25.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/1

(1)

Smernica Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení by sa mala v záujme prehľadnosti prepracovať.

(2)

V rámci spoločnej dopravnej politiky sa musia prijať opatrenia, aby sa posilnila bezpečnosť v námornej doprave.

(3)

Spoločenstvo je vážne znepokojené nehodami lodí, ktorých účastníkmi boli osobné lode a ktoré viedli k veľkým stratám na životoch. Osoby, ktoré používajú osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá v rámci celého Spoločenstva, majú právo očakávať a spoliehať sa na primeranú úroveň bezpečnosti na palube.

(4)

Táto smernica sa nevzťahuje na pracovné zariadenia a osobné ochranné prostriedky pracovníkov, pretože pre používanie takýchto zariadení na osobných lodiach vo vnútroštátnej plavbe sa uplatňujú ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavedení opatrení na podporu zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov (5) a príslušné ustanovenia jednotlivých samostatných smerníc.

(5)

Poskytovanie námorných osobných dopravných služieb medzi členskými štátmi už bolo liberalizované nariadením Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (6). Uplatňovanie princípu slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), bolo stanovené nariadením Rady (EHS) č. 3577/92 (7).

(6)

Aby sa dosiahla vysoká úroveň bezpečnosti a odstránili sa prekážky obchodu, je potrebné zaviesť harmonizované bezpečnostné normy na primeranej úrovni pre osobné lode a plavidlá zabezpečujúce vnútroštátne služby. V rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) sa vypracovávajú normy pre plavidlá pôsobiace na medzinárodných trasách. Mali by byť dostupné postupy, ktoré budú vyžadovať, aby IMO uskutočnila opatrenia na zosúladenie noriem pre medzinárodné plavby s normami tejto smernice.

(7)

Najmä z hľadiska medzinárodného trhového rozmeru námornej osobnej dopravy sú opatrenia na úrovni Spoločenstva jediným možným spôsobom ako zabezpečiť spoločnú úroveň bezpečnosti pre lode v rámci Spoločenstva.

(8)

Vzhľadom na zásadu proporcionality je smernica primeraným právnym nástrojom, pretože stanovuje rámec jednotného a povinného uplatňovania bezpečnostných noriem členskými štátmi, pričom každému členskému štátu ponecháva právo rozhodnúť, ktoré vykonávacie nástroje najlepšie vyhovujú jeho vnútornému systému.

(9)

V záujme zlepšenia bezpečnosti a zabránenia narušovaniu hospodárskej súťaže by sa spoločné bezpečnostné požiadavky mali uplatňovať pre osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá vykonávajúce vnútroštátnu plavbu v Spoločenstve bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa plavia. Je však nevyhnutné vylúčiť niektoré kategórie lodí, pre ktoré pravidlá tejto smernice nie sú technicky vhodné alebo sú hospodársky neudržateľné.

(10)

Osobné lode by sa mali rozdeliť do rozličných tried podľa výkonnosti a podmienok morských oblastí, v ktorých pôsobia. Vysokorýchlostné osobné plavidlá by sa mali rozdeliť do kategórií v súlade s ustanoveniami Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách, ktorý zaviedla IMO.

(11)

Hlavným referenčným rámcom pre bezpečnostné normy by mal byť Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (dohovor SOLAS 1974) v znení zmien a doplnení, ktorý zahrňuje medzinárodné dohodnuté normy pre osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré pôsobia na medzinárodných trasách, rovnako ako primerané rezolúcie prijaté IMO a ostatné opatrenia, ktoré dopĺňajú a vykladajú uvedený dohovor.

(12)

Rozličné triedy nových aj existujúcich osobných lodí vyžadujú rozličný prístup k zavedeniu bezpečnostných požiadaviek, ktoré by zaručili ekvivalentnú bezpečnostnú úroveň z hľadiska špecifických potrieb a obmedzení týchto rozličných tried. Je vhodné, aby sa rozlišovali bezpečnostné požiadavky, ktoré majú dodržiavať nové a existujúce lode, pretože uvalenie pravidiel pre nové lode na existujúce lode by vyvolalo také rozsiahle štrukturálne zmeny, ktoré by spôsobili ich hospodársku neudržateľnosť.

(13)

Finančné a technické dôsledky, ktoré vyplývajú z modernizácie existujúcich lodí podľa noriem stanovených touto smernicou opodstatňujú určité prechodné obdobia.

(14)

Vzhľadom na významné rozdiely v návrhu, konštrukcii a použití vysokorýchlostných osobných plavidiel v porovnaní s tradičnými osobnými loďami by sa od takýchto plavidiel malo vyžadovať, aby dodržiavali osobitné pravidlá.

(15)

Námorné zariadenia prítomné na palube lodí, ktoré sú v súlade s ustanoveniami smernice Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o námorných zariadeniach (8), ak sú inštalované na palube osobnej lode by nemali podliehať dodatočným skúškam, pretože takéto zariadenia už podliehajú normám a postupom uvedenej smernice.

(16)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/25/ES zo 14. apríla 2003 o špecifických požiadavkách na stabilitu osobných lodí ro-ro (9) zaviedla sprísnené požiadavky na stabilitu pre osobné lode ro-ro pôsobiace v medzinárodnej plavbe do a z prístavov Spoločenstva a toto rozšírené opatrenie by malo platiť aj pre niektoré kategórie takých lodí, ktoré vykonávajú vnútroštátnu plavbu za rovnakých námorných podmienok. Nesplnenie takých stabilizačných požiadaviek by bolo dôvodom na vyradenie osobných lodí ro-ro po určitom počte rokov z prevádzky. Z hľadiska konštrukčných úprav, ktorým sa existujúce osobné lode ro-ro možno budú musieť podrobiť, aby vyhoveli špecifickým stabilizačným požiadavkám, mali by sa tieto požiadavky zaviesť v priebehu viacerých rokov, aby mali dotknuté priemyselné odvetvia dostatočný čas na ich splnenie: na tento účel by sa mali pre existujúce lode prijať ustanovenia o zavádzacom časovom pláne. Tento zavádzací časový plán by nemal mať vplyv na presadzovanie špecifických stabilizačných požiadaviek v morských oblastiach, na ktoré sa vzťahujú prílohy k Štokholmskej dohode z 28. februára 1996.

(17)

Musia sa uplatniť príslušné opatrenia, aby bol pre osoby so zníženou pohyblivosťou zaručený bezpečný prístup na osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá vo vnútroštátnej plavbe v členských štátoch.

(18)

Členské štáty môžu za predpokladu kontroly podľa postupu výboru prijať dodatočné bezpečnostné požiadavky, ak sú odôvodnené miestnymi podmienkami, povoliť použitie ekvivalentných noriem alebo prijať výnimky z ustanovení tejto smernice pri určitých prevádzkových podmienkach, alebo prijať bezpečnostné opatrenia za výnimočne nebezpečných okolností.

(19)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (10), centralizuje úlohy výborov zriadených podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, zabránenia znečisťovaniu z lodí a ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí.

(20)

Mali by sa prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(21)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prispôsobenie niektorých ustanovení tejto smernice, vrátane príloh, aby sa zohľadnil vývoj na medzinárodnej úrovni a najmä dodatky k medzinárodným dohovorom. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Na účely monitorovania účinného vykonávania a presadzovania tejto smernice by sa mali na nových a existujúcich osobných lodiach a plavidlách vykonávať obhliadky. Súlad s touto smernicou by mal byť potvrdený správnym orgánom štátu vlajky lode alebo v mene tohto správneho orgánu.

(23)

Aby sa zabezpečilo úplné uplatnenie tejto smernice, členské štáty by mali stanoviť systém pokút za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a mali by monitorovať súlad s ustanoveniami tejto smernice na základe ustanovení vypracovaných podľa ustanovení smernice Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 o štátnom lodnom prístavnom dozore (12).

(24)

Nové prvky doplnené do tejto smernice sa týkajú len výboru. Nevyžadujú preto transpozíciu zo strany členských štátov.

(25)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe IV, časť B,

a)

„medzinárodné dohovory“ znamenajú Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (dohovor SOLAS 1974), v znení zmien a doplnení, a Medzinárodný dohovor o nákladových čiarach ponoru z roku 1966 spolu s protokolmi a zmenami;

b)

„Kódex o neporušenej stabilite“ znamená Kódex o neporušenej stabilite pre všetky typy plavidiel, na ktoré sa vzťahuje dokument Nástroje IMO obsiahnutý v rezolúcii zhromaždenia IMO A.749(18) zo 4. novembra 1993, v znení zmien a doplnení;

c)

„Kódex o vysokorýchlostných plavidlách“ znamená Medzinárodný kódex pre bezpečnosť vysokorýchlostných plavidiel obsiahnutý v rezolúcii Výboru IMO pre námornú bezpečnosť MSC 36(63) z 20. mája 1994, v jeho aktualizovanom znení;

d)

„GMDSS“ znamená Globálny námorný núdzový a bezpečnostný systém, uvedený v kapitole IV dohovoru SOLAS 1974, v znení zmien a doplnení;

e)

„osobná loď“ znamená loď, ktorá prepravuje viac ako 12 cestujúcich;

f)

„osobná loď ro-ro“ znamená loď, ktorá prepravuje viac než 12 cestujúcich a má nákladné priestory ro-ro alebo priestory osobitnej kategórie v zmysle predpisu II-2/A/2 uvedeného v prílohe I;

g)

„vysokorýchlostné osobné plavidlo“ znamená vysokorýchlostné plavidlo definované v predpise X/1 dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení, ktoré prepravuje viac než 12 cestujúcich, s výnimkou osobných lodí vo vnútrozemskej doprave v námorných oblastiach triedy B, C alebo D, ak:

h)

„nová loď“ znamená loď, ktorej kýl bol položený, alebo bol v podobnej fáze výstavby k 1. júlu 1998 alebo po tomto dátume; „podobná fáza výstavby“ znamená fázu, v ktorej:

i)

„existujúca loď“ znamená loď, ktorá nie je novou loďou;

j)

„vek“ znamená vek lode vyjadrený počtom rokov po dátume jej dodania;

k)

„cestujúci“ znamená každú osobu, okrem:

l)

„dĺžka lode“, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, znamená 96 % celkovej dĺžky čiary ponoru pri 85 % najmenšej bočnej výške meranej od vrchu kýlu, alebo dĺžka od prednej časti lode k osi kormidla pozdĺž čiary ponoru, ak je táto hodnota väčšia. Pri lodiach projektovaných s previsom kýlu, čiara ponoru, na ktorej sa meria dĺžka, je paralelná s projektovanou čiarou ponoru;

m)

„výška prednej časti“ znamená výšku prednej časti, ako je definovaná v nariadení č. 39 Medzinárodného dohovoru o nákladových čiarach ponoru z roku 1966, ktorá je vertikálnou vzdialenosťou prednej kolmice medzi čiarou ponoru zodpovedajúcou predpísanému letnému voľnému boku lode a projektovanému náklonu a vrchom exponovanej paluby na strane;

n)

„loď s plnou palubou“ znamená loď, ktorá má úplnú palubu vystavenú počasiu a moru, ktorá má stále možnosti uzatvorenia všetkých otvorov, ktoré sú vystavené počasiu a pod ktorými sú všetky otvory na stranách lode zabezpečené minimálne stálymi prostriedkami na poveternostne odolné uzatvorenie.

Úplná paluba môže byť vodotesná paluba alebo ekvivalentná štruktúra pozostávajúca z nie vodotesnej paluby, úplne pokrytá poveternostne odolnou konštrukciou primeranej sily, aby sa zachovala poveternostne odolná integrita, a vybavená poveternostne odolnými uzatváracími zariadeniami;

o)

„medzinárodná plavba“ znamená plavbu po mori z prístavu členského štátu do prístavu, ktorý sa nachádza mimo tohto členského štátu, alebo naopak;

p)

„vnútroštátna plavba“ znamená plavbu v morskej oblasti z prístavu členského štátu do rovnakého alebo iného prístavu v rámci toho istého členského štátu;

q)

„morská oblasť“ znamená oblasť, ako je zavedená podľa článku 4 ods. 2;

avšak pre uplatňovanie ustanovení o rádiokomunikácii sa uplatňujú definície morských oblastí, ako sú definované v predpise č. 2 kapitola IV dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení;

r)

„prístavná oblasť“ znamená oblasť inú ako morskú oblasť, ako je definovaná členskými štátmi, rozkladajúcu sa až po najvzdialenejšie stále prístavné pracoviská tvoriace jednotnú časť prístavného systému, alebo až po hranice, ktoré sú definované prírodnými geografickými znakmi, ktoré chránia ústie alebo podobnú chránenú oblasť;

s)

„útočisko“ znamená ľubovoľnú prírodne alebo umelo chránenú oblasť, ktorú loď alebo plavidlo môže použiť ako úkryt v prípade podmienok, ktoré by mohli ohroziť jej bezpečnosť;

t)

„správny orgán štátu vlajky“ znamená príslušné orgány štátu, pod ktorého vlajkou je loď alebo plavidlo oprávnené sa plaviť;

u)

„hostiteľský štát“ znamená členský štát, do prístavu ktorého alebo z prístavu ktorého loď alebo plavidlo plaviace sa pod vlajkou inou, ako je vlajka tohto členského štátu, vykonáva vnútroštátnu plavbu;

v)

„uznaná organizácia“ znamená organizáciu, ktorá je uznaná v súlade s článkom 4 smernice Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre lodné inšpekcie a dohliadajúce organizácie a pre príslušné činnosti námornej správy (13);

w)

„míľa“ je 1 852 metrov;

x)

„významná výška vlny“ je priemerná výška hornej tretiny výšky vĺn pozorovaných počas určitého obdobia;

y)

„osoby so zníženou pohyblivosťou“ znamenajú všetky osoby, ktoré majú osobitné ťažkosti pri používaní verejnej dopravy, vrátane starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, osôb s poškodením zmyslových orgánov a používateľov invalidných vozíkov, tehotné ženy a osoby sprevádzajúce malé deti.

a)

nové osobné lode;

b)

existujúce osobné lode dlhé 24 metrov a viac;

c)

vysokorýchlostné osobné plavidlá.

a)

osobné lode, ktoré sú:

b)

vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré sú:

„Trieda A“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu inú ako plavbu, na ktorú sa vzťahujú triedy B, C a D.

