktorá je nástrojom spolupráce v oblasti politík založeným hlavne na výmene informácií a najvhodnejších postupov. V predchádzajúcich odsekoch sú uvedené odkazy na niektoré z výsledkov tejto spolupráce, ktoré majú podobu odborného poradenstva, politických odporúčaní, usmernení, vzájomného odborného preskúmavania vnútroštátnych politík a iniciatív na zvyšovanie informovanosti[31].

Tieto aktivity v oblasti spolupráce budú pokračovať a výsledky by mali vyústiť do opatrení členských štátov na zdokonalenie prenosu poznatkov a vzájomných prepojení výskumných inštitúcií a priemyslu. Relevantnejšie politické iniciatívy by mali byť zahrnuté do ďalšej generácie národných reformných programov (2008-2011). V nadväznosti na seminár pre vnútroštátnych koordinátorov lisabonskej stratégie v oblasti znalostných partnerstiev, ktorý sa konal v Lisabone, členské štáty predložili množstvo zaujímavých príkladov. Tieto iniciatívy sú však pochopiteľne často koncipované z vnútroštátnej perspektívy a neriešia cezhraničnú dimenziu prenosu poznatkov. Mala by sa preskúmať možnosť vypracovať konkrétne iniciatívy na úrovni Spoločenstva s cieľom podporiť snahy členských štátov a zlepšiť cezhraničnú dimenziu niektorých opatrení.

Dvoma oblasťami, ktoré si vyžadujú osobitné úsilie na úrovni členských štátov a na úrovni Spoločenstva, sú príprava špecifických, „na mieru šitých“ opatrení na podporu vzájomného pôsobenia výskumných inštitúcií a malých a stredných podnikov a nástrojov na meranie pokroku.

- Podpora vzájomného pôsobenia výskumných inštitúcií a malých a stredných podnikov

Väčšina činností vykonávaných v rámci vzájomného pôsobenia výskumných inštitúcií a spoločností sa týka veľkých firiem. Dochádza k tomu preto, že tento druh spolupráce sa považuje za trvalejší a pravidelnejší ako spolupráca s malými a strednými podnikmi.

Malé a stredné podniky sú zjavne veľmi rozmanitou klientelou pre služby prenosu poznatkov. Malé a stredné podniky pôsobiace v odvetviach výroby špičkových technológií majú spravidla pomerne vysoký rozpočet na výskum a vývoj a sú úzko prepojené s akademickou obcou, čo je dôsledkom veľmi krátkych životných cyklov ich produktov. V tradičných odvetviach schopnosť malých a stredných podnikov aktívne sa zapájať do činností prenosu poznatkov zvyčajne obmedzujú prekážky týkajúce sa ľudských a finančných zdrojov. Preto je dôležité motivovať malé a stredné podniky, aby prijímali nové vonkajšie poznatky, a tak dosahovali rýchlejšie inováciu.

Príkladom existujúceho osvedčeného postupu je holandský systém inovačných poukazov , ktorého hlavným cieľom je umožniť malým a stredným podnikom nákup poznatkov a strategického poradenstva od výskumných inštitúcií prostredníctvom inovačných poukazov (v hodnote 7 500 EUR), a tak stimulovať vzájomné pôsobenie a výmenu medzi poskytovateľmi poznatkov a malými a strednými podnikmi. Poskytovateľ poznatkov môže následne odovzdať poukaz inovačnej agentúre SenterNovem a inkasovať platbu. Pravidlá štátnej pomoci umožňujú podporu takejto konzultačnej činnosti z verejných fondov[32].

Členské štáty by mali používať mechanizmy, ktoré majú k dispozícii, na podporu týchto aktivít na prenos poznatkov (napr. inovačné poukazy alebo zápočty dane na výskum a vývoj umožňujúce náhradu nákladov vynaložených na výskum a vývoj, ktoré zabezpečujú externé výskumné inštitúcie).

- Meranie pokroku

Monitorovanie aktivít na prenos poznatkov má niekoľko cieľov, vrátane pomoci výskumným inštitúciám pri podpore výsledkov dosiahnutých pre verejné blaho. Aj keď existuje viacero hodnotení univerzít, zakladajú sa zväčša na akademických ukazovateľoch, ako sú publikácie a počet doktorandov, a nezohľadňujú sa v nich výsledky v oblasti využívania výsledkov výskumu a vývoja. Je preukázané, že[33] vyhodnocovanie „aktivít súvisiacich s inováciou“, najmä ak by sa vykonávalo na základe porovnateľnej metriky v celej EÚ, by umožnilo výskumným inštitúciám porovnať dosiahnuté výsledky na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni . Komisia zriadi v roku 2007 na riešenie týchto otázok expertnú skupinu.

