Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017XG1209(01)

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o úlohe trénerov v spoločnosti

Ú. v. EÚ C 423, 9.12.2017, pp. 6–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

9.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/6


Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o úlohe trénerov v spoločnosti

(2017/C 423/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

PRIPOMÍNAJÚC, ŽE

1.

Podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu;

2.

Rada Európskej únie prijala 23. mája 2017 tretí pracovný plán Európskej únie pre šport (2017 – 2020), v ktorom sú šport a spoločnosť definované ako prioritné témy európskej spolupráce v oblasti športu, pričom úloha trénerov je jednou z kľúčových tém;

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE

3.

Spoločnosť sa za posledné desaťročia do značnej miery zmenila vplyvom trendov v technológiách, hospodárstve a zložení spoločnosti, a preto musia dnešné generácie čeliť viacerým výzvam:

a)

stále menej ľudí sa venuje pohybovým aktivitám (1), pričom najväčšie obavy plynú z toho, že deťom a mladistvým chýba dostatok pohybových aktivít potrebných na ich vývin (2);

b)

sedavý spôsob života vedúci k obezite, ako aj zdravotné problémy súvisiace s dlhšou strednou dĺžkou života stále viac zaťažujú systémy zdravotnej starostlivosti, hospodárstvo i spoločnosť (3)  (4);

c)

v niektorých členských štátoch EÚ sa zvyšuje počet nezamestnaných, a to najmä medzi mladými ľuďmi (5);

d)

Európske spoločnosti čelia výzvam, ako zachovať svoj súdržný a inkluzívny charakter a pomôcť skupinám ohrozeným marginalizáciou, t. j. migrantom a utečencom (6), seniorom, osobám so zdravotným postihnutím a sociálne zraniteľným mladým ľuďom (7);

e)

zvýšená mobilita vplýva na sociálne oblasti, ako sú trh práce, kultúrna súdržnosť, sociálne služby a životné prostredie;

f)

pribúdajú etické problémy súvisiace so športom.

4.

Rýchly technologický pokrok povedie k rastúcej automatizácii pracovných miest, čím zároveň môže vzniknúť viac priestoru na rekreáciu (8). Na druhej strane však informačné technológie umožňujú venovať sa skôr pasívnym pohybovým aktivitám, a preto ľudia trávia stále viac voľného času populárnymi počítačovými zábavnými produktmi, čo ešte viac zvyšuje mieru pohybovej inaktivity;

ZDÔRAZŇUJÚC, ŽE

5.

Aj šport sa v posledných desaťročiach vyvíjal a stále vyvíja v reakcii na širšie spoločenské a kultúrne zmeny: demokratizácia a diverzifikácia športu rozšírili jeho pole pôsobnosti vznikom nových druhov športu, výraznejším zapojením žien do pôvodne „prevažne mužských“ športov a zvýšením počtu športovísk; zvýšením povedomia o význame športu a pohybovej aktivity pre zdravie a osobnostný rast; podporou lepšieho využitia potenciálu športu, pokiaľ ide o integráciu a sociálnu inklúziu, ako aj komercializáciu, ktorá podnecuje podnikanie a obchod.

6.

Šport a súvisiace pohybové aktivity môžu pomôcť spoločnosti pri riešení mnohých z uvedených výziev a zároveň rozvíjať svoju jedinečnú sociálnu hodnotu:

a)

ako oblasť pozostávajúca z činností, ktoré pozitívne vplývajú na pohodu, zdravie a kvalitu života ľudí všetkých vekových kategórií;

b)

ako sociálny fenomén, ktorý spája ľudí, vytvára súdržnosť v spoločnosti na miestnej, regionálnej, celoštátnej i medzinárodnej úrovni, zvyšuje aktivitu občanov, podporuje fair play a presadzuje spoločné hodnoty (9) medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich náboženstvo, národnosť, spoločenské postavenie alebo kultúrne zázemie;

c)

obohatením voľného času o činnosti, ktoré podporujú osobnostný rast a uľahčujú všetkým športujúcim získavanie sociálnych, ale aj iných základných zručností, pričom pomáhajú rozvíjať ľudský kapitál;

d)

podporou dobrovoľného zapájania sa do aktivít, ktoré zvyšuje mieru sociálnej participácie;

e)

vývojom technológií, materiálov a poznatkov týkajúcich sa výkonnostných parametrov – od výstroja, oblečenia a výživy, po samotný postup cvičenia – ktoré pomáhajú rôznym skupinám obyvateľstva, vrátane starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, zvyšovať efektivitu, bezpečnosť a rehabilitáciu pri práci i vo voľnom čase;

f)

podporovaním rozvoja miest, pokiaľ ide o kultúrne a sociálne potreby občanov, ako aj ich environmentálne povedomie;

g)

vďaka svojmu výraznému a rastúcemu hospodárskemu vplyvu (10);

UZNÁVAJÚC, ŽE:

7.