„Trieda B“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu, na ktorej nikdy nie je vzdialená viac ako 20 míľ od hranice pobrežia, kde môžu stroskotané osoby dosiahnuť pevninu, zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

„Trieda C“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v morských oblastiach, kde pravdepodobnosť prekročenia 2,5 metrov významnej výšky vlny je menšia ako 10 % počas jednoročného obdobia pre celoročnú prevádzku, alebo počas špecifického obmedzeného obdobia počas roka pre prevádzku výlučne v tomto období (napr. obdobie letnej prevádzky), na ktorej nikdy nie je vzdialená viac ako 15 míľ od miesta útočiska, ani viac ako 5 míľ od hranice pobrežia, kde stroskotané osoby môžu dosiahnuť pevninu, zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

„Trieda D“

znamená osobnú loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v morských oblastiach, kde pravdepodobnosť prekročenia 1,5 metrov významnej výšky vlny je menšia ako 10 % počas jednoročného obdobia pre celoročnú prevádzku, alebo počas špecifického obmedzeného obdobia počas roka pre prevádzku výlučne v tomto období (napr. obdobie letnej prevádzky), na ktorej nikdy nie je vzdialená viac ako 6 míľ od miesta útočiska, ani viac ako 3 míle od hranice pobrežia, kde stroskotané osoby môžu dosiahnuť pevninu, zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

a)

vypracuje a v prípade potreby aktualizuje zoznam morských oblastí v jeho právomoci, s vymedzením zón s celoročnou prevádzkou a prípadne s časovo obmedzenou prevádzkou tried lodí, do ktorých sú lode zaradené podľa kritérií stanovených v odseku 1;

b)

uverejní zoznam v databáze verejne prístupnej na internetovej stránke príslušného námorného orgánu;

c)

oznámi Komisii miesto takých informácií a zmeny vykonané v zozname.

a)

konštrukcia a údržba trupu, hlavných a pomocných strojných zariadení, elektrických a automatických častí musia byť v súlade s normami stanovenými pre klasifikáciu podľa pravidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentných pravidiel, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 94/57/ES;

b)

uplatňujú sa ustanovenia kapitoly IV vrátane dodatkov GMDSS z roku 1988, kapitoly V a kapitoly VI dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení;

c)

platia ustanovenia pre navigačné zariadenia prítomné na palube lode uvedené v predpise č. 12 kapitola V dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení. Navigačné zariadenie prítomné na palube lode, ako je uvedené v prílohe A.1 smernice 96/98/ES a ktoré je v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice, sa považuje, že je v súlade s požiadavkami typového schválenia predpisu SOLAS V/12(r) v znení zmien a doplnení.

a)

všeobecné požiadavky:

b)

požiadavky na nákladové čiary ponoru:

a)

existujúce osobné lode triedy A musia byť v súlade s predpismi pre existujúce osobné lode definovanými v dohovore SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení, a so špecifickými relevantnými požiadavkami tejto smernice; pri tých predpisoch, ktorých výklad dohovor SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení ponecháva na uváženie správneho orgánu, musí správny orgán štátu vlajky uplatniť výklady, ako sú uvedené v prílohe I k tejto smernici;

b)

existujúce osobné lode triedy B musia byť v súlade so špecifickými relevantnými požiadavkami tejto smernice;

c)

existujúce osobné lode tried C a D musia byť v súlade so špecifickými relevantnými požiadavkami tejto smernice a v prípade záležitostí, na ktoré sa nevzťahujú takéto požiadavky, musia spĺňať pravidlá správneho orgánu štátu vlajky; takéto pravidlá musia stanoviť úroveň bezpečnosti ekvivalentnú úrovni z kapitoly II-1 a kapitoly II-2 prílohy I, pričom zohľadnia špecifické miestne prevádzkové podmienky, ktoré sa týkajú morských oblastí, v ktorých sa lode týchto tried môžu plaviť;

Pred tým, ako existujúce osobné lode tried C a D môžu začať vykonávať pravidelnú vnútroštátnu plavbu v hostiteľskom štáte, správny orgán štátu vlajky musí získať súhlas hostiteľského štátu pre takéto pravidlá;

d)

ak je členský štát názoru, že pravidlá, ktoré požaduje správny orgán hostiteľského štátu podľa písmena c), sú neprimerané, musí o tom okamžite informovať Komisiu; Komisia začne konanie, aby mohla rozhodnúť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2;

e)

opravy, zmeny a úpravy podstatného charakteru a vybavenie, ktoré sa spája s týmito činnosťami, musia byť v súlade s požiadavkami pre nové lode, ako je stanovené v odseku 2 písm. a); zmeny vykonané na existujúcej lodi, ktorých cieľom je iba dosiahnutie vyššej úrovne možnosti prežiť, sa nepovažujú za úpravy podstatného charakteru;

f)

ustanovenia písmena a), ak v dohovore SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení nie sú uvedené skoršie dátumy, a ustanovenia písmen b) a c), ak v prílohe I tejto smernice nie sú určené skoršie dátumy, sa neuplatnia vo vzťahu k lodi, ktorej kýl bol položený alebo bol v podobnej fáze výstavby:

a)

vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré boli konštruované alebo sa podrobili opravám, zmenám alebo úpravám podstatného charakteru 1. januára 1996 alebo po tomto dátume, musia spĺňať požiadavky predpisu X/3 dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení, pokiaľ

b)

vysokorýchlostné osobné plavidlá konštruované pred 1. januárom 1996 a spĺňajúce požiadavky Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách smú pokračovať v prevádzke certifikovanej podľa toho kódexu;

vysokorýchlostné osobné plavidlá konštruované pred 1. januárom 1996 a nespĺňajúce požiadavky Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách, nesmú vykonávať vnútroštátnu plavbu, ak už neboli v prevádzke v rámci vnútroštátnej plavby v členskom štáte 4. júna 1998, pričom v takomto prípade smú pokračovať vo svojej prevádzke v rámci vnútroštátnej plavby v tomto členskom štáte; takéto plavidlá musia spĺňať požiadavky Kódexu DSC;

c)

konštrukcia a údržba vysokorýchlostných osobných plavidiel a ich zariadení musia byť v súlade s pravidlami pre klasifikáciu vysokorýchlostných plavidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentnými pravidlami, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 94/57/ES.

a)

členský štát okamžite informuje Komisiu a ostatné členské štáty o svojom rozhodnutí a uvedie podložené dôvody takéhoto rozhodnutia;

b)

Komisia preskúma, či pozastavenie alebo dodatočné opatrenia sú oprávnené z dôvodov vážneho nebezpečenstva pre bezpečnosť a životné prostredie;

c)

v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 sa rozhodne, či rozhodnutie členského štátu pozastaviť prevádzku takejto lode alebo plavidla, alebo uložiť dodatočné opatrenia je oprávnené z dôvodov vážneho nebezpečenstva pre bezpečnosť životov alebo majetku, alebo pre životné prostredie, a ak pozastavenie prevádzky alebo opatrenia nie sú odôvodnené, daný členský štát musí pozastavenie prevádzky alebo opatrenia odvolať.

a)

definície v článku 2 písm. a), b), c), d) a v);

b)

ustanovenia týkajúce sa postupov a usmernení pre prehliadky uvedené v článku 12;

c)

ustanovenia týkajúce sa dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien a doplnení a Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách vrátane ich následných zmien a doplnení, uvedených v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 4, článku 12 ods. 3 a článku 13 ods. 3;

d)

špecifické odkazy na „medzinárodné dohovory“ a rezolúcie IMO, uvedené v článku 2 písm. g), m) a q), článku 3 ods. 2 písm. a), článku 6 ods. 1 písm. b) a c), článku 6 ods. 2 písm. b) a článku 13 ods. 3.

a)

sa na účely tejto smernice uplatnili zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov;

b)

sa na základe skúseností zlepšili technické špecifikácie.

a)

obhliadka pred uvedením lode do prevádzky;

b)

pravidelná obhliadka lode raz za 12 mesiacov; a

c)

dodatočné obhliadky podľa okolností.

a)

počiatočná obhliadka pred uvedením lode do prevádzky v rámci vnútroštátnej plavby v hostiteľskom štáte pre existujúce lode vykonávajúce vnútroštátnu plavbu v členskom štáte, pod vlajkou ktorého sú oprávnené sa plaviť;

b)

pravidelná obhliadka raz za 12 mesiacov; a

c)

dodatočné obhliadky podľa okolností.

a)

urýchliť prebiehajúce práce v rámci IMO na preskúmaniach kapitol II-1, II-2 a III dohovoru SOLAS 1974, v znení zmien a doplnení, ktoré obsahujú záležitosti, ktoré sú ponechané na uváženie správneho orgánu, aby sa zaviedli harmonizované výklady týchto predpisov a prijali zodpovedajúce zmeny týchto predpisov; a

b)

prijať opatrenia na povinné uplatňovanie zásad, z ktorých vychádzajú ustanovenia obežníka MSC 606 o odsúhlasení výnimiek dohovoru SOLAS 1974 prístavným štátom.

1.

2.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

8-1.

8-2.

8-3.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

17-1.

17-2.

17-3.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

1.

2.

3.

4.

5.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

6-1.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

1.

2.

3.

4.

5.

5-1.

5-2.

5-3.

6.

7.

8.

8a.

9.

10.

11.

12.

13.

—

každá zmena, ktorá podstatne mení rozmery lode, príklad: predĺženie pridaním nového hlavného rebra,

—

každá zmena, ktorá podstatne mení kapacitu lode z hľadiska počtu prepravovaných cestujúcich, príklad: paluba pre vozidlá prestavaná na obytné priestory pre cestujúcich,

—

každá zmena, ktorá podstatne zvýši životnosť lode, príklad: modernizácia obytných priestorov pre cestujúcich na celej jednej palube.

.1

.2

Dĺžka lode je dĺžka meraná medzi kolmicami na vonkajších koncoch najhlbšej deliacej nákladovej značky.

.3

Šírka lode je maximálna šírka od vonkajšieho rebra po vonkajšie rebro vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky alebo pod ňou.

.4

Ponor je vertikálna vzdialenosť meraná od hornej hrany kýlu k príslušnej deliacej nákladovej značke.

.5

Nosnosť je rozdiel medzi výtlakom lode v tonách vo vode so špecifickou mernou hmotnosťou 1,025 pri nákladovej značke zodpovedajúcej určenej letnej voľnej palube a vlastnou hmotnosťou lode.

.6

Vlastná hmotnosť je výtlak lode v tonách bez nákladu, pohonných hmôt, mazacích olejov, balastovej vody, pitnej vody a úžitkovej vody v nádržiach, upotrebiteľných zásob a bez cestujúcich a posádky a ich majetku.

.7

Priedelová paluba je najhornejšia paluba, na ktorej sú pripevnené priečne vodotesné priedely.

.8

Hranica ponoru je čiara vedená minimálne 76 mm pod hornou hranou priedelovej paluby na boku lode.

.9

Priestorová zaplaviteľnosť je percento priestoru, ktorý môže byť zaplavený vodou. Objem priestoru, ktorý prekračuje hranicu ponoru, sa meria len do výšky tejto hranice.

.10

Strojový priestor je priestor medzi hornou hranou kýlu a hranicou ponoru a medzi vonkajšími priečnymi vodotesnými priedelmi ohraničujúcimi priestor, kde sa nachádza hlavné a pomocné hnacie strojné zariadenie a kotle slúžiace na pohon.

.11

Priestory pre cestujúcich sú priestory, v ktorých sú ubytovaní a ktoré používajú cestujúci, okrem miestností pre batožinu, zásoby, potraviny a poštu.

.12

Vodotesnosť konštrukcie znamená schopnosť zabrániť vode s hydrostatickým tlakom, aby v poškodenom alebo nepoškodenom stave prenikla cez konštrukciu akýmkoľvek smerom.

.13

Odolnosť voči poveternostným vplyvom znamená, že voda neprenikne do lode za akýchkoľvek podmienok na mori.

.14

Osobná loď ro-ro znamená osobnú loď s nákladnými priestormi typu ro-ro alebo priestormi zvláštnej kategórie ako je definované v predpise II-2/A/2.

.1

.2

Hnacou jednotkou kormidlového zariadenia je:

.3

Pomocné kormidlové zariadenie je zariadenie iné než je akákoľvek časť hlavného kormidlového zariadenia, ktoré je potrebné na riadenie lode v prípade poruchy hlavného kormidlového zariadenia, no bez kormidlovej páky alebo kvadrantu alebo komponentov slúžiacich na rovnaký účel.

