28.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 60/34

(1)

V marci 2003 začala Komisia proces identifikácie a posúdenia vplyvu prekážok na vnútornom trhu so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určenými na bývanie. Komisia prijala 18. decembra 2007 Bielu knihu o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi. V tejto bielej knihe Komisia oznámila zámer posúdiť okrem iného vplyv politických možností týkajúcich sa predzmluvných informácií, úverových databáz, úverovej bonity, ročnej percentuálnej miery nákladov a poradenstva v súvislosti so zmluvami o úvere. Komisia zriadila odbornú skupinu pre úverovú históriu, aby jej pomohla pri príprave opatrení na zlepšenie prístupnosti, porovnateľnosti a úplnosti údajov o úveroch. Rozbehli sa tiež štúdie o úlohe a činnostiach sprostredkovateľov úverov a neúverových inštitúcií poskytujúcich zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie.

(2)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zahŕňa vnútorný trh priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Vývoj transparentnejšieho a efektívnejšieho trhu s úvermi v tomto priestore je nevyhnutný pre podporu rozvoja cezhraničnej činnosti a vytvorenie vnútorného trhu so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určených na bývanie. Existujú značné rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o podnikanie v oblasti poskytovania zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a v oblasti regulácie a dohľadu nad sprostredkovateľmi úverov a neúverovými inštitúciami poskytujúcimi zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie. Takéto rozdiely vytvárajú prekážky, ktoré obmedzujú úroveň cezhraničnej činnosti na strane ponuky aj dopytu, čím sa znižuje konkurencia a výber na trhu, poskytovateľom sa zvyšujú náklady na poskytovanie úverov a dokonca sa im bráni v podnikaní.

(3)

Finančná kríza ukázala, že nezodpovedné správanie účastníkov trhu môže podkopať základy finančného systému, čo vedie k nedostatku dôvery medzi všetkými stranami, najmä medzi spotrebiteľmi, a potenciálne môže mať závažné sociálne a ekonomické dôsledky. Mnohí spotrebitelia stratili dôveru vo finančný sektor a pre dlžníkov boli pôžičky stále viac neúnosné, čo viedlo k zvýšeniu počtu prípadov nesplácania úverov a núteného predaja. Výsledkom je, že skupina G20 poverila Radu pre finančnú stabilitu, aby stanovila zásady pre riadne štandardy schvaľovania úverov v súvislosti s nehnuteľnosťami určenými na bývanie. Hoci niektoré z najzávažnejších problémov spojených s finančnou krízou sa vyskytli mimo Únie, spotrebitelia v rámci Únie sú značne zadlžení, pričom veľká časť tohto dlhu je sústredená v úveroch súvisiacich s nehnuteľnosťami určenými na bývanie. Je preto vhodné zabezpečiť, aby bol regulačný rámec Únie v tejto oblasti pevný, aby bol v súlade s medzinárodnými zásadami a aby primerane využíval rad dostupných nástrojov, medzi ktoré môže patriť pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (loan-to-value), pomer výšky úveru k výške príjmu (loan-to-income), pomer celkovej zadlženosti k príjmu (debt-to-income) alebo obdobné pomery, minimálne úrovne, pod ktoré by sa žiadny úver nemal považovať za prijateľný, alebo iné kompenzačné opatrenia v situáciách, keď sú podkladové riziká pre spotrebiteľov vyššie alebo keď je potrebné zabrániť nadmernému zadlženiu domácností. So zreteľom na problémy, ktoré sa prejavili počas finančnej krízy, a na zabezpečenie efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu, ktorý prispieva k finančnej stabilite, Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla opatrenia súvisiace so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určených na bývanie vrátane spoľahlivého rámca pre sprostredkovanie úverov, a to v kontexte zabezpečenia zodpovedných a spoľahlivých trhov do budúcnosti a obnovenia dôvery spotrebiteľov. Komisia svoj záväzok vybudovať efektívny a konkurencieschopný vnútorný trh opätovne potvrdila vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery.

(4)

Identifikovalo sa viacero problémov na hypotekárnych trhoch v rámci Únie súvisiacich s nezodpovedným poskytovaním a prijímaním úverov a s potenciálnym priestorom pre nezodpovedné správanie účastníkov trhu vrátane sprostredkovateľov úverov a neúverových inštitúcií. Niektoré problémy sa týkali úverov denominovaných v cudzej mene, ktoré si spotrebitelia vzali v danej mene, aby využili výhodu ponúkanej úrokovej sadzby úveru, ale bez adekvátnych informácií o súvisiacom riziku výmenného kurzu alebo bez jeho adekvátneho pochopenia. Tieto problémy sú spôsobené trhovými a regulačnými zlyhaniami a takisto inými faktormi, ako je všeobecné hospodárske prostredie a nízka úroveň finančnej gramotnosti. Medzi iné problémy patria aj neefektívne, nekonzistentné alebo neexistujúce režimy pre sprostredkovateľov úverov a neúverové inštitúcie poskytujúce úvery na nehnuteľnosti určené na bývanie. Zistené problémy so sebou nesú potenciálne závažné makroekonomické účinky presahovania, môžu viesť k poškodzovaniu spotrebiteľov, pôsobiť ako ekonomické alebo právne prekážky cezhraničnej činnosti a vytvárať nerovné podmienky medzi jednotlivými subjektmi.

(5)

S cieľom uľahčiť vytvorenie bezproblémovo fungujúceho vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov v oblasti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností a s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia, ktorí sa uchádzajú o takéto zmluvy, boli schopní tak učiniť s dôverou zakladajúcou sa na vedomí, že inštitúcie, s ktorými prichádzajú do styku, konajú profesionálne a zodpovedne, je vo viacerých oblastiach potrebné ustanoviť vhodne harmonizovaný právny rámec Únie, a to so zreteľom na rozdiely v zmluvách o úvere, ktoré vyplývajú predovšetkým z rozdielov vo vnútroštátnych a regionálnych trhoch s nehnuteľnosťami.

(6)

Touto smernicou by sa mal preto rozvíjať transparentnejší, efektívnejší a konkurencieschopnejší vnútorný trh prostredníctvom konzistentných, flexibilných a spravodlivých zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností a zároveň by sa mala podporovať udržateľnosť poskytovania a prijímania úverov a finančné začleňovanie, a tým zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov.

(7)

S cieľom vytvoriť skutočný vnútorný trh s vysokou a rovnocennou úrovňou ochrany spotrebiteľov ustanovuje táto smernica ustanovenia, ktoré podliehajú maximálnej harmonizácii, pokiaľ ide o poskytnutie predzmluvných informácií prostredníctvom štandardizovaného vzoru Európskeho štandardizovaného informačného formulára (ďalej len „formulár ESIS“) a výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Avšak vzhľadom na osobitný charakter zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností a rozdiely vo vývoji trhu a jeho podmienkach v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o štruktúru trhu a účastníkov trhu, kategórie dostupných produktov a postupov uplatňovaných pri poskytovaní úverov, by sa členským štátom malo umožniť ponechať alebo zaviesť ustanovenia, ktoré sú prísnejšie než ustanovenia tejto smernice, v tých oblastiach, ktoré nie sú jednoznačne vymedzené ako oblasti podliehajúce maximálnej harmonizácii. Takýto cielený prístup je potrebný, aby nebola negatívnym spôsobom dotknutá úroveň ochrany spotrebiteľov týkajúca sa zmlúv o úvere v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty by mali mať napríklad možnosť ponechať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia, pokiaľ ide o požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť pracovníkov a pokyny na vyplnenie formulára ESIS.

(8)

Touto smernicou by sa mali zlepšiť podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom aproximácie právnych predpisov členských štátov a zavedením noriem kvality pre niektoré služby, najmä pokiaľ ide o distribúciu a poskytovanie úverov prostredníctvom veriteľov a sprostredkovateľov úverov a o podporu osvedčených postupov. Zavedenie noriem kvality služieb pre poskytovanie úverov nevyhnutne zahŕňa zavedenie určitých ustanovení týkajúcich sa udelenia oprávnenia na činnosť, dohľadu a prudenciálnych požiadaviek.

(9)

V oblastiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, majú členské štáty možnosť ponechať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy. Členské štáty môžu predovšetkým ponechať alebo zaviesť vnútroštátne predpisy v oblastiach, ako je zmluvné právo týkajúce sa platnosti zmlúv o úvere, majetkové právo, zápis do katastra nehnuteľností, zmluvné informácie a v rozsahu, v akom nie sú upravené v tejto smernici, záležitosti po podpise zmluvy. Členské štáty môžu ustanoviť, že odhadcu alebo odhadcovskú spoločnosť alebo notára možno zvoliť na základe vzájomnej dohody strán. Vzhľadom na rozdiely medzi postupmi pri kúpe alebo predaji nehnuteľností určených na bývanie v členských štátoch existuje možnosť, aby veritelia alebo úveroví sprostredkovatelia od spotrebiteľov požadovali, aby im uhradili platby vopred s tým, že takéto platby by mohli pomôcť zabezpečiť uzavretie zmluvy o úvere alebo kúpu či predaj nehnuteľnosti, ako aj možnosť zneužitia takýchto postupov, a to najmä vtedy, keď spotrebitelia nie sú oboznámení s požiadavkami a bežnými postupmi v danom členskom štáte. Je preto vhodné, aby sa členským štátom umožnilo stanoviť obmedzenia vo vzťahu k takýmto platbám.

(10)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či je veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov právnická, alebo fyzická osoba. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté právo členských štátov obmedziť v súlade s právom Únie úlohu veriteľa alebo sprostredkovateľa úverov podľa tejto smernice len na právnické osoby alebo určité formy právnických osôb.

(11)

Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej situácii, nepotrebujú rovnakú úroveň ochrany. Aj keď je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov prostredníctvom ustanovení, od ktorých sa nemožno v zmluve odchýliť, je rozumné, aby podniky a organizácie mohli uzatvárať iné zmluvy.

(12)

Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by malo zahŕňať fyzické osoby, ktoré nekonajú v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Avšak v prípade zmlúv s dvojitým účelom, keď sa zmluva uzavrie na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo rámca obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti osoby a tento účel obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti je taký obmedzený, že v celkovom kontexte zmluvy neprevažuje, by sa táto osoba mala považovať za spotrebiteľa.

(13)

Aj keď táto smernica upravuje zmluvy o úvere, ktoré výlučne alebo prevažne súvisia s nehnuteľnosťami určenými na bývanie, nebráni členským štátom v tom, aby opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou rozšírili aj na ochranu spotrebiteľov v súvislosti so zmluvami o úvere týkajúcimi sa iných foriem nehnuteľností, ani nebráni inej úprave týkajúcej sa takýchto zmlúv o úvere.

(14)

Vymedzenia pojmov stanovené v tejto smernici určujú rozsah harmonizácie. Povinnosti členských štátov transponovať túto smernicu by sa preto mali obmedziť na rozsah jej pôsobnosti, ako ho určujú uvedené vymedzenia pojmov. Napríklad povinnosť členských štátov transponovať túto smernicu sa obmedzuje na zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľmi, teda s fyzickými osobami, ktoré v transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, konajú mimo rámca svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Podobne sú členské štáty povinné transponovať ustanovenia tejto smernice, ktorými sa reguluje činnosť osôb konajúcich ako sprostredkovatelia úverov v zmysle vymedzenia v tejto smernici. Touto smernicou by však nemala byť dotknutá možnosť, aby členské štáty uplatňovali v súlade s právom Únie túto smernicu na oblasti, na ktoré sa rozsah jej pôsobnosti nevzťahuje. Okrem toho vymedzeniami pojmov stanovenými v tejto smernici by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prijať vo vnútroštátnych právnych predpisoch špecifickejšie vymedzenia pojmov na osobitné účely za predpokladu, že sú v súlade s vymedzeniami pojmov ustanovenými v tejto smernici. Členské štáty by napríklad mali mať možnosť vo vnútroštátnych právnych predpisoch určiť podkategórie sprostredkovateľov úverov, ktoré nie sú vymedzené v tejto smernici, ak sú takéto podkategórie potrebné na vnútroštátnej úrovni napríklad na rozlíšenie požiadaviek na úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti, ktoré by mali spĺňať rôzni sprostredkovatelia úverov.

(15)

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby sa na spotrebiteľov uzatvárajúcich zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností vzťahovala vysoká úroveň ochrany. Mala by sa preto vzťahovať na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou bez ohľadu na účel úveru, na zmluvy o refinancovaní či iné zmluvy o úvere, ktoré by vlastníkovi alebo čiastočnému vlastníkovi pomohli zachovať si práva k nehnuteľnosti alebo pozemku, a na úvery, ktoré sa použijú na nákup nehnuteľnosti v niektorých členských štátoch, vrátane úverov, ktoré si nevyžadujú splatenie istiny, alebo v prípade, že sa v členských štátoch neuplatňuje vhodný alternatívny rámec, tých úverov, ktorých účelom je zabezpečiť dočasné financovanie medzi predajom jednej nehnuteľnosti a kúpou inej, ako aj na zabezpečené úvery na rekonštrukciu nehnuteľnosti určenej na bývanie.

