21.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 81/7

(1)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (3) Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívne návrhy na zriadenie viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra. Uvedené programy by mali stanoviť politické smerovania a ciele pre strategické plánovanie a harmonizáciu využívania frekvenčného spektra v súlade so smernicami uplatniteľnými na elektronické komunikačné siete a služby. Tieto politické smerovania a ciele by sa mali týkať dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ktoré sú potrebné na vytváranie a fungovanie vnútorného trhu. Program politiky rádiového frekvenčného spektra (ďalej len „program“) by mal podporiť ciele a kľúčové opatrenia načrtnuté v oznámení Komisie z 3. marca 2010 o stratégii Európa 2020 a oznámení Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu a je zahrnutý medzi 50 prvoradých opatrení oznámenia Komisie z 11. novembra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu.

(2)

Toto rozhodnutie by sa nemalo dotknúť platných právnych predpisov Únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernice 2002/21/ES, ani rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (7). Toto rozhodnutie by sa nemalo dotknúť ani opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie, ktoré sledujú presadzovanie cieľov všeobecného záujmu, najmä cieľov súvisiacich s reguláciou obsahu a audiovizuálnou politikou, ani práva členských štátov organizovať a využívať svoje frekvenčné spektrum na účely verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a na obranu.

(3)

Frekvenčné spektrum predstavuje hlavný verejný zdroj pre významné odvetvia a služby, a to aj mobilné, bezdrôtové širokopásmové a satelitné komunikácie, televízne a rádiové vysielanie, dopravu, rádiolokáciu, a pre aplikácie ako poplašné zariadenia, diaľkové ovládače, načúvacie prístroje, mikrofóny a zdravotnícke zariadenia. Podporuje verejné služby, ako služby ochrany a bezpečnosti vrátane civilnej ochrany, a vedecké činnosti, ako meteorológiu, pozorovanie Zeme, rádioastronómiu a výskum vesmíru. Ľahký prístup k frekvenčnému spektru zohráva úlohu aj pri zabezpečovaní elektronických komunikácií, najmä v prípade občanov a podnikov v odľahlých alebo riedko osídlených oblastiach, ako sú vidiecke oblasti alebo ostrovy. Opatrenia na reguláciu frekvenčného spektra preto majú hospodárske, bezpečnostné, zdravotné, kultúrne, vedecké, sociálne, environmentálne a technické dôsledky a vplyv na verejný záujem.

(4)

V súvislosti so správou, prideľovaním a využívaním frekvenčného spektra by sa mal prijať obnovený hospodársky a sociálny prístup. Uvedený prístup by sa mal osobitne zamerať na politiku frekvenčného spektra, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť využívania frekvenčného spektra, lepšie frekvenčné plánovanie a ochranu proti správaniu obmedzujúcemu hospodársku súťaž.

(5)

Strategické plánovanie a harmonizácia využívania frekvenčného spektra na úrovni Únie by mali zlepšiť vnútorný trh bezdrôtových elektronických komunikačných služieb a zariadení, ako aj ďalšie politiky Únie vyžadujúce využívanie frekvenčného spektra, a tým vytvoriť nové príležitosti pre inováciu a tvorbu pracovných miest a zároveň prispieť k hospodárskemu oživeniu a sociálnej integrácii v rámci Únie pri rešpektovaní dôležitej spoločenskej, kultúrnej a hospodárskej hodnoty frekvenčného spektra.

(6)

Harmonizácia primeraného využívania frekvenčného spektra môže byť prínosom aj pre kvalitu služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikácií a má zásadný význam pre dosiahnutie úspor z rozsahu, zníženie nákladov na zavádzanie bezdrôtových sietí a ceny bezdrôtových zariadení pre spotrebiteľov. Únia na tento účel potrebuje program politiky, ktorý zahŕňa vnútorný trh vo všetkých oblastiach politiky Únie, v ktorých sa predpokladá využívanie frekvenčného spektra, ako napríklad elektronické komunikácie, výskum, technický rozvoj a kozmický priestor, doprava, energetika a audiovizuálne politiky.

(7)

Program by mal podporovať hospodársku súťaž a mal by prispieť k položeniu základov skutočne jednotného digitálneho trhu.

