1.

V smernici 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa stanovujú všeobecné minimálne normy, ktoré sa s výnimkou oblastí uvedených v článku 20 ods. 1 (denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného odpočinku, trvania nočnej práce) vzťahujú aj na organizáciu pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave. Keďže však tieto ustanovenia nedostatočne zohľadňujú špecifické pracovné a životné podmienky v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, sú potrebné osobitnejšie pravidlá podľa článku 14 smernice 2003/88/ES.

2.

Týmito osobitnejšími pravidlami by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy.

3.

Vnútrozemská vodná doprava je medzinárodným druhom dopravy a sú pre ňu charakteristické predovšetkým cezhraničné činnosti na európskej vnútrozemskej vodnej dopravnej sieti. Odvetvie európskej vnútrozemskej vodnej dopravy by sa preto malo usilovať o vytvorenie homogénnych rámcových podmienok pre trh práce v tomto odvetví a zabránenie nekalej hospodárskej súťaži založenej na rozdieloch medzi zákonnými úpravami pracovného času.

4.

Vzhľadom na význam odvetvia dopravy pre konkurencieschopnosť hospodárstva si Európska únia stanovila za cieľ podporovať tie druhy dopravy, ktoré spotrebúvajú menej energie, sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu alebo bezpečnejšie (1). Vnútrozemská vodná doprava je druh dopravy ohľaduplný k životnému prostrediu s voľnými kapacitami, ktorý môže trvalo prispievať k odsunu nákladnej dopravy z európskych ciest a železníc.

5.

Organizácia práce je v tomto odvetví rôznorodá. Počet pracovníkov a ich pracovný čas na palube sa líšia v závislosti od spôsobu organizácie práce, konkrétneho podniku, geografickej oblasti prevádzky, dĺžky plavby a veľkosti plavidla. Niektoré lode sa plavia nepretržite, t. j. 24 hodín denne s posádkou pracujúcou na zmeny. Naproti tomu najmä stredné podniky zvyčajne prevádzkujú svoje lode 14 hodín denne, päť alebo šesť dní v týždni. V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy sa pracovný čas pracovníka na palube nezhoduje s časom prevádzky plavidla.

6.

Jednou z osobitných vlastností odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je, že pracovníci mávajú na palube lode nielen miesto výkonu práce, ale aj svoje ubytovanie alebo obytné priestory. Preto je bežné, že pracovníci trávia doby odpočinku na palube. Mnohí pracovníci v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, najmä tí, ktorí sú ďaleko od domova, pracujú niekoľko po sebe nasledujúcich dní na palube, aby ušetrili čas na cestovanie a aby potom mohli stráviť niekoľko dní doma alebo na inom mieste podľa vlastného výberu. Napríklad podľa rozvrhu 1: 1 má pracovník rovnaký počet dní odpočinku a pracovných dní. Z tohto dôvodu môže byť počet po sebe nasledujúcich pracovných dní na palube a počet dní odpočinku vyšší ako v prípade zamestnaní vykonávaných na pevnine.

7.

Priemerný pracovný čas v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy obvykle zahŕňa značný podiel času pracovnej pohotovosti (napríklad z dôvodu neplánovaného času čakania pri plavebných komorách alebo pri nakladaní a vykladaní plavidla), ktorý môže pripadnúť aj na noc. Maximálny denný a týždenný pracovný čas môže byť preto dlhší ako pracovný čas ustanovený v smernici 2003/88/ES.

8.

Zároveň je potrebné uznať, že pracovné zaťaženie vo vnútrozemskej vodnej doprave ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad hluk, vibrácie a organizácia pracovného času. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (2), sú súčasťou dohody ustanovenia o každoročných zdravotných prehliadkach na ochranu pracovníkov, v ktorých sa zohľadňujú špecifické pracovné podmienky v tomto odvetví.

9.

Mali by sa zohľadniť dodatočné požiadavky, ktoré sú kladené na členov posádky počas nočnej práce, tým, že sa obmedzí maximálny prípustný počet nočných hodín a zabezpečí sa primeraná organizácia práce.

10.

V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy sú zamestnaní nielen pracovníci, ale pôsobia v ňom aj samostatne zárobkovo činné osoby (3). Status samostatne zárobkovo činnej osoby sa určuje v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

11.

Pracovné a životné podmienky na osobných lodiach sa líšia od podmienok v ostatných druhoch vnútrozemskej vodnej dopravy, čo odôvodňuje osobitné ustanovenia. Odlišné sociálne prostredie, odlišné pracovné činnosti a sezónny charakter tejto časti odvetvia európskej vnútrozemskej vodnej dopravy sa premietajú do rozdielov v spôsobe organizácie práce.

1.

Táto dohoda sa vzťahuje na mobilných pracovníkov zamestnaných ako personál zodpovedný za plavbu (členovia posádky) alebo v inej funkcii (palubný personál) na palube plavidla prevádzkovaného na území členského štátu v odvetví komerčnej vnútrozemskej vodnej dopravy.