(16)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na určité zmluvy o úvere, pri ktorých veriteľ poskytuje jednorazovú sumu, pravidelné platby alebo iné formy vyplácania úveru výmenou za sumu odvodenú z predaja nehnuteľnosti a ktorých hlavným cieľom je podporiť spotrebu, ako je prenechanie nehnuteľnosti za odplatu spojené s jej doživotným užívaním alebo iné podobné špecializované produkty. Takéto zmluvy o úvere majú špecifické vlastnosti, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napríklad posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa je irelevantné, pretože platby sa vykonávajú od veriteľa k spotrebiteľovi, a nie naopak. Takáto transakcia by si okrem iného vyžadovala značne odlišné predzmluvné informácie. Okrem toho ďalšie produkty, ako sú predaj nehnuteľnosti s doživotným právom užívania, ktoré majú porovnateľné funkcie ako reverzná hypotéka alebo reverzná hypotéka vyplatená jednorazovou sumou, nezahŕňajú poskytovanie úverov, a tak by mali zostať mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(17)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na iné výslovne uvedené typy špecifických zmlúv o úvere, ktoré sú svojou povahou a súvisiacimi rizikami odlišné od štandardných hypotekárnych úverov, a preto si vyžadujú prístup šitý na mieru, konkrétne ide o zmluvy o úvere, ktoré sú výsledkom urovnania dosiahnutého na súde alebo pred iným zákonným orgánom, a niektoré typy zmlúv o úvere, podľa ktorých úver poskytuje za určitých okolností zamestnávateľ svojim zamestnancom, ako sa už ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (4). Je vhodné, aby sa členským štátom umožnilo vylúčiť určité zmluvy o úvere, ako sú napríklad tie, ktoré sú poskytované pre obmedzenú skupinu verejnosti za zvýhodnených podmienok, alebo tie, ktoré sú poskytované úverovými združeniami, a to za predpokladu, že sa uplatňuje vhodné alternatívne dojednanie s cieľom zabezpečiť, aby sa politické ciele týkajúce sa finančnej stability a vnútorného trhu mohli dosiahnuť bez obmedzovania finančného začleňovania a prístupu k úveru. Zmluvy o úvere, v prípade ktorých nehnuteľnosť nebude spotrebiteľ alebo rodinný príslušník spotrebiteľa užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska, ale táto nehnuteľnosť sa obýva ako dom, byt alebo iné miesto bydliska na základe nájomnej zmluvy, nesú riziká a majú prvky, ktoré sú odlišné od štandardných zmlúv o úvere, a preto si môžu vyžadovať lepšie prispôsobený rámec. Členské štáty by preto mali mať možnosť vylúčiť takéto zmluvy o úvere z rozsahu pôsobnosti smernice, ak sa na ne uplatňuje vhodný vnútroštátny rámec.

(18)

Nezabezpečené zmluvy o úvere, ktorých účelom je rekonštrukcia nehnuteľností určených na bývanie s celkovou výškou úveru viac než 75 000 EUR, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES s cieľom zaručiť rovnocennú úroveň ochrany daných spotrebiteľov a vyhnúť sa regulačnému vákuu medzi uvedenou smernicou a touto smernicou. Smernica 2008/48/ES by sa preto mala zodpovedajúco zmeniť.

(19)

Z dôvodov právnej istoty by mal byť právny rámec Únie v oblasti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie v súlade s ostatnými aktmi Únie a mal by ich dopĺňať najmä v oblastiach ochrany spotrebiteľa a prudenciálneho dohľadu. Niektoré základné vymedzenia pojmov vrátane definície „spotrebiteľa“ a „trvalého nosiča“, rovnako ako kľúčové pojmy používané v štandardných informáciách na označenie finančných vlastností úveru vrátane „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ a „úrokovej sadzby úveru“, by mali byť v súlade s vymedzeniami pojmov stanovenými v smernici 2008/48/ES tak, aby sa rovnakou terminológiou označoval rovnaký typ skutočností bez ohľadu na to, či je úverom spotrebiteľský úver alebo úver týkajúci sa nehnuteľností určených na bývanie. Členské štáty by preto mali pri transpozícii tejto smernice zabezpečiť súlad pri jej uplatňovaní a výklade vo vzťahu k uvedeným základným vymedzeniam pojmov a kľúčovým pojmom.

(20)

S cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov jednotný rámec v oblasti úverov, ako aj minimalizovať administratívnu záťaž pre veriteľov a sprostredkovateľov úverov, by mal základný rámec tejto smernice pokiaľ možno vychádzať zo štruktúry smernice 2008/48/ES, najmä zo zásady, aby sa informácie obsiahnuté v reklame na zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie poskytli spotrebiteľovi prostredníctvom reprezentatívneho príkladu, aby sa spotrebiteľovi poskytli podrobné predzmluvné informácie prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané vysvetlenie, pričom sa stanoví spoločný základ pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bez notárskych poplatkov, a aby veritelia posúdili úverovú bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. Podobne by sa mal veriteľom zabezpečiť aj nediskriminačný prístup do príslušných úverových databáz, aby sa dosiahli podmienky rovnocenné s ustanoveniami stanovenými v smernici 2008/48/ES. Rovnako ako v smernici 2008/48/ES by sa aj v tejto smernici mal zabezpečiť primeraný postup udelenia oprávnenia na činnosť vo vzťahu ku všetkým veriteľom poskytujúcim zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností a dohľad nad týmito veriteľmi a mali by sa stanoviť požiadavky na zriadenie mechanizmov mimosúdneho riešenia sporov a prístup k nim.

(21)

Táto smernica by mala dopĺňať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (5), v ktorej sa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ pri predajoch na diaľku informovaný o existencii alebo absencii práva na odstúpenie od zmluvy, a v ktorej sa stanovuje právo na odstúpenie od zmluvy. Aj keď sa však v smernici 2002/65/ES stanovuje možnosť, že dodávateľ oznámi predzmluvné informácie po uzavretí zmluvy, toto by pri zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie nebolo vhodné vzhľadom na významnosť finančného záväzku pre spotrebiteľa. Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne všeobecné zmluvné právo, ako napríklad pravidlá týkajúce sa platnosti, vzniku a účinnosti zmluvy, pokiaľ aspekty všeobecného zmluvného práva nie sú regulované touto smernicou.

(22)

Súčasne je potrebné vziať do úvahy špecifiká zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, ktoré opodstatňujú diferencovaný prístup. Vzhľadom na povahu a možné dôsledky zmluvy o úvere týkajúcej sa nehnuteľností určených na bývanie pre spotrebiteľov by mali reklamné materiály a individualizované predzmluvné informácie zahŕňať náležité upozornenia na osobitné riziká, napríklad na prípadný vplyv fluktuácií výmenného kurzu na sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný splatiť, a v prípade, že to členské štáty považujú za vhodné, na povahu a dôsledky poskytnutia zábezpeky. V nadväznosti na už existujúci dobrovoľný prístup sektora k úverom na bývanie by mali byť popri individualizovaných predzmluvných informáciách trvale prístupné aj všeobecné predzmluvné informácie. Okrem toho je diferencovaný prístup oprávnený aj v záujme zohľadnenia skúseností z finančnej krízy a aby sa zabezpečilo, že poskytovanie úverov sa uskutočňuje zdravým spôsobom. V tejto súvislosti by sa mali v porovnaní so spotrebiteľskými úvermi posilniť ustanovenia o posudzovaní úverovej bonity, sprostredkovatelia úverov by mali poskytovať presnejšie informácie o svojom postavení a vzťahoch s veriteľmi, aby sa odhalil potenciálny konflikt záujmov, a všetky subjekty zúčastňujúce sa na vzniku zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností by mali mať primerané oprávnenie na činnosť a podliehať dohľadu.

(23)

Je potrebné upraviť niektoré ďalšie oblasti, aby odrážali osobitnú povahu úverov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Vzhľadom na význam transakcie je potrebné zabezpečiť, aby mali spotrebitelia na posúdenie dôsledkov dostatočný čas, a to v trvaní najmenej siedmich dní. Členské štáty by mali mať flexibilitu pri stanovení tohto dostatočného času buď ako lehoty na rozmyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo ako lehoty na odstúpenie po uzavretí zmluvy o úvere, alebo ako kombinácie týchto dvoch lehôt. Je vhodné, aby mali členské štáty flexibilitu určiť záväznú dĺžku lehoty na rozmyslenie pre spotrebiteľov, ktorá nepresiahne 10 dní, ale tiež by mali mať flexibilitu v iných prípadoch stanoviť, že spotrebitelia, ktorí chcú počas tejto lehoty na rozmyslenie pristúpiť k ďalšiemu kroku, majú túto možnosť, pričom v záujme právnej istoty v kontexte majetkových transakcií by mali mať členské štáty možnosť ustanoviť, že lehota na rozmyslenie by mala uplynúť alebo právo na odstúpenie by malo zaniknúť v prípade, že spotrebiteľ uskutoční akýkoľvek úkon, ktorý podľa vnútroštátneho práva vedie k vzniku alebo prevodu majetkového práva týkajúceho sa finančných prostriedkov získaných na základe zmluvy o úvere alebo ich používania, alebo v prípade potreby prevedie finančné prostriedky na tretiu osobu.

(24)

Vzhľadom na osobitné vlastnosti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie je bežnou praxou, že veritelia ponúkajú spotrebiteľom súbor produktov alebo služieb, ktoré možno kúpiť spolu so zmluvou o úvere. Z dôvodu významu takýchto zmlúv pre spotrebiteľov je preto vhodné stanoviť pre viazaný predaj osobitné pravidlá. Kombinovanie zmluvy o úvere s jednou alebo viacerými inými finančnými službami alebo produktmi v rámci balíkov je nástroj, ktorým môžu veritelia diverzifikovať svoju ponuku a súťažiť medzi sebou navzájom, a to za predpokladu, že prvky balíka možno kúpiť aj samostatne. Zatiaľ čo kombinovanie zmlúv o úvere s jednou alebo viacerými inými finančnými službami alebo produktmi v rámci balíkov môže byť spotrebiteľom na prospech, môže negatívne ovplyvniť mobilitu spotrebiteľov a ich schopnosť prijímať kvalifikované rozhodnutia, pokiaľ sa jednotlivé zložky balíka nedajú kúpiť samostatne. Je dôležité zabrániť takým praktikám, ako je napríklad viazanie určitých produktov, ktoré môžu navádzať spotrebiteľov na uzavretie zmlúv o úvere, ktoré nie sú v ich najlepšom záujme, čím sa však nemôže obmedziť také viazanie produktov, ktoré môže byť spotrebiteľom na prospech. Členské štáty by však mali pokračovať v podrobnom monitorovaní trhov s retailovými finančnými službami s cieľom zabezpečiť, aby viazaný predaj nenarúšal rozhodnutia spotrebiteľov a konkurenciu na trhu.

(25)

Ako všeobecné pravidlo by sa viazaný predaj nemal povoliť okrem prípadu, keď by sa finančná služba alebo produkt ponúkaný spolu so zmluvou o úvere nemohol ponúkať samostatne, keďže ide o neoddeliteľnú súčasť úveru, napríklad v prípade povoleného prečerpania účtu. V iných prípadoch však môže byť odôvodnené, aby veritelia ponúkali alebo predávali zmluvu o úvere v balíku s platobným účtom, sporiacim účtom, investičným produktom alebo dôchodkovým produktom, napríklad vtedy, keď sa peňažné prostriedky na účte použijú na splatenie úveru alebo keď sú tieto prostriedky nevyhnutnou podmienkou na zhromaždenie zdrojov na získanie úveru, alebo v situáciách, keď napríklad investičný produkt alebo produkt súkromného dôchodkového zabezpečenia slúži ako dodatočné zabezpečenie úveru. Hoci je odôvodnené, aby veritelia mohli od spotrebiteľa požadovať, aby mal uzavreté príslušné poistenie na zabezpečenie splatenia úveru alebo aby poistil hodnotu zábezpeky, spotrebiteľ by mal mať možnosť zvoliť si poskytovateľa poistenia, pokiaľ jeho poistenie poskytuje rovnakú úroveň záruk ako poistenie, ktoré navrhol alebo ponúkal veriteľ. Členské štáty navyše môžu plne alebo sčasti štandardizovať krytie, ktoré poskytujú poistné zmluvy, s cieľom uľahčiť porovnanie medzi rôznymi ponukami tým spotrebiteľom, ktorí si želajú takéto porovnanie.

(26)

Je dôležité zabezpečiť, aby bola nehnuteľnosť určená na bývanie vhodne ocenená pred uzavretím zmluvy o úvere, a najmä, ak ocenenie má vplyv na zostávajúce záväzky spotrebiteľa v prípade nesplácania úveru. Členské štáty by preto mali zabezpečiť zavedenie spoľahlivých pravidiel oceňovania. Aby sa pravidlá oceňovania považovali za spoľahlivé, mali by sa v nich zohľadniť medzinárodne uznávané pravidlá oceňovania, najmä tie, ktoré vypracoval Medzinárodný výbor pre pravidlá oceňovania (International Valuation Standards Committee), Európska skupina združení odhadcov (European Group of Valuers‘ Associations) alebo Kráľovský inštitút úradných znalcov (Royal Institution of Chartered Surveyors). Uvedené medzinárodne uznávané pravidlá oceňovania obsahujú zásady vysokej úrovne, ktoré od veriteľov okrem iného vyžadujú prijatie a dodržiavanie vhodných interných postupov riadenia rizika a riadenia zabezpečenia, medzi ktoré patria riadne postupy oceňovania, prijatie pravidiel a metód oceňovania, ktoré vedú k realistickému a opodstatnenému oceňovaniu majetku s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky správy o ocenení vypracovávali s využitím vhodných odborných zručností a odbornej starostlivosti a aby odhadcovia spĺňali určité kvalifikačné požiadavky, ako aj vedenie náležitej komplexnej a hodnovernej dokumentácie o ocenení na účely zabezpečenia. V tejto súvislosti je žiaduce, aby sa zabezpečilo vhodné monitorovanie trhov s nehnuteľnosťami určenými na bývanie a aby boli mechanizmy stanovené v príslušných ustanoveniach v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (6). Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa pravidiel oceňovania majetku možno dodržiavať napríklad prostredníctvom právnych predpisov alebo samoreguláciou.

(27)

Vzhľadom na významné dôsledky realizácie záložného práva pre veriteľov, spotrebiteľov a prípadne pre finančnú stabilitu je vhodné nabádať veriteľov na to, aby vznikajúce úverové riziko aktívne riešili v počiatočnom štádiu, ako aj uplatňovať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli veritelia primerane trpezliví a aby vynakladali primerané úsilie o vyriešenie situácie inými prostriedkami pred začatím konania vo veci realizácie záložného práva. Pokiaľ je to možné, mali by sa hľadať riešenia, ktoré zohľadňujú skutočnú situáciu a primerané potreby, čo sa týka výdavkov na živobytie spotrebiteľa. Ak po skončení konania vo veci realizácie záložného práva ostane nesplatený dlh, členské štáty by mali zabezpečiť ochranu minimálnych životných podmienok a prijať opatrenia na uľahčenie splácania a súčasne predchádzanie dlhodobému nadmernému zadlženiu. Aspoň v prípadoch, keď cena získaná za nehnuteľnosť má vplyv na sumu, ktorú spotrebiteľ dlhuje, členské štáty by mali nabádať veriteľov na to, aby podnikli vhodné kroky s cieľom získať čo najlepšiu cenu za založenú nehnuteľnosť za daných podmienok na trhu. Členské štáty by nemali stranám zmluvy o úvere brániť v tom, aby sa výslovne dohodli na tom, že prevod zabezpečenia na veriteľa bude postačovať na splatenie úveru.