(8)

Program by mal najmä podporovať stratégiu Európa 2020 vzhľadom na obrovský potenciál bezdrôtových služieb podporovať znalostnú ekonomiku, rozvíjať odvetvia využívajúce informačné a komunikačné technológie, pomáhať týmto odvetviam a prekonať digitálnu priepasť. Rozširujúce sa využívanie predovšetkým služieb audiovizuálnych médií a obsahu on-line zvyšuje dopyt po rýchlosti a pokrytí. Predstavuje aj hlavné opatrenie Digitálnej agendy pre Európu, ktorej cieľom je poskytovať rýchly širokopásmový internet v budúcej sieťovo orientovanej znalostnej ekonomike, s ambicióznym cieľom dosiahnuť univerzálne širokopásmové pokrytie. Poskytovanie najvyššej možnej rýchlosti a kapacity káblového a bezdrôtového širokopásmového pripojenia prispieva k dosiahnutiu cieľovej rýchlosti širokopásmového pripojenia minimálne 30 Mbps pre všetkých do roku 2020 a prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 100 Mbps pre najmenej polovicu domácností v Únii, pričom je dôležité pre podporu hospodárskeho rastu a globálnej konkurencieschopnosti a nevyhnutné pre dosiahnutie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod jednotného digitálneho trhu. Program by mal podporovať a uvádzať do života aj ostatné odvetvové politiky Únie, ako napríklad udržateľné životné prostredie a hospodárske a sociálne začleňovanie všetkých občanov Únie. Vzhľadom na dôležitosť bezdrôtových aplikácií pre inovácie predstavuje program aj hlavnú iniciatívu na podporu politík Únie týkajúcich sa inovácií.

(9)

Program by mal položiť základy rozvoja, ktorý Únii umožní prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o rýchlosť, mobilitu, pokrytie a kapacitu bezdrôtového širokopásmového pripojenia. Takáto vedúca úloha je nevyhnutná na vytvorenie konkurenčného jednotného digitálneho trhu, ktorý pre všetkých občanov Únie otvorí vnútorný trh.

(10)

V programe by sa mali konkretizovať základné zásady a ciele pre členské štáty a inštitúcie Únie do roku 2015 a mali by sa stanoviť konkrétne iniciatívy na vykonávanie. Hoci správa frekvenčného spektra stále patrí vo veľkej miere do právomoci členských štátov, mala by sa vykonávať v súlade s platným právom Únie a mala by umožniť opatrenia na presadzovanie politík Únie.

(11)

Program by mal zohľadňovať aj rozhodnutie č. 676/2002/ES a technické znalosti Európskej konferencie poštových a telekomunikačných správ (ďalej len „CEPT“), aby sa politiky Únie schválené Európskym parlamentom a Radou, ktoré využívajú frekvenčné spektrum, mohli vykonávať technickými vykonávacími opatreniami s tým, aby sa takého opatrenia mohli prijímať vždy, keď je to potrebné na realizáciu už existujúcich politík Únie.

(12)

Jednoduchý prístup k frekvenčnému spektru si môže vyžadovať inovačné typy povoľovania, ako napríklad kolektívne využívanie frekvenčného spektra alebo spoločné využívanie infraštruktúry, ktorých uplatňovanie by sa v Únii mohlo uľahčiť určením najlepších postupov a podporou výmeny informácií, ako aj stanovením určitých spoločných alebo zbližujúcich sa podmienok využívania frekvenčného spektra. Všeobecné povolenia, ktoré predstavujú najmenej zaťažujúci typ povoľovania, sú obzvlášť zaujímavé, ak neexistuje riziko, že by rušenie bránilo rozvoju iných služieb.

(13)

Hoci sú tzv. „kognitívne technológie“ technologicky stále vo vývoji, mali by sa už v súčasnosti ďalej skúmať, a to aj prostredníctvom uľahčenia spoločného využívania založeného na geolokalizácii.

(14)

Obchodovanie s právami na využívanie frekvenčného spektra spolu s pružnými podmienkami využívania by mohlo priniesť podstatné výhody pre hospodársky rast. Preto pásma, v ktorých už právo Únie zaviedlo pružné využívanie, by mali byť okamžite ustanovené ako obchodovateľné v zmysle smernice 2002/21/ES. Vzájomná výmena najlepších postupov v oblasti podmienok a postupov povoľovania v súvislosti s takýmito pásmami a spoločné opatrenia na zabránenie sústreďovaniu práv na využívanie frekvenčného spektra, ktoré môže vytvoriť dominantné postavenie, ako aj neprimeranému nevyužívaniu takýchto práv, by uľahčili koordinované zavedenie týchto opatrení všetkými členskými štátmi a uľahčili by nadobudnutie týchto práv kdekoľvek v Únii. Kolektívne (alebo spoločné) využívanie frekvenčného spektra – ako neurčitý počet nezávislých užívateľov a/alebo zariadení na prístup k frekvenčnému spektru v rovnakom rozsahu frekvencií v rovnakom čase a v konkrétnej geografickej oblasti v súlade s presne vymedzeným súborom podmienok – by sa tam, kde je to možné, malo posilniť, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2002/20/ES týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