2.

Prevádzkovatelia vnútrozemskej vodnej dopravy sa nepovažujú za pracovníkov v zmysle tejto dohody, a to ani vtedy, ak majú vo vlastnom podniku postavenie pracovníkov.

3.

Touto dohodou nie sú dotknuté vnútroštátne ani medzinárodné ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti plavby, ktoré sa uplatňujú na mobilných pracovníkov a osoby uvedené v článku 1 ods. 2.

4.

Ak existujú rozdiely medzi touto dohodou a akýmikoľvek vnútroštátnymi alebo medzinárodnými ustanoveniami o bezpečnosti plavby, pokiaľ ide o doby odpočinku pre mobilných pracovníkov, prednosť majú ustanovenia, ktoré poskytujú vyššiu úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

5.

Na mobilných pracovníkov, ktorí sú zamestnaní na palube plavidla prevádzkovaného na území členského štátu mimo odvetvia komerčnej vnútrozemskej vodnej dopravy a ktorých pracovné podmienky sú predmetom kolektívneho vyjednávania a dohôd o mzdových podmienkach uzavretých medzi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, sa táto dohoda môže vzťahovať v rozsahu, v akom sú jej ustanovenia výhodnejšie pre pracovníkov, ak sa uskutočnili konzultácie s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov a tieto organizácie s tým súhlasili.

a)

„plavidlo“ je loď alebo plávajúci stroj;

b)

„osobná loď“ je výletná alebo kajutová loď skonštruovaná a vybavená na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

c)

„pracovný čas“ je časový úsek, v ktorom má pracovník podľa rozvrhu pracovať alebo musí byť pripravený na prácu (čas pracovnej pohotovosti) na plavidle a pre jeho potreby podľa pokynov zamestnávateľa alebo jeho zástupcu;

d)

„doba odpočinku“ je čas mimo rámca pracovného času; tento pojem zahŕňa doby odpočinku na plávajúcom plavidle, na stojacom plavidle a na pevnine. Nezahŕňa krátke prestávky v práci (v trvaní do 15 minút);

e)

„deň odpočinku“ je nepretržitý odpočinok v trvaní 24 hodín, ktoré pracovník strávi na mieste podľa vlastného výberu;

f)

„prevádzkovateľ vnútrozemskej vodnej dopravy“ je každá osoba prevádzkujúca lode na komerčné účely v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy na svoj vlastný účet;

g)

„rozvrh práce“ obsahuje plánované pracovné dni a dni odpočinku, ktoré zamestnávateľ vopred oznámil pracovníkovi;

h)

„nočný čas“ je čas medzi 23.00 hod. a 6.00 hod.;

i)

„pracovník v noci“ je:

j)

„pracovník na zmeny“ je každý pracovník, ktorého rozvrh práce je súčasťou práce na zmeny;

k)

„palubný personál“ je palubný personál vymedzený v článku 1.01 bode 103 prílohy II k smernici 2006/87/ES (4);

l)

„mobilný pracovník“ je každý pracovník, ktorý je zamestnaný ako člen cestujúceho personálu v podniku poskytujúcom prepravné služby pre cestujúcich alebo tovar po vnútrozemských vodných cestách; odkazy na „pracovníkov“ v tejto dohode je potrebné chápať v tomto zmysle;

m)

„sezóna“ je obdobie najviac deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov z dvanástich mesiacov, v ktorých sú činnosti viazané na určité obdobia roka v dôsledku vonkajších okolností, napríklad poveternostných podmienok alebo dopytu turistov.

1.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, pracovný čas sa zakladá na 8-hodinovom pracovnom dni.

2.

Pracovný čas sa môže predĺžiť v súlade s ustanoveniami článku 4 za predpokladu, že priemerný týždenný pracovný čas neprekročí 48 hodín v období 12 mesiacov (referenčné obdobie).

3.

Maximálna dĺžka pracovného času v priebehu referenčného obdobia je 2 304 hodín (základ výpočtu: 52 týždňov mínus najmenej štyri týždne dovolenky × 48 hodín). Obdobia platenej dovolenky za kalendárny rok a obdobia voľna z dôvodu práceneschopnosti sa do výpočtu priemeru nezapočítavajú alebo sú neutrálne. Nárok na dobu odpočinku vyplývajúci zo štátnych sviatkov sa takisto odpočíta.

4.

Ak pracovnoprávny vzťah trvá kratšie ako referenčné obdobie, maximálny povolený pracovný čas sa vypočíta na pomernom základe.

1.

Pracovný čas neprekročí:

2.

Ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, priemerný týždenný pracovný čas nesmie v období štyroch mesiacov prekročiť 72 hodín.

1.

Práca sa môže vykonávať najviac 31 po sebe nasledujúcich dní.

2.