Tréneri ako osoby, ktoré športujúcich vedú a usmerňujú, zohrávajú v športe kľúčovú úlohu, a tak ovplyvňujú vedomosti, zručnosti, perspektívy, ambície, zdravie, pohodu a hodnoty športujúcich. Odhaduje sa, že v Európe pracuje 5 až 9 miliónov trénerov, ktorí vplývajú na 50 až 100 miliónov Európanov (11).

8.

Tréneri sú osoby, ktoré plánujú a vedú športový tréning uplatnením preukázateľných zručností a vedomostí, či už ide o výkonnosť, rekreáciu alebo zdravie tak, aby to bolo bezpečné.

9.

Na účely týchto záverov by sa za trénerov mali považovať športoví tréneri, ktorí:

a)

či už ide o ženy alebo mužov, nadobudli svoje kompetencie formálnym, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v oblasti športového trénerstva;

b)

vedú a usmerňujú výkonnostných, vrcholových, ako aj rekreačných športovcov;

c)

sú profesionálnymi alebo dobrovoľnými trénermi.

10.

Práca trénerov je spojená s mierou zodpovednosti, zručností a kompetencií, ktoré sú opísané tak vo vnútroštátnych trénerských kvalifikáciách, ako aj v kvalifikáciách jednotlivých športových organizácií.

11.

Odborná príprava trénerov a požiadavky na ich odbornú kvalifikáciu sú v každej krajine iné. Národné kvalifikačné rámce (NKR) alebo systémy uvedené v Európskom kvalifikačnom rámci (EKR) slúžia ako nástroj na uľahčenie porovnania jednotlivých krajín v snahe podporiť transparentnosť a porovnateľnosť kompetencií a kvalifikácií na národnej i európskej úrovni na účely mobility a celoživotného vzdelávania;

UZNÁVAJÚC, ŽE:

12.

Tréneri patria v športe ku kľúčovým osobám, ktoré okrem iných úloh, a v závislosti od ich povinností, postavenia, ako aj od povahy tréningu, prispievajú k riešeniu spoločenských výziev, a tak môžu:

a)

ovplyvňovať prvé skúsenosti jednotlivca so športom a s pohybovou aktivitou, podporovať budovanie návykov spojených so športom a byť súčasťou vytvárania sociálnych a hospodárskych výhod, ktoré so sebou prináša športová kultúra;

b)

zohrávať čoraz významnejšiu spoločenskú úlohu pri osobnostnom raste športujúcich, najmä mladých športovcov, slúžiť ako pozitívne vzory, ktoré im dodávajú motiváciu a sebadôveru a ovplyvňujú ich hodnoty, vzory správania a sociálne zručnosti;

c)

získať jedinečnú možnosť zlepšiť sociálnu inklúziu a rodovú rovnosť, učiť rešpektovaniu spoločných hodnôt (12), rozmanitosti a propagovať pohybové aktivity vo všetkých sociálnych skupinách;

d)

obhajovať a rozvíjať integritu športu a pravidlá fair play a zároveň byť medzi prvými, ktorí s patričnou povinnou starostlivosťou zasiahnu, keď sa objavia problémy napríklad s manipuláciou súťaže, dopingom, násilím, so zneužívaním maloletých atď.;

e)

viesť záujmové krúžky venované športu a pohybovým aktivitám a podieľať sa na inováciách v športe vrátane tovaru, služieb a tréningových metód;

f)

umožňovať športové zážitky, ktorých účinky prekračujú rámec športu a zasahujú do ostatných kľúčových oblastí, aj ďalším dôležitým zainteresovaným stranám, ako sú napríklad rodinní príslušníci športovcov, diváci a priaznivci športu, ale aj iným sociálnym aktérom;

VZHĽADOM NA UVEDENÉ SKUTOČNOSTI SÚHLASIA S TÝM, ŽE:

13.

V kontexte viacerých výziev, ktorým spoločnosť čelí a kde má šport jedinečnú možnosť prispieť k ich riešeniu, je jednou z hlavných úloh trénerov súvisiacich so športom rozširovať pole pôsobnosti aktivít tak, aby mali väčší vplyv na vývin spoločnosti a ľudí. Táto úloha trénerov v oblasti športu a pohybových aktivít, ktorá prispieva k holistickému rozvoju športujúcich, je podobná úlohe učiteľov na školách, zvlášť u detí a mladistvých;

14.