(15)

Ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu, bezdrôtové širokopásmové pripojenie predstavuje dôležitý prostriedok na posilnenie hospodárskej súťaže, možností voľby pre spotrebiteľov a prístupu vo vidieckych a iných oblastiach, v ktorých je zavedenie káblového širokopásmového pripojenia ťažké alebo ekonomicky nevýhodné. Správa frekvenčného spektra však môže mať vplyv na hospodársku súťaž zmenou úlohy a vplyvu aktérov na trhu, napríklad ak súčasní užívatelia majú neprimerané konkurenčné výhody. Najmä v prípade, keď je k dispozícii len málo vhodného frekvenčného spektra, môže obmedzený prístup k frekvenčnému spektru brániť vstupu nových služieb alebo aplikácií a brzdiť inovácie a hospodársku súťaž. Nadobúdanie nových práv na využívanie frekvenčného spektra, okrem iného aj prostredníctvom prevodu či prenájmu frekvenčného spektra alebo iných transakcií medzi užívateľmi, a zavádzanie nových pružných kritérií využívania frekvenčného spektra môže mať vplyv na súčasný stav hospodárskej súťaže. Členské štáty by preto mali prijať primerané predbežné alebo následné regulačné opatrenia (napríklad opatrenia na zmenu a doplnenie súčasných práv, na zákaz určitého nadobúdania práv na využívanie frekvenčného spektra, na uloženie podmienok pre hromadenie práv na frekvenčné spektrum a na efektívne využívanie, ako sú napríklad opatrenia uvedené v smernici 2002/21/ES, s cieľom obmedziť rozsah frekvenčného spektra dostupného pre každý podnik alebo zabrániť nadmernému sústredeniu práv na využívanie frekvenčného spektra), aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže v súlade so zásadami, z ktorých vychádza smernica 2002/20/ES a smernica Rady 87/372/EHS z 25. júna 1987 o vyhradení frekvenčných pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve (8) (smernica o GSM).

(16)

Analýza stavu súčasného využívania frekvenčného spektra spolu s analýzou technologických trendov, budúcich potrieb a dopytu po frekvenčných spektrách, najmä v pásme od 400 MHz do 6 GHz, by mala umožniť určiť frekvenčné pásma, v ktorých by sa mohla zvýšiť efektívnosť, ako aj možnosti spoločného využívania frekvenčného spektra, z ktorého by plynuli výhody pre komerčný aj verejný sektor. Metodika vykonania analýzy stavu súčasného využívania frekvenčného spektra by mala primerane zohľadňovať administratívne zaťaženie, ktoré z nej vyplýva pre administratívu, a mala by sa sústrediť na minimalizovanie uvedeného zaťaženia. Pri vypracovaní metodiky vykonania analýzy stavu súčasného využívania frekvenčného spektra by sa preto mali v plnej miere zohľadniť informácie poskytované členskými štátmi podľa rozhodnutia Komisie 2007/344/ES zo 16. mája 2007 o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve (9).

(17)

Harmonizované normy podľa smernice 1999/5/ES sú podstatné na dosiahnutie efektívneho využívania frekvenčného spektra a mali by zohľadňovať právoplatne určené podmienky jeho spoločného využívania. Európske normy na nerádiové elektrické a elektronické zariadenia a siete by mali zabrániť rušeniu pri využívaní frekvenčného spektra. Kumulatívny vplyv narastajúceho množstva a hustoty bezdrôtových zariadení a aplikácií spolu s rozmanitosťou využívania frekvenčného spektra predstavuje výzvu z hľadiska súčasných prístupov k riešeniu rušenia. Dané prístupy by sa preto mali preskúmať a prehodnotiť spolu s charakteristickými vlastnosťami prijímačov a sofistikovanejšími mechanizmami na zabránenie rušeniu.

(18)

Ak je to vhodné, členským štátom by sa malo umožniť, aby v súvislosti s nákladmi na migráciu zaviedli kompenzačné opatrenia.