(28)

Sprostredkovatelia sa často zapájajú do viacerých činností než len do sprostredkovania úverov, najmä do sprostredkovania poistenia alebo poskytovania investičných služieb. V tejto smernici by sa preto mal takisto zaručiť určitý stupeň súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (7) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (8). Konkrétne úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, a iné finančné inštitúcie, ktoré podľa vnútroštátneho práva podliehajú rovnocennému režimu udelenia oprávnenia na činnosť, by nemali požadovať osobitné udelenie oprávnenia na činnosť na účely pôsobenia ako sprostredkovateľ úverov, aby sa tak zjednodušil proces usadenia sa sprostredkovateľa úverov a cezhraničné pôsobenie. Úplná a bezpodmienečná zodpovednosť uložená veriteľom a sprostredkovateľom úverov za činnosti viazaných sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov by sa mala rozšíriť len na činnosti v rámci pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadu, keď sa členské štáty rozhodnú rozšíriť túto zodpovednosť na iné oblasti.

(29)

S cieľom zvýšiť schopnosť spotrebiteľov uskutočňovať kvalifikované rozhodnutia, ktoré sa týkajú zodpovedného prijímania úverov a riadenia dlhu, by členské štáty mali podporiť opatrenia na podporu vzdelávania spotrebiteľov v oblasti zodpovedného prijímania úverov a riadenia dlhu, najmä v súvislosti s hypotekárnymi úverovými zmluvami. Osobitne dôležité je usmerňovať spotrebiteľov, ktorí si hypotekárny úver berú po prvýkrát. V tejto súvislosti by Komisia mala identifikovať príklady najlepších postupov, aby sa podporil ďalší rozvoj opatrení na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov vo finančnej oblasti.

(30)

Vzhľadom na významné riziká spojené s úvermi poskytovanými v cudzej mene je potrebné prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že si spotrebitelia budú vedomí rizika, ktoré podstupujú, a že spotrebiteľ bude mať možnosť obmedziť svoju expozíciu voči riziku výmenného kurzu počas doby trvania úveru. Riziko by sa mohlo obmedziť buď tým, že sa spotrebiteľovi umožní zmeniť menu úveru, alebo inými opatreniami, ako sú napríklad maximálne limity, alebo pokiaľ postačujú na obmedzenie rizika výmenného kurzu, upozornenia.

(31)

Uplatniteľný právny rámec by mal poskytnúť spotrebiteľom istotu, že veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia zohľadnia záujmy spotrebiteľa na základe informácií, ktoré sú veriteľovi, sprostredkovateľovi úverov a vymenovanému zástupcovi dostupné v danom okamihu, a na základe odôvodnených predpokladov rizík týkajúcich sa situácie spotrebiteľa počas doby trvania navrhovanej zmluvy o úvere. Okrem iného by to mohlo znamenať, že veritelia by nemali ponúkať na trhu úver tak, že marketing významne oslabí alebo by mohol významne oslabiť schopnosť spotrebiteľa starostlivo zvážiť, či si vezme úver, alebo že by veriteľ nemal použiť poskytnutie úveru ako hlavnú marketingovú metódu pri ponúkaní tovaru, služieb alebo nehnuteľností spotrebiteľom. Kľúčovým aspektom zaistenia tejto dôvery spotrebiteľov je požiadavka na zabezpečenie vysokého stupňa čestnosti, poctivosti a profesionality v rámci sektora a vhodné riadenie konfliktov záujmov vrátane tých, ktoré vyplývajú z odmeňovania, ako aj požiadavka na poskytovanie poradenstva v najlepšom záujme spotrebiteľa.

(32)

Je vhodné zabezpečiť, aby v záujme dosiahnutia vysokej úrovne odbornosti príslušní zamestnanci veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov mali primeranú úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti. V tejto smernici by sa preto malo vyžadovať preukázanie príslušných znalostí a odbornej spôsobilosti na úrovni spoločnosti, a to na základe minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť stanovených v tejto smernici. Členské štáty by však mali mať možnosť zaviesť alebo ponechať takéto požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé fyzické osoby. Členské štáty by mali môcť umožniť veriteľom, sprostredkovateľom úverov a vymenovaným zástupcom rozlišovať medzi úrovňami minimálnych požiadaviek na znalosti podľa zapojenia do vykonávania určitých služieb alebo postupov. V tejto súvislosti pojem zamestnanci zahŕňa externe využívaných pracovníkov, ktorí pracujú pre veriteľa a u veriteľa, sprostredkovateľa úverov alebo vymenovaných zástupcov, ako aj ich zamestnancov. Na účely tejto smernice by mali medzi zamestnancov priamo zapojených do činností podľa tejto smernice patriť pracovníci front-office i pracovníci back-office vrátane vedenia, ktorí plnia dôležitú úlohu v rámci postupov týkajúcich sa zmlúv o úvere. Osoby vykonávajúce podporné funkcie, ktoré nesúvisia s postupmi týkajúcimi sa zmlúv o úvere (napríklad zamestnanci v oblasti ľudských zdrojov, v oblasti informačných a komunikačných technológií), by sa nemali považovať za zamestnancov podľa tejto smernice.

(33)

Ak veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov poskytuje svoje služby na území iného členského štátu na základe slobody poskytovať služby, domovský členský štát by mal byť zodpovedný za ustanovenie minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť uplatniteľných na zamestnancov. Hostiteľský členský štát, ktorý to považuje za potrebné, by však mal mať možnosť v určitých vymedzených oblastiach ustanoviť vlastné požiadavky na odbornú spôsobilosť uplatniteľnú na veriteľov a sprostredkovateľov úverov, ktorí poskytujú služby na území tohto členského štátu na základe slobody poskytovať služby.

(34)

Vzhľadom na to, aké dôležité je zabezpečiť uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť v praxi, členské štáty by od príslušných orgánov mali požadovať, aby vykonávali dohľad nad veriteľmi, sprostredkovateľmi úverov a vymenovanými zástupcami, a mali by im umožniť získavať také dôkazy, ktoré sú potrebné na spoľahlivé posudzovanie dodržiavania pravidiel.

(35)

Spôsob, akým veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia odmeňujú svojich zamestnancov, predstavuje jeden z kľúčových aspektov zabezpečenia dôvery spotrebiteľov vo finančný sektor. V tejto smernici sa ustanovujú pravidlá odmeňovania zamestnancov, a to s cieľom obmedziť zavádzajúce praktiky pri predaji a zabezpečiť, že spôsob, akým sú zamestnanci odmeňovaní, nebráni dodržiavaniu povinnosti brať do úvahy záujmy spotrebiteľa. Veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia by najmä nemali navrhovať svoje zásady odmeňovania tak, aby motivovali svojich zamestnancov uzavierať stanovený počet zmlúv o úvere alebo druh zmlúv o úvere alebo ponúkať konkrétne doplnkové služby spotrebiteľom bez výslovného zváženia ich záujmov a potrieb. V tejto súvislosti môžu členské štáty považovať za potrebné rozhodnúť, že niektoré postupy, napríklad viazaní sprostredkovatelia vyberajúci poplatky, sú v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Členské štáty by tiež mali mať možnosť stanoviť, že odmena, ktorú dostávajú zamestnanci, nezávisí od úrokovej sadzby alebo druhu zmluvy o úvere uzatvorenej so spotrebiteľom.

(36)

Touto smernicou sa ustanovujú harmonizované pravidlá, pokiaľ ide o oblasti znalostí a odbornej spôsobilosti, ktoré by mali mať zamestnanci veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov v súvislosti s vypracovaním, ponúkaním, poskytovaním a sprostredkovaním zmluvy o úvere. Touto smernicou sa neustanovujú konkrétne opatrenia priamo súvisiace s uznávaním odborných kvalifikácií, ktoré jednotlivec získal v jednom členskom štáte, s cieľom splniť požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť v inom členskom štáte. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (9) by sa preto mala naďalej uplatňovať, pokiaľ ide o podmienky uznávania a kompenzačné opatrenia, ktoré hostiteľský členský štát môže vyžadovať od jednotlivca, ktorého kvalifikácia nebola vydaná v rámci jeho jurisdikcie.

(37)

Veritelia a sprostredkovatelia úverov často používajú reklamu, pričom v nej často uvádzajú osobitné podmienky, aby nalákali spotrebiteľov na určitý produkt. Spotrebitelia by preto mali byť chránení pred nekalými alebo klamlivými reklamnými praktikami a mali by mať možnosť porovnávať reklamy. Aby boli schopní porovnať rôzne ponuky, sú potrebné osobitné ustanovenia o reklame na zmluvy o úvere a zoznam položiek, ktoré majú byť zahrnuté v reklame a marketingových materiáloch pre spotrebiteľov, pokiaľ sú v takejto reklame uvedené úrokové sadzby alebo akékoľvek číselné údaje týkajúce sa nákladov spojených s úverom. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť zaviesť alebo ponechať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch požiadavky na zverejňovanie informácií v súvislosti s reklamou, v ktorej sa neuvádza úroková sadzba alebo ktorá neobsahuje žiadne číselné údaje týkajúce sa nákladov spojených s úverom. V každej takejto požiadavke by sa mali zohľadniť špecifiká zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. V každom prípade by sa malo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (10) zabezpečiť, aby reklama na zmluvy o úvere nevytvárala o produkte klamlivý dojem.

(38)

Reklama má tendenciu sústrediť sa len na jeden alebo viacero produktov, zatiaľ čo spotrebitelia by mali mať možnosť prijímať svoje rozhodnutia na základe úplnej znalosti celej škály ponúkaných úverových produktov. V tejto súvislosti pri oboznamovaní spotrebiteľa vo vzťahu k širokej škále dostupných produktov a služieb a ich kľúčovým prvkom hrajú dôležitú úlohu všeobecné informácie. Spotrebitelia by preto mali mať vždy prístup k všeobecným informáciám o dostupných úverových produktoch. Ak táto požiadavka nie je uplatniteľná na sprostredkovateľov úverov, ktorí nie sú viazanými sprostredkovateľmi úverov, nemala by tým byť dotknutá ich povinnosť poskytovať spotrebiteľom individualizované predzmluvné informácie.

(39)

Na zabezpečenie rovnakých podmienok a na to, aby rozhodnutie spotrebiteľa vyplývalo skôr z podrobných informácií o ponúkaných úverových produktoch než z toho, ktorým distribučným kanálom sa k nemu tieto úverové produkty dostanú, mali by spotrebitelia dostať informácie o úvere bez ohľadu na to, či komunikujú priamo s veriteľom, alebo sprostredkovateľom úverov.

(40)

Spotrebitelia by mali ďalej dostať individualizované informácie v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere, čím sa im umožní porovnať a posúdiť vlastnosti úverových produktov. Podľa odporúčania Komisie 2001/193/ES z 1. marca 2001 o predzmluvných informáciách, ktoré majú spotrebiteľom poskytovať veritelia, ktorí ponúkajú úvery na bývanie (11), sa Komisia zaviazala monitorovať dodržiavanie dobrovoľného kódexu správania týkajúceho sa predzmluvných informácií o úveroch na bývanie, ktorý obsahuje formulár ESIS, ktorým sa spotrebiteľovi poskytujú individualizované informácie o ponúkanej zmluve o úvere. Dôkazy, ktoré Komisia získala, zdôraznili potrebu revidovať obsah a prezentáciu formulára ESIS, aby sa zabezpečilo, že je jasný, zrozumiteľný a obsahuje všetky informácie považované za relevantné pre spotrebiteľov. V obsahu a štruktúre formulára ESIS by sa mali zohľadniť potrebné zlepšenia identifikované počas testovania medzi spotrebiteľmi vo všetkých členských štátoch. Štruktúra formulára ESIS by sa mala zrevidovať, najmä poradie informačných položiek, znenie by malo byť užívateľsky prístupnejšie, oddiely, ako je „nominálna úroková sadzba“ a „ročná percentuálna miera nákladov“, by sa mali zlúčiť a mali by sa pridať nové oddiely, ako napríklad „flexibilné prvky“. Ako súčasť formulára ESIS by sa mala spotrebiteľovi poskytnúť názorná amortizačná tabuľka, ak ide o úver s odloženým úrokom, ak je splácanie istiny odložené počas počiatočného obdobia alebo ak sa počas trvania zmluvy o úvere uplatňuje fixná úroková sadzba. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že takáto názorná amortizačná tabuľka vo formulári ESIS nie je povinná v prípade iných zmlúv o úvere.

(41)

Spotrebiteľský prieskum zdôraznil význam používania jednoduchého a zrozumiteľného jazyka pri zverejňovaní informácií poskytovaných spotrebiteľom. Z tohto dôvodu pojmy použité vo formulári ESIS nemusia byť nevyhnutne rovnaké ako právne pojmy vymedzené v tejto smernici, ale majú rovnaký význam.

(42)

Požiadavkami na informácie vo vzťahu k zmluvám o úvere, nachádzajúce sa vo formulári ESIS, by nemali byť dotknuté požiadavky na informácie na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni vo vzťahu k iným produktom a službám, ktoré môžu byť ponúkané spolu so zmluvou o úvere, ako sú podmienky pre získanie zmluvy o úvere týkajúcej sa nehnuteľnosti, alebo ponúkané na získanie takejto zmluvy pri nižšej úrokovej sadzbe úveru, ako je napríklad poistenie proti požiaru alebo životné poistenie, alebo investičné produkty. Členské štáty by mali mať možnosť ponechať alebo prijať vnútroštátne právne predpisy v prípade, že neexistujú žiadne harmonizované ustanovenia, napríklad požiadavky na informácie o výške úrokových sadzieb na hranici úžery v predzmluvnom štádiu alebo informácie, ktoré by mohli byť užitočné na účely finančného vzdelávania alebo mimosúdneho vyrovnania. Všetky dodatočné informácie by sa však mali poskytovať v samostatnom dokumente, ktorý môže byť prílohou k formuláru ESIS. Členské štáty by mali mať možnosť použiť vo formulári ESIS vo svojom úradnom jazyku odlišné výrazy bez toho, aby sa zmenil jeho obsah a poradie, v akom sa informácie poskytujú, ak je to potrebné v záujme použitia jazyka, ktorému by spotrebitelia mohli ľahšie rozumieť.