3.3. Finančná podpora

- Štátna pomoc

Zámerom nového rámca štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inováciu bolo vyjasnenie pravidiel štátnej pomoci vrátane financovania aktivít prenosu poznatkov. Toto vyjasnenie pravidiel bolo potrebné, keďže verejné výskumné inštitúcie v čoraz väčšej miere vystupujú ako súkromné podniky v oblastiach, ktoré hraničia s trhovou činnosťou, v dôsledku čoho sa otázky štátnej pomoci stávajú pre ne relevantnejšie.

Podľa tohto rámca sú primárne aktivity verejných výskumných inštitúcií, najmä vykonávanie nezávislého výskumu v záujme získania väčšieho množstva poznatkov a ich lepšieho pochopenia, vrátane výskumu vykonávaného v spolupráci, a rozširovanie výsledkov výskumu spravidla neekonomického charakteru (t.j. bez poskytovania tovaru alebo služieb na existujúcom trhu)[34]. Aktivity prenosu poznatkov sú neekonomického charakteru, ak sú „vnútorné“[35] a všetok príjem z týchto aktivít sa opätovne investuje do primárnych aktivít výskumných organizácií[36].

Akákoľvek vykonávaná ekonomická aktivita (napríklad poradenstvo, zmluvný výskum, prenájom infraštruktúry atď.) by sa zjavne mala uskutočňovať za bežných trhových podmienok a financovanie týchto aktivít z verejných zdrojov sa vo všeobecnosti považuje za štátnu pomoc, pričom sa na ňu vzťahujú ustanovenia príslušných právnych predpisov.

V novom rámci sa takisto ustanovuje, že výskumné inštitúcie by mali oddelene vyčleňovať náklady a výnosy na ekonomické a neekonomické aktivity, aby sa predišlo prípadnému poskytovaniu krížových subvencií. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje, aby členské štáty podporovali a uľahčovali zavádzanie úplného účtovania nákladov vo výskumných inštitúciách , ktoré bude mať aj dodatočný prínos v tom, že uľahčí účasť na siedmom rámcovom programe. Ak nedôjde k zavedeniu týchto opatrení, akékoľvek financovanie poskytované z verejných zdrojov na podporu neekonomických aktivít sa môže považovať za štátnu pomoc.

- Kohézna politika EÚ

Blízkosť výskumných inštitúcií a firiem často uľahčuje prenos poznatkov, čo zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu zohrávať regionálne a miestne orgány. Podpora aktivít prenosu poznatkov sa poskytuje prostredníctvom kohéznej politiky EÚ ako súčasť stratégie hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

Napríklad hlavný nástroj kohéznej politiky, Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), sa používa na podporu inkubátorov a vedeckých parkov (infraštruktúra a sprievodné služby), ktoré sú efektívnym prostriedkom na prenos poznatkov na trh, a pomáha zlepšiť prepojenie malých a stredných podnikov a univerzít. Dobre prevádzkované inkubátory a zoskupenia majú významné výhody, vďaka ktorým sú výbornými nástrojmi na prenos poznatkov, najmä pre špičkové technológie. Osobitnou črtou je, že sú k dispozícii služby, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť úspešného uskutočnenia prenosu poznatkov. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa neposkytuje len podpora pre infraštruktúru, ale aj spolufinancovanie: v období rokov 2000 až 2006 to boli približne 4 miliardy EUR na inováciu a prenos technológií a na zriadenie sietí a partnerstiev medzi podnikateľskými subjektmi a výskumnými inštitúciami. ERDF preto zohráva významnú úlohu pri uľahčovaní vzájomného pôsobenia verejných výskumných organizácií a priemyslu, a to z hľadiska regionálneho, ako aj cezhraničného vzájomného pôsobenia.

Okrem toho Európsky sociálny fond (ESF) poskytuje finančnú podporu prostredníctvom pomoci osobám (školenia, usmernenia atď.) a na rozvoj a modernizáciu vzdelávacích štruktúr a systémov. V novom programovom období (2007 až 2013) sa kladie mimoriadny dôraz na posilnenie výskumu a inovácie, najmä prostredníctvom prenosu poznatkov.

V Strategických usmerneniach Spoločenstva týkajúcich sa kohézie(súdržnosti) [37] sa ustanovuje indikatívny rámec pre budúce stratégie a programy členských štátov v oblasti štrukturálnych a kohéznych fondov. Podpora inovácie sa objavuje ako hlavná priorita a v usmernení o „ zdokonaľovaní poznatkov a inovácii na dosiahnutie hospodárskeho rastu “ sa naznačujú mnohé aktivity prenosu poznatkov a technológie, ktorým by sa mala venovať pozornosť. Je najmä potrebné zlepšiť podporu členských štátov pre spoluprácu podnikateľských subjektov a univerzít a pre infraštruktúru a služby na prenos poznatkov za účelom ďalšieho posilnenia regionálnej dimenzie znalostnej ekonomiky.