(19)

V súlade s cieľmi Digitálnej agendy pre Európu by bezdrôtové širokopásmové pripojenie mohlo podstatne prispieť k hospodárskemu oživeniu a rastu, ak by sa sprístupnilo dostatočné frekvenčné spektrum, rýchlo by sa prideľovali práva na využívanie frekvenčného spektra a v záujme prispôsobenia sa vývoju trhu by sa povolilo obchodovanie. Digitálna agenda pre Európu požaduje, aby do roku 2020 mali všetci občania Únie prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 30 Mbps. Preto by sa frekvenčné spektrum, na ktoré sa už vzťahujú platné rozhodnutia Komisie, malo sprístupniť podľa podmienok týchto rozhodnutí. V závislosti od trhového dopytu by mal proces povoľovania pre pozemské komunikácie prebehnúť v súlade so smernicou 2002/20/ES do 31. decembra 2012 s cieľom zabezpečiť jednoduchý prístup k bezdrôtovému širokopásmovému pripojeniu pre všetkých, najmä v rámci frekvenčných pásiem určených rozhodnutiami Komisie 2008/411/ES (10), 2008/477/ES (11) a 2009/766/ES (12). Na doplnenie pozemských služieb širokopásmového pripojenia a na zabezpečenie pokrytia v najvzdialenejších oblastiach Únie by rýchlym a realizovateľným riešením mohol byť satelitný širokopásmový prístup.

(20)

Mali by sa zavádzať pružnejšie opatrenia upravujúce využívanie spektra s cieľom podporovať, ak je to vhodné, inovácie a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia, ktoré podnikom umožnia znížiť náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť a umožnia rozvíjať nové interaktívne služby on-line, napríklad v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a služieb všeobecného záujmu.

(21)

S takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením v Európe by sa zaistil rozvoj vnútorného trhu, vytvorilo by sa celosvetovo ojedinelé kritické množstvo užívateľov, vo všetkých regiónoch by sa otvorili nové možnosti, pričom každý užívateľ by získal vyššiu hodnotu a Únii by sa poskytla kapacita na to, aby bola vedúcou svetovou znalostnou ekonomikou. Rýchle zavedenie širokopásmového pripojenia má preto kľúčový význam pre rozvoj európskej produktivity a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu zaujať vedúce pozície v rozličných odvetviach, napríklad v zdravotníctve, vo výrobe a v sektore služieb.

(22)

Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) v roku 2006 odhadovala, že budúce požiadavky na šírku pásma frekvenčného spektra na vývoj systémov International Mobile Telecommunications-2000 (IMT-2000) a zdokonalených systémov IMT (t. j. mobilnej komunikácie 3G a 4G) pre odvetvie komerčných mobilných telekomunikácií by sa mohli v roku 2020 pohybovať v každom regióne ITU vrátane Európy v rozmedzí 1 280 až 1 720 MHz. Je potrebné poznamenať, že tento nižší údaj (1 280 MHz) je vyšší ako požiadavky pre niektoré krajiny. Okrem toho v niektorých krajinách požiadavka presahuje uvedenú vyššiu hodnotu (1 720 MHz). Oba tieto údaje zahŕňajú už využívané frekvenčné spektrum alebo spektrum plánované na využívanie systémami, ktoré sú predchodcami systémov IMT, systémom IMT-2000 a jeho vylepšenými variantmi. Bez uvoľnenia požadovaného frekvenčného spektra, pokiaľ možno harmonizovaným spôsobom na celosvetovej úrovni, budú nové služby a hospodársky rast brzdené kapacitnými obmedzeniami mobilných sietí.

(23)

Pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz) je optimálne na pokrytie veľkých oblastí bezdrôtovými širokopásmovými službami. V nadväznosti na harmonizáciu technických podmienok podľa rozhodnutia 2010/267/EÚ, na odporúčanie Komisie z 28. októbra 2009 o uľahčení uvoľnenia digitálnej dividendy v Európskej únii (13), v ktorom sa požaduje vypnutie analógového vysielania do 1. januára 2012, a na rýchly vývoj regulácie v jednotlivých krajinách by uvedené pásmo malo byť v zásade sprístupnené pre služby elektronických komunikácií v Únii do roku 2013. Vzhľadom na výsledky analýzy technologických trendov, budúce potreby a dopyt po frekvenčnom spektre by v dlhodobejšom horizonte bolo možné uvažovať o ďalšom frekvenčnom spektre. Vzhľadom na to, že v pásme 800 MHz možno vysielať na veľké vzdialenosti, k právam by sa prípadne mohli pripojiť záväzky týkajúce sa pokrytia.

(24)

Rozšírené možnosti bezdrôtového širokopásmového pripojenia majú rozhodujúci význam pre zabezpečenie nových distribučných platforiem pre odvetvie kultúry, čím vytvárajú podmienky pre úspešný budúci rozvoj tohto odvetvia.

(25)

Systémy bezdrôtového prístupu vrátane rádiových miestnych prístupových sietí môžu presiahnuť svoje súčasné pásma pridelené na nelicencovanom základe. Potreba a uskutočniteľnosť rozšírenia prideľovania frekvenčného spektra na nelicencovanom základe pre systémy bezdrôtového prístupu, vrátane rádiových miestnych prístupových sietí, na frekvencii 2,4 GHz a 5 GHz by sa mala posúdiť vo vzťahu k analýze stavu súčasného využívania a nových potrieb frekvenčného spektra a v závislosti od využívania frekvenčného spektra na iné účely.

(26)

Hoci televízne a rozhlasové vysielanie zostane významnou platformou pre distribúciu obsahu, keďže je stále najhospodárnejšou platformou pre masovú distribúciu, širokopásmové pripojenie, káblové alebo bezdrôtové, a iné nové služby poskytujú nové príležitosti na to, aby odvetvie kultúry diverzifikovalo svoj rozsah distribučných platforiem, poskytovalo služby na želanie a využívalo hospodársky potenciál výrazného zvýšenia prenosu dát.

(27)

Členské štáty a Komisia by s cieľom sústrediť sa na priority viacročného programu mali spolupracovať v záujme podpory a dosiahnutia cieľa, ktorým je umožniť Únii prevziať vedúcu úlohu v oblasti bezdrôtových širokopásmových elektronických komunikačných služieb uvoľnením dostatočného frekvenčného spektra v nákladovo efektívnych pásmach, aby boli uvedené služby všeobecne dostupné.

(28)

Keďže spoločný prístup a úspory z rozsahu sú rozhodujúce pre rozvoj širokopásmových komunikácií v Únii a na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže a triešteniu trhu medzi členskými štátmi, spoločnými krokmi členských štátov a Komisie by sa mala stanoviť určitá najlepšia prax týkajúca sa podmienok a postupov povoľovania. Tieto podmienky a postupy by mohli zahŕňať záväzky týkajúce sa pokrytia, veľkosť blokov frekvenčného spektra, načasovanie udelenia práv, prístup k prevádzkovateľom mobilných virtuálnych sietí a dĺžku trvania práv na využívanie frekvenčného spektra. Pri zohľadnení dôležitosti obchodovania s frekvenčným spektrom pre zvýšenie efektívneho využívania frekvenčného spektra a pre rozvoj vnútorného trhu s bezdrôtovými zariadeniami a službami by sa uvedené podmienky a postupy mali vzťahovať na frekvenčné pásma, ktoré sú pridelené pre bezdrôtové komunikácie, a v prípade ktorých sa práva na využívanie môžu prevádzať alebo prenajímať.

(29)

Ďalšie odvetvia, ako napríklad doprava (pre bezpečnostné, informačné a riadiace systémy), výskum a vývoj, elektronické zdravotníctvo, digitálna integrácia a v prípade potreby ochrana verejnosti a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof, by mohli potrebovať dodatočné frekvenčné spektrum vzhľadom na to, že na rýchle a efektívnejšie služby stále častejšie využívajú videoprenosy a dátové prenosy. Optimalizácia synergického účinku medzi politikou frekvenčného spektra a činnosťami výskumu a vývoja, ako aj realizácia štúdií rádiovej kompatibility medzi rôznymi užívateľmi frekvenčného spektra by mohli pomôcť inováciám. Okrem toho výsledky výskumu v rámci Siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) si vyžadujú preskúmanie potrieb frekvenčného spektra pri projektoch, ktoré môžu mať veľký hospodársky alebo investičný potenciál, najmä pre MSP, napríklad kognitívne rádiové technológie alebo elektronické zdravotníctvo. V záujme posilnenia výskumu a vývoja a vedeckých činností by sa mala zabezpečiť aj primeraná ochrana pred škodlivým rušením.

(30)

V stratégii Európa 2020 sa ustanovujú environmentálne ciele pre udržateľné, energeticky efektívne a konkurencieschopné hospodárstvo, napríklad zlepšením energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020. Ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu, odvetvie informačných a komunikačných technológii má hrať rozhodujúcu úlohu. Medzi navrhované opatrenia patrí urýchlenie zavádzania inteligentných systémov hospodárenia s energiou v celej Únii (inteligentné rozvodné siete a inteligentné meranie), ktoré využívajú komunikačné schopnosti na zníženie spotreby energie, a rozvoj inteligentných dopravných systémov a inteligentného riadenia dopravy na zníženie emisií CO2 vyprodukovaných v odvetví dopravy. Efektívne využívanie technológií frekvenčného spektra by tiež mohlo pomôcť znížiť spotrebu energie rádiových zariadení a obmedziť vplyv na životné prostredie vo vidieckych a odľahlých oblastiach.

(31)

Jednotný prístup k povoľovaniu frekvenčného spektra v Únii by mal plne vziať do úvahy ochranu verejného zdravia pred elektromagnetickými poliami, ktorá je dôležitá pre dobré životné podmienky občanov. Hoci sa na ňu vzťahuje odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení expozície širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) (14), je dôležité zabezpečiť trvalé monitorovanie ionizujúcich a neionizujúcich účinkov využívania frekvenčného spektra na zdravie, vrátane kumulatívnych účinkov využívania frekvenčného spektra rastúcim počtom druhov zariadení pri rôznych frekvenciách v reálnom živote.

(32)

Dôležité ciele všeobecného záujmu, napríklad bezpečnosť života, vyžadujú koordinované technické riešenia pre spoluprácu bezpečnostných a pohotovostných služieb medzi členskými štátmi. Na jednotnom základe by sa malo sprístupniť dostatočné frekvenčné spektrum pre rozvoj a voľný pohyb bezpečnostných služieb a zariadení a pre rozvoj inovačných celoeurópskych alebo interoperabilných bezpečnostných a pohotovostných riešení. Štúdiami sa preukázalo, že v celej Únii je v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch potrebné ďalšie harmonizované frekvenčné spektrum pod 1 GHz na poskytovanie mobilných širokopásmových služieb pre verejnú ochranu a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof.

(33)

Regulácia frekvenčného spektra má výrazné cezhraničné alebo medzinárodné dimenzie, a to v dôsledku vlastností šírenia, medzinárodnej povahy trhov závislých od služieb založených na rádiovom prenose signálu a potreby zabrániť škodlivému rušeniu medzi krajinami.

(34)

Z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak predmet medzinárodnej dohody patrí čiastočne do právomoci Únie a čiastočne do právomoci členských štátov, je nevyhnutné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie. Táto povinnosť spolupracovať, podľa výkladu v ustálenej judikatúre, vyplýva zo zásady jednotnosti medzinárodného zastupovania Únie a jej členských štátov.

(35)

Členské štáty môžu potrebovať podporu aj pri koordinácii frekvencií v dvojstranných rokovaniach so susednými krajinami Únie, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín, aby si splnili svoje záväzky podľa práva Únie týkajúce sa záležitostí koordinácie frekvencií. To by malo navyše pomôcť zabrániť škodlivému rušeniu, zlepšiť efektívnosť frekvenčného spektra a zvýšiť konvergenciu využívania frekvenčného spektra aj za hranicami Únie.

(36)

Na realizáciu cieľov tohto rozhodnutia je dôležité posilniť súčasný inštitucionálny rámec na koordináciu politiky a správy frekvenčného spektra na úrovni Únie vrátane záležitostí priamo ovplyvňujúcich dva alebo viaceré členské štáty, pričom je potrebné v plnej miere zohľadňovať kompetencie a odborné znalosti vnútroštátnych administratív. Spolupráca a koordinácia sú dôležité aj medzi normalizačnými orgánmi, výskumnými inštitúciami a CEPT.

(37)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (15).

(38)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zriadenie viacročného programu politiky rádiového frekvenčného spektra, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

Komisia by mala predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade o výsledkoch dosiahnutých v rámci tohto rozhodnutia, ako aj o plánovaných budúcich opatreniach.

(40)

Komisia pri príprave svojho návrhu v najvyššej miere prihliadala na stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra zriadenej rozhodnutím Komisie 2002/622/ES (16),

a)

uplatňovanie čo najvhodnejšieho a čo najmenej zaťažujúceho systému povoľovania spôsobom, ktorý maximalizuje pružnosť a efektívnosť využívania frekvenčného spektra. Takýto systém povoľovania by mal byť založený na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a proporcionálnych kritériách;

b)

posilňovanie rozvoja vnútorného trhu podporovaním vzniku budúcich digitálnych služieb v celej Únii a posilňovaním účinnej hospodárskej súťaže;

c)

podporovanie hospodárskej súťaže a inovácie, pričom sa zohľadní potreba zabrániť škodlivému rušeniu, ako aj potreba zabezpečiť technickú kvalitu služieb s cieľom uľahčiť dostupnosť širokopásmových služieb a účinne reagovať na zvýšený bezdrôtový prenos dát;

d)

plné zohľadnenie príslušného práva Únie pri určovaní technických podmienok využívania frekvenčného spektra, a to aj pokiaľ ide o obmedzenie expozície širokej verejnosti elektromagnetickým poliam;

e)

podpora neutrality technológie a služieb v právach na využívanie frekvenčného spektra, ak je to možné.

a)

uplatňovanie technologickej neutrality a neutrality služieb v právach na využívanie frekvenčného spektra na elektronické komunikačné siete a služby a prevod alebo prenájom individuálnych práv na využívanie rádiových frekvencií;

b)

podpora harmonizácie využívania rádiových frekvencií v celej Únii v záujme potreby zabezpečiť ich účinné a efektívne využívanie;

c)

uľahčenie zvýšeného bezdrôtového prenosu dát a širokopásmových služieb, najmä zvýšením pružnosti, a podpora inovácií, a to pri zohľadnení potreby zabrániť škodlivému rušeniu a zabezpečiť technickú kvalitu služieb.

a)

podporovať efektívnu správu a využívanie frekvenčného spektra s cieľom čo najlepšie uspokojovať rastúci dopyt po využívaní frekvencií pri zohľadnení významnej spoločenskej, kultúrnej a hospodárskej hodnoty frekvenčného spektra;

b)

usilovať sa o včasné pridelenie dostatočného a primeraného frekvenčného spektra na podporu cieľov politiky Únie a najlepšie uspokojenie rastúceho dopytu po bezdrôtovom prenose dát, čím sa umožní rozvoj komerčných a verejných služieb, pričom sa zohľadnia dôležité ciele všeobecného záujmu, ako napríklad kultúrna rozmanitosť a pluralita médií; na tento účel by sa malo vynaložiť všetko úsilie s cieľom určiť na základe analýzy vypracovanej podľa článku 9 aspoň 1 200 MHz vhodného frekvenčného spektra do roku 2015. Uvedený údaj zahŕňa aj frekvenčné spektrum, ktoré sa už využíva;

c)

preklenúť digitálnu priepasť a prispieť k cieľom Digitálnej agendy pre Európu zabezpečením prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbps pre všetkých občanov Únie do roku 2020, čím sa Únii umožní disponovať najvyššou možnou rýchlosťou a kapacitou širokopásmového pripojenia;

d)

umožniť Únii, aby zaujala vedúce postavenie v oblasti bezdrôtových širokopásmových elektronických komunikačných služieb prostredníctvom uvoľnenia dostatočného frekvenčného spektra v nákladovo efektívnych pásmach, aby boli uvedené služby všeobecne dostupné;

e)

zabezpečiť príležitosti tak pre komerčný, ako aj verejný sektor prostredníctvom zvýšených kapacít mobilného širokopásmového pripojenia;

f)

podporovať inovácie a investície zvýšenou flexibilitou vo využívaní frekvenčného spektra, jednotným uplatňovaním v celej Únii zásad technologickej neutrality a neutrality služieb medzi technickými riešeniami, ktoré sa môžu prijať, primeranou predvídateľnosťou regulácie vyplývajúcou okrem iného aj z regulačného rámca pre elektronické komunikácie, uvoľnením harmonizovaného frekvenčného spektra pre nové zdokonalené technológie, ako aj možnosťami obchodovania s právami na využívanie frekvenčného spektra, čím sa vytvoria príležitosti na budúci rozvoj digitálnych služieb v celej Únii;

g)

umožniť jednoduchý prístup k frekvenčnému spektru využitím výhod všeobecných povolení pre elektronické komunikácie v súlade s článkom 5 smernice 2002/20/ES;

h)

podporovať spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry tam, kde by to bolo primerané a nediskriminačné, ako sa uvádza v článku 12 smernice 2002/21/ES;

i)

zachovať a rozvíjať účinnú hospodársku súťaž, najmä v elektronických komunikačných službách, snahou o to, aby sa prostredníctvom predbežných opatrení alebo následných nápravných opatrení zabránilo nadmernému sústredeniu práv na využívanie rádiových frekvencií niektorými podnikmi, ktoré vedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže;

j)

podľa potreby obmedziť trieštenie vnútorného trhu a plne využiť jeho potenciál s cieľom podporiť hospodársky rast a úspory z rozsahu na úrovni Únie zlepšením koordinácie a harmonizácie technických podmienok využívania a dostupnosti frekvenčného spektra;

k)

zabrániť škodlivej interferencii alebo rušeniu inými rádiovými alebo nerádiovými zariadeniami okrem iného uľahčením vypracúvania noriem, ktoré prispievajú k efektívnemu využívaniu frekvenčného spektra, a zvýšením odolnosti prijímačov voči rušeniu, s osobitným zreteľom na kumulatívny vplyv rastúceho množstva a hustoty rádiových zariadení a aplikácií;

l)

zlepšiť dostupnosť nových produktov a technológií pre spotrebiteľov tak, aby spotrebitelia podporovali prechod na digitálnu technológiu a zabezpečiť efektívne využitie digitálnej dividendy;

m)

znížiť uhlíkovú stopu Únie zvýšením technickej a energetickej efektívnosti bezdrôtových komunikačných sietí a zariadení.