(43)

S cieľom zabezpečiť, aby formulár ESIS poskytol spotrebiteľovi všetky relevantné informácie na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie, by mal veriteľ pri vypĺňaní formulára ESIS dodržiavať pokyny stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť vypracovať alebo ďalej spresniť pokyny na vypĺňanie formulára ESIS na základe pokynov stanovených v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť napríklad ďalej spresniť informácie, ktoré sa majú poskytnúť, s cieľom opísať „druh úrokovej sadzby úveru“, aby sa zohľadnili špecifiká vnútroštátnych produktov a trhu. Takéto ďalšie spresnenia by však nemali byť v rozpore s pokynmi uvedenými v tejto smernici, ani by ich výsledkom nemala byť žiadna zmena znenia vzorového formulára ESIS, ktorý by mal veriteľ reprodukovať ako taký. Členské štáty by mali mať tiež možnosť spresniť ďalšie upozornenia týkajúce sa zmlúv o úvere, prispôsobené ich vnútroštátnemu trhu a praxi, ak takéto upozornenia už nie sú osobitne zahrnuté vo formulári ESIS. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že za predpokladu, že sa veriteľ rozhodne poskytnúť úver, bude viazaný informáciami poskytnutými vo formulári ESIS.

(44)

Spotrebiteľ by mal dostať informácie prostredníctvom formulára ESIS bez zbytočného odkladu po tom, čo poskytol nevyhnutné informácie o svojich potrebách, finančnej situácii a preferenciách, a v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako je spotrebiteľ viazaný akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, aby mohol porovnať vlastnosti úverových produktov a premyslieť si ich a aby si v prípade, že je to potrebné, nechal poradiť treťou stranou. Najmä v prípade, že sa spotrebiteľovi predloží záväzná ponuka, mal by ju sprevádzať formulár ESIS, ak už nebol spotrebiteľovi poskytnutý predtým, a vlastnosti ponuky nie sú konzistentné s informáciami, ktoré boli spotrebiteľovi už predtým poskytnuté. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť povinné poskytnutie formulára ESIS pred poskytnutím akejkoľvek záväznej ponuky či spoločne so záväznou ponukou, pokiaľ sa formulár ESIS, obsahujúci rovnaké informácie, neposkytol už predtým. Hoci by mal byť formulár ESIS individualizovaný a mal by zohľadniť preferencie vyjadrené spotrebiteľom, poskytnutie takýchto individualizovaných informácií by nemalo znamenať povinnosť poskytnúť poradenstvo. Zmluvy o úvere by sa mali uzavrieť len vtedy, keď mal spotrebiteľ dostatok času porovnať ponuky, posúdiť ich dôsledky, nechať si v prípade potreby poradiť treťou stranou a prijať kvalifikované rozhodnutie o tom, či prijať ponuku.

(45)

Ak spotrebiteľ uzavrel zabezpečenú zmluvu o úvere na kúpu nehnuteľnosti alebo pozemku a doba trvania zábezpeky je dlhšia ako doba trvania zmluvy o úvere a ak sa spotrebiteľ môže rozhodnúť znovu čerpať splatenú istinu za predpokladu, že sa podpíše nová zmluva o úvere, mal by sa spotrebiteľovi pred podpísaním novej zmluvy o úvere poskytnúť nový formulár ESIS uvádzajúci novú ročnú percentuálnu mieru nákladov a vychádzajúci z osobitných vlastností novej zmluvy o úvere.

(46)

Minimálne v prípadoch, keď neexistuje právo na odstúpenie od zmluvy, veriteľ alebo prípadne sprostredkovateľ úverov či vymenovaný zástupca by mali v čase predloženia záväznej ponuky pre veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi kópiu návrhu zmluvy o úvere. V ostatných prípadoch by sa spotrebiteľovi mala v čase predloženia záväznej ponuky ponúknuť aspoň kópia návrhu zmluvy o úvere.

(47)

S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť a zabrániť zneužitiu vyplývajúcemu z možného konfliktu záujmov, keď spotrebitelia využívajú služby sprostredkovateľov úverov, mali by mať sprostredkovatelia úverov, predtým ako poskytnú svoje služby, určité povinnosti týkajúce sa zverejňovania informácií. Takéto zverejnenie by malo zahŕňať informácie o ich totožnosti a prepojení s veriteľmi, napríklad či berú do úvahy produkty širokej škály veriteľov alebo len obmedzeného počtu veriteľov. Informácie o akejkoľvek provízii alebo iných stimuloch, ktoré má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť sprostredkovateľovi úverov v súvislosti so zmluvou o úvere, by sa mali spotrebiteľom oznámiť pred vykonaním akýchkoľvek činností v rámci sprostredkovania úverov a spotrebitelia by mali byť v tomto štádiu informovaní buď o výške týchto platieb, pokiaľ je známa, alebo o tom, že daná suma sa uvedie vo formulári ESIS v neskoršom štádiu pred uzavretím zmluvy, a o svojom práve na informácie o výške týchto platieb v danom štádiu. Spotrebitelia by mali byť informovaní o všetkých poplatkoch, ktoré by mali zaplatiť sprostredkovateľom úverov v súvislosti s ich službami. Bez toho, aby bolo dotknuté právo v oblasti hospodárskej súťaže, by mali mať členské štáty možnosť zaviesť alebo ponechať ustanovenia zakazujúce platenie poplatkov zo strany spotrebiteľov niektorým alebo všetkým kategóriám sprostredkovateľov úverov.

(48)

Spotrebiteľ môže potrebovať aj ďalšiu pomoc, aby sa mohol rozhodnúť, ktorá zmluva o úvere zo škály ponúkaných produktov najlepšie vyhovuje jeho potrebám a zodpovedá jeho finančnej situácii. Veritelia a prípadne sprostredkovatelia úverov by mali takúto pomoc poskytnúť, pokiaľ ide o úverové produkty, ktoré spotrebiteľom ponúkajú, a to tak, že sa spotrebiteľovi individualizovaným spôsobom vysvetlia príslušné informácie, najmä pokiaľ ide o základné vlastnosti navrhovaných produktov, aby mohol pochopiť, aký vplyv by mohli mať na jeho ekonomickú situáciu. Veritelia a prípadne sprostredkovatelia úverov by mali spôsob podania takéhoto vysvetlenia prispôsobiť okolnostiam, za ktorých sa úver ponúka, a potrebe spotrebiteľa získať pomoc, berúc pritom do úvahy znalosti a skúsenosti spotrebiteľa s úvermi a povahu jednotlivých úverových produktov. Takéto vysvetlenia by sami osebe nemali predstavovať osobné odporúčanie.

(49)

S cieľom podporiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov v Únii je potrebné jednotne zabezpečiť porovnateľnosť informácií o ročnej percentuálnej miere nákladov v rámci Únie.

(50)

Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by mali zahŕňať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Mali by preto zahŕňať úrok, provízie, dane, poplatky pre sprostredkovateľov úverov, náklady na ocenenie majetku určeného ako zabezpečenie a akékoľvek iné poplatky s výnimkou notárskych poplatkov, ktoré sú potrebné na získanie úveru, napríklad životné poistenie, alebo na jeho získanie za podmienok, za akých sa ponúka, napríklad poistenie proti požiaru. Ustanoveniami tejto smernice o vedľajších produktoch a službách (napríklad pokiaľ ide o náklady na otvorenie a vedenie bankového účtu) by nemala byť dotknutá smernica 2005/29/ES a smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (12). Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by nemali zahŕňať náklady, ktoré spotrebiteľ uhrádza v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti alebo pozemku, napríklad súvisiace dane a notárske poplatky alebo náklady na zápis do katastra nehnuteľností. Skutočné znalosti, ktoré má veriteľ o nákladoch, by sa mali objektívne posúdiť, berúc do úvahy požiadavky náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti by sa malo o veriteľovi predpokladať, že má znalosti o nákladoch spojených s doplnkovými službami, ktoré spotrebiteľovi ponúka on sám alebo v mene tretej strany, s výnimkou prípadu, keď cena týchto služieb závisí od konkrétnych charakteristík alebo situácie spotrebiteľa.

(51)

Ak sa použijú odhadované informácie, spotrebiteľ by mal byť o tejto skutočnosti oboznámený a rovnako by mal byť oboznámený o tom, že sa predpokladá, že informácie zodpovedajú zvažovanému druhu zmluvy alebo postupom. Cieľom dodatočných predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je zabezpečiť jednotnosť výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a porovnateľnosť. Dodatočné odhady sú nevyhnutné v prípade špecifických druhov zmlúv o úvere, keď napríklad výška úveru, doba jeho trvania alebo náklady spojené s úverom sú neisté alebo sa menia v závislosti od toho, ako sa zmluva uplatňuje. Veriteľ by mal použiť dodatočné predpoklady stanovené v prílohe I, ak na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú dostatočné samotné ustanovenia. Vzhľadom na to, že výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bude závisieť od podmienok konkrétnej zmluvy o úvere, by sa však mali použiť len tie predpoklady, ktoré sú potrebné a relevantné pre daný úver.

(52)

V záujme ďalšieho zabezpečenia vysokej úrovne porovnateľnosti ročnej percentuálnej miery nákladov medzi ponukami rôznych veriteľov by sa intervaly medzi dátumami použitými pri výpočte nemali uvádzať v dňoch, ak ich možno uviesť v rokoch, mesiacoch alebo týždňoch vyjadrených celým číslom. Z toho implicitne vyplýva, že ak sú vo vzorci ročnej percentuálnej miery nákladov použité určité intervaly, tieto intervaly by sa mali použiť na stanovenie výšky úrokov a iných nákladov použitých vo vzorci. Z tohto dôvodu by mali veritelia na získanie číselných údajov pre platbu nákladov používať metódu merania intervalov opísanú v prílohe I. Tento postup sa však uplatňuje len na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a nemá vplyv na sumy, ktoré veriteľ skutočne účtuje na základe zmluvy o úvere. V prípade, že sú tieto čísla odlišné, môže byť potrebné vysvetliť ich spotrebiteľovi, aby sa zabránilo jeho zavádzaniu. Znamená to, že v prípade neexistencie neúrokových nákladov a za predpokladu rovnakej metódy výpočtu bude ročná percentuálna miera nákladov rovnaká ako skutočná úroková sadzba úveru.

(53)

Keďže ročná percentuálna miera nákladov sa môže v štádiu reklamy uviesť len ako príklad, takýto príklad by mal byť reprezentatívny. Mal by preto zodpovedať napríklad priemernej dobe trvania a celkovej výške poskytnutého úveru pri príslušnom druhu zvažovanej zmluvy o úvere. Pri určovaní reprezentatívneho príkladu by sa mala zohľadniť prevaha výskytu určitých druhov zmlúv o úvere na konkrétnom trhu. Pre každého veriteľa môže byť vhodnejšie, aby reprezentatívny príklad vychádzal z výšky úveru, ktorý je vzhľadom na jeho produktovú škálu a očakávanú klientskú základňu reprezentatívny, keďže tieto prvky sa môžu pri jednotlivých veriteľoch značne odlišovať. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá sa uvádza vo formulári ESIS, mali by sa vždy, keď je to možné, zohľadniť preferencie spotrebiteľa a informácie, ktoré poskytol, a veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov by mali jasne uviesť, či sú poskytnuté informácie len názorné alebo odrážajú preferencie a informácie poskytnuté spotrebiteľom. V každom prípade by však reprezentatívne príklady nemali byť v rozpore s požiadavkami smernice 2005/29/ES. Je dôležité, aby sa v prípade, že je to relevantné, vo formulári ESIS spotrebiteľovi jasne vysvetlilo, že ročná percentuálna miera nákladov vychádza z predpokladov a môže sa zmeniť, aby túto skutočnosť mohli spotrebitelia zohľadniť pri porovnávaní produktov. Je dôležité, aby ročná percentuálna miera nákladov zohľadňovala všetky čerpania na základe zmluvy o úvere, či už sa vyplatili priamo spotrebiteľovi, alebo v jeho mene tretej strane.

(54)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v prípade rôznych typov úveru, predpoklady použité pri výpočtoch súvisiacich s podobnými formami zmlúv o úvere by mali byť všeobecne jednotné. Vzhľadom na to by sa mali zapracovať predpoklady podľa smernice Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES stanovujúca dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (13), ktorou sa upravujú predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Aj keď sa na zmluvy o úvere, ktoré sú teraz k dispozícii, nebudú nevyhnutne vzťahovať všetky predpoklady, produktová inovácia je v tomto sektore aktívna a je tak potrebné mať tieto predpoklady zavedené. Okrem toho, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov by malo určenie najbežnejšieho mechanizmu čerpania vychádzať z odôvodnených očakávaní v súvislosti s mechanizmom čerpania, ktorý spotrebitelia používajú najčastejšie pri druhu produktu, ktorý ponúka daný konkrétny veriteľ. V prípade existujúcich produktov by očakávanie malo vychádzať z predchádzajúcich 12 mesiacov.

(55)

Je nevyhnutné, aby sa pred uzavretím zmluvy o úvere posúdila a overila schopnosť a vôľa spotrebiteľa splatiť úver. Pri tomto posúdení úverovej bonity by sa mali brať do úvahy všetky potrebné a relevantné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver počas doby jeho trvania. Predovšetkým schopnosť spotrebiteľa obsluhovať a plne splatiť úver by mala zahŕňať najmä zváženie budúcich platieb alebo zvýšenie platieb potrebných v dôsledku negatívnej amortizácie alebo odložených splátok istiny alebo úroku, a mala by sa posúdiť v kontexte ďalších pravidelných výdavkov, dlhov a finančných záväzkov, ako aj príjmu, úspor a aktív. Mala by sa vytvoriť primeraná rezerva pre prípad výskytu budúcich udalostí počas doby trvania navrhovanej zmluvy o úvere, ako napríklad zníženie príjmu v prípade, že počas trvania úveru dôjde k začatiu poberania starobného dôchodku, alebo prípadné zvýšenie úrokovej sadzby úveru alebo negatívna zmena výmenného kurzu. Zatiaľ čo hodnota nehnuteľnosti je dôležitým prvkom pri určovaní výšky úveru, ktorá sa môže spotrebiteľovi poskytnúť v rámci zabezpečenej zmluvy o úvere, posúdenie úverovej bonity by sa malo sústrediť na schopnosť spotrebiteľa splniť si svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere. Preto možnosť, že by mohla hodnota nehnuteľnosti presiahnuť výšku úveru alebo by sa mohla v budúcnosti zvýšiť, by vo všeobecnosti nemala byť dostatočnou podmienkou na poskytnutie predmetného úveru. Napriek tomu, ak je účelom zmluvy o úvere výstavba alebo rekonštrukcia existujúcej nehnuteľnosti, veriteľ by mal mať možnosť túto možnosť zohľadniť. Členské štáty by mali mať možnosť vydať dodatočné usmernenia k týmto alebo ďalším kritériám a metódam posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa, napríklad stanovením limitov na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti alebo pomer výšky úveru k výške príjmu, pričom by sa mali nabádať na to, aby implementovali zásady Rady pre finančnú stabilitu týkajúce sa riadnych postupov schvaľovania hypotekárnych úverov na bývanie (Sound Residential Mortgage Underwriting Practices).

(56)

Osobitné ustanovenia môžu byť potrebné pre rôzne prvky, ktoré sa môžu zobrať do úvahy pri posudzovaní úverovej bonity pri určitých druhoch zmlúv o úvere. Napríklad v prípade zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľnosti, v ktorých sa explicitne ustanovuje, že túto nehnuteľnosť nebude spotrebiteľ alebo rodinný príslušník spotrebiteľa užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska (zmluvy o kúpe na účely prenájmu), členské štáty by mali mať možnosť spresniť, že budúce príjmy z nájmu sa zohľadňujú pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splatiť úver. V tých členských štátoch, v ktorých nie je takéto spresnenie vo vnútroštátnych právnych predpisoch ustanovené, sa môžu veritelia rozhodnúť o zahrnutí prudenciálneho posúdenia budúcich príjmov z nájmu. Posúdenie úverovej bonity by nemalo znamenať presun zodpovednosti na veriteľa za akékoľvek následné nedodržanie povinností podľa zmluvy o úvere zo strany spotrebiteľa.

(57)

Rozhodnutie veriteľa o tom, či poskytnúť úver, by malo zodpovedať výsledku posúdenia úverovej bonity. Napríklad schopnosť veriteľa presunúť časť úverového rizika na tretiu stranu by ho nemala viesť k tomu, aby nezohľadnil závery posúdenia úverovej bonity a ponúkol zmluvu o úvere spotrebiteľovi, ktorý pravdepodobne nebude môcť tento úver splatiť. Členské štáty by mali mať možnosť transponovať túto zásadu tak, že od príslušných orgánov budú vyžadovať, aby ako súčasť činností dohľadu prijali relevantné opatrenia a monitorovali dodržiavanie postupov posudzovania úverovej bonity zo strany veriteľov. Na základe pozitívneho posúdenia úverovej bonity by však veriteľovi nemala vzniknúť povinnosť poskytnúť úver.

(58)

V súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu by posúdenie úverovej bonity malo vychádzať z informácií o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa vrátane jeho príjmu a výdavkov. Tieto informácie možno získať z rôznych zdrojov vrátane spotrebiteľa a veriteľ by mal pred poskytnutím úveru takéto informácie náležite overiť. V tejto súvislosti by spotrebitelia mali s cieľom uľahčiť posúdenie úverovej bonity poskytnúť informácie, keďže ich neposkytnutie bude mať pravdepodobne za následok zamietnutie úveru, o ktorý sa usilujú, pokiaľ nemožno dané informácie získať iným spôsobom. Bez toho, aby bolo dotknuté súkromné zmluvné právo, členské štáty by mali zabezpečiť, aby veritelia nemohli vypovedať zmluvu o úvere z dôvodu, že si po podpise zmluvy o úvere uvedomili, že sa nesprávne posúdila úverová bonita v dôsledku neúplných informácií v čase posudzovania úverovej bonity. Tým by však nemala byť dotknutá možnosť členských štátov umožniť veriteľom, aby vypovedali zmluvu o úvere, ak sa môže zistiť, že spotrebiteľ v čase posudzovania úverovej bonity úmyselne poskytol nesprávne alebo nepravdivé informácie alebo informácie sfalšoval, alebo úmyselne neposkytol informácie, ktoré by viedli k negatívnemu posúdeniu úverovej bonity, alebo ak existujú iné relevantné dôvody, podľa práva Únie. Zatiaľ čo by nebolo primerané uplatniť voči spotrebiteľom sankcie za to, že nedokážu poskytnúť určité informácie alebo odhady alebo že sa rozhodli nepokračovať v procese žiadania o poskytnutie úveru, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť sankcie vtedy, keď spotrebitelia vedome poskytujú neúplné alebo nepresné informácie s cieľom získať kladné posúdenie úverovej bonity, najmä v prípade, keď by úplné a presné informácie mali za následok negatívne posúdenie úverovej bonity a spotrebiteľ v dôsledku toho nie je schopný splniť podmienky zmluvy.

(59)

Pri posudzovaní úverovej bonity je užitočným prvkom nahliadnutie do úverovej databázy. Niektoré členské štáty vyžadujú od veriteľov, aby posúdili úverovú bonitu spotrebiteľov na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Veritelia by mali mať možnosť nahliadať do úverovej databázy po celý čas trvania úveru, ale len s cieľom identifikovať a posúdiť pravdepodobnosť nesplácania úveru. Na takéto nahliadnutie do úverovej databázy by sa mali vzťahovať primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby sa využilo na včasnú identifikáciu a riešenie úverového rizika v záujme spotrebiteľa, a nie na získanie informácií na účely obchodných rokovaní. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (14) by mali veritelia informovať spotrebiteľov o nahliadnutí do úverovej databázy pred samotným nahliadnutím a spotrebitelia by mali mať právo na prístup k informáciám, ktoré sa o nich v takejto úverovej databáze uvádzajú, aby mohli v prípade potreby osobné údaje, ktoré sa ich týkajú a boli o nich v databáze spracované, opraviť, vymazať alebo zablokovať, ak sú nepresné alebo boli spracované nezákonne.

(60)

Aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi, malo by sa zabezpečiť, aby všetci veritelia vrátane úverových inštitúcií alebo neúverových inštitúcií, ktoré poskytujú zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie, mali prístup ku všetkým verejným a súkromným úverovým databázam týkajúcim sa spotrebiteľov, a to za nediskriminačných podmienok. Medzi tieto podmienky by teda nemala patriť požiadavka, aby veritelia boli zriadení vo forme úverovej inštitúcie. Podmienky prístupu, ako sú náklady na prístup do databázy alebo požiadavka, aby sa informácie do databázy poskytovali na základe reciprocity, by sa mali naďalej uplatňovať. Členské štáty by mali môcť v rámci svojej jurisdikcie určiť, či sprostredkovatelia úverov môžu mať prístup do týchto databáz.

(61)

Ak sa rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o úver zakladá na údajoch získaných nahliadnutím do databázy alebo na nedostatku údajov v tejto databáze, veriteľ by mal informovať o tejto skutočnosti spotrebiteľa a mal by poskytnúť názov databázy, do ktorej nahliadol, ako aj o akýchkoľvek ďalších prvkoch požadovaných podľa smernice 95/46/ES, aby tak spotrebiteľ mohol uplatniť svoje právo na prístup a v prípade, že je to odôvodnené, opraviť, vymazať alebo zablokovať osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a boli v tejto databáze spracované. Ak je rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o úver výsledkom negatívneho posúdenia úverovej bonity, veriteľ by mal spotrebiteľa o zamietnutí informovať bez zbytočného odkladu. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či od veriteľov budú požadovať poskytnutie ďalšieho vysvetlenia dôvodov zamietnutia. Od veriteľa by sa však nemalo vyžadovať poskytovanie takýchto informácií, ak by to zakazovali iné právne predpisy Únie, napríklad ustanovenia o praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu. Takéto informácie by sa nemali poskytovať vtedy, ak by to bolo v rozpore s cieľmi verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ako napríklad predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním alebo stíhaním.

(62)

Táto smernica sa zaoberá používaním osobných údajov v rámci posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa. Na účely zabezpečenia ochrany osobných údajov by sa na spracovanie údajov vykonávané v rámci tohto posúdenia mala vzťahovať smernica 95/46/ES.

(63)

Poskytovanie poradenstva vo forme individuálneho odporúčania je špecifickou činnosťou, ktorá môže, ale nemusí byť spojená s ostatnými aspektmi poskytovania alebo sprostredkovania úverov. Aby preto spotrebitelia pochopili podstatu služieb, ktoré sa im poskytujú, mali by byť upovedomení o tom, či sa poradenské služby poskytujú alebo môžu poskytnúť a kedy sa neposkytujú, ako aj o tom, čo poradenské služby tvorí. Vzhľadom na dôležitosť, akú spotrebitelia prikladajú používaniu pojmov „poradenstvo“ a „poradcovia“, je vhodné, aby mali členské štáty možnosť zakázať používanie týchto pojmov alebo podobných pojmov v prípade poskytovania poradenských služieb spotrebiteľom. Je vhodné zabezpečiť, aby členské štáty stanovili opatrenia na ochranu v prípade, že je poradenstvo charakterizované ako nezávislé, a to s cieľom zabezpečiť, aby boli škála zvažovaných produktov a režimy odmeňovania primerané očakávaniam spotrebiteľov, ktoré spotrebiteľ od takéhoto poradenstva má.

(64)

Poskytovatelia poradenských služieb by mali dodržiavať určité normy s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľovi predkladali produkty vhodné z hľadiska jeho potrieb a okolností. Poradenské služby by mali byť založené na objektívnej a dostatočne rozsiahlej analýze produktov v ponuke v prípade, že poradenské služby poskytujú veritelia a viazaní sprostredkovatelia úverov, alebo produktov dostupných na trhu v prípade, že ich poskytujú sprostredkovatelia úverov, ktorí nie sú viazanými sprostredkovateľmi úverov. Poskytovatelia poradenských služieb by mali mať možnosť špecializovať sa na určité špecifické produkty, ako je napríklad preklenovacie financovanie, pokiaľ v rámci tejto úzkej špecializácie zvažujú určitú škálu produktov a spotrebiteľovi objasnia svoju špecializáciu na tieto špecifické produkty. Veritelia a sprostredkovatelia úverov by v každom prípade mali spotrebiteľovi oznámiť, či poskytujú poradenstvo len v rámci vlastnej škály produktov, alebo ho poskytujú pre širokú škálu produktov na trhu, aby zabezpečili, že spotrebiteľ rozumie podstate odporúčania.

(65)

Poradenské služby by mali vychádzať z riadneho pochopenia finančnej situácie spotrebiteľa, jeho preferencií a cieľov, a to na základe potrebných aktuálnych informácií a odôvodnených predpokladov o rizikách pre okolnosti spotrebiteľa počas trvania zmluvy o úvere. Členské štáty by mali mať možnosť objasniť, ako sa má posudzovať vhodnosť daného produktu v súvislosti s poskytovaním poradenských služieb.

(66)

Schopnosť spotrebiteľa splatiť úver pred uplynutím platnosti zmluvy o úvere môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu a voľného pohybu občanov Únie, ako aj pri podpore poskytnutia flexibility počas trvania zmluvy o úvere potrebnej na podporu finančnej stability v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu. Existujú však značné rozdiely medzi vnútroštátnymi zásadami a podmienkami, za akých sú spotrebitelia schopní splatiť svoj úver, a podmienkami, za akých sa takéto predčasné splatenie môže uskutočniť. Aj keď sa uznáva rozmanitosť mechanizmov financovania hypotekárnych úverov a škály dostupných produktov, je potrebné zabezpečiť určité normy na úrovni Únie, pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru, s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov možnosť splniť svoje povinnosti pred uplynutím lehoty dohodnutej v zmluve o úvere a dôveru, aby mali možnosť porovnať ponuky s cieľom ľahšie vyberať najlepšie produkty na uspokojenie svojich potrieb. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, či už prostredníctvom právnych predpisov, alebo inými prostriedkami, ako sú napríklad zmluvné ustanovenia, aby spotrebitelia mali právo na predčasné splatenie úveru. Členské štáty by však mali mať možnosť vymedziť podmienky na uplatnenie tohto práva. Tieto podmienky môžu zahŕňať časové obmedzenie uplatnenia práva, rozdielne zaobchádzanie v závislosti od typu úrokovej sadzby úveru alebo obmedzenia vzhľadom na okolnosti, za akých sa môže toto právo uplatniť. Ak predčasné splatenie úveru spadá do obdobia, v ktorom je úroková sadzba úveru fixná, uplatnenie tohto práva môže byť podmienené existenciou legitímneho záujmu na strane spotrebiteľa, vymedzeného členským štátom. Takýmto legitímnym záujmom môže byť napríklad rozvod alebo strata zamestnania. V podmienkach, ktoré určia členské štáty, sa môže stanoviť, že veriteľ má nárok na spravodlivú a objektívne odôvodnenú náhradu možných nákladov priamo spojených s predčasným splatením úveru. V prípade, že členské štáty stanovia, že veriteľ má nárok na náhradu, malo by ísť o spravodlivé a objektívne odôvodnené odškodnenie za prípadné náklady priamo spojené s predčasným splatením úveru, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi náhrady. Výška náhrady by nemala prekročiť výšku finančnej straty veriteľa.

(67)

Je dôležité zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, ktorou sa zaistí, že spotrebiteľom bude zrejmá povaha záväzkov prijatých na účely zachovania finančnej stability, ako aj možnosti flexibility počas trvania zmluvy o úvere. Spotrebiteľom by sa mali poskytnúť informácie týkajúce sa úrokovej sadzby úveru počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj v predzmluvnom štádiu. Členské štáty by mali mať možnosť ponechať alebo zaviesť obmedzenie alebo zákaz jednostranných zmien úrokovej sadzby úveru zo strany veriteľa. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že v prípade zmeny úrokovej sadzby úveru je spotrebiteľ oprávnený dostať aktualizovanú amortizačnú tabuľku.