Ak nie je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, na rad po sebe nasledujúcich pracovných dní bezprostredne nadväzuje rovnaký počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku. Výnimky z počtu po sebe nasledujúcich dní odpočinku, ktoré sa majú bezprostredne poskytnúť, sa povoľujú pod podmienkou, že:

3.

Ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, minimálny počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku, ktoré bezprostredne nadväzujú na rad po sebe nasledujúcich pracovných dní, je:

Časti dní odpočinku sa na účely tohto výpočtu pripočítajú k minimálnemu počtu po sebe nasledujúcich dní odpočinku a poskytnú sa len ako celé dni.

1.

Pracovný čas neprekročí:

2.

Pracovníkom sa prizná 0,2 dňa odpočinku za každý pracovný deň. V každom 31-dňovom období sa reálne poskytnú aspoň dva dni odpočinku. Zostávajúce dni odpočinku sa poskytnú na základe dohody.

3.

Pri zohľadnení predchádzajúceho odseku a článku 3 ods. 4 sa poskytnú dni odpočinku a dodrží sa priemerný pracovný čas 48 hodín v súlade s článkom 3 na základe kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi, alebo ak takéto dohody nie sú, na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

a)

10 hodín v každom 24-hodinovom období, z ktorých je najmenej šesť hodín neprerušených, a

b)

84 hodín v každom sedemdňovom období.

1.

Na pracovníkov mladších ako 18 rokov sa vzťahujú ustanovenia smernice 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci (5).

2.

Výnimočne môžu členské štáty prostredníctvom ustanovení právnych predpisov alebo iných predpisov povoliť prácu mladistvých, ktorí dovŕšili vek 16 rokov a na ktorých sa podľa vnútroštátneho práva už nevzťahuje povinná školská dochádzka, počas obdobia, v ktorom sa nočná práca zakazuje podľa smernice 94/33/ES, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa uznaného kurzu odbornej prípravy a za predpokladu, že sa im poskytne dostatočný náhradný odpočinok a nie sú ohrozené ciele stanovené v článku 1 smernice 94/33/ES.

1.

Záznamy o dennom pracovnom čase a dobe odpočinku každého pracovníka sa uchovávajú, aby sa dal overiť súlad s ustanoveniami článkov 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11 a 13.

2.

Tieto záznamy sa uchovávajú na palube aspoň do konca referenčného obdobia.

3.

Zamestnávateľ alebo jeho zástupca a pracovník spoločne skontrolujú a potvrdia tieto záznamy vo vhodných intervaloch (najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca).

4.

Záznamy obsahujú aspoň tieto informácie:

5.

Pracovníkom sa odovzdá kópia potvrdených záznamov, ktoré sa ich týkajú. Uchovávajú ich jeden rok.

1.

Vodca plavidla alebo jeho zástupca má právo vyžadovať od pracovníka, aby odpracoval akýkoľvek počet hodín nevyhnutný na zaistenie bezprostrednej bezpečnosti plavidla, osôb na palube alebo nákladu alebo na účely pomoci ostatným plavidlám alebo osobám v tiesni.

2.

V súlade s odsekom 1 môže vodca plavidla alebo jeho zástupca vyžadovať od pracovníka, aby odpracoval akýkoľvek nevyhnutný počet hodín až do obnovenia normálneho stavu.

3.

Hneď, ako je to po obnovení normálneho stavu možné, vodca plavidla alebo jeho zástupca zabezpečí, aby sa všetkým pracovníkom, ktorí pracovali počas plánovanej doby odpočinku, poskytla primeraná doba odpočinku.

1.

Všetci pracovníci majú nárok na každoročnú bezplatnú zdravotnú prehliadku. V priebehu tejto prehliadky je potrebné zamerať osobitnú pozornosť na zistenie symptómov alebo stavov, ktoré by mohli súvisieť s prácou na palube s minimálnymi dobami denného odpočinku a/alebo minimálnym počtom dní odpočinku podľa článkov 5 a 6.

2.

Pracovníci v noci, ktorí trpia zdravotnými problémami, v prípade ktorých je uznaná spojitosť s ich prácou v noci, sú vždy, keď je to možné, preradení na prácu cez deň, ktorá je pre nich vhodná.

3.

Bezplatná zdravotná prehliadka podlieha lekárskemu tajomstvu.

4.

Bezplatná zdravotná prehliadka sa môže vykonávať v rámci vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti.

1.

Pracovníkom v noci a pracovníkom na zmeny sa poskytne bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci primeraná povahe ich práce.

2.

Ochranné a preventívne služby alebo zariadenia, ktoré sú primerané vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov v noci a pracovníkov na zmeny, sú rovnocenné tým, ktoré sa vzťahujú na iných pracovníkov, a sú kedykoľvek k dispozícii.

a)

ponechať v platnosti alebo prijať právne alebo iné predpisy alebo

b)

uľahčiť alebo umožniť uplatňovanie kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi,