15.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 59/2

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu (druhej komory) z 15. septembra 2015 (T-483/12) a zamietol žalobu proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 3. septembra 2012 vo veci R 2103/2010-4,

—

subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu,

—

uložil žalobkyni (Nestlé Unternehmungen Deutschland GmbH) povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že použil nesprávne kritériá pri posúdení rozsahu, v ktorom článok 15 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 umožňuje, aby sa ochranná známka uplatnená na podporu námietok tak, ako je konkrétne používaná, líšila od ochrannej známky tak, ako je zapísaná. V tomto ohľade uvádza, že Všeobecný súd z právneho hľadiska nesprávne určil rozlišovacie prvky ochrannej známky uplatnenej na podporu námietok na základe kritérií používaných na preukázanie nebezpečenstva zámeny. Otázka, či sú niektoré prvky charakteristické alebo dominantné v rámci ochrannej známky, ktorá je rozhodujúca na preukázania nebezpečenstva zámeny, nemôže byť zohľadnená rovnakým spôsobom pri posúdení týkajúceho sa rozsahu, v ktorom ochranná známka môže byť riadne používaná v odlišnej podobe. V tomto prípade sa nejedná o konštatovanie nebezpečenstva zámeny. Naopak je dôležité vedieť, či podoba, v ktorej je ochranná známka používaná, sa líši od ochrannej známky tak, ako je zapísaná, len tak nepatrne, že obe označenia môžu byť považované za všeobecne rovnocenné.

2.

Okrem toho, podľa odvolateľky Všeobecný súd nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti za účelom určenia rozlišovacích prvkov ochrannej známky uplatnenej na podporu námietok. Podľa nej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že prevzal kritériá odvolacieho senátu, bez toho, aby sám preskúmal niektoré iné prvky, z ktorých je zložená komplexná ochranná známka uplatnená na podporu námietok.

3.

Podľa názoru odvolateľky si odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu protirečí a obsahuje logické omyly, pokiaľ ide o stanovenie podoby, v ktorej je ochranná známka používaná. Všeobecný súd uvádza, že používané označenie sa môže odlišovať od podoby, v ktorej bolo zapísané, len „zanedbateľnými prvkami“ a používané označenie a zapísaná ochranná známka musia byť považované za „všeobecne rovnocenné“, aby sa mohlo jednať o oprávnené používanie. Podľa navrhovateľky si Všeobecný súd protirečil a dopustil sa logických omylov pri použití týchto kritérií posudzovania. Všeobecný súd okrem toho vykonáva rigidný prieskum, či sa podoba, v ktorej je ochranná známka používaná, skladá z troch prvkov, ktoré považuje za rozlišovacie. Na základe týchto kritérií má Všeobecný súd za to, že ochranná známka je používaná oprávnene, pričom nezohľadňuje, že do podoby, v ktorej je ochranná známka používaná, bolo pridaných niekoľko prvkov, čo podľa odvolateľky vedie k tomu, že používané označenie a zapísanú ochrannú známku nie je možné považovať za „všeobecne rovnocenné“.