(68)

Hoci sprostredkovatelia úverov zohrávajú v Únii ústrednú úlohu pri distribúcii úverových zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, medzi vnútroštátnymi predpismi o podnikaní sprostredkovateľov úverov a dohľade nad nimi zostávajú značné rozdiely, ktoré vytvárajú prekážky pre začatie a výkon činností sprostredkovateľov úverov na vnútornom trhu. To, že sprostredkovatelia úverov nemôžu voľne pôsobiť v rámci celej Únie, bráni riadnemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Aj keď sa uznáva rozmanitosť druhov subjektov, ktoré sa podieľajú na sprostredkovaní úverov, určité normy na úrovni Únie sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne profesionality a služieb.

(69)

Predtým, ako sa umožní sprostredkovateľom úverov vykonávať ich činnosti, mali by podliehať postupu udelenia oprávnenia na činnosť príslušným orgánom ich domovského členského štátu, a mali by podliehať priebežnému dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali prísne odborné požiadavky prinajmenšom na odbornú spôsobilosť, dobrú povesť a poistenie profesijnej zodpovednosti. Takéto požiadavky by sa mali uplatňovať aspoň na úrovni inštitúcie. Členské štáty však môžu objasniť, či sa tieto požiadavky na udelenie oprávnenia na činnosť uplatňujú na jednotlivých zamestnancov sprostredkovateľa úverov. Domovský členský štát môže ustanoviť dodatočné požiadavky, napríklad aby akcionári sprostredkovateľa úverov boli bezúhonní alebo aby viazaný sprostredkovateľ úverov mohol byť viazaný len vo vzťahu k jednému veriteľovi, pokiaľ sú tieto požiadavky primerané a v súlade s ostatnými právnymi predpismi Únie. Relevantné informácie o sprostredkovateľoch úverov, ktorým bolo udelené oprávnenie na činnosť, by sa mali zapísať do verejného registra. Viazaným sprostredkovateľom úverov, ktorí pracujú výlučne pre jedného veriteľa v rámci jeho plnej a bezpodmienečnej zodpovednosti, by mal príslušný orgán umožniť udelenie oprávnenia na činnosť pod záštitou veriteľa, v mene ktorého konajú. Členské štáty by mali mať právo ponechať alebo uložiť obmedzenia týkajúce sa právnej formy určitých sprostredkovateľov úverov a stanoviť, či môžu konať výlučne ako právnické osoby, alebo fyzické osoby. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či sa všetci sprostredkovatelia úverov zapisujú do jedného registra alebo či sú potrebné rôzne registre v závislosti od toho, či je sprostredkovateľ úverov viazaný, alebo koná ako nezávislý sprostredkovateľ úverov. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ponechať alebo uložiť obmedzenia možnosti účtovať spotrebiteľom akékoľvek poplatky sprostredkovateľmi úverov viazanými na jedného alebo viacerých veriteľov.

(70)

V niektorých členských štátoch sa sprostredkovatelia úverov môžu rozhodnúť využiť na vykonávanie činností vo svojom mene služby vymenovaných zástupcov. Členské štáty by mali mať možnosť uplatniť pre vymenovaných zástupcov osobitný režim ustanovený touto smernicou. Členské štáty by však mali mať možnosť nezaviesť takýto režim alebo umožniť iným subjektom vykonávať úlohu, ktorá je porovnateľná s úlohou vymenovaných zástupcov, za predpokladu, že tieto subjekty podliehajú rovnakému režimu ako sprostredkovatelia úverov. Pravidlá týkajúce sa vymenovaných zástupcov stanovené v tejto smernici nezaväzujú členské štáty na to, aby umožnili vymenovaným zástupcom pôsobiť v ich jurisdikcii bez toho, aby sa takíto vymenovaní zástupcovia považovali na základe tejto smernice za sprostredkovateľov úverov.

(71)

S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad sprostredkovateľmi úverov zo strany príslušných orgánov, sprostredkovateľ úverov, ktorý je právnickou osobou, by mal mať oprávnenie na činnosť v členskom štáte, v ktorom má sídlo. Sprostredkovateľ úverov, ktorý nie je právnickou osobou, by mal mať oprávnenie na činnosť v členskom štáte, v ktorom má ústredie. Okrem toho by členské štáty mali vyžadovať, aby sa ústredie sprostredkovateľa úverov vždy nachádzalo v jeho domovskom členskom štáte a aby tam skutočne vykonával činnosť.

(72)

Požiadavky na udelenie oprávnenia na činnosť by mali sprostredkovateľom úverov umožniť pôsobiť v iných členských štátoch v súlade so zásadami slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby za predpokladu, že bol medzi príslušnými orgánmi dodržaný zodpovedajúci postup oznamovania. Aj v prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú udeliť oprávnenie na činnosť všetkým jednotlivým zamestnancom sprostredkovateľa úverov, oznámenie o zámere poskytovať služby by sa malo vzťahovať skôr na sprostredkovateľa úverov než na jednotlivých zamestnancov. Aj keď sa touto smernicou ustanovuje rámec pre všetkých sprostredkovateľov úverov, ktorým bolo udelené oprávnenie, na vykonávanie činnosti v celej Únii vrátane sprostredkovateľov úverov viazaných len na jedného veriteľa, neustanovuje sa ňou takýto rámec pre vymenovaných zástupcov. V takých prípadoch by vymenovaní zástupcovia, ktorí chcú vykonávať činnosť v inom členskom štáte, museli spĺňať požiadavky na udelenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov stanovené v tejto smernici.

(73)

V niektorých členských štátoch môžu sprostredkovatelia úverov vykonávať svoju činnosť súvisiacu so zmluvami o úvere, ktoré ponúkajú neúverové i úverové inštitúcie. Sprostredkovatelia úverov s oprávnením na činnosť by v zásade mali mať možnosť vykonávať činnosť na celom území Únie. Toto udelenie oprávnenia na činnosť príslušnými orgánmi domovských členských štátov by však sprostredkovateľom úverov nemalo umožňovať poskytovať služby súvisiace so zmluvami o úvere, ktoré ponúkajú neúverové inštitúcie, spotrebiteľovi v členskom štáte, v ktorom nie je takýmto neúverovým inštitúciám umožnené vykonávať činnosť.

(74)

Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že na osoby, ktoré v rámci svojej profesijnej činnosti vykonávajú činnosti sprostredkovania úverov iba príležitostne, napríklad právnici alebo notári, sa nevzťahuje postup udelenia oprávnenia na činnosť stanovený v tejto smernici, a to za predpokladu, že táto profesijná činnosť je regulovaná a príslušné pravidlá nezakazujú príležitostné poskytovanie činností sprostredkovania úverov. Takéto oslobodenie od postupu udelenia oprávnenia na činnosť ustanoveného v tejto smernici by však malo znamenať, že takéto osoby nemôžu požívať výhody vyplývajúce z režimu jednotného pasu ustanoveného v tejto smernici. Osoby, ktoré v rámci svojej profesijnej činnosti len príležitostne predstavia spotrebiteľa veriteľovi alebo sprostredkovateľovi úverov alebo na nich spotrebiteľa odkážu, napríklad tak, že spotrebiteľovi uvedú, že existuje konkrétny veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov alebo druh produktu tohto konkrétneho veriteľa alebo sprostredkovateľa úverov, bez ďalšej reklamy alebo zapojenia sa do prezentácie, ponuky, prípravných prác alebo uzavretia zmluvy o úvere, by sa na účely tejto smernice nemali považovať za sprostredkovateľov úverov. Rovnako tak dlžníci, ktorí len prevedú zmluvu o úvere na spotrebiteľa procesom postúpenia záväzku bez toho, aby vykonávali akúkoľvek inú činnosť sprostredkovania úverov, by sa na účely tejto smernice nemali považovať za sprostredkovateľov úverov.

(75)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre veriteľov a podporiť finančnú stabilitu a až do ďalšej harmonizácie by mali členské štáty zabezpečiť zavedenie vhodných opatrení na oprávnenie na činnosť pre neúverové inštitúcie poskytujúce zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie a dohľad nad týmito neúverovými inštitúciami. V súlade so zásadou proporcionality by nemali byť v tejto smernici ustanovené podrobné podmienky na oprávnenie na činnosť pre veriteľov, ktorí poskytujú takéto zmluvy o úvere a ktorí nie sú úverovými inštitúciami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (15), alebo dohľad nad týmito veriteľmi. Počet takýchto inštitúcií pôsobiacich v Únii je v súčasnosti obmedzený rovnako ako ich podiel na trhu a počet členských štátov, v ktorých pôsobia, a to najmä od začiatku finančnej krízy. Z rovnakého dôvodu by sa v tejto smernici nemalo ustanoviť zavedenie „jednotného pasu“ pre tieto inštitúcie.

(76)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií pre prípad porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich uplatňovanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(77)

Spotrebitelia by mali mať prístup k postupom mimosúdneho vybavovania sťažností a nápravy v prípade urovnávania sporov medzi veriteľmi a spotrebiteľmi, ako aj medzi sprostredkovateľmi úverov a spotrebiteľmi, ktoré vyplývajú z práv a povinností stanovených v tejto smernici. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby účasť veriteľov a sprostredkovateľov úverov v takýchto alternatívnych postupoch riešenia sporov nebola dobrovoľná. S cieľom zabezpečiť bezproblémové fungovanie alternatívnych postupov riešenia sporov v prípadoch cezhraničnej činnosti by členské štáty mali od orgánov zodpovedných za mimosúdne riešenie sťažností a nápravu požadovať, aby spolupracovali, a nabádať ich na to. V tejto súvislosti by sa orgány členských štátov činné v oblasti mimosúdneho vybavovania sťažností a nápravy mali nabádať na to, aby boli účastníkmi siete FIN-NET, siete vnútroštátnych mimosúdnych mechanizmov na riešenie finančných sporov, ktoré sú zodpovedné za riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi finančných služieb.

(78)

S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a zohľadniť vývoj na trhoch so zmluvami o úvere, vývoj úverových produktov alebo vývoj hospodárskych podmienok, a s cieľom ďalej spresniť určité požiadavky v tejto smernici by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu štandardného znenia alebo pokynov na vyplnenie formulára ESIS a zmenu poznámok alebo aktualizáciu predpokladov použitých pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(79)

S cieľom uľahčiť sprostredkovateľom úverov možnosť poskytovať svoje služby na cezhraničnom základe by na účely spolupráce, výmeny informácií a riešenia sporov medzi príslušnými orgánmi mali byť príslušnými orgánmi zodpovednými za udelenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov tie orgány, ktoré pôsobia pod záštitou európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), ako sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (16), alebo iné vnútroštátne orgány za predpokladu, že spolupracujú s orgánmi konajúcimi pod záštitou EBA s cieľom vykonávať svoje povinnosti na základe tejto smernice.

(80)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány oprávnené na zabezpečovanie presadzovania tejto smernice a zaistia, aby sa im udelili právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na plnenie ich úloh. Príslušné orgány by mohli vo vzťahu k určitým aspektom tejto smernice konať na základe podania na súdy príslušné na prijímanie súdnych rozhodnutí, vrátane podania odvolania v prípade potreby. To by členským štátom mohlo umožniť, najmä v prípade, že ustanovenia tejto smernice boli transponované do občianskeho práva, ponechať presadzovanie týchto ustanovení na uvedené orgány a súdy. Členské štáty by mali mať možnosť určiť rôzne príslušné orgány s cieľom presadzovať širokú škálu povinností stanovených v tejto smernici. Napríklad v prípade niektorých ustanovení by členské štáty mohli určiť príslušné orgány zodpovedné za presadzovanie ochrany spotrebiteľa, zatiaľ čo v prípade iných by mohli rozhodnúť o určení orgánov prudenciálneho dohľadu. Možnosť určiť rôzne príslušné orgány by nemala ovplyvniť povinnosti spočívajúce v priebežnom dohľade a spolupráci medzi príslušnými orgánmi, ako sa to stanovuje v tejto smernici.

(81)

Bude potrebné preskúmať efektívne fungovanie tejto smernice, rovnako ako pokrok pri vytváraní vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa v prípade zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Preskúmanie by malo zahŕňať okrem iného posúdenie dodržiavania tejto smernice a jej vplyvu, posúdenie toho, či je rozsah pôsobnosti smernice naďalej vhodný, analýzu poskytovania zmlúv o úvere neúverovými inštitúciami, posúdenie potreby ďalších opatrení vrátane jednotného pasu pre neúverové inštitúcie a preskúmanie potreby zaviesť ďalšie práva a povinnosti vzťahujúce sa na štádium po uzavretí zmluvy o úvere.

(82)

Opatrenia len zo strany členských štátov pravdepodobne vyústia do rôznych súborov pravidiel, ktoré môžu oslabiť fungovanie vnútorného trhu alebo mu vytvoriť nové prekážky. Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určených na bývanie a súčasné zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu efektívnosti opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(83)

Členské štáty môžu rozhodnúť transponovať niektoré aspekty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, do vnútroštátneho práva v oblasti prudenciálneho dohľadu, napríklad pokiaľ ide o posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, zatiaľ čo iné sa transponujú do občianskeho alebo trestného práva, napríklad pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa zodpovednosti dlžníkov.