.4

Normálne prevádzkové a životné podmienky sú podmienky, za ktorých loď ako celok, strojné zariadenie, služby, prostriedky a pomocné zariadenia zabezpečujúce pohon, ovládateľnosť, bezpečnú plavbu, protipožiarnu a protizáplavovú bezpečnosť, vnútornú a vonkajšiu komunikáciu na lodi, signalizačné zariadenia, únikové cesty a spúšťacie zariadenie záchranných člnov, ako aj predpokladané zariadenie zabezpečujúce primerané podmienky pobytu, sú riadne prevádzkyschopné a fungujú normálne.

.5

Stav núdze je stav, v ktorom zariadenia potrebné na normálnu prevádzku a životné podmienky nie sú v prevádzkyschopnom stave kvôli poruche hlavného zdroja elektrickej energie.

.6

Hlavný zdroj elektrickej energie je zdroj určený na dodávku elektrickej energie pre hlavný rozvodný panel na rozvod do všetkých zariadení potrebných na udržiavanie lode v normálnych prevádzkových a životných podmienkach.

.7

Stav nehybnej lode je stav, v ktorom hlavné hnacie strojné zariadenie, kotle a pomocné zariadenia nie sú v prevádzke, pretože nie sú zásobované energiou.

.8

Hlavný generátor je priestor, v ktorom sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie.

.9

Hlavný rozvodný panel je rozvodný panel, ktorý je priamo zásobovaný elektrickou energiou z hlavného zdroja a je určený na rozvod elektrickej energie do lodných zariadení.

.10

Núdzový rozvodný panel je rozvodný panel, ktorý je v prípade poruchy hlavného systému dodávky elektrickej energie zásobovaný priamo z núdzového zdroja elektrickej energie alebo prechodného núdzového zdroja elektrickej energie a je určený na rozvod elektrickej energie do núdzových zariadení.

.11

Núdzový zdroj elektrickej energie je zdroj elektrickej energie určený na zásobovanie núdzového rozvodného panelu v prípade poruchy dodávky z hlavného zdroja elektrickej energie.

.12

Maximálna prevádzková rýchlosť dopredu je najvyššia rýchlosť, na ktorú je loď konštruovaná pre plavbu na mori pri najhlbšom ponore.

.13

Maximálna rýchlosť dozadu je rýchlosť určená na to, aby loď pri plavbe na mori smerom dozadu dosiahla najväčší výkon pri najhlbšom ponore.

.14a)

Priestory strojného zariadenia sú všetky priestory strojného zariadenia kategórie A a všetky ďalšie priestory zahŕňajúce hnacie zariadenia, kotly, úpravne pohonných hmôt, parné stroje a spaľovacie motory, generátory a hlavné elektrické zariadenia, olejové čerpacie stanovištia, chladiace, stabilizačné, vetracie a klimatizačné zariadenia a podobné priestory a šachty k nim.

.14b)

Priestory strojného zariadenia kategórie A sú tie priestory a šachty k nim, ktoré zahŕňajú:

.15

Systém motorového pohonu je hydraulické zariadenie na dodávku energie s cieľom otáčania kormidlového pňa obsahujúce pohonnú jednotku alebo pohonné jednotky spolu s pripojeným potrubím a armatúrami a pohonom kormidla. Systém motorového pohonu môže mať spoločné mechanické komponenty, t. j. kormidlovú páku alebo kvadrant a kormidlový stržeň, alebo komponenty slúžiace na rovnaký účel.

.16

Kontrolné stanice sú priestory, v ktorých sú umiestené lodné rádiové zariadenia alebo hlavné navigačné zariadenia, núdzový zdroj energie a centrálne zariadenie na hlásenie a kontrolu požiaru.

a)

Plocha pod krivkou vyrovnávacieho ramena páky (krivka GZ) nesmie byť menšia než:

b)

Vyrovnávacie rameno páky GZ musí mať najmenej 0,20 metra pri náklone lode rovnom alebo väčšom než 30°.

c)

Maximálne vyrovnávacie rameno páky GZ nastáva pri uhle náklonu nad 30° ale minimálne 25°.

d)

Počiatočná priečna metacentrická výška nesmie byť menšia než 0,15 metra.

.1

Zaplaviteľná dĺžka v danom bode je maximálna časť dĺžky lode, ktorej stred sa nachádza v tomto bode a ktorá môže byť zaplavená za predpokladu nižšie uvedenej zaplaviteľnosti bez toho, aby loď klesla za hranicu ponoru.

.2

V prípade, že loď nemá súvislú priedelovú palubu, zaplaviteľná dĺžka v každom bode sa môže stanoviť podľa predpokladanej súvislej hranice ponoru, ktorá nie je v žiadnom bode menšia než 76 mm pod hornou hranou paluby na boku lode, ku ktorému vedú príslušné vodotesné priedely a obšívka.

.3

Ak je časť predpokladanej hranice ponoru značne pod palubou, ku ktorej vedú priedely, môže správny orgán vlajkového štátu povoliť obmedzené zmiernenie ustanovenia o vodotesnosti u tých častí priedelov, ktoré sú nad hranicou ponoru a bezprostredne pod vyššou palubou.

.1

Ak vedú v jednej alebo viacerých častiach lode vodotesné priedely k vyššej palube než v zostávajúcej časti lode a je potrebné, aby toto vyššie vedenie priedelov bolo využité vo výpočte zaplaviteľnej dĺžky, potom je možné u každej tejto časti lode využiť zvláštne hranice ponoru za predpokladu, že:

.2

Oddelenie môže prekročiť prípustnú dĺžku stanovenú pravidlami predpisu 4 za predpokladu, že spoločná dĺžka každého páru priľahlých oddelení, u ktorých je dané oddelenie spoločné, nepresiahne zaplaviteľnú dĺžku alebo dvojnásobok prípustnej dĺžky podľa toho, ktorá hodnota je menšia.

.3

Hlavný priečny priedel môže byť osadený za predpokladu, že všetky časti osadenia ležia vo vnútri vertikálnych plôch na oboch bokoch lode, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti od obšívky rovnajúcej sa jednej pätine šírky lode merané v pravých uhloch osi na úrovni najhlbšej deliacej nákladnej značky. S každou časťou osadenia, ktorá leží mimo týchto hraníc, sa zachádza ako so stupňami podľa odseku 6.

.4

Ak je hlavný priečny priedel osadený alebo opatrený stupňami, použije sa na určenie rozdelenia rovnocenný priebežný priedel.

.5

Ak hlavné priečne vodotesné oddelenie obsahuje miestne rozdelenie a správny orgán vlajkového štátu je presvedčený o tom, že po každom predpokladanom poškodení boku lode v dĺžke 3,0 m plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá hodnota je menšia, nebude celý objem hlavného oddelenia zaplavený, je možné povoliť primeranú odchýlku v prípustnej dĺžke vyžadovanej inak pre toto oddelenie. V takom prípade nesmie byť účinný vztlak predpokladaný na nepoškodenom boku väčší než je vztlak predpokladaný na poškodenom boku.

Odchýlka podľa tohto odseku sa udelí len vtedy, keď sa nepredpokladá žiadne porušenie predpisu 8.

.6

Hlavný priečny priedel môže mať stupne za predpokladu, že spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:

.7

Na lodiach s dĺžkou 100 metrov a viac musia byť hlavné priečne priedely za čelným kolíznym priestorom upevnené vo vzdialenosti od prednej kolmice, ktorá nie je väčšia než prípustná dĺžka.

.8

Ak je vzdialenosť medzi dvoma priľahlými hlavnými priečnymi priedelmi alebo rovnakými priebežnými priedelmi alebo vzdialenosť medzi priečnymi plochami prechádzajúcimi cez najbližšie časti priedelov so stupňami je menšia než 3,0 metre plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá dĺžka je menšia, potom len jeden z týchto priedelov sa považuje za časť rozdelenia lode.

.9

Ak je požadovaný koeficient rozdelenia 0,50, celková dĺžka akýchkoľvek dvoch priľahlých oddelení nesmie presiahnuť zaplaviteľnú dĺžku.

.1.1

Za všetkých prevádzkových podmienok musí byť zabezpečená dostatočná neporušená stabilita, aby loď mohla odolať poslednému stupňu zaplavenia ktoréhokoľvek z hlavných oddelení, u ktorého sa musí dodržať zaplaviteľná dĺžka.

.1.2

Ak sú dve priľahlé hlavné oddelenia rozdelené stupňovitým priedelom podľa podmienok predpisu 7.6.1, musí byť neporušená stabilita primeraná tak, aby odolala zaplaveniu týchto dvoch priľahlých oddelení.

.1.3

Ak je požadovaný koeficient delenia 0,50, musí byť neporušená stabilita primeraná tak, aby odolala zaplaveniu ktoréhokoľvek z dvoch priľahlých oddelení.

.2.1

Požiadavky odseku .1 sa stanovia výpočtom, ktorý je v súlade s odsekmi .3, .4 a .6 a ktorý berie do úvahy rozmery a stavebné charakteristické charakteristiky lode a polohu a usporiadanie poškodených oddelení. Pri tomto výpočte sa predpokladá, že sa loď nachádza v najhorších predvídateľných prevádzkových podmienkach z hľadiska stability.

.2.2

Ak sa navrhuje vybaviť paluby, vnútorné deliace steny alebo pozdĺžne priedely dostatočnou nepriestupnosťou, aby sa zamedzilo prenikaniu prúdu vody, musí sa toto obmedzenie primerane zohľadniť vo výpočtoch.

.2.3

Stabilita vyžadovaná v konečnom stave po poškodení a po vyrovnaní plavidla, ak sa to predpokladá, sa stanoví takto:

.2.3.3

Zvyšné vyrovnávacie rameno páky sa vypočíta v rozsahu pozitívnej stability berúc do úvahy najväčší z nasledujúcich momentov náklonu: .1 zhromaždenie všetkých cestujúcich na jednej strane; .2 spustenie všetkých plne naložených záchranných plavidiel na vodu na jednej strane pomocou člnových žeriavov; .3 tlak vetra: vypočítaný podľa vzorca: Vyrovnávacie rameno páky však nesmie byť v žiadnom prípade menšie než 0,10 m.

.2.4

Ak nastane pokračujúce veľké zaplavenie, ktoré spôsobí rýchle zníženie vyrovnávacieho ramena páky o 0,04 metra alebo viac, potom sa musí brať do úvahy to, že krivka vyrovnávacieho ramena páky je ukončená pri uhle, pri ktorom nasáva pokračujúce zaplavenie, a rozsah a plocha uvedená v odsekoch .2.3.1 a .2.3.2 sa meria pre tento uhol.

.2.5

V prípadoch, keď má pokračujúce zaplavenie obmedzený rozsah, t. j. že ďalej nehatene nepokračuje, a tým spôsobuje prijateľné pomalé zníženie vyrovnávacieho ramena páky o menej než 0,04 metra, zvyšná krivka sa úmerne skráti s predpokladom, že postupne zaplavovaný priestor je takto zaplavený od začiatku.

.2.6

V medzistupni zaplavenia musí mať maximálne vyrovnávacie rameno páky najmenej 0,05 metra a rozsah pozitívneho vyrovnávacieho ramena páky musí byť najmenej 7 metrov. Vo všetkých prípadoch je treba počítať len s jednou trhlinou v lodnom trupe a len s jednou voľnou hladinou.

.3

Pre výpočet narušenej stability je objemová a priestorová zaplaviteľnosť takáto:

S vyššou zaplaviteľnosťou plôch je treba počítať pri priestoroch, ktoré sú v blízkosti poškodenej vodorysky a neobsahujú žiadny významný podiel ubytovacích priestorov alebo strojného zariadenia, a pri priestoroch, ktoré vo všeobecnosti nie sú obsadené žiadnym významnejším množstvom nákladu alebo zásob.

.4

Predpokladaný rozsah poškodení je takýto:

.5

Nesymetrické zaplavenie sa musí vhodnými opatreniami obmedziť na minimum. Ak je nutné korigovať veľké uhly náklonu lode, opatrenia musia pôsobiť samočinne, ak je to možné, ale v každom prípade ak existujú ovládače zariadenia proti priečnemu zaplaveniu, musia sa dať ovládať z hornej priedelovej paluby. U nových lodí triedy B, C a D nesmie maximálny uhol náklonu lode po zaplavení, ale pred vyrovnaním, presiahnuť 15°. Ak sa vyžaduje zariadenie proti priečnemu zaplaveniu, nesmie doba vyrovnania presiahnuť 15 minút. Kapitánovi lode sa musia poskytnúť vhodné údaje o zariadení proti priečnemu zaplaveniu, ktoré sú k dispozícii.

.6

Konečný stav lode po poškodení a v prípade nesymetrického zaplavenia po tom, ako sa uskutočnili opatrenia na vyrovnanie lode, musí byť takýto:

.7

Kapitánovi lode sa musia poskytnúť údaje nutné k udržaniu dostatočnej neporušenej stability v prevádzkových podmienkach, aby loď mohla odolať veľkému poškodeniu. V prípade lodí vyžadujúcich zariadenia proti priečnemu zaplaveniu musí byť kapitán lode informovaný o podmienkach stability, z ktorých vychádzajú výpočty náklonu lode, a musí byť upozornený na to, že za nepriaznivých podmienok stability pri trvalom poškodení lode môže dôjsť k nadmernému náklonu lode.

.8

Údaje uvedené v odseku .7, ktoré majú kapitánovi umožniť udržať dostatočnú neporušenú stabilitu, musia obsahovať informácie, ktoré budú udávať maximálne prípustnú výšku ťažiska lode nad kýlom (KG) alebo alternatívne minimálne prípustnú metacentrickú výšku (GM) pre rozsah ponorov alebo výtlakov dostatočných na pokrytie všetkých prevádzkových podmienok. Informácie musia vyjadrovať vplyv rôznych sklonov lode berúc do úvahy prevádzkové obmedzenia.

.9

Každá loď musí mať na prednej a zadnej časti jasne označené stupnice ponorov. V prípade, že značky ponorov nie sú na ľahko čitateľných miestach alebo prevádzkové obmedzenie v oblasti plavby sťažuje čítanie značky ponoru, musí byť loď vybavená spoľahlivým systémom zisťovania ponoru, ktorý je schopný určiť ponory na prednej a zadnej časti.

.10

Po dokončení naloženia lode a pred jej odchodom musí kapitán určiť sklon a stabilitu lode a tiež zistiť a zaznamenať, či loď vyhovuje kritériám stability podľa príslušných predpisov. Stabilita lode sa určuje vždy výpočtom. Na tento účel je možné použiť počítač pre elektronický výpočet zaťaženia a stability alebo ekvivalentné prostriedky.

.11

Správny orgán vlajkového štátu nesmie v žiadnom prípade zmierniť požiadavky na porušenú stabilitu, pokiaľ sa nepreukáže, že neporušená metacentrická výška nutná na splnenie týchto požiadaviek je za akýchkoľvek prevádzkových podmienok pre zamýšľanú prevádzku nadmerná.

.12

Zmiernenie požiadaviek na porušenú stabilitu sa povolí len vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou, že sa správnemu orgánu vlajkového štátu podá dôkaz o tom, že pomery, usporiadania a iné charakteristické znaky lode sú pre stabilitu po poškodení najvhodnejšie, čo je možné za určitých okolností opodstatnene a odôvodnene prijať.

.1

Existujúce osobné lode ro-ro triedy B musia vyhovovať predpisu 8 najneskôr v deň prvej periodickej prehliadky po dátume zhody predpísanej nižšie v súlade s hodnotou A/Amax definovanou v prílohe k postupu výpočtu pre stanovenie charakteristík prežitia existujúcich osobných lodí ro-ro s použitím zjednodušenej metódy vychádzajúcej z rezolúcie A.265 (VIII) spracovanej na päťdesiatom deviatom zasadaní Výboru pre námornú bezpečnosť v júni 1991 (MSC/Circ. 574):

.1

nové osobné lode ro-ro certifikované na prepravu 400 alebo viac cestujúcich musia spĺňať ustanovenia odseku 2.3 predpisu II-1/B/8 pričom sa predpokladá, že poškodenie sa vzťahuje na akékoľvek miesto dĺžky lode L; a

.2

existujúce osobné lode ro-ro certifikované na prepravu 400 alebo viac cestujúcich musia spĺňať požiadavky odseku 1 najneskôr do dátumu prvej periodickej prehliadky po poslednom dátume zhody stanovenom v odseku .2.1, .2.2 alebo .2.3 podľa toho, ktorý dátum nastane najneskôr:

.1

Musí byť k dispozícii priedel čelného kolízneho priestoru alebo kolízny priedel, ktorý je vodotesný a vedie až po priedelovú palubu. Tento priedel sa umiestni vo vzdialenosti najmenej 5 % dĺžky lode a maximálne 3 metre plus 5 % dĺžky lode od kolmice na prove.

.2

Ak ktorákoľvek časť lode pod vodoryskou siaha pred kolmicu na prove, napr. na hruškovitej prove, vzdialenosť uvedená v odseku 1 sa meria buď:

podľa toho, ktorá hodnota je najmenšia.

.3

Ak je loď vybavená dlhým nadpalubím na prove, musí byť priedel čelného kolízneho priestoru alebo kolízny priedel vodotesne rozšírený po ďalšiu plnú palubu nad priedelovou palubou. Rozšírenie sa usporiada tak, aby sa zabránilo možnosti jeho poškodenia dverami na prove v prípade, že budú samy poškodené alebo uvoľnené.

.4

Presah požadovaný v odseku .3 sa nemusí nachádzať priamo nad dolným priedelom, pokiaľ všetky jeho časti uvedené neležia na predných hraniciach stanovených v odseku .1 alebo .2.

Pre existujúce lode triedy B však platí:

.5

Rampy, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky sa nepovažujú za rozšírenie kolízneho priedelu.

.6

Na existujúcich lodiach triedy B sa požiadavky odseku .3 a .4 uplatnia od dátumu prvej periodickej prehliadky po 1. júli 1998.

.7

Priedel zadného kolízneho priestoru a priedely rozdeľujúce priestor strojného zariadenia od nákladových priestorov a priestorov pre cestujúcich musia byť tiež k dispozícii a musia byť vodotesné až po priedelovú palubu. Zadný kolízny priedel však môže byť vybavený stupňami pod priedelovou palubou za predpokladu, že stupeň bezpečnosti lode, pokiaľ ide o delenie, nebude týmto znížený.

.8

Upchávkové rúry musia byť vo všetkých prípadoch uzavreté vo vodotesných priestoroch. Tesnenie zadného hriadeľa sa umiestni do vodotesného tunela hriadeľového vedenia alebo do iného vodotesného priestoru oddeleného od úseku upchávkových rúr v takom množstve, aby v prípade zaplavenia v dôsledku presakovania tesnením zadného hriadeľa nebola hranica hĺbky ponoru ponorená pod vodou.

.1

Pri nových lodiach triedy B, C, a D a existujúcich lodiach triedy B a nových lodiach postavených 1. januára 2003 alebo po tomto dátume s dĺžkou 24 metrov a viac musí byť dvojité dno zabezpečené od priedelu čelného kolízneho priestoru po priedel zadného kolízneho priestoru, pokiaľ je to možné, a zlučiteľné s konštrukciou a náležitým fungovaním lode.

.2

Ak sa vyžaduje vybavenie dvojitým dnom, musí jeho hĺbka vyhovovať normám uznanej organizácie a vnútorné dno sa musí rozprestierať až na boky lode tak, aby chránilo dno lode až po útor. Táto ochrana sa bude považovať za uspokojujúcu, ak priesečnica spodnej hrany okrajovej dosky s vonkajšou obšívkou nie je v žiadnej časti nižšie než horizontálna rovina, ktorej priesečník je určený rebroryskou vedenou pod uhlom 25° od stredu lode na základnej čiare.

.3

Malé odvodňovacie zberné jamy v dvojitom dne spojené s odvodňovacím zariadením podpalubia atď. nesmú presahovať smerom dolu viac, než je nutné. Hĺbka odvodňovacej zbernej jamy nesmie byť v žiadnom prípade väčšia, než hĺbka mínus 460 mm dvojitého dna na osi, ani nesmie odvodňovacia zberná jama presahovať smerom dolu vodorovnú plochu uvedenú v odseku .2. Odvodňovacia zberná jama prevyšujúca vonkajšiu podlahu je však prípustná na zadnom konci tunela hriadeľového vedenia. Iné zberné jamy (napr. pre mazací olej pod hlavnými motormi) môže správny orgán vlajkového štátu povoliť, ak je zabezpečené, že usporiadanie poskytuje ekvivalentnú ochranu ako dvojité dno v súlade s týmto predpisom.

.4

Dvojité dno nemusí byť v priestoroch vodotesných oddelení strednej veľkosti používaných výhradne na prepravu kvapalín za predpokladu, že bezpečnosť lode nie je v prípade poškodenia dna alebo boku podľa úsudku správneho orgánu vlajkového štátu týmto znížená.

.5

Bez vplyvu na odsek .1 tohto predpisu 10 môže správny orgán vlajkového štátu povoliť, aby sa dvojité dno nevyžadovalo v akejkoľvek časti lode, ktorá je rozdelená koeficientom nepresahujúcim hodnotu 0,5, ak sa presvedčí, že vybavenie dvojitým dnom v tejto časti by nebolo zlučiteľné so stavbou a správnou funkciou lode.

.1

Aby bol dodržaný požadovaný stupeň delenia, musí byť stanovená nákladová značka zodpovedajúca schválenému deliacemu ponoru a označená na lodnom boku v strede lode. Loď, ktorá má priestory prispôsobené zvlášť na ubytovanie cestujúcich a prepravu nákladu môže mať alternatívne, ak to vyžaduje majiteľ, jednu alebo viac ďalších nákladových značiek stanovených a označených tak, aby zodpovedali ponorom deliacich plôch, ktoré môže schváliť správny orgán vlajkového štátu pre alternatívne prevádzkové podmienky.

.2

Stanovené a označené deliace nákladné značky sa zaznamenajú do osvedčenia o bezpečnosti osobnej lode a identifikujú sa označením C.1, pokiaľ je len jedna deliaca nákladová značka.

Pokiaľ je viac než jedna nákladová značka, identifikujú sa alternatívne podmienky označením C.2, C.3, C.4 atď (2).

.3

Voľný bok odpovedajúci každej z týchto nákladných značiek sa meria v rovnakej polohe a od rovnakej palubnej čiary, ako voľné boky stanovené v súlade s platným Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke.

.4

Voľný bok odpovedajúci každej schválenej deliacej nákladnej značke a prevádzkovým podmienkam, pre ktoré je schválená, musí byť v osvedčení o bezpečnosti osobnej lode jasne uvedený.

.5

Akákoľvek deliaca nákladová značka nesmie byť v žiadnom prípade umiestená nad najhlbšiu nákladnú značku v slanej vode, ako je to určené pevnosťou lode alebo platným Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke.

.6

Bez ohľadu na umiestenie označenia deliacej nákladovej značky, nesmie byť loď v žiadnom prípade zaťažená tak, aby bola nákladová značka zodpovedajúca ročnému obdobiu a oblasti plavby, ako je to stanovené v súlade s Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke v platnom znení, ponorená pod vodou.

.7

Loď nesmie byť v žiadnom prípade zaťažená tak, aby bola deliaca nákladová značka zodpovedajúca konkrétnej plavbe a prevádzkovým podmienkam, ponorená pod vodou.

.1

Každý vodotesný deliaci priedel buď priečny, alebo pozdĺžny, musí byť konštruovaný tak, aby bol schopný odolať s primeranou medznou pevnosťou hydrostatického tlaku vody, čo by však malo stačiť v prípade poškodenia lode aspoň náporu hydrostatického tlaku vody po hranicu ponoru. Konštrukcia týchto priedelov musí byť v súlade s normami uznanej organizácie.

.2.1

Stupne a záhyby v priedeloch musia byť vodotesné a na všetkých miestach, kde sa vyskytujú, musia byť také pevné ako priedel.

.2.2

Ak prechádzajú rebrá alebo palubníky vodotesnou palubou alebo priedelom, musia byť paluba alebo priedel konštrukčne zhotovené ako vodotesné bez použitia dreva alebo cementu.

.3

Testovanie hlavných oddelení ich naplnením vodou nie je povinné. Keď sa testy naplnením vodou nevykonajú, ak je to možné, vykoná sa test hadice; tento test sa musí vykonať v pokročilejších etapách postupu vybavovania lode. V každom prípade sa musí vykonať dôkladná kontrola vodotesných priedelov. Ak sa test hadice nedá vykonať, pretože by mohlo dôjsť k poškodeniu strojov, elektrickej izolácie alebo predmetov vonkajšieho vybavenia lode, môže sa nahradiť starostlivou vizuálnou skúškou zvarovaných spojov, v prípade potreby s doplnením testu na prenikanie farby, ultrazvukového alebo ekvivalentného testu.

.4

Čelný kolízny priestor, dvojité dná (vrátane tunelového kýlu) a vnútorné steny sa testujú na hydrostatický tlak vody zodpovedajúci požiadavkám odseku .1 tohto predpisu 12.

.5

Nádrže určené na prepravu kvapalín, ktoré tvoria časť rozdelenia lode, musia byť testované na vodotesnosť hydrostatickým tlakom vody, ktorý zodpovedá výške najhlbšej nákladovej značky alebo dvom tretinám výšky hornej hrany kýlu po vodný stĺpec dosahujúci hranice hĺbky ponoru podľa toho, ktorá hodnota je väčšia za predpokladu, že výška vytlačenej vody nesmie byť v žiadnom prípade nižšia než 0,9 metra nad vrcholom nádrže, ak sa test vodou nedá vykonať, môže sa akceptovať tlakový test vzduchotesnosti tak, že sa nádrž vystaví tlaku vzduchu maximálne 0,14 baru.

.6

Testy uvedené v odsekoch .4 a .5 majú zabezpečiť, aby bolo konštrukčné usporiadanie oddelení vodotesné a nepovažujú sa za testy spôsobilosti akéhokoľvek oddelenia na skladovanie pohonných hmôt alebo na iné účely, pre ktoré sa môže vyžadovať test s vyššími požiadavkami v závislosti na výške, ktorú má v nádrži alebo jej trubkách dosiahnuť kvapalina.

.1

v kolíznom priedele pod hranicou ponoru;

.2

vo vodotesných priečnych priedeloch oddeľujúcich nákladný priestor od priľahlého nákladného priestoru, pokiaľ nie je v odseku .10.1 tohto predpisu 13 a v predpise 14 stanovené inak.

—

ovládané ručne, alebo

—

s motorοvým pohonom ako aj s ručným ovládaním.

.1

sa musí pohybovať vo vertikálnym alebo horizontálnom smere;

.2

musí byť s výhradou odseku .11 bežne obmedzené na maximálnu svetlú šírku 1,2 metra. Správny orgán vlajkového štátu môže povoliť väčšie dvere len v rozsahu, ktorý sa považuje za nutný pre efektívnu činnosť lode za predpokladu, že zohľadnia ostatné bezpečnostné opatrenia, vrátane týchto:

.3

musia byť vybavené zariadením potrebným na otvorenie a zatvorenie dverí s použitím elektrického pohonu, hydraulického pohonu alebo iných foriem pohonu prijateľného pre správny orgán vlajkového štátu;

.4

musia byť vybavené samostatným ručne ovládaným mechanizmom. Musí byť možné otvoriť a zatvoriť dvere ručne z každej strany a okrem toho z prístupného miesta blízko dverí nad predelovou palubou, a to otáčaním kľukou alebo iným pohybom poskytujúcim rovnaký stupeň bezpečnosti prijateľný pre správny orgán vlajkového štátu. Smer otáčania alebo iného pohybu musí byť presne označený na všetkých prevádzkových stanovištiach. Pri ručnom ovládaní nesmie doba potrebná na úplné zatvorenie dverí u lodí vo vzpriamenej polohe presiahnuť 90 sekúnd.

.5

musia byť vybavené ovládačmi na otváranie a zatváranie dverí pohonom z oboch strán a tiež na zatváranie dverí pohonom z ústredného ovládacieho pultu na veliteľskom mostíku;

.6

musia byť vybavené akustickým signálom odlišným od každého iného signálu v tomto priestore, ktorý, kedykoľvek sa dvere s diaľkovým ovládaním zatvárajú, bude vydávať zvuk po dobu najmenej 5 sekúnd, ale nie dlhšie než 10 sekúnd, pokiaľ sa dvere začnú zatvárať a bude pokračovať až do doby, kým sa dvere úplne nezavrú. V prípade diaľkového ručného ovládania stačí, keď akustický signál vydáva zvuk len keď sa dvere pohybujú. Okrem toho v priestoroch pre cestujúcich a v priestoroch s vysokým hlukom okolia môže správny orgán vlajkového štátu vyžadovať, aby bol akustický signál doplnený prerušovaným vizuálnym signálom na dverách; a

.7

musia mať približne rovnomernú rýchlosť zatvárania pohonom. Doba zatvárania od momentu, kedy sa dvere začínajú zatvárať, do momentu, kedy dosiahnu polohu úplného zatvorenia, nesmie byť u lode vo vzpriamenej polohe v žiadnom prípade kratšia než 20 sekúnd a dlhšia než 40 sekúnd.

.1

ústredný hydraulický systém s dvoma nezávislými zdrojmi energie, z ktorých každý sa skladá z motora a čerpadla a je schopný súčasne zatvoriť všetky dvere. Okrem toho musia byť u celého zariadenia hydraulické zásobníky s dostatočným výkonom na ovládanie všetkých dverí aspoň trikrát, t. j. zatvoriť - otvoriť - zatvoriť pri opačnom náklone lode na stranu 15°. Tento prevádzkový cyklus sa musí dať uskutočniť, keď je zásobník pod zapojovacím tlakom čerpadla. Použitá kvapalina sa musí zvoliť s prihliadnutím na teplotu, ktorá nastane pri prevádzke zariadenia. Systém s motorovým pohonom musí byť konštruovaný tak, aby sa minimalizovala možnosť, že jednotlivá porucha v hydraulickom potrubí negatívne ovplyvní činnosť viac než jednych dverí. Hydraulický systém musí byť vybavený nízkoúrovňovým signálom pre nádrže hydraulickej kvapaliny obsluhujúce systém s motorovým pohonom a signálom nízkeho tlaku plynu alebo inými účinnými prostriedkami monitorovania straty zásob energie v hydraulických zásobníkoch. Tieto signály musia byť akustické a vizuálne a umiestené na ústrednom ovládacom pulte na veliteľskom mostíku; alebo

.2

nezávislý hydraulický systém pre každé dvere s tým, že každý zdroj energie sa skladá z motora a čerpadla schopného otvoriť a zatvoriť dvere. Okrem toho musí mať hydraulický zásobník dostatočný výkon pre ovládanie dverí aspoň trikrát, t.j. zatvoriť - otvoriť - zatvoriť pri opačnom náklone lode o 15°. Tento ovládací cyklus sa musí dať uskutočniť, keď sú hydraulické zásobníky pod zapojovacím tlakom čerpadla. Použitá kvapalina sa musí zvoliť s prihliadnutím na teplotu, ktorá sa vyskytuje pri práci zariadenia. Skupinový signál nízkeho tlaku plynu alebo iné účinné prostriedky sledovania straty zásob energie v hydraulických zásobníkoch musia byť k dispozícii na ústrednom ovládacom paneli na veliteľskom mostíku. Tiež musia byť poskytnuté údaje o strate zásob energie na každom ovládacom stanovišti; alebo

.3

nezávislý elektrický systém a motor pre každé dvere s tým, že každý zdroj energie sa skladá z motora schopného dvere otvoriť a zatvoriť. Zdroj energie sa musí dať automaticky zásobovať prechodným núdzovým zdrojom elektrickej energie v prípade výpadku ktoréhokoľvek z hlavných núdzových zdrojov elektrickej energie a musí mať dostatočný výkon pre ovládanie dverí najmenej trikrát, t. j. zatvoriť - otvoriť — zatvoriť oproti opačnému náklonu lode o 15°.

.1

Tento predpis sa vzťahuje na osobné lode určené alebo upravené na prepravu nákladných vozidiel a sprevádzajúceho personálu.

.2

Ak na týchto lodiach nepresiahne celkový počet cestujúcich vrátane osôb sprevádzajúcich vozidlá N = 12 + A/25, kde A je celková palubná plocha (štvorcové metre) priestoru, ktorá je k dispozícii pre umiestenie nákladných vozidiel, a kde svetlá výška na mieste uloženia a pri vchode do tohto priestoru nie je menšia než 4 metre, uplatňujú sa pri vodotesných dverách ustanovenia predpisu 13 odsek .10 s výnimkou toho, že dvere môžu byť namontované v akejkoľvek výške na vodotesných priedeloch rozdeľujúcich nákladný priestor. Okrem toho sa vyžadujú na veliteľskom mostíku indikátory, ktoré automaticky ukazujú zatvorenie všetkých dverí a zabezpečenie ich uzáveru.

.3

Ak sa uplatňujú ustanovenia tejto kapitoly na takú loď, berie sa N ako maximálny počet cestujúcich, na ktorý je loď certifikovaná v súlade s týmto predpisom.

.1

Ručné kolieska alebo páky výpustných kohútikov musia byť ľahko dostupné na ovládanie. Všetky ventily používané ako výpustné sa musia zatvárať ručnými kolieskami v smere hodinových ručičiek.

.2

Vypúšťacie kohútiky alebo ventily na boku lode pre odčerpanie vody z kotlov sa musia nachádzať na ľahko prístupných miestach, a nie pod krytom paluby. Kohútiky alebo ventily musia byť skonštruované tak, aby bolo ľahko viditeľné, či sú otvorené alebo zatvorené. Kohútiky musia byť vybavené ochranným štítom skonštruovaným tak, aby sa kľúč nedal vytiahnuť, keď je kohútik otvorený.

.3

Všetky ventily a kohútiky v potrubných systémoch ako sú útorové systémy, záťažové systémy, systémy motorovej nafty a mazacích olejov, hasiace a vyplachovacie systémy, systémy chladiacich kvapalín a hygienické systémy atď. musia byť z hľadiska ich funkcií zreteľne označené.

.4

Ostatné odpadové trubky nachádzajúce sa pod najhlbšou deliacou nákladovou značkou musia byť vybavené rovnocennými prostriedkami pre uzatváranie na boku lode, ak sa nachádzajú nad najhlbšou deliacou nákladovou značkou, musia byť vybavené bežným búrkovým ventilom. V oboch prípadoch môžu byť ventily vynechané, ak sa používajú trúbky rovnakej hrúbky ako je kryt nepriamych výpustov zo záchodov a umývadiel a podlahové výpusty z umyvární atď., ktoré sú vybavené neotvárateľnými oknami alebo sú inak chránené proti nárazom vody. Hrúbka stien týchto trubiek však nemusí byť väčšia než 14 mm.

.5

Ak je namontovaný ventil s priamym uzatváracím mechanizmom, musí byť miesto, z ktorého sa dá obsluhovať vždy ľahko prístupné a musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré ukazujú, či je ventil otvorený alebo zatvorený.

.6

Ak sú ventily s priamymi uzatváracími mechanizmami umiestnené v priestoroch strojného zariadenia, stačí, keď sú ovládateľné z miesta, kde sa nachádzajú za predpokladu, že toto miesto je za všetkých podmienok ľahko prístupné.

.1

Musia sa urobiť všetky účelné a realizovateľné opatrenia, aby sa obmedzil prístup a rozšírenie vody nad predelovou palubou. Tieto opatrenia môžu zahŕňať nastaviteľné protipovodňové priedely alebo rámové rebrá. Ak sú nastaviteľné protipovodňové priedely a rámové rebrá umiestnené na predelovej palube nad hlavnými deliacimi priedelmi alebo v ich bezprostrednej blízkosti, musia byť vodotesne spojené s obšívkou a predelovou palubou, aby sa obmedzilo pretekanie vody pozdĺž paluby keď je loď naklonená na stranu a poškodená. Ak nie je nastaviteľný vodotesný priedel vyrovnaný so spodnou prepážkou, musí byť medziľahlá predelová paluba vyrobená ako spoľahlivo vodotesná.

.2

Predelová paluba alebo paluba nad ňou musí byť vodotesná. Všetky otvory otvorenej paluby musia byť dostatočne vysoké a pevné a musia byť vybavené spoľahlivými prostriedkami pre ich rýchle vodotesné uzavretie. Ak je to nutné, musia byť zabudované odtokové otvory, otvorené potrubie a palubné odtoky, aby sa voda z otvorenej paluby odstránila za všetkých poveternostných podmienok.

.3

Na existujúcich lodiach triedy B musia byť otvorené konce vzduchových potrubí ukončených v nadpalubí najmenej 1 meter nad vodoryskou pri náklone lode v uhle 15° alebo v maximálnom uhle náklonu lode počas prechodných etáp zaplavenia určeného priamym výpočtom podľa toho, ktorá z hodnôt je väčšia. Vzduchové potrubia z iných než olejových nádrží môžu viesť cez bok nadpalubia. Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na platné ustanovenia Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke.

.4

Kruhové lodné okná, chodbové otvory, nákladné otvory a iné prostriedky zatvárania otvorov v obšívke nad hranicou ponoru musia byť účelne skonštruované a postavené a musia byť dostatočne pevné s ohľadom na priestory, v ktorých sú umiestnené, a ich polohu vo vzťahu k najhlbšej deliacej nákladovej značke.

.5

Všetky kruhové lodné okná pod prvou palubou nad predelovou palubou musia byť vybavené bezpečným vnútorným pevným zasklením usporiadaným tak, aby sa dalo ľahko a spoľahlivo zavrieť a vodotesne zaistiť.

.1

Nasledujúce dvere umiestnené nad hranicou ponoru musia byť zatvorené a zamknuté predtým, než loď zaháji akúkoľvek plavbu, a musia zostať zatvorené a zamknuté, pokým sa loď nedostane na ďalšie kotvisko:

.2

Bez ohľadu na požiadavky odsekov .1.1 a .1.4 môže správny orgán vlajkového štátu povoliť, aby konkrétne dvere zostali podľa uváženia kapitána otvorené, ak je to nutné pre činnosť lode alebo naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich keď je loď bezpečne zakotvená a za predpokladu, že bezpečnosť lode nie je narušená.

.3

Kapitán musí zabezpečiť, aby sa používal účinný systém dozoru a hlásenia o zatváraní a otváraní dverí uvedených v odseku .1.

.4

Predtým, než loď zaháji akúkoľvek plavbu, musí kapitán podľa predpisu 22 zabezpečiť, aby sa urobil záznam do palubného denníka o dobe posledného zatvorenia dverí uvedeného v odseku .1 a o dobe otvorenia jednotlivých dverí podľa odseku .2.

.1.1

S výhradou ustanovení odsekov .1.2 a .1.3 musia mať všetky prístupy vedúce do priestorov pod predelovou palubou najnižší bod najmenej 2,5 metra nad predelovou palubou;

.1.2

ak sú namontované rampy pre vozidlá umožňujúce prístup do priestorov pod predelovou palubou, musia sa ich otvory dať vodotesne zavrieť, aby sa zabránilo prenikaniu vody zospodu, a musia mať poplachové a signalizačné zariadenia spojené s veliteľským mostíkom;

.1.3

správny orgán vlajkového štátu môže povoliť zabudovanie jednotlivých prístupov do priestorov pod predelovou palubou za predpokladu, že sú nutné pre nevyhnutnú činnosť lode, napr. pohyb strojov a zásob s výhradou, že tieto prístupy musia byť vodotesné a musia mať poplachové a signalizačné zariadenia spojené s veliteľským mostíkom;

.1.4

prístupy uvedené v odsekoch .1.2 a .1.3 sa musia uzavrieť predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, a musia ostať uzavreté, pokým loď nedopláva na ďalšie kotvisko;

.1.5

kapitán musí zabezpečiť, aby sa používal účinný systém dozoru a hlásenia o zatvorení a otvorení prístupov uvedených v odsekoch .1.2 a .1.3; a

.1.6

predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, musí kapitán zabezpečiť, aby bol do palubného denníka urobený záznam o dobe posledného uzavretia prístupov uvedených v odsekoch .1.2 a .1.3, ako to vyžaduje predpis II-1/B/22;

.1.7

nové osobné lode ro-ro triedy C s dĺžkou menšou než 40 metrov a nové osobné lode ro-ro triedy D môžu namiesto plnenia požiadaviek odsekov .1.1 až .1.6 spĺňať požiadavky odsekov .2.1 až .2.4 za predpokladu, že otvor a výška prahu je aspoň 600 mm na otvorených ro-ro nákladných palubách a aspoň 380 mm na uzavretých ro-ro nákladných palubách.

.2.1

všetky prístupy z paluby ro-ro, ktoré vedú do priestorov pod predelovou palubou, musia byť vodotesné a na veliteľskom mostíku musia byť prostriedky oznamujúce, či je prístup otvorený alebo zatvorený;

.2.2

všetky tieto prístupy musia byť uzavreté predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, a musia zostať zatvorené, kým loď nedopláva do ďalšieho kotviska;

.2.3

bez ohľadu na požiadavky odseku .2.2 môže správny orgán vlajkového štátu povoliť, aby boli niektoré prístupy počas plavby otvorené, ale len na dobu dostatočnú na umožnenie priechodu a na nevyhnutnú činnosť lode, ak sa to vyžaduje; a

.2.4

požiadavky odseku .2.1 platia od dátumu prvej periodickej prehliadky po 1. júli 1998.

.1

Všetky priečne a pozdĺžne priedely, ktoré sa berú do úvahy ako spoľahlivo zabraňujúce nahromadeniu morskej vody na palube ro-ro, musia byť zasadené a zabezpečené predtým, než loď opustí kotvisko, a zostať na mieste a zabezpečené, kým loď nedopláva do ďalšieho kotviska.

.2

Bez ohľadu na požiadavky odseku .1 môže správny orgán vlajkového štátu povoliť, aby niektoré prístupy na týchto priedeloch boli počas plavby otvorené, ale len na dobu dostatočnú pre umožnenie priechodu a pre nevyhnutnú činnosť lode, ak sa to vyžaduje.

.1

Každá osobná loď musí byť po jej stavbe preskúšaná na náklon a musia byť stanovené prvky jej stability. Kapitánovi musia byť tiež poskytnuté informácie schválené správnym orgánom vlajkového štátu, ktoré sú nutné na to, aby na základe rýchleho a jednoduchého postupu získal presný návod, pokiaľ ide o stabilitu lode v rôznych prevádzkových podmienkach.

.2

Ak sa na lodi urobili akékoľvek zmeny, ktoré podstatne ovplyvňujú informácie o stabilite dodané kapitánovi, musia byť poskytnuté doplňujúce údaje o stabilite. Ak je to nutné, musí sa urobiť nová skúška lode na náklon.

.3

V pravidelných intervaloch nepresahujúcich päť rokov sa musí vykonať kontrola stavu prázdnej lode, aby sa overili všetky zmeny výtlaku prázdnej lode a jej pozdĺžneho ťažiska. Loď musí byť preskúšaná na náklon vždy, keď sa porovnaním so schválenými informáciami o stabilite zistí alebo predpokladá odchýlka od výtlaku lode presahujúca 2 % alebo odchýlka pozdĺžneho ťažiska presahujúca 1 % dĺžky lode.

.4

Správny orgán vlajkového štátu môže povoliť, aby sa upustilo od skúšky jednotlivej lode na náklon pokiaľ budú k dispozícii základné údaje o stabilite zo skúšky sesterskej lode na náklon a správnemu orgánu vlajkového štátu sa k spokojnosti preukáže, že z týchto základných údajov je možné získať spoľahlivé informácie o stabilite lode, pri ktorej sa upustilo od skúšky.

.1

Na veliteľskom mostíku musia byť indikátory pre všetky dvere obšívky, nákladné dvere a iné uzávery, ktoré ak zostanú otvorené alebo nie sú primerane zabezpečené, môžu viesť k zatopeniu priestoru zvláštnej kategórie alebo nákladného priestoru ro-ro. Signalizačný systém musí byť skonštruovaný na základe zásady, že musí byť bezpečný proti výpadku a vizuálnym signálom musí upozorňovať, že dvere alebo uzatváracie mechanizmy nie sú úplne zavreté alebo že akékoľvek zo zabezpečovacích zariadení nie je na mieste a úplne zamknuté a akustickým signálom musí upozorňovať, že sa tieto dvere alebo uzávery otvorili alebo že zabezpečovacie zariadenie je nezaistené. Indikačný panel na veliteľskom mostíku musí byť vybavený režimom voľby funkcie „prístav/plavba na mori“ usporiadaným tak, aby na veliteľskom mostíku znel akustický signál, ak loď opúšťa prístav s nezavretými dverami na prove, vnútornými dverami, rampou na zadnej časti lode alebo akýmikoľvek inými dverami obšívky alebo keď akékoľvek zatváracie zariadenia nie je v správnej polohe. Dodávka energie do signalizačného systému musí byť nezávislá na dodávke pre ovládanie a zabezpečenie dverí. Signalizačné systémy schválené správnym orgánom vlajkového štátu inštalované na palube existujúcich lodí sa nemusia meniť.

.2

Musí byť zabudovaný dozor za pomoci televízie a systém zisťovania presakovania vody, aby veliteľskému mostíku a riadiacej stanici strojného zariadenia poskytol údaje o každom presakovaní cez vnútorné a vonkajšie dvere na prove, dvere v zadnej časti alebo akékoľvek iné dvere obšívky, ktoré môže viesť k zaplaveniu priestorov zvláštnej kategórie alebo nákladných priestorov ro-ro.

.3

Priestory zvláštnej kategórie alebo nákladné priestory ro-ro sa musia nepretržite strážiť alebo monitorovať účinnými prostriedkami ako je dozor za pomoci televízie tak, aby mohol byť zistený každý pohyb vozidiel za nepriaznivých poveternostných podmienok a neoprávnený prístup cestujúcich k nim počas plavby lode.

.4

Na palube sa musia uchovávať a na vhodných miestach musia visieť dokumentované prevádzkové postupy na zatváranie a zabezpečenie všetkých dverí v obšívke, nákladných dverí a iných uzatváracích zariadení, ktoré môžu viesť k zatopeniu priestorov zvláštnej kategórie alebo nákladných priestorov ro-ro, ak zostanú otvorené alebo ak nie sú zaistené.

.1

Každý týždeň sa konajú výcviky na ovládanie vodotesných dverí, kruhových lodných okien, ventilov a uzatváracích mechanizmov palubných odtokov.

.2

Všetky vodotesné dvere v hlavných priečnych priedeloch používané na mori musia byť denne v činnosti.

.3

Vodotesné dvere a ich všetky mechanizmy a indikátory s nimi napojené, všetky ventily, ktorých uzatváranie je nutné, aby oddelenia boli vodotesné, a všetky ventily, ktorých činnosť je nevyhnutná pre zariadenia proti priečnemu zaplaveniu v prípade poškodenia lode, sa musia na mori pravidelne najmenej raz týždenne kontrolovať.

.4

Tieto ventily, dvere a mechanizmy musia byť vhodne označené, aby sa mohli vhodne používať a zaručovali maximálnu bezpečnosť.

.1

Závesné dvere, prenosné rebrové dosky, kruhové lodné okná, lodné mostíky, nákladné a iné otvory, u ktorých sa týmito predpismi vyžaduje, aby počas plavby zostali zatvorené, sa musia zavrieť predtým, než loď opustí prístav. Doba zavretia a doba otvorenia týchto otvorov (ak je to prípustné podľa týchto predpisov) sa zaznamená do lodného denníka.

.2

V lodnom denníku sa zaznamenajú všetky výcviky a kontroly vyžadované predpisom 21 s výslovným zápisom všetkých závad, ktoré môžu byť odhalené.

.1

Na vonkajších palubách, na ktoré majú cestujúci zakázaný prístup a kde nie je k dispozícii žiadna zábrana primeranej výšky, musí byť inštalované zábradlie s výškou aspoň 1 100 mm nad palubou a musí byť konštruované tak, aby zabránilo cestujúcemu vystúpiť na toto zábradlie a náhodnému pádu z tejto paluby.

.2

Schodištia a odpočívadlá na takých vonkajších palubách musia byť vybavené zábradlím rovnocennej konštrukcie.

.1

Strojné zariadenia, kotle a iné tlakové nádrže, ktorých potrubná sieť a vybavenie musia byť nainštalované a chránené tak, aby sa znížilo na minimum akékoľvek nebezpečenstvo pre osoby na palube, náležitú pozornosť je nutné venovať pohyblivým častiam, horúcim povrchom a iným rizikám.

.2

Musia byť k dispozícii prostriedky zaisťujúce udržanie alebo obnovenie normálnej činnosti hnacieho strojného zariadenia, a to dokonca aj vtedy, keď dôjde k vyradeniu jedného z hľadiska činnosti dôležitého zariadenia z prevádzky.

.3

Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré zabezpečia, že strojné zariadenie sa bude dať na úplne havarovanej lodi uviesť do prevádzky bez vonkajšej pomoci.

.4

Hlavné hnacie strojné zariadenia a všetky pomocné strojné zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť skonštruované tak, aby po ich inštalácii na lodi pracovali, keď je loď vzpriamená a keď je naklonená v akomkoľvek uhle náklonu do 15° vrátane na ľubovoľnú stranu v statických podmienkach a v uhle 22,5° v dynamických podmienkach (jazda) a keď je súčasne dynamicky naklonená na bok o 7,5° na prove alebo na zadnej časti (kývanie).

.5

Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré v prípade núdze zastavia hnacie strojné zariadenie a lodnú skrutku z príslušných stanovíšť mimo strojovne/centrálneho stanovišťa ovládania strojov, napr. z voľnej paluby alebo kormidelne.

.6

Umiestnenie a usporiadanie vetracích potrubí palivových, olejových a mazacích olejových nádrží, musí byť také, aby v prípade zlomenia vetracej rúry nevzniklo priame riziko prieniku morskej vody alebo dažďovej vody. Na každej lodi musia byť k dispozícii dve nádrže alebo ekvivalentné zariadenia, pre každý typ paliva používaného na palube na pohon a pre životne dôležité systémy s kapacitou minimálne 8 hodín pre lode triedy B a minimálne 4 hodiny pre lode triedy C a D pri maximálnom stálom zaťažení hnacej jednotky a normálnom prevádzkovom zaťažení generátora na mori.

.1

Spaľovacie motory s priemerom valca 200 mm alebo kľukovou skriňou s obsahom 0,6 m3 a viac musia byť na kľukovej skrini vybavené nevratnými ventilmi vhodného typu proti pretlaku s dostatočným priestorom pre odvzdušnenie. Bezpečnostné ventily musia byť usporiadané alebo vybavené prostriedkami, aby sa zabezpečilo, že ich vypúšťanie je nasmerované tak, aby sa minimalizovala možnosť zranenia personálu.

.1.1

K dispozícii musí byť účinný systém útorového odčerpávania schopný odčerpávať a odvodňovať akékoľvek iné vodotesné oddelenie okrem priestorov trvalo vyčlenených na prepravu pitnej vody, vodného balastu, nafty alebo kvapalného nákladu a ktoré sú vybavené ďalšími účinnými prostriedkami čerpania. Účinné prostriedky musia byť k dispozícii pre odvodnenie izolovaných lodných priestorov.

.1.2

Hygienické a balastové čerpadlá a čerpadlá na všeobecné použitie môžu byť uznané ako nezávislé útorové čerpadlá so strojným pohonom, ak sú vybavené potrebným pripojením na útorový čerpací systém.

.1.3

Všetky útorové trubky používané v nádržiach na skladovanie paliva alebo pod nimi, v kotloch alebo v priestoroch strojného zariadenia vrátane priestorov, v ktorých sa nachádzajú olejové odkalovacie nádrže alebo palivové čerpadlá, musia byť z ocele alebo iného vhodného materiálu.

.1.4

Systémy útorových a balastových čerpadiel musia byť usporiadané tak, aby sa zabránilo možnosti prieniku vody z mora z priestorov vodného balastu do nákladných priestorov a priestoru strojného zariadenia alebo z jedného oddelenia do druhého. Musia sa urobiť opatrenia, aby sa zabránilo tomu, aby ktorýkoľvek hlboký zásobník prepojený s útorom a balastom nebol neúmyselne zaplavený z mora keď obsahuje náklad, alebo aby nebol vyprázdnený útorovým čerpadlom keď obsahuje vodný balast.

.1.5

Všetky rozvodné skrine a ručne ovládané ventily útorových čerpadiel lode musia byť v polohe, ktorá je za normálnych okolností prístupná.

.1.6

Musia sa urobiť opatrenie na odvodnenie uzavretých nákladných priestorov umiestených na predelovej palube.

.1.6.1

Ak je voľný bok k predelovej palube taký, že hrana paluby je ponorená keď sa loď nakloní na stranu o viac než 5°, musia sa uskutočniť odvodnenia cez dostatočný počet palubných odtokov vhodnej veľkosti priamo cez palubu usporiadaných v súlade s požiadavkami predpisu 15.

.1.6.2

Ak je voľný bok taký, že hrana paluby je ponorená keď sa loď nakloní na stranu o 5° alebo menej, musí sa odvodnenie uzavretého nákladného priestoru na predelovej palube odviesť do vhodného priestoru alebo priestorov so zodpovedajúcim objemom, ktoré majú signál vysokého stavu vody a sú vybavené vhodným zariadením pre odvodnenie cez palubu. Okrem toto sa musí zabezpečiť, aby:

.1.6.3

Odvodnenie z paluby ro-ro a palúb s vozidlami musí mať dostatočnú kapacitu, aby boli palubné odtoky, umývacie otvory atď. na pravej aj ľavej strane lode schopné zvládnuť množstvo vody z rozprašovačov vody a požiarnych striekačiek s prihliadnutím k stavu náklonu a vyvažovaniu lode.

.1.6.4

Ak sú k dispozícii sprchové samočinné hasiace zariadenia a hydranty, musia mať haly pre cestujúcich a posádku zodpovedajúci počet palubných odtokov schopných zvládnuť množstvo vody z hasenia požiarov kajutovými sprchovými hlavicami a prúd vody z dvoch požiarnych hadíc s tryskami. Palubné odtoky musia byť umiestnené na miestach s najväčším účinkom, napr. v každom rohu.

.2.1

Systém útorového čerpania vyžadovaný odsekom .1.1 musí byť schopný pracovať za všetkých možných podmienok po nehode, či je loď vzpriamená alebo naklonená. Na tento účel musia byť spravidla nainštalované sacie potrubia v útorovom priestore lode, okrem priestorov v úzkom priestore na konci lode, kde stačí jedno sacie potrubie. V oddeleniach neobvyklej formy sa môže vyžadovať doplňujúce sacie potrubie. Tam, kde by si voda v oddeleniach našla cestu k odsávacím potrubiam, musia byť k dispozícii príslušné zariadenia.

.2.2

Ak je to možné, musia byť útorové čerpadlá so strojným pohonom umiestené v samostatných vodotesných oddeleniach a usporiadané alebo situované tak, aby tieto oddelenia neboli zaplavené pri tom istom poškodení. Ak je hlavné hnacie strojné zariadenie, pomocné strojné zariadenie a kotol vo dvoch alebo viacerých vodotesných oddeleniach, čerpadlá, ktoré sú k dispozícii na čerpanie z útora lode, musia byť rozdelené podľa možnosti do všetkých týchto oddelení.

.2.3

S výnimkou doplňujúcich čerpadiel, ktoré sa môžu poskytnúť len pre oddelenia kolízneho priestoru, musí byť každé požadované útorové čerpadlo usporiadané tak, aby odčerpalo vodu z každého priestoru, u ktorého sa podľa odseku .1.1 vyžaduje odvodnenie.

.2.4

Každé útorové čerpadlo so strojným pohonom musí byť schopné čerpať vodu s rýchlosťou minimálne 2 m/sek. cez predpísané hlavné útorové potrubie. Nezávislé útorové čerpadlá so strojným pohonom umiestnené v strojovni musia mať priame odsávanie z týchto priestorov, v každom jednotlivom priestore sa však vyžadujú len dve sacie potrubia. Ak sú k dispozícii dve alebo viac sacích potrubí, musí byť aspoň jedno na každom boku lode. Priame sacie potrubia musia byť vhodne rozmiestené a v priestoroch strojného zariadenia nesmú mať priemer menší než sa vyžaduje pre hlavné potrubie dna lode.

.2.5

Okrem toho musí k priamemu útorovému saciemu potrubiu alebo saciemu potrubiu vyžadovanému odsekom 2.4 viesť priame núdzové útorové sacie potrubie s jednosmerným ventilom od najväčšieho dostupného nezávislého čerpadla so strojným pohonom k odvodňovacej úrovni priestoru strojného zariadenia; sacie potrubie musí mať rovnaký priemer ako hlavný prívod do používaných čerpadiel.

.2.6

Vretená vstupov z mora a priame sacie ventily musia byť dostatočne vysoko nad podlahovou doskou strojovne.

.2.7

Všetky útorové sacie potrubia až do napojenia na čerpadlá musia byť nezávislé na iných potrubiach.

.2.8

Priemer „d“ hlavných a vedľajších útorových sacích trubiek dna lode sa počíta podľa nasledujúcich vzorcov. Skutočný vnútorný priemer sa však môže zaokrúhliť na najbližší štandardný rozmer prijateľný pre správny orgán vlajkového štátu: hlavná sacia trubka dna lode:

vedľajšie sacie trubky dna lode medzi zberačmi a sacími potrubiami:

kde:

.2.9

Musí sa urobiť opatrenie, aby sa zabránilo, že oddelenie, ktorým vedie sacia trubka dna lode, bude zaplavené v prípade, že je trubka prerušená alebo ináč poškodená kolíziou alebo sa zlomí v inom oddelení. Za týmto účelom tam, kde sa trubka v akejkoľvek časti nachádza bližšie k boku lode než v jednej pätine šírky lode (merané v pravom uhle k osi vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky) alebo je v potrubnom tuneli, musí byť na trubke v oddelení s otvoreným zakončením namontovaný jednosmerný ventil.

.2.10

Rozvodné skrine, kohútiky a ventily útorového čerpacieho systému musia byť usporiadané tak, aby jedno z útorových čerpadiel mohlo v prípade zaplavenia čerpať vodu z ktoréhokoľvek oddelenia; okrem toho poškodenie čerpadla alebo jeho trubky napojenej na hlavné potrubie v útorovom priestore, keď sa nachádzajú vo vzdialenosti jednej pätiny šírky lode od obšívky, nesmie vyradiť systém útorového čerpania z prevádzky. Ak je len jeden systém trubiek spoločný pre všetky čerpadlá, ventily potrebné na obsluhu sacích trubiek dna lode sa musia dať ovládať z miesta nad hornou predelovou palubou. Ak je okrem hlavného útorového čerpacieho systému k dispozícii núdzový útorový čerpací systém, musí byť nezávislý na hlavnom systéme a usporiadaný tak, aby čerpadlo bolo schopné pracovať na každom oddelení pri zaplavení, ako je to uvedené v odseku .2.1; v tomto prípade z miesta nad hornou predelovou palubou musia byť ovládateľné len ventily potrebné pre prácu núdzového systému.

.2.11

Všetky kohútiky a ventily uvedené v odseku .2.10, ktoré je možné ovládať z miesta nad hornou predelovou palubou, musia mať ovládacie prvky na mieste ich činnosti zreteľne označené a musia byť vybavené prostriedkami na signalizáciu, či sú otvorené alebo zavreté.

do 250 cestujúcich

:

jedno hlavné motorové čerpadlo a jedno nezávislé čerpadlo so strojným pohonom umiestnené a napájané mimo strojovne

nad 250 cestujúcich

:

jedno hlavné motorové čerpadlo a dve nezávislé čerpadlá so strojným pohonom umiestnené a napájané mimo strojovne.

.1

Musí byť k dispozícii dostatočný výkon pre spätný chod, aby bolo zabezpečené riadne riadenie lode za všetkých normálnych okolností.

.2

Musí byť preukázaná a zaznamenaná schopnosť strojného zariadenia v dostatočnej dobe obrátiť smer náporu vrtule a tým uviesť loď do kľudu z najvyššej prevádzkovej rýchlosti.

.3

Brzdné doby, kurzy lode a vzdialenosti zaznamenané na skúškach spolu s výsledkami skúšok s cieľom stanoviť schopnosť lode s viacerými lodnými skrutkami plávať a manévrovať s jednou alebo viacerými lodnými skrutkami neschopnými prevádzky musia byť na palube k dispozícii, aby ich mohol použiť kapitán alebo určený personál.

.1

Každá loď musí byť vybavená účinným hlavným a vedľajším riadiacim systémom. Hlavný riadiaci systém a pomocný riadiaci systém musia byť usporiadané tak, aby porucha na jednom z nich nezapríčinila vyradenie z prevádzky druhého systému.

.2

Hlavné kormidlové zariadenie a kormidlový stržeň musí:

.3

Ak je inštalované pomocné kormidlové zariadenie, musí:

.4

Kormidlové hnacie jednotky musia byť:

.5

Ak hlavné kormidlové zariadenia obsahuje dve alebo viac hnacích jednotiek, nemusí byť vybavené pomocným kormidlovým zariadením za predpokladu, že:

.6

Riadenie kormidlového zariadenia sa uskutočňuje:

.7

Každý hlavný a pomocný riadiaci systém kormidlového zariadenia ovládateľný z veliteľského mostíka musí spĺňať toto:

.8

Elektrické silové obvody a systémy riadenia kormidlového zariadenia s ich komponentmi, káblami a trubkami vyžadovanými týmto predpisom a predpisom 7, musia byť pokiaľ je to možné oddelené po celej ich dĺžke.

.9

Medzi veliteľským mostíkom a priestorom kormidlového zariadenia prípadne alternatívnym kormidlovým stanovišťom musia byť k dispozícii prostriedky komunikácie.

.10

Výložná poloha kormidla (kormidiel) musí:

.11

Hydraulické kormidlové zariadenie na motorový pohon musí byť vybavené takto:

.12

Priestory kormidlového prístroja musia byť:

.1

Na veliteľskom mostíku a na vhodnom mieste riadenia hlavného strojného zariadenia musia byť namontované prostriedky ukazujúce, že motory elektrického a elektrohydraulického kormidlového zariadenia sú v činnosti.

.2

Každý elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém, ktorý sa skladá z jednej alebo viacerých hnacích jednotiek, musí byť zásobovaný najmenej dvoma uzavretými obvodmi napájanými priamo z hlavného rozvádzača; jeden z týchto obvodov však môže byť napájaný z núdzového rozvádzača. Pomocný elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém pre hlavný elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém môže byť napojený na jeden z obvodov zásobujúcich tento hlavný riadiaci systém. Obvody zásobujúce elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém musia mať primeraný menovitý výkon pre zásobovanie všetkých motorov, ktoré môžu byť na ne súčasne napojené a u ktorých sa vyžaduje, aby pracovali súčasne.

.1

Hlavné a pomocné strojné zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť vybavené účinnými prostriedkami na jeho prevádzku a riadenie.

.2

Ak je k dispozícii diaľkové ovládanie hnacieho strojného zariadenia z veliteľského mostíka a priestory strojovne majú byť obsadené pracovníkmi, platí toto:

.3

Ak je hlavné hnacie a súvisiace strojné zariadenie, vrátane hlavného zdroja dodávky elektrickej energie vybavené rôznymi stupňami automatického a diaľkového ovládania a je pod trvalým ručným dohľadom z kontrolnej miestnosti, musia byť zariadenia a ovládania skonštruované, vybavené a namontované tak, aby činnosť strojného zariadenia bola rovnako bezpečná a účinná, ako keby bola pod priamym dohľadom; na tento účel sa vzťahujú predpisy II-1/E/1 až II-1/E/5, ak je to vhodné. Zvláštna pozornosť sa musí venovať ochrane týchto priestorov pred požiarom a zaplavením.

.4

Automatické spúšťacie, prevádzkové a ovládacie systémy musia spravidla zahrňovať zariadenia pre ručné prepínanie automatického ovládania. Porucha ktorejkoľvek časti týchto systémov nesmie zabrániť prepnutiu na ručné ovládanie.

.5

Lode musia spĺňať požiadavky odsekov .1 až .4.

.1

Každá parná trubka a na ňu napojené zariadenie, ktorým môže prechádzať para, musí byť konštruované, vyrobené a namontované tak, aby odolalo maximálnym prevádzkovým zaťaženiam, ktorým môže byť vystavené.

.2

Musia byť k dispozícii prostriedky na odvodnenie každej parnej trubky, v ktorej sa môže ináč vyskytnúť pôsobenie nebezpečného vodného rázu.

.3

Ak môže parná trubka alebo zariadenie dostávať paru z ktoréhokoľvek zdroja s vyšším tlakom, než pre ktorý je skonštruovaná, musí byť vybavená vhodným redukčným ventilom, poistným ventilom a tlakomerom.

.1

Musia byť k dispozícii prostriedky pre zamedzenie nadmerného tlaku v akejkoľvek časti systému stlačeného vzduchu a kdekoľvek môžu byť plášte valca s vodným chladením alebo skrine vzduchového kompresoru a chladiča vystavené nebezpečnému nadmernému tlaku, pretože sa k nim dostáva stlačený vzduch z jeho netesniacich častí. Všetky systémy musia byť vybavené vhodným zariadením na zníženie tlaku.

.2

Hlavné spúšťacie vzduchové zariadenia pre hlavné hnacie spaľovacie motory musia byť primerane chránené pred účinkami spätného úderu ohňa a vnútorného výbuchu v spúšťacích vzduchových trubkách.

.3

Všetky odtokové trubky zo spúšťacích vzduchových kompresorov musia viesť priamo do spúšťacích zásobníkov na stlačený vzduch a všetky spúšťacie trubky zo všetkých zásobníkov stlačeného vzduchu k hlavným a pomocným motorom musia byť úplne oddelené od systému odtokových trubiek kompresoru.

.4

Musia sa urobiť opatrenia, aby sa prístup paliva do tlakovzdušných systémov a do výpustov z týchto systémov znížil na minimum.

.1

Osobné a nákladné výťahy musia z hľadiska rozmerov, priestorového usporiadania, počtu cestujúcich a/alebo množstva tovaru spĺňať ustanovenia, ktoré stanoví správny orgán vlajkového štátu v každom jednotlivom prípade alebo pre každý typ zariadenia.

.2

Montážne výkresy a pokyny pre údržbu vrátane predpisov pre periodické prehliadky musí schváliť správny orgán vlajkového štátu, ktorý skontroluje a schváli zariadenie pred jeho uvedením do prevádzky.

.3

Správny orgán vlajkového štátu vydá po schválení osvedčenie, ktoré musí byť uložené na palube.

.4

Správny orgán vlajkového štátu môže povoliť, aby periodické prehliadky uskutočňoval odborník poverený správnym orgánom alebo uznanou organizáciou.

.1

Elektrické zariadenia musia byť také, aby:

.2

Správny orgán vlajkového štátu urobí príslušné opatrenia, aby zabezpečil jednotnosť pri implementácii a uplatňovaní ustanovení tejto časti, pokiaľ ide o elektrické zariadenia (4).

.1

Nové lode triedy C a D, na ktorých elektrická energia len udržiava pomocné zariadenia nutné pre bezpečnosť lode a nové a existujúce lode triedy B, na ktorých elektrická energia len udržiava pomocné zariadenia nutné pre bezpečnosť a pohon lode, musia byť vybavené dvoma alebo viacerými generátorovými sústavami s takým výkonom, aby vyššie uvedené zariadenia mohli pracovať, keď ktorákoľvek zo sústav bude vyradená z prevádzky.

Na nových lodiach triedy C a D s dĺžkou menšou než 24 metrov môže byť jedna z generátorových sústav poháňaná hlavným pohonným hnacím zariadením za predpokladu, že má taký výkon, aby mohlo pracovať vyššie uvedené zariadenie keď ktorákoľvek zo sústav bude vyradená z prevádzky.

.2.1

Hlavný osvetľovací systém zabezpečujúci osvetlenie tých častí lode, ktoré sú bežne prístupné a používané cestujúcimi alebo posádkou, musí byť zásobovaná z hlavného zdroja elektrickej energie.

.2.2

Usporiadanie hlavného elektrického osvetľovacieho systému musí byť také, aby požiar alebo iná nehoda v priestoroch, v ktorých sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie, jeho prípadné transformačné zariadenia, hlavný rozvádzač a hlavný rozvádzač osvetlenia nevyradili z prevádzky núdzový osvetľovací systém vyžadovaný predpisom 3.

.2.3

Usporiadanie núdzového elektrického osvetľovacieho systému musí byť také, aby požiar alebo iná nehoda v priestoroch, v ktorých sa nachádza núdzový zdroj elektrickej energie, jeho prípadné transformačné zariadenia, núdzový rozvádzač a rozvádzač núdzového osvetlenia, nevyradili z prevádzky hlavný osvetľovací systém vyžadovaný týmto predpisom.

.3

Hlavný rozvádzač sa musí umiestniť v takej vzdialenosti od jedného hlavného agregátu, aby súvislá bežná dodávka elektrickej energie mohla byť ovplyvnená len požiarom alebo inou nehodou v priestore, kde je namontovaný generátorový systém a rozvádzač.

.1

byť schopný normálne pracovať po dobu:

.2

byť najmä schopný súčasne prevádzkovať nasledujúce zariadenia vyžadované pre triedu lodí počas vyššie uvedenej doby:

.3

byť schopný v priebehu pol hodiny obsluhovať vodotesné dvere na motorový pohon s ich ovládacími, signalizačnými a poplachovými obvodmi.

a)

osvetlenie vyžadované odsekom .2 b) 1 tohto predpisu;

b)

vodotesné dvere vyžadované odsekom .7.2 a .7.3 predpisu II-1/B/13, ale nemusia byť všetky z nich zásobované energiou súčasne, pokiaľ nie sú k dispozícii nezávislé dočasné zdroje akumulovanej energie; a

c)

ovládacie, signalizačné a poplachové obvody vyžadované odsekom .7.2 predpisu II-1/B/13.

.1

všetky spoločenské priestory a priechody pre cestujúcich musia byť vybavené doplňujúcim elektrickým osvetlením, ktoré môže pri výpadku všetkých ostatných zdrojov elektrickej energie a za všetkých podmienok náklonu lode na bok pracovať najmenej tri hodiny. Inštalované osvetlenie musí byť také, aby bol ľahko viditeľný prístup k únikovým cestám. Zdroj energie pre doplňujúce osvetlenie musí obsahovať akumulátorové batérie umiestnené v osvetľovacích telesách, ktoré sú napájané priebežne z núdzového rozvádzača, ak je to možné. Alternatívne môže správny orgán vlajkového štátu akceptovať akékoľvek iné prostriedky osvetlenia, ktoré sú prinajmenšom rovnako účinné. Doplnkové osvetlenie musí byť také, aby sa dal výpadok svetla okamžite zistiť. Každá akumulátorová batéria, ktorá je k dispozícii, musí byť nahradená v intervaloch prihliadajúcich k špecifickej životnosti v okolitých podmienkach, ktorým sú v priebehu činnosti tieto batérie vystavené; a

2

prenosné svietidlo s batériou, ktorú je možné znovu nabiť, musí byť k dispozícii vo všetkých priechodoch priestoru pre posádku, spoločenskom priestore a každom pracovnom priestore, v ktorom sa bežne nachádza obsluha, pokiaľ nie je k dispozícii doplnkové núdzové osvetlenie, ako je to vyžadované odsekom .1.

.1

Nechránené kovové časti elektrických strojov alebo zariadenia, ktoré nie sú pod napätím, ale ktoré sú vystavené napätiu za poruchového stavu, musia byť uzemnené, pokiaľ sú stroje alebo zariadenia:

.2

Všetky elektrické prístroje musia byť skonštruované a inštalované tak, aby pri bežnom používaní alebo dotyku nespôsobili zranenie.

.3

Bočné, zadné a ak je to nutné predné steny rozvádzačov musia byť vhodne chránené. Časti vystavené napätiu, ktoré pri uzemnení prekračujú napätie uvedené v odseku .1.1, nesmú byť inštalované na prednej stene týchto rozvádzačov. Ak je to nutné, musia byť predné a zadné steny rozvádzačov vybavené nevodivými výstužami alebo sieťami.

.4

Neuzemnené rozvodné systémy musia byť vybavené zariadením schopným sledovať izolačný odpor proti zemi a akusticky alebo vizuálne signalizovať mimoriadne nízke hodnoty izolácie.

.5.1

Všetky kovové plášte a vystuženia káblov musia byť priebežne elektricky prepojené a uzemnené.

.5.2

Všetky elektrické káble a rozvody mimo zariadenia musia byť prinajmenšom nehorľavé a inštalované tak, aby sa nenarušili ich pôvodné nehorľavé vlastnosti. Ak je to nutné pre konkrétne použitie, správny orgán vlajkového štátu môže povoliť používanie zvláštnych druhov káblov ako sú vysokofrekvenčné rádiové káble, ktoré nevyhovujú vyššie uvedenej požiadavke.

.5.3

Káble a rozvody slúžiace pre základnú alebo núdzovú energiu, osvetlenie, vnútornú komunikáciu alebo signály sa nesmú klásť, pokiaľ je to možné, v blízkosti kuchýň, práčovní, priestorov strojného zariadenia kategórie A a ich skríň a iných priestorov s vysokým rizikom požiaru. Na nových a existujúcich osobných lodiach ro-ro musí položenie káblov na núdzové poplachy a miestny rozhlas vykonané do alebo po 1. júli 1998 schváliť správny orgán vlajkového štátu s prihliadnutím k odporúčaniam IMO. Káble spájajúce požiarne čerpadlá s núdzovým rozvádzačom musia byť žiaruvzdorné, ak prechádzajú priestormi s vysokým nebezpečím požiaru. Ak je to možné, musia byť tieto káble vedené tak, aby sa vylúčilo ich vyraďovanie z činnosti zahrievaním priedelov, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku požiaru v priľahlom priestore.

.6

Káble a rozvody musia byť položené a upevnené tak, aby sa zamedzilo ich treniu alebo inému poškodeniu. Káblové koncovky a spojky vo všetkých vodičoch musia byť zhotovené tak, aby si uchovali pôvodné elektrické, mechanické vlastnosti zabraňujúce šíreniu požiaru a, ak je to nutné, žiaruvzdorné vlastnosti.

.7.1

Každý samostatný obvod musí byť chránený proti skratu a preťaženiu, pokiaľ to povoľujú predpisy II-1/C/6 a II-1/C/7.

.7.2

Svietidlá musia byť usporiadané tak, aby sa zamedzilo zvýšeniu teploty, ktoré by mohlo poškodiť káble a rozvody a zabrániť prehriatiu okolitého materiálu.

.8.1

Akumulátorové batérie musia byť vhodne uložené a oddelenia používané predovšetkým na ich umiestnenie musia byť primerane postavené a účinne odvetrávané.

.8.2

Elektrické a iné zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom vzplanutia horľavých pár, nie sú v týchto oddeleniach povolené.

.9

Rozvodné systémy musia byť usporiadané tak, aby požiar v ktoromkoľvek hlavnom vertikálnom požiarnom úseku v zmysle predpisu II-2/A/2.9 nezasiahol zariadenia dôležité pre bezpečnosť v ktoromkoľvek inom úseku. Táto požiadavka bude splnená, ak sú hlavné a núdzové napájacie vodiče prechádzajúce každým takým úsekom oddelené vertikálne aj horizontálne, a to čo najďalej od seba, pokiaľ je to uskutočniteľné.

.1

Musia sa urobiť také opatrenia, ktoré zaistia, aby bezpečnosť lode za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania bola rovnaká ako bezpečnosť lode so strojovňami obsadenými pracovníkmi.

.2

Musia sa urobiť opatrenia, ktoré zaistia, aby zariadenie spoľahlivo fungovalo a aby boli podniknuté dostatočné opatrenia pre pravidelné kontroly a bežné skúšky s cieľom zabezpečiť nepretržitú spoľahlivú činnosť.

.3

Na každej lodi musia byť dokumentačné dôkazy o tom, že loď je schopná pracovať bez trvalej obsluhy v priestoroch strojovne.

.1

Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré včas zistia a budú signalizovať požiar:

.2

Spaľovacie motory s výkonom 2 250 kW a viac alebo s valcami s vŕtaním väčším než 300 mm musia byť vybavené snímačmi olejovej hmly v kľukovej skrini alebo monitormi znesiteľnej teploty motora alebo rovnocennými zariadeniami.

.1

Útorové nádrže v strojovniach bez pravidelnej obsluhy musia byť umiestnené a monitorované tak, aby sa pri bežných uhloch bočného a pozdĺžneho sklonu lode zistilo nahromadenie kvapalných látok a musí byť dostatočne veľké, aby ľahko zvládlo bežné odvodnenie v priebehu doby bez obsluhy.

.2

Ak sú útorové čerpadlá schopné automatického spustenia, musia byť k dispozícii prostriedky ukazujúce, kedy je prívod kvapalných látok väčší než kapacita čerpadiel alebo kedy čerpadlo pracuje častejšie než by sa bežne očakávalo. V týchto prípadoch môžu byť na primeranú dobu povolené menšie odpadové nádrže. Ak sú k dispozícii automaticky ovládané útorové čerpadlá, musí sa venovať zvláštna pozornosť požiadavkám na zamedzenie znečistenia olejom.

.3

Umiestenie ovládacích prvkov každého ventilu slúžiaceho ako prívod do mora, výpust pod vodoryskou alebo útorový vstrekovací systém musia byť také, aby počas primeranej doby umožnili činnosť v prípade prieniku vody do priestoru s prihliadnutím na dobu pravdepodobne potrebnú na dosiahnutie a činnosť týchto ovládacích prvkov. Ak si to vyžaduje úroveň, po ktorú by priestor pri plne zaťaženej lodi mohol byť zaplavený, musia sa urobiť opatrenia, aby sa tieto ovládacie prvky dali obsluhovať z miesta nad touto úrovňou.

.1

Rýchlosť otáčok, smer náporu a ak je to použiteľné stúpanie vrtule musia byť plne ovládateľné z veliteľského mostíka za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania.

.2

Príkazy pre hnacie strojné zariadenia z veliteľského mostíka musia byť signalizované v kontrolnej miestnosti hlavného strojného zariadenia alebo prípadne na manévrovacom stanovišti.

.3

Diaľkové ovládanie hnacieho strojného zariadenia musí byť možné súčasne len z jedného miesta; na každom mieste musí byť signál ukazujúci, z ktorého miesta je hnacie strojné zariadenie ovládané. Ovládanie je možné medzi veliteľským mostíkom a priestormi strojného zariadenia prepnúť len v priestoroch hlavného strojného zariadenia alebo kontrolnej miestnosti hlavného strojného zariadenia. Systém musí zahrňovať prostriedky, ktoré zamedzia, aby sa nápor lodnej vrtule podstatne zmenil, keď sa ovládanie prepína z jedného miesta na druhé.

.4

Každé strojné zariadenie dôležité pre bezpečnú činnosť lode sa musí dať ovládať na mieste, a to i v prípade poruchy ktorejkoľvek časti automatického alebo diaľkového riadiaceho systému.

.5

Diaľkový riadiaci systém musí byť konštruovaný tak, aby v prípade jeho poruchy bol vydávaný signál. Musí sa zachovať nastavená rýchlosť otáčok a smer náporu lodných skrutiek pokiaľ je činné miestne ovládanie, ak sa to nepovažuje za neuskutočniteľné.

.6

Veliteľský mostík musí byť vybavený prístrojmi ukazujúcimi:

.7

Počet nasledujúcich automatických pokusov, pri ktorých sa spustenie nepodarilo, musí byť obmedzený, aby sa zabezpečil dostatočný spúšťací tlak vzduchu. Musí byť k dispozícii signál ukazujúci nízke nastavenie spúšťacieho tlaku vzduchu na úrovni, ktorá ešte umožňuje štartovacie činnosti hnacieho strojného zariadenia.

.1

Musí byť k dispozícii poplachový systém oznamujúci každú poruchu, ktorá si vyžaduje pozornosť, a musí:

.2.1

Poplachový systém musí byť priebežne zásobovaný energiou a musí mať automatické prepínanie na záložný zdroj dodávky energie v prípade výpadku normálnej dodávky energie.