- Rámcové programy ES pre výskum a vývoj („FP“) a pre konkurencieschopnosť a inováciu („CIP“)

Cezhraničný prenos poznatkov bol vždy základom rámcového programu pre výskum a technologický vývoj (FP). Väčšina projektov FP sa týka skupiny rôznych účastníkov z verejného a súkromného sektora, ktorí pochádzajú z viacerých krajín. V niektorých tematických oblastiach, ako je napríklad sektor informačných a komunikačných technológií, sa v tomto smere podarilo dosiahnuť mimoriadne úspechy: viac než 90 % projektov[38] sa týka spolupráce výskumných inštitúcií a priemyslu. Jednoznačne to uľahčuje vývoj technológií pripravených na komerčné využitie. Popri projektoch výskumu a vývoja sa z rámcového programu pre výskum a technologický vývoj financuje aj medziodvetvová mobilita výskumníkov vrátane výmen zamestnancov medzi univerzitami a priemyslom.

V novom Programe pre konkurencieschopnosť a inováciu sa budú podporovať všetky formy inovácie, partnerstvá subjektov verejného a súkromného sektora a opatrenia na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom vrátane pôžičiek, spoločného kapitálu a financovania prostredníctvom „podnikateľských anjelov“. Budú sa z neho poskytovať aj prostriedky na financovanie nových spôsobov uľahčovania zdieľania poznatkov medzi výskumnými inštitúciami a spoločnosťami, najmä pre malé a stredné podniky[39], ako aj nové cezhraničné iniciatívy týkajúce sa vytvárania skupín. V oblasti ekoinovácií sa bude podporovať najmä prijímanie inovačných technológií a ich uvádzanie na trh prostredníctvom pilotných projektov a projektov trhového uplatnenia.

S cieľom maximalizácie vplyvu týchto dvoch rámcových programov budú oba programy pôsobiť spoločne, aby poskytovali súbor doplnkových aktivít pre projekty výskumu a vývoja a podporovali tak prenos poznatkov a využívanie výsledkov výskumu a vývoja.

Komisia popri priamej podpore aktivít prenosu poznatkov zjavne podporuje výmenu osvedčených postupov na podporu medzivládneho prenosu poznatkov. V tejto oblasti Spoločenstvo poskytuje rôzne príležitosti pre regionálne a cezhraničné osvojovanie si politík[40].

4. ZÁVER

Miera vzájomného pôsobenia verejnej výskumnej základne a priemyslu v priebehu posledných desiatich rokov postupne stúpala. Toto vzájomné pôsobenie môže siahať od zmluvného výskumu po výskum na základe spolupráce, či dokonca až po štruktúrované partnerstvá. Väčšina foriem tohto vzájomného pôsobenia sa týka prenosu poznatkov medzi dotknutými subjektmi a prispieva k zlepšeniu spoločensko-ekonomického vplyvu výskumu financovaného z verejných zdrojov, napríklad tvorbou nových užitočných produktov, nových pracovných miest a niekedy aj zakladaním nových spoločností.

Analýza a politické usmernenia uvedené v tomto oznámení sú východiskovým bodom pre diskusie o spoločnom európskom rámci pre prenos poznatkov za účelom vytvorenia rovnoprávneho prostredia a súdržnejšieho európskeho priestoru na prenos poznatkov.

Nezáväzné usmernenia uvedené v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie navyše majú pomôcť výskumným inštitúciám pri zisťovaní spoločných záujmov s priemyslom a uľahčiť vytváranie vzájomne prospešných podmienok na prenos poznatkov. Tieto usmernenia sa stanú pružným dokumentom, ktorý bude dopĺňaný ďalšou činnosťou skupiny zástupcov priemyslu a akademickej obce na vysokej úrovni. Táto skupina začne pôsobiť v roku 2007 a bude poskytovať poradenstvo týkajúce sa iných opatrení, ktoré by mohla podniknúť na podporu prenosu poznatkov v Európe.

Okrem toho bude pokračovať aj spolupráca medzi členskými štátmi a Spoločenstvom v kontexte Lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť. Hlavné politické iniciatívy, ktoré podnikajú v tejto oblasti členské štáty, by sa mali odzrkadliť v národných reformných programoch a Komisia bude naďalej podporovať výmenu osvedčených postupov.

[1] V Európe je v súčasnosti najvyšší počet absolventov a akademických publikácií v oblasti vedy a techniky na obyvateľa (základné údaje – http://ec.europa.eu/invest-in-research/monitoring/statistical01_en.htm ).

[2] „ Uvádzanie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ “ – COM(2006)502.