Pokiaľ ide o trénerov, v súčasnosti patria medzi hlavné otázky tieto potreby:

a)

uznať v spoločnosti rastúci význam úlohy trénerov;

b)

zvyšovať povedomie samotných trénerov o význame ich úlohy, príležitostiach i povinnostiach s ňou spojených a podporovať ďalšie rozvíjanie tejto úlohy;

c)

rozširovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie a prípravu trénerov, pokiaľ možno tak, aby dokázali zvládať spoločenské zmeny súvisiace najmä so zdravotnou a s povinnou starostlivosťou, ale aj zmeny v hospodárskej oblasti a v oblasti sociálnej inklúzie;

d)

podporovať rodovú rovnosť a rozmanitosť v trénerskej práci v prípade potreby zvýšením počtu zamestnaných a dobrovoľných tréneriek a ľudí rozličného sociálneho a etnického pôvodu v rôznych športoch a na všetkých úrovniach;

e)

podporovať dvojitú kariéru športovcov a propagovať trénerstvo ako povolanie pre mladých ľudí;

f)

podľa potreby presadzovať uznávanie trénerskej práce ako profesie v členských štátoch EÚ podporovaním noriem trénerskej kvalifikácie a transparentnosti kvalifikácií v členských štátoch a športových organizáciách prostredníctvom ich začlenenia do národných kvalifikačných rámcov, ktoré sú porovnateľné s EKR;

g)

uznať úlohu dobrovoľných trénerov a poskytnúť im zodpovedajúcu podporu;

h)

rozvíjať odbornú prípravu trénerov, obohatením ich vzdelávania o medzinárodný a medzisektorový rozmer, tak, aby obsahovalo pozitívne príklady a užitočné pracovné metódy z oblasti práce s mládežou, ako sú neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa prostredníctvom športu, práce s ľuďmi s osobitnými potrebami, ako aj podnikania;

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVAJÚ

15.

ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY PRI ZOHĽADNENÍ ZÁSADY SUBSIDIARITY A ŠPECIFICKOSTI ŠPORTU

a)

v náležitých prípadoch pomáhali presadzovať širší rozmer úlohy trénerov pri riešení sociálnych výziev, ktorým je spoločnosť ako taká vystavená;

b)

podporovali vzdelávacie programy a propagačné kampane, ktorých cieľom je zvýšiť počet kvalifikovaných trénerov a umožniť im zlepšiť prístup na trh práce a ich postavenie na ňom;

c)

si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa odbornej prípravy trénerov;

d)

uľahčovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami, športovými zväzmi a zastrešujúcimi športovými organizáciami pri vzdelávaní a odbornej príprave trénerov;

e)

podporovali rozvoj získaného vzdelania a systému celoživotného vzdelávania trénerov vrátane formálneho, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na rôznych úrovniach trénerstva;

f)

uznávali a podporovali činnosti zastrešujúcich trénerských organizácií a sietí;

g)

v systéme športového vzdelávania presadzovali prístup založený na výsledkoch vzdelávania, ktorý vychádza z cieľov NKR a EKR, a v náležitých prípadoch zaradili trénerskú kvalifikáciu do NKR porovnateľných s EKR;

16.

EURÓPSKU KOMISIU, ABY

a)

uľahčovala výmenu osvedčených postupov a usmernení v oblasti vzdelávania trénerov a rozvíjania ich kvalifikácií medzi členskými štátmi EÚ a športovými organizáciami;

b)

zvážila možnosť poveriť expertnú skupinu Komisie pre rozvoj zručností a ľudských zdrojov vypracovaním návrhu usmernení týkajúcich sa základných požiadaviek na zručnosti a kompetencie trénerov;

c)

pokračovala v presadzovaní porovnateľnosti trénerských kvalifikácií v členských štátoch a športových organizáciách v kontexte EKR;

d)

uskutočnila prieskum súvisiaci s úlohou trénerov a zameraný najmä na výzvy a prekážky vo vzdelávaní, mobilite a na trhu práce, ako aj na hodnotenie vplyvu športového trénerstva na hlavné spoločenské výzvy v športe i mimo neho;

e)

využila možnosti, ktoré poskytuje Európsky sociálny fond, program Erasmus + a Európsky týždeň športu, na zdôraznenie a propagáciu výhod trénerskej práce a podporovala mobilitu trénerov;

17.

