1

Verejné obstarávanie služieb Európskym parlamentom podlieha ustanoveniam hlavy V prvej časti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“), ako aj ustanoveniam hlavy V prvej časti nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie pravidlá“). Tieto ustanovenia sa opierajú o smernice Spoločenstva z tejto oblasti, pokiaľ ide o verejné obstarávanie služieb, najmä o smernicu Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322), zmenenú a doplnenú hlavne smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 (Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 1), ktorá bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

2

Podľa článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia:

„Verejný obstarávateľ oznámi uchádzačom alebo účastníkom verejnej súťaže, ktorých žiadosti alebo ponuky sú zamietnuté dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté a všetkým účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuky sú prípustné, a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a pomerné výhody úspešnej ponuky a meno účastníka verejnej súťaže, s ktorým sa zmluva uzatvorila.

Niektoré podrobnosti však nemusia byť zverejnené v prípade, že ich zverejnenie by bránilo uplatneniu práva, bolo by v protiklade s verejným záujmom alebo by poškodilo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov, alebo by obmedzovalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi.“

3

Článok 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej stanovuje:

„Pre zmluvy, ktoré inštitúcie Spoločenstva uzatvárajú na vlastný účet podľa článku 105 rozpočtového nariadenia, verejní obstarávatelia informujú každého neúspešného uchádzača alebo záujemcu simultánne a individuálne čím skôr po prijatí rozhodnutia o uzatvorení zmluvy a najneskôr do týždňa od tohto dátumu listom a faxom alebo elektronickou poštou, že ich ponuka alebo kandidatúra nebola vybraná a pre každý z týchto prípadov upresnia dôvody zamietnutia ponuky alebo kandidatúry.

Verejní obstarávatelia zároveň s oboznámením neúspešných uchádzačov a záujemcov o zamietnutí informujú víťazného uchádzača o rozhodnutí uzavrieť zmluvu, pričom upresnia, že oznámenie o rozhodnutí nepredstavuje záväzok zo strany príslušného verejného obstarávateľa.

Neúspešní uchádzači a záujemcovia môžu na základe písomnej žiadosti zaslanej listom, faxom alebo elektronickou poštou dostať doplňujúce informácie o dôvodoch zamietnutia a všetci uchádzači, ktorí predložili platnú ponuku, informácie o charakteristikách a výhodách vybranej ponuky, ako aj meno víťaza, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 100 ods. 2 druhý pododsek rozpočtového nariadenia. Verejný obstarávateľ je povinný odpovedať do pätnástich kalendárnych dní od dátumu prijatia písomnej žiadosti.

…“

4

Žalobkyňa VIP Car Solutions SARL je spoločnosť, ktorá prenajíma vozidlá na prepravu osôb s vodičom.

5

Uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie zo 16. septembra 2006 (Ú. v. EÚ S 177) Parlament vyhlásil verejné obstarávanie PE/2006/06/UTD/1 týkajúce sa dopravy členov Európskeho parlamentu osobnými vozidlami a mikrobusmi s vodičom počas zasadnutí v Štrasburgu (ďalej len „verejné obstarávanie“).

6

Podľa bodu IV.2.1 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo byť verejné obstarávanie zadané ekonomicky najvýhodnejšej ponuke, ktorá sa posudzuje podľa týchto vyvážených kritérií: cena (55%), ponúkaný vozový park (30%), uplatňované alebo existujúce opatrenia pri vozidlách, ktoré zodpovedajú požiadavkám ochrany životného prostredia (7%), sociálna politika uplatňovaná na zamestnancov (6%) a prezentácia ponuky (2%).

7

Lehota na prijímanie ponúk alebo žiadostí o účasť bola stanovená na 27. októbra 2006. Tri ponuky boli predložené v stanovenej lehote, medzi nimi aj ponuka žalobkyne. Komisia poverená otvorením obálok 6. novembra 2006 vyhlásila tieto tri ponuky v súlade s verejným obstarávaním.

8

Hodnotiaca komisia ponúk (ďalej len „hodnotiaca komisia“) 30. novembra 2006 navrhla zadať zákazku inému uchádzačovi, ako je žalobkyňa, ktorý získal celkový počet 566 bodov rozdelených takto: 290 bodov za cenu, 180 bodov za vozový park, 42 bodov za opatrenia na ochranu životného prostredia, 36 bodov za sociálnu politiku a 18 bodov za prezentáciu ponuky.

9

Žalobkyňa sa umiestnila na druhom mieste s celkovým počtom 504 bodov rozdelených takto: 343,5 za cenu, 135 bodov za vozový park, 0 bodov za opatrenia na ochranu životného prostredia, 18 bodov za sociálnu politiku a 8 bodov za prezentáciu ponuky.

10

Dňa 3. januára 2007 Parlament zadal verejné obstarávanie uchádzačovi, ktorého navrhla hodnotiaca komisia (ďalej len „úspešný uchádzač“).