[3] Súčasťou prenosu poznatkov sú postupy na zaznamenávanie, zber a zdieľanie výslovných a konkludentných poznatkov, vrátane zručností a schopností. Zahŕňa komerčné aj nekomerčné činnosti, ako je spolupráca v oblasti výskumu, poradenstvo, udeľovanie licencií, zakladanie spoločností založených na výsledkoch výskumu, mobilita výskumníkov, publikovanie atď. Hoci sa kladie dôraz na vedecké a technické poznatky, týka sa to aj iných foriem, ako sú napríklad podnikateľské postupy založené na technike.

[4] Na účely tohto dokumentu sa pojem „výskumné inštitúcie“ používa na označenie všetkých inštitúcií vyššieho vzdelávania (bez ohľadu na ich názov a postavenie v členských štátoch, napríklad univerzity, vysoké školy s humanitným alebo prírodovedným zameraním) a verejné výskumné strediská a organizácie.

[5] Prieskum AUTM – http://www.autm.net/events/File/FY04%20Licensing%20Survey/04AUTM-USLicSrvy-public.pdf .

[6] Prieskum ProTon – http://www.protoneurope.org/news/2006/art2006/artjanmar06/2asfy2004/attachment_download/file .

[7] Prieskum ASTP z roku 2006 – http://www.merit.unu.edu/publications/docs/200605_ASTP.pdf.

[8] http://ec.europa.eu/invest-in-research/pdf/download_en/consult_report.pdf .

[9] V súvislosti s univerzitami sa táto nová úloha nazýva aj „tretia misia“.

[10] Rakúsko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Belgicko, Litva.

[11] Projekt OMC-Net „ Certifikovaný manažér cezhraničného prenosu technológií “.

[12] Jedno z popredných európskych združení pôsobiacich v oblasti prenosu poznatkov – http://www.protoneurope.org .

[13] www.iknowledge transfer.org.uk .

[14] SEK(2006)971.

[15] Pozri správu Írska o prenose technológií – http ://www.universitiesireland.ie/news/techtransfer.php.

[16] http://www.vib.be .

[17] http://www.whiterose.ac.uk .

[18] http://irc.cordis.europa.eu

[19] ProTonEurope – http://www.protoneurope.org .

[20] Rozhodovacia schéma Crest – http://ec.europa.eu/invest-in-research/policy/crest_cross_en.htm.

[21] Lambertove dohody – http://www.innovation.gov.uk/lambertagreements .

[22] Kontakty, zmluvy a kódexy – http://billed.di.dk/wimpfiles/lores/image.asp?objno=/686201.pdf .

[23] http://www.responsible-partnering.org .

[24] Pozri napr. http://creativecommons.org/ .

[25] KOM(2004)70.

[26] IP4Inno – http://www.proinno-europe.eu/ip4inno.html .

[27] Závery z viedenskej konferencie EUA– http://www.eua.be/fileadmin/user_upload/files/EUA1_documents/report_web%20221006.1161606166446.pdf .

[28] Napr. podpora zoskupení, „obchodné ekosystémy“.

[29] KOM(2003)226.

[30] Rámec štátnej pomoci RDI – Ú. v. EÚ C 323 z 30.12.2006.

[31] Správa expertnej skupiny Výboru pre vedecký a technický výskum „Podpora reformy verejných výskumných centier a univerzít, najmä na podporu prenosu poznatkov do spoločnosti a priemyslu“ – http://ec.europa.eu/invest-in-research/pdf/download_en/final_crest_report_march2006.pdf.

[32] Táto podpora môže spadať buď pod ustanovenia o poradenských službách v nariadení Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, Ú. v. EÚ L 10 z 13.1.2001, alebo pod odsek 5.6 nového rámca štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie.

[33] Správa ITTE o „Zdokonaľovaní inštitúcií na prenos technológií z oblasti vedy do podnikov“ – http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/competitiveness/doc/itte_expertgroupreport.pdf.

[34] Odsek 3.1.1. rámca.

[35] Vnútornou povahou Komisia myslí situáciu, v ktorej spravovanie poznatkov výskumnej organizácie (výskumných organizácií) vykonáva buď oddelenie alebo pobočka výskumnej organizácie alebo sa vykonáva spoločne s inými výskumnými organizáciami. Zmluvné zadávanie poskytovania konkrétnych služieb tretím osobám prostredníctvom verejnej súťaže nemá vplyv na vnútornú povahu týchto činností.

[36] Komisiu je potrebné upovedomiť o všetkých ostatných druhoch aktivít na prenos technológií, ktoré sú financované zo štátnych prostriedkov.

[37] KOM(2006)386 a rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006.

[38] V rámci 6RP.

[39] http://www.europe-innova.org.

[40] Napr. ERAnet, PRO INNO Europe, ERIK a OMC-Net.