ŠPORTOVÉ ORGANIZÁCIE A INÉ RELEVANTNÉ SUBJEKTY, ABY

a)

vypracovali, podľa potreby aj v úzkej spolupráci so vzdelávacími inštitúciami, obsah odbornej prípravy trénerov, ktorý by bol aktuálny a zodpovedal súčasným trendom v spoločnosti, ktorý bude zahŕňať poznatky o sociálnych zručnostiach, boji proti dopingu, dvojitej kariére športovcov, práci s mládežou, zdravotnej starostlivosti, podnikaní, povinnej starostlivosti, rodovej rovnosti atď.;

b)

spolupracovali s trénermi na vytvorení bezpečných a efektívnych záujmových krúžkov, ktoré by boli dlhodobo atraktívne a schopné konkurovať novým spôsobom trávenia voľného času pri počítači;

c)

ponúkli jednoduchší prístup k povolaniu trénera, a to prostredníctvom odbornej prípravy a podporou rozvíjania trénerských kvalifikácií, ako aj využitím možností, ktoré poskytujú dnešné informačné a komunikačné technológie;

d)

podporovali rozmanitosť v trénerskej práci, napríklad aj zlepšením prístupu žien, mladých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím k nej;

e)

u ľudí, ktorí pracujú ako tréneri, pomáhali stimulovať potrebu absolvovať nevyhnutnú odbornú prípravu;

f)

podporovali celoživotné vzdelávanie trénerov, vrátane potvrdenia ich kompetencií, ako aj výmenu názorov, zručností a vedomostí na miestnej, regionálnej, celoštátnej i medzinárodnej úrovni;

g)

využívali Európsky sociálny fond a program Erasmus + na podporu procesu celoživotného vzdelávania trénerov;

h)

podporovali mobilitu trénerov, aby sa mohli učiť a získať vedomosti z kultúry a iných sektorov, jazykové zručnosti a iné nové zručnosti, ktoré súvisia s ich prácou;

i)

spolupracovali s rôznymi zamestnávateľmi a skúmali ich potreby rozvoja športových aktivít, ktorých súčasťou by mohli byť aj športoví tréneri, v záujme podpory rozmanitosti v trénerskej práci, ako aj zlepšenie prístupu žien a mladých ľudí k nej.


(1)  Prieskum Eurobarometra 412 (http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/ebs/ebs_412_en.pdf).

(2)  Správa WHO z roku 2016, ktorú vypracovala komisia pre odstránenie obezity u detí (http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/204176/1/9789241510066_eng.pdf?ua=1&ua=1).

(3)  Odporúčanie Rady o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch, 2013 (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2013:354:0001:0005:sk:PDF).

(4)  Hospodárske náklady súvisiace s pohybovou inaktivitou v Európe, správa ISCA/Cebr, 2015 (http://inactivity-time-bomb.nowwemove.com/report).

(5)  Štatistiky nezamestnanosti, Eurostat, 2017 (http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Unemployment_statistics#Youth_unemployment_trends).

(6)  Tento dokument sa týka integrácie migrantov a utečencov v súlade so závermi Rady a zástupcov vlád členských štátov o integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v EÚ, prijatými 9. decembra 2016 (15312/16).

(7)  Skupiny, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia ako bežné obyvateľstvo. Etnické menšiny, migranti, osoby so zdravotným postihnutím, bezdomovci, ľudia bojujúci s drogovou závislosťou, izolovaní starší ľudia a mladí ľudia sa tak často stretajú s ťažkosťami, ktoré môžu viesť k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu, ako sú nízke úrovne vzdelania a nezamestnanosť alebo podzamestnanosť.

(8)  Odhaduje sa, že 54 % pracovných miest v EÚ je ohrozených automatizáciou („Technológie pri práci. Budúcnosť inovácií a zamestnanosti.“ (Technology at work. The Future of Innovation and Employment), Carl Benedikt Frey, Michael Osborne a kol., Oxford Martin School pri Oxfordskej univerzite a Citi Global Perspectives & Solutions, 2015) (http://www.oxfordmartin.ox.ac.uk/publications/view/2092).

(9)  Úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacim k menšinám (článok 2 Zmluvy o EÚ).

(10)  Podiel športu na celkovej hrubej pridanej hodnote sa odhaduje na 1,76 %, čo predstavuje 174 miliárd eur. Podiel zamestnanosti, ktorá súvisí so športom, na celkovej zamestnanosti v celej EÚ sa odhaduje na 2,12 %, čo predstavuje 4,5 milióna osôb [Štúdia o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ (2012), Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru].

(11)  http://www.coachlearn.eu/_assets/files/project_documents/coachlearn-project-summary-website-june-2015.pdf.

(12)  Úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacim k menšinám (článok 2 Zmluvy o EÚ).


Top