11

Parlament 9. januára 2007 zaslal žalobkyni elektronickú poštu v tomto znení:

„V prílohe Vám zasielame list v súvislosti s Vašou ponukou. Originál tohto list Vám bude zaslaný doporučene. Mohli by ste potvrdiť príjem tejto [elektronickej pošty?]“

12

Parlament uvedeným listom, priloženým v elektronickej pošte, nepodpísaným a bez dátumu, informoval žalobkyňu o rozhodnutí neprijať jej ponuku v rámci verejného obstarávania (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

13

Napadnuté rozhodnutie uvádza najmä:

„Dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie Vašej ponuky sú tieto: ponuka nie je z hľadiska kritérií verejného obstarávania ekonomicky najvýhodnejšia.

Informujeme Vás, že je možné získať doplňujúce informácie o dôvode zamietnutia Vašej ponuky bez toho, aby bol tým dotknutý prípadný opravný prostriedok.

Pokiaľ o to písomne požiadate, môžu Vám byť poskytnuté charakteristiky a výhody týkajúce sa úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bolo verejné obstarávanie zadané.

V prípade, ak by poskytnutie informácií ohrozilo výkon práva, alebo by bolo v rozpore s verejným záujmom, alebo by poškodzovalo oprávnené obchodné záujmy štátnych alebo súkromných podnikov, alebo by poškodzovalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi nimi, takéto informácie nemôžu byť poskytnuté…“

14

Žalobkyňa elektronickou poštou z 10. januára 2007 odpovedala takto:

„Potvrdzujeme prijatie Vašej [elektronickej pošty] týkajúcej sa zamietnutia našej ponuky. Ako nám bolo z Vašej strany navrhnuté, žiadame Vás o poskytnutie charakteristík a výhod týkajúcich sa úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná. Vzhľadom na to, že naša ponuka nebola ekonomicky najvýhodnejšia, mohli by ste nás informovať o hodinovej sadzbe, ktorú ponúkla spoločnosť, ktorá uspela [?]“

15

Žalobkyňa listom z 15. januára 2007 opätovne požiadala Parlament o poskytnutie charakteristík a výhod týkajúcich sa úspešnej ponuky, meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná, ako aj cenu ponúknutú úspešným uchádzačom. Žalobkyňa zdôraznila, že do uvedeného dňa stále nedostala doporučený list potvrdzujúci zamietnutie jej ponuky.

16

Parlament listom z 23. januára 2007 odpovedal na elektronickú poštu žalobkyne z 10. januára 2007 a odkazom na článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia pripomenul vyvážené kritériá pre zadanie zákazky stanovené verejným obstarávaním, a následne uviedol, že:

„Úspešná ponuka na základe všetkých vyššie uvedených kritérií získala najvyššiu známku… (566), a preto sa umiestnila na prvom mieste.

Informujeme Vás, že aj napriek mierne nižšej cene Vaša ponuka získala len 504 bodov, na základe čoho sa umiestnila na druhom mieste.“

17

Parlament v tomto liste žalobkyni tiež uviedol meno uchádzača, ktorému bolo verejné obstarávanie zadané.

18

Parlament 24. januára 2007 zaslal žalobkyni originál listu, ktorým ju informoval o rozhodnutí zamietnuť jej ponuku.

19

Parlament sa 31. januára 2007 elektronickou poštou informoval u žalobkyni, či jej bol doručený tento list. Žalobkyňa v ten istý deň odpovedala elektronickou poštou negatívne.

20

Žalobkyňa listom z 1. marca 2007 prostredníctvom svojho advokáta zdôraznila, že v rámci verejného obstarávania ponúkla výnimočnú cenu a požiadala o poskytnutie kópie ponuky predloženej úspešným uchádzačom, aby sa dozvedela cenu, ktorú ponúkol.

21

Listom z 20. marca 2007 zaslaným správnej rade žalobkyne, opierajúc sa o článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia, Parlament túto žiadosť zamietol a dodal:

„…Oznamujeme Vám, že 48 hodín po podpísaní zmluvy bude verejné obstarávanie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie oznámením s doplňujúcimi informáciami, ktoré budú zahŕňať základné informácie, akými je aj zaplatená cena.

Vieme o tom, že Vaši ‚klienti si uvedomujú, že ponúkli výnimočnú cenu‘.

V každom prípade Vám však musíme pripomenúť, že cena nebola jediným kritériom verejného obstarávania. Kvalitatívne a funkčné kritériá majú osobitný význam pre inštitúciu, akou ja tá naša, a môžu odôvodňovať prijatie vyššej ceny.

Naše posúdenie, ‚že aj napriek mierne nižšej cene‘ presne odráža tento aspekt verejného obstarávania; uvádzame najmä, že ak by aj ponuka Vašich klientov získala najvyššiu známku, pokiaľ ide o cenu, celkový počet známkovania urobený hodnotiacou komisiou a ktorý zohľadňoval všetky kritériá taxatívne vymedzené v súťažných podkladoch, by im nedovolil získať zákazku. Ako boli už o tom informovaní, ich ponuka získala totiž celkový počet 504 bodov oproti 566 bodom úspešného uchádzača.“

22

Žalobkyňa v liste z 23. marca 2007 tvrdí, že vzhľadom na to, že kritérium ceny v hodnotení ponúk predstavovalo 55%, a preto zadanie zákazky inému uchádzačovi ako jej je nemožné a že odmietnutie poskytnúť jej informáciu o cene, ktorú ponúkol úspešný uchádzač, jej bráni v overení podmienok zadania zákazky ešte pred uplynutím lehoty na podanie žaloby na Súd prvého stupňa.