a)

obmedziť rozsah frekvenčného spektra, na ktoré sú ktorémukoľvek podniku udelené práva na využívanie, alebo pripojiť v určitých pásmach alebo v určitých skupinách pásiem s podobnými vlastnosťami, napríklad v pásmach pod 1 GHz pridelených pre elektronické komunikačné služby, k takýmto právam na využívanie podmienky, ako napríklad poskytovanie veľkoobchodného prístupu, vnútroštátny alebo regionálny roaming; takéto dodatočné podmienky môže stanoviť iba príslušný vnútroštátny orgán;

b)

ak je to vhodné s ohľadom na situáciu na vnútroštátnom trhu, rezervovať určitú časť frekvenčného pásma alebo skupiny pásiem na pridelenie novým subjektom;

c)

odmietnuť udeliť nové práva na využívanie frekvenčného spektra, odmietnuť povoliť nové využívanie frekvenčného spektra v určitých pásmach alebo k udeleniu nových práv na využívanie alebo k povoleniu nového využívania frekvenčného spektra pripojiť podmienky, aby sa pridelením, prevodom alebo sústredením práv na využívanie zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže;

d)

zakázať prevody práv na využívanie frekvenčného spektra, na ktoré sa nevzťahuje vnútroštátna kontrola fúzií alebo kontrola fúzií na úrovni Únie, alebo pre ne môžu uložiť podmienky, ak je pravdepodobné, že by tieto prevody mali za následok značné narušenie hospodárskej súťaže;

e)

upraviť existujúce práva v súlade so smernicou 2002/20/ES, ak je to potrebné na následnú nápravu narušenia hospodárskej súťaže akýmkoľvek prevodom alebo sústredením práv na využívanie rádiových frekvencií.

a)

umožniť určenie frekvenčných pásiem, v ktorých by sa efektívnosť súčasného využitia frekvenčného spektra mohla zlepšiť;

b)

pomôcť určiť frekvenčné pásma, ktoré by mohli byť vhodné na prerozdelenie, a možnosti spoločného využívania frekvenčného spektra s cieľom podporiť politiky Únie uvedené v tomto rozhodnutí, pričom sa zohľadnia budúce potreby frekvenčného spektra založené okrem iného na dopyte spotrebiteľov a prevádzkovateľov a možnosť splniť takéto potreby;

c)

pomôcť analyzovať rôzne druhy využívania frekvenčného spektra súkromnými a verejnými užívateľmi;

d)

pomôcť určiť frekvenčné pásma, ktoré by sa mohli prideliť alebo prerozdeliť s cieľom zlepšiť ich efektívne využitie, podporiť inováciu a zlepšiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, preskúmať nové spôsoby spoločného využívania frekvenčného spektra na prospech súkromných aj verejných užívateľov, pričom sa zohľadní potenciálny pozitívny a negatívny vplyv pridelenia alebo prerozdelenia týchto pásiem a priľahlých pásiem na súčasných užívateľov.

a)

praktické opatrenia a jednotné formáty na zber údajov o súčasnom využívaní frekvenčného spektra a ich poskytnutie členskými štátmi Komisii za predpokladu, že budú dodržané pravidlá zachovania obchodného tajomstva v zmysle článku 8 rozhodnutia č. 676/2002/ES a právo členských štátov odmietnuť poskytnutie dôverných informácií, pričom sa zohľadní cieľ minimalizovať administratívne zaťaženie a existujúce povinnosti členských štátov vyplývajúce z iných ustanovení práva Únie, najmä pokiaľ ide o povinnosť poskytovať osobitné informácie;

b)

metodiku analýzy technologických trendov, budúcich potrieb a dopytu po frekvenčnom spektre v oblastiach politiky Únie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, najmä v prípade tých služieb, ktoré by sa mohli prevádzkovať vo frekvenčnom rozsahu od 400 MHz do 6 GHz, a to s cieľom určiť rozvíjajúce sa a potenciálne významné využívanie frekvenčného spektra.

a)

ak predmet medzinárodných rokovaní patrí do právomoci Únie, jej pozícia sa stanoví v súlade s právom Únie;

b)

ak predmet medzinárodných rokovaní patrí čiastočne do právomoci Únie a čiastočne do právomoci členských štátov, Únia a členské štáty sa v súlade so zásadou pravej spolupráce usilujú o zaujatie spoločnej pozície.