(84)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (17) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(85)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 25. júla 2011 stanovisko (18) na základe článku 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (19),

a)

zmluvy o úvere, ktoré sú zabezpečené buď záložným právom k nehnuteľnosti, alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa v prípade nehnuteľností určených na bývanie, alebo sú zabezpečené iným právom týkajúcim sa nehnuteľností určených na bývanie, a

b)

zmluvy o úvere, ktorých účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckeho práva k pozemku alebo k existujúcej či projektovanej budove.

a)

zmluvy o úvere týkajúce sa prenechania nehnuteľnosti za odplatu spojeného s jej doživotným užívaním, v prípade ktorých veriteľ:

b)

zmluvy o úvere, v prípade ktorých úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť, ak sa takáto zmluva o úvere poskytuje bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou ako je miera, ktorá prevláda na trhu, a neponúka sa širokej verejnosti;

c)

zmluvy o úvere, v prípade ktorých sa úver poskytuje bez úroku a bez akýchkoľvek iných poplatkov s výnimkou tých, ktoré pokrývajú náklady priamo súvisiace so zabezpečením úveru;

d)

zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania, pri ktorých sa úver musí splatiť do jedného mesiaca;

e)

zmluvy o úvere, ktoré sú výsledkom vyriešenia sporu dosiahnutého na súde alebo pred iným zákonným orgánom;

f)

zmluvy o úvere s odloženou platbou zostatku existujúceho dlhu bez poplatkov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 písm. a).

a)

články 11 a 14 a prílohu II na zmluvy o úvere pre spotrebiteľov zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením bežne používaným v členskom štáte pri nehnuteľnostiach určených na bývanie alebo zabezpečené iným právom týkajúcim sa nehnuteľností určených na bývanie, ktorých účelom nie je nadobudnutie alebo zachovanie práva k nehnuteľnostiam určeným na bývanie, a to za predpokladu, že členské štáty uplatňujú na takéto zmluvy o úvere články 4 a 5 a prílohy II a III smernice 2008/48/ES;

b)

túto smernicu na zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, ak sa v zmluve o úvere stanovuje, že spotrebiteľ ani rodinný príslušník spotrebiteľa nemôžu v žiadnom okamihu nehnuteľnosť užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska a nehnuteľnosť sa má užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska na základe nájomnej zmluvy;

c)

túto smernicu na zmluvy o úvere týkajúce sa úverov poskytnutých obmedzenej skupine verejnosti na základe zákonných ustanovení na účely verejného záujmu bezúročne alebo pri nižších úrokových sadzbách úveru, ako sú tie, ktoré prevládajú na trhu, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než tie, ktoré prevládajú na trhu, a pri úrokových sadzbách úveru, ktoré nie sú vyššie ako tie, ktoré prevládajú na trhu;

d)

túto smernicu na preklenovacie úvery;

e)

túto smernicu na zmluvy o úvere, pri ktorých je veriteľom organizácia v rámci rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 5 smernice 2008/48/ES.

1.

„spotrebiteľ“ je spotrebiteľ, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. a) smernice 2008/48/ES;

2.

„veriteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti poskytuje alebo dáva prísľub, že poskytne úver spadajúci do rozsahu pôsobnosti článku 3;

3.

„zmluva o úvere“ je zmluva, ktorou veriteľ poskytuje alebo dáva prísľub, že poskytne spotrebiteľovi úver spadajúci do rozsahu pôsobnosti článku 3 vo forme odloženej platby, pôžičky či inej podobnej finančnej výpomoci;

4.

„doplnková služba“ je služba, ktorá sa ponúka spotrebiteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere;

5.

„sprostredkovateľ úverov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nekoná ako veriteľ alebo notár, ktorá nielen predstavuje, priamo či nepriamo, spotrebiteľa veriteľovi alebo sprostredkovateľovi úverov a ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti za odmenu, ktorá môže mať formu peňažnej alebo akejkoľvek inej dohodnutej finančnej protihodnoty:

6.

„skupina“ je skupina veriteľov, ktorí majú byť na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky konsolidovaní, ako je vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov (20);

7.

„viazaný sprostredkovateľ úverov“ je každý sprostredkovateľ úverov, ktorý koná v mene a na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť:

8.

„vymenovaný zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosti uvedené v bode 5 a ktorá koná v mene a na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť iba jedného sprostredkovateľa úverov;

9.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.

„neúverová inštitúcia“ je veriteľ, ktorý nie je úverovou inštitúciou;

11.

„zamestnanec“ je:

12.

„celková výška úveru“ je celková výška úveru, ako je vymedzená v článku 3 písm. l) smernice 2008/48/ES;

13.

„celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ako sú vymedzené v článku 3 písm. g) smernice 2008/48/ES vrátane nákladov na ocenenie nehnuteľnosti, pokiaľ je takéto ocenenie potrebné na získanie úveru, avšak s výnimkou poplatkov za zápis prevodu vlastníctva nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Vylúčené sú poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za nedodržiavanie záväzkov stanovených v zmluve o úvere;

14.

„celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je celková suma splatná zo strany spotrebiteľa, ako je vymedzená v článku 3 písm. h) smernice 2008/48/ES;

15.

„ročná percentuálna miera nákladov“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročný percentuálny podiel z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov uvedených v článku 17 ods. 2, a rovná sa na ročnom základe súčasnej hodnote všetkých budúcich alebo súčasných záväzkov (čerpanie, splátky a poplatky) dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom;

16.

„úroková sadzba úveru“ je úroková sadzba úveru, ako je vymedzená v článku 3 písm. j) smernice 2008/48/ES;

17.

„posúdenie úverovej bonity“ je vyhodnotenie vyhliadky, že dlžný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bude splatený;

18.

„trvalý nosič“ je trvalý nosič, ako je vymedzený v článku 3 písm. m) smernice 2008/48/ES;

19.

„domovský členský štát“ je:

20.

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov pobočku alebo v ktorom poskytuje služby;

21.

„poradenské služby“ sú poskytovanie osobných odporúčaní spotrebiteľovi v súvislosti s jednou alebo viacerými transakciami týkajúcimi sa zmlúv o úvere a predstavujú činnosť oddelenú od poskytovania úveru a od činností sprostredkovania úverov uvedených v bode 5;

22.

„príslušný orgán“ je orgán, ktorý členský štát určil v súlade s článkom 5 ako príslušný;

23.

„preklenovací úver“ je zmluva o úvere bez pevne stanovenej doby trvania alebo splatná do 12 mesiacov, ktorú spotrebiteľ používa ako dočasné riešenie financovania počas prechodu na iné finančné dojednanie týkajúce sa nehnuteľnosti;

24.

„podmienený záväzok alebo záruka“ je zmluva o úvere, ktorá plní funkciu zábezpeky pre inú samostatnú, ale doplnkovú transakciu, a v prípade ktorej sa istina zabezpečená nehnuteľnosťou čerpá len vtedy, ak nastane udalosť či udalosti uvedené v zmluve;

25.

„zmluva o úvere so zdieľaním majetku“ je zmluva o úvere, v prípade ktorej splatná istina vyplýva zo zmluvne stanoveného percentuálneho podielu na hodnote nehnuteľnosti v čase splátky alebo splátok istiny;

26.

„viazanie produktov“ je ponúkanie alebo uzatvorenie zmluvy o úvere v balíku spolu s inými odlišnými finančnými produktmi alebo službami, pričom zmluva o úvere nie je spotrebiteľovi k dispozícii samostatne;

27.

„spájanie produktov do balíkov“ je ponúkanie alebo uzatvorenie zmluvy o úvere v balíku spolu s inými odlišnými finančnými produktmi alebo službami, pričom zmluva o úvere je spotrebiteľovi k dispozícii aj samostatne, avšak nie nevyhnutne za rovnakých podmienok, ako keď sa ponúka v balíku s doplnkovými službami;

28.

„úver v cudzej mene“ je zmluva o úvere, v ktorej je úver:

a)

príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

b)

orgánmi, ktoré nie sú príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) za predpokladu, že vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach sa od týchto orgánov vyžaduje, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) vždy, keď je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tejto smernice, a to aj na účely spolupráce s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) požadovanej v tejto smernici.

a)

priamo na základe vlastnej kompetencie, alebo pod dohľadom justičných orgánov, alebo

b)

podaniami na súdoch, ktoré sú príslušné prijímať potrebné rozhodnutie, vrátane podania odvolania v prípade potreby, ak podanie na prijatie potrebného rozhodnutia nie je úspešné, s výnimkou článkov 9, 29, 32, 33, 34 a 35.

a)

zásada odmeňovania je v súlade s riadnym a efektívnym riadením rizík a podporuje ho, pričom sa ňou nepodnecuje k podstupovaniu rizika prekračujúceho úroveň rizika tolerovanú veriteľom;

b)

zásada odmeňovania je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami veriteľa, a zahŕňa opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov, a to najmä tak, že ustanovia, že odmena nezávisí od počtu alebo podielu prijatých žiadostí.

i)

prostredníctvom pobočky, hostiteľský členský štát je zodpovedný za ustanovenie minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť vzťahujúcich sa na zamestnancov pobočky;

ii)

na základe slobody poskytovať služby, je domovský členský štát zodpovedný za ustanovenie minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť vzťahujúcich sa na zamestnancov v súlade s prílohou III, avšak hostiteľské členské štáty môžu ustanoviť minimálne požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť v prípade tých požiadaviek, ktoré sa uvádzajú v prílohe III bode 1 písm. b), c), e) a f).

a)

totožnosť veriteľa alebo prípadne sprostredkovateľa úverov či vymenovaného zástupcu;

b)

prípadne informáciu o tom, že zmluva o úvere bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa na nehnuteľnosť určenú na bývanie, alebo iným právom týkajúcim sa nehnuteľnosti určenej na bývanie;

c)

úrokovú sadzbu úveru, pričom sa uvedie, či ide o fixnú alebo variabilnú sadzbu alebo kombináciu oboch, a to spolu s podrobnosťami o akýchkoľvek poplatkoch zahrnutých v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s úverom;

d)

celkovú výšku úveru;

e)

ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá sa v reklame uvedie aspoň takým zreteľným spôsobom ako akékoľvek úrokové sadzby;

f)

prípadne dĺžku trvania zmluvy o úvere;

g)

prípadne výšku splátok;

h)

prípadne celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť;

i)

prípadne počet splátok;

j)

prípadne varovanie v súvislosti so skutočnosťou, že možné fluktuácie výmenného kurzu by mohli mať vplyv na čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

a)

si otvorili alebo ponechali platobný alebo sporiaci účet, ak jediným účelom takého účtu je zhromaždenie kapitálu na splácanie úveru, obsluhu úveru, združenie zdrojov na získanie úveru, alebo poskytnutie dodatočnej zábezpeky veriteľovi pre prípad nesplácania úveru;

b)

si kúpili alebo ponechali investičný produkt alebo produkt súkromného dôchodkového zabezpečenia, ak takýto produkt, ktorý v prvom rade zabezpečuje investorovi príjem v prípade odchodu do dôchodku, tiež poskytuje dodatočnú zábezpeku veriteľovi pre prípad nesplácania úveru alebo zhromažďuje kapitál na splatenie úveru, obsluhu úveru alebo na združenie zdrojov na získanie úveru;

c)

uzavrieť samostatnú zmluvu o úvere v spojení so zmluvou o úvere so zdieľaním majetku s cieľom získať úver.

a)

totožnosť a geografickú adresu subjektu, ktorý informácie poskytuje;

b)

účely, na ktoré sa môže úver použiť;

c)

formy zábezpeky, prípadne vrátane možnosti, aby sa nachádzala v inom členskom štáte;

d)

možnú dĺžku trvania zmlúv o úvere;

e)

typy dostupnej úrokovej sadzby úveru, pričom sa uvedie, či je fixná, variabilná, alebo zmiešaná, so stručným opisom vlastností fixnej a variabilnej sadzby úveru vrátane súvisiacich dôsledkov pre spotrebiteľa;

f)

v prípade, že sú dostupné úvery v cudzej mene, uvedenie cudzej meny alebo mien vrátane vysvetlenia dôsledkov pre spotrebiteľa, keď je úver denominovaný v cudzej mene;

g)

reprezentatívny príklad celkovej výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a ročnej percentuálnej miery nákladov;

h)

uvedenie možných budúcich nákladov nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktoré sa majú zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere;

i)

škála rôznych možností úhrady úveru veriteľovi vrátane počtu, frekvencie a výšky pravidelných splátok;

j)

prípadné jasné a výstižné vyhlásenie, že plnenie podmienok zmluvy o úvere nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru podľa zmluvy o úvere;

k)

opis podmienok priamo súvisiacich s predčasným splatením;

l)

či je ocenenie majetku potrebné, a prípadne, kto je zodpovedný za zabezpečenie ocenenia a či spotrebiteľovi vznikajú akékoľvek súvisiace náklady;

m)

uvedenie doplnkových služieb, ktoré je spotrebiteľ povinný prijať, aby získal úver alebo ho získal za podmienok, za ktorých sa ponúka, a prípadne spresnenie, že doplnkové služby možno zakúpiť od poskytovateľa, ktorý nie je veriteľom, a

n)

všeobecné upozornenie na možné dôsledky neplnenia záväzkov spojených so zmluvou o úvere.

a)

bez zbytočného odkladu po tom, čo spotrebiteľ poskytol nevyhnutné informácie o svojich potrebách, finančnej situácii a preferenciách v súlade s článkom 20, a

b)

v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako je spotrebiteľ viazaný akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou.

a)

spotrebiteľovi sa v minulosti nepredložil žiadny formulár ESIS alebo

b)

vlastnosti ponuky sa líšia od informácií uvedených v už predloženom formulári ESIS.

a)

ponuka je počas lehoty na premyslenie pre veriteľa záväzná a

b)

spotrebiteľ môže ponuku prijať kedykoľvek počas lehoty na premyslenie.

a)

totožnosť a geografickú adresu sprostredkovateľa úverov;

b)

register, do ktorého bol zapísaný, prípadne registračné číslo a spôsob overenia tejto registrácie;

c)

či je sprostredkovateľ úverov viazaný vo vzťahu k jednému alebo viacerým veriteľom alebo či pracuje výlučne pre jedného alebo viacerých veriteľov. Ak je sprostredkovateľ úverov viazaný vo vzťahu k jednému alebo viacerým veriteľom alebo pracuje výlučne pre jedného alebo viacerých veriteľov, poskytne mená veriteľov, pre ktorých pracuje. Sprostredkovateľ úverov môže uviesť, že je nezávislý, ak spĺňa podmienky stanovené v súlade s článkom 22 ods. 4;

d)

či sprostredkovateľ úverov ponúka poradenské služby;

e)

prípadný poplatok, ktorý má spotrebiteľ zaplatiť sprostredkovateľovi úverov za jeho služby, alebo ak to nie je možné, spôsob výpočtu poplatku;

f)

postupy, ktoré umožňujú spotrebiteľom alebo iným zainteresovaným stranám interne podávať sťažnosti na sprostredkovateľov úverov, a prípadne prostriedky, ktorými možno uplatniť postupy mimosúdneho vybavovania sťažností a nápravy;

g)

prípadne existenciu a, pokiaľ je známa, výšku provízií alebo iných stimulov, ktoré majú veriteľ alebo tretie strany zaplatiť sprostredkovateľovi úverov za jeho služby v súvislosti so zmluvou o úvere. Ak ich výška nie je známa v čase oznámenia, sprostredkovateľ úverov informuje spotrebiteľa, že skutočná výška sa uvedie v neskoršom štádiu vo formulári ESIS.

a)

predzmluvné informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s:

b)

základné vlastnosti navrhovaných produktov;

c)

konkrétne účinky, ktoré môžu mať navrhované produkty pre spotrebiteľa vrátane dôsledkov nesplácania úveru spotrebiteľom, a

d)

či v prípade, keď sa doplnkové služby nachádzajú v balíku so zmluvou o úvere, možno každú zložku balíka vypovedať samostatne a dôsledky takéhoto konania pre spotrebiteľa.

a)

veriteľ poskytol úver spotrebiteľovi len vtedy, keď výsledok posúdenia úverovej bonity naznačuje, že je pravdepodobné, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere budú splnené spôsobom, ktorý sa podľa danej zmluvy vyžaduje;

b)

v súlade s článkom 10 smernice 95/46/ES veriteľ vopred informoval spotrebiteľa o tom, že nahliadne do databázy;

c)

v prípade, že sa žiadosť o úver zamietne, veriteľ spotrebiteľa bezodkladne informoval o zamietnutí a prípadne o tom, že sa toto rozhodnutie zakladá na automatizovanom spracovaní údajov. Ak sa zamietnutie zakladá na výsledku nahliadnutia do databázy, veriteľ spotrebiteľa informuje o výsledku takéhoto nahliadnutia a poskytne podrobné informácie o databáze, do ktorej sa nahliadlo.

a)

či sa odporúčanie bude zakladať iba na posúdení ich vlastnej škály produktov v súlade s odsekom 3 písm. b) alebo na širokej škále produktov ponúkaných na celom trhu v súlade s odsekom 3 písm. c), aby spotrebiteľ mohol porozumieť základu, z ktorého odporúčanie vychádza;

b)

podľa potreby výšku poplatku, ktorý spotrebiteľ musí zaplatiť za poradenské služby, alebo ak v čase zverejnenia nie je možné stanoviť sumu, metódu, ktorá sa na jeho výpočet použije.

a)

veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia získali potrebné informácie o osobnej a finančnej situácii spotrebiteľa, jeho preferenciách a cieľoch tak, aby mohli odporučiť vhodné zmluvy o úvere. Takéto posúdenie sa zakladá na informáciách, ktoré sú aktuálne v danom okamihu, a zohľadňujú sa v ňom odôvodnené predpoklady týkajúce sa rizík pre situáciu spotrebiteľa počas trvania navrhovanej zmluvy o úvere;

b)

veritelia, viazaní sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia viazaných sprostredkovateľov úverov zvážili vo svojej škále produktov dostatočne veľký počet zmlúv o úvere a odporučili zmluvu o úvere alebo niekoľko zmlúv o úvere zo svojej škály produktov, ktoré sú vhodné z hľadiska potrieb spotrebiteľa, jeho finančnej situácie a osobnej situácie;

c)

sprostredkovatelia úverov, ktorí nie sú viazaní sprostredkovatelia úverov, alebo vymenovaní zástupcovia sprostredkovateľov úverov, ktorí nie sú viazaní, zvážili dostatočne veľký počet zmlúv o úvere dostupných na trhu a odporučili zmluvu o úvere alebo niekoľko zmlúv o úvere dostupných na trhu, ktoré sú vhodné z hľadiska potrieb spotrebiteľa, jeho finančnej situácie a osobnej situácie;

d)

veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia konali v najlepšom záujme spotrebiteľa tým, že sa:

e)

veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia poskytli spotrebiteľovi svoje odporúčania zaznamenané na papieri alebo inom trvalom nosiči.

a)

veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia zvážia dostatočne veľký počet zmlúv o úvere dostupných na trhu a

b)

veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia nesmú byť odmenení za tieto poradenské služby jedným alebo viacerými veriteľmi.

a)

vykonávajúce činnosti sprostredkovania úverov uvedené v článku 4 bode 5 alebo poskytujúce poradenské služby, ak sa tieto činnosti vykonávajú alebo služby poskytujú príležitostne v rámci profesijnej činnosti a táto činnosť je regulovaná právnymi alebo regulačnými predpismi alebo etickým kódexom spravujúcim danú profesiu, ktoré nevylučujú vykonávanie týchto činností alebo poskytovanie týchto služieb;

b)

poskytujúce poradenské služby v kontexte spravovania existujúceho dlhu, ktoré sú správcami konkurznej podstaty, ak je táto činnosť regulovaná právnymi alebo regulačnými predpismi, alebo verejné či dobrovoľné dlhové poradenské služby, ktoré fungujú na nekomerčnom základe, alebo

c)

poskytujúce poradenské služby, ktoré nie sú veriteľmi, sprostredkovateľmi úverov ani vymenovanými zástupcami, ak bolo týmto osobám udelené oprávnenie na činnosť zo strany príslušných orgánov, ktoré nad nimi zároveň vykonávajú dohľad, a to v súlade s požiadavkami na sprostredkovateľov úverov podľa tejto smernice.

a)

spotrebiteľ má právo za uvedených podmienok zmeniť menu zmluvy o úvere na alternatívnu menu alebo

b)

sú zavedené ďalšie mechanizmy na obmedzenie rizika výmenného kurzu, ktorému je spotrebiteľ vystavený v súvislosti so zmluvou o úvere.

a)

buď mena, v ktorej spotrebiteľ predovšetkým poberá príjem alebo je držiteľom aktív, z ktorých sa má úver splatiť, ako sa uviedlo v čase vykonania najaktuálnejšieho posúdenia úverovej bonity vo vzťahu k zmluve o úvere, alebo

b)

mena členského štátu, v ktorom mal spotrebiteľ bydlisko v čase uzavretia zmluvy o úvere alebo v ktorom má bydlisko v súčasnosti.

a)

všetky indexy alebo referenčné sadzby použité na výpočet úrokovej sadzby úveru boli pre strany zmluvy o úvere a pre príslušné orgány jasné, dostupné, objektívne a overiteľné a

b)

historické záznamy o indexoch pre výpočet úrokových sadzieb úveru uchovávali buď poskytovatelia týchto indexov, alebo veritelia.

a)

sprostredkovatelia úverov musia mať poistenie profesijnej zodpovednosti vzťahujúce sa na územia, na ktorých ponúkajú služby, alebo inú podobnú záruku za zodpovednosť v prípade profesijnej nedbalosti. Domovské členské štáty však môžu v prípade viazaných sprostredkovateľov úverov ustanoviť, že takéto poistenie alebo porovnateľnú záruku môže poskytnúť veriteľ, za ktorého je sprostredkovateľ úverov oprávnený konať.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať a v prípade potreby zmeniť regulačné technické predpisy s cieľom stanoviť minimálnu peňažnú sumu pre poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v prvom odseku tohto písmena. Uvedené regulačné technické predpisy sa prijmú v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov ustanovujúcich minimálnu peňažnú sumu pre poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v prvom odseku tohto písmena, a predloží ho Komisii do 21. septembra 2014. EBA preskúma a v prípade potreby vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom zmeniť minimálnu peňažnú sumu pre poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v prvom odseku tohto písmena, a predloží ho Komisii po prvýkrát do 21. marca 2018 a potom každé dva roky;

b)

fyzická osoba zriadená ako sprostredkovateľ úverov, členovia predstavenstva sprostredkovateľa úverov zriadeného ako právnická osoba a fyzické osoby vykonávajúce rovnocenné úlohy v rámci sprostredkovateľa úverov, ktorý je právnickou osobou, ale nemá predstavenstvo, musia mať dobrú povesť. Prinajmenšom nesmú mať záznamy v registri trestov alebo akomkoľvek inom rovnocennom vnútroštátnom registri v súvislosti so závažnými trestnými činmi spojenými s trestnými činmi proti majetku alebo inými trestnými činmi súvisiacimi s finančnými činnosťami a nesmel byť na nich v minulosti vyhlásený konkurz s výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s vnútroštátnym právom;

c)

fyzická osoba zriadená ako sprostredkovateľ úverov, členovia predstavenstva sprostredkovateľa úverov zriadeného ako právnická osoba a fyzické osoby vykonávajúce rovnocenné úlohy v rámci sprostredkovateľa úverov, ktorý je právnickou osobou, ale nemá predstavenstvo, disponujú primeranou úrovňou znalostí a odbornej spôsobilosti vo vzťahu k zmluvám o úvere. Domovský členský štát ustanoví primeranú úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti v súlade so zásadami stanovenými v prílohe III.

a)

mená osôb vo vedení, ktoré sú zodpovedné za sprostredkovateľskú činnosť. Členské štáty môžu žiadať registráciu všetkých fyzických osôb, ktoré vykonávajú funkciu, pri ktorej sú v priamom styku s klientom, v podniku, ktorý vykonáva činnosť sprostredkovania úverov;

b)

členské štáty, v ktorých sprostredkovateľ úverov vykonáva podnikateľskú činnosť na základe pravidiel vzťahujúcich sa na slobodu usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby a o čom sprostredkovateľ údajov informoval príslušný orgán domovského členského štátu v súlade s článkom 32 ods. 3;

c)

či je sprostredkovateľ úverov viazaný, alebo nie.

a)

každý sprostredkovateľ úverov, ktorý je právnickou osobou, mal svoje ústredie v tom istom členskom štáte, kde má svoje sídlo, ak má podľa svojho vnútroštátneho práva sídlo;

b)

každý sprostredkovateľ úverov, ktorý nie je právnickou osobou, alebo každý sprostredkovateľ úverov, ktorý je právnickou osobou, ale podľa svojho vnútroštátneho práva nemá sídlo, mal svoje ústredie v členskom štáte, v ktorom skutočne vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť.

a)

sa výslovne vzdá oprávnenia na činnosť alebo nevykonáva činnosti sprostredkovateľa úverov stanovené v článku 4 bode 5, ani neposkytuje poradenské služby počas predchádzajúcich šiestich mesiacov s výnimkou prípadu, keď dotknutý členský štát ustanovil, že v takýchto prípadoch oprávnenie na činnosť automaticky stráca platnosť;

b)

získal oprávnenie na činnosť na základe falošných alebo zavádzajúcich vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom;

c)

prestal spĺňať požiadavky, na základe ktorých sa oprávnenie na činnosť udelilo;

d)

spadá do ktoréhokoľvek z prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve v súvislosti so záležitosťami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ustanovuje zrušenie;

e)

závažne porušil alebo systematicky porušoval ustanovenia prijaté podľa tejto smernice upravujúce podmienky vykonávania činnosti sprostredkovateľov úverov.

a)

po tom, čo informoval príslušný orgán domovského členského štátu, prijme všetky primerané opatrenia potrebné na ochranu spotrebiteľov a zabezpečenie riadneho fungovania trhov vrátane toho, že porušujúcemu sprostredkovateľovi úverov zabráni iniciovať akékoľvek ďalšie transakcie na svojom území. Komisia a EBA sa o takýchto opatreniach bezodkladne informujú;

b)

môže túto záležitosť postúpiť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA môže v takomto prípade konať v súlade s právomocami, ktoré sú mu zverené na základe uvedeného článku.

a)

by takéto vyšetrovanie, overovanie na mieste, dohľad alebo výmena informácií mohli nepriaznivo ovplyvniť zvrchovanosť, bezpečnosť alebo verejný poriadok dožiadaného členského štátu;

b)

už bolo iniciované súdne konanie pred orgánmi dožiadaného členského štátu týkajúce sa rovnakých skutkov a rovnakých osôb;

c)

už bol v súvislosti s rovnakými osobami a rovnakými skutkami vynesený v dožiadanom členskom štáte konečný rozsudok.

a)

sa spotrebitelia nemôžu vzdať práv, ktoré im priznáva vnútroštátne právo, ktorým sa transponuje táto smernica;

b)

opatrenia, ktoré prijmú pri transpozícii tejto smernice, nie je možné obísť spôsobom, ktorý by mohol viesť k tomu, že spotrebitelia stratia ochranu poskytnutú touto smernicou, a to formuláciou zmlúv, najmä tým, že sa zmluvy o úvere, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu týchto opatrení.

a)

posúdenie využívania formulára ESIS a porozumenia tomuto formuláru zo strany spotrebiteľov, ako aj spokojnosti s ním;

b)

analýzu iných údajov zverejňovaných pred uzavretím zmluvy;

c)

analýzu cezhraničného podnikania sprostredkovateľov úverov a veriteľov;

d)

analýzu vývoja trhu pre neúverové inštitúcie poskytujúce zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie;

e)

posúdenie potreby ďalších opatrení vrátane jednotného pasu pre neúverové inštitúcie poskytujúce zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie;

f)

preskúmanie potreby zaviesť ďalšie práva a povinnosti v súvislosti s fázou po uzavretí zmlúv o úvere;

g)

posúdenie toho, či je rozsah pôsobnosti tejto smernice naďalej primeraný, zohľadňujúc jeho vplyv na iné, zameniteľné formy úverov;

h)

posúdenie toho, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby bola zaistená sledovateľnosť zmlúv o úvere zaistených nehnuteľnosťami určenými na bývanie;

i)

posúdenie dostupnosti údajov o vývoji cien nehnuteľností určených na bývanie a o rozsahu, v akom sú údaje porovnateľné;

j)

posúdenie toho, či je aj naďalej vhodné uplatňovať smernicu 2008/48/ES na nezabezpečené úvery, ktorých účelom je rekonštrukcia nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom celková výška úveru presahuje maximálnu sumu uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice;

k)

posúdenie toho, či úprava uverejňovania sankcií podľa článku 38 ods. 2 poskytuje dostatočnú transparentnosť;

l)

posúdenie primeranosti upozornení uvedených v článku 11 ods. 6 a v článku 13 ods. 2 a možností ďalšej harmonizácie upozornení na riziká.

1.

V článku 13 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak Komisia prijme regulačný technický predpis, ktorý je totožný s návrhom regulačného technického predpisu predloženým orgánom pre bankovníctvo, je lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o pôvodnú lehotu jedného mesiaca a môže sa predĺžiť ešte na ďalšie obdobie jedného mesiaca.“

2.

V článku 17 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre bankovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre bankovníctvo považuje za potrebné pre svoje vyšetrovanie, a to aj vrátane toho, ako sa akty uvedené v článku 1 ods. 2 uplatňujú v súlade s právom Únie.“