23

Oznámenie o zadaní zákazky bolo uverejnené 7. apríla 2007 v Dodatku úradného vestníka (Ú. v. EÚ S 69). V oznámení je uvedené, že cena ponúknutá úspešným uchádzačom je 26 eur na hodinu mimo prevádzkových hodín a 37,50 eura na hodinu v rámci prevádzkových hodín.

24

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. marca 2007 podala túto žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

25

Vzhľadom na prekážku na strane sudcu, predseda Súdu prvého stupňa určil na základe článku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa na doplnenie komory iného sudcu.

26

Súd prvého stupňa (šiesta komora) na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania na predkladanie dokumentov. Účastníci konania na túto výzvu odpovedali v stanovenej lehote.

27

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 9. decembra 2008.

28

Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

29

Žalobkyňa vo svojej replike navyše navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

30

Parlament vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

31

Parlament vo svojej duplike navyše navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

32

Žalobkyňa na pojednávaní v odpovedi na otázky Súdu prvého stupňa vzala späť žalobný návrh, ktorým navrhovala zaviazať Parlament na náhradu jednorázových poplatkov až do výšky 5000 eur, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

33

Žalobkyňa v podstate uvádza dva žalobné dôvody založené jednak na porušení povinnosti odôvodnenia a jednak na neoprávnenom odmietnutí poskytnúť informáciu o cene ponúknutej úspešným uchádzačom.

34

Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdí, že v rámci kritérií verejného obstarávania predstavovala cena v hodnotení ponúk 55%, teda viac ako polovicu všetkých kritérií verejného obstarávania. Zdôrazňuje, že navrhla najnižšiu cenu, konkrétne 31,70 eura na hodinu. Získala však len 504 bodov oproti 566 bodom úspešného uchádzača. Žalobkyňa uvádza, že nerozumie tomuto rozdielu bodov, keďže, pokiaľ ide o cenu, ponúkla najlepšiu ponuku. Podľa nej z matematického hľadiska nemohla byť zákazka zadaná inému uchádzačovi.

35

Žalobkyňa vo svojej replike zdôrazňuje, že Parlament priznáva, že nesprávne spočítal celkový počet všetkých bodov, čo je dôkazom neserióznosti zo strany hodnotiacej komisie.

36

Pokiaľ ide o kritérium vozového parku, žalobkyňa uvádza, že Parlament svojvoľne udelil dve tretiny známok v prospech kvantity oproti jednej tretine v prospech kvality. Nikdy však nebola informovaná o tomto prerozdelení, ktoré považuje za nespravodlivé, keďže vlastníctvo vozidiel nie je dôležitejšie, ako ich kvalita. Vzhľadom na to, že uchádzači získali rovnakú známku za kritérium kvality, rozdiel bodov medzi žalobkyňou a úspešným uchádzačom by mal byť menší.

37

Pokiaľ ide o kritérium opatrení na ochranu životného prostredia, žalobkyňa tvrdí, že je nemožné, aby získala nulu. Podlieha totiž, ako aj úspešný uchádzač, francúzskej právnej úprave o dopravných spoločnostiach, ktoré prenajímajú vozidlá na prepravu osôb s vodičom, ktorá im ukladá povinnosť, že autá musia byť vo vynikajúcom stave z hľadiska mechanickej údržby a ročných kontrol. Všetky jej vozidlá sú však nové a vybavené filtrami pevných častíc. Rozdiel 42 bodov nemôže teda byť odôvodnený z jediného dôvodu, že uchádzač podpísal Chartu mestského úradu Paríža o neznečisťovaní.

38

Pokiaľ ide o kritérium sociálnej politiky, jedna z dvoch pracovných zmlúv na dobu neurčitú úspešného uchádzača je v skutočnosti zmluvou na dobu určitú s možnosťou prerušenia činnosti, alebo aj zmluvou na dočasnú prácu. Uvedená zmluva sa totiž nazýva „Zmluva na príležitostné práce na dobu neurčitú“, pričom si tieto dva výrazy odporujú. Pracovné zmluvy žalobkyne a úspešného uchádzača pritom vyplývajú zo združenia národných odborov spoločností, ktoré prenajímajú vozidlá na prepravu osôb s vodičom. Rozdiel bodov medzi oboma uchádzačmi však nie je objektívne zdôvodnený.

39

Nakoniec kritérium prezentácie ponuky sa týkalo spôsobu a nie obsahu. Ponuka úspešného uchádzača nemôže byť teda z hľadiska tohto kritéria „nepochybne lepšia“. Žalobkyňa bola okrem toho jediná, ktorá prezentovala svoju ponuku na DVD, navyše riadnym a náležitým spôsobom. Získala však nižšiu známku ako úspešný uchádzač.

40

Parlament vo svojom vyjadrení k žalobe zdôrazňuje, že ostatné kritériá na verejného obstarávania majú váhu 45%, a preto mohli ovplyvniť výsledok hodnotenia jednotlivých ponúk. Tvrdí, že pri skúmaní ponúk postupoval objektívne.

41

Parlament v tejto súvislosti uvádza, že hodnotiaca komisia každé kritérium známkovala od 0 do 10, pričom získaná známka bola potom vynásobená percentom podľa jednotlivých kritérií. Pokiaľ ide o dve hlavné kritériá, a to o cenu a kvantitatívne hľadisko vozového parku, hodnotiaca komisia sa na zachovanie objektívnosti rozhodla ohodnotiť známkou existujúcej zmluvy, ktorá je neutrálna vo vzťahu s verejným obstarávaním, ktoré má byť zadané, a túto prvú objektívnu známku vynásobila pomerom medzi poskytovaním služieb predchádzajúcej zmluvnej strany a poskytovaním služieb ponúknutým jednotlivými uchádzačmi.

42

Pokiaľ ide o známku za cenu, hodnotiaca komisia usúdila, že súčasná cena, teda 33 eur, bola posúdená ako prijateľná a udelila jej známku 6. Cena ponúknutá žalobkyňou je 31,70 eura na hodinu a 37,50 eura na hodinu ponúknutá úspešným uchádzačom, pričom mali tieto výsledky:

43

Pokiaľ ide o kritérium vozového parku, hodnotiaca komisia posúdila, že kvantitatívne hľadisko bolo prvoradé a udelila jej dve tretiny zo známky, teda 20 bodov. Známka 6 bola udelená predchádzajúcej zmluvnej strane za ponuku 60 vozidiel. Pokiaľ ide o žalobkyňu, hodnotiaca komisia brala do úvahy 70 vozidiel (60 osobných vozidiel a 10 mikrobusov) a pokiaľ ide o úspešného uchádzača, brala do úvahy 60 vozidiel. Na účely porovnania ponúk tiež zohľadnila okamžitú disponibilitu vozidiel. V tejto súvislosti bol na vozový park žalobkyne uplatnený koeficient 0,5 vzhľadom na to, že 67 zo 70 vozidiel boli prenajaté od inej spoločnosti. Toto posúdenie viedlo teda k tomuto výsledku:

44

Pokiaľ ide o kritérium kvality vozového parku, žalobkyňa a úspešný uchádzač získali obaja známku 10, čo viedlo, vzhľadom na vyváženosť tohto kritéria, k udeleniu týchto bodov:

45

Parlament priznáva, že hodnotiaca komisia nesprávne uviedla číslo 135 bodov za kritérium vozového parku. V skutočnosti to malo byť 130 bodov, čo znamená, že žalobkyňa získala celkovo 499 bodov a nie 504 bodov.

46

Pokiaľ ide o kritérium opatrení na ochranu životného prostredia, len úspešný uchádzač predložil dôkazy o tom, že dodržiava chartu mestského úradu Paríža o neznečisťovaní a že jeho nové vozidlá sú vybavené filtrami pevných častíc, čo viedlo k udeleniu týchto bodov:

47

Pokiaľ ide o kritérium sociálnej politiky, úspešný uchádzač ponúkol dva druhy pracovných zmlúv na dobu neurčitú, z toho jednu pre príležitostných zamestnancov, zatiaľ čo žalobkyňa vodičom ponúkala jedine pracovnú zmluvu na dobu určitú. Parlament na základe toho usúdil, že vzhľadom na bodovanie tohto kritéria predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma ponukami takéto udelenie bodov:

48

Nakoniec, pokiaľ ide o kritérium prezentácie ponuky, ponuka úspešného uchádzača bola nepochybne lepšia, čo vzhľadom na bodovanie tohto kritéria, viedlo k udeleniu týchto bodov:

49

Celkový počet bodov udelených za jednotlivé ponuky bol teda takýto:

50

Parlament spresňuje, že povoľujúci úradník po overení zistil, že vozový park úspešného uchádzača sa zvýšil na 70 vozidiel, čo viedlo k udeleniu celkového počtu 586 bodov v prospech úspešného uchádzača.

51

Parlament vyvodzuje záver, že ponuka úspešného uchádzača predstavuje evidentnejšie kvalitatívne výhody v porovnaní s výhodami žalobkyne, pričom jej ponuka bola lepšia len, pokiaľ ide o cenu. Parlament v tejto súvislosti pripomína, že zákazka mala byť zadaná uchádzačovi, ktorí predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Keďže nešlo o verejné obstarávanie, ktoré malo zatriediť uchádzačov podľa jediného kritéria, ktorým je cena, nemohla byť preto zákazka zadaná cenovo najnižšej ponuke.

52

Parlament vo svojej duplike dopĺňa, že sa zdá, že si žalobkyňa zamieňa nedostatok objektívnosti a voľnú úvahu verejného obstarávateľa, vo vzťahu ku ktorému sa má preskúmanie Súdom prvého stupňa obmedziť na overenie neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia.

53

Pokiaľ ide o kritérium vozového parku, Parlament odkazom na judikatúru Súdneho dvora zdôrazňuje, že hodnotiaca komisia môže zvážiť osobitné prvky niektorého vopred určeného kritéria verejného obstarávania tak, že rozdelí medzi ne body stanovené pre toto kritérium obstarávateľom pri vypracovaní súťažných podkladov alebo v oznámení o verejnom obstarávaní, pod podmienkou, že takéto rozhodnutie po prvé nemení kritériá na zadanie zákazky určené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o verejnom obstarávaní, po druhé neobsahuje také prvky, ktoré ak by boli známe v čase prípravy ponúk, by mohli ovplyvniť túto prípravu, a po tretie nebolo prijaté so zohľadnením prvkov, ktoré by mohli byť diskriminačné voči jednému z uchádzačov. Žalobkyňa však nepreukázala, že tieto podmienky boli v predmetnej veci splnené.

54

Pokiaľ ide o kritérium opatrení na ochranu životného prostredia, Parlament tvrdí, že ponuka žalobkyne neuvádzala, akým spôsobom zodpovedá týmto opatreniam, čo vysvetľuje jej nulovú známku.

55

Napokon, pokiaľ ide o posledné kritérium verejného obstarávania, Parlament tvrdí, že prezentácia prostredníctvom DVD nie je jediným dôvodom, aby bola ponuka považovaná za prezentovanú lepšie, ako bola prezentovaná ponuka úspešného uchádzača. Rozhodujúcim prvkom bola atraktívnosť a presvedčivý charakter ponuky, a nie spôsob prezentácie.

56

Najprv je potrebné pripomenúť, že Parlament, tak ako ostatné inštitúcie, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy v rámci verejného obstarávania. Súdne preskúmanie, ktoré sa uplatňuje na výkon tejto právomoci, je obmedzené na overenie toho, či boli dodržané predpisy upravujúce procesný postup a odôvodnenie, ako aj na správnosť zistenia skutkového stavu, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2002, Tideland Signal/Komisia, T-211/02, Zb. s. II-3781, bod 33, a z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-465/04, neuverejnený v Zbierke, bod 45).

57

Podľa článku 1 zadávacieho postupu verejného obstarávania sa na predmetné verejné obstarávanie vzťahujú ustanovenia rozpočtového nariadenia a ich vykonávacích pravidiel.

58

Preto pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, Parlament mal v predmetnej veci uplatniť článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článok 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel.

59

Z uvedených článkov, ako aj z judikatúry Súdu prvého stupňa vyplýva, že Parlament si plní svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ po prvé okamžite oznámi všetkým neúspešným uchádzačom dôvody zamietnutia ich ponuky a po druhé uchádzačom, ktorí predložili prípustnú ponuku a ktorí o to výslovne žiadajú, poskytne v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti charakteristiky a výhody týkajúce sa úspešnej ponuky, ako aj meno úspešného uchádzača (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. septembra 2008, rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-465/04, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 47).

60

Uvedený postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, podľa ktorého je potrebné, aby z neho jasne a jednoznačne vyplývali úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, tak, aby jednak dotknutým osobám umožnili poznať dôvody prijatia opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak príslušnému súdu umožnili preskúmať toto opatrenie (rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-465/04, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 48).

61

Okrem toho je potrebné poznamenať, že, ako v predmetnej veci, ak inštitúcia Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, rešpektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach má ešte zásadnejšiu dôležitosť. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia. Len na základe toho môže súd Spoločenstva preskúmať, či skutkové a právne skutočnosti, na ktorých závisí výkon voľnej úvahy, boli naplnené (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. marca 2002, Le Canne/Komisia, T-241/00, Zb. s. II-1251, body 53 a 54, a z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-465/04, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 54).

62

Je potrebné tiež pripomenúť, že požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu a povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru).

63

Napokon povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka meritórnej zákonnosti sporného aktu (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. novembra 2008, Evropaïki Dynamïki/Komisia, T-406/06, neuverejnený v Zbierke, bod 47).

64

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa vo svojej žalobe v podstate uvádza porušenie povinnosti odôvodnenia tak, že nemôže pochopiť, ako je možné, že tým, že ponúkla najnižšiu cenu a toto kritérium má v hodnotení ponúk hodnotu 55%, nezískala zákazku. Treba tiež uviesť, že Parlament vo svojich vyjadreniach k žalobe pochopil argumentáciu žalobkyne tak, že mu vytýka nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým zamietol zadať žalobkyni zákazku.

65

V každom prípade podľa ustálenej judikatúry musí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožniť súdu Spoločenstva preskúmať jeho zákonnosť a poskytnúť dotknutej osobe všetky informácie nevyhnutné na to, aby mohla zistiť, či je rozhodnutie dôvodné. Nedostatok alebo neexistencia odôvodnenia, ktoré bránia výkonu tohto súdneho preskúmania, sú opatreniami verejného poriadku, ktoré nielen môžu, ale aj musia byť skúmané súdom Spoločenstva aj bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, body 23 a 24, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Súdny dvor, T-272/06, neuverejnený v Zbierke, body 27 a 28 a tam citovanú judikatúru).

66

Keďže žalobkyňa v predmetnej veci predložila prípustnú ponuku podľa článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel, je potrebné na účely zistenia, či Parlament vyhovel požiadavke odôvodnenia stanovenej rozpočtovým nariadením, ako aj vykonávacími pravidlami, preskúmať nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj list z 23. januára 2007, ktorý bol žalobkyni zaslaný ako odpoveď na jej výslovnú žiadosť o poskytnutie dodatočných informácií o rozhodnutí o zadaní predmetného verejného obstarávania.

67

Najprv treba však konštatovať, že Parlament v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody odôvodňujúce zamietnutie ponuky žalobkyne v súlade s článkom 100 ods. 2 druhým pododsekom rozpočtového nariadenia. Uviedol totiž, že ponuka žalobkyne nebola „z hľadiska kritérií verejného obstarávania ekonomicky najvýhodnejšia“.

68

Parlament potom vo svojom liste z 23. januára 2007 len uviedol:

„Vybraná ponuka na základe všetkých vyššie uvedených kritérií získala najvyššiu známku… (566), a preto sa umiestnila na prvom mieste.

Informujeme Vás, že aj napriek mierne nižšej cene Vaša ponuka získala len 504 bodov, na základe čoho sa umiestnila na druhom mieste.“

69

Hoci Parlament odpovedal v lehote stanovenej v článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel, žalobkyni však neposkytol žiadnu informáciu o charakteristikách a výhodách týkajúcich sa úspešnej ponuky, s výnimkou toho, že cena, ktorú ponúkla, bola mierne nižšia, hoci mal povinnosť tak urobiť podľa rozpočtového nariadenia a vykonávacích predpisov.

70

Z takejto odpovede jasne a jednoznačne nevyplývajú úvahy Parlamentu tak, aby jednak žalobkyni umožnili poznať dôvody prijatia opatrenia na uplatnenie svojich práv, a jednak umožnili súdu preskúmať toto opatrenie.

71

Navyše za okolností, aké sú v predmetnej veci, bola táto informácia rovnako potrebná ako to, že cena, ktorú ponúkla žalobkyňa bola nižšia ako cena, ktorú ponúkol úspešný uchádzač a že kritérium ceny má v celkovom hodnotení ponúk hodnotu 55%. Žalobkyňa preto nemohla pochopiť, prečo jej ponuka nebola v rámci verejného obstarávania úspešná.

72

Je potrebné dodať, že Parlament zaslal 20. marca 2007 žalobkyni nový list, ktorým odpovedal na jej list z 1. marca 2007.

73

Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, že ak dotknutá inštitúcia v nadväznosti na výslovnú dodatočnú žiadosť žalobcu vo veci určitého rozhodnutia zašle pred podaním žaloby, avšak po uplynutí lehoty stanovenej v článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel, list, musí byť tento list zohľadnený, aby sa zistilo, či bolo odôvodnenie v predmetnej veci dostatočné. Povinnosť odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od informácií, ktorými žalobkyňa disponovala v čase podania žaloby, pričom je však zjavné, že inštitúcia nemôže celým novým odôvodnením nahradiť odôvodnenie pôvodné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-465/04, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 59).

74

Je však potrebné konštatovať, že list z 20. marca 2007 neobsahuje informácie o charakteristikách a výhodách týkajúcich sa úspešnej ponuky. Parlament totiž len zopakoval to, čo už uviedol vo svojom liste z 23. januára 2007.

75

Je potrebné napokon uviesť, že Parlament uplatnil skutočnosti týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rámci súdneho preskúmania. Parlament vo svojich vyjadreniach k žalobe detailne uvádza body udelené žalobkyni a úspešnému uchádzačovi za každé kritérium verejného obstarávania, ako aj dôvody, ktoré podľa neho odôvodňujú toto hodnotenie.

76

Skutočnosť, že Parlament v rámci súdneho konania poskytol dôvody uvedeného rozhodnutia, však nenahrádza nedostatok pôvodného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry možno totiž odôvodnenie uviesť po prvýkrát a dodatočne pred súdom iba za výnimočných okolností, ktoré vzhľadom na to, že neexistujú naliehavé dôvody, nie sú v predmetnej vec naplnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 131, a z 24. septembra 2008, DC-Hadler Networks/Komisia, T-264/06, neuverejnený v Zbierke, bod 34).

77

Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že rozhodnutie, ktorým Parlament zamietol zadať zákazku žalobkyni, je poznačené nedostatkom odôvodnenia z hľadiska článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia a článku 149 ods. 3 vykonávacích predpisov.

78

Je preto namieste prijať prvý žalobný dôvod.

79

Žalobkyňa tvrdí, že odmietnutie poskytnúť jej informáciu o cene ponúknutej úspešným uchádzačom je neoprávnené. V prvom rade sa na cenu ponúknutú uvedeným uchádzačom nevzťahuje článok 100 ods. 2 druhý pododsek rozpočtového nariadenia. Zverejnenie ceny nepoškodzuje totiž úspešného uchádzača. Napokon v rámci transparentnosti je bežné byť oboznámený s presnými dôvodmi zamietnutia ponuky v rámci tak dôležitého verejného obstarávania.

80

Žalobkyňa navyše zdôrazňuje, že cena ponúknutá úspešným uchádzačom mala byť zverejnená v Dodatku úradného vestníka do 48 hodín po podpise zmluvy. Oznámenie tejto ceny nemôže predsa poškodiť oprávnené obchodné záujmy úspešného uchádzača a obmedzovať spravodlivú hospodársku súťaž.

81

Zamietnutie žiadosti žalobkyne zo strany Parlamentu malo tiež za následok skrátenie lehoty na podanie žaloby na Súd prvého stupňa.

82

Parlament odpovedá, že článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia neukladá absolútnu povinnosť informovať o cene ponúknutej úspešným uchádzačom. „Charakteristiky a pomerné výhody úspešnej ponuky“ zahŕňajú totiž skôr porovnanie ponúk. Obstarávateľovi je vzhľadom na to ponechaná široká miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, o ktorých musí informovať neúspešného uchádzača.

83

Inak by bolo oprávnené domnievať sa, že cena je súčasťou údajov, ktorými oznámenie poškodzuje oprávnené obchodné záujmy podniku podľa článku 100 ods. 2 druhého pododseku rozpočtového nariadenia. Uvedené oznámenie má byť iba poslednou možnosťou na zverejnenie údajov. Parlament však priznáva, že cena ponúknutá úspešným uchádzačom bola uvedená v oznámení o zadaní verejného obstarávania v Dodatku úradného vestníka.

84

Odmietnutie poskytnúť informáciu o cene ponúknutej úspešným uchádzačom nemohlo žalobkyni zabrániť podať žalobu na Súd prvého stupňa.

85

Parlament v nadväznosti na otázku položenú Súdu prvého stupňa na pojednávaní rozšíril svoju argumentáciu tak, že spresnil, že verejné obstarávanie vzhľadom na námietky vznesené pred podpísaním zmluvy mohlo byť až do uverejnenia oznámenia o jeho zadaní vyhlásené za neplatné. Za tohto predpokladu neposkytnutie informácie o cene môže zabrániť tomu, aby boli ostatní uchádzači oboznámení s touto skutočnosťou ponuky úspešného uchádzača, ktorý za rovnakých podmienok môže znovu predložiť svoju ponuku.

86

Najprv je potrebné pripomenúť, že Parlament v nadväznosti na žiadosť žalobkyne z 10. januára 2007, ktorou žiadala, aby jej boli poskytnuté doplňujúce informácie, len uviedol, že cena ponúknutá úspešným uchádzačom bola mierne vyššia než jej. Výška tejto ceny, konkrétne 26 eur na hodinu mimo prevádzkových hodín a 37,50 eura na hodinu v rámci prevádzkových hodín, bola zverejnená v oznámení o zadaní verejného obstarávania zo 7. apríla 2007.

87

Podľa článku 100 ods. 2 prvého pododseku rozpočtového nariadenia Parlament však mal povinnosť na základe písomnej žiadosti oboznámiť vyradeného uchádzača o charakteristikách a výhodách úspešnej zákazky.

88

Parlament mal preto v nadväznosti na písomnú žiadosť žalobkyne povinnosť jej poskytnúť informáciu o cene ponúknutej úspešným uchádzačom, ktorá je jednou z charakteristík a jednou z výhod úspešnej ponuky o to viac, že za okolností, ako sú tie v predmetnej veci, toto kritérium malo v hodnotení ponúk hodnotu 55%.

89

Žiadne tvrdenie Parlamentu nemôže spochybniť toto konštatovanie.

90

Po prvé, tvrdenie, podľa ktorého je obstarávateľovi ponechaná široká miera voľnej úvahy, neodôvodňuje odmietnutie poskytnúť vyradenému uchádzačovi, ktorý písomne požiadal o poskytnutie informácie o cene ponúknutej úspešným uchádzačom. Parlament sa v tejto súvislosti nemôže uspokojiť s tvrdením, že cena nie je súčasťou charakteristík a výhod ponuky úspešného uchádzača, najmä ak, ako je uvedené vyššie, toto kritérium v predmetnej veci predstavuje v hodnotení ponúk 55%.

91

Po druhé, podľa článku 100 ods. 2 druhého pododseku rozpočtového nariadenia niektoré informácie nemusia byť poskytnuté v prípade, že by ich zverejnenie bránilo uplatneniu práva, bolo by v rozpore s verejným záujmom, alebo by poškodilo oprávnené obchodné záujmy verejných alebo súkromných podnikov, alebo by obmedzovalo spravodlivú hospodársku súťaž medzi týmito podnikmi. Parlament však vo svojich vyjadreniach k žalobe nevysvetľuje, akým spôsobom v predmetnej veci zverejnenie ceny ponúknutej úspešným uchádzačom poškodzuje jeho obchodné záujmy a zdôrazňuje, že výška tejto ceny bola uvedená v oznámení o zadaní verejného obstarávania.

92

Po tretie, tvrdenie, podľa ktorého obstarávateľ môže rozhodnúť, ako mu to dovoľuje článok 101 rozpočtového nariadenia, odstúpiť od verejného obstarávania alebo vyhlásiť verejné obstarávanie za neplatné pred podpísaním zmluvy, nemôže Parlament zbaviť za okolností, ako sú tie v predmetnej veci, povinnosti poskytnúť žalobkyni informáciu o cene ponúknutú úspešným uchádzačom. Prijatie takéhoto tvrdenia by totiž viedlo k pozbaveniu podstaty povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 100 ods. 2 prvom pododseku rozpočtového nariadenia a článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel.

93

Za týchto podmienok je potrebné prijať druhú žalobný dôvod.

94

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyplýva, že je namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie.

95

Vo svojej tretej časti návrhov žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa zrušil všetky akty nasledujúce po napadnutom rozhodnutí

96

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Súd prvého stupňa v zmysle článku 53 prvého odseku toho istého štatútu a podľa článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každý návrh obsahovať predmet sporu a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a aby Súd prvého stupňa mohol uskutočniť súdne preskúmanie. Na zabezpečenie právnej istoty a riadnej správy súdnictva je potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, vyplývali prinajmenšom stručne, ale logickým a zrozumiteľným spôsobom z jej samotného textu (uznesenia Súdu prvého stupňa z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20, a z 11. júla 2005, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T-294/04, Zb. s. II-2719, bod 23).

97

Žalobkyňa v predmetnej veci nespresňuje, na ktoré akty sa vzťahuje tretia časť návrhov, a na podporu svojho návrhu neuvádza žiadnu argumentáciu.

98

Tretia časť návrhov musí byť teda zamietnutá ako neprípustná.

99

Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje zaviazať Parlament na zaplatenie sumy vo výške 500000 eur ako náhradu škody.

100

Žalobkyňa vo svojej replike tvrdí, že spĺňa všetky podmienky na to, aby jej bolo verejné obstarávanie zadané. Parlament porušil teda všetky právne pravidlá upravujúce zadávanie verejného obstarávania, a preto je návrh žalobkyne na náhradu škody prípustný.

101

Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, žalobkyňa uvádza, že vzhľadom na to, že jej nebolo verejné obstarávanie zadané, bola poškodená z hospodárskeho hľadiska.

102

Parlament tvrdí, že návrh na náhradu škody je neprípustný.

103

Podľa ustálenej judikatúry musí žaloba o náhradu škody, ktorú spôsobila inštitúcia Spoločenstva, obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a škodou, ktorú, ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto škody (rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. júla 1997, Guérin automobiles/Komisia, T-38/96, Zb. s. II-1223, bod 42, a z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T-19/01, Zb. s. II-315, bod 65).

104

V predmetnej veci je však potrebné konštatovať, že návrhu na náhradu škody obsiahnutému v žalobe, ktorý sa týka len jednej časti návrhov, chýba najpodstatnejšie upresnenie.

105

Hoci sa možno domnievať, že žaloba obsahuje skutočnosti, ktoré umožňujú zistiť konanie Parlamentu, ktoré mu žalobkyňa vytýka, neuvádza ani povahu a charakter spôsobenej škody, ani dôvody, pre ktoré žalobkyňa tvrdí, že existuje príčinná súvislosť medzi týmto konaním a touto škodou.

106

Napokon, žalobkyňa sa ani nepokúšala napraviť tento nedostatok vo svojej replike, hoci bola tak oprávnená urobiť.

107

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o návrh na náhradu škody, žaloba nespĺňa podmienky stanovené v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku.

108

Za týchto podmienok musí byť návrh na náhradu škody vyhlásený za neprípustný.

109

V štádiu podania repliky žalobkyňa navrhla, aby Súd prvého stupňa nariadil Parlamentu uskutočniť riadne verejné obstarávanie.

110

Podľa článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku má však žalobca povinnosť vo svojej žalobe vymedziť predmet konania a uviesť žalobné návrhy. Ustanovenie článku 48 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku, ktoré dovoľuje, aby za určitých okolností boli uvádzané nové žalobné dôvody počas konania, nemožno v žiadnom prípade vykladať ako oprávnenie žalobcu predložiť Súdu prvého stupňa nové návrhy a zmeniť tak predmet konania (rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1992, Asia Motor France a i./Komisia, T-28/90, Zb. s. II-2285, bod 43, a z 12. júla 2001, T. Port/Rada, T-2/99, Zb. s. II-2093, bod 34; pozri tiež analogicky rozsudok Súdneho dvora z 25. septembra 1979, Komisia/Francúzsko, 232/78, Zb. s. 2729, bod 3).

111

Z toho vyplýva, že návrh smerujúci k tomu, aby Súd prvého stupňa nariadil Parlamentu uskutočniť riadne verejné obstarávanie, musí byť zamietnutý ako neprípustný.

112

Len pre úplnosť treba pripomenúť, že v rámci žaloby o neplatnosť založenej na článku 230 ES je právomoc súdu Spoločenstva obmedzená na preskúmanie zákonnosti napadnutého aktu a že podľa ustálenej judikatúry Súd prvého stupňa nemôže pri výkone svojich právomocí dávať inštitúciám Spoločenstva príkazy (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, DSM/Komisia, C-5/93 P, Zb. s. I-4695, bod 36, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T-145/98, Zb. s. II-387, bod 83). V prípade zrušenia napadnutého aktu je však dotknutá inštitúcia povinná podľa článku 233 ES prijať opatrenia, ktoré vyžaduje výkon rozsudku vyhláseného v rámci žaloby o neplatnosť (rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T-67/94, Zb. s. II-1, bod 200, a z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-465/04, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 35).

113

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Parlament nemal vo veci úspech, je namieste zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil: